SK7692000A3

SK7692000A3 - S-oxide and s,s-dioxide tetrahydrothiopyran phenyloxazolidinones

Info

Publication number: SK7692000A3
Application number: SK769-2000A
Authority: SK
Inventors: Toni-Jo Poel; Joseph P Martin; Michael R Barbachyn
Original assignee: Upjohn Co
Priority date: 1997-12-05
Filing date: 1998-11-23
Publication date: 2001-03-12
Also published as: ATE231859T1; NO20002834L; PL340835A1; EP1036074B1; JP2001525408A; ID21450A; CA2309026A1; DE69811117T2; AU1796899A; DK1036074T3; CN1532535A; TWI239331B; HK1032970A1; NO20002834D0; TW200307673A; AU2002301031B2; EP1254906A1; HUP0100558A3; AU752454B2; NZ504930A

Description

S-oxid a S,S-dioxidtetrahydropyránfenyloxazolidinóny _f 'použT-érie* jroý» kH cLUv-kw , n4e-k Czió^tvi <xz sp^roŕ, s-^λ,λο ^e*»/ir A/, bt c-hKj r* i kr<aotiŕ/'r/ ’-i-γ

Oblasť techniky

Vynález sa týka zlúčenín tetrahydropyrán-N-fenyloxazolidinónov oxidovaných sírou, v ktorých je fenyloxazolidinónová podjednotka spojená s tetrahydropyránovým kruhom väzbou C-C. Vynález sa tiež týka nového spôsobu určenia inhibičnej aktivity oxazolidinónov na ľudskú monoamín oxidázu.

Doterajší stav techniky

Oxazolidinónové antimikrobiálne látky patria do novej triedy syntetických látok so silným antimikrobiálnym účinkom proti celej rade humánnych a veterinárnych patogénov, medzi ktoré je možné zahrnúť gram-pozitívne aeróbne baktérie, napríklad polyrezistentné stafylokoky a streptokoky, gram-negatívne aeróbne baktérie, ako sú H. influenzae a M. catarrahlis, rovnako tak ako anaeróbne organizmy zahrňujúce bakterioidy či druh Clostridium, ďalej organizmy ako sú Mycobacterium tuberculosisi a Mycobacterium avium. Je tiež známe, že oxazolidinóny sú schopné inhibovať monoamín oxidázu (MAO), čo je enzým zabraňujúci akútnemu zvýšeniu krvného tlaku účinkom endogénneho či dietetický podaného amínu tyramínu. Vzhľadom k uvedenému je žiadúce objaviť oxazolidinóny, ktoré disponujú minimálnou inhibičnou aktivitou vzhľadom na MAO a tým zabrániť vedľajším účinkom spôsobeným vzájomnou interakciou liečiv. Súčasne je tu tiež veľký tlak na vývoj vysoko účinnej techniky sledovania inhibičnej aktivity oxazolidinónových antibiotík na MAO.

Medzinárodné publikácia číslo WO 97/09328; USA prihláška v konaní, sériové číslo 08/696 313 opisuje fenyloxazolidinóny viazané C-C väzbou k 4-8 členným heterocyklickým kruhom, ktoré genericky pokrývajú aj zlúčeniny z predkladanej prihlášky.

Medzinárodné publikácia číslo WO 97/30995 opisuje deriváty oxazolidinónov s antibiotickým účinkom.

Ďalšie odkazy ktoré zahrnujú aromatické heterocykly viazané na fenyloxazolidinóny sú európska patentová publikácia číslo 0352 781 A2, medzinárodná publikácia číslo WO 9309103A1 a USA patenty č. 5130316, 5254577 a 4948801.

Ďalšie odkazy všeobecného zamerania predstavujú: Castangoli, Jr. a kol., „Syntesis and Elective Monoamine Oxidáze B-Inhibiting Properties of l-Methyl-l,2,3,6-tetrahydropyrid-4-yl Carbamate Derivatives: Potential Prodrugs of (R)- and (S)-Nordeprenyl“, J. Med. Chem., číslo 39, strana 4756-4761 (1996); Walter Weyler a J.I.Salach, „Purification and Properties of Mitochondrial Monoamine Oxidáze Type A from human Placenta“, J. of Bio. Chem., číslo 260,

-2strana 13199-13207 (1985) (10/25/85); J.I.Salach a Walter Weyler, „Preparation of the flavincontaining Aromatic Amine Oxidáze of Human Placenta and Beef Liver“, Methods enzymol., číslo 142. strana 627-623 (1987); Joseph J.P.Zhou a kol “Direct Continuous Fluórimetric assay for Monoamine Oxidáze Type B“, Analytical Biochemistry, číslo 234, strana 9-12 (1996); Keith F. Tipton a kol.. „Commentary - The Radiochemical Assay for Monoamine Oxidáze Activity Problems and Pitfalls”, Biochemical Pharmacology. ročník 46, číslo 8, strana 1311-1316 (1993).

Podstata vynálezu

Vynález zahrnuje zlúčeninu všeobecného vzorca I

(I) alebo jej farmaceutický prijateľná soľ. kde R| je metyl, etyl, cyklopropyl, alebo dichlórmetyl; R2 a R5 sú buď totožné, alebo rozdielne a sú to buď hydrogén- alebo fluór-. Zlúčenina všeobecného vzorca jedna podľa vynálezu zahrňuje ako cis. tak trans izoméry.

Ďalej vynález zahrňuje zlúčeninu všeobecného vzorca II

(Π) alebo jej farmaceutický prijateľnú soľ. kde R? a R3 boli definované vyššie a R4 je etyl alebo dichlórmetyl.

Ri vo všeobecnom vzorci I je s výhodou metyl nebo etyl.

R4 vo všeobecnom vzorci II je s výhodou etyl.

Výhodné sú tiež zlúčeniny všeobecných vzorcov I a II, ktoré sú monofluórované.

