SK286452B6 - Spôsob digitálneho vytvárania kódovaných rastrov na včlenenie protifalšovateľského znaku - Google Patents

Abstract

Riešenie sa týka spôsobu kódovania primárneho obrazca na dokumente sekundárnym obrazcom uskutočňovaného na počítačovom systéme pre digitálne vytváranie kódovaných masiek na včlenenie sekundárnej informácie ako protifalšovateľského bezpečnostného znaku do viditeľného primárneho obrazca. Pritom sa zaistí základný raster vybraný užívateľom. Ten sa nazáklade kódovacieho princípu zvoleného užívateľomna vytvorenie kódovaného rastra zlúči so sekundárnou informáciou. Kódovaný raster sa kompenzuje, aby sa kompenzovali jeho skreslenia zo zlučovacej operácie a vytvoril sa kompenzovaný raster obsahujúci sekundárnu informáciu skrytú vnútri kompenzovaného rastra. Nato sa na vytvorenie kombinovaného výstupného obrazca v súlade s reprodukčnou technológiou zodpovedajúcou kódovaciemu princípu zvolenému užívateľom rastruje primárny obrazec s kompenzovaným rastrom a potom sa s použitím reprodukčnej technológie reprodukuje dokument, ktorý obsahuje kombinovaný výstupný obrazec taký, že primárny obrazec je viditeľný pre nepodporné oko, zatiaľ čo sekundárny obrazec je skrytý pre nepodporné oko.

Description

Oblasť techniky

Tento vynález sa všeobecne týka spôsobu vytvárania obrazov so skrytými znakmi zabraňujúcimi falšovaniu, typicky v tlačenej alebo netlačenej alebo elektronickej forme, a najmä spôsobu digitálneho tienenia využívajúceho zakódované digitálne ochranné clony realizované softvérovým programom v počítačovom systéme. Tento spôsob je schopný kombinovať primárny obraz so sekundárnym obrazom, takže sekundárny obraz je viditeľný len vtedy, keď sa originálna listina prehliada cez špeciálne dekódovacie zariadenie.

Doterajší stav techniky

Aby sa zabránilo neoprávnenému rozmnožovaniu alebo pozmeňovaniu dokumentov, je často materiál archu, ako sú lístky, šeky, bankovky a podobne, vybavený špeciálnymi znakmi alebo podkladovým vzorom. Tieto znaky alebo podkladový vzor je na materiály archu vyvolaný zvyčajne niektorým typom spôsobu tlačenia, ako je ofsetová tlač, litografia, kníhtlač alebo ďalšími podobnými mechanickými systémami, rozmanitými fotografickými postupmi, xerografickou tlačou a množstvom ďalších postupov. Vzor alebo znaky môžu byť vytvorené bežnými atramentmi, špeciálnymi atramentmi, ktoré môžu byť magnetické, fluorescenčné alebo podobne, z práškov, ktoré môžu byť pripečené, z materiálov citlivých na svetlo, ako sú soli striebra alebo azofarbivá a podobne. Väčšina týchto vzorov umiestnených na archových materiáloch závisí od komplikovanosti a odhodlania vyhnúť sa ľahkému rozmnoženiu. V dôsledku toho predstavujú zvýšenie nákladov na materiál archu, pričom aby boli celkom účinné v mnohých prípadoch zaistenia požadovanej ochrany pred neoprávneným rozmnožovaním alebo pozmeňovaním.

Navrhnuté boli rôzne spôsoby stratégií zabraňujúcich falšovaniu zahrnujúce riadkové štruktúry indukujúce moaré, bodové vzory premenlivej veľkosti, sekundárne obrazy, priehľadné prvky, čiarové kódy, hologramy založené na difrakcii a ďalšie. Ale žiadny z týchto spôsobov nevyužíva spoľahlivý, čitateľný sekundárny obrazec v primárnom obrazci bez toho, aby predchádzajúci mal vplyv na kvalitu toho druhého, a zaistenie výhod prídavnej bezpečnosti, ktoré by sa z nej odvodzovali.

Bežné spôsoby kódovania a dekódovania znakov na tlačených materiáloch vytvárajú paralaxný panoramagramický obrazec alebo utajený obrazec. Takýto bežný systém je opísaný v patente US č. 3 937 565, A. Alasia, vydanom 10. februára 1976, ktorého platnosť teraz skončila. Znaky boli vytvárané fotograficky s použitím clony s mriežkou (to jest šošovkovej clony) so známou priestorovou hustotou šošovky (napríklad 69 čiar na inch).

Fotografické alebo analógové vytváranie kódovaných znakových obrazcov má tú nevýhodu, že vyžaduje špeciálnu kameru. Také analógové obrazce sú obmedzené čo do ich univerzálnosti tým, že plocha znakov zabraňujúcich falšovaniu je všeobecne výrazná, keď je obklopená (sekundárnymi) obrazcami umiestnenými v popredí. Taktiež je ťažko kombinovať viac sekundárnych obrazov s potenciálne rozdielnymi parametrami vďaka neschopnosti účinne neexponovať segmenty filmu pri vyvolaní zábrany falšovania fotografického obrazca.

Rôzne reprodukčné technológie, ako je tlačená alebo netlačená (elektronická) technológia, používané na rozloženie vizuálnej informácie, sú založené na clonení obrazu. V týchto technológiách je obraz rozdelený do súboru symetricky usporiadaných elementárnych bodov, obrazových prvkov atď., ktorých veľkosti sú pod rozlíšiteľnosťou ľudského oka. S odvolaním sa na obrázky IA až 1F sú ukázané príklady rôznych tlačových ochrán podľa stavu techniky, ktoré môžu byť použité na vytvorenie obrazca 100, ktorý má rôzne tiene. Na obr. IA je zväčšená časť 102 obrazca 100, aby sa ukázal účinok techník rozdielneho tienenia, ako je to ukázané na obrázkoch IB (súvislý odtieň), 1C (kruhová clona), ID (stochastická clona), ID (riadková clona) a 1F (eliptická clona). Tieto clony umožňujú výrobu, ale súčasne znižujú reprodukčnú kvalitu obrazca, keď sa porovnáva s originálnym obrazcom, čo robí reprodukovaný obrazec „krikľavý“.

Nedokonalosti rôznych systémov a prostriedkov používaných na reprodukciu, ako je atrament, tlačiarenské médiá (napr. papier, plastická hmota atď.), elektrónové lúče, obrazové prvky atď., nedovoľujú ani vytváranie, ani zoskupovanie elementárnych nosičov informácie, ako sú body, obrazové prvky atď. v úplnom súlade s jasnými teoretickými požiadavkami, ale len s menším alebo väčším skreslením. Toto ďalej zvyšuje „krikľavosť“ výsledného obrazca.

V prípade štyroch farebných reprodukcií buď elektronických, alebo tlačených je tiež pokles na kvalite obrazu vďaka miliónom farebných odtieňov pôvodného obrazca, ktorý musí byť reprodukovaný s použitím len troch farieb reprezentovaných opticky nedokonalými atramentmi resp. farbami.

Ako je ukázané na obrázkoch 2A a 2B, uvedené faktory a množstvo ďalších činiteľov vytvára ten výsledok, že žiadny z počítačovo vytváraných elementárnych bodov 202 - 210 nemá po vytlačení teoreticky perfektný geometrický tvar, polohu a veľkosť, ako je ukázané vytlačenými bodmi 202A - 210A. Tieto body 202 až 210 a 202A - 210A sú kvôli jasnosti ukázané so zväčšením 100 : 1.

Otázky tienenia a sfarbenia sú rozhodujúcimi bodmi mnohofarebnej reprodukčnej technológie. Na vyriešenie problémov sfarbenia boli vytvorené dva medzinárodné štandardy. Sú to červená-zelená-modrá označené skratkou RGB (Red-Green-Blue) a zelenomodrá-purpurová-žltá-čiema, označené skratkou CMYK (CyanMagenta-Yellow-Black), ktoré sa všeobecne používajú. V obmedzených aplikáciách sa taktiež používa obtlačok šiestich farieb.

Pri použití zvyčajnej tlačiarenskej sieťky 80 riadkov/cm môžu byť natlačené na ploche 0,125 mm x 0,125 mm (0,005 in. x 0,005 in.) štyri rozdielne body farby v exaktnej veľkosti, geometrickom tvare, polohe a hrúbke. Tento prírastok rozlíšiteľnosti aktivuje tento problém, pretože zmenšenie veľkosti elementárnych bodov alebo obrazových prvkov (to jest zvýšenie rozlíšiteľnosti rastra) znižuje „krikľavosť“ obrazu, okrem neželaných vplyvov nedokonalostí použitých materiálov a nárastu procesov. Čim bližšia je rozlíšiteľnosť rastra k rozlíšiteľnosti procesu reprodukcie (to jest na hranice možnosti tlače), tým viac technologických nedokonalostí ovplyvňuje nevhodne vytvorený obraz.

Aby sa zmenšili neželané následky týchto nedokonalosti, tieto sa musia vziať predovšetkým do úvahy v priebehu procesu reprodukcie.

Z tohto dôvodu sa môže originálny obrazec digitalizovať alebo rastrovať, a rozdeliť na elementárne obrazové prvky v súvislom režime zafarbenia, použitím vhodnej clony. Veľkosti všetkých obrazových prvkov sú tie isté, hoci sýtosť obrazových prvkov môže byť odlišná podľa aktuálneho obrazu.

Hneď ako bola teda teoretická sýtosť už raz modifikovaná, môžu byť obrazové prvky upravované zo súvislého režimu do režimu bitovej mapy. V režime bitovej mapy sú veľkosti bodov rôzne, ale celkové hustoty bodov sú rovnaké. Toto je výhodné preto, že v priebehu tlače (s výnimkou hĺbkotlače) je hustota alebo sýtosť tlače náplne tlačovej farby celkom rovnaká. Výsledkom je obrazový prvok súvislého odtieňa, ktorý má najväčšiu plochu 0,125 x 0,125 mm (0,005 in. x 0,005 in. pri použití tlačovej sieťky 80 riadkov/cm) a hustotu napríklad 25 %, nahradený rastovým bodom, ktorý má optickú ekvivalenciu a pokrýva len 25 % tej istej plochy, ale má ekvivalentnú maximálnu hustotu.

