SK283625B6 - Spôsob prípravy 2,4-dihydroxypyridínu - Google Patents

Spôsob prípravy 2,4-dihydroxypyridínu Download PDF

Info

Publication number
SK283625B6
SK283625B6 SK906-98A SK90698A SK283625B6 SK 283625 B6 SK283625 B6 SK 283625B6 SK 90698 A SK90698 A SK 90698A SK 283625 B6 SK283625 B6 SK 283625B6
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
adenosine
thienyl
ethyl
compounds
chloro
Prior art date
Application number
SK906-98A
Other languages
English (en)
Other versions
SK90698A3 (en
Inventor
Larry K. Truesdale
James P. Sherbine
Benoit J. Vanasse
Original Assignee
Aventis Pharmaceuticals Inc.
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Aventis Pharmaceuticals Inc. filed Critical Aventis Pharmaceuticals Inc.
Publication of SK90698A3 publication Critical patent/SK90698A3/sk
Publication of SK283625B6 publication Critical patent/SK283625B6/sk

Links

Classifications

    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07D—HETEROCYCLIC COMPOUNDS
    • C07D213/00—Heterocyclic compounds containing six-membered rings, not condensed with other rings, with one nitrogen atom as the only ring hetero atom and three or more double bonds between ring members or between ring members and non-ring members
    • C07D213/02—Heterocyclic compounds containing six-membered rings, not condensed with other rings, with one nitrogen atom as the only ring hetero atom and three or more double bonds between ring members or between ring members and non-ring members having three double bonds between ring members or between ring members and non-ring members
    • C07D213/04—Heterocyclic compounds containing six-membered rings, not condensed with other rings, with one nitrogen atom as the only ring hetero atom and three or more double bonds between ring members or between ring members and non-ring members having three double bonds between ring members or between ring members and non-ring members having no bond between the ring nitrogen atom and a non-ring member or having only hydrogen or carbon atoms directly attached to the ring nitrogen atom
    • C07D213/60—Heterocyclic compounds containing six-membered rings, not condensed with other rings, with one nitrogen atom as the only ring hetero atom and three or more double bonds between ring members or between ring members and non-ring members having three double bonds between ring members or between ring members and non-ring members having no bond between the ring nitrogen atom and a non-ring member or having only hydrogen or carbon atoms directly attached to the ring nitrogen atom with hetero atoms or with carbon atoms having three bonds to hetero atoms with at the most one bond to halogen, e.g. ester or nitrile radicals, directly attached to ring carbon atoms
    • C07D213/62—Oxygen or sulfur atoms
    • C07D213/63—One oxygen atom
    • C07D213/64—One oxygen atom attached in position 2 or 6
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07D—HETEROCYCLIC COMPOUNDS
    • C07D213/00—Heterocyclic compounds containing six-membered rings, not condensed with other rings, with one nitrogen atom as the only ring hetero atom and three or more double bonds between ring members or between ring members and non-ring members
    • C07D213/02—Heterocyclic compounds containing six-membered rings, not condensed with other rings, with one nitrogen atom as the only ring hetero atom and three or more double bonds between ring members or between ring members and non-ring members having three double bonds between ring members or between ring members and non-ring members
    • C07D213/04—Heterocyclic compounds containing six-membered rings, not condensed with other rings, with one nitrogen atom as the only ring hetero atom and three or more double bonds between ring members or between ring members and non-ring members having three double bonds between ring members or between ring members and non-ring members having no bond between the ring nitrogen atom and a non-ring member or having only hydrogen or carbon atoms directly attached to the ring nitrogen atom
    • C07D213/60—Heterocyclic compounds containing six-membered rings, not condensed with other rings, with one nitrogen atom as the only ring hetero atom and three or more double bonds between ring members or between ring members and non-ring members having three double bonds between ring members or between ring members and non-ring members having no bond between the ring nitrogen atom and a non-ring member or having only hydrogen or carbon atoms directly attached to the ring nitrogen atom with hetero atoms or with carbon atoms having three bonds to hetero atoms with at the most one bond to halogen, e.g. ester or nitrile radicals, directly attached to ring carbon atoms
    • C07D213/78—Carbon atoms having three bonds to hetero atoms, with at the most one bond to halogen, e.g. ester or nitrile radicals
    • C07D213/79—Acids; Esters
    • C07D213/80—Acids; Esters in position 3
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07D—HETEROCYCLIC COMPOUNDS
    • C07D213/00—Heterocyclic compounds containing six-membered rings, not condensed with other rings, with one nitrogen atom as the only ring hetero atom and three or more double bonds between ring members or between ring members and non-ring members
    • C07D213/02—Heterocyclic compounds containing six-membered rings, not condensed with other rings, with one nitrogen atom as the only ring hetero atom and three or more double bonds between ring members or between ring members and non-ring members having three double bonds between ring members or between ring members and non-ring members
    • C07D213/04—Heterocyclic compounds containing six-membered rings, not condensed with other rings, with one nitrogen atom as the only ring hetero atom and three or more double bonds between ring members or between ring members and non-ring members having three double bonds between ring members or between ring members and non-ring members having no bond between the ring nitrogen atom and a non-ring member or having only hydrogen or carbon atoms directly attached to the ring nitrogen atom
    • C07D213/60—Heterocyclic compounds containing six-membered rings, not condensed with other rings, with one nitrogen atom as the only ring hetero atom and three or more double bonds between ring members or between ring members and non-ring members having three double bonds between ring members or between ring members and non-ring members having no bond between the ring nitrogen atom and a non-ring member or having only hydrogen or carbon atoms directly attached to the ring nitrogen atom with hetero atoms or with carbon atoms having three bonds to hetero atoms with at the most one bond to halogen, e.g. ester or nitrile radicals, directly attached to ring carbon atoms
    • C07D213/61—Halogen atoms or nitro radicals
    • C—CHEMISTRY; METALLURGY
    • C07—ORGANIC CHEMISTRY
    • C07D—HETEROCYCLIC COMPOUNDS
    • C07D473/00—Heterocyclic compounds containing purine ring systems

Landscapes

  • Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Organic Chemistry (AREA)
  • Pharmaceuticals Containing Other Organic And Inorganic Compounds (AREA)
  • Pyridine Compounds (AREA)
  • Hydrogenated Pyridines (AREA)

Abstract

Opisuje sa spôsob prípravy 2,4-dihydroxypyridínu, zahrievaním zlúčeniny všeobecného vzorca (A), v ktorom R predstavuje vodík, alkyl alebo aralkyl a kyseliny fosforečnej, pričom pomer kyseliny fosforečnej k vode nie je menší než 27 ku 1 % hmotnostnému. Táto zlúčenina slúži ako medziprodukt na prípravu adenozínových zlúčenín a ich analógov, ktoré sú vhodné na liečenie hypertenzie alebo myokardiálnej ischémie, ďalej slúžia ako antilipolytické prostriedky, ktoré znižujú hladiny lipidov v plazme, hladiny triglyceridov v sére a hladiny cholesterolu v plazme. ŕ

