SK285955B6 - Organopolysiloxánová kompozícia, použitie kombinácie TiO2 a pigmentu, spôsob výroby dielcov a dielec - Google Patents

Abstract

Opisuje sa peroxidom alebo polyadíciou zosieťovateľná organopolysiloxánová kompozícia obsahujúca diorganopolysiloxánovú gumu, kremičité vystužovacie plnidlo, zosieťujúcu sústavu, aspoň jeden organický alebo anorganický pigment a na poskytnutie farebného, tepelne stabilného elastoméru, ale bez pastelového odtieňa, zosieťovaním, od 0,1 do 5 %, vztiahnuté na hmotnosť kompozície, dispergovaných častíc oxidu titaničitého TiO2 veľkosti najviac 80 nm apovrchovo ošetrených tak, že v podstate nie je prítomná titánová štruktúra s veľkosťou väčšou ako 80 nm. Opísaný je aj spôsob výroby dielcov z farebného, tepelne stabilného silikónového elastoméru zosieťovaním tejto kompozície a dielec takto získateľný.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka zlepšenia polyorganosiloxánových kompozícií, najmä polyorganosiloxánových kompozícií, ktoré sú za tepla vulkanizovateľné v prítomnosti peroxidu alebo polyadičnou reakciou, a ktoré sú určené na výrobu farebného silikónového elastoméru s vysokou tepelnou stabilitou mechanizmom zosieťovania.

Predmetom vynálezu je aj použitie prísad umožňujúcich získať uvedené kompozície, ako aj spôsob prípravy takýchto kompozícií a diely získané z uvedených elastomérnych kompozícií.

Doterajší stav techniky

Použitie oxidu titaničitého na stabilizáciu silikónových elastomérov vystavených vysokému tepelnému namáhaniu je známe.

Takéto oxidy titaničité však majú nevýhodu spočívajúcu v tom, že v prípade produktov farbených pigmentom vedú k elastoméru, ktorý má pastelový odtieň.

Odborná literatúra uvádza množstvo štúdii týkajúcich sa prípravy tepelných stabilizátorov pre silikón a spracovania oxidu kovov, akým je napríklad oxid titaničitý.

V patentovom dokumente EP-A-745,644 sa opisujú polyorganosiloxánové kompozície, ktoré po zosieťovaní poskytujú transparentné elastoméry vyznačujúce sa vysokou tepelnou stabilitou. S týmto cieľom sa v polyorganosiloxánovej kompozícii dispergujú organofilné častice z aspoň jedného oxidu kovu, ktoré majú formu polykryštalických nanočastic, pričom tieto častice sú výhodne vytvorené z kryštalitov s veľkosťou 4 až 6 nm, majú veľkosť maximálne 50 nm a špecifický povrch BET aspoň 250 m*/g, výhodne v rozsahu od 250 do 300 m7g, a podrobili sa povrchovému spracovaniu s cieľom urobiť ich organofilné, pričom toto spracovanie spočíva v naočkovaní organokremičitých skupín. V rámci uvedeného dokumentu nie je žiadna zmienka o farbení uvažovanej polyorganosiloxánovej kompozície.

Takisto sa uskutočnili štúdie týkajúce sa oxidov titaničitých určených na rôzne aplikácie, napríklad v elektronike alebo v kozmetike.

V patentovom dokumente EP-A-335,773 sa opisuje spôsob prípravy oxidu titaničitého, ktorý spočíva v hydrolýze zlúčeniny titánu v prítomnosti kyseliny, ktorá má tak karboxylové, ako aj hydroxylová a/alebo amínové skupiny. Tento spôsob vedie k tvorbe kryštalických častíc TiO₂. Cieľom je poskytnúť častice TiO₂ neobsahujúce síru, ktoré sa dajú ľahko dispergovať vo vodných roztokoch a takto použiť na aplikácie v elektronike vo forme titaničitanov kovov alkalických zemín.

V dokumente WO-A-97/30130 sa opisujú častice oxidu titaničitého, ktoré majú prevažne anatasovú kryštalickú štruktúru, pričom tieto častice sú potiahnuté povlakom oxidu, hydroxidu alebo oxyhydroxidu kovu. Tieto častice sa používajú pre ich schopnosť ochrany proti účinku ultrafialového žiarenia v kozmetických formuláciách, v náterových hmotách alebo v plastických hmotách.

Predsa však sa nikdy až doteraz ani nenavrhlo, že by sa dala zlúčiť tepelná stabilita poskytnutá oxidom titaničitým s farbiacou schopnosťou vedúcou k získaniu výrazných jasných alebo tmavých farieb, t. j. farieb, ktoré nemajú pastelový odtieň.

V súčasnosti stále pretrváva dopyt po polyorganosiloxánovej kompozícii, ktorá by zosieťovaním mohla poskytnúť elastomér, ktorý je jednak tepelne stabilný v dôsledku pridania plnidla, a ktorý by sa mohol aj vyfarbiť s cieľom dosiahnuť požadovanú farbu, ktorá však nemá pastelový odtieň, aký sa až doteraz získaval v rámci doterajšieho stavu techniky.

Prihlasovateľ teraz zistil, že tepelná stabilita a intenzívne vyfarbenie elastoméru sa môže súčasne dosiahnuť tým, že sa použije oxid titaničitý, ktorý má špecifické vlastnosti.

Podstata vynálezu

Predmetom vynálezu je takto polyorganosiloxánová kompozícia poskytujúca zosieťovaním farebný, tepelne stabilný elastomér, ktorý je však bez pastelového odtieňa, v ktorej sú dispergované častice oxidu titaničitého TiO₂ s veľkosťou maximálne 80 nm, ktorých povrch je spracovaný tak, že tieto častice sa môžu dobre dispergovať v uvedenej kompozícii, takže táto kompozícia v podstate neobsahuje žiadnu štruktúru, napríklad aglomeráty s veľkosťou väčšou než 80 nm, a obsahuje aspoň jeden organický alebo anorganický pigment.

Vynález umožňuje získať zosieťované elastoméry, ktoré majú intenzívne sfarbenie a sú v podstate alebo úplne bez akejkoľvek poruchy spôsobenej oxidom titaničitým (bielenie vedúce k pastelovému odtieňu finálnej farby). Uvedený výber oxidu titaničitého takto umožňuje pri zaistení prvoradej tepelnej stability zachovať farbu a tón, ktoré by sa dali očakávať od nerušeného pigmentu. To zasa umožňuje vyrábať najmä elastoméry, ktoré majú jasné, intenzívne alebo tmavé sfarbenie.

Vynález sa môže využiť najmä pri výrobe tepelných tesnení, napríklad pecných tesnení, ktoré majú tmavú alebo dokonca čiernu farbu. Ďalšiu možnú aplikáciu predstavuje výroba farebných plášťov drôtov a káblov.

Skutočnosť, že sa dosiahla požadovaná farba, sa môže ľahko zistiť už vizuálne. Takto sa môže potvrdiť vplyv prísad. Uvedená skutočnosť sa môže navyše potvrdiť porovnaním, uskutočneným buď vizuálne alebo meraním jasu a odtieňa, s kontrolnými vzorkami, ktoré sa vyfarbili rovnakým pigmentom, ktoré však neobsahujú oxid titaničitý.

Pojem „tepelne stabilný elastomér” je potrebné v rámci vynálezu chápať tak, že sa pod týmto pojmom rozumie najmä elastomér, ktorý si zachováva vlastnosti elastoméru a nestáva sa ani tuhým ani krehkým potom, ako sa vystaví teplote vyššej než 200 °C, najmä teplote medzi 250 a 300 °C, počas niekoľkých dní, najmä počas viac než troch dní, výhodne počas obdobia dlhšieho než desať dní.

Organické alebo anorganické pigmenty sú známe odborníkom v danom odbore. Ako príklady takýchto pigmentov sa daj ú uviesť:

červený pigment na báze zlúčeniny sumárneho vzorca C₄₀H₂₂Cl₆N₆O₄ (CAS n° 0 406 18-31 -3);

žltý pigment na báze zmesného oxidu vzorca (Ti,Ni,Sb)O₂ (CAS n° 8007-18-9);

modrý' pigment na báze zlúčeniny sumárneho vzorca Co(AlCr)₂O (CAS n^c 68187-111 -1);

- sadze (CAS n° 1333-86-4); a

- zelený pigment komerčne dostupný pod označením Green 7 od spoločnosti Primasil Ltd., Weobley, Herefordshire, Great Britain (CAS n° 1328-53-6).

Tieto pigmenty sú prítomné v rôznych množstvách, pričom množstvo pigmentu závisí od požadovaného finálneho účinku. Pigmenty sú vo všeobecnosti prítomné v malých množstvách, napríklad v množstvách zodpovedajúcich zlomkom percenta alebo niekoľko málo percentám. Môže sa samozrejme použiť aj zmes niekoľkých pigmentov.

Uvedená kompozícia môže obsahovať približne 0,1 až 5 %, najmä 0,2 až 3 %, výhodne 0,3 až 1 %, oxidu titaničitého podľa vynálezu.

Stredný priemer častíc podľa vynálezu je maximálne 80 nm a výhodne maximálne 60 nm; tento priemer leží najmä v rozsahu od 10 do 80 nm a výhodne v rozsahu od 10 do 60 nm. Tento priemer sa meria transmisnou elektrónovou mikroskopiou (TEM - Transmission eleetron microseopy).

Častice oxidu titaničitého, ktorých veľkosť sa pohybuje od 10 do 80 nm, výhodne od 10 do 60 nm, môžu byť výhodne v polykryštalickej forme, čo znamená, že každá častica je tvorená kryštalitmi, pričom každý kryštalit má veľkosť rovnajúcu sa niekoľkým nm, najmä 4 až 6 nm.

