SK14032003A3 - Dipeptidové deriváty s N-terminálnou 2-tioacylovou skupinou a farmaceutické prostriedky s ich obsahom - Google Patents

Description

Dipeptidové deriváty s N-terminálnou 2-tioacylovou skupinou a farmaceutické prostriedky s ich obsahom

Oblasť techniky

Predložený vynález sa týka dipeptidových derivátov s N-terminálnou 2-tioacylovou skupinou, to znamená nových inhibítorov vazopeptidázy, ktoré sú použíteiné ako duálne inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) a neutrálnej endopeptidázy (NEP, EC 3.4.24.11), a farmaceutických prostriedkov s ich obsahom.

Podstata vynálezu

Predložený vynález sa týka nových inhibítorov vazopeptidázy opísaných ďalej, ktoré sú použiteľné ako duálne inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) a neutrálnej endopeptidázy (NEP, EC 3.4.24.11). Zlúčeniny podía vynálezu sú použiteľné najmä na liečenie alebo/a prevenciu stavov, ktoré sú vnímavé voči inhibícii ACE a NEP, najmä kardiovaskulárnych ochorení, ako sú hypertenzia, izolovaná systolická hypertenzia, zlyhanie obličiek (vrátane edému a retencie solí), pľúcny edém, hypertrofia ľavej komory, zlyhanie srdca (vrátane kongestívneho zlyhania srdca) a ateroskleróza. Zlúčeniny podľa vynálezu sú použiteľné tiež na znižovanie zvýšených plazmatických hladín cholesterolu u cicavcov. Ďalej tiež inhibujú endotelín konvertujúci enzým (ECE) a sú použiteľné na liečenie alebo/a prevenciu stavov, ktoré sú vnímavé voči inhibícii ECE.

Vďaka ich inhibícii neutrálnej endopeptidázy môžu byť zlúčeniny podľa vynálezu použiteľné tiež na liečenie bolesti, depresie, určitých psychotických stavov a kongnitívnych porúch. K ďalším potenciálnym indikáciám patrí liečenie angíny, premenštruálneho syndrómu, Menierovej choroby, hyperaldosteronizmu, hyperkalciurie, ascitu, glaukómu, astmy a gastrointestinálnych ochorení, ako sú hnačka, syndróm dráždivého tračníka a žalúdočná hyperacidita.

Vďaka ich inhibícii ECE môžu byť zlúčeniny podľa vynálezu použitelné tiež na liečenie alebo/a prevenciu stavov a ochorení závislých od endotelínu, zahŕňajúcich mozgovú ischémiu (mŕtvicu), subarachnoidnú hemorhagiu, traumatické poranenie mozgu, mozgový vazospazrnus, arteriálnu hypertrofiu, restenózu, Raynaudovo ochorenie, infarkt myokardu, obezitu; tiež hyperpláziu prostaty, migrénu, diabetes melitus (diabetickú nefropatiu), preeklampsiu, glaukóm a transplantačnú rejekciu, ako napr. u transplantácie aorty alebo pevných orgánov; ako aj erektilnú dysfunkciu.

Predložený vynález sa týka zlúčenín všeobecného vzorca I *4 ^J H ^6 0 alk-X-R.,

R s C-C-N-C-r. w—CH cnnp d)/

I I

R_r R, . _C-y-_CH-COORj

R v ktorom

R znamená atóm vodíka, nižšiu alkylovú skupinu, karbccyklickú skupinu alebo heterocyklickú aryl-nižšiu alkylovú alebo cykloalkyl-nižšiu alkylovú skupinu;

R¹ znamená nižšiu alkylovú skupinu, cykloalkylovú skupinu, karbocyklickú alebo heterocyklickú arylovú skupinu alebo biarylovú skupinu; alebo

R¹ znamená (cykloalkyl, karbocyklický aryl, heterocyklický aryl alebo biaryl)-nižšiu alkylovú skupinu;

alk znamená nižšiu alkylénovú skupinu;

R³ znamená atóm vodíka alebo acylovú skupinu;

R⁴ znamená atóm vodíka, prípadne substituovanú nižšiu alkylovú skupinu, karbocyklickú alebo heterocyklickú arylovú skupinu, (karbocyklický alebo heterocyklický aryl)-nižšiu alkylovú skupinu, cykloalkylovú skupinu, cykloalkyl-nižšiu alkylovú skupinu, biarylovú skupinu, biaryl-nižšiu alkylovú skupinu, oxacykloalkylovú skupinu, tiacykloalkylovú skupinu, azacykloalkylovú skupinu alebo (oxacykloalkyl, tiacykloalkyl alebo azacykloalkyl)-nižšiu alkylovú skupinu;

R⁵ znamená atóm vodíka alebo nižšiu alkylovú skupinu; alebo

R⁴ a R⁵ spolu s atómom uhlíka, ku ktorému sú viazané, znamenajú cykloalkylidénovú skupinu, benzo-kondenzovanú cykloalkylidénovú skupinu; alebo päť- alebo šesťčlennú (oxacykloalkylidénovú skupinu, tiacykloalkylidénovú skupinu alebo azacykloalkylidénovú skupinu), pričom je každá prípadne substituovaná nižšou alkylovou skupinou alebo aryl-nižšou alkylovou skupinou;

R^s znamená nižšiu alkylovú skupinu, karbocyklickú alebo heterocyklickú arylovú skupinu, (karbocyklický alebo heterocyklický aryl)-nižšiu alkylovú skupinu, cykloalkylovú skupinu, cykloalkyl-nižšiu alkylovú skupinu, biarylovú skupinu alebo biaryl-nižšiu alkylovú skupinu;

R⁷ znamená nižšiu alkylovú skupinu, (karbocyklický alebo heterocyklický aryl)-nižšiu alkylovú skupinu, cykloalkyl-nižšiu alkylovú skupinu alebo biaryl-nižšiu alkylovú skupinu; alebo

R⁶ a R⁷ spolu s atómom uhlíka, ku ktorému sú viazané, znamenajú troj- až desaťčlennú cykloalkylidénovú skupinu, ktorá môže byť substituovaná nižšou alkylovou skupinou alebo aryl-nižšou alkylovou skupinou alebo môže byť nakondenzovaná na nasýtený alebo nenasýtený karbocyklický päť- až sedemčlenný kruh; alebo päť- alebo šesťčlennú (oxacykloalkylidénovú skupinu, tiacykloalkylidénovú skupinu alebo azacykloalkylidénovú skupinu), pričom každá môže byť prípadne substituovaná nižšou alkylovou skupinou alebo aryl-nižšiu alkylovú skupinu; alebo 2,2-norbonylidénovú skupinu;

X znamená skupinu -0-, -S(0)_n-, -NHSO2- alebo -NHCO-;

n znamená 0, 1 alebo 2; a

COOR² znamená karboxylovú skupinu alebo karboxylovú skupinu derivatizovanú vo forme farmaceuticky prijatelného esteru;

disulfidových derivátov odvodených od uvedených zlúčenín, kde R³ znamená atóm vodíka; a ich farmaceutický prijateľných solí.

Predložený vynález sa týka tiež farmaceutických kompozícií obsahujúcich uvedené zlúčeniny; spôsobov prípravy uvedených zlúčenín; medziproduktov; a spôsobov ošetrovania ochorení cicavcov, ktorí sú vnímaví proti inhibícii ACE a NEP, pomocou podávania uvedených zlúčenín cicavcom vyžadujúcim takú liečbu.

Predložený vynález tiež zahŕňa ľubovoľné profarmakové deriváty zlúčenín podľa vynálezu obsahujúce voľnú karboxylovú skupinu, sulfhydrylovú skupinu alebo hydroxyskupinu, pričom sa tieto profarmakové deriváty pomocou solvolýzy alebo za fyziologických podmienok pretvárajú do podoby zlúčenín s voľnou karboxylovou, sulfhydrylovou alebo/a hydroxyskupinou. Profarmakovými derivátmi sú napr. estery voľných karboxylových kyselín a S-acylové a O-acylové deriváty tiolov, alkoholov alebo fenolov, kde termín acyl nadobúda tu uvedené významy.

Profarmakovými esterovými derivátmi sú výhodne farmaceutický prijateľné estery, ktoré sa pomocou solvolýzy alebo za fyziologických podmienok pretvárajú do podoby voľných karboxylových kyselín všeobecného vzorca I.

Farmaceutický prijateľnými profarmakovými estermi sú výhodne napr. nižšie alkylestery, aryl-nižšie alkylestery, a-(nižší alkanoyloxy)-nižšie alkylestery, ako je pivaioyloxymetylester, a a-(nižší alkoxykarbonyl, morfolinokarbonyl, piperidinokarbonyl, pyrolidinokarbonyl alebo di-nižší alkylaminokarbonyl)-nižšie alkylestery .

Farmaceutický prijateľné soli sú pre ľubovoľnú kyslú zlúčeninu podľa vynálezu, napr. zlúčeninu, v ktorej COOR² znamená karboxylovú skupinu, soli odvodené od farmaceutický prijateľných zásad. Tými sú napr. soli alkalických kovov (napr. sodné, draselné soli), soli kovov alkalických zemín (napr. horečnaté, vápenaté soli), amínové solí (napr. trometamínové soli).

Zlúčeniny všeobecného vzorca I obsahujú, v závislosti od povahy substituentov, dva alebo viac asymetrických uhlíkových atómov. Výsledné diastereoméry a optické antipódy predložený vynález tiež zahŕňa. Výhodnú konfiguráciu ukazuje všeobecný vzorec la

F^SR.

-cŔc

H Re o alk-X-R.

I I II I

N-C-C-N—CH-COOR-, v ktorom majú asymetrické atómy uhlíka nesúce substituenty alk-X-R¹ a R⁴ typicky konfiguráciu S.

Výhodné sú zlúčeniny všeobecného vzorca I a la, v ktorých R a R⁵ znamenajú atóm vodíka; R¹ znamená nižšiu alkylovú skupinu, cyloalkylovú skupinu obsahujúcu 5 alebo 6 uhlíkových atómov, karbocyklickú alebo heterocyklická arylovú skupinu alebo (karbocyklický alebo heterocyklický aryl)-nižšiu alkylovú skupinu; alk znamená nižšiu alkylénovú skupinu; X znamená skupinu -C- alebo -S(0)_n, kde n znamená 0 alebo 2; R³ znamená atóm vodíka alebo acylovú skupinu; R⁴ znamená prípadne substituovanú nižšiu alkylovú skupinu, oxacykloalkylovú skupinu, oxacykloalkyl-nižsiu alkylovú skupinu alebo (karbocyklický alebo heterocyklický aryl)-nižšiu alkylovú skupinu; R⁵ znamená atóm vodíka; alebo R⁴ a R³, spolu s atómom uhlíka, ku ktorému sú viazané, znamenajú cykloalkylidénovú skupinu obsahujúcu 5 alebo 6 uhlíkových atómov; R° a R' znamenajú nižšiu alkylovú skupinu; alebo R° a R⁷, spolu s atómom uhlíka, ku ktorému sú viazané, znamenajú paťalebo šesťčlennú cykloalkylidénovú skupinu; COOR² znamená karboxylovú skupinu alebo karboxylovú skupinu derivatizovanú vo forme farmaceutický prijateľného esteru; disulfidové deriváty β

odvodené od uvedených zlúčenín, v ktorých R³ znamená atóm vodíka; a ich farmaceutický prijatelné soli.

Ďalej sú výhodné zlúčeniny všeobecného vzorca I a ľa, v ktorých R a R⁵ znamenajú atóm vodíka; R¹ znamená karbocyklickú alebo heterocyklickú arylovú skupinu alebo (karbocyklický alebo heterocyklický aryl)-nižšiu alkylovú skupinu; R³ znamená aróm vodíka alebo prípadne substituovanú nižšiu alkanoylovú skupinu; R⁴ znamená nižšiu alkylovú skupinu, cykloalkylovú skupinu, cetrahydropyranylovú skupinu alebo nižšiu alkoxy-nižšiu alkylovú skupinu obsahujúcu vždy 1 až 4 uhlíkové atómy v každej z alkylových častí; R⁶ a R⁷ znamenajú obidva alkylovú skupinu obsahujúcu 1 až 4 uhlíkové atómy a sú identické; X znamená skupinu -0- aleoo -S-; alk znamená metylénovú skupinu; COOR² znamená karboxylovú skupinu, nižšiu alkoxykarbonyiovú skupinu, (di-nižší alkylamir. okarbonyl)-nižšiu alkoxykarbonyiovú skupinu alebo (morfoiinokarbonyl, piperidinokarbonyl alebo pyrolidinokarbonyl)-nižšiu alkoxykarbonylovú skupinu; a ich farmaceuticky prijatelné soli.

Obzvlášť výhodné sú uvedené zlúčeniny všeobecného vzorca I alebo ľa, v ktorých R a R⁵ znamenajú atóm vodíka; ?v znamená karbocyklickú arylovú skupinu alebo karbocyklickú aryl-nižšiu alkylovú skupinu, v ktorej karbocyklickú arylovú skupinu predstavuje fenylová skupina alebo fenylová skupina subsrccuovaná jednou alebo dvoma skupinami zo súboru zahŕňajúceho hydroxyskupinu, nižšiu alkanoyloxyskupinu, nižšiu alkylovú skupinu, nižšiu alkoxyskupinu, trifluórmetylovú skupinu, trifluórmetoxyskupinu a atómy halogénu; R³ znamená atóm vodíka, nižšiu alkanoylcc-ú skupinu alebo nižšiu alkanoylovú skupinu substituovanú nižšou alkoxyskupinou; R⁴ znamená nižšiu alkylovú skupinu, 4-tetrahydropyranylovú skupinu alebo nižší alkoxy-nižšiu alkylovú skupinu obsahujúcu vždy 1 až 4 uhlíkové atómy v každej z alkylových častí; R⁶ a R^z znamenajú metylovú skupinu; X znamená skupinu -0-; alk znamená metylénovú skupinu alebo etylénovú skupinu; a COOPŕ znamená karboxylovú skupinu alebo nižšiu alkoxykarbonyiovú skupinu; a ich farmaceutický prijateľné soli. Jedno uskutočnenie sa týka zlúčenín, v ktorých R³ znamená atóm vodíka alebo nižšiu alkanoylovú skupinu.

Ďalej sú výhodné skôr uvedené zlúčeniny všeobecného vzorca I alebo la, v ktorých R a R⁵ znamenajú atóm vodíka; R* znamená fenylovú skupinu, fluórfenylovú skupinu, benzylovú skupinu alebo fluórbenzylovú skupinu; R³ znamená atóm vodíka, nižšiu alkanoylovú skupinu alebo nižšiu alkanoylovú skupinu substituovanú nižšou alkoxyskupinou; R⁴ znamená izopropylovú skupinu, terc-butylovú skupinu, 1-metoxyetylovú skupinu alebo 4-tetrahydropyranylovú skupinu; R⁶ a R⁷ znamená metylovú skupinu; X znamená skupinu -0-; alk znamená metylénovú skupinu; a COOR² znamená karboxylovú skupinu alebo nižšiu alkoxykarbonylovú skupinu; a ich farmaceutický prijateľné soli. Jedno uskutočnenie sa týka zlúčenín, v ktorých R³ znamená atóm vodíka alebo nižšiu alkanoylovú skupinu.

