SK285510B6

SK285510B6 - Kompozícia na úpravu pôd, spôsob jej prípravy a jej použitie

Info

Publication number: SK285510B6
Application number: SK684-99A
Authority: SK
Inventors: Alain Laudet; Tichelen Etienne Van; Daniel Antoine Angel Puiatti; Lucien Marie Louis Joseph Destexhe
Original assignee: S. A. Lhoist Recherche Et Developpement
Priority date: 1996-11-26
Filing date: 1997-11-25
Publication date: 2007-03-01
Also published as: YU22999A; NO992504D0; HU228271B1; DE69700952T3; SI0880569T1; US6406538B1; HUP0000192A3; AU5218398A; HUP0000192A2; EA199900501A1; US6699322B2; US20020152933A1; DK0880569T4; SK68499A3; EA001542B1; EP0880569B1; SI0880569T2; EP0880569A1; CZ180399A3; CN1238797A

Abstract

Kompozícia na úpravu pôd obsahuje nehasené vápno a nevodnú kvapalnú prísadu, kde nehasené vápno je vo forme prášku s časticami majúcimi veľkosť menšiu ako 2 mm, z ktorých časť pozostáva z častíc menších ako 32 um. Nevodná kvapalná prísada je zlúčenina vybratá zo skupiny obsahujúcej minerálne oleje a polyolefíny a ich zmesi a je obsiahnutá v kompozícii v obmedzenom množstve rádovo 0,1 až 5 % hmotn., vztiahnuté na celkovú hmotnosť kompozície, a ktorá má schopnosť zhlukovať častice menšie ako 32 um. Táto kompozícia na úpravu pôd obsahuje zhluky častíc menších ako 32 um, ktoré sú tvorené touto nevodnou kvapalnou prísadou a ktoré uvoľnia v prítomnosti vlhkosti častice menšie ako 32 mím. Kompozícia má pritom zrnitosť, kde častice menšie ako 32 um predstavujú menej ako 20 % hmotnosti celkovej kompozície, výhodne menej ako 10 % hmotnosti. Ďalej sa potom vynález týka spôsobu prípravy kompozície,ktorý obsahuje krok mletia nehaseného vápna na jemný prášok, ďalej krok pridania kvapalnej prísady do tohto prášku miešania získanej kompozície. Nakoniec sa vynález týka aj použitia kompozície na jejaplikáciu pri úprave a stabilizácii pôd na staveniskách.

Description

Oblasť techniky

Predložený vynález sa týka kompozície na úpravu pôd, najmä pôd mokrých, ktorá obsahuje nehasené vápno a nevodnú kvapalnú prísadu, spôsobu prípravy tejto kompozície a j ej použitia.

Doterajší stav techniky

Známe sú úpravy pôd, hlavne pôd mokrých, na ich vysušenie a stabilizáciu, najmä ak sú tieto pôdy určené na to, aby slúžili ako základy na veľké stavebné diela, ako sú napríklad výstavba ciest, parkovísk atď. Na tento účel sa pôda zmieša s práškovým hydraulickým spojivom alebo práškovým nehaseným vápnom. Tieto úpravy obsahujú prenos práškového nehaseného vápna alebo hydraulického spojiva z akumulačnej nádrže rozmetovacieho vozidla, rozmetávanie daného prášku na upravovanú pôdu a miešanie prášku s upravovanou pôdou, napr. oraním. Aby sa dosiahli vhodné prenosové podmienky, musí byť použitý prášok veľmi tekutý, t. j. musí mať takú vhodnú veľkosť častíc, aby voľne pretekal cez rúrky tam, kde sa prenos uskutočňuje normálne pneumaticky. Okrem toho je vhodné používať nehasené vápno alebo spojivo majúce takú dostatočne jemnú veľkosť častíc, aby sa získala disperzia, ktorá je, pokiaľ je to možné, v spracovávanej pôde čo najjednotnejšia, a ktorá má dobrú reaktivitu. Obyčajne sa napr. na základy ciest odporúča, aby nehasené vápno malo veľkosť častíc, ktorá nepresahuje 2 mm (pozri francúzsku normu NFP 98-101).

