SK75897A3 - Method for the fertilization of soil for cultivated plants - Google Patents
Method for the fertilization of soil for cultivated plants Download PDFInfo
- Publication number
- SK75897A3 SK75897A3 SK758-97A SK75897A SK75897A3 SK 75897 A3 SK75897 A3 SK 75897A3 SK 75897 A SK75897 A SK 75897A SK 75897 A3 SK75897 A3 SK 75897A3
- Authority
- SK
- Slovakia
- Prior art keywords
- area
- fertilizer
- fertilization
- growth
- plants
- Prior art date
Links
- 230000004720 fertilization Effects 0.000 title claims abstract description 80
- 238000000034 method Methods 0.000 title claims abstract description 33
- 239000002689 soil Substances 0.000 title claims abstract description 18
- 239000003337 fertilizer Substances 0.000 claims abstract description 64
- 230000012010 growth Effects 0.000 claims abstract description 32
- 238000009331 sowing Methods 0.000 claims abstract description 14
- 239000000618 nitrogen fertilizer Substances 0.000 claims abstract description 13
- IJGRMHOSHXDMSA-UHFFFAOYSA-N Atomic nitrogen Chemical compound N#N IJGRMHOSHXDMSA-UHFFFAOYSA-N 0.000 claims description 83
- 229910052757 nitrogen Inorganic materials 0.000 claims description 42
- 229930002875 chlorophyll Natural products 0.000 claims description 16
- 235000019804 chlorophyll Nutrition 0.000 claims description 16
- ATNHDLDRLWWWCB-AENOIHSZSA-M chlorophyll a Chemical compound C1([C@@H](C(=O)OC)C(=O)C2=C3C)=C2N2C3=CC(C(CC)=C3C)=[N+]4C3=CC3=C(C=C)C(C)=C5N3[Mg-2]42[N+]2=C1[C@@H](CCC(=O)OC\C=C(/C)CCC[C@H](C)CCC[C@H](C)CCCC(C)C)[C@H](C)C2=C5 ATNHDLDRLWWWCB-AENOIHSZSA-M 0.000 claims description 16
- 238000004519 manufacturing process Methods 0.000 claims description 8
- 235000015097 nutrients Nutrition 0.000 claims description 5
- 230000000270 postfertilization Effects 0.000 claims description 5
- 230000008635 plant growth Effects 0.000 claims description 3
- 235000003715 nutritional status Nutrition 0.000 claims description 2
- 230000010152 pollination Effects 0.000 claims 1
- 241000196324 Embryophyta Species 0.000 description 30
- 235000013339 cereals Nutrition 0.000 description 20
- 230000000875 corresponding effect Effects 0.000 description 12
- 238000005259 measurement Methods 0.000 description 12
- XLYOFNOQVPJJNP-UHFFFAOYSA-N water Substances O XLYOFNOQVPJJNP-UHFFFAOYSA-N 0.000 description 10
- 238000003306 harvesting Methods 0.000 description 6
- 235000013305 food Nutrition 0.000 description 4
- 239000010902 straw Substances 0.000 description 4
- 230000007774 longterm Effects 0.000 description 3
- 235000007319 Avena orientalis Nutrition 0.000 description 2
- 244000075850 Avena orientalis Species 0.000 description 2
- 240000005979 Hordeum vulgare Species 0.000 description 2
- 235000007340 Hordeum vulgare Nutrition 0.000 description 2
- QJGQUHMNIGDVPM-UHFFFAOYSA-N nitrogen group Chemical group [N] QJGQUHMNIGDVPM-UHFFFAOYSA-N 0.000 description 2
- 239000002994 raw material Substances 0.000 description 2
- 238000012360 testing method Methods 0.000 description 2
- 239000002028 Biomass Substances 0.000 description 1
- 240000002791 Brassica napus Species 0.000 description 1
- 235000004977 Brassica sinapistrum Nutrition 0.000 description 1
- 240000007594 Oryza sativa Species 0.000 description 1
- 235000007164 Oryza sativa Nutrition 0.000 description 1
- 241000209056 Secale Species 0.000 description 1
- 235000007238 Secale cereale Nutrition 0.000 description 1
- 241000209140 Triticum Species 0.000 description 1
- 235000021307 Triticum Nutrition 0.000 description 1
- 240000008042 Zea mays Species 0.000 description 1
- 235000005824 Zea mays ssp. parviglumis Nutrition 0.000 description 1
- 235000002017 Zea mays subsp mays Nutrition 0.000 description 1
- 238000012271 agricultural production Methods 0.000 description 1
- 238000013459 approach Methods 0.000 description 1
- 239000007864 aqueous solution Substances 0.000 description 1
- 238000004364 calculation method Methods 0.000 description 1
- 238000011109 contamination Methods 0.000 description 1
- 235000005822 corn Nutrition 0.000 description 1
- 230000002596 correlated effect Effects 0.000 description 1
- 244000038559 crop plants Species 0.000 description 1
- 238000011161 development Methods 0.000 description 1
- 230000002349 favourable effect Effects 0.000 description 1
- 238000007429 general method Methods 0.000 description 1
- 229910052500 inorganic mineral Inorganic materials 0.000 description 1
- 230000010354 integration Effects 0.000 description 1
- 239000000463 material Substances 0.000 description 1
- 239000011707 mineral Substances 0.000 description 1
- 150000002829 nitrogen Chemical class 0.000 description 1
- 238000012545 processing Methods 0.000 description 1
- 238000011160 research Methods 0.000 description 1
- 235000009566 rice Nutrition 0.000 description 1
- 230000005070 ripening Effects 0.000 description 1
- 239000007921 spray Substances 0.000 description 1
- 238000005507 spraying Methods 0.000 description 1
- 238000003860 storage Methods 0.000 description 1
- 238000005303 weighing Methods 0.000 description 1
Classifications
-
- A—HUMAN NECESSITIES
- A01—AGRICULTURE; FORESTRY; ANIMAL HUSBANDRY; HUNTING; TRAPPING; FISHING
- A01C—PLANTING; SOWING; FERTILISING
- A01C21/00—Methods of fertilising, sowing or planting
- A01C21/007—Determining fertilization requirements
Landscapes
- Life Sciences & Earth Sciences (AREA)
- Soil Sciences (AREA)
- Environmental Sciences (AREA)
- Fertilizers (AREA)
- Fertilizing (AREA)
- Cultivation Of Plants (AREA)
- Agricultural Chemicals And Associated Chemicals (AREA)
Description
Spôsob hnojenia pôdy pre pestované rastliny
Oblasť techniky
Tento vynález sa týka spôsobu hnojenia pôdy pre pestované rastliny, pri ktorom sa dusíkaté hnojivo aplikuje na pestovateľskú plochu súčasne so sejbou pestovaných rastlín a vo vegetačnom období sa aplikuje ďalšie hnojivo.