Výhodné konkrétne uskutočnenia sa týkajú zlúčenín všeobecného vzorca I alebo la, v ktorých R a R⁵ znamenajú atóm vodíka; R¹ znamená benzylovú skupinu; R³ znamená atóm vodíka, acetylovú skupinu alebo metoxyacetylovú skupinu; R⁴ znamená izopropylovú skupinu alebo terc-butylovú skupinu; R⁶ a R⁷ znamenajú metylovú skupinu; X znamená skupinu -0-; alk znamená metylénovú skupinu; a COOR² znamená karboxylovú skupinu alebo etoxykarbonylovú skupinu; alebo ich farmaceutický prijateľné soli.

Definície samotné alebo v kombinácii, ako sú tu použité, majú v rámci predloženého vynálezu, ak nie je uvedené inak, nasledujúce významy.

Arylová skupina znamená karbocyklickú alebo heterocyklickú arylovú skupinu, a to buď monocyklickú alebo bicyklickú.

Monocyklická karbocyklická arylová skupina znamená prípadne substituovanú fenylovú skupinu, pričom ňou je výhodne fenylová skupina alebo fenylová skupina substituovaná jedným až troma substituentami, ktorými sú výhodne nižšia alkylová skupina, hyd8 roxyskupina, nižšia alkoxyskupina, acyloxyskupina, atóm halogénu, kyanoskupina, trifluórmetylová skupina, trifluórmetoxyskupina, aminoskupina, nižšia alkanoylaminoskupina, nižší alkyl-(tio, sulfinyl alebo sulfonyl)ová skupina, nižšia alkoxykarbonylová skupina, mono- alebo di-nižšia alkylkarbamoylové skupina alebo mono- alebo di-nižšia alkylaminoskupina; alebo fenylovú skupinu substituovanú nižšou alkyléndioxyskupinou.

Bicyklické karbocyklická arylová skupina znamená 1- alebo

2- naftylovú skupinu alebo 1- alebo 2-naftylovú skupinu výhodne substituovanú nižšou alkylovou skupinou, nižšou alkcxyskupinou alebo atómom halogénu.

Monocyklická heterocyklické arylová skupina znamená výhodne prípadne substituovanú tiazolylovú skupinu, pyrimidylovú skupinu, triazolylovú skupinu, tienylovú skupinu, furanylovú skupinu alebo pyridylovú skupinu.

Prípadne substituovaná furanylová skupina znamená 2- alebo

3- furanylovú skupinu alebo 2- alebo 3-furanylovú skupinu výhodne substituovanú nižšou alkylovou skupinou.

Prípadne substituovaná pyridylová skupina znamená 2-, 3alebo 4-pyridylovú skupinu alebo 2-, 3- alebo 4-pyridylovú skupinu výhodne substituovanú nižšou alkylovou skupinou, atómom halogénu alebo kyanoskupinou.

Prípadne substituovaná tienylová skupina znamená 2- alebo

3-tienylovú skupinu alebo 2- alebo 3-tienylovú skupinu výhodne substituovanú nižšou alkylovou skupinou.

Prípadne substituovaná pyrimidylová skupina znamená napr.

2-pyrimidylovú skupinu alebo 2-pyrimidylovú skupinu substituovanú nižšou alkylovou skupinou.

Prípadne substituovaná tiazolylová skupina znamená napr. -2-tiazolylovú skupinu alebo 2-tiazolylovú skupinu substituovanú nižšou alkylovou skupinou.

Prípadne substituovaná triazolylová skupina znamená napr.

1,2,4-triazolylovú skupinu alebo 1,2,4-triazolylovú skupinu výhodne substituovanú nižšou alkylovou skupinou.

Bicyklická heterocyklická arylová skupina znamená výhodne indolylovú skupinu, benzotiazolylovú skupinu, chinolinyiovú skupinu alebo izochinolinylovú skupinu prípadne substituovanú hydroxyskupinou, nižšou alkylovou skupinou, nižšou alkcxyskupinou alebo atómom halogénu, výhodne 3-indolylovú skupinu, 2-benzotiazolylovú skupinu alebo 2- alebo 4-chinolinylovú skupinu.

Arylovou skupinou v aryl-nižšej alkylovej skupine je výhodne fenylová skupina alebo fenylová skupina substituovaná jednou alebo dvoma skupinami zo súboru zahŕňajúceho nižšie alkylové skupiny, nižšie alkoxyskupiny, hydroxyskupiny, nižšie alkanoyloxyskupiny, atómy halogénu, trifluórmetylové skupiny, kyanoskupiny, nižšie alkanoylaminoskupiny alebo nižšie alkoxykarbonylové skupiny; tiež prípadne substituovaná naftylová skupina.

Aryl-nižšou alkylovou skupinou je výhodne benzylová skupina alebo 1- alebo 2-fenetylová skupina prípadne substituovaná na fenylovou kruhu jednou alebo dvoma skupinami zo súboru zahŕňajúceho nižšie alkylové skupiny, nižšie alkoxyskupiny, hydroxyskupiny, nižšie alkanoyloxyskupiny, atómy halogénu alebo orifluórmetylové skupiny.

Termín nižší tu uvedený v súvislosti s organickými zvyškami, respektíve zlúčeninami, označuje zvyšky, respektíve zlúčeniny s až 7 uhlíkovými atómami vrátane, výhodne až 4 uhlíkovými atómami vrátane a výhodnejšie s jedným alebo dvoma uhlíkovými atómami. Tieto zvyšky, respektíve zlúčeniny, môžu byt priame alebo rozvetvené.

Prípadne substiouovaná nižšia alkylová skupina označuje nižšiu alkylovú skupinu alebo nižšiu alkylovú skupinu substituovanú napr. atómom halogénu, hydroxyskupinou, nižšou alkoxyskupinou, aminoskupinou, (mono- alebo di-nižší alkyl)aminoskupinou, acyl10 amínoskupinou, 1-nižší alkyl-piperazinoskupinou, morfolinoskupinou, piperidinoskupinou, pyrolidinoskupinou a podobne.

Nižšia alkylénová skupina označuje priamy alebo rozvetvený uhlikatý reťazec obsahujúci výhodne 1 až 4 uhlíkové atómy, ktorý môže byť substituovaný napr. nižšou alkoxyskupinou, napríklad skupina -CH?-, -CH(CH₃)-, -CH2CH2- a podobne.

Nižšia alkylová skupina výhodne obsahuje 1 až 4 uhlíkové atómy a môže byť priama alebo rozvetvená a znamená napríklad etylovú skupinu, propylovú skupinu, butylovú skupinu alebo výhodne metylovú skupinu.

Nižšia alkoxyskupina výhodne obsahuje 1 až 4 uhlíkové atómy, a môže byť priama alebo rozvetvená a znamená napríklad metoxyskupinu, propoxyskupinu, izopropoxyskupinu alebo výhodne etoxyskupinu.

Cyklcalkylová skupina znamená nasýtený cyklický uhľovodíkový zvyšok, ktorý výhodne obsahuje 5 až 7 kruhových atómov uhlíka, výhodne cyklopentylovú skupinu alebo cyklohexylovú skupinu.

Oxacykloalkylová skupina znamená výhodne päť- až sedemčlennú oxacykloalkylová skupinu, napr. tetrahydropyranylovú skupinu, ako 4-tetrahydropyranylovú skupinu.

Tiacykloalkylová skupina znamená výhodne päť- až sedemčlennú tiacykloaikylovú skupinu, napr. tetrahydrotiopyranylovú skupinu, ako 4-tetrahydrotiopyranylovú skupinu.

Azacykloalkylová skupina znamená výhodne päť- až sedemčlennú azacykloalkylovú skupinu, napr. pyrolidinylovú skupinu alebo piperidinylcvú skupinu, v ktorej môže byť atóm dusíka substituovaný nižšou alkylovou skupinou alebo aryl-nižšou alkylovou skupinou .

Termín cykloalkyl-nižšia alkylová skupina znamená výhodne (cyklopentyl alebo cyklohexyl)metylovú skupinu, 1- alebo 2-(cyk11 lopentyl alebo cyklohexyl)etylovú skupinu, 1-, 2- alebo 3-(cyklopentyl alebo cyklohexyl)propylovú skupinu alebo 1-, 2-, 3alebo 4-(cyklopentyl alebo cyklohexyl)butylovú skupinu. Podobne (oxacyklyl, tiacykloalkyl alebo azacykloalkyl)-nižšia alkylová skupina.

Nižšia alkoxykarbonylová skupina výhodne obsahuje i až 4 uhlíkové atómy v alkoxyčasti a znamená napríklad metoxykarbonylovú skupinu, propoxykarbonylovú skupinu, izopropoxykarbonylovú skupinu alebo výhodne etoxykarbonylovú skupinu.

Cykloalkylidénová skupina je troj- až desaťčlenná, výhodne päť- alebo šesťčlenná, a znamená cykloalkánovú väzbovú skupinu, v ktorej sú dve naviazané skupiny viazané k rovnakému atómu uhlíka cykloalkánového kruhu.

Päť- alebo šesťčlenná oxacykloalkylidénová skupina znamená tetrahydrofuránovú alebo tetrahydropyránovú väzbovú skupinu, to znamená tetrahydrofuranylidénovú skupinu alebo tetrahydrcpyranylidénovú skupinu, v ktorej sú dve naviazané skupiny viazané k rovnakému atómu uhlíka príslušného kruhu, napr. v jeho polohe

3- alebo 4-.

Päť- alebo šesťčlenná tiacykloalkylidénová skupina znamená tetrahydrotiofénovú alebo tetrahydrotiopyránovú väzbovú skupinu, v ktorej sú dve naviazané skupiny viazané k rovnakému atómu uhlíka príslušného kruhu, napr. v jeho polohe 3- alebo 4-.

Päť- alebo šesťčlenná azacykloalkylidénová skupina znamená pyrolidínovú alebo piperidínovú väzbovú skupinu, v ktorej sú dve naviazané skupiny viazané k rovnakému atómu uhlíka príslušného kruhu, napr. v jeho polohe 3- alebo 4-, a atóm dusíka môže byť substituovaný nižšou alkylovou skupinou, napr. metylovou skupinou, alebo aryl-nižšou alkylovou skupinou, napr. benzylovou skupinou .

Benzo-kondenzovaná cykloalkylidénová skupina znamená napr.

1.1- alebo 2,2-tetralinylidénovú skupinu alebo 1,1- alebo

2.2- indanylidénovú skupinu.

Atóm halogénu (haloskupina) výhodne znamená atóm fluóru alebo chlóru, avšak môže ním byť tiež atóm brómu alebo jódu.

Acylová skupina je odvodená od karboxylovej kyseliny a znamená výhodne prípadne substituovanú nižšiu alkanoylovú skupinu, karbocyklickú aryl-nižšiu alkanoylovú skupinu, aroylovú skupinu, nižšiu alkoxykarbonylovú skupinu alebo aryl-nižšiu alkoxykarbonylovú skupinu, výhodne prípadne substituovanú nižšiu alkanoylovú skupinu alebo aroylovú skupinu.

Nižšou alkanoylovou skupinou je výhodne acetylová skupina, propionylová skupina, butyrylová skupina alebo pivaloylová skupina .

Prípadne substituovaná nižšia alkanoylová skupina napríklad znamená nižšiu alkanoylovú skupinu alebo nižšiu alkanoylovú skupinu substituovanú napr. nižšou alkoxykarbonylovou skupinou, nižšou alkanoyloxyskupinou, nižšou alkanoyltioskupinou, nižšou alkoxyskupinou, nižšou alkyltioskupinou, hydroxyskupinou, di-nižšou alkylaminoskupinou, nižšou alkanovlaminoskupinou, morfolinoskupinou, piperidinoskupinou, pyrolidinoskuprnou, 1-nižšou alkylpiperazinoskupincu, arylovou skupinou alebo heteroarylovou skupinou.

Aroylová skupina je karbocyklická alebo heterocyklická aroylová skupina, výhodne monocyklická karbocyklická alebc monocyklická heterocyklická aroylová skupina.

Monocvklickou karbocyklickou aroylovou skupinou je výhodne benzoylová skupina alebo benzoylová skupina substituovaná nižšou alkylovou skupinou, nižšou alkoxyskupinou, atómom halogénu alebo trifluórmerylovou skupinou.

Monocvklickou heterocyklickou aroylovou skupinou je výhodne pyridylkarbonylová skupina alebo tienylkarbonylová skupina.

Acyloxyskupinou je výhodne prípadne substituovaná nižšia alkanoyloxyskupina, nižšia alkoxykarbonyloxyskupina, monocyklická karbocyklická aroyloxyskupina alebo monocyklická heterocyklická aroyloxyskupina.

Aryl-nižšou alkoxykarbonylovou skupinou je výhodne monocyklická karbocyklická aryl-nižšia alkoxykarbonylová skupina, výhodne benzyloxykarbonylová skupina.

Biarylová skupina znamená monokarbocyklickú arylovú skupinu substituovanú monocyklickou karbocyklickou alebo monocyklickou heterocyklickou arylovou skupinou, a výhodne znamená bifenylylovú skupinu, výhodnejšie 4-bifenylylovú skupinu prípadne substituovanú na jednom alebo obidvoch benzénových kruhoch nižšou alkylovou skupinou, nižšou alkoxyskupinou, atómom halogénu alebo trifluórmetylovou skupinou.

Biaryl-nižšou alkylovou skupinou je výhodne 4-bifenyiyl-nižšia alkylová skupina, výhodnejšie 4-bifenylylmetylová skupina.

Nové zlúčeniny podľa vynálezu sú ACE inhibítory inhibujúce konverziu angiotenzínu I na presorickú látku angiotenzín II, a tak znižujú krvný tlak u cicavcov. Zlúčeniny podlá vynálezu ďalej vykazujú inhibíciu NEP, a tak zosilňujú kardiovaskulárne (napr. diuretické a natriuretické) účinky atriálnych natriuretických faktorov (ANF). Kombinovaný účinok je prospešný na liečenie kardiovaskulárnych ochorení u cicavcov, najmä hypercenzia, srdcové stavy, ako je kongestívne srdcové zlyhanie, a zlyhanie obličiek. Ďalším priaznivým účinkom zlúčenín podľa vynálezu je pri liečení uvedených kardiovaskulárnych ochorení inhibicia ECE.

Skôr uvedené vlastnosti je možné preukázať v rámci in vitro a in vivo testov, výhodne za použitia cicavcov, napr. myší, krýs, psov, opíc, alebo izolovaných orgánov, tkanív a ich preparátov. Uvedené zlúčeniny je možné aplikovať in vitro napr. vo forme roztokov, výhodne napr. vodných roztokov, a in vivo buď enterálne, parenterálne, výhodne orálne (p.o.) alebo intrave14 nózne (i.v.), napr. ako suspenziu alebo vo vodnom roztoku. Dávky in vitro sa môžu pohybovať v rozsahu molárnych koncentrácií asi 10‘⁶ mol a 1CT⁹ mol. Dávky in vivo sa môžu pohybovať, v závislosti od spôsobu podávania, v rozsahu asi 0,01 a 50 mg/kg, výhodne asi 0,1 a 25 mg/kg.

In vitro testovanie je najvhodnejšie pre voľné karboxylové kyseliny podľa vynálezu. Testovaná zlúčenina sa rozpustí v dimetylsulfoxide, etanole alebo 0,25 M roztoku hydrogénuhličitanu sodného a roztok sa zriedi pufrom na požadovanú koncentráciu.

