SK58598A3

SK58598A3 - Edible fat spread

Info

Publication number: SK58598A3
Application number: SK585-98A
Authority: SK
Inventors: Cornelis L Sassen; Leendert H Wesdorp
Original assignee: Unilever Nv
Priority date: 1995-11-10
Filing date: 1996-10-31
Publication date: 1998-09-09
Also published as: PL326548A1; DE69605944D1; CZ142998A3; WO1997016978A1; TR199800835T2; US6238723B1; CA2237177C; PT862368E; AU722142B2; ES2140910T3; GR3032964T3; EP0862368B1; EP0862368A1; ATE188093T1; SK281648B6; DE69605944T2; DK0862368T3; MY116580A; JP3225046B2; CA2237177A1

Description

Pokrmový rastlinný tuk, margarínový tuk s jeho obsahom a pokrmová nátierka s jeho obsahom

Oblasť techniky

Vynález sa týka pokrmového rastlinného tuku, v podstate bez zvyškov transnenasýtených mastných kyselín, tuku typu margarínu, ktorý ho obsahuje a pokrmovej nátierky, ktorá sa vyrába za použitia margarínového tuku.

Doterajší stav techniky

Nátierky z pokrmového tuku sú výrobky ako prídavky do cesta, maslo, margarín, halvarín, nátierky s veľmi malým obsahom tuku, obsahujúce iba 20 % tuku, a pod. Takéto výrobky obsahujú zvyčajne spojitú tukovú fázu, v ktorej tuk tejto fázy obsahuje tekutý olej, ako aj mriežku kryštálov, ktoré udávajú štruktúru výrobku. Nie je potrebné, aby takéto výrobky obsahovali vodnú fázu, ale často ju obsahujú a väčšia časť tejto vodnej fázy je prítomná ako dispergovaná fáza, roztrúsená do malých kvapôčiek v spojitej tukovej fáze. Tukové nátierky však môžu vytvárať aj spojitú vodnú fázu. V takomto prípade môže tuková fáza vytvárať disperznú fázu rozdelenú jemne do spojitej vodnej fázy, alebo môže vytvárať druhú spojitú fázu. Ak nátierka obsahuje spojitú vodnú fázu, zvyčajne obsahuje hydrokoloidy, t. j. gély a/alebo zahusťovadlá, ktoré prispievajú k plasticite výrobku.

Najnovšie publikácie uvádzajú, že zvyšky trans nenasýtených mastných kyselín majú vplyv na hladinu cholesterolu v krvi pripomínajúcu účinok nasýtených mastných kyselín (NMK). Na základe týchto zistení vznikla požiadavka spotrebiteľa na prinajmenšom výrazné zníženie podielu zvyškov trans nenasýtených kyselín vo výrobkoch, až na ich elimináciu.

Dodávatelia nátierok z pokrmových tukov na túto novú požiadavku promptne zareagovali a zmenili zloženie existujúcich výrobkov a zaviedli výrobu nových výrobkov, aby splnili požiadavku na výrobky so zníženými hladinami zvyškov trans nenasýtených mastných kyselín, alebo, aby poskytli výrobky v podstate bez nich. Nátierky bez zvyškov trans nenasýtených mastných kyselín sú

-2dostupné už desaťročia. Takéto nátierky sú skôr mäkkými výrobkami, ktoré vyžadujú uchovávanie za chladu a ktorých konzistencia je pre mnohých spotrebiteľov nevyhovujúca. Najmä tzv. zdravé nátierky bez trans podielu predstavovali preto na trhu iba malý podiel od začiatku 60. rokov. Až doteraz väčšina rastlinných nátierok stále ešte obsahovala podstatné množstvo zvyškov trans nenasýtených mastných kyselín. Najmä u tuhých výrobkov, napr. určených na varenie a pečenie mohol podiel trans zvyškov predstavovať 40 až 50 % tuku, alebo dokonca viac.

Súčasný trend potreby nátierok s nízkym alebo nulovým podielom trans zvyškov spôsobil množstvo problémov, ako sú drobivosť, menšia miera roztápania v ústach, menšie uvoľňovanie chuti a vážne nedostatky v konzistencii, najmä zrnitosť. Ako účinok sprevádzajúci zmenené zloženie tuku v niektorých jeho zložkách došlo ku kryštalizácii v podobe hrubozrnitosti, čo je pre nátierku neprijateľné, pretože má mať mäkkú konzistenciu a má príjemne pôsobiť v ústach.