Niektoré bežné spôsoby a prostriedky reprodukcie používajú kontinuálne tónované obrazové prvky, ako leptanú hĺbkotlač, elektronický displej a niektoré digitálne tlačiarne. Ďalšie reprodukčné spôsoby využívajú rastové body, ako ofsetová tlač a väčšina procesov digitálnej tlače. Ďalšie spôsoby využívajú kombináciu tak kontinuálneho tónovania, ako rastrových bodov, napríklad ako tlač z hĺbky a gravírovaná rotačná hĺbkotlač.

Spôsob premeny režimu súvislého tónovania na režim bitovej mapy je komplexná procedúra a má primárny význam v technológii ochrany. To je preto, že teoretická hustota elementárnych obrazových prvkov súvislého tónovania, prijatá po riadkovaní, sa vopred modifikuje podľa technologických nedokonalostí ďalších reprodukčných spôsobov.

Napríklad pri kopírovaní ofsetovou tlačou môžu technologické nedokonalosti zahrnovať:

1. deformácie tvaru a veľkosti premieňaných bodov v priebehu ďalších reprodukčných procesov, ako:

- premena súvislých tónovaných obrazových prvkov na rastrové body,

- vytváranie bodov v obrazových zostavách, v ktorých sa môžu vyskytovať moarové efekty,

- vyvolanie a spracovanie filmu,

- kopírovanie na tlačovú dosku,

- spracovanie tlačovej dosky a

- proces tlačenia.

2. Optické nedokonalosti použitých farieb.

Väčšina z týchto skreslení elementárnych rastrových bodov sa vyskytuje pri procese tlače. Ako výsledok sa môžu vyskytnúť nepredvídané efekty, ako:

- nehomogenity povrchu papiera, gumového tlačiarenského behúňa a tlačiarenskej farby,

- skreslenie vyplývajúce zo sily tlače v zóne tlače,

- mechanické nepresnosti v tlačiarenskom zariadení a

- deformácia tlačiarenského papiera.

Rôzne technológie tlače majú rôzne chyby charakteristické pre každý jednotlivý spôsob tlače. Aby sa teda tieto rozličné nedostatky kompenzovali, boh vyvinuté rôzne technológie tienenia a ochrannej clony.

Pre digitálnu tlač má tienenie dokonca väčšiu dôležitosť. Existujú rôzne formy technológií digitálnej tlače, ako je laserová, vstrekovacia, farebná sublimácia, magnetografická, elektrostatická atď. Pretože sa tieto procesy stále ešte vyvíjajú, majú oveľa väčšie množstvo nedokonalostí ako tradičné spôsoby tlače.

Náprava technologických nedostatkov je podstatne viac komplikovaná pri tlači cenín. Čim menší alebo tenší je tlačený prvok, tým väčšie je relatívne skreslenie pri procese tlače a tým je namáhavejšia kompenzácia týchto skreslení.

Podstata vynálezu

Uvedené nedostatky stavu techniky odstraňuje a vytýčený cieľ rieši spôsob kódovania primárneho obrazca sekundárnym obrazcom, ktorý sa uskutočňuje na počítačovom systéme na digitálne vytváranie kódovaných masiek na včlenenie sekundárnej informácie ako protifalšovateľského bezpečnostného znaku do viditeľného primárneho obrazca na použitie na dokumente podľa vynálezu, ktorého podstata spočíva v tom, že sa vytvorí základný raster vybraný užívateľom. Zlúčia sa sekundárne informácie a základný raster vybraný užívateľom na základe kódovacieho princípu zvoleného užívateľom na vytvorenie kódovaného rastra. Kódovaný raster sa kompenzuje, aby sa kompenzovali akékoľvek skreslenia v kódovanom rastri vytvorenom v zlučovacej operácii a vytvoril sa kompenzovaný raster obsahujúci sekundárnu operáciu skrytú vnútri kompenzovaného rastra. Rastruje sa primárny obrazec s kompenzovaným rastrom na vytvorenie kombinovaného výstupného obrazca v súlade s reprodukčnou technológiou zodpovedajúcou kódovaciemu princípu zvolenému užívateľom a reprodukuje sa dokument s použitím reprodukčnej technológie, kde dokument obsahuje kombinovaný výstupný obrazec.

Podľa vynálezu je výhodné, ak sa kóduje kódovaný raster optimálne na základe niektorej charakteristiky kódovacieho princípu.

Podľa vynálezu je výhodné, ak sa zvolí základný raster podľa reprodukčnej technológie použitej na reprodukciu kombinovaného výstupného obrazca.

Ďalšie výhodné uskutočnenie spôsobu podľa vynálezu spočíva v tom, že kódovaný raster sa zakóduje s použitím postupnej aproximácie, ktorá sa realizuje v softvérovom module uskutočňovanom v univerzálnom počítači.

Postupná aproximácia je výhodne založená aspoň na jednom z radu parametrov reprodukčnej technológie použitej na reprodukovanie kombinovaného výstupného obrazca definovaného užívateľom.

Výhodne je sekundárna informácia čitateľná len dekódovacím zariadením zodpovedajúcim kódovaciemu princípu z operácie zlučovania sekundárnej informácie so základným rastrom.

Sekundárna informácia je podľa vynálezu výhodne zložená z obrazových prvkov.

Taktiež je výhodné, ak sa obrazové prvky použijú aj ako nosiče digitálnej informácie.

Jedno výhodné uskutočnenie vynálezu spočíva v tom, že modifikuje niektorý parameter nosičov digitálnej informácie založený aspoň na jednom z nasledujúcich znakov obrazových prvkov: tvaru, veľkosti, uhla, polohy, početnosti alebo sýtosti.

Vhodný je spôsob kódovania podľa vynálezu, v ktorom sa umiestni modifikovaný parameter nosiča digitálnej informácie v jednej vrstve obrazca.

Je výhodné, ak sa modifikovaný parameter nosiča digitálnej informácie umiestni dovnútra rady vrstiev farieb obrazca.

Podľa vynálezu je výhodné, ak sa ako sekundárna informácia použije aspoň jedna zo skupiny pozostávajúcej z obrazu, dát, tlačenej veci a čiarového kódu.

Výhodne sa ako základný raster zvolený užívateľom použije niektorý z kruhového rastra, čiarového rastra, eliptického rastra, hlbkotlačového rastra, náhodného rastra, geometrického rastra, rastra súvislého odtieňa a programovateľného rastra.

V spôsobe podľa vynálezu sa výhodne ako dekódovacie zariadenie použije aspoň jeden z optického dekodéra a digitálneho dekodéra programovateľného užívateľom.

Kódovací princíp podľa zlučovacej operácie je tak výhodne založený na uskutočnení softvéru dekódovacieho zariadenia.

Spôsob podľa vynálezu ďalej výhodne zahŕňa optické dekódovanie kombinovaného výstupného obrazca s použitím optického dekodéra, ktorý má optický filter aspoň s jedným z radu geometrických foriem.

Spôsob podľa vynálezu ďalej zahŕňa optické dekódovanie kombinovaného výstupného obrazca využívajúceho optický dekodér, ktorý má aspoň jeden z periodických a náhodných filtračných vzorcov.

V spôsobe podľa vynálezu sa dekódovanie kombinovaného výstupného obrazca uskutočňuje výhodne s použitím komplexného optického dekodéra, ktorý má odlišné optické vlastnosti na čítanie optických kódov, ktoré zahŕňajú aspoň jednu z vlastností, ako je zosilnenie alebo zväčšenie, prevrátenie, rozloženie hranolom a zmenšenie.

V spôsobe podľa vynálezu sa ďalej kombinovaný výstupný obrazec dekóduje výhodne elektronicky s využitím elektronického dekodéra na čítanie optických kódov s použitím softvérovej simulácie aspoň jednej funkcie optického dekodéra.

Výhodne sa elektronicky dekóduje kombinovaný výstupný obrazec s využitím elektronického dekodéra, ktorý má elektronickú identifikáciu na čítanie optických kódov.

Do sekundárnej informácie sa výhodne zahŕňajú digitálne kódy a priame čítanie digitálnych kódov uložených v kombinovanom výstupnom obrazci sa vykonáva s použitím programovateľného elektronického dekodéra.

V spôsobe podľa vynálezu sa ďalej vypočítajú zákryty vysokej presnosti medzi vrstvami rôznych farieb kombinovaného výstupného obrazca na použitie v zariadení na tlačenie bankoviek.

Spôsob podľa vynálezu sa výhodne aplikuje na dokument ako je šek, peniaze, cestovný lístok, bankovka, kreditná karta, cestovný pas, fotoidentifikačná karta, vstupenka na zvláštne príležitosti, skladový doklad, zmluvný doklad, bankový šek, cestovný šek, protifalšovateľská nálepka, daňová známka, poštová známka, rodný list, registračná karta vozidla, dokument alebo listina, doklad o titule a vízum.

V spôsobe podľa vynálezu sa ako viditeľný primárny obrazec použije výhodne fotografia osoby a sekundárnou informáciou je aspoň jeden osobný údaj tejto osoby, ktorým môže byť výška, váha, identifikačné číslo, podpis, krvná skupina a lekárska informácia.

V spôsobe kódovania podľa vynálezu je výhodné to, že sekundárna informácia nie je prítomná v kópii tohto dokumentu.

Ďalšie ciele a výhody tohto vynálezu budú ozrejmené v nasledujúcom opise spravenom v spojení s pripojenými výkresmi, kde sú prostredníctvom ilustrácií a príkladov vysvetlené určité uskutočnenia tohto vynálezu. Tieto výkresy vytvárajú časť predloženého vynálezu a ilustrujú jeho rôzne účely a znaky.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález je najlepšie zrozumiteľný z nasledujúceho podrobného opisu, keď sa číta v spojitosti s pripojenými výkresmi. Je zdôraznené, že podľa všeobecnej praxe nie sú rôzne znaky z výkresov v mierke. Rozmery rôznych znakov sú naopak pre jasnosť ľubovoľne zväčšené alebo zmenšené. Do výkresov sú zahrnuté nasledujúce obrázky:

Obr. 1A - 1F ukazuje všeobecne používané tlačové clony na zachytenie obrazcov rôznych tónov alebo farieb v procese tlače.

Obr. 2A a 2B ukazujú skreslenie elementárnych častí obrazca v priebehu procesu tlače.