Obzvlášť vhodnými časticami sú častice na báze oxidu titaničitého, ktoré majú prevažne anatasovú alebo prevažne rutilovú polykryštalickú štruktúru. Pojem „prevažne” tu znamená, že obsah anatasu alebo obsah rutilu v časticiach oxidu titaničitého je vyšší než 50 % hmotn. Výhodne je obsah anatasu alebo rutilu v časticiach oxidu titaničitého vyšší než 80 % hmotn. Miera kryštalizácie a charakter kryštalickej fázy sa tu meria rôntgenoskopicky.

Uvedené častice oxidu titaničitého majú povrchovú úpravu, ktorá má zaistiť, že sú dispergované v polyorganosiloxánovej kompozícii, čo znamená, že sú v podstate v izolovanom stave, a že v podstate netvoria žiadne aglomeráty. Vo všeobecnosti uvedená povrchová úprava častíc oxidu titaničitého zabraňuje pri dispergovaní oxidu titaničitého v kompozícii tvorbe štruktúr alebo aglomerátov, ktoré majú veľkosť väčšiu než 80 nm a výhodne väčšiu než 60 nm. V rámci doterajšieho stavu techniky sú známe rôzne vhodné povrchové úpravy častíc.

V rámci týchto úprav sa tu môže uviesť zmienka týkajúca sa povlakov tvorených oxidom, hydroxidom alebo oxyhydroxidom a opísaných napríklad v patentovej prihláške WO-A-97/30130, na ktorú sa odborník v danom odbore môže obrátiť s cieľom získať ďalšie potľebné detaily uvedenej povrchovej úpravy. Uvedené oxidy, hydroxidy alebo oxyhydroxidy sa môžu zvoliť najmä z množiny zahŕňajúcej oxid kremičitý, oxid zirkoničitý, ako aj oxidy, hydroxidy a oxyhydroxidy hliníka, železa, zinku, titánu a cínu, a to v individuálnej alebo zmesovej forme. Výraz „zmesová zlúčenina” je potrebné chápať tak, že znamená zlúčeninu kovu na báze aspoň dvoch už uvedených prvkov (hlinitokremičitan a podobne).

Vo všeobecnosti je hmotnostný pomer oxidu, hydroxidu alebo oxyhydroxidu k oxidu titaničitému maximálne 60 % hmotn.

Výhodne sú častice aspoň čiastočne pokryté povlakom oxidu kremičitého a/alebo oxidu, hydroxidu alebo oxyhydroxidu hlinitého v individuálnej alebo zmesovej forme.

V rámci výhodného variantu sú častice pokryté povlakom oxidu kremičitého a oxidu, hydroxidu alebo oxyhydroxidu hlinitého, pričom obsah oxidu kremičitého je 10 až 40 % hmotn. a obsah oxidu hlinitého je 1 až 20 % hmotn., vzťahované na hmotnosť oxidu titaničitého. Obzvlášť vhodné hmotnostné pomery obsahov SiO₂/Al₂O₃ vzťahované na hmotnosť oxidu titaničitého sú pomery 30 %/15 % alebo 15 %/5 %.

Uvedené častice môžu byť potiahnuté aj organokremičitým povlakom získaným najmä reakciou s alkoxysilánom, napríklad povrchovou úpravou navrhnutou v patentovom dokumente EP-A-745,644, na ktorý sa odborník v danom odbore môže obrátiť s cieľom získať ďalšie detaily týkajúce sa navrhnutej povrchovej úpravy. V tomto dokumente sa opisuje, ako získať organokremičitý povlak na oxide titaničitom, ktorý má štruktúru podľa vynálezu. Ten to povlak je povlakom získaným reakciou vodnoalkoholickej suspenzie oxidu titaničitého podľa vynálezu s bezvodým alkoholickým roztokom obsahujúcim aspoň jeden alkoxysilán všeobecného vzorca (1)

Si(OR)_xR'₄._x (1), v ktorom R znamená alkylovú skupinu obsahujúcu 1 až 6 atómov uhlíka, R’ znamená uhľovodíkovú skupinu zvolenú z množiny zahŕňajúcej alkylovú skupinu, cykloalkylovú skupinu, arylovú skupinu, alkylarylovú skupinu, arylalkylovú skupinu, alkenylovú skupinu a alkinylovú skupinu, a obsahujúcu aspoň 1 atóm uhlíka, a x znamená celé číslo od 1 do 3, pričom uvedené alkoholy, ktoré sú rovnaké alebo odlišné, obsahujú 1 až 5 atómov uhlíka.

Výhodne sa častice oxidu titaničitého s kryštalickou štruktúrou pred ich spracovaním alkoxysilánom podrobia predbežnému spracovaniu, ktoré spočíva v tom, že sa vodno-alkoholická suspenzia (alkohol tu výhodne obsahuje 1 až 5 atómov uhlíka) uvedených častíc podrobí reakcii s aspoň jedným tetraalkoxysilánom všeobecného vzorca (2)

Si(OR”)₄ (2), v ktorom R” znamená alkylovú skupinu obsahujúcu 1 až 5 atómov uhlíka.

Výhodne R znamená metylovú skupinu alebo etylovú skupinu. Takisto výhodne znamená R' oktylovú skupinu, dodecylovú skupinu alebo oktadecylovú skupinu. Takisto výhodne sa x rovná 3. Takisto výhodne sa hmotnostný pomer zlúčenín všeobecného vzorca (1) a všeobecného vzorca (2) pohybuje medzi 5 a 40 %.

Kompozície podľa vynálezu obsahujú okrem povrchovo upraveného oxidu titaničitého a organického a/alebo anorganického pigmentu alebo pigmentov ešte polydiorganosiloxánovú gumu, vystužovacie plnidlo, najmä kremičité plnidlo, a zosieťovaciu sústavu, ktorá v prípade peroxidom zosieťovateľnej kompozície obsahuje aspoň jeden organický peroxid, a ktorá v prípade kompozície zosieťovateľnej polyadíciou obsahuje aspoň jeden polyorganohydrogensiloxán obsahujúci, vzťahované na jeden reťazec, aspoň 2 alebo aspoň 3 atómy vodíka pripojené na atóm kremíka, a platinový katalyzátor, pričom v tomto poslednom prípade (polyadícia) polydiorganosiloxánová guma ďalej nevyhnutne obsahuje, vzťahované na jeden reťazec, aspoň tri (ak polyorganohydrogensiloxán obsahuje aspoň 2 atómy vodíka) alebo aspoň dve (ak polyorganohydrogensiloxán obsahuje aspoň 3 atómy vodíka) alkenylová, respektíve vinylové skupiny, pričom tieto skupiny sú pripojené na atóm kremíka.

Uvedené kompozície výhodne obsahujú aj aspoň jedno antištruktúme činidlo, najmä polyorganosiloxánový olej obsahujúci hydroxylovú alebo alkoxylovú skupinu na koncoch reťazca.

Tieto kompozície môžu zahŕňať v prípade peroxidom zosieťovateľných kompozícii aj ďalší tepelný stabilizátor, a v prípade kompozícií zosieťovateľných polyadíciou aj inhibítor zosieťovania.

Predmetom vynálezu je aj použitie kombinácie častíc oxidu titaničitého, akými sú častice, ktoré sa práve opísali, a organických alebo anorganických pigmentov, na výrobu takýchto polyorganosiloxánových elastomémych kompozícií, ktoré zosieťovaním poskytujú farebný, tepelne stabilný elastomér, ktorý má farbu, aká sa dá očakávať od organického alebo anorganického pigmentu a ktorá nemá pastelový odtieň. Takéto použitie môže mať rôzne charakteristiky, ktoré sa už uviedli v súvislosti s uvedenou kompozíciou.

Vynález sa týka aj spôsobu výroby dielov z farebného, tepelne stabilného silikónového elastoméru podľa vynálezu, spočívajúceho v tom, že sa formuje tu opísaná kompozícia a že sa takto spracovaná kompozícia zosieťuje.

Predmetom vynálezu je aj takto vyrobený diel, najmä tepelne stabilný diel, ktorý má jasnú, intenzívnu alebo sýtu farbu.

V nasledovnej časti opisu sa vynález bližšie objasní pomocou príkladov jeho konkrétneho uskutočnenia, pričom tieto príklady majú iba ilustračný charakter a nijako neobmedzujú vlastný rozsah vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Výhodné metódy a kompozície

1. Spôsob prípravy častíc oxidu titaničitého

Častice oxidu titaničitého sa môžu predtým, než sa povrchovo upravia, výhodne získať spôsobom prípravy oxidu titaničitého opísaným v patentovom dokumente EP-A-335,773 a doplnkovo aj v patentovom dokumente WO-A-97/30130, na ktoré sa môže odborník obrátiť s cieľom získať viac detailov týkajúcich sa uvedeného spôsobu prípravy. Tieto častice oxidu titaničitého sa môžu získať hydrolýzou zlúčeniny titánu T v prítomnosti aspoň jednej zlúčeniny U, zvolenej z množiny zahŕňajúcej:

i) kyseliny, ktoré majú buď karboxylovú skupinu a aspoň dve hydroxylové a/alebo amínové skupiny;

alebo aspoň dve karboxylové skupiny a aspoň jednu hydroxylovú a/alebo amínovú skupinu;

ii) organické fosforečné kyseliny nasledovných vzorcov:

ττΛ 0 R2	0
HO II I	II °H
xll , L	11/
	—P \
HO 1,	OH
, „ 0 OH	0
HO n Y	II OH
\ll 1	11/
P—C—	•P

/ I \ HO ΙΙ₃ OH

		H/oh
0
HO n		CH,—P—OH
\ll	-CH2—[N—(CH21	, / 2
/p-	1 ml p“\
HO	1 ch2	CH,—P—OH
IIK
	1	0 0H
	O=p—OH 1
	1 OH

v ktorých n a m znamenajú celé číslo od 1 do 6, p znamená celé číslo od 0 do 5 a R¹, R² a R³, ktoré sú rovnaké alebo odlišné, znamenajú hydroxylovú skupinu, aminoskupinu, arylalkylovú skupinu, arylovú skupinu, alkylovú skupinu alebo atóm vodíka;

iii) zlúčeniny schopné uvoľniť sulfátové ióny v kyslom prostredí, a iv) soli už uvedených kyselín, a prípadne v prítomnosti zárodočných kryštálov oxidu titaničitého, najmä zárodočných kryštálov, ktoré majú veľkosť menšiu než 8 nm, a najmä v hmotnostnom pomere vyjadrenom ako TiO₂ prítomný v zárodočných kryštáloch k titánu vyjadrenom ako TiO₂ prítomnému pred zavedením zárodočných kryštálov do hydrolyzačného prostredia, a ktorý je medzi 0,01 až 3 %.

