SK282126B6

SK282126B6 - Spôsob stabilizácie organického fosfitu alebo fosfonitu alebo ich zmesi proti hydrolýze a kompozícia obsahujúca organický fosfit alebo fosfonit a stericky bránený amín

Info

Publication number: SK282126B6
Application number: SK1064-93A
Authority: SK
Inventors: Udo Quotschalla; Helmut Linhart
Original assignee: Ciba Specialty Chemicals Holding Inc.
Priority date: 1992-10-05
Filing date: 1993-10-04
Publication date: 2001-11-06
Also published as: SK106493A3; ATE192769T1; MX9306059A; KR940009202A; TW251307B; EP0592363A1; CN1066168C; RU2119493C1; DE59310036D1; JPH06199877A; ZA937341B; ES2146222T3; CN1090299A; CA2107528A1; US5840954A; EP0592363B1; BR9304116A; CZ206593A3; KR100292983B1; CZ287083B6

Abstract

Opisuje sa spôsob stabilizácie organického fosfitu alebo fosfonitu alebo zmesi organických fosfitov alebo fosfonitov proti hydrolýze, pričom sa ako stabilizátor pridá cyklický stericky bránený amín, ktorý obsahuje aspoň jednu skupinu všeobecného vzorca (II) alebo (III), v ktorom G znamená atóm vodíka alebo metylovú skupinu a G1 a G2 atóm vodíka alebo metylovú skupinu, alebo spolu znamenajú =O, pričom stabilizovaný fosfit alebo fosfonit obsahuje 0,1 až 25 % hmotnosti stericky bráneného amínu, vzťahujúc na hmotnosť fosfitu alebo fosfonitu. Kompozícia obsahuje 80 až 99 % hmotn. organického fosfitu alebo fosfonitu a 0,1 až 20 % hmotn. stericky bráneného amínu obsahujúceho aspoň jednu skupinu všeobecného vzorca (II) alebo (III), pričom percentuálne množstvá sa vzťahujú na celkovú hmotnosť kompozície.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu stabilizácie organických fosfitov a fosfonitov proti hydrolýze pridaním stericky bránených amínov, kompozícií obsahujúcich obe tieto zložky, ako aj použitia stericky bránených amínov ako stabilizátorov fosfitov a fosfonitov proti hydrolýze.

Doterajší stav techniky

Organické fosfity a fosfonity sa často používajú ako stabilizátory syntetických polymérov proti účinku tepla. Ale výroba, skladovanie a použitie fosfitov a fosfonitov sú sťažené tým, že tieto zlúčeniny veľmi ľahko podliehajú hydrolýze. Skladovanie týchto látok pri vysokom obsahu vlhkosti vo vzduchu je preto veľmi problematické.

Na získanie produktov so zlepšenou stabilitou proti hydrolýze boli navrhnuté rôzne spôsoby. Tieto spôsoby popri spôsoboch prípravy čistých produktov alebo spôsoboch čistenia už pripravených produktov spočívajú predovšetkým v pridaní špeciálnych stabilizátorov, ktoré jednak znižujú sklon k hydrolýze a jednak nemajú negatívne účinky pri neskoršom použití takto stabilizovaných látok.

Medzi posledné uvedené spôsoby patrí pridanie amínov ako stabilizátorov proti hydrolýze, ako je napríklad opísané v patente US-A-3 553 298. Stabilizácia fosfitov aminmi je rovnako známa z patentových spisov US-A-3 787, EP-A-168 721 a EP-A-167 969. Odporúčanými stabilizátormi sú predovšetkým terciáme alkanol- a alkylamíny, pyridiny a anilíny. Typickými príkladmi týchto látok sú trietylamín, dietanolamín, trietanolamín, diatriizopropanolamín (TIPA), tetraizopropanoletyléndiamín, anilín, fenyléndiamín, anilín, fenyléndiamín a hexametyléntetramín. Tieto amíny sa obvykle používajú v množstve až asi 5 % hmotnosti (vzťahujúc na hmotnosť fosfitu určeného na stabilizáciu). Zabudovanie amínu do fosfitu sa uskutočňuje spoločným suchým zomletím alebo rozpustením amínu v tavenine fosfitu alebo zmiešaním amínu s taveninou fosfitu a následnou kryštalizáciou.

Okrem zlepšenia odolnosti proti hydrolýze sa fosfity a fosfonity kombinujú s aminmi aj z iných dôvodov:

- amíny, ako napríklad pyridín, trietylamín a trifenylamín alebo kvartéme amóniové soli, sú známe ako katalyzátory pri výrobe organických fosfitov (pozri napríklad patent EPA-158 300),

- na stabilizáciu polymérov sa okrem fosfitov a fosfonitov používajú aj ďalšie prísady, medzi ktoré patria napríklad činidlá proti účinku svetla typu stericky bránených amínov (činidlá HALS),

- sú známe niektoré organické fosfity, ktoré obsahujú amínové skupiny, medzi ktoré patria tiež 2,2,6,6-tetrametylpiperidylové skupiny, viazané v molekule (pozri napríklad patenty GB-A-1 513 629 aGB-A-2 014 586).

Napriek týmto už známym uvedeným spôsobom stabilizácie trvá stále potreba ďďšieho zlepšenia stability organických fosfitov a fosfonitov proti ich hydrolýze.

Podstata vynálezu

V súčasnosti sa zistilo, že pridaním stericky bránených amínov sa môže dosiahnuť prekvapujúce zlepšenie stability organických fosfitov a fosfonitov proti hydrolýze. Predmetom vynálezu je spôsob stabilizácie organického fosfitu alebo fosfonitu alebo zmesi organických fosfitov alebo fosfonitov proti hydrolýze, ktorého podstata spočíva v tom, že sa ako stabilizátor pridá zlúčenina zo skupiny stericky bránených amínov v takom množstve, že stabilizovaný fosfit alebo fosfonit obsahuje 0,1 až 25 % hmotnosti amínovej zlúčeniny (vzťahujúc na hmotnosť fosfitu, prípadne fosfonitu).

Všeobecne sa k organickému fosfitu alebo fosfonitu stabilizovanému podľa vynálezu pridá 0,1 až 15 % hmotnosti stericky bráneného amínu, pričom stabilizovaný fosfit alebo fosfonit výhodne obsahuje stericky bránený amín v množstve 0,1 až 8 % hmotnosti, najmä 0,1 až 5 % hmotnosti a predovšetkým v množstve 0,2 až 2,5 % hmotnosti, vždy vzťahujúc na množstvo fosfitu, prípadne fosfonitu.

Ak sa množstvo amínu vzťahuje na hmotnosť fosfitu plus amínu, pripadne fosfonitu plus amínu, potom obsah amínu je 0,1 až 20 % hmotnosti, obvykle 0,1 až 13 % hmotnosti, výhodne 0,1 až 7,4 % hmotnosti, najmä 0,1 až 4,8 % hmotnosti a predovšetkým 0,2 až 2,4 % hmotnosti.

Stericky bránený amín môže byť jedinou zlúčeninou alebo zmesou zlúčenín. V prípade zmesi zlúčenín označuje údaj o obsahu amínu vždy celkové množstvo použitých stericky bránených amínov.

Pod fosfitmi tu treba rozumieť organické fosfity všeobecného vzorca P(OR)3, v ktorom zvyšky R znamenajú uhľovodíkové zvyšky, ktoré môžu obsahovať heteroatómy a okrem toho najviac dva z troch zvyškov R môžu znamenať atómy vodíka. Heteroatómami sú všetky atómy s výnimkou uhlíka a vodíka, najmä atómy dusíka, kyslíka, fluóru, kremíka, fosforu, síry, chlóru, brómu, cínu a jódu.

Fosfonitmi sú estery kyseliny fosfonitej všeobecného vzorca P(OR₂)R, v ktorom R má uvedené významy alebo môže znamenať atóm halogénu.

Výhodne ide v prípade fosfitu alebo fosfonitu o pevnú látku.

Stericky bránený amín sa môže k čistému fosfitu alebo fosfonitu pridať obvyklými zmiešavacími postupmi alebo napríklad spoločným zomletím. Výhodne sa stericky bránený amín pridá k roztoku alebo tavenine pred ich kryštalizáciou, napríklad k roztoku pochádzajúcemu zo syntézy fosfitu alebo fosfonitu. Stericky bránený amín možno pridať aj v priebehu syntézy fosfitu alebo fosfonitu alebo ho možno pridať k niektorému z eduktov.

Pri výhodnom uskutočnení spôsobu podľa vynálezu je stericky bránený amín prítomný v roztoku alebo tavenine, z ktorých má fosfit alebo fosfonit vykryštalizovať. V tomto prípade činí množstvo primiešaného stericky bráneného amínu v roztoku alebo v tavenine väčšinou 0,1 až 50 % hmotnosti, výhodne 0,1 až 25 % hmotnosti a predovšetkým 0,5 až 20 % hmotnosti (vždy vzťahujúc na množstvo fosfitu, prípadne fosfonitu).

Z uvedeného roztoku alebo taveniny sa potom kryštalický fosfit alebo fosfonit môže získať známym spôsobom, napríklad schladením a/alebo zahustením. Kryštalizáciu možno urýchliť vnesením zárodočných kryštálov. Zahustenie roztoku sa môže uskutočniť napríklad zahriatím, použitím zníženého tlaku, použitím odháňacích činidiel a/alebo vymrazením rozpúšťadla (Cold Trapping). Prípadne sa môžu použiť aj ďalšie obvyklé spracovateľské postupy, ako sú filtrácia, vysušenie alebo mletie.

