SK284041B6 - Spirocyklická metaloproteázová inhibítorová zlúčenina a jej použitie - Google Patents

Abstract

Je opísaná spirocyklická metaloproteázová inhibítorová zlúčenina všeobecného vzorca (I) s významom substituentov uvedených v nároku 1 a jej optické izoméry, diastereoméry, enantioméry alebo ich farmaceuticky prijateľné soli, biohydrolyzovateľné amidy, estery alebo imidy, ktoré sa používajú na prípravu liečiv na liečenie chorôb súvisiacich s nežiaducou aktivitou metaloproteáz.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález opisuje spirocyklickú metaloproteázovú inhibítorovú zlúčeninu a jej optické izoméry, diastereoméry, enantioméry alebo ich farmaceutický prijateľné soli, biohydrolyzovateľné amidy, estery alebo imidy, ktoré sa používajú na prípravu liečiv na liečenie chorôb súvisiacich s nežiaducou aktivitou metaloproteáz.

Doterajší stav techniky

Veľa štruktúrne príbuzných metaloproteáz [MPs] ovplyvňuje rozklad štrukturálnych proteínov. Tieto metaloproteázy často pôsobia na intracelulárny matrix, a teda sa zúčastňujú rozkladov a premien tkanív. Takéto proteíny sú uvádzané ako metaloproteázy alebo MPs. Podľa sekvenčnej homológie existuje niekoľko odlišných rodín MPs. Niekoľko rodín známych MPs a ich príklady sú opísané v technike.

Tieto MPs obsahujú matrix-metaloproteázy [MMPs], zinkové mataloproteázy, veľa membránovo viazaných mataloproteáz, TNF premieňajúce enzýmy, angiotenzín premieňajúci enzýmy (ACEs), rozkladajúci enzýmy a tiež ADAMs (pozri Wolfsberg a spol., 131 J. Celí Bio. 275 - 78, október, 1995) a enkefalinázy. Príklady MPs obsahujú ľudskú kožnú fibroblastovú kolaenázu, ľudskú kožnú fibroblastovú gelatinázu, ľudskú hlienovú kolagenázu, agrekanázu a želatinázu a ľudský stromelyzín. Kolagenáza, stromelyzín, agrekanáza a príbuzné enzýmy sú dôležité na určenie príznakov mnohých chorôb. Potencionálne terapeutické indikácie MP inhibitorov boli opísané v literatúre, napríklad v U.S. Patente 5 506 242 (Ciba Geigy Corp.); U.S. Patente 5 403 952 (Merck a Co.); PCT publikoval aplikáciu WO 96/06074 (British Bio Tech Ltd); PCT Publication WO 96/00214 (Ciba Geigi); WO 95/35275 (British Bio Tech Ltd); WO 95/35276 (British Bio Tech Ltd); WO 95/33731 (Hoffman-LaRoche); WO 95/33709 (Hoffman-LaRoche); WO 95/32944 (British Bio Tech Ltd); WO 95/26989 (Merck); WO 9529892 (DuPont Merck); WO 95/24921 (Inst. Opthamology); WO 95/23790 (SmithKline Beecham); WO 95/22966 (Sanofi Winthrop); WO 95/19965 (Glycomed); WO 95/19956 (British Bio Tech Ltd); WO 95/19957 (British Bio Tech Ltd); WO 95/19961 (British Bio Tech Ltd); WO 95/13289 (Chiro-science Ltd.); WO 95/12603 (Syntex); WO 95/09633 (Florida State Univ.); WO 95/09620 (Florida State Univ.); WO 95/04033 (Celltech); WO 94/25434 (Celltech); WO 94/25435 (Celltech); WO 93/14112 (Merck); WO 94/0019 (Glaxo); WO 93/21942 (British Bio Tech Ltd); WO 92/22523 (Res. Corp. Tech. Inc.); WO 94/10990 (British Bio Tech Ltd); WO 93/09090 (Yamanouchi); a British patents GB 2282598 (Merck) a GB 2268934 (British Bio Tech Ltd); Published European Patent Applications EP 95/684240 (Hoffman LaRoche); EP 574758 (Hoffman LaRoche); EP 575844 (Hoffman LaRoche); Published Japanese Applications; JP 08053403 (Fujusowa Pharm. Co Ltd.); JP 7304770 (Kanebo Ltd.); a Bird a spol. J. Med. Chem. 37, 158 až 69 (1994). Príklady potcncionálneho terapeutického využitia MP inhibitorov obsahujú reumatickú artritídu (Mullins, D. E. a Biochim. Biophys. Acta 695, 117 až 214 (1983)), zápal kostných kĺbov (Henderson B., et al., Drugs of the Future 15, 495 - 508 (1990); metastázy nádorových buniek (ibid, Broadhurst M. J. et al., European Patent Application 276, 436 (1987), Reich, R. a spol., 48 Cancer Res., 3307 až 3312 (1988); a rôzne vredy a vredovité stavy tkanív. Napríklad, vredovité stavy tkanív môžu vzniknúť v rohovke následkom poleptania zásadou alebo infekciou spôsobenou Pseudomonas aeruginosa, Acanthamoeba, prostým oparom a vírusovými kravskými kiahňami.

Iné príklady stavov charakterizovaných nežiaducou metaloproteázovou aktivitou sú ochorenia ozubice, pluzgierovania kože, horúčka, zápal a skléra (Cf. DeCicco et al., WO 95/29892 09. 11. 1995).

Vzhľadom na to, že takého metaloproteázy majú úlohu pri mnohých ochoreniach, boli uskutočnené pokusy prípravy inhibitorov týchto enzýmov. Mnoho takýchto inhibítorov je opísaných v literatúre. Príklady obsahujú U.S. Patent č. 5 183 900 vydaný 02. 02. 1993 Galardy; U.S. Patent č. 4 996 358, vydaný 26. 02. 1991 Handa et ah; U.S. Patent č. 4 771 038 vydaný 13. 09. 1988 Wolanin, et al.; U.S. Patent č. 4 743 587 vydaný 10. 05. 1988 Dickens et al.; European Patent Publication č. 575 844 publikovaný 29. 12. 1993 Broadhurst et al.; Intemational Patent Publication č. WO 93/09090 publikovaný 13. 05. 1993 Isomura et al.; Word Patent Publication 92/17460 publikovaný 15. 10. 1992 Markwell et al.; a European Patent Publication č. 498 665 vydaný 12. 08.1992 Beckett et al.

Metaloproteázové inhibítory sú vhodné na liečenie chorôb spôsobených aspoň sčasti poškodením štruktúrnych proteínov. I keď boli pripravené rôzne inhibítory, pretrváva stále potreba silných inhibitorov matrixových metaloproteáz využiteľných na liečbu takých chorôb. Používatelia s prekvapením zistili, že spirocyklické zlúčeniny opisované v tomto vynáleze sú silnými inhibítormi metaloproteáz.

Podstata vynálezu

Doterajšie nedostatky odstraňuje riešenie podľa vynálezu, ktorého podstatou je spirocyklická metaloproteázová inhibítorová zlúčenina všeobecného vzorca (I)

(I),

Ar je fenyl alebo tienyl, nesubstituovaný alebo substituovaný jedným alebo viacerými substituentmi vybranými zo skupiny obsahujúcej alkyl, alkenyl, alkoxy, hydroxy, oxo, nitro, amino, aminoalkyl, kyano, halo, karboxy, alkoxyaxetyl, tiol, aryl, cykloalkyl, heteroaryl, piperidyl, morfolinyl, pyrolidinyl, imino, tioxo, hydroxyalkyl, aryloxy, arylalkyl a ich kombinácie;

W nie je prítomný alebo znamená jednu alebo viac nižších alkylových častí;

Y je nezávisle jeden alebo viac vodíkov;

Z je C3-C7 cyklická skupina, ktorej atóm uhlíka je pripojený na iný kruh, a ktorá prípadne zahŕňa heteroatómy dusíka, síry a kyslíka a je prípadne substituovaná alkenylom, alkoxyskupinou, alkoxyacylom, alkylom, aminoskupinou, arylom, arylalkylom, aryloxy, benzimidazolom, benzotiazolom, cykloalkylom, halogénom, heteroalkylom, heterocykloalkylom, hydroxyskupinou, oxoskupinou a pyridyltiolom;

n je 1 alebo 2;

pričom alkylové časti sú C_rC₁₅ alkylmi; alkenylové časti sú C2-C_l5 alkenylmi;

arylové časti sú vybrané zo skupiny obsahujúcej fenyl, tolyl, xylyl, kumenyl, naflyl, bifenyl alebo fluorenyl; cykloalkylové časti sú vybrané zo skupiny obsahujúcej cyklopropyl, cyklobutyl a cyklohexyl;

heteroalkylové časti majú 2 až 8 členov obsahujúce atómy uhlíka a jeden alebo dva heteroatómy;

heteroarylové časti sú vybrané zo skupiny obsahujúcej tienyl, furyl, pyrolyl, pyridinyl, pyrazinyl, tiazolyl, pyrimidinyl, chinolinyl, tetrazolyl, benzotiazolyl, benzofuryl a indolyl;

heterocykloalkylové časti sú C]-C₄ alkyly substituované hetcrockylickým kruhom;

a optické izoméry, diastereoméry alebo enantioméry všeobecného vzorca (I), alebo ich farmaceutický prijateľné soli, biohydrolyzovateľné amidy, estery alebo imidy.

Výhodne v zlúčenine podľa vynálezu je Ar fenyl alebo substituovaný fenyl, najmä fenyl substituovaný halogénom, hydroxyskupinou alebo nitroskupinou.

Ďalším výhodným uskutočnením podľa vynálezu je zlúčenina, v ktorej W je jeden alebo viac vodíkov alebo C_r -C₄ alkyl a substituent Z tvorí 5 až 7 Členný kruh s uhlíkom, ku ktorému je pripojený, pričom Z je kruh nesubstituovaný alebo substituovaný benzimidazolom, benzotiazolom, cykloalkylom, heterocykloalkylom alebo pyridyltiolom. Substituent Z má jeden alebo viac heteroatómov vybraných z kyslíka alebo síry.

Vynález sa týka aj použitia zlúčeniny všeobecného vzorca (I) na prípravu farmaceutického prostriedku a na prípravu liečiva na liečenie chorôb spojených s nežiaducou metaloproteázovou aktivitou cicavcov.

Metaloproteázy, ktoré sú aktívne vo zvlášť nežiaducich miestach (t. j. v orgánoch alebo v určitých typoch buniek), môžu byť rozpoznané zlúčeninami podľa vynálezu, ktoré sú chemicky naviazané na cieľové ligandy špecifické pre marker, akým je protilátka alebo jej fragment, alebo receptorový ligand. Konjugačné metódy sú v stave techniky opísané.

Vynález sa týka aj rôznych iných procesov, ktoré využívajú špecifické vlastnosti týchto zlúčenín. Z iného pohľadu je vynález zameraný na zlúčeniny charakterizované všeobecným vzorcom (I), ktoré sú viazané na pevný nosič. Tieto konjugáty môžu byť využité ako afinitné činidlá na čistenie požadovaných metaloproteáz.

V inej oblasti zlúčeniny podľa vynálezu všeobecného vzorca (I) sú značené. Pretože zlúčeniny podľa tohto vynálezu môžu byť viazané k najmenej jednej metaloproteáze, môže byť značka použitá na detekciu prítomnosti relatívne vysokých koncentrácií metaloproteáz, výhodne matrixových metaloproteáz in vivo a in vitro bunkových kultúr.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) podľa vynálezu môžu byť ďalej naviazané na nosiče, ktoré umožňujú využitie týchto zlúčenín v imunizačných protokoloch na prípravu protilátok špecificky imunoreaktívnych so zlúčeninami tohto vynálezu. Typické metódy naviazania sú opísané v technike. Tieto protilátky sú ďalej použiteľné pri terapii a monitorovaní dávok inhibítorov.

Všetky tu citované odkazy sú včlenené do ďalších odkazov na literatúru.

Definície a použitie jednotlivých termínov:

„Acyl“ alebo „karbonyl“ sú opísané ako radikály, ktoré môžu vzniknúť odstránením hydroxylovej skupiny z karboxylovej kyseliny (napríklad R-C(=O)-). Acylovou skupinou je najmä acetyl, formyl a propionyl.

„Acyloxy“ je akýkoľvek radikál, ktorý má acylový substituent (t. j. -O-acyl), napríklad -O-C(=O)-alkyl.

„Alkoxyacyl“ je acylový radikál (-C(=O)-) obsahujúci alkoxy substituent (t. j. -O-R), napríklad -C(=O)-O-alkyl. Tento radikál môže byť uvádzaný ako ester.

„Acylamino“ je amino radikál obsahujúci acyl substituent (t. j. -N-acyl), napríklad -NH-C(=O)-alkyl.

„Alkenyl“ je nesubstituovaný alebo substituovaný uhľovodíkový reťazec obsahujúci 2 až 15 uhlíkových atómov; výhodnejšie 2 až 10 uhlíkových atómov; najvýhodnejšie 2 až 8; okrem prípadov, keď je uvedené inak. Alkenylové substituenty majú najmenej jednu olefínovú dvojitú väzbu (napríklad vinyl, alyl a butenyl).

„Alkynyl“ je nesubstituovaný alebo substituovaný uhľovodíkový radikálový reťazec s 2 až 15 uhlíkovými atómami, výhodnejšie s 2 až 10 uhlíkovými atómami, najvýhodnejšie s 2 až 8, okrem prípadov, keď je uvedené inak. Reťazec má najmenej jednu trojitú väzbu medzi susediacimi uhlíkmi. „Alkoxy“ je kyslíkový radikál obsahujúci uhľovodíkový substituent, keď uhlíkový reťazec je alkyl alebo alkenyl (t. j. -O-alkyl alebo -O-alkenyl). Výhodné alkoxyskupiny sú napríklad metoxy, etoxy, propoxy a alyloxy.

„Alkoxyalkyl“ je nesubstituovaná alebo substituovaná alkylová skupina substituovaná alkoxy skupinou (t. j. -alkyl-O-alkyl). Výhodnejšie je, keď alkylový zvyšok obsahuje 1 až 6 uhlíkových atómov, najvýhodnejšie sú potom 1 až 3 uhlíkové atómy. Alkoxy zvyšok výhodne obsahuje 1 až 6 uhlíkových atómov, najvýhodnejšie 1 až. 3 uhlíkové atómy.

„Alkyl“ je nesubstituovaný alebo substituovaný nasýtený uhľovodíkový radikál obsahujúci 1 až 15 uhlíkových atómov, výhodnejšie 1 až 10 uhlíkových atómov, najvýhodnejšie 1 až 4, okrem prípadov, keď je uvedené inak. Alkylovou skupinou je napríklad substituovaný a nesubstituovaný metyl, etyl, propyl, izopropyl a butyl.

„Spirocykl“ alebo „spirocyklický“ znamená cyklické skupiny, ktorých uhlík je súčasťou iného kruhu. Tieto cyklické zvyšky môžu mať prirodzenú karbocyklickú alebo heterocyklickú povahu. Heteroatómy, ktoré sú v kostre heterocyklických spirocyklov, sú atómy kyslíka, dusíka a síry. Spirocykly môžu byť substituované alebo nesubstiuované. Substituenty sú oxo, hydroxy, alkyl, cykloalkyl, arylalkyl, alkoxy, amino, heteroalkyl, aryloxy, spojené kruhy (napríklad benzotiol, cykloalkyl, heterocykloalkyl, benzimidazoly, pyridyltiol a iné, ktoré môžu byť aj substituované) a podobne, Heteroatómy heterocyklov môžu byť substituované, keď je to umožnené ich valenciou. Spirocyklické kruhy sú najčastejšie 3- až 7-členné.

Ako „alkylén“ je označený alkyl, alkenyl alebo alkynyl, ktoré sa vyskytujú častejšie vo forme diradikálov ako radikálov.

„Heteroalkylén“ je definovaný podobne ako (diradikálový) alkylén obsahujúci vo svojom reťazci heteroatóm.

„Alkylamino“ je amino radikál s jedným (sekundárny amín) alebo s dvoma (terciálny amín) alkylovými substituentmi (t. j. -N-alkyl). Napríklad metylamino (-NHCH₃), dimetylamino (-NHCH₃)₂, metyletylamino (-N(CH₃)CH₂CH₃).

„Aminoacvl“ je acylový radikál obsahujúci amino substituent (t. j. -C(=O)-N), napríklad -C(=O)-NH₂. Aminoskupina amino-acylového zvyšku môže byť nesubstituovaná (primárny amín) alebo môže byť substituovaná jednou (sekundárny amín) alebo dvoma (terciálny amín) alkylovými skupinami.

„Aryl“ je aromatický karbocyklický kruhový radikál. Arylové skupiny sú hlavne fenyl, tolyl, xylyl, kumenyl, naftyl, bifenyl a fluorenyl. Takéto skupiny môžu byť substituované a nesubstituovaná.

„Arylalkyl“ je alkylový radikál substituovaný arylovou skupinou. Arylalkylovými skupinami sú hlavne benzyl, fenyletyl alebo fenylpropyl. Takéto skupiny môžu byť substituované a nesubstituované. „Arylalkylamino“ je amínový radikál substituovaný arylalkylovou skupinou (napríklad -NH-benzyl). Tieto skupiny môžu byť substituované a nesubstituované.

„Arylamino“ je amínový radikál substituovaný arylovou skupinou (t. j. -NH-aryl). Takéto skupiny môžu byť substituované a nesubstituované.

„Aryloxy“ je kyslíkový radikál nesúci arylový substituent (t. j. -O-aryl). Takéto skupiny môžu byť substituované a nesubstituované.

„Karbocyklický kruh“ je nesubstituovaný alebo substituovaný, nasýtený, nenasýtený alebo aromatický uhľovodíkový kruhový radikál. Karbocyklické kruhy môžu byť monocyklické, spojené, mostíkové alebo spiropolycyklické kruhové systémy. Monocyklické karbocyklické kruhy všeobecne obsahujú 4 až 9 atómov, výhodnejšie 4 až 7 atómov. Polycyklické karbocyklické kruhy obsahujú 7 až 17 atómov, výhodnejšie 7 až 12 atómov. Výhodné polycyklické systémy sú tvorené 4-, 5-, 6- alebo 7-člennými kruhmi, ktorc sú spojene do 5-, 6- alebo 7-členných kruhov.

„Karbocyklický alkyl“ je nesubstituovaný alebo substituovaný alkylový radikál substituovaný karbocyklickým kruhom. Keď nie je špecifikované inak, karbocyklickým kruhom je predovšetkým aryl alebo cykloalkyl, najvýhodnejšie aryl. Karbocyklické alkylové skupiny sú hlavne benzyl, fenyletyl a fenylpropyl.

„Karbocyklický heteroalkyl“ je nesubstituovaný alebo substituovaný heteroalkylový radikál substituovaný karbocyklickým kruhom. Keď nie je špecifikované inak, karbocyklickým kruhom je predovšetkým aryl alebo cykloalkyl, výhodnejšie však aryl. Heteroalkyl je predovšetkým 2-oxopropyl, 2-oxoetyl, 2-tiopropyl alebo 2-tioetyl.

„Karboxyalkyl“ je nesubstituovaný alebo substituovaný alkylový radikál substituovaný karboxylovým (-C(=O)OH) zvyškom, napríklad -CH₂-C(=O)OH.

„Cykloalkyl“ je nasýtený karbocyklický kruhový radikál. Cykloalkylovými skupinami sú hlavne cyklopropyl, cyklobutyl a cyklohexyl.

„Cykloheteroalkyl“ je nasýtený heterocyklický kruh. Cykloheteroalkylované skupiny obsahujú hlavne morfolín, piperadinyl, piperazinyl, tetrahydrofuryl a hydantoinyl.

„Spojené kruhy“ sú kruhy viazané k sebe tak, že spoločne zdieľajú dva z kruhov. Daný kruh môže byť viazaný k viac ako jednému kruhu. Spojené kruhy môžu byť tvorené heteroarylovými, arylovými alebo heterocyklickými radikálmi a podobne.

„Heterocyklický alkyl“ je alkylový radikál substituovaný heterocyklickým kruhom. Heterocyklický kruh je hlavne heteroaryl alebo cykloheteroaryl, výhodnejšie však heteroaryl. Heterocyklické alkyly obsahujú hlavne C, až C₄ alkyly, ktoré majú k sebe výhodne naviazaný hlavne heteroaryl. Výhodnejší je napríklad pirydilalkyl a podobne.

„Heterocyklický heteroalkyl“ je nesubstituovaný alebo substituovaný heteroalkylový radikál substituovaný heterocyklickým kruhom. Heterocyklický kruh je hlavne aryl alebo cykloheteroalkyl, výhodnejšie však aryl.

„Heteroatóm“ je dusík, síra alebo kyslík. Skupiny obsahujúce jeden alebo viac heteroatómov môžu obsahovať rôzne heteroatómy.

„Heteroalkenyl“ je nesubstituovaný alebo substituovaný nenasýtený reťazcový radikál obsahujúci 3 až 8 členov, atómy uhlíka a jeden alebo dva heteroatómy. Reťazec obsahuje najmenej jednu dvojitú mcdziuhlíkovú väzbu.

„Heteroalkyl“ je nesubstituovaný alebo substituovaný nasýtený reťazcový radikál obsahujúci 2 až 8 členov, obsahujúci atómy uhlíka a jeden alebo dva heteroatómy.