Obr. 3 ukazuje ostrosti elementov obrazca podľa predloženého vynálezu.

Obr. 4A - 4D ukazuje spôsob, ako sa rôzne odtiene môžu reprezentovať menením percentuálnej veľkosti bodu rastra vzhľadom na plochu bunky rastra.

Obr. 5 ukazuje jeden príklad skrytej informácie v obrazci kompenzácie.

Obr. 6 ukazuje spôsob, ako môže byť skrytá informácia pridaná k obrazcu úpravou sýtosti obrazových prvkov súvislej farby bez úpravy priemernej sýtosti superbunky.

Obr. 7A - 8B ukazuje spôsob, ako môže byť skrytá informácia pridaná k nejakému obrazcu úpravou niektorého bodu rastra buď bez modifikácie percentuálnej plochy bodu, alebo percentuálnej plochy bodu superbunky.

Obrázok 9A - 9B ukazuje spôsob, ako môže byť skrytá informácia pripojená k obrazcu úpravou uhla rastrového bodu bez zmeny percentuálneho plošného obsahu bodu.

Obr. 10A - 10B ukazuje spôsob, ako môže byť skrytá informácia pridaná k obrazcu úpravou plochy rastrového bodu bez upravovania percentuálneho plošného obsahu bodu superbunky.

Obr. HA - 11B ukazuje spôsob, ako môže byť skrytá informácia pridaná k obrazcu úpravou veľkosti rastrového bodu, pričom by sa nemenil percentuálny plošný obsah bodu superbunky.

Obr. 12A - 12B ukazuje spôsob, ako sa môže skrytá informácia pridať k obrazcu úpravou početnosti rastrového bodu bez upravovania percentuálneho plošného obsahu bodu superbunky.

Obr. 13, 14A a 14B sú vývojové diagramy procesov vytvárania obrazcov obsahujúcich skrytú informáciu.

Obr. 15 je príklad skrytej informácie vnútri separátnej farebnej vrstvy primárneho obrazca.

Obr. 16 je vývojový diagram opisujúci proces vytvárania obrazca z obr. 15.

Obr. 17 je prvá príkladná konfigurácia hardvéru podľa predloženého vynálezu.

Obr. 18 je druhá príkladná konfigurácia hardvéru podľa predloženého vynálezu.

Obr. 19A - 19J ukazujú rôzne techniky na aktivovanie kodéra podľa jestvujúceho vynálezu.

Obr. 20 ukazuje spôsob segmentovania obrazca podľa známeho stavu techniky.

Obr. 21 ukazuje klopenie segmentov obrazca z obr. 20 na vytvorenie jedinej fázy utajeného obrazca.

Obr. 22 a 23 ukazujú viacfázovú aplikáciu spôsobu utajenia ukázaného na obr. 21 podľa známeho stavu techniky.

Obr. 24 je jeden príklad utajeného obrazca z obr. 21 v kombinácii s uskutočnením podľa predloženého vynálezu a obr. 25 je ďalší príklad utajeného obrazca v kombinácii so skrytým obrazcom podľa predloženého vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Metóda skrytého obrazca zahrnuje rastrovanie alebo rozdelenie primárneho alebo viditeľného obrazca na elementy, ako sú body, čiary alebo obrazové prvky (nositelia elementárnych dát). Postupom digitálneho kompenzovania pretvárame, modifikujeme atď. tieto elementy, aby sme doplnili sekundárne informácie a urobili sekundárny obrazec neviditeľný normálnym okom bez pomôcok vzhľadom na primárny obrazec.

Na dekódovanie doplnenej informácie je nevyhnutný zodpovedajúci dekodér, ktorý je schopný vybrať sekundárnu informáciu.

Kompenzácia modifikácií sa uskutočňuje doplnením sekundárneho obrazca, keď sú veľkosti skreslení spôsobené technologickými nedokonalosťami výrazne pod veľkosťou úpravy požadovanej pre kompenzáciu.

V tomto prípade je možné modifikovať body primárneho obrazca, aby sa doplnil sekundárny obrazec a nahradil ho, aby sa v tej istej bodovej bunke vytvoril neviditeľný sekundárny obrazec. Použitím tradičnej mriežky napr. 80 riadkov/cm je to teoretický štvorček 0,125 x 0,125 mm (0,005 inch x 0,005 inch), nazývaný „jednoduchá bunka“. To znamená, že úprava aj vyváženie, teda modifikácia aj kompenzácia, sa môžu spraviť vnútri jednej samostatnej bunky len v jednom a tom istom rastrovom bode. Keď sú veľkosti neželaných tlačových skreslení zanedbateľné v porovnaní s veľkosťou vedomej modifikačnej a kompenzačnej časti rastrového bodu, bude dominovať efekt skrytého obrazca. Toto je možné s použitím reprodukčných procesov s vysokým rozlíšením.

S odvolaním na obr. 4A je ukázaný ďalší príklad toho, ako môže byť reprezentované tieňovanie nejakého obrazca. Na obr. 4A je ukázaný bod 402 vnútri bunky 404. Plocha bunky 404 je reprezentovaná súčinom šírky „x“ 406 a výšky „y“ 408. Pomer plochy bodu 402 „A“ k ploche (xy) bunky 404 je reprezentovaný nasledujúcou rovnicou:

Rovnica (1) Z = A/(xy) %, kde Z je v rozsahu 0 -100 %.

Obr. 4B - 4D ukazuje rôzne pomery bodu 402 k bunke 404. Ako je ukázané na obr. 4B, Z = 75 %, na obr. 4C Z = 50 % a na obr. 4E Z = 25 %. Hoci je bunka 404 ukázaná na obr. 4A v pravouholníkovom tvare, môže mať akýkoľvek požadovaný tvar, ako je štvorec, kruh, elipsa, lichobežník atď.

S odvolaním na obr. 5 je ukázaný jeden príklad, kde je vnútri plochy rastrového bodu 504 pridaná sekundárna informácia 506 a je kompenzovaná svojou inverziou pod oblasťou viditeľnosti ľudského oka. Na skrytie sekundárnej informácie 506 do rastrového bodu (prvku) 504 (obsiahnutom vnútri bodovej (elementu) bunky 502) je nevyhnutné pridať inverziu tejto sekundárnej informácie. Napríklad, v čiernom a bielom obrazci doplnok sekundárnej informácie 506 jej negatíva vo farebnom obrazci je doplnok sekundárnej informácie 506 jej doplnková farba.

Keď je veľkosť nežiaducich tlačových skreslení blízko veľkosti modifikačnej a kompenzačnej časti rastrových bodov, klesá účinok skrytia a vzrastá účinok nežiaducich tlačových skreslení. Aby sa účinok skrytia udržal, musí byť do kompenzácie zo susediacich samostatných buniek vtiahnutých viac rastrových bodov. Skupiny signálnych buniek vtiahnutých do kompenzácie jedného modifikovaného rastrového bodu sa nazýva „superbunka“, pozri obr. 3.

S odkazom na obr. 3 je ukázaný jeden príklad superbunky. Na obr. 3 reprezentuje napríklad superbunku 306 deväť buniek 310. Percentuálna bodová plocha superbunky 306 sa určí s použitím nasledujúcej rovnice:

Rovnica (2) Z_E = Σ (Zl...Zn)/n %.

Kde „n“ je počet buniek v superbunke 306. Superbunkou nemusí byť nevyhnutne štvorec, môže mať rôzne tvary, ako kruh, elipsu, obdĺžnik atď. Funkčne zvolené prostredie skúmaného bodu (rastrového elementu) obsahujúceho okolitý celok alebo čiastkový bod je vnútri okraja superbunky.

V jednom príkladnom uskutočnení predloženého vynálezu sa reprodukcia obrazcov optimalizuje napríklad:

- úpravou elementárnych bodov dopredu podľa všetkých skreslení a deformácií, ktoré sa vyskytnú v ďalšom procese reprodukcie obrazca,

- výpočtom, vytvorením a aplikáciou optimálnej formy elementárnych bodov, ako sú eliptické, kosoštvorcové, oválne, nepravidelné atď. podľa aktuálne aplikovaného reprodukčného procesu,

- definovaním správneho uhlu a polohy bodov, aby sa predišlo moarovým účinkom a dosiahlo sa najvyššej kvality s minimálnym „rozruchom“ v obrazci.

Aby sa vytvorili rôzne ochranné znaky pre tlač cenín, bolo určené, že použitím technológií digitálneho tienenia sa nekompenzujú len technologické nedokonalosti rôznych reprodukčných procesov, ale do výsledného obrazca môžu byť zahrnuté zámerné skreslenia a modifikácie.

V príkladnom uskutočnení predloženého vynálezu sú elementárne body primárneho obrazca identifikované ako nosiče digitálnej informácie, do ktorých môže byť zakódovaná ďalšia informácia, aby sa sekundárny obrazec skryl vnútri primárneho obrazca. Reguláciou tohto procesu vhodnou technológiou tienenia sa môžu kompenzovať skreslenia, ktoré vyplývajú z doplnenia sekundárneho obrazca, a urobiť sa neviditeľnými pre nepodporované ľudské oko ale stále viditeľné vhodným dekódovacím zariadením. Takýmto dekódovacim zariadením môže byť napríklad optický filter alebo nejaký elektronický dekodér. Tento dekodér môže kompenzovať jeden alebo niekoľko kódovacích účinkov opisovaných obrazcov, ako je svietivosť, redukcia, prevrátenie a prizmatické účinky. Tento dekodér môže taktiež filtrovať obrazec opticky s použitím periodických a/alebo náhodných filtračných vzorov založených na kódovacom postupe použitom na zakódovanie obrazca. Optická filtrácia obrazca môže byť taktiež založená na jednom alebo mnohých odlišných geometrických tvaroch, ako sú kruhy, polkruhy, obdĺžniky, trojuholníky atď.

Elektronický dekodér môže byť realizovaný v hardvéri, softvéri alebo v ich kombinácii, ktorá ďalej poskytuje programovateľnú spôsobilosť. Elektronický dekodér môže taktiež zahrnovať elektronickú identifikáciu na interpretáciu skrytej informácie, ako sú čiarové kódy a digitálne údaje.