Použitie takých práškov na úpravu či spracovanie pôd má však určitý počet nevýhod, z ktorých hlavná predstavuje uvoľňovanie vápenatého prachu a/alebo prachu hydraulického spojiva v priebehu uvedenej úpravy, t. j. v priebehu rozmetávania, ako aj v priebehu orby. Pri vetre je niekedy možné pozorovať prenos spracovávaného produktu vetrom o viac ako 20 až 30 metrov od daného miesta. Keď sa tento prach usádza na vlhkých alebo mokrých povrchoch, alebo na akomkoľvek nechránenom živom organizme, výsledok jc náhly vzostup pH (najmä v prípade vápna) alebo priľnavosti produktu na týchto povrchoch po hydraulickom nastavení (ustálení). Predtým spomenuté emisie prachu tak možno budú agresívne proti životnému prostrediu (korózie, škody na susediacich kultúrach atď.) a tak môžu mať za následok zanechanie viditeľných a priľnutých zvyškov na povrchoch, ktoré pokrývajú, ktoré sú nevzhľadné napr. v mestskom životnom prostredí (pozri napr. M. SCHAEFFNER a J.-C. VALEUX, Emissions de poussierés de chaux et/’ou de liants hydraulique sur les chantiers de traitement de sols et de retraitement de chaussées, réalité et remédes; Bulletin de liaison des laboratoires des Ponts et Chaussées, [Emisie prachu z vápna a/alebo hydraulických spojív na miestach, kde sú upravované príslušné pôdy a naopak opätovne upravované vozovky; realita a nápravy], 198, júl - august 1995).

Známe sú postupy na stabilizáciu pôd pri zemných prácach alebo na cestné základy, ktoré zhŕňajú rozmetávanie alebo rozširovanie riedkeho vápenného blata na upravovanú pôdu. Tento typ spracovania alebo úpravy je použiteľný len v prípade suchých pôd, napr. vo veľmi slnečných oblastiach. Nie je použiteľný v prípade mierne až veľmi mokrých pôd.

Tak isto je známy produkt na stabilizáciu pôdy v produktoch stavebného inžinierstva, vrátane haseného vápna (hydroxidu vápenatého), bezvodnej alebo hydratovanej sadry a vody alebo vodného roztoku obsahujúceho protiprachový prostriedok (pozri Derwentov abstrakt z JP-5222366:

prístupové číslo 93-309364). Tento výrobok používa vodu alebo vodný roztok a, ako pri riedkom vápennom blate, tak isto je absolútne nevhodný na spracovanie a stabilizáciu pôd, ktoré sú mierne až veľmi mokré, ako je to napr. v prípade tohto vynálezu.

Pri prášku nehaseného vápna je tak isto známa úprava povrchu, kde sú častice nehaseného vápna potiahnuté organickou zlúčeninou, uprednostnené v roztoku v organickom rozpúšťadle. Len čo sú tieto častice úplne potiahnuté, práškové nehasené vápno má význačne zväčšenú odolnosť na vlhkosť a zvýšenú tekutosť, ktorá zlepšuje dopravné a skladovacie podmienky (pozri Japioho anotáciu JP-58180225). Ak však je nutné použitie tohto prášku, je najskôr nevyhnutné obnovenie jeho vnútornej reaktivity jeho zahrievaním počas desiatich minút pri teplote približne 400 °C. To zrejme neumožňuje, aby sa s týmto práškom uvažovalo s aplikáciou, na ktorú je zameraný tento vynález.

Podstata vynálezu

Cieľom tohto vynálezu je vyvinúť kompozíciu na úpravu a stabilizáciu pôd, ktorá vyhovuje požiadavkám štátnych predpisov, pričom prekonáva predtým spomenuté nevýhody, ako aj spôsob prípravy takej kompozície a jej použitie.

Tieto problémy sú vyriešené kompozíciou na úpravu pôd, obsahujúcou nehasené vápno a nevodnú kvapalnú prísadu, pričom podstata vynálezu spočíva v tom, že nehasené vápno je vo forme prášku s časticami majúcimi veľkosť menšiu ako 2 mm, z ktorých časť pozostáva z častíc menších ako 32 gm, a ďalej tým, že nevodná kvapalná prísada je zlúčenina vybratá zo skupiny obsahujúcej minerálne oleje a polyolefíny a ich zmesi a je obsiahnutá v kompozícii v obmedzenom množstve rádovo 0,1 až 5 % hmotn., vztiahnuté na celkovú hmotnosť kompozície, a ktorá má schopnosť zhlukovať častice menšie ako 32 gm a ďalej tým, že kompozícia na úpravu pôd obsahuje zhluky častíc menších ako 32 gm, ktoré sú tvorené touto nevodnou kvapalnou prísadou a ktoré uvoľnia v prítomnosti vlhkosti častice menšie ako 32 gm a tým, žc má zrnitosť, kde častice menšie ako 32 gm predstavujú menej ako 20 % hmotnosti celkovej kompozície, výhodne menej ako 10 % jej hmotnosti.

Vynález je možné uskutočniť aj tak, že kompozícia má zrnitosť, kde častice menšie ako 32 gm predstavujú menej ako 5 % hmotnosti celkovej kompozície, výhodne menej ako 3 %jej hmotnosti.

