SK286385B6 - Zostava viacosového kĺbu a forma na túto zostavu - Google Patents

Abstract

Vynález sa týka zostavy (1) viacosového kĺbu, priktorej aspoň dve prenášacie oblasti (45.1, 45.2, 45.3, 45.4) sú usporiadané priľahlo k ohybovým oblastiam (34.1, 34.2, 34.3, 34.4) a pružné oblasti (40.1, 40.2, 40.3) kĺbových častí (2, 3), pružne deformovateľné pri otváraní alebo uzatváraní zostavy(1) viacosového kĺbu, sú pripojené k prenášacím oblastiam, pričom v uzavretej polohe ohybovej oblasti (34.1, 34.2) prvého spojovacieho ramena (33.1) vymedzujú prvú rovinu, zatiaľ čo ohybové oblasti (34.3, 34.3) druhého spojovacieho ramena (33.2) vymedzujú druhú rovinu, pretínajúcu prvú rovinu pod uhlom (ómega), ohybové oblasti (34.1, 34.2) prvého spojovacieho ramena (33.1) a ohybové oblasti (34.3, 34.4) druhého spojovacieho ramena (33.2) spolu vzájomne zvierajú uhol (fí) na umožnenie aspoň dvoch relatívnych polôh kĺbových častí (2, 3), pokiaľ spájacie ramená (33.1, 33.2) a/alebo kĺbové časti (2, 3) sú v podstate bez konštrukčnej deformácie. Vynález sa tiež týka formy na zostavu viacosového kĺbu, pri ktorej aspoň jeden rozmer pre zodpovedajúcu geometriu v otvorenej polohe zostavy (1) viacosového kĺbu je väčší v prvom smere (x) v porovnanís druhým smerom (y) pre rovnakú zodpovedajúcu geometriu v uzavretej polohe zostavy (1) viacosového kĺbu.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa všeobecne týka zostavy viacosového kĺbu, a to najmä kĺbu, používaného pri plastikových uzáveroch z jedného kusu, vyrábaných vstrekovacím lisovaním.

Vynález sa tiež týka formy na uvedenú zostavu viacosového kĺbu.

Doterajší stav techniky'

Pri vydávaní alebo dávkovaní spotrebných materiálov, ako sú napríklad kozmetické prípravky a potravinárske výrobky, vzniká potreba takých dávkovacích uzáverov, ktoré môžu byť vyrábané hospodárne, a ktoré celkom a tesne uzatvárajú zásobnú nádržku, pokiaľ sú v uzavretej polohe. Pretože sú takéto uzávery veľmi často využívané na zásobné nádržky na spotrebný tovar, určené na jedno použitie, majú náklady na výrobu týchto uzáverov podstatný význam, pretože takéto uzávery musia mať vynikajúce spotrebné vlastnosti a musia zaisťovať príjemný hmatový pocit pri dotyku.

V minulosti bol používaný celý rad uzáverov prvej triedy, využívajúcich jediné hlavné kĺbové spojenie alebo väčší počet hlavných kĺbov, vyrovnaných pozdĺž jedinej osi.

Niektoré z týchto kĺbov využívali medziľahlý prvok, ako je napríklad pružinový prvok alebo napätý pásik s cieľom vytvárania mŕtvej stredovej polohy, pričom napätie v závere zabraňovalo tomu, aby uzáver stabilne spočíval v svojej polohe, pretože bol poháňaný bud’ do otvorenejšej polohy, alebo do uzavretejšej polohy.

Taká nestabilná vyvážená poloha je všeobecne žiaduca pri uzáveroch tohto typu, pretože poskytuje spotrebiteľovi uzáver, ktorý zaisťuje príjemný hmatový pocit pri dotyku. Ale uzávery takého typu, ktoré sú vybavené jediným hlavným kĺbom, aj keď sú vybavené uvedeným medziľahlým prvkom, tak vyžadujú výrazné presadenie hlavného kĺbu od obrysu uzáveru v dôsledku jednoduchého pohybu vrchnáčika, ako je znázornené na vyobrazení podľa obr. 3.

Tieto kĺby sa tiež veľmi ťažko formujú v dôsledku nesúmerných prietokových dráh počas formovania. Dochádza tak na umiestenie kĺbu na vonkajšku telesa uzáveru, čo je považované pri takýchto uzáveroch za veľmi nežiaduce. Uzávery takého typu s jediným hlavným kĺbom je tiež často veľmi ťažké formovať. Príkladom takých zariadení, využívajúcich jediný hlavný kĺb, môžu byť napríklad riešenia, ktoré sú opísané v patentovom spise US 4 403 712 (Weisinger) alebo v patentovom spise US 4 638 916 (Beck a ďalší).

Uzávery druhej triedy využívajú usporiadanie kĺbu s viacnásobným spojením a s viac osami. Ale otváranie a uzatvárame viacnásobných spojov je pri kĺboch tejto triedy nekoordinované. Príkladom takého nekoordinovaného kĺbu môže byť riešenie podľa patentového spisu US 5 148 912 (Nozawa), kde sú dve časti kĺbu spolu vzájomne spojené prostredníctvom pružných pásikov, ktoré sú ohybné alebo elastické v celej svojej dĺžke.

Pri takomto uzávere potom pružné pásikové doštičky, pripájajúce kĺbový vrchnáčik k telesu, sa ohýbajú cez celú svoju dĺžku na účely vyvíjania sily, ktorá pritláča kĺb do jedinej stabilnej polohy, takže na kĺb pôsobí kontinuálne napätie. Pretože nie je žiadna koordinácia medzi viacnásobnými osami kĺbu, môže sa vrchnáčik pohybovať po viac dráhach vzhľadom na uzáver, takže neexistuje žiadna koordinácia medzi časťami uzávera.

KÍby tretej triedy tvoria usporiadanie koordinovaného viacosového kĺbu, ktorý sa všeobecne otáča okolo dvoch osí kĺbu, a ktorý je vytvorený s dvomi stabilnými polohami, ktoré sú obvykle bez napätia, pričom je medzi nimi usporiadaná mŕtva stredová alebo nestabilná rovnovážna poloha. Pri takomto kĺbe má strediaca sila tendenciu zatláčať kĺb do jednej z dvoch stabilných polôh z mŕtvej stredovej polohy.

Takéto kĺby boli vynájdené pôvodcom tohto vynálezu, pričom sú najlepšie opísané v patentovom spise US 5 794 308 s názvom „kĺb“. Napriek tomu, že v čase, keď bolo vynájdené riešenie podľa patentového spisu US 5 794 308, nebol model podľa obr. 1 známy, môže byť vynález podľa tohto patentu všeobecne opísaný s odkazom na tento model.

Takéto kĺby využívajú dvojicu kĺbových prvkov, zahrnujúcich ohybovo tuhú medziľahlú kĺbovú časť 4, pripojenú k prvej a druhej kĺbovej časti, obvykle k telesu a k vrchnáčiku uzáveru prostredníctvom spojovacích prvkov 6 a 7, ktoré zaisťujú pružný uvoľňovací pohyb v oblasti mŕtvej stredovej polohy.

Inými slovami v prípade patentového spisu US 5 794 308 spojovacie prvky, ktoré sú pripojené priamo k podstatne ohybovo tuhej medziľahlej kĺbovej časti, ahsorbujú elastickú deformáciu na vytváranie zaklapovacích akčných síl v oblasti mŕtvej stredovej polohy. Napriek tomu, že riešenie podľa patentového spisu US 5 794 308 poskytuje vynikajúci uzáver, boli od vytvorenia tohto vynálezu pôvodcom zistené ďalšie rôzne cesty a možnosti, ako meniť a zdokonaliť prevádzku kĺbov takého typu, aký je opísaný v uvedenom patentovom spise US 5 794 308.

Podstata vynálezu

Preto je teda úlohou predmetu tohto vynálezu zdokonaliť konštrukciu uvedených kĺbov tak, aby aspoň čiastočne boli prenášané deformačné sily, vytvárané prostredníctvom ohybovo alebo torzne pevných medziľahlých častí alebo spojovacích ramien, na jednu alebo viac pružných oblastí, uľahčujúcich akumuláciu tejto energie v určitej vzdialenosti od spojovacích prvkov alebo oblasti, ku ktorým sú ohybovo tuhé spojovacie ramená pripojené.

Ďalšou úlohou predmetu tohto vynálezu je zvýšiť kapacitu uzáveru na absorbovanie pružnej energie od torzne tuhých spojovacích ramien prostredníctvom prenášania niektorej alebo celej tejto energie do oblastí, ktoré priamo nepriliehajú k ohybovým oblastiam, ku ktorým sú spojovacie ramená pripojené, v dôsledku čoho dôjde k zdokonaleniu pružnej sily na zaklapovaciu akciu, získavanej na základe príslušnej geometrie uzáveru, a to najmä pri uzáveroch pomerne malých veľkostí.

V súlade s koncepciou predmetu tohto vynálezu boli uvedené úlohy splnené vyvinutím zostavy viacosového kĺbu s aspoň dvoma stabilnými polohami, obsahujúce prvú kĺbovú časť, druhú kĺbovú časť, aspoň dve od seba vzdialené spojovacie ramená, aspoň štyri ohybové oblasti, pripájajúce každé zo spojovacích ramien priamo k prvej kĺbovej časti a k druhej kĺbovej časti, každé spojovacie rameno má aspoň štyri strany, pričom dve nepriliehajúce strany každého spojovacieho ramena sú tvorené jednou z ohybových oblastí, spojovacie ramená majú prierez, ktorý je v podstate torzne tuhý, pričom aspoň dve prenášacie oblasti sú usporiadané priľahlo k ohybovým oblastiam, a pružné oblasti kĺbových častí, pružne deformovateľné pri otváraní alebo uzatváraní zostavy viacosového kĺbu, sú pripojené k prenášacím oblastiam, pričom v uzavretej polohe ohybovej oblasti prvého spojovacieho ramena vymedzujú prvú rovinu, zatiaľ čo ohybové oblasti druhého spojovacieho ramena vymedzujú druhú rovinu, pretínajúcu prvú rovinu pod uhlom, ohybové oblasti prvého spojovacieho ramena a ohybové oblasti druhého spojovacieho ramena spolu vzájomne zvierajú uhol na umožnenie aspoň dvoch relatívnych polôh kĺbových častí, pokiaľ spojovacie ramená a/alebo kĺbové časti sú v podstate bez konštrukčnej deformácie.

