SK14398A3

SK14398A3 - Process for the preparation of alkali or alkaline-earth metal cyanide granulates and the obtained high purity alkali metal cyanide granulates

Info

Publication number: SK14398A3
Application number: SK143-98A
Authority: SK
Inventors: Ruediger Schuette; Hans-Christian Alt; Catrin Becker-Balfanz; Manfred Sauer; Hippel Lukas Von; Oliver Feuer; Juergen Loroesch
Original assignee: Degussa
Priority date: 1997-02-05
Filing date: 1998-02-02
Publication date: 1998-08-05
Also published as: TW371649B; DE59800022D1; AP786A; EP0857689B1; CA2228809A1; ES2137788T3; BR9800554A; KR100422264B1; EP0857689A1; AU721518B2; RU2201895C2; CN1190080A; AU5293098A; ZA98908B; AP9801197A0; KR19980071088A; DE19704180C1; CN1176021C; CZ28998A3; US5958588A

Description

Spôsob výroby granulátov kyanidu alkalických kovov a kyanidu kovov alkalických zemín a pritom získateľné granuláty kyanidu alkalických kovov s vysokou čistotou

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu výroby granulátov alkalických kovov a granulátov kovov alkalických zemín, najmä granulátov pozostávajúcich v podstate z kyanidu sodného, kyanidu draselného a kyanidu vápenatého. Základom spôsobu je reakcia kyanovodíka s hydroxidom alkalického kovu alebo hydroxidom kovov alkalických zemín vo fluidnej vrstve a dalej sa označuje ako reakčná granulácia vo vírivej vrstve (RWG). Vynález je dalej zameraný na guľovité granuláty NaCN a KCN, ktoré sa dajú získať týmto spôsobom, a ktoré sú vysoko čisté.

Dotera.lší stav techniky

Kyanid sodný a kyanid draselný sa používa vo veľkom merítku na výrobu galvanických kúpeľov a kúpeľov na vytvrdzovanie solí rovnako tak, ako na syntézu organických zlúčenín. Kyanid sodný rovnako tak ako kyanid vápenatý sa používajú vo veľkých množstvách na získanie zlata pomocou vyluhovania rúd kyanidom. Pre oblasť použitia galvanických kúpeľov musia byť kyanidy alkalických kovov dalej vysoko čisté. Zatiaľ čo malý obsah hydroxidu alkalického kovu v kyanide alkalického kovu slúži pre stabilizáciu ,musí byť obsah uhličitanu alkalického kovu a mravenčanu alkalického kovu čo najnižší. S ohľadom na bezpečnú manipuláciu musia byť kyanidy najčastejšie vo forme granulátu prostého prachu.

Je známe, že kyanidy alkalických kovov sa vyrábajú neutralizáciou kyanovodíka (HCN)a hydroxidu alkalického kovu vo vodných roztokoch a nasledujúcou kryštalizáciou, delením pevnej fázi od kvapalnej a nasledujúcim mechanickým tvarovaním. Takéto spôsoby sú veľmi nákladné, a produkty majú sklon na tvorbu prachu a preto sa s nimi dá obtiažne manipulovať. Najmä nevýhodná je nutnosť, podľa ktorej sa pre výrobu čistých produktov ir.u3í časť materského lúhu vyhodiť,aby sa zabránilo obohateniu vedľajšími produktami. Obvykle sa spolu s materským lúhom vyhodí medzi 10 až 30 % kyanidu alkalického kovu.

Až doposiaľ technicky veľmi nákladný proces tvarovania kyanidov alkalického kovu sa mohol podstatne zlepšiť pomocou rozstrekovacej granulácie vo vírivom lôžku. Pri uvedenom spôsobe sa roztok kyanidu alkalického kovu nastrieka na vírivú vrstvu z očiek kyanidu alkalického kovu a vnesená voda sa odparí pomocou prúdu sušiaceho plynu prúdiacho vírivou vrstvou. Získa sa granulát v podstate z guľovitých častíc, ktorý má veľmi malý oter a malý index spekavosti. Vzhľadom na to, že na uskutočnenie spôsobu podľa EP-A-0 600 588 je nutný vodný roztok kyanidu alkalického kovu a tento sa získa známym spôsobom neutralizáciou HON s kyanidom alkalického kovu vo vodnom roztoku , obsahuje tento roztok aj známe vedľajšie produkty, medzi nimi najmä zodpovedajúci uhličitan alebo mravenčan. V dôsledku použitia roztoku kyanidu alkalického kovu, obsahujúceho vedľajšie produkty nemôžu tiež z neho vyrobené granuláty kyanidu alkalického kovu mať väčšiu čistotu ako roztok. Reakciou dioxidu uhličitého, obsiahnutého vo fluidaônom vzduchu/sušiacom vzduchu, s prebytkom hydroxidu alkalického kovu.ktcrý je obsiahnutý v roztoku kyanidu alkalického kovu, sa konečne vytvorí uhličitan alkalického kovu, takže obsah uhličitanu alkalického kovu v granulátoch kyanidu alkalického kovu je obecne väčší ako jeho obsah v kyanidoch alkalického kovu, vyrobených procesom kryštalizácie a nasledujúcim tvarovním.

Úplne iný spôsob výroby pevných časticových kyanidov alkalických kovov je známy z DE-A- 38 38 883. Pri tomto spôsobe sa plyn, obsahujúci kyanovodík, privádza kontinuálne na reakciu s jemne rozptýlenými kvapkami vodného roztoku hydroxidu alkalického kovu, zatiaľ čo sa súčasne zavádzaná a vytvorená voda odparuje a vylúčené pevné častice sa po ich oddelení tvarujú a/alebo dosušujú. Pri tomto spôsobe sa jedná teda o sušenie rozprašovaním, ktoré je kombinované s reakciou plynu a kvapalinou, tu neutralizáciou. Pomocou tohto spôsobu sa produkty s vysokým obsahom kyanidu alkalickho kovu získajú len vtedy, ked sa HCN použije vo veľkom prebytku a roztok hydroxidu alkalického kovu sa použije v malej koncentrácii. Kombinácia sušenia rozprašovaním a neutralizáciou má tú nevýhodu, že sa jemné kvapky sušia počínajúc zvonka , tam kde sa vytvoril kyanid alkalického kovu. Difúzia plynného HCN dovnútra jadra kvapiek, kde je ešte kvapalný roztok hydroxidu alkalického kovu, sa s rastúcou vrstvou pevnej látky vo vonjakšej oblasti sťažuje. Aby sa dosiahla veľká konverzia, musí byt teda hnacia sila difúzie veľká, čo’ sa podporuje vysokým prebytkom HCN a/alebo skrátením doby sušenia. Tým sa ale zníži výťažok spôsobu na jednotku priestoru a času. Ďalším nedostatkom tohto spôsobu je, že produkt vzniká vo forme jemného prášku a pri dalších krokoch spôsobu sa musí tvarovať r.a granulát s ktorým sa dá manipulovať.

