SK286672B6 - Zariadenie na utesňovanie a nafukovanie nafukovacieho predmetu a spôsob jeho nafukovania a opravy - Google Patents

Abstract

Opísané je zariadenie na utesňovanie a nafukovanie nafukovacieho predmetu (9), vybaveného nafukovacím ventilčekom (11), hlavne pneumatiky. Zariadenie (1) obsahuje zdroj stlačeného vzduchu (2) a zásobník (3) obsahujúci tesniace činidlo (4). Ďalej zahrnuje vratný ventil (5) na otvorenie prvého spojenia medzi zdrojom stlačeného vzduchu (2) a nafukovacím ventilčekom (11) nafukovacieho predmetu (9) v prvej polohe a na otvorenie druhého spojenia medzi zdrojom stlačeného vzduchu (2) a zásobníkom (3) a ďalej medzi zásobníkom (3) a nafukovacím ventilčekom (11) nafukovacieho predmetu (9) v druhej polohe. V jednom režime činnosti sa môže zariadenie (1) použiť na nafukovanie spľasknutého nafukovacieho predmetu (9) na stanovený tlak a v druhom režime činnosti na utesnenie a nafúknutie prepichnutého nafukovacieho predmetu (9), čím sa možno zaobísť bez ťažkého a objemného náhradného kolesa, ktoré vodič bežne vozí v aute.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka zariadenia na utesňovanie a nafukovanie nafukovacieho predmetu, ktorý je vybavený nafukovacím ventilom a je takého druhu, že zahŕňa zdroj stlačeného vzduchu a zásobník obsahujúci tesniace činidlo. Vynález sa tiež týka spôsobu nafukovania a opravy nafukovacieho predmetu.

Doterajší stav techniky

Pneumatikám na autách, motocykloch a bicykloch hrozí, že budú hlavne počas jazdy prepichnuté ostrými predmetmi, ktoré sa nachádzajú na ceste.

Ak sa prepichne pneumatika na bicykli, môže dôjsť k takej nepríjemnej situácii, že cyklista nemôže alebo len s ťažkosťami môže pokračovať, pretože nemôže na mieste opraviť prepichnutú pneumatiku.

Aby sa zabránilo vzniku rovnako vážnej situácie pri automobiloch, sú obvykle vybavené rezervným kolesom na výmenu za prepichnuté koleso, ale mnoho vodičov nie je schopných uskutočniť si ani takú výmenu kolesa a pre ďalšie osoby je táto práca ťažká a nepríjemná.

Prítomnosť rezervného kolesa, ktoré teda vodič musí mať v aute k dispozícii, predstavuje ďalej samo osebe značný problém, pretože náhradné koleso znižuje užitočné zaťaženie vozidla a zaberá inak použiteľný priestor.

Aby sa tieto problémy vylúčili, boli v minulosti vyvinuté zariadenia riešiace situáciu, ako ľahkým a zvládnuteľným spôsobom opraviť prepichnutú pneumatiku na mieste.

Hlavnými súčasťami týchto zariadení sú zdroj stlačeného vzduchu, napríklad kompresor a zásobník obsahujúci tesniace činidlo, napríklad latexovú disperziu.

Takéto zariadenie je známe z patentového spisu DE 195 45 935 C2 a používa ako zdroj stlačeného plynu kompresor alebo tlakovú fľašu obsahujúcu hnací plyn, ktorý je pod tlakom. Zdroj stlačeného plynu je pripojený k zásobníku, ktorý je pri používaní pripojený k ventilčeku prepichnutej pneumatiky hadičkou. Tým sa vháňa tesniace činidlo do pneumatiky, ktorá sa následne nafúkne na stanovený tlak. Zariadenie je jednoduché, ale na druhej strane sa ťažko používa.

Lepšie riešenie je známe z patentového spisu DE 297 16 453 Ul, ktorý opisuje integrované zariadenie majúce pružný zásobník, umiestnený v tlakovej komore, ktorý sa môže pri použití natlakovať plynom pomocou kompresora. Zariadenie má prvý prietržný bod nad zásobníkom a druhý prietržný bod v priamom spojení medzi kompresorom a pneumatikou, ktorá sa má utesniť a nafúknuť.

Pri používaní kompresor natlakuje tlakovú komoru. Tlak sa prenáša na tesniace Činidlo v pružnom zásobníku. Tým tesniace činidlo pretrhne prvý prietržný bod a teraz je tlačené do prepichnutej pneumatiky cez vytvorený otvor. Po vyprázdnení zásobníka sa pretrhne druhý prietržný bod, čím sa pneumatika nafúkne.

Nevýhodou tohto zariadenia je, že je jeho použitie obmedzené schopnosťou obidvoch prietržných bodov odolávať určitému zaťaženiu, a nie je preto univerzálne použiteľné.

Iné zariadenie na utesňovanie a nafukovanie prepichnutej pneumatiky je známe z patentového spisu US 4 765 367. V tomto prípade je zásobníkom aerosólový zásobník obsahujúci napríklad latex a zariadenie je vybavené reverzným ventilom, ktorý môže byť nastavený do dvoch polôh. V jednej polohe sa otvorí spojenie medzi prepichnutou pneumatikou a aerosólovým zásobníkom, ktorý tým vyprázdni svoj obsah tesniaceho prostriedku do pneumatiky. V druhej polohe sa otvorí spojenie medzi pneumatikou a kompresorom, ktorý teraz môže nafúknuť pneumatiku. Pred tým, ako sa do pneumatiky vtlačí tesniace činidlo, sa ale musí náročne odpustiť zostatkový vzduch, a preto je používanie tohto zariadenie také obtiažne.

Uvedené zariadenia majú spoločné to, že je ich použitie obmedzené iba na to, že sú používané na nafúknutie pneumatiky za súčasného plnenia pneumatiky tesniacim činidlom.

Podstata vynálezu

Cieľom vynálezu je poskytnúť zariadenie takého druhu, ktoré sa dá použiť ľahko a bez úsilia na utesnenie a nafúknutie prepichnutého predmetu.

Druhým cieľom vynálezu je poskytnúť zariadenie takého druhu, ktoré je usporiadané tak, aby sa predmet nafúkol na stanovený tlak.

Tretím cieľom vynálezu je poskytnúť zariadenie takého druhu, ktoré môže prechádzať z funkcie, kedy je zariadenie vhodné na nafukovanie predmetu, ktorý je spľasknutý, do druhej funkcie, v ktorej je zariadenie vhodné na utesnenie a nafukovanie prepichnutého predmetu.

Novým a jedinečným význakom podľa vynálezu, ktorým sa to dosahuje, je skutočnosť, že zariadenie má vratný ventil s prvou polohou na otvorenie prvého spojenia medzi zdrojom stlačeného plynu a nafukovacím ventilčekom nafukovacieho predmetu a s druhou polohou, kedy sa otvorí dmhé spojenie medzi zdrojom stla čeného plynu a zásobníkom a ďalej medzi týmto zásobníkom a nafukovacím ventilčekom nafukovacieho predmetu.

V prvej polohe môže užívateľ použiť zariadenie ako hustilku napríklad na nafukovanie pneumatiky, ktorá len spľaskla. Vodič, ktorý jazdi so zariadením podľa vynálezu, bude teda mať vždy účinný prostriedok na zabezpečenie toho, že si pneumatiky udržujú tlak špecifický práve na tento typ pneumatiky. Tým sa získa výhoda, že vozidlo vždy jazdí čo najbezpečnejšie a najhospodárnejšie.