Description

Oblasť techniky
Vynález sa týka spôsobov prípravy 2,4-dihydroxypyridínu a 2,4-zlúčeniny, ktorá je vhodná ako medziprodukty na prípravu adenozínových zlúčenín a ich analógov, ktoré sú vhodné na liečenie hypertenzie a myokardiálnej ischémie, slúžia ako kardioprotektívne prostriedky na zlepšenie následkov poškodenia ischémií alebo veľkosti infarktu myokardu vyplývajúcich z myokardiálnej ischémie, ďalej slúžia ako antilipolytické prostriedky ktoré znižujú hladiny lipidov v plazme, hladiny triglyceridov v sére a hladiny cholesterolu v plazme.
Doterajší stav techniky
Hypertenzia
Hypertenzia je stav so zvýšeným krvným tlakom, ktorý postihuje značný podiel ľudskej populácie. Následky trvalej hypertenzie zahŕňa vaskuláme poškodenie očného, obličkového, srdcového a mozgového systému a riziko týchto komplikácií sa zvyšuje so zvyšujúcim sa krvným tlakom. Základné faktory riadiace krvný tlak zahŕňa srdcový výstup a periférny vaskulárny odpor, pričom uvedený druhý faktor je hlavným spoločným mechanizmom, ktorý je riadený rôznymi vplyvmi. Sympatický nervový systém reguluje periférny vaskulárny odpor priamymi účinkami na alfa- a beta-adrenergné receptory a rovnako nepriamymi vplyvmi na uvoľňovanie reninu. Terapia liekmi je zameraná na špecifické zložky týchto regulačných systémov krvného tlaku s rôznym mechanizmom účinku, podľa ktorého je definovaných niekoľko tried liečiv, ktoré zahŕňajú diuretiká, antagonisty beta-adrenergného receptora (beta blokátory), inhibítory angiotenzín-konvertujúceho enzýmu (inhibítory ACE) a antagonisty vápnikového kanálu.
Diuretiká tiazidového typu sa používajú pri hypertenzii na zníženie periférneho vaskulámeho odporu na základe ich účinkov na vylučovanie sodíka a vody. Táto trieda liečiv zahrnuje hydrochlórtiazid, chlórtiazid, metyklotiazid a cyklotiazid a rovnako príbuzné prostriedky ako indapamid, metazolón a chlórtalidón. Hoci sa skôr predpokladalo, že mechanizmus pôsobenia beta blokátorov spočíva v blokovaní beta-adrenergného subtypu receptora v srdci so znížením srdcovej frekvencie a srdcového výstupu, novšie beta blokátory s vlastnou sympatomimetickou aktivitou (ISA), ktoré zahrnujú pindolol, acebutolol, pcnbutolol a karteolol sú účinné ako ne-ISA beta blokátory, vyvolávajúce menšie zníženie srdcovej frekvencie a srdcového výstupu. Ďalší predpokladaný mechanizmus účinku týchto liečiv zahrnuje inhibíciu uvoľňovania reninu, centrálny mechanizmus a účinky na presynaptické beta-adrenergné receptor)' s následnou inhibíciou uvoľňovania norepinefrínu. Kardioselektívne beta blokátory, metaprolol (Lopressor-Geigy), acebutolol (Sectral-Wyeth) a atenolol (Tenormin-ICI), majú väčší účinok na beta-adrenergné receptory než na subtypy beta2-adrenergného receptora umiestnené v bronchiálnych a krvných cievach. Neselektívne beta blokátory pôsobia na oba subtypy beta-adrenergných receptorov a zahrnujú propranolol (Inderal-Ayerst), timolol (Blocadren-Merck), nadolol (Corgard-Squibb), pindolol (Visken-Sandoz), pcnbutolol (Levatol-Hoechst-Roussel) a karteolol (CartrolAbbott). Nežiaduce účinky beta blokátorov zahrnujú asymptomatickú bradykardiu, exacerbáciu miestneho srdcového zlyhania, gastrointestinálne poruchy, zvýšený odpor v dýchacích cestách, skryté symptómy hypoglykémie a depresie. Môžu tiež vyvolať zvýšenie sérových triglyceridov a môžu znížiť lipoproteínový cholesterol s vysokou hustotou.
Inhibítory ACE zabraňujú tvorbe angiotenzínu II a inhibujú rozklad bradykinínu. Angiotenzín II je silný vazokonstriktor a tiež stimuluje uvoľňovanie aldosterónu. Zablokovaním systému renín-angiotenzín-aldosterón tieto prostriedky znižujú periférny vaskulárny odpor a rovnako retenciu sodíka a vody. Okrem toho, inhibítory ACE zvyšujú hladiny bradykinínu a prostaglandínov, endogénnych vazodilatátorov. Medzi hlavné inhibítory ACE patria kaptopril (Capoten-Squibb) a enelapril (Vasotec-Merck). Nežiaduce účinky inhibítorov ACE zahrnujú vyrážku, poruchy chuti, proteinúriu a neutropéniu.
Antagonisty vápnikového kanála znižujú vstupný tok vápnika do vaskulámych buniek hladkého svalstva a produkujú systemickú vazodilatáciu s vyplývajúcim antihypertenzívnym účinkom. Ďalšie účinky antagonistov vápnikového kanála zahrnujú interferenciu s účinkom angiotentenzínu II a blokádou alfa2-adrenergného receptora, ktoré môžu prispievať k ich antihypertenzívnemu účinku. Antagonisty vápnikového kanála nemajú nežiaduce metabolické a farmakologické účinky tiazidov alebo beta blokátorov a môžu preto byť vhodné pre pacientov trpiacich cukrovkou, periférnou vaskulámou chorobou alebo chronickou obštrukčnou pľúcnou chorobou. Dva antagonisty vápnikového kanála, verapamil a diltiazém, majú vážne nežiaduce kardiovaskulárne účinky na atrioventrikulárne srdcové vedenie u pacientov, ktorí majú abnormality vedenia, a môžu zhoršiť bradykardiu, srdcový blok a miestne srdcové zlyhanie. Ďalšie menšie vedľajšie účinky antagonistov vápnikového kanálu zahrnujú periférny edém, závrat, sklon k mdlobám, bolesť hlavy, nevoľnosť a návaly, najmä pokiaľ sa týka nifedipínu a nikardipínu.
Na liečenie esenciálnej hypertenzie je k dispozícii mnoho ďalších prostriedkov. Tie zahrnujú prazosín a terazocín, antagonisty alfa-adrenergného receptora, ktorých antihypertenzívne účinky sú spôsobené vzniknutou arteriálnou vazodilatáciou; klonidín, alfa2-adrenergného agonistu, ktorý pôsobí centrálne i periférne na alfa2-adrenegné receptory a znižuje sympatickú odozvu. Ďalšie centrálne pôsobiace prostriedky zahrnujú metyldopu, guanabenz a guanfacín; reserpín, ktorý spôsobuje vyčerpanie zásobných katecholamínov; guanadrel, čo je periférny adrenergný antagonista podobný guanetidínu s kratším trvaním účinku; a priamo pôsobiace vazodilátory, ako je hydralazín minoxidil. Tieto prostriedky, hoci sú účinné, majú zreteľné symptomatické vedľajšie účinky, ktoré zahrnujú reflexnú sympatickú stimuláciu a retenciu tekutín, ortostatickú hypotenziu a impotenciu.
Mnoho antihypertenzív aktivuje kompenzačné presorové mechanizmy, ako je zvýšené uvoľňovanie reninu, zvýšené uvoľňovanie aldosterónu, zvýšenie sympatického vazokonstrikčného tónu, kde tieto mechanizmy smerujú k úprave arteriálneho tlaku na hodnoty pred liečbou a môžu vyvolať retenciu soli a vody, edém a nakoniec môžu viesť k tolerancii na účinky prostriedku. Ďalej vďaka skúsenostiam s rôznymi vedľajšími účinkami súčasne používaných antihypertenzív a problémami spojenými so špeciálnymi populáciami hypertenzívnych pacientov, ktoré zahrnujú starších ľudí, čiernu populáciu, pacientov s chronickou obštruktívnou pulmonálnou chorobou, diabetom alebo periférnymi vaskulámymi chorobami, existuje potreba ďalších tried liečiv na liečenie hypertenzie.
Ischémia
Myokardiálna ischémia vzniká následkom nerovnováhy medzi prívodom kyslíka do myokardu a jeho potrebou a zahrnuje námahovú a vazospastickú myokardiálnu dysfunkciu. Námahová ischémia je obvykle pripisovaná prítomnosti kritických aterosklerotických stenóz zasahujúcich veľké koronárne artérie vyvolávajúcich zníženie subendokardiálneho toku. Vazospastická ischémia je spájaná so spazmom ložiskového typu, ktorého nástup nesúvisí s námahou alebo stresom. Tento spazmus je lepšie definovaný ako náhle zvýšenie vaskulámeho tonusu. Mechanizmy vazospastickej ischémie zahrnujú : (i) zvýšený vaskulárny tonus v mieste stenózy spôsobený zvýšeným voľnením kate cholamínu; (ii) prechodné upchatie vnútornej svetlosti a (iii) uvoľnenie vazoaktívnych substancií vytvorených krvnými doštičkami v mieste endoteliálnych lézií.
Koronárna cirkulácia je špecifická v tom, že premýva orgán, ktorý' ďalej generuje perfúzny tlak pre celú cirkuláciu. Zásahy, ktoré zmenia stav periférnej cirkulácie a jej kontraktilitu, majú teda významný účinok na koronárnu cirkuláciu. Regulačnú zložku koronárnej vaskulatúry tvorí malá koronárna arteriola, ktorá môže vo veľkom rozsahu meniť svoj vnútorný priemer. Zmena tohto vnútorného polomeru je výsledkom buď vlastnej kontrakcie cievneho hladkého svalu (autoregulácie), alebo extravaskulárnej kompresie spôsobená ventrikulárnou kontrakciou. Výsledný účinok terapií ischémie zahrnuje komplex interakcií protichodných faktorov, ktorý určuje prívod a potrebu kyslíka.
Kardioprotekcia a prevencia ischemického poškodenia
Vývoj nových terapeutických prostriedkov schopných obmedziť rozsah poškodení myokardu, t. j. rozsah infarktu myokardu, ktorý vyplýva z akútnej ischémie myokardu, je hlavným cieľom modernej kardiológie.
Nástup trombolytickej (krvné zrazeniny rozpúšťajúcej) terapie počas poslednej dekády dokazuje, že včasný zásah počas srdcového záchvatu môže významne znížiť poškodenie tkaniva myokardu. Vo veľkých klinických štúdiách už bolo dokumentované, že trombolytická terapia znižuje riziko vývoja porúch srdcového rytmu a rovnako udržuje schopnosť srdca pôsobiť ako pumpa. Touto ochranou normálnej srdcovej funkcie sa dokázalo, že dochádza ku zníženiu dlhodobej úmrtnosti po infarkte.
Pri vývoji terapií schopných poskytnúť ďalšiu ochranu myokardu, pri súčasnej aplikácii s trombolytickou terapiou alebo samostatne, bolo významné, že retrospektívne epidemiologické štúdie dokázali, že mortalita v niekoľkých prvých rokoch po infarkte má vzťah k pôvodnej veľkosti infarktu.
V preklinických štúdiách infarktu, uskutočňovaných na rôznych modeloch na zvieratách, bolo dokázané, že mnoho typov farmakologických prostriedkov, ako sú blokátory vápnikového kanála, analógy prostacyklínu a prostriedky schopné inhibovať určité metabolické systémy, je schopné redukovať ischemické poškodenie pri niekoľkých druhoch zvierat.
V súčasných štúdiách sa dokázalo, že vystavenie myokardu krátkym periódam ischémie (prerušenie krvného toku do srdca), po ktorých nasleduje reperfúzia (obnovenie krvného toku), je schopné chrániť srdce pred následným ischemickým poškodením, ktoré by inak mohlo vyplynúť z následnej expozície dlhodobej ischémii. Tento jav je označovaný ako myokardiálna prekondícia a predpokladá sa, že čiastočne súvisí s uvoľňovaním adenozínu počas obdobia prekondície.
V ďalších štúdiách bolo dokázané, že adenozín a agonisty adenozínu znižujú rozsah poškodenia tkaniva, ku ktorému dochádza po prerušení krvného toku do srdca na rôznych modeloch ischemického poškodenia (pozri napríklad Toombs C. a sp., „Myocardial protective effects of adenosin. Infarct size reduction with pretreatment and continued receptor stimulation during ischemia“, Circulation 86, 986 - 994 (1992); Thornton J. a sp., „Intravcnous pretreatment with A|-selective analogs protects the heart against infarction“, Circulation 85, 659 - 665 (1992); a Downey J., „Ischemic preconditioning-nature's own cardioprotective intervention“, Trends Cardiovasc. Med., 2(5), 170 - 176 (1992)).
Spôsobmi podľa vynálezu sa pripravia medziprodukty, ktoré sú vhodné na prípravu zlúčenín, ktoré napodobňujú myokardiálnu prekondíciu a tak zlepšujú stav ischemického poškodenia alebo poskytujú zníženie veľkosti infarktu myokardu vyplývajúceho z ischémie myokardu a sú vhodné ako kardioprotektívne prostriedky.
Antilipolýza
Hyperlipidémia a hypercholesterolémia sú známe ako dva hlavné rizikové faktory aterosklerózy a koronárnej sdcovej choroby, ktoré sú hlavnou príčinou úmrtí a invalidity v západných krajinách. Hoci etiológia aterosklerózy je viacfaktorová, vývoj aterosklerózy a stavov zahrnujúcich chorobu koronárnych artérií, periférnu vaskulámu chorobu, cerebrovaskulámu chorobu vyplýva z obmedzeného krvného toku a tieto stavy sú rovnako spojené s abnormalitami v hladinách sérového cholesterolu a hladín lipidov. Etiológia hypercholesterolémie a hyperlipidémie je predovšetkým genetická, hoci prispievať môžu i faktory zahrnujúce príjem nasýtených tukov a cholesterolu v potrave.
Antilipolytická aktivita adenozínu a analógov adenozínu vyplýva z aktivácie subtypu receptora A, (Lohse M. J. a sp., Recent Advances in Receptor Chemistry, Melchiorre C. and Gianella, Eds, Elsevier Science Publishers B. V., Amsterdam, 1988, 107 - 121). Stimulácia tohto subtypu receptora znižuje koncentráciu intracelulámeho cyklického AMP v adipocytoch. Cyklický AMP je nutný ko-faktor pre enzým lipoproteínlipázu, ktorý hydrolyticky štiepi v adipocytoch triglyceridy na voľné mastné kyseliny a glycerol (Egan J. J. a sp., Proc.Natl.Acad.Sci., 1992 (89), 8357 - 8541). Podľa tohto zníženie koncentrácie intracelulárnej cyklickej AMP v adipocytoch znižuje aktivitu lipoproteínlipázy a tým tiež hydrolýzu triglyceridov.
Zvýšený krvný tlak a hladina lipidov v plazme, včítane triglyceridov, sú dva akceptované rizikové faktory súvisiace s mortalitou vyplývajúcou z kardiovaskulárnych chorôb.
U diabetických pacientov, u ktorých pravdepodobnosť mortality následkom kardiovaskulárnej choroby je podstatne väčšia, je riziko spojené s týmito faktormi ďalej zvýšené (Bierman E.L., Arteriosclerosis and Thrombosis 1992 (12), 647-656). Navyše z údajov vyplýva, že nadmerná lipolýza je charakteristická pre non-inzulín závislý diabetes a pravdepodobne prispieva k rezistencii na inzulín a hyperglykémii (Swislocki A.L., Horm. Metab.Res., 1993 (25), 90 -95).
Spôsobmi podľa vynálezu sa pripravia medziprodukty, ktoré sú vhodné na prípravu zlúčenín slúžiacich ako antihypertenzívne a antilipolytické prostriedky a ktoré sú vhodné na liečenie a zlepšovanie tak vaskulámych ako metabolických rizikových faktorov.
Adenozínové zlúčeniny a ich aktivita
Adenozín má viac rôznych fyziologických a farmakologických účinkov, ktoré zahrnujú sprievodnú zmenu kardiovaskulárnej a renálnej funkcie. Pri zvieratách i u človeka vyvolá intravenózna injekcia adenozínnukleotídu hypotenziu.
Fyziologické a farmakologické účinky adenozínu sú sprostredkované špecifickými receptormi umiestnenými na bunkovom povrchu. Boli identifikované dva subtypy receptora adenozínu, ktoré sú označované ako receptory A, a A2. Receptor A, inhibuje tvorbu cAMP potlačením aktivity adenylat-cyklázy, zatiaľ čo stimulácia receptorov A2 zvyšuje aktivitu adenylát cyklázy a intracelulámy cAMP. Každý receptor sa zdá byť určený na sprostredkovanie špecifických účinkov adenozínu v rôznych tkanivách : napríklad vaskulámc účinky adenozínu sa zdajú byť sprostredkované stimuláciou receptorov A2, čo podporuje pozitívne korelácie medzi tvorbou cAMP a vazorelaxáciou v adenozínom ošetrenom izolovanom vaskulárnom hladkom svale; zatiaľ čo stimulácia srdcových A! receptorov znižuje tvorbu cAMP v srdci, čo prispieva k negatívnym dromotropným, inotropným a chronotropným srdcovým javom. Preto, na rozdiel od väčšiny vazodilatátorov, podanie adenozínu nevyvoláva reflexnú tachykardiu.
Adenozín má tiež významný vplyv na reálnu funkciu. Intrarenálna infúzia adenozínu spôsobí prechodné zníženie renálneho prietoku krvi a zvýšenie renálneho vaskulámeho odporu. S pokračujúcou infúziou adenozínu sa renálny prietok krvi vracia na regulované hodnoty a renálny vaskulárny odpor sa zníži. Počiatočné renálne vazokonstrikčné odozvy na adenozín nie sú spôsobené priamym vazokonstrikčným účinkom nukleotídu, ale zahrnujú interakciu medzi adenozínom a systémom renín-angiotenzín.
Adenozín je v širokom zmysle pokladaný za primárny fyziologický mediátor reaktívnej hyperémie a autoregulácie koronárneho riečišťa v odozve na myokardiálnu ischémiu. Bolo zverejnené, že koronárne endotélium obsahuje receptory A2 adenozínu spájané na adenylát-cyklasu, ktoré sú aktivované súčasne so zvyšujúcim sa koronárnym tokom a že kardiomyocytové receptory sú hlavne receptory adenozínu subtypu A, a súvisia s bradykardiou. Z toho vyplýva, že adenozín ponúka jedinečný mechanizmus terapie ischémie.
Kardiovaskulárne odozvy na adenozín sú krátkodobé vďaka rýchlemu príjmu a metabolizmu endogénneho nukleotidu. Na rozdiel od toho, analógy adenozínu sú viac rezistentné metabolickej degradácii a uvádza sa o nich, že ich účinky vyvolávajú trvalejšie zmeny arteriálneho tlaku a srdcovej frekvencie.
Bolo už syntetizovaných niekoľko účinných metabolický stabilných analógov adenozínu, ktoré majú rôzne stupne selektivity na uvedené dva subtypy receptorov. Agonisty adenozínu sú všeobecne selektívnejšie proti receptorom A| v porovnaní s receptormi A2. Štandardnými agostami adenozínu sú cyklopentyladenozin (CPA) a R-fenylizopropyladenozín (R-PIA), ktoré majú význačnú selektivitu proti receptoru Ai (pomer A2/A]=780 a 106 v príslušnom poradí). Na rozdiel od toho, N-5'-etyl-karboxamido-adenozín (NECA) je účinný agonista receptora A2 (Ki-12 nM), ale má rovnakú afinitu proti receptoru Aj (Ki-6,3 nM; pomer A2/Aj=l,87). Dosiaľ naj selektívnej ším dostupným antagonistom A2 bola zlúčenina CV-1808 (A2/Aj=0,19). i keď táto zlúčenina je z hľadiska afinity proti receptoru A2 10-krát menej účinná než NECA. V súčasnom výskume boli objavené nové zlúčeniny, ktoré sú veľmi účinnými a selektívnymi agonistami A2 (Ki=3-8 nM pre Aj; pomer A2/Aj = 0,027-0,042).
V literatúre sú uvádzané rôzne N6-aryl- a N6-heteroarylalkyl-substituované adenozíny a substituované (2-amino- a 2-hydroxy)adenozíny, pri ktorých sa uvádza rôzna farmakologická účinnosť včítane srdcovej a obehovej aktivity, pozri napríklad britský patentový spis č. 1 123 245, DE zver, spis č. 2 136 624, 2 059 922 a 2 514 284, juhoafrický patent č. 67/7630, U.S. patent č. 4 501 735, EP publikácia č. 0 139 358 (uvádza N6-(geminálne diarylsubstituované-alkyljadenozíny), EP patentová prihláška č. 88106818.3 (uvádza, že N6-heterocyklicky-substituované deriváty adenozínu majú srdcovú vazodilatačnú účinnosť), DE zver, spis č. 2 131 938 (uvádza aryl- a heteroaryl- alkylhydrazínyladenozínové deriváty), DE zver.spis č. 2 151 013 (uvádza N6-aryl- a heteroaryl-substituované adenozíny), DE zver, spis č. 2 205 002 (uvádza adenozíny s N6-substituentmi obsahujúcimi mostíkové kruhové štruktúry spájajúce N6-dusík so substituentmi zahrnujúcimi tienyl) a juhoafrický patent č. 68/5477 (uvádza N6-indolyl-substituované 2-hydroxy-adenozíny).
U.S. patent č. 4 954 504 a EP publikácie č. 0 267 878 genericky uvádzajú karbocyklické ribózové analógy adenozínu a ich farmaceutický prijateľné estery, substituované v polohách 2- a/alebo N6- aryl-nižši alkyl skupinami zahrnujúcimi tienyl, tetrahydropyranyl, terahydrotiopyranyl, a bicyklické benzo-kondenzované 5- alebo 6-členné nasýtené heterocyklické -nižšie alkyl deriváty, ktoré majú agonistické vlastnosti proti adenozínovým receptorom. Analógy adenozínu, ktoré majú substituenty tienylového typu, sú opísané v EP publikácii č. 0 277 917 (uvádza N6-substituované-2-heteroarylalkylaminosubstituované adenozíny zahrnujúce 2-[(2-[tien-2-yl]etyl)amino]substituovaný adenozín), DE zver, spis č. 2 139 107 (uvádza N6-[benzotienylmetylj-adenozín), PCT WO 85/04882 (uvádza, že N6-heterocyklické alkyl-substituované deriváty adenozínu, zahrnujúce N6-[2-(2-tienyl)etyl]amino-9-(D-ribofuranozyI)-9H-purín majú kardiovaskulárnu vazodilatačnú aktivitu a že N6-chirálne substituenty' majú zvýšenú aktivitu), EP zverejnená prihláška č. 0 232 813 (uvádza, že N6-(l-substituovaný tienyl)cyklopropylmetyl-substituované adenozíny majú kardiovaskulárnu aktivitu), U.S. patent č. 4 683 223 (uvádza, že N6 -benzotiopyranyl-substituované adenozíny majú antihypertenzívne vlastnosti), PCT WO 88/03147 a WO 88/03148 (uvádza, že N6-[2-aryl-2-(tien-2-yl)]etylsubstituované adenozíny majú antihypertenzívne vlastnosti), U.S. patent č. 4 636 493 a 4 600 707 (uvádzajú, že N6-benzotienyletyl-substituované adenozíny majú antihypertenzívne vlastnosti).
V U.S. patente č. 3 914 415 sú uvedené amidy adenozín-5'-karboxylovej kyseliny ako antihypertenzívne a antianginálne prostriedky, zatiaľ čo U.S. patent č. 4 73 8 954 uvádza, že N6-substituované aryl- a arylalkyl-adenozín5'etyl-karboxamidy majú rôzne účinky na srdce a majú antihypertenzívne účinky.
V EP publikácii č. 0 378 518 a UK patentovom spise č. 2 226 027 sú uvedené N6-alkyl-2'-0-alkyl-adenozíny ako zlúčeniny majúce antihypertenzívnu účinnosť. N6-Alkyl-2',3'-di-O-alkyl-adenoziny uvádza rovnako U.S. patent č. 4 843 066 ako zlúčeniny, ktoré možno využiť ako antihypertenzívne prostriedky.
V prácach Stein a sp., J.Med.Chem., 23, 313-319 (1980) aj. Med. Chem., 19(10), 1180 (1976) sú uvedené adenozín- 5'-(N-substituované)karboxamidy a karboxylátové estery ako zlúčeniny, ktoré sú koronárnymi vazodilatátormi. Adenozín-5'-karboxamidy a ich Nl-oxidy sú rovnako uvedené v U.S. patente č. 4 167 565 ako slabšie živočíšne jedy.
Antilipolytická aktivita adenozínu je opísaná v práci Dole V.P., J. Biol. Chem., 236(12), 3125-3130 (1961). Inhibícia lypolýzy pomocou (R)-N6-fenylizopropyladenozínu je uvedená v práci Westermann E. a sp., Adipose Tissue, Regulation and Metabolic Functions, Jeanrenaud B. a Hepp D., Eds., George Thieme, Stuttgart, 47-54 (1970). V U.S. patente č. 3 787 391, 3 817 981, 3 838 147, 3 840 521, 3 835 035,3 851 056, 3 880 829, 3 929 763, 3 929 764, 3 988 317 a 5 032 583 sú uvedené N6-mono- a disubstituované analógy adenozínu ako zlúčeniny majúce antilipolytickú, antihypercholesterolitickú a antihyperlipemickú aktivitu.
Predpokladá sa, že uvádzaná toxicita, vlastnosti na CNS a na zvýšenie srdcového rytmu spojené s podávaním analógov adenozínu prispeli k problémom zabraňujúcim vývoju obchodne dostupného adenozínového analógu slúžiaceho ako antihypertenzívny/antiischemický prostriedok.
U.S. patentové prihlášky č. 08/484 811 a 08/316 61, ktoré vychádzajú z publikovanej PCT prihlášky PCT/US91/06990, uvádzajú triedu metabolický stabilných agonistov adenozínu a jeho derivátov, ktoré majú nečakane žiaduce farmakologické vlastnosti, t. j. antihypertenzívne, kardioprotektívne, antiischemické a antilipolytické prostriedky s jedinečným terapeutickým profilom.
Podstata vynálezu
Predmetom vynálezu je spôsob prípravy 2,4-dihydropyridínu, ktorého podstata spočíva v tom, že sa zahrieva zlúčenina všeobecného vzorca (A)
OH
v ktorom
R znamená H, alkylovú skupinu s 1 až 20 atómami uhlíka, alebo aralkylovú skupinu, v ktorej alkylová časť zodpovedajúca alkylovej skupine vymedzenej je substituovaná arylovou časťou znamenajúcou fenylovú skupinu , alebo fenylovú skupinu substituovanú aspoň jedným substituentom, ktorý· môže byť zo skupiny zahrnujúcej alkyl, alkoxy, amino, nitro, karboxy, alkoxykarbonyl, kyano, alkylamino, halogén, hydroxy, hydroxyalkyl, merkapto, merkaptoalkyl, karbalkyl alebo karbamoyl, pričom alkyl a alkylové časti alkoxy, alkoxykarbonylu, alkylamino, hydroxyalkylu, merkaptoalkylu a karbalkylu obsahujú od 1 do 6 atómov uhlíka, s kyselinou fosforečnou, pričom pomer kyseliny fosforečnej k vode nie je menší než 27 % k 1 % hmotnostnému.
Podľa výhodného uskutočnenia tohto vynálezu sa uvedený pomer získava odstránením vody. Obzvlášť výhodne sa toto odstránenie uskutočňuje destiláciou.
Podľa iného výhodného uskutočnenia tohto vynálezu sa kyselina fosforečná a zlúčenina všeobecného vzorca (A) zahrievajú na teplotu 210 °C.
Spôsobom podľa vynálezu sa pripravia medziprodukty, ktoré sú vhodné na prípravu zlúčenín použiteľných pri liečení kardiovaskulárnej choroby sprevádzanej hypertenziou alebo myokardiálnou ischémiou, na zlepšenie stavu ischemického poškodenia alebo veľkosti infarktu myokardu, alebo liečenie hyperlipidémie, alebo hypercholesterolémie. Tieto finálne zlúčeniny sú ďalej označované ako zlúčeniny všeobecného vzorca (I).
V uvedenom texte a v ďalšom opise vynálezu majú nasledujúce výrazy, pokiaľ nie je uvedené inak, nasledujúce významy.
Výraz „alkyl“ znamená nasýtenú alifatickú uhľovodíkovú skupinu, ktorá môže mať priamy alebo rozvetvený reťazec a obsahuje asi 1 až asi 20 atómov uhlíka v reťazci. Rozvetvený reťazec je reťazec, v ktorom k lineárnemu alkylovému reťazcu je pripojená nižšia alkylskupina ako je skupina zahrnujúca metyl, etyl alebo propyl.
Výraz „ substituent, ktorý môže byť zo skupiny“, znamená, že daný substituent môže a nemusí byť prítomný.
Výraz „alkylamino“ znamená, že aminoskupinu substituovanú jednou alebo dvoma alkylskupinami. Výhodné skupiny sú nižšie alkyl-aminoskupiny.
Výraz „merkaptoalkyl“ znamená alkylskupinu substituovanú merkaptoskupinou. Výhodné skupiny sú skupiny merkapto-nižší alkyl.