Ďalšie problémy sa vyskytli vo výrobniach. Margarínové tuky s nízkym alebo nulovým trans podielom majú tendenciu pomalšej krýštalizácie, čo nielenže spôsobilo menšiu plasticitu tukov, väčšiu drobivosť, ale tiež sa spomalila výkonnosť liniek na výrobu nátierok. Bol potrebný dlhší čas, aby nátierka nadobudla dostatočne pevnú konzistenciu. Zvyčajnými dôsledkami boli straty výkonnosti, zvýšené náklady a zvýšená cena práce a energií.

Následne sa vyvinuli výrobky s jasne zlepšenými senzorickými a percepčnými vlastnosťami. Avšak takéto zlepšenia si zvyčajne vyžadujú frakcionáciu tuku, čo predstavuje pomerne nákladnú technológiu spracovania.

Vplyv zloženia tuku na profil krvných lipidov, jeden z najdôležitejších indikátorov rizika kardiovaskulárnych ochorení vyjadruje kľúčové číslo (KN):

KN = C12-C16 + trans - 0,5 PUFA, kde „C12-C16“ označuje percento (vo vzťahu k celkovému tuku) zvyškov nasýtených mastných kyselín s 12 až 16 atómami uhlíka, „trans označuje percento zvyškov mastných kyselín obsahujúcich jednu alebo viac nenasýtených dvojitých väzieb a „PUFA“ označuje percento zvyškov mastných kyselín obsahujúcich 2 alebo viac dvojitých väzieb, ktoré by všetky mali byť v ciskonfigurácii.

-3Tzv. zdravé nátierky, ktoré už boli spomenuté, majú zvyčajne negatívne kľúčové čísla, čo znamená, že budú mať pozitívny vplyv na profil krvných lipidov.

Teraz sa objavil tuk v podstate bez trans zvyškov s relatívne nízkym KN a so zdokonalenými vlastnosťami, najmä prijateľnou pevnosťou. Nevyžaduje si frakcionáciu, ani nemá tendenciu drobenia a kryštalizuje relatívne rýchlo. Nátierkové výrobky obsahujúce tento tuk sú plastickejšie a menej zrnité ako výrobky s nízkym trans podielom vyrobené pôvodnou technológiou.

Podstata vynálezu

Vynález poskytuje pokrmový rastlinný tuk, v podstate bez zvyškov trans nenasýtených mastných kyselín a je vhodný na výrobu nátierok. Tuk pozostáva z neesterifikovanej zmesi tvorenej 30 až 90 % repkového oleja s vysokým obsahom kyseliny laurovej a 10 až 70 % oleja A, ktorý obsahuje najmenej 40 % zvyškov nasýtených mastných kyselín, ktoré najmenej v 80 % tvoria zvyšky C16C18 mastných kyselín a až 60%-né zastúpenie patrí zvyškom C16 mastných kyselín. Zmes výhodne obsahuje 40 až 80 % repkového oleja s vysokým obsahom kyseliny laurovej, výhodne v nehydrogenovanej podobe.

Repkový olej s vysokým podielom kyseliny laurovej výhodne obsahuje 20 až 75 %, výhodnejšie 30 až 65 % zvyškov kyseliny laurovej.

Olej A výhodne obsahuje najmenej 60 %, výhodnejšie 80 až 100 % zvyškov nasýtených mastných kyselín, z ktorých až 40 %, výhodnejšie 0 až 30 % tvoria zvyšky C16 mastných kyselín.

Vynález ďalej poskytuje margarínový tuk s obsahom 0 až 10 % zvyškov trans nenasýtených mastných kyselín, u ktorého 20 až 100 % tvorí tento tuk, voliteľne až do 80 % tekutý olej a voliteľne až do 40 % iný tuk B.

Vynález tiež zahrňuje nátierku z jedlého tuku s obsahom tukovej fázy a voliteľne vodnej fázy. Triglyceridový podiel tukovej fázy pozostáva v podstate z tohoto margarínového tuku.