Obyčajným prepnutím ventilu do druhej polohy môže teraz užívateľ rýchlo a ľahko použiť to isté zariadenie na utesňovanie a nafukovanie, napríklad prepichnutej pneumatiky. Pri používaní dodáva zdroj stlačeného plynu stlačený plyn do zásobníka obsahujúceho tesniace činidlo, ktoré je tým vháňané do prepichnutej pneumatiky. Potom stlačený plyn pokračuje cez zásobník a ihneď prúdi do pneumatiky, pokiaľ sa nepreruší spojenie so zdrojom stlačeného vzduchu, keď je pneumatika nafúknutá na stanovený tlak. Táto operácia nevyžaduje používanie zásobníka aerosólu alebo prietržných miest, ktoré obmedzujú použitie uvedených známych zariadení.

Vodič môže účinne zabezpečiť, že sa prepichnutie utesní počas jazdy na krátku vzdialenosť ihneď po uvedenej operácii tým, že sa tesniace činidlo dostane všade pozdĺž vnútornej strany pneumatiky.

Vo výhodnom vyhotovení môže byť vratným ventilom taký rotačný ventil, že má na prvej časti a druhej časti ventilu protiľahlé klzné čelá, majúce prvú súpravu a druhú súpravu kanálikov, ktoré v prvej vzájomnej uhlovej polohe týchto dvoch častí ventilu sú usporiadané tak, že vytvárajú v prvom prepojení otvor cez ventil a v druhej uhlovej polohe vytvárajú otvor cez ventil v druhom prepojení tak, ako sa kanáliky otvárajú do klzných čiel takým spôsobom, že spojené kanáliky sú prepojené v dvoch vzájomných uhlových polohách ventilových častí.

Konkrétnejšie povedané, prvý kanálik a druhý kanálik môžu byť vytvorené v prvej časti rotačného ventilu a tretí, štvrtý a piaty kanálik v druhej časti rotačného ventilu, pričom prvý, druhý a tretí kanálik vytvárajú otvor cez ventil v prvom prepojení a prvý, druhý, štvrtý a piaty kanálik vytvárajú otvor cez rotačný ventil v druhom prepojení.

V jednoduchom a účelnom vyhotovení môže mať každá časť rotačného ventilu tvar kotúča a prvý, druhý, štvrtý a piaty kanálik môžu byť priečne kanáliky prechádzajúce cez príslušné časti rotačného ventilu, zatiaľ čo tretí kanálik sa rozkladá medzi dvomi výstupmi v klznom čele druhej časti rotačného ventilu.

Nový zásobník naplnený tesniacim činidlom môže byť výhodne vybavený tesnením na zabezpečenie toho, aby si tesniace činidlo udržalo svoju konzistenciu dovtedy, kým sa nemá použiť na utesnenie prepichnutého nafukovacieho predmetu a musí sa teda toto tesnenie pretrhnúť.

Na tento účel môže byť zariadenie vybavené plunžerom v pneumatickom valci, napojenom na zásobník na otvorenom konci takým spôsobom, že tesnenie pokrýva výstupný otvor, pričom je valec rozdelený priehradkou na prvú komoru pri tesnení a druhú komoru na opačnej strane priehradky, pričom je potom prvá komora schopná pripojenia k piatemu kanáliku druhej ventilovej časti a druhá komora k jej štvrtému kanáliku.

Keď sa vratný ventil nastaví do druhej polohy, používa sa druhá komora, ktorá sa naplní cez jeho prvý a štvrtý kanálik stlačeným plynom, ktorý pretlačí plunžer cez tesnenie zásobníka a tým pretrhne toto tesnenie. Stlačený plyn potom môže prúdiť do zásobníka axiálnym kanálikom v plunžri a vytlačiť tesniace činidlo von do spojenia vratného ventilu s predmetom, cez prvú komoru valca a druhý a piaty kanálik. Keď je zásobník prázdny, pokračuje ďalej prúdenie stlačeného plynu cez zásobník do nafukovacieho predmetu, ktorý sa tým nafúkne.

V tejto spojitosti jc plunžer vytvorený s účelnými vodidlami, ktoré ho vystreďujú a vedú pozdĺž vnútornej steny pneumatického valca. Tieto vodidlá sú výhodne vytvorené ako ľahké konštrukcie s jazýčkami siahajúcimi v pozdĺžnom smere plunžra.

Celková funkcia vodidla a pneumatického valca a tiež pohyblivého plunžra sa zlepšuje tým, že plunžer má na spodnom čele smerom nadol vyčnievajúci kolík, ktorý sa vkladá do puzdra na spodku valca.

Okrem toho má plunžer axiálny prietočný kanálik vybavený spätným ventilom. Vŕtania v spodnej oblasti spájajú druhú komoru, ktorá bola natlakovaná najprv s prietočným kanálikom a tým zabezpečujú priechod pre stlačené činidlo zo zásobníka.

Plunžer sa bude pohybovať do svojej hornej polohy do tej miery, až sa pretrhne tesnenie zásobníka a až budú vŕtania ponechané voľné, ale kolík bude stále vedený v puzdre, ktoré je na spodine pneumatického valca.

Keď je plunžer tiež vybavený perforátom obráteným k tesneniu a vo forme napríklad najmenej jedného noža alebo hrotu, dosiahne sa spoľahlivá a účinná perforácia tesnenia zásobníka, keď sa má prepichnutý nafukovací predmet utesniť tesniacim činidlom zo zásobníka a následne nafúknuť.

Valec môže byť ďalej rozoberateľné pripojený k druhej ventilovej časti cez medzikus majúci kanáliky vytvárajúce predĺženie štvrtého a piateho kanálika. Tým sa získa jednoduché predĺženie medzi pneumatickým valcom a druhou časťou vratného ventilu.

Keď sa zariadenie použilo na utesnenie a nafúknutie prepichnutého nafukovacieho predmetu, zostatok tesniaceho činidla vo väčšej alebo menšej miere zostane v medzikuse a valci, ktorý preto môže byť spolu s valcom ľahko odstránený a nahradený novými dielmi, takže je potom zariadenie opäť pripravené k činnosti.

Zostatkové tesniace činilo môže tiež zostať v druhom kanáliku prvej ventilovej časti. Preto môže byť tento kanálik vytvorený vo vložke, ktorá je namontovaná rozoberateľné vo ventilovej časti a teda môže byť nahradená novou.

Vo zvlášť účelnom vyhotovení môže byť zdroj stlačeného plynu zabudovaný do prvého puzdra, zatiaľ čo zásobník môže byť zabudovaný do druhého puzdra, pripojeného k prvému cez vratný ventil, takže ventil môže byť celkom jednoducho ovládaný iba vzájomným otáčaním obidvoch puzdier.

Puzdrá môžu byť usporiadané tak, že sú v podstate v zákryte, keď sa zariadenie má použiť na nafukovanie napríklad pneumatiky, ktorá spľaskla a otočí sa o vzájomný uhol napríklad 90°, keď sa má zariadenie použiť na utesnenie a nafúknutie prepichnutej pneumatiky.