Doterajší stav techniky
Tento vynález sa zvlášť týka dusíkatého hnojenia, ktoré sa vykonáva v súvislosti s pestovaním obilnín, aj keď sa táto metóda môže taktiež použiť v súvislosti s hnojením pôdy pre iné rastliny s príslušne zmenenými množstvami hnojiva. V tomto kontexte sa ako „obilniny“ označujú známe obilniny ako je pšenica, jačmeň, ovos, raž, repka, repka poľná, kukurica, ryža atď. Ako „iné rastliny“ sa označujú iné úžitkové rastliny pestované na poliach a príslušných pestovateľských plochách. V tejto prihláške 1 kg dusíkatého hnojiva konkrétne znamená množstvo hnojiva, ktoré obsahuje 1 kg dusíka.
V poľnohospodárskej výrobe by sa pôda mala v zásade hnojiť dusíkom v takých množstvách, ktoré zodpovedajú množstvu dusíka odobratého z pôdy pri zbere úrody. Odporúčania na hnojenie sú založené na dlhodobých priemerných výnosoch, ktoré sa získajú z rozsiahleho skúšobného materiálu. Tieto odporúčania neberú do úvahy skutočnosť, že sú veľké rozdiely medzi vegetačnými obdobiami, čo ovplyvňuje výnosy úrody. Zásobovanie vodou je často jedným z činiteľov obmedzujúcim rast a keď je zásobovanie vodou slabé, potom výnos z hektára klesá pod dlhodobý priemer. Naviac pretože je Fínsko na severnom okraji pestovateľskej oblasti, z času na čas sú neúrodné roky, napr. kvôli chladnému počasiu, v ktorých úroda býva značne nižšia ako dlhodobý priemer. Aj v iných krajinách sa hektárové výnosy podobne menia vplyvom zmien v podmienkach pestovania, na prvom mieste kvôli poveternostným podmienkam.
Podľa odporúčaní na hnojenie pre Fínsko je priemerné množstvo dusíkatého hnojiva, ktoré sa má aplikovať na pestovateľskú plochu v minerálnej pôde, 90 - 110 kg/ha. Ak množstvo použitého hnojiva je 110 kg/ha, výnos by mal byť viac než 5 000 kg/ha, aby. množstvo dusíka odstráneného z pôdy s úrodou zodpovedalo množstvu dusíka aplikovaného na pestovateľskej ploche súčasne so sejbou. Veľmi často však, napr. pri nedostatočnom zásobovaní vodou, klesnú hektárové výnosy aj pod 3 000 kg/ha. V tomto prípade ostáva veľká prebytočná dávka dusíka v pôde a tento dusík sa môže ľahko z pôdy vyplaviť, denitrifikovať alebo môže zreagovať s pôdou, pričom vznikne forma nevyužiteľná rastlinami. Priemerné úrody vo Fínsku v posledných rokoch boli málo nad 3 000 kg/ha. Z dlhodobého hľadiska boli preto polia prehnojené. Tiež v iných krajinách sú veľké rozdiely vo výnosoch v závislosti od počasia a ďalších podmienok, ktoré prevažujú v každej krajine, a od ich zmien. Problém spôsobený prehnojením sa teda vyskytuje aj v iných krajinách, zvlášť v prípade neočakávaných zmien poveternostných podmienok a v prípade sucha.
Hnojivo, ktoré sa nechá nevyužité kvôli prehnojeniu, t. j. výrobné náklady zodpovedajúce nadbytočnému množstvu hnojiva, neprináša pri pestovaní žiadny zisk. Okrem toho sa prebytok dusíka vymýva hlavne do vodných systémov, čo vedie k významnému zvýšeniu obsahu dusíka vo vodných systémoch a tým k ich znečisteniu. Naviac v tomto prípade priemyselné odvetvia na výrobu suchého krmiva a potravín nemôžu dostať surovinu s kvalitou zodpovedajúcou cieľovej kvalite.
Predmetom tohto vynálezu je odstrániť vyššie uvedené nedostatky.