Výraz „alkoxy“ znamená alkyl-oxyskupinu, v ktorej výraz „alky l“ je opísaný skôr. Výhodné sú nižšie alkoxyskupiny, kde výrazom nižší sa rozumie skupina s 1 až 6 a tómami uhlíka. Príklady týchto skupín zahrnujú metoxy, etoxy, n-propoxy, izopropoxy a n-butoxy.
Výraz „aralkyl“ znamená alkylovú skupinu substituovanú arylovým radikálom, kde „aryl“ znamená fenylovú skupinu alebo fenylovú skupinu substituovanú jedným alebo viacerými substituentmi, ktoré môžu byť zo skupiny zahrnujúcej alkyl, alkoxy, amino, nitro, karboxy, alkoxykarbonyl, kyano, alkylamino, halogén, hydroxy, hydroxyalkyl, merkapto, merkaptoalkyl, karbalkyl alebo karbamoyl.
Výraz „alkoxykarbonyl“ znamená karboxylový substituent esterifikovaný alkoholom vzorca CnH2n+1OH, kde n je od 1 do asi 6.
Výraz „halogén“ znamená chlór, fluór, bróm alebo jód.
Uvedené zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sú opísané nasledujúcim vzorcom a definíciami:
kde :
K znamená N, N - O alebo CH;
Q znamená CH2 alebo O;
T znamená
R, o ' II N- C R2zalebo R3O-CH2,
X znamená priamy alebo rozvetvený reťazec alkylénovej, cykloalkylénovej alebo cykloalkenylénovej skupiny, z ktorých každá je prípadne substituovaná najmenej raz skupinou zahrnujúcou CH3, CH3CH2, Cl, F, CF3 alebo CH3O;
Y znamená NR4, O alebo S;
a = 0 alebo 1,
Z znamená skupinu vzorca
Z, znamená N, CR5, (CH)m-CR5 alebo (CH)m-N, kde m je 1 alebo 2;
Z2 znamená N, NR;,, O alebo S, a n je 0 alebo 1 ;
Ri, R2, R3, R,, R5 a Ró nezávisle znamenajú skupinu zahrnujúcu H, alkyl, aryl alebo heterocyklyl;
Ra a Rb nezávisle znamenajú skupinu zahrnujúcu H, OH, alkyl, hydroxyalkyl, alkylmerkapto, tioalkyl, alkoxy, alkyloxyalkyl, amino, alkylamino, karboxyl, acyl, halogén, karbamoyl, alkylkarbamoyl, aryl alebo heterocyklyl; a
R' a R nezávisle znamenajú skupinu zahrnujúcu vodík, alkyl, aralkyl, karbamoyl, alkylkarbamoyl, dialkylkarbamoyl, acyl, alkoxykarbonyl, aralkoxykarbonyl, aryloxykarbonyl, alebo R' a R môžu spoločne tvoriť \ /
C C
II II o s hXor.
kde Rj znamená vodík alebo alkyl, íCXr, kde Rj a Rc nezávisle znamenajú skupinu zahrnujúcu vodík, alkyl alebo spoločne s atómom uhlíka, ku ktorému sú pripojené, môžu tvoriť 1,1-cykloalkylovú skupinu;
SK 283625 Β6 s výhradou, že keď X znamená priamy reťazec alkylénovej skupiny a Q znamená kyslík, potom Z znamená heterocyklylovú skupinu obsahujúcu najmenej dva heteroatómy;
alebo sú to ich farmaceutický prijateľné soli.
Reprezentatívne heterocyklické skupiny obsiahnuté v N6 substituente zlúčenín vzorca (I) zahrnujú nasledujúce :
Výhodné heterocyklické skupiny zahrnujú nesubstituovanú a substituovanú tienylovú, tiazolylovú a benzotiazolylovú skupinu, kde uvedenými substituentmi môže byť jeden alebo viac substituentov zo skupiny zahrnujúcej alkoxy, alkylamino, aryl, karbalkoxy, karbamoyl, kyan, halogén, hydroxy, merkapto, alkylmerkapto alebo nitro.
Výraz „hydroxyalkyl“ znamená alkyl skupinu substituovanú hydroxyskupinou. Výhodné sú skupiny hydroxy-nižší alkyl. Príklady výhodných skupín zahrňujú hydroxymctyl, 2-hydroxyctyl, 2-hydroxypropyl a 3-hydroxypropyl.
Výraz „proliečivo“ znamená prekurzor liečiva, teda zlúčeninu, ktorá môže alebo nemusí byť sama biologicky aktívna, ale ktorá môže metabolický, solvolyticky alebo inými fyziologickými spôsobmi byť prevedená na biologicky aktívnu chemickú zložku.
Výraz „kardioprotekcia“ sa týka účinku, ktorým sa myokard stane menej náchylný na ischemické poškodenie a infarkt myokardu v dôsledku myokardiálnej ischémie.
Výraz „zlepšenie ischemického poškodenia“ znamená redukciu ischemického poškodenia myokardu následkom myokardiálnej ischémie.
Výraz „zlepšenie rozsahu infarktu myokardu“ znamená zníženie veľkosti infarktu myokardu alebo jeho prevenciu pri myokardiálnej ischémii.
Zlúčeniny vzorca (1) výhodne obsahujú chirálne (asymetrické) centrum. Napríklad, výhodné zlúčeniny majúce také asymetrické centrum zahrnujú napríklad tie zlúčeniny, kde X znamená izopropylén, a majú potom buď R, alebo S konfiguráciu, pričom R je najvýhodnejšia konfigurácia. Zlúčeniny vzorca (I) zahrnujú jednotlivé stereoizoméry a ich zmesi. Tieto jednotlivé izoméry sa pripravia alebo izolujú spôsobmi v odbore dobre známymi a v odbore opísanými.
Tieto zlúčeniny, ktoré sa pripravia z medziproduktov pripravených spôsobom podľa vynálezu možno použiť vo forme voľnej bázy, vo forme adičných solí s kyselinami alebo ako hydráty. Všetky tieto formy sú v rozsahu definície zlúčenín vzorca (I). Adičné soli s kyselinami sú z hľadiska použitia jednoduchšie a sú výhodnejšou formou. V praxi však použitie soľnej formy prirodzene zodpovedá použitiu vo forme bázy. Kyseliny, ktoré možno použiť na prípravu adičných soli s kyselinou výhodne zahrnujú tie, z ktorých pri kombinácii s voľnou bázou vznikajú farmaceutický prijateľné soli, t. j. soli, ktorých anióny sú vo farmaceutických dávkach týchto solí netoxické príjemcovi, takže prospešné antihypertenzívne, kardioprotektívne, antiischemické a antilipolytické účinky poskytované voľnou bázou nie sú narušené vedľajšími účinkami, ktoré by bolo možné pripísať aniónom. Hoci farmaceutický prijateľné soli týchto zlúčenín sú výhodné, všetky adičné soli s kyselinami sú vhodné ako zdroje voľnej bázickej formy, a to i vtedy, keď jednotlivá soľ je požadovaná iba ako medziprodukt, napríklad vtedy, keď soľ je pripravená iba na účely prečistenia a identifikácie, alebo keď je určená na použitie ako medziprodukt pri príprave farmaceutický prijateľnej soli spôsob mi výmeny iónov. Farmaceutický prijateľné soli v rozsahu tohto vynálezu sú soli odvodené od nasledujúcich kyselín, ktoré zahrnujú: minerálne kyseliny, ako je kyselina chlorovodíková, kyselina sírová, kyselina fosforečná a kyselina amidosírová; a organické kyseliny, ako je kyselina octová, kyselina citrónová, kyselina mliečna, kyselina vínna, kyselina malónová, kyselina metánsulfónová, kyselina fumarová, kyselina etánsulfónová, kyselina benzénsulfónová, kyselina p-toluénsulfónová, kyselina cyklohexylamidosírová, kyselina chĺnová a podobne. Zodpovedajúce adičné soli s kyselinami zahrnujúce nasledujúce : hydrochlorid, sulfát, fosfát, amidosulfát, octan, citrát, laktát, tartrát, metánsulfonát, fumarát, etánsulfonát, benzénsulfonát, p-toluénsulfonát, cyklohexylsulfonát a chinát.
Adičné soli zlúčenín vzorca (I) s kyselinami sa vhodne pripravia buď rozpustením voľnej bázy vo vodnom alebo vodno-alkoholickom roztoku alebo v iných vhodných rozpúšťadlách obsahujúcich príslušnú kyselinu a izoláciou tejto soli odparením roztoku, alebo reakciou voľnej bázy s kyselinou v organickom rozpúšťadle za priamej separácie soli alebo za získania tejto soli zahustením roztoku.
V rozsahu definície vzorca (I) sú zahrnuté triedy zlúčenín, ktoré možno všeobecne charakterizovať ako N6-heterocyklicky-substituované adenozíny; N6-heterocyklicky-substituované karboxyklické adenozíny (alebo alternatívne dihydroxy[N6-hctcrocyklicky substituované-9-adenyl]cykopentány) a ich N-oxidy; a N6-heterocyklicky-subsituované-N -l-deazaaristeromycíny (alebo alternatívne dihydroxy[N7-heterocyklicky-substituované[4,5-b]imidazopyridyl]-cyklopentany). V rozsahu vzorca (I) sú tiež 5'-alkylkarboxamidové deriváty adenozínov, karbocyklických adenozínov a 1-deazaaristeromycínov, deriváty zlúčenín uvedených tried, v ktorých jedna alebo obe z 2- alebo 3- hydroxylových skupín cyklopentánového kruhu, alebo v prípade tried zlúčenín obsahujúcich ribózovú zložku hydroxylovej skupiny v polohách 2' alebo 3' ribózového kruhu, sú substituované. Tieto deriváty už samy môžu obsahovať biologicky aktívnu chemickú zložku vhodnú na liečenie hypertenzie a myokardiálnej ischémie a môžu byť použité ako kardioprotektívne a antilipolytické prostriedky, alebo môžu pôsobiť ako proliečivá pre tieto biologicky aktívne zlúčeniny, ktoré z nich vzniknú za fyziologických podmienok.
Reprezentatívne zlúčeniny podľa vynálezu zahrnujú:
N6-[trans-2-(tiofén-2-yl)cyklohex-4-en-l-yl]adenozín;
N6- [trans-2-(tiofén-3-yl)-cyklohex-4-en-1 -yl] adenozin;
N6-[trans-2-(tiofén-2-yl)cyklohex-4-en-l-yl]adenozín-5'-N-etyl-karboxamid;
N6-[2-(2'-aminobenzotiazolyl)etyl]-adenozín;
N6-[2-(2'-tiobenzotiazolyl)-etyl]adenozin;
N6-[2-(6'-etoxy-2'-tiobenzotiazolyl)-etyl]adenozín;
N6-[2-(2'-aminobenzotiazolyl)etyl]adenozín-5'-N-ctyl-karboxamid;
N6-[2-(2 -aminotiazolyl)efyl]karbocyklický adenozín-5’-N-etylkarboxamid;
N6-[2-(4'-metyltiazol-5'-yl)etyl]-adenozín;
N6-[2-(2'-tiazolyl)etyl]adenozín;
N6-[(R)-1 -(5 '-chlórtien-2 '-yl)-2-propyl]adenozín-5 '-N-etylkarboxamid;
N6-[2-(2'-metyl-4'-tiazolyl)etyl]adenozín;
N6-[(R)-1 -metyl-2-(2'-benzo[b] tiofenyljadenozín;
N6-[2-(4 -metyl-5 -tiazolyl)etyl]karbocyklicky adenozín-5 ’-N-etyl-karboxamid;
N6-[2-(2 -tiazolyl)etyl]-karbocyklický adenozín-5’-N-etyl-karboxamid;
N6-[2-(4'-fenyl-2'-tiazolyl)etyl]adenozín;
N6-[(R)-l-(5 -chlór-2 -tienyl)prop-2-yl]karbocyklický adenozín-5-N-etylkarboxamid;
(-)-N6-[tiofén-2' ’-yljkarbocyklický adenozín-5 '-N-etyl]karboxamid;
N6-[l-(tiofén-3-yl)etán-2-yl]-karbocyklický adenozín-5'-N-etyl-karboxamid;
N6-[(R)-1 -((tiofén-2-yl)prop-2-yl)]karbocyklický adenozín-5 '-N-etyl-karboxamid;
N6-[ 1 -(tiofén-2-yl)etán-2-yl]-N -1 -deazaaristeromycín-5'-N -etyl -karboxamid;
N6-[(R)- l-((tiazo-2-yl)-prop-2-yl)]adenozín-5 -N-etyl-karboxamid;
N6-[l-tiofén-2-yl)-2-metylpropyl]adenozín-5'-N-etyl-karboxamid;
N6-[(R)-l-(5'-chlórtien-2-yl)-2-butyl]-karbocyklický adenozín-5 '-N-etylkarboxamid;
N6-[2-(4'-metyl-2'-tiazolyl)etyl]adenozín;
N6-[4'-fenyl-2-tiazolyl)metyl]-adenozín;
(-)-[2S-[2a,3a-dimetylmetyléndioxy-4-P-[N6-[2-(5-chlór-2-tienyl)-(lR)-l-metyletyl]amino]-9-adenyl]-cyklopentán]-1 -β-Ν-etylkarboxamid;
(2S)-2a,3a-dihydroxy-4P-[N6-[2-(5-chlór-2-tienyl)-(lR)-l-metyletyl|ainino-9-adenyl]-cyklopentán-l[J-N-etylkarboxamid;
(2S)-2a,3a-dihydroxy-4P-[N6-[2-(5-chlór-2-tienyl)-( 1 R)-1 -metyletyl]amino-9-adenyl]-cyklopentán-lp-N-etylkarboxamid-Nl-oxid;
[ 1 S-[ 1 a,2b,3b,4a-(S *)]]-4-[7-[[2-(5-chlór-2-tienyl)-1 -metyletyl]amino]-3H-imidazo[4,5-b]pyridín-3-yl]-N-etyl-2,3-dihydroxycyklopentán-karboxamid;
[lS-[la,2b,3b,4a]]-4-[7-[[2-(3-chlópr-2-tienyl)-l-etyletyl]amino]-3H-imidazo[4,5-b]pyridín-3yl]-N-etyl-2,3-dihydroxycykopentánkarboxamid;
[ 1 S-[ 1 a,2b,3b,4a]]-4-[7-[[2-(2-tienyl)-1 -izopropyletyljamino]-3H-imidazo[4,5-b]-pyridín-3-yl]-N-etyl-2,3-dihydroxycyklopentánkarboxamid;
[1 S-[ 1 a,2b,3b,4a(S*)]]-4-[7-[[2-(3-chlór-2-tienyl)-1 -etyletyl] amino]-3H-imidazo[4,5-b]pyridín-3-yl]-N-etyl-2,3-dihydroxycyklopentán-karboxamid;
[1 S-[ 1 a,2b,3b,4a(S*)]]-4-[7-[[2-(2-tienyl)-l -metvletyljamino]-3H-imidazo[4,5-b]-pyridín-3-yl]-N-etyl-2,3-dihydroxycyklopentán-karboxamid;
[lS-[la,2b,3b,4a]]-4-[7-[[2-(5-chlór-2-tienyl)-l-etyletyljamino]-3H-imidazo[4,5-b]pyridín-3-yl]-N-etyl-2,3-dihydroxycyklopentánkarboxamid;
(2S)-2a,3a-bis-metoxykarbonyloxy-4P-[N6-[2-(5-chlór-2-ti eny l)-( 1 R)-1 -mety letyl]amino-9-adenyl]-cyklopentán-1 β-N-etylkarboxamid;
(2S)-2a,3 a-dihydroxy-4P-[N6-[2-(5-chlór-2-tieny l)-( 1 R) -1 -metyletyl]amino-9-adenyl]-cyklopentán-iP-N-etylkarboxamidetoxymetylénacetal;
(2S)-2a,3a-dihydroxy-4P-[N6-[2-(5-chlór-2-tienyl)-(lR)-l-metylctyl]amino-9-adenyl]cyklopcntán-ip-N-etyIkarboxamid-2,3-karbonát;
(2S)-2a,3a-bis-metylkarbamoyloxy-4p-[N6-[2-(5-chlór-2-tienyl)-( 1 R)-1 -metyletyl]amino-9-adenyl]-cyklopentán-1 β-N-etylkarboxamid;
(2S)-2a,3a-dihydroxy-4P-[N6-[2-(5-chlór-2-tienyl)-(lR)-l-metyletyl]amino-9-adenyl]-cyklopentán-1 β-Ν-etylkarboxamid-2,3-tiokarbonát;
N6- [2-(3 -chlór-2-tienyl)-( 1 R)-1 -mety lety 1]-2 ’-O-metyladenozín;
N6-[2-(5-chlór-2-tienyl)-( 1 R)-1 -metyletyl]-2'-O-metyladenozín a
N6-[trans-5-(2-tienyl)cyklohex-l-en-4-yl]-2'-O-metyladenozín.
Výhodnou triedou zlúčenín opísaných vzorcom (I) sú zlúčeniny, v ktorých R'a R znamenajú H.
Ďalšou výhodnou triedou zlúčenín vzorca (I) sú 5'-N-alkylkarboxamidové deriváty N6-heterocyklickysubstituovaných karbocyklických adenozínov, inak povedané zlúčenín vzorca (I), v ktorých K znamená N, Q znamená CH2 a T znamená RiR2N-C=O, alebo ich farmaceutický prijateľné soli.
Ešte ďalšou výhodnou triedou zlúčenín vzorca (I) sú 5'-N-alkylkarboxamidové deriváty N6-heterocyklickysubstituovaných-N'-l-deazaaristeromycínov, t. j. 4-[7-[heterocyklylantino]-3H-imidazo[4,5-b]pyridín-3-yl]-alkyl-2,3-dihydroxycyklopentánkarboxamidov, inak povedané zlúčenín vzorca (I), v ktorých K znamená CH, Q znamená CH2, a T znamená R|R2N-C=O, alebo ich farmaceutický prijateľných solí.
Najvýhodnejšia trieda zlúčenín vzorca (I) je charakterizovaná prítomnosťou chirálneho centra v polohe alfa vzhľadom N6 atómu purínového alebo 1-deazapurínového kruhu, pričom špeciálna skupina tejto triedy zahrnuje zlúčeniny, charakterizované chirálnou etylskupinou pripojenou k atómu uhlíka v polohe alfa vzhľadom na N6-dusíka. Zvlášť výhodná trieda zlúčenín je charakterizovaná N6-[ 1 -nižší alkyl-2-(3-halogéntien-2-yl)etyl]substitučnou skupinou.
Najvýhodnejšie štruktúry zlúčenín vzorca (I) zahrnujú nasledujúce zlúčeniny:
(-)-[2S-[2a,3a-dihydroxy-4p-[N6-[2-(5-chlór-2-tienyl)-l-(R)-mety letyl] amino] -9-adenyl]-cyklopentán-1 β-etylkarboxamid, (-)-[2S-[2a,3a-dihydroxy-4p-[N6-[l-(R)-etyl-2-(3-chlór-2-tieny 1) ety 1 ] amino] -9-adenyl]-cyklopentán-1 β-etylkarboxamid, [lS-[la,2b,3b,4a(S*)]]-4-[7-[[2-(5-chlór-2-tienyl)-l-metyletyl]amino]-3H-imidazo-[4,5-b]pyridín-3-yl]-N-etyl-2,3-dihydrocyklopcntánkarboxamid, [lS-[la,2b,3b,4a(S*)]]-4-[7-[[2-(3-chlór-2-tienyl)-l-etyletyl]amino]-3H-imidazo[4,5-b]pyridín-3-yl]-N-etyl-2,3-dihydrocyklopentánkarboxamid a ich farmaceutický prijateľné soli.
Zlúčeniny vzorca (I) možno pripraviť známymi spôsobmi alebo sledom reakcií uvedených neskôr. Východiskové zložky použité pri príprave zlúčenín vzorca (I) sú známe alebo obchodne dostupné, alebo ich možno pripraviť známymi spôsobmi alebo podľa špecifických reakčných schém uvedených v tomto opise, ktoré zahrnujú spôsoby podľa vynálezu.
Spôsoby podľa vynálezu na prípravu 2,4-dihydroxypyridínu a 2,4-dihydroxy-3-nitropyridínu sú znázornené na schéme Al.
Reakčná schéma Al'
OH
OH
1. Ac2O, HC(OMe)3, Δ, N2 RO2C d„til. AcOH/AcOR
3. ΝΗ,ΟΗ. HCI
u R znamená alkyl alebo aralkyl; výhodne nižší alkyl, najvýhodnejšie metyl
Na schéme Al je znázornená najprv tvorba (alkyl alebo aralkyl) 4-6-dihydroxynikotinátu reakciou di(alkyl alebo aralkyljacetón-dikarboxylátu s trimetylortomravčanom a anhydridom kyseliny octovej v inertnej atmosťére ako je at mosféra dusíka, destiláciou kyseliny octovej/(alkyl alebo aralkyl)acetátu (výhodne za zníženého tlaku, ako je tlak asi 20 mm Hg), a postupnou reakciou získanej zmesi s hydroxidom amónnym a kyselinou chlorovodíkovou.
Jedným aspektom vynálezu je, že po tvorbe (alkyl alebo aralkyl) 4,6-dihydroxynikotinátu podľa schémy Al sa produkt prevedie na 2,4-dihydroxypyridín zahrievaním s kyselinou fosforečnou, pričom pomer kyseliny fosforečnej k vode nie je menší než asi 27 % k 1 % hmotnostnému (H3PO4 : H2O = ~ 27 : 1 % hmotn.). Tento pomer možno získať zahrievaním až na teplotu, pri ktorej sa z reakčnej zmesi odstráni dostatočné množstvo vody. Po odstránení tohto dostatočného množstva vody sa teplota reakčnej zmesi zvýši na teplotu asi 210 °C (±5 °C). Reakčná zmes sa potom udržuje asi 4 až 5 hodín približne pri tejto teplote dokiaľ nezmizne (alkyl alebo aralkyl) 4,6-dihydroxynikotinat alebo medziprodukt, kyselina 4,6-dihydroxynikotínová. V tomto aspekte podľa vynálezu táto reakcia zahrnuje dekarboxyláciu pyridylovej zložky katalyzovanú kyselinou fosforečnou za v podstate bezvodých podmienok.
Podľa ďalšieho aspektu vynálezu, alternatívne znázorneného na schéme Al, 2,4-dihydroxypyridín možno pripraviť konverziou uvedeného (alkyl alebo aralkyl) 4,6-dihydroxynikotinátu na kyselinu 4,6-dihydroxynikotínovú hydrolýzou silnou bázou ako je NaOH alebo K.OH a následným spracovaním kyseliny 4,6-dihydroxynikotínovej rovnakým spôsobom aký je uvedený pre (alkyl alebo aralkyl) 4,6-dihydroxynikotinát.
Ďalší aspekt vynálezu, ktorý rovnako znázorňuje schéma Al je. že uvedený (alkyl alebo aralkyl) 4,6-dihydroxynikotinát alebo kyselina 4,6-dihydroxynikotínová môžu byť prevedené na 2,4-dihydroxy-3-nitropyridin bez izolácie
2.4- dihydropyridínu. Táto reakcia zahrnuje postup dekarboxylácie ako je opísaný a potom spracovanie reakčnej zmesi s kyselinou dusičnou. Výhodný je prídavok kyslého organického rozpúšťadla ako je kyselina octová pred spracovaním s kyselinou dusičnou. Nitrácia prebieha výhodne za podmienok ohrevu, ako pri teplote od asi 80 °C do asi 100 °C, výhodnejšie pri teplote 90 °C až do prídavku vody a prerušenia zahrievania.
Podľa ešte ďalšieho aspektu vynálezu znázorňuje schéma Al, že 2,4-dihydroxypyridín možno previesť na
2.4- dihydroxy-3-nitropyridín aplikáciou predchádzajúceho nitračného spôsobu.
V schéme Al je rovnako znázornená konverzia 2,4-dihydroxy-3-nitropyridínu na 2,4-dichlór-3-nitropyridín reakciou fosforoxychloridu a 2,4-dihydroxy-3-nitropyndínu v prítomnosti diizopropyletylamínu (D1PEA). Táto reakcia prebieha pri asi 100 °C. Uvedený 2,4-dichlór-3-nitropyridín možno použiť miesto iných dihalogénheteroarylov na prípravu medziproduktov tak, ako je znázornené v tomto opise, v schéme K.
Nakoniec je v schéme Al znázornená konverzia 2,4-dichlór-3-nitropyridínu na 3-amino-2,4-dichlórpyridín za redukčných podmienok ako je Zn/HCl alebo hydrogenačné podmienky. Tento 3-amino-2,4-dichlórpyridín možno použiť miesto iných aminodihalogénheteroarylov tak, ako je znázornené v tomto opise, v schéme B.
Zlúčeniny vzorca (I), v ktorých K znamená N, Q znamená O a T znamená R3O-CH2 možno pripraviť reakciou obchodne dostupného 6-chlórpurínribozidu s rôznymi heterocyklickými amínmi, ako je pomocou príkladov uvedené neskôr.
Zlúčeniny vzorca (I), v ktorých K znamená N, Q znamená O a T znamená R&N-Crí) sa pripravia podobným spôsobom s použitím východiskového produktu podľa reakčnej schémy A. V tejto reakcii sa 6-chlórpurinribozid, v ktorom hydroxyskupiny v polohách 2'- a 3'- sú chránené, spracuje s oxidačným prostriedkom, napríklad Jonesovým činidlom, a produkt sa spracuje buď s dicyklohexylkarbodiimidom (DCC), alebo BOP-C1 v prítomnosti vybraného amínu za výťažku 5'-alkylkarboxamidového derivátu.
Reakčná schéma A
Reakčná schéma D
1) DEAD (dietylazodikarboxylát,
ZH l)n-Buli.THF r/ 'r3 ?H,P,ftalimid -----— x!i
21 r2 2) NH2NH2 /ζ Aj ^2
Reakčná schéma E
R3NO2
Z-CHO -------’
G-alanin EJuOH
R
1) NaBH«
2) LAH
Reakčná schéma F (P = chrániaca skupina)
Vhodné východiskové zložky pre zlúčeniny vzorca (I), v ktorých K znamená N, Q znamená CH2 a T znamená R,R2N-C = O možno pripraviť spôsobom opísaným v práci Chen a sp., Tetrahedron Letters 30: 5543-46 (1989). Alternatívne možno na prípravu týchto východiskových zložiek použiť spôsob podľa reakčnej schémy B. V spôsobe podľa reakčnej schémy B 4-etylkarboxamidový derivát, pripravený spôsobom opísaným v práci Chen a sp., reaguje s 3-amino-2,4-dichlórpyrimidínom. Produkt tejto počiatočnej reakcie sa potom zahrieva s aldehydylamidinacetátom, napríklad formamidínacetátom v dioxáne a metoxyetanole, v čase dostatočnom na vytvorenie uzavretého kruhu (od asi 30 minút do asi 4 hodín), čím sa získa produkt, ktorý môže vhodne reagovať s rôznymi heterocyklickými amínmi spôsobom opísaným neskôr za tvorby zlúčenín podľa vynálezu. Poradie reakcií nie je rozhodujúce. Napríklad medziprodukt vzniknutý podľa reakčnej schémy B môže reagovať s heterocyklickým amínom a potom môže nasledovať uzavretie okruhu za získania konečného požadovaného produktu.
Reakčná schéma B
Cl
Reakčná schéma H
Rôzne heterocyklické amíny, vhodné na prípravu zlúčenín podľa vynálezu, možno pripraviť jednou alebo viacerými reakciami znázornenými v reakčných schémach C - J a preparatívnych príkladoch B až G a príkladoch 50 až 74 opísaných neskôr (Het = heterocyklická skupina; Halo = = halogén; R = napríklad H alebo nižší alkyl; Ra a Y sú definované).
Reakčná schéma C
Reakčná schéma I
teplota miestnosti O
1) íPhO)2PN3
2) KOH
3j
(CH;)., hh, Y-Z''
Sled reakcií uvedených v schéme I opisuje U. S. Patent č. 4,321,398 s patričnými informáciami, ktorý je včlenený do tohto textu odkazom.
Príklad B
Príprava 1 -(tiofén-3-yl)etylamínu
3-Tiofénkarboxaldehyd (1 mmol), nitrometán (1,5 mmol) a beta-alanín (0,1 mmol) v butanole poskytnú za 6
SK 283625 Β6 hodín 3-nitrovinyléntiofén, ktorý redukciou litiumaluminiumhydridom (2,5 mmol) poskytne požadovaný amin.
3-Substituované tienylalkylamíny sa pripravia náhradou 3-substituovanými tiofénmi ako je 3-chlórtiofén za tiofénovej východiskovej zložky podľa uvedeného príkladu B.
Príklad C
Príprava trans-2-(tiofén-2-yl)cyklofén-2-yl)cyklohex-4-enylamínu
Zmes 1,3-butadiénu (5 ml) a 2-nitrovinyléntiofénu (7 g) v toluéne sa zahrieva cez noc v uzavretej skúmavke pri 140 °C. Vzniknutý nitrocyklohexén sa hydrogenuje (« 35 psi H2) (5 % Pd/C MeOH) a spracuje sa s lítiumalumíniumhydridom (2,5 g). Racemický trans-2-(tiofén-2yl)-cyklohexylamín sa získa štandardným spracovaním.
Príklad D
Všeobecná príprava 2-substituovaných tiazolamínov
Reakciou benzoylchloridu a aminoetylkyanidu sa získa N-benzoylaminoetylcyanín, ktorý sa nechá ďalej reagovať so sírovodíkom v amoniaku a získa sa tioamid, ktorý reakciou s vhodným a-halogónketónom poskytne požadovaný tiazol. Spracovaním s 5N kyselinou chlorovodíkovou sa odstráni chrániaca benzoylová skupina a získa sa požadovaný amínový produkt.
Príklad E
Všeobecná príprava 4-substituovaných tiazolylamínov
Syntéza 2-(2'-metyl-4'-tiazolyl)etylamínu sa výhodne prevedie reakciou tioacetamidu s etyl-monobrómacetoacetátom za tvorby tiazolového esteru, z ktorého sa redukciou výhodne bórhydridom sodným získa alkohol ktorý sa prevedie na amin. Výhodné prostriedky na transformáciu na amin zahrnujú spracovanie s (i) dietylazodikarboxylátom, trifenfosfínom a ftalimidom a (2) hydrazín-hydrátom.
Príprava 4-substituovaných tiazolamínov môže tiež byť uskutočnená použitím predchádzajúcej reakčnej schémy reakciou substituovaného tioamidu a etylmonobrómacetoacetátu. Konverzia vzniknutého tiazolylesteru na amid sa uskutoční použitím vodného amoniaku a amin sa získa redukciou bóranom. Príklad prípravy 2-( 1,1-dimety 1-1'-tiofenyljetylamínu je uvedený v U.S. Patente č. 4,321,398.
Diastereoméme zmesi zlúčenín alebo medziproduktov získané podľa reakčnej schémy A1 možno separovať na jednotlivé racemické alebo opticky aktívne enantioméry spôsobmi známymi v odbore; napríklad chromatografíou, frakčnou destiláciou alebo frakčnou kryštalizáciou d- alebo l-(vinanových, dibenzoylvinanových, mandlanových alebo gáforsulfonátových) soli.
Príklad F
Príprava (+) a (-)trans-2-(tiofén-2-yl)cyklohex-4-enylamínu
Do roztoku racemického amínu (3,4 g) pripraveného podľa príkladu C v izopropanole sa pridá kyselina (S)-(+)-mandľová (0,55 ekv.). Zrazenina sa rekryštalizuje z izopropanolu a získa sa 1,78 g soli ([a]D, teplota miestnosti =+4,13 (c=l,3, MeOH)). Tieto amíny sa izolujú extrakciou neutralizovaných solí (nasýtený NaHCO3) pomocou CH2C12, vysušia sa (Na2SO4) a zahustením sa získajú čiastočne rozšiepené amíny.
Približne 1 g ľavotočivého amínu ( [a]D teplota miestnosti = -25,8 (c=l, 54, MeOH) sa spracuje s 2 g kyseliny 1-(-)-dibenzoyl-vínnej v metanole a spracovaním získanej soli sa získa 0,64 g ľavotočivého amínu ( [a]D teplota miestnosti = -28,8 (c=l,65, MeOH)). NMR analýzou MPTA amidu ľavotočivého amínu s použitím vysokého magnetického poľa možno zistiť > 96 % enantiomémy zvyšok.
Približne 1,6 g zmesi obohateného pravotočivého amidu sa spracuje s 3,2 g kyseliny d (+)-dibenzylvínnej v metanole. Spracovaním sa získa 0,87 g pravotočivého amínu ([a]D teplota miestnosti = +25,8 (c— 1,67, MeOH))).
N6-heterocyklicky-substituované adenozíny a karbocyklické adenozíny podľa vynálezu možno pripraviť reakciou 6-chlórpurínribozidu alebo produktov reakčných schém A alebo B s rôznymi heterocyklickými amínmi syntetickým spôsobom znázorneným neskôr v reakčnej schéme J, kde K, P, Q a T majú uvedený význam.
Reakčná schéma J
Cl
N6-heterocyklicky-N'alkyl-deazaaristeromycíny podľa vynálezu možno pripraviť spôsobom znázorneným na schéme K.
Reakčná schéma K
p!o' -
HO** ''OH
1! Pd/C. H2 alebo SnCl2
2)forraamiflín-acetác ] odstránenie chrániacej skupiny
