SK279980B6

SK279980B6 - Glyceridový tuk, zmes s jeho obsahom a jeho použit

Info

Publication number: SK279980B6
Application number: SK328-96A
Authority: SK
Inventors: Cornelis L. Sassen; Robert Schijf; Adriaan C. Juriaanse
Original assignee: Unilever Nv
Priority date: 1993-09-14
Filing date: 1994-09-08
Publication date: 1999-06-11
Also published as: PL313416A1; CZ284328B6; GR3026143T3; AU702721B2; ES2110779T3; DE69407421D1; US5972412A; HUT74249A; AU7695494A; US6171636B1; SK32896A3; ATE161147T1; PL176201B1; CA2171763A1; HU9600637D0; WO1995007620A1; CZ76496A3; HU225065B1; DK0719091T3; CA2171763C

Description

Oblasť techniky

Vynález sa zaoberá triglyceridovými tukmi, ktoré neboli podstatne chemicky modifikované, a ktoré sú vhodné na výrobu pokrmových tukov, margarínu a iných plastických zmesí obsahujúcich jedlé tuky.

Doterajší stav techniky

Moderný spotrebiteľ si potraviny vedome vyberá a najmä si vyberá produkty, ktoré mu pomáhajú udržať si dobré zdravie a fyzický stav. Ak je na výber, niektorí spotrebitelia volia produkty, ktoré sa získali metódami výroby, ktoré nepoužívajú, alebo len málo používajú, chemické spracovanie.

Triglyceridové tuky sú zložkou mnohých potravín⁰ vých produktov. Môžu byť prirodzenou zložkou produktu, ako napríklad v masle, alebo sa úmyselne pridávajú. Triglyceridové tuky v prírodnej podobe často nemajú vlasí nosti, ktoré sú považované za dôležité na prípravu produktov s vysokou kvalitou vzhľadom na konzistenciu, chuť a zdravie.

Napríklad margarínové tuky majú na prvom mieste obsahovať dosť tuhých látok, aby poskytli roztierateľnú konzistenciu produktu, ktorý sa získa emulzifikáciou tuku s vodnou fázou. Hoci niektoré živočíšne tuky môžu byť z tohto hľadiska vhodné, vyhýbame sa im, pretože značná spotreba týchto tukov sa považuje za príspevok k rozvoju kardiovaskulárnych chorôb.

Naopak rastlinné tuky, ktoré sú lacné a dostupné, sú všeobecne kvapalné a musia sa stužovať, aby boli vhodné ako margarínové tuky. Rastlinné tuky a zvlášť kokosové (marine) oleje často obsahujú triglyceridy vysoko nenasýtených mastných kyselín, ktoré sú schopné oxidácie a tak vzniku neprijateľných pachutí. Stuženie môže zmeniť nenasýtené mastné kyseliny na nasýtenej šie mastné kyseliny. Proces stužovania však v istej miere generuje mastné kyseliny s trans dvojitými väzbami. Mnohí spotrebitelia si želajú kontrolovať v diéte množstvá týchto trans-mastných kyselín, ako aj množstvá plne nasýtených mastných kyselín.

Preto existuje potreba triglyceridových tukov, ktoré na jednej strane sú prírodné alebo zelené, čo znamená, že neboli alebo boli len málo spracované chemickou modifikáciou, a ktorc majú nízky obsah trans-mastných kyselín a vysoko nenasýtených mastných kyselín, zvlášť kyseliny hnolénovej, a ktoré z druhej strany obsahujú dosť tuhých látok, aby umožnili výrobu margarínov a pokrmových tukov. Potreba tuhých látok musí byť vyvážená vzhľadom na požadovanú nízku hladinu nasýtených mastných kyselín so stredným reťazcom (Ci2‘C|6)· Ideálny olej po jeho izolácii z rastlín a po čistení by sa mal použiť v procese výroby margarínu priamo bez akejkoľvek chemickej modifikácie.

Takéto tuky sú opísané v EP0369519 (UNILEVER). Ale takéto tuky majú strmý N-profil, ktorý odchyľujúc sa od vysokej hodnoty pri 10 °C, rýchlo klesá na neprijateľne nízke hladiny pri 20 až 25 °C. Treba poznamenať, že pomer H2O a H2L tnglyceridov je 1 alebo menej.

