SK173599A3

SK173599A3 - Cyclic azapeptides with angiogenic effect

Info

Publication number: SK173599A3
Application number: SK1735-99A
Authority: SK
Inventors: Alfred Jonczyk; Simon Goodman; Horst Kessler; Jochen Wermuth; Joerg Schmitt
Original assignee: Merck Patent Gmbh
Priority date: 1997-07-04
Filing date: 1998-06-29
Publication date: 2000-06-12
Also published as: WO1999001472A1; EP1001979A1; US6534478B1; CN1261895A; NO20000016D0; ID23415A; AR010924A1; HUP0003357A2; PL337616A1; DE59812870D1; JP2002511872A; AU8541198A; TW482768B; ATE297947T1; ZA985896B; AU733831B2; CA2297181A1; RU2188205C2; EP1001979B1; BR9810394A

Description

Derivát cyklického azapeptidu s angiogénnym pôsobením

Oblasť techniky

Vynález sa týka derivátov cyklického azapeptidu s ahgiogénnym pôsobením, spôsobu jeho prípravy a farmaceutického prostriedku, ktorý ho obsahuje. Zlúčeniny podlá vynálezu sú vhodné ako integrínové inhibítory pre ošetrovanie chorôb.

Vynález sa týka zlúčenín všeobecného vzorca I cyklo - (aArg-aGly-aAsp-aX-aY) (I) kde znamená aArg Arg alebo Aza-Arg, aGly Gly alebo Aza-Gly, aAsp Asp alebo Aza-Asp aX a aY od seba nezávisle zvyšok aminokyseliny zo súboru zahŕňajúceho Ala, Asn, Asp, Arg, Cys, Gin, Glu, Gly, His, íle, Leu, Lys, Met, Nie, Orn, Phe, Phg, Pro,

Ser, Thr, Tie, Trp, Tyr, Val, NH-Q-CO, alebo zodpovedajúcej aza-aminokyseliny,

Q alkylénovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, ¹ pričom aspoň v jednej z aminokyselín vo všeobecnom vzorci I je atóm uhlíka Ca nahradený atómom dusíka, pričom aminokyseliny sú prípadne vo forme svojich derivátov a zvyšky aminokyselín sú navzájom peptidovo spojené prostredníctvom α-amínskupiny alebo azaskupiny a α-karboxylovej skupiny, pričom pokial ide o zvyšky opticky aktívnych aminokyselín alebo derivátov aminokyselín, sú zahrnuté ako D tak takisto L formy a solí.

₍ ' I

Doterajší stav techniky

Podobné deriváty cyklických peptidov ako podlá vynálezu sú opísané napríklad v európskom patentovom spise číslo EP 0 632053, v nemeckom patentovom spise číslo DE 195 38 741 alebo v európskom patentovom spise číslo EP 0 683173.

Úlohou vynálezu je vyvinút nové zlúčeniny s hodnotnými vlastnosťami, ktoré by sa osobitne hodili na výrobu liečiv.

Podstata vynálezu

Podstatou vynálezu je hore charakterizovaný derivát cyklického azapeptidu s angiogénnym pôsobením.

S prekvapením sa zistilo, že zlúčeniny všeobecného vzorca I a ich soli majú pri dobrej znášanlivosti velmi hodnotné farmakologické vlastnosti. Predovšetkým pôsobia ako inhibítory integrínu, pričom predovšetkým inhibujú vzájomné pôsobenie ^aV~/ β₃- alebo p₅-integrínových receptorov s ligandmi, napríklad väzbu fibrinogénu na P₃-integrínový receptor. Osobitnú účinnosť vykazujú zlúčeniny všeobecného vzorca I v prípade integrínov α_νβ_1χ α_νβ₃, α_νβ₅, a_IIbP₃ ako tiež α_νβ₆ a α_νβ₈, pričom sú najmä silnými selektívnymi inhibítormi vitronektínového receptoru α_νβ₃.

Toto pôsobenie je možné doložiť napríklad spôsobom, ktorý opísal J. W. Smith a kol. (J. Biol. Chem. 265, str. 12267 až 12271, 1990).

P.C. Brooks, R.A. Clark a D.A. Cheresh (Science 264, str. 569 až 571, 1994) uvádzajú, že vývoj angiogenézy závisí od vzájomného pôsobenia vaskulárnych integrínov a extracelulárnych matricpvých proteínov.

Možnosť použitia inhibície tohto vzájomného pôsobenia a tým navodenia apoptózy (programované umieranie buniek) angiogénnych vaskulárnych buniek pôsobením cyklického peptidu opísal P.C. Brooks, A.M. Montgomery, M. Rosenfeld, R.A. Reisfeld, T.-Hu, G. Klier a D.A. Cheresh (Celí 79, str. 1157 až 1164, 1994).

Zlúčeniny všeobecného vzorca I, ktoré blokujú interakciu integrínových receptorov a ligandov, ako fibrinogén k fibrinogénovému receptoru (glykoproteín Ilb/IIIa), zabraňujú ako GPIIb/IIIa antagonisty, rozširovaniu nádorových buniek metastázovaním. Je to doložené nasledujúcim pozorovaním.

Zlúčeniny môžu brzdiť viazanie metaloproteináz na integrín a brániť využitiu enzymatickej aktivity proteináz bunkami. Príkladom je schopnosť brzdenia väzby MMP-2 (matrice-metaloproteináza-2-) na vitronektínový receptor α_νβ₃ cyklo-RGD-peptidom (P.C. Brooks a kol., Celí 85, str. 683 až 693, 1996).

K rozširovaniu nádorových buniek z lokalizovaného nádoru do vaskulárneho systému dochádza vytváraním mikroaregátov (mikrotrombov) ako následok vzájomného pôsobenia nádorových buniek a krvných doštičiek. Nádorové bunky sú pod tieňom ako ochranou v mikroagregáte a nie sú od buniek imunitného systému rozpoznané. Mikroagregáty sa môžu usadzovať na stenách ciev, tým ulahčujú ďalšiu penetráciu nádorových buniek do tkaniva. Pretože je vytváranie mikrotrombov sprostredkovávané viazaním fibrinogénu na fibrinogénové receptory na aktivovaných krvných doštičkách, môžu byť GPIIa/IIIb antagonisty považované za účinné inhibítory metastáz.