Predmetom vynálezu je teda vyvinúť metódy hnojenia pôdy pre pestované rastliny takým spôsobom, že pestovateľ dosiahne vyšší zisk pri vynaložených výrobných nákladoch na hnojenie a množstvo hnojiva vymytého do vodných systémov a ich znečistenie sa podstatne zníži.
v
Špecifickým predmetom vynálezu je vyvinúť metódy hnojenia tak, že hnojenie uskutočnené súčasne so sejbou by malo lepšie zodpovedať realistickým odhadom úrody na základe priemerných hektárových úrod dosiahnutých v minulých rokoch. Ďalším predmetom vynálezu je vyvinúť, metódy na hnojenie pôdy pre pestované rastliny takým spôsobom, že množstvo hnojiva aplikovaného na pestovateľskú plochu by malo lepšie korelovať aj s možnými väčšími výnosmi.
Podstata vynálezu v
Co sa týka charakteristických stránok vynálezu, pozri patentové nároky.
Vynález je založený na rozsiahlych výskumoch, v priebehu ktorých sa neočakávane zistilo, že rast a/alebo stav dusíkatých živín pestovaných rastlín, t. j. potreba dusíkatého hnojenia a využitie hnojiva rastlinami sa môže merať v priebehu vegetačného obdobia a na základe výsledkov merania sa môže vykonať dodatočné prihnojenie, ak je to potrebné. Metóda je konkrétne zložená na meraní rastu a/alebo stavu dusíkatých živín, t. j. napríklad koncentrácie chlorofylu, v pestovaných rastlinách počas určitého časového obdobia od začiatku vegetačného obdobia, keď sa použije množstvo hnojiva zodpovedajúce základnému výnosu menšiemu ako je maximálny miestny výnos, a na podobnom meraní rastu pestovaných rastlín v rovnakých pestovateľských podmienkach na ploche s dodatočným prihnojením, napr. na prehnojenej ploche (napr. obmedzená časť pestovateľskej plochy), kde sa pridala nadbytočná dávka hnojiva, takže rastliny v tomto ohraničenom hnojivovom okne môžu prijímať toľko dusíka, koľko sú schopné prijať a za existujúcich podmienok využiť; množstvo dusíkatého hnojiva pridaného na hnojivovom okne môže byť napr. o 30 - 50 % väčšie ako je množstvo použité na zvyšnej pestovateľskej ploche. Zvlášť výhodným prístupom je stanovenie koncentrácie chlorofylu v listoch rastliny na hnojivovom okne a mimo neho; zistilo sa, že koncentrácia chlorofylu celkom dobre koreluje s množstvom dusíka, ktorý sa nachádza v listoch rastlín, a tak koncentrácia chlorofylu v hnojivovom okne a mimo neho poskytuje pomerne presný údaj o množstve dusíkatého hnojiva využitého rastlinami a tým aj o množstve dusíka potrebného na obhospodarovanú plochu. Z merania porastu rastlín na pestovateľskej ploche v porovnaní s porastom na ploche s dodatočným prihnojením je tak možné určiť, či rastliny na pestovateľskej ploche trpia nedostatočným hnojením, a ak je to tak, možno to upraviť celkovým dodatočným prihnojením pestovateľskej plochy, ak porast na mimoriadne hnojenej ploche významne prevyšuje porast na pestovateľskej ploche.
Porast na danej ploche sa môže kvantitatívne merať metódami známymi v odbore, napr. vážením porastu na jednotku plochy, ktorý sa vyskytuje na príslušnej ploche, napr. množstva nadzemného porastu, t. j. fytomasy alebo, ak sa to požaduje, úplného porastu, t.j. biomasy (zahrňujúcej nadzemné časti a korene).
Rast na pestovateľskej ploche možno teda sledovať meraním stavu dusíkatých živín rastlín, napr. stanovením koncentrácie chlorofylu v rastlinách na pestovateľskej ploche so základným hnojením a na ploche s dodatočným hnojením. Dodatočné prihnojenie sa vykoná vtedy, keď porast a/alebo množstvo dusíka, napr. koncentrácia chlorofylu v rastlinách, sú podstatne, napr. o viac než 10 %, výhodne o viac než 20 %, väčšie ako na pestovateľskej ploche bez dodatočného hnojenia.
V súvislosti s týmito výskumami sa navrhla metóda na predvídanie výnosov v určitom čase vo vegetačnom období, takže je možné už počas vegetačného obdobia pomerne presne určiť perspektívny výnos a dodatočné prihnojenie, ktoré sa požaduje na základe predpovede a/alebo porastu, ktorý sa už v priebehu vegetačného obdobia vytvoril.
Novou stránkou v tejto metóde je hlavne princíp merania rastu na ploche so základným hnojením počas vegetačného obdobia a porovnanie s nameraným rastom, ktorý sa dosiahol na prehnojenej ploche a určenie potreby dodatočného prihnojenia na základe týchto meraní. Ďalšou novou stránkou v tejto metóde je, že stav dusíkatých živín a/alebo stav chlorofylu pestovaných rastlín sa stanoví v priebehu vegetačného obdobia na ploche so základným hnojením, a to, že sa na tomto základe určí potreba dodatočného prihnojenia. Ďalšou novou stránkou tejto metódy je, že na určenie množstva požadovaného dodatočného prihnojenia, sa skombinuje perspektívna úroda, t. j. predpoveď úrody, a množstvo dusíka prítomné v rastlinách merané počas vegetačného obdobia s množstvom použitého hnojiva.
Podľa tohto vynálezu sa základné množstvo hnojiva zodpovedajúce základnému výnosu menšiemu ako maximálny výnos aplikuje na pestovateľskú plochu súčasne so sejbou. Na obmedzenej časti pestovateľskej plochy, napr. na tzv. hnojivovom okne sa apEkuje dodatočné množstvo hnojiva. Neskôr v priebehu vegetačného obdobia sa stanoví veľkosť porastu, ktorý sa nachádza na ploche so základným hnojením a na ploche s dodatočným prihnojením a tieto hodnoty sa navzájom porovnajú a na základe tohto porovnania a základného hnojenia na pestovateľskej ploche sa určí potreba dodatočného prihnojenia. Namiesto stanovenia porastu na pestovateľskej ploche je možné stanoviť množstvá dusíka a/alebo chlorofylu namerané v pestovaných rastlinách na ploche so základným hnojením a na mimoriadne hnojenej ploche; potreba dodatočného prihnojenia sa môže určiť na základe týchto meraní, ako je uvedené vyššie.