V uvedenom spise DE-A-58 32 883 sa tiež učí, že pri nižších teplotách ako sú teploty vhodné pre spôsob nedochádza prakticky na žiadnu reakciu medzi pevným, Jemne rozptýleným hydroxidom alkalického kovu a plynným kyanovodíkom; reakcia vyžaduje prítomnosť vody a rozpusteného hydroxidu alkalického kovu. S ohľadom na túto náuku nemohol byť tento spôsob tiež vzatý do úvahy pre výrobu kyanidov alkalických zemín, najmä kyanidu vápenatého, zs použitia vodnej suspenzie hydroxidu alkalických zemín.

Trojosky et al. popisujú v Chem. Ing. Technik 9/95, strana 184 spôsob polosuchého odsírenia dymových plynov absorpčným sušením vo vírivej vrstve. Pri tomto spôsobe sa v zariadení s vírivou vrstvou nanesie suspenzia hydroxidu vápenatého na povrch fluidovanej rúbaniny.Pri nadstechiometrickom prídavku absorpčného prostriedku sa síce dá docieliť uspokojivý stupeň odsírenia dymového plynu, ale podiel sádry vo vynesenom granuláte konečného produktu je príliš malý, lebo tento obsahuje okrem sádry v značnom objeme ešte dioxid vápenatý, prípadne hydroxid vápenatý. Na základe nedokonalej reakcie a tým nedostatočnej čistoty získaného granulátu nie je vhodný,spôsob výroby kyanidov alkalických kovov a kyanidov alkalických zemín, najmä kyanidov alkalických kovov s vysokou čistotou, popisovaný v tomto dokumente.

Úlohou vynálezu je ukázať zlepšený spôsob výroby granulátov kyanidu alkalických kovov a kyanidov kovov alkalických zemín, pri ktorom by oddelená výroba vodného roztoku kyanidu alkalického kovu alebo kyanidu kovu alkalickej zeminy bola zbytočná a okrem toho by sa zabránilo nedostatkom skôr známeho spôsobu, spočívajúceho na kombinácii sušenia rozprašovaním a neutralizácie. Ďalšia úloha vynálezu je v tom,ukázal; spôsob výroby granulátov kyanidu sodného a kyanidu draselného,ktorý by okrem dobrých vlastností granulátu, sa vyznačoval vysokou čistotou. Konečne by sa spôsobom podľa vynálezu malo umožniť, aby sa mohli používať plyny obsahujúce kyanovodík, rôzneho spôsobu vzniku, a tým zloženie plynu.

Podstata vynálezu

Bol nájdený spôsob výroby granulátu kyanidu alkalických kovov alebo kyanidu alkalických zemín, zahrňujúci reakciu kyanovodíka s hydroxidom alkalického kovu alebo hydroxidom alkalickej zeminy, pričom sa hydroxid alkalického kovu vo forme vodného roztoku a hydroxid kovov alkalických zemín vo forme vodnej suspenzie nastriekal do reaktora, a tam zreagoval s plynným kyanovodíkom, a odparenie vody vnesenej do reaktora a vzniknutej v reaktore, ktorého podstata je v tom, že sa reakcia uskutočňuje v reaktore na postrekovú granuláciu vo vírivej vrstve pri teplote vírivej vrstvy v rozmedí 100 až 360° C, uvedený roztok alebo suspenzia sa nastrieka na vírivú vrstvu z očiek v podstate kyanidu alkalického kovu alebo kyanidu alkalickej zeminy, ktoré sa majú vyrábať, súčasne sa do reaktora zavádza plyn obsahujúci kyanovodík v množstve minimálne 1 molu HCN na ekvivalent kovu a voda sa odparí pomocou fluidačného plynu prúdiaceho vírivým lôžkom, ktorého vstupná teplota je medzi 110 až 500’ C.

Nároky závislé na tomto hlavnom nároku sú zamerané na výhodné uskutočnenie spôsobu podľa vynálezu.AJ ked spôsobom podľa vynálezu sa môžu vyrobiť granuláty kyanidov všetkých kovov alkalických a všetkých kovov alkalických zemín, hodí sa spôsob najmä na výrobu granulátov kyanidu sodného (NaCN), kyanidu draselného (KCN) a kyanidu vápenatého (Ca(CN)a). Spôsob sa hodí najmä dobre na výrobu granulátov NaCN a KCN, najmä s vysokou čistotou. Pri spôsobe podľa vynálezu prebieha vo vírivej vrstve na Jednotlivom zrne nasledujúci pochod: plynný HCN, vnesený do reaktora, difunduje do roztoku hydroxidu alkalického kovu poprípade suspenzie kovu alkalickej zeminy, s ktorými sa zmáčajú očká, a dochádza tak na reakciu na zodpovedajúci kyanid v rozpustenej forme. Tento roztok sa usuší na povrchu častíc počínajúc zvnútra smerom von - spojené s rastom očiek. Tento pochod sa líši od známej výstavbovej granulscie, pri ktorej sa používajú roztoky alebo suspenzie obsahujúce látku vytvárajúcu granulát tým, že r.a neutralizačnú reakciu dochádza len na povrchu častíc, čím sa vytvorí cenná látka pre rast častíc. Pri tomto spôsobe neprekáža už proces sušenia difúziou plynného KCN, takže sa môžu použiť vysoko koncentrované lúhy a HCN takmer v stechiometrickom pomere. Voda, ktorá sa pri reakcii vytvorí, rovnako tak ako voda vnesená s roztokom poprípade sepsenziou, sa odparí prívodom entalpie z neutralizačnej reakcie a latentného tepla horúceho fluidizačného plynu. Pri procese podľa vynálezu sa jedná tým o granuláciu reakcií vo vírivej vrstve (RWG).

Spôsob podľa vynálezu sa môže uskutočňovať diskontinuálne a kontinuálne v ľubovoľne konštruovaných reaktoroch, ktoré sa hodia na postrekovaciu granuláciu vo vírivej vrstve. Princípy granulácie postrekovaním vo vírivej vrstve, rôzne vytvorené reaktory na ich uskutočňovanie a varianty spôsobu sú odborníkovi známe (napríklad sa tu odkazuje na H. Uhlemann v Chem.Ing. Tech. 6S (1990), č.10, strany 888-834. Napríklad môže byť reaktor konštruovaný ako guľatá nádrž opatrená nábežným dnom (dnom pre fluidnú vrstvu) alebo ako pretlačovací žľab. V reaktore je umiestnená jedna alebo niekoľko rozprašovacích trysiek, pričom sa otvor trysky nachádza s výhodou vo vírivej tryske. Nasmerovanie trysiek môže umožniť striekanie zdola hore a/alebo zhora dole alebo v podstate rovnobežne nábežným dnom. Reaktory vhodné na kontinuálnu prevádzku majú nadto obecne zariadenie na kontinuálne alebo periodické vynášanie granulátu, pri tom tieto zariadenia sú s výhodou konštruované tak, že dovolia vynášanie zrna granulátu s triedením.

