SK66599A3 - Data transmission method - Google Patents

Description

Vynález sa týka spôsobu prenosu dát medzi aspoň dvomi vysielacími jednotkami a jednou prijímacou jednotkou na jednom kanále na prenos dát, ktorý je využívaný aj inými užívateľmi, na ktorom vysielacie jednotky vysielajú vždy v jednom vopred stanovenom časovom intervale špecifickom pre tieto vo vzťahu k začiatku dopytovacieho cyklu.

Doterajší stav techniky

Takýto spôsob sa používa napríklad pri bezdrôtovom telefonovaní. Má tú výhodu, že kapacita kanálu prenosu dát sa celkom môže využiť. Priradenie časových intervalov jednotlivým i vysielacím jednotkám sa môže vykonávať štaticky alebo ! dynamicky. Predpokladom tohoto spôsobu je, že na kanále na : prenos dát sa nevyskytujú d’aľší užívatelia, ktorí by sa neriadili zadávaním časových intervalov a predpísaných komunikačných protokolov. Pretože riadenie toku dát vysielaných rôznymi vysielacími jednotkami je spojené so značnými nákladmi, nie sú takéto kanály na prenos dát k dispozícii bezplatne.

Pokiaľ sú verejnosti k dispozícii bezplatné frekvenčné rozsahy, jedná sa v prvom rade o frekvenčné pásma, ktoré sú obsadené trvalými užívateľmi, ako sú rádioamatéri alebo užívatelia bezdrôtových slúchadiel alebo podobne. Takéto kanály na prenos dát však nie sú použiteľné pre účely prenosu dát. Ďalej sú k dispozícii frekvenčné pásma, u ktorých sú vylúčení aspoň trvalí užívatelia, a u ktorých na každé dielčie pásmo je

Spôsob prenosu dát

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu prenosu dát medzi aspoň dvomi vysielacími jednotkami a jednou prijímacou jednotkou na jednom kanále na prenos dát, ktorý je využívaný aj inými užívateľmi, na ktorom vysielacie jednotky vysielajú vždy v jednom vopred stanovenom časovom intervale špecifickom pre tieto vo vzťahu k začiatku dopytovacieho cyklu.

Doterajší stav techniky

Takýto spôsob sa používa napríklad pri bezdrôtovom telefonovaní. Má tú výhodu, že kapacita kanálu prenosu dát sa celkom môže využiť. Priradenie časových intervalov jednotlivým vysielacím jednotkám sa môže vykonávať staticky alebo dynamicky. Predpokladom tohoto spôsobu je, že na kanále na prenos dát sa nevyskytujú ďalší užívatelia, ktorí by sa neriadili zadávaním časových intervalov a predpísaných komunikačných protokolov. Pretože riadenie toku dát vysielaných rôznymi vysielacími jednotkami je spojené so značnými nákladmi, nie sú takéto kanály na prenos dát k dispozícii bezplatne.

Pokiaľ sú verejnosti k dispozícii bezplatné frekvenčné rozsahy, jedná sa v prvom rade o frekvenčné pásma, ktoré sú obsadené trvalými užívateľmi, ako sú rádioamatéri alebo užívatelia bezdrôtových slúchadiel alebo podobne. Takéto kanály na prenos dát však nie sú použiteľné pre účely prenosu dát. Ďalej sú k dispozícii frekvenčné pásma, u ktorých sú vylúčení aspoň trvalí užívatelia, a u ktorých na každé dielčie pásmo je pre jedného účastníka prípustná iba určitá maximálna percentová miera využitia. Takéto frekvenčné pásmo leží v Európe medzi 868 a 870 MHz. Podľa dieľčieho pásma je percentová miera využitia obmedzená na 0,1 %, 1 % alebo 10 pričom čas zdieľania sa týka jednej hodiny.

Okrem obmedzenia percentovej miery využitia neexistujú žiadne ďalšie technické obmedzenia na využitie tohto frekvenčného pásma, takže je nutné rátať s tým, že rôzni užívatelia prenášajú dáta v najrôznejších formátoch v ľubovoľne rôznych dobách.

Kanály na prenos dát používané na prenos dát takto čisté náhodne majú tú nevýhodu, že ich stredné vyťaženie môže byť iba malé. Pri obojsmernom prenose dát nielenže každý pokus o prenos dát zaťažených chybou samotný, ale aj každý pokus spätného hlásenia, že dáta boli správne obdržané, zaťažený chybou, vedie k tomu, že prenos dát začne znova. Pri jednosmernom prenose dát je nutné dáta prenášať viackrát, napríklad päťkrát, v náhodne vopred stanovených odstupoch. Dochádza teda k veľkému počtu pokusov o prenos dát zaťažených chybou, ktoré prenosovú kapacitu kanálu zmenšujú, takže kanál sa nakoniec zrúti. Už od 15 % vyťaženia sa môžu stať náhodne využívané kanály na prenos dát nestabilnými. Priemerne sa stabilne čistá využiteľnosť pohybuje pod 20 %.

Ak sa pracuje s monitorovaním kolízií, dôjde rovnako k zníženiu prenosovej kapacity kanálu na prenos dát, pretože prepínanie vysielačej/prijímacej jednotky medzi vysielaním a prijímaním vyžaduje pomerne dosť času. Týmito dobami prepínania sa kanál na prenos dát prídavné zaťažuje. Rovnako môže dochádzať k tomu, že keď sa uskutoční prepnutie z príjmu na vysielanie, je kanál na prenos dát už opäť obsadený. Nakoniec je rovnako nutné vziať do úvahy to, že na kanále na prenos dát vysielajú aj slabé rušivé vysielače ( u kanálov pre rádiový prenos dát napríklad viacej vzdialené vysielacie jednotky), ktoré musia byť pri monitorovaní kanálu na kolízie zohľadnené, avšak v praxi by podstatne vysielanie nerušili.