Vynález je tiež možné uskutočniť aj tak, že kompozícia má zrnitosť, kde častice väčšie ako 1 mm predstavujú menej ako 20 % hmotnosti celkovej kompozície, výhodne menej ako 10 % jej hmotnosti a najvýhodnejšie menej ako 1 % jej hmotnosti.

Vynález je možné uskutočniť aj tak, že nevodná kvapalná prísada je hydrofóbna a stráca svoju aglomeračnú schopnosť počas hydratácie aspoň časti nehaseného vápna.

Vynález je ďalej možné uskutočniť aj tak, že nevodná kvapalná prísada je aspoň čiastočne odpariteľná pri teplote reakcie medzi nehaseným vápnom a vodou.

Vynález je možné uskutočniť aj tak, že minerálny olej je biely minerálny olej, ktorý je výhodne zbavený alebo takmer zbavený aromatickej frakcie a polycyklických zlúčenín.

Vynález je možné uskutočniť aj tak, že kompozícia obsahuje 50 až 80 % hmotn. alkánov, najmä 60 až 70 % hmotn. alkánov a 20 až 50 % hmotn. cykloalkánov, najmä 30 až 40 % cykloalkánov.

SK 285510 Β6

Vynález je možné uskutočniť aj tak, že polyolefín je poly-alfa-olefín alebo poly-intemal-olefín.

Vynález je možné uskutočniť aj tak, že kompozícia obsahuje obmedzený podiel tejto kvapalnej prísady v rozsahu 0,5 až 2 %, vztiahnuté na celkovú hmotnosť kompozície.

Vynález je možné uskutočniť aj tak, že kompozícia ďalej obsahuje prostriedok na zvýšenie aglomeračnej schopnosti kvapalnej prísady.

Vynález je možné uskutočniť aj tak, že prostriedkom zvyšujúcim aglomeračnú schopnosť kvapalnej prísady je polybutén.

Vynález je možné uskutočniť aj tak, že kompozícia má čas reaktivity menší ako 25 minút, výhodne menší ako 10 minút, a najmä menej ako 5 minút.

Vynálezcovský spôsob je potom možné uskutočniť aj tak, že obsahuje krok mletia nehaseného vápna na jemný prášok, ďalej krok pridania kvapalnej prísady do tohto prášku a krok miešania získanej kompozície.

Je tiež možné uskutočniť vynálezcovský spôsob aj tak, že obsahuje krok pridania kvapalnej prísady do nehaseného vápna a krok mletia nehaseného vápna na prášok počas alebo po pridaní za súčasného miešania.

Konečne je potom možné vykonávať vynálezcovský spôsob tak, že obsahuje krok zahriatia uvedenej prísady pred jej pridaním na zvýšenie jej tekutosti a zlepšenie podmienok uvedeného pridávania.

Vynález sa tiež týka použitia kompozície na jej aplikáciu pri úprave a stabilizácii pôd na staveniskách.

Nehasené vápno podľa tohto vynálezu znamená vápno získané spaľovaním vápenatých materiálov. Nehasené vápno v podstate obsahuje oxid vápenatý, niekedy s malým obsahom oxidu horečnatého.

Obyčajne používané nehasené vápna majú vo všeobecnosti viac ako 50 % a niekedy ešte viac ako 60 % častíc menších ako 32 pm. Aplikácia nevodnej prísady na práškovú zmes podľa vynálezu redukuje túto frakciu častíc menších ako 32 pm o polovicu a v istých prípadoch viac ako 10 krát, niekedy 30 krát, zatiaľ čo udržuje frakciu s väčšími veľkosťami častíc v približne rovnakých podieloch. Výsledkom je značné zníženie prachových emisií bez akéhokoľvek nepriaznivého vplyvu na tekutosť produktu a na jeho reaktivitu.

Ak je aspoň časť nezhaseného vápna hydratovaná, podľa jedného výhodného uskutočnenia vynálezu je uvedená prísada hydrofóbna a stráca svoju schopnosť aglomerovať. Následkom toho sú jemnejšie častice uvoľňované a rozvádzané či rozdeľované v upravovanej pôde a stabilizované za prítomnosti vlhkosti v danej pôde, zatiaľ čo už nie sú v stave, aby sa rozptýlili bežným vetrom. Príslušný produkt sa môže získať týmto spôsobom, a je práve tak účinný a pôsobí práve tak jednotne v danej pôde ako známe, v súčasnosti používané produkty založené výlučne na nehasenom vápne bez nevýhod týchto ostatných, už spomenutých látok.