V tomto dokumente H znamená zvyšky C₁₈-C₂₄ nasýtených mastných kyselín, S je zvyšok kyseliny stearovej, Oje zvyšok kyseliny olejovej a L je zvyšok kyseliny linolovej.

V GB2239256 (KRAFT), ktorý sa zaoberá výrobou margarínových olejov, sa použitie SOS tnglyceridov na výrobu margarínu neodporúča v prospech SLS triglyceridov. Ale skutočný opis procesu výroby margarínu chýba.

WO91/08677 (KRAFT) opisuje glyceridové tuky získané interesterifíkáciou, ktorá zahrnuje H2O a H2L triglyceridy v pomere, ktorý je < 0,5.

Podstata vynálezu

Vynález poskytuje triglyceridový tuk, ktorý zahrnuje zmes glyceridov pochádzajúcu z olejov semien, ktoré neboli podstatne chemicky modifikované.

Tieto triglyceridy sa získajú z mastných kyselín, ktoré zahrnujú (a) najmenej 10 % hmotnostných C₁₈-C₂₄ nasýtených mastných kyselín, (b) ktoré obsahujú kyselinu stcarovú a/alebo arachidovú a/alebo behenovú, a/alebo lignocerovú a (c) kyselinu olejovú a/alebo kyselinu finolovú, pričom (d) pomer nasýtených C|₈-kyselín/nasýteným (C₂₀+C₂₂+C₂₄)- kyselinám > 1, výhodne > 5, výhodnejšie > ío, tieto glyceridy obsahujú (e) < 5 % hmotnostných kyseliny linolénovej počítané na celkovú hmotnosť mastných kyselín, (f) < 5 % hmotnostných trans mastných kyselín počítané na celkovú hmotnosť mastných kyselín, (g) < 75 % hmotnostných, výhodne < 60 % hmotnostných kyseliny olejovej z celkových mastných kyselín v polohe 2 glyceridovej molekuly:

tieto glyceridy obsahujú z celkovej hmotnosti glyceridov (h) > 8 % hmotnostných HOH + HHO triglyceridov, (i) < 5 % hmotnostných trinasýtených triglyceridov, tieto glyceridy majú (j) obsah tuhých látok N_lo> 10aN₃₅< 15, a ktoré sú charakterizované tým, že pomer (HOH + HHO) a (HLH + HHL) je > 1, výhodne > 1,2.

Zmes obsahuje zásobnú zložku, ktorá výhodne je vybratá zo stearínových frakcií sucho frakcionovaného bambuckého oleja a sucho frakcionovaného vysoko stcarínového sójového oleja.

Tuky charakterizované uvedenými rysmi majú relatívne vysoký SOS obsah. Sú veľmi vhodné na použitie ako tuková zložka zmesí, ktoré obsahujú plastické jedlé tuky, zvlášť nátierok, ktoré sa považujú za potraviny podporujúce zdravie, a ktoré majú dobrú konzistenciu, roztierateľnosť v relevantnom teplotnom rozsahu a dobré vlastnosti topenia v ústach.

Tuky podľa vynálezu pochádzajú z rastlinných semien. Podľa zvláštneho uskutočnenia sa tuk získa, celkom alebo sčasti, z rastlín sóje, kukurice, olív, repky, safloru (svetlice) alebo slnečnice, ktoré boli geneticky modifikované a voliteľne ďalej vybraté pomocou známych šľachtiteľských metód.