Je príkladné uskutočnenie spôsobu a zariadenia pre digitálny raster na vytvorenie kódovaného digitálneho rastra, pri ktorom sú prvky rastra, ako obrazové prvky alebo body, časť obrazca. V tomto príkladnom uskutočnení sa môžu tieto obrazové prvky alebo body použiť ako nosiče digitálnej informácie. Použitím takýchto digitálne kódovaných rastrov sa môžu vytvárať pre tlač cenín skryté obrazce chránené proti kopírovaniu, napríklad tam, kde kopírovanie obrazca chráneného proti kopírovaniu vedie k nereprodukovaniu tohto skrytého obrazca. Tento proces nie je obmedzený na jeden špecifický kódovaný raster na riešenie špecifických technologických nedokonalostí, ale sa môže použiť na zaistenie riešení pre všetky zo spomenutých technologických problémov.

Aby sa reprodukoval len primárny obrazec, môžu byť elementárne nosiče digitálnej informácie (body, obrazové prvky atď.) vytvorené a zoskupené podľa obmedzujúcich podmienok aktuálnej reprodukčnej technológie. V tomto prípade sa reprodukuje len primárny obrazec. Skreslením, úpravou atď. týchto elementárnych držiakov dát sa môže do primárneho obrazca začleniť sekundárny obrazec. Týmto spôsobom sa zvýši „šum“ primárneho obrazca a sekundárny obrazec sa javí taktiež vo viditeľnej forme. Aby sa zase „šum“ primárneho obrazca znížil, musia sa všetky úpravy a skreslenia kompenzovať na bázy element za elementom (bod za bodom alebo obrazový prvok po obrazovom prvku) v dopredu definovanej oblasti, ktorá je menšia než rozlíšiteľnosť ľudského oka. Týmto spôsobom sa stane sekundárny obrazec opäť skrytý a kvalita primárneho obrazca sa zlepší.

Napríklad pri použití elementárneho bodu alebo obrazového prvku ako nosiča digitálnej informácie môžu slúžiť na úpravu alebo skreslenie obrazca nasledujúce príkladné parametre:

- sýtosť (pozri obr. 6),

- forma a tvar (pozri obr. 7A - 8B),

- uhol (pozri obr. 9A - 9B),

- poloha (pozri obr. 10A - 10B),

- veľkosť (pozri obr. 11A - 11B),

- početnosť (pozri obr. 12A - 12B).

Spomenuté parametre sa môžu použiť v rámci jednej alebo viacerých vrstiev farieb primárneho obrazca a aj medzi vrstvami farieb primárneho obrazca.

Ako výsledok spracovania týchto dát použitím algoritmu postupnej aproximácie, napríklad dvoch častí každého jednotlivého elementárneho bodu, obrazového prvku atď. sú vnútri plochy, kde je skrytý sekundárny obrazec. Tieto dve časti sú:

- časť držiaka dát elementárneho bodu, obrazového prvku atď., kde je primárny obrazec skreslený alebo upravený podľa sekundárneho obrazca, a

- kompenzačná časť elementárneho bodu, obrazového prvku atď., ktorá vyrovnáva skreslenie, úpravy časti držiaka dát.

Ako výsledok budú v porovnaní s len reprodukovaným primárnym obrazcom skreslené alebo upravené v podstate všetky z bodov alebo obrazových prvkov.

S odkazom na obrázok 6 je ukázaný jeden príklad toho, ako je informácia skrytá tam, kde je nosič informácie založený na sýtosti informácie. Na obrázku 6 sú bunky 602, 604, 606 označené ako bunky, v ktorých má byť skrytá informácia. Sýtosť buniek 602, 604 a 606 sa mení a vedie k bunkám 608, 610 respektíve 612. Na obrázku 6 sú Dl_b Dl₂, Dl₃, D2_b D2₂ a D2₃ sýtosti buniek 602,604, 606, 608, 610 respektíve 612. Sýtosť buniek nemusí byť nevyhnutne rovnaká (Dl] #D2_b Dl₂ #D2₂, Dl₃ #D2₃,). Táto informácia je skrytá, keď je priemerná sýtosť superbunky 614 a 616 vyrovnaná.

Teraz s odkazom na obrázky 7A a 7B je ukázaný jeden príklad toho, ak informácia skrytá a kompenzácia vnútri bunky je založená na vyrovnaní percentuálneho obsahu s percentuálnym obsahom plochy bunkového bodu. Obr. 7A je nemodifikovaný, lebo normálny raster a obr. 7B je raster nosiča informácie. Na obr. 7A je ako bunka nosiča informácie použitá bunka 702. Bod 704 nosiča informácie nahradzuje bod 706. Bod 704 nosiča informácie bude skrytý, keď sa plocha bodu 704 nosiča informácie bude rovnať ploche bodu 706. Inými slovami, keď je vyhovené nasledujúcej rovnici:

Rovnica (3) Z_A = Z_B, kde: Za je percentuálny obsah bodu 706 a

Z_B je percentuálny obsah bodu 706 nosiča informácie.

Teraz je s odkazom na obrázky 8A a 8B ukázaný jeden príklad toho, ako je skrytá informácia a kompenzácia založená na vyrovnaní percentuálneho obsahu percentuálnej plochy bodu superbunky. Obrázok 8A je nemodifikovaný alebo normálny raster a obr. 8B je raster nosiča informácie. Na obr. 8A je ako superbunka nosiča informácie použitá superbunka 802. Na obr. 8B nahradzuje na vytvorenie superbunky 804 informácie 808 bod 806 vnútri superbunky 802. Informácia 808 bude skrytá, keď sa bude priemerná percentuálna plocha bodu superbunky 804 rovnať priemernej percentuálnej ploche bodu superbunky 802. Inými slovami, keď bude splnená nasledujúca rovnica:

Rovnica (4) Z_Ľ1 = Ζ_Σ2 a Ζ_ΣΑ ^Ζ_ΣΒ, kde: Zv, je priemerná percentuálna plocha bodu superbunky 802 a Z_Ľ2 je priemerná percentuálna plocha bodu superbunky 804. Teraz je s odkazom na obr. 9A a 9B ukázaný jeden príklad toho, ako je informácia vnútri bunky, kde je nosič skrytej informácie uhol. Obr. 9A je nemodifikovaný alebo normálny raster a obr. 9B je raster nosiča informácie. Na obr. 9B nahradzuje informácia 904 element 906. Informácia 904 bude skrytá, keď bude vyššie vyhovené buď rovnici (3), alebo (4). Ako je ukázané na obr. 9B, informácia 904 môže byť natočená o uhol a. Uhol a môže byť akýkoľvek uhol od 0 do 359 stupňov.

S odkazom na obrázky 10A a 10B je teraz ukázaný jeden príklad, ak je informácia skrytá vnútri bunky tam, kde je nosičom informácie plocha. Obr. 10A je nemodifikovaný alebo normálny raster a obr. 10B je raster nosiča informácie. Na obr. 10A sú v nepozmenenom rastri ukázané superbunky 1002 a bod 1004. Ako je ukázané na obr. 10B, je nosič informácie repozícia bodu 1004 do bodu 1008. Informácia môže byť skrytá vo výslednej superbunke 1006. Informácia bude skrytá, keď bude vyhovené uvedenej rovnici (4) medzi superbunkou 1002 a 1006. Zmena polohy sa mení podľa stupňa požadovaného skrytia.

Teraz j e s odkazom na obrázky 11A a 11B ukázaný j eden príklad toho, ak j e informácia skrytá tam, kde j e nosič informácie založený na veľkosti bodu. Obr. 1 IA je nemodifikovaný alebo normálny raster a obr. 11B je raster nosiča informácie. Presnejšie, bod 1108 nahradzuje bod 1106. Informácia bude skrytá vtedy, keď sa celková plocha bodu superbunky 1104 bude rovnať celkovej ploche bodu superbunky 1102 tak, aby bolo vyhovené rovnici (4).

Teraz je s odkazom na obrázky 12A a 12B ukázaný jeden príklad toho, ak je informácia skrytá tam, kde je nosič informácie založený na početnosti bodu. Obr. 12A je nemodifikovaný alebo normálny raster a obr. 12B je raster nosiča informácie. Na obr. 12A je každý bod 1206 a 1210 nahradený rastrovými bodmi 1212 väčšej početnosti ukázanými na obr. 12B. Vynález však nie je obmedzený na toto a viac než jedným rastrovým bodom 1212 môže byť nahradený jediný bod, ako je bod 1206. Rastrové body 1212 budú skryté, keď bude vyhovené rovniciam (3) alebo (4).

Aby sa urobil sekundárny obrazec viditeľný, je nevyhnutný fyzikálny alebo elektronický proces dekódovania a zodpovedajúce zariadenie. Dekodér výhodne vyberá časti „držiaka dát“ bodov, obrazových prvkov atď. s použitím metódy štatistického výberu, napríklad na aktiváciu dekodéra a uskutočnenie skrytých znakov viditeľnými pre užívateľa.

Zložky tohto procesu sa môžu prepojiť vhodným väzobným obvodom a proces môže byť optimalizovaný, aby sa dosiahlo vhodnej kvality primárneho obrazca a bezpečnej čitateľnosti skrytej informácie zakódovanej do sekundárneho obrazca.

V inom príkladnom uskutočnení jestvujúceho vynálezu berie proces na zreteľ odlišné zložky spôsobu reprodukcie a parametre alebo priority definované užívateľom na vytvorenie viditeľného primárneho obrazca vysokej kvality s minimálnym „šumom“ a maximálnou početnosťou skrytej informácie zakódovanej do neviditeľného sekundárneho obrazca.

V treťom príkladnom uskutočnení môže byť skrytý obrazec založený na premenlivých parametroch skôr ako na parametroch pevne určených. V tomto príkladnom uskutočnení môžu byť uvažované nasledujúce premenlivé parametre:

1. charakteristicky viditeľného primárneho obrazca, ako je:

-jediná farba alebo mnoho farieb,

- šedá stupnica alebo náhodné farby,

- charakter primárneho obrazca, ako podklad, vzor, obrázok, text atď.

2. charakteristiky skrytého sekundárneho obrazca, ako

- jediná farba alebo mnoho farieb,

- text, obrázok, vzor alebo iné

- opticky rozoznateľný obrazec alebo priame digitálne dáta atď.

