SK278962B6 - Spätný ventil - Google Patents

Description

Vynález sa týka membránového bezpružinového spätného ventilu, odolného proti napučaniu, určeného na plynné médiá a používaného napríklad v servozariadeniach automobilových brzdových posilňovačov.

Doterajší stav techniky

Spätné ventily, používané v servozariadeniach automobilových posilňovačoch bŕzd, sú obyčajne vradené medzi sacie potrubie a servoagregát. Spätný ventil slúži k tomu, aby otvoril priechod medzi sacím potrubím a vákuovou nádržou, len čo v nej tlak prerastie nad tlak v sacom potrubí. Pretože moderné automobily sú vybavené uvedenými servoagregátmi s výraznými posilňovacími účinkami brzdového systému, má zvyšovanie jej funkčnej spoľahlivosti veľký význam preto, aby nedošlo k úplnému zlyhaniu bŕzd i pri výpadku posilňovača.

Spoľahlivá funkcia musí byť zabezpečená najmä za nepriaznivých podmienok, ktoré prichádzajú do úvahy pri prevádzke automobilu. Napríklad, keď sa palivo, ktoré sa nachádza v sacom potrubí, nazhromaždí v spätnom ventile, dochádza k napučaniu jeho membrány. Rovnako tak je dôležité, aby sa ventil stále ľahko uzatváral a otváral a zachoval si dobré uzavieracie účinky i pri nepatrných tlakových rozdieloch a aby nedochádzalo k nežiaducemu zníženiu vákua v tlakových nádržiach servoagregátu.

V automobile je spätný ventil zabudovaný buď do spojovacieho potrubia medzi sacím potrubím a vákuovou nádobou, alebo priamo na nej. Známe sú pružinové spätné ventily z plastových hmôt s gumovým tesnením, ventilovej dosky alebo také, pri ktorých sa k uzatvoreniu plynného prúdu používa vratná sila samotnej gumy.

V patentovom spise USA č. 571 359 sa opisuje spätný ventil, ktorý pracuje s gumovou membránou umiestenou vo svojom vnútri. Membrána je upevnená závesom v stredovom otvore nosnej dosky. Ploché tesnenie však vykazuje pri malých tlakových rozdieloch len obmedzené tesniace schopnosti. Tento typ ventilu nezatvára spoľahlivo v závislosti od polohy svojho zabudovania a únava alebo deformácia gumy následkom starnutia a napučania znižuje jeho funkčnú schopnosť a spoľahlivosť.

Vo francúzskom patente č. 1 417 355 je chránený podobný ventil, ktorý na rozdiel od uvedeného amerického patentu sa vyznačuje vyklenutou ventilovou doskou a využíva sa tak elastická sila gumy. Dosadací styk je utvorený tak, že membrána tesnenia je na stykovej čiare, čím sa dosahuje vyšší merný tlak. Funkcia tohto ventilu je veľmi závislá od vlastností gumy, ktorej starnutie má nepriaznivý vplyv na funkciu ventilu a ktorá je touto materiálovou voľbou silne obmedzená.

V patentovom spise USA č. 3 663 613 je chránený ventil, ktorý pracuje podobne ako uvedený francúzsky, ktorý má však navyše odľahčovač tlaku, ktorý chráni systém, napr. hadicu a membránu, pred poškodením tlakovými špičkami. Na dnešné konštrukčné súčiastky sa však kladie požiadavka, aby bez poškodenia odolali tlakovej špičke, ku ktorej dochádza pri spätných nárazoch motora bez toho, aby museli byť vynakladané zvýšené náklady na prídavné ochranné opatrenia.

V nemeckom patentovom spise č. 1 106 568 je opísaný membránový spätný ventil, v ktorom sa utesňuje prietokový prierez jeho kónickými stenami. Ventil má tendenciu k blokovaniu, najmä keď membrána pôsobením paliva napučí, zväčší sa a nie je potom schopná ďalej zabezpečovať voľný prietok.

V nemeckej prihláške DE 2 315 870 sa opisuje spätný ventil, ktorý má zvláštnym spôsobom tvarovanú gumovú membránu, ktorá tesní na obvode a svojím stredom je upevnená na dierkovej doske. Tento ventil je prednostne predurčený na výrobu z plastových hmôt. Ale podobne, ako pri uvedených ventiloch, je i tu jeho funkcia silne závislá od vlastností gumy, najmä od poklesu jej ohybnosti pri nízkych teplotách a skrehnutia v dôsledku starnutia. S dvoma konštrukčnými dielmi, ventilovou doskou a membránou pozostáva ventil zo štyroch častí, pričom sa najviac pamätá na vstavanie filtrov.