Po zbere sa olej môže použiť bez akéhokoľvek sprac⁰* vania, iného ako je obvyklé spracovanie pri rafinácii oleja, ktoré zahrnuje odslizovanie, bielenie a deodorizáciu. Častejšie však na získanie oleja, ktorý vyhovuje definícii v tomto dokumente, potrebujú oleje najmenej jednu modifikáciu, spracovanie zahrnujúce frakcionáciu alebo interesterifikáciu, alebo namiešanie. Na získanie optimálnej zmesi triglyceridov sa tuk samozrejme môže miešať s inými tukmi, ktoré tiež nemajú byť chemicky modifikované a teda sú kvalifikované ako zelené. Tuky vhodné na namiešanie zahrnujú slnečnicový olej, repkový olej, kukuričný olej, bambucký olej, normálny sójový olej, vysoko stearový sójový olej a ich frakcie. V kontexte tohto patentového do

SK 279980 Β6 kumentu vysoko stearový sójový olej je definovaný ako sójový olej so zvýšeným obsahom kyseliny stearovej, ktorý presahuje 10 % hmotnostných kyseliny stearovej.

Môžu sa tiež kombinovať dve alebo viac takýchto spracovaní.

Pretože sa nárokuje tuk, ktorý má byť v podstate bez chemickej modifikácie, je vylúčená frakcionácia rozpúšťadlom, ako aj procesy chemickej interesterifikácie. Povolené sú ale suchá frakcionácia a procesy enzymatickej interesterifikácie, pretože tieto sú prirodzené a nie sú považované za chemické modifikácie. Je tiež možná hydrogenácia za predpokladu, že nebolo hydrogenovaných viac ako 10 % hmotnostných, výhodne nie viac ako 5 % hmotnostných z tukovej zmesi. Takéto tukové zmesi sa považujú za zmesi, ktoré sa podstatne nepodrobili chemickej modifikácii.

V kontexte tohto dokumentu sa pojmy oleje a tuky používajú bez rozlíšenia, s výhradou, že oleje sú tuky, ktoré sú kvapalné pri laboratórnej teplote.

Ako je povedané skôr, mnoho spotrebiteľov chce obmedziť príjem tuku s vysokým obsahom stredno reťazcových C12-C|6 nasýtených mastných kyselín. Preto má tuk podľa tohto vynálezu obsah C₁₂-C|₆ nasýtených mastných kyselín, ktorý je výhodne < 15 % hmotnostných, výhodnejšie > 10 % hmotnostných a ešte výhodnejšie < 5 % hmotnostných, počítané na celkovú hmotnosť mastných kyselín.

Množstvo nasýtených mastných kyselín v širokom rozsahu určuje obsah tuhých látok v tuku. Na štrukturovanie tuku má byť prítomné isté minimálne množstvo tuhých látok. Preto tuk obsahuje > 10 % hmotnostných, výhodne > 15 % hmotnostných, výhodnejšie > 20 % hmotnostných nasýtených mastných kyselín, počítané na celkovú hmotnosť mastných kyselín,

Nasýtené mastné kyseliny zahrnujú kyselinu stearovú a/alebo kyselinu arachidovú, a/alebo kyselinu behenovú, a/alebo kyselinu lignocerovú s výhradou, že pomer nasýtených C₁₈-kyselín/nasýteným (C2o+C₂₂+C₂4)-kyselinám > 1, výhodne > 5, výhodnejšie > 10.

Nenasýtené mastné kyseliny doplňujúce nasýtené mastné kyseliny zahrnujú kyselinu olejovú a/alebo kyselinu linolovú a < 5 % hmotnostných kyseliny linolénovej s výhradou, že obsah trans-mastných kyselín je < 5 % hmotnostných.

Pod trans-mastnou kyselinou je mienená nenasýtená mastná kyselina s uhlíkovým reťazcom dĺžky od 16 do 24 uhlíkových atómov, ktorá má najmenej jednu nenasýtenú väzbu uhlík-uhlík, ktoráje v trans konfigurácii.

Hmotnostné percento trans-mastných kyselín sa určuje podľa AOCS oficiálneho testu Cd 14-61 (1984).

Hmotnostné percento mastných kyselín, ako je chápané v tomto dokumente, sa počíta na celkovú hmotnosť mastných kyselín v triglyceride alebo glyceridovej zmesi, ak to nie je označené inak.

AOCS oficiálna metóda Ce 1-62 (81) sa môže použiť na určenie hmotnostného percenta mastných kyselín v margarínovom oleji.