Výhodne je východiskový roztok určený na hydrolýzu úplne vo forme vodného roztoku; prípadne sa môže pridať aj iné rozpúšťadlo, akým je napríklad alkohol, a to za predpokladu, že použitá zlúčenina titánu T a použitá zlúčenina U sú potom v podstate rozpustné v takejto zmesi rozpúšťadiel.

Pokiaľ ide o zlúčeninu titánu T, vo všeobecnosti sa použije zlúčenina titánu zvolená z množiny zahŕňajúcej halogenidy, oxyhalogenidy, alkoxidy, dusičnany a sírany titánu, najmä syntetické sírany.

Výraz „syntetické sírany” je potrebné chápať tak, že znamená roztoky titanylsíranov pripravené iónovou výmenou použitím veľmi čistých roztokov chloridu titaničitého alebo reakciou kyseliny sírovej s alkoxidom titaničitým.

Výhodne sa pracuje so zlúčeninami titánu typu halogenidu alebo oxyhalogenidu titaničitého. V rámci vynálezu sú častejšie používanými halogenidmi a oxyhalogenidmi titánu fluoridy, chloridy, bromidy a jodidy titaničité (alebo alternatívne oxyfluoridy, oxychloridy, oxybromidy a oxyjodidy titaničité).

Podľa obzvlášť výhodnej formy uskutočnenia vynálezu je zlúčeninou titánu oxyhalogenid, a ešte výhodnejšie oxychlorid titaničitý TiOCl₂.

Množstvo zlúčeniny titánu T prítomné v roztoku určenom na hydrolýzu nie je kritické.

Uvedený východiskový roztok ďalej obsahuje aspoň jednu zlúčeninu U, ktorá sa už definovala. V rámci neobmedzujúceho príkladného výpočtu zlúčenín U pätiacich do rozsahu vynálezu sa dajú uviesť najmä:

hydroxypolykarboxylové kyseliny, a najmä hydroxydikarboxylové kyseliny alebo hydroxytrikarboxylové kyseliny, akými sú kyselina citrónová, kyselina maleinová a kyselina tartrónová;

(polyhydroxy)monokarboxylové kyseliny, ako napríklad kyselina glukoheptónová a kyselina glukónová;

- poly(hydroxykarboxylové) kyseliny, ako napríklad kyselina vínna;

aminodikarboxylové kyseliny a ich zodpovedajúce amidy, ako napríklad kyselina asparágová, asparagín a kyselina glutámová;

hydroxylované alebo nchydroxylované aminomonokarboxylové kyseliny, ako napríklad lyzín, serín a treonín;

- metylénaminotrifosfonát metylénetyléndiaminotetrafosfonát, metyléntrietyléntetraaminohexafosfonát, metyléntetraetylénpentaaminoheptafosfonát, metylénpentaetylénhexaaminooktafosfonát;

metyléndifosfonát,

1, ľ-etyléndifosfonát,

1.2- etyléndifosfonát,

1,1 '-propyléndifosfonát,

1.3- propyléndifosfonát,

1,6-hexametyléndifosfonát,

2.4- dihydroxypentametylén-2,4-difosfonát,

2.5- dihydroxyhexametylén-2,5-difosfonát, 2,3-dihydroxybutylén-2,3-difosfonát,

-hydroxybenzyl-1,1 '-difosfonát, hy dr oxymetyl én d ifosfon át,

-hydroxyetylén-1,1 '-difosfonát,

-hydroxypropylén-1,1 '-difosfonát, l-hydroxybutylén-1,1 ’-difosfonát, a

-hydroxyhexametylén-1,1 '-difosfonát.

Ako sa už uviedlo, ako zlúčenina U sa môže použiť aj ľubovoľná soľ uvedených kyselín. Týmito soľami sú buď soli alkalických kovov, najmä sodné soli, alebo amónne soli.

Uvedené zlúčeniny sa môžu zvoliť aj z množiny zahŕňajúcej kyselinu sírovú, síran amónny, síran draselný a podobne.

Výhodne sú už definovanými zlúčeninami U uhľovodíkové zlúčeniny alifatického typu. V tomto prípade dĺžka hlavného uhľovodíkového reťazca výhodne nepresahuje 15 atómov uhlíka a najmä nepresahuje 10 atómov uhlíka. Výhodnou zlúčeninou Uje kyselina citrónová.

Množstvo zlúčeniny U nie je kritické. Vo všeobecnosti sa moláma koncentrácia zlúčeniny U, vzťahovaná na molámu koncentráciu zlúčeniny titánu T, pohybuje medzi 0,2 a 10, výhodne medzi 1 a 5 %.

Zárodočné kryštály oxidu titaničitého v prípade, že sa použijú, a v prípade, že sa použije výhodná metóda použitia, musia mať predovšetkým veľkosť menšiu než 8 nm, merané rontgenovou spektroskopiou. Výhodne majú zárodočné kryštály oxidu titaničitého veľkosť medzi 3 a 5 nm.

Pri tomto výhodnom prípade použitia zárodočných kryštálov sa hmotnostný pomer oxidu titaničitého prítomného v zárodočných kryštáloch k titánu vyjadrenému ako TiO₂ prítomnému v hydrolyzačnom prostredí predtým, než sa do tohto prostredia zaviedli zárodočné kryštály, t. j. titánu poskytnutého zlúčeninou T, pohybuje medzi 0,01 a 3 %. Tento pomer sa môže výhodne pohybovať medzi 0,05 a 1,5 %. Kombinácia týchto dvoch podmienok kladených na zárodočné kryštály (veľkosť a hmotnostný pomer) spoločne s už opísaným spôsobom umožňuje presnú kontrolu finálnej veľkosti častíc oxidu titaničitého priradením k obsahu zárodočných kryštálov s určitou veľkosťou častíc.

Ďalší stupeň spočíva v hydrolýze uvedeného východiskového roztoku uskutočnenej známymi spôsobmi a vo všeobecnosti zohriatím. V naposledy uvedenom prípade sa môže hydrolýza výhodne uskutočniť pri teplote vyššej alebo rovnajúcej sa 70 °C. Môže sa najskôr pracovať aj pri teplote nižšej, než je teplota varu hydrolyzačného prostredia a až potom udržiavať teplotu hydrolyzačného prostredia stále na jeho teplote varu.

Akonáhle sa hydrolýza uskutočnila, získané častice oxidu titaničitého sa izolujú oddelením vyzrážaného tuhého podielu od materského lúhu, a to predtým než sa tieto častice redispergujú v kvapalnom prostredí s cieľom získať disperziu oxidu titaničitého. Toto kvapalné prostredie môže byť kyslým alebo bázickým kvapalným prostredím. Výhodne je týmto kvapalným prostredím bázický roztok, napríklad vodný roztok hydroxidu sodného. Práve z tejto disperzie sa uskutoční vyzrážanie oxidov, hydroxidov alebo oxyhydroxidov kovu.

Podľa jedného špecifického variantu sa uvedené častice potom, ako sa získané častice oddelili od hydrolyzačného prostredia, a predtým, než sa opätovne dispergujú uvedeným spôsobom, neutralizujú a podrobia sa aspoň jednej premývacej operácii. Častice sa môžu izolovať napríklad odstredením roztoku prichádzajúceho zo stupňa hydrolýzy; potom sa neutralizujú bázou, napríklad vodným roztokom amoniaku alebo hydroxidu sodného, následne sa premyjú, opätovne dispergujú vo vodnom roztoku a nakoniec sa častice oddelia od vodnej premývacej fázy. Po prípadnej jednej alebo niekoľkých premývacích operáciách rovnakého typu sa častice redispergujú v kyslom alebo bázickom roztoku.

2. Spôsob povrchovej úpravy

Povrchová úprava týchto častíc polykryštalického oxidu titaničitého sa výhodne uskutočňuje:

zavedením do disperzie častíc oxidu titaničitého, ktoré majú už uvedené charakteristiky prekurzorov oxidov, hydroxidov alebo oxyhydroxidov kovu, vo všeobecnosti vo forme vodných roztokov solí, a potom

- modifikovaním hodnoty pH s cieľom vyzrážať uvedené oxidy, hydroxidy alebo oxyhydroxidy na časticiach oxidu titaničitého.

Vo všeobecnosti sa toto vyzrážanie uskutočňuje pri teplote aspoň 50 °C.

V prípade zrážania oxidu kremičitého a hydroxidu alebo oxyhydroxidu hlinitého sa môže toto zrážanie uskutočniť pri kyslej alebo bázickej hodnote pH. Hodnota pH sa reguluje pridaním kyseliny, ako je kyselina sírová, alebo súčasným a/alebo alternatívnym zavádzaním alkalickej kremíkovej zlúčeniny a kyslej hlinitej zlúčeniny. V tomto prípade sa hodnota pH výhodne pohybuje medzi 8 a 10.

Oxid kremičitý sa môže vyzrážať aj zo soli kremíka, akou je kremičitan alkalického kovu.