In vitro inhibíciu ACE zlúčeninami podlá predloženého vynálezu je možné preukázať spôsobom analogickým k spôsobu opísanému v Biochem. Pharmacol., zv. 20, str. 1637 (1971) . Pufrom pre ACE analýzu je 300 mmol NaCl, 100 mmol KH₂PO₄ (pH 8,3). Reakcia sa vyvolá pridaním 100 μΐ hippuryl-histidyl-leucínu (2 mg/ml) do skúmaviek obsahujúcich enzým a liečivo v objeme 150 μΐ a skúmavky sa inkubujú počas 30 minút pri teplote 37°C. Reakcia sa ukončí pridaním 0,75 ml 0,6 N NaOH. Do skúmaviek sa pridá 100 μΐ čerstvo pripraveného roztoku O-ptaidehydu (2 mg/ml v mevanole), obsah sa zmieša a nechá stáť pri izbovej teplote. Po 10 minútach sa pridá 100 μΐ 6 N HC1. Skúmavky sa odstredia a odčíta sa optická denzita supernatantu pri 360 nm. Výsledky sa vynesú proti koncentrácii liečiva na stanovenie hodnoty IC₅₀, to znamená koncentrácia liečiva, ktorá vykazuje polovicu aktivity kcnzrolnej vzorky neobsahujúcej liečivo.

Zlúčeniny podľa vynálezu typicky vykazujú hodnotu lC₅o pre inhibíciu ACE pohybujúcu sa v rozsahu asi 0,1 až 50 nmol.

Príkladná zlúčenina podía vynálezu, to znamená zlúčenina z príkladu 6 (a) vykazuje v rámci ACE in vitro analýzy hodnotu IC₅o vo výške asi 20 nmol.

Inhibíciu ACE je možné preukázať in vivo pri p.o. alebo i.v. podávaní meraním inhibície presorickej odozvy vyvolanej angio15 tenzínom I u normotezívnej myši.

In vivo test pre i. v. podávané zlúčeniny sa uskutočňuje so samčími, normotenzívnymi krysami, ktoré sú pri vedomí. Femorálne artérie, respektíve femorálne vény, sa kanylujú pre priame meranie tlaku po i. v. podávaní angiotenzínu I a i. v. alebo p. o. podávaní zlúčeniny podľa predloženého vynálezu. Po stabilizácii bazálneho krvného tlaku sa získavajú presorické odozvy na 3 alebo 4 expozície 300 ng/kg angiotenzínu I i. v. v pätnásťminútových intervaloch. Tieto tlakové odozvy sa obvykle znova získavajú v 15., 30., 60. a 90. minúte a potom každú hodinu až do 6 hodín po i.v. alebo p.o. podaní testovanej zlúčeniny, a porovnávajú sa s počiatočnými odozvami. Akékoľvek pozorované zníženie uvedenej presorickej odozvy je znakom ACE inhibície.

Príkladná zlúčenina podlá vynálezu, to znamená zlúčenina z príkladu 6(a), inhibuje v dávke 10 mg/kg i.v. presorickú odozvu vyvolanú angiotenzínom I počas 3 hodín. Podobne zlúčenina z príkladu l(a) inhibuje v dávke 11,8 mg/kg p.o. presorickú odozvu vyvolanú angiotenzínom I počas 6 hodín.

In vitro inhibíciu NEP (EC 3.4.24.11) je možné preukázať nasledovne:

NEP 3.4.24.11 aktivita sa stanovuje pomocou hydrolýzy substrátu glutaryl-Ala-Ala-Phe-2-naftylamidu (GAAP) za použicia modifikovanej procedúry Orlowského a Wilka (1981). Inkubačná zmes (celkový objem 125 pl) obsahuje 4,2 pl proteínu (membrány kôry obličiek krýs pripravené spôsobom podlá Maeda a kol., 1983), 50 mmol tris pufra, pH 7,4 pri 25°C, 500 pmol substrátu (finálna koncentrácia) a leucínaminopeptidázu M (2,5 pg) . Zmes sa inkubuje počas 10 minút pri 25°C, a pridá sa 100 μΐ farbiva fast garnet (250 pg farbiva fast garnet/ml 10% Tween 20 v í M nátriumacetátu, pH 4,2). Enzýmová aktivita sa stanovuje spektrofotometricky pri 540 nm. Jedna jednotka NEP 24.11 aktivity sa definuje ako 1 nmol 2-naftylamínu uvoľnený za minútu pri 25°C a pH 7,4. Stanovia sa hodnoty IC₅₀, to znamená koncentrácia testovanej zlúčeniny potrebná k 50% inhibicii uvoľňovania 2-naftylamínu.

NEP aktivitu je možné stanovovať tiež pomocou ANF ako substrátu. ANF degradujúca aktivita sa stanovuje meraním úbytku krysieho ANF (r-ANF) za použitia trojminútovej HPLC separácie s reverznou fázou. Alikvót enzýmu v 50 mmol tris HC1 pufra, pH 7,4, sa predinkubuje pri 37°C počas 2 minút a vyvolá sa reakcia pridaním 4 nmol r-ANF v celkovom objeme 50 μΐ. Reakcia sa ukončí po 4 minútach pridaním 30 μΐ 0,27% kyseliny trifiuóroctovej (TFA). Jedna jednotka aktivity sa definuje ako hydrolýzy 1 nmol r-ANF za minútu pri 37 °C a pH 7, 4. Stanovia sa hodnoty IC50, to znamená koncentrácie testovanej zlúčeniny potrebné na 50% inhibíciu hydrolýzy ANF.

Zlúčeniny podľa vynálezu typicky vykazujú pre inhicíciu NEP hodnotu IC₅₀ pohybujúcu sa v rozsahu asi 0,1 až 50 nmol.

Príkladná zlúčenina podľa vynálezu, to znamená zlúčenina z príkladu 6(a), vykazuje v rámci GAAP in vitro analýzy hodnotu IC50 vo výške asi 5 nmol.

Účinok zlúčenín podľa vynálezu na krysiu plazmatickú koncentráciu ANF je možné stanoviť nasledovne:

Samčie krysy Sprague-Dawley (275 až 390 g) sa aneszetizujú ketamínom (150 mg/kg)/acepromazínom (10%) a vybavia sa karétrami vo femorálnej artérií a véne na získanie krvných vzoriek, respektíve na infúziu ANF. Krysy sa upevnia pomocou upevňovacieho systému a nechajú sa nadobudnúť vedomie 24 hodín predtým, ako sa podrobia testu v bdelom a neobmedzenom stave.

V rámci analýzy sa stanovujú plazmatické hladiny ANF v prítomnosti a v neprítomnosti inhibície NEP. V deň štúdie sa všetkým krysám aplikuje kontinuálna infúzia ANF 450 ng/kg/min. i.v. počas celých 5 hodín pokusu. Šesťdesiat minút po začiatku infú17 zie sa získajú krvné vzorky pre bazálne ANF meranie (čas 0) a krysy sa potom náhodne rozdelia do skupín ošetrovaných testovanou zlúčeninou alebo vehikulom. Ďalšie krvné vzorky sa odoberajú 30, 60, 120, 180 a 240 minút po podaní testovanej zlúčeniny.

Plazmatické koncentrácie ANF sa stanovujú pomocou špecifickej radioimunoanalýzy. Plazma sa zriedi (xl2,5, x25 a x50) v pufri obsahujúcom: 50 mmol tris (pH 6,8), 154 mmol NaCl, 0,3% albumínu bovinného séra, 0,01% EDTA. Sto mikrolitrov štandardov [rANF (99-126)] alebo vzoriek sa pridá k 100 μΐ králičieho anti-rANF séra a inkubuje sa pri 4°C počas 16 hodín. Potom sa k reakčnej zmesi pridá desať tisíc cpm [¹²⁵I]rANF a tá sa inkubuje pri 4°C počas 16 hodín. Potom sa k reakčnej zmesi pridá desať tisíc cpm [¹²⁵I]rANE a tá sa inkubuje pri 4°C počas 24 hodín. K reakčnej zmesi sa pridá kozie anti-králičie IgG sérum viazané na paramagnetických časticiach a naviazaný [ⁿ⁵I]rANF sa peletuje expozíciou zmesi priťahujúcej magnetickej mreže. Supernatant sa dekantuje a pelety sa počítajú v γ čítači. Všetky merania sa uskutočnia dvakrát. Plazmatické hladiny ANF sa vyjadria ako percento hladín nameraných u zvierat ošetrovaných vehikulom, ktoré užívali samotný ANF (450 ng/kg/min. i.v.).

Príkladná zlúčenina podľa vynálezu, to znamená zlúčenina z príkladu l(a), zvyšuje v dávke 11,8 mg/kg p. o. plazmatické hladiny ANF asi o 70%.

Anti-hypertenzívnu aktivitu je možné preukázať napr. u spontánne hypertenzívnej krysy (SHR) a' DOCA-soľ hypertenzívnej myši, napr. podľa Bažil a kol., J. Cardiovasc. Pharmacol., zv. 22, str. 897 až 905 (1993), respektíve Trapani a kol., J. Cardiovasc. Pharmacol., zv. 14, str. 419 až 424 (1989).

Príkladná zlúčenina podlá vynálezu, to znamená zlúčenina z príkladu l(a), znižuje u SHR pri vedomí pri podávaní dávky 11,8 mg/kg p.o. raz denne stredný arteriálny tlak.

Anti-hypertenzívny účinok je možné u deoxykortikosterónacetát (DOCA)-sol hypertenzívnej krysy preukázať nasledovne:

DOCA-sol hypertenzívnej krysy (280 až 380 g) sa pripraví štandardným spôsobom. Krysy podstúpia unilaterálnu nefrektómiu a o jeden týždeň neskôr sa im implantujú silastické pelety obsahujúce 100 mg/kg DOCA. Krysy sa chovajú na pitnej vode s 1% NaCl/0,2% KC1 počas troch až piatich týždňov, pokiaľ nenastane trvalá hypertenzia. Anti-hypertenzívna aktivita sa hodnotí v tomto čase.

Dva dni pred experimentom sa krysy anestetizujú metcxyfluránom a vybavia sa katétrami vo femorálnej artérii na meranie arteriálneho krvného tlaku. 0 štyridsaťosem hodín neskôr sa v priebehu jednej hodiny zaznamená bazálny arteriálr.y tlak a srdcová frekvencia. Potom sa podá testovaná zlúčenina alebo vehikulum a rovnaké kardiovaskulárne parametre sa sledujú počas ďalších 5 hodín.

Diuretickú (saluretickú) aktivitu je možné stanovovať pomocou štandardných diuretických testov, napr. tak, ako je opísané v New Anti-hypertensive Drugs, Spectrum Publications, str. 307 až 321 (1976), alebo meraním zosilnenia natriurézy a diurézy vyvolanej ANF u krysy.

Zosilnenie natriuretického účinku ANF je možné zisťovať nasledovne:

Samčie krysy Sprague-Dawley rats (280 až 360 g) sa anestetizujú Inactinom (100 mg/kg i.p.) a vybavia sa katétrami vc femorálnej artérii, femorálnej véne a močovom mechúri na meranie arteriálneho tlaku, podávanie ANF, respektíve zhromažďovanie moču. Na podporu diurézy a vylučovania sodíka sa v priebehu experimentu udržuje infúzia normálnej soľanky (33 μΐ/min). Experimentálny protokol pozostáva z počiatočného pätnásťminútového zberného obdobia (označovaného ako prekontrolné) nasledovaného troma ďalšími zbernými obdobiami. Bezprostredne po dokončení prekon19 trolného obdobia sa podáva testovaná zlúčenina alebo vehikulum; nasledujúcich 45 minút sa nič nerobí. Potom sa v priebehu druhého zberného obdobia (označovaného ako kontrolné, 15 minút) uskutočňujú merania krvného tlaku a renálne merania. Na záver tohto obdobia sa všetkým zvieratám podáva ANF (bolus 1 pg/kg i. v.) a v priebehu dvoch po sebe idúcich pätnásťminútových zberných období sa stanovuje arteriálny tlak a renálne parametre. Pre všetky odberné obdobia sa zisťuje stredný arteriálny tlak, prietok moču a vylučovanie sodíka močom. Krvný tlak sa meria pomocou snímača tlaku Gould p50, prietok moču sa stanovuje gravimetrický, koncentrácia sodíka sa meria pomocou spaľovacej fotometrie a vylučovanie sodíka močom sa vypočíta ako súčin prietoku moču a koncentrácie sodíka v moči.

Inhibíciu ECE in vitro je možné stanovovať nasledovne:

ECE sa čiastočne vyčistí z primárnych endotelových buniek aorty ošípaných pomocou stĺpcovej chromatografie s DE52 aniónovou výmenou a pomocou radioimunoanalýzy (RIA), ako je opísané v Anál. Biochem., zv. 212, str. 434 až 436 (1993), sa kvantifikuje jeho aktivita. Alternatívne je možné prirodzený enzým nahradiť rekombinantnou formou ECE, ako je opísané napríklad v Celí, zv. 78, str. 473 až 485 (1994). Ľudský ECE-1 sa opísal niekoľkými skupinami (Schmidt a kol., FEES Letters, zv. 356, str. 238-243 (1994); Kaw a kol., 4^th Int. Conf. on Endothelin; 23. až 25. apríla, Londýn (UK) (1995) C6; Valdenaire a kol., J. Biol. Chem., zv. 270, str. 29794 až 29798 (1995); Shimada a kol., Biochem. Biophys. Res. Commun., zv. 207, str. 807 až 812 (1995). Inhibíciu ECE je možné stanoviť spôsobom opísaným v Biochem. Mol. Biol. Int., zv. 31, č. 5, str. 861 až 867 (1993), pomocou RIA na stanovenie ET-1 vytvoreného z veľkého ET-1.

Alternatívne je možné použiť rekomblnantný ľudský ECE-1 (rhECE-1), a to nasledovne:

Ovariálne bunky čínskeho škrečka exprimujúce rhECE-1 (Kaw a kol., 4^ Int. Conf. on Endothelin; 23. až 25. apríl, Londýn (UK), (1995) C6) sa kultivujú v médiu DMEM/F12 obsahujúcom 10% fetálneho bovinného séra a lx antibiotikum-antimykotikum. Bunky sa odoberajú sterom, peletujú odstreďovaním a homogenizujú pri 4°C v pufri obsahujúcom 5 mmol MgCl₂, 1 pmol pepstacínu A, 100 umcl leupeptínu, 1 mmol PMSF a 20 mmol Tris, pH 7,0, v pomere 2 ml pufra/ml buniek. Bunková drť sa odstráni krátkym odstredení a supernatant sa znova odstredí pri 100 000 x g počas 30 minút. Výsledná peleta sa znova suspenduje v pufri obsahujúcom 200 mmol NaCl a 50 mmol Tes, pH 7,0, za koncentrácie proteínu asi 15 mg/ml a uchováva sa v podobe alikvot pri -80°C.

Na zhodnotenie účinku inhibítora na aktivitu ECE-1 sa 10 μο proteínu predinkubuje so zlúčeninou v požadovanej koncentrácii počas 20 minút pri izbovej teplote v 50 mmol TES, pH 7,0 a 0,005% Tricon X-100 v objeme 10 μΐ. Potom sa pridá ľudský veľký ET-1 (5 μΐ) do výslednej koncentrácie 0,2 μπιοί a reakčná zmes sa ďalej inkubuje počas 2 hodín pri 37°C. Reakcia sa ukončí pridaním 500 μί RIA pufra obsahujúceho 0,1% Triton X-100, 0,2% albumínu bovinného séra a 0,02% NaN₃ vo fosfátom pufrovanej selanke.

