SK25499A3

SK25499A3 - Phosphinic acid amides as matrix metalloprotease inhibitors

Info

Publication number: SK25499A3
Application number: SK254-99A
Authority: SK
Inventors: Stanislaw Pikul; Kelly L Mcdow-Dunham; Biswanath De; Yetunde O Taiwo
Original assignee: Procter & Gamble
Priority date: 1996-08-28
Filing date: 1997-08-22
Publication date: 2000-03-13
Also published as: PE107698A1; RU2170232C2; AU732653B2; AU4153197A; TW518338B; NZ334258A; US5830915A; BR9713182A; WO1998008853A1; ID18145A; ZA977700B; CN1228780A; KR20000035925A; HUP9903916A2; PL331854A1; DK0925303T3; EP0925303B1; TR199900399T2; DE69716619D1; HUP9903916A3

Description

Zlúčeniny na báze amidov kyseliny fosfínovej ako inhibítory metaloproteáz medzibunkovej hmoty, spôsob ich prípravy a ich použitie ako liečiv

Oblasť techniky

Tento vynález opisuje prípravky použiteľné na liečbu chorôb spôsobených aktivitou metaloproteáz, konkrétne potom metaloproteáz s obsahom zinku.

Doterajší stav techniky ‘ Pôsobením značného počtu štruktúrne podobných metaloproteáz (MP) dochádza k poškodeniu štruktúrnych proteínov. Tieto metaloproteázy často pôsobia na medzibunkovú hmotu a sú zodpovedné za poškodenie a pretvorenie tkanív. Tieto proteíny sú označované ako metaloproteázy alebo MP. Existuje niekoľko podobných rodín MP, klasifikovaných podľa sekvenčnej homológie. Niektoré rodiny známych MP tak, ako ich príklady, sú opísané v prihláške.

Tieto MP zahŕňajú aj tzv. metaloproteázy medzibunkovej hmoty (Matrix-metaloproteases) MMP, zinkové metaloproteázy, rad na membránu viazaných metaloproteáz, enzýmov, ktoré slúžia na konverziu TNF, enzýmov, ktoré konvertujú angiotenzín (ACE), dizintegrínov, vrátane ADAM (viď. Wolfsberg a kol., 131 J. Celí Bio. 275-78, apríl 1995) a enkefalináz. Príklady MP môžu byť kolagenáza z ľudských kožných fibroblastov, gelatináza z ľudských kožných fibroblastov, kolagenáza z ľudských slín, agrekanáza, gelatináza a ľudský stromelyzín. Kolagenáza, -C stromelyzín, agrekanáza a podobné enzýmy sú pravdepodobne dôležité na prejavy symptómov radu chorôb.

Potenciálne terapeutické indikácie inhibítorov MP boli už opísané v literatúre. Napríklad v U. S. Patent 5 506 242 (Ciba Geigy Corp.), U. S. Patent 5 403 952 (Merck & Co.), PCT publikovaná prihláška WO 96/06074 (British Bio Tech Ltd.), PCT zverejnená prihláška WO 96/00214 (Ciba Geigy), WO 95/35275 (British Bio Tech Atd.), WO 95/35276 (British Bio Tech Atd.),

WO

95/33731

95/32944

WO

95/29892

95/23790 (Hoffman-LaRoche), WO 95/33709 (Hoffman-LaRoche)

Tech Atd.), WO 95/26989 (Merck)

WO 95/24921 (Inst. Opthalmology)

WO 95/22966 (British Bio (DuPont Merck) (SmithKline winthrop), Tech Atd.) , (British Bio

Beecham), WO 95/22966 (Sanofi WO 95/19965 (Glycomed), WO 95/19956 (British Bio WO 95/19957 (British Bio Tech Atd.), WO 95/19961 Tech Atd.), WO 95/13289 (Chiroscience Atd.),

WO 95/12603 (Syntex), WO 95/09633 (Florida State University),

WO 95/09620 (Florida State University), WO 95/04033 (Celltech),

WO 94/25434 (Celltech),

WO 94/25435 (Celltech), WO 93/14112 (Merck), WO 94/0019 (Glaxo), WO 93/21942 (British Bio Tech

Atd.), WO 92/22523 (Res. Corp. Tech Inc.), WO 94/10990 (British Bio Tech Atd.), WO 93/09090 (Yamanouchi) a britské patenty GB 2282598 (Merck) a GB 2268934 (British Bio Tech Atd.), publikované európske patentové prihlášky EP 95/684240 (Hoffman LaRoche), EP 574758 (Hoffman LaRoche), EP 575844 (Hoffman Laľloche) , publikované japonské prihlášky JP 08053403 (Fujusowa Pharm. Co. Ltd.), JP 7304770 (Kanebo Atd.) a Bird a kol. J.

Med. Chem. Vol. 37, str. 158-69 (1994). Príklady potenciálneho terapeutického použitia inhibitorov MP môžu byť reumatoidná artritída (Mullins D. E. a kol., Biochim. Biophys. Acta (1983) 695: 117-214), osteoartritída (Henderson B. a kol., Drugs of the Future (1990) 15: 495-508), metastázujúce nádorové ochorenia (Ibid, Broadhurst, M. J. a kol., európska patentová prihláška 276 436 (publikovaná 1987), Reich R. a kol., 48 Cancer Res. 3307-3312 (1988)) a rad rôznych ulcerácií a ulceratívnych porúch tkanív. Napríklad, ulceratívne poruchy sa môžu v pokožke objaviť ako dôsledok poleptania zásaditým roztokom, alebo ako dôsledok infekcie Pseudomonas auerginosa, Acanthamoeba, Herpes simplex vírusu a vírusu vakcínie.

Inými príkladmi podmienok charakterizovaných nežiaducimi účinkami metaloproteáz vrátane napríklad periodontálna choroba, epidermolysis bullosa, horúčka, zápal a skleritída (Cf. DiCicco a kol., WO 95/29892, podané v decembri 1995).

Vzhľadom na účasť týchto metaloproteáz v prejavoch radu chorôb, sa urobil celý rad pokusov pripraviť inhibítory týchto enzýmov. Značné množstvo ich je opísané v literatúre. Napríklad v U. S. Patent No. 5 183 900 podaný 2. februára 1993 Galardym,

-3 U. S. Patent No. 4 996 358 podaný 26. februára 1991 Handom a kol., U. S. Patent No. 4 771 038 podaný 13. septembra 1988 Wolaninom a kol., U. S. Patent No. 4 743 587 podaný 10. mája 1988 Dickensom a kol., európska patentová prihláška No. 575 844 podaná 29. decembra 1993 Broadhurstom a kol., PCT patentová prihláška No. WO 93/09090, podaná 13. mája 1993, Isomurom a kol., PCT patentová prihláška 92/17460 podaná 15. októbra 1992 Markwelom a kol., európska patentová prihláška No. .498 665, podaná 12. augusta 1992 Beckettom a kol.

Aj keď bolo opísané široké spektrum inhibitorov, stále pretrváva potreba prípravy dostatočne účinného inhibítora metaloproteáz medzibunkovej hmoty, použitelného pri liečbe chorôb. Je totiž výhodné inhibovať tieto metaloproteázy v rámci liečby chorôb spojených s nežiadúcou aktivitou týchto enzýmov. Aj keď bolo opísané široké spektrum inhibitorov, stále pretrváva potreba prípravy dostatočne účinného inhibítora metaloproteáz medzibunkovej hmoty, použitelného pri liečbe týchto chorôb.

Podstata vynálezu

Predmetom navrhovaného vynálezu je opísať účinné inhibítory metaloproteáz. Ďalším predmetom navrhovaného vynálezu je opísať farmaceutický prípravok, ktorý obsahuje tieto inhibítory. Posledným predmetom vynálezu je opísať spôsob liečby chorôb spôsobených metaloproteázami. Navrhovaný vynález opisuje Látky, ktoré sú použitelné ako inhibítory metaloproteáz medzibunkovej hmoty, a ktoré sú účinné v liečebných podmienkach, charakterizovaných znížením aktivity týchto enzýmov. Konkrétne, navrhovaný vynález opisuje látky, ktoré št:u.:túrou zodpovedajú všeobecnému vzorcu (I)

HO (D kde

-4R¹ je vodík, alkyl, arylalkyl, heterocyklický alkyl, alkoxyalkyl, arylalkoxyalkyl alebo alkyltioalkyl,

R' je vodík, alkyl, arylalkyl, heterocyklický alkyl, alkoxyalkyl, arylalkoxyalkyl alebo alkyltioalkyl,

R^? je alkyl, cykloalkyl, karbocyklický alebo heterocyklický aryl, hydroxyalkyl, alkoxyalkyl alebo aminoalkyl,

R⁴ je karbocyklický alebo heterocyklický aryl.

Alebo optický izomér, diastereomér alebo enantiomér, alebo farmaceutický prijateľná sol, biohydrolyzovateľný alkoxyamid, esteralkoxyamid alebo imid.

Uprednostňovaný variant R⁴ je fenyl a substituovaný fenyl. Uprednostňovaná substitúcia na R⁴ je vedia miesta napojenia na molekulu alebo oproti nej (t.j., keď R⁴ je fenyl, potom ide o pozíciu 2 a/alebo 4) . Uprednostňovaná substitúcia fenylu je halogénový prvok, alkyl, alkoxyl, nitroskupina, kyanoskupina a pod. Uprednostňovaný variant R³ je alkyl, najlepšie potom Ci-C; alkyl. Uprednostňovaný variant R³ je vodík alebo alkyl, lepšie potom vodík alebo Ci-C^ alkyl. Uprednostňovaný variant R¹ je vodík alebo alkyl, arylalkyl, lepšie potom Ci-C₆ alkyl alebo aryl (C1-C2) alkyl.

Tieto látky majú schopnosť inhibovať aspoň jednu metaloproteázu prítomnú v medzibunkovej hmote cicavcov. Vzhľadom na to je ďalším aspektom navrhovaného vynálezu opísať farmaceutický prípravok, ktorý obsahuje látky podľa všeobecného vzorca (I) a spôsoby liečby chorôb, charakterizovaných aktivitou metaloproteáz medzibunkovej hmoty s použitím týchto látok alebo farmaceutických zmesi, ktoré obsahujú.

Aktivita metaloproteáz medzibunkovej hmoty v konkrétnom nežiadúcom mieste (napríklad orgán alebo niektorý typ buniek) sa môže ovplyvniť pomocou konjugátu látky podľa navrhovaného vynálezu a smerovacej štruktúry špecifickej pre konkrétny znak danej lokácie, ako je napríklad protilátka, jej fragment, alebo ligand receptora. Metódy prípravy konjugátu sú veľmi dobre známe v súčasnom stave techniky.

Vynález tiež opisuje rad ďalších procesov, ktoré sa týkajú jedinečných vlastností týchto látok. Teda, ďalší aspekt navrhovaného vynálezu je zameraný na látky podľa všeobecného vzorca (I) naviazané na tuhý nosič. Tieto konjugáty sa môžu použiť ako afinitná kolóna na prečisťovanie požadovaných metaloproteáz medzibunkovej hmoty.

Ďalší aspekt vynálezu je zameraný na látky podľa všeobecného vzorca (I) konjugované so značiacou molekulou. Na naviazanie látky podľa navrhovaného vynálezu na aspoň jeden typ metaloproteázy medzibunkovej hmoty, sa môže značka použiť na detekciu prítomnosti relatívne vysokých hladín metaloproteázy medzibunkovej hmoty a to ako v in vivo, tak v in vitro bunkovej kultúre.

Navyše sa látky podľa všeobecného vzorca (I) môžu naviazať na nosič, ktorý umožní použitie týchto látok v imunizačných protokoloch na prípravu protilátok špecificky imunoreaktívnych s látkami podľa navrhovaného vynálezu. Typické metódy naväzovania sú známe v súčasnom stave techniky. Tieto protilátky sú potom použiteľné ako na terapiu, tak na monitorovanie množstva inhibítorov.

Látky podľa navrhovaného vynálezu sú inhibítory metaloproteáz prítomných v medzibunkovej hmote cicavcov. Ide o látky podľa všeobecného vzorca (I) alebo ich farmaceutický prijateľných solí, biohydrolyzovateľných alkoxyamidov, acyloxyamidov, alebo imidov.

Definície použitých termínov

Acyl alebo karbonyl sú opisované ako radikály vzniknuté odstránením hydroxylovej funkčnej skupiny z karboxylovej kyseliny (t.j. R-C(=O)-). Uprednostňovanou acylovou skupinou je napríklad acetyl, formyl a propionyl.

Acyloxy je kyslíkový radikál, ktorý má acylový substituent (t.j. -O-acyl), napríklad -0-C(=0)-alkyl.

Alkoxyalkyl je acylový radikál (—C(=0)) s alkoxy suosĽituentom (t. j. -0-R), napríklad -C(=0)-O-alkyl. Taký radikál sa potom označuje ako ester.

-6Acylamino je aminoradikál s acylovým substituentom (t.j. -N-acyl) napríklad -NH-C(=0)-alkyl.

Alkenyl je nesubstituovaný alebo substituovaný uhľovodíkový radikál, ktorý má od 2 do 15 atómov uhlíka, lepšie potom od 2 do 10 atómov uhlíka a najlepšie potom od 2 do 8, okrem výnimiek, ktoré sú označené. Alkenylové substituenty majú aspoň jednu dvojitú väzbu (napríklad vinyl, alyl a butenyl).

Alkinyl je nesubstituovaný alebo substituovaný uhľovodíkový radikál, ktorý má od 2 do 15 atómov uhlíka, lepšie potom od 2 do 10 atómov uhlíka a najlepšie potom od 2 do 8, okrem výnimiek, ktoré sú označené. Alkenylové substituenty majú aspoň jednu trojitú väzbu medzi dvomi uhlíkami.

Alkoxy je kyslíkový radikál s uhľovodíkovým sub.'ľtituentom, kde uhľovodíkový reťazec je alkyl alebo alkenyl (t.j. -O-alkyl alebo -0-alkenyl). Uprednostňovanou alkoxyskupinou je napríklad metoxy, etoxy, propoxy a alyloxy.

Alkoxyalkyl je nesubstituovaná alebo substituovaná alkylová skupina substituovaná alkoxylovou skupinou (t. j. alkyl-O-alkyl). Uprednostňuje sa, pokiaľ má alkyl od 1 do 6 atómov uhlíka, lepšie potom od 1 do 3 atómov uhlíka a alkoxyl má od 1 do 6 atómov uhlíka, lepšie potom od 1 do 3 atómov uhlíka.

Alkyl je nesubstituovaný alebo substituovaný nasýtený uhľovodíkový radikál, ktorý má od 1 do 15 atómov uhlíka, lepšie potom od 1 do 10 atómov uhlíka, najlepšie potom od 1 do 4 atómov uhlíka, okrem výnimiek, ktoré sú označené. Uprednostňovanou alkylovou skupinou je napríklad substituovaný alebo nesubstituovaný metyl, etyl, propyl, izopropyl a butyl.

Spiro cyklus alebo spirocyklický tak, ako sa tu používa, opisuje cyklickú skupinu, ktorá má spoločný uhlík s iným cyklom. Táto cyklická skupina môže byť potom zložená celá z uhlíkov alebo môže byť prirodzene heterocyklická. Uprednostňovanými heteroatómami zapojenými do štruktúry heterocyklického spirocyklu sú kyslík, dusík a síra. Spirocykly môžu byť nesubstituovaná alebo substituované. Uprednostňované substituenty sú oxoskupiny, hydroxyl, alkyl, cykloalkyl,

-Ί arylalkyl, alkoxyl, aminoskupina, heteroalkyl, aryloxyl, fúzne cykly (t.j. benzotiol, cykloalkyl, heterocykloalkyl, benzimidazolyl, pyridyltiol atď., ktoré môžu byť tiež substituované) a pod. Navyše heteroatôm v heterocykle môže byť v oripade, že to jeho valencia umožní, substituovaný. Uprednostňovaná veľkosť spirocyklického cyklu je 3 až 7 spojených kruhov.