Predpokladaný výnos sa môže odhadnúť po sejbe na základe fytomasy a sumy tepla naakumulovaného počas vegetačného obdobia medzi časom sejby a časom merania, čo je založené napr. na známom fakte, že suma tepla až po dozretie úrody je asi 1 000° vo Fínsku a napr. asi 1 300° v strednej Európe; suma tepla sa počíta ako súčet stredných hodnôt teplôt odčítaných o ôsmej, štrnástej a dvadsiatej hodine, meraných v stupňoch Celzia a znížený o 5 °C, každý deň v období počítania. Predpoklad úrody sa teda môže odhadnúť na základe fytomasy, sumy tepla a odhadnutej alebo štatisticky vypočítanej sumy tepla pre zvyšok vegetačného obdobia. Treba si všimnúť, že číselná hodnota sumy tepla pre plochu, na ktorú sa metóda používa, nemá sama o sebe žiadny význam, inými slovami, suma tepla pre plochu môže byť napr. 1 000°, ako je vo Fínsku, alebo. 1 300°, ako je v strednej Európe, alebo nejaká iná číselná hodnota. Suma tepla sa môže použiť na pripravenie predpovede úrody v priebehu vegetačného obdobia a táto predpoveď úrody sa môže použiť na odhadnutie potreby dodatočného prihnojenia, aby sa dosiahla úroda v súlade s predpoveďou úrody.
Dodatočné prihnojenie sa môže vykonať akoukoľvek metódou známou v odbore, napr. aplikáciou hnojiva vo forme bežného granulovaného dusíkatého hnojiva, ako vodný roztok dávkovaný na listy rastlín súčasne s ničením buriny alebo s iným postrekom porastu, alebo vo všeobecnosti akoukoľvek metódou známou v odbore. Dodatočné hnojenie sa môže vykonať jednofázovo alebo vo viacerých fázach.
Množstvo dusíkatého hnojiva aplikovaného súčasne so sejbou je výhodne okolo 70 ± 10 % z množstva hnojiva zodpovedajúceho maximálnemu výnosu. Množstvo dusíkatého hnojiva aplikovaného v súvislosti so základným hnojením môže tiež byť väčšie alebo menšie ako toto množstvo. Maximálna úroda sa môže stanoviť napr. ako všeobecná priemerná maximálna úroda pre príslušnú pestovateľskú plochu alebo ako nejaká iná všeobecne známa hodnota maximálnej úrody.
Dodatočné prihnojenie sa «výhodne vykoná vtedy, keď rozdiel medzi predpovedanou a základnou úrodou je viac než 10 %, výhodne viac než 20 % predpovedanej úrody.
Je treba si všimnúť, že vyššie uvedené množstvá hnojiva na jednotku plochy a veľkosti výnosov na jednotku plochy sú v prvom rade použiteľné v severských, t. j. fínskych podmienkach. V iných krajinách sa môžu množstvá hnojiva a úroda značne meniť v závislosti od podmienok, ako je vlhkosť, teplota, počasie vo všeobecnosti, kvalita pôdy, pestované rastliny, očakávaná úroda, atď. podľa okolností vo všeobecnosti. Rozhodujúci prvok vo vynáleze je výslovne ten, že poskytuje všeobecnú metódu v princípe na stanovenie potreby dodatočného prihnojenia a na vykonanie dodatočného prihnojenia.
Vynález umožňuje prispôsobiť množstvo hnojiva aplikovaného na pestovateľskú plochu tak, že zodpovedá skutočným rastovým podmienkam tak, aby nedošlo k prehnojeniu v zlých rastových podmienkach a na druhej strane aby rastliny dostali požadované väčšie množstvo hnojiva zodpovedajúce vyššiemu výnosu v dobrých rastových podmienkach, čím sa zaistí maximálny výnos. Vynález ďalej umožňuje pestovateľovi, ktorý používa metódu hnojenia podľa tohto vynálezu, aby dosiahol plný a maximálny zisk v porovnaní s výrobnými nákladmi zodpovedajúcimi množstvu použitého hnojiva na príslušnej pestovateľskej ploche, hlavne bez ohľadu na rastové podmienky vo vegetačnom období.
Ďalej vynález umožňuje temer nulovú odchýlku od bilancie dusíka na pestovateľskej ploche, takže množstvo dusíka aplikované na pestovateľskej ploche hnojením zodpovedá množstvu dusíka odobratého z pestovateľskej plochy prevažne so zrnom a slamou pri zbere úrody. Žiadne hnojivo sa teda nevyplavuje do vodných systémov a z tejto stránky zostáva znečistenie vodných systémov pod kontrolou.
Okrem toho vynález poskytuje výhodu v tom, že v každom vegetačnom období dostáva priemysel potravín a krmív požadované množstvo suroviny, ktorá má plánovanú kvalitu. Naviac sa môžu výnosy počas vegetačného obdobia presne predpovedať a sú teda priemyslu známe ešte pred zberom úrody. Dôsledkom toho je, že sa môžu na spracovanie a skladovanie úrody v predstihu vyhradiť kapacity, ktoré čo najbližšie zodpovedajú skutočnej úrode.