Ak je v jednom frekvenčnom pásme k dispozícii viacej kanálov na prenos dát, je možné na zmenšenie početnosti chýb pri prenose dát použiť súčasne na prenos dát aj viacej kanálov, pričom doba prepínania medzi nimi je v porovnaní s taktovacou dobou prenosu dát (doba trvania bitu) malá. Preto je možné jeden bit na strane prijímača rekonštruovať vtedy, aj keď bola jedným z kanálov prijatá správne iba jeho časť. Porucha v jednom kanále sa potom prejaví na spôsob čistého šumu, ktorý presiahne bit. Aby tento spôsob mohol byť uskutočnený, je potrebná vysoká výpočetná kapacita. Rovnako vytváranie spojenia je pomalé, pretože vysielacia jednotka a prijímacia jednotka musí, až na zlomok doby trvania bitu, pracovať synchrónne. Toto je možné ľahko realizovať už u vytvorených spojení, pretože tok dát môže byť rovnako využitý aj pre synchronizáciu. Ak však existujú medzi rôznymi cyklami prenosu dát dlhšie komunikačné prestávky, alebo ak musí byť spojenie znova obnovené, trvá to tak dlho, dokiaľ sa nedosiahne dostatočne dobrá synchronizácia vysielacej a prijímacej jednotky. To je však najmä u prijímacích jednotiek (a rovnako vysielacích jednotiek) napájaných batériou nevýhodné, pretože synchronizáciou je batéria zaťažovaná, beztoho, že by bola využitá na prenos dát. Tento problém je u vysielacích jednotiek napriek ich vysokej spotrebe prúdu menej závažný, pretože u typických použití, ako je rádiové odčítanie meradiel spotrebičov, je pri monitorovaní budov atď. početnosť vysielania malá. Prijímacia jednotka však musí byť stále pripravená na potencionálny prenos dát a citlivé prijímacie jednotky majú značnú spotrebu už aj iba pri pripravenosti na príjem, beztoho, že by prijímali dáta. Tomuto by bolo možné čeliť tým, že prijímacia jednotka sa bude aktivovať iba v určitých vopred stanovených okamihoch na prenos dát, pričom pred vysielací telegram vysielacej jednotky sa umiestni záhlavie, ktoré neobsahuje žiadne využiteľné dáta, ktorého doba trvania je dlhšia ako časový prestoj prijímacej jednotky. Takéto spôsoby však nemôžu byt využité v pásmach pre kohokoľvek, pre ktoré - nehľadiac na maximálnu percentovú mieru využitia - neexistujú žiadne pravidlá.

Úlohou vynálezu je zlepšiť kvalitu prenosu dát medzi väčším počtom vysielacích jednotiek a jednou prijímacou jednotkou na dráhe prenosu dát, ktorá je k dispozícii pre kohokoľvek.

Podstata vynálezu

Uvedenú úlohu spĺňa spôsob prenosu dát medzi aspoň dvomi vysielacími jednotkami a jednou prijímacou jednotkou na jednom kanále na prenos dát, ktorý je využívaný aj inými užívateľmi, pri ktorom vysielacie jednotky vysielajú vždy v jednom vopred stanovenom časovom intervale špecifickom pre tieto vo vzťahu k začiatku dopytovacieho cyklu, podľa vynálezu, ktorého podstatou je, že jeden alebo viacej parametrov prenosu dát sa mení náhodne, ako napríklad : začiatok dopytovacieho cyklu, frekvencia kanálu na prenos dát, druh modulácie, takt prenosu dát, formát dát.

Spôsob podľa vynálezu spojuje vysokú efektívnosť využitia kanálu u štrbinových spôsobov (časového intervalu alebo frekvenčného intervalu) a jeho zvláštnu vhodnosť pre taktované prijímacie jednotky napájané batériou s náchylnosťou štatistických spôsobov k poruchám, a to ako k periodickým, tak aj náhodným poruchám. Táto výhoda zostane zachovaná, beztoho, že by boli splnené vysoké požiadavky na výpočetný výkon, šírku pásma a vysokú časovú synchronizáciu prijímacej jednotky a vysielacej jednotky.

Zvýšenou bezpečnosťou prenosu dát ušetrí čas nielen jednotlivý užívateľ, ale aj zo spôsobu podľa vynálezu profitujú i ďalší užívatelia, a to menším zaťažením kanálu v dôsledku zníženia počtu chybných pokusov.

Typické prípady použitia spôsobu podľa vynálezu zahŕňajú skupiny zvyčajne 10 až 100 vysielacích jednotiek až maximálne asi 1000 vysielacích jednotiek, ktoré musia komunikovať s jednou prijímacou jednotkou. Vysielacími jednotkami môžu byť napríklad vysielače poplachu alebo počítadlá spotrebičov a rádiom riadené ventily vykurovacích telies alebo iné spotrebiče v domácnosti alebo v dome.

Výhodné d’aľšie uskutočnenia vynálezu sú uvedené vo vedľajších patentových nárokoch.

Výhodným uskutočnením vynálezu podľa nároku 2 sa dosiahne toho, že prvá skupina vysielacích jednotiek môže spolupracovať cielene iba s prvou prijímacou jednotkou a druhá skupina vysielacích jednotiek môže spolupracovať cielene iba s druhou prijímacou jednotkou, aj keď sa rádiové moduly, v ktorých sa nachádzajú rôzne vysielacie jednotky, prekrývajú. V praxi nie je často možné tomuto prekrývaniu zabrániť. Z hľadiska rádiového prenosu je nutné v prvom rade zaistiť to, aby komunikační partneri, patriaci do jednej skupiny, boli navzájom dosiahnuteľní priamo, poprípade nepriamo, prostredníctvom vloženého miesta. To isté platí aj pre ďalšiu skupinu. V praxi sú však skupiny usporiadané priestorovo tak blízko, že nemôžu byť čisté rádiovo odpojené (viď meriče spotreby rôznych bytov v jednom dome, kde meriče spotreby náležajúce jednému bytu by mali tvoriť jednu skupinu, alebo poplašné zariadenia rôznych bytov jedného domu alebo rôznych domov). Spôsob uvedený v nároku 2 slúži pre vzájomné odpojenie rádiové technicky susedných skupín komunikačných partnerov z hľadiska prenosu dát.

Ďaľším uskutočnením spôsobu podľa vynálezu podľa nároku 3 je zaručené, že je dodržaná požiadavka na percentovú mieru využitia použitého kanálu pre kohokoľvek.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia vynálezu podľa nároku 4 môže byť výhodné, keď jednotlivé vysielacie jednotky musia vyslať vždy veľké množstvo dát. Potom je možné napríklad v jednom dopytovacom cykle preniesť za sebou najprv dôležité dáta vyslané vysielacími jednotkami a iba potom v druhom alebo ďalšom dátovom pakete preniesť menej dôležité dáta.

U spôsobu, znázorneného na obr. 5, sa stanovia časové okienka pre jednotlivé vysielacie jednotky internými presnými hodinami a s nimi spojenými okienkovými komparátormi. To značí, že takýto spôsob môže byť použitý aj jednosmerne, alebo môže jednosmerne prebiehať aspoň v dlhších časových úsekoch.