US patent č. 3 889 710 chráni spätný ventil, ktorý pozostáva iba z troch dielov. Pretože počet súčiastok a s tým súvisiaca zostavovacia montáž predstavuje jeden z najdôležitejších nákladových faktorov, je tento vynález veľmi výhodným riešením. Nevýhodou jeho konštrukcie však zostáva, že membrána je prestaviteľné usporiadaná v radiálnom smere a preto pracuje len s redukovaným uzavieracím účinkom, alebo v okrajových oblastiach pracovného rozsahu. Uzavierací účinok je okrem toho, podobne ako je tomu v predtým opisovaných prevedeniach, silne ovplyvňovaný vlastnosťami gumy.

V nemeckej prihláške DE 31 47 708 A1 je opisovaný ventil, v ktorom membránu nahradzuje tesniaci prvok, ktorý· je uložený na kotúči, pritlačovaný pružinou k ventilovému sedlu. Tým sa síce podstatne zníži funkčná závislosť od vlastností gumy, ale za cenu zvýšeného počtu súčiastok. Ventil pozostáva z dvojdielneho telesa, kotúča, pružiny a tesniaceho prvku. Aj keď pri tomto riešení bola snaha zvládnuť problematiku kmitania, ktoré je pre tlakové systémy s pružinami typické, je toto chápanie charakteristickým predstaviteľom súčasných konštrukčných snáh pri stavbe spätných ventilov.

Európskym patentom č. 0 170 007 je chránený spätný ventil, ktorý s cieľom znížiť počet súčiastok, vynecháva pružinu a na utesnenie ventilu v jeho uzavieracej funkcii znovu využíva vratné schopnosti gumy. Fixáciou tesniaceho kotúča v jeho stredovom otvore sa dosahuje istejšie nastavenie polohy vo ventile. Špeciálne rebrá síce zamedzujú tomu, aby membrána i pri silnom napučení zabránila prechodu vzduchu otvormi, ale obmedzeniu funkčnosti ventilu sa nedá ani v tomto prípade úplne zabrániť, pretože pri možnom vysunutí ventilu zo stredového uloženia nastáva pri uzavieracej funkcii presakovanie pozdĺž tohto uloženia. Aj keď tento spätný ventil nie je náchylný k úplnému výpadku, isté zníženie jeho funkčnosti je možné.

V spise DE 31 35 461 sa opisuje bezpečnostné zariadenie na ochranu plynových zváracích prívodov, rezacích a letovacích aparatúr pred explóziou a tvorbou výbušnej zmesi, ktoré predstavuje integrovaný dvojcestný plynový spätný ventil, ktorý nie je konštrukčne prispôsobený kvapalinám. Vlastné teleso spätného ventilu je kovové, viacdielne, ovládané pružinou a je valcového tvaru, ktoré prechádza do piestnice. Funkčným poslaním tohto zariadenia je ovládanie plynového prúdu z pôvodného smeru prúdenia.

Zo spisu US 4 612 960 je známy trojdielny kvapalinový spätný ventil s chlopňovou membránou, vhodný na použitie v medicíne. Medzi vstupnou a výstupnou časťou tohto ventilu je uložený regulátor prietoku s chlopňami, ktorý nie je vnútri ventilového telesa axiálne vedený a reguláciou prietoku zabezpečuje pružnosť chlopní, ktoré sa na základe rozdielneho tlaku deformovaním otvárajú a uzatvárajú. Ventil nie je vhodný na prietok plynných látok alebo plynov, vytekajúcich z kvapalín, pretože v smere spätného prúdenia ventil nemôže tesniť a presakovanie tlaku spôsobuje funkčné poruchy.

Podľa spisu EP 261 317 je známy spätný, viacdielny ventil s elastickým, menovite gumovým membránovým kotúčom, ktorý sa otvára a zatvára tlakom kvapaliny na klin. Ventil je menej vhodný na dopravu tekutých uhľovodíkov a ich odtekaných plynových splodín, pretože tesniacim prvkom zostáva gumová membrána, podliehajúca tvarovým a objemovým zmenám vplyvom pučania, a deformácia membrány na ostrouhlom kline zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho tvarového starnutia membrány.