Zlúčeniny všeobecného vzorca I sa môžu používať ako účinné liečivá v humánnej a veterinárnej medicíne najmä na profylaxiu a na ošetrovanie trombózy, infarktu myokardu, artériosklerózy, zápalov, apoplexie, angíny pektoris, nádorových ochorení, osteolytických chorôb, ako je najmä osteoporóza, patologicky angiogénnych ochorení, ako sú napríklad zápaly, oftalmologických ochorení, diabetickej retinopatie, rohovkovej degenerácie, krátkozrakosti, okulárnej histoplazmózy, reumatickej artritídy, osteoartritídy, rubeotického glaukómu, avšak tiež vredovítej kolitídy, Crohnovej choroby, rozptýlenej sklerózy, psoriázy a restenózy po angioplastii, vírusových ochorení, bakteriálnych infekcií, plesňových infekcií, akútneho zlyhania obličiek a pri podpore procesov hojenia rán a pri podpore liečivých procesov.

Zlúčeniny všeobecného vzorca I sa môžu používať ako antimikrobiálne pôsobiace látky pri operáciách, pri ktorých sa používa biologický materiál, implantáty, katétre alebo srdcové stimulátory. Pritom tieto zlúčeniny pôsobia antiseptický. Účinnosť antimikrobiálnej aktivity sa môže doložiť spôsobom, ktorý opísal P. Valentin-Weigund a kol. (Infection and Immunity,

Str. 2851 až 2855, 1988).

Pretože zlúčeniny všeobecného vzorca I predstavujú inhibítory väzby fibrinogénu a tým ligandy receptorov fibrinogénu na krvné,doštičky, sú použiteľné ako diagnostiká pre detekciu a lokalizáciu trombov vo vaskulárnom systému in vivo, pokiaľ sú substituované rádioaktívnym alebo UV detektovateľným zvyškom.

Zlúčeniny všeobecného vzorca I ako inhibítory väzby fibrinogénu sa môžu tiež používať ako účinné pomocné prostriedky na štúdium metabolizmu krvných doštičiek pri rôznych aktivačných štádiách alebo v intracelulárnych signálových mechanizmoch receptorov fibrinogénu. Detekovateľná jednotka zabudovateľného značenia napríklad izotopového značenia ³H dovoľuje po viazaní na receptor skúmať uvedené mechanizmy.

I 1 ¹

V zlúčeninách všeobecného vzorca I môžu byť aminokyseliny modifikované tak, že je atóm uhlíka Ca nahradený atómom dusíka za zachovania postranného reťazca. Ide teda o tak zvané azaami nokyseliny. Napríklad v nasledujúcom aza-tripeptide, skladajúcom sa z aminokyselín arginín, glycín a kyselina asparágová, je Ca atóm uhlíka glycínu nahradený atómom dusíka.

Arc-sza-Gly-Asp

V zlúčeninách všeobecného vzorca I je aspoň jedna aminokyselina v podobe azaaminokyseliny.

Uvádzané skratky zvyškov aminokyselín znamenajú zvyšky na sledujúcich aminokyselín:

Ala	alanín
Asn	asparagín
Asp	asparágová kyselina
Arg	arginín
Cys	cystein
Gin	glutamín
Glu	glutamínová kyselina
Gly	glycín
His	histidín
homo-Phe	homo-fenylalanín
íle	izoleucín

leucin lyzín metionín norleucín ornitín fenylalanín fenylglycín

Leu Lys Met Nie Orn Phe Phg

4-Hal-Phe 4-halogénfenylalanín Pro prolín

Sar sarkozín (N-metylglycín)

Ser serín

Thr treonín

Trp tryptofán

Tyr tyrozín

Val valín

Príkladne sa uvádzajú nasledujúce azaaminokyseliny:

Aza-Arg

Aza-Asp l

Okrem toho sa ešte používajú skratky, ktoré majú nasledu júci význam:

Ac acetyl

BOC terc.-butoxykarbonyl

CBz alebo Z benzyloxykarbonyl

DCC1	dicyklohexylkarbodiimid
DIPEA	diizopropyletylamín
DMF	dimetylformamid
EDC1	N-etyl-N,N'-(dimetylaminopropyl)karbodiimid 1
Et	etyl
Fmoc	9-fluórenylmetoxykarbony1
HOBt	1-hydroxybenzotriazol
Me	metyl
MBHA	4-metylbenzhydrylamín
Mtr	4-metoxy-2,3,6-trimetylfenylsulfonyl
NMP	n-metylpyrolidón
HONSu	N-hydroxysukcínimid
OBzl	benzylester
OtBu	terc.-butylester
Oct	oktanoyl
OMe	metylester
OEt	etylester
Pbf	2,2,4,6,7-pentametyldihydrobenzof urán-5-sulf onyl
POA	fenoxyacetyl
Sal	salicyloyl
TBTU	0- (ΙΗ-benzotriazol-l-yl) -N, N, N',N' -tetrametyl- uróniumtetrafluórborát
TFA	trifluóroctová kyselina
Trt	trityl (trifenylmetyl)

Hore uvedené aminokyseliny môžu byť v niekolkých enantiomérnych formách, napríklad vždy ako integrálny podiel zlúčenín všeobecného vzorca I podlá vynálezu, pričom všetky tieto formy a tiež ich zmesi (napríklad DL formy) vynález zahŕňa. Okrem toho môžu byť aminokyseliny, napríklad ako podiel zlúčenín všeobecného vzorca I, chránené známymi chrániacimi skupinami .

Zlúčeniny podlá vynálezu zahŕňajú takisto tak zvané prodrogové deriváty, to znamená napríklad alkylovými alebo acylovými skupinami, cukrami alebo oligopeptidmi obmenené zlúčeniny všeobecného vzorca I, ktoré sa v organizmu rýchlo štiepia na účinné zlúčeniny podľa vynálezu. Do tejto skupiny patria tiež biologicky odbúrateľné, polymérne deriváty zlúčenín podľa vynálezu opísané v literatúre (napríklad Int. J. Pharm. 115, str. 61 až 67, 1995).

Aminokyseliny, ktorých konfigurácia výslovne nie je uvedená, majú (S)- alebo (L)-konfiguráciu.

