SK65199A3 - Spôsob kontroly správnej činnosti odvádzačov kondenzátu - Google Patents

Abstract

Spôsob kontroly sa vykonáva meraním teploty média prechádzajúceho telesom odvádzača kondenzátu pomocou špeciálne umiestnenej teplomemej záchytky a následne sa analyzuje takto nameraný teplotný priebeh vo vzťahu k tlaku v kondenzátovom potrubí alebo v zbernej nádrži kondenzátu, pričom teplota sa meria priamo vo výstupe z telesa odvádzača kondenzátu.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu kontroly správnej činnosti odvádzačov kondenzátu (OK).

Doterajší stav techniky

Odvádzače kondenzátu (OK) sú veľmi dôležitým prvkom parného resp. kondenzátového hospodárstva. Vo významnej, ak nie priamo v rozhodujúcej miere ovplyvňujú účinnosť hospodárenia s vodnou parou. Práve preto v súčasnosti pri stále sa zvyšujúcich cenách energie, ich význam a hlavne snaha o zvýšenie spoľahlivosti ich činnosti neustále rastie. Bez ohľadu na to, o aký konkrétny typ OK (plavákový, bimetalový, membránový, termodynamický, kombinovaný) sa jedná, jeho hlavnou úlohou je spoľahlivé odvádzanie kondenzátu zo spotrebiča pary bez toho, aby pritom nastal únik vodnej pary do kondenzátového potrubia. Aplikácia rôznych typov odvádzačov kondenzátu súvisí len s prevádzkovými podmienkami alebo s požiadavkou technológie, či môže alebo nemôže dôjsť k čiastočnému zaplaveniu spotrebiča pary kondenzátom.

Z horeuvedeného vyplývajú aj dva hlavné typy porúch OK:

1. zlyhanie odvádzania kondenzátu zo spotrebiča pary, čo vedie k jeho následnému úplnému zaplaveniu kondenzátom a tým k jeho vyradeniu z prevádzky

2. priepust vodnej pary spolu s odvádzaným kondenzátom, čo znižuje efektívnosť využitia vodnej pary ako nosiča tepelnej energie.

Prvý typ porúch OK sa v prevažnej väčšine prípadov odhalí zo strany obsluhy veľmi rýchlo. Zahltením spotrebiča pary kondenzátom totiž výrazne poklesne úhrnný koeficient prechodu tepla, a tým aj jeho tepelný výkon. To má za následok v lepšom prípade prudký pokles produkcie. V horšom prípade to vedie k úplnému výpadku produkcie na danom spotrebiči. To sa prakticky okamžite spozná a prijmú sa príslušné opatrenia na obnovenie pôvodného výkonu spotrebiča pary. V niektorých prípadoch, keď dôjde k zaplaveniu ohrievacích telies typu kaloriferov, obsluha to

-2nemusí spoznať okamžite a v tomto prípade daný kalorifer funguje ako slabovýkonný teplovodný ohrievač. V prípade, že vyhrievanie miestnosti je dobre vyriešené ďalšími ohrevnými telesami, slabší tepelný výkon zaplaveného kalorífera sa nemusí spozorovať ani dlhšiu dobu.

Druhý typ porúch OK, t.j. priepust pary sa vo väčšine prípadov neodhalí okamžite. Práve preto v ďalšej časti sa budeme zaoberať len týmto typom poruchy OK. V tomto prípade, a to je ten častejší typ porúch OK, sa dostáva vodná para do kondenzátového potrubia. V kondenzátovom potrubí para skondenzuje a tým zvyšuje teplotu vracaného kondenzátu do zbernej nádrže kondenzátu. Sprievodným javom sú väčšie straty tepla z povrchu kondenzátového potrubia do okolia. Z hľadiska prevádzkovateľa sú to zbytočné finančné straty, ktoré sa prejavia vo zvýšených nákladoch za paru alebo palivo.