Výhodné zlúčeniny podľa vynálezu:

a) [4(S)-cis]-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-1 -oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyl]metyl]acetamid

b) [4(S)-cis]-(-)-N-[[3-[3-fluóľ-4-(tetrahydro-1 -oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyl]metyl]propiónamid,

c) [4(S)-cis]-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-1 -oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyl]metyl]cyklopiOpánkarboxamid.

d) [4(S)-cis]-2,2-dichlór-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyljmetyljacetamid,

e) (S)-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-1,1 -dioxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyl]metyl]propiónamid,

f) (S)-(-)-2.2-dichlór-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-1,1 -dioxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-

5-oxazolidinyl]metyl]acetamid,

g) [4(S)-trans]-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyl]metyl]propiónamid,

h) [4(S)-trans]-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyl]metyl]cyklopropánkarboxamid, alebo

i) [4(S)-trans]-2,2-dichlór-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo5-oxazolidinyl]metyl]acetamid.

Výhodnejšou zlúčeninou je [4(S)-cis]-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2Htiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5-oxazolidinyl]metyl]acetamid.

Vynález tiež poskytuje metódu stanovenia MAO inhibičnej aktivity oxazolidinónových antibiotík, ktorá zahrňuje nasledujúce kroky:

a) inkubácia oxazolidinónu s monoamín oxidázou v pufri s pH v rozmedzí 7,0 až 7,5;

b) pridanie l-metyl-4-(l-metyl-2-pyryl)-1.2,3,6-tetrahydropyridínu do uvedeného inkubačného roztoku a

c) stanovenie inhibičnej aktivity uvedeného oxazolidinónu na monoamín oxidázovú reakciu.

Vynález opisuje sírou oxidovaný tetrahydrotiopyránfenyloxazolidinón opísaný všeobecným vzorcom I a II, ako bolo definované vyššie. Ako sa spomenulo vyššie, tieto zlúčeniny sú užitočné antimikrobiálne látky, účinné v boji s celou radou ľudských a veterinárnych patogénov. Objavilo sa, že zatiaľ čo oxazolidinóny, ako skupina chemických zlúčenín, sú inhibítory ľudskej monoamín oxidázy A (MAO A) a monoamín oxidázy B (MAO B), zlúčeniny podľa vynálezu majú neočakávane nízku MAO inhibičnú aktivitu. To znamená, že tieto zlúčeniny sú schopné minimalizovať či eliminovať prípadné interakcie liekov, pretože silná inhibícia monoamín

-4oxidázy sa môže prejaviť znížením vymiznutím ďalších látok, vrátane niekoľkých farmaceutík, metabolizovaných za normálnych podmienok touto cestou.

Vynález tiež opisuje novú spektrofotometrickú metódu slúžiacu k stanoveniu schopnosti oxazolidinónu inhibovať ľudskú monoamín oxidázu. MAO A a MAO B sú membránovo viazané flavoproteíny lokalizované na vonkajšej mitochondriálnej membráne. Tieto enzýmy sa líšia špecifitou k substrátu pri katalýze oxidatívnej deaminácie biogénnych a xenobiotických amínov. Z historického hľadiska sa MAO enzýmy stanovovali metódou „end point“ (diskontinuálne) s použitím rádioaktivity. Tieto metódy sa kritizovali predovšetkým pretože chýbal preukaz linearity reakčnej rýchlosti v závislosti od času za bežných reakčných podmienok. Použitie tejto metódy nebolo adekvátne tiež z hľadiska ťažkopádneho skúmania mnohých zlúčenín v krátkom časovom úseku. Metódy zahrňujú násobné postupy spracovania vrátane extrakcie reakčných produktov. Tieto kroky vedú k nepresnostiam vo výsledkoch. Viz: Matthews J. Krueger a kol.,An Examination of the Realiability of the Radiochemical Assay for Monoamine Oxidáze A and B“, Ancilytical Biochemistry, zväzok 214, strana 116 - 123 (1993); Keith F. Tipton a kol., „Commentary - The Radiochemical Assay for Monoamine Oxidáze Activity - Problems and Pitfalls“, Biochemical Pharmacology, svazek 46, číslo 8, strana 1311 - 1316 (1993).

Vynálezom je ďalej spektrofotometrický spôsob, využiteľný k rýchlemu širokému skríningu. Tento spôsob je použiteľný na analýzu MAO a je založený na farebnom produkte oxidácie chromogénneho substrátu l-metyl-4-( 1-metyl-2-pyryl)-1,2,3,6-tetrahydropiridínu. Výsledky spôsobu podľa vynálezu sú ekvivalentné pri použití s MAO-A i MAO-B. Tento spôsob je citlivý, lineárny a nevadí pri ňom slabý zákal vyvolaný prídavkom solubilizovanej a čiastočne purifikovanej MAO A a MAO B. Reakčný produkt je stály počas mnohých hodín a závislosť reakčnej rýchlosti ako od času, tak od koncentrácie enzýmu je lineárny pre obidva enzýmy. Spôsob podľa vynálezu sa úspešne prispôsobil použitiu mikrotitračných dosiek, teda môže poskytnúť informácie o tisícoch testovaných oxazolinidonových zlúčenín v krátkom časovom intervale. Linearita závislosti reakčnej rýchlosti sa dosiahla dokonca pri skríningu na mikrotitračných doskách za bežných reakčných podmienok.

Vzhľadom k tomu, že výskum MAO inhibičnej aktivity oxazolidinónových zlúčenín je primárnou aplikáciou, je možné spôsob podľa vynálezu aplikovať na stanovenie akéhokoľvek inhibítora MAO enzýmov.

Výraz „farmaceutický prijateľné soli“ predstavuje na účely vynálezu, soli použiteľné k dávkovaniu zlúčenín podľa vynálezu a zahrňuje chlorid, bromid, jodid, síran fosforečnan, octan, propiónan, mliečnan. mesylát. jantaran. jablčnan, tartaran, citran, 2-hydroxyetylsulfonan, fumaran a podobne. Soli môžu byť v hydrátovanej forme.

-5Zlúčeniny podľa vynálezu sa môžu pripraviť v súlade s metodikou znázornenou v schémach 1 a II. ktorá je odborníkom v danej oblasti známa. V krátkosti sa jedná o hydrolýzu Nacetyloxazolidinónu 1 hydroxylamínhydrochloridom, ktorou je možné získať napríklad amín 2, ako je uvedené v schéme I. Pôsobením kyslého chloridu alebo anhydridu na amín 2, v prítomnosti zásady, získame N-acetyloxazolidinón 3, kde n je 1 alebo 2 a R je Ri alebo R4, ako bolo definované vyššie. Štruktúru 1, kde n je 2, je možné získať metódami opísanými v Medzinárodnej publikácii číslo WO 97/09328. Štruktúru 1, kde n je 1, je možné pripraviť podľa schémy II.