„Heterocyklický kruh“ je nesubstituovaný alebo substituovaný nenasýtený alebo aromatický kruhový radikál tvorený uhlíkovými atómami a jedným alebo viacerými heteroatómmi v kruhu. Heterocyklické kruhy sú monocyklické alebo spojené; mostíkové alebo spiropolycyklické systémy. Monocyklické heterocyklické kruhy sa skladajú z 3 až 9 atómov, výhodnejšie zo 4 až 7 atómov. Polycyklické kruhy obsahujú 7 až 17 atómov, výhodnejšie 7 až 13 atómov.

„Heteroaryl“ je aromatický heterocyklický kruh a to monocyklický alebo bicyklický radikál. Heteroarylové skupiny sú hlavne tienyl, furyl, pyroryl, pyridinyl, pyrazinyl, tiazolyl, pyrimidinyl, quinolinyl a tetrazolyl, benzotiazolyl, benzofuryl, indolyl a podobne. Takéto skupiny môžu byť substituované alebo nesubstituované.

„Halo, halogén alebo halid“ sú radikály chlóru, brómu, fluóru alebo jódu. Výhodnými halidmi sú radikály brómu, chlóru a fluóru.

Nižšie uvedené uhľovodíkové skupiny (tzn. nižší alkyl) sú uhľovodíkové reťazce s dĺžkou od 1 do 6, výhodnejšie od 1 do 4 uhlíkových atómov.

Farmaceutický prijateľné soli sú kationické soli vzniknuté z kyslej (t. j. karboxylovej) skupiny alebo anionické soli vytvorené zo zásaditej (t. j. amino) skupiny. Väčšina takýchto solí je známa v technike, ako je opísané vo Word Patent Publication 87/05297, Johnston et al., publikovanom 11. 09. 1987 (uvedené v literárnych odkazoch). Vhodnými kationickými soľami sú alkalické soli (napríklad sodné, draselné), soli kovov alkalických zemín (napríklad horečnaté, vápenaté) a organické soli. „Halidy“ sú vhodnými anionickými soľami (ako napríklad chloridy).

„Biohydrolýzovateľné amidy“ sú amidy zlúčenín, ktoré neinteragujú s inhibičnou aktivitou týchto zlúčenín alebo sú riadené premenami in vivo cicavčím subjektom na aktívny inhibítor.

„Biohydrolýzovateľné hydroxyimidy“ sú imidy zlúčenín charakterizované vzorcom (I), ktorc neiteragujú s metal oproteázovou inhibičnou aktivitou týchto zlúčenín lebo sú riadené premenami in vivo cicavčími subjektmi na aktívnu zlúčeninu vzorca (I). Takými hydroxyimidmi sú tie, ktoré neinterferujú s biologickou aktivitou zlúčenín vzorca (I)· „Biohydrolýzovateľný ester“ zodpovedá esteru zlúčeniny charakterizovanej vzorcom (I), ktorá neinteraguje s metaloproteázovou inhibičnou aktivitou týchto zlúčenín lebo sú riadené premenami v tele zvieraťa na aktívnu zlúčeninu vzorca (1).

„Solvát“ je komplex vytvorený kombináciou rozpustenej látky (t. j. metaloproteázového inhibítora) a rozpúšťadla (t. j. vody). Pozri J. Honig et al., The Van Nostrand Chemisťs Dictionary, p. 650 (1953). Farmaceutický prijateľné rozpúšťadlá použité v zmysle tohto vynálezu obsahujú tie, ktoré neinteragujú s biologickou aktivitou metaloproteázového inhibítora (t. j. voda, etanol, kyselina octová, N,N-dimetylformamid alebo iné známe rozpúšťadlá priamo určené odborníkom).

Termíny „optický izomér“, „stereoizomér“, „diastereoizomér“ tu uvedené, majú štandardný technicky uznaný význam (Cf., Hawley's Condensed Chemical Dictionary, 1 l^th Ed.).

Predstavy o špecificky chránených formách a iných derivátoch zlúčenín vzorca (I) nie sú v zásade obmedzené. Aplikácie iných využiteľných ochranných skupín, soli a iných, sú úlohou odborníka v technike.

Ako už bolo skôr uvedené, a ako je použité na tomto mieste, substitujúce skupiny môžu byť substituované samé osebe jedným alebo viacerými substituentmi. Tieto substituenty obsahujú aj tie, ktoré sú opísané v C. Hansch a A. Leo, Substituent Constants for Correlation Analysis in Chemistry and Biology (1979), obsiahnuté sú v literárnych odkazoch. Substituenty sú hlavne alkyl, alkenyl, alkoxy, hydroxy, oxo, nitro, amino, aminoalkyl (t. j. aminometyl atd’.), kyano, halo, karboxy, alkoxyacetyl (t. j. karboxyetoxy atd’.), tiol, aryl, cykloalkyl, heteroaryl, heterocykloalkyl (tzn. piperidinyl, morfolinyl, pyrolidinyl atd’.), imino, tioxo, hydroxyalkyl, aryloxy, arylalkyl a ich kombinácie.

Termín „cicavčie metaloproteázy“, ako je tu uvedený, znamená akékoľvek enzýmy obsahujúce kov, získané zo zvieracích zdrojov, ktoré sú schopné za vhodných podmienok katalyzovať rozklad kolagénu, želatíny alebo proteoglykanu. Vhodné podmienky sú uvedené napríklad v U.S. Patente č. 4 743 587, v ktorom je uvedený postup Cawston et al., Anal. Biochem. (1979) 99: 340 až 345, využitie syntetického substrátu opísané Weingartenom H. et al., v Biochem. Biophys. Res. Comm. (1984) 139: 1184 až 1187. Použité môžu byť samozrejme akékoľvek štandardné metódy na analýzu rozkladu štruktúrnych proteínov. Tu opísané metaloproteázové enzýmy sú všetky proteázy obsahujúce zinok, ktoré sú štruktúrne podobné napríklad ľudskému lyzínu alebo fibroplastovej kolagenáze. Schopnosť týchto zlúčenín inhibovať metaloproteázovú aktivitu môže byť samozrejme testovaná opísanými skúškami. Izolované metaloproteázové enzýmy môžu byť použité na potvrdenie vykazovanej inhibičnej aktivity látok opísaných v tomto vynáleze, alebo môžu byť na tento účel použité tiež surové extrakty, ktoré obsahujú spektrum enzýmov schopných tkanivových rozkladov.

Zlúčeniny

Zlúčeniny tohto vynálezu sú uvedené v súhrne. Vhodnými zlúčeninami sú tie, v ktorých je Z heterospiroalkylén s výhodným heteroatómom priliehajúcim ku kmeňovému kruhu štruktúry. Výhodnejšie sú také, ktoré obsahujú 4- až 5-členné spiroheteroalkylény. Výhodné heteroatómy sú dvoj-mocné.

Tento vynález opisuje zlúčeniny, ktoré sú vhodné ako inhibítory metaloproteáz, hlavne matrixových mctaloproteáz a ktoré sú efektívne pri liečení stavov charakterizovaných prebytočnou aktivitou týchto enzýmov. Predkladaný vynález je zameraný hlavne na zlúčeniny štruktúry charakterizovanej vzorcom (I) ,Aľ o 0»?

¹ 4ĹI t \

R₂ Y ^U H

Z (I), kde

Ar je alkyl, heteroalkyl, aryl alebo heteroaryl, substituovaný alebo nesubstituovaný;

R, je H;

R₂ je vodík, alkyl alebo acyl;

W nie je obsiahnutý, lebo predstavuje jeden alebo viac nižších alkylových skupín, alebo alkylénový, arylénový, prípadne heteroarylénový mostík medzi dvoma susediacimi alebo nesusediacimi uhlíkmi (tvoriaci teda spojený kruh); Y je nezávisle jeden alebo viac vodíkov, hydroxy, SR₃, SOR4, SO₂R;·, alkoxy alebo aminoskupina, kde aminoskupina má vzorec NRgR?, kde fU a R₂ sú vybrané nezávisle z vodíka, alkylu, heteroalkylu, heteroarylu, arylu, OR₃, SOjR₈, COŔ9, CSR_10> P0(Rn)₂; a

R₃ je vodík, alkyl, aryl alebo heteroarylskupina;

R4 jc alkyl, aryl alebo heteroarylskupina;

R_g je alkyl, aryl, heteroaryl, heteroalkyl, amino, alkylamino, dialkylamino, arylamino, diarylamino a alkylarylaminoskupina;

R₉ je hydrogén, alkoxy, aryloxy, heteroaryloxy, alkyl, aryl, heteroaryl, heteroalkyl, amino, alkylamino, dialkylamino, arylamino a alkylarylaminoskupina;

Rio je alkyl, aryl, heteroaryl, heteroalkyl, amino, alkylamino, dialkylamino, arylamino, diarylamino a alkylarylaminoskupina;

Rn je alkyl, aryl, heteroaryl alebo heteroalkylskupina; Z je spiro skupina;

n je 1-3.

Táto štruktúra obsahuje tiež optické izoméry, diastereoizoméry alebo enatioméry, alebo ich farmaceutický prijateľné soli, biohydrolyzovateľné amidy, estery alebo imidy.

Príprava zlúčenín

Hydroxamové zlúčeniny vzorca (I) sa môžu pripraviť rôznymi spôsobmi. Všeobecné schémy obsahujú nasledujúce:

Príprava Y zvyšku

Pri príprave zvyšku Y môže odborník vybrať spôsob, či bude tento zvyšok pripravený vopred, po alebo súčasne so spiroskupinou Z. Pre lepší prehľad nie sú W a Z skupiny znázornené. V zlúčeninách vzorci (I) môže byť prítomná viac ako jedna Y a Z skupina. Pre zlúčeniny, kde Y skupina nie je viazaná ku kruhovému dusíku, je vhodnou metódou prípravy zlúčenín schéma I.

;/.! !S) (o

Schéma I

R je derivatizovateľná skupina, ktorá môže byť ďalej premenená alebo substituovaná; tieto zlúčeniny sú známe alebo sú pripravené známymi metódami. Napríklad, keď R je OH a n je 1, je komerčne dostupný hydroxyprolín (A) premenený na analogicky sultamester a hydroxyl je ďalej premenený na (B) počas tohto alebo v ďalšom kroku. Y a Z skupina môže byť pridaná alebo zmenená nasledujúcou reakciou s hydroxylamínom v zásaditom prostredí na C.

Kde je Y priľahlá ku kruhovému dusíku, je vhodnou metódou prípravy zlúčenín vzorca (I) nasledujúce. Pre lepší prehľad tu nie sú skupiny W a Z zakreslené.

1°» (E)

Schéma II

Tento postup prípravy je vhodný na prípravu zlúčenín so Z skupinou ako heteroalkylénom, priľahlou ku kruhovému dusíku. Transformácie vedúce k tvorbe spiroskupiny,

Z sú známe v technike. Pre túto a aj iné schémy platí, že poradie jednotlivých krokov môže byť zmenené.

Kde amid D je známa alebo komerčne dostupná zlúčenina vyrábaná známymi metódami zo známeho materiálu a premenená na príslušný sultamester E, použitím známych technik, napríklad takých, ktoré sú opísané v uvedenej schéme I; spolu s príslušným spôsobom prípravy Y, je pripravená Rld, zlúčenina vzorca (I), tu znázornená ako F.

Kroky vedúce k získaniu prijateľného výťažku požadovaného produktu môžu byť obmeňované a inak usporiadané.

Príprava skupiny Z

Odborný pracovník rozlíši, či je schéma použiteľná na prípravu Y a či sa môže použiť aj na prípravu Z, ako už bolo skôr uvedené. Pre čitateľa sú poskytnuté aj iné navrhnuté metódy.

Ak zlúčeniny tohto vynálezu obsahujú tioketal alebo Z, kde Z je ketal, môžu byť pripravené nasledujúcou metódou. W a Y opäť nie sú pre prehľadnosť znázornené.

Schéma III

R je hydroxy-, amino-, imino-, alkoxy- alebo iná skupina, ktorá môže byť premenená na karbonylovú zlúčeninu a R¹¹ je vodík alebo iná skupina, ktorá môže byť premenená pri tvorbe sultamesteru. Poradie spracovania ketalu, R, alebo sultamesteru sa môže meniť.

Navrhnutá metóda na získanie zlúčenín tohto vynálezu so Z ako karbocyklom alebo heterocyklom, ktorý nie je pripravený pri tvorbe ketalu, je znázornená. Spiro časť Z ukázaná nižšie, je zobrazená ako karbocyklus, ale heteroatómy sa môžu vyskytovať roztrúsené kdekoľvek v spirocykle. V uvedenej schéme je Z zobrazené ako karbocyklický spirocyklus, ale jeden alebo viac heteroatómov môžu byť roztrúsené v kostre spirocyklického kruhu. Vynechanie heteroatómov môže byť pomôckou pre čitateľa, neznamená to však obmedzenie nárokov. W a Y nie sú pre prehľadnosť znázornené.

R je akákoľvek skupina, ktorá môže zvýšiť W alebo Y.

B je skupina, ktorá môže byť premenená na R] (alebo v prípade alkoxy je R]). Spracovanie R_b sultamesteru a ďalších skupín sa uskutočňuje tak, ako bolo už skôr naznačené. ^V

V ktorejkoľvek z týchto metód sa môže W nachádzať vo východiskovom materiáli, pretože známy východiskový materiál môže obsahovať jednu alebo viac W častí pridaných použitím známych metodik.

Ukázalo sa, že je výhodnejšie použiť ochranné skupiny pre niektoré reaktívne funkčné skupiny akými sú karboxyl, hydroxyl a podobne, počas tvorby sulfamesteru. Je to štandardný postup používaný odborníkmi v bežnej praxi.

Navrhnutá metóda na získanie spiro zlúčenín v tomto vynáleze vedie cez karbonylovú zlúčeninu použitím technológie „ochrannej skupiny“ známej v technike, ako sú tioketol, ketal a podobne. Ketaly a acetaly sú pripravované z karbonylových zlúčenín metódami známymi v technike. Takéto karbonylové zlúčeniny môžu byť vyrobené z cyklických hydroxyalkylénamínov, oxidáciou ketónov, alebo z laktámov, ktoré poskytujú 2-amino spiro funkčnú skupinu.

Rôzne zlúčeniny môžu byť získané podobným spôsobom, podľa uvedenej schémy. V uvedenej schéme, kde R¹ je alkoxy- alebo alkyltioskupina, pochádzajú zodpovedajúce hydroxy- alebo tiozlúčeniny z koncových zlúčenín použitím štandardného dealkylačného postupu (Bhatt et al., „Cleavage of Ethers“, Synthesis, 1983, str. 249 až 281). Tieto kroky sa môžu odlišovať tak, aby sa zvýšil výťažok požadovaných produktov. Odborníci zvolili vhodný výber reakčných činidiel, rozpúšťadiel a teploty, čo je dôležitý krok pre úspešnú syntézu. Zatiaľ čo určenie optimálnych podmienok a podobne je pravidelným postupom, bude pochopiteľné rôzne získanie zlúčenín vyrobených podobným spôsobom podľa uvedenej schémy.

Východiskové materiály používané na prípravu zlúčenín tohto vynálezu sú známe, sú vyrobené známymi metódami, alebo sú komerčne dostupné.

Odborník v organickej chémii môže ľahko uskutočňovať štandardné spracovanie organických zlúčenín bez ďalších pokynov, čo je vhodné pre rozhľad a pre prax odborného pracovníka pri uskutočňovaní týchto spracovaní. Sú tu obsiahnuté, ale nie sú obmedzené, redukcie karbonylových zlúčenín na zodpovedajúce alkoholy, oxidácie hydroxylov a podobne, acylácie, nukleofilné a elektrofilné aromatické substitúcie, eterifikácia, esterifikácia, zmydelňovanie a podobne. Príklady týchto spracovaní sú diskutované v odborných textoch, akými sú March, „Advanced Organic Chemistry“ (Wiley), Carey a Sundberg, „Advanced Organic Chemistry“ (Vol. 2) a Keeting „Heterocyclic Chemistry“ (all 17 volumes).

Odborník ocení, že určité reakcie je lepšie uskutočňovať, keď sú iné funkčné skupiny v molekule kryté alebo ochránené tak, aby sa zabránilo akýmkoľvek vedľajším nežiaducim reakciám a/alebo aby sa zvýšil výťažok reakcie. Odborník využíva často ochranné skupiny, aby dosiahol vyšší výťažok, alebo aby zabránil nežiaducim reakciám. Tieto reakcie sú uvedené v literatúre a sú odborníkom dobre známe. Príklady spracovania sa tiež nachádzajú napríklad v T. Green, „Protecting Groups in Organic Synthesis“. Tiež pri aminokyselinách s reaktívnym postranným reťazcom, používaných ako východiskový materiál, je výhodnejšie zablokovať tieto reaktívne skupiny, aby sa zabránilo nežiaducim reakciám.

Zlúčeniny tohto vynálezu môžu obsahovať jedno alebo viac chirálnych centier. Následkom toho môže byť pripravený optický izomér, obsahujúci diastereoizomér a enantiomér, a ďalší, napríklad v chirálnych východiskových materiáloch, katalyzátoroch alebo rozpúšťadlách, alebo môžu byť pripravené obidva stereoizoméry alebo obidva optické izoméry obsahujúce diastereoizoméry a enantioméry súčasne (racemická zmes). Pokiaľ zlúčeniny tohto vynálezu môžu byť vo forme racemickej zmesi, zmesi optických izomérov, obsahujúcich diastereoizoméry a enantioméry, alebo stereoizoméry, ktoré môžu byť oddelené známymi metódami ako sú chirálne soli, chirálna chromatografia a podobne.

Tiež je známe, že jeden optický izomér obsahuje diastereoizomér a enantiomér, ale stereoizomér môže mať výhodnejšie vlastností ako ostatné. Preto pri uverejnení a nárokovaní vynálezu, keď je objavená jedna racemická zmes,

SK 284041 Β6 je dokázané, že obidva optické izoméry obsahujúce diastereoizoméry a enatioméry alebo stereoizoméry, podstatne zbavené ďalších, boli tiež objavené.

Metódy použitia

Metaloproteázy (MPs) nachádzajúce sa v tele spôsobujú čiastočne rozklad extracelulámej matrix, ktorá obsahuje extraceluláme proteíny a glykoproteíny. Tieto proteíny a glykoproteíny majú dôležitú úlohu pri zachovaní veľkosti, tvaru, štruktúry a stability tkanív v tele. Inhibítory metaloproteáz sa používajú pri liečení chorôb spôsobených aspoň čiastočne rozkladom týchto proteínov. Je známe, že MPs sa skryto zúčastňuje prestavby tkanív. Bolo uvedené, že následkom tejto aktivity, sa MPs aktívne podieľa na vzniku mnohých porúch obsahujúcich napríklad:

- rozklad tkaniva; obsahujúci degeneratívne choroby, akými je zápal kĺbov, roztrúsená skleróza a podobne; metastáza alebo pohyblivosť tkaniva v tele;

- prestavba tkanív obsahujúca fibrotické choroby, zjazvenie, nezhubné množenie a podobne.

Zlúčeniny podľa tohto vynálezu liečia poruchy, choroby a/alebo nežiaduce podmienky, ktoré sa vyznačujú nežiaducou alebo zvýšenou aktivitou tejto triedy proteáz. Pre inhibiciu proteáz môžu by použité napríklad zlúčeniny, ktoré:

- ničia štrukturálne proteíny (t. j. proteíny, ktoré udržiavajú tkanivovú stabilitu a štruktúru);

- zasahujú do inter/intracelulámej signalizácie, predstavujú zásahy do regulácie cytokinov a/alebo ich procesov a/alebo zápaly, degradácie tkanív a iné choroby (Mohler KM, et al., Náture 370 (1994) 218 až 220, Gearing AJH, et al., Náture 370 (1994) 555 až 557, McGeehan GM, et ah, Náture 370 (1994) 558 až 561);

- uľahčujú procesy, ktoré sú nežiaduce pri liečení objektu, napríklad proces dozrievania spermií, oplodnenia vajíčka a podobne.

„MP spôsobujúca poruchu“ alebo „MP spôsobujúca ochorenie“ je taká, ktorá spôsobuje nežiaducu alebo zvýšenú MP aktivitu pri biologických prejavoch choroby alebo poruchy; v biologickej kaskáde vedúcej k poruche; alebo je príznakom tejto poruchy. Toto postihnutie MP obsahuje:

Nežiaduca alebo zvýšená aktivita je „príčinou“ porúch alebo biologických prejavov; keď je aktivita zvýšená geneticky, spôsobené infekcie autoimunitou, úrazom, životným štýlom (napríklad obezitou), môže mať biomechanickú príčinu alebo nejaký iný dôvod;

MP je súčasťou prejavu choroby alebo poruchy. Znamená to, že choroba alebo porucha je zistená v priebehu zvýšenej aktivity MP alebo z klinického hľadiska, nežiaduce alebo zvýšené hodnoty poukazujú na ochorenie. MPs však nemusí byť „príznakom“ choroby alebo poruchy.

Nežiaduca alebo zvýšená aktivita je súčasťou biochemickej alebo bunkovej kaskády, čo vedie k poruche alebo k chorobe. Vzhľadom na túto skutočnosť dôjde inhibíciou MP aktivity k prerušeniu kaskády a tak i ku kontrole choroby.

Výhodou je, že MPs sa nenachádzajú rovnomerne v celom tele. Preto je často rozšírenie MPs v rôznych tkanivách špecifické pre tieto tkanivá. Napríklad výskyt MP, ktoré majú úlohu pri rozklade tkanív v kĺboch, sú odlišné od distribúcie MP nachádzajúcich sa v iných tkanivách. Preto, nie z dôvodu aktivity alebo účinnosti, sú niektoré poruchy prednostne liečené pomocou zlúčenín, ktoré pôsobia na špecifické MPs nachádzajúce sa v postihnutých tkanivách alebo oblastiach tela. Napríklad zlúčenina, ktorá sa prejavuje vyšším stupňom afinity a inhibicie pre MP nachádzajúcou sa v kĺboch (t. j. chondrocyt - zrelá bunka chrupavky), býva uprednostňovaná pri liečení chorôb nachádzajúcich sa tu pred inými zlúčeninami, ktoré sú menej špecifické.