3. charakteristiky reprodukčného procesu a adekvátna technológia tienenia, ako

- rozlíšiteľnosť reprodukčného procesu,

- minimálna veľkosť a tvar aplikovateľného bodu alebo minimálna šírka najtenšej použiteľnej čiary,

- použiteľný minimálny priestor medzi elementárnymi bodmi alebo čiarami,

- veľkosť a tvar výhodného rastra relevantného k aktuálnemu reprodukčnému procesu (súvislý odtieň, bod, čiara atď.),

- elektronická reprodukcia (pre displej) alebo „tvrdá kópia“ (pre tlačené médiá),

- tradičná tlač (ofset, rytý dekór atď.) alebo digitálna tlač (počítačové tlačiarne, ako sú laserové tlačiarne, atramentové tlačiarne, farebné sublimačné tlačiarne atď.) alebo digitálne tlačové stroje (Xeiko, Indigo atď.),

- tienenie súvislým odtieňom, tienenie bodovým rastrom atď.,

4. charakteristiky dekódovacieho prostriedku, ako sú

-jednoduché optické dekodéry na čítanie optických kódov vytvorených na princípe jednoduchého optického filtra s odlišnými geometrickými formami používajúce pravidelné alebo náhodné filtračné vzory,

- komplexné optické dekodéry na čítanie optických kódov s odlišnými optickými (zväčšovacia šošovka, reverzia alebo hranolové zmenšenie atď.) účinkami,

-jednoduché elektronické dekodéry na čítanie optických kódov so softvérovou simuláciou funkcií optických dekodérov bez elektronickej identifikácie,

- pokrokové elektronické dekodéry na čítanie optických kódov so softvérovou simuláciou íunkcií optických dekodérov s elektronickou identifikáciou,

- komplexné užívateľské programovateľné elektronické dekodéry na čítanie priamych digitálnych kódov, ktoré sú taktiež programovateľné užívateľmi,

5. úroveň zabezpečenia (ochrana proti kopírovaniu, reprodukovateľnosť atď ), ako

- obrazec musí byť chránený proti kopírovaniu,

- obrazec musí byť chránený proti zmene alebo nahradeniu,

- zakódované dáta nemusia byť chránené,

- dáva sa prednosť ochrane primárneho obrazca, sekundárneho obrazca alebo informácie pred ďalšími.

Podľa štvrtého príkladného uskutočnenia môže byť skrytý obrazec založený na parametroch alebo prioritách definovaných užívateľom. V tomto príkladnom uskutočnení môžu parametre zvolené užívateľom zahrnovať:

- kvalitu primárneho obrazca,

- ostrosť a čitateľnosť sekundárneho obrazca,

- charakter sekundárneho obrazca (ako je abecedne číslicový, obrazový, dvojkový kód atď.),

- proces dekódovania (fyzikálne, elektronické, softvérové atď.),

- použitá skutočná reprodukčná technológia (ako je elektronická, digitálna tlač, tradičná tlač atď.),

- ochrana (ako je ochrana dát a ochrana proti reprodukcii).

Teraz je s odkazom na obr. 18 ukázané jedno príkladné uskutočnenie systému personifikácie dokumentu súčasnosti. Podľa obr. 18 je na fotografovanie neznázomeného primárneho obrazca použitá digitálna kamera 1802, aby sa vytvorila digitálna podoba tohto obrazca 1804. Na vstup osobných dát 1822 na včleňovanie do primárneho obrazca môže byť použité vstupné zariadenie 1806, ako je klávesnica. Obrazec 1804 a osobné dáta 1822 sa poskytnú pracovnému stanovišťu 1808, ako je PC, ktorý obsahuje softvér databáze 1810. Osobné dáta 1822 a obrazec 1804 sa spracovávajú kodérom 1812, aby sa vytvoril súbor 1813 skrytého obrazca. Súbor 1813 skrytého obrazca sa potom poskytne softvéru 1810, ktorý spracováva obrazec 1804 a skrýva dáta 1822 vnútri obrazca 1804, aby vytvoril unifikovaný súbor 1814. Tento unifikovaný súbor 1814 je výstup k tlačiarni 1816. Tlačiareň 1816 potom vytlačí personifikovaný dokument 1820 založený na unifikovanom súbore 1814. Pracovné stanovište 1808 môže byť pripojené k nejakému hostiteľskému počítaču 1818, dokedy je to nevyhnutné na kontrolu a/alebo dodanie ďalších údajov do pracovného stanovišťa 1808. Toto príkladné uskutočnenie je užitočné tam, kde nie je požiadavka veľmi vysokého rozlíšenia. Formát spomenutých súborov môže byť v „DLL“ formáte pre jednoduchosť použitia so systémami založenými na PC, aj keď sa môže použiť akýkoľvek formát v závislosti od cieľového systému a/alebo požiadaviek užívateľa. Jedno príkladné uskutočnenie jestvujúceho vynálezu na vytvorenie obrazcov s vysokou rozlíšiteľnosťou je ukázané na obr. 17. Podľa obr. 17 sa rôzne (neznázomené) súbory obrazca poskytnú pracovnému stanovišťu 1716 SILICON GRAPHICS INC. (SGI), ktoré realizovalo softvér, ktorý vytvára skryté prvky. Zatiaľ čo by tento softvér mohol bežať na akomkoľvek počítači schopnom zvládnuť grafiku s vysokou rozlíšiteľnosťou, je stroj SGI používaný kvôli jeho vyššej rýchlosti a grafickým schopnostiam. Snímač 1712 sa používa na snímanie primárneho obrazca 1700. Zosnímaná informácia sa poskytne počítaču 1714, ktorý môže rozdeliť obrazec 1700 na farebné vrstvy 1702. V tomto príkladnom uskutočnení je počítač 1714 počítač Macintosh a používa sa na realizovanie projektového programu, hoci sa môže použiť akýkoľvek počítač s podobnými schopnosťami. Súbory sa otvárajú týmto softvérom a skryté typy znakov, hodnoty a parametre sú volené užívateľom. Kódovacie al goritmy sa aplikujú softvérom v SGI1716, aby sa spojili sekundárne obrazce 1704 s viditeľnými obrazcami z počítača 1714 na vytvorenie nového zlúčeného súboru 1708 využívajúceho procesu 1706 skrytého obrazca. Nový zlúčený súbor môže byť napríklad v nejakom „DLL“ formáte súboru, aj keď sa v závislosti od cieľového systému môže použiť akýkoľvek formát súboru. Dokončený návrh sa potom poskytne výstupnému prostriedku 1718, ako je špeciálny sadzač vysokokvalitného obrazu s vysokou rozlíšiteľnosťou, ktorý je schopný tlače finálneho obrazca ako filmu 1720 s rozlíšiteľnosťou nevyhnutnou na zachovanie a odhalenie skrytých sekundárnych obrazcov pri dekódovaní. Jeden výhodný výstupný prostriedok je vyrábaný SCITEX DOLVE, aj keď sa môže použiť akýkoľvek vysoko kvalitný sadzač obrazu s vysokou rozlíšiteľnosťou. Voliteľne môže byť použitý skúšobný prístroj 1724 na skúšanie konečného produktu 1722, aby sa zaistila zhoda s preferenciami zvolenými užívateľom.

Keď je príkladný proces založený na kompenzácii, môže skryť užívateľ v jedinom primárnom obrazci viac než jeden sekundárny obrazec. Podľa toho by proces užívateľovi dovoľoval označiť vhodné primáme súbory, podľa ktorých by sa proces vykonával, a označiť jeden, dva alebo viac sekundárnych súborov na skrývanie vnútri obrazca reprezentovaného primárnym súborom. Ďalšie operácie, ktoré by mohli byť zvolené na kalkuláciu, by mohli zahrnovať metódu „svetelnej podtlače“, metódu „utajenia“, metódu „mnohoúrovní“ a metódu „rastra“. Inak by mohol užívateľ zvoliť výstup z programu alebo nový vstup do procesu výberu.

Pri prechádzaní cez proces výberu kontroluje proces rôzne vstupné nastavenia zvolené užívateľom. Proces deteguje chyby týkajúce sa každej voľby a zobrazuje vhodné chybové hlásenie. Na základe zvolených vstupných nastavení sa budú uskutočňovať rôzne operácie, napríklad skrytie jedného sekundárneho obrazca a uloženie výsledkov do jedného výstupného súboru; skrytie dvoch sekundárnych obrazcov a uloženie výsledkov do niektorého výstupného súboru; skrytie viac než dvoch sekundárnych obrazcov a uloženie výsledkov do niektorého výstupného súboru; skrytie metódou svetelnej podtlače a uchovanie výsledkov tejto metódy svetelnej podtlače do výstupného súboru; skrytie metódou premiešania a uchovania premiešaných/skrytých výsledkov do niektorého výstupného súboru; skrytie niekoľkoúrovňovou metódou a uchovanie niekoľkoúrovňových výsledkov do niektorého výstupného súboru; alebo skrytie rastrovou metódou a uchovanie rastrových výsledkov do niektorého výstupného súboru. Výsledky ktorejkoľvek z týchto metód sa potom môžu zobraziť na displeji a prehliadať (pokiaľ je to želané) cez neznázomené výsledné pozorovacie okienko. Pokiaľ sa zvolí, môžu naznačovať vývoj softvéru aj neznázomené indikátory tónového zvuku.

Primárny obrazec môže byť obrazec šedej stupnice, ktorý môže ako skryté obrazce obsahovať jeden alebo viac sekundárnych obrazcov. Tento obrazec šedej stupnice môže byť zredukovaný na svoje farebné zložky, do ktorých môže byť skrytý jeden alebo viac sekundárnych obrazcov v niektorej alebo vo všetkých farebných zložkách. Primárny obrazec môže byť aj farebný obrazec, v ktorom je skrytý jeden alebo viac sekundárnych obrazcov. Keď sa do primárneho obrazca skrýva viac než jeden sekundárny obrazec, môže byť každý sekundárny obrazec natočený vzhľadom na ďalší napríklad pod uhlom medzi 0 až 359 stupňov. Natočenie sekundárnych obrazcov je aplikovateľné tak v šedej stupnici ako aj vo farebných primárnych obrazcoch a môže byť v rámci jedinej vrstvy farebnej zložky alebo medzi vrstvami farebných zložiek.