Alkylén opisuje alkyl, alkenyl alebo alkinyl, ktoré sú diradikálne, lepšie ako radikálne.

Heteroalkylén je teda podobne definovaný ako (diradikálny) alkylén, ktorý má heteroatôm vo svojom reťazci.

Alkylamino je aminoradikál s jedným (sekundárny amín) alebo dvomi (terciálny amin) alkylovými substituentami (t.j. N-alkyl) . Napríklad metylamino (-NHCHj), dimetylamino (N(CH₅)_·), metyletylamino (-N (CH₃) CH_;CH₃) .

Aminoacyl je acylový radikál, ktorý má amino substituent (t.j. -C(=O)-N), napríklad -C(=O)-NH₂. Aminoskupina aminoacylového zvyšku nie je substituovaná (t.j. primárny amín) alebo je substituovaná jednou (t.j. sekundárny amín) alebo dvomi (t.j. terciálny amín) alkylovými skupinami.

Aryl je aromatický karbocyklický radikál. Uprednostňovanou arylovou skupinou môže byť napríklad fenyl, tolyl, xylyl, kumenyl, naftyl, bifenyl a fluorenyl. Tieto skupiny môžu byť substituované alebo nesubstituované.

Arylalkyl je alkylový radikál substituovaný arylovou skupinou. Uprednostňovanou arylalkylovou skupinou môže byť naniíklad benzyl, fenyletyl a fenylpropyl. Tieto skupiny môžu byť SLbstituované alebo nesubstituované.

Arylalkylamino je amínový radikál substituovaný arylalkylovou skupinou (t.j. -NH-benzyl). Tieto skupiny môžu byť substituované alebo nesubstituované.

Arylamino je amínový radikál substituovaný arylovou skupinou (t. j. -NH-aryl) . Tieto skupiny môžu byť substituované alebo nesubstituované.

-8Aryloxy je kyslíkový radikál, ktorý má arylový substituent (t.j. -O-aryl). Tieto skupiny môžu byť substituované alebo nesubstituované.

Karbocyklický cyklus je nesubstituovaný alebo substituovaný, nasýtený, nenasýtený, alebo aromatický uhľovodíkový cyklický radikál. Karbocyklické cykly môžu byť monocyklické alebo fúzne, spojené mostom alebo môžu tvoriť sp.rupolycyklický systém. Monocyklické karbocyklické cykly budú celkom obsahovať od 4 do 9 atómov, lepšie potom od 4 do 7 atómov. Polycyklické karbocyklické cykly obsahujú od 7 do 17 atómov, lepšie potom od 7 do 12 atómov. Uprednostňované polycyklické systémy obsahujú 4-, 5-, 6- alebo 7- cyklov spojených s 5-, 6- alebo 7- spojenými cyklami.

Karbocyklický alkyl je nesubstituovaný alebo substituovaný alkylový radikál substituovaný karbocyklickým cyklom. Pokiaľ nie je definované inak, je karbocyklický cyklus väčšinou aryl alebo cykloalkyl, lepšie potom aryl. Uprednostňovanou karbocyklickou alkylovou skupinou je napríklad ben^yl, fenyletyl a fenylpropyl.

Karbocyklický heteroalkyl je nesubstituovaný alebo substituovaný heteroalkylový radikál substituovaný karbocyklickým cyklom. Pokiaľ nie je špecifikované inak, je karbocyklický cyklus predovšetkým aryl alebo cykloalkyl, lepšie potom aryl. Heteroalkyl je predovšetkým 2-oxopropyl, 2-oxoetyl, 2-tiopropyl, 2-tioetyl.

Karboxyalkyl je nesubstituovaný alebo substituovaný alkylový radikál substituovaný s karboxy (-C(=O)OH) skupinou. Napríklad -CH;-C (=0) OH.

Cykloalkyl je nasýtený karbocyklický radikál. Up^rf. dnostňovanou cykloalkylovou skupinou je napríklad cyklopropyl, cyklobutyl a cyklohexyl.

Cykloheteroalkyl je nasýtený heterocyklický kruh. Uprednostňovanou cykloheteroalkylovou skupinou je napríklad morfolinyl, piperidinyl, piperazinyl, tetrahydrofuryl a hydantoinyl.

-9Spojené cykly sú cyklické molekuly, ktoré sú navzájom spojené tak, že majú spoločné dva atómy. Jedna cyklická skupina môže byť spojená s jedným alebo viacerými ďalšími cyklami. Do tejto skupiny patria napríklad heteroaryly, aryly, heterocyklické radikály a pod.

Heterocyklický alkyl je alkylový zvyšok substituovaný heterocyklickou skupinou. Heterocyklické skupina je najmä heteroaryl alebo cykloheteroaryl, lepšie potom heteroaryl. Uprednostňovaný heterocyklický alkyl je najmä Ci-Cj alkyl s napojeným uprednostňovaným heteroarylom. Najlepšie potom ak ide napríklad o pyridylalkyl a pod.

Heterocyklický heteroalkyl je nesubstituovaný alebo substituovaný radikál substituovaný heterocyklickou skupinou. Heterocyklické skupina je v tomto prípade najmä aryl alebo cykloheteroalkyl, lepšie potom aryl.

Heteroatóm je atóm dusíka, síry alebo kyslíka. Skupina s obsahom jedného alebo viacerých heteroatómov môže obsahovať rozdielne heteroatómy.

Heteroalkenyl je nesubstituovaný alebo substituovaný nenasýtený radikál s obsahom od 3 do 8 jednotiek, ktoré pr.;ustavujú atómy uhlíka a jeden alebo dva heteroatómy. Reťazec obsahuje aspoň jednu dvojitú väzbu medzi dvomi uhlíkami.

Heteroalkyl je nesubstituovaný alebo substituovaný nasýtený radikál s obsahom od 2 do 8 jednotiek, ktoré predstavujú atómy uhlíka a jeden alebo dva heteroatómy.

Heterocyklické skupina je nesubstituovaná alebo substituovaná, nasýtená, nenasýtená alebo aromatická cyklická skupina, ktorá obsahuje atómy uhlíka a jeden alebo viacero heteroatómov vnútri cyklu. Heterocyklické skupiny sú monocyklické alebo spojené, napojené mostíkom alebo spiropolycyklické systémy cyklov. Monocyklické heterocyklické skupiny obsahujú od 3 do 9 atómov, lepšie potom od 4 do 7 atómov. Polycyklické skupiny obsahujú od 7 do 17 atómov, lepšie potom od 7 do 13 atómov.

Heteroaryl je aromatická heterocyklické skupina, buď monocyklického alebo bicyklického radikálu. Uprednostňované he.eroarylové skupiny sú napríklad tienyl, furyl, pyrolyl, pyridinyl, pyrazinyl, tiazolyl, pyrimidinyl, quinolinyl, tetrazolyl, benzotiazolyl, benzofuryl, indolyl a pod. Tieto skupiny môžu byť substituované alebo nesubstituovaná.

Halo, halogén alebo halid je radikál tvorený atómom chlóru, brómu, fluóru alebo jódu. Uprednostňovanými halidmi sú bróm, chlór a fluór radikály.

Ako sa ďalej uvádza nižšia uhľovodíková skupina (napríklad nižší alkyl) je uhľovodíková skupina, ktorá obsahuje od 1 do 6, lepšie potom od 1 do 4 atómov uhlíka.

Farmaceutický prijateľná soľ je katiónová soľ, vytvorená na Kyslej (napríklad karboxylovej) skupine, alebo aniónovej soli vytvorenej na zásaditej (napríklad amino) skupine. Rad týchto solí je známy v súčasnom stave techniky, ako ich opisuje zverejnená PCT prihláška 87/05297 Johnston a kol., podaná v septembri 1987 (uvedené ďalej ako odkaz). Uprednostňované katiónové soli sú napríklad soli alkalických kovov (ako je sodík a draslík) a soli kovov alkalických zemín (ako je horčík a vápnik) a organické soli. Uprednostňované aniónové soli sú halidy (napríklad chloridy).

Biohydrolyzovateľný alkoxyamid a Biohydrolyzovateľný acyloxyamid sú amidy kyseliny hydroxámovej, ktoré nemusia nevyhnutne interferovať s inhibičnou aktivitou prípravkov, alebo ktoré sú bežne zmenené in vivo, človekom, alebo zvieracím subjektom tak, aby vznikla aktívna hydroxámová kyselina.

Biohydrolyzovateľný hydroxyimid je imid podľa všeobecného vzorca (I), ktorý neinteeferuje s metaloproteázovou inhibičnou aktivitou týchto látok, alebo ktorý je bežne zmenený in vivo človekom alebo nižším zvieracím subjektom tak, aby vznikla látka podľa všeobecného vzorca (I) . Tieto hydroxyimidy sú látky, ktoré neinterferujú s biologickou aktivitou látok podľa všeobecného vzorca (I) .

Biohydrolyzovateľný ester opisuje ester podľa všeobecného vzorca (I), ktorý neinterferuje s metaloproteázovou inhibičnou aktivitou týchto látok, alebo ktorý je bežne zmenený in vivo zvieracím subjektom tak, aby vznikla aktívna látka podlá všeobecného vzorca (I).

Roztok je komplex tvorený kombináciou rozpustenej látky (napríklad hydroxámová kyselina) a rozpúšťadla (napríklad voda). Viď J. Honig a kol., The Van Nostrand Chemisť Dictionary, str. 650 (1953). Farmaceutický prijateľné rozpúšťadlá použité podľa navrhovaného vynálezu sú tie, ktoré neinterferujú s biologickou aktivitou hydroxámovej kyseliny (napríklad voda, etanol, kyselina octová, N,N-dimetylformamid a ďalšie, ktoré sa môžu ľahko určiť odborníkom v odbore).

Optický izomér, stereoizomér, diastereomér tak, ako sú tu opisované, majú rovnaký význam, ktorý sa bežne v súčasnom stave techniky používa (Cf., Hawleys Condensed Chemical Dictionary, 11. vyd.).

Zobrazenie špecifických vzorcov a ďalších derivátov látok podľa všeobecného vzorca (I) sa nemôžu brať ako obmedzenia tohto vynálezu. Použitie iných použiteľných ochranných skupín, solí atď., je zrejmé každému odborníkovi v odbore.

Ako je definované vyššie a tu použité, substituenty môžu byť samotné substituované. Táto substitúcia môže predstavovať jeden alebo viacero substituentov. Tieto substituenty sú tie, ktoré sú uvedené v C. Hansch and A. Leo, Substituent Constants for Correlation Analysis in Chemistry and Biology (1979), čo je tu uvedené ako odkaz. Uprednostňované skupiny sú napríklad alkyl, alkenyl, alkoxy, hydroxy, oxo, nitro, amino, aminoalkyl (napríklad aminometyl atď.), kyano, halo, karboxy, alkoxyacetyl (napríklad karboetoxy atď.), tio, aryl, cykloalkyl, heteroaryl, heterocykloalkyl (napríklad piperidinyl, morfolinyl, pyrolidinyl atď.), imino, tioxo, hydroxyalkyl, aryloxy, arylalkyl a ich kombinácie. Tak, ako sa tu používa cicavčia metaloproteáza medzibunkovej hmoty opisuje enzým, ktorý obsahuje kovový atóm získaný z tela cicavcov, ktorý je schopný katalyzovať deštrukciu kolagénu, gelatínu alebo proteoglykánu za vhodných reakčných podmienok. Tieto vhodné reakčné podmienky boli opísané v U. S. Pat. No. 4 743 587, ktorý opisuje spôsob podľa Cawston, a kol., Anál Biochem (1979) 99: 340-345, použitie syntetických substrátov opisuje Weingarten, H. a kol.,

- 12 Biochem Biophy Res Conun (1984) 139: 1184-1187. Na analýzu deštrukcie týchto štrukturálnych proteínov sa môže samozrejme použiť akákoľvek štandardná metóda. Tu opisované metaloproteázy medzibunkovej hmoty sú enzýmy, ktoré obsahujú zinok a sú štruktúrne podobné napríklad ľudskému stromelyzinu alebo koiagenáze kožných fibroblastov. Schopnosť navrhovaných látok inhibovať aktivitu metaloproteáz medzibunkovej hmoty sa môže samozrejme testovať metódami opísanými vyššie. Izolované metaloproteázy medzibunkovej hmoty sa môžu použiť na overenie inhibičnej aktivity látok podľa navrhovaného vynálezu, alebo sa môže použiť neprečistený extrakt, ktorý obsahuje široké spektrum enzýmov schopných deštruovať tkanivo.

Látky:

Látky podľa navrhovaného vynálezu sú opísané v opise vynálezu. Uprednostňované látky podľa všeobecného vzorca (I) zahŕňajú:

kde

R¹ je	vodík,	alkyl,	arylalkyl,	heterocyklický	alkyl
alkoxyalkyl,	arylalkoxyalkyl	alebo alkyltioalkyl,
R² je	vodík,	alkyl,	arylalkyl,	heterocyklický	alkyl
alkoxyalkyl,	arylalkoxyalkyl	alebo alkyltioalkyl,
R^? je	vodík,	alkyl,	arylalkyl,	heterocyklický	alkyl
alkoxyalkyl,	arylalkoxyalkyl	alebo alkyltioalkyl, a

R'’ je karbocyklický alebo heterocyklický aryl.

Alebo ich optické izoméry, diastereoméry, enantioméry, farmaceutický prijateľné soli, biohydrolyzovateľné alkoxyamidy, ester, acyloxyamidy alebo imidy.

Príprava látok:

Látky podľa všeobecného vzorca (I) sa môžu pripraviť prostredníctvom celého radu metodik. Výsledná schéma je

- 13 nasledujúca (reprezentatívne príklady sú opísané na prípravu ďalej uvedených látok) .

x

Y r'

IA)

R'Y (0)

O 1

R’

V Jv prrdovícCkí m Nl I·, halo

X Jr prrdoUclkim alkox). hydroxy

NII.OII. Ľóuda

x

R’

7.

(Cl

R*R^J)1OZ » alil* (0)

Látky podľa všeobecného vzorca z látok podľa všeobecného vzorca (A) R' o

ľahšie pripravitelné aminokyseliny, R' 2haloestery a pod. Pre látky podlá všeobecného vzorca (A) je Y predovšetkým aminoskupina, ktorá reaguje s látkou (B), kde Y je halo alebo vhodná disociačná skupina. V prípade, že Y je haloskupina, u látky (A), odborník v odbore okamžite rozozná, že na látke (B) musí byť aminoskupina. Pokiaľ R¹ a R² netvoria jednoduchý reťazec, potom R¹ skupina (B) je zavedená s použitím konvenčných metód. Napríklad, pokiaľ je použitý 2-haloester a R‘ primárna amino zložka za bežných podmienok odstráni halid, alebo keď je použitá aminokyselina, môže reagovať s R¹karbonylovou skupinou ako aldehyd, a teda oxyskupina sa môže redukovať konvenčným spôsobom tak, aby vznikla látka (C). Pokiaľ látka podľa všeobecného vzorca (A) je odvodená od aminokyseliny, môže ísť o 20 bežných aminokyselín, ich deriváty (napríklad sarkozinhydroxyprolin, 2-aminobutyrová kyselina, kyselina pipikolíková a pod.), alebo o akúkoľvek inú D aminokyselinu. Väčšina ich je známa a komerčne dostupná, napríklad od firiem Sigma (St. Louis, MO) alebo Aldrich (Milwaukee, WI) . V prípade, že požadovaný variant R²aminokyseliny nie je bežne dostupný, môže sa pripraviť pomocou radu metód známych v súčasnom stave techniky.