Okrem toho, určité inhibítory sú viac biologicky vhodné pre určité tkanivá ako iné inhibítory a správny výber týchto inhibítorov, spolu s opísanou selektivitou umožňuje špecifické liečenie porúch, chorôb a nežiaducich podmienok. Napríklad zlúčeniny, ktoré sú podstatou tohto vynálezu, sa odlišujú v svojej schopnosti preniknúť do centrálneho nervového systému. Sú preto selektované tak, aby vyvolávali účinky sprostredkované metaloproteázami nachádzajúcimi sa mimo centrálny nervový systém.

Určenie špecifity inhibítora určitej metaloproteázy je v rozsahu vedomostí technikov pohybujúcich sa v tomto odbore. Vhodné podmienky pre rôzne skúšky sú uvedené v literatúre. Špecifické skúšky sú známe pre stromelyzín a kolagenázu. Napríklad, U.S. Patent č. 4 743 587 odkaz na postup práce Cawston et al., Anal. Biochem. (1979) 99: 340 až 345. Použitie syntetických substrátov pri skúškach je opísané Weingartom H., et al., Biochem. Biophy. Res. Comm. (1984) 139: 1184 až 1187. Použité môžu byť samozrejme akékoľvek štandardné metódy na analýzu rozkladu štruktúrnych proteínov pomocou MPs. Schopnosť zlúčenín, ktoré sú podstatou tohto vynálezu, inhibovať metaloproteázovú aktivitu, môže byť tiež testovaná skúškami opísanými v literatúre alebo ich obmenami. Izolované metaloproteázové enzýmy môžu byť použité k potvrdeniu inhibičnej aktivity zlúčenín tohto vynálezu, alebo môžu byť použité surové extrakty, ktoré obsahujú rad enzýmov schopných rozkladu tkaniva.

Dôsledkom schopnosti zlúčenín tohto vynálezu pôsobiť ako inhibítory metaloproteáz, sú zlúčeniny vynálezu užitočné aj pri liečení nasledujúcich chorôb na základe ich metaloproteázovej aktivity.

Zlúčeniny tohto vynálezu sú užitočné aj pri preventívnej alebo akútnej liečbe. Sú riadené odborníkmi pracujúcimi v tejto oblasti medicíny alebo farmakológie. Odborníkom je zrejmé, že vhodný spôsob podávania lieku závisí od stavu liečenej choroby a od vybranej formy dávkovania. Uprednostňované spôsoby systémového podávania liekov sú perorálne alebo parenterálne.

Odborníci tiež oceňujú výhodu podania inhibítora MP pri mnohých poruchách priamo do postihnutej oblasti. Napríklad, výhodné môže byť podanie inhibítora MP priamo do postihnutej oblasti pri chorobe alebo v situácii, keď je oblasť postihnutá chirurgickým zákrokom (napríklad angioplasty), zjazvením alebo popálením (napríklad miestne poškodenie kože).

Metaloproteázy využíva aj prestavba kostí, preto sa zlúčeniny vynálezu používajú aj pri prevencii uvoľňovania protéz. V technike je známe, že po určitom čase sa protézy uvoľňujú, začínajú bolieť a výsledkom môže byť aj poranenie kostí, preto je potrebná ich náhrada. Potreba náhrad takýchto protéz býva pri náhradách kĺbov (napríklad bederné, kolenné a ramenné náhrady), zubných protéz, mostíkov a protéz hornej a/alebo dolnej čeľuste.

Metaloproteázy sú aktívne aj pri prestavbe kardiovaskulárneho systému (napríklad pri staze krvi). Predpokladá sa, že jedným z dôvodov je ten, že angioplasty majú vyšší podiel, než sa doteraz predpokladalo, a že aktivita metaloproteáz nie je žiaduca, pretože je zvýšená pri reakcii, čo môže byť rozpoznané telom ako „poranenie“ základnej membrány ciev. Preto regulácia aktivity metaloproteáz pri indikáciách akými sú rozšírená kardiomyopatia, staza krvi, ateroskleróza, praskanie povrchu zubov, porucha zásobovania orgánov kvapalinou, ischemia, chronické upchávanie pľúc, angioplastická restenóza a rozšírenie aorty môže zvý šiť úspešnosť niektorých ďalších typov liečenia alebo sama môže byť liečením.

V prípade starostlivosti o kožu sú metaloproteázy používané pri prestavbe alebo premene kože. Následkom toho regulácia metaloproteáz zlepšuje liečenie stavu kože, medzi ktoré patrí, ale nemusí, odstránenie vrások, regulácia a prevencia a oprava postihnutia spôsobeného ultrafialovým žiarením. Takéto liečenie obsahuje preventívne ošetrenie alebo ošetrenie, ktoré zabráni fyziologickému prejavu. Napríklad, metaloproteázy môžu byť použité na preventívne liečenie porúch spôsobených ultrafialovým žiarením a/alebo počas, alebo po pôsobení ultrafialového žiarenia k zabráneniu, pripadne k obmedzeniu týchto porúch. Okrem toho sú metaloproteázy používané pri poruchách a chorobách kože, týkajúcich sa abnormálnych tkanív, ktoré sú výsledkom abnormálnych premien, obsahujúcich metaloproteázovú aktivitu, akými sú pľuzgierovanie kože, lupienka, sklerodermia a atopický zápal kože. Zlúčeniny tohto vynálezu sa využívajú aj pri liečení dôsledkov „normálnych“ poranení kože, predstavujúcich zjazvenie alebo stiahnutie tkaniva napríklad popálením. Inhibícia metaloproteáz sa využíva aj pri chirurgických zákrokoch, týkajúcich sa kože na prevenciu zjazvenia a podporu normálneho rastu tkaniva, obsahuje aj také aplikácie, akými je opätovné pripojenie protézy a lámacia chirurgia (uskutočňovaná laserom alebo chirurgickým rezom). Okrem toho sa metaloproteázy vzťahujú k poruchám normálnej premeny iných tkanív ako sú kosti, napríklad pri otoskleróze a/alebo rednutí kosti alebo pri premene špecifických orgánov akými je cirhóza pečene a fibróza pľúc. Podobne pri ochoreniach, akým je roztrúsená skleróza, sa môžu metaloproteázy zúčastniť nenormálnych premien hematoencefalickej bariéry a/alebo myelinovej pošvy nervového tkaniva. Preto môže byť regulácia metaloproteázovej aktivity využitá ako stratégia pri liečení, prevencii a kontrole takýchto ochorení.

Predpokladá sa, že metaloproteázy sa zúčastňujú radu infekcií, vrátane infekcie spôsobenej cytomegalovírusom (CMV); zápalu sietnice, HIV a z neho vyplývajúceho syndrómu AIDS.

Metaloproteázy sa zúčastňujú tiež extra-vaskularizácie, kde musí byť okolité tkanivo rozložené, aby sa vytvorili nové krvné cievy, napríklad pri nezhubnom fibrotickom nádore ciev a pri krvnom nádore.

Keď je rozbitá extraceluláma matrix, očakáva sa, že inhibítory týchto enzýmov sa môžu použiť ako antikoncepčné látky, napríklad pri prevencii ovulácie, pri prevencii ochrany preniknutia spermii do a cez extraceluláme prostredie vajíčka, pri prichytení oplodneného vajíčka a pri prevencii dozrievania spermií.

Tiež sa očakáva, že sa môžu použiť k zabráneniu predčasných pôrodných sťahov a pôrodu.

Pretože sú metaloproteázy zahrnuté tiež do zápalových reakcii a v procese cytokínov, zlúčeniny sú vhodné ako protizápalové látky a používajú sa pri ochoreniach, kde je rozšírený zápal, pri zápalových črevných chorobách, Crohnovej chorobe, vredovitom zápale hrubého čreva, zápale slinivky brušnej, zápale slepého čreva, astme alebo pri podobných pľúcnych ochoreniach, reumatickej artritíde, dne a Reiterovom syndróme.

Keď je príčinou choroby autoimunita, imunitnou odpoveďou je často spustenie metaloproteázovej a cytokínovej aktivity. Regulácia metaloproteáz pri liečení takýchto autoimunitných ochorení je užitočnou liečebnou stratégiou. Preto môžu byť inhibítory metaloproteáz použité pri liečení porúch akými sú červený vred, zápal stavcov a autoimunitný zápal rohovky. Niekedy vedú vedľajšie účinky autoimunitnej terapie k opätovnému vzplanutiu choroby sprostred kovanej metaloproteázami, tu sa potom uplatňuje terapia metaloproteáz rovnako dobre ako napríklad pri fibróze indukovanej autoimunitnou terapiou.

Aj niektoré ďalšie choroby sú vhodné pre tento druh terapie, napríklad pľúcne ochorenie, bronchitída, rozdutie pľúc, cystická fibróza, syndróm akútnych dýchacích problémov (hlavne akútna fáza odpovede).

V prípade porúch, keď sa metaloproteázy zúčastňujú nežiaducich rozkladov tkanív exogénnymi činidlami, môžu byť pri liečení použité inhibítory metaloproteáz. Účinné sú napríklad protijed štrkáča, antivessicant, pri liečení alergických zápalov, septikémie a šoku. Využívajú sa tiež aj ako antiparazitiká (napríklad pri malárii) a antiinfekčné látky. Môžu sa používať napríklad pri liečení alebo prevencii vírusových infekcií, vrátane infekcie, ktorej výsledkom je opar, nachladnutie (napríklad rinovirálna infekcia), zápal mozgu a pečene, infekcia vírusom HIV a AIDS.

Inhibítory metaloproteáz môžu byť použité aj pri liečení Alzhcimerovej choroby, amyotropickej laterálnej sklerózy (ALS), svalovej dystrofie, komplikácii vyplývajúcich alebo pochádzajúcich z cukrovky, kde patrí strata životaschopnosti tkaniva, koagulácia, Graft a Host ochorenie, leukémia, kachexia, anorexia, vylučovanie bielkovín močom a zrejme aj regulácia rastu vlasov.

Pri niektorých chorobách, stavoch a poruchách sa predpokladá, že bude uprednostňovaná metóda liečenia inhibíciou metaloproteáz. Takýmito chorobami, stavmi a poruchami sú zápal kĺbov (zápal kostí aj reumatický zápal kĺbov), rakovina (hlavne prevencia a zastavenie rastu nádorov a metastáz), očné choroby (hlavne vredovitosť rohovky, nedostatočná komeálna hojivosť, svalová degenerácia a pterygium) a ochorenie ďasien (hlavne periodentálne choroby a zápaly ďasien).

Zlúčeniny vhodné, ale nie nevyhnutné na liečenie artritídy (vrátane osteoartritídy a reumatickej artritídy) sú také, ktoré sú selektívne pre metaloproteázy a rozkladné metaloproteázy.

Zlúčeniny vhodné, ale nie nevyhnutné na liečenie rakoviny (hlavne na prevenciu alebo zastavenie rastu nádorov a metastáz) sú také, ktoré inhibujú prednostne gelatinázu alebo kolagenázu typu IV.

Zlúčeniny vhodné, ale nie nevyhnutné na liečenie očných ochorení (hlavne vredovitosť rohovky, nedostatočná komeálna hojivosť, svalová degenerácia a pterygium) sú také, ktoré úplne inhibujú metaloproteázy. Tieto zlúčeniny sú podávané výhodne lokálne, lepšie však ako kvapky alebo gél.

Zlúčeniny vhodné, ale nie nevyhnutné na liečenie ďasien (hlavne periodentálne choroby a zápal ďasien) sú také, ktoré prednostne inhibujú kolagenázu.

Zloženie

Vynález obsahuje:

(a) bezpečné a účinné množstvo látky (I), (b) farmaceutický prijateľný nosič.

Ako už bolo opísané, je množstvo chorôb vyvolaných nadmernou alebo nežiaducou metaloproteázovou aktivitou, sú to napríklad nádorové metastázy, zápaly kostí, reumatická artritída, zápaly kože, vredovitosť rohovky, reakcia na infekcie, periodontitída a podobne. Zlúčeniny vynálezu sa preto používajú pri terapiách vzhľadom na stavy vyvolané touto nežiaducou aktivitou.

Zlúčeniny vynálezu sú formulované do farmaceutických zmesí používaných pri liečení alebo prevencii týchto stavov. Používajú sa štandardné farmaceutické techniky, uverejnené v Remington's Pharmaceutical Science, Mack Publishing Company, Eston, Pa., posledné vydanie.

„Bezpečné a účinné množstvo“ zlúčeniny označenej (I) je množstvo, ktoré je schopné inhibovať metaloproteázovú aktivitu v mieste jej pôsobenia pri cicavcoch bez nepatričných nepriaznivých vedľajších účinkov (toxicita, podráždenie alebo alergická reakcia), úmerne s primeranou mierou rizika pri použití zodpovedajúcemu tomuto vynálezu. Špecifické „bezpečné a účinné množstvo“ bude samozrejme rôzne, v závislosti od takých faktorov, akými sú podmienky liečenia, fyzický stav pacienta, čas liečenia, povaha a súbežné terapie, použitá špecifická forma dávkovania, použitý nosič, rozpustnosť zlúčeniny (I) a dávkovací rozsah typický pre danú zmes.

Okrem príslušných zlúčenín obsahuje vynález tiež farmaceutický prijateľný nosič. Použitý termín farmaceutický prijateľný nosič, znamená jednu alebo viac kompatibilných pevných alebo kvapalných výplní alebo opuzdrujúce látky, ktoré sú vhodné na podanie cicavcom. Termín „kompatibilný“ znamená, že zložky zmesi môžu byť zmiešané s príslušnými zlúčeninami a s niektorými ďalšími takým spôsobom, pri ktorom nedochádza k reakciám, ktoré by podstatne znížili farmaceutický účinok pri bežných podmienkach použitia. Farmaceutický prijateľný nosič musí byť dostatočne čistý a musí mať dostatočne nízku toxicitu, aby mohol byť podávaný živočíchom a výhodne aj cicavcom.

Príkladmi látok, ktoré sa môžu použiť ako farmaceutický prijateľné nosiče alebo ich zložky sú cukry ako laktóza, glukóza a sacharóza; škroby ako kukuričný škrob a zemiakový škrob; celulóza a jej deriváty ako sodná soľ karboxymetylcelulózy, etylcelulóza a metylcelulóza, práškový tragant; slad; želatína; mastenec; tuhé mazivá ako kyselina steárová a stearan horečnatý; síran vápenatý; rastlinné oleje ako arašidový olej, bavlníkový olej, sezamový olej, olivový olej, kukuričný olej a kakaovníkový olej; polyoly ako propylén, glykol, glycerín, sorbit, manitol a polyetylénglykol; kyselina algínová; emulgátory ako TWEEN; namáčacie prostriedky ako laurylsulfát sodný; farbivá; aromatizačné prostriedky; tabletovacie činidlá; stabilizátory; antioxidanty; konzervačné prostriedky; demineralizovaná voda; izotonický roztok a roztok fosfátového pufra.

Výber farmaceutický prijateľného nosiča, ktorý sa používa spoločne so zlúčeninami vynálezu, je určený predovšetkým podľa spôsobu, akým sú zlúčeniny podávané do tela.

Keď sú zlúčeniny podávané do tela pomocou injekcie, je vhodným farmaceutický prijateľným nosičom sterilný fyziologický roztok so suspendujúcou s krvou kompatibilnou látkou, ktorého pH býva upravené na hodnotu okolo 7,4.

Vhodnými farmaceutický prijateľnými nosičmi na systémové podávanie sú cukry, škroby, celulóza a jej deriváty, slad, želatína, talok, síran vápenatý, rastlinné oleje, syntetické oleje, polyoly, kyselina algínová, roztoky fosfátového pufra, emulgátory, izotonické soli a demineralizovaná voda. Vhodnými nosičmi pre parenterálne spôsoby podávania sú propylénglykol, etyloleát, pyrolidon, etanol a sezamový olej. Je výhodné, keď farmaceutický prijateľný nosič na parenterálne podávanie, predstavuje aspoň 90 % celkovej hmotnosti zmesi.

Zmesi opísané v tomto vynáleze sú pripravované hlavne v jednotkových dávkovacích formách. Použitý výraz jednotková dávkovacia forma“ predstavuje jednoduchú dávku zmesi tohto vynálezu, obsahujúcu určité množstvo látky vzorca (I), ktorá je vhodná na podávanie zvieraťu, pokiaľ je možné aj cicavcovi tak, ako to vyžaduje vhodný lekársky postup. Tieto zmesi obsahujú spravidla od 5 mg (miligramov) do 1000 mg, vhodnejšie však od 10 mg do 500 mg a najvýhodnejšie potom od 10 mg do 300 mg látky vzorca (I).

Zmesi opisované v tomto vynáleze môžu byť v akejkoľvek forme vhodnej na orálne, rektálne, lokálne, nosné, očné alebo parenterálne podávanie. V závislosti od spôsobu podávania sa môžu použiť rôzne farmaceutický prijateľné nosiče dobre známe v technike. Sú to kvapalné plnivá, riedidlá, hydrotropy, povrchovo aktívne látky a opuzdrujúce látky. Obsahovať môžu aj prídavné farmaceutický aktívne materiály, ktoré spravidla neiteragujú s inhibienou aktivitou látky vzorca (I). Množstvo nosiča použitého v spojení s látkou vzorca (I) predstavuje primerané množstvo nosného materiálu na podanie jednotkovej dávky vzorca (I). Techniky na vytváranie a zloženie dávkových foriem použiteľných v metódach opísaných v tomto vynáleze sú opísané v nasledujúcich odkazoch: Modem Pharmaceutics, kapitola 9 a 10 (Banker & Rhodes, editors, 1979); Lieberman et al., Pharmaceutical Dosage Forms: Tablets (1981); a Ansel, Introduction to Pharmaceutical Dosage Forms 2^d edition (1976).

Okrem hlavnej zlúčeniny zmesi obsahujú tiež farmaceutický prijateľné nosiče. Termín „farmaceutický prijateľný nosič“ použitý v tomto prípade, znamená jeden alebo viac kompatibilných tuhých alebo kvapalných plnidiel, riedidiel alebo nosných látok, ktoré sú vhodné na podávanie zvieratám, pokiaľ je to možné aj cicavcom. Termín „kompatibilný“, tu použitý znamená, že zložky zmesi sú schopné zmiešavať sa s hlavnou zložkou a tiež navzájom spolu tak, že nenastane interakcia, ktorá by mohla významne znížiť farmaceutickú účinnosť zmesi za bežných podmienok použitia. Farmaceutický prijateľný nosič musí samozrejme mať dostatočnú čistotu a dostatočne nízku toxicitu, byť tak vhodný na podávanie zvieratám, výhodne cicavcom.

Niektoré príklady látok, ktoré môžu slúžiť ako farmaceutický prijateľné nosiče alebo podobné zlúčeniny, sú cukry, napríklad laktóza, glukóza a sacharóza; škroby, napríklad kukuričný a zemiakový škrob; celulóza a jej deriváty, napríklad sodná forma karboxymetylcelulózy, etylcelulóza a metylcelulóza; práškový tragant; slad; želatína; mastenec; pevné mazivá, napríklad kyselina steárová a stearan horečnatý; síran vápenatý; rastlinné oleje, napríklad arašidový olej, bavlníkový olej, sezamový olej, olivový olej a kakaový olej; polyoly, napríklad propylénglykol, glycerín, sorbitol, manitol a polyetylénglykol; kyselina algínová; emulgátory, napríklad TWEEN; zvlhčovadlá, napríklad laurylsulfát sodný, farbivá, ochuťovače, tabletovadlá, stabilizátory; antioxidanty; konzervačné látky; bezpyrogénna voda; izotonický roztok a roztoky fosfátových pufrov.

Výber farmaceutický prijateľných nosičov, ktoré sa majú použiť s hlavnou zložkou, je v zásade podmienený spôsobu, akým má byť hlavná látka podávaná.

Keď má byť hlavná zložka podávaná vo forme injekcie, mal by byť vhodným farmaceutický prijateľným nosičom sterilný fyziologický roztok s pridaním suspendujúcej látky, ktorá je kompatibilná s krvou a ktorej pH je upravené na asi 7,4.

Použiť sa môžu rôzne orálne dávkovacie formy, ktoré obsahujú také formy ako sú tabletky, kapsuly, granuly a prášky. Tieto orálne formy sa skladajú z bezpečného a efektívneho množstva látky vzorca (I), zvyčajne najmenej asi 5 %, výhodnejšie od 25 % do 50 %. Tabletky môžu byť vytlačované, rozotrené na prášok, poťahované pre črevnú aplikáciu, poťahované cukrom, poťahované filmom alebo viacnásobne stláčané. Obsahujú vhodné spojivá, zvlhčovadlá, mazivá, riedidlá, dezintegračné látky, farbivá, ochucovadlá, splývavé látky a tavné látky. Kvapalné orálne dávkovacie formy obsahujú vodné roztoky, emulzie, suspenzie, roztoky a/alebo suspenzie vyrobené z nešumivých tabletiek a šumivé preparáty vyrobené zo šumivých granúl, obsahujúce vhodné rozpúšťadlá, konzervačné látky, emulgátory, suspenzné činidlá, riedidlá, sladidlá, tavné látky, farbivá a ochucovače.