Spôsob prípravy zlúčeniny všeobecného vzorca I, kde jedno tlivé symboly majú hore uvedený význam, alebo jej soli spočíva podľa vynálezu v tom, že

a) sa zlúčenina všeobecného vzorca II

H-Z-OH (II) kde znamená

Z skupinu -aArg-aGly-aAsp-aX-aY-,

-aGly-aAsp-aX-aY-aArg-,

-aAsp-aX-aY-aArg-aGly-,

-aX-aY-aArg-aGly-aAsp-,

-aY-aArg-aGly-aAsp-aX-, a aArg, aGly, aAsp, aX, aY, majú hore uvedený význam, alebo reaktívny derivát zlúčeniny všeobecného vzorca II spracováva cyklizačným činidlom, alebo

I

b) sa zlúčenina všeobecného vzorca I uvoľňuje zo svojho funkčného derivátu spracovaním solvolyzačným alebo hydrogenolyzačným činidlom a/alebo sa zásaditá zlúčenina alebo kyslá zlúčenina všeobecného vzorca I spracovaním kyselinou alebo zásadou premieňa na svoju soľ.

Hore uvedené symboly aArg, aGly, aAsp, aX, aY, majú význam uvedený pri všeobecných vzorcoch I a II, pokial to nie je inak vyslovene uvedené.

V hore uvedených vzorcoch sa alkylom rozumie predovšetkým skupina metylová, etylová, propylová, izopropylová, butylová, izobutylová, sek.-butylová alebo terc.-butylová, ďalej tiež pentylová, 1-, 2- alebo 3-metylbutylová, 1,1-, 1,2- alebo 2,2dimetylpropylová, 1-etylpropylová, hexylová, 1-, 2-, 3- alebo

4-metylpentylová, 1,1-, 1,2-, 1,3-, 2,2-, 2,3- alebo 3,3-dimetylbutylová, 1- alebo 2-etylbutylová, 1-etyl-l-metylpropylová, l-etyl-2-metylpropylová a 1,1,2- alebo 1,2,2-trimetylpropylová skupina.

V hore uvedených vzorcoch sa alkylénom rozumie predovšetkým skupina metylénová, etylénová, propylénová, butylénová, pentylénová alebo hexylénová.

Uvedené aminokyseliny alebo minokyselinové zvyky môžu byť tiež derivatizované, pričom sú výhodné N-metylové, Netylové, N-propylové, N-benzylové alebo Ca-metylové deriváty. Ďalej sú výhodnými derivátmi aminokyselín Asp a Glu, najmä metylester, etylester, propylester, butylester, terc.-butylester, neopentylester alebo benzylester postranných reťazcov karboxylových skupín, dalej tiež deriváty aminokyseliny Arg, ktoré sú prípadne substituované na skupine vzorca -NH-C(=NH)-NH₂acetylovým, benzoylovým, metoxykarbonylovým alebo etoxykarbonylovým zvyškom. '

Skupinou chrániacou aminoskupinu sa rozumie s výhodou skupina acetylová, propionylová, butyrylová, fenylacetylová, benzoylová, toluylová, skupina POA, metoxykarbonylová, etoxykarbonylová, 2,2,2-trichlóretoxykarbonylová, BOC, 2-jódetoxykarbonylová, CBZ (karbobenzoxyskupina), skupina 4-metoxybenzyloxykarbonylová, skupina FMOC, Mtr alebo benzylová skupina.

Zlúčeniny všeobecného vzorca I môžu mat jedno alebo niekoľko chirálnych center a môžu byt preto v rôznych stereoizomérnych formách. Všeobecný vzorec I všetky tieto formy zahŕňa.

Vynález sa teda týka najmä zlúčenín všeobecného vzorca I, v ktorých aspoň jeden zo symbolov má hore uvedený výhodný význam. Niektorými výhodnými skupinami zlúčenín všeobecného vzorca I sú nasledujúce zlúčeniny čiastkových vzorcov la až Ic, kde osobitne neuvedené symboly majú význam uvedený pri všeobecnom vzorci I, pričom znamená vo všeobecnom vzorci la) aArg Arg, aGly Aza-Gly aAsp Asp aX a aY od seba nezávisle zvyšok aminokyseliny zo súboru zahŕňajúceho Ala, Asn, Asp, Arg, Cys, Gin, Glu, Gly, His, Ile, Leu, Lys, Met, Phe, Pro, Ser, Thr, Trp, Tyr, Val, alebo zodpovedajúcej aza-aminokyseliny, pričom uvedené aminokyseliny sú prípadne derivatizované,

Ib) aArg Arg, aGly Aza-Gly aAsp Asp aX Gly, Phe, D-Phe alebo Aza-Phe a aY Gly, Val, Leu, Pro, D-Val, alebo D-Pro ‘ · é , ' alebo zvyšok zodpovedajúcej aza-aminokyseliny, pričom uvedené aminokyseliny sú prípadne derivatizované,

Ic) aArg aGly aAsp aX aY

Arg,

Aza-Gly

Asp

Gly, Phe, D-Phe a

Gly, N-benzyl-Gly, Lys, D-Lys, Val, D-Val, zodpovedajúce N-alkylderiváty alebo zodpovedajúce aza-aminokyseliny, pričom uvedené aminokyseliny sú prípadne derivatizované.

Zlúčeniny všeobecného vzorca I a východiskové látky nä ich prípravu sa pripravujú známymi spôsobmi, ktoré sú opísané v literatúre (napríklad v štandardných publikáciách ako je Houben-Weyl, Methoden der organischen Chemie, Georg-Thieme Verlag, Stuttgart), a to za reakčných podmienok, ktoré sú pre menované reakcie známe a vhodné. Pritom sa môžu tiež používať známe, tu bližšie neopisované varianty.

Východiskové látky sa môžu prípadne vytvárať in situ, to znamená že sa z reakčnej zmesi neizolujú, ale reakčná zmes sa ihneď používa na prípravu zlúčenín všeobecného vzorca I.

Zlúčeniny všeobecného vzorca I sa môžu získať najmä cyklizáciou zlúčenín všeobecného vzorca II za podmienok peptidovej syntézy. Pritom sa účelne pracuje pri známych spôsoboch peptidovej syntézy opísanej v literatúre (napríklad HoubenWeyl, l.c., zväzok 15/11, str. 1 až 806, 1974).