Ďaľšie výhodné uskutočnenie spôsobu podľa vynálezu podľa nároku 6 umožňuje použitie interných presných hodín, ktoré v rôznych vysielacích jednotkách ukazujú rôzne. Nastavenie presných hodín sa môže vykonávať vždy podľa počtu dopytovacích cyklov zodpovedajúcich výrobným výchylkám, u menej presných hodín vždy na začiatku alebo konci dopytovacieho cyklu.

Pritom sa výhodným uskutočnením vynálezu podľa nároku 7 dosiahne toho, že nastavovací signál sa vydá iba vždy interným presným hodinám jednej vopred stanovenej skupine vysielacích jednotiek, avšak nie tých ďalších vysielacích jednotiek, ktoré sa nachádzajú v prekrývajúcom funkčnom module.

Ďaľšie výhodné uskutočnenie vynálezu podľa nároku 8 umožňuje náhodné menenie aspoň jedného prenosového parametru pri použití jednoduchých prostriedkov. Generátory náhodných čísiel môžu byť lacno tvorené funkciami obsiahnutými v mnohých programovacích kultivovaných jazykoch.

Ďal’šie výhodné uskutočnenie vynálezu podľa nároku 9 je výhodné opäť z hľadiska dobrého oddelenia prenosov dát, ktoré sa týkajú vysielacích jednotiek rôznych skupín vysielacích jednotiek, nachádzajúcich sa v prekrývajúcich sa funkčných moduloch.

Ďalšie výhodné uskutočnenie vynálezu podľa nároku 10 umožňuje náhodné stanovenie dopytovacieho cyklu pri malých nákladoch na zapojenie vo veľkom počte vysielacích jednotiek.

Ďaľšie výhodné uskutočnenie vynálezu podľa nároku 11 umožňuje náhodné stanovenie dopytovacích cyklov, aj keď vysielacie jednotky nie sú upravené na príjem dát.

U spôsobu dopytovacieho cyklu dopytovacím podmienok z kanále, čo nasledujúcom podľa nároku 12 v absolútnom cyklom. Tým sa každý hľadiska rušivých signálov zvýši cykle.

sa mení fázová čase dopyt poloha každým nových náhodne s vykoná za inak existujúcich v pravdepodobnosť správneho prenosu dát v

Ďaľšie výhodné uskutočnenie vynálezu podľa nároku 13 je výhodné z hľadiska malej spotreby energie vysielacích jednotiek napájaných batériou.

Pritom ďaľšie výhodné uskutočnenie vynálezu podľa nároku 14 umožňuje spoločné sprostredkovanie ovládacích povelov vysielacím jednotkám, ktoré sú rovnako upravené na príjem dát. Pritom sa nemusí jednať iba o povely k predbežnému nastaveniu interných presných hodín, ale aj o povely, ktoré menia priradenie časových intervalov vysielacím jednotkám alebo celkom vypínajú vysielacie jednotky na vopred stanovený čas (napríklad čidlá monitorovacieho zariadenia v priebehu pracovnej doby kancelárie).

U spôsobu podľa nároku 15 je prenosom riadiacich povelov potrebný iba malý podiel kapacity kanálu na prenos dát.

Spôsob podľa nároku 16 umožňuje to, že prijímacia jednotka je informovaná aj o príslušnom prevádzkovom stave rôznych vysielacích jednotiek, napríklad o vzniknutých poruchách, ako je vybitie batérie s dlhou životnosťou.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude ďalej bližšie objasnený na príkladoch uskutočnenia podľa priložených výkresov, na ktorých obr. 1 znázorňuje schématicky pohľad na obytný komplex a zariadenie k sprostredkovaniu stavu meričov spotreby, umiestnených na rôznych miestach rôznych bytov v rôznych domoch komplexu, do centrály, obr. 2 bloková schéma vysielacej jednotky zariadenia na prenos dát, znázorneného na obr. 1, obr. 3 bloková schéma prijímacej jednotky zariadenia na prenos dát, znázorneného na obr. 1,

obr.	4 podobný	pohľad ako	na	obr. 2, avšak na obmenenú
vysielaciu	jednotku,
obr.	5 podobný	pohľad ako	na	obr. 3, avšak na obmenenú
prijímaciu	jednotku,	prispôsobenú	vysielacej jednotke podľa
obr. 4,
obr.	6 bloková	schéma,	podobná obr. 2, ešte ďalej
obmenenej	vysielacej	jednotky,	ktorá nemá žiadnu prijímaciu

časť spolupracujúcu s kanálom na prenos dát, a obr. 7 časový diagram, na ktorom je znázornené rozloženie paketov časových intervalov, vovnútri ktorých vysielajú rôzne skupiny meričov spotreby.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obr. 1 je znázornený komplex 10 budov, ktorý obsahuje budovy 12, 14, 16, 18.

V budove 12 je usporiadaný väčší počet meracích jednotiek 20-1, 20-2 ..., 20-i, ktoré merajú spotrebu, napríklad vody, tepla, elektriny atď. a bezdrôtovo ju vysielajú do riadiacej jednotky 22.

Podobne sú v ďalších budovách 14, 16, 18 usporiadané meracie jednotky 24-i. 26-i, 28-i, ktoré predávajú do riadiacich jednotiek 30, 32, 34 rôzne namerané hodnoty.

Vynález bude popísaný na príklade meracích jednotiek, avšak je zrejmé, že rovnakým spôsobom je možné na prenos dát spojiť s riadiacou jednotkou iba čidlá, napríklad čidlá požiaru, monitorovacie čidlá priestorov, čidlá jasu a podobne.

Rôzné riadiace jednotky 22, 30, 32. 34 sú spojené s centrálnou riadiacou jednotkou 36 rádiovými kanálmi, pričom centrálna riadiaca jednotka 36 je viacej vzdialená od komplexu 10 budov a nachádza sa v obchodných priestoroch firmy špecializovanej na riadenie budov.

Z cenových dôvodov sa na rádiový prenos medzi meracími jednotkami 20-i, 24-i, 26-i, 28-i a riadiacimi jednotkami 22, 20., 22, 24. a riadiacimi jednotkami 22 , 20, 32 _f 34 a centrálnou riadiacou jednotkou 36 používa rádiový kanál prístupný pre kohokoľvek. V tomto rádiovom kanále existujú rovnako rušivé signály ďalších užívateľov tohoto kanálu, pričom túto skutočnosť znázorňuje napríklad pohon garážových vrát riadený signálom, ktorý obsahuje prijímaciu jednotku 38, umiestnenú v garáži, a vysielaciu jednotku 42, umiestnenú vo vozidle.

Je vidno, že meracie jednotky 20-i, 24-i, 26-i. 28-i sú usporiadané u seba tak blízko, že funkčné moduly vysielacích jednotiek, náležajúcich susedným domom, sa prekrývajú.