Niekedy môže byť výhodnejšie pripraviť látky podľa všeobecného vzorca (I) s použitím haloesterov alebo kyselín halových prvkov, ktoré sú bežne známe v súčasnom stave * 14 techniky, alebo pomocou veľmi známej metódy (napríklad March, Advanced Organic Chemistry, Wiley Interscience).

Látka R^JR⁴POZ sa pripravila s použitím štandardných technológii. Napríklad PC1._; sa môže alkylovať a/alebo arylovať tak, aby vzniklo RPC1. alebo R'PCl a potom bude reagovať s krátkym alkanolom tak, aby vzniklo R'R⁴POZ.

Ďalšou možnosťou je, pokiaľ R' a R¹ tvoria cyklus, potom látka XC (O) CHR'NH.· bude reagovať za štandardných podmienok tak, aby vznikla látka XC(0)CHR'NA (R'R j P0C1, ktorá umožní vzniknúť:

(III)

Je vhodné, aby (R'R) bol oxymetylén alebo oxyetylén.

Pokiaľ je R^J heterocyklický, spôsob prípravy fosfinyl alebo fosfonyl derivátov je dobre známy v súčasnom stave techniky. Vhodný heterocyklický R'¹ radikál je napríklad 2alebo 3-tienyl, 2- alebo 3-furyl, 4-pyridyl, pyrimidyl a pod.

(R'R·') PO skupina (D) je pripojená s použitím štandardnej fosfói.amidovej chémie, ako je napríklad reakcia aminu s fosforylchloridom v inertnom rozpúšťadle a pod.

Typicky je hydroxámová kyselina pripravená v poslednom kroku pomocou hydroxylaminu s použitím známej metodológie.

Tieto kroky sa môžu upraviť tak, aby sa zvýšil výťažok požadovaného produktu. Odborník v odbore tiež ľahko zvoli vhodné reaktanty, rozpúšťadlá a teplotu, a ďalšie dôležité prvky pre úspešnú syntézu. Pokiaľ určenie optimálnych podmienok atď. je rutinné, je zrejmé, že príprava celého radu látok môže prebehnúť za podobných podmienok a s použitím návodu a schémy uveĽ?nej vyššie.

Východiskové materiály použité v príprave látok podľa navrhovaného vynálezu sú známe, pripravované pomocou známych metód, alebo komerčne dostupné ako východiskové materiály.

- 15Je zrejmé, že odborník v odbore organickej chémie môže ľahko manipulovať štandardnými metódami s organickými látkami bez ďalších pokynov, t.j., že akékoľvek manipulácie s organickými látkami sú bežné a známe v praxi odborníka v odbore. To znamená, nemôže sa to však brať ako obmedzenie, redukcia karbonylov na im zodpovedajúce alkoholy, oxidácia, acylácia, aromatická substitúcia, ako elektrofilná, tak nukleofilná, éterifikácia, esterifikácia, saponifikácia a pod. Príklady týchto reakcií sú opísané v štandardných publikáciách, ako je napríklad March, Advanced Organic Chemistry (Wiley),

B

Carey a Sundberg, Advanced Organic Chemistry (Vol. 2) a

Keeting, Heterocyclic Chemistry (všetkých 17 dielov).

Odborník v odbore môže predpokladať, že niektoré reakcie prebehnú lepšie, pokiaľ iné funkčné skupiny na molekule sú maskované alebo chránené tak, aby sa zabránilo nežiadúcim postranným reakciám a/alebo zvýšeniu výťažku reakcie. Odborník v odbore často používa chránenie skupín tak, aby zvýšil výťažok reakcie a zároveň zabránil nežiadúcim reakciám. Tieto reakcie sú opísané v literatúre a sú dobre známe každému odborníkovi v odbore. Príklady radu týchto manipulácií sa môžu nájsť napríklad v T. Greene, Protecting Groups in Organic Synthesis. Samozrejme, aminokyseliny použité ako východiskové materiály s reaktívnymi postrannými reťazcami sú chránené tak, aby sa zabránilo nežiadúcim postranným reakciám.

Látky podľa navrhovaného vynálezu môžu mať jedno alebo viacero chirálnych centier. Výsledkom je, že sa môže selektívne pripraviť jeden optický izomér, vrátane diastereoméru a enantioméru, skôr ako iný, napríklad chirálnym rozlíšením východiskových materiálov katalyzátormi alebo rozpúšťadlami, alebo sa môžu pripraviť obidva stereoizoméry alebo obidva « optické izoméry, vrátane diastereoméru a enantiomérov spoločne (racemická zmes). Pretože látky podľa navrhovaného vynálezu môžu existovať ako racemická zmes, zmes optických izomérov vrátane diastereomérov a enantiomérov, alebo stereoizomérov, môžu sa separovať s použitím známych metód, ako sú chirálne soli, chirálna chromatografia a pod.

- 16Navyše je známe, že jeden optický izomér, vrátane diastereoméru, enantioméru a stereoizoméru môže' mať značne lenčie vlastnosti ako iný. Teda pri zhrnutí a nárokovaní navrhovaného vynálezu, v prípade, že ide o racemickú zmes, je jasne označené, že sú nárokované obidva optické izoméry, vrátane diastereomérov, enantiomérov, a alebo obidva stereoizoméry oddelené od seba navzájom.

Spôsoby použitia

Funkciou metaloproteáz prítomných v tele je deštrukcia extracelulárnej bunkovej hmoty, ktorá obsahuje extracelulárne proteíny a glykoproteíny. Tieto proteíny a glykoproteíny majú kľúčovú úlohu v udržiavaní veľkosti, tvaru, štruktúry a stability tkaniva v tele. Inhibítory metaloproteáz sú použitelné pri liečbe chorôb spôsobených aspoň čiastočne, deštrukciou týchto proteínov. Je známe, že MP sú nevyhnutnou súčasťou zapojenou pri pretváraní tkanív. Okrem tejto fukncie je známe, že sa zúčastňujú radu telesných porúch, keď spôsobujú:

- deštrukciu tkaniva, vrátane degeneratívnych chorôb, ako je artritída, skleróza multiplex a podobne, alebo metastázovanie a zmenu v pohyblivosti tkanív v tele, pretvorenie tkanív, vrátane fibrotických ochorení, zjazvovania, benígnej hyperplazie a podobne.

Látky podľa navrhovaného vynálezu sú použitelné na liečbu chorôb, porúch a/alebo nežiadúcich prejavov, ktoré sú charakteristické nežiadúcou aktivitou tejto triedy proteáz. Tieto látky sa môžu napríklad použiť na inhibíciu proteáz, ktoré:

deštruujú štruktúrne proteíny (t.j. proteíny, ktoré udržiavajú stabilitu a štruktúru tkanív), interferujú v inter/intracelulárnej signalizácii, vrátane tých zapojených do zvyšovania hladiny cytokínov a/alebo tvorby cytokínov a/alebo zápalu, degradácie tkaniva a ďalších porúch (Mohler KM a kol., Náture 370 (1994), 218-220, Gearing AJH a kol., Náture 370 (1994) 555-557, McGeehan GM a kol., Náture 370 .(1994) 558-561),

- sú pôvodcom procesov, ktoré sú nežiaduce u subjektu/ ktorý sa lieči, ako je napríklad ovplyvnenie procesu maturácie spermií, oplodnenie vajíčok a podobne.

Ako sa tu používa, poruchy viazané na MP alebo choroby viarané na MP sú tie, ktorých prejavom je nežiadúca, alebo zvýšerá aktivita MP, ovplyvnenie biologickej signalizačnej kaskády, ktorá vedie k poruche, alebo symptóm tejto poruchy. Táto väzba MP na chorobu znamená:

- nežiadúcu alebo zvýšenú aktivitu MP ako príčinu choroby alebo jej biologického príznaku, pričom aktivita je zvýšená geneticky, infekciou, autoimúnne, traumou, z biomechanických príčin, životným štýlom (napríklad obezitou) alebo z nejakého iného dôvodu,

- MP je súčasťou pozorovateľných príznakov choroby, alebo poruchy. To znamená, že choroba alebo porucha je merateľná ako miera zvýšenia aktivity MP, alebo vo forme klinického aspektu pozorovateľného ako nechcená alebo zvýšená hladina MP, čo je prejavom choroby. Aktivita MP nemusí byť nevyhnutne hlavným príznakom choroby alebo poruchy,

- nechcená alebo zvýšená aktivita MP je súčasťou biochemickej alebo intracelulárnej kaskády, ktorá vedie, alebo sa vzťahuje k chorobe alebo poruche. V tomto prípade, inhibícia MP aktivity preruší kaskádu a teda umožní kontrolovať priebeh choroby.

Je dobré, že väčšina MP nie je distribuovaná rovnomerne v celom tele. Distribúcia MP exprimovaných v rôznych tkanivách je teda pre dané tkanivo často špecifická. Napríklad distribúcia metaloproteáz, ktoré spôsobujú deštrukciu tkanív v kĺboch nie je rovnaká ako distribúcia metaloproteáz, ktoré sa nachádzajú v ostatných tkanivách. Teda, aj keď to nie je dôležité pre aktivitu alebo účinnosť, niektoré choroby sa môžu liečiť predovšetkým látkami, ktoré pôsobia na špecifické MP, ktoré sa nachádzajú v postihnutých tkanivách alebo oblastiach tela. Napríklad látka, ktorá vykazuje vysoký stupeň afinity a inhibicie pre metaloproteázy nachádzajúce sa v kĺboch (t. j. chondrocytoch) by sa mala uprednostňovať na liečbu chorôb viazaných na túto oblasť, skôr ako iné látky s výrazne nižšou špecifitou.

- 18Navyše, niektoré inhibítory sú lepšie biologicky dostupné v konkrétnych tkanivách, ako iné a správny výber irihibitora, so selektivitou, ako je opísané vyššie, umožní špecifickú liečbu porúch, chorôb, alebo nežiadúcich prejavov. Napríklad, látky podlá navrhovaného vynálezu sa rozlišujú podlá svojej schopnosti prenikať do centrálneho nervového systému. Teda tieto látky sa potom môžu zvoliť tak, aby ovplyvnili metaloproteázy, ktoré sa nachádzajú mimo centrálneho nervového systému.

Určenie špecificity inhibitora MP pre konkrétnu MP nie je pre odborníka v odbore žiadny problém. Vhodné metodické postupy sa ľahko nájdu v literatúre. Špecifické metodiky sú známe pre stromelyzín a kolagenázu. Napríklad U. S. Patent No. 4 743 587 opisuje metodiku Cawstona a kol., Anál. Biochem (1979) 99: 340345. Použitie syntetických substrátov v detekčnej metodike je opísané vo Weingarten a kol., Biochem. Biophy. Res. Comm (1984) 139: 1184-1187. Akákoľvek iná štandardná metodika na analýzu deštrukcie štrukturálnych proteínov prostredníctvom metaloproteáz, sa môže samozrejme použiť tiež. Schopnosť látok opisovaných navrhovaným vynálezom inhibovať aktivitu metaloproteáz sa môže samozrejme testovať pomocou akejkoľvek metodiky nájdenej v literatúre, alebo jej variantom. Na potvrdenie inhibičnej aktivity látok podľa navrhovaného vynálezu, sa môžu použiť izolované metaloproteázy, alebo tiež hrubý neprečistený extrakt, ktorý obsahuje široké spektrum enzýmov schopných odbúravať tkanivo.

Ako výsledok inhibičného efektu látok podľa navrhovaného vynálezu, sú tieto látky tiež použiteľné pri liečbe nasledujúcich porúch vďaka svojej inhibičnej aktivite na metaloproteázy.

Látky podľa navrhovaného vynálezu sú použiteľné ako na prever.ciu tak na akútnu liečbu. Môžu sa podávať ľubovoľným spôsobom, ktorý stanoví odborník v odbore medicíny alebo farmakológie. Každému odborníkovi v odbore je ihneď jasné, že najvhodnejšie cesty podania budú závisieť na štádiu liečenej choroby a zvolenom dávkovaní. Uprednostňovanou cestou systémového podávania je perorálna alebo parenterálna cesta.

- 19Skúsený odborník v odbore ľahko rozozná výhody podávania MP inhibítorov priamo na miesta porúch. Napríklad môže byť výhodné podať inhibítory metaloproteáz priamo na miesto prejavu choroby, na miesto poranené chirurgickým zákrokom (napríklad angioplastia), alebo miesto zjazvenia alebo popálenín (napríklad na povrch pokožky).

Pretože aj prestavby kostí sa zúčastňujú metaloproteázy, látky podľa navrhovaného vynálezu môžu byť použiteľné na prevenciu odbúravania protéz. V odbore je o tomto jave známe, že je veľmi bolestivý a môže vyústiť do ďalšieho poškodenia kostí, ktoré značne skomplikuje náhradu. Potreba náhrady protéz je najmä v prípade kĺbových protéz (napríklad bedro, koleno a rameno), dentálnych protéz, vrátane umelého chrupu, mostíka a protéz, ktoré podporujú hornú a/alebo spodnú čeľusť.

Metaloproteázy sú tiež zapojené do prestavby kardiovaskulárneho systému (napríklad pri kongestívnej kardiopatii). Preukázalo sa, že jeden z dôvodov angioplastie mal vyššiu mieru dlhodobých zlyhaní ako sa predpokladalo (dlhodobá štúdia) vďaka nežiadúcej alebo zvýšenej aktivite metaloproteáz, v odpovedi na to, čo sa telom rozoznáva ako poškodenie na bazálnej membráne cievy. Teda regulácia aktivity metc.loproteáz pri indikáciách ako je dilatovaná kardiomyopatia, kongestivna kardiopatia, artérioskleróza, pretrhnutie arteriosklerotického myokardu, ischémia, chronická obštruktívna pľúcna choroba, angioplastia restenosis a aneuryzma aorty, môže zvýšiť dlhodobý účinok inej liečby, alebo môže byť samotná liečbou.

V oblasti starostlivosti o pokožku, sú metaloproteázy zapojené do procesov pretvárania, alebo znovuvytvárania pokožky. Výsledkom regulácie aktivity metaloproteáz je zlepšenie hojivých pochodov v pokožke, najmä potom, nie však len, miznutia vrások, regulácia, prevencia a oprava poškodenia pokožky ultrafialovým žiarením. Je jasné, že táto liečba predstavuje preventívne ošetrenie, alebo ošetrenie pred vystavením fyzickým vplyvom. Napríklad metaloproteázy sa môžu podať pred vystavením škodlivým vplyvom tak, aby pôsobili preventívne na poškodenie ultrafialovým žiarením a/alebo počas,

-20či po ožiarení tak, aby pôsobili preventívne alebo minimalizovali poškodenie vzniknuté po ožiarení. Navyše, metaloproteázy sú zapojené v celom rade kožných porúch a chorôb zdravej pokožky, ktoré vedú k vzniku abnormálnych zmien, vrátane metaloproteázovej aktivity, ako je napríklad epidermolysis bullosa, psoriáza, sklerodermatitída alebo atopická dermatitída. Látky podlá navrhovaného vynálezu s tiež použiteľné na liečbu následných bežných zranení pokožky, vrátane jaziev, kontrakcie tkanív, ktoré nasledujú spravidla po popáleninách. Inhibicia aktivity metaloproteáz je tiež použiteľná pri chirurgických zákrokoch, najmä pri prevencii proti zjazveniu a na umožnenie vytvorenia normálneho tkaniva, najmä pri takých zákrokoch ako je prihojovanie končatín a laserovej chirurgii (pri použití laseru namiesto skalpelu).

Navyše, metaloproteázy sa zúčastňujú pri poruchách, ktoré vedú k vzniku nenormálnych tkanív, iných ako pokožka, ako sú kosti, napríklad pri otoskleróze a/alebo osteoporóze, alebo pre Špecifické orgány, ako sú prípady cirhózy pečene a fibrotická porucha pľúc. Podobné je to aj v prípadoch ako je skleróza multiplex, metaloproteázy sa môžu tiež zapojiť do procesov nesprávneho formovania krvno mozgovej membrány a/alebo myelínových pošiev nervového tkaniva. Táto regulácia metaloproteázovej aktivity sa môže použiť ako stratégia na liečbu, prevenciu a kontrolu týchto chorôb.