Na uskutočňovanie spôsobu sa do reaktora privádza plyn obsahujúci kyanovodík. Tento plyn sa môže vnášať do reaktora v zmesi s prúdom fluidačného plynu.

doplnkovite k vyššie sa plyn obsahujúci zavádzať tiež pomocou

Alternatívne k tomu alebo uvedenému spôsobu vnášania kyanovodík môže do reaktora trysiek umiestnených vo vnútri vírivej vrstvy.Pokiaľ sa plyn obsahujúci kyanovodík pridáva do prúdu fluidačného piynu môže sa to diať priamo pod nábežným dnom alebo už predtým , napríklad pred ohrevom fluidačného plynu.

Vnášanie roztoku alkalického hydroxidu poprípade suspenzie hydroxidu alkalických zemín do reaktora sa robí pomocou bežných rozprašovacích zariadení, napríklad pomocou Jednolátkových trysiek alebo pomocou niekoľkolátkových trysiek. Pri použití dvoJlátkových trysiek môže byť látkovou zložkou roztok alkalického hydroxidu alebo suspenzie hydroxidu alkalických zemín a druhá látková zložka môže byť obvyklý hnací plyn, napríklad Nz , alebo plyn obsahujúci kyanovodík. Roztok alkalického hydroxidu, ktorý sa má striekať môže mať ľubovoľnú koncentráciu alkalického hydroxidu. Obecne sa koncentrácia alkalického hydroxidu v roztoku pohybuje v rozmedzí medzi 10 až 70 % hmotn.,s výhodou medzi SO až 50 % hmotn. a najvýhodnejšie medzi 30 až 50 % hmotn. Na výrobu kyanidov alkalických zemín sa s výhodou používa suspenzia hydroxidu alkalických zemín s obsahom menším ako 50 % hmotn., najmä 5 až 30 % hmotn.

Pri plyne, obsahujúcom kyanovodík, ktorý sa používa pri spôsobe podľa vynálezu sa môže jednať o čistý kyanovodík alebo o plyn obsahujúci kyanovodík, približne taký, ktorý sa získa ako reakčný plyr. pri bežných spôsoboch výroby HCN alebo ktorý sa vytvorí v rámci iných procesov, najmä pri Sohio-procesu na výrobu akrylonitrilu ako vedľajší produkt. Bežné spôsoby výroby kyanovovíka sú Andrussowov proces, BMA proces a Shawiniganov , proces (vid Ullmann's Encyklopédia of Industrial Chemistry, 5th ed. (1987) Vol. A8,161-163). Reakčný plyn (surový plyn) vytvorený pri Andrussowom procese, amonixidácie metanú, má nasledujúce typické zloženie (v % hmotn.) : Nz 53,7 % , HzO 31,4 %, HCN 8,4 % , COz 3,6 %, Hz 1,1 %, NHa 1,0 %, CO 0,7 % a CH₄ 0,1 %. Surový plyn z BMA procesu obsahuje naproti tomu ako hlavné zložky HCN (asi 23 ohj .); vedľa toho obsahuje nezreagovaného amoniaku a surový plyn Shawiniganovho zložky HCN (asi 25 % obj.) % obj.( a Ha) asi 72 % BMA-surový plyn ešte zbytky metanú a patrne dusík. Aj procesu obsahuje ako hlavné a Ha (asi 72 % obj.).

Pri spôsobe podľa vynálezu sa HCN používa v stechiometrickom alebo nadstechiometrickom pomere, vztiahnuté na alkalický hydroxid poprípade na hydroxid alkalických zemín. Obvykle Je pomer molu HCN na ekvivalent hydroxidu kovu v rozmedzí 1 až 5. Na výrobu granulátov NaCN alebo KCN sa používa raolárny pomer HCN k alkalickému hydroxidu 1 až 5, s výhodou 1 až 1,5 a najvýhodnejšie 1 až 1,1.

Teplota vírivej vrstvy Je obvykle v rozmedzí 100 až 250 ^e C. V princípe sa spôsob môže tiež uskutočňovať pri teplote nad 250 · C, ale potom vzrastá úbytok obsahu kyanidu. V princípe môže byť teplota vírivej vrstvy aj nižšia ako 100 · C, napríklad okolo 90 až 95 • C, ked sa pracuje za zníženého tlaku. S výhodou je teplota vírivej vrstvy medzi 105 až 180 · 0. Najmä výhodná teplota vírivej vrstvy je medzi 105 až 150 C.

Fluidačný plyn,ktorým ako bolo vyššie uvedené, môže byť plyn obsahujúci už HCN, má s výhodou vstupnú teplotu medzí 110 až 500 ’ C, s výhodou teplotu medzi 120 až 400 ’ C.

Ako fluidačný plyn sa pri spôsobe podľa vynálezu hodia inertné plyny , ako napríklad dusík, najmä výhodná Je ale prehriata vodná para. Vzduch sa ako fluidačný plyn nehodí, lebo zmesi HCN so vzduchom , ktoré by prišli do úvahy pre technické zariadenie, by boli v explozívnom rozmedzí ( pri skôr hodnotenom spôsobe podľa DE-A- 38 18 883 sa z tohto dôvodu upravuje tento dusíkom, aby bol inertný). Pri zvlášť výhodnej forme uskutočnenia vynálezu za použitia suchej vodnej pary nedochádza pri teplote odpadných plynov vyššej ako 100 ’ C v oblasti suchej pary k žiadnej polymerácii nezreagovanej kyseliny kyanovodíkovej, takže je možné zapojenie zariadenia s vedením okružného plynu. Pri takejto forme uskutočnenia sa prúd plynu, vystupujúci z vírivej vrstvy delí na dva dielóie prúdy. Prvý dielčí prúd (prúd okružného plynu) sa po opätovnom ohreve používa znova ako fluidačný plyn, druhý dielčí prúd (prebytočný plyn) sa z okruhu odvádza preč. Podiel vodnej pary okružného plynu sa dodáva v procese pomocou reakčnej vody a sušením roztoku.Pomocou vedenia plynu v okruhu sa redukuje značne náklad na spracovanie odpadného plynu, pretože sa môže prebytok pary úplne skondenzovať a na dalšie spracovanie sa musia privádzať len prchavé zložky plynu. Ďalšie uskutočnenia spôsobu podľa vynálezu sú vysvetlené pomocou obr. 1 až 3.