Ďalej bude podľa obr. 2 a 3 popísané, ako je možné zaručiť, aby riadiace jednotky náležajúce jednému domu spracovávali iba tie . dáta, ktoré pochádzajú z meracích jednotiek nachádzajúcich sa v tom istom dome, a nereagovali na dáta, pochádzajúce z meracích jednotiek zo susedného domu. Ďalej popísaným vytvorením meracích jednotiek a riadiacich jednotiek sa súčasne rovnako zabráni tomu, aby v dôsledku rušivých signálov tretej strany v kanáloch na prenos dát podstatne neklesla účinnosť prenosu dát.

Ako vyplýva z obr. 2, skladá sa meracia jednotka 20-i z čidla 44. čiže snímača meraných hodnôt, a z vysielacej jednotky 46.

Čidlo 44 je spojené s prevádzačom 48 formátu, usporiadaným na vstupnej strane vysielacej jednotky. Tento prevádzač 48 formátu poprípade digitalizuje výstupný signál čidla 44, ak toto čidlo 44 vydáva analógový výstupný signál, a premieňa ho na sériový sled bitov. Tento sled bitov sa podľa použitého spôsobu modulácie (napríklad amplitúdová alebo frekvenčná modulácia) premieňa na zodpovedajúci riadiaci signál, ktorý je dodávaný do modulátoru 50. Modulátor 50 prijíma na svojom druhom vstupe prostredníctvom riaditeľnej výhybky 52 striedavo z prvého vysokofrekvenčného generátoru 54 alebo z druhého vysokofrekvenčného generátoru 56 nosný signál HF1, HF2. Obidve pracovné frekvencie vysokofrekvenčných generátorov 54, 56 ležia v pásme prístupnom pre kohokoľvek medzi 868 a 870 MHz.

Výhybka 52 je riadená výstupom C' hodinových impulzov hodinového obvodu 60, ktorý pripravuje hodinové impulzy, ktoré majú dvojitú frekvenciu bitov (frekvenciu, ktorou sú prenášané jednotlivé bity). Frekvencia bitov je k dispozícii na výstupe C hodinového obvodu 60 a slúži k taktovaniu všetkých obvodov zaoberajúcich sa sériovým prenosom dát.

Doba trvania bitu je súčasne časovým rastrom pre vysielacie jednotky a prijímaciu jednotku. Jeho násobky slúžia k udávaniu polohy a dĺžky časových intervalov. Časové intervaly sú časovými úsekmi, nasledujúcimi za sebou, v ktorých vždy jedna vysielacia jednotka môže predávať dáta do prijímacej jednotky alebo môže vybaviť iné práce, ktoré musia byť vykonané v súlade s inými vysielacími jednotkami alebo s prijímacou jednotkou príslušnej riadiacej jednotky, najmä synchronizáciou rôznych vysielacích jednotiek na spoločný časový normál. Dopytovací cyklus je celková doba všetkých časových intervalov, teda doba, ktorá uplynie medzi vysielaním prvej vysielacej jednotky a ďalším vysielaním tejto prvej vysielacej jednotky.

Prostredníctvom výhybky 52 sa signál vyslaný do modulátoru 50 striedavo moduluje vysokofrekvenčným napätím HF1 a vysokofrekvenčným napätím HF2.

Modulovaný signál, ktorý je k dispozícii na výstupe z modulátoru 50, je vedený cez vysielaciu/pri jímaciu výhybku 62 do antény 64.

Vyššie popísaný hodinový obvod 60 obsahuje neznázornený voľnobežný generátor hodinových impulzov, napríklad stabilizovaný piezoelektrický kryštál dobrej presnosti, ktorý je cez neznázornené frekvenčné deliče spojený s výstupmi C, C' hodinových impulzov, a cez ďalší frekvenčný delič rovnako neznázorneného počítadla, ktorého stav zodpovedá internému času v bitových taktoch, s časovou výstupnou svorkou T hodinového obvodu (50. Zvyčajne sa nastaví taktovacia frekvencia napríklad na 10 kHz, takže za jednu minútu sa vydá 60 000 hodinových impulzov. Ak trvá dopytovací cyklus jednu minútu, je možné zadať 1 000 časových intervalov, ktoré sú dlhé vždy 600 bitových taktov.

K vynulovaniu hodinového obvodu 60 je s ďalším výstupom vysielačej/prijímacej výhybky 62 spojený demodulátor £6. Tento demodulátor 66 premieňa riadiace signály obdržané z riadiacej jednotky opäť na paralelné znázornenie a predáva povel k synchronizácii v nich obsiahnutý a od neho oddelený do komparátoru 68. Komparátor 68 obdrží druhý vstupný signál z permanentnej pamäti 70. V permanentnej pamäti 70 je uložený špeciálny obnovovací kód, ktorý je spoločný všetkým meracím jednotkám jedného domu, zatiaľ kým nulovacie signály meracích jednotiek v rôznych domoch sa od seba odlišujú. Ak zistí komparátor 68, že vstupný signál a výstupný signál (synchronizačný povel a obnovovací kód) sú identické, vyšle nulovací signál do svorky R hodinového obvodu 60. Týmto spôsobom sa hodinové obvody 60 všetkých meracích jednotiek náležajúcich jednej skupine nastaví príslušnou prijímacou jednotkou 3a' na rovnakú výstupnú hodnotu (napríklad O) a interné časy meracích jednotiek sú potom identické.

Demodulátor 66 ďalej oddeľuje z riadiacich signálov fázový povel, ktorý udáva, o koľko má byť ďalší synchronizačný povel presadený voči okamihu, ktorý jednoducho vznikne pripočítaním doby trvania dopytovacieho cyklu na začiatku tohoto pracovného cyklu. Tento fázový povel sa uloží vo vyrovnávacej pamäti 69.

Výstupný signál na výstupnej svorke T hodinového obvodu 60 sa privádza na jeden zo vstupov okienkového komparátoru 7£.

Druhý vstup okienkového komparátoru 72 je spojený s pamäťovou bunkou permanentnej pamäti 74. Táto pamäťová bunka obsahuje interný čas, pri ktorom má začať vysielanie nameraných dát výstupom komparátor okienkový referenčné meracou jednotkou 20. Ďal’ší vstup okienkového komparátoru 72 je spojený s ďalšou pamäťovou bunkou permanentnej pamäti 74, a obdrží preto interný čas, pri ktorom má vysielanie dát skončiť. Okienkový komparátor 72 vytvára pozitívny výstupný signál vždy vtedy, keď sa interný čas nachádza vovnútri vyššie popísaného vysielacieho časového okienka.