Metaloproteázy sa tiež pravdepodobne zúčastňujú prejavov celého radu infekčných chorôb, ako je infekcia cytomegalovírusom (CMV), renitída, HIV infekcia, ktorá vedie k syndrómu AIDS.

Inhibítory metaloproteáz sa tiež môžu použiť pri liečbe Alzheimerovej choroby, amyotropnej laterálnej sklerózy (ALS), muskulárnej dystrofie, komplikácií vzniknutých vývojom diabetu, najmä potom tých, ktoré sa týkajú straty životaschopnosti tkanív, koagulácie, reakcií štep proti hostiteľovi (Graft vs. Host disease), leukémie, kachexie, anorexie, protinurea a možno aj regulácie rastu vlasov.

Pre niektoré choroby, príznaky alebo poruchy sa zdá byť inhibicia aktivity metaloproteáz najvhodnejšou metódou liečby.

-21 Ide najmä o artritídu (vrátane osteoartritídy a reumatoidnej artritídy), rakovinu (najmä pri prevencii alebo zabránení nádoru v raste a metastázovaní), očné poruchy (najmä korneálna ulce'ácia, strata hojenia rohovky, makulárna degenerácia a pterygium), choroby ďasien (najmä periodontálne choroby a gingivitída).

Látky uprednostňované na liečbu artritídy, nie však len na ňu, (vrátane osteoartritídy a reumatoidnej artritídy) sú tie látky, ktoré patria do skupiny látok selektívne špecifických pre metaloproteázy medzibunkovej hmoty a dizintegrínové metaloproteázy.

Látky uprednostňované na liečbu rakoviny, nie však len na ňu, (najmä pri prevencii alebo zabránení nádoru v raste a metastázovaní) sú tie látky, ktoré patria do skupiny látok selektívne špecifických na inhibíciu gelatináz alebo kolagenáz typu IV.

Látky uprednostňované na liečbu očných porúch, nie však len na ne, (najmä korneálna ulcerácia, strata hojenia rohovky, makulárna degenerácia a pterygium) sú tie látky, ktoré patria do skupiny látok selektívne špecifických na inhibíciu metaloproteáz. Je vhodné, aby bolo možné tieto látky podávať povrchovo a najlepšie potom vo forme kvapiek alebo gélu.

Látky uprednostňované na liečbu chorôb ďasien, nie však len na ne, (najmä periodontálnej choroby a gingivitídy) sú tie látky, ktoré patria do skupiny látok selektívne špecifických na inhibíciu kolagenáz.

Prípravok

Prípravok podľa navrhovaného vynálezu obsahuje:

(a) bezpečné a efektívne množstvo látok podľa všeobecného vzorca (I) a (b) farmaceutický prijateľný nosič.

Ako bolo uvedené vyššie, rad chorôb sprevádza zvýšená či nežiadúca aktivita metaloproteáz deštruujúcich medzibunkovú hmotu. Ide o metastázovanie nádoru, osteoartritidu, reumatoidnú

-22artritídu, kožné zápaly, ulceráciu, konkrétne potom rohovky, reakcie na infekcie, periodontitidu a podobne. Látky podľa navrhovaného vynálezu sú teda použiteľné pri liečbe týchto chorôb vďaka svojej schopnosti obmedziť túto nežiadúcu aktivitu.

Látky podľa navrhovaného vynálezu sa môžu pripraviť vo forme farmaceutického prípravku použiteľného na liečbu alebo prevenciu týchto prejavov. Na tento účel sa môžu použiť štandardné farmaceutické techniky, ako sú opísané v Remington’s Pharmaceutical Sciences, Mack Publishing Company, Easton, Pa., posledné vydanie.

Bezpečné a účinné množstvo látok podľa všeobecného vzorca (I) je také množstvo, ktoré je efektívne na inhibiciu metaloproteáz medzibunkovej hmoty na mieste ich aktivity, u človeka, alebo nižšieho zvieracieho subjektu, bez akýchkoľvek nežiaducich postranných efektov (ako je toxicita, podráždenie alebo alergická reakcia) tak, aby bol úmerný pomer zisk/riziko v zmysle navrhovaného vynálezu.

Konkrétne bezpečné a účinné množstvo bude samozrejme premenná hodnota, ktorá závisí na konkrétnych podmienkach liečby, fyzických hodnotách pacienta, dĺžky liečby, povahe ďalšej prebiehajúcej liečby (pokiaľ nejaká prebieha), špecifickej forme dávky, ktorá sa podáva, použitom nosiči, rozpustnosti dávky podľa všeobecného vzorca (I) a dávke liečiva požadovanej liečebným protokolom.

Navyše, okrem aktívnych látok podľa navrhovaného vynálezu, tento prípravok obsahuje farmaceutický prijateľný nosič. Termín farmaceutický prijateľný nosič tak, ako sa tu používa, predstavuje jednu alebo viacero vhodných tuhých alebo kvapalných rozpúšťadiel, alebo enkapsulačných substancii, ktoré sú vhodné na podanie človeku alebo zvieraťu. Termín kompatibilný ako sa tu používa tu znamená, že látka alebo prípravok je miešateľná s látkami podľa navrhovaného vynálezu takým spôsobom, že medzi nimi nepríde k interakcii, ktorá by akokoľvek redukovala farmaceutickú účinnosť týchto prípravkov za obvyklých podmienok. Farmaceutický prijateľný nosič musí mať

-23 samozrejme dostatočnú čistotu a dostatočne nízku toxicitu tak, aby bolo možné podávať ho liečeným ľuďom alebo zvieratám.

Príkladom látok, ktoré môžu slúžiť ako farmaceutický prijateľný nosič alebo jeho zložka sú cukry, ako je laktóza, glukóza a sacharóza, škroby, ako je kukuričný škrob a škrob z paradajok, celulóza a jej deriváty, ako je sodná karboxymetylcelulóza, etylcelulóza a metylcelulóza, prášková tragakantová guma, slad, želatína, mastenec, tuhé lubrikanty, ako je kyselina stearová a stearát horečnatý, sulfid vápenatý, rastlinné oleje, ako je olej z podzemnice olejnej, olej z bavlnených semien, sezamový olej, olivový olej, kukuričný olej, olej z kakaa a látky ako propylénglykol, glycerín, sorbitol, manitol a polyetylénglykol, kyselina algínová, emulgátory ako sú Tweeny*, sušiace prípravky ako je laurylsulfát sodný, farbiace agens, parfemačné agens, tabletizujúce zložky, stabilizátory, antioxidanty, ochranné zložky, voda bez pyrogénov, izotonické soli a zložky fosfátového pufra.

Voľba farmaceutický prijateľného nosiča použiteľného v spojení s látkami podľa navrhovaného vynálezu závisí na spôsobe, akým sa má prípravok podávať.

Pokiaľ sa majú látky podľa navrhovaného vynálezu podať injekciou, je uprednostňovaným farmaceutický aktívnym nosičom sterilný fyziologický roztok, s antikoagulantom kompatibilným s krvou, s pH nastaveným tak, aby sa blížilo 7,4.

Konkrétne, farmaceutický prijateľným nosičom v prípade systémového podania sú cukry, škroby, celulóza a jej deriváty, slad, želatína, mastenec, sulfid vápenatý, rastlinné oleje, syntetické oleje, polyoly, kyselina algínová, fosfátfyziologický roztok, emulgátory, izotonický roztok a voda bez pyrogénov. Uprednostňovaným nosičom na parenterálne podanie je prjpylénglykol, etyloleát, pyrolidón, etanol a sezamový olej. Je vhodné, aby farmaceutický prijateľný nosič v prípravku na parenterálne podanie obsahoval aspoň 90 % výslednej hmotnosti prípravku.

Prípravok podľa navrhovaného vynálezu sa v uprednostňovanej forme pripravuje tak, aby sa mohla dávka podávať v jednej jednotke. Tak ako sa tu používa jednotka

-24dávky je prípravok podlá navrhovaného vynálezu upravený tak, aby obsahoval látku podľa všeobecného vzorca (I) v takom množstve, ktoré je vhodné na podanie človeku, alebo nižšiemu zvieraciemu subjektu v jednej dávke, podľa štandardných medicínskych postupov. Tieto prípravky obsahujú od približne 5 mg (miligramov) do asi 1000 mg, lepšie potom od približne 10 mg do asi 500 mg, najlepšie potom od približne 10 mg do asi 300 mg látky podľa všeobecného vzorca (I).

Látky podľa navrhovaného vynálezu môžu mať akúkoľvek formu, vhodnú (napríklad) na orálny, rektálny, povrchový, nasálny alebo parenterálny spôsob podania. V závislosti na konkrétnom požadovanom spôsobe podania, bude zvolený farmaceutický prijateľný nosič, dobre známy v súčasnom stave techniky. Môžu sa použiť tuhé alebo kvapalné plnidlá, riedidlá, hydrotrópne látky, povrchovo aktívne látky a enkapsulačné substancie. Je možné pridať aj ďalšie farmaceutický aktívne zložky, ktoré však neinterferujú s inhibičným efektom látok podlá všeobecného vzorca (I). Množstvo nosiča použitého v kombinácii s látkami podľa všeobecného vzorca (I) musí byť dostatočné, aby vznikla požadovaná jednotka dávky látky podľa všeobecného vzorca (I) . Metodiky a zmesi na prípravu jednotiek dáv^v použitých spôsobom podľa navrhovaného vynálezu sú opísané v nasledujúcich citáciách, uvedených tu ako odkazy: Modern Pharmaceutics, kapitoly 9 a 10 (Banker & Rhodes editors, 1979), Lieberman a kol., Pharmaceutical Dosage Forms: Tablets (1981) a Ansel, Introduction to Pharmaceutical Dosage Forms, 2nd Edition (1976) .

Navyše, okrem látok podľa navrhovaného vynálezu, bude prípravok obsahovať aj farmaceutický prijateľný nosič. Termín farmaceutický prijateľný nosič tak, ako sa tu používa, predstavuje jednu alebo viacero vhodných tuhých alebo kvapalných rozpúšťadiel, alebo enkapsulačných substancii, ktoré sú vhodné na podanie človeku alebo zvieraťu. Termín kompatibilný tak, ako sa používa tu, znamená, že látka alebo prípravok je miešateľná s látkami podľa navrhovaného vynálezu, takým spôsobom, že medzi nimi nepríde k interakcii, ktorá by akokoľvek redukovala farmaceutickú účinnosť týchto prípravkov za obvyklých podmienok. Farmaceutický prijateľný nosič musí mať

-25samezrejme dostatočnú čistotu a dostatočne nízku toxicitu tak, aby bolo možné podávať ho liečeným ľuďom alebo zvieratám.

Príkladom látok, ktoré môžu slúžiť ako farmaceutický prijateľný nosič alebo jeho zložka sú cukry, ako je laktóza, glukóza a sacharóza, škroby, ako je kukuričný škrob a škrob z paradajok, celulóza a jej deriváty, ako je sodná karboxymetylcelulóza, etylcelulóza a metylcelulóza, prášková tragakantová guma, slad, želatína, mastenec, tuhé lub’rikanty, ako je kyselina stearová a stearát horečnatý, sulfid vápenatý, rastlinné oleje, ako je olej z podzemnice olejnej, olej z bavlnených semien, sezamový olej, olivový olej, kukuričný olej, olej z kakaa a látky ako propylénglykol, glycerín, sorbitol, manicol a polyetylénglykol, kyselina algínová, emulgátory ako sú Tweeny^F, sušiace prípravky ako je laurylsulfát sodný, farbiace agens, parfemačné agens, tabletizujúce zložky, stabilizátory, antioxidanty, ochranné zložky, voda bez pyrogénov, izotonické soli a zložky fosfátového pufra.

Pokiaľ sa majú látky podľa navrhovaného vynálezu podať injekciou, je uprednostňovaným farmaceutický aktívnym nosičom sterilný fyziologický roztok, s antikoagulantom kompatibilným s krvc i, s pH nastaveným tak, aby sa blížilo 7,4.

Môže sa použiť celý rad foriem určených na orálne podanie, ako sú napríklad formy typu tabliet, kapsúl, granúl a nerozplneného prášku. Tieto formy určené na orálne podávanie obsahujú bezpečné a efektívne množstvo látok podľa všeobecného vzorca (I) a to aspoň 5 %, lepšie potom od okolo 25 % do 50 S. Tablety môžu byť stlačené, rozotreté, enterosolventne potiahnuté, potiahnuté cukrom, potiahnuté rozpustným filmom alebo opakovane komprimované, môžu obsahovať vhodné spojivá, zmáčadlá, riedidlá, dezintegračné agens, farbiace prísady, chuťové prísady, prísady, ktoré indikujú zdržanie a taviace prísady. Kvapalná orálna forma je najmä vodný roztok, emulzia, suspenzia, roztok a/alebo suspenzia vytvorená z nešumivých granúl, s obsahom vhodného rozpúšťadla, ochranných zložiek,

-26emulgačných prísad, brániacich agens, riedidiel, sladidiel, taviacich činidiel, farbiacich činidiel a chuťových prísad.

Farmaceutický prijateľný nosič, vhodný na prípravu jednotky dávky vo forme určenej na perorálne podanie je dobre známy v súčasnom stave techniky. Tablety väčšinou obsahujú konvenčné farmaceutický prijateľné adjuvans ako inertné riedidlo, ako je uhličitan vápenatý, uhličitan sodný, manitol, laktózu a celulózu, spojivá ako je škrob, želatína a sacharóza, dezintegračné agens ako je škrob, kyselina alginiková a kroskarmelóza, lubrikanty ako je magnézium stearát, kyselina stearová a mastenec. Látky, ktoré zlepšujú prenikanie, ako je silikón dioxid, sa môžu použiť na zlepšenie vlastností zmesi prášku. Farbiace zložky, ako sú FD&C farbivá sa môžu pridať na zlepšenie dizajnu. Sladidlá a dochucovanie látky, ako je aspartám, sacharín, mentol, pepermint a ovocné príchute sú použiteľné ako adjuvans na žuvaciu formu tabliet.

Kapsule zvyčajne obsahujú jedno alebo viacero tuhých riedidiel, ktoré boli opísané vyššie. Výber súčastí nosiča závisí na ďalších faktoroch, ako je chuť, cena a skladovacia stabilita, ktoré však nie sú podstatné pre predmet navrhovaného vynálezu a každý odborník v odbore dokáže tieto faktory správne posúdiť.

Prípravky určené na perorálne podanie sú tiež kvapalné roztoky, emulzie, suspenzie a podobne. Farmaceutický prijateľný nosič vhodný na prípravu týchto prípravkov je dobre známy v súčasnom stave techniky. Typickými zložkami takých nosičov môžu byť napríklad sirupy, elixíry, emulzie a suspenzie, ktoré obsahujú etanol, glycerol, propylénglykol, polyetylénglykol, kvapalnú sacharózu, sorbitol a vodu. Na prípravu suspenzií sú typické suspendujúce činidlá ako je metylcelulóza, karboxymetylcelulóza sodná, Avicel^k RC-591, tragakantová guma a alginát sodný, typickým zmáčadlom sú lecitin a polysorbát 80 a typickým ochranným činidlom môže byť napríklad metylparabén a benzoát sodný. Kvapalné prípravky určené na perorálne podanie môžu tiež obsahovať ďalšie zložky ako sú sladidlá, dochucovacie prísady a farbivá tak, ako boli opísané vyššie.