Produkt získaný spôsobom podľa vynálezu výhodne obsahuje zmesové kryštály tvorené stericky bráneným amínom a fosfitom, prípadne fosfonitom. Tieto zmesové kryštály výhodne tvoria aspoň 50 % hmotnosti, najmä aspoň 80 % hmotnosti produktu.

Výhodne sa pri spôsobe podľa vynálezu nepridajú k fosfitu, prípadne fosfonitu ako ďalšie zložky organické polyméry, napríklad organické polyméry s molekulovou hmotnosťou vyššou ako 5000.

SK 282126 Β6

Pod sféricky bráneným amínom tu treba rozumieť najmä zlúčeninu, ktorá obsahuje jednu alebo viac trojmocných skupín všeobecného vzorca (I)

ch, v ktorom G znamená atóm vodíka alebo metylovú skupinu a v ktorom nie viac ako jedna z voľných väzieb je nasýtená vodíkom a 2 alebo všetky tri voľné väzby znamenajú väzby k uhlíkovým atómom alebo k heteroatómom.

Väčšinou v prípade stericky bráneného amínu ide o cyklický sterický bránený amín, najmä o zlúčeninu zo skupiny polyalkylpiperidínov alebo polyalkylpíperazínov, ktoré obsahujú aspoň jednu skupinu všeobecného vzorca (II) alebo všeobecného vzorca (III)

(II> , (III), v ktorých G znamená atóm vodíka alebo metylovú skupinu a G¹ a G² znamenajú atóm vodíka, metylovú skupinu alebo spolu znamenajú skupinu =0. Polyalkylpiperidínové skupiny všeobecného vzorca (II) alebo všeobecného vzorca (III) sú výhodne v polohe 4 substituovanej jedným alebo dvomi polárnymi substituentmi alebo jedným polárnym spiro-kruhovým systémom.

Spôsob podľa vynálezu je významný v prípade, keď sa ako amín použije stericky bránený amín, ktorý obsahuje aspoň jednu skupinu všeobecného vzorca (II) alebo (III), v ktorých G znamená atóm vodíka a G¹ a G² znamenajú atóm vodíka alebo spolu tvoria substituent =0. Obzvlášť výhodne sa pri spôsobe podľa vynálezu použijú deriváty 2,2,6,6-tetrametylpiperidínu.

Významné je najmä použitie skupín polyalkylpiperidínov opísaných v nasledujúcich odsekoch a) až h), ktoré viažu aspoň jednu uvedenú skupinu všeobecného vzorca (II) alebo (III).

a) Zlúčeniny všeobecného vzorca (IV)

<iv)_; v ktorom n znamená číslo od 1 do 4,

G a G¹ nezávisle jeden od druhého znamená atóm vodíka alebo metylovú skupinu,

G¹¹ znamená atóm vodíka, oxylovú skupinu, hydroxylovú skupinu, alkylovú skupinu s 1 až 18, alkenylovú skupinu s 3 až 8 atómami uhlíka, alkinylovú skupinu s 3 až 8 atómami uhlíka, aralkylovú skupinu so 7 až 12 atómami uhlika, alkoxylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, cykloalkoxylovú skupinu s 5 až 8 atómami uhlíka, fenylalkoxylovú skupinu so 7 až 9 atómami uhlíka, alkanoylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, alkenoylovú skupinu s 3 až 5 atómami uhlíka, alkanoyloxy-skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, benzyloxy-skupinu, glycidylovú skupinu alebo skupinu -CH2CH(0H)-Z, v ktorej Z znamená atóm vodíka, metylo vú skupinu alebo fenylovú skupinu, pričom G¹¹ výhodne znamená atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alylovú skupinu, benzylovú skupinu, acetylovú skupinu alebo akryloylovú skupinu a

G¹² znamená v prípade, že n znamená 1, atóm vodíka, prípadne jedným alebo niekoľkými atómami kyslíka prerušenú alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, kyanetylovú skupinu, benzylovú skupinu, glycidylovú skupinu, jednomocný zvyšok alifatickej, cykloalifatickej, aralifatickej nenasýtenej alebo aromatickej karboxylovej kyseliny, karbamidovej kyseliny alebo kyseliny obsahujúcej fosfor alebo jednomocný silylový zvyšok, výhodne zvyšok alifatickej karboxylovej kyseliny s 2 až 18 atómami uhlíka, cykloalifatickej karboxylovej kyseliny so 7 až 15 atómami uhlíka, alfa, beta nenasýtenej karboxylovej kyseliny s 3 až 5 atómami uhlika alebo aromatickej kyseliny karboxylovej so 7 až 15 atómami uhlíka, pričom kyselina karboxylová môže byť vždy na alifatickom zvyšku, cykloalifatickom zvyšku alebo aromatickom zvyšku substituovaná 1 až 3 skupinami -COOZ¹², v ktorých Ž'² znamená atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 20 atómami uhlíka, alkenylovú skupinu s 3 až 12 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlika, fenylovú skupinu alebo benzylovú skupinu, v prípade, že n znamená 2, alkylénovú skupinu s 2 až 12 atómami uhlíka, alkenylénovú skupinu so 4 až 12 atómami uhlika, xylylénovú skupinu, dvojmocný zvyšok alifatickej, cykloalifatickej, aralifatickej alebo aromatickej dikarboxylovej kyseliny, dikarbamidovej kyseliny alebo kyseliny obsahujúcej fosfor alebo dvojmocný silylový zvyšok, výhodne zvyšok alifatickej dikarbonovej kyseliny s 2 až 36 atómami uhlíka, cykloalifatickej alebo aromatickej dikarboxylovej kyseliny s 8 až 14 atómami uhlika alebo alifatickej, cykloalifatickej alebo aromatickej dikarbamidovej kyseliny s 8 až 14 atómami uhlíka, pričom dikarboxylová kyselina môže byť vždy na alifatickom, cykloalifatickom alebo aromatickom zvyšku substituovaná jednou alebo dvomi skupinami -COOZ¹², v prípade, že n znamená 3, trojmocný zvyšok alifatickej, cykloalifatickej alebo aromatickej trikarboxylovej kyseliny, ktorý môže byť v alifatickej, cykloalifatickej alebo aromatickej časti substituovaný skupinou -COOZ¹², aromatickej kyseliny trikarbamidovej alebo kyseliny obsahujúcej fosfor alebo trojmocný silylový zvyšok, a v prípade, že n znamená 4, štvormocný zvyšok alifatickej, cyldoalifatickej alebo aromatickej kyseliny tetrakarboxylovej.

Pod uvedenými zvyškami karboxylových kyselín treba vždy rozumieť zvyšky všeobecného vzorca (-CO)_nR, v ktorom n má uvedený význam a význam všeobecného substituenta R vyplýva z uvedenej definície.

Ak uvedené substituenty znamenajú alkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, potom znamenajú napríklad metylovú skupinu, etylovú skupinu, n-propylovú skupinu, n-butylovú skupinu, sek.-butylovú skupinu, terc.butylovú skupinu, n-hexylovú skupinu, n-oktylovú skupinu, 2-etylhexylovú skupinu, n-nonylovú skupinu, n-decylovú skupinu, n-undecylovú skupinu alebo n-dodecylovú skupinu.

Alkylová skupina s 1 až 18 atómami uhlíka vo význame všeobecných substituentov G¹¹ alebo G¹² môže napríklad znamenať uvedené skupiny a k tomu ešte napríklad n-tridecylovú skupinu, n-tetradecylovú skupinu, n-hexadecylovú skupinu alebo n-oktadecylovú skupinu.

V prípade, že G¹¹ znamená alkenylovú skupinu s 3 až 8 atómami uhlíka, potom môže ísť napr. o 1-propenylovú skupinu, alylovú skupinu, metalylovú skupinu, 2-butenylovú skupinu, 2-pentenylovú skupinu, 2-hexenylovú skupi nu, 2-oktenylovú skupinu, 4-terc.butyl-2-butenylovú skupinu.

V prípade, že G¹¹ znamená alkinylovú skupinu s 3 až 8 atómami uhlíka, potom výhodne znamená propargylovú skupinu.

V prípade, že G¹¹ znamená aralkylovú skupinu so 7 až 12 atómami uhlíka, potom znamená najmä fenetylovú skupinu a predovšetkým benzylovú skupinu.

V prípade, že G¹¹ znamená alkanoylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka, potom znamená napríklad formylovú skupinu, propionylovú skupinu, butyrylovú skupinu, oktanoylovú skupinu, ale výhodne acetylovú skupinu. V prípade, že G¹¹ znamená alkenoylovú skupinu s 3 až 5 atómami uhlíka, potom najmä znamená akiyloylovú skupinu.

V prípade, že G¹² znamená j ednomocný zvyšok kyseliny karboxylovej, potom znamená napríklad zvyšok kyseliny octovej, kyseliny kaprónovej, kyseliny steárovej, kyseliny akrylovej, kyseliny metakrylovej, kyseliny benzoovej alebo kyseliny beta-(3,5-di-terc.butyl-4-hydroxyfenyl)propiónovej.

V prípade, že G¹² znamená jednomocný silylový zvyšok, potom znamená napríklad zvyšok všeobecného vzorca -(CjH₂j)-Si(Z')₂Z, v ktorom j znamená celé číslo od 2 do 5 a Z'a Z nezávisle jeden od druhého znamená alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka alebo alkoxylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka.