Hydroxid hlinitý alebo oxyhydroxid hlinitý sa môže vyzrážať zo soli hliníka, akou je síran hlinitý, hlinitan sodný, oxychlorid hlinitý alebo diacetáthydroxid hlinitý.

Po vyzrážaní sa častice po uskutočnení povrchovej úpravy izolujú a premyjú sa pred ich opätovným dispergovaním. Tento stupeň sa môže uskutočniť odstredením a premytím alebo výhodne premytím ultrafiltráciou. Hodnota pH premývacej vody je výhodne asi 5,5. Častice sa potom redispergujú v inom kvapalnom prostredí s cieľom získať disperzie častíc oxidu titaničitého. Toto kvapalné prostredie môže byť kyslé alebo bázické; výhodne je týmto kvapalným prostredím bázický roztok, ktorý má hodnotu pH asi 8 až 9.

S cieľom získať prášok častíc podľa vynálezu sa disperzia získaná na výstupe z procesu vysuší, vo všeobecnosti pri teplote nižšej než 110 °C.

Spôsoby, ktoré sa práve opísali, sú použiteľné obzvlášť na získanie častíc oxidu titaničitého prevažne v anatasovej forme, ktoré majú požadovanú povrchovú úpravu.

Pokiaľ ide o častice oxidu titaničitého prevažne v rutilovej forme, ktoré majú požadovanú povrchovú úpravu, môžu sa výhodne použiť produkty, ktoré sú komerčne dostupné od firmy Sachtleben Chemie pod obchodným názvom Hombitech RM.

3. Silikónové kompozície

Vytvrditeľné polyorganosiloxánové kompozície patriace do rozsahu vynálezu, ktoré sa dodávajú buď v jednozložkovom alebo viaczložkovom balení, obsahujú hlavnú zložku tvorenú jednou alebo viacerými polyorganosiloxánovými zložkami, vhodný katalyzátor a prípadne jednu alebo niekoľko zlúčenín zvolených z množiny zahŕňajúcej najmä vystužovacie plnidlá, zosieťovacie činidlá, antištruktúrne činidlá, promótory adhézie a inhibitory katalyzátora.

Polyorganosiloxány, ktoré tvoria hlavné zložky kompozícií patriacich do rozsahu vynálezu, môžu byť lineárne, rozvetvené alebo zosieťované, a môžu obsahovať uhľovodíkové radikály a/alebo reaktívne skupiny tvorené alkenylovými skupinami a atómy vodíka. Je potrebné uviesť, že polyorganosiloxánové kompozície sa v širokom meradle opisujú v literatúre a najmä v práci Walter Noll: „Chemistry and Technology of Siliconcs”, Academic Press, 1968, 2. vyd., str. 368 až 409.

Detailnejšie špecifikované sú polyorganosiloxány, ktoré predstavujú hlavné zložky kompozícií patriacich do rozsahu vynálezu tvorené siloxylovými jednotkami všeobecného vzorca (I)

R_nSiO(₄._n)/2 (Ď a/alebo siloxylovými jednotkami všeobecného vzorca (II)

Z_xR_ySiO(4._x.y)/2 (II) pričom v uvedených všeobecných vzorcoch

- symboly R, ktoré sú rovnaké alebo odlišné, jednotlivo znamenajú skupinu nehydrolyzovateľného uhľovodíkového typu, pričom touto skupinou môže byť alkylová alebo halogénalkylová skupina obsahujúca 1 až 5 atómov uhlíka a 1 až 6 atómov chlóru a/alebo fluóru, cykloalkylová a halogéneykloalkylová skupina obsahujúca 3 až 8 atómov uhlíka a 1 až 4 atómy chlóru a/alebo fluóru, arylová skupina, alkylarylová skupina a halogénarylová skupina obsahujúca 6 až 8 atómov uhlíka a 1 až 4 atómy chlóru a/alebo fluóru, kyanoalkylová skupina obsahujúca 3 až 4 atómy uhlíka; symboly Z jednotlivo znamenajú atóm vodíka alebo alkenylovú skupinu obsahujúcu 2 až 6 atómov uhlíka;

- n znamená celé číslo rovnajúce sa 0,1,2 alebo 3;

x znamená celé číslo rovnajúce sa 0, 1,2 alebo 3;

y znamená celé číslo rovnajúce sa 0, 1 alebo 2; pričom

- súčet x + y leží v rozsahu od 1 do 3.

Na ilustráciu sa tu dajú uviesť ako organické skupiny R priamo pripojené na atómy kremíka nasledovné skupiny: metylová skupina, etylová skupina, propylová skupina, izopropylová skupina, butylová skupina, izobutylová skupina, «-pentylová skupina, Zerc-butylová skupina, chlórmetylová skupina, dichlórmetylová skupina, a-chlóretylová skupina, α,β-dichlóretylová skupina, fluórmetylová skupina, difluórmetylová skupina, α,β-difluóretylová skupina, 3,3,3-trifluórpropylová skupina, trifluóreyklopropylová skupina, 4,4,4-trifluórbutylová skupina, 3,3,4,5,5-hexafluórpentylová skupina, β-kyanoetylová skupina, γ-kyanopropylová skupina, fenylová skupina, p-chlórfcnylová skupina, w-chlórfenylová skupina, 3,5-dichlórfenylová skupina, trichlórfenylová skupina, tetrachlórfenylová skupina, o-, p- alebo m-tolylová skupina, a α,α,α-trifluórtolylová skupina, ako aj xylylové skupiny, akými sú 2,3-dimetylfenylová skupina a 3,4-dimetylfenylová skupina.

Výhodne sú organické skupiny R pripojené na atómy kremíka tvorené metylovou skupinou, pričom tieto skupiny môžu byť halogenované, alebo môžu byť tvorené aj kyanoalkylovými skupinami.

Symboly Z sú tvorené atómami vodíka alebo alkenylovými skupinami, výhodne vinylovými skupinami.

Charakter polyorganosiloxánu a teda pomery siloxylových jednotiek všeobecného vzorca (I) k siloxylovým jednotkám všeobecného vzorca (II), ako aj distribúcia týchto jednotiek, sa zvoli, ako je napokon známe, v závislosti od zosieťovacieho spracovania, ktorému sa uvedená kompozícia podrobí s cieľom previesť ju do stavu elastoméru.

Dvojzložkové alebo jednozložkové polyorganosiloxánové kompozície, ktoré zosieťujú pri teplote miestnosti alebo pôsobením tepla polyadičnými reakciami, v podstate reakciou skupín obsahujúcich hydrogensilylový zvyšok so skupinami obsahujúcimi alkenylsilylový zvyšok v prítomnosti kovového katalyzátora, ktorým je vo všeobecnosti katalyzátor na báze platiny, sú opísané v patentoch US-A-3,220,972, 3,284,406, 3,436,336, 3,697,473 a 4,340,709. Polyorganosiloxány použité v týchto kompozíciách sú vo všeobecnosti tvorené pármi jednak na báze lineárneho, rozvetveného alebo zosieťovaného polysiloxánu pozostávajúce z jednotiek všeobecného vzorca (II), v ktorom zvyšok Z znamená alkenylovú skupinu obsahujúcu 2 až 6 atómov uhlíka a kde x znamená číslo aspoň rovné 1, pričom sa tieto jednotky môžu kombinovať s jednotkami všeobecného vzorca (I), a jednak na báze lineárneho, rozvetveného alebo zosieťovaného polyhydrogensiloxánu pozostávajúceho z jednotiek všeobecného vzorca (II), v ktorom zvyšok Z potom znamená atóm vodíka a kde x sa rovná aspoň 1, pričom tieto jednotky sa môžu kombinovať s jednotkami všeobecného vzorca (I).

V prípade kompozícií zosieťujúcich polyadičnými reakciami, ktoré sa nazývajú polyadičnými EVC-kompozíciami (za tepla vulkanizovateľný elastomér), majú polyorganosiloxánová zložka alebo polyorganosiloxánové zložky nesúce skupiny obsahujúce alkenylsilylový zvyšok viskozitu pri teplote 25 °C vyššiu než 500 000 mPa.s, výhodne medzi 1 000 000 a 30 000 000 mPa.s, a dokonca aj vyššiu. Polyorganosiloxánová zložka alebo polyorganosiloxánové zložky nesúce skupiny obsahujúce hydrogensilylový zvyšok majú viskozitu pri teplote 25 °C maximálne 10 000 mPa.s, a výhodne sa pohybuje medzi 5 a 1000 mPa.s.

Uvedené kompozície môžu byť vytvrditeľné aj pri vysokej teplote v dôsledku pôsobenia organických peroxidov. Polyorganosiloxán alebo guma použitá v týchto kompozíciách nazvaných peroxidovými EVC-kompozíciami, sú potom v podstate tvorené siloxylovými jednotkami všeobecného vzorca (I), ktoré sa môžu kombinovať s jednotkami všeobecného vzorca (II), v ktorom zvyšok Z znamená alkenylovú skupinu obsahujúcu 2 až 6 atómov uhlíka a kde x je

1. Takéto EVC-kompozície sa opisujú napríklad v patentoch US-A-3,142,655, 3,821,140, 3,836,48 a 3,839,266.

Výhodne má polyorganosiloxánová zložka týchto peroxidových EVC-kompozícií viskozitu pri teplote 25 °C aspoň 1 000 000 mPa.s, a výhodnejšie sa pohybujúcu medzi 2 000 000 a 20 000 000 mPa.s, pričom táto viskozita môže byť aj vyššia.

Uvedené vytvrditeľné kompozície patria do rozsahu vynálezu môžu ďalej popri polyorganosiloxánovej zložke alebo polyorganosiloxánových zložkách, katalyzátore a prípadne zosieťovacom činidle a/alebo promótore adhézie a/alebo antištruktúmom činidle obsahovať aj vystužovacie plnidlá, ktoré sú výhodne zvolené z množiny zahŕňajúcej kremičité plnidlá.