Aspoň jedno zo spojovacích ramien a/alebo kĺbových častí je výhodne bez napätia aspoň v jednej zo stabilných polôh zostavy viacosového kĺbu.

Pri výhodnom uskutočnení pružná oblasť akumuluje energiu prostredníctvom pružnej deformácie pri otváraní alebo uzatváraní zostavy viacosového kĺbu, pričom akumulovaná energia zaisťuje zaklapovacie pôsobenie na návrat zostavy viacosového kĺbu do jednej zo stabilných polôh.

Vrcholy, vymedzené ohybovými oblasťami, sú výhodne od seba vzdialené o vzdialenosť, ktorá sa rovná aspoň polovici dĺžky kratšieho okraja spojovacieho ramena.

Aspoň jeden z okrajov spojovacích ramien je výhodne tuhý a nevydúva sa pri pôsobení tlačných síl.

Aspoň jedno zo spojovacích ramien má výhodne pružnú oblasť, ktorá je pružne deformovateľná pri otváraní alebo uzatváraní zostavy viacosového kĺbu.

Spojovacie ramená sú výhodne aspoň čiastočne priestorovo zakrivené.

Ohybové oblasti sú výhodne pružne deformovateľné a v dôsledku toho sú schopné akumulovať energiu pri otváraní alebo uzatváram zostavy viacosového kĺbu, pričom akumulovaná energia podporuje zaklapovacie pôsobenie na návrat kĺbovej zostavy do jednej zo stabilných polôh.

Ohybové oblasti môžu byť výhodne usporiadané súmerne alebo nesúmeme vzhľadom na kĺbové časti.

Prvou kĺbovou časťou je výhodne teleso a druhou kĺbovou časťou je vrchnáčik uzáveru.

Pružná oblasť je výhodne usporiadaná v oblasti voľného okraja telesa.

Pružná oblasť môže byť tiež výhodne usporiadaná v oblasti voľného okraja vrchnáčika.

Pružná oblasť môže byť ďalej výhodne usporiadaná medzi dvoma prenášacími oblasťami.

Spojovacie ramená sú v uzavretej polohe uzáveru výhodne integrované vo vonkajšom obryse uzáveru, takže žiadna časť nevyčnieva v podstate cez obklopujúcu oblasť.

Zostava viacosového kĺbu je výhodne usporiadaná pod uhlom vzhľadom na deliacu rovinu telesa uzáveru.

Spojovacie ramená majú výhodne aspoň čiastočne v podstate konštantnú hrúbku.

Spojovacie ramená majú výhodne na svojom kratšom voľnom okraji väčšiu hrúbku v porovnaní s ich hrúbkou na dlhšom voľnom okraji.

Aspoň jedna povrchová plocha vrchnáčika je výhodne usporiadaná mimo deliacu rovinu a spolupracuje so zodpovedajúcou povrchovou plochou telesa, takže v uzavretej polohe uzáveru tu nie je žiadna medzera.

Ohybové oblasti sú výhodne vytvorené ako fóliové kĺby.

Fóliové kĺby majú výhodne prierez, ktorý je vymedzený kruhovou krivkou na jednej strane a priamkou alebo kruhovou krivkou na protiľahlej strane.

Vnútorná časť fóliového kĺbu je výhodne definovaná dvoma rovinami, ktoré sú usporiadané pod uhlom vzhľadom na zvislicu na vzájomný záber v uzavretej polohe uzáveru na ustanovenie polohy spojovacieho prvku.

Aspoň jedna ohybová oblasť je výhodne zakrivená.

Pri výhodnom uskutočnení jedna zo stabilných polôh zostavy viacosového kĺbu leží na vonkajšku konštrukčného rozmedzia za uzavretou polohou uzáveru, takže zostava viacosového kĺbu je predpätá uzatváracou silou.

Jedna zo stabilných polôh zostavy viacosového kĺbu môže tiež výhodne ležať na vonkajšku konštrukčného rozmedzia pred uzavretou polohou uzáveru, takže zostava viacosového kĺbu je predpätá otváracou silou.

Prenášacie oblasti sú výhodne integrované do kĺbových častí.

Aspoň prenášacie oblasti, usporiadané na jednej kĺbovej časti, sú výhodne v podstate tuhé.

V súlade s ďalším aspektom predmetu tohto vynálezu bola ďalej tiež vyvinutá forma na uvedenú zostavu viacosového kĺbu, pričom aspoň jeden rozmer formy pre zodpovedajúcu geometriu v otvorenej polohe zostavy viacosového kĺbu je väčší v prvom smere v porovnaní s druhým smerom na rovnakú zodpovedajúcu geometriu v uzavretej polohe zostavy viacosového kĺbu.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude v ďalšom podrobnejšie objasnený na príkladoch jeho konkrétneho uskutočnenia, ktorých opis bude podaný s prihliadnutím k priloženým obrázkom výkresov, kde: obr. 1 znázorňuje mechanický model usporiadania koordinovaného viacosového kĺbu, ktorý spadá do triedy, využívanej na uskutočnenie predmetu tohto vynálezu;

obr. 2 znázorňuje špecifický koordinovaný pohyb usporiadania viacosového kĺbu podľa obr. 1;

obr. 3 znázorňuje kinematické krivky alebo zväzok kriviek, zobrazujúci typické dráhy množiny bodov v priestore, otáčajúcich sa okolo hlavného kĺbového spojenia takého typu, ktorý je z doterajšieho stavu techniky všeobecne známy;

obr. 4a až obr. 4c znázorňujú kinematické krivky alebo zväzky kriviek na rôzne usporiadania koordinovaného viacosového kĺbu, znázornené na obr. 1 a na obr. 2;

obr. 5 znázorňuje schematicky uskutočnenie usporiadania viacosového kĺbu pri uzávere podľa jedného výhodného príkladného uskutočnenia predmetu tohto vynálezu;

obr. 6 znázorňuje bližší pohľad na časť schematického uskutočnenia podľa obr. 5;

obr. 7 znázorňuje uskutočnenie predmetu tohto vynálezu podľa obr. 5 a podľa obr. 6, pričom zobrazuje vo väčšom detaile usporiadanie nárazníkov alebo tlmičov na akumuláciu energie, ktoré sú využívané v súlade s predmetom tohto vynálezu;

obr. 8 znázorňuje uskutočnenie predmetu tohto vynálezu, ktoré využíva alternatívne usporiadanie nárazníka alebo tlmičov na akumuláciu energie v súlade s predmetom tohto vynálezu;

obr. 9 znázorňuje uskutočnenie predmetu tohto vynálezu, ktoré má zakrivené ohybové oblasti;

obr. 10a znázorňuje dráhy špecifických bodov v priestore pri kĺbe, kde dochádza k tomu, že prvá a druhá kĺbová časť sa pohybuje po dráhach, ktoré si vzájomne prekážajú;

obr. 10b znázorňuje dráhy špecifických bodov v priestore pri kĺbe, kde dochádza k tomu, že prvá a druhá kĺbová časť sa pohybuje po dráhach, ktoré si vzájomne neprekážajú;

obr. 11 znázorňuje axonometrický pohľad, zobrazujúci ďalšie uskutočnenie kĺbu podľa tohto vynálezu, ktoré využíva princípy, znázornené na obr. 10a;

obr. 12 znázorňuje axonometrický pohľad, zobrazujúci ďalšie uskutočnenie kĺbu podľa tohto vynálezu, ktoré využíva princípy, znázornené na obr. 10b;

obr. 13 znázorňuje bočný nárysný pohľad na ešte ďalšie uskutočnenie kĺbu podľa tohto vynálezu;

obr. 14 znázorňuje bočný nárysný pohľad na iné uskutočnenie usporiadania viacosového kĺbu podľa tohto vynálezu, zobrazujúci princípy kompenzácie zmrašťovania pri výrobe;

obr. 15a znázorňuje pohľad v reze na zdokonalený fóliový kĺb podľa tohto vynálezu v otvorenej polohe a obr. 15b znázorňuje pohľad v reze na zdokonalený fóliový klb podľa tohto vynálezu v uzavretej polohe.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na lepšie porozumenie podstate predmetu tohto vynálezu môže prispieť štúdium nasledujúceho podrobného opisu, ktorý spolu s priloženými obrázkami výkresov uvádza príkladné uskutočnenia predmetu tohto vynálezu. Je nutné zdôrazniť, že rovnaké prvky a súčasti sú na rôznych obrázkoch výkresov označované rovnakými vzťahovými značkami.

V priebehu vývoja rôznych usporiadaní koordinovaného viacosového kĺbu bolo zistené, že takýto klb môže byť opísaný s odkazom na mechanický model zostavy 1 koordinovaného viacosového kĺbu, ktorý je znázornený na vyobrazení podľa obr. 1. Tento mechanický model zostavy 1 viacosového kĺbu sa osvedčil ako vhodný na opis funkcie usporiadania koordinovaného viacosového kĺbu v jeho všeobecnej alebo základnej forme.

Mechanický model zostavy 1 koordinovaného viacosového kĺbu zahrnuje spodnú alebo prvú kĺbovú časť 2, hornú alebo druhú kĺbovú časť 3, a aspoň jedno spojovacie rameno 4, spájajúce spodnú alebo prvú kĺbovú časť 2 a hornú alebo druhú kĺbovú časť 3 prostredníctvom prvej osi 5 otáčania a druhej osi 6 otáčania. Je nutné poznamenať, že napriek tomu, že pri uskutočnení podľa obr. 1 sú tieto osi 5 a 6 znázornené ako rovnobežné, je tiež možné usporiadať tieto osi 5 a 6 ako vzájomne proti sebe mimobežné alebo šikmé v každom z dvoch rozmerov.

Koordinačné ústrojenstvo 7 zaisťuje koordináciu usporiadania viacosového kĺbu. Pri mechanickom modeli zostavy 1 podľa obr. 1 je koordinačné ústrojenstvo 7 predstavované dvoma dvojicami zaberajúcich kužeľových kolies 8 a 9 a prevodom alebo prevodovou skriňou 10, ktorá môže mať akýkoľvek vhodný prevodový pomer, umožňujúci, aby bola rýchlosť otáčania kĺbu okolo prvej osi 5 otáčania a okolo druhej osi 6 otáčania odlišná v súlade s prevodovým pomerom, zvoleným na prevod alebo prevodovú skriňu 10.