Zriedené vzorky (200 μΐ) získané zo skôr uvedenej enzýmovej analýzy sa inkubujú pri 4°C cez noc s 25 μΐ Γ-^⁵ΐ]ΕΤ-1 (10 000 cpm/skúmavka) a 25 μί 1:20 000 zriedených králičích protilácok, kccré špecificky rozpoznávajú karboxylovú skupinu terminálneho tryptofánu ET-1. Potom sa do každej skúmavky pridajú kozie anti-králičie protilátky naviazané na magnetické guľôčky (70 gg) a reakčná zmes sa ďalej inkubuje 30 minút pri izbovej teplote. Guľôčky sa peletujú za použitia magnetickej mreže. Supernatant sa dekantuje a počíta sa rádioaktivita v peiete pomocou γ čícača. Meria sa celková a nešpecifická väzba v neprítomnosti neradicaktívneho ET-1 a protilátok anti-ET. Za týchto podmienok vycesňujú ET-1 a veľký ET-1 väzbu [¹²⁵I]ET-1 na protilátky s hodnotou IC₅₀ predstavujúcou 21 ± 2, respektíve

260 000 ± 66 000 fmol (stredná hodnota ± SEM (štandardná chyba merania), n = 3 až 5).

S cieľom stanoviť hodnoty IC₅o inhibítora sa u každého inhibítora zisťuje krivka koncentrácia-odozva. Na úpravu dát na jednostranný model sa použije IBM-kompatibilná verzia programu ALLFIT.

Inhibíciu ECE je možné stanovovať in vivo tiež meraním inhibície presorickej odpovede vyvolanej veľkým ET-1 u anestézovanej krysy alebo krysy pri vedomí, ako je opísané ďalej. Účinok inhibítorov na presorickú odozvu, ktorá je výsledkom expozície veľkému ET-1, sa meria u krýs Sprague-Dawley spôsobom opísaným v Biochem. Mol. Biol. Int., zv. 31, č. 5, str. 861 až 867 (1993). Výsledky sa vyjadrujú ako percento inhibície presorickej odozvy vyvolanej veľkým ET-1 v porovnaní s vehikulom.

Samčie krysy Sprague-Dawley sa anestetizujú Inactínom (100 mg/kg i.p.) a vybavia sa katétrami vo femorálnej artérii a véne na zaznamenávanie stredného arteriálneho tlaku (MAP) , respektíve podávanie zlúčenín. Uskutoční sa tracheostómia a do trachey sa vloží kanyla na zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest. Telesná teplota zvierat sa udržuje na 37 ± 1°C pomocou vyhrievacej prikrývky. Po chirurgickom zákroku sa nechá stabilizovať MAP predtým, ako sa preruší autonómna neurotransmisia chlorisondamínom (3 mg/kg i.v.). Potom sa krysy ošetrujú testovanou zlúčeninou v dávke 10 mg/kg i.v. alebo vehikulom a o 15 a 90 minút neskôr sa vystavia veľkému ET-1 (1 nmol/kg i.v.). Dáta sa všeobecne udávajú ako maximálny vzostup MAP vyvolaný veľkým ET-1 u zvierat ošetrovaných testovanou zlúčeninou alebo vehikulom.

Samčie krysy Sprague-Dawley sa anestetizujú metohexitalom sodným (75 mg/kg i.p.) a vybavia sa katétrami vo femorálnej artérii a véne na meranie MAP, respektíve podávanie liečiv. Katétre sa prevlečú cez otočný systém, ktorý krysám umožňuje po opätovnom nadobudnutí vedomia voľný pohyb. Krysy sa pred začatím štúdie nechajú 24 hodín zotaviť z tejto procedúry. Nasledujúci deň sa zaznamenáva MAP pomocou katétra vo femorálnej artérii a prostredníctvom femorálnej žily sa podáva testovaná zlúčenina alebo vehikulum. Zvieratá sa v rôznych okamihoch pc podaní vystavia veľkému ET-1 v dávke 1 nmol/kg i.v.. Po príslušnom vyplachovacom čase závisiacom od dávky a režimu, je možné zvieratá testovať s inou dávkou testovanej zlúčeniny alebo vehikula. Dáta sa všeobecne uvádzajú ako zmena MAP vyvolaná veľkým ET-1 v dvojminútových intervaloch u zvierat ošetrených testovanou zlúčeninou v porovnaní s vehikulom.

Inhibíciu ECE je možné in vivo stanoviť tiež meraním inhibície presorickej odozvy vyvolanej veľkým ET-1 u SHR pri vedomí, napr. spôsobom opísaným v Biochem. Biophys. Res. Commun., zv. 204, str. 407 až 412 (1994).

Samčím SHR (vo veku 16 až 18 týždňov) sa podáva buď testovaná zlúčenina alebo vehikulum (IM NaHCOs) pomocou podkožné implantovanej osmotickej minipumpy. V deň 5 sa anestézované krysy vybavia katétrami vo femorálnej artérii a véne na meranie MAP, respektíve podávanie testovanej zlúčeniny. Po štyrrosaťosem hodinovom zotavovaccm čase sa prostredníctvom arterrálneho katétra pripojeného k snímaču tlaku zaznamenáva MAP (deň 7) . 30 minút pred gangliovou blokádou uskutočnenou pomocou chlorisondamínu (10 mg/kg i.v.) sa nechá stabilizovať krvný tlak a srdcová frekvencia. Asi o 15 minút neskôr sa podá bolus veľkého ET-1 (0,25 nmol/kg i.v.), a to ako krysám ošetrovaným vehikulom, tak krysám ošetrovaným testovanou zlúčeninou. Medzi dvoma skupinami krýs sa potom porovnáva zmena krvného tlaku pri odpovedi na veľký ET-i.

Inhibícia cerebrálneho vazospazmu sa preukazuje pomocou merania inhibície experimentálne vyvolanej konstrikcie bazilárnych cerebrálnych artérii u králika (Caner a kol., J. Neurosurg., zv. 85, str. 917 až 922 (1996).

Stupeň alebo neprítomnosť nežiaduceho imunostimulačného potenciálu zlúčenín podľa vynálezu je možné stanovovať pomocou analýzy s murínnou popliteálnou lymfatickou uzlinou, opísané v Toxicology Letters, zv. 112/113, str. 453 až 459 (2000).

Zlúčeniny podlá vynálezu je možné napr. pripravovať

a) kondenzáciou zlúčeniny všeobecného vzorca II

D ⁰ alk-X-Ft

NH—C-C ^R7 v ktorom symboly alk, X, R, R¹, R^s a R⁷ nadobúdajú významy uvedené skôr a COOR² predstavuje esterifikovanú karboxylovú skupinu,

N—CH—COOR, i

R s karboxylovou kyselinou všeobecného vzorca III

Ra’S-C—

Z\ ^R4 •COOH

Rc (III), alebo s jej reaktívnym funkčným derivátom, kde R⁴ a R⁵ nadobúdajú významy uvedené skôr; R³' znamená atóm vodíka alebo labilnú

S-ochrannú skupinu, napr. acylovú skupinu, terc-butylovú skupinu alebo prípadne substituovanú benzylovú skupinu; alebo

b) kondenzáciou zlúčeniny všeobecného vzorca IV

O i

RľS-C-c-NH-C-COOH /\ I ^R4 Rs r_? (IV), alebo jej reaktívneho funkčného derivátu, kde symboly R'', R⁴ až R⁵ a R⁶ až R⁷ nadobúdajú významy definované skôr, (V) , s esterom aminokyseliny všeobecného vzorca V alk-X-R,

RNH-CH-COOF^ v ktorom alk, X, R a R¹ nadobúdajú významy definované skôr a COOR² predstavuje esterifikovanú karboxylovú skupinu; aiebo

c) kondenzáciou za zásaditých podmienok zlúčeniny všeobecného vzorca VI

R.

H R_ft alk-X-FL

Y-c-c-N-C-c-N-CH—COOR, ;vi),

R.

R₇ v ktorom symboly R, R¹, COOR², R⁴ až R^;, alk a X nadobúdajú významy definované skôr a Y predstavuje reaktívnu esterifikovanú hydroxylovú skupinu (napr. chloroskupinu alebo bromoskupinu) ako odstupujúcu skupinu, so zlúčeninou všeobecného vzorca VII

R³'SH (VII), alebo jej soľou, kde R³' znamená labilnú S-ochrannú skupinu, napr. acylovú skupinu, terc-butylovú skupinu alebo prípadne substituovanú benzylová skupinu; a konverziou výsledného produktu na zlúčeninu všeobecného vzorca I, kde R^J znamená atóm vodíka;

a, ak sa v skôr uvedenom procese dočasne chráni akákoľvek rušivo reaktívna skupina, odstráni sa uvedená(é) ochranná skupina(y) a potom sa izoluje výsledná zlúčenina podlá vynálezu; a, ak je to žiaduce, prevedie sa ľubovoľná výsledná zlúčenina podľa vynálezu na inú zlúčeninu podlá vynálezu; alebo/a, ak je to žiaduce, prevedie sa voľná funkčná skupina karboxylovej kyseliny na farmaceutický prijateľný esterový derivát, alebo sa výsledný ester prevedie na voľnú kyselinu alebo na iný esterový derivát; alebo/a, ak je to žiaduce, prevedie sa výsledná voľná zlúčenina na sol alebo sa výsledná soľ prevedie na voľnú zlúčeninu alebo inú sol; alebo/a, ak je to žiaduce, separuje sa zmes izomérov alebo racemátov; alebo/a, ak je to žiaduce, rozdelí sa získaný racemát na optické antipódy.

Vo východiskových materiáloch a medziproduktoch používaných pri príprave zlúčenín podľa vynálezu spôsobom tu opísaným sa prítomné funkčné skupiny, ako sú tiolová skupina, karboxylová skupina, aminoskupina a hydroxyskupina, prípadne chránia bežnými ochrannými skupinami, ktoré sú v preparatívnej organickej chémii obvyklé. Chránenými tiolovými skupinami, karboxylovými skupinami, aminoskupinami a hydroxyskupinami sú skupiny, ktoré je možné za miernych podmienok previesť na volné tiolové skupiny, karboxylové skupiny, aminoskupiny a hydroxyskupiny, bez uskutočňovania ďalších nežiaducich vedľajších reakcií.

Cieľom zavádzať ochranné skupiny je ochrana funkčných skupín pred nežiaducimi reakciami s reakčnými zložkami a za podmienok používaných na uskutočňovanie požadovanej chemickej transformácie. Potreby a volba ochranných skupín sú odborníkovi v odbore pre konkrétnu reakciu známe, a závisia od povahy chránenej funkčnej skupiny (tiolovej skupiny, karboxylovej skupiny, aminoskupiny, atď.), štruktúry a stability molekuly, ktorej je substituent súčasťou a reakčných podmienok.

Dobre známe ochranné skupiny, ktoré spĺňajú tieto podmienky, a ich zavedenie a odstránenie je opísané napríklad v J.F.W. McOmie, Protective Groups in Organic Chemistry, Plénum Press, London, N.Y. (1973), T.W. Greene a P.G.M. Wuts, Protective Groups in Organic Synthesis, Wiley, N.Y., 3. vydanie (1999), a tiež v The Peptides, zv. I, Schroeder a Luebke, Academic Press, London, N.Y. (1965).

Príprava zlúčenín podľa vynálezu spôsobom (a) , zahŕňajúca kondenzáciu amínu všeobecného vzorca II s kyselinou všeobecného vzorca III alebo jej funkčným derivátom, sa uskutočňuje dobre známym spôsobom pre syntézu peptidov.

Kondenzácia aminoesteru všeobecného vzorca II s voľnou karboxylovou kyselinou všeobecného vzorca III podľa spôsobu (a) sa uskutočňuje výhodne v prítomnosti kondenzačného činidla, ako je dicyklohexylkarbodiimid alebo N-(3-dimetylaminopropyl -N'-etylkarbodiimid, a hydroxybenzotriazolu, l-hydroxy-7-azabenzoznazolu, chlórdimetoxytriazínu, benzotriazol-l-yloxytris(dimetylamino) fosfóniumhexafluórfosfátu (BOP reagens) alebo 0-(7-azabenzotriazol-l-yl) -N, N, N', N'-tet rametyluróniumhexaf luórf os f átu í HAT U) , a trietylamínu alebo N-metylmorfolínu, v inertnom polárnom rozpúšťadle, ako je dimetylformamid alebo metylénchlorio, výhodne pri izbovej teplote.

Kondenzácia aminoesteru všeobecného vzorca II s reaktívnym funkčným derivátom kyseliny všeobecného vzorca III vo z’zrme halogenidu kyseliny, výhodne chloridu kyseliny, alebo zmesového anhydridu, sa uskutočňuje v inertnom rozpúšťadle, ako je toluén alebo metylénchlorid, výhodne v prítomnosti zásady, napr. anorganickej zásady, ako je uhličitan draselný, alebo organizkej zásady, ako je trietylamín, N-metylmorfolín alebo pyridín, výhodne pri izbovej teplote.

Reaktívnymi funkčnými derivátmi karboxylových kyselín všeobecného vzorca III sú výhodne halogenidy kyselín (napr. chlorid kyseliny) a zmesové anhydridy, ako je pivaloyl- alebo zzobutyloxykarbonylanhydrid, alebo aktivované estery, ako je benzotriazol-, 7-azabenzotriazol- alebo hexafluórfenylester.

Východiskovú látku všeobecného vzorca II je možné pripraviť pomocou tu opísaných a v príkladoch ilustrovaných spôsobu^-

Príprava východiskovej látky všeobecného vzorca ΞΞ acyláciu esteru všeobecného vzorca VIII zahŕňa aik-X-R,

I (VIII),

RNH-CH—CCXORj v ktorom alk, X, R a R¹ nadobúdajú významy definované skôr a COOR² predstavuje esterifikovanú karboxylovú skupinu (napr. kde R² znamená nižšiu alkylovú skupinu alebo benzylovú skupinu), s vhodne N-chránenou aminokyselinou (alebo reaktívnym funkčným derivátom) všeobecného vzorca IX

RsNH /COOH

(IX) v ktorom R⁶ a R⁷ nadobúdajú významy definované skôr a R⁸ znamená labilnú aminoskupinu chrániacu skupinu, napr. terc-butoxykarbonylovú skupinu, čím vznikne príslušná N-chránená zlúčenina všeobecného vzorca II.

Kondenzácia zlúčeniny všeobecného vzorca VIII so zlúčeninou všeobecného vzorca IX sa uskutočňuje spôsobom pre syntézu peptidov dobre známym, napr. ako je opísané skôr pre kondenzáciu zlúčeniny všeobecného vzorca II so zlúčeninou všeobecného vzorca

III. N-ochranná skupina sa odstráni v odbore dobre známym spôsobom, napr. terc-butoxykarbonylová skupina sa odstráni pomocou bezvodej kyseliny, ako je kyselina trifluóroctová alebo HC1.

Východiskové aminoestery a kyseliny zlúčeniny všeobecného vzorca VIII, respektíve IX, sú buď známe v odbore alebo, ak sú nové, je možné ich pripraviť napr. spôsobmi v odbore dobre známymi alebo tu uvedenými. Estery aminokyseliny všeobecného vzorca VIII sú výhodne S-enancioméry.