Podľa ďalšieho uskutočnenia tohto vynálezu môže uvedená prísada byť pri teplote reakcie medzi nehaseným vápnom a vodou, aspoň čiastočne odparená. Ako je známe, nehasené vápno exotermicky reaguje s vodou. Po miešaní danej kompozície podľa vynálezu s nejakou pôdou reaguje vlhkosť v pôde pri vývoji tepla s nehaseným vápnom. Toto teplo môže na čerstvom vzduchu podporovať odparovanie nevodnej kvapalnej prísady, čo potom uvoľňuje jemnejšie častice, prechodne ňou zhromaždené v skladovanom produkte.

Prísada podľa tohto vynálezu je látkou vybratou zo skupiny obsahujúcej minerálne oleje a polyolefíny a ich zmesi. Ako minerálny olej daná kompozícia podľa vynále zu obsahuje biely minerálny olej, ktorý je prednostne zbavený alebo takmer zbavený aromatickej frakcie a polynukleámych zlúčenín. Výhodne biely minerálny olej obsahuje 50 až 80 % alkánov a 20 až 50 % cykloalkánov.

Ako polyolefín kompozícia podľa vynálezu obsahuje poly-alfa-olefín alebo poly-intra-olefín.

Kompozícia podľa vynálezu obsahuje obmedzený podiel nevodnej kvapalnej prísady v rozsahu 0,1 až 5 %, prednostne 0,5 až 2 %, vztiahnuté na celkovú hmotnosť kompozície.

Predmetom vynálezu je tiež spôsob prípravy kompozície na úpravu pôd. Podľa jedného uskutočnenia daného vynálezu tento spôsob zahrnuje mletie nehaseného vápna na jemnú práškovú formu, pridanie kvapalnej prísady do tohto prášku a miešanie získanej kompozície. V priebehu tohto miešania sa pomocou nevodnej kvapalnej prísady získa prechodná aglomerácia jemnejších častíc kompozície, ktorá prednostne zanikne po rozmetaní či rozšírení, najmä hydratáciou nehaseného vápna alebo, čím nastane pri prísade podľa vynálezu strata aglomeračnej schopnosti.

Podľa iného uskutočnenia vynálezu môže daný spôsob rovnako zahŕňať pridanie kvapalnej prísady do nehaseného vápna a mletie nehaseného vápna počas alebo po uvedenom pridaní za súčasného miešania. Tento spôsob má výhodu mletia a miešania v jednom kroku.

Ak je pri okolitej teplote kvapalná prísada príliš viskózna, môže sa uskutočniť jej predhriatie pred jej pridaním. Možno predpokladať, že kinematická viskozita kvapalnej prísady v čase, keď sa pridáva, by prednostne nemala presiahnuť 20 cP a výhodnejšie 15 cP. Môže sa predpokladať pridávanie napr. pri 40 °C.

Daný vynález sa rovnako týka aj použitia opísanej kompozície, na použitie na úpravu a stabilizáciu pôd, najmä pôd, ktoré sú pomerne mokré, napr. mokrého ílu, hlinitých alebo vápencových pôd. Také kompozície sa použijú napr. na plniace materiály, cestné základy, obnovu starých komunikácií, tvorbu priemyselných plošín alebo rámp, vytváranie cestných systémov v mestských sídliskách alebo v poľnohospodárskych oblastiach.

Ďalšie podrobnosti a zvláštne charakteristické rysy vynálezu sa stanú zrejmými z uvedeného opisu neobmedzujúcich príkladov uskutočnení.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Predložený obrázok ukazuje testovacie zariadenie na meranie prachovej emisie.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1 g bieleho minerálneho oleja sa rozprášilo na 1 kg nehaseného vápna, ako sa používa na cestách. Zmes sa potom miešala počas 10 minút v laboratórnej miešačke (Hobartovej miešačke).

Biely minerálny olej bol zmesou alkánov a cykloalkánov v rozsahu 68 a 32 % s obsahom aromatických látok menším ako 1 ppm a polynuleámych zlúčenín menším ako 1 ppb. Jeho priemerná molekulová hmotnosť bola 340 až 360. Jeho kinematická viskozita pri 40 °C bola 15 cP.

Testovacie zariadenie použité v laboratóriu na meranie prachovej emisie je ukázané na jedinom sprievodnom obrázku. Obsahuje:

- vibračné dávkovacie zariadenie 1, známe v tomto odbore,

- lievik 2,

- zvislý rad či kolónu 3 valcovacích nádob, z ktorých horný článok 4 podopiera lievik 2, pričom každý zo štyroch nasledujúcich článkov 5 až 8 je vybavený prípojkou 9 spojenou cez zberač s neukázaným stojanovým nasávacím čerpadlom a s prípojkou 10 pôsobiacou ako prívod vzduchu,

- nádobu 11, umiestnenú na spodku kolóny 3 (200 mm v priemere),

- uvedené ručné stojanové nasávacie čerpadlo,

- dva ventily (neukázané) na reguláciu znižovania tlaku vzduchu a

- rovnako neukázaný manometer v tvare U.