V zmysle tejto špecifikácie sa termíny „olej“ a „tuk“ používajú nezameniteľné, pričom olej vo všeobecnosti predstavuje tuk tekutej konzistencie. Tekutý olej predstavuje pokrmový triglyceridový olej, ktorý je pri 20 °C zbavený tuhého tuku a

-4výhodnejšie pri 15 °C. Pod tukom sa rozumejú triglyceridy, získarié priamo z prírodného zdroja O'ednoduchého tuku) alebo ako produkt spracovania, ako je interesterifikácia alebo zmesná príprava.

Pokiaľ nie je uvedené inak, sú množstvá, percentá a pomery vyjadrené podľa hmotnosti. Percentuálne množstvá zvyškov mastných kyselín sú vyjadrené vzhľadom na celkové množstvo zvyškov mastných kyselín v tuku.

Podiel tuhého tuku v tuku je vyjadrený A-hodnotami, ktoré možno merať podľa Fette, Seifen, Anstrichmittel (Tuky, mydlá, nátierky), 80,180 až 186, (1978). Potrebná stabilizácia sa uskutočňuje pomocou zohriatia na 80 °C, udržiavaním pri teplote najmenej 60 °C aspoň 10 min., udržiavaním pri 0 °C 60 min. a udržiavaním pri teplote merania po dobu 30 min.

Zvyšky v podstate bez trans nenasýtených mastných kyselín predstavujú, že obsah trans nenasýtených mastných kyselín je menší ako 3 %, výhodne menší ako 1 %. Obsah mastných kyselín sa meria pomocou GLC analýzy metylesterov mastných kyselín, ako to uvádza napr. EP 78568. Trans podiel tuku sa meria tak, ako je to opísané v JAOCS, 54, (1977), 208 ako podiel kyseliny elaidovej. Termín margarínový tuk sa používa pre tuk, ktorý vytvára základ tukovej fázy, pomocou ktorej sa nátierka vyrába. Margarínový tuk zvyčajne pozostáva z tuhej zložky, stužovadla, ktoré dáva tuku konzistenciu a tekutej zložky, často rastlinných olejov.

Bežný repkový olej neobsahuje zvyšky kyseliny laurovej vmerateľných množstvách. Rozvojom biotechnológie sa vypestovali druhy repkového oleja so zvýšeným obsahom zvyškov kyseliny laurovej. WO 92/20236 uvádza príklady trasformovaných rastlín rodu Brassica, semená ktorých obsahujú olej so zvyškovými podielmi kyseliny laurovej v rozmedzí od 12 do 51 molárnych %. Neskôr vyvinuté oleje obsahujú dokonca viac zvyškov kyseliny laurovej.

Repkový olej s vysokým podielom kyseliny laurovej použitý v predkladanom vynáleze výhodne obsahuje 20 až 75 hmotn. %, výhodnejšie 30 až 65 hmotn. % zvyškov kyseliny laurovej. Repkový olej s vysokým podielom kyseliny laurovej je výhodne nehydrogenovaný repkový olej s vysokým podielom kyseliny laurovej a výhodne sa nachádza v množstve 40 až 80 % v zmesi, ktorá má byť esterifikovaná.

-5Druh a množstvo repkového oleja s vysokým podielom kyseliny laurovej je výhodne vybraný tak, že interesterifikovaná zmes obsahuje 7 až 40 % a výhodnejšie 10 až 32 % zvyškov kyseliny laurovej.

Tuk podľa predkladaného vynálezu sa získa interesterifikáciou repkového oleja s vysokým podielom kyseliny laurovej s olejom A. Olej A môže byť jednoduchý tuk alebo môže byť zmesou tukov. V každom prípade by olej A mal obsahovať najmenej 40 % zvyškov nasýtených mastných kyselín a z týchto kyselín aspoň 80 % by malo mať dĺžku reťazca s 16 až 18 atómami uhlíka, kým podiel C16, t. j. zvyškov kyseliny palmitovej v týchto kyselinách by nemal presiahnuť 60 %. Výhodne je podiel týchto kyselín v oleji A 60 až 100 %, výhodnejšie 80 až 100 %. C16 podiel týchto kyselín v oleji A je výhodne 0 až 40 %, výhodnejšie 0 až 30 %, najmä 0 až 20 %. Olej A je vhodne vybraný zo skupiny pozostávajúcej z úplne hydrogenovaných olejov odvodených od sójového oleja, repkového oleja, ľanového oleja, slnečnicového oleja, stearínu palmového oleja a/alebo úplne hydrogenovaných zložiek vyrobených z týchto olejov alebo zmesí dvoch alebo viacerých z nich. Druhy napr. sójového alebo repkového oleja s vysokým podielom zvyškov kyseliny steárovej a jej frakcií možno použiť ako olej A. Do oleja A možno tiež inkorporovať niektoré tekuté oleje. Frakcie s vysokým podielom kyseliny steárovej s obsahom druhov oleja sú menej vhodné, kvôli finančne náročnej frakcionácii. Stearín palmového oleja je však vhodný, je dostupný v hojnom množstve pri nízkej finančnej náročnosti, pretože je vedľajším produktom strednej frakcie palmového oleja a oleínu palmového oleja. Starostlivý výber tuku alebo zmesi tukov pre použitie ako olej A je na jednej strane vedený dostupnosťou a cenou a na druhej strane požadovaným zložením mastných kyselín podľa vynálezu.