Hmotnostné percento triglyceridov, ako je chápané v tomto dokumente, sa počíta na celkovú hmotnosť triglyceridov v glyceridovej zmesi, ak to nie je označené inak.

Nie viac ako 75 % hmotnostných, výhodne nie viac ako 60 % hmotnostných, z mastných kyselín v polohe Sn2 tvorí kyselina olejová.

Množstvo trinasýtených triglyceridov (HHH) má byť obmedzené na < 5 % hmotnostných.

Vzhľadom na nenasýtené triglyceridy, tuky podľa tohto vynálezu sú charakterizované množstvom > 8 % hmotnostných, výhodne > 12 % hmotnostných HOH + HHO trigly ceridov, pričom pomer (HOH + HHO) triglyceridov a (HLH + HHL) triglyceridov má byť >1, výhodne > 1,2. Výhodnejšie je tento pomer 1 až 9 a ešte výhodnejšie je 1,2 až 4.

Tento jav je odchýlkou od doteraz známych tukov s pomerom H2O/II2L < 1, a tento jav neočakávane umožňuje výrobu nátierok, ktoré majú dobrú roztierateľnosť v relevantnom rozsahu 5 °C až 20 °C, ako aj dobré správanie sa pri topení. Relatívne vysoký pomer H2O/H2L umožňuje zmenšenie množstva zásobnej a všeobecne menej žiaducej tukovej zložky s vysokým obsahom nasýtených triglyceridov, a použitie relatívne nenasýtenejších olejov, ktoré sú lepšie dostupné a výhodné z hľadiska nutričného. Nehľadiac na znížené množstvo zásobnej látky N₂₀-hodnota zostáva v podstate nezmenená a emulzifikované produkty vyrobené z tohto oleja majú dobré Stevensové hodnoty.

Nízka hladina HHH triglyceridov a línia topenia HOHglyceridov prispievajú k vynikajúcemu správaniu sa pri topení a roztieraní tejto tukovej zmesi.

Zvlášť výhodný tuk podľa tohto vynálezu má dodatočné nasledujúce rysy zloženia ku všeobecným rysom zmieneným skôr v tomto dokumente < 8 % hmotnostných C|₂-C_I6 mastných kyselín, > 25 % hmotnostných kyseliny stearovej, < 5 % hmotnostných C₂₍mC₂2+C₂₄ mastných kyselín, doplnkom je v podstate kyselina olejová a kyselina linolová.

Tuky podľa tohto vynálezu hlavne pozostávajú z triglyceridov, ale tiež môžu obsahovať diglyceridy a monoglyceridy.

Pretože prítomnosť dinasýtených diglyceridov má negatívny vplyv na kryštalizačné správanie sa glyceridových tukov, ich výhodný obsah v tuku je dosť nízky a zahrnujú < 5% hmotnostných, výhodnejšie < 3 % hmotnostné dinasýtených diglyceridov počítané na celkovú hmotnosť glyccridov.

Zmiešanie triglyceridových tukov je už zmienené ako vhodná cesta na získanie tukov podľa tohto vynálezu. Vhodné zmesi sa môžu vyrobiť napríklad zo stearínovej frakcie sucho frakcionovaného bambuckého oleja ako zásobnej látky, ktorá sa zmiešava so slnečnicovým olejom a voliteľne s vysoko stearovým sójovým olejom. Výhodnou zásobnou látkou je stearínová frakcia vysoko stearového sójového oleja.

Prekvapivo sa zistilo, že stearínová frakcia sucho frakcionovaného vysoko stearového sójového oleja obsahuje vysokú hladinu HLH triglyceridov. Doteraz nebol známy prírodný zdroj HLH triglyceridov. Kombinovaním tohto HLH zdroja s prírodným HOH zdrojom, ako napríklad stearínovou frakciou sucho frakcionovaného bambuckého oleja v rôznych množstvách a pomeroch sa môže široko ovládať N-profil výslednej tukovej zmesi, čo s týka úrovne i strmosti.

Množstvá rôznych olejov tvoriacich zmes sa majú vyberať tak, že konečná zmes spĺňa požiadavky na oleje, ako sú definované v tomto vynáleze.