Vystužovacie plnidlá sa zvolia z množiny zahŕňajúcej pyrogénne siliky alebo zrážané siliky. Tieto vystužovacie plnidlá majú špecifický povrch, meraný použitím metód BET, aspoň 50 m²/g, výhodne väčší než 100 m²/g, a strednú veľkosť častíc aspoň menšiu než 0,1 pm.

Výhodne sa môžu tieto siliky zapracovať do kompozície samy osebe alebo až potom, ako sa podrobili spracovaniu organokremičitými zlúčeninami, ktoré sa normálne používajú na tento cieľ. Z týchto zlúčenín sa môžu uviesť metylpolysiloxány, ako napríklad hexametyldisiloxán a oktametylcyklotetrasiloxán, metylpolysilazány, ako napríklad hexametyldisilazán a hexametyleyklotrisilazán, chlórsilány, ako napríklad dimetyldichlórsilán, trimetylchlórsilán, metylvinyldichlórsilán a dimetylvinylchlórsilán, a alkoxysilány, ako napríklad dimetyldimetoxysilán, dimetylvinyletoxysilán a trimetylmetoxysilán. V priebehu tohto spracovania môže hmotnosť silik narásť oproti ich pôvodnej hmotnosti o asi 20 %, výhodne o asi 10 %.

Tam, kde je to potrebné, sa môže použiť aj 0,5 až 120 % hmotn., výhodne 1 až 100 % hmotn., plnidiel, vzťahované na hmotnosť polyorganosiloxánovej zložky alebo polyorganosiloxánových zložiek kompozície.

Výhodnými jednozložkovými alebo dvojzložkovými polyorganosiloxánovými kompozíciami sú kompozície, ktoré zosieťujú za tepla polyadičnými reakciami, ktoré sa označujú ako polyadičné EVC-kompozicie a ktoré obsahujú:

a') 100 hmotnostných dielov polyorganosiloxánovej gumy, ktorá jc lineárnym homopolymérom alebo kopolymérom obsahujúcim priemerne aspoň dve vinylové skupiny v molekule, ktoré sú pripojené k rôznym atómom kremíka a nachádzajú sa v reťazci a/alebo na koncoch reťazca, ktorej ďalšie organické skupiny pripojené k atómom kremíka sú zvolené z množiny zahŕňajúcej metylovú skupinu, etylovú skupinu a fenylovú skupinu, pričom aspoň 60 mol. % z týchto ďalších skupín (a výhodne všetky tieto ďalšie skupiny) sú tvorené metylovými skupinami, pričom uvedená guma má viskozitu pri teplote 25 °C vyššiu než 500 000 mPa.s, a výhodne aspoň 1 000 000 mPa.s;

b') aspoň jeden polyorganohydrogensiloxán zvolený z množiny zahŕňajúcej lineárne, cyklické alebo zosieťované homopolyméry a kopolyméry obsahujúce priemerne aspoň 2, výhodne aspoň 3, atómy vodíka v molekule, ktoré sú pripojené na rôzne atómy kremíka, a ktorých organické skupiny pripojené na atómy kremíka sú zvolené z množiny zahŕňajúcej metylovú skupinu, etylovú skupinu a fenylovú skupinu, pričom aspoň 60 mol. % z týchto skupín (a výhodne všetky tieto skupiny) sú tvorené metylovými skupinami, a ktoré majú viskozitu pri teplote 25 °C od 5 do 1000 mPa.s, pričom reakčná zložka b') sa použije v takom množstve, že molámy pomer hydridových funkčných skupín v b') k vinylovým skupinám v a') leží medzi 0,4 a 10, a výhodne medzi 1,1 a 5;

c') katalytický účinné množstvo platinového katalyzátora; a

ď) 0,5 až 150 hmotnostných dielov, výhodne 1 až 100 hmotnostných dielov, kremičitého plnidla alebo kremičitých plnidiel, na 100 hmotnostných dielov kombinácie polyorganosiloxánov a') a b').

Guma a') pozostáva pozdĺž svojho reťazca z jednotiek všeobecného vzorca (I), v ktorom n = 2, pripadne kombinovaných s jednotkami všeobecného vzorca (II), v ktorom Z znamená vinylovú skupinu a kde x = y = 1, a je ukončená na každom konci jej reťazca jednotkou všeobecného vzorca (II), v ktorom Z znamená vinylovú skupinu a kde x = 1 a y = 2, alebo jednotkou všeobecného vzorca (I), v ktorom n = 3; ale nevylučuje sa ani prítomnosť jednotiek, ktoré majú odlišnú štruktúru, napríklad jednotiek všeobecného vzorca (I), v ktorom n = 1 a/alebo SiO₄₍₂ a/alebo všeobecného vzorca (II), v ktorom Z znamená vinylovú skupinu a kde x = 1 a y = 0, v prípade, že sú takéto jednotky prítomné v množstve maximálne 2 %, vzťahované na celkový počet uvedených jednotiek podľa vynálezu.

Ako zložku b’) je výhodné použiť aspoň jeden lineárny polyorganohydrogensiloxán, ktorého reťazec v podstate pozostáva z jednotiek všeobecného vzorca (II), v ktorom Z znamená atóm vodíka a kde x = y = 1, a tieto jednotky sú prípadne kombinované s jednotkami všeobecného vzorca (I), v ktorom n = 2, pričom tento reťazec je ukončený na každom konci jednotkou všeobecného vzorca (II), v ktorom Z znamená atóm vodíka a kde x = 1, alebo jednotkou všeobecného vzorca (I), v ktorom n = 3.

Hmotnostný obsah katalyzátora c'), vyjadrený ako hmotnosť kovovej platiny, vzťahovaný na hmotnosť gumy a'), a zlúčeniny obsahujúcej hydrogensilylový zvyšok b') sa pohybuje medzi 0,001 a 1 %, a výhodne medzi 0,01 a 0,5 %.

Uvedené silikónové kompozície môžu ďalej obsahovať okrem zložiek a'), b'), c') a d') aj 0,1 až 10 hmotnostných dielov polydimetylsiloxánového oleja alebo olejov ukončených hydroxyskupinou alebo alkoxyskupinou e'), ktoré majú viskozitu pri teplote 25 °C pohybujúcu sa medzi 10 a 5 000 mPa.s, výhodne medzi 30 a 1 000 mPa.s, vzťahované na 100 hmotnostných dielov gumy a').

Tieto oleje, ktoré slúžia ako antištruktúme činidlo, sú vytvorené pripojením k reťazcu jednotiek všeobecného vzorca R”₂SiO, ktoré sú ukončené na každom konci ich reťazca skupinou všeobecného vzorca OR'; v uvedených vzorcoch symboly R”, ktoré sú rovnaké alebo odlišné, znamenajú metylovú skupinu, fenylovú skupinu alebo vinylovú skupinu.

Významy R” a R' sa už uviedli.

Ako špecifické príklady jednotiek všeobecného vzorca R”₂SiO a skupín všeobecného vzorca OR' sa môžu uviesť jednotky nasledovných vzorcov:

(CH₃)₂SiO, CH₃(CH₂=CH)SiO, CH₃(C₆H₅)SíO, (C₅)₂SiO,

C₆H₅(CH₂=CH)SiO, -OH, -OCHj, -OC₂H₅, -OC₃H₇-m, a -OCH₂CH₂OCH₃.

Výhodne sa použijú:

polydimetylsiloxánové oleje ukončené na každom konci ich reťazca hydroxyskupinou, metoxyskupinou alebo β-metoxyskupinou, a ktoré majú pri teplote 25 °C viskozitu 10 až 200 mPa.s; a polymetylfenylsiloxánové oleje pozostávajúce z jednotiek CH₃(C₆H₅)SiO, ukončené na každom konci ich reťazca hydroxyskupinou a/alebo metoxyskupinou a ktoré majú pri teplote 25 °C viskozitu 40 až 2 000 mPa.s.

Oleje e') sa môžu úplne alebo čiastočne nahradiť inými „antištruktúmymi” činidlami, napríklad difenylsilándiolom a silánmi všeobecných vzorcov:

(CHJ ,C—O

Si (CH₃) ₂ /

(CH₃) ₂c—o (CHJ ₂C—O \ .

/Si (C₆H₅) (CH₃) · (CH₃)₂C—O

V prípade, že je potrebné zbrzdiť zosieťovací proces, môže sa k polyorganosiloxánovej kompozícii zosieťujúcej polyadičnými reakciami pridať inhibítor platinového katalyzátora f). Takéto inhibítory sú známe. Z tohto hľadiska sa môžu použiť najmä organické amíny, silazány, organické oximy, diestery dikarboxylových kyselín, acetylenické ketóny a predovšetkým acetylenické alkoholy, ktoré sú výhodnými inhibítormi (pozri napríklad FR-A-1,528,464, 2,372,874 a 2,704,553), ako aj cyklické polyorganosiloxány v podstate tvorené jednotkami všeobecného vzorca (II), v ktorom Z znamená vinylovú skupinu a kde x = y = 1, prípadne kombinovanými s jednotkami všeobecného vzorca (I), v ktorom n = 2. Uvedený inhibítor v prípade, že sa použije, sa zapracuje do kompozície v množstve 0,005 až 5 hmotnostných dielov, výhodne v množstve 0,01 až 3 hmotnostných dielov, vzťahované na 100 hmotnostných dielov gumy a').