Pridružený softvérový program používa rozmanitú škálu užívateľských prepojovacích obrazoviek, ktoré uľahčujú voľbu, aký typ procesu sa bude uskutočňovať a za akých parametrických podmienok. Užívateľovi sú predstavované rôzne obrazovky, typicky s druhom prostredia „window“, aby užívateľovi uľahčili výbery naznačených rôznych kritérií. Toto prostredie je podobné bežným Grafícal User Interfaces (GUI), ktoré používajú širokú paletu užívateľských vstupov a voliteľných prostriedkov, a detailné vysvetlenie samo osebe nie je poskytnuté.

Typické užívateľské prepojovacie obrazovky môžu poskytovať napríklad voľby, optimalizácie, nastavenia (options). Filé Menu (napr. About, Load Settings, Save Settings, Sound, a Quit), Directory, Filé retrieve, Filé store, Filé Type, Sound, Filter atď. Ďalšie obrazovky v programovej hierarchii môžu poskytnúť napríklad voľby (options): Dekodér, Phase (jedna fáza, dve fázy atď.), Density (svetlá alebo tmavá, alebo pozitívna, alebo negatívna). Premenlivé voľby môžu byť poskytnuté cez bežnú typickú tyč jazdca alebo číslicového zobrazenia analógového riadenia, ako otočný gombík.

Tak bloky primárneho súboru, ako aj bloky cieľového súboru majú bežnú „browse“ schopnosť (čítať na preskačku) na uľahčenie pohodlia použitia, taktiež užívateľ nepotrebuje spomínať, v ktorom mieste alebo adresári je čiastkový súbor umiestnený vnútri systému alebo siete.

Voľba „filtra“ dovoľuje užívateľovi vybrať špecifický názov súboru a mať preň programové vyhľadávanie. Voľba „rozlíšiteľnosti“ dovoľuje užívateľovi vybrať požadovanú rozlíšiteľnosť konečného výstupného obrazca. Výhodne je toto číslo prispôsobené rozlíšiteľnosti výsledného tlačiarenského zariadenia. V priebehu ukladacich operácií súboru môžu byť taktiež použité bežné kompresné techniky na uchovanie celkovej veľkosti súborov, zmenšenie a šetrenie priestoru na skladovanie diskov.

Podobné užívateľské obrazovky sa poskytujú, keď je želaný proces dvoch alebo troch sekundárnych obrázkov. Tieto obrazovky však poskytujú prídavné výbery pre prídavné sekundárne obrazce, ktoré sa majú prekladať do mnohofázového obrazca. V mnohofázovom procese môže užívateľ taktiež zvoliť odlišné rastrovacie sýtosti pre každý sekundárny obrazec. Toto je užitočné najmä vtedy, keď chce užívateľ vytvoriť prekrývajúce sa odlišné súpravy textu, ktoré budú prehliadané spoločne a keď budú dekódované, budú napriek tomu viditeľné ako samostatné slová.

Na uskutočňovanie operácie znakovej svetelnej podtlače sú zaistené prídavné užívateľské prepojovacie obrazovky. Na rozdiel od skrytého obrazca bude znaková svetelná podtlač splývať cez obrazec pokiaľ možno jemne, bez vzatia na vedomie tónových zmien.

Jedna z najužitočnejších aplikácií opísaného procesu je tá, kde je primárny obrazec fotografia a sekundárny obrazec je napríklad podpis subjektu z fotografie. S využitím tohto postupu sa môže primárny obrazec rastrovať a potom sa môže podpis nechať zlúčiť s elementárnym vzorom rastra primárneho obrazca. Výsledný zakódovaný obrazec bude viditeľný obrazec fotografie osoby, ktorý pri dekódovaní odhalí podpis tej osoby. Sekundárny obrazec by taktiež mohol zahrnovať iné životné štatistické údaje, ako výšku, váhu atď. Tento vysoko zaistený kódovaný obrazec by sa osvedčil ako mimoriadne užitočný v takých veciach, ako pasy, preukazy, občianske preukazy s fotografiou (ID's) atď.

Zabezpečenie skrytých údajov by mohlo byť ďalej zvýšené vytvorením trojfarebnej separácie obrazca na zelenomodrú, purpurovú a žltú potom, čo bol uskutočnený proces skrytia obrazca. Tieto farby by sa potom vzájomne vyrovnali, takže keby sa tieto farby znovu skombinovali, získali by sa na vytlačenej fólii v prírodnej šedej. Zatiaľ čo sa teda nepodporovanému oku bude zdať vytlačený obrazec šedý, bude sa dekódovaný obrazec javiť farebný. Vyrovnanie roztriedenia na zaistenie neutrálnej šedej dostáva ešte ďalší faktor, ktorý sa má kontrolovať, keď sa používajú rôzne kombinácie tlačiarenskej farby, papiera a lisu. Zaistenie týchto kombinácií pridáva ďalšiu úroveň bezpečnosti cenného dokladového obeživa. Teraz sú s odkazom na obrázky 13 a 14A ukázané vývojové diagramy príkladného uskutočnenia jestvujúceho vynálezu.

S odkazom na obr. 13 a 14A je v kroku 1400 vstup sekundárneho obrazca 1300 (pozostávajúceho z jedného alebo viacej obrazcov, textov, dát atď.). V kroku 1405 sa zavádza vopred vybraná alebo užívateľom definovaná kódovacia schéma 1302. V kroku 1410 sa na základe kódovacej schémy 1302 zakóduje sekundárny obrazec 1300, aby sa vyvolal kódovaný obrazec 1304. V kroku 1420 sa zvolí neznázomená základná maska založená na požadovanom procese reprodukcie, ktorá zahŕňa doprevádzajúce technologické nedokonalosti tohto procesu. Základná maska je výhodne vybraná z databázy 1306 a optimalizovaná na základe požadovaného reprodukčného procesu. V kroku 1425 sa zavedú priority 1308 vybrané užívateľom na uváženie pri procese skrytých znakov. V kroku 1430 sa vytvorí kódovaná maska 1312 založená na aproximácii informačných nosičov 1310 obsiahnutých v kódovanom sekundárnom obrazci. V kroku 1435 sa vkladá primárny obrazec 1314. V kroku 1440 sa primárny obrazec 1314 rastruje s použitím kódovanej masky 1312, aby sa vytvoril integrovaný obrazec 1316. V kroku 1450 sa môže integrovaný obrazec 1316 alternatívne dekódovať dekodérom 1318A, 1318B, aby sa ukázal sekundárny obrazec 1320A, 1320B (identické s obrazcom 1300). Ďalšie príkladné uskutočnenie jestvujúceho vynálezu je ukázané na obr. 14B. Podľa obr. 14B sa v kroku 1470 vkladá primárny obrazec 1314. V kroku 1475 sa primárny obrazec 1314 rastruje na základe masky definovanej užívateľom. V kroku 1480 sa vkladá sekundárny obrazec 1300. V kroku 1485 sa modifikuje prvá maska a nahradzuje sa na základe informácie o sekundárnom obrazci. V kroku 1490 sa vytvára integrovaný obrazec 1316. V kroku 1495 môže byť integrovaný obrazec 1316 voľne dekódovaný dekodérom 1318A, 1318B, aby sa odhalil sekundárny obrazec 1320A, 1320B (identický s obrazcom 1300).

Teraz je s odkazom na obr. 15 ukázaný jeden príklad vytvárania skrytého obrazca v rozdelení farieb. V tomto príklade sa reprodukuje fotografia 1512, ako je farebný obrazec RGB alebo CMYK, takže proces zahrnuje dva odlišné sekundárne obrazce 1506 a 1508, orientované pod uhlom 90° proti sebe, do dvoch odlišných základných farieb viditeľného primárneho obrazca. Viditeľný primárny obrazec 1502, ako je zložený zo svojich pôvodných RGB farieb, sa zosníme ako digitálny obrazec s veľkým rozlíšením s použitím akéhokoľvek typu fotoretušovacieho softvéru. Tento obrazec sa potom rozdelí v ešte ďalšom spoločne používanom farebnom formáte CMYK na „dosky“, kde sú ukázané zložkové obrazce zelenomodrej 1502C, purpurovej 1502M, žltej 1502Y a čiernej 1502K. Univerzálnosť tohto procesu dovoľuje ľahkú kombináciu sekundárneho obrazca s akoukoľvek zložkovou farbou viditeľného obrazca. V tomto prípade sa sekundárny neviditeľný obrazec 1506 napríklad s opakovaným symbolom JURA 1506 zlučuje so zelenomodrou farebnou doskou 1502C. Výsledná zelenomodrá farebná doska 1510C, ako je opísané, bude nepodporovanému oku ukazovať pôvodný viditeľný obrazec v rastrovanom vzore, ale sekundárny neviditeľný obrazec bude zakódovaný do tohto rastrovaného vzoru. Druhý sekundárny neviditeľný obrazec 1508, napríklad s opakujúcou sa značkou JSP, sa na vytvorenie kódovaného purpurového obrazca 1510M zlúčia s doskou 1502M purpurovej farby. Konečný viditeľný obrazec 1512 (podobný 1502) sa potom znovu zlúči s použitím pôvodnej žltej 1502Y a čiernej 1502K dosky spolu s kódovanou zelenomodrou 1510C a purpurovou 1510M doskou. Sekundárna informácia 1506 sa môže čítať ako informácia 1518 z tlačeného obrazca 1512 s použitím dekodéra 1514. Sekundárna informácia 1504 sa môže čítať ako informácia 1520 z tlačeného obrazca 1512 s použitím dekodéra 1516.

Teraz je s odkazom na obr. 16 ukázaný j eden príklad vývojového diagramu krokov vykonávaných softvérom podľa obr. 15. Primárny obrazec 1502 sa najskôr v kroku 1600 digitalizuje a potom sa rozdelí v kroku 1605 na svoje zložkové CMYK farby 1502C, 1502M, 1502Y a 1502K. Na každú farebnú dosku sa môže pô sobiť nezávisle ktorýmkoľvek z procesov vykonávaných v krokoch 1610, 1615, 1620 respektíve 1625. V tomto prípade sa uskutočňuje technika skrytého obrazca (alebo rastrovania v jedinej farbe). Následne sa proces skrytého obrazca aplikuje na prvý sekundárny obrazec 1506 v kroku 1630 a na druhý sekundárny obrazec 1508 v kroku 1635. Konečný výstupný obrazec 1512 sa vytvorí novým spojením kódovanej zelenomodrej a purpurovej farebnej dosky s nezmenenými doskami 1510 žltej a čiernej farby v kroku 1640. V tomto príklade boli zakódované len zelenomodrá a purpurová farba. Iné príklady by mohli zvoliť zakódovanie jednej farby, troch farieb alebo všetkých štyroch farieb.