Vzhľadom na to, že kondenzátové potrubia sú často slabo, niekedy vôbec nie sú izolované, tieto straty tepla do okolia sú značné. V krajnom prípade, a v bežnej praxi to vôbec nie je zriedkavé, priepust pary je taký veľký, že ani za cenu zvýšených strát tepla do okolia nedôjde k úplnej kondenzácii vodnej pary v kondenzátovom potrubí. V tomto prípade do zbernej nádrže kondenzátu vstupuje parokvapalná zmes. Para potom cez odvzdušňovací otvor zo zbernej nádrže kondenzátu odchádza do atmosféry, čo sa ľahko spozná aj vizuálne.

Prakticky až tento efekt signalizuje obsluhe, údržbe poruchu OK druhého typu a až potom sa vynaloží určité úsilie na jej odstránenie. Je zrejmé, že od času vzniku poruchy v činnosti OK do jej zistenia a odstránenia dôjde k veľkým finančným stratám na strane prevádzkovateľa. Na tomto mieste treba pripomenúť, že ak priepust pary je len tak malý, že para v kondenzátovom potrubí stihne skondenzovať, prevádzkovateľ prakticky ani nemá veľa možností spozorovať poruchu v činnosti OK. Z praktických skúseností súčasne vieme, že ak sa už z odvzdušňovacieho otvoru zbernej nádrže kondenzátu parí, je porucha v činnosti až niekoľkých OK súčasne.

Vzhľadom na cenovú reláciu pary a odvádzačov kondenzátu, je potrebné problematike správnej činnosti OK venovať značnú pozornosť.

Ako príklad je možné uviesť únik pary o tlaku 4.10⁵ Pa (abs.) cez netesnosť o priemere 3 mm. Za 1 hodinu unikne takýmto otvorom do okolia 10 kg.h^-1 pary.

-3Pre nepretržitú trojsmennú prevádzku (8400 hodín za rok) to znamená únik 84 ton pary, čo zodpovedá 230 GJ tepla. So vzrastom priemeru netesnosti dochádza aj k rastu strát, pričom sa nejedná o lineárnu ale kvadratickú závislosť. Ako vidieť z uvedeného príkladu, parnému hospodárstvu je potrebné venovať značnú pozornosť, lebo môže byť zdrojom významných ekonomických strát.

Netesnosti na parných potrubiach alebo ich spojoch sa viditeľne prejavia fučaním pary, kým priepust pary cez vadný OK je skrytou vadou s rovnakým efektom straty.

Prvoradou úlohou OK, bez ohľadu na to o aký konkrétny typ OK sa jedná, je zabezpečiť odvádzanie kondenzátu z telesa spotrebiča pary z oblasti tlaku prislúchajúceho kondenzačnej teplote pary do zberného potrubia kondenzátu, kde je tlak v podstate zrovnateľný s tlakom v zbernej nádrži kondenzátu. Vzhľadom na to, že v zmysle zákonov termodynamiky vodnej pary jednotlivým tlakom prislúchajú príslušné rovnovážne teploty pary, teplota pred a za OK je rôzna. Tento teplotný rozdiel odpovedá gradientu tlaku pred a za OK. Vzhľadom na to, že tento gradient tlaku je daný okrem iného technologickými podmienkami, a preto v prípade rôznych prevádzkovateľov je rôzny, na základe príslušného teplotného rozdielu pred a za OK sa nedá vytvoriť generalizovaný model pre posúdenie správnosti činnosti OK.

Ďalší problém v súvislosti s diagnostikou činnosti spočíva v tom, že pri prechode samotného kvapalného kondenzátu z oblasti s vyšším tlakom (pred OK) do oblasti s nižším tlakom (v zbernom potrubí kondenzátu), sa výrazne zmení jeho entalpia. Rozdiel entalpie pri dvoch rôznych tlakoch spôsobuje vznik tzv. zbytkovej pary, t.j. za OK sa nachádza parokvapalná zmes, ktorá sa vizuálne nedá rozlíšiť od prípadu keď OK prepúšťa aj malý podiel ostrej pary.