V poslednom menovanom prípade môže stáť puzdro na základni, napríklad na zemi a druhé puzdro so zásobníkom môže byť zvislé tak, že sa výhodne nechá tesniace činidlo vytekať zo zásobníka, keď sa prelomí tesnenie.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude bližšie popísaný nižšie na príkladoch vyhotovení pomocou výkresu, na ktorom znázorňuje: obr. 1 schematický pohľad na zariadenie podľa vynálezu pôsobiace ako hustilka, obr. 2 pohľad na zariadenie z obr. 1, ktoré je ale v činnosti a utesňuje a nafukuje prepichnutú pneumatiku, obr. 3 je vo väčšom meradle priestorový pohľad na vratný ventil pre zariadenie podľa obr. 1 a 2 v rozmontovanom stave, obr. 4 je priečny pohľad v reze na vratný ventil z obr. 3 v zmontovanom stave, obr. 5 je schematický pohľad na zariadenie podľa obr. 1 a 2 s vratným ventilom z obr. 3 a 4 v polohe, v ktorej môže zariadenie pôsobiť len ako hustilka, obr. 6 je obrysový pohľad zboku na zariadenie z obr. 5, obr. 7 je pohľad na zariadenie na obr. 5 a 6, ale s vratným ventilom v polohe, v ktorej sa môže zariadenie použiť na utesnenie a nafúknutie prepichnutej pneumatiky, obr. 8 je obrysový pohľad zboku na zariadenie z obr. 7, obr. 9 je čiastočný pohľad na zariadenie z obr. 1 až 8, ktoré pracuje ako hustilka, obr. 10 je pohľad na zariadenie z obr. 9, ale s vratným ventilom nastaveným do polohy, v ktorej zariadenie pracuje tak, že utesní a nafúkne pneumatiku z obr. 1 a 2 a počas toho je v prvej polohe, obr. 11 je pohľad na zariadenie z obr. 9 v druhom kroku spôsobu, obr. 12 je pohľad na zariadenie z obr. 9 v treťom kroku spôsobu, obr. 13 znázorňuje časť zariadenia v upravenom vyhotovení pneumatického valca a plunžera a v prvom kroku spôsobu s vratným ventilom v druhej polohe, obr. 14 je pohľad na zariadenie z obr. 13 v druhom kroku spôsobu, obr. 15 je pohľad na zariadenie z obr. 13 v treťom kroku spôsobu, obr. 16 je priestorový pohľad na druhé vyhotovenie vratného ventilu v rozobranom stave, obr. 17 je pohľad zboku na vratný ventil z obr. 15 v zmontovanom stave s vratným ventilom v prvej polohe, obr. 18 je koncový pohľad na vratný ventil z obr. 15 v zmontovanom stave s vratným ventilom v druhej polohe, obr. 19 je pohľad v reze na vratný ventil z obr. 17 v prvej polohe, obr. 20 je pohľad v reze na vratný ventil z obr. 18 v prvej polohe a obr. 21 je pohľad v reze vedený pozdĺž roviny XXI-XXI z obr. 19.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Obr. 1 a 2 znázorňuje základnú konštrukciu zariadenia 1 podľa vynálezu. Na obi. 1 sa zariadenie 1 používa na nafukovanie pneumatiky, ktorá spľaskla a na obr. 2 na utesnenie a nafukovanie prepichnutej pneumatiky. V tomto prípade ide o automobilovú pneumatiku.

Hlavné súčasti zariadenia 1 sú zdroj 2 stlačeného vzduchu čo je podľa predpokladu pri znázornenom prípade kompresor, zásobník 3 obsahujúci tesniace činidlo 4, napríklad latexovú disperziu a vratný ventil 5 pripojený ku zdroju 2 stlačeného vzduchu prvou trubičkou 6, k zásobníku 3 druhou trubičkou 7 a treťou trubičkou 8 a k nafukovaciemu predmetu 9, napríklad pneumatike, štvrtou trubičkou 10, ktorá je rozoberateľné pri pojená k nafukovaciemu ventilčeku 11 na nafukovacom predmete 9. Vo vratnom ventile 5 je ďalej prvá súprava kanálikov 12 a druhá súprava kanálikov 13.

Vratný ventil 5, znázornený schematicky na obr. 1 a 2, môže byť v skutočnosti akéhokoľvek druhu v rozsahu vynálezu, ale predpokladá sa predovšetkým, že to bude ventil, ktorý sa môže otáčať medzi prvou polohou podľa obr. 1 a druhou polohou podľa obr. 2 tak, ako je to naznačené šípkou.

Keď je vratný ventil 5 v prvej polohe, je nafukovací predmet 9, napríklad pneumatika, tak ako je to znázornené na obr. 1, spojená so zdrojom 2 stlačeného vzduchu, napríklad kompresorom prvou trubičkou 6, prvou súpravou kanálikov 12 vratného ventilu 5 a štvrtou trubičkou 10. V tejto polohe je zariadenie 1 používané na nafukovanie nafukovacieho predmetu 9, napríklad pneumatiky, na žiaduci tlak, keď pneumatika spľaskla.

Keď je vratný ventil 5 v druhej polohe, je zdroj 2 stlačeného vzduchu, napríklad kompresor, tak ako je to znázornené na obr. 2, pripojený k zásobníku 3 pomocou prvej trubičky 6, druhej súpravy kanálikov 13 a druhej trubičky 7, pričom zásobník 3 je spojený s nafukovacím predmetom 9, napríklad pneumatikou, pomocou tretej trubičky 8, druhej súpravy kanálikov 13, štvrtej trubičky 10 a nafukovacieho ventilu 11 nafukovacieho predmetu 9.

V tejto polohe sa zariadenie 1 používa pri zalepovaní prepichnutí a nafukovaní nafukovacieho predmetu

9. Stlačený vzduch dodávaný zdrojom stlačeného vzduchu 2, napr. kompresorom, prúdi do zásobníka 3 druhou trubičkou 7 a tlačí tesniace činidlo 4 v ňom obsiahnuté do nafukovacieho predmetu 9 cez tretiu trubičku 8, štvrtú trubičku 10 a nafukovací ventilček 11.

Keď je zásobník prázdny 3, zdroj 2 stlačeného vzduchu dodáva stlačený vzduch priamo do nafukovacieho predmetu 9 cez teraz prázdny zásobník 3. Tým sa nafukovací predmet 9, hlavne pneumatika, nafúkne na požadovaný tlak.

Potom môže vodič výhodne prejsť vhodnú vzdialenosť v aute, aby sa tesniace činidlo rozprestrelo po celom vnútornom obvode pneumatiky a tým sa zabezpečí, že sa tesniace činidlo dostane na miesto otvoru či otvorov v prepichnutej pneumatike a utesní ju.

Obr. 3 je priestorový pohľad na účelné vyhotovenie rotačného ventilu 14 podľa vynálezu v rozobranom stave a obr. 4 je axiálny pohľad v reze na tento rotačný ventil 14 v zmontovanom stave.

Rotačný ventil 14 sa skladá z prvej ventilovej časti 15 a druhej ventilovej časti 16. Prvá ventilová časť 15 a druhá ventilová časť 16 majú obidve v podstate kotúčovitý tvar a prvá ventilová časť 15 je vybavená prvým klzným čelom 17 a druhá ventilová časť 16 je vybavená druhým klzným čelom 18. Obidve ventilové časti 15 a 16 rotačného ventilu 14 so svojím prvým a druhým klzným čelom 17 a 18 vo vzájomnom klznom styku, sa môžu otáčať navzájom v uhle napríklad 90° okolo osi rotácie 19.

Prvá ventilová časť 15 je vybavená prstencovým krúžkom 21, ktorý siaha von z prvého klzného čela 17. Na prstencovom krúžku 21 sú vytvorené dva protiľahlé prvé výstupky 22, ktoré siahajú v smere dovnútra k osi rotácie 19.

Na druhej ventilovej časti 16 sú vytvorené dva protiľahlé druhé výstupky 23, ktoré siahajú v smere von od osi rotácie 19.

Smerom von smerujú druhé výstupky 23 siahajúce pozdĺž kruhu s priemerom zodpovedajúcim alebo o niečo menším, ako je vnútorný priemer prstencového krúžku 21 prvej ventilovej časti 15 a majú axiálny rozsah zodpovedajúci alebo mierne menší, ako je axiálna medzera medzi smerom dovnútra smerujúcimi prvými výstupkami 22 a prvým klzným čelom 17 na prvej ventilovej časti 15.