V prípade, že G¹² znamená dvojmocný zvyšok kyseliny dikarboxylovej, potom znamená napríklad zvyšok kyseliny malónovej, kyseliny jantárovej, kyseliny glutárovej, kyseliny adipovej, kyseliny korkovej, kyseliny sebakovej, kyseliny maleínovej, kyseliny itakonovej, kyseliny fialovej, kyseliny dibutylmalónovej, kyseliny dibenzylmalónovej, kyseliny butyl-(3,5-di-terc.butyl-4-hydroxybenzyl)-malónovcj alebo kyseliny bicyklohepténdikarbonovej.

V prípade, že G¹² znamená trojmocný zvyšok kyseliny trikarboxylovej, potom znamená napríklad zvyšok kyseliny trimelitovej, kyseliny citrónovej alebo kyseliny nitrilotrioctovej.

V prípade, že G¹² znamená štvormocný zvyšok kyseliny tetrakarboxylovej, potom znamená napríklad štvormocný zvyšok kyseliny bután-l,2,3,4-tetrakarboxylovej alebo kyseliny pyromelitovej.

V prípade, že G¹² znamená dvojmocný zvyšok kyseliny dikarbamidovej, potom znamená napríklad zvyšok kyseliny hexametyléndikarbamidovej alebo kyseliny 2,4-toluyléndikarbamidovej.

Výhodnými zlúčeninami sú zlúčeniny všeobecného vzorca (IV), v ktorom G znamená atóm vodíka, G¹¹ znamená atóm vodíka alebo metylovú skupinu, n znamená 2 a G¹² znamená diacylový zvyšok alifatickej kyseliny dikarboxylovej so 4 až 12 atómami uhlíka.

Ako príklady polyalkylpiperidínových zlúčenín tejto triedy sú nasledujúce zlúčeniny:

1.4- hydroxy-2,2,6,6-tetrametylpiperidín,

2.1 -alyl-4-hydroxy-2,2,6,6-tetrametylpiperidín,

3.1 -benzyl-4-hydroxy-2,2,6,6-tetrametylpiperidín,

4. 1 -(4-terc.butyl-2-butenyl)-4-hydroxy-2,2,6,6-tetrametylpiperidín,

5.4- staroyloxy-2,2,6,6-tetrametylpiperidín,

6. l-etyl-4-salicyloxy-2,2,6,6-tetrametylpiperidín,

7.4- metakiyloyloxy-1,2,2,6,6-pentametylpiperidín,

8. 1,2,2,6,6-pentametylpiperidin-4-yl-beta-(3,5-di-terc.butyl-4-hydroxyfenyl)propionát,

9. di-(l-benzyl-2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-yl)maleinát,

10. di-(2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-yl)sukcinát,

11. di-(2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-yl)glutarát,

12. di-(2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-yl)adipát,

13. di-(2,2,6,6-tertrametylpiperidin-4-yl)sebakát,

14. di-(l,2,2,6,6-pentametylpiperidin-4-yl)sebakát,

15. di-( 1,2,3,6-tetrametyl-2,6-dietylpiperidin-4-yl)sebakát,

16. di-(l-alyl-2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-yl)ftalát,

17. l-hydroxy-4-beta-kyanoetyloxy-2,2,6,6-tetrametylpiperidín,

18.1 -acetyl-2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-yl)acetát,

19. tri-(2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-yl)ester kyseliny trimelitovej,

20. l-akryloyl-4-benzyloxy-2,2,6,6-tetrametylpiperidín,

21. di-(2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-yl)ester kyseliny etylmalónovej,

22. di-(l,2,2,6,6-pentametylpiperidin-4-yl)ester kyseliny dibutylmalónovej,

23. di-(l,2,2,6,6-pentametylpiperidin-4-yl)ester kyseliny butyl-(3,5-di-terc.butyl-4-hydroxybenzyl)malónovej,

24. di-(l -oktyloxy-2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-yl)sebakát,

25. di-(l-cyklohexyloxy-2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-yl)sebakát,

26. hexán-ľ,6'-bis-(4-karbamoyloxy-l-n-butyl-2,2,6,6-tetrametylpiperidín),

27. toluén-2',4'-bis-(4-karbamoyloxy-l-n-propyl-2,2,6,6-tetramctylpiperidín),

28. dimetyl-bis-(2,2,6,6-tetrametylpiperidín-4-oxy)silán,

29. fenyl-tris-(2,2,6,6-tetrametylpiperidín-4-oxy)silán,

30. tris-(l -propyl-2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-yl)fosfit,

31. tris-(l-propyl-2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-yl)fosfát,

32. fenyl-/bis-(l ,2,2,6,6,-pentametylpiperidm-4-yl)fosfonát,

33.4- hydroxy-1,2,2,6,6-pentamety lpiperidín,

34.4- hydroxy-N-hydroxyetyl-2,2,6,6-tetrametylpiperidín,

35.4- hydroxy-N-(2-hydroxypropyl)-2,2,6,6-tetrametylpiperidín,

36. l-glycidyl-4-hydroxy-2,2,6,6-tetrametylpiperidín.

b) Zlúčeniny všeobecného vzorca (V)

v ktorom n znamená 1 alebo 2, G, G¹ a G¹¹ majú významy uvedené v odseku a), G¹³ znamená atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, hydroxyalkylovú skupinu s 2 až 5 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlíka, aralkylovú skupinu so 7 alebo 8 atómami uhlíka, alkanoylovú skupinu s 2 až 18 atómami uhlíka, alkenoylovú skupinu s 3 až 5 atómami uhlíka, benzoylovú skupinu alebo skupinu všeobecného vzorca

G¹⁴ znamená v prípade, že n znamená 1, atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, alkenylovú skupinu s 3 až 8 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlíka, hydroxy-skupinou, kyano-skupinou, alkoxykarbonylovou skupinou alebo karbamidovou skupinou substituovanú alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, glycidylovú skupinu, skupinu všeobecného vzorca -CH₂-CH(OH)-Z alebo skupinu všeobecného vzorca -CONH-Z, v ktorých Z znamená atóm vodíka, metylovú skupinu alebo fenylovú skupinu, v prípade, že n znamená 2, alkylénovú skupinu s 2 až 12 atómami uhlíka, arylénovú skupinu so 6 až 12 atómami uhlíka, xylylénovú skupinu, skupinu -CH₂-CH(OH)-CH₂- alebo skupinu -CH₂-CH(OH)-CH₂-O-D-O-, pričom D znamená alkylénovú skupinu s 2 až 10 atómami uhlíka, arylénovú skupinu so 6 až 15 atómami uhlíka, cyk4

SK 282126 Β6 loalkylénovú skupinu so 6 až 12 atómami uhlíka, alebo za predpokladu, že G¹³ neznamená alkanoylovú skupinu, alkenoylovú skupinu alebo benzoylovú skupinu, potom G¹⁴tiež znamená 1-oxo-alkylénovú skupinu s 2 až 12 atómami uhlíka, dvojmocný zvyšok kyseliny alifatickej, cykloalifatickej alebo aromatickej dikarboxylovej kyseliny alebo dikarbamidovej kyseliny alebo tiež skupinu -CO-, alebo v prípade, že n znamená 1, G¹³ a G¹⁴ spolu znamenajú dvojmocný zvyšok kyseliny alifatickej, cykloalifatickej alebo aromatickej kyseliny 1,2- alebo 1,3-dikarboxylovej.

V prípade, že možné substituenty znamenajú alkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, potom majú významy, ktoré už boli uvedené v odseku a).

V prípade, že možné substituenty znamenajú cykloalkylovú skupinu, potom najmä znamenajú cyklohexylovú skupinu.

V prípade, že G¹³ znamená aralkylovú skupinu so 7 alebo 8 atómami uhlíka, potom hlavne znamená fenyletylovú skupinu alebo predovšetkým benzylovú skupinu. V prípade, že G¹³ znamená hydroxyalkylovú skupinu s 2 až 5 atómami uhlíka, potom hlavne znamená 2-hydroxyetylovú skupinu alebo 2-hydroxypropylovú skupinu.

V prípade, že G¹³ znamená alkanoylovú skupinu s 2 až 18 atómami uhlíka, potom napríklad znamená propionylovú skupinu, butyiylovú skupinu, oktanoylovú skupinu, dodekanoylovú skupinu, hexadekanoylovú skupinu, oktadekanoylovú skupinu, ale výhodne acetylovú skupinu. V prípade, že G¹³ znamená alkenoylovú skupinu s 3 až 5 atómami uhlíka, potom hlavne znamená akryloylovú skupinu.

V prípade, že G¹⁴ znamená alkenylovú skupinu s 2 až 8 atómami uhlíka, potom ide napríklad o alylovú skupinu, metalylovú skupinu, 2-butenylovú skupinu, 2-pentenylovú skupinu, 2-hexenylovú skupinu alebo 2-oktenylovú skupinu.

V prípade, že G¹⁴ znamená hydroxy-skupinou, kyanoskupinou, alkoxykarbonylovou skupinou alebo karbamidovou skupinou substituovanú alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, potom napríklad znamená 2-hydroxyetylovú skupinu, 2-hydroxypropylovú skupinu, 2-kyanetylovú skupinu, metoxykarbonylmetylovú skupinu, 2-etoxykarbonyletylovú skupinu, 2-aminokarbonylpropylovú skupinu alebo

2-(dimetylaminokarbonyl)etylovú skupinu.