Olej A výhodne obsahuje najmenej 80 až 100 %, výhodnejšie 90 až 100 % zvyškov trans nenasýtených mastných kyselín so 16 až 18 atómami uhlíka v reťazci, najmä zvyškov kyseliny palmitovej (C16:0), kyseliny steárovej (C18:0), olejovej (C18:1, cis), linolovej (C18, cis cis) a linolenovej (C18:3, všetko cis).

Interesterifikácia sa uskutočňuje náhodne alebo selektívne a alebo za použitia katalyzátora alebo biokatalyzátora, napr. lipázy. Spôsoby esterifikácie sú odborníkom dobe známe. Výhodnou interesterifikáciou je enyzmatická interesteri-6fikácia za použitia selektívnej 1,3-lipázy. Takúto reakciu možno vhodne uskutočniť kontinuálnym spôsobom, napr. použitím náplňového vrstvového reaktora.

Tuk výhodne obsahuje tuhý tukový podiel, ako je zrejmé z tab. 1:

Tabuľka 1

	Výhodné	výhodnejšie
N10	30-90	40-85
N20	15-60	20-55
N30	2-30	2-20
N35	0-15	<8

Vynález tiež zahrňuje spôsob výroby tuku podľa vynálezu, ktorý zahrnuje nasledovné kroky:

a/ prípravu zmesi, ktorá je v podstate bez zvyškov trans mastných kyselín, ktorá sa skladá

i. z 30 až 90 % repkového oleja s vysokým podielom kyseliny laurovej a ii. z 10 až 70 % oleja A obsahujúceho najmenej 40 % SAFA, pričom tieto sú najmenej v 80 % zvyšky C16-C18 mastných kyselín a viac ako 60 % sú to zvyšky C16 mastných kyselín, b/ interesterifikáciu zmesi a c/ získanie interesterifikovaného tuku

Preferencie vyjadrené vyššie týkajúce sa tuku používajú mutatis mutandis pre tento postup.

Margarínový tuk alebo zmes tukov podľa vynálezu obsahuje 0 až 10 % a výhodne 0 až 6 % zvyškov trans nenasýtených mastných kyselín. Výhodnejšie je, ak je v podstate bez trans podielu.

Zmes margarínových tukov môže pozostávať z tuku podľa vynálezu, napr. pre výrobu hladkých margarínov alebo nátierok, alebo môže byť zmesou tukov. Výhodne má zmes margarínového tuku také zloženie, ako uvádza tab. II.

-7Tabuľka II

20-90% (30-80%)	tuk
5-70% (20-60%)	tekutý olej
0-40% (0-20%)	iný tuk B

výhodné sú hodnoty uvedené v zátvorkách.

Vhodnými tekutými olejmi sú: slnečnicový olej, repkový olej s nízkym podielom kyseliny erukovej (nízkym podielom kyseliny laurovej), sójový olej, ľanový olej, bavlníkový olej apod., zvyšok s obsahom vysokého podielu kyseliny olejovej v týchto olejoch, podzemnicový olej a zmesi z 2 alebo viacerých z nich.