Toto zariadenie umožnilo modelovať pád vápna za prítomnosti bočného vetra, ktorý sa vytvoril umiestnením zariadenia pod znížený tlak (100 mm vodného stĺpca). Po danom páde sa určila hmotnosť prášku zhromaždeného pri základni kolóny 3 a následne percentuálne množstvo vápna neseného pohybom vzduchu.

Po páde jedného kg neupraveného nehaseného vápna bolo v nádobe 11 zhromaždené 897 g vápna, čo zodpovedalo strate 10,3 %. V priebehu rovnakej skúšky s nehaseným vápnom po jeho úprave či spracovaní podľa tohto vynálezu sa opätovne získalo 948 g, t. j. strata predstavovala 5,2 %. Daná úprava tak mala za následok zníženie prachovej emisie o ± 50 %. Distribúcia veľkosti častíc (zrnitosť) neupraveného a upraveného vápna, ktorá sa merala sitovaním pri zníženom tlaku vzduchu (zariadenie konštruované Alpinom), ako aj ich reaktivity, sú ukázané v nasledujúcej tabuľke:

Zrnitosť	Neupravené vápno	Upravené vápno
< 32 pm	47,8 %	7,4 %
32-45 pm	6%	17,8%
45-63 pm	5,2 %	9,2 %
63-90 pm	6,2 %	16,4%
90-160 pm	11,4%	19,4%
160-250 pm	7,2 %	7,4 %
250-500 pm	11,8%	14,6%
0,5-1 mm	4,2 %	6,2 %
> 1 mm	0,2 %	1,6%
Reaktivita	6,3 minút	7,3 minút

Stanovenie reaktivity vápna bolo založené na exotermickej povahe hydratačnej reakcie nehaseného vápna. Pozostávalo z merania zvýšenej teploty s časom. Tieto merania sa vykonali podľa normy DIN 1060 (Časť 3: Skúšobný postup 10) z roku 1982. Výsledky sa vyjadrili ako čas potrebný od začiatku hydratačnej reakcie 150 g nehaseného vápna so 600 g vody na dosiahnutie teploty 60 °C, pričom začiatočná teplota bola 20 °C.

Príklad 2

Použilo sa 10 g poly-alfa-olefínu (Nextbase 2002 z NESTE) na 1 kg nehaseného vápna, ako sa používa na cestách. Zmes sa potom počas 109 minút miešala v laboratórnej miešačke (Hobartovej miešačke). Pred príslušnou úpravou percentuálna časť prachových emisií meraná laboratórnou pádovou skúškou, ktorá je opísaná v príklade 1, predstavovala 11,1 %. Teraz bola pre upravené vápno 5,3 %, t. j. zníženie množstva prachu predstavovalo ± 52 %. Distribúcia veľkosti častíc (zrnitosť) neupraveného vápna a upraveného vápna, ako aj ich reaktivity sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Zrnitosť Neupravené vápno Upravené vápno (zrnitosť)

< 32 pm	51,2%	6%
32 - 45 pm	5,2 %	15,2%
45 - 63 pm	6,4 %	9,6 %
63 - 90 pm	6,8 %	23,6 %
90 - 160 pm	12.4%	20,8 %
160 - 250 pm	7,2 %	6,4 %
250 - 500 pm	8%	13,6%
0,5 - 1 mm	2,8 %	4,4 %
> 1 mm	0%	0,4 %
Reaktivita	6,7 minút	7,4 minút
Príklad 3

g poly-alfa-olefínu (MX 2101 z MIXOIL) sa rozprášilo na 1 kg nehaseného vápna, ako sa používa na cestách. Táto zmes sa potom miešala počas 10 minút v laboratórnej miešačke (Hobartovej miešačke). Pred príslušnou úpravou percentuálna časť prachových emisií meraná laboratórnou skúškou pádom, ktorá je opísaná v príklade 1, predstavovala 8,8 %. Potom bolo pre upravené vápno toto množstvo 3 %, t. j. zníženie množstva prachu predstavovalo ± 66 %. Distribúcia veľkostí častíc (zrnitosť) neupraveného vápna a upraveného vápna, ako aj ich reaktivity sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Zrnitosť Neupravené vápno Upravené vápno (zrnitosť)

< 32 pm	55,6 %	8%
32 - 45 pm	4%	12%
45 - 63 pm	5 %	9,6 %
63 - 90 pm	5,8 %	22,4 %
90- 160 pm	9,8 %	24%
160 - 250 pm	6,8 %	7,2 %
250 - 500 pm	9,2 %	11,2%
0,5 - 1 mm	3,6 %	4,8 %
> 1 mm	0,2 %	0,8 %
Reaktivita	6,7 minút	7 minút
Príklad 4