Farmaceutický prijateľné nosiče vhodné na peronálne podávanie sú v technike dobre známe. Tabletky spravidla obsahujú bežné farmaceutický prijateľné pomocné látky, ako inertné riedidlá, napríklad uhličitan sodný, manitol, laktózu a celulózu; spojivá, napríklad škrob, želatínu a sacharózu, dezintegračné látky, napríklad škrob, kyselinu algínovú a kroskaramelózu; mazivá, napríklad kyselinu steárovú, stearan horečnatý a mastenec. Na zlepšenie prietokových vlastnosti práškových zmesí sa môžu použiť klzné látky, napríklad oxid kremičitý. Farbivá, napríklad FD&C farbivá, môžu byť pridané tak, aby boli požadované formy dostatočne zafarbené. Vhodnými prídavnými látkami pre žuvacie tabletky sú sladidlá a ochucovače, napríklad aspartám, sacharín, mentol, pepermint a ovocné príchute. Kapsuly obsahujú spravidla jedno alebo viac pevných riedidiel, už uvedených. Výber nosičovej zložky závisí od ďalších aspektov, ako je chuť, cena a odolnosť tabletiek proti oderu, ktoré nie sú podstatné na účely tohto vynálezu a môžu byť ľahko posúdené odborníkom v tomto odbore.

Perorálne zmesi obsahujú tiež kvapalné roztoky, emulzie, suspenzie a podobne. Farmaceutický prijateľné nosiče vhodné na prípravu takýchto zmesí sú dobre známe v technike. Typickými zložkami nosičov pre sirupy, elixíry, emulzie a suspenzie sú etanol, glycerol, propylénglykol, polyetylénglykol, kvapalná sacharóza, sorbitol a voda. Pre suspenzie sú typickými suspedujúcimi činidlami metylcelulóza a sodná forma karboxymetylcelulózy, AVICEL RC-591, tragant, alginát sodný; typickými zvlhčovadlami sú lecitín a polysorbát 80; typickými konzervačnými látkami sú metylparaben a benzoát sodný. Peronálne kvapalné kompozície môžu obsahovať jednu alebo viac uvedených látok, napríklad sladidlá, ochucovače a farbivá.

Takéto zmesi môžu byť poťahované bežnými metódami, spravidla poťahovadlami reagujúcimi na zmenu pH alebo čas, aby bola hlavná zložka uvoľňovaná do gastrointestinálneho traktu v zmysle požadovaného systémového spôsobu podávania, alebo za určitý čas k predĺženiu požadovaného účinku. Takéto dávkovacie formy spravidla obsahujú, ale nemusia, jeden alebo viac acetátoftalátov celulózy, polyvinylacetátftalátov, ftalátov hydroxypropylmetylcelulózy, etylcelulózu, Eudragitové poťahovadlá, vosky a šelak. Zmesi opísané v tomto vynáleze môžu obsahovať tiež ďalšie prídavné účinné látky.

Iné zmesi vhodné na dosiahnutie systémovej distribúcie hlavnej zložky obsahujú podjazykové, lícne a nosné dávkovacie formy. Takéto zmesi spravidla obsahujú jedno alebo viac rozpustných plnidiel, napríklad sacharózu, sorbitol a manitol; spojivá, napríklad živicu, mikrokryštalickú celulózu, karboxymetylcelulózu a hydroxypropylmetylcelulózu. Použiť sa môžu aj uvedené klzné látky, mazivá, sladidlá, farbivá, antioxidanty a ochucovače.

Zmesi opísané v tomto vynáleze môžu byť podávané lokálne, napríklad priamym kontaktom alebo rozprestrením zmesi na epidermálne alebo výsteľkové tkanivo, alebo transdermálne prostredníctvom náplaste. Takéto zmesi obsahujú napríklad masti, krémy, roztoky, gély a pevné látky. Tieto zmesi by mali obsahovať bezpečné a efektívne množstvo látky vzorca (I), obvykle asi 0,1 %, výhodnejšie od 1 % do 5 %. Vhodné nosiče na miestne podávanie by mali zostávať na mieste na pokožke vo forme súvislej vrstvy a mali by odolávať odstráneniu perspiráciou alebo imerzii vo vode. Všeobecne, nosič má organickú podstatu a je schopný v sebe dispergovať alebo rozpúšťať látku vzorca (I). Nosiče môžu obsahovať farmaceutický prijateľné zmäkčovadlá, emulgátory, stužovače, rozpúšťadlá a podobne.

Spôsoby podávania

Tento vynález opisuje metódy liečenia alebo prevencie porúch spojených s prebytkom alebo s nežiaducou metaloproteázovou aktivitou pri zvierati, pokiaľ je to možné aj u cicavca, keď im je podané bezpečné a efektívne množstvo látky vzorca (I). Tu použitý výraz „porucha“ spojená s prebytkom alebo s nežiaducou metaloproteázovou aktivitou je akákoľvek porucha charakterizovaná degradáciou proteínov. Metódy tohto vynálezu sú využiteľné pri liečení porúch akými sú rednutie kostí, zápal ozubice, vredovitosť rohovky, nádor, invázia a reumatický zápal kĺbov.

Zlúčeniny vzorca (I), ktoré sú podstatou tohto vynálezu, môžu byť podávané miestne alebo systémovo. Systémové aplikácie obsahujú akékoľvek metódy podávania látky vzorca (I) do telesných tkanív, napríklad vnútročlánkovo (hlavne pri liečení reumatického zápalu kĺbov), intratektálne, epidurálne, vnútrosvalovo, transdermálne, vnútrožilovo, intraperitoneálne, podkožné, podjazykovo, rektálne a orálne. Látky vzorca (I) tohto vynálezu je výhodne podávať orálne.

Špecifická dávka inhibítora, ktorý má byť podávaný, rovnako ako spôsob liečenia a tiež to, či liečenie má byť miestne alebo systémové, sú nezávislé. Dávkovanie a liečebný režim budú závisieť od takých faktorov, ako je špecifická povaha látky vzorca (I), ktorá je použitá, indikácia liečenia, schopnosť látky vzorca (I) dosiahnuť minimálnu koncentráciu inhibítora na mieste metaloproteázy, ktorá má byť inhibovaná, špecifických vlastnostiach daného objektu (napríklad hmotnosť), kompilácia s liečebným režimom a prítomnosti či rôznorodosti akýchkoľvek vedľajších účinkov liečenia.

Spravidla pre dospelého človeka (s hmotnosťou asi 70 kg) je pre systémovú distribúciu podávané denne od 5 mg do 3000 mg, výhodnejšie však od 5 mg do 1000 mg, najvýhodnejšie od 10 mg do 100 mg látky vzorca (I). Tieto dávkovacie rozsahy slúžia len ako príklad a denné dávky môžu byť prispôsobené v závislosti od uvedených faktorov.

Výhodnou metódou podávania pri liečení reumatickej artritídy je podávanie perorálne alebo parenterálne intraartikulámou injekciou. Ako je známe a využívané v technike, všetky formuly pre parenterálne dávkovanie musia byť sterilné. Pre cicavca, zvlášť pre človeka (s predpokladanou priemernou hmotnosťou 70 kg) sú vhodné individuálne dávky od 10 mg do 1000 mg.

Výhodnou metódou systémového podávania je orálne podávanie. Individuálne dávky sú vhodné od 10 mg do 1000 mg, výhodnejšie od 10 do 300 mg.

Miestne podávanie môže byť využité k dodaniu látky vzorca (I) systémovo, alebo k lokálnemu liečeniu subjektu. Množstvo látky vzorca (I), ktoré má byť lokálne podávané závisí od faktorov akými sú citlivosť kože, typ a poloha tkaniva, ktoré má byť liečené, od zmesi a nosiča (keď je použitý), ktorý je podávaný, presnej povahy látky vzorca (I), ktorá je podávaná, rovnako ako od presnej povahy poruchy, ktorá má byť liečená a od rozsahu, v akom sú predpokladané systémové efekty (odlíšené od lokálnych).

Inhibítory, ktoré sú podstatou tohto vynálezu, môžu byť pomocou špeciálnych cielených ligandov naviazané na špecifické miesta, kde je akumulovaná metaloproteáza. Napríklad, k zacieleniu inhibítora na metaloproteázu v nádore je inhibítor naviazaný k protilátke alebo k jej fragmentu, ktorý je imunoreaktívny so značkou nádoru, ako sa všeobecne

SK 284041 Β6 predpokladá pri príprave imunotoxínov. Cieleným ligandom môže byť tiež ligand vhodný pre receptor, ktorý je prítomný v nádore. Použiť sa môže akýkoľvek cieľový ligand, ktorý reaguje špecificky so značkou pre dané cieľové tkanivo. Spôsoby viazania objavenej látky k cieľovému ligandu sú dobre známe a sú podobné tým, ktoré sú opísané v prípade naviazania k nosiču. Konjugáty sú formulované a podávané tak, ako je opísané.

Pre lokálne podmienky je vhodnejšie použiť lokálne podávanie. Napríklad, pri liečení vredovitej rohovky môže priama aplikácia na zasiahnuté oko vyžadovať aplikáciu očných kvapiek alebo aerosólu. Pri komeálnom liečení môžu byť látky, ktoré sú podstatou tohto vynálezu, podávané vo forme gélu, kvapiek, masti alebo môžu byť zabudované do kolagénu alebo do hydrofilnej pplymémej ochrannej vrstvy. Materiál môže byť podávaný ako kontaktná šošovka alebo zásobník, alebo ako podspojivková forma. Na liečenie kožných zápalov býva látka aplikovaná lokálne a miestne v géli, paste alebo masti. Spôsob liečenia odráža teda podstatu podmienok a vhodnú formu pre vybraný spôsob podávania, ako je známe v technike.

V uvedených prípadoch môže byť samozrejme podávaná látka buď sama, alebo ako zmes a tieto zmesi môžu obsahovať tiež prídavné látky alebo excipienty, keď sú vhodné pre danú indikáciu.

Niektoré z látok, ktoré sú podstatou tohto vynálezu, inhibujú tiež bakteriálne metaloproteázy, ale v oveľa menšej miere ako cicavčie metaloproteázy. Niektoré bakteriálne metaloproteázy sa zdajú byť menej závislými od stereochémie inhibítora, pričom boli pozorované podstatné rozdiely medzi jednotlivými diastereoizomérmi z hľadiska ich schopnosti inaktivácie cicavčích proteáz. Rozdiel v aktivite môže slúžiť k rozlíšeniu medzi cicavčími a bakteriálnymi enzýmami.

Príprava a použitie protilátok

Zlúčeniny, ktoré tvoria podstatu tohto vynálezu, môžu byť tiež použité pri imunizačnom protokole k získaniu antisér imunošpecifických ku hlavným látkam. Pretože tieto zlúčeniny sú relatívne malé, naviažu sa výhodne k anigénnym neutrálnym nosičom, napríklad k bežne používaným „keyhole limpet (prílepným, kliešťovým) hemocyanín (KLH)“ alebo k nosičom sérového albumínu. Pre tieto látky, ktoré tvoria podstatu vynálezu a majú karboxylovú funkčnú skupinu, môže byť naviazanie na nosič uskutočnené bežnými metódami, všeobecne známymi v technike. Napríklad, karboxylový zvyšok môže byť redukovaný na aldehyd a naviazaný na nosič reakciou s aminoskupinou na postrannom reťazci v nosičoch odvodených od proteínov, prípadne môže nasledovať redukcia vytvoreného imino zoskupenia. Karboxylový zvyšok môže tiež reagovať s aminoskupinou v postrannom reťazci použitím kondenzačných činidiel, napríklad dicyklohexylkarboxydiimidu alebo iných karboxydiimidových dehydratačných činidiel. Väzobné zlúčeniny môžu byť použité tiež k ovplyvneniu procesu naviazania. Homobifunkčné a heterobifunkčné väzobné zlúčeniny sú k dispozícii od Pierce Chemical Company, Rockford, III. Takto vzniknutý imunogénny komplex môže byť potom injektovaný vhodnému cicavcovi, napríklad myšiam, králikom a podobne. Niektoré protokoly vyžadujú opakované injekcie imunogénu za prítomnosti prídavných látok podľa schémy obsahujúcej zvýšenie produkcie protilátok v sére. Titer imunoséra je možné merať použitím procesu imunologického testu, ktorý sa v súčasnosti stáva v technike štandardom, pričom zlúčeniny, ktoré tvoria podstatu tohto vynálezu, sú používané ako antigény.

Takto získané antiséra môžu byť použité priamo alebo môžu byť monoklonálne protilátky získané z periferálnych krvných lymfocytov alebo zo sleziny imunizovaného zvieraťa tak, že sú najskôr imortalizované bunky produkujúce protilátky a potom nasleduje identifikácia vhodných buniek produkujúcich protilátky použitím štandardných imunoskúškových techník. Polyklonálne a monoklonálne preparáty sú užitočné pri monitorovaní terapií alebo preventívnych režimov, pričom sú využívané látky opísané v tomto vynáleze. Vhodné vzorky, napríklad krvi, séra, moču alebo slín, môžu byť testované na prítomnosť podaného inhibítora po rôznom čase v priebehu liečenia použitím štandardných imunologických techník, ktoré využívajú preparáty obsahujúce protilátky, ktoré sú podstatou tohto vynálezu. Látky, ktoré sú podstatou tohto vynálezu, môžu byť vyrobené tiež použitím značkovaných látok, napríklad technécium 99 alebo 1-131, pričom sú použité štandardné metódy prípravy. Značkované zlúčeniny sú podávané subjektom, aby bolo určené miesto, kde sa in vivo nachádzajú prebytky jednej alebo viacerých metaloproteáz. Schopnosť inhibítora selektívne viazať metaloproteázu je preto použitá k zmapovaniu prítomnosti enzýmu in situ. Tieto techniky môžu byť použité v histologických procesoch a značkované látky, ktoré sú podstatou tohto vynálezy, môžu byť použité pri kompetetívnych imunologických testoch. Nasledujúce príklady ilustrujú zlúčeniny, zmesi a použitie látok, ktoré sú podstatou tohto vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklady

Zlúčeniny sú analyzované pomocou IH a ¹³C NMR, elementárnou analýzou, hmotnostnou spektrometriou alebo IČ spektroskopiou.

Spravidla sa používajú inertné rozpúšťadlá, pokiaľ je možné, vysušené. Napríklad tetrahydrofurán (THF) je destilovaný so sodíkom a benzofenonom, diizipropylamín je detilovaný s hydridom vápenatým a všetky ďalšie rozpúšťadlá sú zakúpené príslušne čisté.

Chromatografia je uskutočňovaná na silikagéli (70 až 230 mesh, Aldrich) alebo (230 až 400 mesh, Merck). Tenkovrstvová chromatografia (TLC) je uskutočňovaná na sklenených doštičkách pokrytých vrstvou silikagélu (200 až 300 mesh, Baker) a zviditeľnená UV žiarením alebo 5 % polyfosfomolybdénovou kyselinou v etanole.

Príklad 1

SOC* t M«OM hs^^5h

KOH/MeOH Horory

l.a) Metyl 1 N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-4(R)-hydroxy-pyrolidín-2(R)-karboxylát

Cis hydroxy-D-prolín (50 g; 0,38 mol) je rozpustený v zmesi voda : dioxán (1:1; 300 ml) a potom je táto zmes zmiešaná s trietylamínom (135 ml, 0,96 mol). Ďalej je pri daný 4-metoxyfenylsulfonyl chlorid (87 g; 0,42 mol) spolu s 2,6-dimetylaminopyridínom (4,6 g; 0,038 mol) a vzniknutá zmes sa mieša 14 hodín pri izbovej teplote. Zmes sa potom zahustí a zriedi EtOAc. Vzniknuté vrstvy sa oddelia a organická vrstva sa premyje dvakrát 1 N HCl, jedenkrát soľným roztokom, potom sa vysuší MgSO₄₎ odfiltruje a odparí. Získa sa 83 g pevnej látky, ktorá je následne rozpustená v 500 ml MeOH. Do tejto zmesi je po kvapkách pridaný tionylchlorid (50 ml) a takto vzniknutá zmes je miešaná 14 hodín. Potom je zmes odparená do sucha a preliata CHC1₃. Získa sa biela látka, ktorá je dostatočne čistá na ďalšie použitie.

l.b) Medziprodukt A Metyl 1 N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-4-oxo-pyrolidín-2(R)-karboxylát

Je pripravený 8 M roztok Jonesovho činidla. Alkohol la (10 g, 31,7 mmol) je rozpustený v 175 ml acetónu a roztok sa ochladí na 0 °C. Jonesove činidlo sa pridáva tak dlho, dokiaľ má roztok oranžovú farbu a zmes sa mieša pri izbovej teplote 14 hodín. Potom je pridaný izopropanol, aby sa odstránil prebytok chrómového činidla a vylúčená pevná látka je odfiltrovaná cez fritu. Filtrát je zahustený oddestilovaním pri zníženom tlaku, zvyšok je rozpustený v metylénchloride a potom premytý vodou. Vzniknutý roztok je vysušený síranom horečnatým a zahustený pri zníženom tlaku. Vyčistenie produktu chromatografiou na silikagéli zmesou EtOAc : hexán (1:1) poskytne požadovaný ketón. MS (ESI): 374 (M⁺ + H).

l.c) Metyl 7 N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,4-ditia-7-azaspiro[4,4]nonan-8(R)-karboxylát

Ketón lb (1,3 g; 4,15 mmol) je rozpustený v 30 ml bezvodého dichlórmetánu a potom je pridaný 1,2-etanditol (0,8 ml; 8,3 mmol) a eterát trifluoridboranu (0,2 ml; 1,66 mmol). Zmes je miešaná cez noc pri izbovej teplote, potom je pridaný 1 N roztok hydroxidu sodného tak, aby bol roztok zásaditý a zmes je extrahovaná trikrát EtOAc. Organické vrstvy sú premyté vodou a chloridom amónnym, vysušené síranom horečnatým, odfiltrované a odparené, čím získame uvedenú zlúčeninu. MS (ESI): 390 (M⁺ + H), 407 (M⁺ + NH₄).

.d) N-Hydroxy-7N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l ,4-ditia-7-azaspiro[4,4]nonan-8(R)-karboxamid

Je pripravený 1,76 M roztok hydroxylamínu draselného v metanole. Tento 1,76 M roztok (1,46 ml; 2,57 mmol) je pridaný priamo k metylesteru lc (0,1 g; 0,257 mmol) a reakčná zmes sa mieša cez noc. Roztok je okyslený 1 N HCl a potom je reakčná zmes extrahovaná trikrát etylacetátom, vysušená síranom horečnatým, odfiltrovaná a odparená. Produkt je prečistený chromatografiou na silikagéli zmesou etylacetát: hexán : kyselina mravenčia (1:1: 0,1). Týmto sa získa požadovaná zlúčenina. MS (ESI): 391 (M⁺ + H), 408 (M⁺ + NH₄).

Príklad 2

OMt

SH

OM·

XOk/m«OM

Nydrcrrtimtn·

2.a) Metyl l'N'-(4-metoxyfenylsulfonyl)spiro[l,3-benzotiol-2,4'pyrolidin]-2'(R)-karboxylát

Ketón lb (0,5 g; 1,59 mmol) je rozpustený v 10 ml bezvodého dichlórmetánu a potom je pridaný 1,2-ditiolbenzén (0,45 g; 3,19 mmol) a boran trifluorid eterát (0,07 ml; 0,63 mmol). Zmes je miešaná cez noc pri izbovej teplote. Potom je pridávaný 1 N roztok NaOH tak, aby bol roztok zásaditý a zmes je extrahovaná trikrát EtOAc. Organické vrstvy sú premyté vodou a chloridom amónnym, vysušené síranom horečnatým a odparené pri zníženom tlaku, čím získame požadovanú zlúčeninu. MS (ESI): 438 (M⁺ + H).

2.b) N-hydroxy-l^rN-(4-metoxyfenylsulfonyl)spiro[l,3-benzotiol-2,4'pyrolidm]-2'(R)-karboxamid

Je pripravený 1,76 M roztok hydroxylamínu draselného v metanole. Tento 1,76 M roztok (7,3 ml; 13 mmol) je pridaný priamo k metylesteru 2a (0,59 g; 1,3 mmol) a reakčná zmes je miešaná cez noc. Potom je roztok okyslený 1 N HCl a reakčná zmes je extrahovaná trikrát etylacetátom, vysušená síranom horečnatým, odfiltrovaná a odparená pri zníženom tlaku. Produkt je prečistený chromatografiou na silikagéli zmesou etylacetát : hexán : kyselina mravenčia (1:1: 0,1), čím sa získa požadovaná zlúčenina. MS (ESI): 439 (M⁺ + H).

Príklad 3

CM· sFjpei?

KOHÍMeQH

CM·

3.a) Metyl 8N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,5-ditia-8-azaspiro[4,5]nonan-9-(R)-karboxylát

Ketón lb (1,5 g; 4,79 mmol) je rozpustený v 30 ml bezvodého dichlórmetánu, potom je pridaný 1,3-propanditiol (1,2 ml; 11,9 mmol) a boran trifluorid eterát (0,24 ml; 1,91 mmol). Zmes je miešaná cez noc pri izbovej teplote. Ďalej je pridaný 1 N roztok NaOH tak, aby bola zmes zásaditá, potom je extrahovaná trikrát EtOAc. Organické vrstvy sú premyté vodou a chloridom amónnym, vysušené síranom horečnatým a odparené pri zníženom tlaku, čím získame požadovanú zlúčeninu. MS'(ESI): 403 (M⁺ + H), 420 (M⁺ + NH₄).