-27Tieto prípravky môžu byť tiež potiahnuté pomocou konvenčných metód, typicky s pH alebo časovo závislom potiahnutí tak, aby sa látky podlá navrhovaného vynálezu uvoľňovali až v gastrointestinálnom trakte v blízkosti miesta požadovaného účinku, alebo v správnom čase tak, aby sa zvýšil požadovaný účinok. Tieto formy potom obvykle obsahujú, nie sú však týmto žiadnym spôsobom limitované, jednu či viacero látok z nasledujúcich: acetátftalát celulózy, polyvinylacetátftalát, ftalát hydroxypropylmetylcelulózy, etylcelulóza, Eudragitový povlak, vosky alebo šelak.

Prípravky podľa navrhovaného vynálezu môžu tiež obsahovať iné aktívne liečivá. Ďalšie prípravky vhodné na dosiahnutie systémového podania látok podľa navrhovaného vynálezu sú podjazykové, bukálne a nasálne spôsoby podania. Tieto prípravky väčšinou obsahujú jednu alebo viacero rozpustných plniacich substancii, ako je sacharóza, sorbitol a manitol, spojivá ako je akácia, mikrokryštalická celulóza, karboxymetylcelulóza. Môžu sa samozrejme pridať látky, ktoré zlepšujú príjem, zvlhčovadlá, sladidlá, farbivá, antioxidanty a dochucovacie prísady, ktoré boli opísané vyššie.

Prípravky podľa navrhovaného vynálezu sa môžu podávať tiež liečenému subjektu povrchovo, t.j. priamym nanesením alebo namazaním prípravku na epidermálne alebo epiteliálne tkanivo, alebo transdermálne pomocou náplastí. Takto podávaný prípravok je potom vo forme pleťovej vody, krému, roztoku, gélu alebo je tuhou substanciou. Tieto formy určené na povrchové použitie obsahujú bezpečné a efektívne množstvo látok podľa všeobecného vzorca (I) a to aspoň 0,1 %, lepšie potom od okolo 1 % do 5 %. Vhodné nosiče na povrchové použitie zostanú na povrchu pokožky vo forme tenkého filmu, kde pretrvávajú pokiaľ nie sú zmyté potom alebo vodou. Nosič je vo všeobecnosti organickej povahy, so schopnosťou rozpustiť, alebo prijať látky podľa všeobecného vzorca (I). Nosič môže obsahovať farmaceutický prijateľné zmäkčovadlo, emulgátor, zahusťovadlá, rozpúšťadlá a podobne.

Spôsob podania

-28Tento vynález tiež opisuje spôsob liečby alebo prevencie porúch spojených s nadbytkom nežiadúcej metaloproteázovej aktivity v medzibunkovej hmote u ludí či iných zvieracích subjektov, podaním bezpečného a účinného množstva látok podlá všeobecného vzorca (I) liečenému subjektu. Tak ako sa tu používa poruchy spojené s nadbytkom nežiadúcej metaloproteázovej aktivity v medzibunkovej hmote sú akékoľvek poruchy charakterizované degradáciou proteínov medzibunkovej hmoty. Spôsob podľa navrhovaného vynálezu je použiteľný pri liečbe porúch ako je (napríklad) osteoartritída, periodontitida, korneálna ulcerácia, bujnenie nádorov a reumatoidná artritída.

Látky podľa všeobecného vzorca (I) alebo prípravky podľa navrhovaného vynálezu sa môžu podávať povrchovo alebo systémovo. Systémové podanie zahŕňa metódy podania látok podlá všeobecného vzorca (I) do tkanív tela, t.j. intraartikulárne (najmä pri liečbe reumatoidnej artritídy) , intratekálne, epidurálne, intramuskulárne, transdermálne, intravenózne, intraperitoneálne, subkutánne, sublinguálne, rektálne a orálne. Lát'-·'/ podlá všeobecného vzorca (I) podľa navrhovaného vynálezu je najlepšie podávať orálne.

Špecifická dávka inhibitora, ktorá sa má podať, rovnako tak, ako čas trvania liečby, sú stanovené individuálne. Dávka a protokol liečby závisí na takých faktoroch ako sú, aká konkrétna látka podľa všeobecného vzorca (I) sa použije, aká je indikácia liečby, aká je schopnosť látky podľa všeobecného vzorca (I) dosiahnuť minimálnu potrebnú koncentráciu na mieste, kde je potrebné inhibovať aktivitu metaloproteáz medzibunkovej hnoty, na konkrétnych vlastnostiach liečeného subjektu (ako je napríklad hmotnosť), aký je súlad s liečebným protokolom a na prejavoch prípadných postranných efektov liečby.

Typická dávka látok podlá všeobecného vzorca (I), pre dospelého človeka (s hmotnosťou približne 70 kg) je od približne 5 mg do asi 3000 mg, lepšie potom od približne 5 mg do asi 1000 mg, najlepšie potom od približne 10 mg do asi 300 mg denne. Je zrejmé, že tieto rozsahy sú uvádzané len ako

-29príklad a že denná dávka sa môže stanoviť ľubovoľne, len v závislosti na faktoroch uvedených vyššie.

Uprednostňovanou metódou podania pri liečbe reumatoidnej artritídy je orálne podanie alebo podanie pomocou parenterálnej intraartikulárnej injekcie. Ako je známe a používané v súčasnom stave techniky, všetky formy určené na parenterálne podanie musia byť sterilné. Pre cicavce, najmä potom pre človeka (s hmotnosťou približne 70 kg) sa uprednostňuje individuálna dávka od približne 10 mg do asi 1000 mg.

Uprednostňovanou metódou podania je orálne podanie. Uprednostňovaná dávka je od približne 10 mg do asi 1000 mg, lepšie potom od približne 10 mg do asi 300 mg.

Povrchové podanie sa môže použiť na doručenie látok podlá všeobecného vzorca (I) systémovo, alebo na lokálnu liečbu subjektu. Množstvo látky podlá všeobecného vzorca (I) určené na povrchové podanie je závislé na takých faktoroch ako je citlivosť pokožky, na type a umiestnení liečeného tkaniva, na prípravku a na použitom nosiči (pokiaľ sa použije), na konkrétnej látke podľa všeobecného vzorca (I), ktorá sa použije rovnako tak, ako na konkrétnej poruche, ktorá sa má liečiť a na požadovanom zlepšení príslušných systémových faktorov.

Inhibítory podľa navrhovaného vynálezu sa môžu nasmerovať na špecifické miesto, kde sú nahromadené metaloproteázy medzibunkovej hmoty, pomocou smerovacích ligandov. Napríklad, na zavedenie inhibitorov metaloproteáz medzibunkovej hmoty, ktoré sa nachádzajú v nádore, je inhibítor naviazaný na protilátku a alebo jej fragment, ktorá je špecifická pre niektorý nádorový antigén, rovnako ako je známe na prípravu smerovaných imunotoxinov. Smerovacia štruktúra môže byť ligand špecifický pre receptor prítomný v nádore. Môže sa použiť akákoľvek smerovacia štruktúra, ktorá špecificky reaguje so znakom špecifickým pre predpokladané cieľové tkanivo. Spôsoby naviazania látok podlá navrhovaného vynálezu na smerovaciu štruktúru sú veľmi dobre známe a sú podobné tým, ktoré sú opísané ďalej a ktoré opisujú väzbu na nosič. Konjugáty môžu mať akúkolvek formu a môžu sa podávať tak, ako je uvedené vyššie.

-30Pre lokálne poruchy sa uprednostňuje povrchové podanie. Napríklad, na liečbu ulcerácie rohovky, priama aplikácia do postihnutého oka sa môže uskutočniť vo forme očných kvapiek alebo aerosólu. Na liečbu rohovky môžu mať látky podľa navrhovaného vynálezu tiež formu gélu alebo masti, alebo sa môžu inkorporovať do štítku vyrobeného z kolagénu alebo z hydrofilného polyméru. Tieto látky sa môžu podávať prostredníctvom kontaktných šošoviek, alebo nádržiek .alebo sa môžu podať pod spojivku. Na liečbu kožných zápalov by sa mal prípravok podľa navrhovaného vynálezu podávať lokálne a povrchovo, vo forme gélu, pasty, zásypu alebo masti. Spôsob liečby je teda závislý na povahe a podmienkach vhodných pre akúkoľvek cestu podania známu v súčasnom stave techniky.

Vo všetkých predchádzajúcich bodoch, samozrejme, sa môžu látky podľa navrhovaného vynálezu podávať samotné, alebo v zmesi a prípravok potom môže obsahovať ďalšie liečivá alebo excipienty tak, ako je najvhodnejšie pre danú aplikáciu.

Niektoré látky podľa navrhovaného vynálezu tiež inhibujú aktivitu bakteriálnych metaloproteáz, aj keď so značne nižším účinkom, aký sa prejavuje pri inhibícii cicavčích metaloproteáz. Niektoré bakteriálne metaloproteázy sa zdajú byť menej závislé na stereochémii inhibítora, aj keď sa pozorovali značné rozdiely medzi diastereomérmi aj pri inhibícii cicavčích metaloproteáz. Teda tento znak sa môže brať na rozlíšenie cicavčích a bakteriálnych enzýmov.

Príprava a rozlíšenie protilátok

Látky podľa navrhovaného vynálezu sa môžu tiež použiť v imunizačnom protokole na získanie antiséra imunošpecifického pre látky podľa navrhovaného vynálezu. Pretože látky podľa navrhovaného vynálezu sú relatívne malé, je potrebné ich naviazať na antigénne neutrálny nosič, ako je napríklad bežne používaný hemocyanín prilepky príbojnej (keyhole limpet hemocyanin KLH) alebo sérový albumín. Pre tie látky podľa navrhovaného vynálezu, ktoré majú karboxylovú funkčnú skupinu, sa môže naviazanie na nosič uskutočniť pomocou metód bežne pojživaných v súčasnom stave techniky. Karboxylový zvyšok sa môže napríklad redukovať na aldehyd a naviazať na nosič pomocou

-31 reakcie s postrannou aminoskupinou, v prípade, že sa ako nosič použije proteín, s možnou následnou redukciou vzniknutej imino väzby. Karboxylový zvyšok môže reagovť s postrannou aminoskupinou s použitím kondenzačných činidiel ako je napríklad dicyklohexylkarbodiimid alebo iné karbodiimidové agens.

Na uskutočnenie väzby sa tiež môže použiť molekula, ktorá tvorí linker, ako homobifunkčné, tak heterobifunkčné linkery sú komerčne dostupné od Pierce Chemical Company, Rockford, 111. Výsledný imunogénny komplex sa môže potom injikovať vhodnému cicavčiemu subjektu, ako sú myši, králiky a podobne. Vhodné imunizačné protokoly predstavujú opakované podanie imunogénu v prítomnosti adjuvans, podlá takej schémy, ktorá najviac potencuje produkciu protilátok v sére. Titer protilátok v sére sa potom môže merať pomocou štandardných imunologických metodik, bežných v súčasnom stave techniky, s použitím látok podľa navrhovaného vynálezu ako antigénov. Získané antiséra sa môžu použiť ihneď, alebo sa môžu pripraviť monoklonálne protilátky, keď po izolácii periférnych lymfocytov z krvi, alebo splenocytov zo sleziny sa môžu bunky produkujúce protilátky imortalizovať a nakoniec sa identifikuje a vyberie vhodný kloň protilátky pomocou štandardných imunologických technik.

Polyklonálna alebo monoklonálna preparácia je teda použiteľná na monitorovanie terapie alebo prevenčné protokoly, ktoré používajú látky podľa navrhovaného vynálezu. Vhodným pr^äj.ladom je testovanie prítomnosti inhibitorov podľa navrhovaného vynálezu v sére, moči, krvi alebo slinách, v rôznych časových úsekoch počas liečebného protokolu, s použitím štandardných metodik s využitím pripravených protilátok.

Látky podľa navrhovaného vynálezu sa môžu označiť pomocou značiacich molekúl, ako sú scintigrafické značiace molekuly, napríklad technécium 99 alebo jód 131, s použitím štandardných značiacich metodík. Značené látky sa môžu potom podať subjektu na určenie zvýšeného množstva metaloproteáz medzibunkovej hmoty in vivo. Schopnosť inhibitorov viazať sa špecificky na metaloproteázy medzibunkovej hmoty sa dá výhodne použiť na

-.32zmapovanie distribúcie enzýmu in situ. Tieto techniky je tiež možné použiť v histologických rezoch a značenie látok podľa navrhovaného vynálezu sa môže využiť v zodpovedajúcich imunologických technikách. Nasledujúce nelimitujúce príklady opisujú látky, prípravky a ich použitie podľa navrhovaného vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Zlúčeniny sa pripravujú podľa nasledujúcej syntetizačnej schémy.

Príklad 1 (IV)

N-(fenetyl)glycin metylester: Roztok fenyletylalaninu (6,63 ml, 52,8 mmol) a trietylamínu (7,73 ml, 53 mmol) v bezvodom N, N-dimetylformamide (80 ml) sa ochladí na 0 °C a do zmesi sa po kvapkách pridá roztok metylbrómacetátu (5 ml, 52,8 mmol) v bezvodom N,N-dimetylformamide (40 ml). Reakcia prebehne za stáleho miešania počas 20 minút pri 0 ’C. Zmes sa preleje do 250 ml etylacetátu a premyje vodou (3 krát), vysuší nad síranom sodným a vysuší sa tak, aby vznikol bezfarebný olej. Hydrochlorid sa potom pripraví rozpustením surového oleja v 75 ml éteru. Mimo toho sa 3,8 ml acetylchloridu pridá po kvapkách do 2,5 ml metanolu ochladeného na 0 “C. Tento roztok sa patom pridá po kvapkách do roztoku éteru. Zrážaním získaná tuhá Jáza sa potom zoberie pomocou filtrácie za vzniku 9,2 g (76 %) N-(fenetyl)glycínmetyl hydrochlorid esteru, vo forme bezfarebnej tuhej látky.

N-difenylfosfinyl)-N-(2-fenyletyl)glycín metylester: Chlorid difenylfosfínový (0,42 ml, 2,2 mmol) sa rozpusti v dichlórmetáne (5 ml) a ochladí na 0 ’C. K tomuto roztoku sa potom pridá roztok N-(fenetyl)glycín metylesteru (500 mg,

2,2 mmol) a N-metylmorfolín (0,73 ml, 6,6 mmol) a dichlórmetán (5 ml). Reakcia prebehne za stáleho miešania počas 16 hodín pri izbovej teplote, potom sa roztok premyje vodou a slanou vodou a vysuší sa nad síranom sodným a skoncentruje sa tak, aby vznikol (N-difenylfosfinyl)-N-(2-fenyletyl)glycín metylester vo forme bezfarebnej tuhej látky.

N-hydroxy-2-((difenylfosfinyl)-(2-fenyletyl)amino)acetamid: N-(difenylfosfinyl)-N-(2-fenyletyl)glycín metylester (160 mg, 0,41 mmol) sa rozpustí v metanole (2,5 ml) . K tomuto roztoku sa pridá hydroxylamínhydrochlorid (57 mg, 0,81 mmol) a 2 ml 25 % metoxidu sodného v metanole. Reakcia prebehne za stáleho miešania počas 16 hodín, potom sa neutralizuje 1 N kyselinou chlorovodíkovou a skoncentruje sa. Surový produkt sa prečisti na silikagéli vysokotlakovou chromatografiou (silikagel flash chromatography) tak, aby vzniklo 41,6 mg (26 ?->) N-hydroxy-2-((difenylfosfinyl)-(2-fenyletyl)amino)acetamidu vo forme bezfarebnej tuhej látky: MS-IS m/z 395 (M*H)’,

417 (M’H)’, 433 (M‘K)*, (R¹ = fenyletyl, R² = H, R³ = fenyl).