Výstup okienkového komparátoru 72 je spojený so vstupom súčtového člena 76. Druhý vstup súčtového člena 76 je spojený s ďalšieho okienkového komparátoru 78. Okienkový 78 obdrží podobne, ako je vyššie popísané pre komparátor 72, z permanentnej pamäti 24. dva časy, v ktorých má začať, poprípade skončiť, synchronizačný časový interval pre meraciu jednotku.

Tieto referenčné časy sa pre každý dopytovací cyklus novo načítajú z vyrovnávacej pamäti 69, ktorá je za tým účelom aktivovaná výstupným signálom komparátoru 68.

Výstup súčtového členu 76 je spojený s riadiacim vstupom spínača 80, prostredníctvom ktorého je s výkonovými spotrebičmi meracej jednotky 20 spojená batéria 82, ktorá je potrebná iba vtedy, keď meracia jednotka 20 má vydávať dáta alebo má byť synchronizovaná. Pre tie súčasti, ktoré sú upravené na interné riadenie meracej jednotky 20, je upravená uchovávacia batéria 84. Komponenty (hodinový obvod 60. súčtový člen 76 a okienkový komparátor 78), ktoré sú uchovávacou batériou 84 napájané, sú označené písmenom H.

Permanentné pamäti 74-i. ktoré náležajú rôznym meriacim jednotkám 20-i, sú rôzne programované z hľadiska časového okienka merania, a to tak, že časové okienka merania sa neprekrývajú. Týmto spôsobom sa za sebou uvádzajú do činnosti vysielacie jednotky 46, náležajúce meracím jednotkám, na vysielanie dát určených k prenosu. Dáta jednotlivých meracích jednotiek, prenášané rádiovými vlnami v za sebou nasledujúcich časových intervaloch, môžu byť spoločnými riadiacimi jednotkami na základe svojej časovej polohy priradené jednotlivým meracím jednotkám, takže prenášané dáta nemusia mať pre identifikáciu jednotlivých meracích jednotiek žiadne signály.

Ako vyplýva z obr. 3, obsahuje riadiaca jednotka 22 náležajúca meracím jednotkám 20-i prijímaciu jednotku 86 a počítač 88 pripojený na jej výstup. Počítač 88 obsahuje veľkokapacitnú pamäť 90, napríklad pevný disk. Počítač 88 môže byť spojený s kontrolným počítačom 92, ktorým môže byť napríklad notebook. Počítač 88 ďalej spolupracuje s vysielacou jednotkou 94, ktorej uskutočnenie môže byť rovnaké ako uskutočnenie vysielacej jednotky 46.

K prijímacej anténe 96 je pripojená vysielacia/prijímacia výhybka 98, ktorá je ovládaná komparátorom 100. Komparátor 100 prijíma z hodinového obvodu 102. ktorý má podobné uskutočnenie ako hodinový obvod 60., prvý vstupný signál a z permanentnej pamäti 104 druhý vstupný signál. S výstupom permanentnej pamäti 104 je spojený sčítací obvod 106, ktorý pripočítava k jej obsahu číslo nachádzajúce sa v ďaľšej permanentnej pamäti 108. ktoré zodpovedá trvaniu riadiaceho časového intervalu (synchronizácie a predania fázových povelov). Výstup sčítacieho obvodu 106 je spojený s ďaľším vstupom okienkového komparátoru 100. Permanentná pamäť 104 je zásobovaná dátami z generátoru 110 náhodných čísiel. Generátor 110 náhodných čísiel môže pracovať napríklad tak, že v závislosti na svojom výstupnom signále vytvára k obsahu násobiteľa - pamäti 111 a (v prípade potreby) k reálnemu času, ktorý mu bol sprostredkovaný z hodín 112 reálneho času, náhodné číslo.

Obsah násobiteľa - pamäti 111 je pre všetky prijímacie jednotky celého systému na prenášanie dát jedinečný, a môže byť preto považovaný rovnako za identifikačný kód príslušnej skupiny, podobne ako časový interval, ktorý je priradený jednej vysielacej jednotke a môže byť považovaný za identifikačný kód meracej jednotky. Týmto spôsobom sú rôznym spôsobom náhodne vopred stanovené okamihy začiatku dopytovacích cyklov pre rôzne skupiny meracích jednotiek.

Rozsah kolísania tohto náhodného čísla sa zvolí tak, že zodpovedá požadovanému časovému synchronizačného signálu, ktorým sa meracích jednotiek 20-i. časový rozsahu kolísania polohy vynuluje hodinový obvod 6_0 rozsah kolísania polohy synchronizačného signálu sa zistí vynásobením maximálne prípustnej percentovej miery využitia príslušného frekvenčného pásma dobou zdieľania pre frekvenčné pásmo. Pri percentovej miere využitia 0,1 % vznikne pri dobe zdieľania o dĺžke 1 hodiny rozsah kolísania aspoň 3,6 sekundy.

Obsahom permanentnej pamäti 108 a výstupným signálom sčítacieho obvodu 106 je preto daný predný koniec a zadný koniec synchronizačného časového intervalu.

Výstupný signál okienkového komparátoru 100 riadi vysielaciu/prijímaciu výhybku 98 do vysielacej polohy. Signálom sa ďalej uvedie do činnosti generátor 114 synchronizačných signálov, ktorý potom prostredníctvom antény 96 vyšle synchronizačný signál charakteristický pre priradenú skupinu meracích jednotiek, ktorý sa potom prijímacími jednotkami 20 použije k vynulovaniu interného času.

Ďalšie výhybka 116 pripojená k ďalšiemu výstupu vysielačej/prijímacej výhybky 98 sa prepne opäť výstupným signálom z výstupu C' hodinového obvodu 102 a prijatý signál predá do demodulátoru 120 pre frekvenciu HF1 a do demodulátoru 122 pre frekvenciu HF2. Výstupy obidvoch demodulátorov 120, 122 sa predávajú do súčtového členu 124. ktorý má preto podobnú funkciu ako integrátor. Výstupný signál zo súčtového členu 124 sa vedie do meniča 126 formátu, taktovaného výstupom C hodinových impulzov hodinového obvodu 102, ktorý prijaté bity opäť premieňa na formát požadovaný pre ďalšie vyhodnotenie, napríklad na paralelné znázornenie. Tento signál sa predáva do rzhrania počítača 88, do ktorého sa rovnako privádza interný čas prijímacej jednotky 86, vydávaný hodinovým obvodom 102. Z interného času môže počítač 88 rozpoznať začiatok a koniec dátovej vety a priradiť ju určitej meracej jednotke. Dáta môžu byť potom uložené vo veľkokapacitnej pamäti 90.