Východiskové látky všeobecného vzorca III sú známe, alebo, ak sú nové, je ich možné pripraviť bežnými spôsobmi. Výcho28 diskové látky sa pripravia napr. zo zodpovedajúcich racemických alebo opticky aktívnych α-aminokyselín, ich konverziou na α-brómderivát nasledovanou jeho vytesnením inverziou alebo konfiguráciou za použitia príslušného tiolového derivátu všeobecného vzorca VII, za zásaditých podmienok, napríklad ako je opísané v európskej patentovej prihláške č. 524 553, publikovanej 27. januára 1993. S-debenzylácia výsledných produktov sa uskutočňuje redukčným štiepením, napr. pomocou Raneyho niklu v etanole. S-deacylácia sa uskutočňuje napr. pomocou zásad katalyzovanej hydrolýzy zriedeným vodným roztokom hydroxídu sodného. Cyklické východiskové látky všeobecného vzorca III je možné pripraviť podrobením cyklickej karboxylovej kyseliny (napr. kyseliny cyklopentánkarboxylovej) pôsobeniu síry v prítomnosti silnej zásady, ako je lítiumdietylamid.

Príprava zlúčenín podľa vynálezu spôsobom (b) zahŕňajúca kondenzáciu kyseliny všeobecného vzorca IV s esterom aminokyseliny všeobecného vzorca V sa uskutočňuje podobne ako spôsob (a) . Podobne sa východiskové látky všeobecného vzorca IV pripravia kondenzáciou kyseliny všeobecného vzorca III s esterom zodpovedajúcim gemdisubstituovaným aminokyselinám všeobecného vzorca IX (kde R⁸ teraz znamená atóm vodíka) za podmienok podobných podmienkam opísaným skôr, nasledovanou odstránením karboxylovej ochrannej skupiny.

Príprava zlúčenín podľa vynálezu spôsobom (c), zahŕňa vytesnenie odstupujúcej skupiny Y v zlúčenine všeobecného vzorca VI tiolovým derivátom R³'-SH v podobe jeho soli, sa uskutočňuje spôsobom v odbore dobre známym. Reaktívnou esterifikovanou hydroxylovou skupinou reprezentovanou symbolom Y je hydroxylová skupina esterifikovaná silnou anorganickou alebo organickou kyselinou. Príslušnými skupinami Y sú najmä halogenoskupiny, napríklad chloroskupina, bromoskupína alebo jodoskupina, tiež suifcnyloxyskupiny, ako nižší alkyl- alebo arylsulfonyloxyskupiny, napríklad (metán-, etán-, benzén- alebo toluén-)sulfonyloxyskupina, a tiež trifluórmetylsulfonyloxy skupina.

Vytesnenie sa uskutočňuje v inertnom rozpúšťadle, ako je dimetylf ormamid alebo metylénchlorid v prítomnosti zásady, ako je uhličitan draselný, trietylamín, diizopropyletylamín, N-metylmorfolín a podobne, pri izbovej alebo zvýšenej teplote.

Za použitia soli zlúčeniny R³'-SH (napr. káliumticacetátu) sa reakcia uskutočňuje za neprítomnosti zásady, v inerrnom rozpúšťadle, ako je tetrahydrofurán alebo dimetylformamid.

Podobne je možné východiskové látky všeobecného vzorca VI pripraviť reakciou dipeptidového derivátu všeobecného vzorca II s kyselinou všeobecného vzorca X

COOH v ktorom R⁴ a R⁵ a Y nadobúdajú významy definované skôr, za podmienok opísaných pre spôsob (a).

Zlúčeniny všeobecného vzorca X, v ktorých Y znamená halogenoskupinu, ako α-brómkarboxylové kyseliny, sú známe a pripravujú sa napr. spôsobom opísaným v medzinárodnej prihláške WO 99/55726 publikovanej 4. novembra 1999.

Zlúčeniny podlá vynálezu a medziprodukty, napr. tie všeobecných vzorcov II, V a VI, obsahujúce bočný reťazec alk-X-R¹, sa pripravujú z príslušných zlúčenín obsahujúcich bočný reťazec alk-X', kde X' znamená aminoskupinu, hydroxyskupinu, ticlovú skupinu alebo vhodnú odstupujúcu skupinu, spôsobom v odbere známym a tu ilustrovaným. Napríklad kyseliny a estery všeobecného vzorca V je možné získať tak, že sa vychádza zo serínu, homoserínu, treonínu, cysteínu a podobne, výhodne v opticky aktívnej forme.

Určité zlúčeniny podía vynálezu a medziprodukty je možné vzájomne previesť všeobecnými reakciami v odbore dobre známymi.

Voľné merkaptány je možné previesť na S-acylderivárv reakciou s reaktívnym derivátom karboxylovej kyseliny (čo zodpovedá stavu, kedy vo všeobecnom vzorci I R³ znamená acylovú skupinu), ako je anhydrid kyseliny alebo uvedený chlorid, výhodne v prítomnosti zásady, ako je trietylamín, v inertnom rozpúšťadle, ako je acetonitril alebo metylénchlorid.

Volné alkoholy a fenoly je možné previesť na príslušné acylderiváty, napr. reakciou s príslušným chloridom kyseliny v prítomnosti zásady, ako je trietylamín.

Voľné merkaptány, kde R³ znamená atóm vodíka, je možné oxidovať na príslušné disulfidy, napr. pomocou vzdušnej oxidácie alebo za použitia miernych oxidačných činidiel, ako je jód v alkoholovom roztoku. Naopak, disulfidy je možné redukovať na príslušné merkaptány, napr. pomocou redukčných činidiel, ako je nátriumborohydrid, zinok a kyselina octová alebo tributylťosfin.

Estery karboxylových kyselín je možné pripraviť z karboxylových kyselín kondenzáciou napr. s halogenidom zodpovedajúcim R²-OH v prítomnosti zásady, alebo pomocou nadbytku alkoholu v prítomnosti kyslého katalyzátora, a to spôsobmi v odbere dobre známymi.

Estery karboxylových kyselín a S-acylové deriváty je možné hydrolyzovať, napr. vodnými alkáliami, ako sú uhličitany alebo hydroxidy alkalických kovov. S-acylové a esterové skupiny je možné selektívne odstrániť, ako je tu ilustrované.

Výhodne, a tam, kde je to možné, sa pripravia výhodné izoméry podľa vynálezu všeobecného vzorca la z čistých enanciomérov.

V prípade, ak sa získajú zmesi stereoizomérov (napr. diastereomérov), je možné tieto rozdeliť známymi spôsobmi, ako je frakčná kryštalizácia a chromatografia (napr. chromatografia v tenkej vrstve, stĺpcová chromatografia, flash chromatografia).

Racemické volné kyseliny je možné rozdeliť na optické antipódy frakčnou kryštalizáciou d- alebo 1-(a-metylbenzylamínových, cínchonidínových, cínchonínových, chinínových, chinidinových dehydroabietylamínových, brucinových alebo strychninových) solí a podobne. Racemické produkty, pokial to nie sú diastereoizoméry, je možné najskôr previesť na diastereoizoméry pomocou opticky aktívnych činidiel (ako sú opticky aktívne alkoholy, čím vzniknú estery), ktoré je možné potom rozdeliť skôr opísaným spôsobom, a napr. hydrolyzovať na jednotlivé enantioméry. Racemické produkty je možné tiež rozdeliť chirálnou chromatografiou, napr. vysokotlakovou kvapalinvou chromatografiou za použitia chirálneho absorbentu; tiež tak enzymatickým rozdelením, napr. esterov alkalázou.

Skôr uvedené reakcie sa uskutočňujú štandardnými spôsobmi, v prítomnosti alebo v neprítomnosti riedidiel, výhodne takých, že sú inertné proti reaktantom a ich rozpúšťadlám, katalyzátorov, alkalických alebo kyslých kondenzačných činidiel alebo ďalších uvedených činidiel, alebo/a sú inertné proti reaktantom a sú ich rozpúšťadlami, katalyzátorov, alkalických alebc kyslých kondenzačných činidiel alebo ďalších uvedených činidiel, alebo/a inertných atmosfér, pri nízkych teplotách, izbovej teplore alebo zvýšených teplotách, výhodne blízko teploty varu použitých rozpúšťadiel, za atmosférického alebo superatmosferického ciaku.

Vynález ďalej zahŕňa akýkoľvek variant uvedených spôsobov, v ktorom sa použije medziprodukt získatelný v ľubovoľnom stupni spôsobu ako východisková látka a uskutočnia sa zostávajúce stupne, alebo sa proces ukončí v ktoromkoľvek jeho stupni, alebo sa v ňom východiskové látky vytvárajú za reakčných podmienok, alebo sa v ňom reakčné zložky použijú vo forme ich solí alebo opticky čistých antipódov. V uvedených reakciách by sa mali použiť prevažne východiskové látky, ktoré vedú k tvorbe zlúčenín skôr označených ako výhodné.

Predložený vynález sa ďalej týka použitia zlúčenín podľa vynálezu a ich farmaceutický prijateľných, netoxických adičných solí s kyselinou, alebo ich farmaceutických kompozícií, ako lie-

čiv u cicavcov, na inhibíciu ako ACE, tak NEP, a napr.	na pre-
venciu alebo liečenie kardiovaskulárnych ochorení, ako si	; hyper-
tenzia, edém, retencia solí a kongestívne srdcové zlyhan	.ie, buď
samotných alebo v kombinácii s jedným alebo viacerými	ďalšími
činidlami, ktoré sú použiteľné na liečenie takých cc	ďoorení.
Týmito môžu byť antihypertenzívne činidlá, antiaterosklc	erotické
činidlá, kardiálne činidlá, diuretické činidlá, antidie	=betické

činidlá, činidlá znižujúce cholesterol a podobne. Pokiaľ sa použijú v kombinácii s ďalšími terapeutickými činidlami, je možné ich podávať oddelene alebo vo fixnej kombinácii.

Príklady terapeutických činidiel, ktoré je možné použiť

v kombinácii, sú antagonisty receptora pre angiotenzín	_I, ako
valsartán, losartán, candesartán, eprosartán, irbesartár	a tel-
misartán; β-blokátory, ako bisoprolol, propanolol, atenoí	.ol, so-
talol a metoprolol; inhibítory renínu; blokátory kalcicv	ých ka-
nálov, ako amlodipín, verapamil, diltiazém, bepridil, feí	-odipín,
isradipín, nicardipín, nifedipín, nimodipín a nisoldipín	; inhi-
bítory aldosterónsyntázy/antagonisty aidosterónu, ako eo)	.erenón,
( + )-fadrozol (WO 01/76574), spironolaktón a canrenón; cii'.	cretiká,
ako furosemid, hydrochlórtiazid, indapamid, metazolón, í	imilorid
a triamterén; antagonisty receptora vazopresínu, ako C?)	: 21268,
SR 49059, SR 121463A, SR 49059, VPA 985, OPC 31260 a	YM 087;
kardiotonické liečivá, ako enoximón a levosimendán; anoc	iconisty
endotelínu a ECE inhibítory, ako bosentán, BMS 193884, ľ	?3C 3711
a zlúčeniny opísané v dokumente WO 99/55726; antiaterosk)	„erotic-
ké činidlá, najmä činidlá znižujúce cholesterol, ako sek'	restran-
ty žlčových kyselín (napr. cholestyramín a colestipol);	inhibí-
tory absorpcie cholesterolu, ako ezetimib; fibráty, ako :	zenofib-

rát a gemfibrozil; statínové inhibítory HMG CoA redukuézy, ako atorvastatín, fluvastatín, lovastatín, pravastatín, simvastatín a pitavastatín; a deriváty kyseliny nikotínovej; tyromimetické činidlá, ako činidlá opísané v US patente č. 5 569 674 a doku33 meňte WO 00/58279; tiež tak antidiabetické činidlá, ako repaglinid, nateglinid, metformín, rosiglitazón, pioglitazón, glyburid, glipizid, glimepirid, DPP 728, LAF 237, NH 622 a DRF 4158.

Predložený vynález sa týka tiež použitia zlúčenín podľa vynálezu na prípravu farmaceutických kompozícií, najmä farmaceutických kompozícií s ACE a NEP inhibičnou aktivitou, a, napr. antihypertenzívnou aktivitou.

Farmaceutickými kompozíciami podlá vynálezu sú kompozície vhodné na enterálne, ako orálne alebo rektálne, transdermálne a parenterálne podávanie cicavcom, vrátane človeka, na liečenie kardiovaskulárnych ochorení, ako je hypertenzia, obsahujúce účinné množstvo farmakologicky účinnej zlúčeniny podlá vynálezu alebo jej farmaceutický prijateľné soli, samotnej alebo v kombinácii s jedným alebo viacerými farmaceutický prijateľnými nosičmi, a tiež tak v kombinácii s ďalšími terapeutickými činidlami, tiež použiteľnými na liečenie kardiovaskulárnych ochorení, ako je uvedené skôr.

Farmakologicky účinné.zlúčeniny podľa vynálezu sú použiteľné na prípravu farmaceutických kompozícií obsahujúcich ich účinné množstvo v spojení s alebo v zmesi s pomocnými látkami alebo nosičmi vhodnými buď na enterálnu alebo na parenterálnu aplikáciu. Výhodné sú tablety a želatínové kapsuly obsahujúce účinnú látku spolu s a) riedidlami, napr. laktózou, dextrózou, sacharózou, manitolom, sorbitolom, celulózou alebo/a glycínom; b) lubrikantami, napr. silíkou, mastencom, kyselinou stearcvou, jej horečnatými alebo vápenatými sólami alebo/a polyetylénglykolom; pre tablety tiež s c) spojivami, napr. kremičitanom horečnatohlinitým, škrobovou pastou, želatínou, tragakantom, metylcelulózou, nátriumkarboxymetylcelulózou alebo/a polyvinylpvrolidónom; ak je to žiaduce, s d) dezintegračnými činidlami, napr. škrobmi, agarom, kyselinou algínovou alebo jej sodnou soľou, alebo efervescentnými zmesami; a, ak je to žiaduce, abscrbentami, farbiacimi činidlami, ochuťovadlami a sladidlami. Injektova34 teľnými kompozíciami sú výhodne vodné izotonické roztckv alebo suspenzie, a čapíky sú výhodne pripravené z tukových emulzií alebo suspenzií. Uvedené kompozície môžu byť sterilizované alebo/a môžu obsahovať pomocné látky, ako konzervačné, stabilizačné, zmáčacie alebo emulgačné činidlá, solubilizačné činidlá, soli na reguláciu osmotického tlaku alebo/a pufry. Ďalej môžu kompozície tiež obsahovať ďalšie terapeuticky cenné látky. Uvedené kompozície sa pripravujú bežnými miešacími, grar.ulačnými alebo poťahovacími postupmi, a obsahujú asi 0,1 až 75%, výhodne asi 1 až 50%, účinnej látky.

