SK7902003A3

SK7902003A3 - Methods of obtaining ophtalmic lenses providing the eye with reduced aberrations

Info

Publication number: SK7902003A3
Application number: SK790-2003A
Authority: SK
Inventors: Patricia Ann Piers; Sverker Norrby
Original assignee: Pharmacia Groningen Bv
Priority date: 2000-12-22
Filing date: 2001-12-14
Publication date: 2003-11-04
Also published as: EE200300251A; CA2431470A1; US20040183996A1; CN1919159A; ATE460904T1; IL156415A0; CZ20031712A3; EP1343437B1; CA2431470C; PL363688A1; HUP0401028A3; DE60141601D1; NO20032739L; US6705729B2; CN1919159B; BR0116333A; JP2004524072A; NZ526657A; EA200300714A1; ZA200304939B

Description

Spôsob získania očných šošoviek poskytujúcich oku zníženú aberáciu

Oblasť techniky

Predložený vynález sa týka spôsobov navrhovania a selekcie očných šošoviek, ktoré poskytujú oku znížené aberácie, ako aj šošoviek, ktoré sú schopné poskytnúť takéto vizuálne zlepšenie.

Doterajší stav techniky

Okrem defokusácie a astigmatizmu oka prvého stupňa môže byť prítomný celý rad ďalších defektov videnia. Aberácie rozličného stupňa sa napríklad vyskytujú, keď čelo vlny prechádza cez refrakčný povrch. Samotné čelo vlny sa stáva asférickým, keď prechádza cez optický povrch, ktorý má závady, a poruchy videnia nastávajú, keď asférické čelo vlny dopadá na sietnicu. Ako rohovka tak aj šošovky v kapsulárnom vaku prispievajú takto k týmto typom porúch videnia, ak majú odchýlky vtom, že sú dokonalé alebo že dokonale kompenzujú optické elementy. Termín asférický v tomto texte zahrňuje ako asféricitu tak aj asymetriu. Asférickým povrchom by mohol byť buď rotačné symetrický alebo rotačné asymetrický povrch a/alebo nepravidelný povrch, t.j. všetky povrchy, ktoré nie sú sférické.

V súčasnom období sa diskutuje o tom, že zraková kvalita očí, v ktorých sú implantované vnútroočné šošovky (intraocular lens, IOL) je porovnateľná s normálnymi očami u populácie rovnakého veku. V dôsledku toho 70-ročný pacient s kataraktou môže po chirurgickej implantácii vnútroočných šošoviek očakávať len to, že dosiahne zrakovú kvalitu osoby bez katarakty rovnakého veku, hoci takéto šošovky sa objektívne považujú za opticky lepšie ako prirodzené kryštalické šošovky. Tento výsledok sa môže vysvetliť skutočnosťou, že jestvujúce vnútroočné šošovky nie sú prispôsobené na kompenzovanie s vekom súvisiaceho poškodenia optického systému ľudského oka. S vekom súvisiace poškodenie oka sa taktiež pred nedávnom skúmalo a zistilo sa, že kontrastná senzitívnosť sa signifikantne znižuje u subjektov starších ako 50 rokov. Javí sa, že tieto výsledky sú v zhode s vyššie uvedenými poznatkami, pretože merania kontrastnej senzitívnosti naznačujú, že osoby, ktoré sa podrobili chirurgii katarakty s implantáciou šošoviek nedosiahnu lepšiu kontrastnú senzitívnosť než osoby priemerného veku približne 60 až 70 rokov.

Dokonca ak sa vnútroočné šošovky zamerané na nahradenie poškodených šošoviek s kataraktou a ďalších očných Šošoviek, ako sú konvenčné kontaktné šošovky alebo vnútroočné korekčné šošovky, vyvinuli s vynikajúcou optickou kvalitou, je pochopiteľné, že nekorigovali početné aberačné príznaky oka, vrátane s vekom súvisiacich aberačných defektov.

Americký patentový dokument US 5,777,719 (Williams a kol.) opisuje spôsob a zariadenie na presné meranie vyšších aberácií oka ako optického systému s analýzou čela vlny. S použitím Hartmann-Shackovho senzora čela vlny je možné merať aberácie oka vyššieho stupňa a s pomocou takýchto dát je možné nájsť kompenzáciu pre tieto aberácie a tým dosiahnuť postačujúce informácie pre navrhnutie očných šošoviek, ktoré môžu poskytovať výraznejšie zlepšenie optickej korekcie. Hartmann-Shackov senzor poskytuje prostriedky na získanie svetla odrazeného zo sietnice do oka subjektu. Čelo vlny v rovine zrenice sa obnovuje v rovine zoskupenia šošoviek tohto Hartmann-Shackovho senzora. Každá takáto šošovka sa v zoskupení použije na vytvorenie vonkajšieho obrazu bodového zdroja sietnice na CCD kamere umiestnenej na ohniskovej rovine zoskupenia. Vlnová aberácia oka, vo forme bodového zdroja vytváraného na sietnici pomocou laserového lúča, nahradzuje každý bod množstvom úmerným k lokálnemu sklonu čela vlny v každej z týchto šošoviek. Výstup z CCD kamery sa odosiela do počítača, ktorý potom uskutočňuje výpočty tak, aby prispôsobil dáta sklonu k prvým deriváciám 65 Zernikeových polynómov. Z týchto výpočtov sa získajú koeficienty pre zaťaženie Zernikeových polynómov. Suma zaťažených Zernikeových polynómov predstavuje rekonštruované čelo vlny deformované vplyvom aberácií oka ako optického systému. Jednotlivé Zernikeove polynomické členy budú potom predstavovať rozličné spôsoby aberácie.

Americký patentový dokument US 5,050,981 (Roffman) opisuje ďalší spôsob navrhovania šošoviek vypočítaním modulačných transferových funkcií zo sledovania veľkého počtu lúčov prostredníctvom systému šošovka-oko a vyhodnotením hustoty distribúcie lúčov v polohe zobrazenia. Toto sa opakovane uskutočňuje menením najmenej jedného povrchu šošovky, až pokým sa nenájde šošovka, ktorá poskytuje ostré ohnisko a minimum aberácií zobrazenia.

Tieto vyššie uvedené postupy navrhovania sú vhodné na navrhnutie kontaktných šošoviek alebo iných korekčných šošoviek pre fakické oko, ktoré môžu byť ideálne na kompenzovanie aberácie celého očného systému. Avšak, aby sa poskytli zlepšené vnútroočné šošovky prispôsobené na umiestnenie medzi rohovkou a kapsulárnym vakom, v prednej komore alebo v zadnej komore, bolo by potrebné vziať do úvahy aberácie jednotlivých častí oka.

Preto sa pred nedávnom pozornosť sústredila na výskum aberácií oka, vrátane celého radu štúdií týkajúcich sa rozvoja týchto aberácií ako funkcie veku. V jednej konkrétnej štúdii sa oddelene skúmal rozvoj zložiek oka, čo viedlo k záveru, že optické aberácie jednotlivých zložiek sa u mladších očí navzájom vyrovnávajú, pozri Optical Letters, 1998, Vol. 23 (21), str.1713-1715. Taktiež separát autorov S. Patel a kol. v: Refractive & Corneal Surgery, 1993, Vol. 9, str. 173-181, opisujú asféricitu zadných povrchov rohovky. Bolo navrhnuté, že dáta rohovky sa môžu použiť spolu s ďalšími očnými parametrami na predpovedanie schopnosti a asféricity vnútroočných šošoviek s cieľom maximalizovať optickú činnosť budúceho pseudofakického oka. Okrem toho taktiež pred nedávnom autori Antonio Guirao a Pablo Artal v: IOVS, 1999, Vol. 40 (4), S535 pozorovali, že tvar rohovky sa mení s vekom a stáva sa sférickejším. Tieto štúdie naznačujú, že rohovka u subjektov poskytuje pozitívnu sférickú aberáciu, ktorá sa s vekom zvyšuje. V separáte, ktorý bol publikovaný vo Vision Research, 1998, 38 (2), str. 209-229, sa autori A Glasser a kol. zaoberali výskumom sférickej aberácie prirodzených kryštalických šošoviek z očí získaných z očnej banky, po tom ako sa následne odstránili rohovky. Podľa laserovej skanovacej optickej metódy, ktorá sa tu použila, sa zistilo, že sférická aberácia pri starších šošovkách (66 rokov) vykazovala nekorigované (pozitívne) sférické aberácie, zatiaľ čo 10-ročné šošovky vykazovali nadmerne korigovanú (negatívnu) sférickú aberáciu.

Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že tu jestvuje potreba očných šošoviek, ktoré sú lepšie prispôsobené na kompenzovanie aberácií spôsobených jednotlivými povrchmi oka, ako sú povrchy rohovky a povrchy šošoviek v kapsulárnom vaku, a ktoré sú schopné lepšie korigovať aberácie, iné ako je defokusácia a astigmatizmus, než ako poskytujú konvenčné očné šošovky.

Podstata vynálezu

Predmetom predloženého vynálezu je zlepšenie zrakovej kvality očí.

Ďalším predmetom tohto vynálezu je poskytnutie spôsobov, výsledkom ktorých je získanie očných šošoviek, ktoré umožňujú znížené aberácie očí.

Ešte ďalším predmetom tohto vynálezu je poskytnutie spôsobov získania vnútroočných šošoviek, ktoré sú schopné znižovať aberáciu oka po implantácii do oka.

Ďalším predmetom vynálezu je poskytnutie spôsobov získania vnútroočných šošoviek, ktoré sú schopné kompenzovania aberácií, ktoré sú následkom optických nepravidelností v povrchoch rohovky a povrchoch šošoviek v kapsulárnom vaku.

Ešte ďalším predmetom predloženého vynálezu je poskytnutie vnútroočných šošoviek, ktoré, spolu so šošovkami v kapsulárnom vaku, sú schopné obnovy čela vlny odchyľujúceho sa od sféricity do v skutočnosti sférickejšieho čela vlny.

Ďalším predmetom tohto vynálezu je poskytnutie vnútroočných šošoviek, ktoré poskytujú zlepšenie zrakovej kvality pre pacientov, ktorí sa podrobili chirurgickému zákroku rohovky alebo ktorí majú defekty rohovky alebo choroby rohovky.

Predložený vynález sa vo všeobecnosti týka spôsobov získania očných šošoviek, ktoré sú schopné znižovať aberácie očí. Pod výrazom aberácie sa v tomto kontexte rozumejú aberácie čela vlny. Toto je založené na poznatku, že zbiehavé čelo vlny musí byť dokonale sférické, aby sa vytvoril bodový obraz, t.j. ak sa má vytvoriť dokonalý obraz na sietnici oka, čelo vlny, ktoré má prechádzať cez optické povrchy oka, ako je rohovka a prirodzené šošovky, musí byť dokonale sférické. Aberujúci obraz sa vytvorí, ak sa čelo vlny líši od sférickej formy a toto je prípad, kedy prechádza cez nedokonalý systém šošoviek. Aberácia čela vlny sa môže vyjadriť v matematických termínoch podľa rozličných aproximačných modelov, ako je podrobnejšie rozdiskutované v odporúčaných príručkách, ako je napríklad M.R. Freeman Optics, Tenth Edition, 1990.

V prvom uskutočnení sa predložený vynález zameriava na spôsob navrhnutia vnútroočných šošoviek, ktoré sú schopné znižovať aberácie oka po ich implantácii. Spôsob zahrňuje prvý krok merania aberácie čela vlny nekorigovaného oka s použitím senzora čela vlny. Tvar najmenej jedného povrchu rohovky v oku sa tiež meria s použitím topografu. Najmenej jeden povrch rohovky a šošoviek umiestnených v kapsulárnom vaku oka, obsahujúcom uvedenú rohovku, sa potom charakterizuje ako matematický model a s použitím tohto matematického modelu sa vypočítajú výsledné aberácie povrchu rohovky a šošoviek v kapsulárnom vaku. Šošovkami v kapsulárnom vaku môžu byť buď prirodzené šošovky alebo implantované šošovky akéhokoľvek druhu. V ďalšom sa šošovky v kapsulárnom vaku budú označovať ako šošovky kapsulárneho vaku. Týmto sa zavedie výraz aberácií rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku, t.j. aberácie čela vlny, ktorá prešla ako cez povrch rohovky tak aj cez šošovky. V závislosti od zvoleného matematického modelu sa môžu použiť rozličné spôsoby na vypočítanie aberácií. Výhodne sa povrch rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku charakterizujú ako matematické modely ako kvadratická plocha rotácie alebo ako polynómy alebo ako ich kombinácia. Predovšetkým výhodne sa povrch rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku charakterizujú ako lineárne kombinácie polynómov. Druhým krokom spôsobu je zvoliť účinnosť vnútroočných korekčných šošoviek, ktorá sa uskutočňuje v súlade s konvenčnými postupmi pre špecifickú potrebu optickej korekcie oka. Na základe týchto informácií z prvého a druhého kroku sa vytvoria vnútroočné korekčné šošovky, tak aby čelo vlny z optického systému obsahujúceho uvedené korekčné šošovky a matematické modely rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku poskytli znížené aberácie. Optický systém uvažovaný pri modelovaní šošoviek typicky zahrňuje rohovku, šošovky kapsulárneho vaku a uvedené korekčné šošovky, avšak v špecifickom prípade sa môžu tiež zahrnúť ďalšie optické elementy, vrátane šošoviek okuliarov alebo umelých korekčných šošoviek, ako sú kontaktné šošovky alebo implantovateľné korekčné šošovky, v závislosti od individuálnej situácie.

-6Modelovanie šošoviek zahrňuje výber jedného alebo viacerých parametrov šošoviek v systéme, ktorý prispieva k stanoveniu tvaru šošoviek uvedenej, vopred zvolenej refrakčnej účinnosti. Toto typicky zahrňuje selekciu predného polomeru a tvaru povrchu, zadného polomeru a tvaru povrchu, hrúbky šošoviek, refrakčného indexu šošoviek a umiestnenia šošoviek v oku. V podmienkach praxe sa modelovanie šošoviek môže uskutočňovať s použitím údajov založených na korekčných šošovkách opísaných vo švédskej patentovej prihláške s číslom konania SE-0000611-4, ktorá je týmto zahrnutá v tejto prihláške formou odkazu. V takomto prípade je výhodné, čo najmenej sa odchýliť od klinicky schváleného modelu. Na tento účel môže byť výhodným, ak sa, pri výbere rozličného tvaru predného alebo zadného povrchu, dodržiavajú vopred určené hodnoty centrálnych polomerov šošoviek, ich hrúbka a refrakčný index, čím sa zabezpečí, aby tieto povrchy mali asférický alebo asymetrický tvar. Podľa alternatívneho uskutočnenia spôsobu tohto vynálezu, sférický predný povrch konvenčných východiskových šošoviek sa modeluje prostredníctvom výberu vhodnej asférickej zložky. Navrhovanie asférických povrchov šošoviek je dobre známou metódou a môže sa uskutočňovať na základe rozličných princípov. Konštrukcia takýchto povrchov je podrobnejšie vysvetlená v našej paralelnej švédskej patentovej prihláške s číslom konania SE 0000611-4, ktorá sa tu uvádza ako odkaz. Ako už bolo uvedené vyššie, termín asférický nie je v tomto texte obmedzený na symetrické povrchy. Napríklad, radiálne asymetrické šošovky sa môžu použiť na korekciu pre kóma.

Spôsob podľa predloženého vynálezu sa môže ďalej rozvinúť porovnaním aberácií optického systému pozostávajúceho z matematických modelov rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku a korekčných šošoviek s aberáciami rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku a vyhodnotením, ak sa dosiahne postačujúce zníženie aberácií. Vhodné premenné parametre sa našli medzi vyššie uvedenými fyzikálnymi parametrami šošoviek, ktoré sa môžu meniť tak, aby sa našiel model šošoviek, ktorý sa dostatočne odchyľuje od sférických šošoviek, tak aby sa dosiahlo kompenzovanie aberácií.