3.b) N-Hydroxy-8N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,5-ditia-8-azaspiro[4,5]nonan-9-(R)-karboxamid

Je pripravený 1,76 M roztok hydroxylamínu draselného v metanole. Tento 1,76 M roztok (1,4 ml; 2,48 mmol) je pridaný priamo k metylesteru 3a (0,1 g; 0,248 mmol) a reakčná zmes je miešaná cez noc. Potom je roztok okyslený 1 N HCl a reakčná zmes je extrahovaná trikrát etylacetátom, vysušená síranom horečnatým, odfiltrovaná a odparená pri zníženom tlaku. Produkt je prečistený chromatografiou na silikagéli zmesou etylacetát: hexán : kyselina mravenčia (1 : 1 : 0,1), čím sa získa požadovaná zlúčenina. MS (ESI): 404 (M⁺+ H), 421 (M⁺ + NH₄).

Príklad 4

p-TiQH

4.a) Metyl 7N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,4-dioxa-7-azaspiro[4,4]nonan-8-(R)-karboxylát

Ketón 1b (0,5 g; 1,59 mmol) je rozpustený v 50 ml benzénu, potom je pridaný 1,2-etandiol (0,108 g; 1,75 mmol) a p-toluénsulfonová kyselina (0,006 g; 0,016 mmol). Zmes je refluxovaná 18 hodín, potom je zriedená éterom a zneutralizovaná uhličitanom sodným (10 ml), extrahovaná trikrát éterom a spojené éterové vrstvy sú premyté chloridom amónnym, vysušené síranom horečnatým a odparené. Čistenie vzniknutej olejovitej látky je uskutočnené chromatografiou na silikagéli zmesou hexán : etylacetát (1 : 1), čím získame požadovanú zlúčeninu. MS (ESI): 437 (M⁺ + H), 454 (M⁺ + NH₄).

4.b) N-Hydroxy-7N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,4-dioxo-7-azaspiro[4,4]nonan-8-(R)-karboxylát

Je pripravený 1,76 M roztok hydroxylamínu draselného v metanole. Tento 1,76 M roztok (2,0 ml; 3,52 mmol) je pridaný priamo k metylesteru 4a (0,146 g; 0,408 mmol) a reakčná zmes je miešaná cez noc. Potom je roztok okyslený 1 N HCl a reakčná zmes je extrahovaná trikrát etylacetátom, vysušená síranom horečnatým, odfiltrovaná a odparená pri zníženom tlaku. Produkt je prečistený chromatografiou na silikagéli zmesou etylacetát: hexán : kyselina mravenčia (2 : 1 : 0,1), čim sa získa požadovaná zlúčenina. MS (ESI): 438 (M⁺+ H), 455 (M⁺ + NH₄).

mo k metylesteru 5a (0,32 g; 0,8 mmol) a reakčná zmes je miešaná cez noc. Roztok je okyslený 1 N HCl, potom je reakčná zmes extrahovaná trikrát etylacetátom, vysušená síranom horečnatým, odfiltrovaná a odparená. Produkt je prečistený chromatografiou na reverznej fáze HPLC (60A40B, A, 95 % H₂O, 5 % acetonitrilu, 0,1 % kyseliny mravenčej; B, 80 % acetonitrilu, 20 % H₂O; 19 x 300 mm Waters Symmetry Prep C₁₈ kolóna), čím sa získa požadovaná zlúčenina vo forme bielej napenenej látky. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom: m/z: 418 (M⁺ + NH₄), 401 (M⁺ + H).

Príklad 6

>TtOK

OM*

OH

Ô

M«O'

HO.

H rr x

Príklad 5

>T»0H

HyOroiyUtnr·

6.a) Metyl 7N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,4-dioxo-(2S),(3S)-Zrfl«s-cyklohexyl-7-azaspiro[4,4]nonan-8-(R)karboxylát

Ketón lb (1 g; 3,19 mmol) je rozpustený v 50 ml benzénu, potom je pridaný (lS,2S)-írazió-l,2-cyklohcxandiol (0,45 ml; 3,82 mmol) a monohydrát p-toluénsulfonovej kyseliny (57 mg; 0,3 mmol). Zmes je refluxovaná cez noc použitím Dean-Stark prístroja, potom je pridávaný vodný roztok hydrogenuhličitanu sodného dovtedy, až je zmes alkalická a extrahuje sa trikrát dietyléterom. Organické vrstvy sú premyté chloridom amónnym, vysušené síranom horečnatým, odfiltrované a odparené. Čistenie produktu je uskutočnené chromatografiou na silikagéli zmesou hexán : : etylacetát (1 : 3), čím získame požadovanú zlúčeninu. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom: m/z: 429 (M⁺ + NH₄), 412 (M⁺ + H).

6.b) N-Hydroxy-7N-(4-metoxyfenylsuIfonyl)-1,4-dioxo-(2S),(3S)-írans-cyklohexyl-7-azaspiro[4,4]nonan-8-(R)-karboxamid

5.a) Metyl 8N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,5-dioxo-3,3-dimetyl-8-azaspiro[5,4]dekan-9-(R)-karboxylát

Ketón lb (2 g; 3,19 mmol) je rozpustený v 50 ml benzénu, potom je pridaný 2,2-dimetyl-l,3-propandiol (0,4 g; 3,83 mmol) a monohydrát p-toluénsulfónovej kyseliny (57 mg; 0,3 mmol). Zmes je refluxovaná cez noc použitím Dean-Stark prístroja, potom je pridávaný vodný roztok hydrogenuhličitanu sodného dovtedy, až je zmes alkalická a extrahuje sa trikrát dietyléterom. Organické vrstvy sú premyté chloridom amónnym, vysušené síranom horečnatým, odfiltrované a odparené. Čistenie produktu je uskutočnené chromatografiou na silikagéli zmesou hexán : etylacetát (7 : 3), čím získame požadovanú zlúčeninu. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým polom: m/z: 417 (M⁺ + NH₄), 440 (M⁺+ H).

5.b) N-Hydroxy-8N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,5-dioxo-3,3-dimetyl-8-azaspiro[5,4]dekan-9-(R)-karboxamid

Je pripravený 1,5 M roztok hydroxylamínu draselného v metanole tak, ako je opísané vo Fieser a Fieser, Vol 1, p. 478. Tento 1,5 M roztok (5,7 ml; 8 mmol) je pridaný priaJe pripravený 1,5 M roztok hydroxylamínu draselného v metanole tak, ako je opísané vo Fieser a Fieser, Vol 1, p. 478. Tento 1,5 M roztok (5,7 ml; 8 mmol) je pridaný priamo k metylesteru 6a (0,33 g; 0,8 mmol) a reakčná zmes je miešaná cez noc. Potom je roztok okyslený 1 N HCl a reakčná zmes je extrahovaná trikrát etylacetátom, vysušená síranom horečnatým, odfiltrovaná a odparená. Produkt je prečistený chromatografiou na reverznej fáze HPLC (60A40B, A, 95 % H₂O, 5 % acetonitrilu, 0,1 % kyseliny mravenčej; B, 80 % acetonitrilu, 20 % H₂O; 19 x 300 mm Waters Symmetry Prep C,₈ kolóna), čím sa získa požadovaná zlúčenina vo forme bielej napenenej látky. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom: m/z: 430 (M⁺ + NH₄), 413 (M⁺ + H).

Príklad 7

QU· ^k-7-Q

X

7.a) Metyl 7N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,4-dioxo-(2R),(3R)-rrans-cyklohexyl-7-azaspiro[4,4]nonan-8-(R)-karboxylát

Ketón lb (1 g; 3,19 mmol) je rozpustený v 35 ml benzénu, potom je pridaný (lR,2R)-trans-l,2-cyklohexandiol (0,45 ml; 3,82 mmol) a monohydrát p-toluénsulfonovej kyseliny (29 mg; 0,15 mmol). Zmes je refluxovaná cez noc použitím Dean-Stark prístroja, potom je pridávaný vodný roztok hydrogenuhličitanu sodného dovtedy, až je zmes alkalická a extrahuje sa trikrát dietyléterom. Organické vrstvy sú premyté chloridom amónnym, vysušené síranom horečnatým, odfiltrované a odparené. Čistenie produktu je uskutočnené chromatografiou na silikagéli zmesou hexán : : etylacetát (1 : 3), čim získame požadovanú zlúčeninu. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom: m/z: 429 (M⁺ + NH₄), 412 (M⁺ + H).

7. b) N-Hydroxy-7N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-1,4-dioxo-(2R),(3R)-/rans-cyklohexyl-7-azaspiro[4,4]nonan-8-(R)-karboxamid

Je pripravený 1,5 M roztok hydroxylamínu draselného v metanole tak, ako je opísané vo Fieser a Fieser, Vol 1, p. 478. Tento 1,5 M roztok (12,8 ml; 19,2 mmol) je pridaný priamo k metylesteru 7a (0,8 g; 1,92 mmol) a reakčná zmes je miešaná cez noc. Potom je roztok okyslený 1 N HCI a reakčná zmes je extrahovaná trikrát etylacetátom, vysušená síranom horečnatým, odfiltrovaná a odparená. Produkt je prečistený chromatografiou na reverznej fáze HPLC (60A40B, A, 95 % H₂O, 5 % acetonitrilu, 0,1 % kyseliny mravenčej; B, 80 % acetonitrilu, 20 % H₂O; 19 x 300 mm Waters Symmetry Prep C₁₈ kolóna), čím sa získa požadovaná zlúčenina vo forme bielej napenenej látky. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom: m/z: 430 (M⁺ + NH₄), 413 (M⁺ + H).

Príklad 8

Κθκ t U«OH

8.a) Metyl 8N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,5-dioxo-3-benzyloxy-8-azaspiro[5,4]dekan-9-(R)-karboxylát

Ketón lb (3,4 g; 10,98 mmol) je rozpustený v 65 ml benzénu a je pridaný 2-benzyloxy-l,3-propandiol (2 g; 10,98 mmol) a monohydrát p-toluénsulfonovej kyseliny (104 mg; 0,15 mmol). Zmes je refluxovaná cez noc použitím Dean-Stark prístroja, potom je pridávaný vodný roztok hydrogenuhličitanu sodného dovtedy, až je zmes alkalická a extrahuje sa trikrát dietyléterom. Organické vrstvy sú premyté chloridom amónnym, vysušené síranom horečnatým, odfiltrované a odparené. Čistenie produktu je uskutočnené chromatografiou na silikagéli zmesou hexán : etylacetát (3 : 7), čím získame požadovanú zlúčeninu. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom: m/z: 495 (M⁺ + NH₄), 478 (M⁺ + H).

8.b) N-Hydroxy-8N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-1,5-dioxo-3-benzyloxy-8-azaspiro[5,4]dekan-9-(R)-karboxamid

Je pripravený 1,5 M roztok hydroxylamínu draselného v metanole tak, ako je opísané vo Fieser a Fieser, Vol 1, p. 478. Tento 1,5 M roztok (9,3 ml; 13 mmol) je pridaný priamo k metylesteru 8a (0,78 g; 1,63 mmol) a reakčná zmes je miešaná cez noc. Potom je roztok okyslený 1 N HCI a reakčná zmes je extrahovaná trikrát etylacetátom, vysušená síranom horečnatým, odfiltrovaná a odparená. Produkt je prečistený chromatografiou na reverznej fáze HPLC (60A40B, 95 % H₂O, 5 % acetonitrilu, 0,1 % kyseliny mravenčej; B, 80 % acetonitrilu, 20 % H₂O; 19 x x 300 mm Waters Symmetry Prep C_]s kolóna) čím sa získa požadovaná zlúčenina vo forme bielej napenenej látky. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom: m/z: 510 (M⁺ + Na), 479 (M⁺ + H).

Príklad 9 ô O_sS'^A5V' TMSQTf

TMso^X^avws

9.a) Metyl 8N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,5-dioxo-3,3-dietyl-8-azaspiro[5,4]dekan-9-(R)-karboxylát

Ketón lb (2,0 g; 6,39 mmol) je rozpustený v 40 ml metylénchloridu a je pridaný bis(trimetylsiloxy)-2,2-dietyl-l,3-propandiol (8,8 g; 31,9 mmol). Zmes je ochladená na -78 °C v kúpeli zo zmesi suchý ľad-acetón a potom je pridaný trimetylsilyltrifluorometansulfonát (0,075 g; 0,31 mmol; 0,048 ekvivalentu). Potom je zmes zahriata na izbovú teplotu a miešaná cez noc. Zmes je neutralizovaná nasýteným roztokom uhličitanu sodného a ďalej extrahovaná vodou a metylénchloridom. Organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a odparené pri zníženom tlaku. Čistenie produktu je uskutočnené chromatografiou na silikagéli elučnou zmesou hexán : etylacetát (7 : 3), čím získame požadovanú zlúčeninu. MS (ESI): 428 (M⁺ + H), 445 (M⁺ + + NH₄).

9.b) N-hydroxy-8N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l ,5-dioxo-3,3-dietyl-8-azaspiro[5,4]dekan-9-(R)-karboxamid

Ketal 9a (4,0 g; 9,68 mmol) je pridaný do 1,5 M roztoku hydroxylamínu draselného (77 ml; 14 ekvivalentov, pripraveného tak, ako je opísané vo Fieser a Fieser, Vol 1, p. 478. Zmes je upravená po 4 hodinách 1 N HCI tak, aby pH bolo 4 až 5. Potom je zmes zriedená vodou a extrahovaná etylacetátom. Organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a odparené pri zníženom tlaku, čím sa získa napenená pevná látka. Produkt je prečistený chromatografiou na silikagéli elučnou zmesou metanol: chloroform (3 % : 97 %). MS (ESI): 429 (M⁺ + H), 446 (M⁺ + NH₄).

Príklad 10

OM·

MiC/H, etOK

O8n

KOM/M»OH

Myarorriímu'.·

lO.a) Metyl 8N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,5-dioxo-3-hydroxy-8-azaspiro[5,4]dekan-9-(R)-karboxylát

Acetal 9a (1,2 g; 2,51 mmol) je rozpustený v 20 ml EtOH a potom je pridaných 10 % paládia na aktívnom uhlí (120 mg). Vzniknutá zmes je miešaná pri tlaku 1 atmosféry vodíka 32 hodín. Ukončenie reakcie sa indikuje TLC (EtOAc/hexán 1 : 1). Potom je zmes prefiltrovaná cez fritu a zahustená, čím sa získa požadovaný produkt. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom; m/z: 405 (M⁺ + NH₄), 388 (M⁺ + H).

10.b) N-hydroxy-8N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-1,5-dioxo-3-hydroxy-8-azaspiro[5,4]dekan-9-(R)-kaxboxamid

Je pripravený 1,5 M roztok hydroxylamínu draselného v metanole tak, ako je opísané vo Fieser a Fieser, Vol. 1, p. 478. Tento 1,5 M roztok (11 ml; 16,5 mmol) je pridaný priamo k metylesteru 10a (0,8 g; 2,06 mmol) a reakčná zmes je miešaná cez noc. Roztok je okyslený 1 N HC1, potom je reakčná zmes extrahovaná trikrát atylacetátom, vysušená síranom horečnatým, odfiltrovaná a odparená. Produkt je vyčistený chromatografíou na reverznej fáze HPLC (80A20B, A, 95 % H₂O, 5 % acetonitrilu, 0,1 % kyseliny mravenčej; B, 80 % acetonitrilu, 20 % H₂O; 19 x 300 mm Waters Symmetry Prep C₈ kolóna), čím sa získa zlúčenina vo forme bielej napenenej látky. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom: m/z: 406 (M⁺ + NH₄), 389 (M⁺ + H).

Príklad 11

CUl

CM·

KQMtM»OH

Hftrtiylirriin·

...<r

V116 | ll.a) Metyl 7N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,4-dioxo-(2R)-metyl-(3R)-metyl-7-azaspiro[4,4]nonan-8-(R)-karboxylát

Ketón lb (2 g; 6,38 mmol) je rozpustený v 40 ml benzénu a potom je pridaný (2R, 3R)-(-)-2,3-butandiol (0,67 g; 7,66 mmol) a monohydrát p-toluénsulfonovej kyseliny (120 mg; 0,63 mmol). Zmes je refluxovaná cez noc použitím Dean-Stark prístroja, potom je pridávaný vodný roztok hydrogenuhličitanu sodného až dovtedy, kým je zmes alkalická, potom sa extrahuje trikrát dietyléterom. Organické vrstvy sú premyté chloridom amónnym, vysušené síranom horečnatým, prefíltrované a odparené, čím sa získa požadovaná zlúčenina. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom: m/z: 404 (M⁺ + NH₄), 386 (M⁺ + H).

l.b) N-Hydroxy-7N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,4-dioxo-(2R)-metyl-(3R)-metyl-7-azaspiro[4,4]nonan-8-(R)-karboxamid

Je pripravený 1,5 M roztok hydroxylamínu draselného v metanole tak, ako je opísané vo Fieser a Fieser, Vol. 1, p. 478. Tento 1,5 M roztok (32 ml; 48 mmol) je pridaný priamo k metylesteru 11a (2,5 g; 6,7 mmol) a reakčná zmes sa mieša cez noc. Roztok je okyslený 1 N HC1, potom je zmes extrahovaná trikrát etylacetátom, vysušená síranom horečnatým, odfiltrovaná a odparená. Produkt je vyčistený rýchlou chromatografíou (CH₂Cl₂/EtOAc/hexán, 5:3:2 na 5 : 4 : 1) na silikagéli, čím sa získa požadovaná zlúčenina vo forme bielej napenenej látky. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom: m/z: 404 (M⁺ + NH₄), 387 (M⁺ + H).

Príklad 12

θ'

O O-S'·^ ^l—*-O

OMi «Oh t MeOH

Hyeievyiamm·

32b

CM·

12.a) Metyl 7N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,4-dioxo-(2S)-metyl-(3S)-metyl-7-azaspiro[4,4]nonan-8-(R)-karboxylát

Ketón lb (1,5 g; 4,78 mmol) je rozpustený v 45 ml benzénu a potom je pridaný (2S,3S)-(+)-2,3-butandiol (0,52 g; 5,74 mmol) a monohydrát p-toluénsulfonovej kyseliny (89 mg; 0,47 mmol). Zmes je refluxovaná cez noc použitím Dean-Stark pristroja, potom je pridávaný vodný roztok hydrogenuhličitanu sodného až dovtedy, kým je zmes alkalická, potom sa extrahuje trikrát dietyléterom. Organické vrstvy sú premyté chloridom amónnym, vysušené síranom horečnatým, prefíltrované a odparené, čim sa získa požadovaná zlúčenina m/z: 403 (M⁺ + NH₄), 386 (M⁺ + H).

12.b) N-Hydroxy-7N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l ,4-dioxo-(2S)-metyl-(3S)-metyl-7-azaspiro[4,4]nonan-8-(R)-karboxamid

Je pripravený 1,5 M roztok hydroxylamínu draselného v metanole tak, ako je opísané vo Fieser a Fieser, Vol. 1, p. 478. Tento 1,5 M roztok (10 ml; 19 mmol) je pridaný priamo k metylesteru 12a (0,92 g; 2,39 mmol) a reakčná zmes sa mieša cez noc. Roztok je okyslený 1 N HCI, potom je reakčná zmes extrahovaná trikrát etylacetátom, vysušená síranom horečnatým, odfiltrovaná a odparená. Produkt jc vyčistený rýchlou chromatografíou (CH₂C1₂/CH₅OH, 95 : : 5) na silikagéli, čim sa získa požadovaná zlúčenina vo forme bielej napenenej látky. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom: m/z: 409 (M⁺ + + NH₄), 387 (M⁺+ H).

Príklad 13 >TiOH

M»O

OM«

HySíOryUmift·

13.a) Metyl 8N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,5-dioxo-3-metylén-8-azaspiro[5,4]dekan-9-(R)-karboxylát

Ketón lb (3 g; 9,58 mmol) je rozpustený v 45 ml benzénu a potom je pridaný 2-metylén-l,3-propandiol (1,04 g; 11,8 mmol) a monohydrát p-toluénsulfonovej kyseliny (182 mg; 0,95 mmol). Zmes je refluxovaná cez noc použitím Dean-Stark prístroja, potom je pridávaný vodný roztok hydrogenuhličitanu sodného až dovtedy, kým je zmes alkalická, potom sa extrahuje trikrát dietyléterom. Organické vrstvy sú premyté chloridom amónnym, vysušené síranom horečnatým, prefíltrované a odparené. Čistenie produktu sa uskutočni chromatografíou na silikagéli zmesou hexán : etylacetát (od 3 : 7 na 4 : 6), čím sa získa požadovaná zlúčenina. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom: m/z: 401 (M⁺ + NH₄), 384 (M⁺ + H).

.b) N-Hydroxy-8N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l ,5-dioxo-3-metylén-8-azaspiro[5,4]dekan-9-(R)-karboxamid

Je pripravený 1,5 M roztok hydroxylamínu draselného v metanole tak, ako je opísané vo Fieser a Fieser, Vol. 1, p. 478. Tento 1,5 M roztok (14 ml; 26 mmol) je pridaný priamo k metylesteru 13a (1,25 g; 3,26 mmol) a reakčná zmes sa mieša cez noc. Roztok je okyslený 1 N HCI, potom je reakčná zmes extrahovaná trikrát etylacetátom, vysušená síranom horečnatým, odfiltrovaná a odparená. Produkt je vyčistený rýchlou chromatografiou (CH₂C1₂/CH₃OH, 95 : 5) na silikagéli, čím sa získa požadovaná zlúčenina vo forme bielej napenenej látky. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom: m/z: 407 (M⁺ + + NH₄), 385 (M⁺ + H).