Výstupné rozhranie počítača 88 je spojené s vysielacou jednotkou 94, ktorá má rovnaké interné uskutočnenie ako vysielacia jednotka 20 podľa obr. 2. K vysielacej jednotke 94 je pripojený iba počítač 88 ako zdroj dát, zatiaľ kým u vysielacej jednotky 20 podľa obr. 2 to bola jednotka tvorená čidlom 44. čiže snímačom nameraných hodnôt, a prevádzačom 48 formátu. Týmto spôsobom môže riadiaca jednotka 22 rovnakým spôsobom komunikovať s nadradenou riadiacou jednotkou 36 a prenos dát medzi týmito obidvomi riadiacimi jednotkami 22, 36. môže byť organizovaný presne tak, ako prenos dát medzi meracími jednotkami 20 a riadiacou jednotkou 22. Hierarchicky nadradená riadiaca jednotka 36 môže rovnako vynulovať interný čas riadiacej jednotky 22, podobne ako to vykonáva vysielacia jednotka 94 u meracích jednotiek 20.

Preto je možné vytvoriť systém prenosu dát pracujúci ako v rovine dolných skupín, tak v rovine vyšších skupín, zmiešané na princípe časových intervalov a na princípe náhodných vysielacích okamihov.

Vyššie bolo s odkazom na obr. 2 a 3 popísané uskutočnenie meracej jednotky 20 a riadiacej jednotky 22. Meracie jednotky

24, 26, 28 a riadiace jednotky 30, 32 a 34 priradené domom čiže budovám 14/ 16 a 18 majú podobné uskutočnenie. Riadiaca jednotka 36 obsahuje, ako už bolo uvedené, prijímaciu jednotku, ktorej uskutočnenie zodpovedá uskutočneniu prijímacej jednotky

86.

Ak obmenené uskutočnenie meracej jednotky, znázornené na obr. 4, zodpovedá uskutočneniu meracej jednotky podľa obr. 2, sú jej komponenty opäť vybavené rovnakými vzťahovými značkami. To značí, že tieto komponenty nemusia byť znova popisované.

Meracia jednotka podľa obr. 4 sa líši od meracej jednotky podľa obr. 2 v prvom rade vytváraním nulovacieho signálu pre hodinový obvod 60. Za týmto účelom sa postupuje podobne ako v prijímacej jednotke podľa obr. 3 pre stanovenie okienka synchronizačného signálu : Generátor 130 náhodných čísiel, ktorého uskutočnenie a použitý algoritmus na vytváranie náhodných čísiel plne zodpovedajú generátoru 110 náhodných čísiel, prijíma svojím jedným vstupom svoj výstupný signál, svojím ďaľším vstupom prijíma obsah násobiteľa - pamäti 131, ktorý zodpovedá násobiteľovi - pamäti 113, a svojím posledným vstupom prijíma výstupný signál TM hodín 132 reálneho času, ktorý udáva absolútny čas. Výstup generátoru 130 náhodných čísiel je spojený so vstupom sčítacieho obvodu 134. ktorého druhý vstup je spojený s výstupom hodín 132 reálneho času. Výstup sčítacieho obvodu 134 a výstup hodín 132 reálneho času sú spojené s obidvomi vstupmi komparátoru 136. ktorého výstupný signál slúži k znovunastaveniu čiže vynulovaniu hodinového obvodu 60.

Na obr. 5 je znázornené obmenené uskutočnenie riadiacej jednotky 22, ktorá je sebestačná a nemusí spolupracovať so žiadnou nadradenou riadiacou jednotkou. Jej hodinový obvod 102 sa vynulováva automaticky preplnením.

Podľa ďaľšej obmeny vynálezu môžu byť hodiny reálneho času uskutočnené ako rádiové hodinové moduly, ktoré sa v pravidelných odstupoch nastavujú prostredníctvom dlhej vlny na normálny čas, takže synchronizácia rôznych hodín reálneho času sa môže uskutočňovať bez zaťaženia prenosového kanálu slúžiaceho na prenos dát medzi meracími jednotkami a riadiacimi jednotkami.

U ďalšieho obmeneného príkladu uskutočnenia podľa obr. 6 obsahuje permanentná pamäť 70 väčší počet párov pamäťových buniek, ktoré udávajú okamih začiatku a okamih konca vysielacieho okienka. Podobne je upravený väčší počet okienkových komparátorov 72.

U tohto príkladu uskutočnenia meracej jednotky môžu zvolené meracie jednotky v priebehu dopytovacieho cyklu (časového úseku medzi vynulovaním hodinového obvodu 102) predať vždy viacej dátových paketov do riadiacej jednotky alebo zvlášť obsiahle dátové pakety predať do riadiacej jednotky rozdelene do dvoch časových intervalov.

Systémy na prenos dát, ktoré boli popísané vyššie, majú zvyčajne nasledujúce vlastnosti : Pri použití hodinových obvodov bežne dostupných na trhu sa dá získať zvyčajná potrebná presnosť na stanovenie časových intervalov o dĺžke 1 až 10 ms synchronizáciou približne po každých 5 minútach. Tým sa kanál na prenos dát zaťažuje iba málo. Pri dopytovacom cykle o celkovej dobe trvania jedna minúta je možno ku každým 60 ms stanoviť 1000 časových intervalov. Preto je možné pripojiť na jednu riadiacu jednotku veľký počet meracích jednotiek. Posun začiatku dopytovacích cyklov, ktorý môže byť rovnako považovaný za prestávku štatistickej dĺžky medzi sebou nasledujúcimi cyklami, môže byť 3,6 sekunty. Ak sa uskutoční minimálna doba trvania prestávky o dĺžke 1 sekunda, kolísajú odstupy medzi za sebou nasledujúcimi dopytovacími cyklami približne medzi 1 až 5 sekundami.

Vyššie bolo uvedené, že generátory náhodných čísiel sú odlišné pre rôzne skupiny meracích jednotiek.

Túto skutočnosť je možné realizovať pri použití generátorov náhodných čísiel niektorých z mnohých programovacích kultivovaných jazykov nasledujúcim spôsobom : Tieto generátory náhodnýchčísiel pracujú väčšinou v závislosti na synchronizačnej hodnote a násobiacich konštantách. Násobením počiatočného čísla násobiteľom a vybratím niektorých miest v zadnej tretine mnohamiestneho výsledku sa vytvorí prvé náhodné číslo. Z neho sa potom d’aľším násobením a vybratím reťazca znakov v zadnej časti výsledku vytvorí d’aľšie náhodné číslo atd’. Náhodné čísla sú preto síce štatisticky rozložené, avšak, keď sa vychádza z rovnakej východzej hodnoty a rovnakej násobiacej konštanty, vznikne vždy rovnaký sled náhodných čísiel. Preto sú náhodné čísla determinované.