Popri zrejmých výhodách opísaných vyššie vynález podstatne zlepšuje účinnosť pestovania pestovaných rastlín, ktorá zasa vo všeobecnosti zvyšuje mieru zisku a ekonomiku priemyslu potravín a krmív a potravinových zdrojov vo všeobecnosti. Toto má veľmi veľký všeobecný význam po nedávnych významných politických zmenách a rozvoji integrácie.
Prehľad obrázkov na výkresoch
V ďalšom sa vynález podrobne popisuje s pomocou príkladov a jeho praktických uskutočnení s odkazmi na pripojené obrázky, z ktorých:
Obr. 1 je grafické zobrazenie spotreby dusíka v suchom vegetačnom období vo fínskych podmienkach, keď sa používa hnojenie na zaužívanej úrovni a
Obr. 2 zobrazuje spotrebu dusíka v priaznivom vegetačnom období vo fínskych podmienkach, keď sa používa metóda tohto vynálezu.
Príklady uskutočnenia vynálezu
Príklad 1
Hnojenie v suchom vegetačnom období
V tomto príklade bolo množstvo dusíkatého hnojiva 120 kg zodpovedajúce dobrej úrode zrna vyše 5 000 kg/ha (obr. 1). Vegetačné obdobie je však suché, čo znamená, že rast je obmedzený nedostatkom vody a výnos je nízky, pod 3 000 kg zrna na hektár. Množstvo dusíka odobratého so zrnom z pestovateľskej plochy pri zbere je 80 kg/ha a množstvo dusíka, ktorý zostal v pôde, je 40 kg/ha. Pri jesenných dažďoch sa prebytok dusíka začne vymývať do vodných systémov a časť z neho sa denitrifikuje do vzduchu.
V pestovateľskom roku, ako je tento, pestovateľ nezíska žiaden zisk z množstva dusíka, ktorý ostal v pôde a naviac kvôli prebytku dusíka je obsah proteínov v zrne príliš vysoký a jeho energetický obsah je nízky, takže priemysel krmív nemôže dostať plánovanú kvalitu zrna.
Tento príklad popisuje hnojenie v suchom vegetačnom období vo Fínsku a vidieť na ňom množstvá hnojiva typicky používané vo Fínsku, ako aj zodpovedajúce výnosy zrna. Vyššie uvedené číselné hodnoty pre množstvá hnojiva a výnosy by sa mohli nahradiť množstvami hnojiva a výnosmi získanými pri miestnych meraniach.
Príklad 2
Hnojenie podľa vegetačného obdobia
Množstvo použitého hnojiva je 90 kg/ha, čo zodpovedá úrode obilia okolo 3 500 kg/ha. V priebehu vegetačného obdobia, napr. v 4-listovom štádiu (ti) sa vypočíta predpoveď úrody na základe množstva fýtomasy a sumy tepla naakumulovaného od času sejby (to) do času merania (ti). Zároveň sa stanoví koncentrácia chlorofylu v listoch rastlín v prehnojenom hnojivovom okne a na pestovateľskej ploche. Predpoveď úrody a koncentrácia chlorofylu (úmerná koncentrácii dusíka) v hnojivovom okne je o viac ako 40 % vyššia v porovnaní so základnou úrodou 3000 kg/ha a s zodpovedajúcou koncentráciou chlorofylu na pestovateľskej ploche. Na základe tohto stanovenia sa predpoveď úrody opraví smerom nahor (asi o 40 %) na hodnotu 5 000 kg/ha a uskutoční sa dodatočné prihnojenie asi 30 kg/ha (približne 40 %). V tomto príklade sa dodatočné prihnojenie uskutoční v jednom stupni, ale ak je to žiaduce, môže sa tiež uskutočniť v niekoľkých stupňoch.
Pri zbere sa zistilo, že úroda je 5 000 kg/ha, množstvo dusíka odobratého počas zberu z pestovateľskej plochy so zrnom je 100 kg/ha, podľa čoho množstvo dusíka odobratého z pôdy so slamou je 20 kg/ha, takže dusíková bilancia ostáva konštantná.
Keby predpoveď úrody a/alebo meranie koncentrácie chlorofylu v listoch rastlín v čase ti poskytlo perspektívny výnos len 3 000 kg/ha, dodatočné prihnojenie by sa vynechalo a v tomto prípade pôvodné základné hnojenie s 90 kg/ha by predstavovalo maximálny výnos v daných rastových podmienkach. Vyhlo by sa tým nadbytočným nákladom na dodatočné prihnojenie a pestovateľ by získal plný zisk na výrobné náklady vynaložené na hnojenie.
Tento príklad predstavuje hnojenie v suchom vegetačnom období vo Fínsku a ukazuje množstvá hnojiva typicky používané vo Fínsku ako aj zodpovedajúce výnosy zrna.
Príklad 3
V tomto príklade sa hnojenie uskutočnilo na 4 skúšobných plochách a pri zbere sa vypočítal výnos vyrobeného zrna na množstvo použitého hnojiva. Výsledky sú uvedené v tabuľke 1.
Tabuľka 1
| Metóda hnojenia | Vyprodukované zrno/použité dusíkaté hnojivo kg/kg |
| 1 | 50 |
| 2 | 54 |
| 3 | 52 |
1- základné hnojenie 130 kg dusíka/ha, žiadne dodatočné prihnojenie
2- základné hnojenie 80 kg dusíka/ha, dodatočné prihnojenie 3x15 kg/ha
3- základné hnojenie 100 kg dusíka/ha, dodatočné prihnojenie 2x15 kg/ha
Dodatočné prihnojenie sa hlavne uskutočnilo cez listy postrekovaním.