Pridružený softvérový program používa širokú škálu užívateľských prepoj o vacích masiek, čo uľahčuje voľbu, ktorý typ postupu sa bude vykonávať a za akých parametrických podmienok. Užívateľovi sú predstavované rôzne masky, typické pre prostredie „window“, aby sa užívateľovi uľahčili výbery rôznych kritérií. Toto prostredie je podobné bežným Grafical User Interfaces (GUI), ktoré používajú rozmanité užívateľské vstupné a výberové prostriedky a podrobné vysvetlenie samo osebe sa neposkytuje.

Typická užívateľská prepojovacia maska môže poskytnúť napríklad možnosti voľby z Filé Menu (napr. About, Load Settings, save Settings, sound a Quit), Directory options, Filé retrieve options, Filé store options, Filé Type options, Sound options, Filter options atď. Ďalšie masky vnútri programovej hierarchie môžu poskytnúť napríklad možnosti voľby Decoder. Premenlivé možnosti voľby sa môžu poskytnúť cez bežnú tyč typu klzného zberača alebo digitálne stelesnenie analógového ovládania, ako je gombík.

Tak inštrukčný blok primárneho súboru, ako aj inštrukčný blok výsledného súboru majú bežnú schopnosť „prehľadávať“ použitie na uľahčenie pohodlia, takže si užívateľ nemusí pamätať, v ktorom mieste alebo povelovom horizonte je umiestnený jednotlivý súbor vnútri systému alebo siete.

Možnosti voľby „filtra“ dovoľujú užívateľovi vybrať určitý názov súboru a mať preň programové vyhľadávanie. Možnosť voľby „rozlíšiteľnosti“ dovoľuje užívateľovi vybrať požadovanú rozlíšiteľnosť konečného výstupného obrazca. Toto číslo sa výhodne rovná rozlíšiteľnosti cieľového výstupného zariadenia. V priebehu operácii ukladania súboru môžu byť taktiež použité bežné kompresné techniky, aby sa udržala celková veľkosť súborov menšia a ušetril sa priestor diskovej pamäte.

Jedna z najpoužívanejších aplikácii opísaného procesu je tá, kde primárny obrazec fotografie a sekundárny obrazec je napríklad podpis toho subjektu z fotografie. Za používanie tohto postupu sa môže primárny obrazec rozrastrovať a potom sa môže do elementárneho vzoru rastra primárneho obrazca nechať splynúť podpis. Výsledný kódovaný obrazec bude viditeľný obrazec fotografie osoby, ktorý bude ukazovať podpis tej osoby, keď sa dekóduje. Sekundárny obrazec by mohol zahrnovať aj iné telesné miery, ako výšku, váhu atď. Tento kódovaný obrazec s vysokým zaistením by ukazoval, že je mimoriadne užitočný v takých veciach, ako sú cestovné pasy, vodičské preukazy, občianske preukazy s fotografiou atď. (obr. 18).

Zabezpečenie skrytých údajov by sa mohlo ďalej zvýšiť vytvorením troch farebných separácií obrazca na zelenomodrú, purpurovú a žltú po tom, čo sa vykonal proces skrytia obrazca. Tieto farby by sa potom proti sebe vyrovnali, aby sa na vytlačenom archu mohli získať v prirodzenej šedej, keď sa tieto farby znovu skombinujú. Zatiaľ čo sa teda bude vytlačený obrazec zdať nepodporenému oku šedý, javil by sa dekódovaný obrazec vo farbách. Vyrovnanie separácii na zaistenie neutrálnej šedej dostáva ešte ďalší faktor, ktorý sa má kontrolovať, keď sa použijú rôzne kombinácie farby, papiera a lisu. Udržovanie týchto kombinácií pridáva používaniu cenných papierov ďalšiu hladinu bezpečnosti.

Ešte ďalšie možné využitie tohto programu by bolo vytvorenie kombinácie interferencie alebo prázdneho odtieňa na tlačovine. Táto technika skryje niektoré slová, ako „bezcenný“ alebo „neplatný“ na veciach, ako sú koncertné lístky. Keď sa bude takýto lístok fotokopírovať, objaví sa podkladové slovo „neplatný“ na kópii a urobí ju tak neplatnou pre lístkara. Tento softvér by poskytoval účinnú možnosť výroby takých vzorov s prázdnym odtieňom pri malých nákladoch.

Príkladný postup podľa jestvujúceho vynálezu sa môže taktiež prispôsobiť na vytvorenie vzorov typu vodotlače, ktoré sa typicky zavádzajú do papiera prenikaním oleja alebo laku. Tento proces môže byť ďalej aplikovateľný na vytváranie hologramov napríklad metódami čiarovej difrakcie. Na vytvorenie takýchto výsledkov by sa opäť program ukázal ako výkonnejší a vzhľadom na náklady uspokojivejší.

Ďalšia užitočná aplikácia môže zahrnovať kódovanie sekundárneho obrazca skrytého a rozdeleného na tri alebo viac farebných separácií vyžadujúcich mimoriadne vysokú presnosť zaznamenania. Po opätovnom spojení farieb pri tlači bude sekundárny obrazec čitateľný dekódovacím zariadením. Ak zaznamenanie nemá mať nižšie uvedenú požadovanú presnosť, bude jednak primárny, tak aj sekundárny obrazec vhodne poškodený.

Ešte ďalšia užívateľská aplikácia by mohla zahrnovať vytváranie a optimalizáciu digitálnych rastrov pozostávajúcich z elementárnych bodov definovateľných užívateľom, napríklad písmen, figúr, kresieb alebo niečoho takého, hoci by rastre definovateľné užívateľom mohli byť aplikovateľné ako zabezpečujúce znaky vysokej hodnoty v jednofarebnom alebo mnohofarebnom procese dokonca aj bez skrývania sekundárneho obrazca do primárneho obrazca, pričom skrytie sekundárneho obrazca by mohlo byť zvýšenie hlavného rysu.

Teraz sú s odkazom na obrázky 19A až 19J ukázané rozmanité techniky na aktivovanie dekodéra, ktoré môžu byť použité na kódovanie obrazcov do viditeľných primárnych obrazcov. Ako sprievod každého obrázka je kruh, ktorý ukazuje zväčšenú časť tohto obrázka. Príkladné typy zahrnujú obr. 19A hrúbkovou mo duláciou dvojitých čiar, obr. 19B moduláciou čiarovej hrúbky, obr. 19C rastrovanie výstupných čiar, obr. 19D reliéf, obr. 19E dvojitý reliéf, obr. 19F vystupujúci kruhový raster, obr. 19G priečny raster, obr. 19H skrytý kruhový raster, obr. 191 oválny raster a obr. 19J priečny čiarový raster. Ďalšia technika priečneho vystupujúceho rastrovania môže používať jednu početnosť hustoty šošovky vo vertikálnej rovine a ešte inú početnosť v horizontálnej rovine. Užívateľ by potom kontroloval každý sekundárny obrazec otáčaním šošovky. Ešte ďalšia technika by mohla zahrnovať šošovky, ktoré by menili početnosť a/alebo charakteristiky lomu naprieč lícovej plochy jedinej šošovky. Rôzne časti vytlačenej veci tak môžu byť zakódované pri rôznych početnostiach, ale výhodne dekódované jedinou šošovkou. Nepochybne existuje mnoho ďalších typov rastrovania, ktoré sú ľahko prispôsobiteľné kódovacím technikám.

Bez ohľadu na použitý typ rastrovania sa môže uskutočňovať široká škála iných bezpečnostných opatrení využívajúcich program a zahrnuté podkladové princípy. Na zaistenie ďalšej bezpečnosti proti kopírovaniu by sa mohol napríklad skrývať systém postupného číslovania, ktorý sa nachádza na lístkoch alebo peniazoch. Program by taktiež mohol digitálne vytvárať skryté čiarové kódovanie.

Ešte ďalšia technika všeobecného zabezpečenia zahrnuje použitie komplikovaných tlačených čiar, okrajov, prepletov a/alebo ochranných značiek, ktoré je ťažké falšovať alebo elektronicky reprodukovať. Program môže zahrnovať vzory, ktoré sledujú na vytlačenej veci určité línie.

Teraz sa s odkazom na obr. 20 spracováva jeden utajený obrazec na obrazec viditeľný. Na tento proces sa všeobecne odkazuje ako na .jednofázovú“ kódovaciu operáciu. Pri akejkoľvek kódovacej operácii je výstupný obrazec funkciou optickej hustoty šošovky dekodéra. Je ukázaný výstupný obrazec 200, ktorý je rozrezaný na elementárne rezy 202 alebo segmenty so šírkou h. Každá šírka h rezu je funkciou viacerých faktorov, ako je hustota a základný kód. Obr. 21 znázorňuje skrytý obrazec, kde sú segmenty 2100 obrazca preklopené proti sebe a vedú k natočeným segmentom 10. Teraz sú s odkazom na obr. 21 ukázané určité podrobnosti príkladu jedného ukážkového procesu utajovania podľa stavu techniky. V tomto príklade sa na tento proces odkazuje všeobecne ako na .jednofázový“ kódovací úkon, ktorý je rozrezaný na elementárne rezy alebo segmenty so šírkou h. Jeden elementárny rez je ukázaný na obr. 22. Každá šírka h rezu je funkciou viacerých faktorov, ako je hustota, prekrývanie, zrkadlenie, zdvojenie, transformovanie a základný kód.

Teraz bude s odkazom na obr. 22 ukázaný „dvojfázový“ utajený kódovací proces, kde je postup podobný postupu jednofázovému. V tomto prípade sa však každý rez so šírkou h delí ďalej na prvý čiastkový rez 2200 a druhý čiastkový rez 2202. Elementárne čiary prvého a druhého sekundárneho obrazca budú uložené softvérovým programom v súboroch 'primárny jedna' a 'primárny dva'. Vo výslednom výstupnom obrazci sú nepárne rezy 14 zložené z elementárnych čiar zo súboru primárna jedna a párne rezy 16 sú zo súboru primárna dva. Po dekódovaní sa budú prvý a druhý sekundárny obrazec javiť rozoznateľné nezávisle.