Príklad 14

IM SOTÍ ľMSO^^^OlMS

OMt

KQHtM+OH

14.a) Metyl lN-((4-metoxyfenyl)sulfonyl)-l,4-dioxoazaspiro[4,5]nonan-2-karboxylát

Ketón lb (20 g; 63,9 mmol) je rozpustený v metylénchloride (500 ml) a potom je pridaný bis(trimetoxysiloxy)-1,3-propandiol (51,9 g; 221,9 mmol; 3,5 ekvivalentu). Zmes je ochladená na -78 °C v kúpeli zo zmesi suchý ľad-acetón a potom je pridaný trimetylsilyl trifluórometansulfonát (3,6 g; 3,07 mmol; 0,048 ekvivalentu). Potom je zmes zahriata na izbovú teplotu a miešaná cez noc. Zmes je neutralizovaná nasýteným roztokom uhličitanu sodného a ďalej extrahovaná vodou a metylénchloridom (3 x 200 ml). Organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a odparené pri zníženom tlaku. Čistenie produktu sa uskutoční chromatografiou na silikagéli elučnou zmesou hexán : etylacetát (1 : : 1), čím sa získa požadovaná zlúčenina vo forme bezfarebnej olejovitej látky. MS (ESI): 372 (M⁺ + H), 389 (M⁺ + + NH₄).

14,b) N-Hydroxy-lN-((4-metoxyfenyl)sulfonyl)-l,4-dioxoazaspiro[4,5]nonan-2-karboxamid (C)

Ketal 14a (14,0 g; 37,7 mmol) je pridaný do 1,5 M roztoku hydroxylamínu draselného (300 ml; 14 ekvivalentov, pripraveného tak, ako je opísané vo Fieser a Fieser, Vol. 1, p. 478). Zmes je upravená po 1 hodine 1 N HCI tak, aby pH bolo 4,5. Potom je zmes zriedená vodou a extrahovaná etylacetátom. Organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a odparené pri zníženom tlaku, čím sa získa penovitá látka. Čistenie produktu sa uskutočni chromatografiou na silikagéli elučnou zmesou metanol : chloroform (3 % : : 97 %). Koncový produkt je vo forme bieleho prášku. MS (ESI): 372 (M⁺ + H), 390 (M⁺+ NH₄).

Príklad 15

MtO

OH

OŇ«

o >

Ketón lb (1 g; 3,19 mmol) v 60 ml benzénu je miešaný pri izbovej teplote a potom je pridaný l,3-dioxan-5,5-dimetanol (0,56 g; 3,83 mmol) a p-toluénsulfonová kyselina (0,01 ekvivalentu). Zmes je refluxovaná cez noc v atmosfére dusíka použitím prístroja Dean-Stark. Potom je pridávaný nasýtený vodný roztok hydrogenuhličitanu sodného dovtedy, až je zmes alkalická. Zmes je ďalej extrahovaná etylacetátom a vodou, organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a odparené pri zníženom tlaku. Čistenie produktu sa uskutoční chromatografiou na silikagéli zmesou hexán : etylacetát (1 : 1). MS (ESI): 444 (M⁺ + H), 461 (M⁺ + NH₄).

15.b) 1 lN-((4-Metoxyfenyl)sulfonyl)-2,4,8,14-tetraoxo-l 1-azadispiro[4,2,5,2]pentadekan-2-karboxylová kyselina

Ketal 15a (0,9 g; 2,03 mmol) je rozpustený v metanole (10 ml) a THF (5 ml). Potom je pridaný vo vode (5 ml) rozpustený hydroxid lítny (1 g, prebytok) a zmes je miešaná 1 hodinu. Zmes je ďalej upravená 1 N HCI tak, aby sa dosiahlo pH 2. Potom je zmes extrahovaná metylénchloridom a vodou. Organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a odparené pri zníženom tlaku, čím sa získa produkt. MS (ESI): 430 (M⁺ + H), 447 (M⁺ + NH₄).

15. c) N-Hydroxy-lN-((4-metoxyfenyl)sulfonyl)-2,4,8,14-tetra-oxo-11 -azadispiro[4,2,5,2]pentadekan-2-karboxamid

Karboxylová kyselina 15b (0,43 g; 1 mmol) je rozpustená v metylénchloride (15 ml), potom je pridaný oxalylchlorid (0,26 g; 2,05 mmol) a nakoniec DMF (0,07 g; 1 mmol), všetko v atmosfére dusíka. V oddelenej fľaši je vo vode (3 ml) rozpustený hydroxylamín hydrochlorid (0,28 g; 4 mmol) a potom je pridaný THF (10 ml). Roztok amínu je ochladený v ľadovom kúpeli a potom je pridaný trietylamín (0,61 ml; 6 mmol). Reakčná zmes je potom zahriata na izbovú teplotu a pri tejto teplote je miešaná 1 hodinu. Pridaním 1 N HCI je zmes zneutralizovaná a hodnota pH je okolo 5. Potom je zmes extrahovaná metylénchloridom a vodou. Organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a odparené pri zníženom tlaku. Produkt je vyčistený chromatografiou na reverznej fáze (Waters Symetry C|₈) použitím rozpúšťadiel 40 % A, (95 % H₂O, 5 % acetonitrilu, 0,1 % kyseliny mravenčej) a 60 % B (80 % acetonitrilu, 20 % H₂O). MS (ESI): 445 (M⁺ + H), 462 (M⁺ + NH₄).

Príklad 16 nr“· o p-T»QH O KQH/I^OH O

Q _βοΛΑ_οη ^,h ° O*·

16. a)Metyl lN-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,5-dioxoazaspiro[4,5]nonan-2S,4S-dimetyl-2-karboxylát

Ketón lb (1 g; 3,19 mmol) je rozpustený v 60 ml benzénu a potom je pridaný 2S,4S-(+)pentadiol (0,4 g; 3,82 mmol) a p-toluénsulfonová kyselina (0,01 ekvivalentu). Zmes je refluxovaná cez noc v atmosfére dusíka použitím prístroja Dean-Stark. Potom je pridávaný nasýtený vodný roztok hydrogenuhličitanu sodného dovtedy, až je zmes alkalická. Zmes je ďalej extrahovaná etylacetátom a vodou, organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a odparené pri zníženom tlaku. Čistenie produktu sa uskutoč15.a) Metyl 1 lN-((4-metoxyfenyl)sulfonyl)-2,4,8,14-tetra-oxo-11 -azadispiro[4,2,5,2]pentadekan-2-karboxylát ni chromatografiou na silikagéli zmesou hexán : etylacetát (7 : 3).

.b) N-Hydroxy-1 N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-1,5-dioxoazaspiro[4,5]nonan-2S,4S-dimetyl-2-karboxamid

Ketal 16a (0,9 g; 2,25 mmol) je pridaný do 1,5 M roztoku hydroxylamínu draselného (10,2 ml; 18 mmol, pripraveného tak, ako je opísané vo Fieser a Fieser, Vol. 1, p. 478). Vzniknutá zmes je miešaná cez noc, potom je upravená 1 N HC1 tak, aby sa dosiahlo pH 5. Potom je zmes zriedená vodou a extrahovaná etylacetátom. Organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a odparené pri zníženom tlaku. Produkt je vyčistený chromatografiou na reverznej fáze HPLC (Waters Symetry C₁₈) použitím rozpúšťadiel 60 % A, (95 % HjO, 5 % acetonitrilu, 0,1 % kyseliny mravenčej) a 40 % B (80 % acetonitrilu, 20 % H₂O). MS (ESI): 386 (M⁺ + H), 403 (M⁺ + NH₄).

Príklad 17

0-T»OH

CM.

KCHŕMtCH

Ηγατωγΐ«ηι>Γ«

OM«

17.a)Metyl lN-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,5-dioxoazaspiro[4,5]nonan-2R,4R-dimetyl-2-karboxylát

Ketón lb (1 g; 3,19 mmol) je rozpustený v 60 ml benzénu a potom je pridaný 2R,4R-(+)pentadiol (0,4 g; 3,82 mmol) a p-toluénsulfonová kyselina (0,01 ekvivalentu). Zmes je refluxovaná cez noc v atmosfére dusíka použitím prístroja Dean-Stark. Potom je pridávaný nasýtený vodný roztok hydrogenuhličitanu sodného dovtedy, až je zmes alkalická. Zmes je ďalej extrahovaná etylacetátom a vodou, organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a odparené pri zníženom tlaku. Čistenie produktu sa uskutočni chromatografiou na silikagéli elučnou zmesou hexán : : etylacetát (7 : 3). MS (ESI): 400 (M⁺ + H), 417 (M⁺ + + NH₄).

17.b)N-Hydroxy-lN-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,5-dioxo-azaspiro[4,5]nonan-2R,4R-dimetyl-2-karboxamid

Ketal (0,9 g; 2,25 mmol) je pridaný do 1,5 M roztoku hydroxylamínu draselného (10,2 ml; 18 mmol, pripraveného tak, ako je opísané vo Fieser a Fieser, Vol. 1, p. 478) . Vzniknutá zmes je miešaná cez noc, potom je upravená 1 N HC1 tak, aby sa dosiahlo pH 5. Potom je zmes zriedená vodou a extrahovaná etylacetátom. Organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a odparené pri zníženom tlaku. Čistenie produktu je uskutočnené kryštalizáciou s acetonitrilom. MS (ESI): 401 (M + H), 418 (M⁺ + NH₄).

Príklad 18

IÍOH i

TMSCTI

Ketón lb (1 g; 3,19 mmol) je rozpustený v metylénchloride (25 ml) a potom je pridaný bis(trimetoxysiloxy)-1,4-butandiol (3,73 g; 15,9 mmol; 5 ekvivalentov). Zmes je ochladená na -78 °C v kúpeli zo zmesi ľad-acctón a potom je pridaný trimetylsilyltrifluórmetansulfonát (0,36 g; 1,53 mmol; 0,048 ekvivalentu). Potom je zmes zahriata na izbovú teplotu a miešaná cez noc. Zmes je neutralizovaná nasýteným roztokom uhličitanu sodného a ďalej extrahovaná vodou a metylénchloridom (3 x 50 ml). Organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a odparené pri zníženom tlaku. Čistenie produktu sa uskutoční chromatografiou na silikagéli elučnou zmesou hexán : etylacetát (1:1), čím sa získa požadovaná zlúčenina. MS (ESI): 386 (M⁺ + H), 403 (M⁺ + NH₄).

.b) N-Hydroxy-1 N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l ,5-dioxo-azaspiro[4,6]dekan-2-karboxamid

Ketal 18a (1,0 g; 2,6 mmol) je pridaný do 1,5 M roztoku hydroxylamínu draselného (12 ml; 8 ekvivalentov, pripraveného tak, ako je opísané vo Fieser a Fieser, Vol. 1, p. 478). Zmes je po 1 hodine upravená 1 N HC1 tak, aby sa dosiahlo pH 4,5. Potom je zmes zriedená vodou a extrahovaná etylacetátom. Organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a odparené pri zníženom tlaku, čím sa získa napenená pevná látka. Čistenie produktu je uskutočnené chromatografiou na silikagéli elučnou zmesou metanol: chloroform (3 % : 97 %). Výsledný produkt je biely prášok. MS (ESI): 387 (M + H), 404 (M⁺ + NH₄).

Príklad 19

19.a) Metyl-7N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,4-ditia-7-azaspiro[4,4]nonan-8-(R)-karboxylová kyselina

Ketal lc (0,9 g; 2,31 mmol) je rozpustený v metanole (10 ml) a THF (5 ml). Potom je pridaný vo vode rozpustený hydroxid lítny (1 g prebytok) a zmes je miešaná 1 hodinu. Zmes je ďalej upravená 1 N HC1 tak, aby sa dosiahlo pH 2, potom je extrahovaná metylénchloridom a vodou. Organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a odparené pri zníženom tlaku, čím sa získa produkt. MS (ESI): 376 (M⁺ + + H), 393 (M⁺ + NH₄).

19.b) N-Hydroxyl-N-metyl-7N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,4-ditia-7-azaspiro[4,4]nonan-8-(R)-karboxamid

Karboxylová kyselina 19a (0,5 g; 1,33 mmol) je rozpustená v metylénchloride (15 ml), potom je pridaný oxalylchlorid (0,35 g; 2,73 mmol) a nakoniec DMF (0,097 g; 1,33 mmol), všetko v atmosfére dusíka. V oddelenej nádobe je vo vode (3 ml) rozpustený hydroxylamínhydrochlorid (0,37 g; 5,33 mmol) a potom je pridaný THF (10 ml). Roztok aminu je ochladený v ľadovom kúpeli a potom je pridaný trietylamín (1,1 ml; 8 mmol). Kyslá zmes je pridaná do roztoku hydroxylamínu pri teplote 0 °C. Reakčná zmes je potom zahriata na izbovú teplotu a pri tejto teplote je miešaná 1 hodinu. Pridaním 1 N HC1 je zmes zneutralizovaná a hodnota pH je okolo 5. Potom je zmes extrahovaná metylénchloridom a vodou. Organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a odparené pri zníženom tlaku. Produkt

18.a) Metyl lN-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l,5-dioxo-azaspiro[4,6]dekan-2-karboxylát je vyčistený chromatografiou na reverznej fáze (Waters Symetry C₁₈) použitím rozpúšťadiel 40 % A, (95 % H₂O, 5 % acetonitrilu, 0,1 % kyseliny mravenčej) a 60 % B (80 % acetonitrilu, 20 % H₂O). MS (ESI): 391 (M⁺ + H), 408 (M⁺ + NH₄).

Príklad 20

2O.a) Etyl-6'-(l-pyrolidinyl)spirocyklohexan-2,5'(6'H)-[4H-1,2]-oxazin-3'-karboxylát l-(Cyklohexylidénmetyl)-pyrolidín (9 g; 54,4 mmol) v THF (100 ml) je miešaný pri izbovej teplote a potom je pridaný etyl 3-bromo-2-hydroxyiminopropanát (12,2 g; 57,7 mmol; 1,06 ekvivalentu, ref.: Ottenheijm, H. C. J.; Plate, R.; Noordlik, J. H.; Hrscheid, J. D. M. J. Org. Chem. 1982, 47, 2147) v dávkach po 15 minútach. Reakčná zmes sa potom zahreje, je miešaná 30 minút pri izbovej teplote. Potom je pridaný trietalamín (5,9 g; 58,3 mmol; 1,07 ekvivalentu).

Zmes sa opäť zahreje a je miešaná pri izbovej teplote ďalšie 2 hodiny, potom sa zriedi vodou (100 ml) a extrahuje etylacetátom. Organické extrakty sú vysušené síranom sodným a odparené pri zníženom tlaku, čím získame olejovitú látku. Čistenie tejto látky sa uskutočňuje chromatografiou na silikagéli elučnou zmesou hexán/etylacetát (85/15). Výsledný produkt je svetložltý olej. MS (ESI); 295 (M⁺ + + H).

2O.b) Etyl l-azabicyklo-[4,5,0]-dekan-2-karboxylát

Oxazín (2 g; 6,8 mmol) v etanole (100 ml) sa vloží do Parrovej nádoby spolu s Raneyovým niklom (Aldrich, W-2, 2 g). Zmes je potom hydrogenovaná pH₂ = 30 psí (libra na štvorcový palec) za trepania dovtedy, kým sa nespotrebuje vodík. Reakčná zmes je potom prefiltrovaná cez fritu a zahustená na ľahký olej. Ďalšie čistenie nie je potrebné. MS (ESI): 212 (M* + H).

2O.c) Etyl-lN-(4-metoxyfenylsulfonyl)-l-azabicyklo-[4,5,0]-dekan-2-karboxylát

Amín (1,4 g; 6,6 mmol) v dioxáne (40 ml) a vo vode (40 ml) je miešaný pri izbovej teplote, potom je pridaný trietylamín (2 g; 19,8 mmol; 3 ekvivalenty) a 4-metoxybenzénsulfonylchlorid (1,51 g; 7,2 mmol; 1,1 ekvivalentu). Vzniknutá zmes je miešaná 18 hodín pri izbovej teplote, potom je okyslená 1 N HC1 a naliata do vody. Roztok je extrahovaný metylénchloridom, spojené organické extrakty sú vysušené síranom horečnatým a odparené pri zníženom tlaku, čím sa získa olejovitá látka. Čistenie oleja sa uskutočňuje chromatografiou na silikagéli elučnou zmesou hexán/etylacetát (8/2). Výsledný produkt je číry žltý olej, ktorý státím tuhne.

2O.d) lN-(4-Metoxyfenylsulfonyl)-l-azabicyklo-[4,5,0]-dekan-2-karboxylová kyselina

Etylester (1,5 g; 3,93 mmol) v THF (10 ml) a v metanole (20 ml) je miešaný pri izbovej teplote, potom jc pridaná zmes hydroxidu lítneho (2,0 g prebytok) vo vode (20 ml) a vzniknutá zmes je miešaná 18 hodín pri izbovej teplote, potom je okyslená 1 N HC1 a naliata do vody. Ďalej je zmes extrahovaná metylénchloridom, organická vrstvy sú vysušené síranom sodným a odparené pri zníženom tlaku, čím sa získa olejovitý produkt. Tento olej státím tuhne na bielu pevnú látku.

20.e) N-Hydroxy-1 N-(4-metoxyfenylsulfonyl)-1 -azabicyklo-[4,5,0]-dekan-2-karboxamid

Karboxylová kyselina (0,7 g; 1,98 mmol) v dichlórmetane (10 ml) jc miešaná pri izbovej teplote a potom je pridaný oxalylchlorid (0,52 g; 4,06 mmol; 2,05 ekvivalentu) a nakoniec DMF (0,14 g; 1,98 mmol). Vzniknutá zmes je miešaná 30 minút pri izbovej teplote. V oddelenej nádobe je pri 0 °C miešaná vo vode (2 ml) zmes hydroxylamínu hydrochloridu (0,55 g; 7,92 mmol; 4 ekvivalenty) a THF (10 ml). Do vzniknutej zmesi je pridaný trietylamín (1,2 g;

11,9 mmol; 6 ekvivalentov) a zmes je miešaná pri teplote 0 °C 15 minút. Kyslý roztok chloridu je pridaný do roztoku hydroxylamínu pri teplote 0 °C a vzniknutá zmes je miešaná cez noc pri izbovej teplote. Zmes je okyslená 1 N HC1 a potom extrahovaná dichlórmetánom. Organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a odparené do sucha pri zníženom tlaku. Produkt je vyčistený kryštalizáciou zo zmesi acetonitril/voda, čím sa získa požadovaný produkt vo forme bieleho prášku. MS (ESI): 369 (M⁺ + H), 386 (M⁺ + NH₄).

Príklad 21

COjH

iBOPyO

CO,H

Ó

BHjTHF

Boe

CNU3H

Ó

Boe

PCC

Ml

21b

21c

21.a) l-t-Butyldikarbonát-4-piperidínkarboxylová kyselina

V p-dioxane (75 ml) je rozpustená kyselina izonipektonová (15 g; 95,1 mmol) a potom je pridaný vodný roztok NaOH (4 g; 100 mmol v 75 ml vody). Do tohto roztoku je za miešania pridaný di-t-butyldikarbonát (20,8 g; 95,1 mmol) a zmes je miešaná cez noc. Pridaním 1 N HC1 je zmes okyslená a hodnota pH je okolo 1 až 2. Potom je zmes zriedená vodou a extrahovaná metylénchloridom. Organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a odparené pri zníženom tlaku, čim sa získa požadovaný produkt vo forme bezfarebného oleja. MS (ESI): 230 (M⁺ + H), 247 (M⁺ + + NH₄).

.b) 1 -t-Butyldikarbonát-4-(hydroxymetyl)piperidín

Ochránená karboxylová kyselina 21a (21,7 g; 95,1 mmol) je rozpustená v THF (300 ml) a zmes je ochladená

SK 284041 Β6 na 0 °C v ľadovom kúpeli. Ďalej je za stáleho miešania pridaný 1 M roztok BH₃. THF (237,75 ml; 237,25 mmol). Vzniknutá zmes je zahriata na izbovú teplotu a miešaná cez noc. Potom je zmes ochladená na 0 °C a veľmi pomaly je pridávaná voda až dovtedy, kým sa objavia bublinky. Potom je reakcia ukončená, zmes je okyslená 1 N HCI a extrahovaná etylacetátom. Organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a odparené pri zníženom tlaku. MS (ESI): 216 (M⁺ + H).

.c) 1 -t-Butyldikarbonát-4-piperidinkarboxyaldehyd

Alkohol 21b (20,2 g; 93,9 mmol) je rozpustený v metylénchloride (300 ml) a do tejto zmesi je za miešania pridaný pyridinium chlórchromát (20,2 g; 93,9 mmol; 1 ekvivalent). Reakčná zmes sa premení na tmavú suspenziu, ktorá je miešaná 4 hodiny pri izbovej teplote. Potom je roztok oddelený od čierneho zvyšku a zvyšok je prepláchnutý niekoľkokrát éterom. Spojené organické vrstvy sú prefiltrované cez silikagélovú vrstvu, pričom sa použije ešte trochu éteru ako eluentu. Vzniknutý roztok je zahustený pri zníženom tlaku a vyčistený chromatografiou na silikagélovej kolóne použitím elučnej zmesi hexán/etylacetát (1,5 : 1).

.d) 1 -t-Butyladikarbonát-4-(pyrolidínetylén)piperidín

Aldehyd 21c (8,3 g; 39,1 mmol) je rozpustený v 150 ml benzénu a potom je pridaný pyrolidin (4,2 g; 58,6 mmol). Reakčná nádoba je vybavená Dean-Stark záklopkou a spätným chladičom, refluxovaná 5 hodín. Potom je pri zníženom tlaku odstránené rozpúšťadlo, nie je potrebné ďalšie prečisťovanie produktu. MS (ESI): 267 (M⁺ + H).