Alternatívne sa môže glyceridový tuk podľa tohto vynálezu získať úplne alebo čiastočne z geneticky modifikovaných rastlín pestovaných na semeno, ako napríklad sú sója, kukurica, olivy, repka, svetlica alebo slnečnica.

Triglyceridové tuky podľa tohto vynálezu sa môžu použiť na výrobu plastických jedlých zmesí, ktoré obsahujú tuk, zvlášť nátierok. Tieto sú chápané tak, že zahrnujú zmesi pozostávajúce z 1 až 100 % hmotnostných tukovej fázy a 0 až 99 % hmotnostných vodnej fázy, zahrnujú margarín, nátierky obsahujúce < 80% hmotnostných tuku, pokrmové tuky a pekárenské tuky.

Výhodne zmes zahrnuje 40 až 80 % hmotnostných tukovej fázy a 20 až 60 % hmotnostných vodnej fázy.

Nátierky sa môžu pripraviť konvenčnými procesmi, napríklad procesmi opísanými v EP0089082.

Tuky podľa tohto vynálezu majú N-profily s N₁₀>10a N₃₅< 15. Výhodne vyhovujú požadovanému obsahu tuhého tuku pre tuky vhodné na výrobu nátierok, zvlášť téglikového margarínu, obalových margarínov a pckárenských margarínov. Na dosahovanie dobrých rýchlych vlastností pri topení, ak sa vychádza z tvrdej konzistencie pri teplote chladničky, je výhodne rozdiel N_s a N₂o hodnôt najmenej 10.

Pre téglikové margaríny je výhodný obsah tuhých látok (N_T) pri 10 °C pri 20 °C pri 30 °C pri 35 °C až 30, až 15, 0,5 až 8, 0až4.

Získané margaríny majú rýchle topenie v ústach. Z tohto hľadiska presahujú vlastnosti komerčne dostupných margarínov, z ktorých tuková zmes zahrnuje zmes hydrogenovaných a/alebo chemicky interesterifikovaných zložiek.

Pre obalové margaríny je výhodný obsah tuhých látok (N_T) pril0°C 20 až 45, pri 20 °C pri 30 °C pri 35 °C až 25, až 12, 0 až 5.

Pre pekárenské margaríny je výhodný obsah tuhých látok (N_T) pri 10 °C pri 20 °C pri 30 °C pri 35 °C až 60, až 55 až 35,

Oaž 15.

N-profily tiež dovoľujú aplikáciu tukov na výrobu zmrzliny a zákuskov, napríklad zákuskových poliev bez-CBE (CBE = ekvivalent kakaového masla).

Treba sa vyhnúť použitiu nasýtených kyselín so stredným reťazcom vo veľkom rozsahu. Tuky podľa tohto vynálezu dovoľujú výrobu margarínových nátierok, ktoré spájajú dobrú nátierkovú konzistenciu s prítomnosťou mastných kyselín, ktoré sa prevažne považujú za zdravšie. Tuky majú príjemné rýchle topenie sa v rozsahu 15 až 25 °C, pričom sa dosahujú nízke hodnoty hustoty (viskozity).

Rôzne uskutočnenia vynálezu zahrnujú tuky, z ktorých distribúcia mastných kyselín na polohách glyceridovej molekuly nebola zmenená opracovaním s náhodnou distribúciou.

Ale v alternatívnom uskutočnení sa najmenej časť tuku podľa tohto vynálezu podrobila enzymatickému opracovaniu, ktorým vznikne náhodná distribúcia mastných kyselín na koncových Sni a Sn3 polohách glyceridovej molekuly. V ďalšom uskutočnení vynálezu sa najmenej časť tuku včleneného do tuku podľa tohto vynálezu podrobila enzymatickému opracovaniu, s náhodnou distribúciou mastných kyselín v polohách Sni, Sn2 a Sn3 glyceridovej molekuly. Spôsob takéhoto opracovania sa môže nájsť napríklad v EP patentovej prihláške 93308864.3.

