SK280985B6 - Spôsob kontinuálnej výroby dosiek z lignocelulózového vláknitého materiálu - Google Patents

Abstract

Opísaný spôsob je určený na kontinuálnu výrobu dosiek z lignocelulózového vláknitého materiálu, pričom je tento materiál rozdrvený na jemné častice alebo vlákna, vysušený, zlepený a sformovaný do vláknitého koberca a nakoniec stlačený na konečnú dosku. Vytvarovaný vláknitý koberec je v prvom kroku prehriaty v celom svojom objeme pomocou pary, a potom stlačený do podoby aspoň čiastočne vytvrdenej dosky s rovnomernou hustotou. V druhom kroku sú povrchové vrstvy dosky stlačené na hustotu vyššiu ako zostatok dosky a vytvrdené v kalibračnej zóne na hotovú dosku.ŕ

Description

Vynález sa týka spôsobu kontinuálnej výroby dosiek z vláknitého materiálu na báze lignocelulózy.

Doterajší stav techniky

Spôsob výroby dosák z vláknitého materiálu na báze lignocelulózy je dobre známy a prakticky široko využívaný. Výrobný proces sa skladá z nasledujúcich hlavných krokov: rozdrvenie surového materiálu na jednotlivé častice a vlákna vhodnej veľkosti, usušenie materiálu na konečný vlhkostný pomer a zlepenie materiálu pred alebo po jeho sušení, tvarovanie zlepených materiálov do trieskového koberca, ktorý môže byt tvorený až niekoľkými vrstvami, prípadne studené predlisovanie materiálu, predhrievanie, postrek povrchu a lisovanie za horúca súčasne s tlakom a teplom aplikovaným nespojito alebo spojito, čím dochádza k dokončeniu výroby dosky.

Pri konvenčnom lisovaní za tepla je lisovaný materiál predhrievaný v podstate pomocou tepelného vedenia z priľahlých vyhrievacích dosák alebo oceľových pásov, ktorých teplota sa pohybuje okolo 150 až 250 °C, v závislosti na type výrobku, ktorý je lisovaný, použitom lepidle, kapacite výroby, a podobne. Vlhkosť, obsiahnutá v materiáli, ktorý je najbližšie k týmto vyhrievacím telesám sa preto odparí a ako pokračuje pôsobenie tlaku, dochádza ku vzniku suchej vrstvy a vznikajúca para sa posúva z obidvoch strán smerom dovnútra, ku stredu dosky. Teplota v tejto vznikajúcej vrstve vzrastá aspoň na 100 “C, čo iniciuje vytvrdnutie normálnych lepidiel. Keď sa táto para priblíži ku stredu dosky, teplota tu vystúpi na aspoň uvedených 100 °C a doska začína sama vytvrdzovať práve v tomto strede, následne môže byť v priebehu niekoľkých sekúnd prerušené pôsobenie tlaku. Tento postup sa týka použitia konvenčného lepidla z močovinového formaldehydu a podobných typov, ako napríklad lepidla, ktoré je spevnené melaminom. Pokiaľ sú použité lepidlá s vyššou vytvrdzovacou teplotou, musia tu pôsobiť vyššie tlaky a vyššie teploty, aby mohlo začať vytvrdzovanie uvedenej dosky. Boli vyvinuté konvenčné metódy lisovania za tepla na riadenie profilu hustoty dosky v smere hrúbky. V mnohých prípadoch je žiaduce dosiahnuť vysokú hustotu povrchových vrstiev z toho dôvodu, aby bola vylepšená možnosť náteru povrchu dosky, pevnosť a podobne, a ďalej nízku hustotu v strede dosky, takú nízku, ako je len možné, čo vedie ku zníženiu tak jej váhy ako i jej ceny a zároveň dostatočne vysokú na to, aby bola dosiahnutá prijateľne vysoká vnútorná súdržnosť a podobne. Pri výrobe dosiek z jemných častíc, sú často používané veľmi jemne rozdrvené častice, ktorých vlhkosť je o niečo vyššia v povrchovej vrstve, čím je možné dosiahnuť vyššiu hustotu povrchových vrstiev tejto dosky. Pri výrobe protipožiarnych dosiek strednej hustoty, ktoré majú homogénnu materiálovú štruktúru, boli vyvinuté spôsoby, ktoré pomocou ovládanej vzdialenosti medzi zdrojom tepla, umožňujú priblížiť sa ku konečnej polohe dopredu daným spôsobom, a to keď dochádza k pohybu vytvorenej pary smerom dovnútra ku stredu dosky. Napríklad patentový dokument SE469270 o kontinuálnom lisovaní a patentová prihláška SE9600772-2 o nespojitom lisovaní s jedným otvorom Tieto spôsoby, ktoré boli vyvinuté pre protipožiarne dosky strednej hustoty, sú teraz aspoň čiastočne tiež používané aj pre iné typy dosiek.