Obidva druhé výstupky 23 ďalej siahajú pozdĺž dĺžky oblúka, ktorý zodpovedá alebo je o niečo menší, ako je dĺžka oblúka medzi obidvomi dovnútra smerujúcimi prvými výstupkami 22 na prvej ventilovej časti 15

Montáž obidvoch ventilových častí teraz prebieha tak, že sa axiálne stlačia obidva prvé výstupky 22 a obidva druhé výstupky 23 za seba a potom sa ventilové časti navzájom pootočia tak, že je von smerujúci druhý výstupok 23 na druhej ventilovej časti 16 vedený za dovnútra smerujúci prvý výstupok 22 na prvej ventilovej časti 15.

Prvé výstupky 22 a druhé výstupky 23 siahajú pozdĺž takých dĺžok oblúka, že sa nerozpoja, keď prvá ventilová časť 15 a druhá ventilová časť 16 rotačného ventilu 14 vzájomne rotujú medzi prvou a druhou polohou.

Uhol medzi prvou a druhou polohou môže byť 10° až 170°, výhodne 30° až 40° a hlavne 80° až 100°. Uhol je určovaný zarážkou, skladajúcou sa z kolika alebo skrutky 25 umiestnenej na prvej ventilovej časti 15, siahajúcej do kruhovo sa rozkladajúcej drážky 24 alebo ňou prechádzajúcej, ktorá je vytvorená v druhej ventilovej časti 16. V znázornenom príklade jc uhol 90°.

Kolík môže byť prirodzene tiež vytvorený ako kolík zaťažený pružinou v prvej ventilovej časti a môže byť vysunutý silou pružiny pri montáži ventilových častí, načo sa ventilové časti do seba vložia a zapadnú do seba prvé výstupky 22 a druhé výstupky 23. Pružinou zaťažený kolík potom spočíva na polkruhovito sa rozkladajúcej drážke, len čo sa do nej vloží.

Kvôli lepšiemu vedeniu po montáži môže byť napríklad jedna z ventilových častí vybavená ďalším stredovým kolíkom na vystredenie a ďalšia ventilová časť môže byť vybavená komplementárnym prijímacím miestom na tento kolík.

V rotačnom ventile 14 sú kanáliky vytvorené na to, že sa v prvej polohe otvorí prvé spojenie podľa obr. 1 medzi zdrojom stlačeného vzduchu 2, napríklad kompresorom a nafukovacím predmetom 9, napríklad pneumatikou a v druhej polohe sa otvorí druhé spojenie podľa obr. 2 medzi zdrojom stlačeného vzduchu 2 a nafukovacím predmetom 9 cez zásobník 3.

Ne tento účel sú prvý kanálik 26 a druhý kanálik 27 vytvorené v prvej ventilovej časti 15 a tretí kanálik 28, štvrtý kanálik 29 a piaty kanálik 30 sú vytvorené v druhej ventilovej časti 16. Kanáliky 26, 27 a 29, 30 prechádzajú priamo cez príslušné ventilové časti 15 a 16, zatiaľ čo tretí kanálik 28 siaha dovnútra druhej ventilovej časti 16 a konči na dvoch miestach v druhom klznom čele 18 tejto druhej ventilovej časti 16. Poloha kanálikov navzájom v dvoch polohách ventilu a týmto získané režimy činností zariadení 1 budú podrobne opísané

Obr. 5 až 8 znázorňujú v čiastočnom reze výhodné vyhotovenie zariadení 1 podľa vynálezu. V tomto prípade má zariadenie 1 prvé puzdro 31 so zdrojom stlačeného vzduchu 2 a druhé puzdro 32 so zásobníkom 3. Prvé puzdro 31 je tesne spojené s prvou ventilovou časťou 15 rotačného ventilu 14 a druhé puzdro 32 je tesne spojené s druhou ventilovou časťou 16. Rotačný ventil 14 tak vytvára záves medzi dvomi puzdrami 31 a 32, ktoré sa tak dajú navzájom pootočiť o uhol 90° okolo osi rotácie 19 rotačného ventilu 14.

Jednoduchým vzájomným potočením obidvoch puzdier 31 a 32 o 90° sa zmení režim zariadenia 1 medzi režimom činnosti ako hustilka podľa obr. 1 a režimom činnosti podľa obr. 2, v ktorom sa dá zariadenie 1 pohodlne použiť na utesnenie a následné nafúknutie prepichnutého nafukovacieho predmetu 9.

Ako to vidno v reze, majú obidve puzdrá 31 a 32 v podstate rovnaké usporiadanie. Na obr. 5 a 6 je rotačný ventil 14 v prvej polohe a puzdrá 31 a 32 sa rozkladajú ako dvojica, ktorá je v zákryte v rovnakom smere proti osi rotácie 19 rotačného ventilu 14 s dvomi protiľahlými väčšinou plochými, paralelnými stranami 33 a 34 a dvomi protiľahlými valcovitými čelnými laterálnymi stranami 35 a 36, majúcimi rovnakú os, ako je os rotácie 19 rotačného ventilu 14.

V tejto polohe sa zariadenie 1 používa ako hustilka na nafukovanie nafukovacieho predmetu 9, napr. pneumatiky, ktorá spľaskla na požadovaný tlak. Počas toho môže zariadenie 1 pohodlne stáť na základe, napríklad na zemi (nie je znázornené), rovnou stranou 33 prvého puzdra 31 a rovnou stranou 34 druhého puzdra 32.

V polohe na obr. 7 a 8 boli teraz obidve puzdrá 31 a 32 navzájom potočené o 90° a rotačný ventil 14 je teraz v druhej polohe, v ktorej sa zariadenie zmenilo tak, aby mohlo utesniť a nafúknuť prepichnutú pneumatiku.

Počas tejto Činnosti môže zariadenie stáť na základe, napríklad na zemi (nie je znázornené), jednou z rovných strán 33 prvého puzdra 31 a druhou bočnou valcovou stranou 36 druhého puzdra 32. Pritom druhá bočná strana 36 sleduje vedľajšiu prvú bočnú stenu 35 prvého puzdra 31 tak, že obidve puzdrá 31 a 32 stoja spoľahlivo na základe (nie je znázornené).

Ako je to znázornené na obr. 7 a 8, pri použití stojí zásobník zvislo, pričom je výhodou to, že tesniace činidlo môže zo zásobníka ľahko vytekať.

Obr. 9 je čiastočný detailnejší pohľad na zariadenie 1 s rotačným ventilom 14 v prvej polohe, v ktorej je zariadenie 1 z obr. 5 a 6 použité ako hustilka na nafukovanie spľasknutej pneumatiky.

Prvá trubička 6, ktoré je pripojená ku zdroju stlačeného vzduchu 2, je pripojená k prvému kanáliku 26 v prvej ventilovej časti 15, zatiaľ čo štvrtá trubička 10, ktorá je napojená k pneumatike, je napojená na druhý kanálik 27. Kanáliky 26 a 27 sú prepojené v prvej polohe rotačného ventilu 14, ktorá je znázornená pomocou tretieho kanálika 28 v druhej ventilovej časti 16. Pri použití je tak stlačený vzduch zo zdroja stlačeného vzduchu 2 hnaný v smere šípok cez prvú trubičku 6, prvý kanálik 26, tretí kanálik 28, druhý kanálik 27 a štvrtú trubičku 10 do neznázomenej pneumatiky, ktorá sa tým nafukuje.

Na obr. 10, 11 a 12 sú dve puzdrá 31,32 navzájom potočené v uhle 90° tak, že je teraz rotačný ventil 14 v druhej polohe, v ktorej sa dá zariadenie 1 použiť na utesnenie a nafúknutie pneumatiky.

Počas tejto činnosti sa zariadenie 1 umiestni spôsobom znázorneným na obr. 7 a 9, kde je zásobník výhodne vo zvislej polohe, ktorá umožňuje tesniacemu činidlu 4, aby ľahko vytekalo zo zásobníka 3.