V prípade, že možné substituenty znamenajú alkylénovú skupinu s 2 až 12 atómami uhlíka, ide napríklad o etylénovú skupinu, propylénovú skupinu, 2,2-dimetylpropylénovú skupinu, tetrametylénovú skupinu, hexametylénovú skupinu, oktametylénovú skupinu, dekametylénovú skupinu alebo dodekametylénovú skupinu.

V prípade, že možné substituenty znamenajú arylénovú skupinu so 6 až 15 atómami uhlíka, potom znamenajú napríklad o-fenylénovú skupinu, m-fenylénovú skupinu alebo p-fenylénovú skupinu, 1,4-naftylénovú skupinu alebo 4,4'-difenylénovú skupinu.

Ako cykloalkylénovú skupinu so 6 až 12 atómami uhlíka možno uviesť najmä cyklohexylénovú skupinu.

Výhodnými zlúčeninami sú zlúčeniny všeobecného vzorca (V), v ktorom n znamená 1 alebo 2, G znamená atóm vodíka, G¹¹ znamená atóm vodíka alebo metylovú skupinu, G¹³ znamená atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka alebo skupinu všeobecného vzorca a G¹⁴ v prípade, že n znamená 1, znamená atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, zatiaľ čo v prípade, že n znamená 2, znamená alkylénovú skupinu s 2 až 8 atómami uhlíka alebo 1-oxoalkylénovú skupinu s 2 až 8 atómami uhlíka.

Príkladmi polyalkylpiperidínových zlúčenín tejto triedy sú nasledujúce zlúčeniny:

37. N,N'-bis-(2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-yl)hexametylén-l,6-diamín,

38. N,N'-bis-(2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-yl)hexametylén-l,6-diacetamid,

39. bis-(2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-yl)amín,

40.4-benzoylamino-2,2,6,6-tetrametylpiperidín,

41. N,N'-bis-(2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-yl)-N,N'-dibutyladipamid,

42. N,N '-bis-(2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-yl)-N,N '-dicyklohexyl-2-hydroxypropylén-1,3-diamí n,

43. N,N'-bis-(2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-yl)-p-xylyléndiamin,

44. N,N '-bis-(2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-yl)sukcíndiamid,

45. di-(2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-yl)ester kyseliny N-(2,2,6,6-tetrametylpiperidin-4-yl)-beta-aminodipropiónovej,

46. zlúčenina vzorca

CH₃ CH,

CH₃ - N' y- N - CHj- CH(OHH CHj— O ch₃-c-ch₃'Ä Φ CH₃ — N — N — CHj- CH(OH)— CH_a— O

CHj CH₃ C₄Hs

47. 4-(bis-2-hydroxyetylamino)-1,2,2,6,6-pentametylpiperidín.

48.4- (3-metyl-4-hydroxy-5-terc.butylbenzamido)-2,2,6,6-tetrametylpiperidín.

49.4- metakrylamido-1,2,2,6,6-pentametylpiperidín.

c) Zlúčeniny všeobecného vzorca (VI)

(VI >₍ v ktorom n znamená 1 alebo 2, G, G¹ a G¹¹ majú uvedené významy a G¹⁵ znamená v prípade, že n znamená 2, alkylénovú skupinu s 2 až 8 atómami uhlíka, hydroxyalkylénovú skupinu s 2 až 8 atómami uhlíka alebo acyloxyalkylénovú skupinu so 4 až 22 atómami uhlíka alebo v prípade, že n znamená 2, skupinu -(CH₂)₂C(CH₂-)₂.

V prípade, že G¹⁵ znamená alkylénovú alebo hydroxyalkylénovú skupinu s 2 až 8 atómami uhlíka, potom znamená napríklad etylénovú skupinu, 1-metyletylénovú skupinu, propylénovú skupinu, 2-etylpropylénovú skupinu alebo 2-etylhydroxymetylpropylénovú skupinu.

V prípade, že G¹⁵ znamená acyloxyalkylénovú skupinu so 4 až 22 atómami uhlíka, potom znamená napríklad 2-etyl-2-acetoxymetylpropylénovú skupinu.

50. 9-aza-8,8,10,10-tetrametyl-1,5-dioxaspiro/5.5/undekán,

SK 282126 Β6

51. 9-aza-8,8,10,10-tetrametyl-3-etyl-l ,5-dioxaspiro/5.5/undekán,

52. 8-aza-2,7,7,8,9,9-hexametyl-l,4-dioxaspiro/4.5/dekán,

53. 9-aza-3-hydroxymetyl-3-etyl-8,8,10,10-pentametyl-l ,5-dioxaspiro/5.5/undekán,

54. 9-aza-3-etyl-3-acetoxymetyl-9-acetyl-8,8,10,10-tetrametyl-l,5-dioxaspiro/5.5/undekán,

55. 2,2,6,6-tetrametylpiperidín-4-spiro-2'-(l ',3’-dioaxán)-5-(l,3-dioxán)-2'-spiro4'-(2', 2', 6', 6'-tetrametylpiperidín).

d) Zlúčeniny všeobecných vzorcov (VIIA), (VIIB) a (VIIC), pričom výhodnými zlúčeninami sú zlúčeniny všeobecného vzorca (VIIC).

V uvedených všeobecných vzorcoch n znamená 1 alebo 2, G, G¹ a G¹¹ majú uvedené významy, G¹⁶ znamená atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, alylovú skupinu, benzylovú skupinu, glycidylovú skupinu alebo alkoxyalkylovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlíka, G¹⁷ znamená v prípade, že n znamená 1, atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, alkenylovú skupinu s 3 až 5 atómami uhlíka, aralkylovú skupinu so 7 až 9 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlíka, hydroxyalkylovú skupinu s 2 až 4 atómami uhlíka, alkoxyalkylovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlika, arylovú skupinu so 6 až 10 atómami uhlíka, glycidylovú skupinu, skupinu všeobecného vzorca -(CH₂)_p-COO-Q alebo skupinu všeobecného vzorca -(CH₂)_p-O-CO-Q, v ktorých p znamená 1 alebo 2 a Q znamená alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka alebo fenylovú skupinu, a v prípade, že n znamená 2, alkylénovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, alkenylénovú skupinu so 4 až 12 atómami uhlíka, arylénovú skupinu so 6 až 12 atómami uhlíka, skupinu -CH₂CH(OH)-CH₂-O-D-O-CH₂-CH(OH)-CH₂-, v ktorej D znamená alkylénovú skupinu s 2 až 10 atómami uhlíka, arylénovú skupinu so 6 až 15 atómami uhlíka alebo cykloalkylénovú skupinu so 6 až 12 atómami uhlíka, alebo skupinu -CH₂CH(OZ')-CH₂-(OCH₂-CH(OZ')-CH₂)₂-, v ktorej Z' znamená atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlika, alylovú skupinu, benzylovú skupinu, alkanoylovú skupinu s 2 až 12 atómami uhlíka alebo benzoylovú skupinu, T¹ a T² nezávisle jeden od druhého znamená atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka alebo prípadne atómom halogénu alebo alkylovou skupinou 1 až 4 atómami uhlíka substituovanú arylovú skupinu so 6 až 10 atómami uhlíka alebo aralkylovú skupinu so 7 až 9 atómami uhlíka alebo T¹a T² spolu s atómom uhlíka, na ktorý sa viažu, tvoria cykloalkánový kruh s 5 až 14 atómami uhlíka.

V prípade, že možné substituenty znamenajú alkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, potom znamenajú napríklad metylovú skupinu, etylovú skupinu, n-propylovú skupinu, n-butylovú skupinu, sek.butylovú skupinu, terc.butylovú skupinu, n-hexylovú skupinu, n-oktylovú skupinu, 2-etylhexylovú skupinu, n-nonylovú skupinu, n-decylovú skupinu, n-undecylovú skupinu alebo n-dodecylovú skupinu.

V prípade, že možné substituenty znamenajú alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, potom znamenajú napríklad uvedené skupiny a k tomu ešte napríklad n-tridecylovú skupinu, n-tetradecylovú skupinu, n-hexadecylovú skupinu alebo n-oktadecylovú skupinu.

V prípade, že možné substituenty znamenajú alkoxyalkylovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlíka, potom znamenajú napríklad metoxymetylovú skupinu, etoxymetylovú skupinu, propoxymetylovú skupinu, terc.butoxymetylovú skupinu, etoxyetylovú skupinu, etoxypropylovú skupinu, n-butoxyetylovú skupinu, terc.butoxyetylovú skupinu, izopropoxyetylovú skupinu alebo propoxypropylovú skupinu.

V prípade, že G¹⁷ znamená alkenylovú skupinu s 3 až 5 atómami uhlíka, potom znamená napríklad 1-propenylovú skupinu, alylovú skupinu, metalylovú skupinu, 2-butanylovú skupinu alebo 2-pentenylovú skupinu.

V prípade, že G¹⁷ znamená aralkylovú skupinu so 7 až 9 atómami uhlika, potom znamená fenetylovú skupinu alebo predovšetkým benzylovú skupinu. To isté piati v prípade substituentov T¹ a T². V prípade, že T¹ a T² znamenajú spolu s atómom uhlíka cykloalkánový kruh, potom môžu znamenať napríklad cyklopentánový kruh, cyklohexánový kruh, cyklooktánový kruh alebo cyklododekánový kruh.