.e) Etyl-6'-( 1 -pyrolidinyl)spiro(4-t-butyldikarbonát-piperidin-2,5 '(6Ή)-(4Η-1,2)-oxazín-3'-karboxylát

Enamin 21d (8,9 g; 33,17 mmol) je rozpustený v THF (80 ml) a táto zmes je miešaná pri izbovej teplote, potom je pridaný etyl-3-bromo-2-hydroxyimmopropanát (7,42 g; 35,16 mmol; 1,06 ekvivalentu, ref.: Ottenheijm, H. C. J.; Plate, R.; Noordlik, J. H.; Hrscheid, J. D. M. J. Org. Chem. 1982, 47, 2147) v dávkach po 15 minútach. Počas tohto procesu sa zmes samovoľne zahreje. Vzniknutá zmes je miešaná 30 minút pri izbovej teplote a potom je pridaný trietylamín (3,59 g; 35,5 mmol; 1,07 ekvivalentu). Táto zmes je miešaná ešte 2 hodiny. Reakcia je ukončená pridaním vody (100 ml) a potom extrahovaná etylacetátom. Organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a zahustené pri zníženom tlaku na olejovitú hmotu. Čistenie produktu jc uskutočnené chromatografiou na silikagéli zmesou hexán/etylacetát (3 : 1), čím sa získa číry olej. MS (ESI): 396 (M⁺ + H).

21.f) Etyl-8N-t-butyldikarbonát-l ,8-diazobicyklo-(4,5,0)-dekan-2-karboxylát

Oxazín 21e (2,033 g; 5,14 mmol) rozpustený v etanole (100 ml) je daný do Pátrovej nádoby spolu s vlhkým Raneyovým niklom (2 g váhového ekvivalentu). Zmes je potom hydrogenovaná pH₂ = 40 psí (libra na štvorcový palec) počas 5 hodín, pričom je vodík niekoľkokrát doplňovaný. Raneyov nikel je potom odfiltrovaný cez fritu a zmes je zahustená pri zníženom tlaku. MS (ESI): 313 (M⁺ + H).

21.g) Etyl-lN-(4-metoxyfenylsulfonyl)-8N-t-butyldikarbonát-1,8-diazobicyklo-[4,5,0]-dekan-2-karboxylát

Etylester 21f (1,7 g; 5,48 mmol) je rozpustený v zmesi voda : p-dioxan (1 : 1, 100 ml) a potom je pridaný 4-metoxyfenylsulfonyl chlorid (1,36 g; 6,6 mmol) a trietylamín (1,66 g; 16,44 mmol). Reakčná zmes sa mieša cez noc. Reakcia je ukončená pridaním 1 N HCI, zriedená vodou a extrahovaná metylénchloridom. Organické extrakty sú vysušené síranom sodným a zahustené pri zníženom tlaku. Čistenie produktu je uskutočnené chromatografiou na silikagéli zmesou hexán/etylacetát (3 : 1). MS (ESI): 483 (M⁺ + + H), 500(M⁺ + NH₄).

.h) lN-(4-Metoxyfenylsulfonyl)-8N-t-butyldikarbonát-1,8-diazobicyklo-[4,5,0]-dekan-2-karbaxylová kyselina

Etylester 21g (1 g; 2,07 mmol) bol rozpustený v metanole (10 ml) a THF (5 ml). Potom bol pridaný vo vode (5 ml) rozpustený hydroxid lítny (1,5 g prebytok) a zmes je miešaná 1 hodinu, potom je okyslená 1 N HCI a extrahovaná metylénchloridom a vodou. Organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a zahustené pri zníženom tlaku, čím sa získa produkt. MS (ESI): 455 (M⁺ + H), 472 (M⁺ + NH₄).

21.i) N-Hydroxy-lN-(4-metoxyfenylsulfonyl)-8N-t-butyldikarbonát-l,8-diazobicykIo-[4,5,0]-dekan-2-karboxamid

Karboxylová kyselina 21h (0,92 g; 2,02 mmol) je rozpustená v metylénchloride (20 ml), potom je pridaný oxalylchlorid (0,525 g; 4,14 mmol) a nakoniec DMF (0,148 g; 1 mmol), všetko v atmosfére dusíka. V oddelenej nádobe je vo vode (5 ml) rozpustený hydroxylamín hydrochlorid (0,56 g; 8,08 mmol) a potom je pridaný THF (15 ml). Reakčná zmes je ochladená v ľadovom kúpeli a potom je pridaný trietylamín (1,22 ml; 12,12 mmol). Kyslá zmes je ďalej pridaná do roztoku hydroxylamínu pri teplote 0 °C. Reakčná zmes je potom zahriata na izbovú teplotu a pri tejto teplote je miešaná 1 hodinu. Pridaním IN HCI je zmes neutralizovaná a hodnota pH je 5. Potom je zmes extrahovaná metylénchloridom a vodou. Organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a zahustené pri zníženom tlaku. Čistenie produktu je uskutočnené chromatografiou na reverznej fáze (Waters Symetry C₁₈) použitím rozpúšťadiel 50 % A, (95 % H₂O, 5 % acetonitrilu, 0,1 % kyseliny mravenčej) a 50 % B (80 % acetonitrilu, 20 % H₂O). MS (ESI): 470 (M⁺ + H), 487 (M⁺ + NH₄).

Príklad 22

2)SOCl,/ií»OH

Há ’í>

Ua o

o.

í, u·

22.a) Metyl-1 N-(4-n-butoxyfenylsulfonyl)-(4R)-hydroxy-pyrolidín-(2R)-karboxylát cis-4-Hydroxy-D-prolin (14,8 g; 112,95 mmol) je zmiešaný so zmesou voda : dioxan (1 : 1, 90 ml), trietylamínom (39,3 ml; 282 mmol) a N-dimetylaminopyridínom (1,3 g; 11,3 mmol), ďalej je pridaný 4-(n-butoxy)fenylsulfonyl chlorid (29,5 g; 118,6 mmol) a zmes je miešaná 14 hodín pri izbovej teplote. Zmes je potom zahustená a zriedená EtOAc a 1 N HCI. Vzniknuté vrstvy sú oddelené a organická vrstva je premytá dvakrát 1 N HCI, jedenkrát soľným roztokom, potom vysušená MgSO₄, prefiltrovaná a odparená, čím sa získa 37,4 g pevnej látky, ktorá je rozpustená v 200 ml MeOH. Do tejto zmesi je nakvapkaný tionylchlorid (20 ml; 272 mmol) a takto vzniknutá zmes je miešaná 14 hodín. Zmes je potom odparená do sucha, čím sa získa biela látka, ktorá je dostatočne čistá, na použitie už bez ďalšieho čistenia. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom m/z: 375 (M + NH₄), 358,3 (M⁺ + H).

22.b) Metyl-1 N-(4-n-butoxyfenylsulfonyl)-4-oxo-pyrolidín-(2R)-karboxylát

Je pripravený 8 N roztok Jonesovho činidla (Oxidations in Organic Chemistry, P273). Alkohol 22a (40 g; 112 mmol) je rozpustený v 300 ml acetónu a ochladený na 0 °C. Jonesovo činidlo (120 ml; 960 mmol) je pridávané dovtedy, kým roztok nezmení oranžovočervenú farbu na zelenú a zmes je miešaná 14 hodín pri izbovej teplote. Reakčná zmes je potom zriedená vodou a extrahovaná trikrát etylacetátom. Organické vrstvy sú premyté trikrát vodou a jedenkrát chloridom sodným, vysušené síranom horečnatým a odparené. Produkt je vyčistený kryštalizáciou z etylacetátu, čím sa získa požadovaný produkt vo forme pevnej látky. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom m/z: 378,3 (M + Na), 356,3 (M⁺ + H).

22.c) Metyl-8N-(4-butoxyfenylsulfonyl)-l,5-ditia-8-azaspiro[5,4]dekan-9(R)-karboxylát

Ketón 22b (1,5 g; 4,22 mmol) je rozpustený v 30 ml bezvodého dichlórmetánu a potom je pridaný 1,3-propanditiol (0,84 ml; 8,45 mmol) a boran trifluorid eterát (0,42 ml; 3,98 mmol). Zmes je miešaná cez noc pri izbovej teplote, potom je pridávaný 1 N roztok NaOH dovtedy, kým sa stane roztok zásaditým a zmes je extrahovaná trikrát EtOAc. Organické vrstvy sú premyté vodou a chloridom amónnym, vysušené síranom horečnatým, prefiltrované a odparené, čím sa získa uvedená zlúčenina vo forme oleja. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom m/z: 463 (M + NH₄), 446 (M⁺ + H).

22.d) N-Hydroxy-8N-(4-n-butoxyfenylsulfonyl)-l,5-ditia-8-azaspiro[5,4]dekan-9(R)-karboxamid

Je pripravený 1,5 M roztok hydroxylamínu draselného v metanole tak, ako je opísané vo Fieser a Fieser, Vol 1, p. 478. Tento 1,5 M roztok (10 ml; 14,3 mmol) je pridaný priamo k metylesteru 22c (0,8 g; 1,8 mmol) a reakčná zmes je miešaná cez noc. Roztok je okyslený 1 N HC1, potom je reakčná zmes extrahovaná trikrát etylacetátom, vysušená síranom horečnatým, prefiltrovaná a odparená. Čistenie produktu je uskutočnené chromatografiou na reverznej fáze HPLC (40A60B, A, 95 % H₂O, 5 % acetonitrilu, 0, 1 % kyseliny mravenčej; B, 80 % acetonitrilu, 20 % H₂O; 19 x x 300 mm Waters Symmetry Prep C_lg kolóna), čím sa získa zlúčenina vo forme bielej napenenej látky. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom m/z.· 464 (M⁺ + NH₄), 447 (M⁺ + H).

Príklad 23

>T»OH

23.a) Metyl-8N-(4-butoxyfenylsulfonyl)-l,5-dioxo-8-azaspiro[5,4]dekan-9(R)-karboxylát

Ketón 22b (1,5 g; 4,22 mmol) je rozpustený v 40 ml benzénu a potom je pridaný 1,3-propandiol (0,32 ml;

4,22 mmol) a monohydrát p-toluénsulfonovej kyseliny (8 mg; 0,042 mmol). Zmes je cez noc refluxovaná použitím Dean-Stark prístroja, potom je pridávaný vodný roztok hydrogenuhličitanu sodného až dovtedy, kým je zmes alkalická, potom je extrahovaná trikrát dietyléterom. Organické vrstvy sú premyté chloridom amónnym, vysušené síranom horečnatým, prefiltrované a odparené. Čistenie produktu sa uskutočňuje chromatograficky na silikagéli zmesou hexán : : etylacetát (4:1) tak, aby sa získal požadovaný produkt. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom m/z: 431 ÍM* + NH₄), 414 (M⁺+ H).

23.b) N-Hydroxy-8N-(4-n-butoxyfenylsulfonyl)-l ,5-dioxo-8-azaspiro[5,4]dekan-9(R)-karboxamid

Je pripravený 1,5 M roztok hydroxylamínu draselného v metanole tak, ako je opísané vo Fieser a Fieser, Vol 1, p. 478. Tento 1,5 M roztok (15 ml; 22,5 mmol) je pridaný priamo k metylesteru 23a (0,8 g; 1,9 mmol) a reakčná zmes je miešaná cez noc. Roztok je okyslený 1 N HC1, potom je reakčná zmes extrahovaná trikrát etylacetátom, vysušená síranom horečnatým, prefiltrovaná a odparená. Čistenie produktu je uskutočnené chromatografiou na reverznej fáze HPLC (40A60B, A, 95 % H₂O, 5 % acetonitrilu, 0,1 % kyseliny mravenčej; B, 80 % acetonitrilu, 20 % H₂O; 19 x x 300 mm Waters Symmetry Prep C_lg kolóna), čím sa získa zlúčenina vo forme bielej napenenej látky. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom m/z: 432 (M⁺+ NH₄), 415(M⁺+ H).

Príklad 24

►t*oh

KOHíM»OH

24.a) Metyl-8N-(4-butoxyfenylsulfonyl)-l ,5-dioxo-3,3-dimetyl-8-azaspiro[5,4]dekan-9(R)-karboxylát

Ketón 22b (1,5 g; 4,22 mmol) jc rozpustený v 40 ml toluénu a potom je pridaný neopentylglykol (0,44 g;

4,22 mmol) a monohydrát p-toluénsulfonovej kyseliny (8 mg; 0,042 mmol). Zmes je cez noc refluxovaná použitím Dean-Stark prístroja, potom je pridávaný vodný roztok hydrogenuhličitanu sodného až dovtedy, kým je zmes alkalická, potom je extrahovaná trikrát dietyléterom. Organické vrstvy sú premyté chloridom amónnym, vysušené síranom horečnatým, prefiltrované a odparené. Čistenie produktu sa uskutočňuje chromatograficky na silikagéli zmesou hexán : : etylacetát (7 : 3) tak, aby sa získal požadovaný produkt. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom m/z: 459 (M⁺ + NH₄), 422 (M⁺ + H).

24.b) N-Hydroxy-8-N-(4-butoxyfenylsulfonyl)-1,5-dioxo-3,3-dimetyl-8-azaspiro[5,4]dekan-9(R)-karboxamid

Je pripravený 1,5 M roztok hydroxylamínu draselného v metanole tak, ako je opísané vo Fieser a Fieser, Vol 1, p. 478. Tento 1,5 M roztok (12 ml; 18,1 mmol) je pridaný priamo k metylesteru 24a (1,0 g; 2,27 mmol) a reakčná zmes je miešaná cez noc. Roztok je okyslený 1 N HCI, potom je reakčná zmes extrahovaná trikrát etylacetátom, vysušená síranom horečnatým, prefiltrovaná a odparená. Surový produkt je vyčistený rýchlou chromatografiou (CH₂Cl₂/EtOAc; 1 : 1) na silikagéli, čím sa získa zlúčenina vo forme bielej napenenej látky. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom m/z: 460 (M⁺+ NH₄), 443 (M⁺+ H).

Príklad 25 fhTiOH

.a) Metyl-7N-(4-butoxyfenylsulfonyl)-1,4-dioxo-(2R)-metyl-(3R)-metyl-7-azaspiro[4,4]nonan-8(R)-karboxylát

Ketón 22b (1,5 g; 4,22 mmol) je rozpustený v 40 ml benzénu a potom je pridaný (2R,3R)-(-)-2,3-butandiol (0,46 g; 5,07 mmol) a monohydrát p-toluénsulfonovej kyseliny (80 mg; 0,42 mmol). Zmes je cez noc refluxovaná použitím Dean-Stark prístroja, potom je pridávaný vodný roztok hydrogenuhličitanu sodného až dovtedy, kým je zmes alkalická, potom je extrahovaná trikrát dietyléterom. Organické vrstvy sú premyté chloridom amónnym, vysušené síranom horečnatým, prefiltrované a odparené. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom m/z: 445 (M⁺ + NH,), 428 (M⁺ + H).

.b) N-Hydroxy-7-N-(4-butoxyfenylsulfonyl)-1,4-dioxo-(2R)-metyl-(3 R)-metyl- 7-azaspiro [4,4]nonan- 8 (R)-karboxamid

Je pripravený 1,5 M roztok hydroxylamínu draselného v metanole tak, ako je opísané vo Fieser a Fieser, Vol 1, p. 478. Tento 1,5 M roztok (15 ml; 26 mmol) je pridaný priamo k metylesteru 25a (1,4 g; 3,28 mmol) a reakčná zmes je miešaná cez noc. Roztok je okyslený 1 N HCI, potom je reakčná zmes extrahovaná trikrát etylacetátom, vysušená síranom horečnatým, prefiltrovaná a odparená. Surový produkt je vyčistený rýchlou chromatografiou (CHjC1₂/CH₃OH; 95 : 5) na silikagéli, čím sa získa zlúčenina vo forme bielej napenenej látky. Analýza pomocou MS využívajúca ionizáciu elektrostatickým poľom m/z: 451 (M⁺+ NH₄), 429 (M⁺+ H).

Príklad 26

OH OH

J>T*OH

26.a) Metyl-lN-(4-butoxyfenylsulfonyl)-l,5-dioxo-azaspiro[4,5]nonan-2R,4R-dimetyl-2-karboxylát

Ketón 22b (1,0 g; 2,82 mmol) je rozpustený v 60 ml benzénu a potom je pridaný 2R,4R-(+)-pentandiol (0,44 g;

4,22 mmol) a monohydrát p-toluénsulfonovej kyseliny (0,01 ekvivalentu). Zmes je cez noc refluxovaná v atmosfére dusíka použitím Dean-Stark pristroja, potom je pridávaný nasýtený vodný roztok hydrogenuhličitanu sodného až dovtedy, kým je zmes alkalická, potom je extrahovaná trikrát etylacetátom a vodou. Organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a odparené pri zníženom tlaku. Produkt je vyčistený chromatografiou na silikagéli použitím zmesi EtOAc : hexán (3 : 7). MS (ESI): 442 (M⁺ + H), 459 (M⁺ + + NH₄).

.b) 1 N-(4-Butoxyfenylsulfonyl)-1,5-dioxo-azaspro[4,5]nonan-2R,4R-dimetyl-2-karboxylová kyselina

Ketal 26a (0,7 g; 1,56 mmol) je rozpustený v metanole (10 ml) a THF (5 ml). Potom je pridaný vo vode (5 ml) rozpustený hydroxid lítny (1 g prebytok) a zmes je miešaná 1 hodinu. Zmes je ďalej upravená 1 N HCI tak, aby sa dosiahlo pH asi 2. Potom je zmes extrahovaná metylénchloridom a vodou. Organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a zahustené pri zníženom tlaku, čím sa získa produkt. MS (ESI): 428 (M⁺ + H), 445 (M⁺ + NH₄).

26.c) N-Hydroxy-lN-(4-butoxyfenylsulfonyl)-l,5-dioxo-azaspiro[4,5]nonan-2R,4R-dimetyl-2-karboxamid

Kyselina karboxylová 26b (0,6 g; 1,4 mmol) je rozpustená v metylénchloride (15 ml), potom je pridaný oxalylchlorid (0,36 g; 2,87 mmol) a nakoniec DMF (0,102 g; 1,4 mmol), všetko v atmosfére dusíka. V oddelenej nádobe je vo vode (3 ml) rozpustený hydroxylamín hydrochlorid (0,39 g; 5,2 mmol) a potom je pridaný THF (10 ml). Roztok amínu je ochladený v ľadovom kúpeli a potom je pridaný trietylamín (1,16 ml; 8,4 mmol). Kyslá zmes je pridaná do roztoku hydroxylamínu pri teplote 0 °C. Reakčná zmes je potom zahriata na izbovú teplotu a pri tejto teplote je miešaná 1 hodinu. Pridaním 1 N HCI je zmes zneutralizovaná, hodnota pH = 5. Potom je zmes extrahovaná metylénchloridom a vodou. Organické vrstvy sú vysušené síranom sodným a zahustené pri zníženom tlaku. Produkt je prečistený chromatografiou na reverznej fáze (Waters Symetry C₁₈) použitím rozpúšťadiel 40 % A, (95 % H₂O, 5 % acetonitrilu, 0,1 % kyseliny mravenčej) a 60 % B (80 % acetonitrilu, 20 % H₂O). MS (ESI): 443 (M⁺ + H).

Nasledujúca tabuľka zobrazuje štruktúry ďalších opísaných príkladov 27 -116.

Príklady 27- 116

Nasledujúce zlúčeniny (W neobsahuje) sú pripravené použitím uvedených metód demonštrovaných na príkladoch.