V tomto prípade je zásobník 3 vytvorený ako fľaša s hrdlom 37, utesnená tesnením 38. Pomocou vonkajšieho závitu 39 sa hrdlo 37 tesne naskrutkuje do vnútorného závitu 40 na pneumatickom valci 41, ktorý je rozdelený na hornú komoru 43 a dolnú komoru 44 priehradkou 42.

Cez medzikus 45 je pneumatický valec 41 upevnený na druhej ventilovej časti 16 rotačného ventilu 14, pričom je štvrtý kanálik 29 tejto ventilovej časti 16 pripojený k dolnej komore 44 pneumatického valca 41 a piaty kanálik 30 je pripojený k hornej komore 43 pneumatického valca 41.

V pneumatickom valci 41 je pohyblivo umiestnený plunžer 46, ktorý siaha tesne cez otvor 48 v priehradke 42 s trubičkovou stredovou časťou 47.

Pneumatický valec 41 je zospodu uzatvorený základňou 49, vybavenou kolíkom 50 siahajúcim nahor do prietokového kanálika 56 v plunžri 47. Na prvej časti kolík 50 tesne uzatvára proti vnútornej stene trubičkovité stredové časti 47, pričom je vytvorený s pozdĺžnymi drážkami 51 v nasledujúcej časti. Nahor je plunžer vytvorený ako perforátor 52 s nožmi alebo hrotmi 53 smerujúcimi na tesnenie 38 fľaše.

V druhej polohe rotačného ventilu 14 na obr. 10, 11 a 12 je prepojený prvý kanálik 26 prvej ventilovej časti 15 so štvrtým kanálikom 29 druhej ventilovej časti 16 a tým s dolnou komorou 44 pneumatického valca 41, pričom druhý kanálik 27 prvej ventilovej časti 15 je prepojený s piatym kanálikom 30 druhej ventilovej časti 16 a tým s hornou komorou 43 pneumatického valca 41.

Ako je prvý kanálik 26 prvej ventilovej časti 15 prepojený s kompresorom 2 trubičkou 6, bude stlačený vzduch pri použití pretekať tak, ako je to naznačené šípkami, do spodnej komory 44 pneumatického valca 41, pričom tlakový rozdiel sa vytvorí nad priehradkou 42, pričom tento tlak ovplyvňuje plunžer 26 silou smerujúcou nahor.

Táto sila poháňa plunžer 46 nahor, pričom jeho perforátor 52 perforuje tesnenie 38 zásobníka 3 v tvare fľaše a plunžer 46 obnaží pozdĺžne drážky 51 kolíka 50.

Táto situácia je znázornená na obr. 11. Zdroj stlačeného vzduchu 2, napríklad kompresor, teraz poháňa tak, ako je to znázornené šípkami, stlačený vzduch do zásobníka 3 vo forme nahor smerujúceho prúdu vzduchu trubičkou 6, prvým kanálikom 26, druhým kanálikom 29, dolnou komorou 44, drážkami 51 kolíka 50 a prietokovým kanálikom 56 trubičkového plunžra 46.

Stlačený vzduch tým vytlačuje tesniace činidlo zo zásobníka 3 cez hornú komoru 43, piaty kanálik 30, druhý kanálik 27 a trubičku 10 do prepichnutej pneumatiky.

Na obr. 12 bol teraz celkový obsah tesniaceho činidla zo zásobníka 3 vtlačený do pneumatiky, pričom prietok tesniaceho činidla je nahradený tokom stlačeného vzduchu, ktorý nafukuje pneumatiku, až sa dosiahne požadovaný tlak.

Potom sa odstráni trubička 10 z nafukovacieho ventilčeka 11 nafukovacieho predmetu 9, t. j. pneumatiky, následne po tom, čo vodič prejde vhodnú vzdialenosť tak, aby dostal tesniace činidlo na celý vnútorný čelný povrch pneumatiky počas otáčania prepichnutej pneumatiky, takže tesniace činidlo sa určite tiež dostane do otvoru alebo otvorov v prepichnutej pneumatike a utesní ich.

Nakoniec sa zariadenie 1 otočí späť do prvej polohy, v ktorej zaberá veľmi málo miesta a môže teda napríklad pohodlne spočívať v batožinovom priestore vozidla.

Keď sa zariadenie používa na utesnenie otvorov v prepichnutej pneumatike, zostatkové činidlo zostane vo väčšej alebo menšej miere v častiach, ktorými pritom prešlo. Aby sa zariadenie uviedlo do stavu plne pripraveného na opätovnú činnosť, musia sa tieto časti vymeniť za nové a zásobník 3 sa musí vymeniť za nový, utesnený zásobník 3, plný tesniaceho činidla 4.

Vo vyhotovení zariadenia 1 podľa vynálezu podľa obr. 9 až 12 sú pneumatický valec 41, medzikus 45 a druhá ventilová časť 16 ventilu 14 vyrobené z jedného kusa, t. j. ako jedna jediná súčiastka spojená s prvou ventilovou časťou 15 rotačného ventilu jednoduchým opísaným spôsobom. Po použití môže byť táto súčiastka teda spolu s prázdnym zásobníkom 3 rýchlo a ľahko oddelená od prvej ventilovej časti 15 a nahradená novou súčiastkou s novým zásobníkom 3.

Druhý kanálik 27 v prvej ventilovej časti 15 bude tiež naplnený tesniacim činidlom a je teda vytvorený vo vložke 54, ktorá je rozoberateľné namontovaná v prvej ventilovej časti 15 spolu s rúrkou 10, aby sa vymenila za novú vložku 54 a novú rúrku 10.

Obr. 13, 14 a 15 znázorňujú časť zariadení 1 v upravenom vyhotovení s pneumatickým valcom 41 a plunžrom 46' podľa obr. 10, 11 a 12. Pre podobné súčiastky sa používajú rovnaké vzťahové číslice, zatiaľ čo pre zodpovedajúce, ale upravené súčiastky sa používajú vzťahové číslice, ktoré boli len zmenené pridaním apostrofu.

Zariadenie navyše funguje rovnakým spôsobom, ako je to opísané s odkazom na obr. 10, 11 a 12, pri ktorých je vratný ventil 5 v druhej polohe a zariadenie 1 sa v prípade pichnutia používa na utesnenie a nafúknutie nafukovacieho predmetu 9, hlavne pneumatiky.

Plunžer 46' má vodidlá 60 na vedenie plunžra 46' pozdĺž vnútornej steny pneumatického valca 41. V tomto prípade sú vodidlá 60 vytvorené ako jazýčky rozkladajúce sa v pozdĺžnom smere plunžra 46'.

Plunžer 46' má ďalej axiálny prietokový kanálik 56' a smerom nadol siahajúci kolík 57 na spodnom čele a tiež vŕtanie 59 vo svojej dolnej oblasti.

Ďalej je vnútri prietokového kanálika 56 umiestnený spätný ventil 61, ktorý sa otvára smerom k zásobníku v smere toku a slúži na zabránenie tesniacemu činidlu 4 v zásobníku 3 v tom, aby sa dostalo do zdroja stlačeného vzduchu 2 cez dolnú komoru 44, štvrtý kanálik 29 a trubičku 6.

Navyše sa v pneumatickom valci 41 nachádza puzdro 58. Toto puzdro 58 vedie kolík 57, keď je po použití perforátor 52 plunžra 46 v oblasti tesnení 38.

Obr. 13 znázorňuje východiskovú polohu na utesňovanie a nafukovanie prepichnutej pneumatiky s rotačným ventilom 14 v druhej polohe. Plunžer 46 je v dolnej polohe, v ktorej puzdro 58 blokuje vŕtanie 59 kolika 57.

Na obr. 14 sa dodáva stlačený vzduch zo zdroja stlačeného vzduchu 2 do dolnej komory 4 cez štvrtý kanálik 29, čím tlakový rozdiel nad priehradkou 42 tlačí plunžer 46 do jeho hornej polohy.