Úlohou novovyvinutého spätného ventilu je, aby pri nízkych výrobných nákladoch zabezpečoval bezpečnú prevádzku aj pri nepriaznivých podmienkach, ktoré sa môžu vyskytnúť pri nazhromaždení paliva vo ventile, alebo pri urýchlenom starnutí membrány následkom vysokých okolitých teplôt a zvýšeného množstva agresívnych zložiek paliva. Pretože novšie palivá sú aditované tetraetylom olova, ktorý pôsobí na gumu veľmi agresívne, má tento aspekt zvlášť veľký význam. K tomu pristupuje ďalšia nová požiadavka, potrebná pre opätovné použitie opotrebovaných dielov palivového obehu, pretože súčiastky rozsiahleho konštrukčného celku sú vyrobené z jedného druhu materiálu. Na potrubnom vedení medzi sacím potrubím a podtlakovým posilňovačom bŕzd sa vo zvýšenej miere používajú plastové hmoty. Nakoľko sú teda všetky diely ventilu, ktorý je vradený do potrubného systému, zhotovené z takého istého druhu materiálu ako potrubné vedenie, môže sa celý potrubný systém spolu s ventilom použiť znovu bez toho, aby sa tieto súčiastky museli separovať. Toto je tiež dôležité z toho dôvodu, že rúrky z plastových hmôt sa síce spájajú racionálne pokrokovou technológiou, ale ich rozpojenie je spojené so značnou námahou. Demontáž samotného ventilu s cieľom vybrať gumové diely alebo kovové pružiny je prácna, nákladná a nereálna. Pred uvedený vynález je postavená úloha zostrojiť ventil tak, aby tak teleso ventilu, ako aj membrány, boli vyrobené z toho istého materiálu, ako je potrubné vedenie.

Podstata vynálezu

Vytýčená úloha rieši spätný ventil, najmä bezmembránový a bezpružinový ventil na plynné médiá, na výrobu ktorého sú použité plastové hmoty, odolné proti napučaniu, najmä pôsobením palivových uhľovodíkov, napríklad polymérových materiálov, pozostávajúci zo vstupného a výstupného dielu, v ktorého vnútornom priestore sa nachádza uzavieracie teleso, axiálne prestaviteľné v pozdĺžnej osi súosovo uloženého vstupného a výstupného dielu spätného ventilu a podstata vynálezu spočíva v tom, že v oblasti najvyššieho priemeru vnútorného priepustného priestoru vstupného dielu je usporiadaný stator spätného ventilu tvorený komôrkou, vyhĺbenou v stene vstupného dielu a jej tesniacou hranou, pričom uzavieracie teleso spätného ventilu je v osi rotačnej symetrie posuvne uložené na vodiacom čape vstupného dielu. Na vstupnom diely sú vytvorené radiálne výstupné rebrá so zošikmenými výstupnými opornými hranami a s vodiacim čapom. Na vstupnom diele sú vytvorené rebrá so zošikmenými dosadacími hranami. Uzavieracie teleso pozostáva z lievikovitej časti, ktorá je v pozdĺžnej osi o patrená rúrkovým vodidlom, ktoré je uzavreté dnom, pričom rúrkové vodidlo j c posuvne usporiadané na vodiacom čape a pritom najväčší priemer lievikovitej časti uzavieracieho telesa je menší než najväčší priemer vnútorného priestoru vstupného dielu a vnútorného priestoru výstupného dielu. Tesniacu hranu statora vstupného dielu tvorí vrub prstencového tvaru. Uzavieracie teleso má v oblasti hrany svojej lievikovitej časti vytvorený kužeľový prstenec, zhotovený z elastického polyméru. Tesniaca hrana steny vstupného dielu a/alcbo uzavieracieho telesa sú zhotovené z elastického polyméru.