Zlúčeniny vzorca (I), ktoré môžu mať účinky ako proliečivo, zahrnujú tie zlúčeniny, v ktorých hydroxylové skupiny na ribózovom alebo cyklopentánovom kruhu sú substituované skupinami R 'a R definovanými pre vzorec (I). Tieto zlúčeniny možno pripraviť známymi spôsobmi, ktoré sú ako príklad uvedené v prípravách znázornených v reakčnej schéme L.
Reakčná schéma L
Spracovaním dihydroxy- zlúčenín s esterom chlór-mravčanu za prítomnosti organickej bázy, napríklad trietylamínu, sa získajú zodpovedajúce bis-karbonáty. Alkoxymetylénacetál možno pripraviť spracovaním zodpovedajúceho ortoesteru v prítomnosti katalytického množstva kyseliny p-toluénsufónovej. Karbonát sa získa spracovaním s Ι,Γ-karbonyldiimidazolom a tiokarbonát spracovaním s tiokarbonyldiimidazolom. Alkylové a dialkylkarbamoylové deriváty možno pripraviť spracovaním zodpovedajúceho alkylizokyanatánu alebo dialkylkarbamoylchloridu v prítomnosti organickej bázy.
Zlúčeniny vzorca (I), v ktorých K znamená N—>EO, t. j. N-oxidy, možno pripraviť oxidáciou zodpovedajúceho adenozínu alebo karbocyklického adenozínu známymi spôsobmi, napríklad spracovaním s peroxidom vodíka v kyseline octovej.
2'-O-Alkylderiváty možno pripraviť známymi spôsobmi, napríklad reakciou príslušného heterocyklylaminu s 6-chlór-9-(2'-0-metyl-b-D-riboťuranozyl)-9H-purínom.
Funkčné skupiny východiskových zlúčenín a medzi produktov použitých na prípravu zlúčenín vzorca (I) možno chrániť obvyklými chrániacimi skupinami známymi v odbore. Obvyklé chrániace skupiny pre amínovú a hydroxylovú funkčnú skupinu sú opísané napríklad v práci T.W.Greene, „Protective Groups in Organic Synthesis“, Wiley, New York (1984).
Hydroxylové skupiny môžu byť chránené formou esterov, ako sú acylderiváty, alebo formou éterov. Hydroxylové skupiny na susedných atómoch uhlíka môžu byť výhodne chránené vo forme kctálov alebo acetálov. V praxi sa susediace hydroxylové skupiny v polohách 2'a 3' východiskových zlúčenín podľa reakčných schém A a B výhodne chránia tvorbou 2 a 3'-izopropylidénových derivátov. Voľné hydroxylové skupiny možno znovu získať napríklad kyslou hydrolýzou alebo inou solvolytickou, alebo hydrogenolytickou reakciou bežne používanou v organickej chémii.
Po syntéze sa zlúčeniny vzorca (1) obvykle čistia kvapalinovou chromatografiou za stredného tlaku (MPLC), na chromatotrone, chromatografii na tenkej vrstve s radiálnym zrýchlením, rýchlou chromatografiou alebo chromatografiou na stĺpci s použitím silikagélovej alebo Florsilovej fázy, s následnou kryštalizáciou. Obvyklé sústavy rozpúšťadiel pre zlúčeniny vzorca (I), v ktorých K znamená N, Q znamená O a T znamená R3O-CH2 zahrnujú chloroform : : metanol, etylacetát : hexán a metylénchlorid : metanol. Kryštalizácia eluátov potom môže byť uskutočnená z metanolu, etylacetátu, hexánu alebo chloroformu.
Obvyklé sústavy rozpúšťadiel pre zlúčeniny vzorca (I), v ktorých K znamená N, Q znamená O a T znamená RiR2N-C=O, zahrnujú chloroform : metanol. Kryštalizácia eluátov sa potom môže uskutočniť z 50 - 100 % etanolu (vodného).
Obvyklé sústavy rozpúšťadiel pre zlúčeniny vzorca (I), v ktorých Q znamená CII2, K znamená N alebo CH2 a T znamená R|R2N-C=O, zahrnujú metylénchlorid-metanol. Eluáty môžu byť kryštalizované z etylacetátu s alebo bez metanolu, etanolu alebo hexánu.
Zlúčeniny vyžadujúce neutralizáciu môžu byť neutralizované miernou bázou akou je hydrogenuhličitan sodný a potom premyté metylénchloridom a soľným roztokom. Produkty, ktoré sa po prečistení získajú vo forme oleja, sa niekedy pred konečnou kryštalizáciou triturujú s hexánom/etanolom.
Ďalej je uvedený zlepšený spôsob prípravy v podstate opticky čistého 2-substituovaného-2-amino-l-(heteroar-2alebo 3-yl)-etanového derivátu. 2-(Heteroaryl)etylamíny a ich alkylové a fenylové deriváty boli pripravené rôznymi spôsobmi zahrnujúcimi redukciu 2-b-nitrovinylheteroarylových zlúčenín pripravených z heteroarylformaldehydov (pozri napríklad W. Foye a S. Tovivich, J. Pharm.Scien. 68(5), 591 (1979), S.Conde a sp., J. Med. Chem. 21(9), 978 (1978), M. Dressler a M. Joullie, J. Het. Chem. 7, 1257 (1970)); redukciou kyánmetylheteroarylových zlúčenín (pozri napríklad B. Crowe a F. Nord, J. Org. Chem. 15, 81(1950), J .McFarland a H. Howes, J. Med. Chem. 12, 1079 (1969)); Hoffmanovu degradačnú reakciu 2-(2-trienyljpropylamidu (pozri napríklad G. Barger a A. Easson, J. Chem. Soc. 1938, 2100); a amináciu 2-(2-tienyl)etylparatoluénsulfonátov, U.S.Patent č.4,128,561.
Uvedený spôsob zahrnuje reakciu chirálneho 2-substituovaného derivátu etylénoxidu s 2- alebo 3-yl-radikálom heteroarylovej zlúčeniny, a prevedenie hydroxyskupiny vzniknutej v uvedenej reakcii stereošpecifickými prostriedkami na aminoskupinu. Tento spôsob je znázornený na schéme M.
Reakčná schéma M
kde Sub znamená substitučnú skupinu na uvedenom chirálnom etylénoxide a Het znamená heterocyklickú skupinu.
Výhoda tohto spôsobu proti spôsobom prípravy 2-substituovaných-2-amino-l-(heteroar-2- alebo 3-yl)etánových derivátov známych v odbore je v tom, že sa pripraví priamo v podstate opticky čistý derivát na rozdiel od racemickej zmesi, ktorá potom musí byť ďalšími spôsobmi rozštiepená na získanie opticky čistých izomérov.
Výhodnou triedou zahrnutou v tomto spôsobe je trieda, kde heteroar-1- alebo 3-ylová skupina je substituovaná alebo nesubstituovaná tien-2- alebo 3-ylová skupina alebo substituovaná alebo nesubstituovaná benzotiofén-2- alebo 3-ylová skupina.
Výhodnejšou triedou zahrnutou v tomto spôsobe je tá, kde uvedený anión sa vytvorí reakciou substituovaného alebo nesubstituovaného tiofénu alebo benzotiofénu majúceho v polohe 2- alebo 3- vodíkový substituent, s organokovovou bázou v aprotickom polárnom rozpúšťadle.
Inou výhodnejšou triedou zahrnutou v tomto spôsobe je tá, v ktorej uvedený chirálny 2-substituovaný etylénoxid je substituovaný v polohe 2-skupinou vybranou zo skupiny zahrnujúcej alkyl, aryl, trihalogénmetyl a benzyloxy.
Najvýhodnejšou triedou zahrnutou v tomto spôsobe je tá, v ktorej uvedenou organokovovou bázou je alkyllítium alebo lítiumdiizoprolylamid, uvedeným aprotickým organickým rozpúšťadlom je tctrahydrofurán, éter, hexán alebo zmes týchto rozpúšťadiel, a uvedeným chirálnym 2-substituovaným etylénoxidom je 2-alkyletylénoxidový derivát.
Prostriedky na stereošpecifickú konverziu hydroxyskupiny na aminoskupinu sú v odbore dobre známe (pozri napríklad Mitsunobu, Synthesis 1981 (1), 1).
Malo by byť zrejmé, že (R)- alebo (S)-2-substituované-2-hydroxy-l-heteroaryletánové deriváty možno pripraviť priamo ako je opísané použitím zodpovedajúcich (S) alebo (R)-2substituovaných etylénoxidových derivátov, alebo ak je to žiaduce, vzniknutý (R) alebo (S)-2-substituovaný-2-hydroxy-l-heteroaryletán previesť na zodpovedajúci (S) alebo (R)-2-substituovaný-2-hydroxy-1 -heteroaryletáno vý derivát spôsobmi v odbore dobre známymi pre inverziu konfigurácie na hydroxylovej skupine (pozri napríklad Mitsunobu, Synthesis 1981 (1), 1).
Špecifické uskutočnenie tohto spôsobu zahrnuje: (a) substituovaný alebo nesubstituovaný tiofén alebo benzotiofén majúci v polohe 2- alebo 3- vodíkový substituent sa spracuje s butyllítiom pri zníženej teplote napríklad asi -30 °C, v zmesi tetrahydrofuránu a hexánov, a v čase dostatočnom na tvorbu aniónu uvedeného tiofénu alebo benzotiofénu; (b) potom sa pridá (S) alebo (R)-2-alkyletylénoxid a zmes udržuje pri vyššej teplote, napríklad asi 0 °C, v čase dostatočnom na tvorbu zodpovedajúcich (R) alebo (S)-2-alkyl-2-hydroxy-l-ticnyl- alebo benzotiofenyl-etánových derivátov; a (c) prevedenie hydroxyskupiny uvedeného etánového derivátu na aminoskupinu stereošpecifickými prostriedkami.
Uvedený spôsob je ďalej znázornený a vysvetlený pomocou príkladov 50 až 74 uvedených neskôr.
Príklady 1-3 opisujú prípravu prekurzorových zlúčenín používaných pri príprave zlúčenín vzorca (I) opísaných neskôr.
Príklady uskutočnenia vynálezu
Príklad 1
Príprava 6-chlór-2',3'-dimetyl-metyléndioxy-N-5 -etyl-karboxamidoadenozínu
Stupeň 1: 2,3'-dimetylmetylénový derivát 6-chlórpurínribozidu
6-Chlórpurínribozid (31,5 g), trietylortomravčan (73 ml) a TsOH (19,8 g) sa mieša 2 hodiny pri teplote miestnosti v 600 ml acetónu. Potom sa reakčná zmes zahustí vo vákuu, spojí sa s etylacetátom, premyje sa nasýteným roztokom NaHCO3 a soľným roztokom a zahustením sa získa vo forme bielej pevnej látky 2',3'-dimetylmetylénový derivát 6-chlórpurín-robozidu.
Stupeň 2: kyselina 6-chlór-2',3'-dimetylmetyléndioxyadcnozín-5 '-karboxylová
Produkt zo stupňa 1 (10 g) sa podrobí oxidácii podľa Jonesa, kyselina sa extrahuje z etylacetátu 2,5 % roztokom NaOH, vodný podiel sa premyje etylacetátom, okysličí sa koncentrovanou HCI a extrahuje sa etylacetátom. Organická vrstva sa premyje H2O a soľným roztokom, vysuší sa (Na2SO4), sfiltruje sa a zahustením vo vákuu do sucha sa získa požadovaná 5'-karboxylová kyselina.
Stupeň 3: 6-chlór-2’,3-dimetylmetyléndioxy-N-5'-etylkarboxamidadenozín
Produkt zo stupňa 2 (5,7 g) sa mieša s ΒΟΡ-Cl (bis-(2-oxo-3-oxazoladinyl)chlorid kyseliny fosfomej) (4,26 g) a s trietylamínom (2,33 ml) 20 minút pri teplote miestnosti v 100 ml metylénchloridu. Do tohto roztoku sa potom vmieša etylamín (3,46 g) a roztok sa potom mieša 2 hodiny pri teplote miestnosti. Organický podiel sa premyje zriedenou HCI, zriedeným NaOH, H2O, soľným roztokom a vysušením (Na2SO4) sa získa konečný produkt vo forme peny.
Príklad 2
Príprava (')-2S-[2a,3a-dimetylmctyléndioxy]-4p-[6-chlór-9-adenyl] cyklopentán-1 -β-Ν-etyl-karboxamidu
Stupeň 1: 5,6-dimetyléndioxy-2-azabicyklo[2,2,l]heptán-3-ónu
5,6-Dihydroxy-2-azabicyklo[2.2.1]heptán-3-ón (23,5 g) (Aldrich) alebo pripravený spôsobom podľa práce Cermak a Vince, Nucleic Acid Chemistry, lmproved and New Synthetic Procedures, Methods and Techniques, časť 3, str, 26 (J.Wiley 1986) sa rozpustí v acetóne (150 ml) obsahujúcom 2,2-dimetoxypropán (185 ml) a kyselinu p-toluénsulfónovú (5,25 g) a táto zmes sa zahrieva 10 minút pri teplote spätného toku, ochladí sa, spracuje sa s NaHCOj (9,3 g) a zahustí sa vo vákuu. Zvyšok sa rozpustí v CH2CI2, premyje sa soľným roztokom, vysuší sa MgSO4 a odparením rozpúšťadla sa získa olej. Chromatografiou tohto oleja cez SiO2 (etyacetát : hexán, 4:1) sa získa 17,0 g (63 %) svetlohnedej pevnej látky (t. t. 153-154 °C).
Stupeň 2: (+)-4P-amino-2a,3a-dimetyléndioxycykopentán-1 β-Ν-etyl-karboxamid
A) 5,6-5,6-Dimetyléndioxy-2-azabicyklo[2.2. l]heptán-3-ón-(5 g) pripravený v stupni 1 sa spracováva asi 7 hodín pri 140 °C s etylamínom (15 ml). Získaný produkt sa prečistí rýchlou chromatografiou (CH2Cl2/CH3OH/N,N-dimetyletylamín, 90/7/3) a získa sa tak (±)^-amino-2a,3a-dimetylén-dioxycyklopentán-1 β-etylkarboxamid 5,8g).
B) Spracovaním racemického amínu (13,1 g) pripraveného spôsobom uvedeným v časti A s kyselinou D-dibenzoylvínnou (21,6 g) sa získa 15,1 g enentiomémej čistej soli, [a]D teplota miestnosti =+70,1 (c 1,77, CH3OH). Táto soľ sa rozpustí v 10 % vodnom NaOH a vodná fáza sa extrahuje etylacetátom. Spojené organické vrstvy sa premyjú soľným roztokom, vysušia sa MgSO4 a odstránením rozpúšťadla sa získa opticky čistá zlúčenina; [a]D teplota miestnosti = +31,4 ° (c 1,40, MeOH).
Stupeň 3: 4-3-(3-amino-4-chlór-2-pyrimidinylamino)-2,3-dimetylén-dioxycyklopentán-1 β-Ν-etyl-karboxamid.
Kondenzáciou (+)^-amino-2a,3a-dimetyléndioxycyklopentán-1 β-Ν-etyl-karboxamidu (2,10 g), pripraveného v stupni 2, časti B, s 3-amino-2,4-dichlórpyridínom (1,5 g) v n-butanole (70 ml) obsahujúcom trietylamín (3 ml) uskutočňovanou počas asi 14 hodín pri teplote spätného toku s následným odstránením rozpúšťadla vo vákuu sa získa olej, ktorý sa rozpustí v etylacetáte a premyje sa vodným NaHCO3. Organický extrakt sa vysuší Na2SO4 a zahustením vo vákuu sa získa opticky čistá zlúčenina; [a]D teplota miestnosti = +15,8 °(c 41,48, CH3OH).
Stupeň 4: (+)-4P-(3-amino-4-chlór-2-pyrimidinylamino)-2a,3a-dimetylén-dioxycyklopentán (2,10 g), formamidinacetát (1,85 g) v metoxyetanole (2 ml) a dioxáne (80 ml) sa miešajú asi 3 hodiny pri 70 °Č. Táto zmes sa potom ochladí na teplotu miestnosti a rozpúšťadlo sa odstráni vo vákuu. Zvyšok sa rozpustí v etylacetáte, premyje sa vodným NaHCO3 a soľným roztokom, organický extrakt sa vysuší Na2SO4, zahustí sa vo vákuu a prečistením rýchlou chromatografiou na stĺpci (metylénchlorid/metanol 95 : 5) sa získa čistý (+)-[2a,3a-dimetylmctyléndioxy]-4i!-[6-chlór-9-adenyl]cyklopentán-l β-Ν-etyl-karboxamid (1,45 g).
Alternatívne možno pripraviť podľa reakčnej schémy v príklade 3 opticky čisté 2a,3a-dichránené dioxy^-6-substituované-9-adenyľcyklopentán-l β-Ν-etyl-karboxamidové deriváty'.
Príklad 3
Príprava 2S-[2a,3a-cyklohexylidéndioxy]-4fi-[N6-(2-tienetán-2-yl)-9-adenyl]-cyklopentán-1 β-Ν-etyl-karboxamid.
Stupeň 1: 4β-etylén-2a,3a-[cyklohexylidéndioxy]cyklopentanón.
(-)-2a,3a-[Cyklohexylidéndioxy]-4-cyklopentanón (2,95 g), pripravený spôsobom podľa práce Borchardt a sp., J. Org. Chem 1987, 52, 5457, sa pridá vo forme roztoku v THF (5 ml) do zmesi vinylmagnéziumbromidu 15,2 mmol) a Cul (15,2 mmol) v THF (100 ml). Táto zmes sa udržuje asi 2 hodiny v atmosfére inertného plynu pri -78 °C, potom sa ohreje na 0 °C a zaleje sa nasýteným vodným NH4C1. Organická fáza sa premyje soľným roztokom, vysuší sa MgSO4 a zahustením vo vákuu sa získa žltý olej, z ktorého sa prečistením rýchlou chromatografiou (metylénchlorid 100 %) získa 2,9 g požadovanej zlúčeniny vo forme oleja.
Stupeň 2: 4p-etylén-l-p-hydroxy-2a,3a-[cyklohexylidéndioxy]-cyklopentán.
3,95 ml IM roztoku diizobutylalumíniumhydridu v tetrahydrofuráne sa pridá do roztoku ketónu pripraveného v stupni 1 (0,73 g) v THF (75 ml) ochladeného na -78 °C. Táto zmes sa zahreje počas asi 2,5 hodiny na -40 °C, spracuje sa s 2N NaOH (5 ml), ohreje sa na teplotu miestnosti a mieša sa asi 1,5-hodiny. Vodná fáza sa potom extrahuje dietyléterom, spojené organické fázy sa premyjú soľným roztokom, vysušia sa MgSO4 a zahustením vo vákuu sa získa žltý olej, z ktorého sa prečistením rýchlou chromatografiou (metylénchlorid/metanol, 95 : 5) sa získa 0,65 g Čistého produktu vo forme viskózneho oleja.
Stupeň 3: 4P-etylén-10-trifluórmetánsulfonyl-2,3-[cyklohexylidéndioxyjcyklopentán.
Roztok 4p-etylén-l P-hydroxy-2a,3a-[cyklohexylidéndioxyjcyklopentánu (0,65 g) v metylénchloride (5 ml) a pyridíne (0,24 ml) sa pridá v atmosfére argónu do miešaného roztoku trifluórmetylsulfonylanhydridu (0,49 ml) v metylénchloride pri 0 °C. Po asi 20 minútach sa do reakčnej zmesi pridá soľný roztok, organická fáza sa vysuší Na2SO4, rozpúšťadlo sa odstráni vo vákuu a získa sa tak požadovaný produkt vo forme oranžového oleja, ktorý sa použije bez ďalšieho čistenia.
Stupeň 4: l-p-etylén-[2a,3a-cyklohexylidéndioxy]-4-p-[N6-(2-tienyletán-2-yl)-9-adenyl]cyklopentán.
Roztok N6-tiofenyletylpurínu (2,13 g), NaH (50 % olejová disperzia, 0,35 g) a 18-crown-6 (0,15 g) v DMF (60 ml) sa pridá do roztoku 4P-etylén-lp-trifluórmetylsulfonyl-2a,3a-[cyklohexylidéndioxy]cyklopentánu pripraveného v stupni 4 v DMF (2 ml) pri teplote 0 °C. Táto zmes sa mieša asi 8 hodín pri 0 °C, potom sa zaleje nasýteným NH4C1, rozpúšťadlo sa odstráni vo vákuu a zvyšok sa spoji s etylacetátom (100 ml) a soľným roztokom. Organická vrstva sa vysuší MgSO4, zahustí sa vo vákuu a surový produkt sa prečistí rýchlou chromatografiou (metylénchlorid/metanol, 99 : 1) a získa sa tak 0,85 g čistého produktu.
Stupeň 5: 2S-[2a,3a-cyklohexylidéndioxy]-4p-[N6-(2-tienyletán-2-yl)-9-adenyl]cyklopentán-l-p-N-etyl-karboxamid.
Roztok 1 p-etylén-[2a,3a-cyklohexylidéndioxy]-4-P-[N6-(2-tienyletán-2-yl)-9-adenyl]cyklopentán (0,32 g) v 2 ml benzénu sa pridá do benzénového roztoku manganistanu draselného (0,29 g) a 18-crown-6 (0,016 g) pri 0 °C. Reakčná zmes sa udržuje asi 6 hodín pri teplote miestnosti, pridá sa 5 % vodný NaOH (15 ml) a vodná fáza sa sfiltruje cez Celiť®, okysličí sa na pH 5 IN HC1, a extrahuje sa etylacetátom. Organické extrakty sa vysušia MgSO4 a zahustením vo vákuu sa získa 0,1 g [2a,3a-cyklohexylidéndioxy]-4P-[N6-(2-tienyletán-2-yl)-9-adenyl]cyklopentán-1 -β-kar-boxylátu vo forme žltého oleja, ktorý sa rozpustí v metylénchloride (4 ml) obsahujúcom dicyklohexylkarbo diimid (DCC) (0,044 g). Do zmesi sa pridá etylamín (0,4 ml), mieša sa asi 18 hodín pri teplote miestnosti, rozpúšťadlo sa odstráni vo vákuu a prečistením surového produktu rýchlou chromatografiou (metylénchlorid/metanol 98 : 2) sa získa 0,077 g čistého produktu.
Príklad 4
Príprava N6-[trans-2-(tiofén-2-yl)cyklohex-4-en-yl]adenozín.
Trans-2-(2'-tiofenyl)-cyklohex-4-enylamín (0,3 g) pripravený spôsobom uvedeným v príklade C, 6-chlórpurínribozid (0,28 g), a trietylamín (0,27 ml) v 20 ml etanolu sa zahrievajú v 20 ml etanolu cez noc pri teplote spätného toku a v atmosfére argónu. Potom sa reakčná zmes ochladí na teplotu miestnosti, rozpúšťadlo sa odstráni a prečistením pomocou MPLC (chloroform : metanol, 95 : 5), potom vysušením vo vákuu pri asi 80 °C sa získa konečný produkt vo forme pevnej látky, 1.1. 105 - 110 °C; elementárna analýza, C20H23N5O4S .
Príklad 5
Príprava N6-[trans-2-(tiofén-2-yl)cyklohex-4-en-l-yl]-adenozín-5 ’-etyl-karboxamidu.
Stupeň 1: (+)-Trans-2-(tiofén-2-yl)-cyklohex-4-enylamín a 2',3’-dimetylmetyléndioxy-derivát 6-C1-NECA sa nechajú reagovať za podmienok uvedených v príklade 4 a získa sa tak 2,3 '-dimetylmctyléndioxy-derivát konečného produktu.
Stupeň 2: 2',3 -dimetylmetyléndioxyderivát požadovaného produktu sa mieša pri teplote miestnosti počas 30 minút s kyselinou trifluóroctovou/vodou (90/10), zneutralizuje sa pomalým vliatím tejto zmesi do nasýteného roztoku hydrogenuhličitanu sodného, a zmes sa extrahuje metylénchloridom. Vodná vrstva sa vyextrahuje metylénchloridom, organické vrstvy sa spoja, premyjú sa soľným roztokom, vysušia sa síranom horečnatým a sfiltrujú sa, sfiltrovaný číry roztok sa potom odparí. Zvyšok sa potom prečisti rýchlou chromatografiou (metylénchlorid : metanol 9 : 1) a po vysušení vo vákuu sa tak získa konečný produkt vo forme sklenenej peny; 1.1. 112 - 117 °C; C22H26N6O4S.
Príklad 6
Príprava (-)-[2S-[2a,3a-dihydroxy-4-P-[2-(5-chlór-2-tienyl)-(1 R)-1 -metyletyl]amino]-9-adenyl]cyklopentán]-1 -β-Νetylkarboxamidu
Stupeň 1: opticky čistý (+)-[2S-[2a,3a-dimetylmetyléndioxy]-4-p-(6-chlór-9-adenyl)]cyklopentán-1 -β-Ν-etylkarboxamid, pripravený spôsobom podľa príkladu 2, a 2’R-(5-chlórtien-2-yl)-2-propylamín, [a]D teplota miestnosti = = -15,6 (c 3,7, CH3OH), pripravený spôsobom podľa príkladu 4, sa spojí ako je uvedené v príklade 4 a získa sa tak 2,3-dimetylmetyléndioxyderivát konečného produktu.
Stupeň 2: tento dimetylmetyléndioxyderivát pripravený v stupni (1) sa zahrieva v 5 ml 50 % vodnej kyseliny mravčej asi 3 hodiny pri teplote spätného toku. Ochladená reakčná zmes sa odparí, do pevného zvyšku sa pridá toluén a rozpúšťadlo sa odparí. Zvyšok sa rozpustí v etylacetáte, premyje sa roztokom hydrogenuhličitanu sodného a soľným roztokom, vysuší sa, sfiltruje sa a po sušení v sušiarni cez noc sa získa biely pevný produkt (0,240 g); 1.1. 188 až 184 °C; C20H25NsSO3C1, [a]D teplota miestnosti = -86,49 “(c 5,5, MeOH).
Príklady 7 až 29 a 31 až 34
Zlúčeniny uvedené v tabuľke I sa pripravia podľa všeobecných spôsobov uvedených v príkladoch 1 až 6. V prí kladoch 7 až 21, 31 a 32 heterocyklický amín reaguje s obchodne dostupným 6-chlórpurínribozidom; v príkladoch 22 a 23 heterocyklický amín reaguje s N6-chlór-5'-N-etylkarboxamidadenozínom; a v príkladoch 24 až 31, 33 a 34 heterocyklický amín reaguje buď s (+), alebo (+)-[2S-[2a,3a-dimetylmetyléndioxy]-4-P-(6-chlór-9-adenyl)]-cyklopentán-1 -β-etyl-karboxamidom
Tabuľka I
Príklad/ reak. schéma amín produkt tt./*C
7 (F) N5*[trans-2-(tlcfén-2-yl)-cyk1ohex-lylj-adenozín 165-170
8(F) N6-[trans-2-(tiofén-3-yl)-cyk)ohex-4- an-1-yí]-adenozín 99-105
9(C) Ozs~”· N6-[2-(2'-aminobenzotiazolyl)etyl]- adenozín 218-219
10(0) N6-[2-(2‘-tiob9nzotiazolyl)-etyi]adenozín 149-150
11 (C) N6-[2-(6'-etoxyl-2 -tiobenzotíazolyletyijadenzin 154-155
12(H) N6-(2-4'-rnetyltiazol-5 ’-yl)etyljadenozin 202-203
13(G) N6-|2-(2'-tiazolyl)-etyl]adanozín 181-183
14(H) N6-{2-(2'-metyl-4’-tiazolylJ-etyl]- adenozín 116-118
15(0) OK-k. N6-[(R)-1 -metyl-2-(2 -benzo[bjtiofenyl)-etyl]adenozín* 133-134 i
16(G) V.. N6-[2-(4‘-fenyl-2'-tiazolyl)etyl]adenozin 124-126
17(1) N6-(2-(1,1-dimetyl-2'-tiofenyl)etyljadenozín 172-176
18(G) N6-í2-(4'-metyl-2'tiazol- metyl]adeno2ín 104-105
19(G) v. N6-[4-fenyl-2-tiazolyl)· metyljadenozín 137-139
20(D) N6-[ 1 -(tiazo l-2-y I )-p rop-2-yl)adenozín 99-106
21(0) N6-[1-(5 chlórtién-2 -yl)-2- butyľ adenozín 135-136
22ÍFV θς N6-[trans-2-tiofén-2-yl>-cyklohex-4en-f-yl]adenozín-5-Netylkarboxamid0 108-112
23(C4) N6-[2-(2'-(aminobeazotiazolyl)etyl]’adenozín-5-N· etyl-karboxamid 123-124
24(H) (±)-n6-[2-(4 -metyl-5' tiazolyl)etyl]karbocykfický adenozin-5'Ν- etylkarboxamid 92-93
25(G) (±)-N6-{2-(2tiazolyljetyljkarbocyklický adenozín5’-N-etylkarboxamid 170
26 ί?—«Η, (-)-N6-[(tiofén-2 -yl)etán-2-yl]- karbocyklický adenozín-5'-N- etylkarboxamid 185-187
27(0) (-)-N6-[(R)-1-(tioféfl-2-yl)prop-2yl]kart>ocykllcký adenozín-5-N-etylkarboxamid' 85-87
28(E» Q·''». (±)*N6-[1-(tiofén-3-yl)etán-2-yl)karbocyklický adenozín-5-Ν- etylkarbcxamid 195-198
29(C) (±J-N6-J2-(2'aminobenzotíazolyl)etyijkarbocykllcký adenozín-5-Ν- etylkarboxamid 209-211
31(D) .Ä N6-(1 -etyl-2-(3-chlórtien-2yl)etyljadenozín 137-139
32(D) N6-[1-metyl-2-(3-chórtÍ€n-2-yl)etyljadenozín 137-139
33(0) (-)-[2S-[2a,3a-dihydroxy-4b-[N6-[2(3-chlór-2-tienyl>1(R,S)etyletyl]amino)-9adenyl]cyklcpentán-l betylkarboxannd 88-91
34 (-H2S[2a,3a-dihydroxy-4b-[N6-[2- (3-chlór-2-lienyl)-1-(R}· ety!etyl]amlno]-9-adenyí}cyklopen1án-1b-etyl»karboxaniid 95-96
^optická otáíavosť alkoholového prekurzoru amínu: [a] teplota miestnosti =+14,9°(c 1,27, CH3OH), b/ optická otáčavosť amínu: [a] teplota miestnosti = = +25,8°(c 1,67, CH3OH), d optická otáčavosť : [a] teplota miestnosti = -15,6 °(c 3,04, CH3OH), d amín reaguje s 2', 3 izopropylidénovým derivátom N6-chlór-5'-N-etylkarboxamid-adenozínu; odstránenie chrániacej skupiny sa uskutoční spôsobom podľa príkladu 11.
Príklad 30
Príprava (+)-N6-[ 1 -(ti o fén- 2-y 1) etán-2-y 1] -N'-1 -deazaaristeromycín-5 '-N-etyl-karboxamidu
Stupeň 1: 2-chlór-3-nitro-4-|2-(2-tiofenyl)etyl]-ammopyridín.
Zmes 2,4-dichlór-3-nitropyridínu (1,5 g), 2-aminoetyltiofénu (lg) a tiretylamínu (5 ml) sa zahreje na teplotu spätného toku v EtOH (60 ml). Potom sa reakčná zmes ochladí, rozpúšťadlo sa odparí a chromatografiou zvyšku na silikagéli (10 % hexán/CH2Cl2) sa získa požadovaný adičný produkt.
Stupeň 2: (±)-ip-N-etylkarboxamid-2a,3a-izopropylidéndioxy-4P-[2-(3-nitro-4-[2-(2-tiofenyl)etyl]etyl]aminopyridyl)amino]cyklopentán.
Zmes tiofenylaminopyridínu zo stupňa (1) (1,8 mmol), (+)-lp-N-etylkarboxamid-4p-amino-2a,3a-izopropylidéndioxycyklopentánu (0,3 g) a trietylamínu (0,3 ml) sa zahrieva v nitrometáne (15 ml) asi 5 hodín pri teplote spätného toku. Potom sa rozpúšťadlo odstráni, zvyšok sa vyberie do metylénchloridu a chromatografiou na silikagéli (2 % metanol/chloroform) sa získa produkt, ktorý sa použije v ďalšom stupni.
Stupeň 3: (±)-ip-N-etylkarboxamid-2a,3a-izopropylidéndioxy-4p-[2-(amino-4-[2-tiofenyl)etyl]aminopyridyl)aminojcyklopentán.
Zmes nitrozlúčeniny pripravenej v stupni (2) (0,39 g), Pd/C (0,01 g) v etanole (7 ml) sa mieša asi 5 hodín v atmosfére vodíka. Katalyzátor sa odfiltruje a odparením filtrátu sa získa olej, ktorý sa prečistí na tlorisile (10 % metanol/metylénchlorid) a získa sa tak požadovaný produkt vo forme pevnej látky.
Stupeň 4: (+)-N6-[l-(tiofén-2-yl)etán-2-yl]-N'-l-deazaaristeromycín-5 '-N-etylkarboxamid.
Zmes aminozlúčeniny pripravenej v stupni (3) (0,31 g) a formamidinacetátu (0,72 g) v metoxyetanole (30 ml) sa zahrieva asi 3 hodiny pri teplote spätného toku. Potom sa reakčná zmes ochladí, rozpúšťadlo sa odparí a ku zvyšku sa pridá voda (5 ml) a kyselina mravčia (5 ml). Táto kyslá zmes sa zahrieva asi 5 hodín pri 50 °C, potom sa rozpúšťadlo odstráni a chromatografiou zvyšku na silikagéli (10 % metanol/metylénchlorid) sa získa olej, ktorý rekryštalizáciou z etylacetátu poskytne požadovaný produkt vo forme kryštalickej pevnej látky; 1.1. =155 - 156 °C.
Optická čistá zlúčenina sa pripraví použitím + alebo - enantioméru cyklopentánamínu v stupni (2).
Príklad 35