Tým, že sa východzia hodnota alebo násobiaca konštanta zmení, je možné vytvoriť iný generátor náhodných čísiel, ktorý je neskorelovaný s prvým generátorom náhodných čísiel, atď.

Týmto spôsobom je zaistené, že aj viacero skupín meracích jednotiek, ktoré sa líšia rôznym skupinovým kódom (zodpovedajúcim synchronizačnému signálovému kódu), spolupracuje s rôznymi sledmi náhodných čísiel. Preto môžu spolu kolidovať náhodne iba vtedy, keď sa nachádzajú v rovnakom rádiovom prístroji.

Ak sa použijú také nekorelované generátory náhodných čísiel, vznikne v rádiovom kanále obsadenom v časovom priemere do 10 % pri prvom pokuse správny prenos dát s pravdepodobnosťou 90 %, vznikne dvomi pokusmi pre správny prenos dát pravdepodobnosť 99 % atď.

Rovnako ľubovoľne cudzie rušenie s náhodným obsadením kanálu a rovnako cudzie rušenie s periodickým alebo iným determinovaným obsadením kanálu sa týmto spôsobom stanú náhodnými rušeniami so známou rozvádzacou funkciou.

Ako už bolo uvedené, musí sa ďaľšie náhodné číslo vyrátať inak, ako násobením v priebehu doby trvania bitu, avšak práve iba vždy raz za dopytovací cyklus, teda na každý blok časových intervalov, napríklad každú minútu.

Pri použití vyššie popísaných systémov na prenos dát sa požiadavky na synchronizáciu vyjadrujú iba v rozsahu milisekúnd a nie mikrosekúnd.

Ďalej je u vyššie popísaných systémov na prenos dát výhodné, že aj u prijímacích jednotiek aktívnych iba občas majú tieto prijímacie jednotky svoju pripravenosť k príjmu, ktorá pseudoštatisticky zodpovedá prijímacím časovým intervalom, ktoré sú im pridelené vovnútri ich skupiny. Napriek tomu prijímacie jednotky dosahujú vysielaciu jednotku svojej skupiny stále v časovom/frekvenčnom okienku, ktoré má stálu polohu vzhľadom k náhodnému začiatku dopytovacieho cyklu.

Vynález bol vyššie popísaný na príkladoch uskutočnení, u ktorých boli vovnútri príslušného frekvenčného pásma prístupného pre kohokoľvek použité dva dieľčie frekvenčné kanály. Je zrejmé, že vynález môže byť rovnako dobre použitý u systémov na prenos dát, ktoré pracujú iba v jednom jedinom dieľčom frekvenčnom kanále. Namiesto prepínania medzi dvomi dieľčimi frekvenčnými kanálmi je rovnako možné uskutočniť prepínanie medzi dvomi rôznymi spôsobmi modulácie (napríklad medzi amplitúdovou alebo frekvenčnou moduláciou). Je rovnako možné podľa potreby prepínať medzi inými parametrami ovplyvňujúcimi rádiový prenos. Toto prepínanie bolo vyššie popísané tak, že (pri dvoch dieľčich frekvenčných kanáloch) sa uskutoční dvakrát za dobu trvania bitu (takt na výstupe C hodinových impulzov hodinového obvodu 60.).

Je zrejmé, že je možné prepínať aj väčší počet parametrov určujúcich prenos dát. Náhodným umiestnením dopytovacieho cyklu (a teda jednotlivých časových intervalov), Špecifickým pre určitú skupinu, sa zaistí to, že dôjde k spoľahlivému prenosu dát, aj keď sa v rovnakom rádiovom prístroji nachádzajú ďaľšie vysielacie jednotky nenáležajúce k tejto skupine. Dosiahne sa tiež rovnakého využitia jedného frekvenčného knaálu alebo viacerých dieľčich frekvenčných kanálov. Stálou výmenou medzi väčším počtom dieľčich frekvenčných kanálov sa zmenší rovnako rušivý vplyv interferenčných zánikov spôsobených mnohonásobnými odrazmi, pretože tieto interferenčné zániky sa pri zmenách frekvencie (a teda pri zodpovedajúcich zmenách vlnovej dĺžky) vždy trocha zmenia, čím·je možné zmenšiť aspoň zvlášť rušivý prípad celkových interferenčných zánikov.

Na obr. 7 je znázornený časový diagram, na ktorom je v čase (náhodnej jednotky) znázornené, v ktorých časových úsekoch meracie jednotky 20-i. 24-i, 26-i, 28-i , ktoré sú priradené riadiacim jednotkám 22, 30, 32, 34, vysielajú.

Rôzne riadiace jednotky poskytujú vždy štatisticky rozložené pakety 138-k. 140-k. 142-k. 144-k časových intervalov. Každý z týchto paketov 138-k, 140-k, 142-k, 144-k pozostáva z ekvidistantného sledu jednotlivých časových intervalov 140-1, ako je znázornené pre paket 138-3. Vovnútri každého z týchto časových intervalov 146-1 vysiela priradená meracia jednotka 20-1, ako bolo podrobne vyššie popísané, pričom každý z časových intervalov 146-1 obsahuje vopred stanovený počet bitových taktov, ako už bolo rovnako vyššie uvedené.

Je zrejmé, že existujú časové úseky, v ktorých sa pakety časových intervalov náležajúce rôznym skupinám navzájom prekrývajú, čo vedie k vzniku porúch pri prenose. Takýto okamih existuje napríklad v čase t = 0,25 pre riadiace jednotky 22 a 1Q a v čase t =2,05 pre riadiace jednotky 30 a 32. Je však zrejmé, že už vovnútri dvoch časových jednotiek mohli byť nerušene prenesené všetky pakety časových intervalov.

V dolnej časti obr. 7 je v merítku zmenšenom o činiteľ 100 znázornená výmena dát medzi centrálnou riadiacou jednotkou 36 a riadiacimi jednotkami 22, 30, 32, 34. Táto výmena dát sa vykonáva vo väčších časových odstupoch, pretože centrálna riadiaca jednotka 36 musí byť informovaná iba o dlhodobých zmenách stavov meracích jednotiek čiže meradiel spotreby. Organizácia a postup výmeny dát sú však podobné ako výmena dát medzi riadiacimi jednotkami 22, 30, 32, 34 a meriacimi jednotkami 20-i, 24-i, 26-i, 28-i.