Teraz bude s odkazom na obr. 23 ukázaný „trojfázový“ utajený kódovací proces podobný jednofázovému a dvojfázovému kódovaciemu procesu. V tomto prípade je šírka h rozdelená na tri časti. Prvý, druhý a tretí sekundárny obrazec sú uložené v troch počítačových primárnych súboroch. Vo výslednom výstupnom obrazci prichádza každý tretí rez 2300, 2302 a 2304 z toho istého príslušného prvého, druhého alebo tretieho primárneho súboru. Po dekódovaní sa budú opäť prvý, druhý aj tretí sekundárny obrazec javiť rozoznateľné nezávislé. Rezy 2300, 2302, 2304 môžu byť taktiež vzájomne proti sebe pretočené napríklad o rad uhlov siahajúcich od 1 do 359 stupňov.

Teraz je s odkazom na obr. 24 ukázané ďalšie užitočné použitie tohto vynálezu na aplikáciu skrytého znaku na proces utajenia podľa stavu techniky. Určité príkladné podrobnosti jedného príkladného kombinovaného procesu utajenia a skrytia, kde skrytá časť kompenzuje inak prirodzene viditeľný znak utajeného procesu skrytím utajených rezových elementov (pri rozlíšiteľnosti nepodporovaného oka) jeho doplnkom vo veľmi presnom digitálnom procese.

Teraz je s odkazom na obr. 25 ukázaný jeden príklad skrytého utajeného procesu. Podľa tohto príkladu je vytvorená poštová pečiatka, kde proces zahrnuje dva odlišné sekundárne obrazce orientované pod 90 stupňami proti sebe do dvoch rôznych základných farieb viditeľného primárneho obrazca. Viditeľný primárny obrazec, ako pozostáva zo svojich pôvodných RGB farieb, sa zosníme ako digitálny obrazec s vysokou rozlíšiteľnosťou do programu, ako je ADOBE PHOTOSKOP. Tento obrazec sa potom rozdelí na svoje zložkové obrazce zo zelenomodrej 2502, purpurovej 2504, žltej 2506 a čiernej 2508, ako je ukázané. Univerzálnosť tohto procesu dovoľuje ľahké kombinovanie sekundárneho obrazca 2510 s ktoroukoľvek zložkovou farbou viditeľného obrazca. V tomto prípade sa sekundárny neviditeľný obrazec 2510 napríklad s opakovaným symbolom USPS zlúči s doskou 2502 zelenomodrej farby. Výsledná doska 2512 zelenomodrej farby bude, ako je opísané, ukazovať pôvodný viditeľný obrazec nepodporovanému oku v rastrovanom vzore, ale do tohto rastrovaného vzoru bude zakódovaný sekundárny neviditeľný obrazec. Aby sa vytvoril kódovaný purpurový obrazec 2518, zlúči sa druhý sekundárny neviditeľný obrazec 2516 s opakujúcim sa znakom HIDDEN INDÍCIA s doskou 2504 purpurovej farby. Konečný viditeľný obrazec (podobný 2500) potom bude znovu zložený s použitím pôvodných žltých 2506 a červených 2508 dosiek spolu s kódovanými doskami zelenomodrej a purpurovej.

Hoci je tu vynález ilustrovaný a opísaný, nie je vynález určený na to, aby bol obmedzený na predstavené jednotlivosti. V rámci oblasti a rozsahu ekvivalentov nárokov môžu byť skôr vytvorené v podrobnostiach rôzne modifikácie bez odbočenia od vynálezu.

Claims (27)

1. Spôsob digitálneho vytvárania kódovaných rastrov na včlenenie sekundárnej informácie ako protifalšovateľského bezpečnostného znaku do viditeľného primárneho obrazca na použitie na dokumente, kde je tento spôsob uskutočňovaný na počítačovom systéme, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa kroky: (a) vytvorenie základného rastra vybraného užívateľom, (b) zlúčenie sekundárnej informácie a základného rastra vybraného užívateľom založené na kódovacom princípe zvolenom užívateľom na vytvorenie kódovaného rastra, (c) kompenzovanie kódovaného rastra, aby sa i) kompenzovali akékoľvek skreslenia v kódovanom rastri vytvorenom v zlučovacom kroku (b) a ii) vytvoril kompenzovaný raster obsahujúci sekundárnu informáciu skrytú vnútri kompenzovaného rastra, (d) rastrovanie primárneho obrazca s kompenzovaným rastrom na vytvorenie kombinovaného výstupného obrazca v súlade s reprodukčnou technológiou zodpovedajúcou kódovaciemu princípu zvolenému užívateľom a (e) reprodukovanie dokumentu s použitím reprodukčnej technológie, kde dokument obsahuje kombinovaný výstupný obrazec.

2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že ďalej zahŕňa krok optimálneho kódovania kódovaného rastra založený na niektorej charakteristike kódovacieho princípu.

3. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že ďalej zahŕňa krok voľby základného rastra podľa reprodukčnej technológie použitej na reprodukciu kombinovaného výstupného obrazca.

4. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že ďalej zahŕňa krok zakódovania kódovaného rastra s použitím postupnej aproximácie, kde sa táto postupná aproximácia realizuje v softvérovom module uskutočňovanom v univerzálnom počítači.

5. Spôsob podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že postupná aproximácia je založená aspoň na jednom z radu parametrov reprodukčnej technológie použitej na reprodukovanie kombinovaného výstupného obrazca definovaného užívateľom.

6. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že ďalej zahŕňa krok čítania sekundárnej informácie len cez dekódovacie zariadenie zodpovedajúce kódovaciemu princípu z kroku (b).

7. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že sekundárna informácia je zložená z obrazových prvkov.

8. Spôsob podľa nároku 7, vyznačujúci sa tým, že ďalej zahŕňa krok použitia obrazových prvkov ako nosičov digitálnej informácie.

9. Spôsob podľa nároku 8, vyznačujúci sa tým, že ďalej zahŕňa krok modifikovania niektorého parametra nosičov digitálnej informácie založený aspoň na jednom z: i) tvaru obrazových prvkov, ii) veľkosti obrazových prvkov, iii) uhla obrazových prvkov, iv) polohy obrazových prvkov, i) početnosti obrazových prvkov, ii) sýtosti obrazových prvkov.

10. Spôsob podľa nároku 9, vyznačujúci sa tým, že ďalej zahŕňa krok umiestnenia modifikovaného parametra nosiča digitálnej informácie do jedinej vrstvy obrazca.

11. Spôsob podľa nároku 9, vyznačujúci sa tým, že ďalej zahŕňa krok umiestnenia modifikovaného parametra nosiča digitálnej informácie dovnútra radu vrstiev farieb obrazca.

12. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že sekundárna informácia je aspoň jedna zo skupiny pozostávajúcej z obrazu, dát, tlačenej veci a čiarového kódu.

13. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že základný raster zvolený užívateľom je jeden z: i) kruhového rastra, ii) čiarového rastra, iii) eliptického rastra, iv) hlbokotlačového rastra, v) náhodného rastra, vi) geometrického rastra, iii) rastra súvislého odtieňa a iv) programovateľného rastra.

14. Spôsob podľa nároku 6, vyznačujúci sa tým, že dekódovacie zariadenie je aspoň jeden z optického dekodéra a digitálneho dekodéra programovateľného užívateľom.

15. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že kódovací princíp podľa kroku (b) je založený na uskutočnení softvéru dekódovacieho zariadenia.

16. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že ďalej zahŕňa krok optického dekódovania kombinovaného výstupného obrazca s použitím optického dekodéra, ktorý má optický filter aspoň s jedným z radu geometrických foriem.

17. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že ďalej zahŕňa krok optického dekódovania kombinovaného výstupného obrazca využívajúceho optický dekodér, ktorý má aspoň jeden z periodických a náhodných filtračných vzorov.

18. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že ďalej zahŕňa krok dekódovania kombinovaného výstupného obrazca s využitím komplexného optického dekodéra, ktorý má odlišné optické vlastnosti na čítanie optických kódov.

19. Spôsob podľa nároku 18, vyznačujúci sa tým, že odlišné optické vlastnosti zahŕňajú aspoň jednu z: i) zväčšenie, ii) prevrátenie, iii) rozloženie hranolom a iv) zmenšenie.

20. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že ďalej zahŕňa krok elektronického dekódovania kombinovaného výstupného obrazca využívajúci elektronický dekodér na čítanie optických kódov s použitím softvérovej simulácie aspoň jednej funkcie optického dekodéra.

21. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že ďalej zahŕňa krok elektronického dekódovania kombinovaného výstupného obrazca využívajúceho elektronický dekodér, ktorý má elektronickú identifikáciu optických kódov.

22. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že sekundárna informácia obsahuje digitálne kódy a ďalej zahŕňa krok: priameho čítania digitálnych kódov uložených v kombinovanom výstupnom obrazci s použitím programovateľného elektronického dekodéra.

23. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že ďalej zahŕňa krok výpočtu zákrytov vysokej presnosti medzi vrstvami rôznych farieb kombinovaného výstupného obrazca na použitie v zariadení na tlačenie bankoviek.

24. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že dokument je aspoň jeden z: i) šek, ii) peniaze, iii) cestovný lístok, iv) bankovka, v) kreditná karta, vi) cestovný pas, vii) fotoidentifikačná karta, viii) vstupenka na zvláštne príležitosti, ix) skladový doklad, x) zmluvný doklad, xi) bankový šek, xii) cestovný šek, xiii) protifalšovateľská nálepka, xiv) daňová známka, xv) poštová známka, xvi) rodný list, xvii) registračná karta vozidla, xviii) dokument, resp. listina, xix) doklad o titule a xx) vízum.

25. Spôsob podľa nároku 24, vyznačujúci sa tým, že viditeľný primárny obrazec je fotografia osoby a sekundárna informácia je aspoň jeden osobný údaj tejto osoby.

26. Spôsob podľa nároku 25, vyznačujúci sa tým, že osobný údaj je aspoň jeden z i) výšky, ii) váhy, iii) identifikačného čísla, iv) podpisu, v) krvnej skupiny a vi) lekárskej informácie.

27. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že sekundárna informácia nie je prítomná v kópii dokumentu.