Charakterizácia najmenej jedného povrchu rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku ako matematických modelov a tým vytvorenie matematických modelov rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku vyjadrujúce aberácie sa výhodne uskutočňuje s použitím senzora čela vlny na meranie celkovej aberácie oka a priamych meraní povrchu rohovky s použitím dobre známych metód topografických meraní, ktoré slúžia na vyjadrenie nepravidelností povrchu rohovky na kvantifikovateľný model, ktorý sa môže použiť pri spôsobe podľa vynálezu. Z týchto dvoch meraní by sa tiež mohla vypočítať aberácia šošoviek kapsulárneho vaku a vyjadriť sa v termínoch aberácie, ako je napríklad lineárna kombinácia polynómov, ktoré predstavujú aberáciu šošoviek kapsulárneho vaku. Aberácia šošoviek kapsulárneho vaku sa stanoví buď s použitím hodnôt aberácií čela vlny celého oka a z týchto odpočítaním hodnôt aberácií čela vlny rohovky alebo alternatívne, modelovaním optického systému nasledujúcim spôsobom - začať s modelom rohovky na základe meraní rohovky a s počiatočným bodom šošoviek kapsulárneho vaku, vypočítať aberácie tohto systému, potom modifikovať tvar šošoviek kapsulárneho vaku, až pokým vypočítané aberácie nie sú dostatočne podobné meraným aberáciám nekorigovaného oka. Merania rohovky sa na tento účel môžu uskutočniť s použitím videokeratografu ORBSCAN®, dostupného od spoločnosti Orbtek, L.L.C, alebo s použitím metód topografie rohovky, ako sú metódy EyeSys® alebo Humphrey Atlas®, ale bez obmedzenia len na tieto metódy. Výhodne sa meria najmenej predný povrch rohovky a predovšetkým výhodne sa merajú obidva povrchy, predný ako aj zadný povrch rohovky, a charakterizujú a vyjadrujú sa v termínoch aberácie, ako lineárna kombinácia polynómov, ktoré predstavujú celkové aberácie rohovky. Podľa jedného významného aspektu predloženého vynálezu, charakterizovanie rohoviek a šošoviek kapsulárneho vaku sa uskutočňuje na zvolenej populácii s cieľom vyjadrenia priemerných aberácií a navrhnutia šošoviek z takýchto priemerných aberácií. Priemerné členy aberácie pre populáciu sa potom môžu vypočítať napríklad ako priemerná lineárna kombinácia polynómov a použiť sa pri metóde navrhovania šošoviek. Tento aspekt zahrňuje výber rozličných relevantných populácií, napríklad vo vekových skupinách, aby sa vygenerovali vhodné priemerné povrchy rohoviek a šošoviek kapsulárneho vaku, ktoré by sa použili tak, aby vyhovovali individuálnym navrhovaným metódam. Pacient týmto získa šošovky, ktoré poskytnú oku podstatne menšie aberácie, v porovnaní s konvenčnými šošovkami, ktoré majú v podstate sférické povrchy.

-8Uvedené merania výhodne tiež zahrňujú meranie refrakčnej účinnosti oka. Účinnosť rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku ako aj axiálnej vzdialenosti oka sa typicky uvažujú pri výbere účinnosti šošoviek pri spôsobe podľa predloženého vynálezu.

Taktiež výhodne, aberácie čela vlny, ktoré sú tu vyjadrené ako lineárna kombinácia polynómov a optický systém zahrňujúci matematický model rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku a modelované vnútroočné korekčné šošovky zabezpečujú, že získané čelo vlny, pri ktorom sa dosiahlo podstatné zníženie aberácií, ako je vyjadrené jedným alebo viacerými takýmito polynómnymi členmi. V oblasti optiky je pre odborníkov skúsených v odbore dostupných niekoľko typov polynómnych členov pre opísanie aberácií. Vhodnými polynómami sú Seidelove alebo Zernikeove polynómy. Podľa predloženého vynálezu sú Zernikeove polynómy predovšetkým výhodné.

Technika použitia Zernikeových členov na opísanie aberácií čela vlny pochádzajúcej z optických povrchov, ktorá sa odchyľuje od toho, aby bola bez aberácií, ,je zahrnutá v doterajšom stave techniky a môže sa použiť napríklad s Hartmann-Shackovým senzorom, ako je uvedené v J. Opt. Soc. Am., 1994, Vol. 11 (7), str. 1949-1957. Je tiež dobre zavedené medzi očnými praktickými lekármi, že rozličné Zernikeove členy označujú rozličné fenomény aberácie vrátane defokusácie, astigmatizmu, kómy a sférickej aberácie, ako aj foriem týchto aberácií vyššieho stupňa. V uskutočnení podľa predloženého vynálezu meranie povrchu rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku vedie k tomu, že tvar povrchu rohovky a tvar šošoviek kapsulárneho vaku sa môže vyjadriť ako lineárne kombinácie Zernikeových polynómov (ako je uvedené v rovnici (1)), kde Z, znamená i-ty Zemikeov člen a aj znamená pridaný koeficient pre tento termín. Zernikeove polynómy sú súborom kompletných ortogonálnych polynómov definovaných na jednotkovej kružnici. Nižšie uvedená tabuľka 1 znázorňuje prvých 15 Zernikeových členov až po štvrtý stupeň a vyznačuje aberácie každsého člena.

Ζ(ρ,θ) = (I) i=1

V rovnici (1), p predstavuje normalizovaný polomer a0 predstavuje azimutálny uhol.

-9Tabuľka 1

3i Zj (ρ,θ)
ai	1	piston
a₂	2pcos Θ	zošikmenie x
a₃	2psin θ	zošikmenie y
a₄	V3(2p²-1)	defokusácia
a₅	<6 (p²sin 20)	astigmatizmus 1. stupňa (45 °)
a₆	<6 (p²cos 20)	astigmatizmus 1. stupňa (0 °)
a₇	<8 (3p³-2p) sin θ	kóma y
a₈	/8 (3p³-2p) cos θ	kóma x
a₉	<8 (p³ sin 3Θ)	trifoil 30 ⁰
aw	/8 (p³ cos 3Θ)	trifoil 0 °
au	<5 (6p⁴-6p²+1)	sférická aberácia
an	<10 (4p⁴-3p²) cos 20	astigmatizmus 2. stupňa (0 °)
an	<10 (4p⁴-3p²) sin 2Θ	astigmatizmus 2. stupňa (45 °)
ai4	<10 (p⁴ cos 40)	tetrafoil 0 ⁰
ai5	<10 (p⁴ sin 40)	tetrafoil 22,5 ⁰

Konvenčná optická korekcia s vnútroočnými šošovkami bude vyhovovať len so štvrtým členom optického systému zahrňujúceho oko s implantovanými šošovkami. Okuliare, kontaktné šošovky a vnútroočné šošovky poskytujúce korekciu pre astigmatizmus môžu ďalej vyhovovať členom päť a šesť a teda podstatne znižovať Zernikeove polynómy priraďované k astigmatizmu.

Spôsob podľa predloženého vynálezu ďalej zahrňuje vypočítanie aberácií, ktoré sú dôsledkom optického systému obsahujúceho uvedené modelované vnútroočné korekčné šošovky a uvedené matematické modely rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku a ich vyjadrenie v lineárnej kombinácii polynómov a stanovenie, či vnútroočné korekčné šošovky poskytujú dostatočné zníženie aberácií. Ak sa zistí, že zníženie aberácií nie je postačujúce, šošovky sa budú znova modelovať, až pokým sa jeden alebo niekoľko z polynómnych členov nezníži v postačujúcej miere. Opätovné modelovanie šošoviek znamená, že najmenej jeden z parametrov navrhovaných konvenčných šošoviek sa zmení. Tieto zahrňujú tvar predného povrchu a/alebo centrálny polomer, tvar zadného povrchu a/alebo centrálny polomer, hrúbku šošovky a jej refrakčný index. Typicky takéto opätovné modelovanie zahrňuje zmenu zakrivenia šošovky a povrchu šošovky tak, že sa odchyľuje od tohto, aby vytvoril dokonalú guľu. Pri navrhovaní šošovky je k dispozícii niekoľko nástrojov, ktoré sa môžu použiť pri metódach navrhovania, ako je napríklad OSLO verzia 5, pozri Program Reference, Chapter 4, Sinclair Optics 1996.