Pokiaľ je požadované dosahovanie špeciálnych efektov, môže byť alternatívne prevodový pomer prevodu alebo prevodovej skrine 10 vytvorený ako nelineárny. Do myšlienky predmetu tohto vynálezu však spadá tiež skutočnosť, že určitá definovaná koordinácia existuje medzi otáčaním spodnej alebo prvej kĺbovej časti 2 a homej alebo druhej kĺbovej časti 3 k spojovaciemu ramenu 4.

Na vyobrazení podľa obr. 2 je znázornené, ako je pohyb medzi spodnou alebo prvou kĺbovou časťou 2, spojovacím ramenom 4, a hornou alebo druhou kĺbovou časťou 3 koordinovaný v súlade s usporiadaním koordinovaného viacosového kĺbu takého typu, ktorý je opísaný v tomto opise.

Pri príkladnom uskutočnení podľa obr. 2 má prevodová skriňa 10 koordinačného ústrojenstva 7 prevodový pomer 1:1.

Na vyobrazení podľa obr. 2a je znázornená zostava 1 koordinovaného viacosového kĺbu v uzavretej polohe.

Na vyobrazení podľa obr. 2d je znázornená zostava 1 koordinovaného viacosového kĺbu v celkom otvorenej polohe, keď sú spodná kĺbová časť a horná kĺbová časť vzájomne proti sebe pootočené o 180°.

Na vyobrazeniach podľa obr. 2a a podľa obr. 2c je zostava 1 koordinovaného viacosového kĺbu v medziľahlých polohách. Tieto obrázky spoločne znázorňujú, ako koordinačné ústrojenstvo 7 zaisťuje, že relatívny pohyb medzi spodnou kĺbovou časťou 2 a spojovacím ramenom 4 na jednej strane, a medzi hornou kĺbovou časťou 3 a spojovacím ramenom 4 na strane druhej je vždy vzájomne proti sebe koordinovaný.

Napriek tomu, že je prevodová skriňa 10 znázornená na obr. 2a až obr. 2d s prevodovým pomerom 1:1, ktorého výsledkom je súmerné otáčanie homej kĺbovej časti 3 okolo osi 6 otáčania v porovnaní s otáčaním spodnej kĺbovej časti 2 okolo osi 5 otáčania, môže byť na prevodovú skriňu 10 zvolený aj iný odlišný prevodový pomer na účely menenia rýchlosti uhlovej zmeny, ku ktorej dochádza na osiach 5 a 6.

Na rozdiel od koordinovaného pohybu usporiadania koordinovaného viacosového kĺbu, ako je znázornené na obr. 1 a na obr. 2, sú usporiadania nekoordinovaného viacosového kĺbu nestabilné, pretože aspoň jeden stupeň voľnosti zostáva nedefinovaný. Pokiaľ je koordinačné ústrojenstvo 7 odstránené z viacosového kĺbu, potom relatívny pohyb spodnej kĺbovej časti 2 a homej kĺbovej časti 3 vzhľadom na spojovacie rameno 4 nemôže byť stanovený.

Horná kĺbová časť 4 môže byť celkom otvorená vzhľadom na spojovacie rameno 4 ešte predtým, než sa spodná kĺbová časť 2 začne otvárať vzhľadom na spojovacie rameno 4. Takže príslušná poloha v priestore môže byť dosiahnutá prostredníctvom množstva pohybových dráh pri takomto nekoordinovanom ústrojenstve.

Na vyobrazení podľa obr. 3 je znázornená dráha pohybu pravouholníka v priestore, ktorá je ovplyvňovaná jednokíbovým spojom 21. Toto takzvané kinematické znázornenie zobrazuje pohyb rôznych bodov pravouholníka 20 pri jeho otáčam v priestore okolo hlavného kĺbového spoja 21 pozdĺž dráhy PI. To je reprezentatívne pre prvú triedu kĺbov, keď je využitý jediný otočný kĺb.

Hlavný kĺbový spoj 21 je pri príkladnom uskutočnení podľa obr. 3 kolmý na rovinu obrázka. V dôsledku toho sa pravouholník 20 pohybuje z prvej polohy 20.1 do drahej polohy 20.2. Dráhy PI všetkých bodov pravouholníka 20 sú pri tomto príkladnom uskutočnení kruhové, pretože dva pravouholníky 20.1 a 20.2 sú spojené priamo prostredníctvom hlavného kĺbového spoja 21.

V prípade uzáverov je žiaduce odobrať vrchnáčik, ktorý je predstavovaný pravouholníkom 20, do otvorenej polohy riadne smerom od telesa uzáveru. Pri takomto jednokíbovom usporiadaní musí byť hlavný kĺbový spoj 21 na účely dosiahnutia tejto úlohy riadne vzdialený od zásobnej nádržky. Tým vzniká podstatný výčnelok od telesa uzáveru, pričom je tento aspekt takéhoto jednokíbového usporiadania uzáverov považovaný za nežiaduci.

Celkom odlišná koncepcia usporiadania koordinovaného viacosového kĺbu je zrejmá z vyobrazenia podľa obr. 4a až obr. 4c. Kinematické znázornenie na týchto obrázkoch v porovnaní s kinematickým znázornením jediného kĺbu, ako je vyobrazené na obr. 3, celkom jasne ilustruje funkčné výhody koordinovaného viacosového kĺbu.

Na vyobrazení podľa obr. 4a je znázornený prvý typický vzor dráh P2 bodov pravouholníka 22 pri jeho otáčaní o 180° okolo zostavy 1 koordinovaného viacosového kĺbu, ktoré je v príkladnom uskutočnení znázornené na obr. 1.

Je celkom zrejmé, že v dôsledku toho, že tu nie je žiadny hlavný kĺb, je pravouholník 22 uzavretej polohe

22.1 premiestený o výraznú vzdialenosť prostredníctvom zostavy 1 koordinovaného viacosového kĺbu do otvorenej polohy 22.2. Vzor dráh P2 celkom jasne nie je kruhový. Preto je pri tomto príkladnom uskutočnení zrejmé, že usporiadanie koordinovaného viacosového kĺbu môže byť vytvorené tak, aby bolo zabránené tomu, že jeden prvok by vzájomne prekážal špecifickému ďalšiemu prvku.

Prostredníctvom modifikácie vzdialenosti osí 5 a 6 otáčania v priestore a prevodového pomeru koordinačného ústrojenstva 7 môže byť dosiahnutý podstatný účinok na vzor dráh, pričom môže byť realizovaná takmer akákoľvek požadovaná dráha.

Príklady dvoch ďalších možných vzorov dráh sú znázornené na kinematických diagramoch podľa obr. 4b a podľa obr. 4c. Je veľmi dôležité pochopiť, že podstatnému styku medzi hornou a spodnou kĺbovou časťou pri praktickom príklade uzáveru, ktorý využíva kĺb, znázornený na obr. 1, musí byť všeobecne zabránené na dosiahnutie požadovaného pohybu. (Tuje však nutné uskutočniť porovnanie s vyobrazeniami podľa obr. 10a a podľa obr. 11, na ktorých je využívaná úmyselná interakcia na zaistenie západkovej akcie.)

Z vyobrazenia podľa obr. 4b a obr. 4c je zrejmé, že v porovnaní s hlavným jednokíbovým spojom, znázorneným kinematický na obr. 3, môže byť splnený celý rad rôznych požiadaviek prostredníctvom nastavenia parametrov usporiadania koordinovaného viacosového kĺbu, ktoré je tu opisované.

Na vyobrazení podľa obr. 5 je schematicky znázornené uskutočnenie zostavy 1 koordinovaného viacosového kĺbu v uzávere 30. Rovnako ako pri ostatných tu opisovaných usporiadaniach sú pohyb a koordinácia pri usporiadaní viacosového kĺbu obdobné tým, ktoré boli opísané pri uvedenom mechanickom modeli podľa obr. 1.

Uzáver 30 je zobrazený v polootvorenej polohe, pričom je využiteľný na definovanie celého radu termínov, používaných v tomto opise. Uzáver 3 obsahuje teleso 31, ktoré zodpovedá spodnej kĺbovej časti 2 podľa obr. 1, vrchnáčik 32, ktorý zodpovedá hornej kĺbovej časti 3 podľa obr. 1, a dve spojovacie ramená 33.1 a

33.2, ktoré sú od seba vzdialené a sú tak vzájomne oddelené medzerou. Tieto spojovacie ramená 33.1 a 33.2 zodpovedajú v podstate ohybovo pevným medziľahlým častiam 4 pri uskutočnení podľa uvedeného patentového spisu US 5 794 308, a spojovacím prvkom 5 medzinárodnej patentovej prihlášky PCT/EP 96/02780.

Každé spojovacie rameno 33.1 a 33.2 podľa obr. 5 je pripojené k spojovacej časti telesa 31 a vrchnáčika 32 uzáveru 30 prostredníctvom ohybových oblastí 34.1, 34.2, 34.3 a 34.4, ktorými môžu byť pri príkladnom uskutočnení fóliové kĺby. Tieto ohybové oblasti 34.1, 34.2, 34.3 a 34.4 sú pri tomto uskutočnení usporiadané tak, že každé spojovacie rameno 33.1 a 33.2 má lichobežníkovitý tvar. Napriek tomu, že sú ohybové oblasti 34.1, 34.2, 34.3 a 34.4 znázornené na obr. 5 súmerne, je nesúmerné usporiadanie týchto ohybových oblasti

34.1.34.2, 34.3 a 34.4 tiež možné v rámci rozsahu predmetu tohto vynálezu, pričom bude poskytovať rovnaké účinky ako zmena prevodového pomeru koordinačného ústrojenstva 7 mechanického modelu podľa obr. 1.

Koordinácia medzi spodnou kĺbovou časťou 2 a hornou kĺbovou časťou 3 je dosiahnutá telesným priestorovým mechanickým usporiadaním ohybových oblasti 34.1, 34.2, 34.3 a 34.4 v priestore a konštrukcií a tvarom spojovacích ramien 33.1 a 33.2. Pri tomto druhu kĺbu sú dosahované dva typy koordinácie. Prvým typom koordinácie je koordinácia medzi viac osami kĺbu, ako už bolo opísané.