Ďalšími výhodnými polyorganosiloxánovými kompozíciami sú aj jednozložkové kompozície, nazývané peroxidovými EVC-kompoziciami, ktoré obsahujú:

a”) 100 hmotnostných dielov polydiorganosiloxánovej gumy, ktorá je lineárnym homopolymérom alebo kopolymérom obsahujúcim priemerne aspoň dve vinylové skupiny v molekule, ktoré sú pripojené na rôzne atómy kremíka a sú umiestnené v reťazci a/alebo na koncoch reťazca, ktorej organické skupiny pripojené na atómy kremíka sú zvolené z množiny zahŕňajúcej metylová skupinu, etylovú skupinu a fenylovú skupinu, pričom aspoň 60 mol. % týchto iných skupín (a výhodne všetky tieto iné skupiny) sú tvorené metylovými skupinami, a uvedená guma má viskozitu pri teplote 25 °C aspoň I 000 000 mPa.s, a výhodne aspoň 2 000 000 mPa.s;

b”) 0,1 až 7 hmotnostných dielov organického peroxidu; a c”) 0,5 až 150 hmotnostných dielov, výhodne 1 až 100 hmotnostných dielov, kremičitého plnidla alebo kremičitých plnidiel, na 100 hmotnostných dielov gumy a”).

Guma a”) pozostáva pozdĺž svojho reťazca z jednotiek všeobecného vzorca (I), v ktorom n = 2, prípadne kombinovaných s jednotkami všeobecného vzorca (II), v ktorom Z znamená vinylovú skupinu a kde x = y = 1, a je ukončená na každom konci jej reťazca jednotkou všeobecného vzorca (II), v ktorom Z znamená vinylovú skupinu a kde x = 1 a y = 2, alebo jednotkou všeobecného vzorca (I), v ktorom n = 3, ale v zmesi týchto jednotiek podľa vynálezu sa nevylučuje prítomnosť jednotiek, ktoré majú odlišnú štruktúru, napríklad jednotiek všeobecného vzorca (I), v ktorom n = 1 a/alebo SiO_i2 a/alebo jednotiek všeobecného vzorca (II), v ktorom Z znamená vinylovú skupinu a kde x = 1 a y = 0, v prípade, že uvedené jednotky sú prítomné v množstve maximálne 2 %, vzťahované na celkový počet jednotiek podľa vynálezu.

Organické peroxidy b”) sú použité v množstve 0,1 až 7 hmotnostných dielov, výhodne v množstve 0,2 až 5 hmotnostných dielov, vzťahované na 100 hmotnostných dielov gumy a”). Tieto peroxidy sú veľmi dobre známe odborníkom v danom odbore a zahŕňajú najmä benzoylperoxid, 2,4-dichlórbenzoylperoxid, dikumylperoxid, 2,5-bis-(tox?-butylperoxid)-2,5-dimetylhexán, terc-butylperbenzoát, Zerc-butylperoxyizopropylkarbonát, di-/erc-butylperoxid a l,l-bis(zerc-butylperoxy)-3,3,5-trimetylcyklohexán.

Kompozície EVC-typu môžu ďalej obsahovať 0,1 až 10 hmotnostných dielov polydimetylsiloxánového oleja alebo olejov ukončených hydroxyskupinou alebo alkoxyskupinou d”), ktoré sa už opísali, a to vo funkcii zlúčeniny e') slúžiacej ako antištruktúme činidlo.

Uvedená kompozícia môže okrem oxidu titaničítého obsahovať aj dodatkový tepelný stabilizátor e”), ktorý sa zvolí najmä z množiny zahŕňajúcej kovy, napríklad železo alebo cér, a soli organických kyselín, napríklad oktoát železa alebo oktoát céru, a ktorý je prítomný v množstve 0 až 300 ppm železa, vzťahované na hmotnosť gumy a”).

Bez toho, že by sa vybočilo z rozsahu vynálezu, môže byť železo poskytnuté vo forme kombinácie s oxidom titaničitým.

Polyorganosiloxánové kompozície polyadičného EVC-typu alebo peroxidového EVC-typu môžu ďalej obsahovať na 100 hmotnostných dielov gumy a ) alebo a”) 0,01 až 4 hmotnostné diely, výhodne 0,02 až 2 hmotnostné diely, metakryloxytrialkoxysilánu alebo akryloxyalkyltrialkoxysilánu (prísada g') pre polyadičné EVC-kompozície alebo prísada f') pre peroxidové EVC-kompozície).

Ako špecifické príklady uvedených silánov g') a f') sa dajú uviesť:

CH₂=C (CH₃)—COO—(CH₂) ₃—Si (OCH₃) ₃

CH₂=C (CH₃)—COO—(CH₂) j—Si (OCH₂H₅) ₃

CH₂=CH—COO—(CH₂) 3—Si (OCH₃) 3 .

Príprava polyorganosiloxánových kompozícií označovaných ako polyadičné EVC-kompozície a peroxidové EVC-kompozície, a obsahujúcich okrem oxidu titaničítého aj pigment, sa uskutočňuje použitím známych mechanických prostriedkov, akými sú napríklad zariadenia vybavené turbomixérmi, miesičmi, závitovkovými mixérmi a valcovými mlynmi. Do týchto zariadení sa zavádzajú jednotlivé zložky, a to buď v ľubovoľnom poradí, alebo v poradí, ktoré berie do úvahy požadovanú jednozložkovú alebo dvojzložkovú formu uvedených kompozícií.

V prípade peroxidom zosieťovateľných kompozícií sa odporúča zaviesť najskôr gumu a”) a potom postupne prísadu d”) a kremičité plnidlo c”), pričom takto získaná zmes tvorí základnú zmes; k tejto zmesi sa potom pridá oxid titaničitý a pigment s peroxidom b”) alebo pred peroxidom b”). Posledné tri uvedené zložky sa výhodne pridávajú k základnej zmesi vo valcovom mlyne. Ale oxid titaničitý a pigment môžu byť nezávisle prítomné v uvedenej základnej zmesi. Prísada e”) sa môže zapracovať buď do základnej zmesi alebo sa pridá až do valcového mlynu.

V prípade polyadičných kompozícií sa odporúča zaviesť gumu a') a potom postupne kremičité plnidlá ď) a prísadu f), pričom takto získaná zmes tvorí základnú zmes, a následne sa pridá oxid titaničitý, pigment a zlúčeniny b'), c') a e').

Polyorganosiloxánové kompozície, ktoré obsahujú aj prísadu na báze oxidu titaničítého a pigmentu alebo pigmentov, môžu byť jednozložkovými kompozíciami, t. j. kompozíciami dodávanými v jedinom obale; ak sa má kompozícia pred jej použitím skladovať, môže byť v prípade polyadičných EVC-kompozícií žiaduce pridať účinné množstvo už uvedeného inhibítora katalytického účinku platiny, ktorý sa eliminuje zohriatím v priebehu zosieťovania kompozície. Tieto kompozície, ktoré obsahujú aj uvedenú prísadu, môžu byť aj dvojzložkovými kompozíciami, t. j. kompozíciami dodávanými v dvoch separátnych baleniach, pričom jedno z týchto balení obsahuje zosieťovací katalyzátor; s cieľom získať elastomér sa potom obsahy oboch balení spolu zmiešajú, čím dôjde k zosieťovaniu v dôsledku účinku uvedeného katalyzátora. Podobné jednozložkové a dvojzložkové kompozície sú veľmi dobre známe odborníkom v danom odbore. Výhodnou kompozíciou je jednozložkovú kompozícia.

Získané kompozície sú pri skladovaní stále. Tieto kompozície sú ľahko konvertovateľné, čo umožňuje pripraviť veľmi rôznorodé formy kompozícií. Tieto kompozície sa zosieťujú zohriatím. Čas zohrievania sa prirodzene mení v závislosti od teploty, tlaku a charakteru zosieťovacieho činidla. Vo všeobecnosti tento čas zohrievania je približne niekoľko minút pri teplote asi 100 až 200 °C a niekoľko sekúnd pri teplote asi 250 až 350 °C.

Príklad 1

Príprava disperzie častíc podľa vynálezu a úprava na báze siliky a hydroxidu hlinitého

Príprava východiskových častíc

K 1 300 g roztoku oxychloridu titaničítého (1,73 mol/kg) sa postupne pridá:

121 g 36 % kyseliny chlorovodíkovej,

15,14 g kyseliny citrónovej,

1562 g prečistenej vody, a

10,30 g (3,6 % TiO₂) anatasových zárodočných kryštálov, ktoré majú veľkosť medzi 5 a 6 nm.

Táto zmes sa zohreje na teplotu varu a pri tejto teplote sa udržiava počas 3 hodín. Získaný roztok sa potom prefiltruje a získané častice sa premyjú vodou až do okamihu, keď sa dosiahne úplné odstránenie chloridov.

Získané častice sa potom opätovne dispergujú pri hodnote pH 9 (hodnota pH sa reguluje prídavkom hydroxidu sodného) tak, aby sa dosiahol obsah tuhého podielu v disperzii 20 % hmotn.

Veľkosť získaných častíc meraná metódou TEM je 60 nm. Analýza uskutočnená rôntgenoskopicky ukazuje, že častice sú v podstate tvorené iba oxidom titaničitým v anatasovej forme.

Ich relatívna hustota je 2,52 (Vi = 0,14 cm³/g).

Špecifický povrch získaných častíc meraný metódou BET použitím častíc izolovaných z disperzie, vysušených a odplynených pri teplote 150 °C je 300 m²/g.

V tomto príklade sa použije kyselina citrónová v prítomnosti kyseliny chlorovodíkovej. Rovnako sa môže použiť iba kyselina citrónová. Je potrebné uviesť aj to, že miesto kyseliny citrónovej sa môže použiť napríklad kyselina vínna, kyselina asparágová alebo glukoheptonát sodný, ako sa to opisuje napríklad v patentovom dokumente EP-A-335,773. Rovnako sa dá uviesť aj to, že prítomnosť anatasových zárodočných kryštálov nie je absolútne nutná.

Uvedená metóda umožňuje získať dve triedy oxidu titaničitého v anatasovej forme: triedu, ktorá má veľkosť častíc 60 nm a triedu, ktorá má veľkosť častíc 45 nm; všetky tieto častice sú tvorené kryštalitmi s veľkosťou 4 až 6 nm.