Práve preto vizuálna a čiastočne aj akustická detekcia úniku pary cez teleso OK nie je absolútne spoľahlivá. O možnej miere vzniknutej zbytkovej pary svedčí skutočnosť, že v určitých prípadoch sa odporúča jej technologické využívanie (dostatočný prietok kondenzátu, prípadne vyšší ako atmosférický tlak v zbernej nádrži kondenzátu, atď.). Presné množstvo vzniknutej zbytkovej pary možno vyčísliť na základe entalpickej bilancie deja.

Vzhľadom na vážnosť problému prepúšťania pary cez odvádzače kondenzátu sa problematike diagnostiky OK venovala vo vyspelých priemyselných

-4krajinách aj v minulosti veľká pozornosť. Výsledkom tohto úsilia bol vývoj niekoľkých viac alebo menej úspešných metód a zariadení na diagnostiku činnosti OK. K najznámejším patria:

Vizuálna kontrola - sklenené priezory. Tento typ je vhodný pre kontrolu činnosti OK pracujúcich len systémom otvorené - zatvorené. Ďalšia ich nevýhoda spočíva v tom, že priezory sa časom zanesú resp. zašpinia a stávajú sa nefunkčnými. Okrem toho je tu nebezpečie mechanického poškodenia.

Zvuková kontrola - stetoskopy, pracujúce na základe počúvania zvuku, ktorý vydáva pracujúci OK. Bol vyvinutý celý rad priemyselných stetoskopov na ultrazvukovú detekciu netesností. Avšak existuje mnoho odvádzačov kondenzátu bez výrazného zvukového signálu. Kondenzát a zvyšková para prúdiace z výstupného hrdla OK môžu vydávať zvuk veľmi podobný zvuku, aký vydáva kondenzát a ostrá para prenikajúca cez OK. Obidva zvuky sú ovplyvňované mohutnosťou prúdenia a tiež tlakom. Je dokázané, že OK v podmienkach malého zaťaženia vydáva slabší zvuk, než OK pri podmienkach plného zaťaženia. Okrem toho potrubie tvorí akýsi zvukovod a ten môže prenášať prekvapujúcu škálu zvukových signálov. Ďalším problémom je odfiltrovanie zvuku produkovaného susednými OK.

Teplotná kontrola. Táto spočíva v meraní povrchovej teploty tesne za OK. Používali sa buď pastelky citlivé na teplotu alebo novšie pyrometre. Táto metóda však má tiež obmedzené použitie. Môže odhaliť len závadu, keď OK spôsobí vážne zaplavenie spotrebiča vodou a môže mať určitý význam pri detekcii termostatických OK konštruovaných tak, aby s určitým zaplavením pracovali. Avšak teplota kondenzátu a zbytkovej pary na výstupe správne fungujúceho OK je približne 100 °C (zberná nádrž kondenzátu otvorená do atmosféry), teda presne rovnaká ako teplota kondenzátu a čerstvej pary za výstupom z vadného odvádzača kondenzátu. Nakoľko teplotný signál meraný na povrchu či už OK alebo v jeho blízkosti je ovplyvnený radom náhodných chýb (šum) ovplyvňujúcich meranú teplotu, nie je objektívne možné stanoviť, čo sa v skutočnosti vo vnútri OK deje.

Elektronická kontrola. Najnovšie zariadenia využívajú na diagnostiku činnosti OK meranie elektrickej vodivosti kondenzátu. Prednosťou tohto prístroja je presný elektrický signál, ktorý môže byť interpretovaný bez toho, aby sme sa spoliehali na

-5skúsenosť alebo osobný názor toho, kto diagnostiku vykonáva. Nevýhodou je, že pred každý OK musí byť zabudovaná špeciálna komora s čidlom na meranie vodivosti prostredia a prístroj na vyhodnotenie signálu, čím sa značne zvyšujú náklady na produkciu.

Európska patentová prihláška EP 0 402 463 A1 opisuje kontrolný senzor odvádzača kondenzátu pre rôzne typy zariadení, ktorý pracuje na princípe snímania ultrazvykových oscilácií vyvolaných vibráciami oscilačnej platničky ponorenej do prúdiaceho média v telese odvádzača kondenzátu.