Druhým typom „koordinácie“ je bočná a torzná stabilita kĺbu, ktorá sa zvyšuje pri pohybe kĺbu po jeho určenej dráhe z otvorenej polohy do uzavretej polohy. To je obzvlášť dôležité, pretože táto druhá forma stability umožňuje mechanizované uzatváranie uzáveru. Pri absencii tejto bočnej a torznej stability sa nebude kĺb sám vystreďovať na uzavretú polohu, takže uzáver nebude možné využívať pri automatickom plnení a pri strojovom balení. Ďalšie detaily a podrobnosti tohto vzájomného vzťahu budú vysvetlené neskoršie.

Usporiadanie, znázornené na vyobrazení podľa obr. 5, vyžaduje vopred stanovené množstvo pružnosti alebo ohybovej schopnosti pri jednej alebo viac súčastiach uzáveru 3 podľa obr. 5. Táto pružnosť môže byť dosiahnutá v súlade s riešením podľa patentového spisu US 5 794 308, ako bude podrobnejšie opísané v ďalšom, alebo môže byť dosiahnutá v súlade s riešením podľa medzinárodnej patentovej prihlášky PCT/EP 96/02780, alebo môže byť dosiahnutá aj inými spôsobmi, ako je uvedené v tomto opise.

Na využitie tejto pružnosti a na dosiahnutie hromadenia energie v dôsledku tejto konštrukčnej deformácie sú ohybové oblasti 34.1, 34.2, 34.3 a 34,4 usporiadané v priestore požadovaným spôsobom. Pretože tieto konštrukčné aspekty sú podrobnejšie opísané v uvedenom patentovom spise a v uvedenej medzinárodnej patentovej prihláške, ktoré sú tu uvedené vo forme odkazu, nebude tu ďalšie podrobnejšie vysvetľovanie týchto aspektov predmetu tohto vynálezu podrobnejšie rozoberané.

Pokiaľ je uzáver 30 otvorený alebo uzavretý, potom geometria spojovacích ramien 33.1 a 33.2 spôsobuje špecifickú deformáciu konštrukcie kĺbovej oblasti. Stupeň a rozsah deformácie rôznych aspektov geometrie uzáveru sú závislé od uhlov τα a φ a od uhla a otvorenia uzáveru 30.

Pri jednom výhodnom uskutočnení predmetu tohto vynálezu je konštrukčná deformácia navrhnutá tak, že je nulová vtedy, pokiaľ je uzáver 30 v stabilnej polohe, t. j. pri príkladom uskutočnení v plne otvorenej a v plne uzavretej polohe, pričom uhol a je nulový v plne uzavretej polohe a maximálny v plne otvorenej polohe. Ale konštrukčná deformácia a príslušná akumulácia sily môže byť stanovená na uzáver v akejkoľvek polohe, napríklad v plne uzavretej polohe.

Pokiaľ je uzáver navrhnutý tak, že otváracia sila je zvyškovo udržiavaná, pokiaľ je uzáver v plne uzavretej polohe, je možné výhodne dosiahnuť vyšší účinok zaklapovacej akcie pri otvorení. Alternatívne môže byť žiaduca zvyšková uzatváracia sila, pokiaľ je uzáver v plne uzavretej polohe, a to na účely lepšieho udržiavania uzavretého stavu.

Na vyobrazení podľa obr. 6 je znázornený pohľad na uskutočnenie podľa obr. 5 v čiastočnom uzavretí. Okrem detailov podľa obr. 5, ktoré sú podrobnejšie vysvetlené v uvedenej medzinárodnej patentovej prihláške PCT/EP 96/02780, sú na vyobrazení podľa obr. 6 lepšie znázornené sily, ktoré po uvedení uzáveru podľa obr. 6 do prevádzky vytvárajú konštrukčnú deformáciu v určitej časti uzáveru.

Spojovacie prvky 33.1 a 33.2 majú výhodne lichobežníkovitý tvar ako zrezaná základňa trojuholníka. Kratšie okraje 36.1 a 36.2, ktoré slúžia na dosiahnutie zrezanosti trojuholníka, vytvárajúcich lichobežníkovité spojovacie prvky 33.1 a 33.2, sú podrobené pôsobeniu tlačných síl, pričom pri odolávaní týmto tlačným silám sú vyvíjané deformačné sily, pôsobiace na ďalšiu časť konštrukcie uzáveru, ako je znázornené pri súčastiach 35.3, 35.4, 35.5 a 35.8.

Obdobne potom ďalšie okraje 37.1 a 37.2 každého spojovacieho prvku sú podrobené naťahovaniu počas procesu uzatvárania kĺbu a vytvárajú deformačné sily 35.1, 35.2, 35.6 a 35.7. V dôsledku toho každé zo spojovacích ramien 33.1 a 33.2 prenáša silu na zvyšok konštrukcie uzáveru, ktorá tak musí byť absorbovaná prostredníctvom pružnej deformácie. Význam tejto pružnej deformácie a pružnosti telesa 31 a vrchnáčika 32 uzáveru 30 budú podrobnejšie opísané v ďalšom s odkazom na vyobrazenie podľa obr. 7 a podľa obr. 8.

V súlade so zámerom tohto aspektu predmetu tohto vynálezu sú spojovacie prvky 33.1 a 33.2 výhodne pomerne tuhé, pričom musia byť dostatočne tuhé tak, aby tlačné sily pozdĺž kratších okrajov 36.1 a 36.2 nespôsobovali vydúvanie kratších alebo tlačných okrajov 36.1 a 36.2 v dôsledku pôsobenia deformačných síl 35.3, 35.4, 35.5 a 35.6. Okrem toho je veľmi žiaduce, aby spojovacie prvky 33.1 a 33.2 boli pomerne tuhé v skrute. Výhodne musí byť prierez každého spojovacieho prvku 33.1 a 33.2 pozdĺž šípky c-c na obr. 6 dostatočne tuhý v skrute.

Torzná tuhosť alebo tuhosť v skrute celého uzáveru 30 môže byť modifikovaná prostredníctvom zväčšovania vzdialenosti B medzi vrcholmi na zvýšenie celkovej torznej tuhosti uzáveru 30. Zvyšovanie torznej tuhosti celého uzáveru 30 je dosiahnuté vtedy, pokiaľ dochádza k zvyšovaniu vzdialenosti B medzi vrcholmi, definovanými prostredníctvom ohybových oblasti 34.1, 34.2, 34.3 a 34.4.

Na účely zaistenia prijateľnej úrovne torznej tuhosti celého uzáveru 30 musia byť vrcholy 38.1 a 38.2 vzájomne od seba vzdialené od vzdialenosti B, ktorá je zvolená tak, aby výhodne robila aspoň polovicu vzdialenosti dĺžky každého kratšieho okraja 36.1 a 36.2. Zvyšovaním vzdialenosti B je možné dosiahnuť stabilnú a samočinne strediacu konštrukciu usporiadania kĺbu.

Vzdialenosť B však nemôže byť zvyšovaná bez obmedzenia, pretože tak dochádza k zvyšovaniu vzdialenosti medzi vrcholmi, takže sa musia nevyhnutne tiež zvyšovať uhly gj a/alebo φ. Naproti tomu konštrukcia s malou vzdialenosťou B alebo konštrukcia, kde vrcholy 38.1 a 38.2 trojuholníkov, definovaných ohybovými oblasťami 34.1, 34.2, 34.3 a 34.4, sú zhodné, vytvárajú konštrukciu kĺbu, ktorá je z torzného hľadiska nestabilná a slabá, a to s neuspokojivou a nedostatočnou koordináciou medzi časťami kĺbu, najmä v plne otvorenej polohe.

Na vyobrazení podľa obr. 7 je znázornené ďalšie vysvetlenie uskutočnenia podľa obr. 6, pričom sú tu znázornené významné vynálezcovské znaky predmetu tohto vynálezu. Význam týchto znakov bude ľahšie pochopiteľný na základe pochopenia funkcie riešenia podľa už uvedeného patentového spisu US 5 794 308.

V tomto patentovom spise US 5 794 308, ako je znázornené napríklad na jeho obr. 6, je v podstate ohybovo pevná medziľahlá časť 4.1 a 4.2 každého kĺbového prvku pripojená k telesu a k vrchnáčiku prostredníctvom horných spojovacích prvkov 6.1 a 6.2 a spodných spojovacích prvkov 7.1 a 7.2, ktoré všeobecne zodpovedajú spojovacím alebo prenášacím oblastiam 45.1 a 45.2 telesa 31 uzáveru 30, ako je znázornené na vyobrazení podľa obr. 7. Pochopiteľne, že ekvivalentné spojovacie prvky, ako sú spojovacie prvky 45.1 a 45.2 telesa, sú tiež usporiadané na vrchnáčiku 32 uzáveru 30 v súlade s predmetom tohto vynálezu.

Ako je vysvetlené v patentovom spise US 5 794 308, sú spojovacími prvkami podlhovasté odľahčovacie prvky pružnej povahy. Rovnako ako ekvivalentné časti predmetu tohto vynálezu môžu byť spojovacie alebo prenášacie oblasti 45.1 a 45.2 pružné, pričom pri predmetom uplatnení je prenášaná niektorá sila alebo všetky tieto sily na priľahlej pružnej oblasti, a to vrátane pružnej oblasti 40.2, usporiadanej medzi spojovacími alebo prenášacími oblasťami 45.1 a 45.2, a pružných oblastí 40.1 a 40.3, usporiadaných na protiľahlých stranách spojovacích alebo prenášacích oblastí 45.1 a 45.2.

Takže v súlade s predmetom tohto vynálezu a ako je znázornené na vyobrazení podľa obr. 7, je aspoň určitá indukovaná konštrukčná deformácia prenášaná zo spojovacích alebo prenášacích oblastí 45.1 a 45.2 pri uskutočnení podľa tohto vynálezu na aspoň jednu pružnú oblasť 40.1, 40.2 a 40.3. To prináša aj druhotnú výhodu. Pri predmetu podľa patentového spisu US 5 794 308 museli byť spojovacie prvky 6 a 7 vytvorené ako pružné za tým účelom, aby absorbovali tieto deformačné sily.