Podľa výhodného spôsobu uskutočnenia, spôsob podľa predloženého vynálezu zahrňuje vyjadrenie tvaru najmenej jedného povrchu rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku ako lineárnych kombinácií Zernikeových polynómov a tým stanovenie čela vlny Zernikeových koeficientov pre rohovku a a šošovky kapsulárneho vaku, t.j. koeficientu pre každý z individuálnych Zernikeových polynómov, ktorý sa zobral do úvahy. Korekčné šošovky sa potom modelujú tak, že optický systém obsahujúci uvedené modelované korekčné šošovky a matematické modely rohovky a Šošoviek kapsulárneho vaku poskytujú čelo vlny, ktoré vykazuje postačujúce zníženie zvolených Zernikeových koeficientov. Tento spôsob sa môže prípadne dopracovať s použitím ďalších krokov výpočtu Zernikeových koeficientov Zernikeových polynómov znázorňujúcich čelo vlny, ktoré je dôsledkom optického systému obsahujúceho modelované vnútroočné korekčné šošovky a matematické modely rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku a stanovenie, či tieto šošovky poskytujú postačujúce zníženie čela vlny Zernikeových koeficientov pre rohovku a šošovky kapsulárneho vaku; a prípadne opätovné modelovanie uvedených šošoviek, až pokým sa nedosiahne postačujúce zníženie uvedených koeficientov. Výhodne sa pri tomto uskutočnení spôsobu podľa predloženého vynálezu uvažujú Zernikeove polynómy až do štvrtého stupňa a cieľom je postačujúce zníženie Zernikeových koeficientov vzťahujúcich sa k termínom sférickej aberácie a/alebo astigmatizmu. Predovšetkým výhodné na postačujúce zníženie 11.-teho Zernikeovho koeficienta čela vlny z optického systému zahrňujúceho matematické modely rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku a uvedené modelované vnútroočné

- 11 korekčné šošovky, tak aby sa dosiahlo, že oko v postačujúcej miere nevykazuje sférickú aberáciu. Alternatívne, spôsob navrhnutia môže tiež zahrňovať zníženie vyšších stupňov aberácií a tým sa snažiť o zníženie Zernikeových koeficientov pre členy vyššieho stupňa aberácie, než ako je štvrtý stupeň.

Pri navrhovaní šošoviek na báze charakterizovania rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku zo zvolenej populácie, sa výhodne povrchy rohovky a šošovky kapsulárneho vaku každého jednotlivca vyjadrujú v Zernikeových polynómoch a stanovia sa Zernikeove koeficienty. Z týchto výsledkov sa vypočítajú priemerné Zernikeove koeficienty a použijú sa pri spôsobe navrhovania, cieľom ktorého je postačujúce zníženie takto zvolených koeficientov. Je potrebné si uvedomiť, že výsledné šošovky, ktoré vzídu zo spôsobu navrhovania na základe priemerných hodnôt z veľkého počtu populácie, majú za cieľ podstatne zlepšiť zrakovú kvalitu všetkých používateľov. Šošovky, ktoré majú celkom eliminovanú aberáciu na základe priemernej hodnoty môžu byť následne menej vhodné a môžu poskytovať niektorým jednotlivcom horšie videnie, než konvenčné šošovky. Z toho dôvodu môže byť vhodné znížiť zvolené Zernikeove koeficienty len do určitého stupňa alebo vopred stanoviť podiel priemernej hodnoty.

V súlade s uvedeným vynálezom, podľa ďalšieho spôsobu navrhovania, charakterizovanie rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku zvolenej populácie a výsledných lineárnych kombinácií polynómov, napríklad Zernikeových polynómov, sa vyjadrenie aberácií rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku každého jednotlivca môže porovnať v termínoch hodnôt koeficientov. Z tohto vyplýva, že vhodná hodnota koeficientov sa zvolí a použije sa pri spôsobe navrhovania vhodných šošoviek podľa predloženého vynálezu. Vo zvolenej populácii, ktorá má aberácie s rovnakým príznakom, takáto hodnota koeficientu môže byť typicky najnižšou hodnotou v rámci zvolenej populácie a šošovky navrhnuté z tejto hodnoty by teda zabezpečovali zlepšenú zrakovú kvalitu pre všetkých jednotlivcov v skupine, v porovnaní s konvenčnými šošovkami.

Podľa ďalšieho uskutočnenia je predložený vynález zameraný na výber vnútroočných šošoviek s refrakčnou účinnosťou, vhodnou na požadovanú optickú korekciu, ktorú pacient potrebuje, z množstva šošoviek, ktoré majú rovnakú účinnosť ale rozdielne aberácie. Zvolený spôsob sa uskutočňuje podobne ako spôsob, ktorý bol opísaný pri spôsobe navrhovania a zahrňuje charakterizovanie najmenej jedného povrchu rohovky a jednej šošovky kapsulárneho vaku s matematickými modelmi, s pomocou ktorých sa vypočítajú aberácie povrchu rohovky a šošovky kapsulárneho vaku. Optický systém zvolených korekčných šošoviek a matematické modely rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku sa potom vyhodnotia tak, aby sa posúdilo, či sa uskutoční postačujúce zníženie aberácií, vypočítaním aberácií čela vlny prichádzajúceho z takéhoto systému. Ak sa zistí, že korekcia nie je postačujúca, zvolia sa nové šošovky, ktoré majú rovnakú účinnosť, ale odlišné aberácie. Matematické modely, ktoré sa tu používajú, sú podobné modelom, ktoré sú opísané vyššie a môžu sa použiť rovnaké spôsoby charakterizovania povrchov rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku.

Výhodne, aberácie stanovené vo výbere sa vyjadria ako lineárne kombinácie Zernikeových polynómov a Zernikeových koeficientov výsledného optického systému obsahujúceho matematické modely rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku a vypočítajú sa zvolené korekčné šošovky. Z týchto hodnôt koeficientov systému sa môže stanoviť, či vnútroočné korekčné šošovky majú dostatočne vyrovnané aberačné členy rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku, ako je opísané pomocou Zernikeových koeficientov optického systému. Ak sa nezistí postačujúce zníženie jednotlivých požadovaných koeficientov, tieto kroky sa môžu iteračne opakovať zvolením nových korekčných šošoviek s rovnakou účinnosťou ale s odlišnými aberáciami, až pokým sa nenájdu šošovky schopné poskytnúť postačujúce zníženie aberácií optického systému. Výhodne sa stanoví najmenej 15 Zernikeových polynómov až do štvrtého stupňa. Ak sa to považuje za postačujúce na korigovanie sférickej aberácie, korigujú sa pre optický systém rohovky a šošoviek kapsulárneho vaku a pre vnútroočné šošovky len členy sférickej aberácie Zernikeových polynómov. Je potrebné si uvedomiť, že vnútroočné korekčné šošovky by sa mali zvoliť tak, že výber týchto členov bude dostatočne malý pre optický systém obsahujúci korekčné šošovky a rohovku a šošovky kapsulárneho vaku. V súlade s predloženým vynálezom, 11.-ty Zernikeov koeficient, au, sa môže v podstate eliminovať alebo byť dostatočne blízky nule. Toto je nevyhnutnou podmienkou na získanie vnútroočných korekčných šošoviek, ktoré dostatočne znižujú sférickú aberáciu oka. Spôsob podľa tohto vynálezu sa môže použiť na korigovanie aj iných typov aberácií, než ako sú sférické aberácie, zohľadnením iných Zernikeových koeficientov rovnakým spôsobom, napríklad tých, ktoré znamenajú astigmatizmus, kómu a aberácie vyššieho stupňa. Aberácie vyššieho stupňa sa môžu korigovať tiež v závislosti od počtu zvolených Zernikeových polynómov, ktoré sú časťou modelovania, pričom v takomto prípade sa korekčné šošovky môžu zvoliť tak, že sú schopné korigovať aberácie vyššieho stupňa, než ako je stupeň štyri.