Ďalšia prihláška EP 0 439 697 opisuje zariadenie, v ktorom sa sníma hladina kvapalnej fázy v meracej cele, ktorá je na rozdiel od riešenia pódia DE PS 619 696 zabudovaná priamo do telesa odvádzača kondenzátu.

Podstata vynálezu

Horeuvedené nedostatky známych riešení vo veľkej miere sú odstránené spôsobom podľa tohto vynálezu, ktorého podstatou je, že je založený na presnom meraní teploty média odvádzaného cez teleso odvádzača kondenzátu pomocou špeciálne uloženej, teplomernej jímky a na následnej analýze takto nameraného teplotného priebehu vo vzťahu ku tlaku v kondenzátovom potrubí, resp. v zbernej nádrži kondenzátu.

Tento spôsob nepredpokladá veľké nadobúdacie náklady v porovnaní s hore uvedenými metódami. Na rozdiel od teplotnej kontroly OK uvedenej hore, spôsob podľa vynálezu spočíva v meraní teploty priamo vo výstupnom hrdle telesa OK a nie na jeho povrchu. Tým sa získa podstatne čistejší signál s výrazným odstupom signál - šum. Teplota v jímkach sa môže výhodne merať termočlánkom, ktorý dostatočne rýchlo a presne reaguje na zmeny teplotných pomerov v prúdiacej dvojfázovej sústave para-kvapalina. Tlaku v zbernej nádrži kondenzátu alebo v závislosti od neho aj v kondenzátovom potrubí prislúcha príslušná rovnovážna teplota vodnej pary.

Rozdiel teplôt nameraných v jímke za OK a rovnovážnej teploty prislúchajúcej danému tlaku v kondenzátovom potrubí pri správnej činnosti OK má byť 0 °C. Keďže presná hodnota tlaku v danom mieste zberného potrubia

-6kondenzátu nie je známa, vyšetruje sa rozdiel teploty nameranej za OK a rovnovážnej teploty, prislúchajúcej tlaku v zbernej nádrži kondenzátu. Konkrétna hodnota tohto rozdielu je okrem iného daná vzdialenosťou meraného OK od zbernej nádrže kondenzátu. Čím je táto vzdialenosť väčšia, tým je aj hodnota hore uvedeného rozdielu teplôt väčšia. V prevažnej väčšine prípadov, keď je porucha v činnosti OK, je tento teplotný rozdiel v rozmedzí 5 až 15 °C. Konkrétna hodnota vyšetrovaného teplotného rozdielu závisí od tlaku vodnej pary pred OK, hmotnostného toku kondenzátu, geometrie potrubného systému, atď.

V praxi vo väčšine prípadov existuje niekoľko separátnych vetiev parného alebo kondenzátového systému, ktorý na jednej strane sa vetví z kotolne, na druhej strane ústi do zbernej nádrže kondenzátu.

Pred prvou diagnostikou činnosti OK je potrebné schematicky nakresliť jednotlivé vetvy parného alebo kondenzátového potrubného systému, s označením jednotlivých tepelných spotrebičov, alebo príslušných OK, prípadne ich očíslovaním. Ďalej pri praktickej diagnostike OK je potrebné sledovať postupne po jednotlivých vetvách, a to začať so spotrebičom tepla, ktorý je najbližšie k zbernej nádrži kondenzátu na danej vetve. Príslušný rozdiel teploty nameranej v telese OK, resp prislúchajúcej tlaku v zbernej nádrži kondenzátu je v tomto prípade najmenší. Tento teplotný rozdiel potom postupne bude narastať so vzrastom vzdialenosti OK od zbernej nádrže kondenzátu na danej vetve. Náhly nárast horeuvedeného rozdielu teplôt v takejto sérii údajov signalizuje poruchu príslušného OK. Po výmene príslušného OK musí vykazovať séria nameraných teplotných rozdielov na danej vetve monotónne vzrastajúcu závislosť so vzrastom vzdialenosti OK od zbernej nádrže kondenzátu. Po zmapovaní jednej vetvy sa analogicky postupuje s diagnostikou OK na ďalších vetvách.