Naproti tomu pri predmete tohto vynálezu nemusia byť tieto spojovacie alebo prenášacie oblasti 45.1 a

45.2 vytvorené ako pružné, napriek tomu, že tak vytvorené byť môžu.

Namiesto toho v súlade s predmetom tohto vynálezu spojovacie alebo prenášacie oblasti 45.1 a 45.2 prenášajú niektoré alebo všetky deformačné sily na priliehajúce pružné oblasti 40.1, 40.2 a 40.3. Tým je umožnené dosiahnuť zvýšenie pružnosti konštrukcie kĺbu, pričom konštruktér má možnosť si zvoliť, kde bude deformačná energia absorbovaná na jej opätovné prenesenie na účely dosiahnutia požadovanej zaklapovacej akcie, uvádzajúcej kĺb do jednej z jeho stabilných polôh alebo stavov.

Na vyobrazení podľa obr. 7 je znázornený tento prenos deformačných síl na jednu z pružných oblastí 40.1, 40.2 a 40.3.

Ak sa teraz opäť vrátime k vyobrazeniu podľa obr. 6, sú tu konštrukčné deformačné sily znázornené prostredníctvom šípok 35.1 až 35.8. Tieto sily sú prenášané zo spojovacích alebo prenášacích oblastí 45.1 a 45.2, ako je znázornené na obr. 7 prostredníctvom šípok 50.1 až 50.4. V súlade s predmetom tohto vynálezu potom tieto pružné oblasti 40.1, 40.2 a 40.3 samostatne alebo v súčinnosti so spojovacími alebo prenášacími oblasťami 45.1 a 45.2 pôsobia ako nárazníky na akumuláciu energie na dočasné uloženie konštrukčnej deformačnej energie, ktorá môže byť neskoršie navrátená do kĺbu na uskutočnenie zaklapovacej akcie na uzavretie alebo na otvorenie do jedného zo stabilných stavov kĺbu.

Pokiaľ je energia uvoľnená z pružných oblastí 40.1, 40.2 a 40.3, je prenášaná späť do kĺbu prostredníctvom rovnakých dráh, označených prostredníctvom šípok 50.1 až 50.4, ale samozrejme v opačnom smere.

V súlade s predmetom tohto vynálezu je energia, privádzaná do kĺbu na jeho poháňanie z jednej stabilnej polohy do druhej, absorbovaná prostredníctvom indukovanej konštrukčnej deformácie. Zatiaľ čo pri riešení podľa patentového spisu US 5 794 308 bola energia absorbovaná úplne v spojovacích alebo prenášacích oblastiach 45.1 a 45.2, tak v súlade s vyobrazením podľa obr. 7 je určitá alebo všetka táto energia prenášaná na priliehajúce pružné oblasti 40.1, 40.2 a 40.3.

Pokiaľ teda konštruktér navrhne spojovacie alebo prenášacie oblasti 45.1 a 45.2 tak, aby boli v podstate tuhé, je v podstate všetka deformačná energia prenášaná na priliehajúce pružné oblasti 40.1, 40.2 a 40.3. Konštruktér môže alternatívne v rámci rozsahu predmetu tohto vynálezu navrhnúť uzáver tak, že je určitá časť energie tlmená v spojovacích alebo prenášacích oblastiach 45.1 a 45.2, pričom je určitá časť energie prenášaná do priliehajúcich pružných oblastí.

Toto riešenie zaručuje výhodné výsledky pri prenášaní akumulovanej energie cez veľké oblasti, umožňuje dosiahnutie dostatočnej zaklapovacej sily, a to dokonca aj za takej situácie, keď sú spojovacie alebo prenášacie oblasti 45.1 a 45.2 pomerne malé. Takže spôsoby podľa tohto vynálezu umožnia, aby vynálezcovské techniky prihlasovateľa, ako je napríklad riešenia, opísané v známom patentovom spise US 5 794 308, boli oveľa flexibilnejšie uplatňované a využívané na menšie uzávery.

Hoci môžu byť spojovacie alebo prenášacie oblasti 45.1 a 45.2 a pružné oblasti 40.1, 40.2 a 40.3 pri konečnom uzávere viditeľne zistiteľné, nemusí tomu tak byť. Z konštrukčných dôvodov môže byť žiaduce tieto súčasti uzáveru celkom integrovať. Najmä za situácie, keď je deformačná energia určená na prenášanie medzi spojovacími alebo prenášacími oblasťami 45.1 a 45.2 a pružnými oblasťami 40.1, 40.2 a 40.3, môžu mať všetky oblasti rovnakú hrúbku steny.

Deformačná energia, uložená v nárazníkoch na akumuláciu energie, a to vrátane pružných oblastí 40.1,

40.2 a 40.3, je výhodne privádzaná s „plochými“ charakteristikami deformačných síl. To je najlepšie dosahované prostredníctvom pomerne dlhých pružných prvkov v porovnaní so stupňom uplatňovanej deformácie. Také ploché charakteristiky sú najlepšie dosahované prostredníctvom akumulácie energie, zaisťovanej ohybovou deformáciou. Preto sú pružné oblasti 40.1, 40.2 a 40.3 výhodne budované ako pružné prvky, ktoré sú určené k deformácii ohýbaním.

Je veľmi dôležité si uvedomiť, že požadované ohýbanie nebude dosiahnuteľné pri takých usporiadaniach kĺbu, ktoré majú hlavnú os otáčania kĺbu, pretože to povedie k zložitým napäťovým charakteristikám, ktoré obvykle spôsobujú uvedené problémy.

Z uvedeného je zrejmé, že pružné oblasti 40.1, 40.2 a 40.3 môžu podstatne zvýšiť množstvo pružnej energie, absorbovanej zo spojovacích ramien 33.1 a 33.2 pri prechode cez spojovacie alebo prenášacie oblasti 45.1 a 45.2. Preto sú dosahované podstatne lepšie výsledky prostredníctvom využívania týchto oblastí.

Na vyobrazení podľa obr. 8 je znázornené schematické alternatívne uskutočnenie predmetu tohto vynálezu.

Obr. 8 sa principiálne líši od obr. 7 v tom, že vonkajšie dlhšie okraje 51.1 a 51.2 spojovacích prvkov 33.1 a 33.2 sú priestorovo zakrivené. To môže byť významné na účely zdokonalenia konštrukčnej integrácie pri špecifických konštrukciách uzáverov, ako je znázornené na vyobrazení podľa obr. 13. Ale pri tomto príkladnom uskutočnení môžu byť zakrivené oblasti pozdĺž vonkajších okrajov 51.1 a 51.2 spojovacích prvkov 33.1 a 33.2 využité ako nárazníky na akumuláciu energie, poskytujúce prídavnú ohybovú deformáciu. Za týchto podmienok musia byť predsa len oblasti pozdĺž vnútorných okrajov 52.1 a 52.2 vytvorené s dostatočnou tuhosťou na účely zamedzenia vydúvania alebo ohýbania, ako už bolo uvedené, takže musia mať požadovanú torznú tuhosť, aby každý celý spojovací prvok 33.1 a 33.2 bol torzne tuhý.

Pri tomto uskutočnení predmetu tohto vynálezu sú niektoré deformačné sily tiež prenášané na spojovacie alebo prenášacie prvky 45.1 a 45.2 a ďalej na pružné oblasti 40.1, 40.2 a 40,3. Pri tomto uskutočnení sú spojovacie alebo prenášacie prvky a pružné oblasti menej jasne definované vzájomne proti sebe, pričom celá lokalizovaná oblasť telesa 31 pôsobí ako nárazník alebo tlmič na akumuláciu energie.

Obdobne je nutné si uvedomiť, že všetok opis prenosu síl z hľadiska vyobrazenia na obr. 7 a na obr. 8, napriek tomu, že bol opísaný špecificky s ohľadom na teleso 31 uzáveru 30, je možné rovnako dobre uplatniť aj na vrchnáčik 32 uzáveru 30. Je nutné si uvedomiť, že v súlade s princípmi predmetu tohto vynálezu nie je nutné akumulovať energiu tak v telese 31, ako aj vo vrchnáčiku 32. Ale v súlade s predmetom tohto vynálezu musí byť aspoň jedna pružná oblasť usporiadaná v telese, vo vrchnáčiku alebo v spojovacom ramene.

Identifikácia pružných oblastí a spojovacích alebo prenášacích oblastí nie je ľahko zistiteľná, pokiaľ je na jednotlivý uzáver pozerané bez technickej pomoci. Ale identifikácia týchto oblastí môže byť vytvorená prostredníctvom akejkoľvek známej metódy. Zrejme najjednoduchší spôsob, ako identifikovať tieto oblasti, je spôsob využitia analýzy konečného prvku, ktorý je dostupný pri celom rade komerčne dostupných konštrukčných a analytických programov, uskutočňovaných s využitím počítača.

Na vyobrazení podľa obr. 9 je znázornené alternatívne uskutočnenie uzáveru podľa tohto vynálezu, kde sú ohybové oblasti 34.1 a 34.2 zakrivené alebo oblúkovité. A opäť spojovacie prvky, v tomto prípade spojovací prvok 33.1 spája teleso 31 uzáveru a vrchnáčik 32 uzáveru, tieto prvky sa vzájomne pretínajú v deliacej rovine 60, ktorá je pri tomto uskutočnení trocha stupňovitá. Inak je uskutočnenie podľa obr. 9 všeobecne podobné ostatným uskutočneniam predmetu tohto vynálezu.

Na vyobrazení podľa obr. 10a sú znázornené dráhy 56.1 a 56.2 dvoch bodov P' a P”, umiestených na zadnej strane vrchnáčika 32 uzáveru 30 v súlade s uskutočnením podľa obr. 11.

Na vyobrazení podľa obr. 11 je na telese 31 uzáveru 30 schematicky znázornený pravouholník 54 (pozri obr. 11). Tento pravouholník je tiež schematicky znázornený na vyobrazení podľa obr. 10a. Smer pohľadu je znázornený šípkou A na obr. 11. Umiestenie deliacej roviny uzáveru 30 je znázornené ako priamka 60 na obr. 10a, ktorá je znázornená ako priamka stredovej deliacej roviny 60.1 na obr. 11.