Claims (16)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Spôsob prenosu dát medzi aspoň dvomi vysielacími jednotkami (42) a jednou prijímacou jednotkou (86) na jednom kanále na prenos dát, ktorý je využívaný aj inými užívateľmi, pri ktorom vysielacie jednotky vysielajú vždy v jednom vopred stanovenom časovom intervale špecifickom pre ne vo vzťahu k začiatku tým, že náhodne, frekvencia dopytovacieho jeden alebo viacej parametrov ako napríklad : začiatok kanálu na prenos dát, druh cyklu, vyznačujúce prenosu dát dopytovac i eho modulácie, takt ] sa mení cyklu, prenosu dát, formát dát.
2. 2. Sposob podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že pre prvú skupinu prijímaciu jednotku (86) na vysielacích jednotiek (42) a druhej strane sa náhodne viacej parametrov prenosu.

   vysielacích jednotiek (42) a prvú jednej strane a pre druhú skupinu druhú prijímaciu jednotku (86) na rôznym spôsobom mení jeden alebo
3. 3. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že pomer dĺžky vysielacieho časového intervalu vysielacej jednotky (42) k dĺžke dopytovacieho cyklu zodpovedá najviacej maximálne prípustnej percentovej miere využitia pre prenosový kanál.
4. 4. Spôsob podľa jedného z nárokov laž 3,vyznačujúci sa tým, že každej vysielacej jednotke (42) sa vovnútri dopytovacieho cyklu pevne pridelí viacej v časovom odstupe od seba usporiadaných vysielacích časových intervalov.
5. 5. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že vysielacie časové intervaly jednotlivých vysielacích jednotiek (42) sú vopred dané internými presnými hodinami (60) vysielacích jednotiek.
6. 6. Spôsob podľa nároku 5,vyznačujúci sa tým, že interné presné hodiny sa v časových odstupoch nastavujú na vopred stanovený stav.
7. 7. Spôsob podľa nároku 6,vyznačujúci sa tým, že predbežné nastavenie interných presných hodín (60) jednej skupiny vysielacích jednotiek (42) sa vykonáva s použitím synchronizačného povelu špecifického pre túto skupinu, ktorá sa predá zodpovedajúcim vysielacím jednotkám (42) z priradenej prijímacej jednotky (86).
8. 8. Spôsob podľa jedného z nárokov laž 7,vyznačujúci sa tým, že náhodná zmena aspoň jedného parametru prenosu sa vykoná výstupným signálom generátoru (110) náhodných čísiel.
9. 9. Spôsob podľa nároku 8,vyznačujúci sa tým, že pre viacej prijímacích jednotiek (86), ktoré spolupracujú s väčším počtom vysielacích jednotiek (42), sa použijú generátory (110) náhodných čísiel pracujúce rôzne.
10. 10. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 9 v spojení s nárokom 6,vyznačujúci sa tým, že generátor (110) náhodných čísiel je súčasťou prijímacej jednotky a stav interných presných hodín (60) sa nastaví v závislosti na výstupnom signále generátoru náhodných čísiel, dodanom prostredníctvom kanálu na prenos dát.
11. 11. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 10 v spojení s nárokom 10, vyznačujúci sa tým, že interné presné hodiny (60) sú presnými hodinami bežiacimi aspoň po dobu väčšieho počtu dopytovacích cyklov, a že vysielacie jednotky (42) majú vždy identické generátory náhodných čísiel, ktoré udávajú začiatok dopytovacieho cyklu.
12. 12. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 11, vyznačujúci sa tým, že aspoň jeden náhodne zmenený parameter prenosu sa náhodne zmení vždy na začiatku alebo konci dopytovacieho cyklu.
13. 13. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 12, vyznačujúci sa tým, že napájanie (82) vysielacích jednotiek (42) energií sa aktivuje v podstate iba po dobu trvania vysielacieho časového intervalu priradeného príslušnej vysielacej jednotke (42).
14. 14. Spôsob podľa nároku 13, vyznačujúci sa tým, že napájanie (82) vysielacích jednotiek (42) energií sa aktivuje prídavné na riadiaci časový interval spoločný pre všetky vysielacie jednotky (42).
15. 15. Spôsob podľa nároku 14, vyznačujúci sa tým, že dĺžka riadiaceho časového intervalu činí iba zlomok dopytovacieho cyklu.
16. 16. Spôsob podľa nároku 14 alebo 15, vyznačujúci sa t ý m, že vždy jeden z časových intervalov, ktoré sú priradené jednej vysielacej jednotke (42), sa použije pre potvrdenie prijatých riadiacich povelov alebo ku spätnému hláseniu informácií o prevádzkovom stave vysielacej jednotky (42).

    Zoznam vzťahových znakov komplex 10 budov budova 12, 14, 16, 18 meracia jednotka 20, 20-1, 20-2, ...20-i riadiaca jednotka 22 meracia jednotka 24-i, 26-i, 28-i riadiaca jednotka 30, 32, 34 centrálna riadiaca jednotka 36 prijímacia jednotka 38 vysielacia jednotka 42 čidlo 44 vysielacia jednotka 46 prevádzač 48 formátu modulátor 50 výhybka 52 prvý vysokofrekvenčný generátor 54 druhý vysokofrekvenčný generátor 56 hodinový obvod 60 vysielacia/prijímacia výhybka 62 anténa 64 demodulátor 66 komparátor 68 vyrovnávacia pamäť 69 permanentná pamäť 70 okienkový komparátor 72 permanentná pamäť 74, 74-i súčtový člen 76 okienkový komparátor 78 spínač 80 batéria 82 uchovávacia batéria 84 prijímacia jednotka 86 počítač 88 veľkokapacitná pamäť 90 kontrolný počítač 92 vysielacia jednotka 94 prijímacia anténa 96 vysielacia/prijímacia výhybka 98 okienkový komparátor 100 hodinový obvod 102 permanentná pamäť 104 sčítací obvod 106 permanentná pamäť 108 generátor 110 náhodných čísiel násobiteľ - pamäť 111 hodiny 112 reálneho času generátor 114 synchronizačných signálov výhybka 116 demodulátor 120, 122 súčtový člen 124 menič 126 formátu generátor 130 náhodných čísiel násobiteľ - pamäť 131 hodiny 132 reálneho času sčítací obvod 134 komparátor 136 paket 138-k, 140-k, 142-k, 144-k časových intervalov časový interval 146-1 vysokofrekvenčné napätie HF1, HF2 výstup C, C' hodinových impulzov svorka R časová výstupná svorka T výstupný signál TM