Často sú v praxi vetvy kondenzátových potrubí prepojené, a tým vznikajú potrubné siete. V tomto prípade priepust cez OK na pripojenej vetve viac alebo menej ovplyvní tlakové, resp. teplotné pomery v okolí OK na inej vetve. Nameraný zvýšený teplotný rozdiel na danom OK signalizuje poruchu, ale v skutočnosti môže byť spôsobený už spomínaným priepustom pary cez OK na susednej, pripojenej vetve.

-7V tomto prípade je potrebné pomocné meranie, v rámci ktorého sa namerajú povrchové teploty za OK na dvoch od seba asi 1 m vzdialených miestach. Jedno z meraných miest má byť čo najbližšie k meranému OK. Rozdiel povrchových teplôt tesne za OK a na 1 m vzdialenom mieste od neho môže byť kladný alebo záporný. Rozdiely teplôt nie sú veľké v dôsledku vedenia tepla v samotnom kovovom potrubí, preto toto meranie musí byť tiež dostatočne presné. Požadovanú presnosť merania zabezpečujú napríklad komerčne dodávané povrchové termočlánky. Ak je hore uvedený teplotný rozdiel kladný, teplota pozdĺž kondenzátového potrubia klesá, t.j. paru prepúšťa diagnostikovaný OK. V opačnom prípade je priepust pary na jednom z odvádzačov na susednej, vedľajšej vetve kondenzátového potrubného systému. Vadný OK na susednej vetve sa nájde pri postupnej diagnostike OK príslušnej vetvy.

Vhodné je umiestniť hore spomínanú teplomernú jímku aj pred OK. V niektorých prípadoch totiž ako to vyplýva z nameraných priebehov teploty na niektorých nasledujúcich obrázkoch teplotný priebeh pred a za OK je úplne zhodný. Malý rozdiel teploty, niekoľko desatín stupňa Celzia, je spôsobený stratou tlaku pri prechode média cez teleso OK. V týchto prípadoch bez ďalšej analýzy možno konštatovať poruchu v činnosti príslušného odvádzača kondenzátu.

Z doteraz uvedeného je zrejmé, že diagnostika OK je podmienená vhodným zariadením na snímanie a zber dát o teplotných priebehoch nameraných termočlánkami. Vhodným zariadením na tento účel sú malé prenosné meracie ústredne. Pomocou takejto meracej ústredne je možné súčasne snímať teploty na dvoch vybraných miestach. Nasnímané údaje možno sledovať jednak vizuálne na displeji meracej ústredne, jednak vďaka dostatočnej kapacite jej pamäti možno zosnímané údaje v nej uchovať a ďalej spracovať napríklad na personálnom počítači. Následne potom namerané teplotné priebehy je možné analyzovať.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Na priložených obrázkoch obr. 1 až 9 sú znázornené výsledky meraní podľa jednotlivých príkladov uskutočnenia.