Pravouholník 55 znázorňuje schematicky zadnú časť 55 vrchnáčika 32 (ktorá sa rozprestiera smerom dole od vrchnáčika 32 v uzavretej polohe) v oblasti bodov P' a P v uzavretej polohe (55.1) a v otvorenej polohe (55.2). Dve čiarkované krivky 56.1 a 56.2 znázorňujii pohyb dvoch bodov P' a P v priestore pri pohybu uzáveru medzi otvorenou a uzavretou polohou.

Je celkom zrejmé, že dva body P' a P pravouholnika 55 kolidujú s pravouholníkom 54. To znamená, že vrchnáčik 32 uzáveru 30 bude v tomto prípade kolidovať s telesom 31. Tejto kolízii je možné zabrániť v súlade s predmetom tohto vynálezu. To je možné uskutočniť prostredníctvom pohybu bodov P' a P po špecifických vhodných dráhach, ako je znázornené kinematickými krivkami na vyobrazeniach podľa obr. 4a až obr. 4c.

Na vyobrazení podľa obr. 10b je znázornené príkladné riešenie problému, ktorý bol vysvetlený s odkazom na vyobrazenie podľa obr. 10a, toto riešenie zabraňuje kolízii medzi telesom 31a vrchnáčikom 32.

Pohybom bodov P' a P v zvislom smere o vzdialenosť E nad deliacu rovinu 60 a ich sklonenie o uhol (pozri tiež obi. 14) sa tieto dva body P' a P pohybujú po celkom odlišných dráhach 57.1 a 57.2, takže nekolidujú so spodným pravouholníkom 54, ktorý predstavuje spodné teleso 31 uzáveru 30. Body P' a P” sú tu umiestené tak, že sa pohybujú bezprostredne smerom von od obrysu pravouholnika 54, predstavujúceho spodné teleso 31. Príkladné uskutočnenie tohto riešenia je znázornené na vyobrazení podľa obr. 12.

Na vyobrazení podľa obr. 11 je znázornené príkladné uskutočnenie uzáveru 30 so zostavou 1 koordinovaného viacosového kĺbu.

Uzáver 30 obsahuje teleso 31, vrchnáčik 32 a dve spojovacie ramená 33.1 a 33.2, ktoré sú pripojené k telesu 31 a k vrchnáčiku 32 prostredníctvom ohybových oblastí 34.1 a 34.4. Deliaca rovina 60 uzáveru 30 je označená vzťahovými značkami 60.1, 60.2 a 60.3. Body P' a P sú pri tomto uskutočnení umiestené v deliacej rovine 60.

Spojovacie ramená 33.1 a 33.2 sú tu vytvorené so silnou stlačovacou oblasťou a so slabou napínacou oblasťou. Silná stlačovacia oblasť je dostatočne silná na to, aby zabránila vydávaniu alebo ohýbaniu v dôsledku tlakového zaťaženia. Tieto oblasti nemajú pri tomto uskutočnení žiadny funkčný význam pre zaklapovací účinok uzáveru 30. Prierez spojovacích prvkov je vytvorený tak, že je tuhý v skrute v súlade so znakmi predmetu tohto vynálezu.

Spojovacie alebo prenášacie oblasti 45.1 a 45.2 môžu za týchto okolností v závislosti od požadovaného uplatnenia akumulovať časť deformačnej energie. Tieto spojovacie a prenášacie oblasti 45.1 a 45.2 ďalej prenášajú nejakú alebo všetku konštrukčnú deformačnú energiu, vytváranú zostavou 1 viacosového kĺbu, na priliehajúce pružné oblasti 40, ktoré pracujú samy osebe alebo v súčinnosti s ďalšími prvkami ako nárazník alebo tlmič na akumuláciu energie. Takže pružné oblasti môžu prípadne pracovať v súčinnosti so spojovací mi alebo prenáŠacími prvkami 45.1 a 45.2. Energia je tu dočasne akumulovaná, a to výhodne prostredníctvom ohybovej deformácie. Tento proces prenosu energie je znázornený šípkami 50.1 až 50.5.

Uzáver podľa obr. 11 je vybavený blokovacím mechanizmom. Body P' a P kolidujú žiaducim a regulovaným spôsobom s telesom 31 tak, že usporiadanie koordinovaného viacosového kĺbu je zablokované alebo zapadnuté. Klb môže byť stlačený na zadnej strane telesa 51 v blízkosti bodu P'l na uvoľnenie tohto zapadnutia. Západkový mechanizmus je podrobnejšie opísaný vo švajčiarskej patentovej prihláške CH 0981/98, podanej dňa 30. apríla 1998, ktorá je tu uvádzaná vo forme odkazu.

Na vyobrazení podľa obr. 12 je znázornené iné príkladné uskutočnenie uzáveru 30, vybaveného usporiadaním koordinovaného viacosového kĺbu.

Rovnako ako pri ostatných opísaných uskutočneniach obsahuje tento uzáver 30 teleso 31, vrchnáčik 32 a dve spojovacie ramená 33.1 a 33.2, pripojené k telesu 31 a k vrchnáčiku 32 prostredníctvom ohybových oblastí 34.1 až 34,4. Tuje nutné zdôrazniť, že ohybové oblasti 34.1 až 34.4 môžu byť výhodne vytvorené pri akomkoľvek uskutočnení predmetu tohto vynálezu ako tenké fóliové kĺby, odliate spolu s celým uzáverom, zahrnujúce teleso a vrchnáčik, ako jediná monolitická plastiková konštrukcia. Z toho je zrejmé, že uzáver podľa tohto vynálezu môže byť skonštruovaný veľmi efektívne.

Deliaca rovina 60 uzáveru 30 je na vyobrazení podľa obr. 12 označená vzťahovými značkami 60.1, 60.2 a 60.3. Body P’ a P sú pri tomto uskutočnení usporiadané v rovine 61, znázornenej tiež na vyobrazení podľa obr. 14, ktorá je umiestená v zvislej vzdialenosti E, ako je najlepšie vidieť na vyobrazeniach podľa obr. 10b a obr. 14, od deliacej roviny 60. Táto zvislá vzdialenosť E je zvolená tak, že v žiadnom prípade nemôže dôjsť ku kolízii medzi vrchnáčikom 32 a telesom 31. Rovina 61 je výhodne sklonená vzhľadom na deliacu rovinu 60 o uhol δ, ako je znázornené na vyobrazeniach podľa obr. 10 a obr. 14. Rovina 61 zodpovedá v uzavretej polohe uzáveru 3 povrchovej ploche 62 telesa 30, takže tu neexistuje žiadna medzera, pričom je dosiahnutý optimálny tvar a konštrukcia.

Pri tomto uskutočnení spojovacej alebo prenášacej oblasti 45.1 až 45.6 prenášajú konštrukčnú deformáciu a jej sprievodnú akumulovanú energiu, vytváranú prostredníctvom zostavy 1 viacosového kĺbu, na priliehajúce pružné oblasti 40.1 až 40.3. Je pochopiteľné, že prenášacie oblasti 40.1 až 40.6 môžu byť tiež pružne deformovateľné, aby mohli tiež akumulovať energiu. Pružné oblasti 40.1 až 40.3 s akýmikoľvek pružnými spojovacími alebo prenáŠacími oblasťami 45.1 až 45.6 pracujú ako nárazníky alebo tlmiče na akumulovanie energie, kde je deformačná energia dočasne akumulovaná, a to výhodne prostredníctvom pohybovej deformácie.

Táto energia je potom navrátená do kĺbov na účely zaistenia zaklapovacej akcie uzáveru. Tmavé šípky 50 na vyobrazení podľa obr. 12 znázorňujú tento prenášači proces, ktorý bol opísaný s odkazom na vyobrazenie podľa obr. 11. Uskutočnenie podľa obr. 12 sa trocha líši od ostatných uskutočnení podľa ďalších obrázkov v tom, že na obr. 12 je znázornené, že pružná oblasť 40.3 nemusí byť umiestená bezprostredne vedľa zostavy 1 viacosového kĺbu, ale že môže byť umiestnená kdekoľvek na súčastiach uzáveru, pokiaľ je zaručené prenášanie konštrukčnej deformácie a sprievodnej akumulácie energie.

V súlade s predmetom tohto vynálezu môžu byť prostredníctvom použití známych modelovacích techník regulované veľkosť pružných oblastí, množstvo energie, akumulovanej týmito pružnými oblasťami, veľkosť síl, prenášaných z kĺbov, umiestenie stabilných polôh a celý rad ďalších aspektov prevádzky kĺbu.

Spojovacími prvkami 33.1 a 33.2 pri uskutočnení podľa obr. 2 sú pomerne silné rovinné doštičky, ktoré sú z torzného alebo skrotného hľadiska tuhé. Spojovacie prvky 33.1 a 33.2 sú pomerne ploché na oboch svojich povrchových plochách, pričom ich vonkajší tvar zodpovedá vonkajšiemu tvaru uzáveru, takže spojovacie prvky 33.1 a 33.2 môžu byť optimálne integrované do vonkajšieho tvaru uzáveru. Je celkom pochopiteľné, že tvar a konštrukcia prierezu spojovacích prvkov musí brať do úvahy požiadavky na torznú tuhosť, na napínacie a stlačovacie sily a na zmrašťovacie správanie zvolenej geometrie. Ale tu opísané princípy musia byť dodržané na dosiahnutie konštrukcie kĺbu, ktorý bude mať požadované prevádzkové charakteristiky.

Na vyobrazení podľa obr. 13 je znázornené iné príkladné uskutočnenie uzáveru 30, vybaveného zostavou 1 koordinovaného viacosového kĺbu podľa tohto vynálezu.

Uzáver 30 v uskutočnení podľa obr. 13 sa odlišuje od ostatných uzáverov v niekoľkých podstatných pohľadoch. Po prvé je deliaca rovina 60 uzáveru 30 usporiadaná stupňovito, čo je znázornené priamkami 60.1 a

60.2. Napriek tomu, že je tak zabránené tomu, aby sa vrchnáčik uzáveru odťahoval od telesa uzáveru v rovnakom rozsahu, ako pri iných usporiadaniach, môže toto byť nevyhnutné na účely zaistenia špecifického konštrukčného usporiadania, ako je celkový tvar podľa obr. 13.