Absencia membrán a pružín, ktoré bývajú najčastejším zdrojom nežiaducich zmien funkčných parametrov a porúch spätného ventilu, je nahradená pri tomto ventile konštrukciou statora. Ohyb prúdu vzduchu okolo vonkajšej hrany uzavieracieho telesa z hľadiska aerodynamického spôsobuje, že odpor kladený prúdením je v priepustnom smere menší než v uzavieracom stave. Rozdielna hodnota odporu prúdenia sa dosahuje v statore, v ktorom podobne ako v rozvádzačom kole v plynovej turbíne sa dosahuje ohyb plynného prúdu v závislosti od smeru nátoku. Stator pri tejto konštrukcii spôsobuje ohyb prúdu vzduchu do protismeru, nakoľko do statora prúdi vzduch pri uzavieracom postavení a v jeho priestore dochádza k nárastu tlaku. Tento tlakový prírastok spôsobuje, že membrána sa presúva do tesniaceho sedla a uzaviera ventil. Keď prúdenie postupuje v priepustnom smere, dostáva sa vzduch v komôrke statora iba do rotácie a vzniká vzduchový valec, rotujúci v smere prúdenia spôsobujúci len malý odpor. Dochádza k tomu preto, lebo pri prúdení v uzavieracom smere tlak narastá na vnútornej strane lievika, ktorý pohybuje uzavieracím telesom do polohy uzavretý.

Toto usporiadanie je potrebné preto, aby na funkciu spätného ventilu nemusela byť uvažovaná pružná a vratná sila materiálu membrány. Pri zvláštnom prevedení spätného ventilu podľa vynálezu je možné, aby uzavieracie teleso bolo vyrobené z tuhého materiálu a hranu statora, ktorú musí uzavieracie teleso utesňovať, bude potom možné vyrobiť z elastického materiálu. Týmto opatrením sa ešte lepšie potlačia zmeny rozmerov, spôsobené napučením. Rovnako sa z elastického materiálu môže zhotoviť iba obvodová časť uzavieracieho telesa a zvyšok lievika, ako aj rúrkové vodidlo zase zhotoviť z materiálu, ktorý nemusí byť nutne elastomér,

Ďalšou výhodou uzavieracieho rúrkového vodíka uzavieracieho telesa je jeho nenáchylnosť k napučaniu, čo pri rozmerových zmenách znemožňuje, aby došlo k vzniku prieseku pozdĺž vedenia. Lievikovitý tvar uzavieracieho telesa má ďalej tú prednosť, že vytvára na statore prídavný odpor, závislý od smeru prúdenia, čím podporuje zlepšenú funkciu ventilu. Ďalšia výhoda lievikovitého uzavieracieho telesa spočíva v tom, že na rozdiel od plochých membrán pôsobí napučanie viac na zmeny vrcholového uhla, než na zborenie v rovine tesniacej línie. Zmeny vrcholového uhla lievika možno eliminovať potrebnou vôľou medzi dosadacou plochou a uzavieracím telesom, zatiaľ čo deformácia plochy nutne vedie k netesnostiam v uzavieracej polohe. Ďalej je zrejmé, že vedenie uzavieracieho telesa na čape s malým priemerom umožňuje lepšie vystredenie, než je tomu pri vedení na vnútornom obvode. Uzavieracie teleso aj pri značnom napučaní nemá sklon k uviaznutiu.

Spätný ventil podľa vynálezu a najmä jeho uzavieracie teleso sú zhotovené z termoplastických polymérov a najmä takých, ktoré pochádzajú z rovnakej skupiny po lymérov. Použitý druh polymérov patrí do skupiny polyamidov, pololefínov alebo polyesterov. Tieto látky sú skutočne pružné len v malej deformačnej oblasti, čo však pri ventiloch podľa tohto vynálezu postačuje, pretože uzavieracie teleso musí vyrovnávať iba nerovinnosť tesniaceho sedla a iné deformácie neprichádzajú do úvahy. Tieto látky pochádzajú z toho istého typu materiálu ako tie, ktoré sa používajú na prívody k spätnému ventilu. Spätný ventil tak predstavuje zvlášť výhodné riešenie aj z hľadiska racionálnej náhrady a neskoršej recyklácie.

Vo variantnom usporiadaní je uzavieracie teleso zhotovené z tuhého materiálu a tesniaca hrana na statore je z elastického polyméru. Združeným vstrekovým liatím možno napríklad na stator naniesť elastickú tesniacu reznú hranu, pričom uzavieracie teleso zhotovené z tuhého materiálu, vykazuje zvýšenú odolnosť proti napučaniu. Rovnako možno uvažovať o tom, že by metódou združeného vstrekového liatia bola vyrobená len tá oblasť uzavieracieho telesa, ktorá musí byt tesnená a zostatková časť telesa by pozostávala z tuhého materiálu.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Podstata vynálezu je bližšie objasnená v ďalšom opise s odkazom na pripojené výkresy, na ktorých predstavuje obr. 1 spätný ventil v otvorenej polohe, obr. 2 spätný ventil v uzatvorenej polohe, obr. 3 výstupný diel ventilu obr. 4, uzavieracie teleso, obr. 5 vstupný diel ventilu, obr. 6 pohľad na vnútornú stenu vstupného dielu, obr. 7 pohľad na vnútornú stenu výstupného dielu, obr. 8 prúdenie vzduchu okolo hrany uzavieracieho telesa v priepustnom stave, obr. 9 prúdenie v statore pri uzavretej polohe ventilu, obr. 10 uzavieracie teleso v uzavretej polohe a obr. 11 variantné prevedenie spätného ventilu s uzavieracím telesom, zhotoveným z tuhého materiálu a s elastickou tesniacou hranou statora.