-8Ďalej budú uvedené niektoré konkrétne prípady teplotných priebehov nameraných v praxi, ako aj príslušnú analýzu výsledkov.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Na obr.1 je znázornený priebeh teploty tesne za správne fungujúcim membránovým odvádzačom kondenzátu, ktorý bol vzdialený asi 50 m od zbernej nádrže kondenzátu s atmosférickým tlakom. Stredná hodnota rozdielu teploty za odvádzačom kondenzátu a rovnovážnou teplotou prislúchajúcou tlaku v zbernej nádrži kondenzátu je asi 2,5 °C. Oscilácie sú spôsobené zmenou tlakových gradientov v zbernom potrubí kondenzátu v dôsledku priepustu pary susedným odvádzačom kondenzátu. Priebeh teploty za týmto chybne fungujúcim odvádzačom kondenzátu je znázornený na obr. 2. Výška píkov na tomto teplotnom priebehu je okolo 20 až 50 °C. Poloha piku indikuje práve čas priepustu pary do zberného potrubia kondenzátu. Sudovou metódou sa namerala miera priepustu pary na tomto odvádzači kondenzátu. Jej hodnota bola 0,02, t.j. odvádzač kondenzátu prepúšťa 2 % pary. Samozrejme ostrá para, ktorá sa dostane v dôsledku priepustu pary do zberného potrubia kondenzátu, na chvíľu spôsobuje zvýšenie tlaku v okolí odvádzača kondenzátu. To sa prejaví na priebehu teplôt aj správne fungujúcich susedných odvádzačov kondenzátu. Na obr. 3 sú znázornené oba priebehy teploty za odvádzačmi kondenzátov, ktoré už boli uvedené separátne na obr. 1 a 2. Z obr. 3 je vidieť, že väčšie oscilácie na priebehu teploty za správne fungujúcim odvádzačom kondenzátu sa časovo zhodujú s píkmi na priebehu teploty za nesprávne fungujúcim odvádzačom kondenzátu. Teplotné priebehy na obr. 3 názorne ukážu vzájomné ovplyvňovanie sa činnosti susedných odvádzačov kondenzátu. Nesprávne pracujúci odvádzač kondenzátu bol o 10 m bližšie k zbernej nádrži kondenzátu, čo sa prejaví nižšou hodnotou teploty za ním v čase keď neprepúšťal paru.

Príklad 2

-9Veľmi podobný priebeh teploty ako na obr. 1 možno namerať za správne fungujúcimi odvádzačmi kondenzátu, ktoré sú však nainštalované na poddimenzované zberné potrubia kondenzátu. Takýto priebeh teploty je znázornený na obr.4. V tomto prípade ostré oscilácie na priebehu teploty za odvádzačom kondenzátu, podobne ako na obr.1, svedčia o správnej činnosti odvádzača kondenzátu. Avšak amplitúda oscilácií je niekoľkonásobne vyššia v porovnaní s osciláciami na obr. 1. Aj priemerná hodnota teploty za odvádzačom je výrazne vyššia asi 110 °C, pričom vzdialenosť tohto membránového odvádzača od atmosférickej zbernej nádrže kondenzátu bola prakticky zhodná ako v prípade odvádzača kondenzátu na obr. 1. Vyššia teplota a väčšia oscilácia teploty na obr. 5 je spôsobená už spomínaným poddimenzovaním zberného potrubia za odvádzačom kondenzátu. V tomto prípade nie je dostatočný priestor za odvádzačom kondenzátu na vznik zbytkovej pary, čo spôsobuje horeopísaný priebeh teploty na obr. 4.

Príklad 3

Analogický teplotný priebeh ako na obr. 2 bol nameraný aj v prípade správne fungujúcich odvádzačov kondenzátu termodynamického alebo bimetalového typu, v prípade že sú nastavené tak, aby v žiadnom prípade nedošlo ani k čiastočnému zaplaveniu spotrebiča pary kondenzátom. Tieto odvádzače kondenzátu pracujú na rozdiel od plavákových a membránových odvádzačov kondenzátu diskontinuálne. Výpustný otvor na odvod kondenzátu sa v ich telese otvorí po ochladení časti kondenzátu o niekoľko °C pod príslušnú rovnovážnu teplotu kondenzácie vodnej pary pri danom tlaku ostrej pary. Výpustný ventil sa opäť uzátvorí po úplnom odvedení kondenzátu z potrubia pred odvádzačom kondenzátu a prieniku malej časti pary cez teleso odvádzača. Tomuto momentu prislúcha potom pík analogický píkom na obr. 2.