V prípade, že G¹⁷ znamená hydroxyalkylovú skupinu s 2 až 4 atómami uhlíka, potom znamená napríklad 2-hydroxyetylovú skupinu, 2-hydroxypropylovú skupinu, 2-hydroxybutylovú skupinu alebo 4-hydroxybutylovú skupinu.

V prípade, že G¹⁷, T¹ a T² znamenajú arylovú skupinu so 6 až 10 atómami uhlíka, potom znamenajú hlavne fenylovú skupinu, alfa- alebo beta-naftylovú skupinu, ktorá je prípadne substituovaná atómom halogénu alebo alkylovou skupinou s 1 až 4 atómami uhlíka.

V prípade, že G¹⁷ znamená alkylénovú skupinu s 2 až 12 atómami uhlíka, potom ide napríklad o etylénovú skupinu, propylénovú skupinu, 2,2-dimetoxypropylénovú skupinu, tetrametylénovú skupinu, hexametylénovú skupinu, oktametylénovú skupinu, dekametylénovú skupinu alebo dodekametylénovú skupinu.

V prípade, že G¹⁷ znamená alkenylénovú skupinu so 4 až 12 atómami uhlíka, potom znamená hlavne 2-butenylénovú skupinu, 2-pentenylénovú skupinu alebo 3-hexenylénovú skupinu.

V prípade, že G¹⁷ znamená arylénovú skupinu so 6 až 12 atómami uhlíka, potom znamená napríklad o-fenylénovú skupinu, m-fenylénovú skupinu, p-fenylénovú skupinu, 1,4-naftylénovú skupinu alebo 4,4'-difenylénovú skupinu.

V prípade, že Z' znamená alkanoylovú skupinu s 2 až 12 atómami uhlíka, potom znamená napríklad propionylovú skupinu, butyrylovú skupinu, oktanoylovú skupinu, dodekanoylovú skupinu, ale výhodne acetylovú skupinu.

V prípade, že D znamená alkylénovú skupinu s 2 až 10 atómami uhlíka, arylénovú skupinu so 6 až 15 atómami uhlika alebo cykloalkylénovú skupinu, potom konkrétne znamená skupiny uvedené v odseku b).

Príkladmi polyalkylpiperidinových zlúčenín tejto triedy sú nasledujúce zlúčeniny:

56. 3-benzyl-l,3,8-triaza-7,7,9,9-tetrametylspiro/4.5/dekán-2-4-dión,

57. 3-n-oktyl-l,3,8-triaza-7,7,9,9-tetrametylspiro/4.5/dekán-2-4-dión,

58. 3-alyl-l,3,8-triaza-l,7,7,9,9-pentametylspiro/4.5/dekán-2-4-dión,

59. 3-glycidyl-l,3,8-triaza-7,7,8,9,9-pentametylspiro/4.5/dekándión,

60. l,3,7,7,8,9,9-heptametyl-l,3,8-triazaspiro/4.5/dekán-2,4-dión

61. 2-izopropyl-7,7,9₎9,-tetrametyl-1 -oxa-3,8-diaza-4-oxospiro/4.5/dekán

62. 2,2-dibutyl-7,7,9,9-tetrametyl-l-oxa-3,8-diaza-4-oxospiro/4.5/dekán

63. 2,2,4,4-tetrametyl-7-oxa-3,20-diaza-21-oxodipiro/5.1.11.-2/heneikosan

64. 2-butyl-7,7,9,9,-tetrametyl-l-oxa-4,8-diaza-3-oxospiro-/4.5/dekán a výhodne:

65. 8-acetyl-3-dodecyl-1,3,8-triaza-7,7,9,9-tetrametylspiro-/4.5/dekán-2,4-dión alebo zlúčeniny nasledujúcich vzorcov:

NH-C-0 °=C

C — N — CHjCHjOHjCKj----N

O

e) Zlúčeniny všeobecného vzorca (VIII), ktoré sú výhodnými zlúčeninami

(VIIIJ v ktorom n znamená 1 alebo 2 a G¹⁸ znamená skupinu jedného zo všeobecných vzorcov ^G>, ^C^^CHžG

-E-fAJjr-CH__ N-G _neb0 — E-WpS N—G¹’ , áqCHjG \___J

CH^G v ktorých G a G¹¹ majú významy uvedené v odseku a) a G¹a G² znamenajú atóm vodíka alebo metylovú skupinu alebo spolu znamenajú substituent =0,

E znamená skupinu -O- alebo skupinu -NG¹³, A znamená alkylénovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlíka alebo skupinu -(CH₂)₃-O- a x znamená 0 alebo 1,

G¹³ znamená atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, hydroxyalkylovú skupinu s 2 až 5 atómami uhlíka alebo cykloalkylovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlíka,

G¹⁹ znamená G¹⁸ alebo jednu zo skupín -NG²¹G²², -OG²³, NHCH2OG²³ alebo -N(CH2OG²³)₂,

G²⁰ znamená v prípade, že n znamená 1, G¹⁸ alebo G¹⁹ alebo v prípade, že n znamená 2, skupinu -E-B-E, v ktorej B znamená alkylénovú skupinu s 2 až 8 atómami uhlíka alebo 1 alebo 2 skupinami -N(G²¹-prerušenú alkylénovú skupinu s 2 až 8 atómami uhlíka,

G²¹ znamená alkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, cyklohexylovú skupinu, benzylovú skupinu alebo hydroxyalkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka alebo skupinu všeobecného vzorca

G²² znamená alkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, cyklohexylovú skupinu, benzylovú skupinu, hydroxyalkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka a G²³ znamená atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka alebo fenylovú skupín,u alebo G²¹ a G²² spolu tvoria alkylénovú skupinu so 4 alebo 5 atómami uhlíka alebo oxaalkylénovú skupinu, napríklad

-CH₂CH2

-cHjCh/ alebo skupinu všeobecného vzorca •CHjCHj \-G” -CHjCh/ alebo G²¹ znamená skupinu všeobecného vzorca

V prípade, že možné substituenty znamenajú alkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, potom konkrétne znamenajú napríklad metylovú skupinu, etylovú skupinu, n-propylovú skupinu, n-butylovú skupinu, terc.butylovú skupinu, n-hexylovú skupinu, n-oktylovú skupinu, 2-etylhexylovú skupinu, n-nonylovú skupinu, n-decylovú skupinu, n-undecylovú skupinu alebo n-dodecylovú skupinu.

V prípade, že možné substituenty znamenajú hydroxyalkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, potom znamenajú konkrétne napríklad 2-hydroxyetylovú skupinu, 2-hydroxypropylovú skupinu, 3-hydroxypropylovú skupinu, 2-hydroxybutylovú skupinu alebo 4-hydroxybutylovú skupinu.

V prípade, že A znamená alkylénovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlíka, potom konkrétne znamená napríklad etylénovú skupinu, propylénovú skupinu, 2,2-dimetylpropylénovú skupinu, tetrametylénovú skupinu alebo hexametylénovú skupinu.

V prípade, že G²¹ a G²² spolu znamenajú alkylénovú alebo oxaalkylénovú skupinu so 4 alebo 5 atómami uhlíka, potom konkrétne znamenajú napríklad tetrametylénovú skupinu, pentametylénovú skupinu alebo 3-oxapentametylénovú skupinu.

Príkladmi polyalkylpiperidínových zlúčenín tejto triedy sú zlúčeniny nasledujúcich vzorcov:

70.

NtCHjCHJj

SK 282126 Β6

78.

79.

HO-CH,CH,-N

80.

NH(CHJ,2

CHjOtOH

CeHiy-N'^N HaC

75.

C A-N

CH3 R R CH,

77. RÁ-tCHíh-A-ICHjJj-Ä^CHäljÁ-R

CH,

f) Oligoméme alebo polyméme zlúčeniny, ktorých opakujúce sa štruktúrne jednotky obsahujú 2,2,6,6-tetraalkylpiperidínový zvyšok, najmä polyestery, polyétery, polyamidy, polyamíny, polyuretány, polymočoviny, polyaminotriazíny, poly(met)akryláty, poly(met)akrylamidy a ich kopolyméry, ktoré takéto zvyšky obsahujú.

Ako príklady 2,2,6,6-polyalkylpiperidínových činidiel proti účinku svetla tejto triedy sú zlúčeniny nasledujúcich vzorcov, v ktorých m znamená 2 až asi 200.

O N • C·

81.

82.

--CHj-CHj-N

CH,

83,

86.

L

-{CH^-N·^

90.

m' a m znamenajú vždy celé číslo od 0 do 200 s výhradou, žem' + m=m.

Ďalšími príkladmi polymémych činidiel proti účinku svetla sú reakčné produkty všeobecného vzorca

CHj CHj yí O-C-CHj

HN X |

Xr~C — NH

CH₃ ^,XCHj ||

O s epichlórhydrínom, polyestery z kyseliny bután-l,2,3,4-tetrakarboxylovej s bifunkčným alkoholom vzorca

ktorého karboxylové bočné reťazce pochádzajúce z kyseliny tetrakarboxylovej sú esterifikované 2,2,6,6-tetrametyl-4-hydroxypiperidinom, zlúčeniny všeobecného vzorca cn₃-C-CHa-fc

O-C H₃C CH, I <A

? 1

O

II ^c-tíľ

O

II ----N —(CH,).---N-----C — CHaCH,^A[|^ACH, pričom R znamená skupinu — N —(CHj),---N—CHj-CHj

O^CH3 h,c A ch₃

KjC^N^CHa HjCT N^ACH₃

H H

alebo rozvetvenie reťazca

pričom asi tretina zvyškov R znamená skupinu -C₂H₅ a ostatné zvyšky R znamenajú skupinu

a m znamená číslo od 2 do 200, alebo kopolyméry, ktorých opakujúca sa štruktúrna jednotka je vytvorená z dvoch jednotiek

a vždy jednej jednotky °=C3=o N ο,Λτ

g) Zlúčeniny všeobecného vzorca (IX) gch, ch_{3 g}í G—N )=O GCH2^ZXCH₃ (IX) , v ktorom G, G¹ a G¹¹ majú významy uvedené v odseku a).