V súlade s ďalším dôležitým aspektom predloženého vynálezu, spôsob výberu zahrňuje výber korekčných šošoviek z kitu korekčných šošoviek, ktorý obsahuje šošovky so škálou účinnosti a veľké množstvo šošoviek v rámci každej účinnosti, ktoré majú odlišné aberácie. V jednom príklade, korekčné šošovky v rámci každej účinnosti majú predné povrchy s rozličnými asférickými zložkami. Ak prvé korekčné šošovky nevykazujú postačujúce zníženie aberácií, ako je vyjadrené vo vyhovujúcich Zernikeových koeficientoch, potom sa zvolia nové korekčné šošovky s rovnakou účinnosťou ale s odlišným povrchom. Spôsob výberu sa môže, ak je to potrebné, iteračne opakovať, až pokým sa nenájdu najlepšie korekčná šošovky alebo sa vyšetrované členy aberácie znížia pod hodnotu signifikantnej hranice. V praktických podmienkach to znamená, že Zernikeove členy, ktoré získa očný chirurg priamo z vyšetrenia rohovky a šošovky kapsulárneho vaku sa prostredníctvom algoritmu porovnajú so známymi Zernikeovými členmi korekčných šošoviek v kite. Z tohto porovnania sa môže nájsť a implantovať najvhodnejšia korekčná šošovka v kite.

Predložený vynález sa ďalej týka vnútroočnej korekčnej šošovky, ktorá má najmenej jeden asférický povrch schopný transferu čela vlny, ktorá prechádza cez rohovku oka, na čelo vlny, ktoré po prejdení cez korekčnú šošovku prechádza šošovkou kapsulárneho vaku a transferuje na v podstate sférické čelo vlny so stredom v sietnici oka. Výhodne, čelo vlny je v podstate sférické, pokiaľ ide o podmienky aberácie, vyjadrené v rotačné symetrických Zernikeových členoch, až do štvrtého stupňa.

V súlade s predovšetkým výhodným uskutočnením sa predložený vynález týka vnútroočnej korekčnej šošovky, ktorá, keď sa aberácia vypočíta a vyjadrí ako lineárna kombinácia Zernikeových polynómnych členov, má 11.-ty člen štvrtého stupňa so Zernikeovým koeficientom au, s hodnotou, ktorá po implantácii korekčnej šošovky v postačujúcej miere znižuje sférickú aberáciu čela vlny prechádzajúcej cez oko. Podľa jedného aspektu tohto vynálezu sa Zernikeov koeficient au korekčnej šošovky stanoví tak, aby kompenzoval priemernú hodnotu, ktorá je výsledkom postačujúceho počtu stanovení Zernikeovho koeficienta au v rohovke a v šošovkách kapsulárneho vaku. Podľa ďalšieho aspektu sa Zernikeov koeficient au stanoví tak, aby kompenzoval koeficient individuálnej rohovky a šošovky kapsulárneho vaku jedného pacienta. Šošovky sa v súlade s uvedeným môže urobiť na mieru pre každé jednotlivca s vysokou presnosťou.

Šošovky podľa predloženého vynálezu sa môžu vyrábať s použitím konvenčných postupov. V jednom uskutočnení sa vyrábajú z mäkkého, elastického materiálu, ako je napríklad silikón alebo hydrogély. Príklady takýchto materiálov sú uvedené v medzinárodnom patentovom dokumente WO 98/17205. Výroba asférických silikónových šošoviek alebo podobne ohybných šošoviek sa môže uskutočniť v súlade s americkým patentovým dokumentom US č. 6,007,747. Alternatívne sa šošovky podľa predloženého vynálezu môžu vyrobiť z pevnejšieho materiálu, ako je napríklad poly(metyl)metakrylát. Odborník skúsený v odbore môže ľahko nájsť alternatívne materiály a spôsoby výroby, ktoré budú vhodné na použitie pri výrobe aberáciu znižujúcich šošoviek podľa predloženého vynálezu.

V jednom výhodnom uskutočnení tohto vynálezu sa vnútroočná korekčná šošovka prispôsobí tak, aby sa dala implantovať do zadnej komory oka medzi dúhovku a kapsulárny vak. Korekčná šošovka podľa tohto uskutočnenia výhodne pozostáva z centrálne umiestnenej optickej časti schopnej zabezpečiť optickú korekciu a periférne umiestneného podporného prvku schopného udržiavať uvedenú optickú časť v uvedenej centrálnej polohe, pričom uvedená optická časť a uvedený podporný prvok majú spolu konkávny zadný povrch, ktorý je časťou nesférického povrchu, kde prienik medzi uvedeným nesférickým povrchom a akoukoľvek rovinou obsahujúcou optickú os predstavuje dokonalú krivku bez diskontinuít a bodov inflexie. Takáto vnútroočná korekčná šošovka, ktorá však neposkytuje zníženie aberácie podľa predloženého vynálezu, je opísaná vo švédskej patentovej prihláške SE-0000611-4. Táto navrhnutá šošovka je výhodná, pretože je prispôsobená anatómii oka a zabraňuje stresu kryštalickej šošovky.

-15Vďaka tomuto jej designu sa zamedzia alebo sa minimalizujú kontakty medzi prirodzenou šošovkou a dúhovkou.

Spôsob navrhovania tejto výhodnej korekčnej šošovky zahrňuje nasledujúce kroky:

(i) určenie predného polomeru šošovky v kapsulárnom vaku v jej neakomodovanom stave;

(ii) výber zadného centrálneho polomeru korekčnej šošovky, odlišného od polomeru šošovky v kapsulárnom vaku v jej neakomodovanom stave;

(iii) stanovenie celkovej klenby korekčnej šošovky na základe údajov získaných z krokov (i) a (ii);

(iv) zvolenie dokonalej krivky bez bodov inflexie predstavujúcej prienik zadného povrchu a roviny obsahujúcej optickú os tak, aby sa zabezpečil asférický zadný povrch korekčných šošoviek.

V ďalšom uskutočnení podľa predloženého vynálezu sa korekčná šošovka prispôsobí na umiestnenie v prednej komore oka a upevni sa k dúhovke. Výhodou tohto uskutočnenia je to, že korekčná šošovka je upevnená k dúhovke a nebude sa pohybovať a nemá schopnosť rotovať, čo ju robí vhodnejšou pre korekciu nesymetrických aberácií.

Predložený vynález sa tiež týka spôsobu zlepšenia videnia oka. Podľa tohto vynálezu sa vyššie opísaná vnútroočné korekčná šošovka implantuje do oka. Zrak sa môže tiež ďalej zlepšovať poskytnutím okuliarov alebo korekčných šošoviek mimo oka alebo modulovaním rohovky, napríklad pomocou lasera.

Očné šošovky podľa predloženého vynálezu sa môžu vhodne navrhovať a vyrábať predovšetkým na korekciu aberácií spôsobených vplyvom chirurgie rohovky, ako je LASÍC (= laser in situ keratomilensis, laserová keratomilensis in situ) a PRK (= photorefractive keratectomy, fotorefrakčná keratektómia). Rohovka a celé oko sa u pacientov, ktorí podstúpili chirurgiu rohovky, zmerajú ako je uvedené vyššie, a korekčné šošovky sa navrhnú z týchto meraní. Šošovky podľa

-16predloženého vynálezu by sa mohli tiež vhodne navrhovať pre pacientov, ktorí majú defekty rohovky alebo ochorenia rohovky.

Opísané šošovky podľa predloženého vynálezu by sa mohli navrhovať pre buď pre každého jedinca alebo by sa mohli navrhovať pre skupinu ľudí.