Zostava 1 viacosového kĺbu je pri tomto uskutočnení sklonená pod uhlom τ, ktorý slúži na zdvihnutie deliacej roviny 60.1 vrchnáčika vzhľadom na deliacu rovinu 60.2 telesa v otvorenej polohe uzáveru. Účel tohto uhla je samozrejmý, a to umožniť, aby vrchnáčik uzáveru celkom uvoľnil hore vystupujúcu a veľmi vysokú výtokovú trubičku 65 telesa 31 uzáveru 30.

Pri tomto uskutočnení sú body P' a P usporiadané v rovine 61, ktorá je umiestená v zvislej vzdialenosti E od deliacej roviny 60, ako je znázornené na vyobrazeniach podľa obr. 10b a obr. 14. Zvislá vzdialenosť E je pri tomto uskutočnení zvolená tak, že medzi vrchnáčkom a telesom nedochádza k žiadnej kolízii. Rovina je sklonená vzhľadom na deliacu rovinu 60 o uhol δ, ako už bolo uvedené s odkazom na vyobrazenie podľa obr. 10b a obr. 14. Rovina 61 zodpovedá v uzavretej polohe uzáveru 3 povrchovej ploche 62 telesa 31, takže tu neexistuje žiadna medzera, pričom je pri tomto uskutočnení dosiahnutý optimálny tvar a konštrukcia.

Pružné oblasti 40.1 až 40.3 pracujú pri tomto uskutočnení ako nárazníky alebo tlmiče na akumuláciu energie, a to rovnakým spôsobom, ako už bolo vysvetlené v súvislosti s ostatnými uskutočneniami. Pri tomto uskutočnení si je však potrebné uvedomiť, že deformačná energia môže byť prenášaná na časť vrchnáčika, ktorá je výrazne vzdialená od oblasti kĺbu, pričom toto prenášanie spadá do rozsahu uskutočnenia predmetu tohto vynálezu.

Uskutočnenie podľa obr. 13 sa ďalej odlišuje od ostatných uskutočnení v tom, že spojovacie ramená 33.1 a 33.2 sú vybavené priestorovo zakriveným „kolenovým“ tvarom, takže je ich vonkajší tvar v súlade s vonkajším tvarom telesa 31 a jeho vrchnáčika 32. Oblasť pozdĺž dlhšieho voľného okraja 37 spojovacieho ramena v tvare kolena môže v dôsledku ohybu alebo kolena na spojovacom prvku 31.1 alebo 31.2 fungovať čiastočne ako akumulačný nárazník, znázornený ako pružná oblasť 40.3. Takže pri tomto uskutočnení, ktoré využíva koleno pri spojovacom prvku kĺbu, môže byť časť energie pre zaklapovací účinok akumulovaná prostredníctvom ohybovej deformácie priamo vo vlastnom kĺbe.

Kratší voľný okraj 36 spojovacieho prvku musí byť pri tomto uskutočnení pochopiteľne vytvorený tak, že sa nebude vydávať alebo deformovať, pokiaľ bude podrobený pôsobeniu kompresného tlaku. Okrem toho na účely zaistenia dobrej zaklapovacej akcie kĺbu musia byť spojovacie prvky 33.1 a 33.2 vytvorené s dostatočnou torznou tuhosťou v skrute.

Na vyobrazení podľa obr. 14 je znázornený čiastočný bočný pohľad na uzáver v smere šípky A z obr. 11.

Obr. 14 okrem toho, že znázorňuje vrchnáčik 32 v otvorenej polohe, ďalej tiež obsahuje čiastočný pohľad v reze na vrchnáčik v uzavretej polohe, označenej vzťahovou značkou 32.2. Body P' a P sú tu usporiadané v rovine 61, umiestenej v zvislej vzdialenosti E od deliacej roviny 60, ako už bolo vysvetlené s odkazom na vyobrazenie podľa obr. 10b a obr. 14. Táto zvislá vzdialenosť E je opäť zvolená tak, aby bola vylúčená akákoľvek kolízia medzi vrchnáčikom 32 a telesom 31. Rovina 61 je tiež opäť sklonená vzhľadom na deliacu rovinu 60 o uhol δ, čím je dosiahnutý optimálny tvar, ako už bolo uvedené.

Uskutočnenie podľa obr. 14 však má ďalší výhodný znak. Je veľmi ťažké zostrojiť perfektný zaklapovací kĺb, a to najmä v dôsledku celého radu geometrických obmedzení konštrukcie a v dôsledku problému zmrašťovania materiálu. Usporiadanie koordinovaného viacosového kĺbu podľa tohto vynálezu poskytuje spôsob kompenzácie zmrašťovania a ďalších problémov, vznikajúcich v dôsledku geometrie.

S ohľadom na súradnicový systém x-y, ktorý je znázornený na obr. 14, je zmrašťovanie materiálu vo forme obvykle väčšie v smere y, než v smere x, ako je vysvetlené prostredníctvom smerových šípok na obr.

14. Odlievaním uzáveru v otvorenom stave a kompenzovaním zmrašťovania prostredníctvom pozostavenia prepojenia kĺbov môže byť zmrašťovanie veľmi vhodne kompenzované. To môže byť dosiahnuté nastavením rozmerov K1 a K2 na obr. 14.

Na vyobrazení podľa obr. 15 je znázornený pohľad v reze na výhodné uskutočnenie fóliového kĺbu 70, ktoré sú využité ako ohybové oblasti 34.1 až 34.4 pri jednom výhodnom uskutočnení predmetu tohto vynálezu.

Na vyobrazení podľa obr. 15a je znázornený fóliový kĺb 70, pričom je uzáver v otvorenej polohe, zatiaľ čo na vyobrazení podľa obr. 15b je znázornený fóliový kĺb 70, keď je uzáver v uzavretej polohe.

K fóliovému kĺbu 70 sú pripojené spojovacie prvky 33 a teleso 31 alebo vrchnáčik 32. Ako je zrejmé zo skôr uvedených uskutočnení tohto vynálezu, tak teleso 31, vrchnáčik 32 a spojovacie prvky 33 sú často zakrivené na účely dosiahnutia požadovaných konštrukčných a tvarových charakteristík. Fóliový kĺb 70 musí byť vytvorený so zreteľom na tieto skutočnosti. Fóliový kĺb 70 musí byť vytvorený na presné usadenie do dostupného priestoru a musí byť vytváraný v častiach formy, ktoré môžu byť ľahko oddelené, pokiaľ je forma otvorená. V dôsledku toho je dôležité, aby tvar a konštrukcia fóliového kĺbu 70 neboli citlivé na geometrické nedostatky.

Fóliový kĺb 70, znázornený na vyobrazeniach podľa obr. 15a a podľa obr. 15b, obsahuje vnútornú časť, vymedzenú dvoma rovinami 72 a 73, ktoré sú sklonené o uhol χ vzhľadom na zvislicu na dosiahnutie najlepších prietokových vzorov materiálu a na optimalizáciu prenosu zaťaženia. Uhol χ môže ležať v takom rozmedzí, že najtenšia možná hrúbka 74 fóliového kĺbu 70 je stále ešte jasne definovaná.

Roviny 72 a 73 sú spojené povrchovou plochou 78 valcového tvaru, ktorá vymedzuje vnútorný okraj fóliového kĺbu 70. Vonkajšia strana fóliového kĺbu 70 je tvorená rovinou 75, ktorá prebieha od prvej vonkajšej povrchovej plochy 76, ktorá je pri tomto príkladom uskutočnení zakrivená do druhej vonkajšej povrchovej plochy 77, ktorá je tiež zakrivená.

Tuje nutné si uvedomiť, že prvá vonkajšia povrchová plocha 76 je vonkajšou povrchovou plochou spojovacieho prvku 33, zatiaľ čo druhá vonkajšia povrchová plocha 77 je vonkajšou povrchovou plochou telesa 31 alebo vrchnáčika 32. Ako je zrejmé z vyobrazenia na obr. 15a, tak šírka roviny 75 sa blíži nule v relatívnom strede fóliového závesu 70 v dôsledku oblúkovitého zakrivenia povrchových plôch 76 a 77. Táto rovina však má výraznú šírku pri okraji fóliového kĺbu 70, a to tiež v dôsledku tohto zakrivenia. Pochopiteľne, že všetky fóliové kĺby by mali byť leštené alebo by mali byť veľmi hladké.

Na vyobrazení podľa obr. 15 je znázornená ďalšia výhoda tohto fóliového kĺbu 70.

V uzavretej polohe je rovina 72 všeobecne vyrovnaná s rovinou 73 a napomáha ustanoveniu riadnej polohy spojovacieho prvku 33. Okrem toho má táto skutočnosť za úlohu všeobecne vystužiť fóliový kĺb 70 v jeho uzavretej polohe. To je obzvlášť využiteľné v oblasti krátkeho okraja alebo vnútorného voľného okraja spojovacieho prvku 33. Je to označené šípkou 79.

Je celkom samozrejmé, že na napomáhanie pri ustanovení riadnej polohy spojovacieho prvku 33 je možné využiť aj ďalšie prídavné prvky na telese 31 a na vrchnáčiku 32 uzáveru 30. To je znázornené napríklad šípkami 80. Ako je ďalej celkom samozrejmé, tak plochy 72 a 73 nemusia byť rovinné, takže je možné využiť aj inak tvarovaných povrchových plôch, pričom však tieto povrchové plochy si musia výhodne vzájomne zodpovedať v uzavretej polohe.

Ďalšia výhoda fóliového kĺbu 70 podľa obr. 15 spočíva v tom, že tento fóliový kĺb 70 môže tiež pôsobiť ako nárazník alebo tlmič na akumuláciu energie, pokiaľ má vhodný tvar. Napríklad pri alternatívnom uskutočnení podľa obr. 9 dochádza k akumulácii energie v kĺbe prostredníctvom zakrivenia kĺbu. Je celkom pochopiteľné, že aj iné nelineárne tvary kĺbu môžu spĺňať rovnaký účel.

Na základe uvedených uskutočnení predmetu tohto vynálezu je celkom zrejmé, že predmet tohto vynálezu môže byť rôzne modifikovaný, čo je celkom evidentné pre odborníka z danej oblasti techniky, a to bez toho, že by došlo k úniku z rozsahu predmetu tohto vynálezu, ktorý je definovaný výhradne nasledujúcimi patentovými nárokmi.