Zlúčeninu 4 zo schémy II je možné získať metódami opísanými v medzinárodnej publikácii číslo WO 97/09328. Táto zlúčenina sa môže redukovať katalytickou hydrogenáciou za prítomnosti vhodného katalyzátora a rozpúšťadla, za vzniku zodpovedajúcich cis- a transsulfoxidov 6 a 7, ako je naznačené cestou a. Sulfid 5, ktorý sa môže izolovať ako vedľajší produkt redukcie na ceste a, poprípade syntetizovaný redukciou 6 a 7 v systéme zloženom zo sulfónovej kyseliny a jodidu sodného, sa môže alternatívne oxidovať vhodným oxidačným činidlom, napríklad NalCh alebo metachlóroproxybenzoová kyselina, vo vhodnom rozpúšťadle za vzniku 6 a 7, ako je uvedené v ceste b zo schémy II. Zmes izomérov 6 a 7 sa môže rozdeliť chromatografícky.

-6Schéma I

-ΊSchéma II

V-NHAc

Zlúčeniny podľa vynálezu sú užitočné pri liečbe mikrobiálnych infekcií, vrátane oftalmologických infekcií, u človeka a ďalších teplokrvných živočíchov. Môžu používať ako orálne, tak parentálne.

Farmaceutická kompozícia podľa vynálezu sa môže pripraviť kombináciou zlúčenín všeobecných vzorcov 1 a II podľa vynálezu spevným alebo kvapalným farmaceutický prijateľným nosičom, prípadne farmaceutický prijateľným adjuvans a vehikulom, za použitia štandardných a zvyčajných techník. Zloženie pevnej formy zahrňuje prášok, tablety, rozpustné granule, kapsle a čipky. Pevný nosič môže byť aspoň jedna látka, ktorá môže súčasne slúžiť ako

-8rozpúšťadlo. riedidlo, mastivo, k ochuteniu, rozsuspendovaniu, ako spojivo, ako kapsula rozkladajúca či enkapsulačná látka. Medzi inertné pevné nosiče patria uhličitan horečnatý, stearan sodný, talkum, cukor, laktóza, pektín, dextrín, škrob, želatína, celulózové materiály, nízkotuhnúci vosk, kakaové maslo a podobne. Zloženie kvapalnej formy zahrnuje roztoky, suspenzie a emulzie. Príkladom môže byť roztok skladajúci sa zo zlúčenín tohoto vynálezu rozpustených vo vode, systému voda-propylénglykol či voda-polyetylénglykol. obsahujúci prípadne zvyčajné farbivá, ochucovadlá, stabilizátory a zahušťovadlá. S výhodou sa farmaceutická kompozícia vytvorí obvyklými technikami v jednotkovom balení s účinným, alebo primeraným obsahom aktívnych zložiek, to je zlúčenín všeobecných vzorcov I a II podľa vynálezu. Množstvo aktívnych zložiek, ktorými sú zlúčeniny všeobecných vzorcov I a II podľa vynálezu, môže byť vo farmaceutickej kompozícii a teda jednotkovom balení premenlivo a môže byť nastavené v širokom rozmedzí v závislosti na konkrétnom použití, vlastnostiach konkrétnej zlúčeniny a požadované koncentrácii. Všeobecne sa bude množstvo aktívnej zložky pohybovať v rozmedzí od 0,5 do 90 hmotnostných percent.

Z terapeutického hľadiska sa bude farmaceutická kompozícia podávať pri liečení či boji s bakteriálnou infekciou teplokrvných živočíchov orálne, povrchovo, transdermálne či parenterálne v takom množstve, aby sa dosiahla a udržala taká koncentrácia aktívnych zložiek, aby bola z antibakteriálneho hľadiska účinná. Koncentráciou sa tu myslí množstvo, alebo hladina v krvi liečeného živočícha. Všeobecne sa bude toto účinné antibakteriálne množstvo pohybovať v rozmedzí od 0,1 do 100, lepšie od 3,0 do 50 mg/kg telesnej hmotnosti na deň. Je potrebné zdôrazniť, že sa koncentrácia môže meniť podľa potrieb pacienta, rozšírenia liečenej bakteriálnej infekcie a použitej zlúčeniny. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že prvá podaná dávka môže byť vyššia, než uvedené maximum, aby sa rýchlo dosiahlo očakávanej hladiny v krvi. Taktiež môže byť prvá dávka nižšia než je optimálne a v priebehu liečby sa môže denná dávka progresívne zvýšiť podľa potreby v konkrétnej situácii. Pokiaľ je potrebné, je možné dennú dávku rozdeliť do viacerých podávaných dávok, teda dva až štyrikrát denne.

Zlúčeniny všeobecných vzorcov I a II podľa vynálezu sú podávané parenterálne. t.j. injekčné, napríklad intravenóznou injekciou či inou parenterálnou cestou aplikácie. Farmaceutická kompozícia k parenterálnemu podávaniu bude obsahovať farmaceutický prijateľné množstvo zlúčeniny všeobecného vzorca I alebo II vo forme rozpustnej soli (kyslá či bázická soľ), rozpustenej vo farmaceutický prijateľnom kvapalnom nosiči, napríklad vode pre injekcie a pufri zaisťujúci vhodne pufrovaný izotonický roztok majúci napríklad pH 3.5 až 6. Medzi vhodné pufrovacie látky patrí napríklad fosforečnan sodný, uhličitan sodný, citran sodný, N-metylglukozamín. L(+)-lysín a L(+)-arginín. Uvedené látky sú len niektoré reprezentatívne

-9pufrujúce látky. Všeobecne sa zlúčeniny všeobecných vzorcov I a II rozpustia v nosiči v takom množstve, ktoré vytvorí farmaceutický prijateľnú koncentráciu injekčného roztoku, ktorá sa bude pohybovať v rozmedzí od 1 do 400 mg/ml roztoku. Výsledný roztok sa bude podávať v takom množstve, aby sa dosiahlo množstvo, ktoré bude mať vyššie uvedený antibakteriálny účinok. Zlúčeniny všeobecných vzorcov I a II podľa vynálezu sú podávané s výhodou orálne v pevnej či kvapalnej podobe.