Predložený vynález sa tiež týka spôsobu zlepšenia zrakovej kvality oka, pri ktorom sa najskôr na oku uskutoční chirurgický zákrok na rohovke. Rohovka sa potom nechá uzdraviť a následne sa uskutoční analýza čela vlny oka. Ak je potrebné, aby sa aberácie oka znížili, navrhne sa, s použitím vyššie uvedeného opisu, korekčná šošovka prispôsobená pre tohto jednotlivca. Táto korekčná šošovka sa potom implantuje do oka. Sú možné rozličné typy chirurgie rohovky. Dvomi zvyčajne používanými metódami sú LASIK a PRK, ako je uvedené v: Survey of Ophthalmology, 1998, Vol. 43 (2), str. 147-156, od J.J Rowsey a kol. Uvedený spôsob podľa predloženého vynálezu bude predovšetkým využiteľný pri zdokonalení kvality zraku u jednotlivcov, ktorí podstúpili chirurgický zákrok na rohovke, ale majú výrazné zhoršenie zraku, ktoré sa považuje za obťažné na riešenie s použitím konvenčného chirurgického zákroku.

Claims

1. Spôsob navrhnutia vnútroočnej korekčnej šošovky schopnej znižovať aberácie oka po jej implantácii a prispôsobenej na umiestnenie medzi rohovkou a kapsulárnym vakom oka, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje kroky (i) merania aberácie čela vlny nekorigovaného oka s použitím senzora čela vlny;

(ii) merania tvaru najmenej jedného povrchu rohovky v oku s použitím topografu na meranie rohovky ;

(iii) charakterizovania najmenej jedného povrchu rohovky a šošovky umiestnenej v kapsulárnom vaku oka zahrňujúce uvedenú rohovku ako matematické modely;

(iv) vypočítania výsledných aberácií uvedeného povrchu (uvedených povrchov) rohovky a šošovky v uvedenom kapsulárnom vaku s použitím uvedených matematických modelov;

(v) výberu optickej účinnosti vnútroočnej korekčnej šošovky;

(vi) modelovania vnútroočnej korekčnej šošovky takým spôsobom, že čelo vlny prichádzajúce z optického systému pozostávajúceho z uvedenej vnútroočnej korekčnej šošovky a matematické modely uvedenej rohovky a uvedenej šošovky v kapsulárnom vaku poskytnú zníženie aberácií.

2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že uvedený povrch (povrchy) rohovky a uvedená šošovka v kapsulárnom vaku sú charakterizované ¹ I v podmienkach konoidu rotáciou.

3. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že uvedený povrch (povrchy) rohovky a uvedená šošovka v kapsulárnom vaku sú charakterizované v podmienkach polynómov.

4. Spôsob podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že uvedený povrch (povrchy) rohovky a uvedená šošovka v kapsulárnom vaku sú charakterizované v podmienkach lineárnej kombinácie polynómov.

5. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že charakterizovanie šošovky kapsulárneho vaku ako matematického modelu sa uskutočňuje s použitím hodnôt z meraní aberácie čela vlny celého oka a odpočítaním hodnôt z meraní aberácie čela vlny len rohovky.

6. Spôsob podľa nároku 5, vyznačujúci sa tým, že aberácia čela vlny celého oka sa meria s použitím senzora čela vlny a tvar rohovky sa meria s použitím metód topografického merania.

7. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že uvedený optický systém ďalej zahrňuje komplementárne prostriedky na optickú korekciu, ako sú okuliare alebo očná korekčná šošovka.

8. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že stanovenie refrakčnej účinnosti rohovky a šošovky v kapsulárnom vaku a axiálnych očných dĺžok určuje výber optickej účinnosti korekčnej šošovky.

9. Spôsob podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že optický systém zahrňujúci uvedený model rohovky a šošovky v kapsulárnom vaku a modelovanej vnútroočnej korekčnej šošovky poskytuje čelo vlny podstatne znížené, pokiaľ ide o aberácie, ako je vyjadrené najmenej jedným z uvedených polynómov.

10. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že modelovanie vnútroočnej korekčnej šošovky zahrňuje výber predného polomeru a tvaru povrchu šošovky, zadného polomeru a tvaru povrchu šošovky, hrúbky šošovky a refrakčného indexu šošovky.

11. Spôsob podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že sa zvolí asférická zložka predného povrchu, pričom modelová šošovka má vopred určené centrálne polomery, hrúbku šošovky a refrakčný index.

12. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že vnútroočná korekčná šošovka je prispôsobená na implantovanie do zadnej komory oka medzi dúhovkou a kapsulárnym vakom, pričom tento spôsob ďalej zahrňuje kroky (i) určenia predného polomeru šošovky v kapsulárnom vaku v jej neakomodovanom stave;

(ii) výber zadného centrálneho polomeru korekčnej šošovky, odlišnej od šošovky v kapsulárnom vaku v jej neakomodovanom stave;

(iv) zvolenie dokonalej krivky bez bodov inflexie predstavujúcej prienik zadného povrchu a roviny obsahujúcej optickú os tak, aby sa zabezpečil asférický zadný povrch korekčnej šošovky.

13. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že vnútroočná korekčná šošovka je prispôsobená na implantovanie do prednej komory oka a/alebo na upevnenie k dúhovke.

14. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje charakterizovanie predného povrchu rohovky jednotlivca pomocou topografických meraní a vyjadrenie aberácií rohovky ako kombinácie polynómov.

15. Spôsob podľa nároku 14, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje charakterizovanie predného a zadného povrchu rohovky jednotlivca pomocou topografických meraní a vyjadrenie celkových aberácií rohovky ako kombinácie polynómov.

16. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje charakterizovanie povrchov rohovky a prirodzených šošoviek zvolenej populácie a vyjadrenie priemerných aberácií rohovky a prirodzenej šošovky uvedenej populácie ako kombinácií polynómov.

17. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje ďalšie kroky (v) vypočítania aberácií čela vlny prichádzajúceho z uvedeného optického systému;

(vi) určenie, či modelovaná vnútroočná korekčná šošovka poskytuje dostatočné zníženie aberácií čela vlny prichádzajúceho z uvedeného optického systému a prípadne opätovné modelovanie vnútroočnej korekčnej šošovky, až pokým sa nedosiahne postačujúce zníženie.

18. Spôsob podľa nároku 17, vyznačujúci sa tým, že uvedené aberácie sa vyjadria ako lineárna kombinácia polynómov.

19. Spôsob podľa nároku 18, vyznačujúci sa tým, že opätovné modelovanie zahrňuje modifikovanie jedného alebo viacerých parametrov zvolených z predného povrchu a zakrivenia, zadného polomeru a povrchu, hrúbky šošovky a refrakčného indexu korekčnej šošovky.

20. Spôsob podľa nároku 3 alebo 4, vyznačujúci sa tým, že uvedenými polynómmi sú Seidelove alebo Zemikeove polynómy.

21. Spôsob podľa nároku 20, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje kroky (i) vyjadrenia aberácií rohovky a šošovky v kapsulárnom vaku ako lineárnych kombinácií Zernikeových polynómov;

(ii) stanovenia Zernikeových koeficientov, ktoré opisujú tvar rohovky a šošovky kapsulárneho vaku;

(iii) modelovania vnútroočnej korekčnej šošovky tak, že čelo vlny prechádzajúce optickým systémom obsahujúcim uvedenú modelovanú korekčnú šošovku a modely Zernikeových polynómov šošovky kapsulárneho vaku a rohovky poskytujú postačujúce zníženie Zernikeových koeficientov výslednej aberácie čela vlny systému.

22. Spôsob podľa nároku 21, vyznačujúci sa tým, že ďalej zahrňuje kroky (iv) vypočítania Zernikeových koeficientov čela vlny pochádzajúceho z optického systému;

(v) stanovenia, či uvedená vnútroočná korekčná šošovky poskytuje postačujúce zníženie Zernikeových koeficientov; a prípadne opätovného modelovania uvedenej šošovky, pokým sa nedosiahne postačujúce zníženie uvedených koeficientov.

23. Spôsob podľa nároku 22, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje postačujúce zníženie Zernikeových koeficientov týkajúcich sa sférickej aberácie.

24. Spôsob podľa nároku 22, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje postačujúce zníženie Zernikeových koeficientov týkajúcich sa aberácií štvrtého stupňa.

25. Spôsob podľa nároku 23, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje postačujúce zníženie 11.-ho Zernikeovho koeficienta čela vlny z optického systému, tak aby sa dosiahlo oko bez sférickej aberácie.