Príprava (2S)-2a,3a-dihydroxy-4P-[N6-[2-(5-chlór-2-tienyl)-(lR)-l-metyletyl]-amino-9-adenyl]cyklopentán-ip-N-etylkarboxamid-N 1 -oxidu.
Roztok 2,S-2a,3a-dihydroxy-4P-[N6-[2-(5-chlór-2-tienyl)-(1 R)-l -metyl-etyl]amino-9-adenyl]cyklopentán-1 β-Ν-etyl-karboxamidu (0,25 g) a ľadovej kyseliny octovej (20 ml) v 30 % peroxide vodíka (1 1) sa mieša 4 dni pri teplote miestnosti a potom sa zmes zahustí vo vákuu. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou s použitím 20 % metanolu v etylacetáte ako elučného činidla, mieša sa s horúcim metanolom a filtráciou sa získa požadovaný produkt; 1.1. >240 °C.
Príklad 36
Príprava [lS-[la,2b,3b,4a(S*)]]-4-[7-[[2-(5-chlór-2-tienyl)-1 -metyletyl]amino]-3H-imidazo[4,5-b]pyridín-3-yl]-N-etyl-2,3-dihydroxycyklopentánkarboxamidu.
Stupeň 1: príprava 2-chlór-4-[2-(5-chlór-2-tienyl)-(lR)-l-metyletyl]amino-3-nitropyridínu.
Požadovaný produkt sa pripraví z 2-(5-chlór-2-tienyl)-(lR)-l-metylamínu v zásade s použitím spôsobu podľa príkladu 30, stupňa 1 a prečistením produktu rýchlou chromatografiou s gradientovou eluciou 10 % až 30 % etylacetátom v heptáne.
Stupeň 2: príprava (-)-iP-N-etyl-2a,3a-izopropylidéndioxy-4p-[4-[2-(5-chlór-2-tienyl)-(lR)-l-metyletyl]amino-3-nitro-2-pyridyl]aminocyklopentánkarboxamidu.
2-Chlór-4-[2-(5-chlór-2-tienyl)-( 1 R)-1 -metyletyl]amino-3-nitropyridín (0,68 g), (-)-lb-N-etyl-2a,3a-izopropylidéndioxy-4b-aminocyklopentánkarboxamid (0,381 g) a trietylamín (0,85 ml) sa spojí v etanole (50 ml) a zmes sa zahrieva asi 18 hodín pri teplote spätného toku. Táto zmes sa potom zahustí vo vákuu a rýchlou chromatografiou s použitím 0,5 % metanolu v metylénchloride ako elučného činidla sa získa požadovaný produkt.
Stupeň 3: príprava (-)-ip-N-etyl-2a,3a-izopropylidéndioxy-4P-[3-amino-4-[2-(5-chlór-2-tienyl)-(lR)-l-metyletyl]amino-2-pyridyl]aminocyklopentánkarboxamidu.
(-)-1 P-N-Etyl-2a,3a-izopropylidéndioxy-4P-[4-[2-(5chlór-2-tienyl)-( 1 R)-1 -metyletyl]amino-3-nitro-2-pyridyl]aminocyklopentánkarboxamid (0,9 g) a dihydrát chloridu cínatého (II) (2,1 g) sa spojí v etanole (20 ml) a zmes sa zahrieva asi 30 minút pri 70 °C. Potom sa zmes vleje na ľad, slabo sa zalkalizuje vodným hydrogenuhličitanom sodným a vodná vrstva sa extrahuje etylacetátom. Etylacetátový roztok sa vysuší síranom horečnatým a zahustením vo vákuu sa získa požadovaný produkt, ktorý sa použije bez ďalšieho čistenia v nasledujúcom stupni.
Stupeň 4: príprava [1S-[1 a,2b,3b,4a(S*)]]-4-[[7-[[2-(5-chlór-2-tieny 1)-1 -metyletyl]amino]-3H-imidazo[4,5-b]-pyridín-3-yl]-N-etyl-2,3-dihydroxycyklopentánkarboxamidu.
Požadovaný produkt s t. t. 164 - 165 °C sa pripraví z (-)-p-N-etyl-2a,3a-izopropylidéndioxy-4P-[3-amino-4-[2-(5-ch lór-2-tieny l)-( 1 R)-1 -metylety ljaminocy klopentánkarboxamidu v zásade s použitím spôsobu podľa príkladu 30, stupňa 4.
Zlúčeniny podľa ďalších príkladov sa pripravia z vhodných východiskových zložiek v podstate spôsobmi podľa príkladu 30.
Príklad 37 [ÍS-[la,2b,3b,4a]]-4-[7-[[2-(3-Chlór-2-tienyl)-l-etyletyl]-amino]-3H-imidazo[4,5-b]-pyridín-3-yl]-N-etyl-2,3-dihydroxycyklopentánkarboxamid; t, t. 79 - 82 °C.
Príklad 38 [ 1 S-[ 1 a,2b,3b,4a]]-4-[7-[[2-(2-Tienyl)-1 -izopropyletyl]ami-no-3H-imidazo[4,5-b]pyridín-3-yl]-N-etyl-2,3dihydroxy-cyklopentánkarboxamid; 1.1. 75 - 85 °C.
Príklad 39 [1 S-[l a,2b,3b,4a(S*)]]-4-[7-[[2-(3 -Chlór-2-tienyl)- 1-etyletyl]amino]-3H-imidazo[4,5-b]pyridín-3-yl]-N-etyl-2,3-dihydroxycyklopentánkarboxamid; 1.1. 75 - 78 °C.
Príklad 40 [lS-[la,2b,3b,4a(S*)]]-4-[7-[[2-(2-Tienyl)-l-metyletyl]amino]-3H-imidazo[4,5-b]pyridín-3-yl]-N-etyl-2,3-dihydroxycyklopentánkarboxamid; 1.1. 155 - 160 °C.
Príklad 41
Príprava [lS-[la,2b,3b,4a]]-4-[7-[[2-(5-chlór-2-tienyl)-l-etyletyl]amino]-3H-imidazo[4,5-b]pyridín-3-yl]-N-etyl-2,3-dihydroxycyklopentánkarboxamid.
Požadovaný produkt s 1.1. 77 - 85 °C sa pripraví z 2-(5-chlór-2-tienyl)-(lR)-l-etyletylamínu s použitím v podstate rovnakých spôsobov v príklade 36.
Príklad 42
Príprava (2S)-2a,3a-bis-metoxykarbonyloxy-4p-[N6-[2-(5-chlór-2-tienyl)-(lR)-l-metyletyl]amino-9-adenyl]cyklopentán-1 P-N-etylkarboxamidu.
Do roztoku (2S)-2a,3a-dihydroxy-4P-[N6-[2-(5-chlór-2-tienyl)-(lR)-imetyletyl]amino-9-adenyl]cyklopentán-ip-N-etylkarboxamidu (0,56 g), trietylamínu (0,5 ml) a 4-dimetylaminopyridínu (1 mg) v tetrahydrofuráne (25 ml) sa pridá metylchlórmravčan (0,21 ml) a roztok sa mieša 1 hodinu pri teplote miestnosti. Táto zmes sa zriedi etylacetátom, premyje sa soľným roztokom a organický roztok sa vysuší síranom horečnatým, sfiltruje sa a zahustí sa vo vákuu. Rekryštalizáciou surového produktu z hexánu/etylacetátu sa získa požadovaný produkt; 1.1. 74 - 76 °C.
Príklad 43
Príprava (2S)-2a,3a-dihydroxy-4p-[N6-[2-(5-chlór-2-tienyl)-(1 R)-1 -metyletyl]-amino-9-adenyl]cyklopentán-1 p-N-etylkarboxamidu-etoxymetylén-acetálu.
Roztok (2S)-2a,3a-dihydroxy-4P-[N6-[2-(5-chlór-2-tienyl)-(1 R)-1 -metyl-etyl]amino-9-adenyl]cyklopentán-1 P-N-etylkarboxamidu (0,14 g), trietyl-ortomravčanu (3 ml) a kyseliny p-toluénsulfónovej (1 mg) sa zahrieva asi 1 hodinu pri teplote spätného toku a potom sa rozpúšťadlo odstráni vo vákuu. Zvyšok sa rozpustí v etylacetáte, roztok sa premyje soľným roztokom, vysuší sa síranom sodným, sfiltruje sa a zahustí sa vo vákuu. Surový produkt sa prečistí rýchlou chromatografiou s použitím 5 % metanolu v metylénchloride ako elučného činidla a následnou rekryštalizáciou z hexánu/etylacetátu sa získa požadovaný produkt; t. t. 67 - 70 °C.
Príklad 44
Príprava (2S)-2a,3a-dihydroxy-4fi-[N6-[2-(5-chlór-2-tienyl)-(1 R)-1 -metyletyl] -amino-9-adenyl]cyklopentán-1 β-Ν-etyl-karboxamid-2,3-karbonátu.
Roztok (2S)-2a,3a-dihydroxy-4P-[N6-[2-(5-chlór-2-tienyl)-(lR)-l-metyl-etyl]amino-9-adenyl]cyklopentán-ip-N-etylkarboxamidu (0,17 g) a l,ľ-karbonyldiimidazolu (0,071 g) v benzéne (5 ml) sa zahrieva 5 hodín pri teplote spätného toku a potom sa mieša asi 18 hodín pri 60 °C. Tento roztok sa potom premyje soľným roztokom, vysuší sa síranom horečnatým, sfiltruje sa a vysuší sa vo vákuu. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou s použitím 5 % metanolu v metylénchloride ako elučného činidla a následnou kryštalizáciou z hexánu/etylacetátu sa získa požadovaný produkt; t. t. 87 - 89 °C.
Príklad 45
Príprava (2S)-2a,3a-bis-metylkarbamoyloxy-4P-[N6-[2-(5-chlór-2-tienyl)-(lR)-l-metyletyl]amino-9-adenyl]-cyklopentán-1 β-Ν-etylkarboxamidu.
Do roztoku (2S)-2a,3a-dihydroxy-4P-[N6-[2-(5-chlór-2-tienyl)-( 1 R)-1 -mety letyl]amino-9-adenyl]cyklopentán-l β-N-etylkarboxamidu (0,16 g) v tetrahydrofuráne (5 ml) sa pridá metylizokyanatan (0,05 ml) a 1,8-diazabicyklo[5,4,0]undec-7-en (1 kvapka). Tento roztok sa mieša asi 2,5 hodiny pri 50 °C, potom sa ochladí na teplotu miestnosti, zriedi sa etylacetátom a premyje sa soľným roztokom. Organický roztok sa premyje soľným roztokom, vysuší sa síranom horečnatým a zahustí sa vo vákuu. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou s použitím 5 % metanolu v metylénchloride ako elučného činidla a následnou kryštalizáciou z hexánu/etylacetátu sa získa požadovaný produkt; t. t. 97 - 99 °C.
Príklad 46
Príprava (2Sj-2a.3a-dihydroxy-4fi-[N6-[2-('5-chlór-2-tienyl)-(1 R)-l -metyletyl]-amino-9-adenyl]cyklopentán-1 β-Ν-ctylkarboxamid-2,3-tiokarbonát.
Roztok (2S)-2a,3a-dihydroxy^-[N6-[2-(5-chlór-2-tienyl)-( 1 R)-1 -metyletyl]amino-9-adenyl]cyklopentán-1 β-Ν-etylkarboxamidu (0,35 g) a tiokarbonyldiimidazolu (0,134 g) v benzéne (10 ml) sa zahrieva asi 2 hodiny pri 45 °C. Roztok sa potom premyje soľným roztokom, vysuší sa síranom horečnatým a zahustí sa vo vákuu. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou s použitím 5 % metanolu v hexáne ako elučného činidla a následnou kryštalizáciou sa získa požadovaný produkt; 1.1. 115 - 117 °C.
Príklad 47
Príprava N6-[2-(3-chlór-2 tienyl)-(lR)-l-metyletyl]-2'-O-metyladenozínu.
Roztok 6-chlór-9-(2 -0-metyl-b-D-ribofuranozyl)-9H-purínu (pripravený podľa EP publikácie č. 0 378 518) (0,28 g), 2-(3-chlór-2-tienyl)-(lR)-l-metyletylamínu (0,163 g) a trietylamínu (0,5 ml) v etanole (30 ml) sa zahrieva asi 18 hodín pri teplote spätného toku, ochladí sa a zahustí sa vo vákuu. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou s použitím 10 % metanolu v metylénchloride a následnou kryštalizáciou z hexánu/etylacetátu sa získa požadovaný produkt; 1.1. 75 - 76 °C.
Príklad 48
Príprava N6 - [2-(5 - c h lór-2-ti eny [)-(1 R)-1 -mety letyl]-2 '-O-metyladenozínu.
Požadovaný produkt sa pripraví z 2-(5-chlór-2-tienyl)-(lR)-l-metylamínu v podstate spôsobom podľa príkladu 47; 1.1. 84 - 85 °C.
Príklad 49
Príprava N6-[trans-5-(2-tienyl)cyklohex-l-en-4-yl]-2'-O-metyladenozínu.
Požadovaný produkt sa pripraví z trans-2-(2-tienyl)-cyklohex-4-enylamínu v podstate spôsobom podľa príkladu 47; 1.1. 86 - 89 °C.
Príklad 50
Príprava 1 (R)-2-(5-chlór-2-tienyl)-1 -metyletylamínu.
Stupeň 1: príprava l(S)-2-(5-chór-2-tienyl)-l-hydroxy-1-metyletánu.
Roztok 2-chlórtiofénu (8,17 g) v tetrahydrofuráne ml) sa ochladí na -30 °C a po kvapkách sa pridá roztok 1,6 M n-butyllítia v hexánoch (43,0 ml). Táto zmes sa mieša asi 1 hodinu pri -30 °C, pridá sa (S) propylénoxid (4 g), zmes sa ohreje na 0 °C a mieša sa pri tejto teplote asi 3 hodiny. Potom sa reakčná zmes zaleje nasýteným vodným roztokom chloridu amónneho, zriedi sa éterom a vrstvy sa oddelia. Organická vrstva sa premyje soľným roztokom, vysuší sa síranom horečnatým a zahustením vo vákuu sa získa požadovaný produkt.
Stupeň 2: príprava l(R)-2-(5-chlór-2 tienyl)-1-metyl-1-ftalimidoetánu.
Do roztoku l(S)-2-(5-chlór-2-tienyl)-l-hydroxy-l-metyletánu (8,8 g), trifenylfosfínu (13,1 g) a ftalimidu (7,35 g) v tetrahydrofuráne (80 ml) sa pridá po kvapkách dietylazodikarboxylát (7,9 ml). Tento roztok sa mieša asi 18 hodín a potom sa rozpúšťadlo odstráni vo vákuu. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou s použitím 20 % hexánov v metylénchloride a získa sa tak požadovaná zlúčenina.
Stupeň 3: príprava l(R)-2-(5-chlór-2-tienyl)-l-metyletylamínu.
(R)-2-(5-Chlór-2-tienyl)-1 -metyl-1 -ftalimidoctán (13 g) sa rozpustí v etanole (75 ml), pridá sa hydrazín-hydrát (2,5 ml) a zmes sa mieša pri teplote spätného toku asi 1 hodinu. Potom sa zmes ochladí na teplotu miestnosti, pevné látky sa oddelia filtráciou a filtrát sa zahustí vo vákuu. Zvyšok sa rozpustí v etylacetáte a tento roztok sa mieša s 5N vodnou kyselinou chlorovodíkovou. Vrstvy sa rozdelia a vodná vrstva sa upraví pomocou 10 % roztoku hydroxidu sodného na pH > 10 a potom sa extrahuje etylacetátom. Organická vrstva sa premyje soľným roztokom, vysuší sa síranom horečnatým, sfiltruje sa a zahustením vo vákuu sa získa požadovaný produkt; [a]D= -22,96 °, (c=l 1,5, metanol).
Príklad 51
Príprava 1 (R)-2-(2-tieny 1)-1 -metyletylamínu.
Stupeň 1: príprava l(S)-2-(2-tienyl)-l-hydroxy-l-metyletánu.
Požadovaný produkt sa pripraví z tiofénu v zásade s použitím spôsobu podľa príkladu 50, stupňa 1.
Stupeň 2: príprava l(R)-2-(2-tienyl)-l-metyl-l-ftalimidoetánu.
Požadovaný produkt sa pripraví z l(S)-2-(2-tienyl)-l-hydroxy-l-metyletánu v zásade spôsobom podľa príkladu 50, stupňa 2.
Stupeň 3: príprava l(R)-2-(2-tienyl)-l-metyletylaminu.
Požadovaný produkt sa pripraví z 1 (R)-2-(2-tienyl)-l-metyl-l-ftalimidoetánu v zásade spôsobom podľa príkladu 50, stupňa 3; [a]D= -15,6 0 (c=l, metanol).
Príklad 52
Príprava l(S)-2-(5-chlór-2-tienyl)-l-metyletylamínu.
Stupeň 1: príprava l(S)-2-(5-chlór-2-tienyl)-l-hydroxy-l-metyletánu.
Do miešaného roztoku l(S)-2-(5-chlór-2-tienyl)-lhydroxy-l-metyletánu (5,7 g) v tetrahydrofúráne (100 ml) sa pridá trifenylfosfin (5,34 g) a kyselina benzoová (2,49 g). Potom sa po kvapkách pridá dietylazodikarboxylát (3,22 ml) a zmes sa mieša asi 18 hodín pri teplote miestnosti. Potom sa rozpúšťadlo odstráni vo vákuu. Zvyšok sa prečistí rýchlou chromatografiou s použitím 30 % hexánov v metylénchloride ako elučného činidla a získa sa tak (R)-3-(5-chlór-2-tienyl)-2-propylbenzoát. Tento ester (3,91 g) sa rozpustí v dioxáne (50 ml) a pridá sa 20 % vodný hydroxid sodný (15 ml). Zmes sa zahrieva 3 hodiny pri 55 “C a potom sa zahustí vo vákuu. Zvyšok sa vyberie do etylacetátu (200 ml), organická vrstva sa premyje soľným roztokom, vysuší sa síranom horečnatým, sfiltruje sa a zahustením vo vákuu sa získa požadovaný produkt.
Stupeň 2: príprava l(S)-2-(5-chlór-2-tienyl)-l-metyletylamínu.
Požadovaný produkt sa pripraví z l(S)-2-(5-chlór-2-tienyl)-l-hydroxy-1-metyletánu v zásade s použitím spôsobov podľa príkladu 50, stupňa 2 a stupňa 3; aD= +21,71 0 (c=l,l, metanol).
Nasledujúce zlúčeniny sa pripravia z príslušných východiskových zlúčenín v zásade s použitím spôsobov podľa príkladov 50, 51 a 52.
Príklad 53 (R)-2-(Benzotiofén-2-yl)-1 -metyletylamín
Príklad 54 l(S)-2-(2-Tienyl)-l-metyletylamín; aD= 15,5 °(c=l, metanol)
Príklad 55 (R)-2-(3-Bróm-2-tienyl)-1 -metyletylamín
Príklad 56 l(R)-2-[5-(2-Pyridyl)-2-tienyl]-l-metyletylamín
Príklad 57 l(R)-2-[5-(2-Tienyl)-2-tienyl]-l-metyletylamín
Príklad 58 l(R)-2-(5-Fenyl-2-tienyl)-l-metyletylamín
Príklad 59 l(R)-2-(5-Metoxy-2-ticnyl)-l-mctyletylamín
Príklad 60 (R)-2-(5-Metyl-2-tienyl)-1 -metyletylamín
Príklad 61 (R)-2-(5-Bróm-2-tienyl)-1 -metyletylamín
Príklad 62 l(R)-2-(5-Jód-2-tienyl)-l-metyletylamín
Príklad 63 l(R)-2-(5-Metyltio-2-tienyl)-l-metyletylamin
Príklad 64 (R)-2-(5-Metylsulfonyl-2-tieny 1)-1 -metyletylamín
Príklad 65 l(R)-2-(5-Etyl-2-tienyl)-l-metyletylamin
Príklad 66 (R)-2-(5-n-Heptyl-2-tienyl)-1 -metyletylamín
Príklad 67 l(R)-2-(3-Metyl-2-tienyl)-l-metyletylamín
Príklad 68 (R)-2-(4-Metyl-2-tieny 1)-1 -metyletylamín
Príklad 69 l(R)-2-(3-Chlór-2-tienyl)-l-metylamín; [a]D= -6,1 ° (c=l, metanol)
Príklad 70 (R)-2-(4-Chlór-2-tieny 1)-1 -metyletylamín
Príklad 71 l(R)-2-(3-Chlór-5-fenyl-2-tienyl)-l-metyletylamín
Príklad 72 (R)-2-(5-Bróm-2-chlór-2-tienyl)-1 -metyletylamín
Príklad 73 (R)-2-(4-Metyl-5-chlór-2-tienyl)-1 -metyletylamín
Príklad 74 (R)-2-(2,5-Dichlór-3-tieny 1)-1 -metyletylamín
Príklad 75
Zmes 13,88 g (29,7 mmol) produktu podľa príkladu 37 a 4,27 g (41 mmol) formamidinacetátu v n-BuOAc sa zahrieva za teploty spätného toku 1 hodinu. Ako možno zistiť HPLC, reakcia jc v tomto čase ukončená. Po ochladení sa reakčná zmes premyje 5 % (hmotn.) NaHCO3 a soľným roztokom, vysuší sa Na2SO4 a sfiltruje sa. Filtrát sa spracuje s 13,8 g (59,4 mmol) (lR)-(-)-10-gáforsulfónovej kyseliny, čím sa oddelí lepkavá pevná hmota. Táto kaša sa uvedie na teplotu spätného toku, aby zrazenina vytvorila lepší granulát. Po ochladení sa pevná látka oddelí, premyje sa EtOAc a vysušením vo vákuu sa získa 10,41 g soli di [(1R)-(-)-gáforsulfónovej kyseliny) [1 S-[la,2b,3b,4a,(S*)]]-4-[7-[[2-(3-chlór-2-tienyl)-l-etyletyl]-amino]-3H-imidazo[4,5-b]pyridín-3-yl]-N-etyl-2,3-dihydrocyklopentánkarboxamidu vo forme šedobieleho prášku. Tento produkt, ak je to žiaduce, môže byť rekryštalizovaný (CH3CN) vo vysokom výťažku a so zlepšenou čistotou.
Nasledujúce analytické výsledky boli získané na reprezentatívnej vzorke soli di[(lR)-(-)-gáforsulfónovej kyseliny) [lS-[la,2b,3b,4a(S*)]]-4-[7-[[2-(3-chlór-2-tienyl)-l-etyletyl]amino]-3H-imidazo[4,5-b]pyridín-3-yl]N-etyl-2,3-dihydroxy-cyklopentánkarboxamidu :
Diferenčná skanovacia kalorimetria (DSC): 1.1. 188 °C.
Elementárna analýza: vypočítané : C 53,51; H 6,42; N 7,43; Cl 3,76; S 10,20; nájdené : C 53,41; H 6,47; N 7,34; Cl 4,03; S 10,07.
Príklad 76
Do trojhrdlovej banky s guľovým dnom objemu 5 1 vybavenej hore zavedeným miešadlom, teplotnou sondou so zapisovačom a chladičom (chladeným syltermom XLT na teplotu 2,6 °C) sa vnesie v atmosfére dusíka dimetylacetóndikarboxylát (696,6 g, 4 mol), trimetylortomravčan (424,5 g, 4 mol) a anhydrid kyseliny octovej (816,72 g, 8 mol). Vzniknutý, jantárovo sfarbený homogénny roztok sa rýchle mieša (400 ot./min.) za zahriatia na teplotu spätného toku 115 °C počas 40 minút s použitím vykurovacieho hniezda. Mierny reflux sa udržuje počas ďalšej hodiny úpravou zahrievania (teplota varu zmesi sa postupne znižuje na 95 °C s priebehom reakcie). Vzniknutá oranžová homogénna zmes sa potom destiluje vo vákuu (20 mm Hg) pri najvyššej teplote 115 °C s použitím Claisenovho nadstavca. Zhromaždí sa asi 1000 ml destilátu (obsahujúceho AcOH a AcOMe). Tmavo oranžový zvyšok sa ochladí vo vodnom kúpeli (teploty okolo 6 °C) a po kvapkách sa pridáva hydroxid amónny (11,8 mol) tak aby bolo možné riadiť exotermný priebeh reakcie a teplota nepresiahla 25 °C pri celkovom čase pridávania rovnajúcom sa 1,5 hodiny. Žltá suspenzia sa okysličí HC1 (pH 2,0) (750 ml, 9 mol) a získaná trieslovo sfarbená pevná látka sa odfiltruje, premyje sa 1 1 MeOH a suší sa za odsávania do konštantnej hmotnosti. Týmto spôsobom sa získa prvý podiel metyl4,6-dihy-droxy-nikotinátu (351 g, 51 %) s 97 % čistotou. Druhý podiel metyl-4,6-dihydroxy-nikotinátu (35 g) možno získať zahustením metanolického filtrátu na polovicu. Hmotnostné spektrum, 169 (M+, 97 %) 137 (100 %).
Produkt sa podrobí chromatografickej analýze uskutočnenej dvoma spôsobmi:
HPLC, spôsob A: použije sa kolóna typu Alltec Absobosphere-SCX 5 μ, 250 x 4,6 mm; mobilná fáza A: 50 mm NaH2PO4, pH=3,5 pomocou H3PO4, B: CH3CN, A : B = 95 : : 5; prietok 1,0 ml/min.; detekcia: absorbancia v UV svetle pri 210 nm; retenčný čas 3,9 minúty. Čistota produktu je 97,8 %.
HPLC, spôsob B: použije sa kolóna typu Sulpeco Sulpecosil-SAX, 5 μ, 250 x 4,6 mm; mobilná fáza A: 200 mm KH2PO4 s 0,1 % TEA, pH=6,0 pomocou H3PO4, B: CH3CN, A : B = 85 : 15; prietok 1,0 ml/min.; detekcia: absorbancia v UV svetle pri 210 nm; retenčný čas 4,9 minúty.
Príklad 77
Do trojhrdlovej banky s objemom 2 1 vybavenej teplotnou sondou so zapisovačom, mechanickým miešadlom, Dean-Starkovým zariadením a chladičom pre spätný tok sa vnesie metyl-4,6-dihydroxynikotinát (100 g 97 % čistoty, 0,59 mol) a kyselina fosforečná (85 %, 300 ml). Suspenzia sa zahreje pomocou vykurovacieho hniezda na teplotu 120 °C a získa sa burgundovo červený roztok (hniezdo má teplotu okolo 290 °C, čas zahrievania je 1 hodina). Pri teplote 140 °C sa naraz objavia biele zrazeniny kyseliny 4,6-dihydroxynikotínovej (hoci sa tvorí metanol, v destiláte nie je metanol zisťovaný, čo naznačuje tvorbu fosforečnanového esteru) a od tohto bodu dochádza k významnej tvorbe peny. Tvorba peny je kontrolovateľná prídavkom povrchovo aktívnej látky, ako je silikónový olej 550 (4 až 6 kvapiek). Voda, včítane tej, ktorá pochádza z kyseliny fosforečnej, sa potom odstráni (asi 60 ml), napríklad dehydratáciou kyseliny fosforečnej, pokiaľ vnútorná teplota nedosiahne 210 °C ± 5 °C (hniezdo má teplotu 290 °C, celkový čas zahrievania je 2,5 hodiny). Bez dehydratácie kyseliny fosforečnej karboxylácia neprebehne. Po miešaní 4 až 5 hodín pri uvedenej teplote kyselina 4,6-dihydroxynikotínová zmizne a metódou HPLC sa potvrdí prítomnosť metyl-4,6-dihydroxynikotinátu. Reakčná zmes sa potom ochladí na teplotu pod 100 °C, kedy sa pridá kyselina octová (300 ml) a teplota sa udržuje na 90 °C. Do tejto zmesi sa potom pridáva konštantnou rýchlosťou (5 až 6 ml/min.) kyselina dusičná (25 ml) pokiaľ sa metódou HPLC nepotvrdí neprítomnosť 2,4-dihydroxypyridínu. Do reakčnej zmesi sa potom pridá voda (300 1) a zahrievanie sa preruší. Pri teplote pod 80 °C sa začne objavovať tmavohnedá pevná látka, ktorá sa za miešania počas 2 až 3 hodín nechá vyzrážať. Potom sa filtráciou cez nálevku zo spekaného skla (stredná porozita) získa tmavohnedá pevná látka, ktorá sa premyje 250 ml izopropylalkoholu. Získaný filtračný koláč sa potom suší 1 hodinu na vzduchu a potom sa vnesie do vákuovej (20 in.Hg, s odsávaním vzduchu) sušiarne pri 50 °C na dva dni. 2,4-Dihydroxy-3-nitropyridín (60 g) sa získa v 60 % výťažku.
Diferečná skanovacia kalorimetria: 1.1. 183,85 °C; elementárna analýza pre C5H4N2O4: vypočítané: C 38,47, H 2,58, N 17,95; nájdené: C 38,42, H 2,62, N 17,69;
IR, 3194,9 (OH), 1689,2 (C=O), 1616,5 (C=C); hmotnostné spektrum (M+H), 157.
Produkt sa podrobí chromatografickej analýze uskutočnenej dvoma spôsobmi
HPLC, spôsob A: použije sa kolóna typu Alltec Absobosphere-SCX 5 μ, 250 x 4,6 mm; mobilná fáza A: 50 mm NaH2PO4, pH-3,5 pomocou H3PO4, B: CH3CN, A : B = 95 : : 5; prietok 1,0 ml/min.; detekcia: absorbancia v UV svetle pri 210 nm; retenčný čas 4,2 minúty. Čistota produktu je 99,92 %.
HPLC, spôsob B: použije sa kolóna typu Sulpeco Sulpecosil-SAX, 5 μ, 250 x 4,6 mm; mobilná fáza A: 200 mm KH2PO4 s 0,1 % TEA, pH=6,0 pomocou H3PO4, B: CHjCN, A : B = 85 : 15; prietok 1,0 ml/min.; detekcia: absorbancia v UV svetle pri 210 nm; retenčný čas 10 minút.
Príklad 78
Do trojhrdlovej banky s objemom 22 1 vybavenej teplotnou sondou so zapisovačom, mechanickým miešadlom, Dean-Starkovým zariadením a chladičom pre spätný tok sa vnesie kyselina 4,6-dihydroxynikotínová (88 %, 2,0 kg, 12,81 mol) a kyselina fosforečná (85 %, 6 1, 103,15 mol). Plyny odchádzajúce z chladiča sa premývajú cez 50 % vodný NaOH. Suspenzia sa zahrieva až do odstránenia dostatočného množstva vody (asi 1,2 1), t. j. dehydratuje sa kyselina fosforečná. Bez dehydratácie kyseliny fosforečnej karboxylácia neprebehne. Teplota hniezda sa udržuje na 290 °C, tak aby vnútorná teplota dosiahla za 3,5 hodiny 210 0 ± 5 °C. Po miešaní 4 až 5 hodín pri uvedenej teplote sa metódou HPLC potvrdí neptrítomnosť východiskovej zložky. Reakčná zmes sa potom ochladí na teplotu pod 100 °C, kedy sa pridá kyselina octová (6 1, 104,81 mol) a teplota sa udržuje na 90 °C. Do tejto zmesi sa potom pridáva konštantnou rýchlosťou (5 až 6 ml/min.) kyselina dusičná (485 ml, 12,11 mol)( dokiaľ sa metódou HPLC nepotvrdí neprítomnosť kyseliny 4,6-dihydroxynikotinovej). Potom sa do reakčnej zmesi pridá voda (61, 333,3 mol) a zahrievanie sa preruší. Pri teplote pod 80 °C sa začne objavovať žltá pevná látka, ktorá sa za miešania cez noc nechá vyzrážať. Potom sa filtráciou cez nálevku zo zliateho skla (vhodnej porozíty) získa žltá pevná látka, ktorá sa premyje 2,5 1 izopropylalkoholu. Získaný filtračný koláč sa potom suší 1 hodinu na vzduchu a potom sa vnesie do vákuovej (20 in.Hg, s odsá
SK 283625 Β6 vaním vzduchu) sušiarne 50 °C na tri dni. 2,4-Dihydroxy-3-nitropyridín (1,050 kg) sa získa v 60 % výťažku.
Upozornenie: Táto zlúčenina má značný exotermný priebeh pri nástupe topenia pri 262,62 °C (DSC), a preto sa nedoporučuje zahrievať túto zlúčeninu v dosahu 100 °C jej teploty topenia.
Diferenčná skanovacia kalorimetria: 1.1.183,85 °C; elementárna analýza pre C5H4N2O4: vypočítané: C 38,47, H 2,58, N 17,95; nájdené: C 38,42, H 2,62, N 17,69;
IR, 3194,9 (OH), 1689,2 (C=O), 1616,5 (C=C); hmotnostné spektrum, 157 (M=H, 100 %).
Produkt sa podrobí chromatografickej analýze uskutočnenej dvoma spôsobmi:
HPLC, spôsob A: použije sa kolóna typu Alltec Absobosphere-SCX 5 μ, 250 x 4,6 mm; mobilná fáza A : 50 mm NaH2PO4, pH=3,5 pomocou H3PO4, B: CH3CN, A : B = 95 : : 5 ; prietok 1,0 ml/min.; detekcia: absorbancia v UV svetle pri 210 nm; retenčný čas 4,2 minúty. Čistota produktu je 99,92 %.
HPLC, spôsob B: použije sa kolóna typu Sulpeco Sulpecosil-SAX, 5 μ, 250 x 4,6 mm; mobilná fáza A: 200 mm KH2PO4 s 0,1 % TEA, pH=6,0 pomocou H3PO4, B: CH3CN, A : B = 85 : 15; prietok 1,0 ml/min.; detekcia: absorbancia v U V svetle pri 210 nm; retenčný čas 10 minút.
Príklad 79
2,4-Dihydroxy-3-nitropyridín (590 g, 3,78 mol) sa vnesie do trojhdlovej banky s objemom 12 1 vybavenej teplotnou sondou so zapisovačom, pridávacou nálevkou, Claisenovou hlavou, chladičom a mechanickým miešadlom. Plyny unikajúce z chladiča sa vedú cez premývačku plynov obsahujúcu 50 % vodný NaOH. Zapne sa miešanie na premiešavame pevných zložiek. Pridá sa POC13 (1058 ml) a vzniknutá polopevná hmota sa zahreje na 45 °C na získanie premiešanej suspenzie. Do tej sa pridá počas 1 hodiny DIPEA (988 ml). Táto exotermná reakcia sa riadi rýchlosťou pridávania diizopropyletylamínu (DIPEA). Po ukončenom prídavku sa reakčná zmes zahreje na 100 °C + 5 °C. Konverzia 2,4-dihydroxy-3-nitropyridínu, cez monochlór zlúčeninu ako medziprodukt, je ukončená za 4 hodiny (HPLC: spôsob C). Potom sa reakčná zmes ochladí na 20 °C a vleje sa za intenzívneho miešania do zmesi ľad-voda. Vyzráža sa trieslovo sfarbená pevná látka, ľad sa nechá roztopiť a výsledná zmes sa sfiltruje cez nálevku s filtrom zo spekaného skla. Produkt sa suší cez noc na vzduchu a potom sa prevedie do vákuovej sušiarne a suší sa do konštantnej hmotnosti (29 in.Hg, 20 °C). 2,4-Dichlór-3-nitropyridín sa získa vo forme špinavobielej pevnej látky (699 g, 96 % výťažok).