Prehľad obrázkov na výkrese

Obr. 1 ukazuje schému spôsobu výroby granulátu kyanidu alkalického kovu za použitia BMA-reakóného plynu pre granulaônú reakciu vo vírivej vrstve (RWG) podľa vynálezu a vedením v okruhu a spaľovaním prebytočného plynu,

Obr. S ukazuje schému spôsobu pre alternatívnu formu uskutočnenia RWG-procesu, pričom odlučovanie prachu Je integrované v reaktore, prebytok pary kondenzuje a odpadný plyn sa premýva.

Obr. 3 ukazuje schému spôsobu laboratórnej aparatúry na uskutočňovanie spôsobu podľa vynálezu, pričom sa simuluje Andrussowov proces. Andrussowov reakčný plyn sa prudko ochladí vstrekovaním vody tryskou a získaná plynná zmes sa privedie ako fluidačný plyn, obsahujúci HCN, do reaktora RWG-procesu a odpadný plyn sa odsaje pomocou pračky.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Obr. 1 zahŕňa vzťahové značky 1 až 14, obr. 8 vzťahové značky 81 až 35 a obr. 3 vzťahové značky 41 až 56. Do systému vstupujúce prúdy látky a vystupujúce prúdy látky sú označené jednotne pomocou písmen : A alkalický lúh, B plyn obsahujúci HCN, C hnací plyn pre dvojlátkovú trysku, D triediaci plyn, E granulát kyanidu alkalického kou, F prebytok pary, G voda na výrobu pary, H spaľovací plyn (na spúšťanie spôsobu), I spaľovací vzduch, J odpadný plyn, K odpadná para, L okružný plyn, K odpadná para, L okružný plyn, M odpadná voda, N roztok kyanidu alkalického kovu, 0 očká, P vodná para.

Forma uskutočnenia znázornená na obr. 1 sa hodí najmä vtedy , ked sa používajú plyny obsahujúce HCN s veľkým podielom paliva, najmä teda plyny obsahujúce HCN a vodík, ktoré sa dajú získať napríklad pri BMA-procese a Shawiniganovom procese, v tomto prípade sa odpadný plyn môže priamo privádzať na spaľovanie, ktoré poskytuje súčasne teplo na vykurovanie okružného plynu.

Pri kontinuálne uskutočňovanej granulácie reakcií vo vírivej vrstve , sa alkalický lúh A rozprašuje pomocou jednolátkovej alebo niekoľkolátkovej trysky S do vírivej vrstvy v RWG-reaktore 1. Pokiaľ sa používa dvoj látková tryská, môže sa pri hnacom plyne £ jednať bud o inertný plyn.napríklad dusík, alebo o plyn obsahujúci HCN. Očká potrebné na prevádzku sa pridávajú na začiatku do reaktora; v prevádzkovom stave tvoria tieto očká vírivú vrstvu ( na obr. sú znázornené ako malé guličky). Počas prevádzky sa počet očiek dá riadiť pomocou kyvadlového kladiva 5. Ked granulát dorastie na cielenú veľkosť zrna, odtiahne sa z reaktora pomocou triediaceho odvádzacieho zariadenia 1 ; k triediacemu zariadeniu sa privádza triediaci plyn G. Prídavok surového plynu z KCN z BMA procesu sa robí pod dno 3 s vírivou vrstvou, ale alternatívne k tomu alebo doplnkovo sa môže tiež ako hnací plyn C používať plyn obsahujúci HCN alebo sa môže priamo zavádzať do vírivej vrstvy (neznázornené).Prúd odpadného plynu zaťažený pevnou látkou sa čistí v odlučovači 6; odlúčené pevné látky sa vedú späť do reaktora. Prúd odpadného plynu, zbavený pevných látok, sa rozdelí a dva dielčie prúdy, a síce na prvý dielčí prúd, nazývaný tiež okružný plyn, a na druhý dielčí prúd, ktorý obsahuje prebytočný plyn. Prúd okružného plynu sa vedie pomocou dúchadla 7 pre okružný plyn cez prehrievač 9, umiestnený v spaľovacej komore 8 späť do RWG-reaktora 1. Prebytočný plyn sa odsáva pomocou dúchadla 13, tento variant zariadenia sa prevádzkuje pod miernym podtlakom. Prebytočný plyn, bohatý na palivo, odsatý pomocou dúchadla 13 sa privádza do spaľovacej komory 8; spaľovaním sa poskytuje teplo pre ohrev 9 okružného plynu. Po uvedení do prevádzky a/alebo pre doplnenie sa môže doplnkovo privádzať do spaľovacej komory 8 spaľovací plyn H; spaľovací vzduch I sa privádza pomocou dúchadla 18 do spaľovacej komory &. Spaľovacia komora 8 sama má dodatočne katalyzátor 10., aby sa odpadný plyn zbavil dusíka. Podľa presadenia v reaktore a podľa výhrevnosti plynu obsahujúceho HCN vzniká prebytok energie , ktorý sa môže využiť napríklad pre dalšiu výrobu pary- prívod vody G k spaľovacej komore 8 a jej odparenie v prehrievači 11. Dodatočne vzniknutá para sa môže použiť na prevádzku parnej turbíny 14, ktorá poháňa dúchadlo 7 okružného plynu; odpadná para K sa odvádza od parnej turbíny 14. Ďalej sa môže dodatočne vznikutá para použiť ako triediaci plyn alebo pre iné účely F.

Zariadenie na granuláciu reakcií vo vírivej vrstve, znázornené na obr. 8, sa hodí najmä na výrobu jemnozrnných, avšak na Reaktor 81 má Jednu trysiek 88, dno 83 s triedený odvod (84) prach ochudobnených granulátov. alebo niekoľko rozprašovacích vírivou vrstvou, zariadenie na v spojení s prívodom triedeného plynu £ granulátu E, kyvadlové kladivo 85 na rozdrvovanie granulátu , filtračné hadice 86 integrované v reaktore a JET-zariadenie 87, ktoré nie Je podrobne znázornené, pomocou ktorého sa v spojení s prívodom okružného plynu L očisťujú filtračné hadice 86. Pod dnom 83 s vírivou vrstvou sa zavádza plyn B, obsahujúci HCN; vodný roztok A alkalického hydroxidu sa vstrekuje pomocou dvoj látkových trysiek 88 na vírivú vrstvu ( na obr. 8 nie je znázornená). Plyn, zbavený prachu, opúšťajúci, reaktor sa opäť delí na dva dielôie prúdy. Prúd okružného plynu (prvý dielčí prúd) sa dopravuje pomocou dúchadla 88 cez prehrievač 89 opäť do reaktora 81. Prebytočné bridy (druhý dielčí prúd), í

vyhadzované z okruhu plynu sa pivádzajú do výmeníka 53 tepla, kde kondenzuje vodná para z prebytočných bríd. Zbytkové plyny nezreagovanej kyseliny kyanovodíkovej sa neutralizujú v pračke 30 alkalickým lúhom A a v odpadnej vode M sa odvádzajú na dalšie spracovanie. Okruh pračky 30 má další výmeník 51 tepla , rovnako tak ako obehové čerpadlo 53. Prchavé zložky z pračky 30 sa vedú cez odlučovač 54 kvapiek a cez dúchadlo 35 pre odpadľié plyny a privádzajú sa do splachovacieho zariadenia Dúchadlo 55 odpadných plynov nastavuje tlak v zariadení. Granulát kyanidu alkalického kovu sa odádza z reaktora cez priepust.