Jedna tona nehaseného vápna, ktoré sa používa na cestách, sa spracovala (upravila) v priemyselnom miešacom granulátore kľukatého typu vybaveného dispergujúcimi tyčami a nožmi (GRC konštruovaný GMV Impianti/Taliansko). Biely minerálny olej, ako je opísaný v príklade 1, sa odmeriaval, do rozsahu 1 %, pomocou objemového či odmerového čerpadla a dispergoval vo vápennej hmote pôsobením odstredivej sily vytváranej otáčaním daných no-

žov. Percentné prachové emisie merané laboratórnou pádovou skúškou z príkladu 1 predstavovali 8,1 % pred úpravou vápna a 3,4 % pre upravené vápno t. j. zníženie prachu predstavovalo ±58 %. Distribúcia veľkostí častíc (zrnitosť) neupraveného a upraveného vápna, ako aj ich reaktivity, sú ukázané v uvedenej tabuľke:
Zrnitosť Neupravené vápno	Upravené vápno (zrnitosť)
< 32 pm	57,8 %	2,6 %
32 - 45 pm	4,8 %	4,4 %
45 - 63 pm	5,0 %	3,8 %
63 - 90 pm	8,8 %	9,0 %
90 - 160 pm	5,8 %	22,0 %
160 - 250 pm	9,2 %	14,7 %
250 - 500 pm	3,8 %	8,1 %
0,5 - 1 mm	0,4 %	25,0 %
> 1 mm	0,2 %	10,4%
Reaktivita	4 minúty	5,6 minút

Príklad 5

Tridsať ton nehaseného vápna s veľkosťou zŕn 5 až 15 mm sa mlelo v priemyselnom zariadení majúcom na vstupe kladivový mlyn vybavený vlhčiacou (postrckovacou) tyčou. Prísada (biely minerálny olej) sa vstrekovala na vápno pri jeho vstupe do mlyna v pomere 13 kg na tonu vápna. Po mletí sa získalo nehasené vápno, ako sa používa na cestách, s veľkosťou zŕn menej ako 2 mm. Tento produkt sa potom počas jeho prenosu pomocou závitovky v kaskádach do skladovacieho zásobníka (sila) homogemzoval. Percentuálne množstvá prachových emisií merané laboratórnou pádovou skúškou boli 8,5 % pred úpravou vápna a 4,2 % pre upravené vápno, t. j. zníženie prachu predstavovalo ± 50 %. Distribúcia veľkosti častíc (zrnitosť) nespracovaného a spracovaného vápna, ako aj ich reaktivity sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Zrnitosť Neupravené vápno Upravené vápno (zrnitosť)

< 32 pm	55,2 %	2,2 %
32 - 45 pm	4,0 %	9,4 %
45 - 63 pm	5,6 %	3,4 %
63 - 90 pm	5,6 %	8,6 %
90 - 160 pm	9,6 %	30,2 %
160 - 250 pm	7,2 %	8,4 %
250 - 500 pm	9,2 %	18,6 %
0,5 - 1 mm	3,6 %	13,6 %
> 1 mm	0%	5,6 %
Reaktivita	3,45 minúty	4,3 minúty

Porovnávacie meranie prachových emisii v priebehu rozmetávania spracovaného a nespracovaného nehaseného vápna cestnej kvality na danom mieste sa uskutočnilo technikou Centre technique des Industries Aérauliques et Thermiques (CETIAT, 69604 Villeurbanne/France). Určovanie priemernej hladiny prachových emisií na okrajoch daného miesta, kde bolo rozmetávanie vykonané, sa skladalo z odsávania a filtrácie známeho objemu vzduchu a potom váženia zberného filtra. Koncentrácia prachu sa definovala ako pomer hodnoty pevných častíc zadržaných daným filtrom a objemu odobratého vzduchu. Vyjadrila sa v mg/m³ vzduchu. Rôzne vzorky sa odoberali vo výške medzi 1 a 1,5 m pomocou prístroja podľa francúzskej normy NF X 43-021 vzťahujúcej sa na „Odber vzoriek časticových materiálov na filtri v suspenzii okolitého vzduchu“. Toto meranie demonštrovalo, že koncentrácia prachu v priebehu rozmetávania upraveného nehaseného vápna bola aspoň desaťkrát menšia ako koncentrácia nameraná v priebehu rozmetávania nespracovaného nehaseného vápna. V realizovanom príklade sa získala, za prítomnosti bočného vetra 3 m za sekundu až do 20 m od rozmetávacej oblasti, priemerná koncentrácia medzi 45 a 50 mg/Nm³ pre neupravené vápno, zatiaľ čo pri rovnakých podmienkach sa získala priemerná hodnota radu 3 mg/Nm³ pre vápno upravené podľa tohto vynálezu.