Aby bol dosiahnutý požadovaný profil hustoty dosky, musí byť lis schopný vyvinúť vysoký povrchový tlak pri vysokej teplote. Toto nie je problém pri nespojitom lisova ní, no tento spôsob má ďalšie nevýhody, ako napríklad horšiu toleranciu hrúbky. Pri kontinuálnom lisovaní je požadovaný vysoký povrchový tlak a súčasne vysoká teplota si vynútili drahé a presné riešenie vo forme valčekovej stolice medzi oceľovým pásom a naspodku ležiacimi vyhrievacími doskami. Spôsob dodávky tepla do dosky cez tepelné vedenie si ďalej vyžiadalo, aby vyhrievanie trvalo relatívne dlhý čas, čo vedie k relatívne dlhému času lisovania veľkej dotykovej plochy. Už bola uskutočnené lisovanie nad 40 metrov dĺžky. Navyše u kontinuálneho lisovania nie je prakticky možné urobiť vyhrievacie dosky dostatočne pružné, a preto nemôže byť profil hustoty vytvorený tak ľubovoľne, je tomu ako v prípade nespojitého lisovania.

Kontinuálne lisovanie v súčasnosti je okrem toho obmedzené, čo sa týka prevádzkovej teploty, z dôvodu mazacieho oleja vo valčekovej stolici, čo znamená, že môžu byť lisované nie všetky typy dosiek.

Ďalší spôsob výroby dosiek, ktorý je založený na dodávke pary medzi vyhrievacie dosky pri nespojitom lisovaní má tiež iba obmedzené využitie. Tu je materiál vyhrievaný v priebehu niekoľkých sekúnd pri dodávke pary, a preto môže byť Čas vyhrievania radikálne skrátený. Navyše po dodaní pary sa významne znižuje odpor materiálu proti lisovaniu. Toto je pozitívny znak, z ktorého vyplýva to, že lis môže byť skonštruovaný s menšou lisovacou silou a s oveľa menšou dĺžkou, s menšími lisovacími povrchmi. Na dosiahnutie požadovaného profilu hustoty dosky, vyrobenej podľa tejto metódy, musí byť viac-menej použitá konvenčná lisovacia metóda s vysokým povrchovým tlakom a teplotným vedením z konvenčných vyhrievacích dosiek na začiatku lisovacieho cyklu a ďalej je po dlhom čase získaná povrchová vrstva s vysokou hustotou. Ihneď na to môže byť injikovaná vyhrievacia para, a to do stredu dosky Z toho vzniká problém, pretože para musí prejsť cez novo sformovanú povrchovú vrstvu s vysokou hustotou, a pretože doba lisovania v priebehu periódy vysokého lisovacieho tlaku a tepelného vedenia bola podstatne predĺžená. Následkom toho má potom para, pracujúca podľa tohto konceptu, oveľa menšiu kapacitu, alternatívne väčší lisovací povrch a vyžaduje vyšší lisovací výkon, než aký by bol požadovaný, pokiaľ by bolo požadované dosiahnutie uniformnej hustoty.