Vhodné prípravky na transdermálnu aplikáciu zahŕňajú účinné množstvo zlúčeniny podľa vynálezu s nosičom. K výhodným nosičom patria absorbovatelné farmakologicky prijateľné rozpúšťadlá k napomáhaniu prestupu cez kožu hostiteľa. Charakteristicky sú tŕansdermáine zariadenia vo forme obväzu obsahujúceho oporný člen, rezervoár obsahujúci zlúčeninu, prípadne s nosičmi, prípadne bariéru regulujúcu rýchlosť na uvoľňovanie zlúčeniny do kože hostiteľa regulovanou a dopredu stanovenou rýchlosťou po dlhší čas, a prostriedky na pripevnenie zariadenia na kožu.

Jednotková dávka pre cicavcov s hmotnosťou asi 50 až 70 kg môže obsahovať asi v rozsahu 10 a 200 mg účinnej látky. Dávka účinnej zlúčeniny je závislá od druhu teplokrvného živočícha (cicavca), telesnej hmotnosti, veku a individuálneho stavu, a od spôsobu podávania.

Nasledujúce príklady sú určené na ilustráciu vynálezu a nemajú ho nijako obmedzovať. Teploty sa udávajú v stupňoch Celzia. Ak nie je uvedené inak, uskutočňujú sa všetky odparovania za zníženého tlaku, výhodne v rozsahu asi 15 a 100 mmHg. Optické rotácie (vyjadrené v stupňoch) sa merajú pri izbovej teplote pri 589 nm (D čiara sodíka) alebo iných vlnových dĺžkach, ako je upresnené v príkladoch. Štruktúra zlúčenín sa potvrdzuje štandardnými analytickými metódami, ako je hmotnostné spektrum, mentárna analýza, NMR, IR spektroskopia a podobne.

ele35

Prefixy R a S sa používajú na označenie absolútnej konfigurácie na každom centre asymetrie.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1 (a) etylester N-[2-[ (S) -2-acetyltio-3-metylbutanoylami.no] -2-metyipropionyl]-O-benzyl-L-serínu

Etylester N- [2- [ (R) -3-bróm-3-metylbutanoylamino] -2-metylpropionyl-O-benzyl-L-serínu (4,96 g, 10,5 mmol) sa rozpustí v tetrahydrofuráne (100 ml) a pridá sa tioacetát draselný (6,00 g, 52,5 mmol). Zmes sa mieša pri izbovej teplote počas 4 hodín, potom sa zriedi etylacetátom (500 ml) a premyje vodou (100 ml), roztokom hydrogénuhličitanu sodného (2 x 100 ml), vodou (2 x 100 ml) a potom soľankou (50 ml). Roztok sa suší pomocou síranu sodného a koncentruje vo vákuu. Surový materiál sa čisrí flash chromatografiou (silikagél, 3:2 hexán/etylacetát), čím sa získa zlúčenina uvedená v názve; teplota topenia 55 až 57°C; [a]²% 63,5° (c = 0,99, CH₃OH) ; MS(M + H): 467.

Východisková látka sa pripraví nasledovne:

Roztok O-benzyl-L-serínu (9,75 g, 50 mmol) v etanole (200 ml) sa sýti plynným HC1 počas 8 minút. Zmes sa cez noc mieša pri izbovej teplote a potom koncentruje vo vákuu. Pevná látka sa premyje v dietyléteri a zhromaždí filtráciou, čím sa získa výťažok hydrochloridu etylesteru O-benzyl-L-serínu v podobe bielej pevnej látky.

K roztoku BOC-a-metylalanínu (3,05 g, 15 mmol), hydrochloridu etylesteru O-benzyl-L-serínu (3,89 g, 15 mmol), l-etyl-3-(3-dimetylaminopropyl)karbodiimidu (EDCI, 2,88 g, 15 mmol) a l-hydroxy-7-azabenzotriazolu (HOAT, 2,04 g, 15 mmol) v metylénchloride (150 ml) sa pridá trierylamín (1,52 g, 15 mmol) . Zmes sa cez noc mieša a potom koncentruje vo vákuu. Rezíduum sa znova rozpustí v etylacetáte a premyje vodou, IN HC1, vodou a soľankou. Roztok sa suší pomocou síranu sodného a koncentruje, čím sa získa výťažok etylesteru N-[2-(BOC-amino)-2-metylprcpionyl]-O-benzyl-L-serínu vzorca

Skôr uvedený karbamát (6,12 g, 15 mmol) sa rozpustí v metylénchloride (200 ml) a ochladí v ľadovom kúpeli. Roztok sa 10 minút sýti plynným HC1 a potom sa mieša cez noc pri izbovej teplote. Rezíduum sa koncentruje. Pridá sa metylénchlorid a rezíduum sa znova koncentruje, čím sa získa hydrochlorid ezylesteru N-(2-amino-2-metylpropionyl)-O-benzyl-L-serínu v podobe peny;

MS(M + H): 309.

K roztoku skôr uvedeného amínhydrochloridu (4,90 g, 14 mmol) v metylénchloride (150 ml) sa pridá diizopropylamínová soľ kyseliny (R)-2-bróm-3-metylbutánovej (4,03 g, 14 mmol), l-etyl-3-(3-dimetylaminopropyl)karbodiimidhydrochlorid (EDCI, 2,70 g, 14 mmol) a l-hydroxy-7-azabenzotriazol (HOAT, 1,90 g, 14 mmol). Zmes sa mieša pri izbovej teplote cez noc a potom sa koncentruje vo vákuu. Rezíduum sa rozpustí v etylacetáte a premyje vodou, zriedeným roztokom hydrogenuhličitanu sodného, vodou, IN HCI a potom soľankou. Roztok sa suší pomocou síranu sodného a koncentruje, čím vzniká pevná látka. Pevná látka sa čistí flash chromatografiou (silikagél, 2:1 hexán/etylacetát), čím vznikne etylester N-[2-(R)-2-bróm-3-metylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-O-benzyl-L-serínu vzorca

Podobne sa pripraví:

(b) etylester N-[2-[(S)-2-acetyltio-3,3-dimetylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-O-benzyl-L-serínu

O

(c) etylester N-[2-[(S)-2-acetyltio-3-metylbutanoylaminc]-2-metylpropionyl]-O-benzyl-L-treonínu; teplota topenia 121 až 122°C.

(d) etylester N-[2-[(S)-2-acetyltio-3-metoxybutanoylaminoj-2-metylpropionyl]-O-benzy1-L-serínu;

[cc]²°d + 14,9° (c = 1,04, DMSO)

(e etylester N - [2 - [ ( S)-2-acetyltio-3-metylpentanoylaminc)-2-mety lpropionyl]-O-benzy1-L-serínu;

(f) etylester N-[2-[(S)-2-acetyltio-3-metylbutanoylamino1-2-metylpropionyl]-O-(3-trifluórmetylbenzyl)-L-serínu

Ο

Východiskový hydrochlorid etylesteru 0-(3-trifluórmetylbenzyl)-L-serínu sa pripraví nasledovne:

K suspenzii nátriumhydridu (60% v oleji, 3,04 g, 76 mmol) v N,N-dimetylformamide (60 ml) sa pri 0°C pridá BOC-L-serín (7,80 g, 38 mmol). Zmes sa 1 hodinu mieša a potom sa pridá m-trifluórmetylbenzylchlorid (7,39 g, 38 mmol). Zmes sa nechá zohriať na izbovú teplotu a mieša sa cez noc. Zmes sa hasí vodou. Pridá sa etylacetát a zmes sa premyje solankou, suší pomocou MgSO₄ a koncentruje, čím vznikne žltý olej, ktorý sa čistí flash chromatografiou (SiO₂; hexán/etylacetát) , čím vznikne číry olej. Rezíduum sa rozpustí v etanole (120 ml), roztok sa ochladí na 0°C a 5 minút sýti plynným HC1. Zmes sa nechá zohriať na izbovú teplotu a mieša sa cez noc. Zmes sa koncentruje, Čím vznikne hydrochlorid etylesteru 0-(4-trifluórmetylbenzyl)-L-serínu .

(g) etylester N-[2-[(S)-2-acetyltio-3-metylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-0-(4-fluórbenzyl)-L-serínu ako olej.

O (h) etylester N-[2-[(S)-2-acetyltio-3-metylbutanoylaminoi-2-metylpropionyl]-O-(4-fluórfenyl)-L-homoserínu ako olej.

Východiskový hydrochlorid moserínu sa pripraví nasledovne etylesteru

O-(4-fluórfenyl)-L-hoK roztoku terc-butylesteru BOC-L-homoserínu (3,2 g,

11,6 mmol) v tetrahydrofuráne sa pridá trifenylfosfin (7,59 g, 29 mmol), p-fluórfenol (2,08 g, 18,6 mmol) a 1, ľ-azobis 7\, N-dimetylf ormamid) (3,2 g, 18,6 mmol). Zmes sa mieša cez noc, premyje soľankou, suší pomocou MgSCL a rozpúšťadlo sa odstráni, čím vznikne oranžový olej. Olej sa čistí flash chromatografiou (SÍO2, 85% hexán/15% etylacetát), čím vznikne číry olej, ktorý ss rozpustí v etanole (100 ml) a roztok sa nasýti plynným HCI a potom mieša cez noc. Zmes sa koncentruje, čím vznikne hydrochlorid etylesteru O-(4-fluórfenyl)-L-homoserínu v podobe bielej pevnej látky.

(i) etylester N-[2-[ (S)-2-acetyltio-3-metylbutanoylamincl-2-metylpropionyl]-O-(3-fluórfenyl)-L-homoserínu (j) morfolinokarbonylmetylester N-[2-[(S)-2-acetyltio-3-metylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-O-benzyl-L-serínu, čistený pomocou chromatografie na silikagéli s hexánom, etylacetátom, metanolom (20:70:10), v podobe bielej pevnej látky.

Východisková látka sa pripraví nasledovne:

O-benzyl-L-serín (10,0 g, 51,3 mmol), di-terc-butylbikarbonát (11,2 g, 51,4 mmol) a IN hydroxid sodný (103 ml, 103 mmol) sa spolu miešajú v 100 ml dioxánu pri izbovej teplote počas 16 hodín. Zmes sa koncentruje vo vákuu, vloží do vody, okyslí na pH 1 pomocou 6N HC1 a extrahuje etylacetátom. Organická vrstva sa premyje vodou, potom solankou a suší pomocou bezvodého síranu horečnatého. Zmes sa filtruje a koncentruje vo vákuu, čím vznikne BCC-O-benzyl-L-serín v podobe oleja. K roztoku BOC-O-benzyl-L-serínu (2,20 g, 7,46 mmol), trietylamínu (0,75 g, 7,43 mmol) a jodidu sodného (0,11 g, 0,73 mmol) v 5 ml N,N-dimetylformamidu sa pridá 4-(2-chlóracetyl)morfolín (1,22 g,

7,48 mmol) a zmes sa pri izbovej teplote mieša počas 2 hodín. Zmes sa zriedi etylacetátom, premyje vodou, potom solankou a suší pomocou bezvodého síranu horečnatého. Zmes sa filtruje a koncentruje vo vákuu, čím vznikne žltý olej. Olej sa podrobí chromatografii na silikagéli so zmesou hexán:etylacetát:metanol (35:60:5), čím vznikne morfolinokarbonylmetylester BOC-O-benzyl-L-serín v podobe bezfarebného oleja. Cez roztok karbamátesteru (1,72 g, 4,08 mmol) v metylénchloride (50 ml) sa počas 5 minút prebubláva plynný HC1 a zmes sa mieša pri izbovej teplote počas 3 hodín. Výsledná zmes sa koncentruje vo vákuu, čím vznikne morfolinokarbonylmetylester O-benzyl-L-serínu v podobe peny.

(k) dimetylaminokarbcnylmetylester N-[2-[(S)-2-acetyltιο-3-metylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-O-benzyl-L-serínu, pripravený a čistený spôsobom opísaným pre zlúčeninu z príkladu 1 (j)

(1) dietylaminokarbonylmetylester N-[2-[(S)-2-acetyltio-2-metylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-O-benzyl-L-serínu, pripravený spôsobom opísaným pre zlúčeninu z príkladu l(j) a čistený chromatografiou na silikagéli s hexánom, etylacetátom, metanolom (35:60:5).

(m) etylester N-[2-[(S)-2-[(metoxyacetyl)tio]-3-metylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-O-benzyl-L-serínu;

[a]²% - 55,27°; (c = 1,084, CH₃OH)

(n) etylester N-[2-[(S)-2-[(morfolinoacetyl)tio]-3-metylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-O-benzyl-L-serínu;

(o) etylester N-[2-[ (S)-2-acetyltio-2-(4-tetrahydropyra.tyl) acetylamino]-2-metylpropionyl]-O-benzyl-L-serínu;

[α]²⁰ο - 55,4° (c = 0,83, DMSO)

Východisková kyselina (D)-α-bróm-a-(4-tetrahydropyranyl)octová sa pripraví nasledovne:

Roztok dusitanu sodného (4,71 g, 68,3 mmol) v 35 ml vody sa po kvapkách pridá k vychladenému (0°C) roztoku (D)-a-bróm-a-(4-tetrahydropyranyl)glycínu (J. Am. Chem. Soc., zv. 117, str. 9375 až 9376 (1995) (7,05 g, 44,3 mmol) a 48% HBr (aq) '70 ml) v 35 ml vody. Po skončení pridávania sa zmes nechá zohriať na izbovú teplotu a pri izbovej teplote sa mieša počas 3 hodín. Zmes sa extrahuje etylacetátom, organická vrstva sa postupne premyje vodou, 5% vodným tiosíranom sodným a soľankou, a poter, sa suší pomocou bezvodého síranu horečnatého. Zmes sa filoruje a koncentruje vo vákuu a získa sa kyselina (D)-ct-bróm-a-(4-tetrahydropyranyl)octová v podobe pevnej látky.

(p) etylester N-[2-[(S)-2-[(l-(l,2,4)-triazolyl)acetylaac]-3-metylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-O-benzyl-L-serlr.u;

teplota topenia 106 až 107°C; [ct]_D — 61,46° (c = 1,09,CH₃OH)

(q) etylester N-[2-[(S)-2-[(4-metylpiperazino)acetyltio]-3-me tylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-O-benzyl-L-serínu;

CH₃OH) .

(r) etylester N-[2-[(S)-2-acetyltio-3-metylbutanoylamino]-2 -etylbutanoyl]-O-benzyl-L-serínu;

[Ot] D - 83, 6° (c = 1,07, CH3OH) .

(s) etylester N-[2-[(S)-2-(morfolinoacetyltio)-3,3-dimetylbuta noylamíno]-2-metylpropíonyl]-O-benzyl-L-serínu;

[a]_D - 55,5° (c = 1,008, DMSO)

(t) etylester N- [2- [ (S)-2-[(metoxyacetyl) tio]-3,3-dimetylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-O-benzyl-L-serínu;

[a]_D - 61,67° (c = 1,024, DMSO)

(u) etylester N-(2-( S)-2-(acetyltio)pentanoylamino]-2-metylpropionyl]-O-benzyl-L-serínu

(v) etylester N- [2-í(S)-2-acetyltio-3-metylbutanoylaminc:-2-metylpropionyl]-0-(4-bifenylylmetyl) -L-serínu

Príklad 2

Etylester N-[2-[(S)-2-acetyltio-3-metylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-S-benzyl-L-cysteínu

Zlúčenina uvedená v názve sa pripraví podobne ako v príklade 1 a rekryštalizuj e sa zo systému metyl-terc-butyléter/hexán, teplota topenia 69 až 71°C.