Príklad 6

Tridsať ton vápna používaného na cestách sa mlelo a upravilo v zariadení a podľa podmienok opísaných v príklade 5, ale s pridaním bieleho minerálneho oleja v množstve 6 kg na tonu vápna. Percentuálne množstvá prachových emisii merané laboratórnou pádovou skúškou boli 10,1 % pred úpravou vápna a 4,4 % pre upravené vápno, t. j. zníženie prachu predstavovalo ± 55 %. Distribúcia veľkostí častíc (zrnitosť) neupraveného a upraveného vápna, rovnako ako ich reaktivity sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Zrnitosť Neupravené vápno Upravené vápno (zrnitosť)

<32 pm	48,6 %	2,8 %
32 -45 pm	6,2 %	6,2 %
45 - 63 pm	4,6 %	5,8 %
63 - 90 pm	5,2 %	11,8%
90 - 160 pm	10,6 %	32,2 %
160 - 250 pm	8,6 %	9,6 %
250 - 500 pm	11,6%	17,2%
0,5 - 1 mm	4,4 %	12,2 %
> 1 mm	0,2 %	2,2 %
Reaktivita	3,9 minút	4,1 minúty

Ako je vidieť vo všetkých týchto príkladoch 1 až 6 existuje významné zníženie v množstve jemnejších frakcií a upravených frakcií a zachovanie alebo bezvýznamné, či nepatrné zvýšenie frakcií s priemernou veľkosťou častíc: 63 až 160 pm, eventuálne 250 pm pre nehasené vápno a 32 až 90 pm pre cementy a iné spojivá.

Táto modifikácia podielu veľkosti častíc nemá nijaký reálny účinok na reaktivitu príslušných druhov vápna, ani na ich tekutosť.

Ako je možné vidieť na uvedenom príklade 7, účinky nehaseného vápna na prirodzené pôdy podľa vynálezu nie sú úpravou týchto druhov vápna nijako ovplyvňované.

Príklad 7

V laboratóriu sa vykonal prieskum na stanovenie účinkov antiprachovej úpravy na vlastnosti cestného nehaseného vápna, častice ktorého mali veľkosť menšiu ako 2 mm, podľa francúzskej normy NF P 98-101 (jún 1991). Po charakterizácii vápna pred úpravou a po úprave vápna podľa tohto vynálezu sa zistila skutočnosť, že úprava podľa vynálezu nemení významnou mierou reaktivitu vápna, vápno sa modifikovalo iba z hľadiska distribúcie veľkosti častíc (zrnitosti) a upravené vápno sa stalo homometrickým.

Účinky na príslušnú hlinu sa merali pomocou skúšky IPI (Indice Portant Immédiat podľa francúzskej normy NF P 94-078 z decembra 1992) a skúškou CBR (Califomian Bearing Ratio podľa francúzskej normy NF P 94-078 z decembra 1992) po ponorení do vody na štyri dni. Na každý z dvoch typov vápna sa uskutočnili dva prídavky: 1,5 a 3 % na hmotnosť suchej pôdy. Začiatočný obsah vody v pôde pred úpravou bol 19 a 21 %, čo zodpovedalo WOPN + 2 a WOPN + 4 (štandardná Proctorova skúška podľa francúzskej normy NF P 94-093 z decembra 1993).

Výsledky boli nasledujúce:

Nech ide o akýkoľvek typ vápna a ak sú okrem toho všetky faktory rovnaké (začiatočný obsah vody v pôde, hustota testovaných vzoriek a množstvo pridávaného vápna), dané indexy IPI boli po úprave s vápnom významne vyššie ako IPI merané pred úpravou a dosiahli porovnateľné hodnoty, pričom sa do úvahy berie rozptyl daného testu.

Nech ide o akýkoľvek typ vápna, po ponorení do vody na štyri dni bolo lineárne napučiavanie, čo sa meralo podľa spôsobu CBR, tak isto na porovnateľnej úrovni a menšie ako 0,15 % vo všetkých prípadoch.

Tieto skúšky ukázali, že antiprachová úprava podľa daného vynálezu nezmenila významnou mierou účinky nehaseného vápna na prírodné pôdy, úroda sa zlepšila a napučiavanie sa, nech ide o akýkoľvek typ vápna, v rovnakých pomeroch znížilo.

Je potrebné chápať, že predložený vynález v žiadnom ohľade je nie obmedzený na predtým opísané uskutočnenia, a že okrem toho sa môžu vykonať mnohé zmeny v rámci rozsahu predložených nárokov.