Príklad uskutočnenia vynálezu

Obr. 1 znázorňuje spätný ventil v otvorenej polohe. Uzavieracie teleso 30 je vplyvom prúdenia plynu pritlačované na dosadaciu hranu 13 výstupného dielu 11, z ktorého vystupuje plynový prúd výstupom 10.

Obr. 2 znázorňuje spätný ventil v uzavretej polohe. Uzavieracie teleso 30 je vplyvom tlaku na strane výstupu 10, ktorý je proti vákuu na vstupe 40 vyšší, pritlačované k vstupnému dielu 41 a utesňuje ho na tesniacej hrane 51 statora 50.

Obr. 3 znázorňuje výstupný diel 11. Výstupné rebrá 12 sú vybavené vodiacim čapom 14 pre uzavieracie teleso 30. Výstupná oporná hrana 13 týchto výstupných rebier 12 má približne rovnaký sklon ako lievikovité uzavieracie teleso 30 na svojom vnútornom povrchu 34, takže uzavieracie teleso 30 sa v otvorenej polohe ventilu môže oprieť o tieto výstupné rebrá 12. Medzi vystupujúcimi rebrami 12 sú ponechané voľne priepustné priestory 16 na prechod prúdenia. Obe polovice telesa ventilu, vstupný diel 41 a výstupný diel 11 sú skonštruované tak, aby mohli byť zhotovené postupom vstrekového liatia, pomocou jednoduchého náradia a jedným postupovým krokom. Stykový spoj 15 je riešený tak, aby mohol byť spojený s druhým dielom ventilového telesa rotačným zváraním, zváraním pomocou ultrazvuku alebo iným vhodným spôsobom.

Obr. 4 znázorňuje uzavieracie teleso 30 s lievikovitou časťou 31, ktorá je opatrená rúrkovým vodidlom 32, ktoré je na konci uzatvorené dnom 33. Uzavieracie teleso 30 vytvára stykovú líniu 36 kruhového tvaru. Uhol sklonu vstupnej dosadacej plochy 35 sa zhoduje s uhlom sklonu výstupnej dosadacej hrany 43.

Obr. 5 znázorňuje vstupný diel 41 ventilového telesa. Tesniaca hrana 51 statora 50 má priemer menší ako je priemer vstupnej stykovej čiary 36 uzavieracieho telesa 30, ktoré tak spoľahlivo tesní na tesniacej hrane 51. Stator 50 spolu s vnútornou stenou 47 vytvárajú komôrku 52. Výstupné dosadacie hrany 43 vstupných rebier 42 ležia nepatrne hlbšie, než tesniaca hrana 51 a dodatočne podopierajú lievikovitú časť 31 uzavieracieho telesa 30 pri väčších prítokoch. Uhol výstupných dosadacích hrán 43 je približne rovnaký ako uhol lievikovitej časti 31, pričom sa prihliada k možným zmenám uhla vplyvom napučania, ovplyvneného voľbou použitého materiálu. Pri predĺžení vstupných rebier 42 pre vstup 40 prúdenia k vnútorným hranám 44 vstupných rebier 42 sa ponecháva voľný priestor, ktorý je v priemere väčší, ako vnútorný priemer rúrkového vodidla 32 uzavieracieho telesa 30 tak, že rúrkové vodidlo 32 sa hladko vedie po vodiacom čape 14. Aj vstupný diel 41 je navrhnutý tak, aby mohol byť pri vstrekovanom liatí zhotovený jediným postupovým krokom.

Obr. 6 je pohľad do vstupného dielu 41 v axiálnom smere. Medzi vstupnými rebrami 42 zostávajú vnútorné priepustné priestory 46 na prechod prúdenia.