Ak farba alebo čistota produktu získaného uvedeným spôsobom je neuspokojivá, možno ju rekryštalizovať nasledujúcim spôsobom: pevná látka sa prevedie do banky vybavenej mechanickým miešadlom a Dean-Starkovým zariadením. Potom sa pridá hcptán (5 ml/mg) a zmes sa zahrieva na teplotu spätného toku. Akýkoľvek zvyšok vody sa odstráni azeotrópnou destiláciou. Tento sa potom sfiltruje cez Celit, filtrát sa za miešania ponechá ochladiť, trieslovo sfarbená pevná látka sa oddelí filtráciou a vysuší sa na vzduchu do konštantnej hmotnosti.
Elementárna analýza pre C5H2N2O2C12: vypočítané: C 31,26, H 1,05, N 14,59, Cl 36,44; nájdené: C 31,31, H 1,26, N 14,41; hmotnostné spektrum: 129 (M+, 90 %).
Získaný produkt sa podrobí chromatografickej analýze uskutočnenej dvoma spôsobmi:
HPLC spôsob A sa uskutoční spôsobom opísaným v príklade 76 a stanovená čistota je 99,3 %.
HPLC spôsob C; použije sa kolóna Microsorb MV-C18, 5 μ, 250 x 4,6 mm; mobilná fáza, A: H2O s 0,1 % AcOH, B : CH3CN, A : B = 70 : 30; prietok 1,0 ml/min.; detekcia : absorbancia v UV svetle pri 220 nm; retenčný čas 5,3 min.
Príklad 80
2,4-Dihydroxynitropyridín (85 ml, 0,914 mol) sa vnesie do banky objemu 1 1, potom sa pridá POC13 a za miešania počas 30 minút DMA. Exotermná reakcia prebehne pri teplote 56 °C. Po ustúpení exotermnej reakcie sa reakčná zmes zahrieva 1 hodinu pri 90 °C a potom sa zahrieva 4 hodiny pri 105-115 °C. Po 5 hodinách sa táto zmes vleje za miešania na ľad a sfiltruje sa. Šedivá pevná látka sa premyje 2 x 100 ml chladnej vody a potom sa suší na filtri a na vzduchu cez noc. Výťažok šedej pevnej látky je 57 g. Táto pevná látka sa potom rekryštalizuje z 500 ml heptánu, spracuje sa 2 g aktívneho uhlia a sfiltruje sa za horúca cez celit. Objem filtrátu sa potom zahustí na 75 ml a filtráciou sa získa pevná látka, ktorá sa premyje heptánom a vysuší sa na filtri. Získa sa 47 g produktu. Objem filtrátu sa potom opäť zníži, vyzrážaná pevná látka sa odfiltruje a získa sa tak ďalších 2,8 g produktu (2 podiely 85 %).
Príklad 81
Do banky objemu 500 ml sa vnesie 2,4-dihydroxy-3-nitropyridín (23,7 g, 0,152 ml) a potom za miešania POC13 (42,5 ml, 0,457 mol). Potom sa počas 45 minút pridá DIPEA (39,ý ml, 0,228 mol), čo vedie k exotermnému priebehu reakcie a teplote 67 °C. Po ustúpení exotermného priebehu sa reakčná zmes zahreje na 90 °C. Po stanovení čistoty, ktorá má byť 98,6 % sa reakčná zmes zaleje 250 g ľadu /50 ml vody. Pevná látka sa odfiltruje, premyje sa 2 x 100 ml deionizovanej vody a ponechá sa vysušiť 72 hodín na filtri. Výťažok produktu je 25,1 g (85 %) a produkt má svetlo trieslové sfarbenie.
Zlúčeniny pripravené z medziproduktov pripravených podľa vynálezu sú vhodné ako antihypertenzivne prostriedky na liečenie vysokého krvného tlaku; môžu tiež zvyšovať koronárny krvný tok a podľa toho sú tiež vhodné na liečbu myokardiálnej ischémie; tieto zlúčeniny tiež môžu mať kardioprotektivne účinky a môžu byť preto vhodné pri prevencii alebo redukcii poškodenia myokardu následkom ischémie myokardu; a tiež môžu pôsobiť ako antilipolytické prostriedky vhodné na liečenie hyperlipidémie a hypercholesterolémie.
Zlúčeniny pripravené z medziproduktov pripravených spôsobmi podľa vynálezu majú aktivitu v štandardných stanoveniach väzby na receptory Aj/A2 pri stanovení adenozín receptorovej agonistickej aktivity u cicavcov. Príklady testovacích postupov vhodných na stanovenie väzbovej afinity týchto zlúčenín na receptor sú uvedené neskôr.
A. Stanovenie väzbovej afinity na adenozínový receptor in vitro
Väzbová afinita na receptor A; sa stanoví kompetičným stanovením založenom na vytesnení ligandu 3H-CHA (cyklohexyladenozín) [Research Biochemicals Inc., Natick, Mass.] z receptora s použitím membrán spracovaných z celého krysieho mozgu, spôsobom podľa práce R. F .Bruns a sp., Mol. Pharmacol., 29 : 331 (1986). Nešpecifická väzba sa stanoví v prítomnosti ltnM teofylínu.
Väzbová afinita na receptor A2 sa stanoví podobným spôsobom založeným na vytesnení ligandu 3H-CGS 21680, známeho špecifického adenozínového agonistu receptora
A2, z receptora, s použitím membrán z corpus striatum mozgu krysy. Nešpecifická väzba sa stanoví v prítomnosti 20 pm 2-chlóradenozínu.
Stanovenia sa uskutočnia v sklenených skúmavkách, paralelne pri 25 °C. Po prídavku membrán sa skúmavky vortexujú a inkubujú sa 60 minút pri 25 °C (stanovenie Aj) alebo 90 minút (stanovenie A2) na rotačnej trepačke. Obsah skúmaviek sa vortexuje v polovičnom čase inkubácie a opäť ku koncu času inkubácie. Stanovenie sa ukončí rýchlou filtráciou cez filtre GF/B s priemerom 2,4 cm s použitím Brandel Celí Ilarvestor. Skúmavky sa trikrát premyjú chladným 50 mM tris-HCl (pH 7,7 alebo 7,4) tak, aby filtrácia bola ukončená počas 15 sekúnd. Vlhké kruhové filtre sa potom vnesú do sklenených scintilačných fľaštičiek obsahujúcich 10 ml Aquasolu II (New England Nuclear). Fľaštičky sa umiestnia cez noc na rotačnú trepačku a potom do scintilačného analyzátora na dvojminútový odpočet. Hodnoty IC50 väzby na receptor, t. j. koncentrácia, pri ktorej zlúčenina vzorca (I) nahradí rádioaktívne značený štandard, sa získajú pomocou počítačového programu s vyhodnotením krivky (RS/1, Bolt, Beranek a Newman, Boston, MA).
B. Stanovenie vazorelaxácie na izolovaných prasačích koronárnych artériách in vitro.
Koronárne prasačie artérie získané na miestnych jatkách sa opatrne vypreparujú a zbavia sa tuku, krvi a upínajúcich tkanív. Spracujú sa na krúžky široké asi 2-3 mm, prevedú do tkanivových kúpeľov (10 ml) s vodným plášťom naplnených teplým (37 °C), prekysličeným (O2/CO2: 95 %/5 %) Krebs-Henseleitovým pufrom a upevnia sa na L-tvarované háky medzi tyčky z nerezovej ocele a snímače sily. Zloženie Krebsového pufra je nasledujúce (mM): Naď 118; KC1 4,7; CaCl2 2,5 ; MgSO4 1,2 ; KH2PO4 1,2; NaHCO3 25,0; a glukóza 10,0. Krúžky sa uvádzajú 90 minút do rovnovážneho stavu častými zmenami pufra na pokojový tonus 5 g. Na zistenie optimálneho vývoja tonusu sa arteriálne krúžky senzibilizujú dvakrát 36 mM KC1 a raz 10 pm PGF2a pred ich expozíciou 3 μΜ PGF2a. Po dosiahnutí stabilizovaného stavu izometrického tonusu sa pridávajú do kúpeľa kumulované dávky agonistov adenozínu podľa vynálezu (obvykle 1 mM až 100 μΜ v polovičnom riedení postupných dávok). Tonus dosiahnutý 3 μΜ PGF2a sa zvolí ako 100 %; všetky ostatné údaje sú vyjadrené v percentách tohto maxima. Hodnoty IC50 pre relaxáciu, t. j. koncentráciu, pri ktorej zlúčenina vzorca (I) vyvolá 50 % redukciu tonusu, sa stanoví pomocou zmieneného počítačového vyhodnocovacieho programu.
C. Stanovenie stredného arteriálneho krvného tlaku (MAP) a srdcovej frekvencie (HR) na normotesných anestézovaných a spontánne hypertenzných krysách.
1. Anestézované krysy
Normotesné krysy sa anestezujú pentobarbitalom sodným (50 mg/kg, i.p.) a umiestnia sa na vyhrievaný chirurgický stôl. Do femorálnych artérií a von sa zavedú kanyly tak, aby umožňovali meranie arteriálneho tlaku a rovnako umožňovali intravenózne podanie testovaných zlúčenín. Po operácii sa zvieratá nechajú 10 minút na dosiahnutie rovnováhy. Kontinuálne sa meria a zaznamenáva stredný arteriálny tlak a srdcová frekvencia sa sleduje pomocou arteriálneho tlakového pulzu ako impulzu pre kardiotachometer. Po stanovení a zaznamenaní základných hodnôt sa začnú podávať zvyšujúce sa dávky (1, 3, 10, 30, 100, 300 a 1000 pg/kg) zlúčeniny vzorca (1) určené na hodnotenie intravenóznym spôsobom. Po každej dávke adenozínového agonistu sa zaznamenajú maximálne zmeny kardiovaskulárnych parametrov. Jednej kryse sa podáva iba jedna zlúčenina. Účinnosť zlúčenín na zníženie srdcovej frekvencie a stredného arteriálneho tlaku sa hodnotí stanovením dávky zlúčeniny potrebnej na zníženie srdcovej frekvencie alebo arteriálneho tlaku s 25 % (ED25).
2. Spontánne hypertenzné krysy (SHR)
Orálna antihypertenzná účinnosť zlúčenín vzorca (I) sa hodnotí na spontánne hypertenzných krysiach za vedomia. Krysy sa anestezujú pentobarbitalom sodným (50 mg/kg, i. p.). Do brucha krysy sa stredným rezom zavedie telemetrický prevodník. Kanyla prevodníka sa zavedie do brušnej aorty tak, aby bolo možné priamo merať arteriálny tlak SHR pri vedomí. Prevodník sa zaistí na brušnej stene. Po zotavení z operácie (minimálne sedem dní) sa SHR umiestni na zaisťovaciu dosku a aktivuje sa prevodník/prenášač. V 1,5 hodinovom intervale sa zaznamenáva pri neobmedzovaných krysiach systolický, diastolický a stredný arteriálny tlak a srdcová frekvencia na stanovenie stabilných základných hodnôt. Každá krysa potom obdrží jednu dávku zlúčeniny vzorca (I) určenej na testovanie alebo vehikulá a zaznamenávajú sa zmeny arteriálneho tlaku a srdcovej frekvencie.
V tabuľke II sú uvedené výsledky stanovenia biologickej aktivity zlúčenín uvedených v príkladoch a pri zlúčenine podľa príkladu 6 i zlúčenine zo stupňa 1, ktoré sú v rozsahu definície zlúčenín vzorca (I).
Tabuľka II
príklad väzbová aktivita na acenozinový receptor vazorelaxácia prasaiej koronárnej artérie krvný tlak / srdcová frekvencia
t. K^lnM) IC» (»m) anestezovené krysy SHR*
A, Aj MAP/EDa (μθ/kg) HRIECH (pg/kQ) dávka (mg/kg) MAP/% HR/%
4 i.ee 55 0,73 13 19 5 28 (D) 22(0)
5 4,26 91 0,068
6 2,69 12,88 0,021 - 1 18(0) 7(1)
6(1) >1000 >1000 191
7 3,5 28 4 6 18 5 45 (D) 22(0)
8 5 138 10 23
9 4 1000 11,9 5 4
10 3,8 > 1000
11 7.4 >1000
12 23 224 0,5 4 17
13 41 '91 0,24 3 >10
14 79,4 >1000
15 4.07 1000 2.45 1,5 1.4
16 1.7 >1000
17 67.6 5248 18,77
18 166 52 0.46
19 36 '000 0,75
20 3,98 158
21 0,09 14,8
SK 283625 Β6
príklad väzbová aklŕvila na adenozínový receptor vazoretaácia prasačej koronárnej artérie krvný tlak / srdcová frekvencia
í. ICw(nM) ICM (μπϋ aneslezované krysy SHR*
A, A: UAP/EDa (HJ/kg) HFVEDa (nfl/kg) dávka (mg/kg) MAP/% HR/%
22 2.69 29,5 0.1
23 0,32 891 4,4 6 7
24 >1000 >1000 6 >10 5 17(D) b(i)
25 1256.3 355 0.84
26 87,1 63.1 0,082 4 >30 2,5 41{D] 3(1)
27 5.01 29.5 0.043 1 27(D) KD
28 417 >1000
29 35,48 >1000 22 16 31 5 10(0) 12M
30 562 >1000 12,1 6 >10
31 0,03 8.9
32 0,049 45
34 1.6 23 0,072
35 1087 5351 3.3
36 8.6 43,4 0,493
37 16,2 no 0,45
36 5,7 55,5 C,47 - -
39 3,96 46.8
40 9.3 68,8 283
41 14,2 15í
42 >1000 >10000 2,44
43 8248 >10000 7,83
44 55 331 0,316
45 6351 >10000 4,1
46 13.5 61 3,52
47 23 2818 5,7
48 8.35 1445
49 69 2864 9,B1
* D významne klesá; 1 významne stúpa
Ak dôjde k prerušeniu toku krvi do srdca na krátky čas (2 až 5 minút), a nasleduje potom obnovenie prietoku (reperfúsie), dochádza k zabráneniu vývoja poškodenia pri prerušení prietoku krvi na dlhší čas (napríklad 30 minút).
Zlúčeniny vzorca (I) majú aktivitu v testoch používaných na stanovenie schopnosti zlúčenín napodobniť kardioprotektívnu aktivitu myokardiálnej prekondície. Príkladné testy vhodné na stanovenie kardioprotektívnej aktivity zlúčenín vzorca (I) sú uvedené neskôr.
Stanovenie kardioprotektívnej aktivity na krysách Všeobecná chirurgická príprava
Dospelé krysy Sprague-Dawley sa anestezujú Inactinom (100 mg/kg i.p.). Uskutoční sa inkubácia trachey a malým animálnym respirátorom sa zavedie pozitívna ventilácia. Do femorálnej vény a artérie sa zavedú katétre na podanie zlúčenín podľa vynálezu určených na testovanie a na meranie krvného tlaku. Na ľavej strane hrudníka sa uskutoční rez cez prsné svaly a uskutoční sa ich retrakcia, aby sa odhalil štvrtý medzirebrový priestor. Otvorí sa dutina hrudná a obnaží sa srdce. Vo ventrikulámej stene, blízko ľavej hlavnej koronárnej artérie, sa uskutoční prolinový steh dĺžky 4-0, ktorý sa použije na prerušenie toku krvi koronárnej artérie utiahnutím kĺzavého uzla. Na povrch srdca sa umiestni pulzná Dopplerova prietoková sonda (zariadenie merajúce krvný tlak) na overenie správnej identifikácie koronárnej artérie. Do ľavej komory sa rovnako zavedie katéter na sledovanie funkcie ľavej komory počas pokusu. Prekondície a postupy testovania
Pri prekondíciovani srdca sa zaškrtí koronárna artéria (preruší sa prietok) počas dvoch minút. Potom sa kĺzavý uzol uvoľní na obnovenie toku (reperfúziou) na čas troch minút. Tento postup zahrnujúci zaškrtenie/reperfúziu sa opakuje dvakrát. Päť minút po ukončení posledného prekondičného stupňa sa artéria znovu zaškrtí na 30 minút a po tom nasleduje trojhodinová reperfusia. Pri hodnotení zlúčeniny vzorca (I) sa miesto uskutočnenia postupu zaškrtenia/reperfúzie uskutoční 30 minút pred 30 minútovým zaškrtením aplikácie tejto zlúčeniny infúziou. Na konci 3 hodinovej repefúznej periódy sa artérie znovu zaškrtia a do ľavého ventrikulámeho katétra sa aplikuje 1 ml patentnej modrej a srdcová činnosť sa zastaví i.v.podaním chloridu draselného. Tento postup umožňuje perfúziu farbiva do normálnych oblastí srdca, zatiaľ čo ischemická oblasť srdca toto farbivo neprijíma (táto oblasť sa označuje ako „riziková oblasť). Potom sa srdce rýchle vyberie na analýzu veľkosti infarktu. Veľkosť infarktu sa stanoví rozrezaním srdca od hrotu k báze na štyri až päť rezov hrubých 1-2 mm. Tieto rezy sa inkubujú v roztoku 1 % trifenyltetrazólia 15 minút. Toto farbivo reaguje so živým tkanivom a pôsobí vývoj jasne červeného sfarbenia. Infarktové tkanivo s farbivom nereaguje a má svetlý, belavý vzhľad. Rezy tkanív sa potom umiestnia do videoanalytického zariadenia a veľkosť infarktu sa vyhodnotí planimetricky, Vyhodnotí sa účinok skúšanej zlúčeniny podľa vynálezu na veľkosť infarktu myokardu a kvantifikuje sa rozsah kardioprotektívnej aktivity. Výsledky sú uvedené v percentách rizikovej oblasti, ktorá je infarktovaná.
Výsledky testovania príkladov zlúčenín vzorca (I) uvedenými spôsobmi sú uvedené v tabuľke III.
Tabuľka III
skupina zvierat % infarktovanej rizikovej oblasti
kontrolná' 63 ±5
prekondiciované^ 15 i«
so zlúčeninou (nízka dávka)3 23 19
so zlúčeninou (vysoká dávka)4 18 ± 5
1 Zvieratá bez prekondície alebo ošetrenia zlúčeninou.
2 Zvieratá prekondiciované spôsobom zaškrtenia/reperfúzie.
3 Zvieratá, ktorým bol aplikovaný i.v.bolus 1 pg/kg a potom i.v.infúzia 0,1 pg/kg/min. zlúčeniny podľa príkladu 39 a to 30 minút pred 30 minútovým intervalom zaškrtenia.
4 Zvieratá ktorým bol aplikovaný i.v.bolus 10 pg/kg, a potom i.v.infúzie 1 pg/kg/min. zlúčeniny podľa príkladu 39 a to 30 minút pred 30 minútovým intervalom zaškrtenia do druhej hodiny po začatí reperfúzie.
Zlúčeniny podľa vzorca (I) majú aktivitu v testoch používaných na stanovenie schopnosti zlúčenín inhibovať lipolýzu. Príkladné skúšobné postupy vhodné na stanovenie lipolytickej aktivity zlúčenín vzorca (I) sú uvedené neskôr.
Stanovenie antilipolytickej aktivity na krysích adipocytoch Izolácia adipocytov z epididymálnych tukových vrstiev
Z anestezovaných krýs sa vyberie tukové tkanivo a premyje sa dvakrát inkubačným médiom (2,09 g hydrogenuhličitanu sodného a 0,04 g dvojsodnej soli EDTA v 1 I Krebsového pufra). Z každej krysy (300-350 g) sa získajú približne 4 ml tukového tkaniva. Tukové tkanivo (35 ml) sa nastrihá nožnicami na malé kúsky a premyje sa inkubačným médiom (50 ml). Táto zmes sa vleje do nádoby 50 ml injekčnou striekačkou, ktorá je s nádobou spojená krátkou zaškrtiteľnou trubicou miesto ihly. Vodná fáza sa nechá vytiecť. Druhé premytie inkubačným médiom sa uskutoční cez injekčnú striekačku. Toto tkanivo sa pridá do 50 ml roztoku kolagenázy (kolagenáza (90 mg), hovädzí sérový albumín (BSA) (500 mg) a 0,1 M roztok chloridu vápenatého (1 ml) v inkubačnom médiu (50 ml)) vo fľaši s objemom 1 1. Táto zmes sa potom trepe za životných podmienok pri 37 °C asi 60 minút v atmosfére 95 % kyslíka/5 %
SK 283625 Β6 oxidu uhličitého, aby prebehla digescia tkaniva. Dispergované bunky sa potom vlejú cez dve vrstvy preced’ovacieho plátna do 100 ml kadičky z plastickej hmoty. Zhluky na plátne, pri ktorých nedošlo k digescii, sa potom znovu premyjú inkubačným médiom (20 ml). Bunky v kadičke sa potom odstred’ujú v dvoch skúmavkách z plastickej hmoty 30 sekúnd pri teplote miestnosti a 300 ot/min. Pod vrstvou obsahujúcou voľne plávajúce tukové bunky sa potom odsaje vodná fáza, ktorá sa odstráni. Adipocyty sa potom opatme vlejú do kadičky z plastickej hmoty s objemom 250 ml obsahujúce 100 ml premývacieho roztoku (1 g BSA na 100 ml inkubačného média). Po miernom premiešavaní sa stupeň odstredenia opakuje. Nasleduje ďalšie premytie premývacím roztokom. Potom sa bunky spoja a stanoví sa ich objem v odmemom valci. Potom sa adipocyty zriedia na dvojnásobok ich objemu pufrom na stanovenie obsahu (inkubačné médium (120 ml), BSA (1,2 g), kyselina pyrohroznová(13 mg)).
Stanovenie lipolýzy in vitro
Stanovenie sa uskutoční v 20 ml scintilačných nádobkách a pri celkovom objeme na stanovenie 4,2 ml. Pufor na stanovenie obsahu (2,5 ml), zriedené adipocyty (1,5 ml) a roztok zlúčeniny určenej na testovanie (12,3 μΐ) adenozínového agonistu (12,3 μΐ; rôznej koncentrácie) sa inkubujú v trepačke su životným prostredím 15 minút, a potom sa reakcia začne pomocou roztoku norepinefrínu (41,2 μΐ) (10 nM, v nosnom roztoku obsahujúcom vodu (100 ml), BSA (4 mg) a 0,1 M EDTA (20 μΐ) a adenozíndeaminázu (1 pg/ml, 41,2 μΐ). Po šesťdesiatich minútach v trepačke sa reakcia ukončí vložením fľaštičke na ľad. Obsah každej fľaštičky sa potom prevedie do sklenenej skúmavky 12 x x 75 mm a uskutoční sa odstredenie pri teplote 8 - 10 °C pri 3600 ot/min. počas 20 minút. Tuhá lipidová vrstva sa odsaje a vo vodnej vrstve sa uskutoční stanovenie obsahu glycerínu (400 μΐ vzorky). Pozitívna kontrola sa uskutoční v neprítomnosti akéhokoľvek adenozínového agonistu, s náhradou roztoku určeného na testovanie vodou.
Výsledky testovania zlúčenín vzorca (I) sú uvedené v tabuľke IV, kde sú uvedené formou % inhibície tvorby glycerínu účinky 1 μΜ a/alebo 0,1 μΜ testovanej zlúčeniny proti pozitívnej kontrole a formou hodnôt EC50, t. j. koncentráciou testovanej zlúčeniny vyvolávajúce 50 % inhibíciu tvorby glycerínu. Na účely porovnania sú uvedené i výsledky zlúčenín známych z literatúry, ako je N-etylkarboxamidoadenozín (NECA), R-fenyiizopropylidénadenozín (R-PIA) a 2-[[2-[4-[-(2-karboxetyl)fenyl]etyl]amino]-N-etylkarboxamidoadenozín (CGS21680).
Tabuľka IV
zlúčenina 1 μΜ príklad t. % inhibície 0,1 μΜ ech
e 0,76 nM
26 96 69 nM
31 0,26 pM
39 5,4 nM
41 88
46 4 nM
47 94 0,63 nM
48 88 1,86
49 85 18,6 nM
CPA 100 97 0,31 nM
NECA 2.5 nM
R-PIA 1 nM
CGS21680 a
Väzba na receptor adenozínu Aj a A2 a vazorelaxačná aktivita uvedených zlúčenín známych z literatúry sa stanoví uvedenými spôsobmi a výsledky sú uvedené v tabuľke V.
Tabuľka V
zlúčenina väzba na adenoztnový receptor (icM) vazoralaxácia
A, (nM) A2 (ΠΜ) (IC50)
CPA 0,72 1584 3.1B
NECA 12 17 0.017
R-PIA 2.4 300 0.76
CGS2180 30000 70 0,08
Táto antilipolytická aktivita adenozínu je sprostredkovaná aktiváciou subtypu At receptora. Selektívne antagonisty subtypu A2 receptora, ako je CGS21680, nemajú antilipolytickú aktivitu. Z toho vyplýva, že určité zlúčeniny so selektívnou agonistickou aktivitou proti A[ nemusia mať žiaducu antihypertenzívnu aktivitu a zlúčeniny majúce A2 agonistickú aktivitu nemusia byť účinnými antilipolytickými prostriedkami, pričom zlúčeniny podľa vynálezu, majúce zmesovú agonistickú aktivitu, sú jedinečne vhodné na účinnú liečbu oboch rizikových faktorov diskutovaných skôr, t. j. hypertenzie a hyperlipidémie.
Tieto zlúčeniny vzorca (I) možno obvykle podávať orálne alebo parenterálne pri liečení pacientov trpiacich hypertenziou, myokardiálnou ischémiou alebo pacientov, u ktorých je potrebná kardioprotektívna terapia alebo antilipolytická terapia. Výraz pacienti, použitý v tomto texte, zahrnuje ľudí a iné cicavce.
Zlúčeniny vzorca (I), výhodne vo forme solí, možno spracovať na podanie akýmkoľvek vhodným spôsobom, a v rozsahu vynálezu sú zahrnuté farmaceutické kompozície obsahujúce najmenej jednu zlúčeninu vzorca (I), prispôsobené na použitie v humánnej alebo veterinárnej medicíne. Tieto zlúčeniny možno formulovať obvyklým spôsobom s použitím jedného alebo viac farmaceutický prijateľných nosičov alebo riedidiel. Vhodné nosiče zahrnujú riedidla alebo plnivá, sterilné vodné média a rôzne netoxické organické rozpúšťadlá. Uvedené kompozície môžu byť spracované do formy tabliet, toboliek, pastiliek, piluliek, tvrdých bonbónov, práškov, vodných suspenzii alebo roztokov, injekčných roztokov, tinktúr, sirupov a podobne a môžu obsahovať jeden alebo viac prostriedkov zahrnujúcich sladidlá, látky korigujúce čuch a chuť, farbivá a konzervačné látky tak, aby bol pripravený farmaceutický prípravok.
Konkrétny nosič a pomer adenozínových agonistov k tomuto nosiču je určený rozpustnosťou a chemickými vlastnosťami týchto zlúčenín, určeným spôsobom podávania a štandardnou farmaceutickou praxou. Napríklad na prípravu tabliet možno použiť prísady ako je laktóza, citrát sodný, uhličitan vápenatý a dikalciumfosfát a rôzne prostriedky uľahčujúce rozpadavosť ako je škrob, kyselina alginová a určité komplexné silikáty, spoločne s klznými prostriedkami ako je stearan horečnatý, laurylsíran sodný a mastenec. Medzi výhodné farmaceutický prijateľné nosiče na prípravu toboliek patrí laktóza a polyetylénglykoly s vysokou molekulovou hmotnosťou. Na príprave vodných suspenzií na orálne použitie môže nosičom byť emulgačný alebo suspendačný prostriedok. Použité môžu byť riedidlá ako etanol, propylénglykol, glycerín a chloroform a ich kombinácie rovnako ako ďalšie prostriedky.
Na parenterálne použitie možno použiť roztoky alebo suspenzie týchto zlúčenín v sezamovom alebo arašidovom oleji, alebo vodne propylénglykolové roztoky a rovnako sterilné vodné roztoky opísaných farmaceutický prijateľ ných solí. Roztoky solí týchto zlúčenín sú zvlášť vhodné na intramuskuláme a subkutánne injekčné podanie. Vodné roztoky, zahrnujúce roztoky týchto solí rozpustené v čistej destilovanej vode, sú vhodné na podanie intravenóznych injekcií za predpokladu ich správnej úpravy hodnoty pH, ich správneho pufŕovania a izotonizácie dostatočným prídavkom soli alebo glukózy a sterilizácie teplom alebo mikrofiltráciou.
Oblasť dávok je v rozmedzí dávok zaisťujúcich maximálnu terapeutickú odozvu až do zlepšenia stavu a potom minimálnych účinných udržovacích dávok. Všeobecne sú teda tieto dávky v rozmedzí účinnom pri znižovaní krvného tlaku pri liečení hypertenzie, pri zvyšovaní koronárneho prietoku pri liečení myokardiálnej ischémie, pri vyvolaní kardioprotektívneho účinku, t. j. na zlepšenie ischemického poškodenia alebo ovplyvňovania veľkosti infarktu myokardu následkom myokardiálnej ischémie, alebo na vyvolanie antilipolytického účinku. Všeobecne, orálne dávky môžu byť medzi asi 0,1 až asi 100 (výhodne v rozmedzí 1 až 10 mg/kg), a i.v.dávky v rozmedzí asi 0,01 až asi 10 mg/kg (výhodne v rozmedzí od 0,1 do 5 mg/kg), samozrejme s tým vedomím, že pri voľbe príslušnej dávky je v každom špecifickom prípade nutné vziať do úvahy pacientovu hmotnosť, všeobecný zdravotný stav, vek a ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť odozvu na liečivo.
Zlúčeniny vzorca (I) možno podávať tak často, ako je to nutné na dosiahnutie a udržanie požadovanej terapeutickej odozvy. Niektorí pacienti môžu reagovať rýchle na relatívne veľké alebo malé dávky a bude u nich potrebná len malá alebo žiadna udržovacia dávka. Na druhej strane iní pacienti môžu vyžadovať trvalé dávkovanie v rozmedzí asi 1-krát až asi 4-krát denne v závislosti od fyziologických potrieb konkrétneho pacienta. Obvykle môže liečivo byť podávané orálne asi 1-krát až 4-krát denne. Možno však očakávať, že mnoho pacientov nebude potrebovať viac než jednu alebo dve dávky denne.
Tiež možno predpokladať, že zlúčeniny vzorca (I) možno vhodne využiť v injekčnej forme na podávanie v nebezpečných stavoch, pacientovi trpiacemu akútnou hypertenziou alebo myokardiálnou ischémiou, alebo pacientovi, ktorého stav vyžaduje kardioprotektívnu alebo antilipolytickú terapiu. Túto liečbu možno uskutočniť intravenóznou infúziou účinnej zlúčeniny a množstvo zlúčeniny podané pacientovi infúziou by malo byť účinné na dosiahnutie požadovanej terapeutickej odozvy.