Spôsob znázornený na obr. 3 Je cez chladenie Andrussowovho surového plynu spojený Andrussowov proces a granulácia reakcií vo vírivom lôžku. Pri

Andrussowovom procese sa, ako je známe, vedie zmes z metanú amoniaku a vzduchu v reaktore cez katalyzátorové siete a pri teplote vyššej ako 1000 C, ktorá sa nastaví pri zapálení, sa nechá zreagovať na kyanovodík a vodu. Typické zloženie reakčnej zmesi bolo už uvedené skôr. Na zabránenie rozkladom HCN a musí reakčný plyn rýchle ochladiť na teplotu pod 400 · C. To sa dosiahne tým, že sa priamo po reakcii nastrieka tryskou voda, ktorá vyvolá v reaktore prudké ochladenie a/alebo sa teplo odvedie v kotli na odpadné teplo. Zatiaľ čo sa obvykle pri prudkom ochladení stratí energia, s sa zistilo, že sa prevádzkové parametre a Andrussowovho procesu dajú navzájom prekvapením

RWG-procesu tak zladiť, že sa umožní spojenie procesov pomocou reakčného plynu. Andrussowov reakčný plyn v RWG-reaktore,

Pre tento účel sa ochladený plyn použije priamo ako fluidaôný Kyanovodík je pri tom prítomný už v prúde fluidačného plynu a určuje veľkosť prúdu roztoku alkalického hydroxidu, ktorý sa má nastriekať do vírivej vrstvy. Pomocou spôsobu a druhu ochladenia reakčného plynu sa môžu presne zladiť a regulovať množstvá tepla a látkové množstvá prúdu fluidačného plynu na reakčnú vírivú vrstvu.

Ako už bolo skôr uvedené, Andrussowov plyn sa obvykle ochladí prudkým ochladením a/alebo v priamom výmeníku tepla. Pri spojení Andrussowovho procesu s RWG-procesom sa využíva na nastavenie podmienok procesu v reakčnej vírivej vrstve. Pre nastavenie vstupnej teploty plynu v RWG-reaktore s výhodou pod 400° C sa môže pomocou množstva prudko ochladenej vody ovplyvniť hmotnostný prúd fluidačného plynu a tým rýchlosť fluidácie vo vírivej vrstve. Čím väčší je pritom podiel ochladenia pomocou prudkého ochladenia, tým menší musí byť nepriamy odvod tepla pomocou výmeníka tepla a obrátene. Tým je umožnená jednoduchá regulácia podmienok procesu vo vírivej vrstve . Je tiež možné, sa vzdať úplne nepriameho výmeníku tepla a nastaviť požadovanú teplotu fluidácie len samotným prudkým ochladením Andrussowovho reakčného plynu.

Vzhľadom na to, že jednak prívod energie k RWG-reaktore sa môže nastaviť pomocou druhu ochladenia reakčného plynu z Andrussowovho reaktora, tým sa napríklad hmotnostný prúd obmeňuje pomocou množstva vody pre prudké ochladenie a teplota plynu sa udržuje konštantná pomocou kotla na odpadné teplo a jednak výkon RWG-reaktora Je mierou rozdielu teplôt medzi vstupnou teplotou plynu a teplotou odpadného plynu, nastaví sa pri danej konverzii HCN a zodpovedajúcom vstrekovaní alkalického lúhu tryskou teplota odpadného plynu.Bolo nájdené,Se sa RWG-proces môže prevádzkovať v širokom teplotnom rozmedzí teploty odpadného plynu; s výhodou Je teplota odpadného plynu, ktorá môže byť nepatrne vyššia ako teplota vírivej vrstvy, v rozmedzí medzi 100 až 200 · C. Ked sa ochladenie Andrussowovho plynu uskutočňuje prevažne alebo úplne prudkým ochladením , tak sa nastaví v dôsledku veľkého hmotnostného prúdu plynu vysoká teplota odpadného plynu. Tým existujúca rezerva výkonu RWG-reaktora sa môže využiť na tomu, že sa dodatočne nastrieka do reaktora aj roztok kyanidu alkalického kovu. Tento roztok kyanidu alkalického kovu môže pochádzať napríklad z prania odpadného plynu z procesného plynu, obsahujúceho HCN.

Ďalšia forma uskutočnenia (na obr. 3 neznázornené) spojenia medzi Andrussowovým procesom a RWG-procesom, podľa vynálezu spočíva v tom, že sa časť RWG-odpadného plynu po filtrácii horúceho plynu recykluje a účelom oddelenia od prachu v Ar.drussowovom reaktore. Touto recykláciou sa dosiahne zlepšenie výťažku procesu. Pri tomto vedení procesu sa síce zmenší koncentrácia HCN v reakčnom plyne, ale Je to nevýhodné, pretože sa potom môže upustiť od vstrekovania vody pomocou trysky do reakčného prúdu, pretože sa dielôím prúdom plynu, vedeným v okruhu, zvýši hmotr.ostný prúd pre fluidizáciu a na prívod tepla do RWG-reaktora. Nutné ochladenie reakčného plynu Andrussowovho reaktora sa môže potom uskutočňovať _ samotné alebo prevažne pomocou nepriameho výmeníka tepla.

Reakčný plyn Andrussowovho procesu sa dá tiež rozdeliť na paralelnú produkciu lúhu a pevnej látky tým, že sa dlelčí prúd vedie RWG-reaktorom a zbytkový prúd sa privádza priamo do výroby lúhu. S výhodou sa dá odpadný plyn R¥G-reaktora, ktorý môže obsahovať zbytky z kyanovodíka a prach kyanidu alkalického kovu, zmiesiť s čiastočným prúdom plynu,ktorý vedie na výrobu lúhu. Tak sa spracovanie odpadného plynu RWG-reaktora minimalizuje alebo úplne odpadne. Pomocou tohto rozdelenia plynu sa získa vysoká pružnosť zmieseného výrobku lúhu a granulátu.