<1 OuM C|Mon$<

Hyoctyilmn·

Príklad	Ž	Y	Ar	n	w
27	4-(SCH,CHsCH2S-)	H	4-(MeO)-CÄ-	1	3, 3-ÍCHj)2
28	4- (SCHjCHjCHjS-)	H	4-Br-CeK,*	1	1
29	4- (SCH:CH2CH2S-)	H	4- (4-C5H.)N) O-C6H4-	1	-
30	4- (SCH2CH2S~)	H	4-(4~CjH4N) 0-QH4-	1	(
31	4- (OCH,CHíCH	H	4-NO2-C6H4-	1	I
32	4- (OCH2CH2O-)	H	4’-íBuO-C«K4-	1	- 1
33	4-(OCH2CH2O-J	H	4-(C6H5!O-C«H4-	1
34	4- (OCH2CH2O-)	H	4-(4-F-C6H4)O-C«H4-	1	-
35	4-(OCHjCHjO-)	H	4-(4-C1-CA) O-C6H4-	1	..........J
36	4- ÍOCH2CH2O-)	H	4-(4-Sr-CíH4)O-C6H4-	1	l i
37	4- (OCHjCHíO·-)	H	4-(4-Me-C«H<)O-C4Ht-	1
38	4-(OCH2CH2O~)	H	4- (4-MeO-CJL) 0-C6H«-	1
39	4- (OCHjCHíO-)	H	4- (4-CN-C6H4)Q-C*H4-	1	-
40	4- (OCH2CH2O-)	H	4-(4-Me2N-C6H4)O-C6H(-	1	-
41	4- (OCHjCHjO-)	H	4-EtO-CeH4-	1	-
42	4- (OCH2CH2O-í	H	4-i-PrO-C6H4-	1	-
43	4- (OCHíCHjO-)	H	4-n-PrO-CeH4-	1	. í
44	4- (OCH2CH2O~)	H	4-Br~C6H4-	1	'
45	4- (OCH2CH2O-)	H	2-CH3-4-Br-C6H3-	1	i
46	4- (OCHjCHjO-)	H	4-CeH5-C5H,-	1	1
47	4-(OCH2CH20~)	H	4-í4-F-C6Hä) -C6H«-	1	í l
48	4- (OCHjCH2O-)	H·	4-(4-Cl-CeH5)-C6H4-	1	1
49	4- (OCH2CH20~)	H	4-(4-Br-c4d-CeH4-	1	-
50	4- (OCH2CH2O~)	H	4-(4-Me2N~C4H4)-C«H4-	1	-
51	4-(OCH2CH2O~)	H	l-fí-CN-C^l-CeH,-	1
52	4-(OCH2CH20-j	H	4-(4-MeO-C«H,)-CcH,-	1	-
53	4- (OCH2CH20-)	H	4-{4-C5H4N)O-C4H4-	1	-
54	4-(OCH2CH20~)	H	4- (3-CsHtN) b-ČeH,~	1	-
55	4-(OCH2CH2Ó~)	H	4-(2-CsH4N)Í)-C6H4-	1	-
56	4- (0CH2CH2O-)	H	CeHsCHzCIU-	1	-
57	4-(OCH2CHíO-)	H	c6h5ch2-	1	-

Príklad	Z	Y		n	v/
58	4- (OCH2CH2O-)	H	| (4-CsHtN|ČfhČHF	1
59	4- (0CH2CH20-)	H	(2-C5H4N)Cíi2CH2-	1	-
60	4- (OCHjCHjO-)	H	4-(C6Hn)O-C6H,-	Ϊ
61	4-(0CH2CH2O~)	H	4-(CsHnJO-CVH,-	1
	4- (OCH2CH2O-J	H	4- (CsHjjO) -CsH,-	1	-
1 63 I .	4 - (OCH2CH2O-)	H	4-(CHsOCHíCHj) O-C«H,-	1	-
! 64	4- (OCH2CH2O-)	H	5-(2-pyridinýl)-2-tienyl-	Ϊ	-
65	4-(OCH2CH2O-)	H	1 5-(3-izoxazolyl)-2-tienyl-	i
66	4-(OCH2CH2O~)	H	5-( (2-tnetyltio)pyrlnid4n- 4-yl)-2-tienyl-	i
67	4-(OCHjCH2O~)	H	5- (3- (l-metyl-5(trlfluorometyl1pyrazolylj-2-tienyl-	1	-
68	4-(OČH2CH2CH2O-)	H	4- (CíH5) O-C4H<-	1	-
69	4-(OCHjCH2CHjO-)	H	4- (4-F-C6H4)O-C«H,-	1	-
70	4-(OCH2CH2CH2O-)	H	4- í4-Cl-CtH.)O-C6H,-	1	-
71	4-(OCH2CH2CHjO-)	H	4- (4-Br-C6H,)O-C6H<-	1
72	4- (ÓCHíCHfCH,O-)	H	4- (4-Me-CíH,)O-CjH,-	1
73	4- (OCHjCHíCHíÓ-)	H	4- (4-MeO-CíHal O-C(Hr	i :	-
74	4- (OCHíCHíCHjO-J	H	4-{4-CN-CsH,)O-C«H,-	1	-
75	4-(OCHíCÍÍsCHjO-)	H	4-(4-Me2N-Cert,)O-C«H<-	1	-
76	4-(OCH2CH2CH2O-)	H	4-EtO-C«H,-	1 i	-
77	4-(OCH2CH2CHíO-)	H	4-Í?rO-C6H<-	1	-
78	4-(OCHjCH2CHíO-)	H	4-n-PrO-CtH,-	1	-
79	4-(OCHjCHíCHjO- )	H	4 ~ Bi* ~ C45H4 —	1 ‘	-
80	4- (OCHjCHzCHjO-)	H	2-CHy-4-Br-C<>Hi-	1 i	-
81	4- (OCHjCHjCHjO-)	H	4-CíHs-CeH»-	1 1	-
82	4- (OCH2CH2CH2O-)	H	4- (4-F-CJii) -C8H4-	1	-
83	4- (OCHjCHíCHíO-)	H	4-(4-01 -C<Hs)-C«H4-	1	-
84	4- (OCHjCHíCHíO-)	H	4- (4-Br-CJU) -C«H,-	1	-
85 *”	4- (OCHjCHjCHjO- )	H	4-(4~Me2N-C>,Ht 1 -C4H,-	1	-
86	4-(OCH2CH2CH2O-)	H	4- (4-0Ν-0Λ) -C«H,-	1	-
1 87	4- (OCH2CH2CH2O-)	H	4-(4-Μ60-Ο8Η,)-Ο8Η,-	1	*

Príklad 88	Z	Y	Ar 4-i-BÚO-CsH»-	1n	w
4- (OCHjCHjCHjO-)	H	1
89	4- (OCHjCHjCHjO- )	H	4- (4-C5H<mo-CŕR<-	1	)
90	4-(OCH2CH2CH2O-)	H	4-(3-C5H4N)O-C«H<-	1	i
91	4-ÍOCHjCHíCHíO-)	H	4-(2-C5H<NFO-CtH4-	1	-
92	4-(OCH2CH2CH2O~)	H	c6h5ch2ch2-	1	-
93	i 4- (OCHäCHzCHzO-)	H	CsHsCHí-	1	-
94	4- (OCH2CH2CHZO-)	H	(4'CÄNI CHíCHj-	1	-
95 i............	4- (OCH2CH2CH2O-)	H	( 2-0ΛΝ) CHzCH2-	1	-
96	4- (OCHjCHzCHjO-)	H	4-ÍCsHn) O~CeH4-	1	-
97	4-(OCH2CH2CH2O~)	H	4-(0»Ηη)0-0»Η,-	1	-
98	4- (OCHjCHjCHjO-)	H	4- (CíHuIO-CÄ-	1	-
99	4-(0CH2CH2CH2O-l	H	4- (CHíOCH2CHe) O-C6H4-	1	-
100	4- (OCHjCH2CH2O-)		4- (MeO)-C6H4-	2
101	4-(-SCHjCHjS-)	H .	4- (MeO) -CA*	2
102	4-(-SCH2CH2CHzS-1	H	4-(MeO)-CíHí-	2	1
103	3- (OCH2CH2O-)	H	.4-(MeO)-CeH»-	2
104	3-(-SCHjCHíCHjS-)	H	.4-(MeOJ-C6H4-	2	J
105	3-í-SCH2CH2CH2S-)	H	4-(n-BuO)-C6É4-	2	-
106	4- (CH2CHzCH2CH2-)	H	.4-(MeO)-CeH<-	1
107	4-(CH2CH2CHzCH2-)	H	4-(4-Me2N-CíHi)-C6H<-	1	! I
íua	4- (CHjCHjCHjCHj- )	H	'4-(4-F-C6H5)-06H4~	1	1
109	4- (CHzCH2CH2CH2-)	H	(4-C5H,N)CH2CH2-	i	f --------L-------j
110	4- (CHíCHíCHíCHí-1	H	(4-C5H,NO) -CtH«-	1
111	4-(CH2CHzCH2CH2-)	H	4- (MeO) -C6H4-	1
112	4- (CHjCHjCHjCHjCHj- i	H	4- (n-BuO)-C6H4-	1	-
113	4- (CHĺCtoKÍMeJCHjCHj-)	H	4-(MeO)-C6H<-	1	-
114	4-(-C(O)NHC(O)NH-i	H '	4- (MeO)	1	-
115	4-(-CH2NHC(O)CH2-)	H	4-(MeO)-C<,H4-	1	-
116	4-(-CHjNBnC (O) CH?)	H	4- (MeO) -ΟΛ-	1	-
	•		•	j

Metódy

Príklad 27 je pripravený vytváraním acetalu s príslušne íunkcionalizovaným hydroxyprolínovým derivátom opísaným Ramanom Sharmom a Williamom D. Lubellom, J. Org. Chem. 1996, 61, 202. Príklady 28 až 99 sú pripravené vytváraním acetalu s príslušne funkcionalizovaným hydroxyprolínovým derivátom pripraveným spôsobom analogickým príkladu 1. Sulfbnylchloridy, ktoré sú použité k príprave uvedených príkladov sú získané z komerčných zdrojov, alebo pripravené bežnými metódami. Napríklad, 4-fenoxyfenylsulfonylchlorid použitý na prípravu príkladu 17, bol pripravený tak, ako opísal R. J. Cremlyn et al., v Aust. J. Chem., 1979,32,445, 52.

Príklady 100 až 102 sú pripravené vytváraním acetalu, redukciou a/alebo nukleofilnou substitúciou príslušne funkcionalizovanej 4-ketopipekolovej kyseliny; opísané J. P. Obrecht et al., v Organic Synthasis 1992, 200.

Príklady 103 až 105 sú pripravene vytváraním acetalu, redukciou a/alebo nukleofilnou substitúciou príslušne funk cionalizovanej 5-ketopipekolovej kyseliny M. E. Freed a A. R. Day v J. Org. Chem., 1960, 25, 2105 alebo príslušne funkcionalizovanej 3-ketopipekolovej kyseliny; opísané J. Bosch et al., v Tetrahedron 1984,40, 2505.

Príklady 106 až 113 sú pripravené cyklizáciou, redukciou a/alebo nukleofilnou substitúciou príslušne funkcionalizovaného enamínu; opísané R. Hennig et al., v Synthesis, 1989, 256 a ďalej, ako je opísané pre príklad 5.

Príklad 114 (spirohydantoin) je pripravený z príslušne substituovaného ketónu lb a kyanidu draselného a uhličitanu sodného; opísané Smith et al., J. Med. Chem., 1995, 38, 3772.

Príklady 115 až 116 sú pripravené z príslušne substituovaného ketónu lb Wittigovou reakciou a subsekventnou Michaelovou adíciou nitrometanu; opísané Smith et al., J. Med. Chem., 1995, 38, 3772. Subsekventná redukcia a nukleofilnú substitúcia poskytnú požadované zlúčeniny.

Tieto príklady poskytujú odborníkovi dostatočný návod k uskutočneniu tohto vynálezu a neobmedzujú ho v žiadnom zmysle.

Zlúčeniny a metódy použitia príkladov

Látky opísané v tomto vynáleze sú vhodné k príprave zmesí určených k liečeniu chorých a podobne. Ďalej uvedené príklady zmesí a metód nelimitujú tieto vynálezy, ale poskytujú návod odborníkovi k príprave látok a použitiu látok, zmesi a metód tohto vynálezu. V každom prípade môže byť zlúčenina vzorca (I) nahradená napríklad látkou uvedenou nižšie, s podobnými výsledkami.

Metódy použitia, doložené príklady, neobmedzujú tento vynález, ale poskytujú návod skúsenému odborníkovi k použitiu látok, zmesi a metód tohto vynálezu. Odborník ocení, že príklady poskytujú návod a môžu byť menené v závislosti od podmienok a pacienta.

Príklad A

Pacient s hlbokým oderom rohovky si aplikoval do každého oka dvakrát denne kvapky. Liečenie bolo úspešne urýchlené bez zrakových následkov.

Príklad D

Zmes na lokálne podávanie, v súlade s týmto vynálezom obsahuje:

Zloženie tabletiek na perorálne podávanie vychádzajúce z tohto vynálezu:

Zložka

Zlúčenina z príkladu 13 Benzalkonium chlorid Timerosal

D-Sorbitol

Glycín

Aromáty

Čistená voda zvyšok do

Spolu

Zloženie (% hmotn./obj.)

0,20

0,02

0,002

5,00

0,35

0,075

100%

100,00

Zložka Množstvo

Príklad 915 mg

Laktóza 120 mg

Kukuričný škrob70 mg

Mastenec4 mg

Stearan horečnatý1 mg

Iné látky štruktúry príslušného vzorca (I), sú používané v podstate s rovnakými výsledkami.

Žena, s hmotnosťou 60 kg (132 libier) so zápalom kĺbov bola liečená metódou opísanou v tomto vynáleze. Počas 2 rokov jej boli podávané perorálne 3 tabletky denne. Na konci tohto obdobia bola pacientka vyšetrená a zistilo sa, že sa znížil rozsah zápalu a zlepšila sa pohyblivosť bez sprievodných bolestí.

Akékoľvek z ďalších zlúčenín štruktúry príslušnej vzorcu (I) sú používané v podstate s rovnakými výsledkami.

Pacient trpiaci popáleninami spôsobenými chemikáliami si aplikoval túto zmes pri každej výmene obväzu (b.i.d.), výsledkom je zmiernenie zjazvenia.

Príklad E

Inhalačná aerosólová zmes v súlade s týmto vynálezom obsahuje:

Príklad B

Zloženie kapsuly na perorálne podávanie vychádzajúce z tohto vynálezu:

Zložka

Zlúčenina z príkladu 2 Alkohol

Kyselina askorbová Metanol

Sacharín sodný

Propellant (F12.F114)

Zloženie (%hmotn./obj.)

5,0

33,0

0,1

0,1

0,2

Zložka

Príklad 3

Polyetylénglykol

Množstvo (% hmotn./hmotn.)

15%

85%

Spolu zvyšok do 100 %

100,00

Iné látky štruktúry príslušnej vzorcu (I) sú používané v podstate s rovnakými výsledkami.

Muž, s hmotnosťou 90 kg (198 libier) so zápalom kosti a kĺbov bol liečený metódou podľa tohto vynálezu. Počas 5 rokov mu bola podávaná denne jedna kapsula obsahujúca 70 mg príkladu 3. Na konci liečenia bol pacient vyšetrený ortoskopicky a zistilo sa, že už nedochádza k ďalšiemu odicraniu/fibrilácii chrupavky kĺbu.

Akékoľvek z ďalších zlúčenín štruktúry príslušnej vzorcu (I) sú používané v podstate s rovnakými výsledkami.

Ľudia trpiaci astmou si striekali 0,01 ml rozprašovačom do úst a inhalovali, čím sa zmiernili astmatické príznaky.

Príklad F

Očná zmes podľa tohto vynálezu obsahuje:

Príklad C

Zmes na miestne podávanie založená na fyziologickom roztoku tak, ako je uvedené v tomto vynáleze:

Zložka

Zlúčenina z príkladu 5 Benzalkonium chlorid EDTA Hydroxyetylcelulóza (NATROSOL M)

Zložka

Množstvo (% hmotn./hmotn.)

Príklad 13 5 %

Polyvinyl alkohol 15 %

Fyziologický roztok 80 %

Metabisulfid sodný

Chlorid sodný zvyšok do 100% Spolu 100,00

Zloženie (% hmotn./obj.)

0,10

0,01

0,05

0,50

0,10

Ďalšie zlúčeniny štruktúry príslušnej vzorcu (I) sú používané v podstate s rovnakými výsledkami.

Akékoľvek z ďalších zlúčenín štruktúry príslušnej vzorcu (I) sú používané v podstate s rovnakými výsledkami.

Muž s hmotnosťou 90 kg (198 libier) trpiaci zvredovatením rohovky, bol liečený metódou podľa tohto vynálezu. Do postihnutých očí bol odborne počas dvoch mesiacov podávaný dvakrát denne fyziologický roztok obsahujúci 10 mg príkladu 5.

Príklad G

Zmes na parenterálné (mimočrevné) podávanie obsahuje:

Zložka

Príklad 4

Zmes

Pufer citrátu sodného s lecitínom (hmotn. % i Karboxymetylcelulóza Povidon

Metylparaben Propylparaben

Množstvo

100 mg/ml nosiča

0,48 %

0,53 %

0,50 %

0,11 %

0,011 %

Uvedené zložky sú miešané za vzniku suspenzie. Približne 2,0 ml suspenzie je podaných injekčné ľudskému subjektu s predmetastázovým nádorom. Miesto vpichu injekcie je vedľa nádoru. Táto dávka je podávaná dvakrát denne počas približne 30 dni. Po 30 dňoch príznaky ochorenia prestávajú a dávka je postupne znížená na udržanie pacienta.

Ďalšie zlúčeniny štruktúry v súlade so vzorcom (I) sú používané v podstate s podobnými výsledkami.

Príklad H

Zloženie kloktadla

Zložka

Príklad 1

SDA 40 alkohol

Príchuť

Emulgátor

Flurorid sodný

Glycerín

Sladidlo

Kyselina benzoová

Hydroxid sodný Farbivo

Voda zvyšok do 100 % % hmotn./obj.

3,00

8,00

0,08

0,08

0,05

10,00

0,02

0,05

0,20

0,04

Pacient s ochorením ďasien užíval 1 ml kloktadla trikrát denne ako prevenciu ďalších ústnych ochorení.

Ďalšie zlúčeniny štruktúry v súlade so vzorcom (I) sú používané v podstate s podobnými výsledkami.

Príklad I

Zloženie tabletky

Zložka % hmotn./obj.

Príklad 3 Sorbitol Manitol Škrob Sladidlo Príchuť

0,01

17,50

17,50

13,60

1,20

11,70

Príklad I je pripravený najprv zmiešaním 80 kg glycerínu a celého množstva benzylalkoholu, ďalej je zmes zahriata na 65 °C, potom sú pomaly pridané a spoločne miešané metylparaben, propylparaben, voda, xantanová a guarová guma. Tieto prísady sú miešané približne 12 minút v Silversonovom miešači. Potom sú pomaly v nasledujúcom poradí pridávané tieto prísady: zvyšok glycerínu, sorbitol, protipenivostná prísada, uhličitan sodný, kyselina citrónová a sacharóza. Príchute a chladiaca kvapalina sú miešané oddelene, potom sa pomaly pridajú k ďalším prísadám. Vzniknutá zmes je miešaná približne 40 minút.

Pacient užíval tento prípravok preventívne proti opakovaným zápalom hrubého čreva.

Všetky odkazy tu opísané sú pričlenené do literárnych odkazov.

I keď boli jednotlivé predmety tohto vynálezu opísané, odborníkom bude zrejmé, že môžu byť uskutočnené rôzne zmeny a modifikácie predmetu vynálezu bez straty zmyslu a rozsahu tohto vynálezu. Úmyslom je tiež obsiahnuť v nárokoch všetky takéto modifikácie, ktoré sú v rozsahu tohto vynálezu.

Claims (9)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Spirocyklická metaloproteázová inhibítorová zlúčenina všeobecného vzorca (I) (I),

   Ar je fenyl alebo tienyl, nesubstituovaný alebo substituovaný jedným alebo viacerými substituentmi vybranými zo skupiny obsahujúcej alkyl, alkenyl, alkoxy, hydroxy, oxo, nitro, amino, aminoalkyl, kyano, halo, karboxy, alkoxyaxetyl, tiol, aryl, cykloalkyl, heteroaryl, piperidyl, morfolinyl, pyrolidinyl, imino, tioxo, hydroxyalkyl, aryloxy, arylalkyl a ich kombinácie;

   W nie je prítomný alebo znamená jednu alebo viac Ci-C₆ alkylových častí;

   Y je nezávisle jeden alebo viac vodíkov;

   Z je C3-C7 cyklická skupina, ktorej atóm uhlíka je pripojený na iný kruh, a ktorá prípadne zahŕňa heteroatómy dusíka, síry a kyslíka a je prípadne substituovaná alkenylom, alkoxyskupinou, alkoxyacylom, alkylom, aminoskupinou, arylom, arylalkylom, aryloxy, benzimidazolom, benzotiazolom, cykloalkylom, halogénom, heteroalkylom, heterocykloalkylom, hydroxyskupinou, oxoskupinou a pyridyltiolom;

   n je 1 alebo 2;

   pričom alkylové časti sú C_rC₁₅ alkylmi;

   alkenylové časti sú C₂-Ci₅ alkenylmi;

   arylové časti sú vybrané zo skupiny obsahujúcej fenyl, tolyl, xylyl, kumenyl, naftyl, bifenyl alebo fluorenyl;

   cykloalkylová časti sú vybrané zo skupiny obsahujúcej cyklopropyl, cyklobutyl a cyklohexyl;

   heteroalkylové časti majú 2 až 8 členov obsahujúce atómy uhlíka a jeden alebo dva heteroatómy;

   heteroarylové časti sú vybrané zo skupiny obsahujúcej tienyl, furyl, pyrolyl, pyridinyl, pyrazinyi, tiazolyl, pyrimidi26 nyl, chinolinyl, tetrazolyl, benzotiazolyl, benzofuryl a indolyl;

   heterocykloalkylové časti sú C,-C₄ alkyly substituované heterocyklickým kruhom;

   a optické izoméry, diastereoméry alebo enantioméry všeobecného vzorca (I), alebo ich farmaceutický prijateľné soli, biohydrolyzovateľné amidy, estery alebo imidy.
2. 2. Zlúčenina podľa nároku 1, kde Ar je fenyl alebo substituovaný fenyl.
3. 3. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, kde Ar je fenyl substituovaný halogénom, hydroxyskupinou alebo nitroskupinou.
4. 4. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, kde W je C_rC₄ alkyl.
5. 5. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, kde Z formy tvorí 5- až 7-členný kruh s uhlíkom, ku ktorému je pripojený.
6. 6. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, kde Z je kruh nesubstituovaný alebo substituovaný benzimidazolom, benzotiazolom, cykloalkylom, heterocykloalkylom alebo pyridyltiolom.
7. 7. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, kde Z má jeden alebo viac heteroatómov vybraných z kyslíka alebo síry.
8. 8. Použitie zlúčeniny všeobecného vzorca (I) podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov na prípravu farmaceutického prostriedku.
9. 9. Použitie zlúčeniny všeobecného vzorca (I) podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov na prípravu liečiva na liečenie chorôb spojených s nežiaducou metaloproteázovou aktivitou