Reakcia sa darí s výhodou v prítomnosti dehydratizačného činidla vybraného zo súboru zahŕňajúceho napríklad karbodiimid, ako sú DCCl alebo EDC1, ďalej anhydrid propánfosfónovej kyseliny (Angew. Chem. 92, str.129, 1980), difenylfosforylazid a 2-etoxy-N-etoxykarbonylrl,2-dihydrochinolín, v inertnom rozpúšťadle, ako je napríklad halogénovaný uhľovodík, ako dichlórmetán; éter, ako tetrahydrofurán alebo dioxán; amid, ako dimetylformamid alebo dimetylacetamid; nitril, ako acetonitril; dimetylsulfoxid alebo v zmesi týchto rozpúšťadiel, pri teplote približne -10 až +40’C, s výhodou 0 až 30’C. Na podporu intramolekulárnej cyklizácie pred intramolekulárnou peptidovou väzbou je účelné pracovať v zriedených roztokoch.

Reakčný čas je podľa použitých reakčných podmienok niekoľko minút až 14 dní.

Miesto zlúčenín všeobecného vzorca II sa môžu pre reakciu používať tiež vhodné reaktívne deriváty týchto zlúčenín, napríklad predaktivovaná karboxylová kyselina alebo halogenid karboxylovej kyseliny, symetrický alebo zmesový anhydrid alebo aktívny ester. Také skupiny na aktiváciu karboxylovej skupiny v typických acylačných reakciách sú opísané v literatúre (napríklad v štandardných publikáciách ako Houben-Weyl, Methoden der organischen Chemie, Georg-Thieme Verlag, Stuttgart). Aktivované estery sa účelne vytvárajú in situ, napríklad prísadou HOBt alebo N-hydroxysukcínimidu.

Reakcia sa spravidla uskutočňuje v inertnom organickom rozpúšťadle, pri použití halogenidu karboxylovej kyseliny v prítomnosti činidla viažuceho kyselinu, s výhodou organickej zásady, ako je trietylamín, dimetylanilín, pyridín alebo chinolín. Priaznivé môže byt tiež pridanie hydroxidu, uhličitanu alebo hydrogénuhličitanu alkalického kovu alebo kovu alkalickej zeminy alebo inej soli slabej kyseliny alkalického kovu alebo kovu alkalickej zeminy, s výhodou draslíka, sodíka, vápnika alebo cézia.

Východiskové látky všeobecného vzorca II sú spravidla nové. Môžu sa pripravovať známymi spôsobmi syntézy peptidov. Lineárne peptidy sa môžu vytvárať napríklad spôsobom, ktorý ' , I opísal Merŕifield (Angew. Chem. 97, str. 801 až 812, 1985) na pevnej fáze napúčateľnej polystyrénovej živice.

Zlúčeniny všeobecného vzorca I sa môžu získať tiež tak, že sa uvoľňujú zo svojich funkčných derivátov solvolýzou najmä hydrolýzou alebo hydrogenolýzou.

Pre solvolýzu alebo pre hydrogenolýzu sú ako východiskové látky vhodné zlúčeniny, ktoré majú miesto jednej alebo niekolkých voíných aminoskupxn a/alebo hydroxylových skupín zodpovedajúce chránené aminoskupiny a/alebo hydroxylové skupiny, s výhodou zlúčeniny, ktoré miesto jedného H-atómu, ktorý je spojený s N-atómom majú skupinu chrániacu aminoskupinu, napríklad zlúčeniny, ktoré zodpovedajú všeobecnému vzorcu I, avšak miesto NH₂ skupiny majú skupinu NHR' (kde R' znamená skupinu chrániacu aminoskupinu, napríklad skupinu BOC alebo CBZ).

Ďalej sú ako východiskové látky vhodné zlúčeniny, ktoré miesto H-atómov hydroxylovej skupiny majú skupinu chrániacu hydroxylovú skupinu, napríklad zlúčeniny, ktoré zodpovedajú všeobecnému vzorcu I, avšak miesto hydroxyfenylovej skupiny majú R0-fenylovú skupinu (kde R znamená skupinu chrániacu hydroxylovú skupinu).

V molekule východiskovej látky môže byt tiež niekoíko rovnakých alebo rôznych skupín chrániacich aminoskupinu a/ alebo hydroxyskupinu. Pokiaí molekula obsahuje navzájom odlišné chrániace skupiny, môžu sa v mnohých prípadoch tieto chrániace skupiny selektívne odštepovať.

Výraz skupina chrániaca aminoskupinu je všeobecne známy a ide o skupiny, ktoré sú vhodné na ochranu (blokovanie) aminoskupiny pred chemickými reakciami, ktoré sú však íahko odstrániteíné,,kečf je žiadúca reakcia na inom mieste molekuly uskutočnená. Typické pre také skupiny sú najmä nes'ubstitu-¹ované alebo substituované skupiny acylové, arylové, aralkoxymetylové alebo aralkylové. Pretože sa skupiny, chrániace aminoskupinu, po žiadúcej reakcii (alebo po slede reakcií) odstráňajú, nemá ich druh a veíkost rozhodujúci význam. Výhodné sú však skupiny s 1 až 20 a najmä s 1 až 8 atómami uhlíka. Výraz acylová skupina sa tu vždy rozumie v najširšom zmysle slova. Zahŕňa acylové skupiny odvodené od alifatických, arali14 f atických, aromatických alebo heterocyklických karboxylových alebo sulfónových kyselín, najmä skupiny alkoxykarbonylové, aryloxykarbonylové a predovšetkým aralkoxykarbonylové. Ako príklady takých acylových skupín sa uvádzajú skupiny alkanoylové ako acetylová, propionylová, butyrylová skupina; aralkanoylové ako fenylacetylová skupina; aroylové ako benzoylová alebo toluylová skupina; aryloxyalkanoylové ako fenoxyacetylová skupina (POA); alkoxykarbonylové, ako skupina metoxykarbonylová, etoxykarbonylová, 2,2,2-trichlóretoxykarbonylová, terc. butoxykarbonylová (BOC), 2-jódetoxykarbonylová; aralkoxykarbonylové ako skupina benzyloxykarbonylová (karbobenzoxy-CBZ), 4-metoxybenzyloxykarbonylová alebo 9-fluórenylmetoxykarbonylová (FMOC) skupina a arylsulfonylové ako skupina 4-metoxy-2,3,6trimetylfenylsulfonylová (Mtr). Výhodnými skupinami, chrániacimi aminoskupinu, sú skupiny BOC a Mtr a tiež skupina CBZ, Fmoc, benzylová a acetylová skupina.