V tejto hornej polohe perforátor 52 plunžra 46 perforuje tesnenie 38 a puzdro 58 súčasne uvoľní vŕtanie 59 kolíka 57, takže stlačený vzduch je vedený do zásobníka 3 vŕtaniami 59 a axiálnym prietokovým kanálikom 56'.

Stlačený vzduch tak vytlačuje tesniace činidlo zo zásobníka 3 do netesného nafukovacieho predmetu 9, hlavne pneumatiky, cez piaty kanálik 30 až je zásobník 3 prázdny.

Táto situácia je znázornená na obr. 15, v ktorej je stlačený vzduch vedený cez teraz prázdny zásobník 3 do pneumatiky na nafúknutie tejto pneumatiky.

Obr. 16 je čiastočný pohľad na druhé vyhotovenie vratného ventilu 5 z obr. 3, 4, 9, 10, 11 a 12. Podobné diely sú označené rovnakými vzťahovými číslicami, pričom zodpovedajúce, ale upravené diely, sú označené vzťahovými značkami, ktoré len boli zmenené pridaním apostrofu.

Obr. 17 a 19 sú bočný pohľad a pohľad v reze na vratný ventil 5 v zmontovanom stave, pričom vratný ventil 5 je vo svojej prvej polohe a obr. 18 a 20 sú bočný pohľad a pohľad v reze na vratný ventil 5 v zmontovanom stave s vratným ventilom 5 v jeho druhej polohe, pričom obr. 21 je pohľad v reze na zmontovaný vratný ventil 5, kolmý na prvý pohľad v reze.

Vratný ventil 5 je rotačný ventil 14' s prvou ventilovou časťou 15' a druhou ventilovou časťou 16' a vloženou časťou 54' na vloženie do prvej ventilovej časti 15'. Tieto ventilové časti 15', 16' a 54' zodpovedajú ventilovým častiam 15,16 a vloženej časti 54 z prvého vyhotovenia.

Ventilové časti 15' a 16' sú vytvorené s protiľahlými valcovými klznými čelami 17' a 18'. Klzné čelo 17' je umiestnené na prvej ventilovej časti 15' a vloženej časti 54' prvej ventilovej časti 15'.

Rotačný ventil 14' je ďalej vybavený prvou súpravou kanálikov 26', 27' v prvej ventilovej časti 15', 54' a druhou súpravou kanálikov 28', 29', 30' v druhej ventilovej časti 16'.

V uhlovej polohe rotačného ventilu 14', znázornenej na obr. 17, 19 a 21, prvý kanálik 26' a druhý kanálik 27' prvej ventilovej časti 15', 54' spolu komunikujú cez tretí kanálik 28' druhej ventilovej časti 16'. Ako pri prvom vyhotovení pracuje aj druhé vyhotovenie zariadenia 1 v tejto prvej polohe ako hustilka na nafukovanie pneumatiky, ktorá spľaskla.

V drahej uhlovej polohe rotačného ventilu 14', znázornenej na obr. 18 a 20, prvý kanálik 26' a drahý kanálik 27' prvej ventilovej časti 15', 54' sú spolu prepojené cez štvrtý kanálik 29', zásobník 3 a piaty kanálik 30'. Ako v prvom vyhotovení druhé vyhotovenie zariadenia 1 funguje tak, že utesní a následne nafúkne uchádzajúcu pneumatiku.

Ďalšia konštrukcia druhého vyhotovenia rotačného ventilu 14' vyplýva z nasledujúceho popisu.

Prvá ventilová časť 15' je vytvorená ako valcové puzdro a je vybavená základňou 62. Stena puzdra má štrbinu 63, kam príde vložená časť 54', ktorá je vytvarovaná tak, že zodpovedá tejto štrbine 63 a je vybavená dvomi vystupujúcimi perami 64 zapadajúcimi do dvoch drážok 65 v stene puzdra.

Drahá ventilová časť 16' je valcová a je vytvorená tak, že zodpovedá vnútornej komore v puzdre prvej ventilovej časti 15', 54' a môže sa otáčať v tejto vnútornej komore v puzdre medzi prvou a druhou uhlovou polohou.

Prvý kanálik 26' siaha radiálne cez prvú ventilovú časť 15'. Drahý kanálik 27' sa rozkladá vnútri vloženej časti 54' radiálne v oblasti valcového puzdra a axiálne vo vzťahu k valcovému puzdru k výstupu na strane nafukovacieho predmetu 9. Tretí kanálik 28' sa rozkladá radiálne a stredovo cez druhú ventilovú časť 16'. Štvrtý kanálik 29' a piaty kanálik 30' majú výstupy v koncovom čele a obvode drahej ventilovej časti 16',

Aby sa pri otáčaní udržala druhá ventilová časť 16' v správnej polohe v prvej ventilovej časti 15', je v stene puzdra pozdĺž vnútorného obvodu vytvorená prstencová štrbina 21' (obr. 16 a 21) a drahá ventilová časť 16' je vybavená dvomi výstupkami 6 a je otočné vložená do tejto prstencovej štrbiny 21' a v puzdre drážkami 67, vytvorenými v stene puzdra naprieč k štrbine 21'. Vložená časť 54' je navyše vybavená oblúkovitým uškom 68 vloženým do steny na puzdre prvej ventilovej časti 15'.

Po použití zariadenia 1 na utesnenie a nafúknutie pneumatiky, ktorá sa stala netesnou, sa musia diely, ktoré boli v styku s tesniacim činidlom, vymeniť, okrem iného aj drahá ventilová časť 16' a vložená časť 54'.

Okrajové ústie piateho kanálika 30, cez ktorý pretekalo tesniace činidlo, sa ale pohybuje len pozdĺž oblúkovitého uška 68 vloženej časti 54', keď sa drahá ventilová časť 16' otočí z polohy použitie do polohy demontáže.

Týmto spôsobom sa nedostane prvá ventilová časť 15' do styku s tesniacim činidlom a nie je teda vymenená.

Prvá ventilová časť 15' je vybavená koaxiálnou drážkou 24'a drahá ventilová časť 16' je vybavená kolíkovou zarážkou 25', ktoré definujú prvú a druhú polohu časťou rotačného ventilu 15', 16', pričom sa drážky skladajú z koncov koaxiálnej drážky 24', vytvorenej v prvej ventilovej časti 15' a kolíkové zarážky 25' upevnené na ušku 69 na druhej ventilovej časti 16' a zasahujúce do koaxiálnej drážky 24'.

Koaxiálna drážka 24' a kolíková zarážka 25' sú usporiadané takým spôsobom, že uhol medzi prvou a drahou polohou vratného ventilu 5 robí 10° až 170°, výhodne 30° až 40° a hlavne 80° až 100°.

Zariadenie 1 podľa vynálezu je malá, šikovná jednotka, ktorá sa dá rýchlo a ľahko prevádzkovať a ktorá teda robí zbytočným mať v aute ťažké a veľké náhradné koleso. Použitím zariadenia 1 podľa vynálezu sa dá namiesto toho využiť priestor a zaťaženie, ktoré by zaberalo toto náhradné koleso.

Priemyselná využiteľnosť

Zariadenie podľa vynálezu sa používa na nafukovanie nafukovacieho predmetu, hlavne pneumatiky vozidla, ktorá spľaskla alebo na utesňovanie a nafukovanie nafukovacieho predmetu, hlavne pneumatiky vozidla, ktorá je pichnutá.

Prirodzene, že toto je len príklad zariadení v rozsahu vynálezu a že sa vynález dá použiť na uskutočňovanie rovnakých činností na iných nafukovacích predmetoch, hlavne pneumatikách.