Výhodnými zlúčeninami sú zlúčeniny všeobecného vzorca (IX), v ktorom G znamená atóm vodíka alebo metylovú skupinu a G¹¹ znamená atóm vodíka alebo metylovú skupinu. Príkladmi takýchto zlúčenín sú:

96.2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidón (triacetónamín),

97. l,2,2,6,6-pentametyl-4-piperidón,

98. 2,2,6,6-tetrametyl-4-piperidón-1 -oxyl,

SK 282126 Β6

99.2,3,6-trimetyl-2,6-dietyl-4-piperidón. h) Zlúčeniny všeobecného vzorca (X)

(X), v ktorom n znamená číslo 1 alebo 2, G a G¹¹ majú významy uvedené v odseku a) a G¹⁴ má významy uvedené v odseku

b), pričom však G¹⁴ neznamená skupinu -CONH-Z a skupinu -CH₂CH(OH)-CH₂-O-D-O-.

Príkladmi takýchto zlúčenín sú:

ako aj ester kyseliny bután-l,2,3,4-tetrakarboxylovej vždy s dvomi l,2,2,6,6-pentylmetyl-4-hydroxypiperidínovými jednotkami a Ci₃H₂₇-OH (amín F), zlúčeniny všeobecného vzorca (V), v ktorom n znamená 2, G a G¹ znamenajú atóm vodíka,

G¹¹ znamená atóm vodíka alebo metylovú skupinu a

G¹³ znamená atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 8 atómami uhlíka a

G¹⁴ znamená alkylénovú skupinu s 2 až 8 atómami uhlíka alebo 1-oxoalkylénovu skupinu s 2 až 8 atómami uhlíka; zvlášť technicky významným amínom tejto triedy je zlúčenina vzorca

100.

102.

Obzvlášť výhodnými zlúčeninami na použitie pri spôsobe podľa vynálezu sú nasledujúce amíny:

zlúčeniny všeobecného vzorca (IV), v ktorom n znamená celé číslo od 1 do 4, G a G¹ znamená atóm vodíka a

G¹¹ znamená atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka a

G¹² znamená v prípade, že n znamená 1, zvyšok všeobecného vzorca -(CjH₂j)-Si(Z')₂Z v ktorom j znamená celé číslo od 2 do 5 a Z' a Z nezávisle jeden od druhého znamenajú alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka alebo alkoxylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, alebo v prípade, že n znamená 2, G¹² znamená zvyšok alifatickej kyseliny dikarboxylovej s 2 až 12 atómami uhlíka, ktorý môže byť substituovaný skupinou -COOZ¹², pričom Z¹² znamená alkylovú skupinu s 1 až 20 atómami uhlíka, alebo v prípade, že n znamená 3, G¹² znamená zvyšok aromatickej kyseliny trikarboxylovej s 9 až 15 atómami uhlíka, alebo v prípade, že n znamená 4, G¹² znamená zvyšok alifatickej kyseliny tetrakarboxylovej s 8 až 12 atómami uhlíka; zvlášť technicky významnými amínmi z tejto triedy sú zlúčeniny nasledujúcich vzorcov:

zlúčeniny vzorca (VIIC), v ktorom n znamená 1, G, G¹ a G¹⁷ znamenajú atóm vodíka, G¹¹ znamená atóm vodíka alebo metylovú skupinu a T¹ a T² spolu s atómom uhlíka, na ktorý sa viažu, tvoria cykloalkánový kruh s 5 až 14 atómami uhlíka;

zvlášť technicky významným amínom z tejto triedy je zlúčenina vzorca

zlúčeniny všeobecného vzorca (VIII), v ktorom n znamená alebo 2, G¹⁸ a G¹’ znamenajú skupinu všeobecného vzorca

z\ r³ /^0<CH+‘^Si_aA CHfA—' OCjH,

CH_ä

(ArnínC),

(Αθώο),

G¹¹ znamená atóm vodíka alebo metylovú skupinu,

G¹ a G² znamená atóm vodíka alebo spolu tvoria substituenty =0,

E znamená skupinu -O- alebo skupinu -NG¹³, A znamená alkylénovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlíka a x znamená 0 alebo 1,

G¹³ znamená atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka alebo cyklohexylovú skupinu,

G²⁰ znamená v prípade, že n znamená 1, G¹⁸ alebo v prípade, že n znamená 2, G²⁰ znamená skupinu -E-B-E-, v ktorej B znamená alkylénovú skupinu s 2 až 8 atómami uhlíka alebo jednou alebo dvomi skupinami -N(G²¹)- prerušenú alkylénovú skupinu s 2 až 8 atómami uhlíka,

G²¹ znamená alkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, cyklohexylovú skupinu, benzylovú skupinu alebo hydroxyalkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka alebo skupinu

(Amm E),

alebo G²¹ znamená skupinu vzorca

SK 282126 Β6

a zlúčeninou všeobecného vzorca Br-A-Br, kde A znamená alkylénovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlíka, m) zlúčenín vzorca

Obzvlášť technicky významnými amínmi tejto triedy je opísaná zlúčenina 76 (=amín J), ako aj zlúčeniny vzorcov

O

CuXo

cuX-0 s epichlórhydrínom a n) zlúčeniny vzorca

so zlúčeninami vzorca (amíny K a L);

zlúčeniny vzorca (X), v ktorom n znamená 2, G¹¹ znamená atóm vodíka alebo metylovú skupinu a G¹⁴ znamená alkylénovú skupinu s 2 až 12 atómami uhlíka;

zvlášť technicky významným amínom tejto triedy je opísaná zlúčenina 100 (=amín M), ako aj oligoméme zlúčeniny s 2 až 10 opakujúcimi sa štruktúrnymi jednotkami, ktoré sa získajú reakciou;

i) zlúčeniny všeobecného vzorca

C1 Ä;

ako aj

o) zlúčeniny všeobecného vzorca

v ktorom G²⁴ znamená hydroxyalkylovú skupinu s 2 až 5 atómami uhlíka, s alifatickou kyselinou dikarboxylovou s 2 až 12 atómami uhlíka alebo vhodným reaktívnym derivátom, ako je diester, dichlorid alebo anhydrid,

j) lineárneho oligomémeho polyesteru z dialkoholu a kyseliny bután-l,2,3,4-tetrakarboxylovcj s 2,2,6,6-tetrametyl-4-hydroxypiperidínom,

k) zlúčeniny vzorca

so zlúčeninou vzorca

Vr“

kde A znamená alkylénovú skupinu s 2 až 6 atómami uhlíka, T³ znamená alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka alebo cyklohexylovú skupinu, T⁴ znamená atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, alebo T³ a T⁴ spolu tvoria alkylénovú skupinu so 4 až 6 atómami uhlíka alebo oxaalkylénovú skupinu s 3 až 5 atómami uhlíka, 1) reakciou zlúčeniny všeobecného vzorca H₂N-A-NH-A-NH₂ so zlúčeninou vzorca

--CH,—C-CH,—CHi i o=c o=c

I

OCH, v ktorom asi tretina zvyškov R znamená skupinu -C₂H₅ a ostatné zvyšky znamenajú skupinu vzorca

a m znamená číslo 2 až 10;

zvlášť technicky významnými oligomémymi amínmi sú amíny vzorcov (m tu tiež znamená číslo od 2 do 10)

(Amtn R).

SK 282126 Β6 v ktorom asi tretina zvyškov R znamená skupinu -C₂H₅ a ostatné zvyšky R znamenajú skupinu vzorca

lineárny polyester s 2 až 10 opakujúcimi sa štruktúrnymi jednotkami z kyseliny bután-l,2,3,4-tetrakarboxylovej a dialkoholu vzorca

pričom koncové skupiny a bočné reťazce sú vytvorené esterifikáciou voľných karboxylových skupín 2,2,6,6-tetrametyl-4-hydroxypiperidínom (amín S), kopolymér, ktorého opakujúce sa štruktúrne jednotky sú vytvorené z dvoch jednotiek vzorca

a vždy jednej jednotky vzorca

(amín T), reakčný produkt zlúčeniny vzorca H₂N-(CH₂)₂-NH-(CH₂)₂-NH₂ so zlúčeninou vzorca

a zlúčeninou Br-(CH₂)₂-Br (amín U), ako aj reakčný produkt zlúčeniny vzorca

s epichlórhydridom (amín W).

Pri oligomémych amínoch často ide o zmesi zlúčenín, ktoré sa vzťahujúc na dĺžku ich reťazca vzájomne líšia.