Oxazolinidodnonové antimikrobiálne zlúčeniny podľa vynálezu sú užitočné, pretože pôsobia proti celej rade organizmov. Aktivita týchto látok in vitro sa môže určiť štandardnými spôsobmi, kam patrí stanovenie minimálnej koncentrácie schopnej inhibovať (MIC) riedením agaru ako bolo opísané v „Approved Štandard. Method for Dilution Antimicrobial Susceptibility Tests for Bacteria That Grow Aerobically“, tretie vydanie publikované 1993 National Committee for clinical Laboratory Standards, Villanova, Pennsylvania, USA. Tabuľka 1 obsahuje údaje o aktivite zlúčenín podľa vynálezu proti Staphylococcus aureus a H. influenzae.

Kontinuálny spektrofotometrický spôsob stanovenia aktivity MAO je založený na farebnej oxidácii produktov chromogénneho substrátu l-metyl-4-(l-metyl-2-pyryl)-l,2.3,6tetrahydropyridínu. enzýmami MAO. Produkt je stály počas mnohých dní pri izbovej teplote. Konverzia substrátu na produkt oxidácie prebieha kontinuálne od momentu zmiešania enzýmu MAO so substrátom, pričom na začiatku reakcie sa priamo získa krivka začiatočnej rýchlosti reakcie. Sýto žltozelený reakčný produkt má absorbčné maximum pri 421 nm v podobe širokého maxima merateľného od 390 do 440 nm. Reakcia sa môže teda uskutočňovať aj na veľmi málo pokročilom spektrofotometrickom zariadení. Samotný substrát je bezfarebný a samovoľne sa v podmienkach reakcie nepremieňa na produkt. Nevzniká preto žiadne rušivé pozadie.

Stanovenie je tak citlivé, že dovoľuje presné meranie rýchlosti pri veľmi nízkych zmenách koncentrácie substrátu (>1%). Citlivosť reakcie umožňuje meranie pri veľmi nízkych koncentráciách enzýmov MAO a to ako v čistej forme, tak aj tkanivových homogenátov. Stanovenie nie je citlivé voči biologickým materiálom v pozadí, ktoré všetky absorbujú medzi 210 až 350 nm.

Stanovenie vykazuje linearitou reakčnú rýchlosť v širokom koncentračnom rozmedzí enzýmov MAO, substrátu a oxazolidinónov v značnej časti reakčnej krivky pri ľubovolných koncentráciách enzýmu či substrátu. Ako príklad môže slúžiť lineárna odozva stanovenia pri výslednej koncentrácii oxazolidinónov asi od 1 mM do 1 nM, pri akejkoľvek koncentrácii enzýmu, s ktorou je možné dosiahnuť zmeny absorbancie v rozmedzí od 0,0005 do 0,05/min pri 412 nm a pri koncentráciách substrátu od 10 μΜ do 10 mM. Reakčná rýchlosť je tiež lineárna

- ιόν širokých časových intervaloch (do 90 minút) aj pri nízkych koncentráciách enzýmu. Tieto vlastnosti umožňujú vysoko presné stanovenie rýchlosti ako funkcie koncentrácie substrátu, koncentrácie enzýmu alebo koncentrácie oxazolidinónového inhibítora.

Stanovenie sa môže uskutočňovať v pufri, ktorý nemá negatívny vplyv na reakciu a ktorý poskytuje hodnotu pH v rozmedzí od 7,0 do 7,5. Výhodným pufračným roztokom je fosforečnan sodný. Najlepšou hodnotou pH pre reakciu je približne hodnota 7,3. Naviac je najlepšie uskutočňovať stanovenie v teplotnom rozmedzí od 25 do 40 °C.

Príprava chromogénneho substrátu 1 -metyl-4-(l-metyl-2-pyryl)-1,2,3,6-tetrahydropyridín je opísaná v N. Castangoli Jr. a kol., J. Med. Chem., číslo 39, strana 4756-4761 (1996) a odkazoch tam uvedených. Substrát je pripravovaný ako zásobný roztok s koncentráciou 10 až 15 mM v 50 mM fosforečnane sodnom. Tento roztok je uchovaný na ľade, prípadne zmrazený a pri použití je obvykle zriedený v pomere 1:10 - 1:100 roztokom fosforečnanu sodného s koncentráciou 50 mM (pH = 7 až 7,5).

Purifíkacia MAO A z ľudskej placenty je opísaná v N. Castangoli Jr. a kol., J. Med. Chem., číslo 39, strana 4756-4761 (1996) a J. I. Salach a kol., J. of Bio. Chem., číslo 260, strana 13199 (1985). MAO A z ľudskej placenty je takto získaná v podobe koncentrovaného roztoku (5 nmoi.mľ¹). Príprava MAO B z hovädzej pečienky sa purifikuje podľa N. Castangoli Jr. a kol., J. Med. Chem.. číslo 39 a J. I. Salach a kol., Methods Enzymol., číslo 142, strana 627 - 623 (1987). MAO B z hovädzej pečienky je takto získaná v podobe koncentrovaného roztoku (8 nmoi.mľ¹). Pracovné zásobné roztoky enzýmu sú pripravené zriedením východiskových roztokov v pomere 1:50 50 mM fosforečnanom sodným, prípadne ešte 10% glycerolom. Roztok sa uchováva na ľade až do použitia. Poprípade sa môžu zmrazené roztoky MAO enzýmov 800 - 3200 krát zriediť 50 mM fosforečnanom sodným bezprostredne pred použitím. Táto metóda je vhodná pri testovaní veľkého množstva oxazolidinónov.

Oxazolidinóny sú rozpustené v DMSO na výslednú koncentráciu 50 ntM. Sériové riedenie 50 mM zásobného roztoku sa uskutočňuje s použitím DMSO tak, aby vznikli zásobné roztoky s koncentráciou od 20 mM do 0,3125 mM. Tieto zásobné roztoky sú potom zmrazené do doby použitia. Tieto roztoky sa pri použití riedia v pomere 1:100 do výsledného reakčného objemu.