Príklad 4 «,

-10Na obr. 5 je uvedený priebeh teploty za plavákovým odvádzačom kondenzátu vzdialeným asi 80 m od atmosférickej zbernej nádrže kondenzátu. Rozdiel teploty za odvádzačom kondenzátu a rovnovážnej teploty, prislúchajúcej tlaku v zbernej nádrži je 10 °C, jasne signalizuje priepust pary do zberného potrubia kondenzátu. Kontrolnou sudovou metódou nameraný priepust pary bol 12 %. V tomto prípade sú príslušné piky počas priepustov pary cez odvádzač kondenzátu spojené v relatívne spojitú hladkú krivku, t.j. odvádzač kondenzátu trvalo prepúšťa paru. Analogický priebeh teploty nameraný za iným plavákovým odvádzačom kondenzátu vzdialeným od atmosférickej zbernej nádrže kondenzátu 50 m je uvedený na obr. 6. Ostrá zmena na priebehu teploty v čase asi 2000 sekúnd je spôsobená zvýšeným odberom tepla, teda aj pary zo strany spotrebiča. Na základe teplotného priebehu na tomto obrázku by sa dalo usúdiť, že odvádzač pracuje pri väčšej záťaži horšie, ako naopak. Skutočnosť je však opačná.

Objektívnou sudovou metódou namerané priepusty pary boli 37 %, resp. 8 %. Zdanlivý rozpor možno vysvetliť tým, že v druhom prípade vzrástol odber pary štyrikrát, oproti stavu s malým odberom pary. V kondenzátovom potrubí pri zvýšenom odbere zostalo potom relatívne menej priestoru na expanziu pary, čo vyvolalo vzrast teploty. Na druhej strane v dôsledku väčšej spotreby pary aj cez výpustné hrdlo nesprávne fungujúceho odvádzača v dôsledku väčšej hustoty kondenzátu, odchádzalo ho relatívne viac a tým sa miera priepustu pary znížila. Z priebehu na obr.6 potom vyplýva, že na základe samotného rozdielu teploty za odvádzačom kondenzátu, resp. rovnovážnej teploty v zbernej nádrži kondenzátu nie je možné dedukovať na mieru priepustu pary.

Príklad 5

Na obr. 7 je uvedený priebeh teploty pred a za plavákovým odvádzačom kondenzátu zapojeným za kaloriférom, vzdialeným asi 20 m od atmosférickej zbernej nádrže kondenzátu.

Prevádzkovateľ v tomto prípade využil prebytok svojej nízkotlakej pary na vykurovanie miestnosti. Priemerný rozdiel teploty za odvádzačom kondenzátu a rovnovážnej teploty k tlaku v zbernej nádrži kondenzátu je asi 3,5 °C, čo je na

-11 hranici z hľadiska posúdenia správnosti funkcie odvádzača kondenzátu. Relatívne malá vzdialenosť od zbernej nádrže kondenzátu (20 m) však ukazovala na možnosť nesprávnej funkcie odvádzača kondenzátu. Práve preto bola umiestnená ďalšia jímka na meranie teploty pred odvádzačom kondenzátu. Z priebehu teploty na obr. 7 je zrejmé, že teploty pred a za odvádzačom kondenzátu sú absolútne zhodné t.j. odvádzač kondenzátu prepúšťa paru.

Príklad 6

Analogická situácia je uvedená na obr. 8. Na základe prakticky rovnakej teploty pred a za odvádzačom kondenzátu možno jednoznačne dedukovať na nesprávnu činnosť odvádzača kondenzátu.

V prípade, že z nejakých dôvodov nie je možné umiestniť príslušné jímky za odvádzač kondenzátu, je možné diagnostikovať jeho činnosť aj meraním povrchovej teploty zberného potrubia kondenzátu za ním. Tento postup však vyžaduje už väčšiu prax, nakoľko získaný teplotný priebeh nie je tak jednoznačný ako v predchádzajúcich prípadoch. Následná analýza nameraného teplotného priebehu je tiež obtiažnejšia. V tomto prípade už nie je možné riadiť sa podľa veľkosti rozdielu teploty za odvádzačom kondenzátu a rovnovážnej teploty k tlaku v zbernej nádrži kondenzátu. Pri analýze treba zohľadniť teplotnú vodivosť stien zberného potrubia kondenzátu, vplyv okolitej teploty, prípadne prúdenie okolitého vzduchu. Na tento teplotný priebeh výrazne vplýva aj prítomnosť a kvalita tesnení medzi prírubami, vzdialenosť meraného miesta od odvádzačov kondenzátu, atď. Správna analýza priebehov povrchových teplôt vyžaduje aj značnú dávku intuície a skúseností.