Claims

1. Kompozícia na úpravu pôd, obsahujúca nehasené vápno a nevodnú kvapalnú prísadu, vyznačujúca sa t ý m , že nehasené vápno je vo forme prášku s časticami majúcimi veľkosť menšiu ako 2 mm, z ktorých časť pozostáva z častíc menších ako 32 gm, a ďalej tým, že nevodná kvapalná prísada je zlúčenina vybratá zo skupiny obsahujúcej minerálne oleje a polyolefíny a ich zmesi a je obsiahnutá v kompozícii v obmedzenom množstve rádovo 0,1 až 5 % hmotn., vztiahnuté na celkovú hmotnosť kompozície, a ktorá má schopnosť zhlukovať častice menšie ako 32 gm a ďalej tým, že kompozícia na úpravu pôd obsahuje zhluky častíc menších ako 32 gm, ktoré sú tvorené touto nevodnou kvapalnou prísadou a ktoré uvoľnia v prítomnosti vlhkosti častice menšie ako 32 gm a tým, že má zrnitosť, kde častice menšie ako 32 gm predstavujú menej ako 30 % hmotnosti celkovej kompozície, výhodne menej ako 10 % jej hmotnosti.

2. Kompozícia na úpravu pôd podľa nároku 1, v y značujúca sa tým, že má zrnitosť, kde častice menšie ako 32 gm predstavujú menej ako 5 % hmotnosti celkovej kompozície, výhodne menej ako 3 % jej hmotnosti.

3. Kompozícia na úpravu pôd podľa ktoréhokoľvek z nárokov la 2, vyznačujúca sa tým, že má zrnitosť, kde častice väčšie ako 1 mm predstavujú menej ako 20 % hmotnosti celkovej kompozície, výhodne menej ako 10 %jej hmotnosti a najvýhodnejšie menej ako 1 %jej hmotnosti.

4. Kompozícia na úpravu pôd podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačujúca sa tým, že nevodná kvapalná prísada je hydrofóbna a stráca svoju aglomeračnú schopnosť počas hydratácie aspoň časti nehaseného vápna.

5. Kompozícia na úpravu pôd podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4, vyznačujúca sa tým, že nevodná kvapalná prísada je aspoň čiastočne odpariteľná pri teplote reakcie medzi nehaseným vápnom a vodou.

6. Kompozícia na úpravu pôd podľa ktoréhokoľvek nároku laž 5, vyznačujúca sa tým, že minerálny olej je biely minerálny olej, ktorý je výhodne zbavený alebo takmer zbavený aromatickej frakcie a polycyklických zlúčenín.

7. Kompozícia na úpravu pôd podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 6, vyznačujúca sa tým, že obsahuje 50 až 80 % hmotn. alkánov, najmä 60 až 70 % hmotn. alkánov a 20 až 50 % hmotn. cykloalkánov, najmä 30 až 40 % cykloalkánov.

8. Kompozícia podľa nároku 1,vyznačujúca sa t ý m , že polyolefin je poly-alfa-olefín alebo poly-intemal-olefín.

9. Kompozícia podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 8, vyznačujúca sa tým, že obsahuje obmedzený podiel tejto kvapalnej prísady v rozsahu 0,5 až 2 %, vztiahnuté na celkovú hmotnosť kompozície.

10. Kompozícia podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 9, vyznačujúca sa tým, že ďalej obsahuje prostriedok na zvýšenie aglomeračnej schopnosti kvapalnej prísady.

11. Kompozícia podľa nároku 10, vyznačujúca sa t ý m , že prostriedkom zvyšujúcim aglomeračnú schopnosť kvapalnej prísady je polybutén.

12. Kompozícia podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 11,vyznačujúca sa t ý m, že má čas reaktivity menší ako 25 minút, výhodne menší ako 10 minút a najmä menej ako 5 minút.

13. Spôsob prípravy kompozície na úpravu pôd podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 12, vyznačujúci sa t ý m , že obsahuje krok mletia nehaseného vápna na jemný prášok, ďalej krok pridania kvapalnej prísady do tohto prášku a krok miešania získanej kompozície.

14. Spôsob prípravy kompozície na úpravu pôd podľa nároku 13, vyznačujúci sa tým, že obsahuje krok pridania kvapalnej prísady do nehaseného vápna a krok mletia nehaseného vápna na prášok počas alebo po pridaní za súčasného miešania.

15. Spôsob prípravy kompozície podľa ktoréhokoľvek z nárokov 13 alebo 14, vyznačujúci sa tým, že obsahuje krok zahriatia uvedenej prísady pred jej pridaním na zvýšenie jej tekutosti a zlepšenie podmienok uvedeného pridávania.

16. Použitie kompozície podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 12 na jej aplikáciu pri úprave a stabilizácii pôd na staveniskách.