Výrobnými spôsobmi, o ktorých už bola zmienka, sa získa jemná povrchová vrstva, ktorá má nižšiu pevnosť, neprijateľnú schopnosť byť nalakovaná a podobne, čo znamená, že táto vrstva musí byť obrúsená. Výsledná strata materiálu je 5 až 55 %, a to v závislosti od typu dosky, jej hrúbky a podobne.

Podstata vynálezu

Jednou úlohou tohto uvedeného vynálezu je vytvoriť spôsob kontinuálneho lisovania dosiek z lignocelulózového materiálu, ktorý potom umožni využívať výhody parného vyhrievania, čo znamená, že vybavenie môže byť skonštruované s podstatne menšími lisovacími plochami a s nižším lisovacím výkonom, t. j. následne s nižšou tržnou cenou a okrem toho aj bez vyhrievacích dosiek, čím je eliminované uvedené presné uskutočnenie s valčekovými stolicami, čo robí výrobné vybavenie ďalej ešte menej nákladné a ani nedochádza k zníženiu možnosti dosiahnuť požadované profily hustoty dosiek.

Ďalšou úlohou vynálezu je urobiť výrobný proces pružným tak, aby mohli byť vytvorené rôzne typy hustotných profilov a povrchových vlastností dosiek, a to novými

SK 280985 Β6 spôsobmi, a preto je pri tomto spôsobe možné dosiahnuť aj nové možnosti aplikovateľnosti.

Uvedené úlohy spĺňajú spôsob kontinuálnej výroby dosiek z lignocelulózového vláknitého materiálu, kde je uvedený materiál rozdrvený na častice alebo vlákna, usušený, zlepený a vytvarovaný do vláknitého koberca a zlisovaný do konečnej podoby dosky, podľa vynálezu, ktorého podstatou jc, že vytvarovaný vláknitý koberec je v prvom kroku prehriaty v celom svojom objeme s pomocou pary, a potom stlačený do podoby aspoň čiastočne vytvrdnutej dosky s rovnomernou hustotou, načo v druhom kroku sú povrchové vrstvy dosky stlačené na hustotu vyššiu ako zostatok dosky a vytvrdené v kalibračnej zóne na hotovú dosku.

Podľa uvedeného vynálezu sa teda lisovanie uskutočňuje v dvoch krokoch. V prvom kroku je doske dodaný priamy uniformný tvar hustotného profilu a v druhom kroku je upravená hustota povrchových vrstiev. V prvom kroku je tiež využité vyhrievanie dosky parou.

V prvom kroku je vláknitý trieskový koberec stlačený na miernu hustotu, potom je aplikovaná para a následne je vláknitý koberec stlačený ešte viac, až na konečnú hustotu v kroku prvom. Potom je doske umožnené čiastočne alebo úplne vytvrdnúť v zadržovacej sekcii.

V druhom kroku sú upravované povrchové vrstvy, a to tlakom a teplom, takže povrchový materiál je zmäkčovaný a to v priebehu času, ktorý je dostatočne dlhý na to, aby bola dosiahnutá povrchová vrstva s požadovanou hĺbkou a narastajúcou hustotou. Úprava v druhom kroku môže byť pripravená niekoľkými spôsobmi a rôznymi predmetmi, všetko v závislosti od požiadaviek na finálny produkt. Pri alternatívnom riešení vynálezu sú vlákna pôvodne zlepené lepidlom takého zloženia, že v prvom kroku je dosiahnutá takt súdržnosť, že už prakticky dochádza k vytvoreniu dosky, a potom konečná úprava povrchových vrstiev nastáva pomocou tepla a tlaku až v kroku druhom.

Pri ďalšom alternatívnom vyhotovení vynálezu je doska vytvorená ako trojvrstvová zlepená, kde stredná vrstva bola vytvrdená počas prvého kroku, ale lepidlo v povrchovej vrstve ešte nevytvrdlo celkom.