Obvykle sa pred reakciou enzým spolu s oxazolidinónovým inhibítorom predinkubuje asi 15 minút v pufri z fosforečnanu sodného. Reakcie sa štartujú prídavkom substrátu. Začiatočné rýchlosti sa obvykle merajú v časovom intervaly od jednej do šesťdesiatich minút.

Postup funguje dobre pri stanovení inhibičnej aktivity na MAO enzým jedného oxazolidinónového inhibítora v spektrofotometrickej kyvete. Postup sa tiež prispôsobil na

-11 veľkokapacitné použitie na mikrotitračnej doske (t.j. čítačke dosiek s 96, 384 a 1536 jamkami). Stovky stanovení sa môže takto uskutočňovať súčasne. Reakčná zmes má v tomto usporiadaní 250 μΐ a účinná dĺžka svetelnej dráhy je 0,75 cm. Obvykle sa reakčná zmes skladá z 0,05 mM fosforečnanu sodného (pH 7,3), oxazolidinónu s koncentráciou do 500 mM, 1 % DMSO, 80 μΐ substrátu (MAO A), respektíve 200 μΐ substrátu (MAO B) a dostatočného množstva enzýmu, aby sa dosiahla zmena absorbancie od 0,0005 do 0,050 za minútu pri 421 nm. Reakcia sa uskutočňuje pri 37°C. Rýchle dosiahnutie teploty reakcie je možné dosiahnuť preinkubáciou dosky a zásobných roztokov v 37°C. V priebehu reakcie sa zaznamenáva vzrast absorbancie pri 421 nm. Extinkčný koeficient oxidačného produktu reakcie sa rovná 25000 M’'cm'¹ pri 420 nm; pozri N. Castangoli Jr. a kol., J. Med. Chem., číslo 39, strana 4756-4761 (1996). Začiatočné rýchlosti sa stanovujú lineárnou regresiou v závislosti zmeny absorbancie v rozmedzí od 0,06 do 0,12 pri 421 nm od času. Tento rozsah predstavuje asi 5 % úbytok substrátu z reakčnej zmesi. Percento inhibície oxazolidinónu sa vypočíta zo vzťahu:

% inhibície = 100{ l-[rýchlosť(s inhibítorom) - rýchlosť(negatívna kontrola)]/[rýchlosť(pozitívna kontrola) - rýchlosť(negatívna kontrola)]}

Pojem „negatívna kontrola“ predstavuje kompletnú reakčnú zmes s 1 % DMSO bez enzýmu. Pojem „pozitívna kontrola“ predstavuje kompletnú reakčnú zmes s 1 % DMSO bez inhibítora. Výraz „rýchlosť(I)“ predstavuje začiatočnú rýchlosť reakcie v kompletnej reakčnej zmesi. Výraz „rýchlosť (negatívna kontrola)“ predstavuje začiatočnú rýchlosť reakcie za reakčných podmienok negatívnej kontroly. Výraz „rýchlosť (pozitívna kontrola)“ predstavuje začiatočnú rýchlosť reakcie za reakčných podmienok pozitívnej kontroly. V prípade, že sa testuje len jedna inhibičná aktivita oxazolidinónu na aktivitu MAO na mikrotitračnej doske, nachádzajú sa na doske dve pozitívne kontroly a dve negatívne kontroly, z ktorých sa vypočítajú priemerné hodnoty. V prípade, že sa má stanoviť inhibičná konštanta (ki) oxazolidinónového inhibítora. obsahuje každá doska od štyroch do ôsmich jamiek s pozitívnou kontrolou. Každý inhibítor sa testuje pri šiestich až ôsmich koncentráciách. Počíta sa relatívne percento inhibície vzhľadom k neinhibovanej reakcii. Vzhľadom k tomu, že oxazolidinóny sú konkurenčné inhibítory, Ki sa počíta z nasledujúceho vzťahu:

% inhibície = 100[I]/([l] + Ki(l+[S]/Km_(s)));

-12Pozri I. H. Segel, Enzýme Kinetics., číslo 957. strana 105 (1975), Wiley Interscience, New York, New York. V tomto vzťahu predstavuje [S] koncentráciu chromogénneho substrátu; [I] predstavuje koncentráciu oxazolidinónového inhibítora a Km(S) predstavuje disociačnú konštantu substrátu MAO enzýmu. V praxi sa údaje namerajú pri inhibičnom pokuse spracovávajú nelineárnou regresiou, metódou najmenších štvorcov. Ki a jeho štandardná odchýlka sú určené z regresie. Nízka hodnota Ki ukazuje, že inhibítor sa viaže na MAO enzým pevne a je to teda silný inhibítor.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Zlúčenina podľa vynálezu a ich príprava je lepšie zrozumiteľná z nasledujúcich príkladov, ktoré majú len ilustrovať, ale v žiadnom prípade nemajú vynález obmedziť.

Príklad 1

Príprava [4(S)-cis]-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyl]metyl]acetamidu.

Zmes (S)-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(3,6-dihydro-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5-oxazolidinyl]metyl]acetamid-S-oxidu (4,50 g, sa môže pripraviť podľa medzinárodnej publikácie číslo WO 97/09328) a oxidu platiničitého (697 mg) v metanole (164 ml) sa mieša na Parrovom prístroji vo vodíkovej atmosfére pri 275,6 kPa (40 psi) počas 18 hodín. Katalyzátor sa potom odstráni filtráciou cez celit. Filtrát sa zahustí za zníženého tlaku. Zvyšok sa rozdelí chromatografiou na silikagéli (230-400 mesh, 350 g). Elúcia sa uskutočňuje gradientom zmesi metanolu/dichlórmetánu (3/97 - 7/93). Titulná zlúčenina sa získala spojením a koncentráciou frakcii s retenčným faktorom Rf= 0,44 pri TLC (metanol/chloroform = 10/90). Teplota topenia zlúčeniny je 203 °C až 204 0°C.

- 13 Príklad 2

Príprava [4(S)-cis]-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyl]metyl]propiónamidu.

o;

1. krok: Príprava [4(S)-cis]-3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-5aminoetyi-2-oxazolidinónu.