Pri spôsobe podľa vynálezu je zvlášť výhodný prídavok takých stericky bránených amínov, ktorých molekulová hmotnosť, prípadne stredná molekulová hmotnosť M„ leží v rozmedzí od 300 do 10 000, predovšetkým v rozmedzí od 1000 do 10 000. Z týchto stericky bránených amínov treba zdôrazniť použitie tých stericky bránených amínov, ktorých molekulová hmotnosť, prípadne stredná molekulová hmotnosť M„ leží v rozmedzí od 1500 do 10 000, napríklad v rozmedzí od 2000 do 7500.

Zvlášť mimoriadne vhodné na použitie pri spôsobe podľa vynálezu sú amíny vzorcov

(Amín Q); m znamená vždy číslo v rozmedzí od 2 do 10.

Uvedené amíny sú známe zlúčeniny a mnohé z nich patria medzi komerčne dostupné produkty.

Pri spôsobe podľa vynálezu sa výhodne stabilizujú fosfity alebo fosfonity, ktoré zodpovedajú nasledujúcim vzorcom 1 až 7:

OR¹’

1. Rt-Y4—p^z 'or³' / \ R< /—O \-O. -A'

7.

v ktorých indexy znamenajú celé čísla, pričom n' znamená 2, 3 alebo 4, p znamená 1 alebo 2, q znamená 2 alebo 3, r znamená 4 až 12, y znamená 1, 2 alebo 3 a z znamená 1 až 6,

A' znamená v prípade, že n' znamená 2, alkylénovú skupinu s 2 až 18 atómami uhlíka, atómom síry, atómom kyslíka alebo skupinou -NR⁴'- prerušenú alkylénovú skupinu s 2 až 12 atómami uhlíka, zvyšok všeobecných vzorcov

alebo fenylénovú skupinu, alebo

SK 282126 Β6

A' znamená v prípade, že n' znamená 3, zvyšok všeobecného vzorca -C_rH_2r_i, alebo A' znamená v prípade, že n' znamená 4, zvyšok všeobecného vzorca C(CH₂)₄,

A znamená A' v prípade, že n' znamená 2,

B' znamená zvyšok vzorca -CH₂-, -CHR⁴'-, -CR''R⁴'-, -Salebo priamu väzbu alebo cykloalkylidénovú skupinu s 5 až 7 atómami uhlíka alebo 1 až 4 alkylovými zvyškami s 1 až 4 atómami uhlíka v polohe 3, 4 a/alebo 5 substituovanú cyklohexylidénovú skupinu,

D' znamená v prípade, že p znamená 1, metylovú skupinu alebo v prípade, že p znamená 2, skupinu -CH₂OCH₂-,

E' znamená v prípade, že y znamená 1, alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, fenylovú skupinu, zvyšok všeobecného vzorca -OR¹' alebo atóm halogénu, alebo

E' znamená v prípade, že y znamená 2, zvyšok všeobecného vzorca -O-A -O-, alebo E' znamená v prípade, že y znamená 3, zvyšok všeobecného vzorca R⁴'C(CH₂O)₃,

Q' znamená zvyšok aspoň z-mocného alkoholu alebo fenolu, pričom tento substituent sa na atóm, prípadne atómy fosforu viaže cez alkoholový atóm kyslíka alebo alkoholové atómy kyslíka, prípadne cez fenolový atóm kyslíka alebo fenolové atómy kyslíka,

R¹R²' a R³' nezávisle jeden od druhého znamenajú alkylovú skupinu s 1 až 30 atómami uhlíka, atómom halogénu, skupinou -COOR⁴', skupinou -C alebo skupinou -CONR^4,R⁴' substituovanú alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, atómom síry, atómom kyslíka alebo skupinou -NR⁴' prerušenú alkylovú skupinu s 2 až 18 atómami uhlíka, fenylalkylovú skupinu, v ktorej alkylový zvyšok obsahuje 1 až 4 atómy uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 12 atómami uhlíka, fenylovú skupinu alebo naftylovú skupinu, atómom halogénu, 1 až 3 alkylovými zvyškami alebo alkoxylovými zvyškami s celkove 1 až 18 atómami uhlíka alebo fenylalkylovou skupinou, v ktorej alkylový zvyšok obsahuje 1 až 4 atómy uhlíka, substituovanú fenylovú skupinu alebo naftylovú skupinu alebo zvyšok všeobecného vzorca

v ktorom m znamená celé číslo od 3 do 6,

R⁴', prípadne zvyšky R⁴' nezávisle jeden od druhého znamenajú atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, cykloalkylovú skupinu s 5 až 12 atómami uhlíka alebo fenylalkylovú skupinu, v ktorej alkylový zvyšok obsahuje 1 až 4 atómy uhlíka,

R⁵' a R⁶' nezávisle jeden od druhého znamenajú atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka alebo cykloalkylovú skupinu s 5 alebo 6 atómami uhlíka,

R⁷' a R⁸' nezávisle jeden od druhého znamenajú v prípade, že q znamená 2, alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka alebo spolu znamenajú 2,3-dehydropentametylový zvyšok a R⁷' a R⁸' v prípade, že q znamená 3, znamenajú metylovú skupinu, substituenty R¹⁴' nezávisle jeden od druhého znamenajú atóm vodíka, alkylovú skupinu s 1 až 9 atómami uhlíka alebo cyklohexylovú skupinu, substituenty R¹⁵' nezávisle jeden od druhého znamenajú atóm vodíka alebo metylovú skupinu a

R¹⁶' znamená atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka a v prípade, že existuje viac zvyškov R¹⁶', potom sú tieto zvyšky R¹⁶' rovnaké alebo odlišné, X' a Y' vždy znamenajú priamu väzbu alebo -O- a

Z' znamená priamu väzbu, skupinu -CH₂-, skupinu -C(R¹⁶')₂ alebo -S-.

Zvlášť výhodný je spôsob, ktorým sa stabilizuje fosfit alebo fosfonit jedného zo všeobecných vzorcov 1,2, 5 alebo 6, v ktorých n' znamená číslo 2 a y znamená číslo 1 alebo 2,

A' znamená alkylénovú skupinu s 2 až 18 atómami uhlíka, p-fenylénovú skupinu alebo p-bifenylénovú skupinu,

E' znamená v prípade, že y znamená 1, alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, skupinu -OR] alebo atóm fluóru a v prípade, že y znamená 2, p-bifenylénovú skupinu,

R¹', R²' a R³' nezávisle jeden od druhého znamenajú alkylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, fenylalkylovú skupinu, v ktorej alkylový zvyšok obsahuje 1 až 4 atómy uhlíka, cyklohexylovú skupinu, fenylovú skupinu, 1 až 3 alkylovými zvyškami s celkove 1 až 18 atómami uhlíka substituovanú fenylovú skupinu, substituenty R¹⁴' nezávisle jeden od druhého znamenajú atóm vodíka alebo alkylovú skupinu s 1 až 9 atómami uhlíka,

R¹⁵' znamená atóm vodíka alebo metylovú skupinu,

X' znamená priamu väzbu,

Y' znamená -O- a

Z' znamená priamu väzbu alebo skupinu -CH(R¹⁶')-.

Zvlášť technicky významný je spôsob stabilizácie fosfitu alebo fosfonitu jedného zo všeobecných vzorcov 1, 2, 5 alebo 6, v ktorých n' znamená číslo 2 a y znamená číslo 1, A' znamená p-bifenylénovú skupinu,

E' znamená alkoxylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka alebo atóm fluóru,

R¹', R²' a R³' nezávisle jeden od druhého znamenajú 2 alebo 3 alkoxylovými zvyškami s celkove 2 až 12 atómami uhlíka substituovanú fenylovú skupinu s 1 až 18 atómami uhlíka, substituenty R¹⁴' nezávisle jeden od druhého znamenajú metylovú alebo terc.butylovú skupinu,

R¹⁵' znamená atóm vodíka,

X' znamená priamu väzbu,

Y' znamená -O- a

Z' znamená priamu väzbu, skupinu -CH₂- alebo skupinu -CH(CH₃)-.

Zvlášť výhodné sú fosfity, najmä fosfity všeobecných vzorcov 1 a 5.

Nasledujúce zlúčeniny sú príkladmi fosfitov a fosfonitov, ktorých stabilita proti hydrolýze sa môže spôsobom podľa vynálezu zvlášť výhodne zlepšiť:

SK 282126 Β6 (CHJjC

CICHjJa

(Ph-7);

(Ph-8).

Uvedené fosfity alebo fosfonity sú známe zlúčeniny, pričom čiastočne sú komerčne dostupné.

Niektoré komerčné zlúčeniny sú k dispozícii vo forme zmesí zlúčenín alebo v predbežne stabilizovanej forme. V rámci tejto predbežnej stabilizácie sa často používa konvenčný amin v koncentrácii asi 1 %. Odolnosť proti hydrolýze môže byť spôsobom podľa vynálezu zlepšená aj pri týchto produktoch, a to výrazne.

Produkty získané spôsobom podľa vynálezu sa môžu výhodne použiť ako stabilizátory organického materiálu, najmä organického polyméru, napríklad syntetického polyméru, proti škodlivému účinku tepla, kyslíka a/alebo svetla. Príklady takýchto polymérov možno nájsť v patente US-A-4 855 345 (stĺpec 4, počnúc riadkom 63, až stĺpec 7, končiac riadkom 54).

Predmetom vynálezu je taktiež kompozícia obsahujúca a) 80 až 99,9 % hmotnosti organického fosfitu alebo fosfonitu a b) 0,1 až 20 % hmotnosti (vždy vzťahujúc na hmotnosť kompozície) stericky bráneného amínu. Zložka a) je výhodne pevnou látkou pri teplote 20 °C.