26. Spôsob podľa nároku 22, vyznačujúci sa tým, že opätovné modelovanie zahrňuje modifikovanie jedného alebo viacerých parametrov zvolených z predného polomeru a tvaru povrchu, zadného polomeru a tvaru povrchu, hrúbky šošovky a refrakčného indexu korekčnej šošovky.

27. Spôsob podľa nároku 26, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje modifikovanie tvaru predného povrchu korekčnej šošovky, až pokým sa nedosiahne postačujúce zníženie aberácií.

28. Spôsob podľa nároku 20, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje modelovanie šošovky tak, že optický systém umožňuje redukciu členov sférickej a cylindrickej aberácie, vyjadrených v Seidelových alebo Zernikeových polynómoch, pre čelo vlny prechádzajúce cez systém.

29. Spôsob podľa nároku 28, vyznačujúci sa tým, že sa dosiahne redukcia aberačných členov vyššieho stupňa.

30. Spôsob podľa nároku 9, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje (i) charakterizovanie povrchov rohovky šošoviek umiestnených vkapsulárnom vo zvolenej populácii a vyjadrenie každej rohovky a každej šošovky kapsulárneho vaku ako lineárnej kombinácie polynómov;

(ii) porovnanie koeficientov polynómov medzi rozličnými pármi jednotlivých rohoviek a šošoviek kapsulárneho vaku;

(iii) výber jednej hodnoty nominálnych koeficientov z jednotlivých rohoviek a šošoviek kapsulárneho vaku;

(iv) modelovanie korekčnej šošovky tak, aby čelo vlny prichádzajúce z optického systému obsahujúceho uvedenú korekčnú šošovku a polynómne modely šošovky v kapsulárnom vaku a rohovky postačujúco znižovali uvedenú hodnotu nominálneho koeficienta.

31. Spôsob podľa nároku 30, vyznačujúci sa tým, že uvedený nominálny koeficient sa vzťahuje na členy Zemikeovej aberácie vyjadrujúcej sférickú aberáciu.

32. Spôsob podľa nároku 30, vyznačujúci sa tým, že uvedená hodnota nominálnych koeficientov je najnižšou v rámci zvolenej populácie.

33. Spôsob výberu vnútroočnej korekčnej šošovky, ktorá je schopná znižovať aberácie oka po jej implantácii, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje kroky (i) charakterizovania najmenej jedného povrchu rohovky a šošovky umiestnenej v kapsulárnom vaku oka, zahrňujúceho uvedenú rohovku ako matematické modely;

(ii) vypočítania výsledných aberácií uvedeného povrchu (povrchov) rohovky a šošovky v uvedenom kapsulárnom vaku s použitím uvedených matematických modelov;

(iii) výberu vnútroočnej korekčnej šošovky, ktorá má vhodnú optickú účinnosť z množstva šošoviek s rovnakou účinnosťou, ale s odlišnými aberáciami;

(iv) určenia, či optický systém zahrňujúci zvolenú korekčnú šošovku a uvedené matematické modely šošovky v kapsulárnom vaku a rohovka postačujúco znižujú aberácie.

34. Spôsob podľa nároku 33, vyznačujúci sa tým, že ďalej zahrňuje kroky (v) vypočítania aberácií čela vlny prichádzajúceho z uvedeného optického systému;

(vi) určenia, či uvedená zvolená vnútroočná korekčná šošovka poskytla postačujúce zníženie aberácií čela vlny prichádzajúceho z uvedeného optického systému; a prípadne opakovania krokov (iii) a (iv) zvolením

-23najmenej jednej novej korekčnej šošovky, ktorá má rovnakú optickú účinnosť, až pokým sa nenájde korekčná šošovka schopná, ktorá je postačujúco znižovať aberácie.

35. Spôsob podľa nároku 33, vyznačujúci sa tým, že uvedený povrch (povrchy) rohovky a uvedená šošovka v kapsulárnom vaku sú charakterizované v podmienkach konoidu rotáciou.

36. Spôsob podľa nároku 33, vyznačujúci sa tým, že uvedený povrch (povrchy) a uvedená šošovka v kapsulárnom vaku sú charakterizované v podmienkach polynómov.

37. Spôsob podľa nároku 36, vyznačujúci sa tým, že uvedený povrch (povrchy) a uvedená šošovka v kapsulárnom vaku sú charakterizované v podmienkach lineárnych kombinácií polynómov.

38. Spôsob podľa nároku 33, vyznačujúci sa tým, že celková aberácia oka sa meria spolu s aberáciou len rohovky, pričom tieto merania poskytujú jednotlivé aberácie rohovky a šošovky kapsulárneho vaku.

39. Spôsob podľa nároku 38, vyznačujúci sa tým, že celková aberácia oka sa meria s použitím senzora čela vlny a aberácia rohovky sa meria s použitím topografických metód merania.

40. Spôsob podľa nároku 33 alebo 34, vyznačujúci sa tým, že uvedený optický systém ďalej obsahuje komplementárne prostriedky na optickú korekciu, ako sú okuliare alebo očná korekčná šošovka.

41. Spôsob podľa nároku 33, vyznačujúci sa tým, že stanovenia refrakčnej účinnosti rohovky a šošovky v kapsulárnom vaku a axiálnej dĺžky oka určujú výber optickej účinnosti korekčnej šošovky.

42. Spôsob podľa nároku 36 alebo 37, vyznačujúci sa tým, že optický systém zahrňujúci uvedené modely rohovky a šošovky v kapsulárnom vaku a zvolenú vnútroočnú korekčnú šošovku, poskytuje čelo vlny s podstatne zníženými aberáciami, ako je vyjadrené najmenej jedným z uvedených polynómov.

43. Spôsob podľa nároku 33, vyznačujúci sa tým, že vnútroočná korekčná šošovka je prispôsobená na implantovanie v zadnej komore oka medzi dúhovkou a kapsulárnym vakom, pričom spôsob ďalej zahrňuje kroky (v) stanovenia predného polomeru šošovky v kapsulárnom vaku v jej neakomodovanom stave;

(vi) výberu zadného centrálneho polomeru korekčnej šošovky odlišného od polomeru šošovky v kapsulárnom vaku v jej neakomodovanom stave;

(vii) určenia celkovej klenby korekčnej šošovky na základe údajov získaných v krokoch (v) a (vi);

(viii) zvolenia dokonalej krivky bez bodov inflexie predstavujúcej prienik zadného povrchu a roviny obsahujúcej optickú os tak, aby sa zabezpečil asférický zadný povrch korekčnej šošovky.

44. Spôsob podľa nároku 33, vyznačujúci sa tým, že vnútroočná korekčná šošovka je prispôsobená na implantovanie do prednej komory oka upevnením k dúhovke.

45. Spôsob podľa nároku 33, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje charakterizovanie predného povrchu rohovky jednotlivca s použitím topografických meraní a vyjadrenie aberácií rohovky ako kombinácie polynómov.

46. Spôsob podľa nároku 45, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje charakterizovanie predného a zadného povrchu rohovky jednotlivca s použitím topografických meraní a vyjadrenie celkovej aberácie rohovky ako kombinácie polynómov.

47. Spôsob podľa nároku 33, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje charakterizovanie povrchov rohovky a šošoviek v kapsulárnych vakoch zvolenej populácie a vyjadrenie priemerných aberácií rohovky a šošovky v kapsulárnom vaku pre uvedenú populáciu ako kombinácií polynómov.

48. Spôsob podľa nároku 42, vyznačujúci sa tým, že uvedenými polynómmi sú Seidelove alebo Zernikeove polynómy.

49. Spôsob podľa nároku 48, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje kroky (i) určenia aberácie čela vlny rohovky a šošovky v kapsulárnom vaku;

(ii) vyjadrenia aberácií rohovky a šošovky v kapsulárnom vaku ako lineárnych kombinácií Zernikeových polynómov;

(iii) výberu vnútroočnej korekčnej šošovky tak, aby čelo vlny prechádzajúce optickým systémom zahrňujúcim uvedenú korekčnú šošovku a modely Zernikeových polynómov rohovky a šošovky v kapsulárnom vaku poskytli postačujúce zníženie Zernikeových koeficientov.