Zmes [4(S)-cis]-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyl]metyl]acetamidu (Príklad 1; 2,50g) a hydroxylamínhydrochloridu (2.36 g) v pyridine (30.6 ml) a etanole (3,4 ml) sa mieša v zaskrutkovanej skúmavke v 100°C počas 22 hodín a ďalej pri teplote okolí d'alších 16 hodin. V tomto intervale sa tiež pridá ďalší hydroxylamínhydrochlorid (944 mg) a pyridín (4 ml). Reakčná zmes sa potom zahustí za zníženého tlaku a rozriedi nasýteným roztokom uhličitanu sodného (100 ml) a soli (50 ml). pH ·.

roztoku je upravené na hodnotu 11 pevným uhličitanom sodným. Roztok sa extrahuje zmesou metanol/dichlórmetán (10/90: 5x100 ml). Spojená organická fáza sa zahustí za zníženého tlaku. Nečistý produkt reakcie sa rozdelí chromatografiou na silikagéli (230 - 400 mesh, 150 g). Elúcia sa uskutočňuje gradientom zmesi metanol/dichlórmetán (6/94 - 10/90). Titulná zlúčenina (teplota topenia 159 - 161 °C) sa získala spojením frakcií z TLC (metanol/chloroform 10 90) s retenčným koeficientom Rf = 0.14.

2. krok: Príprava [4(S)-cis]-(-)-N-[[3-[3-fIuór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2oxo-5-oxazolidinyl]metyl]propiónamidu.

Roztok [4(S)-cis]-3-[3-fluór-4-(tetrahydro-1 -oxido-2H-tiopyran-4-yI)fenyl]-5-aminoetyl-2oxazolidinónu (Príklad 2. Krok 1.; 150 mg), anhydrid kyseliny propiónovej (62 μΐ) a pyridín (75 μ|) v dichlórmetáne sa mieša v atmosfére dusíka počas 66 hodín. V priebehu tohoto intervalu sa pridá další anhydrid kyseliny propiónovej (12 μΐ). Reakčná zmes sa potom zriedi vodou (15 ml) a extrahuje dichlórmetánom (2 x 20 mi). Spojená organická fáza sa premyje soľným roztokom (10 ml. vysuší nad bezvodým síranom sodným a zahustí za zníženého tlaku. Získaný nečistý produkt sa rozdelí chromatografícky na silikagéli (230 - 400 mesh, 35 g). Elúcia sa dosiahne gradientom zmesi metanol/dichlórmetán (3/97 - 5/95). Titulná zlúčenina (teplota topenia je 212 -214 °C) sa získa spojením frakcií z TLC (metanol/chloroform, 10/90) s retenčným faktorom Rf = 0.51 a rekryštalizáciou zo zmesi dichlórmetán/dietyléter.

Príklad 3

Príprava [4(S)-cis]-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2oxo-5-oxayolidinzl]metyl]cyklopropánkarboxamid

Roztok [4(S)-cis]-(-)-3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-5-aniinoetyl-2oxazoiidinónu (Príklad 2, krok 1; 250 mg) a trietylamínu (0,16 ml) v dichlórmetáne (3,1 ml) sa mieša pri teplote 0 °C v dusíkovej atmosfére počas 2 hodín. Reakčná zmes sa potom zriedi dichlórmetánom (25 ml), premyje vodou (10 ml) a roztokom soli (10 ml). Potom sa vysuší nad bezvodým síranom sodným a zahustí za zníženého tlaku. Výsledný nečistý produkt reakcie sa rozdelí za použitia chromatografie na silikagéli (230 - 400 mesh, 40 g). Elúcia sa uskutočňuje zmesou metanol/dichlórmetán (5/95). Spojené a zahustené frakcie z TLC s Rf = 0,65 sa rozotreli so zmesou dichlórmetán/dietyléter (50/50). Filtráciou sa získala titulná zlúčenina, teplota topenia 242 - 243 °C.

Príklad 4

Príprava [4(S)-trans]-2,2-dichlór-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-

2-oxo-5-oxazolidinyl]metyl]acetamidu.

Titulná zlúčenina (teplota topenia 198 - 200 °C) sa získala s použitím všeobecného postupu z príkladu 3 bez zásadných zmien s tým, že dichlóracetylchlorid sa nahradil cyklopropánkarbonylchloridom.

Príklad 5

Príprava (S)-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l,l-dioxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyl]metyl]propiónamidu.

Krok 1: Príprava (S)-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l,l-dioxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-5aminometyl-2-oxazolidinónu.

Titulná zlúčenina (teplota topenia 194 °C) sa získala za použitia všeobecného návodu z príkladu 2, kroku 1.. bez zásadných zmien s tým, že [4(S)-cis]-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro- l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5-oxazolidinyl]metyl]acetamid sa zamenil za (S)-(-)-N[[3-[3-fluór-4-(tetrahydiO-l.l-dioxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5-oxazolidinyl]metyl]acetamid-S,S-dioxid (zlúčenina sa môže získať postupom opísaným v Medzinárodnej publikácii číslo WO 97/09328).

- 16Krok 2:(S)-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l,l-dioxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyl]metyl]propiónamid.

Titulná zlúčenina (teplota topenia 200 - 201 °C) sa získala za použitia všeobecného návodu z príkladu 2. kroku 2., bez zásadných zmien s tým, že [4(S)-cis]-3-[3-fluór-4-(tetrahydro- l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-5-aminoetyl-2-oxazolidinón sa zamenil za (S)-(-)-N-[[3-[3fluór-4-(tetrahydro-1,1 -dioxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-5-aminometyl-2-oxazolidinón (príklad 5, krok 1.).

Príklad 6

Príprava (S)-(-)-2,2-dichlór-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l,l-dioxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2oxo-5 -oxazol idiny 1] mety 1] acetamidu.

Titulná zlúčenina (teplota topenia 136 - 137 °C) je získala chromatografiou v zmesi metanol/chloroform (2/98) hrubého produktu získaného za použitia všeobecného návodu z príkladu 3, bez zásadných zmien s tým, že dichlóracetylchlorid sa zamenil za cyklopropánkarbonylchlorid a [4(S)-cis]-3-[3-fluór-4-(tetrahydro-1 -oxido-2H-tiopyran-4yl )fenyl]-5-aminoetyl-2-oxazolidinónu za (S)-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-1,1 -dioxido-2Htiopyran-4-yl)fenyl]-5-aminometyl-2-oxazolidinón (príklad 5, krok 1).