Kompozícia podľa vynálezu výhodne okrem zložiek a) a b) neobsahuje žiadne ďalšie hlavné zložky, hlavne žiadne organické polyméry s molekulovou hmotnosťou vyššou ako 5000. Zvlášť výhodné sú kompozície, ktoré popri zložkách a) a b) neobsahujú žiadne zlúčeniny, ktorých molekulová hmotnosť je vyššia ako 2000.

Stericky bránený amin je v kompozíciách podľa vynálezu často obsiahnutý v množstve 0,1 až 13 % hmotnosti. Výhodná je kompozícia, ktorá obsahuje stericky bránený amin v množstve 0,1 až 7,4 % hmotnosti, najmä 0,1 až 4,8 % hmotnosti a predovšetkým v množstve 0,2 až 2,4 % hmotnosti (vždy vzťahujúc na hmotnosť kompozície).

Fosfity a fosfonity stabilizované spôsobom podľa vynálezu sa vyznačujú mimoriadnou odolnosťou proti hydrolýze a majú dobrú stabilitu v priebehu skladovania, a to aj pri vyššom obsahu vlhkosti vzduchu.

Ďalším predmetom vynálezu je preto použitie stericky bránených amínov, najmä stericky bránených amínov s molekulovou hmotnosťou alebo strednou molekulovou hmotnosťou v rozmedzí od 1500 do 10 000 ako stabilizátorov fosfitov a/alebo fosfonitov proti hydrolýze, najmä proti hydrolýze, ku ktorej dochádza pri skladovaní stykom s vlhkým vzduchom. Výhodne sa stericky bránené amíny používajú ako stabilizátory fosfitov. Na dosiahnutie požadovaného zlepšenia odolnosti proti hydrolýze sa môžu použiť ľubovoľné množstvá amínov, napríklad 0,01 až 200 % hmotnosti, najmä 0,1 až 100 % hmotnosti a predovšetkým 0,1 až 25 % hmotnosti, vzťahujúc na množstvo fosfitu alebo fosfonitu.

Vynález taktiež zahrnuje spôsob skladovania pevných organických fosfitov alebo fosfonitov, ktorého podstata spočíva v tom, že sa k fosfitom alebo fosfonitom primieša 0,1 až 25 % hmotnosti, obvykle 0,1 až 15 % hmotnosti, výhodne 0,1 až 8 % hmotnosti, najmä 0,1 až 5 % hmotnosti a predovšetkým 0,2 až 2,5 % hmotnosti (vzťahujúc na fosfit, prípadne fosfonit) stericky bráneného amínu.

V nasledujúcej časti opisu bude vynález bližšie objasnený pomocou príkladov jeho konkrétneho uskutočnenia, ktoré majú iba ilustračný charakter a nijako neobmedzujú rozsah vynálezu, ktorý je jednoznačne vymedzený formuláciou patentových nárokov. Všetky diely a percentuálne údaje, uvedené v týchto príkladoch, sú hmotnostné a percentuálne údaje, vyjadrujúce celkovú hmotnosť použitého fosfitu alebo fosfonitu, pokiaľ nie je výslovne uvedené inak. Štruktúrne vzorce fosfonitov a amínov, použitých v príkladoch, sú uvedené v predchádzajúcom texte.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

300 g fosfitu Ph-1 sa rozpustí v 300 g izopropanolu s teplotou 50 °C. K získanému roztoku sa za stáleho miešania pridá 15 g amínu P, potom sa zmes ochladí na teplotu 10 až 15 °C, pri ktorej spolu vykryštalizujú fosfit s amínom. Kryštalický produkt sa potom odfiltruje a vysuší pri teplote 60 °C pri zníženom tlaku.

Elementárnou analýzou bolo stanovené, že vysušený produkt obsahuje 1,6 % hmotnosti amínu P (vzťahujúc na hmotnosť fosfitu).

Rovnakým spôsobom sa nechala vykryštalizovať vzorka fosfitu bez prídavku amínu, ktorá slúži ako porovnávacia vzorka. Ďalšia porovnávacia vzorka sa získala pridaním 60 g triizopropanolamínu, ktorý je konvenčným stabilizátorom proti hydrolýze, k 300 g fosfitu Ph-1 a následnou opísanou kryštalizáciou.

Rovnaké podiely uvedených produktov boli potom podrobené testu, pri ktorom sa stanovuje odolnosť jednotlivých produktov proti hydrolýze:

a) počas skladovania pri teplote 50 °C a 75 % vlhkosti vzduchu sa meria čas, ktorý uplynie od okamihu, keď možno vizuálne pozorovať začínajúce roztekanie pôvodného prášku (prechod p-k), ako aj čas, ktorý uplynie až do okamihu, keď sa testovaný produkt zmení na kvapalinu a číry roztok (prechod k-f);

b) po ôsmich hodinách skladovania pri teplote 70 °C a 100 % vlhkosti vzduchu sa pomocou kvapalinovej chromatografie stanoví obsah fosfítu Ph-1 v skladovanom produkte. V nasledujúcej tabuľke sú pre jednotlivé prípady uvedené percentuálne množstvá rozloženého (hydrolyzovaného) fosfítu. Všetky percentuálne údaje sa vzťahujú na hmotnosť fosfítu na začiatku testu.

Tabuľka 1

Stabilizácia fosfítu Ph-1 stericky bráneným amínom P, prípadne triizopropanolamínom (TIP A)

Stabilizátor:	Bez	TIPA	Amín P
Použité množstvo:	0	20%	5%
Obsah sušiny	0	1,6%	1,6%
a) Prechod p-k	5h	56 h	80 h
a) Prechod k-f	27 h	120h	168 h
b) Rozklad	85'*	22,1 %	9,4 %

1) po dvoch hodinách

Príklady 2 až 9

Zlúčenina Ph-1 sa stabilizuje amínmi C, E, H, J, K, P, Q a U spôsobom opísaným v príklade 1. Získané produkty boli testované s cieľom stanoviť ich odolnosť proti hydrolýze postupom opísaným v príklade 1.

Príklady 10 až 11

Zlúčenina Ph-2 bola stabilizovaná amínmi N a O spôsobom opísaným v príklade 1. Získané produkty boli testované s cieľom stanoviť ich odolnosť proti hydrolýze postupom opísaným v príklade 1.

Príklady 12 až 15

Zlúčenina Ph-3 bola stabilizovaná amínmi C, J, N a O spôsobom opísaným v príklade 1. Získané produkty boli testované s cieľom stanoviť ich odolnosť proti hydrolýze postupom opísaným v príklade 1.

Príklady 16 a 17

Zlúčenina Ph-5 bola stabilizovaná amínmi N a O spôsobom opísaným v príklade 1. Získané produkty boli testované s cieľom stanoviť ich odolnosť proti hydrolýze postupom opísaným v príklade 1,

Príklady 18 a 19

Zlúčenina Ph-6 bola stabilizovaná amínmi N a O spôsobom opísaným v príklade 1. Získané produkty boli testované s cieľom stanoviť ich odolnosť proti hydrolýze postupom opísaným v príklade 1.

Produkty získané vo všetkých uvedených príkladoch majú veľmi dobrú odolnosť proti hydrolýze.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Spôsob stabilizácie organického fosfítu alebo fosfonitu alebo zmesi organických fosfitov alebo fosfonitov proti hydrolýze, vyznačujúci sa tým, že sa ako stabilizátor pridá cyklický stericky bránený amín, ktoiý obsahuje aspoň jednu skupinu všeobecného vzorca (II) alebo (III)

CH, v ktorom G znamená atóm vodíka alebo metylovú skupinu a Gi a G₂ atóm vodíka alebo metylovú skupinu, alebo spolu znamenajú =0, pričom stabilizovaný fosfit alebo fosfonit obsahuje 0,1 až 25 % hmotnosti stericky bráneného amínu, vzťahujúc na hmotnosť fosfítu alebo fosfonitu.
2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že stericky bránený amín je vo finálnom produkte prítomný v množstve 0,1 až 8 % hmotnosti, vzťahujúc na hmotnosť fosfítu alebo fosfonitu.
3. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že stericky bránený amin sa primieša k roztoku alebo tavenine organického fosfítu alebo fosfonitu pred ich kryštalizáciou.
4. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že k fosfítu alebo fosfonitu sa ako ďalšie zložky nepridajú organické polyméry.
5. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že molekulová hmotnosť stericky bráneného amínu leží v rozmedzí od 1500 do 10 000.
6. Kompozícia, vyznačujúca sa tým, že obsahuje 80 až 99,9 % hmotnosti organického fosfítu alebo fosfonitu a 0,1 až 20 % hmotnosti stericky bráneného amínu obsahujúceho aspoň jednu skupinu všeobecného vzorca (II) alebo (III) podľa nároku 1, pričom uvedené percentuálne množstvá sa vzťahujú na celkovú hmotnosť kompozície.
7. Kompozícia podľa nároku 6, vyznačujúca sa tým, že popri fosfite alebo fosfonite a stericky bránenom amíne neobsahuje organické polyméry s molekulovou hmotnosťou vyššou ako 5000.
8. Kompozícia podľa nároku 6, vyznačujúca sa tým, obsahuje stericky bránený amín v množstve 0,1 až 7,4 % hmotnosti, vzťahujúc na celkovú hmotnosť kompozície.