Výraz skupina chrániaca hydroxy skupinu je všeobecne rovnako známe a ide o skupiny, ktoré sú vhodné na ochranu (blokovanie) hydroxyskupiny pred chemickými reakciami, ktoré sú však ľahko odstrániteľné, ked je žiadúca reakcia na inom mieste molekuly vykonaná. Typické pre také skupiny sú hore uvedené nesubstituované alebo substituované skupiny arylové, aralkylové alebo acylové a dalej tiež skupiny alkylové. Pretože sa skupiny, chrániace hydroxyskupinu, po žiadúcej reakcii (alebo reakčnom slede) odstraňujú, nemá ich druh a veľkosť rozhodujúci význam. Výhodné sú však skupiny s 1 až 20 a najmä . s 1 až 10 atómami uhlíka. Ako príklady skupín chrániacich hydroxylovú skupinu, sa uvádzajú skupina benzylová, p-nitrobenzylová, p-toluénsulfonylová terc.-butylová a acetylová, pričom osobitne výhodné sú skupina benzylová a terc.-butylová. Skupiny COOH v asparágovej a v glutámovej kyseline sú predovšetkým chránené vo forme svojich terc.-butylesterov (napríklad Asp(OBut)).

Uvoľňovanie zlúčenín všeobecného vzorca I z jej funkčných derivátov sa darí - podľa použitej chrániacej skupiny - napríklad silnými kyselinami, ako je najmä kyselina trifluóroctová a chloristá avšak tiež inými silnými anorganickými kyselinami, ako je kyselina chlorovodíková alebo sírová, silnými organickými karboxylovými kyselinami, ako je trichlóroctová kyselina alebo sulfónovými kyselinami, ako je kyselina benzénsulfónová alebo p-toluénsulfónová. Je možné, nie však vždy nutné vykonávať reakciu v prítomnosti prídavných rozpúšťadiel.

Ako inertné rozpúšťadlá sú vhodné organické, napríklad karboxylové kyseliny, ako je kyselina octová, étery, ako je tetrahydrofurán (THF) alebo dioxán, amidy, ako je dimetylformamid (DMF), halogénované uhľovodíky, ako je dichlórmetán, ďalej tiež alkoholy, ako je metanol, etanol alebo izopropanol ako tiež voda. Do úvahy môžu prichádzať tiež zmesi týchto rozpúšťadiel. Kyselina trifluóroctová sa s výhodou používa v nadbytku bez prísady ďalších rozpúšťadiel, kyselina chloristá vo forme zmesi kyseliny octovej a 70% kyseliny chloristej v pomere 9:1. Reakčná teplota pre odštiepenie je účelne približne 0 až približne 50’C, s výhodou 15 až 30^eC (teplota miestnosti).

Skupina BOC, OBut a Mtr sa môže napríklad s výhodou odštepovať kyselinou trifluóroctovou v dichlórmetáne alebo približne 3 až 5n kyselinou chlorovodíkovou v dioxáne pri teplote 15 až 30°C, zatiaľ čo skupina FMOC približne 5 až 50% roztokom dimetylamxnu, dietylamínu alebo piperidínu v dimetylformamide pri teplote 15 až 30*C. '

Tritylová skupina sa používa na chránenie aminokyselín histidínu, asparagínu, glutamínu a cysteínu. Odštepovanie chrániacej skupiny sa vykonáva podľa žiadúceho konečného produktu systémom trifluóroctová kyselina/10 % tiofenolu, pričom sa tritylová skupina od uvedených aminokyselín odštiepi. Pri použití systému trifluóroctová kyselina/anizol alebo trifluór16 octová kyselina/tioanizol sa odštiepi tritylová skupina z His, Asn a Gin, zostáva však na postrannom reťazci Cys.

Hydrogenolyticky odstrániteľné chrániace skupiny (napríklad skupiny CBZ alebo skupina benzylová) sa môžu odštepovať napríklad spracovaním vodíkom v prítomnosti katalyzátoru (napríklad katalyzátoru na báze ušľachtilého kovu, ako je paládium, účelne na nosiči, ako na uhlí). Ako rozpúšťadlo sa hodia hore uvedené rozpúšťadlá, najmä napríklad alkoholy, ako metanol alebo etanol alebo amidy ako dimetylformamid. Hydrogenolýza sa spravidla vykonáva pri teplote približne 0 až 100“C, za tlaku približne 0,1 až 20 MPa, s výhodou pri teplote 20 až 30*C, za tlaku približne 0,1 až 1 MPa. Hydrogenolýza CBZ skupiny sa darí napríklad dobre na 5 až 10% paládiu na uhlí v etanole, alebo pri použití amóniumformátu (miesto vodíka) na paládiu na uhlí v systému metanol/dimetylformamid pri teplote 20 až 30°C.

Zásada všeobecného vzorca I sa môže kyselinou premieňať na príslušnú adičnú soľ s kyselinou, napríklad reakciou ekvivalentného množstva zásady a kyseliny v inertnom rozpúšťadle, ako je napríklad etanol a následným odparením rozpúšťadla. Pre túto reakciu prichádzajú do úvahy najmä kyseliny, ktoré poskytujú fyziologicky nezávadné soli. Môžu sa používať anorganické kyseliny, ako sú kyselina sírová, dusičná, halogenovodíkové kyseliny, ako chlorovodíková alebo bromovodíková, fosforečné kyseliny, ako kyselina ortofosforečná, sulfamínová kyselina a organické kyseliny, najmä alifatické, alicyklické, aralifatické, aromatické alebo heterocyklické jednosýtne alebo niekoľkoszýtne karboxylové, sulfónové alebo sírové kyseliny, ako sú kyselina mravčia, octová, propiónová, pivalová, dietyloctová, malónová, jantárová, pimelová, fumarová, maleínová, mliečna, vínna, jablčná, citrónová, glukónová, askorbová, nikotínová, izonikotínová, metánsulfónová, etánsulfónová, etándisulfónová,

2-hydroxyetánsulfónová, benzénsulfónová, p-toluénsulfónová, naftalénmonosulfónová a naftaléndisulfónová a laurylsírová kyselina. Soli s fyziologicky nevhodnými kyselinami, napríklad pikráty, sa môžu používať na izoláciu a/alebo čistenie zlúčenín všeobecného vzorca I.