Príklad 2 (V)

N-(metylfenylfosfinyl)-N-(2-fenyletyl)glycín metylester: chlorid metylfenylfosfinový (0,45 ml, 3,26 mmol) sa rozpustí v dichlórmetáne (5 ml) a ochladí sa na 0 °C. K tomuto roztoku sa potom pridá roztok N-(fenetyl)glycín metylesteru (750 mg, 3,77 mmol) a N-metylmorfolin (1,1 ml, 10 mmol) a dichlórmetánu (5 ml). Reakcia prebehne za stáleho miešania počas 1 hodiny pri izbovej teplote. Potom sa roztok nariedi etylacetátom, organická fáza sa premyje vodou a slanou vodou a vysuší sa nad bezvodým síranom sodným. Surový produkt sa prečisti

-34 chromatograficky na silikagéli tak, aby vznikol N(metylfenylfos finyl)-N-(2-fenyletyl)glycín metylester vo forme bezfarebnej olejovitej kvapaliny.

N-hydroxy-2-((metylfenylfosfinyl)-(2-fenyletyl)amino)acetamid:

N-(metylfenylfosfinyl)-N-(2-fenyletyl)glycin metylester (300 mg, 0, 905 mmol) sa rozpustí v 0,77 ml NH_?OK (1,76 M v metanole, roztok sa pripravil ako to opisuje Fieser and Fieser, Vol. 1, str. 478). Zmes sa inkubuje za stáleho miešania počas 3 hodín pri izbovej teplote, neutralizuje sa pomocou kyseliny mravčej a skoncentruje sa. Surový produkt sa prečisti pomocou vysokotlakovej chromatografie na silikagéli (85 : 15, etylacetát : etanol), čím vznikne slabo znečistený produkt. S použitím preparativnej TLC (90 : 10, etylacetát : etanol) vznikne N-hydroxy-2-((metylfenylfosfi-nyl)-(2-fenyletyl)amino)acetamid, vo forme tuhej bezfarebnej látky: MS-IS m/z 333 (M*H)\ 350 (M’NH.,)*, 355 (M’Na)*, 371 (M’K)’, (R¹ = fenyletyl, R- = H, R^-' = metyl, R⁴ = fenyl) .

Príklad 3

D-leucín benzylester: D-leucín (10 g, 76,23 mmol) sa rozpustí v benzylalkohole (157 ml) a ohreje sa na 55 °C. Z

-35roztoku začne vybublávať plynný HC1 a roztok sa stane pomerne viskóznym. Za stáleho intenzívneho miešania sa pridá 150 ml benzénu. Po 30 minútach prebublávania plynu a stáleho zahrievania sa zmes stane jemnejšou a miešanie je lahšie. Reakcia prebieha za stáleho miešania pri 55 °C jednu hodinu pokiaľ nie je roztok homogénny. Prúdenie HC1 sa zastaví a reakcia skončí po ďalších 30 minútach stáleho miešania pri 55 ’C. Reakčný roztok sa nechá vychladnúť na izbovú teplotu a zriedi sa etylacetátom. Produkt sa extrahuje 1 M HC1 ( krát) a organická fáza sa odstráni. Vo vodnej fáze sa pomocou 50 % vodného roztoku NaOH nastaví pH na 8. Amin sa extrahuje niekoľkokrát pomocou etylacetátu. Organická fáza sa potom vysuší nad síranom sodným a odparí sa. Do oleja sa pridá éter a HC1 prebublá cez a D-leucín benzylester sa vyzráža ako chlorovodíková soľ.

N-benzyl-D-leucín benzylester: D-leucín metylster (3 g,

11,66 mmol) sa rozpusti v metanole a k tomuto roztoku sa pridá acetát sodný (1,9 g, 23,3 mmol) a potom benzaldehyd (1,2 ml,

11,66 mmol). Zmes sa 10 minút mieša a potom sa po kvapkách pridá roztok kyanoborohydridu sodného (427 mg, 6,8 mmol) v metanole (4 ml) . Reakcia prebieha za stáleho miešania 3 hodiny, čo sa určí pomocou TLC. Do reakčného roztoku sa zamieša 10 % vodný roztok NaHCO₃. Odparovanie sa potom obmedzí a produkt sa extrahuje éterom (3 krát). Organická fáza sa premyje vodou (2 krát), vysuší nad síranom sodným a odparí sa tak, aby vznikol N-benzyl-D-leucín benzylester ako bezfarebný olej.

N-(R/S-metylfenylfosfinyl)-N-benzyl-D-leucin benzylester: Metylfenylchlorid fosfinový (0,89 ml, 6,42 mmol) sa rozpustí v dichlórmetáne a ochladí sa na 0 °C. K tomuto roztoku sa potom pridá roztok N-benzyl-D-leucín metylesteru (2 g, 6,42 mmol) a N-mctylmorfin (1,5 ml, 13,48 mmol) v dichlórmetáne. Pridá sa katalytické množstvo 4-dimetylaminopyridínu a reakcia prebieha za stáleho miešania počas 22 hodín. Reakčná zmes sa koncentruje a k zvyšku sa pridá etylacetát. Táto zmes sa premyje vodou a slaným roztokom, vysuší nad síranom sodným a koncentruje sa. Diastereoméry sa izolujú vysokotlakovou chromatografiou na silikagéli (100 % etylacetát).

-36Ν-((R/S)-metylfenylfosfinyl)-N-benzyl-D-leucín: Z fľaše s obsahom N-(R/S-metylfosfinyl)-N-benzyl-D-leucín benzylesteru (1,04 g, 4,53) a 10 % Pd/C (500 mg) sa po pridaní metanolu odsaje vzduch. Potom sa pridá vodíková atmosféra a reakcia bude prebiehať počas 45 minút. Zmes sa filtruje cez filter a filtrát sa koncentruje tak, aby vznikol N-((R/S)-me-tylfenylfosfinyl)N-benzyl-D-leucin ako biela sklovitá substancia.

N-benzyloxy-2(R)-( (R)-metylfenylfosfinyl)benzylamino)-4-mety1pentánamid a N-benzyloxy-2(R)-((S)-metylfenylfosfinyl)benzylamino)-4-metylpentánamid: N-((R/S)-metylfenylfosfinyl)-Nbenzyl-D-leucin dimetylformamide (1,5 g, 4,17 mmol) a ochladí sa na 0 °C.

sa rozpustí v NK tomuto roztoku sa potom postupne pridá hydroxybenzotriazol hydrát (1,69 g,

12,5 mmol), N-metylmorfolin (1,37 ml, 12,5 mmol) a l-etyl-3-(3dimetylaminopropyl)karbodiimid (EDAC, 959 mg, 5 mmol). Po 10 minútach stáleho miešania sa pridá O-benzylhydroxylamín hydrochlorid (666 mg, 4,17 mmol) a reakcia bude prebiehať počas 3 hodín, pri izbovej teplote. Pomocou TLC sa zistili dva stereoméry. K zmesi sa pridá voda a zmes sa extrahuje pomocou etylacetátu. Organická fáza sa zoberie, premyje vodou a slaným roztokom, vysuší sa nad síranom sodným a koncentruje sa tak, aby vznikol olej. Diastereoméry sa môžu izolovať pomocou vysokotlakovej chromatografie na silikagéli (1 : 1, hexán : etylacetát) tak, aby vznikol N-benzyloxy-2(R)-((R)-metylfenylfosf inyl) benzylamino) -4-metylpentánamid: Rf = 0,25 (1 : 1, hexán : etylacetát, ³¹P NMR (CD3OD) d 43, 89 a N benzyloxy-2(R)-((S)-metylfenylfosfinyl)benzylamino)-4-metylpentánamid: Rf = 0,15 (1 : 1, hexán : etylacetát).

N-hydroxy-2(R)-((S)-metylfenylfosfinyl)benzylamino)-4-metylpentánamid: N-benzyloxy-2(R)-((S)-metylfenylfosfinyl)benzylamino) -4-metylpentánamid (460 mg, 0,99 mmol) a 10 % Pd/C (100 mg) sa prenesie do fľaše, z ktorej je odsatý vzduch. Potom sa pridá metanol (10 ml) a zavedie sa vodíková atmosféra. Reakcia bude prebiehať pri izbovej teplote počas 2 hodín, keď sa reakcia úplne prejaví na TLC. Zmes sa prefiltruje cez filter, filtrát sa zoberie a vysuší sa tak, aby vznikla biela sklovitá hmota. Kyselina hydroxámová sa kryštalizuje rozpustením v etylacetáte a pridávaním hexánu po kvapkách,

-37pokíal sa roztok nezakalí. N-hydroxy-2- (R) - ( (S) -metylfer;ylfosfinyl) benzylamino)-4-metylpentánamid · sa potom izoluje ako biela kryštalická tuhá látka: MS-IS m/z 375 (M⁺H)‘, 397 (M'Na)', 413 (M’K)‘, (R¹ = benzyl, R^; = izobutyl, R³ = metyl, R⁴ = fenyl) .

Príklad 4

•M _

(Vil)

D-leucin metylester hydrochlorid: D-leucín (43,63 g, 333 mirol) sa rozpustí v metanole (400 ml) a ochladí sa na 0 °C. Po kvapkách sa pridáva tionylchlorid (25,5 ml, 350 mmol). Reakcia prebehne za stáleho miešania počas 16 hodín pri izbovej teplote, počas tohto času sa odsávajú pary sa nakoniec vznikne tuhá biela látka. Produkt sa rekryštalizuje v roztoku etylacetát/metanol tak, aby vznikol D-leucin metylester hydrochlorid ako biela vločkovitá tuhá látka.

N-benzyl-D-leucin metylester: D-leucin metylester hydrochlorid (35 g, 193 mmol) sa rozpusi v metanole. K tomu sa pridá octan sodný (39,4 g, 480 mmol) a následne benzaldehyd (19,8 ml, 195 mmol). Tento roztok sa mieša 15 minút a postupne sa pridáva kyanoborohydrid sodný (7,1 g, 113 mmol) v metanole (50 ml). Po troch hodinách sa reakcia ukončí. Pridá sa 10 % roztok bikarbonátu sodného a za stáleho miešania sa po 10 minútach odstránia pary. Produkt sa extrahuje éterom a premyje sa vodou (2 krát) . Zmes éteru sa vysuší nad síranom sodným a odparí sa tak, aby vzniklo 39,9 g N-benzyl-D-leucin metylesteru vo forme bezfarebného oleja.

N-(dimetylfosfinyl)-N-benzyl-D-leucín metylester: Chlorid kyseliny dimetylfosfinovej (200 mg, 1,78 mmol) sa rozpustí v dichlórmetáne (5 ml) a ochladí sa na 0 °C. K tomuto roztoku sa pridá roztok N-benzyl-D-leucín metylesteru (412 mg, 1,75 mmol) a N-metylmorfolín (0,44 ml, 4 mmol) v dichlórmetáne (5 ml). Pridá sa katalytické množstvo 4-dimetylaminopyridínu a reakcia bude prebiehať 16 hodín pri izbovej teplote. Po uplynutí tohto

-38času sa tuhá časť odfiltruje, filtrát sa zoberie a odparí sa. Surový produkt sa prečisti pomocou vysokotlakovej chromatografie na silikagéli (96 : 4, etylacetát : metanol) tak, aby vznikol

N-(dimetylfosfinyl)-N-benzyl-D-leucin metylester ako bezfarebná látka.

N-hydroxy-2(R)-((dimetylfosfinyl)benzylamino)-4-metylpentánamid: N-(dimetylfosfinyl)-N-benzyl-D-leucin metylester (158 mg, 0,51 mmol) sa rozpusti v roztoku NH_?OK (2,8 ml, 1,76 M v metanole) pripravenom podlá Fieser and Fieser, vol. 1, str. 478. Reakcia prebehne za stáleho miešania počas 3 hodín pri izbovej teplote, tento čas sa presne stanoví pomocou TLC. Reakčná zmes sa neutralizuje pomocou 1 M vodného HC1, pary sa odstraňujú pokiaľ produkt olejovatie. Pridá sa metanol, potom voda, ktorá sa prikvapkáva pokiaľ sa roztok nezakalí. Kryštály sa zoberú pomocou filtrácie tak, aby vznikol N-hydroxy-2(R)( (Jimetylfosfinyl)benzylamino)-4-metylpentánamid ako bezfarebná tuhá látka: MS-IS m/z 313 (M’H)', 335 (M'Na)’, 357 (M’K)’, (R¹ = benzyl, R‘ = izobutyl, R³ = metyl, R'¹ = fenyl) .

Príklad 5 (VIII)

N-benzyl-D-alanin metylester: D-alaním metylester (4 g,

28,66 mmol) sa pridá do metanolu (100 ml). Ďalej sa pridá octan sodný (5,88 g, 71,65 mmol) a benzaldehyd (2,9 ml, 28,66 mmol). Zmes sa mieša 15 minút a potom sa pridá po kvapkách roztok kyanoborohydridu sodného (1,08 g, 17,2 mmol) v metanole (5 ml). Po 2 hodinách stáleho miešania sa metanol odparí za zníženého tlaku a produkt sa extrahuje éterom a premyje sa vodou (2 krát). Surový produkt sa prečisti pomocou vysokotlakovej chromatografie na silikagéli (8 : 2, hexán : etylacetát) tak, aby vznikol N-benzyl-D-alaním metylester vo forme oleja.

Ν-((R)-metylfenylfosfinyl)-N-benzyl-D-alanin metylester: chlorid kyseliny metylfenylfosfinovej (361 mg, 2,07 mmol) sa rozpusti v dichlórmetáne (2,5 ml) a potom sa ochladí na 0 °C. K tomuto roztoku sa pridá roztok N-benzyl-D-alanin metylesteru (400 mg, 2,07 mmol) a N-metylmorfolinu (0,51 ml, 4,6 mmol) v dichlórmetáne (2,5 ml). Pridá sa katalytické množstvo 4dimetylaminopyridínu a reakcia bude prebiehať 16 hodín pri izbovej teplote za stáleho miešania. Táto zmes sa premyje vodou a slaným roztokom, vysuší sa nad síranom sodným a koncentruje sa. Surový produkt sa prečisti pomocou vysokotlakovej chromatografie na silikagéli (100 % etylacetát) tak, aby vznikol N-((R)-metylfenylfosfinyl)-N-benzyl-D-leucin metylester vo forme oleja.

N-hydroxy-2(R)-((R)-metylfenylfosfinyl)benzylamino)propiónamid: N-((R)-metylfenylfosfinyl)-N-benzyl-D-leucin metylester (181 g, 0,55 mmol) sa rozpustí v roztoku NH_;OK (2,2 ml,

1,76 M v metanole) pripraveného podlá Fieser and Fieser, Vol. 1, str. 478. Reakcia prebehne za stáleho miešania počas 16 hodín pri izbovej teplote, tento čas sa presne stanoví pomocou TLC. Reakčná zmes sa neutralizuje pomocou 1 M vodného HC1, pary sa odstránia. Požadovaný produkt sa prečistí čerstvou silikou elúciou v THF. Výsledný produkt sa kryštalizuje rozpustením v etylacetáte a pridávaním hexánu pokiaľ sa roztok nezakalí. Nhydroxy-2(R)-((R)-metylfenylfosfinyl)benzylamino)-propiónamid sa získa vo forme tuhých, pevných, bezfarebných kryštálov: MSIS m/z 333 (M‘H)\ 355 (M*Na)\ (R¹ = benzyl, R² = metyl,

R' = fenyl, R⁴ = fenyl) .

Príklad 6

N-(difenylfosfinyl)-N-benzyl-D-alanín metylester: chlorid kyseliny metylfenylfosfinovej (0,2 ml) sa rozpusti v dichlórmetáne (5 ml) a potom sa ochladí na 0 °C. K tomuto roztoku sa pridá roztok N-benzyl-D-alanín metylesteru (243 mg,

-40a trietylaminu (0,39 ml, 2,8 mmol) v dichlórmetáne Pridá sa katalytické množstvo 4-dimetyľaminopyridinu bude prebiehať 48 hodín pri izbovej teplote za Roztok dichlórmetánu sa nariedi ďalšími 20 ml potom sa premyje 1 M vodným HC1 (2 krát) . pomocou vysokotlakovej chromatografie na etylacetát : hexán)

1,26 mmo 1) (2,5 ml).

a reakcia stáleho miešania.

dichlórmetánu a

Produkt sa prečistí silikagéli (8 : 2, etylacetát : hexán) tak, aby vznikol N(diferylfosfinyl)-N-benzyl-D-alanín metylester vo forme oleja.