50. Spôsob podľa nároku 49, vyznačujúci sa tým, že ďalej zahrňuje kroky (iv) vypočítania Zernikeových koeficientov čela vlny pochádzajúceho z optického systému;

(v) určenia, či uvedená vnútroočná korekčná šošovka poskytla postačujúce zníženie Zernikeových koeficientov; a prípadne výber novej šošovky, až pokým sa nedosiahne postačujúce zníženie uvedených koeficientov.

51. Spôsob podľa nároku 49 alebo 50, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje stanovenie Zernikeových polynómov až do štvrtého stupňa.

52. Spôsob podľa nároku 51, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje postačujúce zníženie Zernikeových koeficientov vzťahujúcich sa na sférickú aberáciu.

53. Spôsob podľa nároku 52, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje postačujúce zníženie Zernikeových koeficientov nad štvrtý stupeň.

54. Spôsob podľa nároku 52, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje postačujúce zníženie 11.-teho Zernikeovho koeficienta čela vlny prichádzajúceho z optického systému tak, aby sa dosiahlo oko, ktoré je v postačujúcej miere bez sférickej aberácie.

55. Spôsob podľa nároku 45, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje výber vnútroočnej korekčnej šošovky tak, aby optický systém poskytoval redukciu členov sférickej aberácie, ako je vyjadrené vSeidelových alebo Zernikeových polynómoch, v čele vlny prechádzajúcej cez systém.

56. Spôsob podľa nároku 45, vyznačujúci sa tým, že sa uskutočňuje redukcia členov aberácií vyššieho stupňa.

57. Spôsob podľa nároku 33, vyznačujúci sa tým, že je charakterizovaný výberom vnútroočnej korekčnej šošovky z kitu obsahujúceho korekčné šošovky s vhodnou škálou účinnosti a pričom v rámci každej škály účinnosti veľké množstvo šošoviek má odlišné aberácie.

58. Spôsob podľa nároku 57, vyznačujúci sa tým, že uvedenými aberáciami sú sférické aberácie.

59. Spôsob podľa nároku 57, vyznačujúci sa tým, že uvedené korekčné šošovky v rámci každej škály účinnosti majú povrchy s rozličnými asférickými zložkami.

60. Spôsob podľa nároku 59, vyznačujúci sa tým, že uvedenými povrchmi sú predné povrchy.

61. Vnútroočná korekčná šošovka získaná podľa niektorého z nárokov 1 až 60, vyznačujúca sa tým, že je schopná, v kombinácii so šošovkou v kapsulárnom vaku oka, transferu čela vlny prechádzajúceho cez rohovku oka, na v podstate sférické čelo vlny, ktoré má stred na sietnici oka.

62. Vnútroočná korekčná šošovka podľa nároku 61, vyznačujúca sa tým, že je schopná kompenzovania aberácií modelu rohovky a vnútroočnej šošovky v kapsulárnom vaku navrhnutom z vhodnej populácie tak, aby čelo vlny prichádzajúce z optického systému obsahujúceho uvedenú korekčnú šošovku a uvedený model rohovky a šošovky v kapsulárnom vaku poskytlo v podstate znížené aberácie.

63. Vnútroočná korekčná šošovka podľa nároku 62, vyznačujúca sa tým, že uvedený model rohovky a šošovky v kapsulárnom vaku zahrňuje priemerné členy aberácie vypočítané z charakterizovania jednotlivých rohoviek a šošoviek kapsulárneho vaku a ich vyjadrenie v matematických pojmoch tak, aby sa získali členy jednotlivých aberácií.

64. Vnútroočná korekčná šošovka podľa nároku 63, vyznačujúca sa tým, že uvedenými členmi aberácií je lineárna kombinácia Zernikeových polynómov.

65. Vnútroočná korekčná šošovka podľa nároku 64, vyznačujúca sa tým, že je schopná redukovať členy aberácie vyjadrené v Zernikeových polynómoch uvedeného modelu rohovky a šošovky v kapsulárnom vaku, tak, aby čelo vlny prichádzajúce z optického systému pozostávajúceho z uvedenej korekčnej šošovky a uvedeného modelu rohovky a šošovky v kapsulárnom vaku poskytlo v podstate zníženú sférickú aberáciu.

66. Vnútroočná korekčná šošovka podľa nároku 65, vyznačujúca sa tým, že je schopná znižovať 11 .-ty Zernikeov člen štvrtého stupňa.

67. Vnútroočná korekčná šošovka, vyznačujúca sa tým, že obsahuje najmenej jeden asférický povrch, ktorý, ak sa jej aberácie vyjadria ako lineárna kombinácia polynónmych členov, je schopná redukcie v kombinácii so šošovkou v kapsulárnom vaku oka, podobne ako členy aberácie získané v čele vlny prechádzajúcom cez rohovku, čím sa dosiahne, že oko je v podstate v postačujúcej miere bez aberácií.

68. Vnútroočná korekčná šošovka podľa nároku 67, vyznačujúca sa tým, že uvedeným asférickým povrchom je predný povrch šošovky.

69. Vnútroočná korekčná šošovka podľa nároku 67, vyznačujúca sa tým, že uvedeným asférickým povrchom je zadný povrch šošovky.

70. Vnútroočná korekčná šošovka podľa nároku 69, vyznačujúca sa tým, že uvedenými polynómnymi členmi sú Zernikeove polynómy.

71. Vnútroočná korekčná šošovka podľa nároku 70, vyznačujúca sa tým, že je schopná znižovať polynómne členy reprezentujúce sférické aberácie a astigmatizmus.

72. Šošovka podľa nároku 71, vyznačujúca sa tým, že je schopná znižovať 11.-ty člen Zernikeových polynómov štvrtého stupňa.

73. Vnútroočná korekčná šošovka podľa nároku 72, vyznačujúca sa tým, že je vyrobená z mäkkého biologicky kompatibilného materiálu.

74. Vnútroočná korekčná šošovka podľa nároku 73, vyznačujúca sa tým, že je vyrobená zo silikónu.

75. Vnútroočná korekčná šošovka podľa nároku 73, vyznačujúca sa tým, že je vyrobená z hydrogélu.

76. Vnútroočná korekčná šošovka podľa nároku 72, vyznačujúca sa tým, že je vyrobená z pevného biologicky kompatibilného materiálu.

77. Vnútroočná korekčná šošovka podľa nároku 67, prispôsobená na implantovanie do zadnej komory oka medzi dúhovku a kapsulárny vak, vyznačujúca sa tým, že obsahuje centrálne umiestnenú optickú časť schopnú poskytovať optickú korekciu a periférne umiestnený podporný prvok, schopný udržiavať uvedenú optickú časť v uvedenej centrálnej polohe, pričom uvedená optická časť a uvedený podporný prvok majú spolu konkávny zadný povrch, ktorý je časťou nesférického povrchu, kde prienik medzi uvedeným nesférickým povrchom a akoukoľvek rovinou obsahujúcou optickú os predstavuje dokonalú krivku bez diskontinuít a bodov inflexie.

78. Vnútroočná korekčná šošovka podľa nároku 77, vyznačujúca sa tým, že je prispôsobená na implantovanie do prednej komory oka a upevnenie k dúhovke.

79. Spôsob zlepšenia zrakovej kvality oka, vyznačujúci sa tým, že sa implantuje vnútroočná korekčná šošovka podľa nárokov 61 až 78.

80. Spôsob podľa nároku 79, vyznačujúci sa tým, že na ďalšie zlepšenie zrakovej kvality sa mimo oka poskytnú okuliare alebo korekčné šošovky.

81. Spôsob podľa nároku 79, vyznačujúci sa tým, že rohovka pacienta, ktorý dostáva vnútroočnú korekčnú šošovku, sa modifikuje s použitím lasera.

82. Spôsob zlepšenia zrakovej kvality oka, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje kroky uskutočnenia chirurgického zákroku na oku;

ponechania doby na uzdravenie rohovky;

uskutočnenia analýzy čela vlny oka; a

-29navrhnutia korekčnej šošovky podľa niektorého z nárokov 1 až 15, 17 až 29, 33 až 46 a 48 až 60; a implantovania korekčnej šošovky do oka.