Claims (4)

  1. PATENTOVÉ NÁROKY alkoxy, alkoxykarbonylu, alkylamino, hydroxyalkylu, merkaptoalkylu a karbalkylu obsahujú od 1 do 6 atómov uhlíka, s kyselinou fosforečnou, pričom pomer kyseliny fosforečnej k vode nie je menší než 27 % k 1 % hmotnostnému.
  2. 2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že uvedený pomer sa získava odstránením vody.
  3. 3. Spôsob podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že toto odstránenie sa uskutočňuje destiláciou.
  4. 4. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že kyselina fosforečná a zlúčenina všeobecného vzorca (A) sa zahrievajú na teplotu 210 °C.
    Koniec dokumentu
    1. Spôsob prípravy 2,4-dihydroxypyridínu, vyznačujúci sa tým, že sa zahrieva zlúčenina všeobecného vzorca(A) v ktorom
    R znamená H, alkylovú skupinu s 1 až 20 atómami uhlíka, alebo aralkylovú skupinu, v ktorej alkylová časť zodpovedajúca alkylovej skupine vymedzenej skôr je substituovaná arylovou časťou znamenajúcou fenylovú skupinu , alebo fenylovú skupinu substituovanú aspoň jedným substituentom , ktorý môže byť zo skupiny zahŕňajúcej alkyl, alkoxy, amino, nitro, karboxy, alkoxykarbonyl, kyano, alkyl amino, halogén, hydroxy, hydroxyalkyl, merkapto, merkaptoalkyl, karbalkyl alebo karbamoyl, pričom alkyl a alkylové časti
SK906-98A 1996-01-02 1996-12-23 Spôsob prípravy 2,4-dihydroxypyridínu SK283625B6 (sk)