Na druhej strane sa zlúčeniny všeobecného vzorca I reakciou so zásadou môžu premieňať na svoje fyziologicky vhodné soli kovové alebo amóniové. Ako soli prichádzajú do úvahy najmä soli sodné, draselné, horečnaté, vápenaté a amóniové, ďalej substituované amóniové soli, napríklad dimetylamóniové, diétylamóniové, diizopropylamóniové, monoetanolamóniové, dietanolamóniové, alebo diizopropylamóniové, cyklohexylamóniové, dicyklohexylamóniové, dibenzyletylendiamóniové, ďalej napríklad soli s arginínom alebo s lyzínom.

Zlúčeniny všeobecného vzorca I a ich fyziologicky nezávadné soli sa môžu používať na výrobu farmaceutických prostriedkov, najmä necemickou cestou. Za týmto čelom sa mžu premieňať na vhodnú dávkovaciu formu s aspoň jedným pevným alebo kvapalným a/alebo polokvapalným nosičom alebo pomocnou látkou a prípadne v zmesi s jednou alebo s niekoľkými inými účinnými látkami.

Vynález sa preto tiež týka prostriedkov, najmä farmaceutických prostriedkov, obsahujúcich aspoň jednu zlúčeninu všeobecného vzorca I a/alebo jej fyziologicky vhodnú soľ.

I

Tieto prostriedky podľa vyňálezu sa môžu používať ako liečivá v humánnej a vo veterinárnej medicíne. Ako nosiče prichádzajú do úvahy anorganické alebo organické látky, ktoré sú vhodné pre enterálne (napríklad orálne) alebo pre parenterálne alebo topické podávanie alebo pre podávanie vo forme inhalačných sprejov a ktoré nereagujú so zlúčeninami všeobecného vzorca I, ako sú napríklad voda, rastlinné oleje, benzylalkoholy, alkylénglykoly, polyetylénglykoly, glyceríntri18 acetát, želatína, uhľohydráty, ako laktóza alebo škroby, stearát horečnatý, mastenec a vazelína. Pre orálne použitie sa hodia najmä tablety, pilulky, dražé, kapsuly, prášky, granuláty, sirupy, šťavy alebo kvapky, pre rektálne použitie čapíky, pre parenterálne použitie roztoky, najmä olejové alebo vodné roztoky, ďalej suspenzie, emulzie alebo implantáty, pre topické použitie masti, krémy alebo púdre. Zlúčeniny podlá vynálezu sa takisto môžu lyofilizovať a získané lyofilizáty sa môžu napríklad používať na prípravu vstrekovateľných prostriedkov. Prostriedky sa môžu sterilizovať a/alebo môžu obsa hovat pomocné látky, ako sú klzné činidlá, konzervačné, stabilizačné činidlá a/alebo namáčadlá, emulgátory, soli na ovplyvnenie osmotického tlaku, tlmivé roztoky, farbivá, chuťové prísady a/alebo ešte jednu ďalšiu alebo ešte niekoľko ďalších účinných látok, ako sú napríklad vitamíny.

Pre podávanie vo forme inhalačných sprejov sa účinná látka rozpúšťa alebo suspenduje v hnacom plyne alebo v zmesi hnacích plynov (ako sú napríklad oxid uhličitý alebo fluórchlórované uhľovodíky). V takom prípade sa pritom používajú účinné látky v mikronizovanej forme, pričom sa môže pridávať aspoň jedno fyziologické kompatibilné rozpúšťadlo, napríklad etanol. Inhalačné roztoky sa môžu podávať pri použití známych zariadení na tento účel.

Zlúčeniny všeobecného vzorca I a ich fyziologicky prijateľné soli sa môžu podávať ako integrínové inhibítory v boji proti chorobám, ako sú najmä trombózy, srdcový infarkt, koronárne ochorenie srdca, artérioskleróza, nádory, osteoporóza, zápaly a infekcie.

Zlúčeniny všeobecného vzorca I a/alebo ich fyziologicky vhodné soli, sú tiež vhodné pre použitie pri patologických pochodoch udržovaných a šírených angiogenéz, najmä nádorov, alebo reumatoidnej artritídy.

Zlúčeniny všeobecného vzorca I podľa vynálezu sa spravidla používajú v dávkach podobných ako obchodne známe peptidy, najmä obdobne ako zlúčeniny podľa amerického patentového spisu číslo , 4 472305, s výhodou v dávke približne 0,05 až 500 mg, osobitne

I

0,5 až 100 mg na dávkovaciu jednotku. Denná dávka je s výhodou približne 0,01 až 2 mg/kg telesnej hmotnosti. Určitá dávka pre každého jednotlivého pacienta závisí od najrôznejších faktorov, napríklad od účinnosti určitej použitej zlúčeniny, od veku, telesnej hmotnosti, všeobecného zdravotného stavu, pohlavia, stravy, od okamihu a cesty podania, od rýchlosti vylučovania, od kombinácie liečiv a od závažnosti určitého ochorenia. Výhodné je parenterálne podávanie.

Okrem toho sa zlúčeniny všeobecného vzorca I ako integrínové ligandy môžu používať na výrobu stĺpcov pre afinitnú chromatografiu na výrobu čistého integrínu. Ligand, to znamená zlúčenina všeobecného vzorca I, sa pritom cez kotviacu funkciu, napríklad karboxylovú skupinu Asp kovalentne kopuluje na polymérny nosič.

Ako polymérne nosiče sú vhodné z chémie peptidov známe polymérne pevné fázy s výhodou s hydrofilnými vlastnosťami, napríklad zasitované polycukry, ako celulóza, sepharosa alebo Sephadex^R, akrylamidy, polyméry na polyetylénglykolovej báze alebo Tentakelpolymer^R.

Výroba materiálov pre afinitnú chromatografiu na čistenie integrínu sa uskutočňuje za podmienk, ktoré sú pre kondenzáciu aminokyselín bežné a známe.

Zlúčeniny všeobecného vzorca I môžu mať jedno alebo niekoľko chirálnych center a môžu byť preto v racemickej alebo v opticky aktívnej forme. Prípadne sa získané racemáty môžu známymi spôsobmi mechanicky alebo chemicky deliť na svoje enantioméry. S výhodou sa vytvárajú diastereoméry z racemátu reakciou s opticky aktívnym deliacim činidlom. Ako príklady takých deliacich činidiel sa uvádzajú opticky aktívne kyseliny, ako sú D a L formy kyseliny vínnej, diacetylvínnej, dibenzoylvínnej, kyseliny mandľovej, jablčnej alebo mliečnej alebo rôzne opticky aktívne gáforsulfónové kyseliny, ako je kyselina β-gáforsulfónová. Výhodné je tiež delenie enantiomérov pomocou stĺpcov plnených opticky aktívnymi deliacimi činidlami (napríklad dinitrobenzoylfenylglycínom); ako elučné činidlo je vhodná napríklad zmes hexán/izopropanol/acetonitril napríklad v objemovom pomere 82:15:3.