Obr. 7 je axiálny pohľad do vnútra výstupného dielu 11. Jeho výstupné rebrá 12 sú vybavené vodiacou osou 14. Medzi výstupnými rebrami 12 sú ponechané priepustné priestory 16 na prechod prúdenia.

Obr. 8 znázorňuje stav prúdenia 60 v priepustnej polohe ventilu, ktoré obteká hranu 37 uzavieracieho telesa 30 a plynné médium v komôrke 52 sa dostáva do cirkulačného prúdenia 61.

Obr. 9 predstavuje situáciu pri zmene prúdenia z prietokovej polohy ventilu do polohy uzatvorený. Prúdenie 62 sa ohýba pri vratnej stene 55 a opúšťa stator 50 v smere výstupu 57, ktorý je orientovaný proti smeru prúdenia 62, vznikajúceho pri uzavieracej polohe ventilu, takže odpor k obtekaniu hrany 37 uzavieracieho telesa 30 narastá. Pri tomto odpore vzniká tlakový spád medzi oboma stranami uzavieracieho telesa 30, ktoré sa pohybuje v smere 64 tlakového spádu k miestu s nižším tlakom.

Obr. 10 znázorňuje konečne uzavieracie teleso 30, pritlačované tlakom 63 do uzavieracieho postavenia.

Obr. 11 znázorňuje variant spätného ventilu, vytvoreného podľa vynálezu, v ktorom je uzavieracie teleso 74 zhotovené z tuhého materiálu, nie z elastomérov. Naproti tomu tesniaca hrana 71 tohto variantu statora 70 je zhotovená z elastického materiálu. Dnešné výrobné postupy umožňujú nanášať takúto tesniacu hranu jediným postupom pri vstrekovom liatí bez dodatočného opracovania. Drážka 72, znázornená na príklade, zvyšuje pritom dotykové plochy oboch materiálov, na ktorých navyše vzniká tvarový styk.

Claims (7)

1. Spätný bezmembránový a bezpružinový ventil na plynné médiá plastových hmôt, odolných proti napučaniu najmä pôsobením uhľovodíkov, napríklad polymérových materiálov, pozostáva zo vstupného a výstupného dielu, v ktorom je vytvorený vnútorný priepustný priestor prispôsobený tvarovo na uloženie uzavieracieho telesa rotačného tvaru, ktoré je axiálne prestaviteľné v pozdĺžnej osi súosovo uloženého vstupného a výstupného dielu spätného ventilu, vyznačujúci sa t ý m , že v oblasti najväčšieho priemeru vnútorného priepustného priestoru (46) vstupného dielu (41) je usporiadaný stator (50) spätného ventilu, tvorený komôrkou (52), vyhĺbenou v stene (47) výstupného dielu (41) a jej tesniacou hranou (51), pričom uzavieracie teleso (30) spätného ventilu je v osi rotačnej symetrie posuvne uložené na vodiacom čape (14) vstupného dielu (41).

2. Spätný ventil podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že na výstupnom diele (11) sú vytvorené radiálne výstupné rebrá (12) so zošikmenými výstupnými opornými hranami (13) a vodiacim čapom (U).

3. Spätný ventil podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že na vstupnom diele (41) sú vytvorené vstupné rebrá (42) so zošikmenými výstupnými dosadacími hranami (43).

4. Spätný ventil podľa nároku laž 3, vyznačujúci sa tým, že uzavieracie teleso (30) pozostáva z lievikovitej časti (31), ktorá je v pozdĺžnej osi opatrená rúrkovým vodidlom (32), ktoré je uzatvorené dnom (33), pričom rúrkové vodidlo (32) je posuvne usporiadané na vodiacom čape (14) a najväčší priemer lievikovitej časti (31) uzavieracieho telesa (30) je menší než najväčšie priemery vnútorného priepustného priestoru (46) vstupného dielu (41) a priepustného priestoru (16) výstupného dielu (11).

5. Spätný ventil podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že tesniacu hranu (51) statora (50) vstupného dielu (41) tvorí vrub prstencového tvaru.

6. Spätný ventil podľa nároku l,4a5,vyznačujúci sa tým, že uzavieracie teleso (30) má v oblasti hrany (37) svojej lievikovitej časti (31) vytvorený kužeľový prstenec z elastického polyméru.

7. Spätný ventil podľa nároku l,4a5,vyznačujúci sa tým, že tesniaca hrana (51) vnútornej steny (47) vstupného dielu (41) a/alebo uzavieracie teleso (30) sú z elastického polyméru.