Pri treťom alternatívnom vyhotovení vynálezu nastáva zmäkčenie povrchovej vrstvy v druhom kroku, a to aplikovaním kvapaliny, ktorá môže obsahovať lepidlo, zlúčeninu hermeticky impregnujúcu povrch, alebo iné chemikálie.

Pri štvrtom alternatívnom vyhotovení vynálezu je povrchová vrstva na doske upravovaná pôsobením plynu alebo pary, a to pomocou riadeného množstva prúdu plynu, dodávaného do každého povrchu.

Pri ďalšom alternatívnom vyhotovení vynálezu môže byť uskutočnené zmäkčenie v druhom kroku pomocou chemikálii, ktoré majú príslušný zmäkčujúci účinok.

Spôsob podľa uvedeného vynálezu ukazuje základný rozdiel v porovnaní s konvenčným spôsobom lisovania dosiek, a to, že je tu možné určiť konečnú hustotu stredu dosky pri konečnom lisovaní a že znovuohrievanie povrchových vrstiev dosky spôsobuje ich zmäknutie, čo umožňuje ich pretvarovanie a nenarušuje už vytvrdenú stredovú vrstvu. Proces, takto získaný, preto umožňuje lisovať dosky pri nižšom tlaku a kratší čas a s menším celkovým lisovacím povrchom.

Podľa vynálezu dochádza v spôsobe výroby dosiek v prvom kroku k tomu, že vláknitý koberec, ktorý prichádza z tvarovacieho prípravku (tento vláknitý koberec môže byť nestlačený alebo lisovaný za studená v oddelených pásových predlisovačoch, pokiaľ je požadované lepšie zvládnutie prejazdu pásom a ľahšie indikovanie možného kovu) je najskôr stlačený, vo vstupe do lisu na valčekovej sto lici, ktorá je vybavená drôtmi, a to na hustotu 150 až 500 kg.m’³, potom je cez povrchy dodaná para, cez parnú komoru alebo cez parný valček. Vláknitý koberec je potom ďalej stlačený ľahko pod konečnú hodnotu hrúbky a to pomocou páru valcov, za ktorými je tomuto kobercu umožnené expandovať a vytvrdnúť v zadržovacej sekcii v kalibračnej zóne s valčekmi. Valčekový lis by mal byť vyhrievaný, a tak by bolo možné sa vyhnúť kondenzácii pri dodávke pary. Uvedeným menším prelisovaním nad konečnú hodnotu finálnej hrúbky dosky, povrchové tlaky vyžadované v zadržovacej sekcii sú veľmi nízke, a preto môže byť lis vytvorený ako ľahká konštrukcia. Napriek všetkým skôr vyrobeným lisom na výrobu lignacelulózových dosiek bolo zistené, že je možné z hľadiska procesno-technického dostať dosku s dobrými vlastnosťami tiež pri vysokej hustote, a to napriek faktu, že v zadržovacej sekcii nie sú v prvom kroku použité žiadne vyhrievacie dosky.

Do kontinuálnych valčekových lisov je para dodávaná nepretržite a je tiež dodaný menší prebytok pary prekračujúcej množstvo, požadované na vyhrievanie vláknitého koberca, čím je zabezpečené, že všetok vzduch prítomný vo vláknitom koberci je vo vstupe natlačený smerom nazad, čo ďalej zabezpečuje, že budú prehriate všetky časti vláknitého koberca.

Pri alternatívnom vyhotovení vynálezu môže byť parná komora alebo sací box umiestnený v zadržovacej sekcii, a to s cieľom kontroly teploty dosky, vlhkosti a tlaku.

Doska stlačená v prvom kroku môže byť okamžite uskladnená v prípade, že je táto doska určená k ďalšiemu dokončeniu, teda k povrchovej úprave až neskoršie, počas druhého kroku. Alebo táto doska môže pokračovať priamo do druhého kroku na túto povrchovú úpravu.