Pri použití Andrussowovho plynu ako zdroja KCN v RWG-spôsobe dochádza na základe obsahu COa Andrussowovho plynu aj k tvorbe uhličitanu alkalického kovu. Pred vlastnou konkurenčnou reakciou musia ale plyny HCN a COa difundovať do roztoku alkalického hydroxidu, ktorým sú zmočené očká; HCN difunduje omnoho lepšie ako COa. takže môže zreagovať len časť vneseného COa pred usušením zrna. Obsah uhličitanu alkalického kovu v granuláte kyanidu alkalického kovu, vyrobeného podľa vynálezu, je preto podstatne menší ako v prípade výroby granulátu absorpciou Andrussowovho plynu v hydroxide alkalického kovu s nasledujúcou postrekovacou granuláciou vo vírivej vrstve roztoku kyanidu alkalického kovu, ktorá by bez prídavného čistenia obsahovala všetky množstvá COa Andrussowovho plynu ako uhličitan alkalického kovu.

Pri laboratórnej aparatúre, znázornenej na obr. 3, sa nepoužíva plyn z Andrussowovho reaktora, ale typické zloženie Andrussowovho plynu vyrobené synteticky pomocou zmiešavania jednotlivých zložiek v zmiešavacej dráhe 48 a ohrevom zmesi plynov vo vykurovacom agregáte 49 - výlučne na základe podmienok pokusu bol oxid uhoľnatý nahradený dusíkom a dodatočne pridané väčšie množstvo vodnej pary P, aby sa plynná zmes nemusela zahrievať príliš vysoko. Do plynnej zmesi , zahriatej na 65? · C, sa vstrekla tryskou voda a odparila sa v zmiešavacej dráhe 51: množstvo vody sa regulovalo pomocou merania objemu prúdu reakčného plynu. Pomocou nepriameho výmeníka 58 tepla sa nastaví konštantná teplota reakčného plynu medzi 350 až 380’ C. Plyn sa zavádza do dolnej časti RWQ-reaktora 41 a prúdi dierovaným plechom 43 do vírivej vrstvy 44. Roztok hydroxidu alkalického kovu A sa vstrekuje pomocou dvoj látkovej trysky vedenej zdola centrický dierovaným plechom 45 za použitia dusíka ako hnacieho plynu C zdola hore do vírivej vrstvy. V reaktore, ktorého pomer výšky k priemeru bol asi 30, bola umiestnená dalšia dvojlátková tryská 46, ktorou sa mohol alternatívne vstrekovať roztok alkalického kovu alebo roztok kyanidu alkalického kovu zhora smerom dole do vírivej vrstvy. Na počiatku pokusu sa vniesli do reaktora očká 0 tvoriace vírivú vrstvu, granulát E sa po prerušení pokusu odsával pomocou trubky 45. Z hornej časti reaktora sa odsáva odpadný plyn po prejdení filtra 47 cez pračku 55. Prací okruh teda zahrňuje pračku 53, čerpadlo 55 a výmeník 54 tepla. Po prejdení odlučovača 56 kvapiek vystupuje odpadný plyn J.

Spôsobom podľa vynálezu sa dajú vyrobiť za použitia piynu, ochudobneného na COa, s výhodou obsahujúceho HCN v podstate prostý COa, približne BMA-surovéno plynu_λ.kyanidy alkalických kovov so zvlášť výhodnou kombináciou vlastností granulátov, rovnako tak ako mimoriadne vysokou čistotou. Podľa toho bol nájdený granulát kyanidu alkalických kovov na báze kyanidu sodného alebo kanidu draselného , zahrňujúce látkové dáta :

(i) v podstate guľovité častice s hladkou štruktúrou povrchu alebo so štruktúrou povrchu zodpovedajúcej maline;

(ii) priemer častíc v rozmedzí 0,1 až 30 mm, s výhodou 1 až 30 mm, pre 99 % hmotn. granulátu, (iii) sypká hmotnosť minimálne 400g/dm³ , s výhodou väčšia ako 650 g/dm³, (iv) oter menší ako 1 % hmotn., merané valčekovým oterovým testom (oterový test TAR fa. Erweka) s 20 g vzorky, 60 minút, 30 ot/min, (v) index spekavosti maximálne 4, s výhodou 3 a menší ako 3, merané po 14 dňovom zaťažení 100 g vo valci so svetlou šírkou 5,5 cm s 10 kg, ktorý sa vyznačuje tým, že obsah uhličitanu alkalického kovu je menší ako 0,5 % hmotn. a obsah mravenčanu alkalického kovu Je menší ako 0,3 % hmotn., pričom alkalický kov v uvedených vedľajších produktoch je identický s alkalickým kovom kyanidu alkalického kovu.

Výhodné granuláty obsahujú uhličitan alkalického kovu a mravenčan alkalického kovu dohromady v množstve menšom ako 0,4 % hmotn. Najmä výhodné sodné granuláty a draselné granuláty obsahujú menej ako 0,1 % hmotn. uhličitanu alkalického kovu a menej ako 0,1 % hmotn. mravenčanu alkalického kovu. Granuláty kyanidu alkalického kovu s menovaným, veľmi nízkym obsahom vedľajších produktov z radu uhličitanu alkalického kovu a nravenčanu alklického kovu sa dajú vyrobiť najmä pomocou formy uskutočnenia spôsobom podľa vynálezu, pri ktorom sa použije reakčný plyn, obsahujúci HCN, ktorý je v podstate prostý dioxidu uhličitého a ako fluidačný plyn sa používa vodná para.

Granuláty kyanidu alkalických kovov so znakmi (i) až (v) sa dajú vyrobí ť,ako je to známe z EP-A 0 600 388 priamou postrekovacou granuláciou vo vírivej vrstve roztoku kyanidu alkalického kovu.S ohľadom na definíciu a metódy stanovenia týchto znakov sa výslovne odkazuje na uvedený dokument. Na rozdiel od spôsobu podľa vynálezu za použitia plynu obsahujúceho HCN, ktorý je v podstate prostý COa, sa dajú pri skôr známom spôsobe vyrobiť vždy produkty, ktoré majú vysoký obsah uhličitanov alkalického kovu a teda sa sotva môžu používať v galvanotechnike. Tento problém Je vyriešený vynálezom.