Východisková látka sa pripraví nasledovne:

Počas pätnástich minút sa roztokom BOC-S-benzyl-L-cysteínu (9,33 g, 30 mmol) v etanole (200 ml) prebubláva plynný HCl. Nádoba sa zazátkuje a mieša sa cez noc pri izbovej teplote. Rozpúšťadlo sa odparí vo vákuu a rezíduum sa počas 1,5 hodiny mieša v dietyléteri (150 ml) a získa sa hydrochlorid etylesteru S-benzyl-L-cysteínu v podobe pevnej látky.

Zmes hydrochloridu etylesteru S-benzyl-L-cysteínu (7,98 g, 29 mmol), BOC-a-metylalanínu (5,89 g, 29 mmol), trietylamínu (2,93 g, 29 mmol), 1-hydroxybenzotriazolu (HOBT, 3,92 g, 29 mmol) a EDCI (5,57 g, 29 mmol) v metylénchloride (200 ml) sa za argónovej atmosféry mieša cez noc pri izbovej teplote. Reakčná zmes sa odparí do sucha a rezíduum sa rozpustí v etyiacetáte (200 ml) . Roztok sa premyje vodou (50 ml) , IN HCl (50 ml' , vodou (50 ml), 5% hydrogenuhličitanom sodným (50 ml), vodou (50 ml) a nakoniec soľankou (25 ml). Potom sa roztok suší pomocou síranu sodného, filtruje a odparí do sucha, čím vznikne metylester N-[2-(BOC-amino)-2-metylpropionyl]-S-benzyl-L-cysteínu.

Príklad 3

Etylester kyseliny N-[2-[(S)-2-acetyltio-3-metylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-(S)-2-amino-3-(benzylsulfonyl)propiónevej

Skôr uvedená zlúčenina sa pripraví podobne ako v príklade 1.

Východisková látka sa pripraví nasledovne:

K roztoku etylesteru N-[2-(BOC-amino)-2-metylpropicnyl]-S-benzyl-L-cysteínu (7,21 g, 17 mmol) v metylénchloride (250 ml) sa za argónovej atmosféry pridá kyselina m-chlórperbenzoová (8,77 g, 51 mmol) a zmes sa mieša cez noc pri izbovej teplote. Zmes sa odparí do sucha a rezíduum sa rozpustí v etyiacetáte (300 ml). Roztok sa premyje 5% hydrogenuhličitanom sodným (3 x 50 ml), vodou (50 ml) a soľankou (25 ml) . Roztok sa suší pomocou síranu sodného, filtruje a odparí vo vákuu, čím vzniká etylester kyseliny N- [2-(BOC-amino)-2-metylpropionyl]-(S)-2-amino-3-(benzylsulfonyl)propiónovej.

(a) metylester kyseliny N²-[2-[(S) -2-acetyltio-3-metylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-(S) -2-amino-3-(benzoylamino)propiónovej

			P
X.		V NH
H T	O	í
		v
(	3	0
Zmes benzoylchloridu	(0,085 ml,	0,73 mmol)	hydrochloridu
metylesteru kyseliny N2-[2-[(S)-2-acetyltio-3-metylbutanoylami-
no]-2-metylpropionyl]-(S)-2,3-diaminopropiónovej	(0,29 g,

0,73 mmol) a trietylamínu (0,15 ml, 1,49 mmol) v metylénchloride (10 ml) sa mieša pri izbovej teplote počas 16 hodín. Reakčná zmes sa odparí do sucha vo vákuu, rezíduum sa rozpustí v etylacetáte a roztok sa premyje vodou, potom nasýteným roztokom hydrogénuhličitanu sodného a solankou, suší pomocou bezvodého síranu horečnatého a odparí do sucha čím vznikne olej. Olej sa podrobí chromatografii na silikagéli s hexánom a etylacetátom (50:50) a získa sa zlúčenina uvedená v názve v podobe bielej peny s teplotou topenia 48 až 54°C.

(b) Podobne sa pripraví metylester kyseliny N²-[2-[(S)-2-acetyltio-3-metylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-(S)-2-amino-3-(benzénsulfónamido)propiónovej;

teplota topenia 47 až 51°C; [ct]²⁰D - 41,72 (c = 1,03, CH₃OH) .

Východisková látka sa pripraví nasledovne:

Zmes hydrochloridu metylesteru kyseliny (S)-2-aminc-3-(BOC-

-amino) propiónove j (4,6 g, 2,1 mmol), N-CBZ-a-mer y)	lalanínu
(5,0 g, 2,1 mmol), HOAT (2,87 g, 2,1 mmol), EDCI	(4,02 g,
2,1 mmol) a trietylamínu (2,93 g, 2,1 mmol) v metylén:	ľhloride
(50 ml) sa mieša pri izbovej teplote počas 16 hodín.	Reakčná
zmes sa premyje soľankou, suší pomocou bezvodého síranu ;	-.orečna-
tého a koncentruje vo vákuu. Výsledný olej sa podrobí c:	momato-
grafii na silikagéli s hexánom a etylacetátom (1:1), čím.	sa zís-
ka výťažok metylesteru kyseliny N2-[2-(CBZ-amino)-2-mety)	ipropio-
nyl]-(S)-2-amino-3-(BOC-amino)propiónovej v podobe biel:	ej peny
s teplotou topenia 100 až 101°C.

Zmes skôr uvedeného produktu (2,14 g, 4,90 mmol) a 1'	(k palá-
dia na uhlí (0,27 g) v etanole (50 ml) sa hydrcgenuje z	:s tlaku
45 psi (310 kPa) v Parrovej banke počas 4 hodín. Zmes sa	filtru-
je cez dosku z Celíte a koncentruje vo vákuu, čím vznikni	= hydro-
chlorid metylesteru kyseliny N2-[2-amino-2-metylpropionyl)	: -(S)-2-
-amino-3-(BOC-amino)propiónovej v podobe oleja.

Roztok skôr uvedeného produktu (2,28 g, 8,09 mmol , diizo-

propylamínove j soli kyseliny (R) -2-bróm-3-metylb:	znánovej
(2,16 g, 7,13 mmol), EDCI (1,43 g, 7,49 mmol) a HOAT	1,15 g,
8,52 mmol) v metylénchloride (75 ml) sa pri izbovej tepl:	ne mie-
ša počas 16 hodín. Reakčná zmes sa odparí do sucha a re::	. iuum sa
vloží do etylacetátu. Etylacetátový roztok sa premyje ve:	ieu, na-
sýteným roztokom hydrogénuhličitanu sodného a selankou,	a potom
suší pomocou bezvodého síranu horečnatého a koncent:	ruje vo
vákuu. Výsledný olej sa podrobí chromatografii na si)	.ikagéli

s hexánom a etylacetátom (40:60) a vznikne menylester kyseliny

N2- [2 - [ (R)-2-bróm-3-metylbutanoylamino]-2-metylpropionyi]-	• ’5) -2-
-amino-3-(BOC-amino)propiónovej v podobe bielej peny.

Zmes skôr uvedeného produktu (1,31 g, 2,82 mmol) a ti

noctanu

draselného (1,28 g, 11,2 mmol) v tetrahydrofuráne (50 ml) sa mieša pri izbovej teplote počas 4 hodín a zriedi etylacecátom.

Zmes sa premyje vodou, nasýteným roztokom hydrogénuhličitanu sodného, soľankou, a potom sa suší pomocou síranu horečnatého. Reakčná zmes sa koncentruje do sucha vo vákuu a výsledný olej sa podrobí chromatografii na silikagéli s hexánom a etylacetátom (40:60) a získa sa metylester kyseliny N-[2-[(S)-2-acetyitio-3-metylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-(S)-2-amino-3-(BOC-amino)propiónovej.

Roztokom skôr uvedenej zlúčeniny (1,01 g, 2,19 mmol) v 50 ml metylénchloridu sa asi 5 minút prebubláva plynný chlorovodík, zmes sa mieša počas 3 hodín pri izbovej teplote a potom sa koncentruje vo vákuu a získa sa hydrochlorid metylesteru kyseliny N²-[2-[(S)-2-acetyltio-3-metylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-(S)-2,3-diaminopropiónovej .

Príklad 5

K roztoku kyseliny 1-[(R)-2-bróm-3-metylbutanoylaminc]cyklopentánkarboxylovej (1 g, 3,42 mmol), hydrochloridu etylesteru O-benzyl-L-serínu (0,89 g, 3,42 mmol), dicyklohexylkarbodiimidu (0,7 g, 3,42 mmol) a l-hydroxy-7-azabenzotriazolu (0,47 g, 3,42 mmol) v metylénchloride sa pridá trietylamín (0,48 ml, 3,42 mmol). Zmes sa mieša počas 24 hodín a potom sa premyje soľankou a koncentruje vo vákuu, čím sa získa svetlo žltý olej . Rezíduum sa čistí flash chromatografiou (silikagél, hexár./etylacetát) a vznikne etylester N-[1-(R)-2-bróm-3-metylbutancylamíno]cyklopentánkarbonyl]-O-benzyl-L-serínu vzorca

O

Br’

Bromozlúčenina (0,7 g, 1,41 mmol) sa rozpustí v tetrahydro52 furáne (50 ml) a pridá sa tiooctan draselný (0,19 g, 1,69 mmol). Zmes sa mieša pri izbovej teplote počas 18 hodín a potom sa zriedi etylacetátom a premyje soľankou, suší sa pomocou síranu horečnatého a koncentruje sa vo vákuu, čím vzniká žltý olej. Surový materiál sa čistí flash chromatografiou (silikagél, hexán/etylacetát) a získa sa polopevná látka, ktorá sa trituruje hexánom, čím sa získa výťažok etylesteru N-[1-[(S)-2-acetyltio-3-metylbutanoylamino] oykiopentánkarbonyl] -O-benzyl-L-serínu vzorca

Východisková látka v podobe l-[(R)-2-bróm-3-metylbutanoylamino]cyklopentánkarbcxyiovej kyseliny sa v podstate pripraví spôsobom opísaným v dokumente WO 99/55726 kondenzáciou diizopropylamínovej soli kyseliny (R)-2-bróm-3-metylbutánove j (pripravenej z L-valínu) s hydrcchloridom metylesteru cykloleucínu.

Príklad 6 (a) N- [2- [ (S) -2-merkapro-3-metylbutanoylamino] -2-metylpropionyl]-O-benzyl-L-serín

K roztoku S-acetyletylesteru z príkladu 1 (0,47 g, 1 mmol) v metanole (10 ml) sa pridá IN hydroxid sodný (5,0 ml, 5 mmol). Zmes sa mieša pri izbovej teplote počas 4 hodín, okyslí IN HC1 na pH 1 a potom koncentruje vo vákuu. K rezíduu sa pridá etylacetát. Zmes sa premyje IN NaOH. Kombinovaná vodná fáza sa potom okyslí a extrahuje etylacetátom. Organická fáza sa premyje soľankou, suší pomocou síranu sodného a potom koncentruje vo vákuu. Trituráciou hexánom sa získa biela pena s teplotou topenia 57 až 70°C; [α]²% - 16,8° (c = 1,032, DMSO); MS (M+H): 397.

Podobne sa pripravia nasledujúce zlúčeniny:

(b) N-[1-[(S)-2-merkapto-3-metylbutanoylamino]cyklopentánkarbonyl]-O-benzyl-L-serín;

teplota topenia 132 až 136°C hexán/terc-butylmetyléter) (kryštalizovaný zo systému

(c) N-[2-[(S)-2-merkapto-3-metylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-S-benzyl-L-cysteín;

teplota topenia 81 až 87°C; [α]²% - 37,87 (c = 0,545, DMSO)

(d) N-[2-[(S)-2-merkapto-3-metylbutanoylamino]-2-metylpropionyl] -O-benzyl-L-treonín; teplota topenia 61 až 64°C

(e)

N-[2-[(S)-2-merkapto-3,3-dimetylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-O-benzyl-L-serín;

DMSO) (f) N-[2-[(S)-2-merkapto-3-metylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-O-(4-fluórbenzyl)-L-serín;

teplota topenia 50 až 54°C

(g) N-[2-[(S)-2-merkapto-3-metylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-0-(4-fluórfenyl)-L-homoserín; teplota topenia 127 až 128°C

(h) N-[2-[(S)-2-merkapto-3-metylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-O-(3-fluórfenyl)-L-hômoserín; teplota topenia 50 až 56°C

(i) N-[2-[(S)-2-merkapto-3-metoxybutanoylamino]-2-metylpropio nyl]-O-benzyl-L-serín;

[α]²% + 18,85 (c = 0,997, DMSO)

(j) N-]2-(S)-2-merkapto-2-(4-tetrahydropyranyl)acetylamino-2-merylpropionyl]-O-benzyl-L-serín;

teplota topenia 184 až 189°C;[a]²⁰D -24,94 (c = 1,013, DMSO)

Príklad 7 (a) etylester N-[2-(S)-2-merkapto-3-metylbutanoylamino ] -2-meťyl przpiónyi]-S-benzyl-L-cysternu

Za argónovej atmosféry sa tioacetylová zlúčenina z (0,48 g, 1,0 mmol) rozpustí v absolútnom EtOH (5 ml) a sa pôsobeniu IN NaOH (1,0 ml, 1,0 mmol). Zmes sa predtým podrobí pôsobeniu IN HCl až do dosiahnutia pH 3, mies 4 hodín pri izbovej teplote. Zmes sa odparí s cielom c väčšinu EtOH a vodné rezíduum sa extrahuje EtOAc (2 x Zmiešané extrakty sa premyjú H₂O (5 ml) a potom roztokom (5 ml). Roztok sa suší pomocou Na₂SO₄, filtruje a koncernvákuu. Produkt solidifikuje zo systému terc-butylmetyléz a získa sa produkt s teplotou topenia 87 až 91°C.

(b) Podobne sa pripraví etylester N-[2-[(S)-2-merkapto-2 rahydropyranyl) acetylamino] -2-metylpropionyl] -O-ber.z rínu s teplotou topenia 85 až 93°C;

[cí]²⁰d - 37,21° (c = 1,012, DMSO)

príkladu podrobí , ako sa ;a počas dstrániť 10 ml). solanky ;ruje vo er/hexán

- ' 4-tetvL-L-se(c) Podobne sa pripraví etylester N-[2-[(S)-2-merkapto-3 tylbutanoylamino]-2-metylpropionyl]-O-benzyl-L-serín dobe oleja;

,3-dimeu v po58 [α]²% - 20,9° (c = 1,025, DMSO)

d) Podobne sa pripraví etylester N-[2-[(S)-2-merkapto-3-metyl butanoylamino]-2-etylbutanoyl]-O-benzyl-L-serínu;

[ot]²⁰D - 31,48° (c = 0,955, CH₃OH)

Claims (15)

1. PATE

   NÁROKY

   1. Zlúčenina všeobecného vzorca I

   H R_e alk-X-R.