Claims (30)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Zariadenie na utesňovanie a nafukovanie nafukovacieho predmetu (9), najmä pneumatiky, vybaveného nafukovacím ventilčekom (11), obsahuje zdroj (2) stlačeného vzduchu a zásobník (3) obsahujúci tesniace činidlo (4), vyznačujúce sa tým, že ďalej obsahuje vratný ventil (5) na otvorenie prvého spojenia medzi zdrojom (2) stlačeného vzduchu a nafukovacím ventilčekom (11) nafukovacieho predmetu (9) v prvej polohe a na otvorenie druhého spojenia medzi zdrojom (2) stlačeného vzduchu a zásobníkom (3) a ďalej medzi zásobníkom (3) a nafukovacím ventilčekom (11) nafukovacieho predmetu (9) v druhej polohe.
2. 2. Zariadenie podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že vratný ventil (5) je rotačný ventil (14) majúci protiľahlé kĺzne čelá (17; 18) na prvej a druhej ventilovej časti (15; 16), majúcich prvú a druhú súpravu kanálikov (26, 27; 28, 29, 30) usporiadaných tak, že v prvej vzájomnej uhlovej polohe obidvoch ventilových častí (15; 16) vytvárajú otvor cez ventil (14) v prvom spojení a v druhej uhlovej polohe vytvárajú otvor cez ventil (14) v druhom spojení, pričom kanáliky (26, 27; 28, 29, 30) sú otvorené do klzných čiel (17; 18) na prepojenie spojených kanálov v dvoch polohách rotačného ventilu (14).
3. 3. Zariadenie podľa nároku 2, vyznačujúce sa tým, že prvý a druhý kanálik (26, 27) sú vytvorené v prvej ventilovej časti a tretí, štvrtý a piaty kanálik (28, 29, 30) sú vytvorené v druhej ventilovej časti, pričom prvý, druhý a tretí kanálik (26, 27, 28) vytvárajú otvor cez rotačný ventil (14) v prvom spojení, zatiaľ čo prvý, druhý, štvrtý a piaty kanálik (26, 27, 29, 30) vytvárajú otvor cez rotačný ventil (14) v druhom spojení.
4. 4. Zariadenie podľa nároku 2 alebo 3, vyznačujúce sa tým, že každá ventilová časť (15; 16) je hlavne diskovitá a že prvý, druhý, štvrtý a piaty kanálik (26, 27; 29, 30) sú priečne kanáliky siahajúce celkom cez svoje príslušné ventilové časti (15; 16), zatiaľ čo tretí kanálik (28) sa rozkladá medzi dvomi výstupmi v klznom čele (18) druhej ventilovej časti (16).
5. 5. Zariadenie podľa nároku 2, 3 alebo 4, vyznačujúce sa tým, že prvá diskovitá ventilová časť (15) má pozdĺž okraja prstencový krúžok (21) vystupujúci z klzného čela (17) prvej ventilovej časti 15) a že druhá diskovitá ventilová časť (16) je otočné vložená v tomto prstencovom krúžku (21).
6. 6. Zariadenie podľa nárokov 2 až 5, vyznačujúce sa tým, že na prstencovom krúžku (21) prvej ventilovej časti (15) je vytvorený hlavne jeden dovnútra smerujúci prvý výstupok (22), pričom je vzdialený od klzného čela (17), a najmenej jeden von smerujúci okrajový druhý výstupok (23), zapadajúci do priestoru medzi klznými čelami prvej ventilovej časti (15) a dovnútra smerujúcim prvý výstupkom (22) na jeho prstenci (21), je vytvorený na druhej ventilovej časti (16) a tento druhý výstupok (23) má výrezovú časť siahajúcu cez tú istú alebo väčšiu dĺžku oblúka ako prvý výstupok (22) prstencového krúžku (21).
7. 7. Zariadenie podľa nárokov 2 až 6, vyznačujúce sa tým, že prvá a druhá ventilová časť (15; 16) sú vybavené zarážkami (24; 25) definujúcimi prvú a druhú polohu rotačného ventilu (14).
8. 8. Zariadenie podľa nárokov 2 až 7, vyznačujúce sa tým, že zarážky sa skladajú z koncov v koaxiálne vytvorenej drážke (24) v jednej z ventilových častí (15; 16) a kolíka (25) v tvare výhodne skrutky upevnenej na druhej ventilovej časti (15; 16) a zasahujúcej do drážky (24).
9. 9. Zariadenie podľa nárokov 2 až 8, vyznačujúce sa tým, že uhol medzi prvou a druhou polohou vratného ventilu (5) je v rozsahu od 10° do 170°, výhodne v rozsahu od 30°do 140°, ešte v rozsahu od 80° do 100°.
10. 10. Zariadenie podľa nárokov 2až 9, vyznačujúce sa tým, že najmenej druhý kanálik (27) v prvej ventilovej časti (15) je vytvorený vo vloženej časti (54) rozoberateľné namontovanej v prvej ventilovej časti (15).
11. 11. Zariadenie podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že vratný ventil (5) je rotačný ventil (14') majúci protiľahlé kĺzne čelá (17'; 18') na prvej a druhej ventilovej časti (15’; 16') a vloženú časť (54') majúcu prvú a druhú súpravu kanálikov (26', 27'; 28', 29', 30') usporiadaných tak, že v prvej vzájomnej uh lovej polohe troch ventilových častí (15', 16', 54') je vytvorený otvor cez ventil (14') v prvom prepojení a v druhej uhlovej polohe otvor cez ventil (14') v druhom prepojení, pričom kanáliky (26', 27'; 28', 29',30') sú prepojené v klzných čelách (17'; 18') na ich prepojenie v dvoch polohách rotačného ventilu (14').
12. 12. Zariadenie podľa nároku 11, vyznačujúce sa tým, že prvý a druhý kanálik (26', 27') sú vytvorené v prvej ventilovej časti (15') a pridružené vložené časti (54') a tretí, štvrtý a piaty kanálik (28', 29',30') sú vytvorené v druhej ventilovej časti (16'), pričom prvý, druhý a tretí kanálik (26’, 27', 28') vytvárajú otvor cez rotačný ventil (14') v prvom prepojení, zatiaľ čo prvý, druhý a piaty kanálik (26', 27', 29', 30') vytvárajú otvor cez rotačný ventil (14') v druhom prepojení.
13. 13. Zariadenie podľa nárokov 11 alebo 12, vyznačujúce sa tým, že prvá ventilová časť (15') je vytvorená ako valcové puzdro, výhodne vybavené spodkom (62) tak, že stena v puzdre prvej ventilovej časti (15') má štrbinu (63) na zabratie vloženej časti (54'), ktorá je vytvarovaná na zapadnutie do štrbiny (63), a druhá ventilová časť (16') je vytvorená prevažne valcovito na zapadnutie do vnútornej komory v puzdre prvej ventilovej časti (15').
14. 14. Zariadenie podľa nárokov 11, 12 alebo 13, vyznačujúce sa tým, že prvý kanálik (26') sa rozkladá radiálne cez prvú ventilovú časť (15') vytvorenú ako valcové puzdro, druhý ventilový kanálik (27') sa rozkladá vnútri vloženej časti (54') radiálne v oblasti valcového puzdra a axiálne vo vzťahu valcového puzdra k výstupu na strane predmetu, tretí kanálik (28') siaha radiálne a stredovo cez druhú ventilovú časť (16') a štvrtý kanálik (29’) a piaty kanálik (30’) majú výstupy v koncovom čele a obvode druhej ventilovej časti (16').
15. 15. Zariadenie podľa nárokov 11 až 14, vyznačujúce sa tým, že prvá ventilová časť (15') v tvare puzdra má pozdĺž svojho vnútorného okraja prstencovú štrbinu (21') vytvorenú v klznom čele (17') a že druhá valcovitá ventilová časť (16') je otočné vložená do prstencovej štrbiny (21') a puzdra pomocou výstupkov (66).