Okrem prístupnosti granulátov kyanidov alkalických kovov alebo kyanidov alkalických zemín so zvlášť výhodnou kombináciou vlastností ,sa vyznačuje spôsob podľa vynálezu dalšími prednosťami : spôsob sa vyznačuje najmä veľkým výťažkom na Jednotku priestoru a času a malým energetickým nákladom. Spôsobom sa umožnilo, vylúčiť sčasti nákladnú a k vedľajším produktom vedúcu oddelenú výrobu roztoku kyanidu alkalického kovu poprípade alkalickej zeminy. To vedie k zreteľne zníženým investíciám technického zariadenia. Spôsob dovoľuje používať plyny, obsahujúce HCN rôznych zdrojov, medzí nimi DMA-reakčný plyn a Andrussowov reakčný plyn. V závislosti na použitom plyne obsahujúcom HCN existujú rôzne varianty spôsobu, ktoré vedú ako k vysokej pružnosti tak aj k malej spotrebe energie. Ďalšie výhody spočívajú v tom, že sa pri spôsobe podľa vynálezu môže používať ako BMA reakčný plyn tak aj Andrussowov reakčný plyn, tak ako odpadá zo zodpovedajúceho reaktora s teplotou na 1000 “ C, pričom sa potrebné ochladenie reakčného plynu môže docieliť bud jeho napájaním do okruhu plynu a/alebo prudkým ochladením vodou.

Ďalším spojením Andrussowovho procesu s RWG-procesom sa značne zlepší hospodárnosť výroby pevných granulátov kyanidu alkalického kovu. Energia reakčného plynu z Andrussowovho reaktora sa používa priamo na odparenie vody vnesenej spolu s roztokom hydroxldu alkalického kovu, rovnako tak ako vody vzniknutej pri neutralizácii, a ani dopravovať cez nepriame aparáty výmeníkov fiuldačný plyn vírivej vrstvy nie sú sa nemusí tepla. Pre nutné žiadne dopravné zariadenia a oddelené vykurovacie systémy. Prebytočná energia sa môže dodatočne použiť na to, by sa súbežne s procesom podľa vynálezu nastriekal dodatočne roztok kyanidu alkalického kovu do granulátora s reakčnou vírivou vrstvou sa účelom tvorby granulátu.

Príklady 1 a 8

Granuláty NaCN boli vyrobené z hydroxidu sodného a BMA-surového plynu RWG spôsobom podľa vynálezu v zariadení a za podmienok, ktoré boli popísané pri popise obr. 1.

Priemer dna RWG reaktora fluidačný plyn :

teplota :

množstvo :

prívod BMA-plynu teplota :

množstvo :

roztok hydroxidu sodného (55 % hmotn.) teplota odpadného plynu */

850 mm okružný plyn s

HaO parou

870’ C m³ / h pod nábežným dnom

150’ C

1,09 kg/h HON

8,33 kg/h

105’ C - príkladl */ Teplota teplotou vo vírivej vrstve odpadného plynu.

bola asi 10”

C nad

V obidvoch príkladoch boli získané v podstate guľovité granuláty s hladkým povrchom s priemerom častíc v rozmedzí 4 až 5 mm, sypnou hmotnosťou v rozmedzí 750 g/1, oterom menším ako 0,1 % hmotn. a indexom spekavosti menším ako 3.

Chemické zloženie vyplýva z tabuľky :

príklad 1 príklad 8 teplota odpadného

plynu ( ·	C )	105	110
NaCN	•	98,30	98,07
NaOH		1,01	1,18
Naa00a		0,18	0,08
mravenčan	sodný	0,18	0,11
HaO		0,33	0,68

Obsah mravenčanu sodného rezultoval v podstate z predlohy očiek: použité očká NaCN mali stredný priemer zrna 3 mm a obsahovali 0,73 % NazC03 a 0,70 % HCOOMa.

Príklad 3

V zariadení podľa obr. 3 sa vyrobil KCN granulát z hydroxidu draselného (40 % hmotn.) a plynu obsahujúceho HCN z reaktora v typickom zložení BMA.

teplota vírivej vrstvy : 107 ’ C okružný plyn množstvo : 10 m³/h vstupná teplota okružného plynu: 150 · C molárny pomer HCN/KOH : 1,08

Bol získaný guľovitý granulát so sypnou hmotm-stou 700 až 750 g/1, ktorý vôbec neobsahoval prach a bol odolný voči oteru, rovnako ako nebol spekavý.

Analýza bola :

KCN 99,1 %

KOH 0,3 %

KaCOs 0,1 %

HCCOK 0,1%

HzO 0,5 %

Príklad 4

Spôsob podľa vynálezu znázornený na obr. 3, sa uskutočňoval v laboratórnom zariadení a za popísaných podmienok. Príklad 4 rovnako tak ako príklady 5 a6 zahrňujú spojenie Andrussowovho procesu s RWG-procesom.

Zloženie Andrussowovho plynu bolo simulované zmiešavaním HCN, H2.HN3, CO2, H2O a N2. Kvôli internému podielu CO v Andrussowovom plyne, zvýšil sa podiel dusíka.

Dodatočne bolo pomocou prúdu vodnej pary P primiešavané asi 3 až 4 kg/h vodnej pary, takže celkový prúd bol si 18 až 19 kg/h. Plynná zmes sa ohriala vo vykurovacom agregáte 49 asi na 6S0 ’ C a potom pre simuláciu prudkého ochladenia bola opäť ochladená vstrekovaním 3 až 4 kg/h vody, takže hmnotnostný prúd vstupujúci do rektora bol asi 31 až 33 kg/h. Pomocou nepriameho výmeníka 53 tepla bola nastavená teplota plynu asi na 350 ’ C a s touto úrovňou bol zavádzaný do RWG reaktora. Tryská 43 bola napájaná 50 % predhriatym hydroxidom sodným; vstrekované bolo zdola hore. Ako hnací prostriedok sa používal predhriaty dusík. Do reaktora sa predložilo 1,5 kg granulátu NaCN so zrnením 0,3 až 0,3 mm. Granulát bol predhriaty a potom bola naštartovaná plynná zmes.Potom sa pridal hydroxid sodný v takmer stechiometrickom pomere k podielu HCN.V prúde odpadného plynu boli pri stacionárnom stave namerané teploty medzi 105 až 135 · C. Z reaktora sa odsávalo asi 4 kg granulátu. Produkt obsahoval 93,5 % NaCN. Ostatok bol prevažne NaOH, sóda a zbytková vlhkosť.

Príklad 5

Čo sa týka plynu boli nastavené rovnaké podmienky ako v príklade 4. Výmeník 53 tepla nebol prevádzkovaný a preto bolo množstvo vody pre prudké ochladenie zvýšené na 4 až 4,5 kg, takže vstupná teplota plynu v RWG aparáte bola asi 380 · C. Pri zrovnateľných množstvách hydroxidu sodného vstriekaného tryskou sa v odpadnom plyne ustanovila teplota medzi 10S až 145 · C.

Príklad 6

Podmienky pokusu boli nastavené ako v príklade 4. Dodatočne sa pomocou trysky 46 nastriekal 30% roztok kyanidu sodného. Prívod pomocou trysky 46 sa

pomaly	zvyšoval,	pokiaľ	teplota odpadného	plynu
neklesla	asi na	110 ·	C. V tomto stave	sa dalo
vstriekať	až 0,4	kg/h 30	% roztoku kyanidu .	Obsah
kyanidu produktu bol okolo	95 % .