   NC-C-N—CH-COORj

   R-S-C

   I

   R,

   R_ v ktorom

   R znamená atóm vodíka, nižšiu alkylovú skupinu, karbocyklickú skupinu alebo heterocyklickú aryl-nižšiu alkylovú alebo cykloalkyl-nižšiu alkylovú skupinu;

   R¹ znamená nižšiu alkylovú skupinu, cykloalkylovú skupinu, karbocyklickú alebo heterocyklickú arylovú skupinu alebo biarylovú skupinu; alebo

   R¹ znamená (cykloalkyl, karbocyklický aryl, heterocyklický aryl alebo biaryl)-nižšiu alkylovú skupinu;

   alk znamená nižšiu alkylénovú skupinu;

   R³ znamená atóm vodíka alebo acylovú skupinu;

   R⁴ znamená atóm vodíka, prípadne substituovanú nižšiu alkylovú skupinu, karbocyklickú alebo heterocyklickú arylovú skupinu, (karbocyklický alebo heterocyklický aryl)-nižšiu alkylovú skupinu, cykloalkylovú skupinu, cykloalkyl-nižšiu alkylovú skupinu, biarylovú skupinu, biaryl-nižšiu alkylovú skupinu, oxacykloalkylovú skupinu, tiacykloalkylovú skupinu, azacykloalkylovú skupinu alebo (oxacykloalkyl, tiacykloalkyl alebo azacykloalkyl)-nižšiu alkylovú skupinu;

   R⁵ znamená atóm vodíka alebo nižšiu alkylovú skupinu; alebo

   R⁴ a R⁵ spolu s atómom uhlíka, ku ktorému sú viazané, znamenajú cykloalkylidénovú skupinu, benzo-kondenzovanú cyklcalkylidénovú skupinu; alebo päť- alebo šesťčlennú (oxacykloalkylidénovú skupinu, tiacykloalkylidénovú skupinu alebo azacykloal60 kylidénovú skupinu), pričom je každá prípadne substituovaná nižšou alkylovou skupinou alebo aryl-nižšou alkylovou skupinou;

   R⁶ znamená nižšiu alkylovú skupinu, karbocyklickú alebo heterocyklickú arylovú skupinu, (karbocyklický alebo hetercoyklický aryl)-nižšiu alkylovú skupinu, cykloalkylovú skupinu, cykloalkyl-nižšiu alkylovú skupinu, biarylovú skupinu alebo biaryl-nižšiu alkylovú skupinu;

   R' znamená nižšiu alkylovú skupinu, (karbocyklický alebo heterocyklický aryl)-nižšiu alkylovú skupinu, cykloalkyl-nižšiu alkylovú skupinu alebo biaryl-nižšiu alkylovú skupinu; alebo

   R° a R⁷ spolu s atómom uhlíka, ku ktorému sú viazané, znamenajú troj- až desaťčlennú cykloalkylidénovú skupinu, ktorá môže byť substituovaná nižšou alkylovou skupinou alebo aryl-nižšou alkylovou skupinou alebo môže byť nakondenzovaná na nasýtený alebo nenasýtený karbocyklický päť- až sedemčlenný kruh; alebo pat- alebo šesťčlennú (oxacykloalkylidénovú skupinu, tiacykloalkylidénovú skupinu alebo azacykloalkylidénovú skupinu), pričom každá môže byť prípadne substituovaná nižšou alkylovou skupinou alebo aryl-nižšiu alkylovú skupinu; alebo 2,2-norbonylidénovú skupinu;

   X znamená skupinu -0-, —S(0)_n—, -NHSO2- alebo -NHCO-;

   n znamená 0, 1 alebo 2; a

   COOR² znamená karboxylovú skupinu alebo karboxylovú skupinu derivatizovanú vo forme farmaceutický prijateľného esteru;

   alebo disulfidový derivát odvedený od uvedenej zlúčeniny, kde R³ znamená atóm vodíka; alebo ich farmaceutický príjatelná soľ.
2. 2. Zlúčenina podlá nároku 1, všeobecného vzorca la

   RgS- C

   N-C^R7 o alk-X-R,

   C-N—CH-C00R2

   R (la) , alebo disulfidový derivát odvodený od uvedenej zlúčeniny, kde R³ znamená atóm vodíka; alebo ich farmaceutický prijateľná sol.
3. 3. Zlúčenina podľa nároku 1, kde R a R⁵ znamenajú atóm vodíka; R¹ znamená nižšiu alkylovú skupinu, cyloalkylovú skupinu obsahujúcu 5 alebo 6 uhlíkových atómov, karbocyklickú alebo heterocyklickú arylovú skupinu alebo (karbocyklický alebo heterocyklický aryl)-nižšiu alkylovú skupinu; alk znamená nižšiu alkylénovú skupinu; X znamená skupinu -0- alebo —S(0)_n, kde n znamená 0 alebo 2; R³ znamená atóm vodíka alebo acylovú skupinu; R⁴ znamená atóm vodíka, prípadne substituovanú nižšiu alkylovú skupinu, oxacykloalkylovú skupinu, oxacykloalkyl-nižšiu alkylovú skupinu alebo (karbocyklický alebo heterocyklický aryl)-nižšiu alkylovú skupinu; R⁵ znamená atóm vodíka; alebo R⁴ a R⁵, spolu s atómom uhlíka, ku ktorému sú viazané, znamenajú cykloalkylidénovú skupinu obsahujúcu 5 alebo 6 uhlíkových atómov; R⁶ a R⁷ znamenajú nižšiu alkylovú skupinu; alebo R⁶ a R⁷, spolu s atómom uhlíka, ku ktorému sú viazané, znamenajú päť- alebo šesťčlennú cykloalkylidénovú skupinu; COOR² znamená karboxylovú skupinu alebo karboxylovú skupinu derivátizovanú vo forme farmaceutický prijateľného esteru; alebo disulfidové deriváty odvodené od uvedenej zlúčeniny, kde R³ znamená atóm vodíka; alebo ich farmaceutický prijateľná sol.
4. 4. Zlúčenina podľa nároku 2, kde R a R⁵ znamenajú atóm vodíka; R¹ znamená nižšiu alkylovú skupinu, cyloalkylovú skupinu obsahujúcu
5. 5 alebo 6 uhlíkových atómov, karbocyklickú alebo heterocyklickú arylovú skupinu alebo (karbocyklický alebo heterocyklický aryl)-nižšiu alkylovú skupinu; alk znamená nižšiu alkylénovú skupinu; X znamená skupinu -O- alebo -S(O)_n, kde n znamená 0 alebo 2; R³ znamená atóm vodíka alebo acylovú skupinu; R’ znamená atóm vodíka, prípadne substituovanú nižšiu alkylovú skupinu, oxacykloalkylovú skupinu, oxacykloalkyl-nižšiu alkylovú skupinu alebo (karbocyklický alebo heterocyklický aryl)-nižšiu alkylovú skupinu; R⁵ znamená atóm vodíka; alebo R⁴ a R⁵, spolu s atómom uhlíka, ku ktorému sú viazané, znamenajú cykloalkylidéncvú skupinu obsahujúcu 5 alebo 6 uhlíkových atómov; R⁶ a R⁷ znamenajú nižšiu alkylovú skupinu; alebo R⁶ a R⁷, spolu s atómom uhlíka, ku ktorému sú viazané, znamenajú päť- alebo šesťčlennú cykloalkylidénovú skupinu; COOR² znamená karboxylovú skupinu alebo Karboxylovú skupinu derivatizovanú vo forme farmaceutický prijateľného esteru; disulfidové deriváty odvodené od uvedenej zlúčeniny, kde R³ znamená atóm vodíka; alebo ich farmaceutický prijateľná sol.

   5. Zlúčenina podľa nároku 1, kde R a R⁵ znamenajú atóm vodíka; R¹ znamená karbocyklickú alebo heterocyklickú arylovú skupinu alebo (karbocyklický alebo heterocyklický aryl)-nižšiu alkylovú skupinu; R³ znamená atóm vodíka alebo prípadne substituovanú nižšiu alkanoylovú skupinu; R⁴ znamená nižšiu alkylovú skupinu, cykloalkylovú skupinu, tetrahydropyranylovú skupinu alebo nižšiu alkoxy-nižšiu alkylovú skupinu obsahujúcu vždy 1 až 4 uhlíkové atómy v každej z alkylových častí; R° a R⁷ znamenajú obidva alkylovú skupinu obsahujúcu 1 až 4 uhlíkové atómy a sú identické; X znamená skupinu -0- alebo -S-; alk znamená metylénovú skupinu; COOR² znamená karboxylovú skupinu, nižšiu alkoxykarbonylovú skupinu, (di-nižší alkylaminokarbonyl)-nižšiu alkoxykarbonylovú skupinu alebo (morfolinokarbonyl, piperidinonarbonyl alebo pyrolidinokarbonyl)-nižšiu alkoxykarbonylovú skupinu; alebo jej farmaceutický prijateľná sol.
6. 6. Zlúčenina podľa nároku 2, kde R a R⁵ znamenajú atóm vodíka; R^x znamená karbocyklickú alebo heterocyklickú arylovú skupinu alebo (karbocyklický alebo heterocyklický aryl)-nižšiu alkylovú skupinu; R³ znamená atóm vodíka alebo prípadne substituovanú nižšiu alkanoylovú skupinu; R⁴ znamená nižšiu alkylovú skupinu, cykloalkylovú skupinu, tetrahydropyranylovú skupinu alebo nižšiu alkoxy-nižšiu alkylovú skupinu obsahujúcu vždy 1 až 4 uhlíkové atómy v každej z alkylových častí; R⁶ a R⁷ znamenajú obidva alkylovú skupinu obsahujúcu 1 až 4 uhlíkové atómy a sú identické; X znamená skupinu -0- alebo -S-; alk znamená metylénovú skupinu; COOR² znamená karboxylovú skupinu, nižšiu aikoxykarbonylovú skupinu, (di-nižší alkylaminokarbonyl)-nižšiu alkoxykarbonylovú skupinu alebo (morfolinokarbonyl, piperidinokarbonyl alebo pyrolidinokarbonyl)-nižšiu alkoxykarbonylovú skupinu; alebo jej farmaceutický prijateľná soľ.
7. 7. Zlúčenina podľa nároku 1, kde R a R⁵ znamenajú atóm vodíka; R¹ znamená karbocyklickú arylovú skupinu alebo karbocyklickú aryl-nižšiu alkylovú skupinu, v ktorej karbocyklickú arylovú skupinu predstavuje fenylová skupina alebo fenylová skupina substituovaná jednou alebo dvoma skupinami zo súboru zahŕňajúceho hydroxyskupinu, nižšiu alkanoyloxyskupinu, nižšie alkylové skupinu, nižšie alkoxyskupiny, trifluórmetylové skupiny, trifluórmetoxyskupiny a atómy halogénu; R³ znamená atóm vodíka alebo nižšiu alkanoylovú skupinu; R⁴ znamená nižšiu alkylovú skupinu,

   4-tetrahydropyranylovú skupinu alebo nižší alkoxy-nižšiu alkylovú skupinu obsahujúcu vždy 1 až 4 uhlíkové atómy v každej z alkylových častí; R⁶ a R⁷ znamenajú metylovú skupinu; X znamená skupinu -0-; alk znamená metylénovú skupinu alebo etylénovú skupinu; a COOR² znamená karboxylovú skupinu alebo nižšiu alkoxykarbonylovú skupinu; alebo jej farmaceutický prijateľná sol.
8. 8. Zlúčenina podľa nároku 2, kde R a R⁵ znamenajú atóm vodíka; R¹ znamená karbocyklickú arylovú skupinu alebo karbocyklickú aryl-nižšiu alkylovú skupinu, v ktorej karbocyklickú arylovú skupinu predstavuje fenylová skupina alebo fenylová skupina substituovaná jednou alebo dvoma skupinami zo súboru zahŕňajúceho hydroxyskupiny, nižšie alkanoyloxyskupiny, nižšie alkylové skupiny, nižšie alkoxyskupiny, trifluórmetylové skupiny, trifluórmetoxyskupiny a atómy halogénu; R³ znamená atóm vodíka alebo nižšiu alkanoylovú skupinu; R⁴ znamená nižšiu alkylovú skupinu,

   4-tetrahydropyranylovú skupinu alebo nižší alkoxy-nižšiu alkylovú skupinu obsahujúcu vždy 1 až 4 uhlíkové atómy v každej z alkylových častí; R⁶ a R⁷ znamenajú metylovú skupinu; X. znamená skupinu -0-; alk znamená metylénovú skupinu alebo etylénovu skupinu; a COOR² znamená karboxylovú skupinu alebo nižšiu alkoxykarbonylovú skupinu; alebo jej farmaceutický prijateľná sci.
9. 9. Zlúčenina podľa nároku 1, kde R a R⁵ znamenajú atóm vodíka; R znamená fenylovú skupinu, fluórfenylovú skupinu, benzylovú skupinu alebo fluórbenzylovú skupinu; R² znamená atóm vodíka, nižšiu alkanoylovú skupinu alebo nižšiu alkanoylovú skupinu substituovanú nižšou alkoxyskupinou; R⁴ znamená izopropylovú skupinu, terc-butylovú skupinu, 1-metoxyetylovú skupinu alebo 4-tezrahydropyranylovú skupinu; R⁶ a R⁷ znamená metylovú skupinu; X znamená skupinu -0-; alk znamená metylénovú skupinu; a COCR znamená karboxylovú skupinu alebo nižšiu alkoxykarbonylovú skupinu; alebo jej farmaceutický prijateľná sol.
10. 10. Zlúčenina podlá nároku 2, kde R a R⁵ znamenajú atóm vodíka; R¹ znamená fenylovú skupinu, fluórfenylovú skupinu, benzylovú skupinu alebo fluórbenzylovú skupinu; R³ znamená atóm vodíka, nižšiu alkanoylovú skupinu alebo nižšiu alkanoylovú skupinu substituovanú nižšou alkoxyskupinou; R⁴ znamená izopropylovú skupinu, terc-butylovú skupinu, 1-metoxyetylovú skupinu alebo

    4-tetrahydropyranylovú skupinu; R⁶ a R⁷ znamená metylovú skupinu; X znamená skupinu -0-; alk znamená metylénovú skupinu; a COOR znamená karboxylovú skupinu alebo nižšiu alkoxykarbonylovú skupinu; alebo jej farmaceutický prijateľná sol.
11. 11. Zlúčenina podlá nároku 10, kde R a R⁵ znamenajú atóm vodíka; R¹ znamená benzylovú skupinu; R³ znamená atóm vodíka, acetylovú skupinu alebo metoxyacetylovú skupinu; R⁴ znamená izopropylovú skupinu alebo terc-butylovú skupinu; R⁶ a R⁷ znamenajú metylovú skupinu; X znamená skupinu -0-; alk znamená metylénovú skupinu; a COOR² znamená karboxylovú skupinu alebo etoxykarbonylovú skupinu; alebo jej farmaceutický prijateľná soľ.
12. 12. Spôsob inhibície angiotenzín konvertujúceho enzýmu aj neutrálnej endopeptidázy u cicavcov, vyznačujúci sa tým, že sa cicavcovi, ktorý ho vyžaduje, podáva účinné množstvo zlúčeniny podľa nároku 1.
13. 13. Spôsob prevencie alebo liečenia kardiovaskulárnych ochorení u cicavcov, vyznačujúci sa tým, že sa cicavcovi, ktorý ho vyžaduje, podáva účinné množstvo zlúčeniny podľa nároku

    1.
14. 14. Spôsob podľa nároku 12, vyznačujúci sa tým, že je určený na liečenie hypertenzie, edému, retencie solí alebo kongestívneho srdcového zlyhania.
15. 15. Farmaceutická kompozícia, vyznačujúca sa tým, že obsahuje účinné množstvo zlúčeniny podľa nároku 1 v kombinácii s jedným alebo viacerými farmaceutický prijateľnými nosičmi.