Pri uprednostňovanom vyhotovení spôsobu výroby dosiek podľa vynálezu pri druhom kroku prechádza doska cez. jeden alebo niekoľko párov horúcich valčekov, kde je postupne vyhrievaná povrchová vrstva, a táto vrstva je tiež ďalej stláčaná z dôvodu teploty a lineárneho zaťaženia valčekov. V závislosti na určenom použití dosky sa jej úprava môže skladať z niekoľko málo stlačení lisu pri miernom tlaku, čím dôjde k vytvoreniu iba tenkého povlaku a vylepšeniu lakovateľnosti dosky, alebo sa môže skladať z mnohých stlačení s vyšším lineárnym zaťažením v prípade, keď je požadovaná hrubšia povrchová vrstva s narastajúcou povrchovou hustotou, t. j. pre výrobky podobné konvenčným doskám. Takou úpravou môže byť veľmi často uvedené znížené brúsenie alebo i celkom eliminované, čo samozrejme vedie k podstatným úsporám. Pre proces v druhom kroku je dôležité, aby teplota valčekov mohla byť kontrolovateľná presne a známym spôsobom, najlepšie ohrievaním horúceho oleja.

Z dôvodu vylepšenia požadovaného účinku na povrchovú vrstvu môžu byť povrchové vrstvy, ako už bolo uvedené, pripravené už pred vstupom medzi valčeky.

Pri alternatívnom vyhotovení druhého kroku podľa uvedeného vynálezu je lis vybavený oceľovým pásom z drôtu. Tým sú redukované tepelné straty z dosiek medzi pármi valčekov, a tým dochádza tiež k ľahšiemu dosiahnutiu požadovaného efektu, alternatívne je vyžadované i menšie množstvo stlačení valčekov.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Výhodné vyhotovenie tohto vynálezu je teraz opísané v detailoch s ohľadom na pripojené nákresy na obrázkoch.

Obr. 1 ukazuje vyhrievaný pásový lis, určený pre prvý krok vo vyhotovení podľa uvedeného vynálezu, kde sú pá3

SK 280985 Β6 sy tvorené perforovaným pásom alebo drôtmi a lis je vybavený vybavením pre dodávku pary.

Obr. 2 ukazuje vyhrievaný pásový lis, určený pre druhý krok, kde sú pásy tvorené z ocele a pred vstupom do pásového lisu môže dôjsť k úpravám.

Obr. 3 ukazuje profily hustoty dosiek, vyrobených podľa uvedeného spôsobu v prvom kroku.

Obr. 4 ukazuje profily hustoty dosiek, vyrobených podľa uvedeného spôsobu v prvom kroku.

Obr. 5 ukazuje profily hustoty dosiek, vyrobených podľa uvedeného spôsobu v prvom a druhom kroku.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Obr. 1 ukazuje vyhotovenie vynálezu v prvom kroku z postranného pohľadu, a to pásový lis 1, ktorý je akýmkoľvek známym spôsobom vybavený hnacími valčekmi 2, napínacími valčekmi 3, vodiacimi valčekmi 4 a nastaviteľnou vstupnou časťou 5 so vstupným valčekom 6, ďalej je tu parný valček 7, stláčací valček 8 a valčeky 9 v zadržovacej sekcii 10 a obklopujúci drôtený pás 11, ktorý je alternatívne nahradený perforovaným oceľovým drôteným pásom. Vo vstupnej časti 5 je vláknitý koberec stlačený na dopredu určenú hustotu v rozsahu od 150 do 500 kg.m'³, lepšie potom na hustotu 250 až 400 kg.m'³, potom prechádza štrbinou okolo parných valčekov 7, kde je aplikovaná para pod tlakom 1 až 6 barov, teda 1 až 6 atmosfér, alebo 100 až 600 kPa, a to vstrieknutfm do priestoru, kde dochádza ku kontaktu s drôteným pásom, a to v dostatočnom množstve k celkovému prehriatiu vláknitého koberca až na teplotu 100 °C a nakoniec je z tohto koberca vytlačený všetok vzduch. Odpor stláčania vláknitého koberca je tak významne znížený a stlačením stlačovacieho valčeka 8 a zadržovacej sekcie 10 tak môže pokračovať s veľmi malými silami. V zadržovacej sekcii 10 dôjde k vytvrdeniu lepidla, aje tak získaná doska s uniformným profilom hustoty, kde táto hustota robí asi 150 až 900 kg.m'³, najlepšie potom 500 až 700 kg.m'³. Pri výrobe tenkých dosiek je potom používaná vyššia hustota dosiek, a to s hodnotou 800 až 900 kg.m'³. Ako alternatíva k parným valčekom 7 potom môže byť použitý konvenčný sací box 12.