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Spôsob výroby granulátov kyanidu alkalických kovov a kyanidov alkalických zemín, zahrňujúci reakciu kyanovodíka s hydroxidom alkalického kovu alebo hydroxidom alkalickej zeminy, pri ktorom sa hydroxid alkalického kovu vstrekuje do reaktora vo forme vodného roztoku a hydroxid alkalickej zeminy vo forme vodnej suspenzie a tam zreaguje s plynným kyanovodíkom, a odparení vody vnesenej do reaktora a vody vzniknutej v reaktore, vyznačujúci sa tým, že sa reakcia uskutočňuje v reaktore pre postrekovú granuláciu vo vírivej vrstve pri teplote vírivej vrstvy v rozmedzí 100 až 350 · C, uvedený roztok alebo uspenzia sa nastrieka na vírivú vrstvu z očiek v podstate z vyrábaného kyanidu alkalických kovov alebo kyanidu alkalických zemín, súčasne sa do reaktora privádza plyn obsahujúci kyanovodík v množstve najmenej 1 molu HCN na ekvivalent kovu a voda sa odparí pomocou fluidačného plynu prúdiaceho vírivou vrstvou, ktorého vstupná teplota je medzi 110 až 500 ’ C.
3. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa t ý m,že sa ako plyn obsahujúci kyanovodík používa reakčný plyn s BMA-procesu alebo Shaviniganovho procesu, obsahujúci ako hlavné zložky kyanovodík a vodík.

3. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa t ý m, že sa ako plyn obsahujúci kyanovodík používa reakčný plyn z Andrussowovho procesu, obsahujúci ako hlavné zložky HCN, Na, HaO a CO.
4. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa t ým, že sa granulát kyanidu al kalického kovu vyrobí z radu granulátu NaCN a KCN, pričom molárny pomer HCN k hydroxidu alkalického kovu je v rozmedzí 1 až 5a vstrekovaný roztok hydoxidu alkalického kovu má koncentráciu hydroxidu alkalického kovu v rozmedzí 10 až 70 % hmôt.
5. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že sa plyn obsahujúci kyanovodík primiešava do prúdu fluidačného plynu pod dnom vírivej vrstvy a/alebo v oblasti vírivej vrstvy sa zavádza do reaktora.
6. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že sa reakcia uskutočftnuje pri teplote vírivej vrstvy v rozmedzí 105 až 180 ’ C a vstupnej teplote fluidačného plynu v rozmedzí 180 až 400 ’ C.
7. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 8, vyznačujúci sa tým, že sa ako fluidačný plyn používa prehriata vodná para alebo plynná zmes obsahujúca prehriatu vodnú paru.
8. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 7, vyznačujúci sa tým, že sa prúd plynu, vystupujúci z vírivej vrstvy, rozdelí na dva dielčie prúdy, prvý dielčí prúd sa opäť ohreje a znova sa použije ako fluidačný plyn a druhý dielčí prúd (prebytočný plyn) sa odvedie z okruhu preč.
9. Spôsob podľa nároku 8, vyznačujúci sa tým, že sa k prvému dielčiemu prúdu pred alebo po ohreve primieša plyn obsahujúci kyanovodík a plynná zmes sa použije ako fluidaôný plyn.
10. Spôsob podľa nároku 9, vyznačujúci sa t ý m,že sa k prvému dielčiemu prúdu pridá reakčný plyn obsahujúci v podstate HCN a Ha z BMA-procesu alebo Shawiniganovho procesu s teplotou v rozmedzí 1000 až 1500 · C, pričom sa reakčný plyn ochladí a prvý dielôí prúd sa ohreje , a získaná plynná zmes sa použije ako fluidaôný plyn.
11. Spôsob podľa nároku 3, vyznačujúci satým, že sa reakčný plyn, obsahujúci HCN, opúšťajúci reaktor s teplotou nad 1000 C prudko ochladí vstrekovaním vody tryskou a pri tom sa teplota zníži na rozmedzie 150 až 500 · C a získaná plynná zmes sa použije ako fluidaôný plyn.

1S. Spôsob podľa nároku 11, vyznačujúci sa t ý m, že vyrobí granulát NaCN alebo KCN, tým , že dodatočne k roztoku NaOH alebo KOH nastrieka na očká vodný roztok obsahujúci NaCN alebo KCN, pričom roztok NaCN alebo KCN môže obsahovať takýto roztok z prania odpadného plynu z prúdu odpadného plynu, ktorý vystupuje z reaktora pre granuláciu postrekovaním vo vírivej vrstve.
13. Spôsob podľa nároku 11 alebo 18, vyzná čujúci sa tým, že sa prúd odpadného plynu, vystupujúci z reaktora pre granuláciu postrekovaním vo vírivej vrstve, rozdelí na dva dielčie prúdy, prvý dielčí prúd sa po oddelení prachu vracia okruhom

Andrussowovho reaktora a druhý dielčí prúd sa z okruhu odvádza preč.
14. Granulát kyanidu alkalického kovu na báze kyanidu sodného alebo kyanidu draselného, majúci látkové dáta :

(i) v podstate guľovité častice s hladkou štruktúrou povrchu alebo štruktúrou povrchu tvaru maliny, (ii) priemerom častíc v rozmedzí 0,1 až 20 mm pri 99 % hmotn. granulátu, (iii) sypr.ú hmotnosť minimálne 600 g/dm³, (iv) oter menší ako 1 % hmotn. , merané valčekovým testom oteru ( oterové testovacie zaria denie TAR Fa, Erweks s 20 g vzorky, 60 min, 20 ot/min) (v) index spekavosti maximálne 4, merané po 14 dňovom zaťažení 100 g vo valci so svetlou šírkou 5,5 cm s 10 kg, vyznačujúci sa tým, že obsah uhličitanu alkalického kovu je menší ako 0,5 % hmotn. a obsah mravenčanu alkalického kovu je menší ako 0,3 % hmotn., pričom alkalický kov v uvedených vedľajších produktoch je identický s alkalickým kovom kyanidu alkalického kovu.
15. Granulát kyanidu alkalického kovu podľa nároku 14 .vyznačujúci sa tým, že súčet uhličitanu alkalické.ho kovu a mravenčanu alkalického kovu je menší ako 0,4 % hmotn.
16. Granulát kyanidu alkalického kovu podľa nároku 14 alebo 15, vyznačujúci sa tým, že je získateľný spôsobom podľa jedného z nárokov 1,8,4 aš 10 za použitia reakčného plynu z BMA-procesu a prehriatej vodnej pary ako fluidačného plynu.