Na rozdiel od tekutej zložky oleja tuk B obsahuje tuhý tuk pri 20 °C. Tuk B môže byť vybraný zo širokej palety tukov: menej vhodný je olej z palmových jadier, kokosových orechov, palmový olej, frakcia takéhoto oleja, hydrogenovaná zložka vyrobená z takéhoto oleja, interesterifikovaná zložka jedného alebo viacerých z takýchto olejov a zmesí dvoch alebo viacerých z nich, pretože takéto zložky majú vedľajší účinok na KN výrobku. Výhodnejšími používanými tukmi B sú hydrogenovaný repkový olej s vysokým obsahom kyseliny laurovej, sójový olej obsahujúci zvyšky s vysokým podielom kyseliny steárovej, slnečnicový olej a/alebo druhy repkového oleja, ich frakcie a zmesi dvoch alebo viacerých z nich.

Tuk B má výhodne kĺzavú teplotu topenia 33 až 55 °C , výhodnejšie 37 až 52 °C. Tuk B pozostáva alebo obsahuje čiastočne hydrogenovaný tuk, napr. palmový olej alebo palmový oleín hydrogenovaný na kĺzavú teplotu topenia 35 až 46 °C, hoci čiastočne hydrogenovaný tuk je nevýhodný. V každom prípade obsah zvyškov trans kyselín v zmesi margarínového tuku nesmie presiahnuť 10 %. Je výhodné, aby množstvo tuku B v zmesi margarínového tuku, ak vôbec nejaké, nepresiahlo 25 %. Výhodnejšie množstvo tuku B v zmesi je 0 až 20 %. Konštitučné tuky margarínového tuku sú výhodne vybrané tak, aby výsledné podiely tuhého tuku v zmesi zodpovedali tab. III.

-8Tabuľka III

	Výhodné	výhodnejšie
N10	10-55	15-40
N20	6-35	8-25
N30	0,5-20	1-8
N35	0-10	<5

Výhodne zmes margarínového tuku neobsahuje živočíšny tuk, ako loj, bravčovú masť a maslo. Zmes margarínového tuku môže obsahovať nehydrogenovaný olej z morských živočíchov, napr. rybací olej v sardinkách, ale najvýhodnejšie je, ak zmes margarínového tuku obsahuje tuk pochádzajúci z rastlinných zdrojov.

Tuková fáza nátierky môže okrem margarínového tuku obsahovať malé množstvá aditív, napr. Iecitín, monoglycerid, β-karoténové farbivo, vitamíny, ochucovadlá, iné emulgátory, ako polyglycerolester, proteínové prášky a/alebo soli, atď., pričom tieto aditíva sú často rozpustené v malom množstve oleja. Tuk v tukovej fáze v zásade, t. j. najmenej v 95 %, výhodne najmenej v 97 %, pozostáva zo zmesi margarínového tuku podľa vynálezu.

Z dôvodov výroby nátierky, t. j. plastického tuku alebo tuku na pečenie, možno tukovú fázu ako takú vyrobiť bez vodnej fázy, t. j. ochladením roztopenej tukovej fázy a spracovaním napr. vo Votator linke. Výsledný plastický tuk možno použiť napr. na varenie alebo pečenie.

Výhodne nátierka tiež obsahuje vodnú fázu. Okrem vody môže vodná fáza obsahovať mliečne zložky, napr, proteíny a/alebo laktózu, konzervačné látky, ochucovadlo, potravinársku kyselinu, gélotvorné činidlá a zahusťovadlá.

Spojitou fázou nátierky je výhodne tuková fáza, kým vodná fáza je prítomná ako dispergovaná fáza, jemne rozdelená v tukovej fáze. Nátierka výhodne obsahuje 15 až 85 % tukovej fázy a 15 až 85 % vodnej fázy. Výhodnejšie nátierka pozostáva z 30 až 83 % tukovej fázy a 17 až 70 % vodnej fázy.

Príklady uskutočnenia vynálezu

-9Tuk bol vyrobený náhodnou interesterifikáciou zmesi 65 hmotn. jednotiek repkového oleja s vysokým podielom kyseliny laurovej a 35 hmotn. jednotiek úplne hydrogenovaného sójového oleja. Pred reagovaním bola zmes olejov sušená 1 hodinu pri 130 °C vo vákuu pri tlaku 1.10⁵ mPa (1 mbar). Interesterifikácia sa uskutočnila za použitia metylátu sodného ako katalyzátora, po dobu 20 min. pri 110 °C a pri tlaku 1.10⁵ mPa (1 mbar). Potom bola reakčná zmes premytá vodou pri 90 °C, až kým premývacia tekutina nebola neutrálna a tuk bol ďalej čistený bežným spôsobom. Tab. IV znázorňuje vlastnosti východzích tukov a tab. V znázorňuje vlastnosti získaných tukov.