Tento príklad praktického uskutočnenia ukazuje, že dusík dodávaný cez listy poskytuje vyššie výnosy ako dusík dodávaný bežným spôsobom cez pôdu, zvlášť vtedy, keď sa dodatočné prihnojenie vykonáva metódou tohto vynálezu stanovením predpovede úrody na základe sumy tepla a množstva fytomasy naakumulovaných medzi časom sejby a časom merania.
Príklad 4
V tomto príklade bolo základné hnojenie poľa kŕmneho obilia 80 kg N/ha, čo zodpovedalo výnosu 3000 kg/ha. V hnojivovom okne sa uskutočnilo dodatočné prihnojenie 30 kg/ha. Keď bolo kŕmne obilie (jačmeň) v štádiu rastu slamy, odvážila sa fytomasa na pestovateľskej ploche a v hnojivovom okne, pričom výsledky boli 0,800 kg/m2, resp. 0,920 kg/m2. Z tohto stanovenia porastu je možné urobiť záver, že porast pestovaných rastlín v hnojivovom okne, kde boli dostatočné zásoby hnojiva, bol asi o 15 % vyšší ako na pestovateľskej ploche. Na základe tohto výpočtu sa uskutočnilo 15 % dodatočné prihnojenie, t. j. na pole sa aplikovalo ďalších 12 kg dusíka/ha.
Príklad 5
V tomto príklade je základné hnojenie na obilné pole (ovos) 90 kg N/ha, čo zodpovedá úrode zrna 3 500 kg/ha. Množstvo hnojiva použitého v hnojivovom okne je 120 kg/ha. V štádiu rastu slamy obilia sa stanovila koncentrácia chlorofylu v listoch rastlín s použitím tzv. Spadmetra. Výsledok merania Spad na pestovateľskej ploche je 40 jednotiek Spad, kým výsledok merania Spad v hnojivovom okne je 53 jednotiek Spad. Na základe tohto merania sa prijalo rozhodnutie vykonať nasledujúce dodatočné prihnojenie:
Dodatočné prihnojenie = (53-40)/40 x 90 kg N/ha = 30 kg N/ha
Ak sa požaduje zvýšenie koncentrácie chlorofylu (t. j. obsahy dusíka) o 1 jednotku Spad, treba vykonať dodatočné prihnoj enie
Dodatočnéprihnojenie = 30/(53-40)kg N/ha = 4,3 kg N/ha
Príklady praktického uskutočnenia sú určené na ilustráciu vynálezu bez jeho obmedzenia akýmkoľvek spôsobom.
Claims (11)
- PATENTOVÉ NÁROKY1. Spôsob hnojenia pôdy pre pestované rastliny, v ktorom sa dusíkaté hnojivo aplikuje na pestovateľskú plochu súčasne so sejbou pestovaných rastlín a neskôr počas vegetačného obdobia sa na kultivačnú plochu aplikuje ďalšie hnojivo, vyznačujúci sa tým, že základné množstvo hnojiva zodpovedajúce základnému výnosu menšiemu ako je maximálny výnos sa aplikuje na pestovateľskú plochu súčasne so sejbou; na obmedzenej ploche sa aplikuje dodatočné množstvo hnojiva; meria sa porast, ktorý sa dosiahne na pestovateľskej ploche a na ploche s dodatočným prihnojením počas určitej doby od začiatku vegetačného obdobia; nameraný porast, ktorý sa nachádza na pestovateľskej ploche, sa porovná s nameraným porastom rastlín, ktorý sa dosiahol na ploche s dodatočným prihnojením v rovnakých rastových podmienkach, a ak porast na ploche s dodatočným prihnojením prevyšuje porast na pestovateľskej ploche, vykoná sa dodatočné prihnojenie na pestovateľskej ploche, ktoré zodpovedá porastu rastlín na ploche s dodatočným prihnojením v porovnaní s porastom rastlín na pestovateľskej ploche a s množstvom hnojiva použitým na pestovateľskej ploche.
- 2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že množstvo dusíkatého hnojiva aplikovaného na pestovateľskú plochu súčasne so sejbou je 60 - 80 % množstva hnojiva zodpovedajúcemu miestnej maximálnej úrode.
- 3. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že sa vykoná dodatočné prihnojenie, ak veľkosť porastu pestovaných rastlín na ploche s dodatočným prihnojením je o viac ako 10 %, výhodne o viac ako 20 % vyšší než na ploche určenej na pestovanie.
- 4. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že sa dodatočné prihnojenie uskutoční v jednom alebo vo viacerých stupňoch.
- 5. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že sa meria porast pestovaných rastlín na pestovateľskej ploche pred opelením.
- 6. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že sa určí potreba dodatočného prihnojenia, keď je rastlina v 2-listovom štádiu.
- 7. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 6, vyznačujúci sa tým, že sa meria stav dusíkatých živín pestovaných rastlín na pestovateľskej ploche a na ploche s dodatočným prihnojením a potreba dodatočného prihnojenia sa určí s ohľadom na nameraný stav dusíkatých živín rastlín.
- 8. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7, vyznačujúci sa tým, že dodatočné množstvo hnojiva sa určí s pomocou hnojivového okna vymedzeného na pestovateľskej ploche, v ktorom sa pridal prebytok hnojiva; určí sa porast pestovaných rastlín v hnojivovom okne a mimo neho a vykoná sa dodatočné prihnojenie, ak veľkosť porastu v hnojivovom okne je o viac ako 10 %, výhodne o viac ako 20 % vyššia ako mimo hnojivového okna.