N-hydroxy-2(R)-((R)-metylfenylfosfinyl)benzylamino)propiónamid :

metylester v roztoku NH₂OK (0,88 ml, podlá Fieser and Fieser, za stáleho miešania počas 16

N-((R)-metylfenylfosfinyl)-N-benzyl-D-alanín mg, 0,25 mmol) sa rozpustí M v metanole) pripraveného

Reakcia prebehne teplote, tento čas sa presne stanoví pomocou sa neutralizuje pomocou 1 M vodného HC1, pary Produkt sa prečisti pomocou vysokotlakovej silikagéli (100 % etylacetát) tak, aby N-hydroxy-2(R)-((R)-metylfenylfosfinyl)benzylamino) vo forme olejovitej kvapaliny: MS-IS m/z 395 (M*Na)^f, (R¹ = benzyl, R² = metyl, R³ = fenyl,

0,25 mmol) metanole) 1, str. 478.

(100 1,76 Vol.

hodín pri izbovej TLC. Reakčná zmes sa odstránia, chromatografie na vznikol i propiónamid (M'H)’, 417

R^q = fenyl) .

Priklad 1

N-(3-pikolyl)-D-leucín metylester: D-leucín metylester hydrochlorid (20 g, 110,43 mmol) sa rozpustí v metanole. Potom sa pridá octan sodný (22,64 g, 276 mmol) a pyridinkarboxyaldehyd (10,9 ml, 115,5 mmol). Zmes sa mieša izbovej teplote počas 15 minút a potom sa počas ďalších minút pridáva kyanoborohydrid sodný (4,15 g, 66 mmol). Po hodinách stáleho miešania pri izbovej teplote sa metanol odparí za zníženého tlaku a vzniknutá olejovitá kvapalina sa prenesie do etylacetátu a premyje sa vodou (2 krát) . Organická fáza sa

3pri

-41 vysuší nad síranom sodným a skoncentruje sa na olej. Produkt sa prečistí pomocou vysokotlakovej chromatografie na silikagéli (100 % etylacetát) tak, aby vznikol N-(3-pikolyl)-D-leucin metylester vo forme oleja.

N-hydroxy-2(R)-((R/S)-metylfenylfosfinyl)-3-pikolylamino)-4-metylpentánamid: chlorid kyseliny metylfenylfosfínovej (12,23 mg, 70 mmol) sa rozpustí v dichlórmetáne (100 ml) a potom sa ochladí na 0 °C. K tomuto roztoku sa pridá roztok N(3-pikolyl)-D-leucin metylesteru (15,5 mg, 65,6 mmol) a Nmetylmorfolinu (19,24 ml, 175 mmol) v dichlórmetáne (100 ml). Pridá sa katalytické množstvo 4-dimetylaminopyridinu a reakcia bude prebiehať 16 hodín pri izbovej teplote za stáleho miešania. Potom sa pridá ďalší chlorid kyseliny metylfosfínovej (2 g, 11,46 mmol). Reakcia prebieha ďalších 24 hodín pokiaľ sa ukonči. Pomocou TLC nie je možné separovať diastereoméry. Produkt sa prečistí pomocou vysokotlakovej chromatografie na silikagéli (5 : 95, etanol : etylacetát) tak, aby vznikol N((R/S)-metylfenylfosfinyl)-N-(3-pikolyl)-D-leucin metylester vo forme oleja. Tento ester sa rozpustí v roztoku NH₂OK (2,2 ml,

1,76 M v metanole) pripravenom podľa Fieser and Fieser, Vol. 1, str. 478. Reakcia prebehne za stáleho miešania počas 16 hodín pri izbovej teplote, tento čas sa presne stanoví pomocou TLC. Reakčná zmes sa neutralizuje pomocou 1 M vodného HC1, pary sa odstránia. Produkt sa prečistí pomocou vysokotlakovej chromatografie na silikagéli (10 : 90 etanol : etylacetát) tak, aby vzniklo 8,6 g N-hydroxy-2(R)-((R/S)-metylfenylfosfinyl)-3pikolylamino)-4-me-tylpentánamidu ako zmes diastereomérov v pomere 60 (R) / 40 (S): MS-IS m/z 376 (M⁺H)⁺, 398 (M*Na)⁺, (R¹ = 3-pyridylmetyl, R² = izobutyl, R³ = metyl, R⁴ = fenyl).

-42Priklad 8

M« gO« *O»< »*·<>* “Ά/χΟ y /·

N-((R/S)-metylfenylfosfinyl)-D-leucin metylester: chlorid kyseliny metylfenylfosfínovej (113 mg, 0,65 mmol) sa rozpustí v dichlórmetáne (5 ml) a potom sa ochladí na 0 °C. K tomuto roztoku sa pridá D-leucín metylester hydrochlorid (100 mg, 0,55 mmol) a N-metylmorfolín (0,18 ml, 1,65 mmol) v dichlórmetáne (3 ml) . Po 16 hodinách za stáleho miešania pri izbovej teplote sú na TLC zrejmé dve bodky. Tieto produkty sa separujú pomocou vysokotlakovej chromatografie na silikagéli (95 : 5 etylacetát : metanol) tak, aby vznikli diastereomérne produkty: N-((R)-metylfenylfosfinyl)-D-leucin metylester, Rf

0,25 (100 's etylacetát) a N- ( (S) -metylfenylfosf inyl) -D-leucin metylester, Rf 0,14 (100 % etylacetát).

K-hydroxy-2(R)-((R)-metylfenylfosfinyl)amino)-4-metylpentánamid:

N-((R)-metylfenylfosfinyl)-D-leucín metylester (60 mg, 0,21 mmol) sa rozpusti v roztoku NH₂OK (0,57 ml, 1,76 M v metanole) pripravenom podľa Fieser and Fieser, Voľ. 1, str. 478. Reakcia prebehne za stáleho miešania počas 7 hodín pri izbovej teplote, tento čas sa presne stanoví pomocou TLC. Reakčná zmes sa neutralizuje pomocou 1 M vodného HC1, pary sa odstránia. Produkt sa prečistí pomocou vysokotlakovej chromatografie na silikagéli (95 : 5 etylacetát : etanol) tak, aby vznikol N-hydroxy-2(R)-((R)-metylfenylfosfinyl)amino)-4metylpentánamid ako bezfarebná látka: MS-IS m/z 285 (M‘H)‘.

-43 N-hydroxy-2(R)-((S)-metylfenylfosfinyl)amino)-4-metylpentánamid:

N-((R)-metylfenylfosfinyl)-D-leucín metylester (55 mg, 0,19 ifirnol) sa rozpustí v roztoku NH.OK (0,57 ml, 1,76 M v metanole) pripravenom podľa Fieser and Fieser, Vol. 1, str. 478. Reakcia prebehne za stáleho miešania počas 6 hodín pri izbovej teplote, tento čas sa presne stanoví pomocou TLC. Reakčná zmes sa neutralizuje pomocou 1 M vodného HC1, pary sa odstránia. Produkt sa prečistí pomocou vysokotlakovej chromatografie na silikagéli (80 : 20 etylacetát : etanol) a následne sa kryštalizuje z etylacetát/hexánu tak, aby vznikol N-hydroxy-2(R)-((R)-metylfenylfosfinyl)amino)-4-metylpentánamid ako bezfarebná tuhá látka: MS-IS m/z 285 (M‘H)*, (R¹ = H,

F< = izobutyl, R' = metyl, R’ = fenyl).

Príklad 9

(XII)

Etyletylfenylfosfinát:

22,7 mmol), etyljodidu (0,24 za stáleho miešania zahrieva

Zmes ml, 3 na 85 (4,5 g, ml), sa di fenylfosfinátu mmol) a benzénu (100 °C počas 24 hodín. Po tomto čase sa reakcia ukončí pre 30 2 substrátu, ako sa zistí pomocou

TLC. Potom sa pridá ďalšia dávka etyljodidu (0,3 ml, 3,75 mmol) a reakcia za stáleho miešania prebieha ďalších 36 hodín pri 85 °C a jej ukončenie sa zistí pomocou TLC. Pary sa odstránia na rotačnom odparovači a vzniká etyletylfenylfosfinát vo forme oleja.

Chlorid kyseliny etylfenylfosfinovej : k roztoku etyletylfenylfosfinátu (2 g, 10 mmol) v benzéne (200 ml) sa pridá oxalylchlorid (1,3 ml, 15 mmol). Zmes sa mieša pri izhc’/ej teplote 3 hodiny. Pary sa odstránia na rotačnej

-44odparovačke a produkt sa vysuší vo vákuu 12 hodín, aby vznikol chlorid kyseliny etylfenylfosfínovej vo forme oleja.

N-((R/S)-etylfenylfosfinyl)-N-benzyl-D-alanín metylester: k roztoku chloridu kyseliny etylfenylfosfinovej (1,04 mg,

5,5 mmol) v dichlórmetáne (15 ml) sa pridá roztok N-benzyl-Dalanín metylesteru (1,37 g, 7,1 mmol) a N-metylmorfolinu (1,36 ml, 12,4 mmol) v dichlórmetáne (15 ml). Pridá sa katalytické množstvo 4-dimetylaminopyridínu a reakcia bude prebiehať 90 hodín pri izbovej teplote za stáleho miešania. Potom sú na TLC zrejmé dve bodky. Tieto produkty sa separujú pomocou vysokotlakovej chromatografie na silikagéli (95 : 5, etylacetát : metanol tak, aby vznikli diastereomérne produkty: N-((S)-etylfenylfosfinyl)-N-benzyl-D-alanín metylester, Rf 0,25 (100 % etylacetát) a N-((R)-etylfenylfosfinyl)-N-benzyl-Dalanín metylester, Rf 0,35 (100 % etylacetát).

N-hydroxy-2(R)-(((S)-metylfenylfosfinyl)amino)propiónamic': N-( (S)-etylfenylfosfinyl)-N-benzyl-D-alanín metylester (105 r?.g, 0,3 mmol) sa rozpustí v roztoku NH_;OK (0,1 ml, 1,76 M v metanole) pripravenom podlá Fieser and Fieser, Vol. 1, str. 478. Reakcia prebehne za stáleho miešania počas 16 hodín pri izbovej teplote, tento čas sa presne stanoví pomocou TLC. Reakčná zmes sa neutralizuje pomocou 1 M vodného HC1, pary sa odstránia. Produkt sa prečistí pomocou vysokotlakovej chromatografie na silikagéli (95 : 5 etylacetát : metanol) tak, aby vznikol N-hydroxy-2(R)-(((S)-metylfenylfosfinyl)amino)propiónamid ako bezfarebná tuhá látka: MS-IS m/z 347 (M⁺H)‘, 369 (M*Na)\

N-hydroxy-2(R)-(((R)-metylfenylfosfinyl)amino)propiónamid: N-((S)-etylfenylfosfinyl)-N-benzyl-D-alanin metylester (333 mg, 0,96 mmol) sa rozpusti v roztoku NH;OK (3,3 ml, 1,76 M v metanole) pripravenom podlá Fieser and Fieser, Vol. 1, str. 478. Reakcia prebehne za stáleho miešania počas 16 hodín pri izbovej teplote, tento čas sa presne stanoví pomocou TLC. Reakčná zmes sa neutralizuje pomocou 1 M vodného HC1, pary sa odstránia. Produkt sa prečistí pomocou vysokotlakovej chromatografie na silikagéli (95 : 5 etylacetát : metanol) tak, aby vznikol N-hydroxy-2(R)-(((R)-metylfenylfosfinyl)ami-45no)propiónamid ako bezfarebná tuhá látka: MS-IS m/z 347 (M’H)*, 369 (M'Na)’, (R¹ = benzyl, R² = metyl, R³ = etyl, R⁴ = fenyl) .

Príklad 10

ΛΧΧ,,ΟΙΟ.

I. Μ·ττζοα CH|Ck

I ,

(XIII)

N-hexyl-D-alanín metylester: D-alanín metylester (1,5 g, 10,75 mmol) sa rozpustí v 50 ml metanolu a ochladí sa na 0 °C. Potom sa pridá hexanal (1,3 ml, 10,75 mmol) a octan sodný (2,62 mg, 32 mmol). Potom sa roztok mieša 15 minút pri 0 °C a potom sa pridá kyanoborohydrid sodný (440 mg, 7 mmol) a zmes sa za stáleho miešania nechá 16 hodín pri izbovej teplote. Metanol sa odparí a zvyšná hmota sa prevedie do éteru a prenesie sa do separačného lievika, premyje sa vodou (2 krát), vysuší nad síranom horečnatým a odparí sa tak, aby vzniklo 1,81 g N-hexylD-alanín metylesteru ako bezfarebná olejovitá kvapalina.

N-((R)-metylfenylfosfinyl)-N-hexyl-D-alanín metylester: chlorid kyseliny metylfenylfosfinovej (1,05 g, 6 mmol) sa rozpustí v dichlórmetáne (50 ml) a potom sa ochladí na 0 °C. K tomuto roztoku sa pridá roztok N-hexyl-D-alanín metylesteru (1 g, 5,34 mmol) a trietylaminu (2,1 ml, 15 mmol) v dichlórmetáne (10 ml) . Pridá sa katalytické množstvo 4-dimetylaminopyridínu a reakcia bude prebiehať 16 hodín pri izbovej teplote za stáleho miešania, potom sa produkt premyje vodou a slaným roztokom, vysuší sa nad síranom sodným a skoncentruje sa. Surový produkt sa prečistí pomocou vysokotlakovej chromatografie na silikagéli (100 % etylacetát) tak, aby vznikol N-((R)-metylfenylfosfinyl)-N-hexyl-D-alanín metylester ako bezfarebná olejovitá kvapalina.

N-hydroxy-2(R)- ( ( (R)-metylfenylfosfinyl)hexylamino)propiónamid: N-((R)-metylfenylfosfinyl)-N-hexyl-D-alanín metylester (198 mg, 0,61 mmol) sa rozpustí v roztoku NH>OK (2 ml,

1,76 M v metanole) pripraveného podlá Fieser and Fieser, Vol. 1, str. 478. Reakcia prebehne za stáleho miešania počas 16 hodín pri izbovej teplote, tento čas sa presne stanoví pomocou

TLC. Reakčná zmes sa neutralizuje pomocou 1 M vodného HC1, pary sa odstránia. Surový produkt sa prečisti pomocou preparativnej TLC tak, aby vznikol N-hydroxy-2(R)-(((R)-metylfenylfosfinyl)hexylamino)propiónamid ako bezfarebná tuhá látka: MS-IS m/z 327 (M⁺H)⁺, 349 (M*Na)‘, (R¹ = 2-hexyl, R = metyl, R³ = metyl, R⁴ = fenyl) .