V zadržovacej sekcii, ktorá na tomto obrázku nie je nakreslená môže byť normálnym spôsobom použitá parná komora alebo vákuová komora, čím je umožnená dodávka pary pod riadeným tlakom, a tým i zabezpečená dostatočne vysoká teplota v priebehu vytvrdzovania dosky v závislosti od typu dosky a prípadne na aplikovanie vákua z dôvodu riadenia zvyškovej vlhkosti a na zabezpečenie možnosti zabrániť únikom nadbytočnej pary na výstupnom konci uvedenej zadržovacej sekcie.

Obr. 2 ukazuje vyhotovenie vynálezu v druhom kroku z postranného pohľadu, a to pásový lis 20 s hnacím valčekom 13, napínacím a vodiacim valčekom 14, vodiacim valčekom 15, stlačovacím valčekom 16 a valčeky 17 v kalibračnej zóne 18 a ďalej oceľový pás 19. Doska, vyrobená skôr počas prvého kroku, je prevedená zľava na obr. 2 cez prípravnú zónu 21, kde pokiaľ je to požadované, je podniknuté požadované vybavenie, vhodné na dosiahnutie požadovaného výsledku a ďalej je doska vložená do vstupu pásového lisu. Poloha vodiaceho valčeka 15 je nastaviteľná, a tak čas kontaktu dosky a horúceho oceľového pásu je taktiež nastaviteľný pred tým, ako dôjde k hlavnému stlačeniu medzi valčekmi 16, ktorými je doska tiež dodatočne prehrievaná. Stláčacia sila pri lisovaní povrchovej vrstvy na valčekoch 16 je týmto znížená. Pokračujúce stláčanie po vrchovej vrstvy potom prebieha postupne v kalibračnej zóne 18.

Z dôvodu faktu, že pri úprave je dosiahnutá teplota povrchovej vrstvy najmenej 50 °C nad hodnotu teploty transformácie skloviny, môže byť materiál veľmi rýchlo stláčaný.

Príklad I

Na obr. 3 je ukázaná protipožiarna doska s uniformnou veľmi nízkou hustotou, jej priemerná hodnota je 174 kg.m'³. Táto doska bola vyrobená podľa metódy v kroku prvom. Hustota v mieste dodávky pary je 200 kg.m’³.

Príklad II

Na obr. 4 je ukázaná protipožiarna doska s priemernou hustotou 677 kg.m'³. Táto doska bola taktiež vyrobená podľa metódy v prvom kroku. Hustota dosky v mieste dodávky pary je 300 kg.m'³.

V oboch prípadoch je získaná dostatočná vnútorná súdržnosť dosky, ktorá odpovedá súdržnosti dosky konvenčnej s rovnakými hustotami a dobrým povrchom s menším predvytvrdením.

Príklad III

Obr. 5 ukazuje protipožiarnu dosku, ktorá bola vyrobená podľa prvého kroku s uniformnou hustotou podobnou tej na obr. 4, a ďalej bola táto doska stlačená pri druhom kroku vo valčekovitom lise s oceľovým pásom a s nasledujúcimi údajmi: para bola vstreknutá do povrchu pred stlačením materiálu valčekmi, teplota oceľového pásu bola 270 °C, maximálny tlak v uvedených stláčacích valčekoch bol 60 barov (60 atmosfér, 6 MPa).