- 9. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 8, vyznačujúci sa tým, že sa stanoví stav dusíkatých živín pestovaných rastlín s pomocou hnojivového okna vymedzeného na pestovateľskej ploche, v ktorom sa pridal prebytok hnojiva; určí sa koncentrácia chlorofylu v pestovaných rastlinách v hnojivovom okne a mimo neho a vykoná sa dodatočné prihnojenie, ak koncentrácia chlorofylu v rastlinách v hnojivovom okne je o viac ako 10 %, výhodne o viac ako 20 % vyššia než v rastlinách mimo hnojivového okna.
- 10. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 9, vyznačujúci sa tým, že sa vypočíta predpoveď úrody po sejbe vo vegetačnom období na základe sumy tepla naakumulovaného medzi časom sejby a časom merania; potreba dodatočného prihnojenia ňa pestovateľskej ploche sa vypočíta ako výpočetné množstvo hnojiva potrebné na rast zodpovedajúci rozdielu medzi základnou úrodou a predpoveďou úrody a podľa potreby sa vykoná dodatočné prihnojenie.
- 11. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 10, vyznačujúci sa tým, že porast pestovaných rastlín sa meria ako porast fytomasy, t. j. nadzemných častí rastlín, počas sledovanej periódy.
Applications Claiming Priority (1)
| Application Number | Priority Date | Filing Date | Title |
|---|---|---|---|
| FI962537A FI102135B (fi) | 1996-06-18 | 1996-06-18 | Menetelmä viljelykasvien lannoittamiseksi |
Publications (1)
| Publication Number | Publication Date |
|---|---|
| SK75897A3 true SK75897A3 (en) | 1998-10-07 |
Family
ID=8546240
Family Applications (1)
| Application Number | Title | Priority Date | Filing Date |
|---|---|---|---|
| SK758-97A SK75897A3 (en) | 1996-06-18 | 1997-06-13 | Method for the fertilization of soil for cultivated plants |
Country Status (13)
| Country | Link |
|---|---|
| US (1) | US6205707B1 (sk) |
| EP (1) | EP0813807B1 (sk) |
| JP (1) | JPH1056882A (sk) |
| AT (1) | ATE200383T1 (sk) |
| CZ (1) | CZ291000B6 (sk) |
| DE (1) | DE69704516T2 (sk) |
| DK (1) | DK0813807T3 (sk) |
| FI (1) | FI102135B (sk) |
| HU (1) | HUP9701058A3 (sk) |
| PL (1) | PL183875B1 (sk) |
| RU (1) | RU2136132C1 (sk) |
| SK (1) | SK75897A3 (sk) |
| UA (1) | UA39144C2 (sk) |
Families Citing this family (15)
| Publication number | Priority date | Publication date | Assignee | Title |
|---|---|---|---|---|
| JP2000300077A (ja) * | 1998-09-09 | 2000-10-31 | Satake Eng Co Ltd | 穀類作物の施肥量決定方法、穀物の品質・収量推定方法及び穀物の生産情報提供装置 |
| FI107368B (fi) * | 1999-12-20 | 2001-07-31 | Kemira Agro Oy | Viljelykasvien lannoitusmenetelmä, jolla optimoidaan sadon määrä ja laatu |
| FI115889B (fi) * | 2003-12-17 | 2005-08-15 | Kemira Growhow Oyj | Rikkilannoitusmenetelmä |
| CN102422770A (zh) * | 2011-09-30 | 2012-04-25 | 华侨大学 | 乌龙茶塑料大棚早熟栽培方法 |
| JP5912827B2 (ja) * | 2012-05-09 | 2016-04-27 | 株式会社クボタ | 施肥量設定方法、施肥量設定装置、施肥量設定プログラム、施肥量設定システム |
| CN103636416B (zh) * | 2013-12-02 | 2015-08-26 | 昆明理工大学 | MgCl2在促进植物硝态氮吸收中的应用 |
| CN104782298A (zh) * | 2014-04-10 | 2015-07-22 | 韦江南 | 一种板栗测土配方施肥方法 |
| FR3027187B1 (fr) * | 2014-10-16 | 2016-11-11 | Centre Technique Interprofessionnel Des Oleagineux Et Du Chanvre (Cetiom) | Procede de determination de la quantite d'azote a fournir a une culture |
| CN104429268A (zh) * | 2014-11-24 | 2015-03-25 | 沈阳远大科技园有限公司 | 一种施肥方法 |
| CN104521648B (zh) * | 2014-12-01 | 2016-11-02 | 湖南省水稻研究所 | 一种通过人工调控群体的南方籼稻节肥种植方法 |
| JP6787074B2 (ja) * | 2016-11-22 | 2020-11-18 | コニカミノルタ株式会社 | 施肥設計方法、施肥設計プログラム、および施肥設計システム |
| EP3570246A4 (en) * | 2017-01-10 | 2020-01-08 | Nec Corporation | INFORMATION PROCESSING DEVICE, INFORMATION PROCESSING METHOD AND RECORDING MEDIUM WITH AN INFORMATION PROCESSING PROGRAM RECORDED ON IT |
| CN113383632B (zh) * | 2021-07-09 | 2022-06-10 | 广西壮族自治区农业科学院 | 一种基于植物氮肥施用量优化的栽培方法 |
| GB2612405B (en) * | 2021-07-09 | 2024-01-17 | Guangxi Academy Agricultural Sciences | Cultivation method based on optimization of amount of plant nitrogen fertilizer |
| EP4162783A1 (en) * | 2021-10-07 | 2023-04-12 | Yara International ASA | Method and system for providing a site specific fertilizer recommendation |
Family Cites Families (2)
| Publication number | Priority date | Publication date | Assignee | Title |
|---|---|---|---|---|
| US4652294A (en) * | 1985-05-31 | 1987-03-24 | Professional Agricultural Management, Inc. | Foliar fertilization method and compounds |
| DE4229354C2 (de) * | 1992-09-07 | 1994-06-30 | Johannes Dipl Ing Lutz | Verfahren und Vorrichtung zur Düngung von Pflanzen, insbesondere von Bäumen |
-
1996
- 1996-06-18 FI FI962537A patent/FI102135B/fi active
-