Nasledujú ďalšie príklady látok podľa navrhovaného vynálezu, ktoré sa môžu vyrobiť pomocou metód opísaných vyššie a vhodných ako východiskový materiál alebo materiály vyrobené známymi technikami:

	R¹	R²	R³	R⁴
Príklad 11	(CH.Jj	(CHJ 3	etyl	4-metoxyfenyl
Príklad 12	(CH,),	(CH₂)4	etyl	4-nitrofenyl
Príklad 13	benzyl	(2-metyltio)etyl	metyl	2-tienyl
Príklad 14	propyl	2-propyl	metoxy	2-furyl
Príklad 15	izopropyl	2-butyl	metyl	2-pyridyl
Príklad 16	metoxymetyl	benzyl	metyl	3-pyridyl
Príklad 17	hydroxymetyl	3-(indol)metyl	metyl	4-pyridyl
Príklad 18	H	(4-hydroxyfenyl)metyl	metyl	2-fluórfenyl
Príklad 19	fenyl	4-aminobutyl	metyl	2-fluórfenyl
Príklad 20	etyl	(4-imidazol)metyl	metyl	2-metoxyfenyl
Príklad 21	butyl	aminocylmetyi	metyl	4-metoxy-2pyridyl
Príklad 22	metyl	aminometyletyl	metyl	etyl
Príklad 23	benzyl	benzyl	metyl	fenyl
Príklad 24	metyl	metyl	metylénoxy
Príklad 25	4-metoxybenzyl	izobutyl	metyl	fenyl
Príklad 26	benzyl	izopropyl	metyl	metyl
Príklad 27	fenyletyl	metyl	metyl	metyl
Príklad 28	cyklohexylmetyl	metyl	metyl	4-metoxyfenyl
Príklad 29	3-pyridylmetyi	benzyl	metyl	fenyl

(XIV)

Tieto príklady sú pre odborníka v odbore dostatočným návodom, ako postupovať podľa navrhovaného vynálezu, ktorý však žiadnym spôsobom neobmedzujú.

Prípravky podľa navrhovaného vynálezu a ich použitie

Látky podľa navrhovaného vynálezu sú použitelné na prípravu prípravkov určených na liečbu chorôb a podobne. Nasledujúce prípravky a spôsoby liečby žiadnym spôsobom neobmedzujú predmet vynálezu, len slúžia ako návod pre odborníkov, aby bolo možné pripraviť látky, prípravky a použiť ich na liečbu tak, ako opisuje navrhovaný vynález. V každom prípade látky podľa všeobecného vzorca (I) sa môžu nahradiť napríklad látkami uvedenými ďalej s podobnými výsledkami.

Spôsob použitia tu uvedený ako príklad, v žiadnom prípade neobmedzuje navrhovaný vynález, len slúži ako návod pre odborníkov, aby bolo možné použiť látky, prípravky a spôsoby liečby podľa navrhovaného vynálezu. Skúsený praktik samozrejme vie, že príklady sú len vodítkom a môžu sa meniť v závislosti na podmienkach a stave pacienta.

Príklad A

Tabuľka prípravkov na orálne podávanie podľa navrhovaného vynálezu

Zložka Množstvo

Príklad 915 mg

Laktóza 120 mg

Kukuričný škrob70 mg

Mastenec4 mg

Stearát horečnatý1 mg

Ďalšie látky podľa všeobecného vzorca (I) sa môžu použit v podstate s rovnakými výsledkami.

Žena s hmotnosťou 60 kg (132 lbs), ktorá trpí reumatoidnou artritídou, sa liečila postupom opisovaným navrhovaným vynálezom. Konkrétne, počas 2 rokov, dávkou troch tabliet denne, podávané orálne. Na konci tohto obdobia sa pacientka

-49vyšetrila a zistilo sa, že zápalové ložiská boli redukované a pohyblivosť sa zlepšila bez sprievodnej bolestivosti.

Príklad B

Pripravili sa kapsule podľa navrhovaného vynálezu, ktoré obsahovali:

Zložka	Množstvo
Príklad 3	15 %
Polyetylénglykol	85 %

Ďalšie látky podľa všeobecného vzorca (I) sa môžu použiť v podstate s rovnakými výsledkami.

Muž s hmotnosťou 90 kg (198 lbs) , ktorý trpí

osteoartritídou, sa liečil spôsobom

opisovaným navrhovaným

vynálezom. Konkrétne, počas 5 rokov, kapsulami s obsahom 70 mg látky podľa príkladu 3, podávané denne.

Na konci tohto obdobia sa pacient nezistil sa žiadny ďalší rozvoj artiKulárnej chrupavke.

vyšetril ortoskopicky a erózií/fibrilácií v

Príklad C

Pripravil sa prípravok založený na báze fyziologického roztoku na lokálne podanie, podľa navrhovaného vynálezu, ktorý obsahoval:

Zložka	Množstvo
Príklad 13	5 %
Polyvinylglykol	15 %
Fyziologický roztok	80 %

Ďalšie látky so štruktúrou podľa všeobecného vzorca (I) sa môžu použiť v podstate s rovnakými výsledkami.

Pacient s hlbokou odreninou rohovky si aplikoval kvapku prípravku do každého oka dvakrát denne. Liečenie sa urýchlilo, bez akýchkoľvek ďalších následkov.

-50Príklad D

Pripravil sa prípravok na lokálne povrchové podanie, podlá

navrhovaného vynálezu,	ktorý obsahoval:
Zložka	Množstvo (% hmotnosti/objem)
Látka podlá príkladu 3	0,2
Benzalkóniumchlorid	0, 02
Timerosal	0, 002
d-Scrbitol	5, 0
Glycín	0, 35
Aromatické látky	0, 075
Prečistená voda	doplniť do 100
Celkom =	100

Ďalšie látky so štruktúrou podlá všeobecného vzorca (I) sa môžu použiť v podstate s rovnakými výsledkami.

Pacient, ktorý trpí popáleninou chemikáliami, si potieral zranenie pri každom prezliekaní. Po uzdravení neboli zjavné žiadne jazvy.

Príklad E

Pripravil sa prípravok podľa navrhovaného vynálezu,	na inhalačné aerosólové podanie, ktorý obsahoval:
Zložka	Množstvo (% hmotnosti/objem)
Látka podľa príkladu 2	5, 0
Alkohol	33, 0
Kyselina askorbová	0,1
Mentol	0,1
Sacharín sodný	0,2
Pr:>pelant (F12, F114)	doplniť do 100
Celkom =	100

-51 Pacient, ktorý trpí astmou, inhaloval do úst 0,01 ml prípravku z aplikačného dávkovacieho prístroja pri ťažkostiach. Všetky príznaky astmy postupne zmizli.

Príklad F

Pripravil sa prípravok na povrchovú aplikáciu do oka podlá navrhovaného vynálezu, ktorý obsahoval:

Zložka Množstvo (% hmotnosti/objem)

Látka podlá príkladu 50,1 • Benzalkóniumchlorid0,01

EDTA0,05

HyJroxyetylcelulóza (NATROSOLM °/₀₀)0,5

Metabisulfid sodný

0, 1

Chlorid sodný doplniť do 100

Celkom =100,0

Muž s hmotnosťou 90 kg (198 lbs), ktorý trpí ulceráciami rohovky, sa liečil spôsobom opisovaným navrhovaným vynálezom. Konkrétne, počas 2 mesiacov sa mu podával fyziologický roztok s obsahom 10 mg látky podlá príkladu 5 do postihnutého oka dvakrát denne.

Príklad G

Pripravil sa prípravok na parenterálne podanie, podlá navrhovaného vynálezu, ktorý obsahoval:

Zložka Množstvo (% hmotnosti/objem)

Látka podlá príkladu 4 100 mg/ml nosiča

Nosič: citrát sodný, pufrovaný ako je uvedené (% hmotnosti nosiča) lecitín karboxymetylcelulóza povidčn

0,48

0, 53

0, 5

-52 metylparabén propylparabén

0, 11

0, 011

Vyššie uvedené zložky sa zmiešajú tak, aby vytvorili suspenziu. Približne 2,0 ml suspenzie sa podá pomocou injekcie ľudskému subjektu s premetastatickým nádorom. Dávka sa aplikuje na miesto predpokladaného nádoru. Podáva sa pacientovi dvakrát denne počas približne 30 dni. Po tomto čase príznaky choroby ustupujú a dávka sa postupne znižuje.

Príklad H

Pripravila sa ústna navrhovaného vynálezu:

Zložka

Látka podľa príkladu 1

SDA 40 alkohol

Chuťová prísada

Emulgátor

Fluorid sodný

Glycerín

Sladidlo

Kyselina benzoová

Hydroxid sodný

Farbivo

Voda

Pacient s chorobou trikrát denne tak, voda, ktorá obsahuje látky podľa

Množstvo (% hmotnosti/objem)

3, 0

8, 0

0, 08

0,08

0, 05

10, 00

0, 02

0, 05

0,2

0, 04 doplniť do 100 ďasien používal 1 ml ústnej vody orálnej degenerácii.

aby predišiel ďalšej

-53 Príklad I

Pripravila sa pastilka, ktorá obsahuje látky podlá navrhovaného vynálezu:

Zložka Množstvo (% hmotnosti/objem)

Látka podľa príkladu 3	0, 01
Sorbitol	17,5
Manitol	15, 5
Škrob	13, 6
Sladidlo	1,2
Dochucovadlo	11,7
Farbivo	0,1
Kukuričný škrob	doplniť do 100
Pacient užíval pastiky tak, aby predišiel ďalšej strate
implantátov v hornej čeľusti.
Ďalšie látky so štruktúrou	podľa všeobecného vzorca (I) sa

môžu použiť v podstate s rovnakými výsledkami.

Príklad J

Pripravila sa žuvačka, ktorá obsahuje látky podľa navrhovaného vynálezu:

Zložka

Látka podlá príkladu 1

Kryštalický sorbitol

Základ žuvacej gumy Paloja-T

Sorbitol (70 % vodný roztok)

Manitol

Glycerín

Dochucovadlo

Pacient užíval žuvačku protéz.

Množstvo (¾ hmotnosti/objem)

0, 03

38,44

20,0

22, 0

10, 0

7, 56

1/0 , aby predišiel strate zubných

-54Ďalšie látky so štruktúrou podľa všeobecného vzorca (I) sa môžu použiť v podstate s rovnakými výsledkami.

Príklad K

Zložka	Množstvo (% hmotnosti/objem)
USP voda	54,656
Metylparabén	0, 05
Propylparabén	0, 01
Xantánová guma	0,12
Guarová guma	0, 09
Uhličitan vápenatý	12,38
Odpeňovadlo	1,27
Sacharóza	15, 0
Sorbitol	11,0
Glycerín	5, 0
Benzylalkohol	0,2
Kyselina citrónová	0, 15
Chladivo	0,00888
Dochucovadlo	0,0645
Farbivo	0,0014

Príklad 1 sa pripraví najskôr zmiešaním 80 kg glycerínu a všetkého benzylalkoholu a zahriatím na 65 °C, potom pomalým pridaním súčasne, metylparabénu, propylparabénu, vody, xantánovej gumy a guarovej gumy. Tieto prísady sa miešali približne 12 minút v Silversonovom priamom mixéri. Potom sa pomaly pridali v danom poradí: zvyšok glycerínu, sorbitol, odpeňovadlo C, uhličitan vápenatý, kyselina citrónová a sacharóza. Zvlášť sa pripravil dochucovadlo a chladivo a potom sa postupne pridali k zvyšku. Celá zmes sa miešala približne 40 minút.

Pacient užíval prípravok tak, aby pôsobil preventívne proti sčervenaniu pri kolitíde.

Všetky odkazy tu použité sú zahrnuté ako citácie.

-55V prípade, že sa opisuje konkrétny variant navrhovaného vynálezu, je odborníkovi v odbore jasné, že je možné uskutočniť rad zmien a modifikácií v postupoch podľa navrhovaného vynálezu bez toho, aby bol tým prekročený rámec navrhovaného vynálezu. Úmyslom je pokryť v pripojených nárokoch všetky modifikácie, ktoré patria do rámca vynálezu.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Zlúčenina so štruktúrou podlá všeobecného vzorca (I) (D kde

R¹ je vodík, alkyl, alkynylalkyl, alkenylalkyl, arylalkyl, heterocyklický alkyl, alkoxyalkyl, arylalkoxyalkyl alebo alkyltioalkyl,

R‘ je vodík, alkyl, alkynyl, alkenyl, arylalkyl, heterocyklický alkyl, heteroalkyl (vrátane alkoxyalkyl, arylalkoxyalkyl alebo alkyltioalkyl, alkylaminoalkyl, aryltioalkyl, arylalkyltioalkyl) , heterocykloheteroalkyl, aminoacylalkyl, acylaminoalkyl, alkoxykarbonylalkyl, acyloxyalkyl,

R¹ a R² dohromady tvoria alkylénový reťazec alebo heteroalkylénový reťazec,

R³ je alkyl, cykloalkyl, cykloheteroalkyl, karbocyklický alebo heterocyklický aryl, heteroalkyl (hydroxyalkyl, alkoxyalkyl alebo aminoalkyl),

R³ a R⁴ môžu dohromady tvoriť alkylénový reťazec alebo heteroalkylénový reťazec,

R⁴ je alkyl, alkoxy, arylalkyl, cyklický alkyl, karbocyklický alebo heterocyklický aryl, alebo optický izomér, diastereomér alebo enantiomér, alebo jej farmaceutický prijateľná sol, biohydrolyzovatelný alkoxyamid, esteracyloxyamid alebo imid.

-572. Zlúčenina so štruktúrou podlá všetkých predchádzajúcich nárokov:

(i) kde

R¹ je vodík, alkyl, arylalkyl, heterocyklický alkyl, alkoxyalkyl, arylalkoxyalkyl alebo alkyltioalkyl,

R· je vodík, alkyl, arylalkyl, heterocyklický alkyl, alkoxyalkyl, arylalkoxyalkyl alebo alkyltio,

R·' je alkyl, cykloalkyl, karbocyklický alebo heterocyklický aryl, hydroxyalkyl, alkoxyalkyl alebo aminoalkyl,

R⁴ je karbocyklický alebo heterocyklický aryl,

alebo stereoizomér, enantiomér, alebo jej farmaceutický prijateľná soľ, biohydrolyzovatelný alkoxyamid, esteracylamid alebo imid. 3. Zlúčenina podľa všetkých predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že R¹ je vodík, arylalkyl, alkyl a heterocyklický alkyl. 4. Zlúčenina podľa všetkých predchádzaj úcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že R² je vodík, alebo Ci až C₆ alkyl a R⁴ je

fenyl alebo substituovaný fenyl.

5. Zlúčenina podľa všetkých predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že R⁴ je substituovaný fenyl a je substituovaný alkoxyskupinou. 6. Zlúčenina podľa všetkých predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že R³ je Ci až Cc nižší alkyl a R² je vodík, izobutyl alebo metyl. 7. Zlúčenina podľa všetkých predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že R¹ je n-fenyl, fenyletyl, benzyl,

pyridylmetyl alebo metyl.

8. Zlúčenina podľa všetkých predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že ide o:

N-hydroxy-2-((difenylfosfinyl)-(2-fenyletyl)amino)acetamid,

N-hydroxy-2-((metylfenylfosfinyl)-(2-fenyletyl)amino)acet-amid,

N-hydroxy-2(R)-((R)-metylfenylfosfinyl)benzylamino)-4-metylpentánamid,

N-hydroxy-2(R)-((dimetylfosfinyl)benzylamino)-4-metylpéntánamid,

N-hydroxy-2(R)-((R)-metylfenylfosfinyl)benzylamino)propiónamid,

N-hydroxy-2(R)-((difenylfosfinyl)benzylamino)propiónamid,

N-hydľoxy-2(R)-((R/S)-metylfenylfosfinyl)-3-pikolylamino)-4metylpentánamid,

N-hydroxy-2(R)-((S)-metylfenylfosfinyl)amino)-4-metylpentánamid,

N-hydroxy-2(R)-(((R)-etylfenylfosfinyl)amino)propiónamid, alebo

N-hydroxy-2(R)-(((R)-metylfenylfosfinyl)hexylamino)propiónamid.

9. Použitie zlúčeniny podľa všetkých predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že sa použije na prípravu farmaceutického prípravku.

10. Spôsob prevencie alebo liečby chorôb asociovaných s nežiadúcou metaloproteázovou aktivitou v cicavčom subjekte, vyznačujúci sa tým, že sa liečenému subjektu podáva bezpečná a efektívna dávka zlúčeniny podľa všetkých predchádzajúcich nárokov.