Applications Claiming Priority (2)

Application Number Priority Date Filing Date Title
US949296P 1996-01-02 1996-01-02
PCT/US1996/020768 WO1997024327A1 (en) 1996-01-02 1996-12-23 Process for preparing 2,4-dihydroxypyridine and 2,4-dihydroxy-3-nitropyridine

Publications (2)

Publication Number Publication Date
SK90698A3 SK90698A3 (en) 2000-12-11
SK283625B6 true SK283625B6 (sk) 2003-10-07

Family

ID=21737998

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK906-98A SK283625B6 (sk) 1996-01-02 1996-12-23 Spôsob prípravy 2,4-dihydroxypyridínu

Country Status (22)

Country Link
US (2) US6307054B1 (sk)
EP (1) EP0909270B1 (sk)
JP (1) JP2000502709A (sk)
KR (1) KR19990076966A (sk)
AP (1) AP772A (sk)
AT (1) ATE219767T1 (sk)
AU (1) AU722894B2 (sk)
BR (1) BR9612341A (sk)
CA (1) CA2241887C (sk)
CZ (1) CZ203998A3 (sk)
DE (1) DE69622051T2 (sk)
DK (1) DK0909270T3 (sk)
EA (1) EA000884B1 (sk)
ES (1) ES2178725T3 (sk)
HK (1) HK1019590A1 (sk)
HU (1) HUP9900969A3 (sk)
IL (1) IL125164A (sk)
OA (1) OA10803A (sk)
PT (1) PT909270E (sk)
SI (1) SI9620137B (sk)
SK (1) SK283625B6 (sk)
WO (1) WO1997024327A1 (sk)

Families Citing this family (18)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
DE69920045T2 (de) 1998-12-31 2005-09-29 Aventis Pharmaceuticals Inc. Verfahren zur herstellung von n6-substituierten deaza-adenosinderivaten
US7018365B2 (en) 1999-05-21 2006-03-28 Micro Therapeutics, Inc. Threaded syringe with quick stop
US6784165B1 (en) * 1999-11-23 2004-08-31 Aderis Pharmaceuticals, Inc. Treatment of heart rhythm disturbances with N6-substituted-5′-(N-substituted) carboxamidoadenosines
US7291603B2 (en) 2002-07-24 2007-11-06 Ptc Therapeutics, Inc. Nucleoside compounds and their use for treating cancer and diseases associated with somatic mutations
EP1633371A1 (en) * 2003-04-24 2006-03-15 Aderis Pharmaceuticals, Inc. Method of treating atrial fibrillation or atrial flutter
US20050118262A1 (en) * 2003-09-17 2005-06-02 Jack Aurora Controlled release formulation
GT200500281A (es) * 2004-10-22 2006-04-24 Novartis Ag Compuestos organicos.
GB0500785D0 (en) * 2005-01-14 2005-02-23 Novartis Ag Organic compounds
GB0607948D0 (en) * 2006-04-21 2006-05-31 Novartis Ag Organic compounds
GB0607953D0 (en) * 2006-04-21 2006-05-31 Novartis Ag Organic compounds
AR060607A1 (es) 2006-04-21 2008-07-02 Novartis Ag Derivados de purina,composiciones farmaceuticas que los contienen, metodo de preparacion y usos en enfermedades obstructivas o inflamatorias de las vias respiratorias.
GB0607950D0 (en) * 2006-04-21 2006-05-31 Novartis Ag Organic compounds
GB0607944D0 (en) * 2006-04-21 2006-05-31 Novartis Ag Organic compounds
EP1889846A1 (en) 2006-07-13 2008-02-20 Novartis AG Purine derivatives as A2a agonists
EP1903044A1 (en) * 2006-09-14 2008-03-26 Novartis AG Adenosine Derivatives as A2A Receptor Agonists
MX2009004991A (es) * 2006-11-10 2009-05-20 Novartis Ag Derivados de monoacetato de ciclopenteno-diol.
JP2012516843A (ja) 2009-02-02 2012-07-26 インドコ レメディーズ リミテッド ニトロピリジン誘導体の調製方法
CN114349873B (zh) * 2021-04-12 2023-03-17 杭州安誉科技有限公司 用于多孔模块辅助控制装置的高强度风扇支架

Family Cites Families (4)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
US3547935A (en) * 1967-08-07 1970-12-15 American Cyanamid Co Certain nitro-4-pyridinols,n-oxides thereof and derivatives thereof
GB1199699A (en) * 1968-01-08 1970-07-22 Glanzstoff Ag Process for the Production of Condensed Aromatic Bis-(2,4-Dihydroxypyridine) Derivatives
DE3308449A1 (de) * 1982-08-19 1984-03-15 Rütgerswerke AG, 6000 Frankfurt Verfahren zur reindarstellung von 2-chlor-6-alkoxy-3-nitropyridinen
JP3261190B2 (ja) * 1993-01-27 2002-02-25 広栄化学工業株式会社 ２−ヒドロキシ−３，５−ジニトロピリジン類の製造法

Also Published As

Publication number Publication date
AU1354697A (en) 1997-07-28
IL125164A0 (en) 1999-01-26
CA2241887C (en) 2004-02-24
BR9612341A (pt) 1999-12-28
SI9620137A (sl) 1999-02-28
ES2178725T3 (es) 2003-01-01
CZ203998A3 (cs) 1999-11-17
DE69622051D1 (de) 2002-08-01
HUP9900969A3 (en) 2001-11-28
IL125164A (en) 2003-03-12
CA2241887A1 (en) 1997-07-10
JP2000502709A (ja) 2000-03-07
OA10803A (en) 2003-01-28
EA199800621A1 (ru) 1999-02-25
AU722894B2 (en) 2000-08-10
EA000884B1 (ru) 2000-06-26
EP0909270A4 (sk) 1999-04-21
EP0909270B1 (en) 2002-06-26
SK90698A3 (en) 2000-12-11
US6307054B1 (en) 2001-10-23
SI9620137B (sl) 2006-02-28
DK0909270T3 (da) 2002-10-07
ATE219767T1 (de) 2002-07-15
WO1997024327A1 (en) 1997-07-10
HUP9900969A2 (hu) 1999-07-28
AP772A (en) 1999-10-15
US6392049B1 (en) 2002-05-21
PT909270E (pt) 2002-11-29
KR19990076966A (ko) 1999-10-25
AP9801289A0 (en) 1998-09-30
HK1019590A1 (en) 2000-02-18
EP0909270A1 (en) 1999-04-21
DE69622051T2 (de) 2003-01-23

Similar Documents

Publication Publication Date Title
EP0758897B1 (en) Compounds having antihypertensive, cardioprotective, anti-ischemic and antilipolytic properties
US5652366A (en) DI (1R)-(-)camphosulfonic acid) salt, preparation thereof and use thereof
AU654507B2 (en) Compounds having antihypertensive and anti-ischemic properties
CA2241887C (en) Process for preparing 2,4-dihydroxypyridine and 2,4-dihydroxy-3-nitropyridine
CZ291785B6 (cs) Adenosinový derivát a jeho použití a farmaceutická kompozice s jeho obsahem