Úprava častíc silikou a oxidom, hydroxidom alebo oxohydroxidom hlinitým

750 g východiskovej disperzie sa zavedie do reaktora opatreného miešadlom. Do reaktora sa potom pridá 750 g prečistenej vody a teplota obsahu reaktora sa zvýši na 90 °C. pH disperzie sa nastaví na hodnotu 9 pridaním hydroxidu sodného.

Potom sa najskôr do reaktora kontinuálne a súčasne zavedie roztok kremičitanu sodného (roztok obsahujúci 335 g/1 SiO₂) obsahujúci ekvivalent 22,5 g SiO₂ a roztok kyseliny sírovej (80 g/1) v takom množstve, že hodnota pH sa udržiava na 9. Rýchlosť prídavku roztoku kremičitanu sodného sa nastaví na hodnotu 2 ml/min. Potom sa zmes ponechá zrieť počas 1 hodiny pri teplote 90 °C.

Ďalej sa kontinuálne zavedie pri hodnote pH 9 a pri teplote 90 °C vodný roztok hlinitanu sodného (240 g/1 A1₂O₃) obsahujúci ekvivalent 7,5 g A1₂O₃. Rýchlosť prídavku roztoku hlinitanu sa nastaví na 2 ml/min. a hodnota pH zmesi sa udržiava na 9 zavádzaním 6N vodného roztoku kyseliny sírovej.

Keď sa uvedené reakčné zložky zaviedli do reaktora, získaná disperzia sa nechá zrieť pri teplote 90 °C počas 2 hodín a následne sa ochladí.

Získaná disperzia sa potom odstredí. Získaný koláč sa trikrát premyje vodou a opätovne sa disperguje.

pH disperzie sa potom nastaví na hodnotu 7,5 pridaním kyseliny sírovej; disperzia má obsah tuhého podielu 30 % hmotn.

Veľkosť častíc meraná metódou TEM je 60 nm a 45 nm.

Ich relatívna hustota je 2,15.

Ďalšie detaily metódy a ilustratívne príklady častíc oxidu titaničitého sa opisujú v patentových dokumentoch WO-A-97/30130 a EP-A-335,773 a môžu sa aplikovať v rámci vynálezu.

Príklad 2

Príprava disperzie častíc podľa vynálezu a organokremičitá povrchová úprava

V tomto príklade sú častice, ktoré sa majú spracovať, časticami oxidu kremičitého v šošovkovitej anatasovej forme, ktoré sa získajú z oxychloridu titaničitého v prítom nosti kyseliny citrónovej. Tieto polykryštalinitové častice (veľkosť kryštalinitov je približne 6 nm) majú priemer 40 nm a špecifický povrch BET 290 m²/g a jednotlivé častice sú navzájom veľmi dobre oddelené.

V reaktore miešanom miešadlom otáčajúcim sa rýchlosťou 500 ot./min. sa pripraví násada zmiešaním pri teplote 25 °C 240 ml deionizovanej vody, 500 ml čistého etanolu, 260 ml vodného roztoku amoniaku obsahujúceho 25 % NH₃ a 10 g oxidu titaničitého.

Povrchová úprava sa uskutočňuje pridaním roztoku obsahujúceho 12 g tetraetylortokremičitanu v 50 ml etanolu rýchlosťou 15 ml/h. Po ukončení prídavku sa získa stabilná suspenzia.

Potom sa pridá roztok obsahujúci 5 g oktyltrimetoxysilánu v 10 ml etanolu rýchlosťou 15 ml/h. Po ukončení reakcie sa získa vločkovitá suspenzia, ktorá v reaktore sedimentuje. Získaný tuhý podiel sa premyje, oddelí sa odstredením, vysuší sa pri nízkej teplote a rozomelie sa.

Ďalšie detaily metódy a ilustratívne príklady častíc oxidu titaničitého sa opisujú v patentovom dokumente EP-A-745,644 a môžu sa aplikovať v rámci vynálezu.

Príklad 3

Polyorganosiloxánová kompozícia vulkanizovateľná za tepla v prítomnosti peroxidu

1. Kompozícia

V mixéri sa dôkladne zmieša:

100 dielov gumy a”), ktorou je poly(dimetyl)(metylvinyljsiloxán ukončený na každom z jeho dvoch koncov trimetylsilyloxyjednotkou, obsahujúca 0,0027 vinylových funkčných skupín na 100 g gumy, a ktorá má viskozitu 10 000 000 mPa.s pri teplote 25 °C;

- 45 dielov plnidla c”), ktorým je upravená pyrogénna silika D4 (oktametylcyklotetrasiloxán), ktorá má špecifický povrch BET 300 m²/g;

diely lineárneho polydimetylsiloxánu d”) ukončeného na oboch jeho koncoch dimetylhydroxysiloxyskupinami, ktorý má viskozitu 50 mPa.s.

Takto získaná základná zmes sa prevedie do valcového mlyna s cieľom zapracovať do tejto základnej zmesi (vzťahované na 100 dielov gumy):

0,6 dielu 2,5-dimetyl-2,5-bis(ŕerc-butylperoxy)hexánu b”);

- 0,05 dielu zeleného pigmentu Green 7 (komerčne dostupný od spoločnosti Primasyl Ltd.); a v prípade:

I: 0,75 dielu oxidu titaničitého (60 nm) podľa príkladu 1 a 0,27 dielu oktoátu železnatého, čo je ekvivalentné 105 ppm železa,

II: 0,75 dielu oxidu titaničitého (45 nm) podľa príkladu 1 a 0,27 dielu oktoátu železnatého, čo je ekvivalentné 105 ppm železa,

III: 0,75 dielu komerčne dostupného neupraveného oxidu titaničitého (Degussa P25).

Uvedené kompozície sa potom formujú a zosieťujú približne počas 10 minút pri teplote 170 °C.

2. Výsledky

	I	II	III
Východiskové vlastnosti po vytvrdení
SAH	59	58	59
Pevnosť v ťahu (MPa)	9	9,6	9,6
Pomerné predĺženie (%)	340	375	385

deň pri teplote 300 °C

SAH	64	61	62
Pevnosť v ťahu (MPa)	5,9	7	6
Pomerné predĺženie (%)	200	255	225

dni pri teplote 300 °C

SAH	73	71	70
Pevnosť v ťahu (MPa)	5,2	5,7	4,8
Pomerné predĺženie (%)	145	170	140

dni pri teplote 275 °C

SAH	66	65	62
Pevnosť v ťahu (MPa)	5,9	6,3	6
Pomerné predĺženie (%)	180	210	200

dní pri 275 °C

SAH	71	72	70
Pevnosť v ťahu (MPa)	5,5	5,3	5,4
Pomerné predĺženie (%)	150	150	155

Jas ”L”*	56	52	74
Odtieň*	4	3,5	10

Jas a odtieň sa merali použitím chromametra CR 200. S cieľom porovnať dve farby sa meria svetlosť (L = jas) a odtieňový rozdiel (ΔΕ = odtieň). Farba sa definuje tromi parametrami: odtieňom, sýtosťou a svetlosťou. Chromatičnosť zahŕňa odtieň a sýtosť; definuje sa dvoma chromatickými súradnicami (a*, b*). Keďže tieto dve súradnice nemôžu úplne definovať farbu, musí sa z hľadiska špecifickej identifikácie použiť ešte faktor svetlosti. Farebný systém je takto systémom CIE (L*, a*, b*). Odtieňový rozdiel sa vyjadruje nasledovným spôsobom:

ΔΕ = (AL*² + Aa*² + Ab*²)¹'²

Dve farby sú rovnaké v prípade, že ΔΕ je menšie než 2.

SAH je tvrdosť podľa Shora definovaná normou DIN 53 505.

Pevnosť v ťahu a pomerné predĺženie sa merali použitím testovacej sústavy AFNOR 46 002.

Príklad 4

Polyorganosiloxánová kompozícia vulkanizovateľná za tepla polyadíciou

1. Kompozícia

Zmieša sa:

100 dielov gumy a'), ktorou je poly(dimetyl)(metylvinyljsiloxán ukončený na každom z jeho dvoch koncov trimetylsiloxyjednotkou, obsahujúca 0,0027 vinylovej funkčnej skupiny na 100 g gumy, a ktorá má viskozitu 10 000 000 mPa.s pri teplote 25 °C;

dielov plnidla ď), ktorým je upravená pyrogénna silika D4 (oktametylcyklotetrasiloxán), ktorá má špecifický povrch BET 300 m²/g.

- 0,8 dielu poly(metylhydrogen)siloxánového oleja b') ukončeného na každom z jeho oboch koncov trimetylsiloxyjednotkou, obsahujúceho 1,6 funkčnej skupiny SiH na 100 g oleja, a ktorý má viskozitu 25 mPa.s pri teplote 25 °C;

- 2,5 dielu lineárneho polydimetylsiloxánu e') ukončeného na oboch jeho koncoch dimetylhydroxysiloxánovou jednotkou, a ktorý má viskozitu 50 mPa.s;

0,6 dielu kopulačného činidla g'), ktorým je γ-metakryloxypropyltrimetoxysilán;

0,05 dielu pigmentu, ktorým je zelený pigment Green 7 (komerčne dostupný od spoločnosti Primasil Ltd.); a v prípade:

IV: žiadny oxid titaničitý,

V: 0,75 dielu komerčne dostupného neupraveného oxidu titaničitého (Degussa P25), a

VI: 0,75 dielu oxidu titaničitého (60 nm) podľa príkladu 1.

Ku kompozícii sa potom pridá platinový katalyzátor c') vo forme Karstedtovho katalyzátora obsahujúceho 0,05 % hmotn. kovovej platiny, vzťahované na hmotnosť kombinácie guma a')/olej SiH, a kompozícia sa potom formuje a zosieťuje približne počas 10 minút pri teplote asi 140 °C.