Zmeny a modifikácie predmetu tohto vynálezu sú pre odborníka z danej oblasti techniky celkom zrejmé. Je tak celkom evidentné, že predmet tohto vynálezu sa môže rôzne meniť, bez toho, že by došlo k úniku z jeho myšlienky a rozsahu, pričom všetky také modifikácie sú zrejmé pre odborníka z danej oblasti techniky. Preto je teda riadny rozsah predmetu tohto vynálezu definovaný výhradne v nasledujúcich patentových nárokoch.

Claims (27)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Zostava viacosového kĺbu s aspoň dvoma stabilnými polohami, obsahujúca prvú kĺbovú časť (2), druhú kĺbovú časť (3), aspoň dve od seba vzdialené spojovacie ramená (33.1, 33.2), aspoň štyri ohybové oblasti (34.1, 34.2, 34.3, 34.4), pripájajúce každé zo spojovacích ramien (33.1, 33.2) priamo k prvej kĺbovej časti (2) a k druhej kĺbovej časti (3), každé spojovacie rameno (33.1, 33.2) má aspoň štyri strany, pričom dve nepriliehajúce strany každého spojovacieho ramena sú tvorené jednou z ohybových oblastí (34.1, 34.2; 34.3, 34.4), spojovacie ramená (33.1, 33.2) majú prierez (cc), ktorý je v podstate torznc tuhý, vyznačujúca sa t ý m , že aspoň dve prenášacie oblasti (45.1, 45.2, 45.3, 45.4) sú usporiadané priľahlo k ohybovým oblastiam (34.1, 34.2, 34.3, 34.4), a pružné oblasti (40.1, 40.2, 40.3) kĺbových častí (2, 3), pružne deformovateľné pri otváraní alebo uzatváraní zostavy (1) viacosového kĺbu, sú pripojené k prenášacím oblastiam, pričom v uzavretej polohe ohybové oblasti (34.1, 34.2) prvého spojovacieho ramena (33.1) vymedzujú prvú rovinu, zatiaľ čo ohybové oblasti (34.3, 34.3) druhého spojovacieho ramena (33.2) vymedzujú druhú rovinu, pretínajúcu prvú rovinu pod uhlom (m), ohybové oblasti (34.1, 34.2) prvého spojovacieho ramena (33.1) a ohybové oblasti (34.3, 34.4) druhého spojovacieho ramena (33.2) spolu vzájomne zvierajú uhol (φ) na umožnenie aspoň dvoch relatívnych polôh kĺbových častí (2, 3), pokiaľ spojovacie ramená (33.1, 33.2) a/alebo kĺbové časti (2, 3) sú v podstate bez konštrukčnej deformácie.
2. 2. Zostava viacosového kĺbu podľa nároku 1,vyznačujúca sa tým, že aspoň jedno zo spojovacích ramien (33.1, 33.2) a/alebo kĺbových častí (2, 3) je bez napätia v aspoň jednej zo stabilných polôh zostavy (1) viacosového kĺbu.
3. 3. Zostava viacosového kĺbu podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúca sa tým, že pružná oblasť (40.1, 40.2, 40.3) je usporiadaná na akumuláciu energie prostredníctvom pružnej deformácie pri otváraní alebo uzatváraní zostavy (1) viacosového kĺbu na zaistenie zaklapovacieho pôsobenia na návrat zostavy (1) viacosového kĺbu do jednej zo stabilných polôh.
4. 4. Zostava viacosového kĺbu podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa t ý m , že vrcholy (38.1, 38.2), vymedzené chybovými oblasťami (34.1, 34.2, 34.3, 34.4), sú od seba vzdialené o vzdialenosť (B), ktorá sa rovná aspoň polovici dĺžky kratšieho okraja (36.1, 36.2) spojovacieho ramena (33.1, 33.2).
5. 5. Zostava viacosového kĺbu podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa t ý m , že aspoň jeden z okrajov (36.1, 36.2) spojovacích ramien (33.1, 33.2) je tuhý a nevydúva sa počas pôsobenia tlačných síl.
6. 6. Zostava viacosového kĺbu podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa t ý m , že aspoň jedno zo spojovacích ramien (33.1, 33.2) má pružnú oblasť (40.3), ktorá je pružne deformovateľná pri otváraní alebo uzatváraní zostavy (1) viacosového kĺbu.
7. 7. Zostava viacosového kĺbu podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa t ý m , že spojovacie ramená (33.1,33.2) sú aspoň čiastočne priestorovo zakrivené.
8. 8. Zostava viacosového kĺbu podľa jedného z predchádzajúcich nárokov vyznačujúca sa tým, že ohybové oblasti (34.1, 34.2, 34.3, 34.4) sú pružne deformovateľné na akumulovanie energie pri otváraní alebo uzatváraní zostavy (1) viacosového kĺbu na podporu zaklapovacej akcie a návratu zostavy (1) kĺbu do jednej zo stabilných polôh.
9. 9. Zostava viacosového kĺbu podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa t ý m , že ohybové oblasti (34.1, 34.2, 34.3, 34.4) sú usporiadané súmerne alebo nesúmeme vzhľadom na kĺbové časti (2, 3).
10. 10. Zostava viacosového kĺbu podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa t ý m , že prvou kĺbovou časťou (2) je teleso (31) a druhou kĺbovou časťou (3) je vrchnáčik (32) uzáveru (30).
11. 11. Zostava viacosového kĺbu podľa nároku 10, vyznačujúca sa tým, že pružná oblasť (40.1, 40.2,40.3) je usporiadaná v oblasti voľného okraja telesa (31).
12. 12. Zostava viacosového kĺbu podľa nároku 10 alebo 11, vyznačujúca sa tým, že pružná oblasť (40.1,40.2, 40.3) je usporiadaná v oblasti voľného okraja vrchnáčika (32).
13. 13. Zostava viacosového kĺbu podľa jedného z predchádzajúcich nárokov 10, 11 alebo 12, vyznačujúca sa tým, že pružná oblasť (40.1, 40.2, 40.3) je usporiadaná medzi dvoma prenášacími oblasťami (45.1, 45.2, 45.3, 45.4). ,
14. 14. Zostava viacosového kĺbu podľa jedného z predchádzajúcich nárokov 10 až 13, v y z n a č u j ú c a sa t ý m, že spojovacie ramená (33.1, 33.2) sú v uzavretej polohe uzáveru (30) integrované vo vonkajšom obryse uzáveru (30), takže žiadna časť nevyčnieva v podstate cez obklopujúcu oblasť.
15. 15. Zostava viacosového kĺbu podľa jedného z predchádzajúcich nárokov 10 až 14, v y z n a č u j ú c a sa t ý m , že je usporiadaná pod uhlom (τ) vzhľadom na deliacu rovinu (60.2) telesa (31) uzáveru (30).
16. 16. Zostava viacosového kĺbu podľa jedného z predchádzajúcich nárokov 10 až 15, vyznačujúca sa t ý m , že spojovacie ramená (33.1,33.2) majú aspoň čiastočne v podstate konštantnú hrúbku.
17. 17. Zostava viacosového kĺbu podľa jedného z predchádzajúcich nárokov lOažl 6, vyznačujúca sa t ý m , že spojovacie ramená (33.1, 33.2) majú na svojom kratšom voľnom okraji (36.1, 36.2) väčšiu hrúbku v porovnaní s ich hrúbkou na dlhšom voľnom okraji (37.1, 37.2).
18. 18. Zostava viacosového kĺbu podľa jedného z predchádzajúcich nárokov 10 až 17, v y z n a č u j ú c a sa t ý m , že aspoň jedna povrchová plocha (61) vrchnáčika (32) je usporiadaná mimo deliacu rovinu (60) na spoluprácu so zodpovedajúcou povrchovou plochou (62) telesa (31), pričom v uzavretej polohe uzáveru (30) tu nie je žiadna medzera.
19. 19. Zostava viacosového kĺbu podľa jedného z predchádzajúcich nárokov lOažl 8, vyznačujúca sa t ý m , že ohybové oblasti (34.1,34.2, 34.3, 34.4) sú vytvorené ako fóliové kĺby (70).
20. 20. Zostava viacosového kĺbu podľa nároku 19, vyznačujúca sa tým, že fóliové kĺby (70) majú prierez, ktorý je vymedzený kruhovou krivkou (78) na jednej strane a priamkou (75) alebo kruhovou krivkou na protiľahlej strane.
21. 21. Zostava viacosového kĺbu podľa nároku 19 alebo 20, vyznačujúca sa tým, že vnútorná časť fóliového kĺbu (70) je definovaná dvoma rovinami (72, 73), ktoré sú usporiadané pod uhlom (χ) vzhľadom na zvislicu na vzájomný záber v uzavretej polohe uzáveru (30) na ustanovenie polohy spojovacieho prvku (33).
22. 22. Zostava viacosového kĺbu podľa jedného z nárokov 10 až 21,vyznačujúca sa tým, že aspoň jedna ohybová oblasť (34.1, 34.2, 34.3, 34.4) je zakrivená.
23. 23. Zostava viacosového kĺbu podľa jedného z nárokov 10 až 22, vyznačujúca sa tým, že jedna zo stabilných polôh zostavy (1) viacosového kĺbu leží na vonkajšku konštrukčného rozmedzia za uzavretou polohou uzáveru (30) na predopnutie zostavy (1) viacosového kĺbu uzatváracou silou.
24. 24. Zostava viacosového kĺbu podľa jedného z nárokov 10 až 23, vyznačujúca sa t ý m, že jedna zo stabilných polôh zostavy (1) viacosového kĺbu leží na vonkajšku konštrukčného rozmedzia pred uzavretou polohou uzáveru (30) na predopnutie zostavy (1) viacosového kĺbu otváracou silou.
25. 25. Zostava viacosového kĺbu podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa t ý m , že prenášacie oblasti sú integrované do kĺbových častí (2, 3).
26. 26. Zostava viacosového kĺbu podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa t ý m , že aspoň prenášacie oblasti, usporiadané na jednej kĺbovej časti (2), sú v podstate tuhé.
27. 27. Forma na zostavu viacosového kĺbu podľa jedného z nárokov 1 až 25, vyznačujúca sa t ý m , že aspoň jeden rozmer formy pre zodpovedajúcu geometriu v otvorenej polohe zostavy (1) viacaoso