1997
- 1997-06-12 DK DK97660068T patent/DK0813807T3/da active
- 1997-06-12 DE DE69704516T patent/DE69704516T2/de not_active Expired - Lifetime
- 1997-06-12 UA UA97062798A patent/UA39144C2/uk unknown
- 1997-06-12 CZ CZ19971815A patent/CZ291000B6/cs not_active IP Right Cessation
- 1997-06-12 AT AT97660068T patent/ATE200383T1/de active
- 1997-06-12 EP EP97660068A patent/EP0813807B1/en not_active Revoked
- 1997-06-13 SK SK758-97A patent/SK75897A3/sk unknown
- 1997-06-17 US US08/877,118 patent/US6205707B1/en not_active Expired - Fee Related
- 1997-06-17 HU HU9701058A patent/HUP9701058A3/hu unknown
- 1997-06-17 PL PL97320606A patent/PL183875B1/pl unknown
- 1997-06-18 JP JP9177672A patent/JPH1056882A/ja not_active Withdrawn
- 1997-06-18 RU RU97110987A patent/RU2136132C1/ru not_active IP Right Cessation
Also Published As
| Publication number | Publication date |
|---|---|
| PL320606A1 (en) | 1997-12-22 |
| FI102135B1 (fi) | 1998-10-30 |
| PL183875B1 (pl) | 2002-07-31 |
| DE69704516T2 (de) | 2002-03-28 |
| ATE200383T1 (de) | 2001-04-15 |
| EP0813807B1 (en) | 2001-04-11 |
| FI962537A (fi) | 1997-12-19 |
| EP0813807A1 (en) | 1997-12-29 |
| CZ181597A3 (cs) | 1998-01-14 |
| DK0813807T3 (da) | 2001-07-23 |
| US6205707B1 (en) | 2001-03-27 |
| HUP9701058A3 (en) | 2000-04-28 |
| CZ291000B6 (cs) | 2002-11-13 |
| DE69704516D1 (de) | 2001-05-17 |
| HUP9701058A2 (hu) | 1998-03-02 |
| FI962537A0 (fi) | 1996-06-18 |
| FI102135B (fi) | 1998-10-30 |
| HU9701058D0 (en) | 1997-08-28 |
| RU2136132C1 (ru) | 1999-09-10 |
| UA39144C2 (uk) | 2001-06-15 |
| JPH1056882A (ja) | 1998-03-03 |
Similar Documents
| Publication | Publication Date | Title |
|---|---|---|
| Liu et al. | Optimal nitrogen input for higher efficiency and lower environmental impacts of winter wheat production in China | |
| Zwart et al. | A global benchmark map of water productivity for rainfed and irrigated wheat | |
| Dong et al. | Grain yield and water use efficiency of two types of winter wheat cultivars under different water regimes | |
| Olfs et al. | Soil‐and plant‐based nitrogen‐fertilizer recommendations in arable farming | |
| Paredes et al. | Assessing potato transpiration, yield and water productivity under various water regimes and planting dates using the FAO dual Kc approach | |
| Marteau et al. | The onset of the rainy season and farmers’ sowing strategy for pearl millet cultivation in Southwest Niger | |
| Morell et al. | Yield and water use efficiency of barley in a semiarid Mediterranean agroecosystem: Long-term effects of tillage and N fertilization | |
| US20030101918A1 (en) | Method for fertilizing cultivated plants for optimizing the quantity and quality of the yield | |
| SK75897A3 (en) | Method for the fertilization of soil for cultivated plants | |
| CN100413396C (zh) | 寒地水稻氮肥后移优化施肥方法 | |
| Irmak et al. | Maize response to coupled irrigation and nitrogen fertilization under center pivot, subsurface drip and surface (furrow) irrigation: Growth, development and productivity | |
| LIU et al. | Leaf area index based nitrogen diagnosis in irrigated lowland rice | |
| Gagnon et al. | Validation and use of critical phosphorus concentration in maize | |
| Devkota et al. | Nutrient responses of wheat and rapeseed under different crop establishment and fertilization methods in contrasting agro-ecological conditions in Nepal | |
| Mehrabi et al. | Winter wheat yield and DSSAT model evaluation in a diverse semi-arid climate and agronomic practices | |
| Rahimikhoob et al. | Development of a critical nitrogen dilution curve for basil (Ocimum basilicum L.) under greenhouse conditions | |
| Gobbo et al. | Evaluation of different crop model-based approaches for variable rate nitrogen fertilization in winter wheat | |
| Ghosh et al. | Chlorophyll meter-based nitrogen management in a rice–wheat cropping system in Eastern India | |
| Alexandrov | Vulnerability of agronomic systems in Bulgaria | |
| Huzsvay et al. | Effect of weather on maize yields and the efficiency of fertilization | |
| Sunderman et al. | Variability in leaf chlorophyll concentration among fully‐fertilized corn hybrids | |
| Lehtonen et al. | Impacts of agri-environmental policy on land use and nitrogen leaching in Finland | |
| Greenwood et al. | On-farm measurement of the water use and productivity of maize | |
| Haverkort et al. | Precision management of nitrogen and water in potato production through monitoring and modelling | |
| RU2368118C2 (ru) | Способ подкормки серосодержащими удобрениями |