Príklad 7

Príprava [4(S)-trans]-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyl]metyl]propiónamidu.

Krok 1: Príprava (S)-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyl]metyl]acetamidu.

Pri použití postupu z príkladu l bez zásadných zmien stým, že sa spojili tie frakcie z chromatografie, ktorých retenčný faktor pri TLC (metanol/chloroform 2/98) bol Rf = 0,67 sa získala titulná zlúčenina. Analýza vypočítaná pre C17H21FN2O3S je: C 57,94; H 6,01; N 7,95; S 9,10. Nájdené bolo: C 57,95; H 5,98; N 7,94; S 8,97.

Krok 2: Príprava [4(S)-trans]-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenylJ2 -oxo- 5 -oxazolidinyl] metyl] acetamidu.

Zmes obsahujúca (S)-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyl]metyl]acetamid (Príklad 7, krokl; 2,50 g) v dichlórmetáne (35 ml) sa v dusíkovej atmosfére, pri teplote 4 °C spracovala pomocou MCPBA (2,16 g, >85 % čistoty, <10,64 mmol) v dvoch častiach. Teplota výslednej zmesi sa ekvilibrovala na teplotu okolia a zmes sa miešala 20 hodín. V tomto čase sa pridal ďalší MCPBA (360 mg, >85 % čistoty, <1,77 mmol). Reakčná zmes sa potom zriedila dichlórmetánom (50 ml) a premyla nasýteným vodným roztokom uhličitanu sodného (50 ml). Vodná fáza sa znovu extrahovala do zmesi metanol/dichlórmetán (2x50ml, 5/95) a spojená organická fáza sa premyla nasýteným roztokom soli (25 ml), vysušila nad bezvodým síranom sodným a zahustila pri zníženom tlaku. Hrubý extrakt sa chromatografoval na silikagéli (230 - 400 mesh, 350 g) s elúciou zmesí metanol/dichlórmetán (3,5/96,5 - 5/95) a tie frakcie z TLC, ktorých Rf = 0,42 sa spojili. Tento preparát obsahuje zmes cis a tran sulfoxidových produktov. Následnou purifikáciou na HPLC (kolóna Chiracel OD, elúcia etanolom) a roztrením so zmesou dichlórmetán/dietyléter (50/50) sa získala titulná zlúčenina (teplota topenia 211 - 212 °C).

- 18Krok 3: Príprava [4(S)-trans]-(-)-3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-5aminometyl-2-oxazolidinónu

Pri použití všeobecného postupu z príkladu 2, krok 1 bez závažných zmien s tým. že [4(S)-cis]-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyl]-metyl]acetamid sa zamenil za [4(S)-trans]-(-)-3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5-oxazolidinyl]metyl]acetamid sa získala titulná zlúčenina, teplota topenia 138 - 140°C.

Krok 4: Príprava [4(S)-trans]-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-1 -oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-

2-oxo-5-oxazolidinyl]metyl]propiónamidu.

S použitím všeobecného postupu z príkladu 2, kroku 2 bez závažných zmien s tým. že [4(S)-cis]-3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-5-aminoetyl-2-oxazolidinón sa zamenil za [4(S)-trans]-(-)-3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-5aminometyl-2-oxazolidinónu. Tak sa získala titulná zlúčenina, s teplotou topenia 200 - 202 °C.

Príklad 8

Príprava [4(S)-trans]-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyljmetyljcyklopropánkarboxamidu.

S použitím všeobecného postupu z príkladu 3 bez závažných zmien s tým, že namiesto [4(S)-cis]-(-)-3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-5-aminoetyl-2-oxazolidinónu sa použil [4(S)-trans]-(-)-3-[3-fluór-4-(tetrahydro-1 -oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-5aminoetyl-2-oxazolidinónu. Týmto spôsobom sa získala titulná zlúčenina. Teplota topenia tejto zlúčeniny je 189- 191 °C.

- 19Príklad 9

Príprava [4(S)-trans]-2,2-dichlóro-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-

2-oxo-5-oxazolidinyl]metyl]acetamidu.

Titulná zlúčenina s teplotou topenia 206 - 208 °C, sa získala s použitím všeobecného postupu uvedeného v príklade 3 bez závažných zmien s tým, že namiesto cyklopropánkarbonylchloridu sa použije dichlóracetylchlorid a namiesto [4(S)-cis]-(-)-3-[3fluór-4-(tetrahydro-1 -oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-5-aminoetyl-2-oxazolidinónu sa použil [4(S)-trans]-(-)-3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-5-aminoetyl-2-oxazolidinón.

Príklad 10

Stanovenie inhibičnej aktivity oxazolidinónov na ľudskú MAO-A

Solubilizovanú a prečistenú formu ľudskej MAO-A a substrátu poskytlo laboratórium Dr. Neala Castangoliho mladšieho z katedry chémie, Technickej univerzity vo Virgínii, Blacksburg, Virginia.

Príprava tlmivých roztokov: fosforečnan sodný sa pripravil ako 50 mM zásobný roztok, pH 7.3 pri 37 °C. Príprava testovanej látky: testované látky sa rozpustili vDMSO. Sériovým riedením zásobných roztokov pomocou DMSO sa získali ďalšie zásobné roztoky v rozmedzí koncentrácii od 20 mM do 0,3125 mM. Tieto zásobné roztoky sa zmrazili do doby ich použitia. Tieto roztoky Sa zriedili 1/100 do výslednej reakčnej zmesi v čase uskutočňovania reakcie. 10 mM zásobný roztok chromogénneho substrátu sa pripravil v 50 mM fosfátovom pufri. Tento sa rozdelil na alikvóty a zmrazil do doby použitia.

Enzýmová reakcia - začiatočné rýchlosti sa merali na čítačke mikrotitračných dosiek SPECTRAmax 250 (Molecular Devices Corp., Sunnyvale, CA.). Výsledná reakčná zmes obsahuje 0,05 M fosforečnan sodný (pH 7,3), 80 μΜ substrát, inhibítor s koncentráciou v rozmedzí do 500 μΜ, 1 % DMSO a dostatej enzýmu, aby sa vyvolala zmena absorbancie od 0,0005 do 0.005 za minútu pri vlnovej dĺžke 421 nm. Reakcie sa uskutočňovali pri 37 °C. V priebehu reakcie sa zaznamenával vzrast absorbancie pri 421 nm. Inhibítory sa preinkubovali s MAO-A v reakčnej zmesi počas 15 minút pred naštartovaním reakcie. Hodnoty Ki sa stanovili z počiatočných rýchlostí s použitím vyššie uvedeného vzťahu.