Je tiež samozrejme možné opticky aktívne zlúčeniny všeobecného vzorca I získat niektorým z hore uvedených spôsobov, pričom sa vychádza z opticky aktívnych látok.

Vynález objasňujú, žiadnym spôsobom však neobmedzujú nasledujúce príklady praktického rozpracovania. Teploty sa uvádzajú vždy v stupňoch Celsia. Výraz spracovanie obvyklým spôsobom v nasledujúcich príkladoch praktického rozpracovania znamená:

Prípadne sa pridáva voda, prípadne podľa konštitúcie konečného produktu sa hodnota pH nastavuje na 2 až 10, reakčná zmes sa extrahuje etylacetátom alebo dichlórmetánom, vykoná sa oddelenie, vysušenie organickej fázy síranom sodným, odparenie a čistenie chromatografiou na silikagéli a/alebo kryštalizáciou.

Hodnoty Rf sú na silikagéli, elučné činidlo je systém n-butanol/kyselina octová/voda 3:1:1 (A), chloroform/metanol 9:1 (B).

RT je retenčný čas (v minútach) pri HPLC v nasledujúcich systémoch:

stĺpec: Nucleosil-5-C₁₈stípec (250 x 4; 5 μιη);

elučné činidlo: gradient z acetonitrilu s 0,9 % TFA a voda s 1,1 % TFA (percentá sú objemové s ohľadom na acetonitril) detekcia pri 220 a 254 nm.

I I ‘

Delenie diastereomérov sa vykonáva s výhodou za uvedených podmienok.

Hmotová spektrometria (MS): FAB (bombardovanie rýchlymi atómami) (M+H)⁺.

Príklady ttSkojocncnijo vynálezu

Príklad 1

Do roztoku 280 mg Fmoc-hydrazínu v 20 ml dichlórmetánu sa pridá 1 ekvivalent DIPEA a 200 mg p-nitrof eny les téru chlórmravčej kyseliny (Cl-CO-Pnp) v 10 ml dichlórmetánu.

Dva ekvivalenty získaného Fmoc-NHNH-CO-Pnp v dichlórmetánu a tri ekvivalenty DIPEA sa pridajú na jeden ekvivalent H-Asp(OtBu)živice a trepú sa jednu hodinu. Po premytí dichlórmetánom, dimetylformamidom a opäť dichlórmetánom sa získa FmocNHNH-CO-Asp(OtBu)živica. Odštiepenie skupiny Fmoc sa vykonáva so systémom 20 % piperidínu v dimetylformamide.

V nasledujúcich,krokoch sa kopuluje Fmoc-Arg(Pbf)-OH, Fmoc-Val-OH a Fmoc-D-Phe-OH, pričom Fmoc skupina¹ sa odštepuje po kopulácii vždy piperidínom. Získa sa Fmoc-D-Phe-Val-Arg(Pbf)NHNH-CO-Asp(OtBu)živica. Peptid sa odštiepi od živice pri použití systému kyselina octová/tri-fluóretanol/dichlórmetán (1:1:3). Získa sa Fmoc-D-Phe-Val-Arg(Pbf)-NHNH-CO-Asp(OtBu)-OH.

Roztok 0,1 mmol Fmoc-D-Phe-Val-Arg(Pbf)-NHNH-CO-Asp(OtBu)OH acetátu v 50 ml NMP sa pomaly prikvapká do roztoku troch ekvivalentov TBTU, troch ekvivalentov HOBT a desiatich ekvivalentov DIPEA v 50 ml NMP. Po dvoch hodinách sa rozpúšťadlo odstráni a zvyšok sa spracuje obvyklým spôsobom. Získa sa cyklo(Arg-aza-Gly-Asp-D-Phe-Val), RT 12,8 minút (20-80, 30 minút); FAB 576.

Obdobne sa získajú nasledujúce zlúčeniny:

Cyclo-(Arg-aza-Gly-Asp-Phe-D-Val), RT9.5 Min. (20-20. 20 Min.); FAB 576;

Cyclo-(Arg-aza-Gly-Asp-D-Phe-NMe-Val), FAB 5S0;

Cyclo-(Arg-aza-Sar-Asp-D-Phe-Val). FAB 590;

Cyclo-(Arg-aza-Ala-Asp-D-Phe-Val), FAB 590;

Cyclo-(Arg-aza-Gly-Asp-D-Lys-Val);

Cyclo-(Arg-aza-Gly-Asp-D-Phe-Lys);

Cyclo-(Arg-aza-Gly-Asp-D-Phe-Gly);

Cyc!o-(Arg-aza-Gly-Asp-D-Phe-Ala);

Cyclo-(Arg-aza-Gly-Asp-D-Pne-Phe);

Cyclo-(Arg-aza-Gly-Asp-D-Phe-Leu);

Cyclo-(Arg-aza-Gly-Asp-D-Phg-Val);

Cyclo-(Arg-aza-G ly-Asp-Phe-Gly);

Cyclo-(Arg-aza-Gly-Asp-Phe-D-Ala).

Nasledujúce príklady bližšie objasňujú, nijak však neobmedzujú farmaceutické prostriedky podľa vynálezu:

Príklad A Injekčné ampulky

Roztok 100 g účinnej látky všeobecného vzorca I a 5 g dinátriumhydrogenfosfátu v 3 1 dvakrát destilovanej vody sa nastaví 2n kyselinou chlorovodíkovou na hodnotu pH 6,5, sterilné sa filtruje, plní sa do injekčných ampuliek, lyofilizuje sa za sterilných podmienok a sterilné sa uzatvorí.

Každá ampulka obsahuje 5 mg účinnej látky.

Príklad B Čapíky

Roztopí sa zmes 20 g účinnej látky všeobecného vzorca I so 100 g sójového lecitínu a 1400 g kakaového masla, vleje sa do foriem a nechá sa stuhnúť. Každý čapík obsahuje 20 mg účinnej látky.