16. 16. Zariadenie podľa nárokov 11 až 15, vyznačujúce sa tým, že obidve ventilové časti (15', 16') sú vybavené zarážkami definujúcimi prvú a druhú polohu rotačného ventilu (14').
17. 17. Zariadenie podľa nárokov 11 až 16, vyznačujúce sa tým, že zarážky sa skladajú z koncov koaxiálnej drážky (24') vytvorenej v jednej z ventilových častí (15'; 16') a kolíkovej zarážky (25') upevnenej na druhej z ventilových častí (15'; 16') a zasahujúce do koaxiálnej drážky (24').
18. 18. Zariadenie podľa nárokov 11 až 17, vyznačujúce sa tým, že uhol medzi prvou a druhou polohou reverzného ventilu (5) je v rozsahu od 10° do 170°, výhodne v rozsahu od 30° do 140° a hlavne v rozsahu od 80° do 100°.
19. 19. Zariadenie podľa nárokov 1 až 18, vyznačujúce sa tým, že obsahuje pneumatický valec (41) majúci základňu (49) na jednom konci a výstupný otvor (55) na druhom konci a plunžer (46) posunovateľný v smere k výstupnému otvoru (55), a zásobník (3) je vybavený tesnením (38) na hermetické utesnenie zásobníka (3), pričom je tento zásobník (3) namontovaný na pneumatickom valci (41) na výstupnom otvore (55) tohto valca a výstupný otvor (55) je tak pokrytý tesnením (38), plunžer (46) siaha tesne cez priehradku (42) rozdeľujúcu pneumatický valec (41) na prvú komoru (43) umiestnenú čo najbližšie k tesneniu (38) a spojenú s piatym kanálikom (30) a druhou komorou (4) umiestnenou na opačnej strane priehradky (42) a prepojenú so štvrtým kanálikom (29), že plunžer (46) je vychýlený z východiskovej polohy, v ktorej je jeho koncová časť obrátená proti tesneniu (38) zásobníka (3), mimo tesnenia (38) do koncovej polohy, v ktorej je koncová časť vnútri tesnenia (38) tak, že plunžer (46) má axiálny prietokový kanál (56) a v pneumatickom valci (41) je kolík (50) vyplňujúci tento kanál (56), až je koncová časť po použití najmenej v oblasti tesnenia (38).
20. 20. Zariadenie podľa nárokov 1 až 19, vyznačujúce sa tým, že obsahuje pneumatický valec (41) majúci základňu (49) na jednom konci a výstupný otvor (55) na druhom konci a plunžer (46') posunovateľný v smere k výstupnému otvoru (55) tak, že zásobník (3) je vybavený tesnením (38) na hermetické utesnenie zásobníka (3), tento zásobník (3) je namontovaný na pneumatickom valci (41) na vstupnom otvore (55) valca (41), čím je výstupný otvor (55) pokrytý tesnením (38), čím plunžer (46') rozdeľuje pneumatický valec (41) na prvú komoru (43) umiestnenú čo najbližšie k tesneniu (38) a prepojenú s piatym kanálikom (30) a druhú komoru (44) prepojenú so štvrtým kanálikom (29), a že plunžer (46') je vychýlený z východiskovej polohy, v ktorej je jeho koncová časť, ktorá je proti tesneniu (38) zásobníka (3) mimo tesnenia (38), do koncovej polohy, v ktorej je koncová časť vnútri tesnenia (38), že plunžer (46') má axiálny prietokový kanálik (56') a ďalej nadol siahajúci kolík (57) na dolnom čele a puzdro (58) je umiestnené v pneumatickom valci (41), pričom v puzdre (58) je kolík (57), spätný ventil (61) je umiestnený vnútri prietokového kanálika (56') na otváranie sa v smere toku k zásobníku (3), kolík (50) vo svojej spodnej oblasti má vŕtanie (59) spájajúce prietokový kanálik (56') s druhou komorou (44), po umiestnení koncovej časti v tesnení (38).
21. 21. Zariadenie podľa nároku 19 alebo 20, vyznačujúce sa tým, že plunžer (46') má vodidlá (60) na vedenie pozdĺž vnútornej steny pneumatického valca (41) výhodne vytvorené ako ušká rozkladajúce sa v pozdĺžnom smere plunžra (46').
22. 22. Zariadenie podľa nárokov 19, 20 alebo 21, vyznačujúce sa tým, že koncová časť plunžra (46') je vytvorená ako perforátor (52) majúci najmenej jeden nôž alebo hrot (53).
23. 23. Zariadenie podľa nárokov 19 až 22, vyznačujúce sa tým, že pneumatický valec (41) je rozoberateľné spojený s druhou ventilovou časťou (16) cez medzikus (45) majúci kanáliky tvoriace predĺženie štvrtého a piateho kanálika (29, 30).
24. 24. Zariadenie podľa nárokov 1 až 23, vyznačujúce sa tým, že zdroj (2) stlačeného plynu je umiestnený v prvom puzdre (31) a zásobník (3) v druhom puzdre (32), ktoré je otočné pripojené k prvému puzdru (31) pomocou rotačného ventilu (14).
25. 25. Zariadenie podľa nároku 24, vyznačujúce sa tým, že každé puzdro (31; 32) je definované dvomi výhodne rovnobežnými bočnými stenami (33; 34) siahajúcimi hlavne v rovnakom smere, ako je os (19) rotácie rotačného ventilu (14), dvomi priečnymi stenami (35; 36) rozkladajúcimi sa medzi bočnými stenami (323; 34) a dvomi výhodne rovnobežnými koncovými stenami rozkladajúcimi sa naprieč osou (19) otáčania, pričom najmenej bočné steny (33; 34) puzdier (31; 32) sa rozkladajú hlavne navzájom v tandeme v prvej polohe rotačného ventilu (14).
26. 26. Zariadenie podľa nárokov 24 alebo 25, vyznačujúce sa tým, že najmenej jedna z priečnych stien (35; 36) v každom puzdre (31; 32) siaha hlavne pozdĺž valcovitej plochy majúcej rovnakú os (19) ako rotačný ventil (14).
27. 27. Zariadenie podľa nároku 1 až 26, vyznačujúce sa tým, že ďalej obsahuje prvé puzdro (31) na zdroj (2) stlačeného plynu a druhé puzdro (32) na zásobník (3) a obidve puzdrá (31; 32) sú otočné prepojené rotačným ventilom (14).
28. 28. Zariadenie podľa nároku 27, vyznačujúce sa tým, že obidve puzdrá (31; 32) majú oporné strany (33; 34) na podopretie na základni.
29. 29. Spôsob nafukovania nafukovacieho predmetu (9), hlavne pneumatiky, zariadením (1) podľa nárokov 1 až 20, v y z n a č u j ú c i sa tým, že zahŕňa nasledujúce kroky spôsobu: vratný ventil (5) sa nastaví do prvej polohy, štvrtá rúrka (10) sa spojí s druhým kanálikom (27) v prvej ventilovej časti (15), ktorá je rozoberateľné spojená s nafukovacím ventilčekom (11) nafukovacieho predmetu (9), zdroj (2) stlačeného vzduchu sa spustí a zdroj (2) stlačeného vzduchu sa zastaví po nafúknutí nafukovacieho predmetu (9).
30. 30. Spôsob opravy nafukovacieho predmetu (9) zariadením (1) podľa nárokov 1 až 20, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa nasledujúce kroky: vratný ventil (5) sa dá do druhej polohy, štvrtá rúrka (10) sa spoji s druhým kanálikom (27) v prvej ventilovej časti (15), ktorý je rozoberateľné pripojený k naíukovaciemu ventilčeku (11) pneumatiky (9), spustí sa zdroj (2) stlačeného vzduchu a zastaví sa zdroj (2) stlačeného vzduchu, keď je nafukovací predmet (9) nafúknutý.