Výsledky sú uvedené v tabuľke 1.

-20TABUĽKA 1

In vitro aktivity proti S. aureus UC® číslo 9213 a gram-negatívnej baktérie H. influenzae 30063 a inhibičné údaje ľudskej MAO A

Číslo vzorku	MIC (pg/ml) S. aureus (UC 9213)	MIC (pg/ml) H. influenzae 30063	Kz (μΜ)
1	4	8	648
	8	16	>3000
3	8	16	734
4	2	8	2570
5	4	8	3000
6	2	2	>3000
7	4	4	905
8	8	16	>3000
9	1	2	396

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Zlúčenina všeobecného vzorca I (I) kde Ri je

a) metyl

b) etyl

c) cyklopropyl nebo

d) dichlórmetyl;

R2 a R3 sú rovnaké, rozdielne a sú to

a) vodík alebo

b) fluór;

alebo jej farmaceutický prijateľné soli.
2. Zlúčenina podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že R] je metyl.
3. Zlúčenina podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že R2 je fluór; Raje vodík.
4. Zlúčenina všeobecného vzorca I podľa nároku 1 (D
5. Zlúčenina všeobecného vzorca I podľa nároku 1
6. Zlúčenina podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že je to

a. [4(S)-cis]-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyljmetyljacetamid

b. [4(S)-cis]-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyljmetyljpropiónamid,

c. [4(S)-cis]-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyl]metyl]cyklopropánkarboxamid,

d. [4(S)-cis]-2,2-dichlóro-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2oxo-5-oxazolidinyl]metyl]acetamid,

e. [4(S)-trans]-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyljmetyljpropiónamid,

f. [4(S)-trans]-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyljmetyljcyklopropánkarboxamid nebo

g. [4(S)-trans]-2,2-dichlóro-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l-oxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2oxo-5-oxazolidinyl]metyl]acetamid.
7. Zlúčenina všeobecného vzorca II kde

R? a R; sú rovnaké alebo rozdielne a sú to

a) vodík

b) fluór;

R4je

a) etyl nebo

b) dichlórmetyl;

alebo jej farmaceutický prijateľné soli.
8. Zlúčenina podľa nároku 7, vyznačujúca sa tým, že R? je fluór; R3 je vodík.
9. Zlúčenina podľa nároku 7, vyznačujúca sa tým, že sú to

a. (S)-(-)-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-1,1 -dioxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2-oxo-5oxazolidinyljmetyljpropiónamid alebo

b. (S)-(-)-2,2-dichlóro-N-[[3-[3-fluór-4-(tetrahydro-l,l-dioxido-2H-tiopyran-4-yl)fenyl]-2oxo-5-oxazolidinyl]metyl]acetamid.
10. Použitie zlúčeniny všeobecného vzorca I, alebo jej farmaceutický prijateľných solí, na prípravu liekov proti mikrobiálnym infekciám pacientov, zahrnujúce podávanie účinného množstva zlúčeniny všeobecného vzorca I podľa nároku 1, pacientovi ktorý to potrebuje.
11. Použitie zlúčeniny všeobecného vzorca II, alebo jej farmaceutický prijateľných solí, na prípravu liekov proti mikrobiálnym infekciám pacientov, zahrnujúce podávanie účinného množstva zlúčeniny všeobecného vzorca II podľa nároku 7, pacientovi ktorý to potrebuje.
12. Požitie podľa nároku 10, kde sa zlúčenina všeobecného vzorca I podáva orálne, parenterálne, transdermálne alebo topicky vo farmaceutickej kompozícii.
13. Použitie podľa nároku 11, kde sa zlúčenina všeobecného vzorca II podáva orálne, parenterálne, transdermálne alebo topicky vo farmaceutické kompozícii.
14. Použitie podľa nároku 10, kde sa zlúčenina všeobecného vzorca I podáva v dávke asi od 0,1 do 100 mg/kg telesnej hmotnosti na deň.
15. Použitie podľa nároku 11, kde sa zlúčenina všeobecného vzorca II podáva v dávke asi od 0.1 do 100 mg/kg telesnej hmotnosti na deň.
16. Spôsob stanovovania zlúčenín, ktoré môžu vykazovať inhibičnú aktivitu monoamín oxidázy zahrňujúci kroky:

a) inkubáciu potenciálneho inhibítora s monoamín oxidázou v tlmivom roztoku, kde pH je asi od 7,0 do 7,5;

b) pridanie 1 -metyl-4-( 1 -metyl-2-pyryl)-1,2,3,6-tetrahydropyridínu do inkubačného roztoku; a

c) stanovenie inhibičnej aktivity oxazolidinónu na monoamín oxidázu.
17. Spôsob podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že inhibítorom je oxazolidinónové antibiotikum.
18. Spôsob podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že tlmivým roztokom je roztok fosforečnanu.
19. Spôsob podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že pH tlmivého roztoku leží okolo hodnoty 7,3.
20. Spôsob podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že sa čas inkubácie pohybuje okolo 15 minút.
21. Spôsob podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že monoamín oxidázu predstavuje monoamín oxidáza A.
22. Spôsob podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že monoamín oxidázu predstavuje monoamín oxidáza B.
23. Spôsob podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým. že oxazolidinón sa nachádza v konečnej koncentrácii od 1 mM do 1 nM.
24. Spôsob podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že enzým monoamín oxidáza je schopný vyvolať zmenu absorbancie v rozmedzí 0,0005 - 0,05/min pri 421 nm.
25. Spôsob podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým. že sa substrát nachádza v koncentrácii 50 μΜ až 500 μΜ.
26. Spôsob podľa nároku 16, vyznačujúci sa tým, že sa vyhodnotenie uskutočňuje na spektrofotometri.
27. Spôsob podľa nároku 16. vyznačujúci sa tým. že sa vyhodnotenie uskutočňuje na čítačke mikrotitračných dosiek.