Vyhotovenie uvedeného vynálezu nie je nijako obmedzené na to, ktoré tu bolo opísané, ale môže sa naopak meniť v rozsahu póla pôsobnosti ideového návrhu vynálezu.

Claims (17)

1. Spôsob kontinuálnej výroby dosiek lignocelulózového vláknitého materiálu, kde je uvedený materiál rozdrvený na častice alebo vlákna, usušený, zlepený a vytvarovaný do vláknitého koberca a zlisovaný do konečnej podoby dosky, vyznačujúci sa tým, že vytvarovaný vláknitý koberec je v prvom kroku prehriaty cez celý svoj objem pomocou pary a potom stlačený do podoby aspoň čiastočne vytvrdenej dosky s rovnomernou hustotou, načo v druhom kroku sú povrchové vrstvy dosky stlačené na hustotu vyššiu ako zostatok dosky a vytvrdené v kalibračnej zóne na hotovú dosku.

2. Spôsob podľa nároku 1, v y z n a č u j ú c i sa t ý m , že vláknitý koberec je v prvom kroku stlačený, a potom expandovaný na konečnú hrúbku a vytvrdený v kalibračnej zóne a udržovaný na tejto hrúbke predtým, ako je doska premiestnená do procesu v druhom kroku.

3. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že v prvom kroku je para dodávaná na ohrievanie vláknitého koberca a na zatlačenie vzduchu obsiahnutého vo vláknitom koberci smerom dozadu vláknitým kobercom.

4. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že doska stlačená počas prvého kroku je skladovaná ešte predtým, ako je dodaná na spracovávací proces v druhom kroku.

SK 280985 Β6

5. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že doska stlačená počas prvého kroku je priamo privedená na spracovanie v druhom kroku.

6. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že vytvorený vláknitý koberec sa skladá z niekoľkých vrstiev a povrchové vrstvy sú vytvrdzované ako prvé počas uvedeného druhého kroku.

7. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že povrchové vrstvy dosky vyrobené počas prvého procesného kroku sú zmäkčené pred a/alebo počas stláčania dosky v druhom kroku.

8. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že povrchové vrstvy dosky sú v priebehu stláčania pri druhom kroku ohriate na teplotu aspoň 50 °C nad hodnotou teploty transformácie skloviny vláknitého materiálu.

9. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým,že povrchové vrstvy dosky vyrobené počas prvého kroku sú pokryté kvapalným filmom ešte predtým, ako dôjde k stlačeniu dosky počas druhého kroku.

10. Spôsob podľa nároku 9, vyznačujúci sa t ý m , že kvapalný film obsahuje rozpustenú lepiacu substanciu.

11. Spôsob podľa nároku 9, vyznačujúci sa t ý m , že kvapalný film obsahuje substanciu, utesňujúcu povrch dosky.

12. Spôsob podľa nároku 9, vyznačujúci sa t ý m , že kvapalný film obsahuje chemikálie so zmäkčujúcim účinkom.

13. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým,že povrchové vrstvy na doske vyrobené počas prvého kroku sú dopredu upravené pomocou plynu alebo pary ešte predtým, ako dôjde k stlačeniu dosky počas druhého kroku.

14. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov vyznačujúci sa tým, že vláknitý koberec je počas prvého kroku stlačený na hustotu 150 až 500 kg.m'³, najmä na hodnotu hustoty 250 až 400 kg.m'³ ešte predtým, ako dôjde k privádzaniu pary.

15 Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že vláknitý koberec je počas prvého kroku stlačený na konečnú hrúbku, zodpovedajúcu hustote materiálu 150 až 900 kg.m'³.

16. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 2 až 15, vyznačujúci sa tým, že para pod riadeným tlakom je dodávaná počas prvého kroku tiež v kalibračnej zóne.

17. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 2 až 16, vyznačujúci sa tým, že na konci kalibračnej zóny sa počas prvého kroku pôsobí podtlakom.