Príklad C Roztok

Pripraví sa roztok 1 g účinnej zlúčeniny všeobecného vzorca I, 9,38 g dihydrátu nátriumdihydrogenfosfátu, 28,48 g ¹ I dinátriumhydrogenfosfátu s 12 molekulami vody a 0,1 g benzalkóniumchloridu v 940 ml dvakrát destilovanej vody. Hodnota pH roztoku sa upraví na 6,8, doplní sa na jeden liter a sterilizuje sa ožiarením. Tento roztok je možné používať napríklad ako očné kvapky.

Príklad D Masť > Zmieša sa 500 mg účinnej látky všeobecného vzorca I a 99,5 g vazelíny za aseptických podmienok.

Príklad E Tablety

Zmes 1 kg účinnej látky všeobecného vzorca I, 4 kg laktózy, 1,2 kg zemiakového škrobu, 0,2 kg mastenca a 0,1 kg stearátu horečnatého sa lisuje známym spôsobom na tablety, pričom každá tableta obsahuje 10 mg účinnej látky všeobecného vzorca I.

Príklad F Dražé

Obdobne ako podľa príkladu E sa vylisujú tablety, ktoré sa známym spôsobom potiahnu povlakom zo sacharózy, kukuričného škrobu, mastenca, tragantu a farbiva.

Príklad G Kapsuly

Plnia sa 2 kg účinnej látky všeobecného vzorca I do tvrdých želatínových kapsúl, pričomž každá kapsula obsahuje 20 mg účin* ¹ nej látky všeobecného vzorca I.

Príklad H Inhalačný sprej

Rozpustí sa 14 g účinnej látky všeobecného vzorca I v 10 1 izotonického roztoku chloridu sodného a plní sa do bežných obchodných nádob pre striekanie s pumpovým mechanizmom. Roztok sa môže striekať do úst alebo do nosa. Každý vstrek (približne 0,1 ml) zodpovedá dávke približne 0,14 mg.

I

PriemvsžJnoú vvužiteínosť

Derivát cyklopeptidu ako inhibítor integrínu vhodný na výrobu farmaceutických prostriedkov osobitne na profylaxiu a ošetrovanie najmä trombózy, srdcového infarktu, chorôb srdca, artériosklerózy, nádorov, osteoporózy, zápalov a infekcií.

I

I /733- ??

Claims

1. Zlúčeniny všeobecného vzorca I

I cyklo - (aArg-aGly-aAsp-aX-aY) (I) kde znamená aArg Arg alebo Aza-Arg, aGly Gly alebo Aza-Gly, aAsp Asp alebo Aza-Asp aX a aY od seba nezávisle zvyšok aminokyseliny zo súboru zahŕňajúceho Ala, Asn, Asp, Arg, Cys, Gin, Glu, Gly, His, íle, Leu, Lys, Met, Nie, Orn, Phe, Phg, Pro, Ser, Thr, Tie, Trp, Tyr, Val, NH-Q-CO, alebo zodpovedajúcej aza-aminokyseliny,

Q alkylénovú skupinu s 1 až 6 atómami uhlíka, pričom aspoň v jednej z aminokyselín vo všeobecnom vzorci I je atóm uhlíku Ca nahradený atómom dusíka, pričom aminokyseliny sú prípadne vo forme svojich derivátov a zvyšky aminokyselín sú navzájom peptidovo spojené prostredníctom α-amínskupiny alebo azaskupiny a α-karboxylovej skupiny, pričom pokial ide o zvyšky opticky aktívnych aminokyselín alebo derivátov aminokyselín, sú zahrnuté ako D tak tiež L formy a ich solí.

2. Enantiomér alebo diastereomér zlúčeniny podľa nároku 1 všeobecného vzorca I.

3. Derivát zlúčeniny podľa nárokú 1 všeobecného vzorca I zvolený zo súboru zahŕňajúceho (a) cyklo-(Arg-aza-Gly-Asp-D-Phe-Val), (b) cyklo-(Arg-aza-Gly-Asp-Phe-D-Val), (c) cyklo-(Arg-aza-Gly-Asp-Phe-N-Me-Val), (d) cyklo-(Arg-aza-Sar-Asp-D-Phe-Val), (e) cyklo-(Arg-aza-Ala-Asp-Phe-D-Val) a ich soli.

4. Spôsob prípravy zlúčenín všeobecného vzorca I, kde jednotlivé symboly majú v nároku 1 uvedený význam, a jeho solí podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že

a) sa zlúčenina všeobecného vzorca II

H-Z-OH (II) kde znamená

Z skupinu -aArg-aGly-aAsp-aX-aY-,

-aGly-aAsp-aX-aY-aArg-,

-aAsp-aX-aY-aArg-aGly-,

-aX-aY-aArg-aGly-aAsp-,

b) sa zlúčenina všeobecného vzorca I uvoľňuje zo svojho funkčného derivátu spracovaním solvolyzačným alebo hydrogenolyzačným činidlom a/alebo sa zásaditá zlúčenina alebo kyslá zlúčenina všeobecného vzorca I spracovaním kyselinou alebo zásadou premieňa na svoju sol.

5. Spôsob výroby farmaceutického prostriedku, v y z n a » » čujúci sa ť ý m, že sa zlúčenina všeobecného vzorca I podlá nároku 1 a/alebo jej fyziologicky prijatelná sol spracováva na dávkovaciu formu s aspoň jedným pevným, kvapalným alebo polopevným nosičom alebo s pomocnou látkou.

6. Farmaceutický prostriedok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje ako účinnú látku aspoň jednu zlúčeninu všeobecného vzorca I podlá nároku 1 a/alebo jej fyziologicky prijateľnú sol.

7. Zlúčenina podlá nároku 1 všeobecného vzorca I a jej fyziologicky prijatelné soli ako inhibítory integrínu na ošetrovanie trombóz, srdcového infarktu, koronárnych ochorení srdca, artériosklerózy, nádorov, osteoporózy, zápalov a infekcií.

8. Použitie zlúčenín podlá nároku 1 všeobecného vzorca I a/alebo ich fyziologicky prijateľných solí pri patologických procesoch prebiehajúcich a šíriacich sa angiogenézou.

9. Použitie zlúčenín podlá nároku 1 všeobecného vzorca I a/alebo ich fyziologicky prijateľných solí na výrobu liečiva.

10. Použitie zlúčenín podlá nároku 1 všeobecného vzorca I a ich fyziologicky prijateľných solí pre boj proti chorobám.