Príklad 7 - porovnávací

Na obr. 9 je uvedený priebeh teploty meraný súčasne za odvádzačom kondenzátu a na povrchu kondenzátového potrubia. Jedná sa o ten istý odvádzač kondenzátu, ktorý už bol opísaný v súvislosti s obr. 2. Z obr. 9 je vidieť, že teplota na povrchu kondenzátového potrubia je asi o 20 °C nižšia ako v potrubí tesne za odvádzačom kondenzátu. Z obrázku je ďalej vidieť, že teplotný priebeh na povrchu

-12kondenzátového potrubia je menej jednoznačný z hľadiska priepustu pary cez odvádzač kondenzátu ako teplotný priebeh meraný tesne za odvádzačom kondenzátu. Súčasne však je možné konštatovať, že jednotlivým píkom na jednom priebehu teploty prislúcha príslušný pík na druhom priebehu. Je ďalej vidieť, že piky v prípade priebehu povrchovej teploty sú menej výrazné ako v prípade priebehu teploty meranej v potrubí tesne na výstupe z OK.

Možnosti využitia vynálezu

Okrem už uvedeného tento spôsob je aplikovateľný aj pre určenie stavu média, či sa jedná o paru alebo kvapalinu, prúdiaceho cez zvolený priemer potrubia, napríklad pri výstupe ohrevného média z membrány vo vulkanizačných lisoch pri výrobe pneumatík.

Claims (8)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Spôsob kontroly správnej činnosti odvádzačov kondenzátu, meraním teploty, vyznačujúci sa tým, že sa meria presná teplota média prechádzajúceho telesom odvádzača kondenzátu snímačom teploty umiestneným v jeho tesnej blízkosti a následne sa analyzuje takto nameraný teplotný priebeh vo vzťahu k tlaku v kondenzátovom potrubí alebo v zbernej nádrži kondenzátu.
2. 2. Spôsob podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že teplota sa meria priamo vo výstupe z telesa odvádzača kondenzátu.
3. 3. Spôsob podľa nároku 1a 2, vyznačujúci sa tým, že rozdiel teplôt nameraných v jímke na výstupe z odvádzača kondenzátu a rovnovážnej teploty prislúchajúcej danému tlaku v kondenzátovom potrubí pri správnej činnosti OK má byťO °C.
4. 4. Spôsob podľa nárokov 1 až 2, vyznačujúci sa tým, že meranie teplôt sa vykonáva postupne na jednotlivých vetvách kondenzátového potrubného systému a to počnúc od odvádzača kondenzátu, ktorý je najbližie k zbernej nádrži kondenzátu na príslušnej vetve.
5. 5. Spôsob podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že priebeh rozdielu teploty nameranej v telese odvádzača kondenzátu, a teploty prislúchajúcej tlaku v zbernej nádrži kondenzátu pri správnej činnosti odvádzačov kondenzátu rastie monotónne so vzdialenosťou od zbernej nádrže kondenzátu na príslušnej vetve.
6. 6. Spôsob podľa nárokov 1a 5, vyznačujúci satým, že v prípade potreby sa vykoná pomocné meranie teploty na povrchu potrubia tesne za odvádzačom kondenzátu a vo vzdialenosti 0,5 až 1,5 m za ním.

   </

   -147. Spôsob podľa nároku 6, vyznačujúci sa tým, že sa vyhodnotí rozdiel teplôt pomocného merania teploty na povrchu potrubia tesne za odvádzačom kondenzátu a vo vzdialenosti 0,5 až 1,5 m za ním.
7. 8. Spôsob podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že teplota sa meria priamo vo vstupe do telesa odvádzača kondenzátu.
8. 9. Spôsob podľa nároku 8, vyznačujúci sa tým, že sa vyhodnotí priebeh teplôt nameraných priamo vo vstupe do telesa odvádzača kondenzátu a priamo vo výstupe z telesa odvádzača kondenzátu.