Tabuľka IV

	Repkový olej s vysokým podielom kyseliny laurovej	Úplne hydrogenovaný sójový olej
Mastné kyseliny hmotn. % C8	0	0
C10	0	0
C12	38,0	0
C14	4,1	0,1
C16	2,8	10,9
C18	1.3	87,3
C18:1	33,4	0,3
C18:2	11,4	0
C18:3	6,9	0
Ostatné	2,1	1.4
Celkovo trans podiel	0	< 0,5 %
Celkovo SAFA		99,8 %
z toho C16-C18		87,8 %
iba C16		10,9 %
Celkovo C16-C18		98,6 %

-10Tabuľka V

Interesterifikovaný tuk

N10	73,3
N20	46,0
N30	17,0
N35	7,4

Dve zmesi margarínového tuku sa pripravili zmiešaním interesterifikovaného tuku s rafinovaným repkovým olejom. Viďtab. VI.

Tabuľka VI

Margarínové tukové zmesi

Interesterifikovaný tuk repkový olej	Margarínový Tuk A 50 hmotn. % 50 hmotn. %	Margarínový tuk B 57 hmotn. % 43 hmotn. %
KN	10,5	13,2
Trans podiel	<1%	<1%
N10	30,0	35,3
N20	14,9	18,8
N30	5,1	6,4
N35	2,4	2,4

Tuková a vodná fáza margarínov má nasledovné zloženie:

Tuková fáza:

dielov margarínová tuková zmes (tab. VI)

0,2 dielu monoglycerid

0,1 dielu lecitín

p. m. β-karoténové farbivo

-11 Vodná fáza:

dielov voda diely srvátkový prášok

0,1 dielu soľ

p. m. kyselina citrónová do pH 4,4

Vodná fáza a tuková fáza sa spoja, počas spracovávania sa udržiava teplota °C a potom spracovávanie pokračuje pomocou bežnej Votator linky, aby sa získala spojitá tuková nátierka s dispergovanou vodnou fázou. Výrobok získaný s tukom A sa naplní do túb. Výrobok získaný s tukom B je dosť pevný, aby sa mohol plniť do obalov.

Claims

1. Pokrmový rastlinný tuk, v podstate bez zvyškov trans nenasýtených mastných kyselín ktorý je vhodný na výrobu nátierok, vyznačujúci sa t ý m, že pozostáva z neesterifikovanej zmesi tvorenej 30 až 90 % repkového oleja s vysokým obsahom kyseliny laurovej a 10 až 70 % oleja A, ktorý obsahuje najmenej 40 % zvyškov nasýtených mastných kyselín, ktoré najmenej v 80 % tvoria zvyšky C16-C18 mastných kyselín a až 60%-né zastúpenie patrí zvyškom C16 mastných kyselín.

2. Pokrmový rastlinný tuk podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že repkovým olejom s vysokým obsahom kyseliny laurovej je nehydrogenovaný repkový olej s vysokým obsahom kyseliny laurovej.

3. Pokrmový rastlinný tuk podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že zmes obsahuje 40 až 80 % repkového oleja s vysokým podielom kyseliny laurovej.

4. Pokrmový rastlinný tuk podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že repkový olej s vysokým podielom zvyškov kyseliny laurovej obsahuje 20 až 75 %, výhodne 30 až 65 % týchto zvyškov.

5. Pokrmový rastlinný tuk podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa t ý m, že olej A obsahuje najmenej 60 %, výhodne 80 až 100 % zvyškov nasýtených mastných kyselín.

6. Pokrmový rastlinný tuk podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5, vyznačuj ú c i sa t ý m, že až 40 % tvoria zvyšky nasýtených mastných kyselín v oleji A, výhodne 0 až 30 % tvoria zvyšky C16 mastných kyselín.

7. Margarínový tuk obsahujúci 0 až 10 % zvyškov trans nenasýtených mastných kyselín a pozostávajúci z:

-1320 až 100 % tuku podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 6 0 až 80 % tekutého oleja 0 až 40 % iného tuku B

8. Pokrmová nátierka, obsahujúca tukovú fázu a voliteľne vodnú fázu, v y značujúca sa tým, že tuk v tukovej fáze pozostáva v zásade z mar garínového tuku podľa nároku 7.