2. Výsledky

I IV I V | vľ

Východiskové vlastnosti po vytvrdení

SAH	57	53	53
Pevnosť v ťahu (MPa)	8,1	7,1	7,8
Pomerné predĺženie (%)	365	365	390

dní pri teplote 200 °C

SAH		61(+8)	61(+8)
Pevnosť v ťahu (MPa)	6,1(-25%)	6,1(-14)	6,7(-14%)
Pomerné predĺženie (%)	180(-50%)	240(-34 %)	270(-31 %)

dní pri teplote 225 °C

SAH		61(+8)	59(+6)
Pevnosť v ťahu (MPa)	zlom	5,4(-24)	5,8(-26%)
Pomerné predĺženie (%)		200(-45 %)	230(-41 %)

dm pri teplote 250 °C

SAH		60(+7)	56(+3)
Pevnosť v ťahu (MPa)	zlom	4,2(-41 %)	4,4(-43 %)
Pomerné predĺženie (%)		150(-58 %)	190(-50%)

dní pri teplote 250 °C

SAH		67(+24)	62(+9)
Pevnosť v ťahu (MPa)	zlom	4,7(-34 %)	4,2(-46 %)
Pomerné predĺženie (%)		110(-70%)	140(-64 %)

Jas „L” meraný v chromametri CR 200	33	88	76
Odtieň		16	7

Príklad 5

Polyorganosiloxánová kompozícia vulkanizovateľná za tepla polyadíciou

1. Kompozícia

Zmieša sa:

100 dielov gumy a'), ktorou je poly(dimetyl)(metylvinyljsiloxán ukončený na každom z jeho dvoch koncov trimetylsiloxyjednotkou, obsahujúca 0,0027 vinylovej funkčnej skupiny na 100 g gumy, a ktorá má viskozitu pri teplote 25 °C 10 000 000 mPa.s;

dielov plnidla ď), ktorým je neupravená pyrogénna silika D4 (oktamctylcyklotetrasiloxán), ktorá má špecifický povrch BET 300 m²/g.

0,8 dielu poly(metylhydrogen)siloxánového oleja b') ukončeného na každom z jeho dvoch koncov trimetylsiloxyjednotkou, obsahujúceho 1,6 funkčnej skupiny SiH na 100 g oleja, a ktorý má viskozitu pri teplote 25 °C 25 mPa.s;

2,5 dielu lineárneho polydimetylsiloxánu e') ukončeného na oboch jeho koncoch dimetylhydroxysiloxánovými skupinami, a ktorý má viskozitu 50 mPa.s;

0,6 dielu kopulačného činidla g'), ktorým jc γ-mctakryloxypropyltrimetoxysilán;

- 0,05 dielu pigmentu Green 7 (komerčne dostupný od spoločnosti Primasil Ltd.); a v prípade:

VII: žiadny oxid titaničitý, a

VIII: 0,75 dielu oxidu titaničitého, ktorý má prevažne rutilovú kryštalickú štruktúru, a ktorý je pokrytý povlakom z oxidu, hydroxidu alebo oxyhydroxidu kovu (kovom je hliník a železo); tento oxid je produktom komerčne dostupným od spoločnosti Sachtleben Chemie pod označením Hombitech RM 400; zistilo sa, že stredný priemer častíc oxidu titaničitého je 10 nm.

Ku kompozícii sa potom pridá platinový katalyzátor c') vo forme Karstedtovho katalyzátora obsahujúceho 0,05 % hmotn. kovovej platiny, vzťahované na hmotnosť kombinácie guma a')/olej SiH, a kompozícia sa potom formuje a zosieťuje približne počas 10 minút pri teplote asi 140 °C.

2. Výsledky________________________________________

I VŤÍ I νϊϊϊ

Východiskové vlastnosti po vytvrdení

SAH	58	58
Pevnosť v ťahu (MPa)	7,5	7,4
Pomerné predĺženie (%)	330	325

dni pri teplote 250 °C

SAH		62(+4)
Pevnosť v ťahu (MPa)	zlom	4,4(-40 %)
Pomerné predĺženie (%)		180(-45 %)

dni pri teplote 250 °C

SAH		64(+6)
Pevnosť v ťahu (MPa)	zlom	4,6(-38 %)
Pomerné predĺženie (%)		165(-46 %)

deň pri teplote 275 °C

SAH		60(+2)
Pevnosť v ťahu (MPa)	zlom	4,5(-39 %)
Pomerné predĺženie (%)		175(-46%)

dni pri 275 °C

SAH		65(+7)
Pevnosť v ťahu (MPa)	zlom	4(-46 %)
Pomerné predĺženie (%)		130(-60 %)

Vil VIII dni pri teplote 275 °C

SAH Pevnosť v ťahu (MPa) Pomerné predĺženie (%)	zlom	72(+14) 42(-43 %) 100(-70%)
Jas „L” meraný použitím chromametra CR 200	33	66
Odtieň		5

PATENTOVÉ NÁROKY

Claims (13)

1. Organopolysiloxánová kompozícia v ktorej organopolysiloxán obsahuje diorganopolysiloxánovú gumu, kremičité vystužovacie plnidlo a zosicťujúcu sústavu, ktorá v prípade peroxidom zosieťovateľnej kompozície obsahuje aspoň jeden organický peroxid, a ktorá v prípade kompozície zosieťujúcej sa polyadíciou obsahuje aspoň jeden polyorganohydrogensiloxán obsahujúci na molekulu aspoň 2 vodíky pripojené na kremík, a platinový katalyzátor, pričom v prípade kompozície zosieťujúcej sa polyadíciou diorganopolysiloxánovú guma ďalej nevyhnutne obsahuje na molekulu aspoň dve alkenylové skupiny, pričom tieto skupiny sú pripojené na kremík, vyznačujúca sa t ý m , že na poskytnutie farebného, tepelne stabilného elastoméru, ale bez pastelového odtieňa, zosieťovaním, ďalej obsahuje v nej dispergované:

- od 0,1 do 5%, vztiahnuté na hmotnosť kompozície, častíc oxidu titaničitého TiO₂ veľkosti najviac 80 nm a povrchovo ošetrených tak, že v podstate nie je prítomná titánová štruktúra s veľkosťou väčšou ako 80 nm, a

- aspoň jeden organický alebo anorganický pigment.

2. Kompozícia podľa nároku 1,vyznačujúca sa t ý m , že častice oxidu titaničitého majú polykryštalickú štruktúru, ktoráje tvorená kryštalitmi.

3. Kompozícia podľa nároku 2, vyznačujúca sa t ý m , že kryštality tvoriace polykryštalické častice majú veľkosť od 4 do 6 nm.

4. Kompozícia podľa niektorého z nárokov 1 až 3, vyznačujúca sa tým, že povrchová úprava je povlak oxidu, hydroxidu alebo oxyhydroxidu kovu.

5. Kompozícia podľa nároku 4, vyznačujúca sa t ý m , že oxid, hydroxid alebo oxyhydroxid kovu je zvolený z množiny pozostávajúcej z SiO₂, ZrO₂ a oxidov, hydroxidov a oxyhydroxidov hliníka, železa, zinku, titánu a cínu, a to v jednoduchej alebo zmesnej forme.

6. Kompozícia podľa niektorého s nárokov 1 až 3, vyznačujúca sa tým, že povrchová úprava je organokremičitý povlak.

7. Kompozícia podľa nároku 6, vyznačujúca sa t ý m , že organokremičitý povlak je získaný reakciou oxidu titaničitého s alkoxysilánom.

8. Kompozícia podľa niektorého s nárokov 1 až 7, vyznačujúca sa tým, že ďalej obsahuje antištruktúme činidlo tvorené polydimetylsiloxánovým olejom so silanolovými koncami reťazca.

9. Kompozícia podľa niektorého s nárokov 1 až 8, vyznačujúca sa tým, že v prípade peroxid obsahujúcich kompozícii obsahuje ďalší tepelný stabilizátor, a v prípade kompozícií zosieťovaných polyadíciou obsahuje inhibítor zosieťovania.

10. Použitie kombinácie od 0,1 do 5%, vztiahnuté na hmotnosť kompozície, častíc oxidu titaničitého TiO₂ veľkosti najviac 80 nm a povrchovo ošetrených tak, že oxid titaničitý sa môže rozptýliť v silikónovej štruktúre v podstate bez akejkoľvek štruktúry ako 80 nm, a organického alebo anorganického pigmentu na výrobu organopolysiloxánových kompozícií obsahujúcich diorganopolysiloxánovú gumu, kremičité vystužovacie plnidlo a zosieťujúcu sústavu, ktorá v prípade peroxidom zosieťovateľnej kompozície obsahuje aspoň jeden organický peroxid, a ktorá v prípade kompozície zosieťujúccj sa polyadíciou obsahuje aspoň jeden polyorganohydrogensiloxán obsahujúci na molekulu aspoň 2 vodíkové atómy pripojené na kremík, a platinový katalyzátor, pričom v prípade kompozície zosieťujúcej sa polyadíciou diorganopolysiloxánová guma ďalej nevyhnutne má na molekulu aspoň dve alkenylové skupiny a tieto skupiny sú pripojené na kremík, a pričom kompozícia zosieťovaním poskytuje farebný, tepelne stabilný elastomér, ale bez pastelového odtieňa.

11. Použitie podľa nároku 10, vyznačujúce sa t ý m , že sa aplikuje na výrobu organopolysiloxánovej kompozície podľa ktoréhokoľvek z nárokov 2 až 9.

12. Spôsob výroby dielcov z farebného, tepelne stabilného silikónového elastoméru, vyznačujúci sa tým, žc spočíva v spracovaní organopolysiloxánovej kompozície podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 9 jej zosieťovaním.

13. Dielec z farebného, tepelne stabilného silikónového elastoméru, vyznačujúci sa t ý m , že je získateľný uskutočnením spôsobu podľa nároku 12.