Ďalším aspektom vynálezu je použitie tukov podľa uvedenej špecifikácie na výrobu plastických jedlých zmesi obsahujúcich tuk.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Stearínová frakcia sucho frakcionovaného bambuckého oleja a úplne rafinovaného slnečnicového oleje sa zmiešali v pomere 15 : 85.

Hlavné mastné kyseliny a triglyceridové skupiny použitej stearínovej frakcie sucho frakcionovaného bambuckého tuku sú uvedené v tabuľke 1.1a tabuľke 1.2.

Tabuľka 1.1

Mastné kyseliny	celkovo	poloha 2
C₁₆ (Palmitová)	5,0 %	1,0%
C_ls(Stearová)	57,8 %	4,7 %
Cis:i(Olejová)	32,4 %	86,5 %
C\|_{8 2}(Linolová)	3,0 %	7,7 %
C₂o (Arachidová)	1,6%	0,1 %
C₂₂ (Behenová)	0,2 %	0,0 %

Tabuľka 1.2

Triglyceridová skupina
HOH	66,0 %
HHO	2,0 %
HLH	7,4 %
HHL	0,0 %
zvyšok	24,6 %

Výsledná tuková zmes mala obsah HOH + HHO 10,2 % hmotnostného a obsah HLH+HHL 1,5% hmotnostného z celkovej hmotnosti triglyceridov a obsah kyseliny palmitovej okolo 6 % hmotnostných z celkovej hmotnosti mastných kyselín.

Obsah tuhých látok pri 5 °C, 10 °C, 20 °C, 30 °C, 35 °C, N-hodnoty sú 14,9, 11,4, 4,4, 0,6 a 0,3. N-hodnoty sa môžu výhodne merať pomocou NMR, ako je opísané v Fette, Seifen, Anstrichmittel 80, (1978), 180 - 186 (jednohodinová stabilizácia).

Ďalšie charakteristické rysy tukovej zmesi boli zosumarizované v tabuľke 8.

Z týchto zmesí bola pripravená nátierka. Nátierka mala nasledujúce zloženie (% hmotnostné z celkovej zmesi):

Tuková fáza 80 %

79,5 % tuk

0,3 % Cetinol

0,2% Admul 6203 stopy beta karotén

Vodná fáza 20 %

19,3 % voda

0,3 % odstredené sušené mlieko

0,1 % sorbát draselný

0,3 % soľ.

Nátierka bola spracovaná v laboratórnom rozsahu cez konvenčnú A-A-C sekvenciu s prietokom 4,5 kg/hodinu, výstupná teplota na druhej A-jednotke (800 otáčok/min.) bola 6,2 °C, výstupná teplota na C-jednotke (250 otáčok/min) bola 11,0 °C a tlaku 300 kPa. Výsledný produkt mal neočakávane dobré vlastnosti roztierateľnosti, ktoré sú ukázané nasledujúcimi Stevensovými hodnotami (1 týždeň) pri vyznačených teplotách merania:

SK 279980 Β6

S5 68

S10 58

S15 49

S20 23.

Produkt mal dobré vlastnosti roztierateľnosti v celom teplotnom rozsahu od teploty chladničky po teplotu okolia. Produkt mal dobrý pocit v ústach, bol veľmi rýchly v ústach a mal vynikajúce správanie sa pri topení v dôsledku veľmi nízkej hladiny HHH triglyceridov a priaznivého rozsahu topenia HOH triglyceridov, vzhľadom na teplotu úst. V tomto ohľade je produkt jasne lepší než komerčne dostupné margaríny, ktorých tuková zmes zahrnuje zmes hydrogenovaných a/alebo chemicky interesterifíkovaných zložiek.

Produkt bol veľmi rýchly v ústach a mal vynikajúce správanie sa pri topení, dobrú roztierateľnosť a plasticitu. Produkt mal hodnotu hustoty (viskozita pri 34 °C) 74, ktorá je veľmi nízka v porovnaní s priemernými margarínmi.

Porovnávací príklad A (založený na interesterifikovanom tuku)

Úplne rafinovaný slnečnicový olej a interesterifikovaná zmes 50 % hmotnostných úplne stuženého palmového oleja a 50 % hmotnostných úplne stuženého palmojadrového oleja sa zmiešali v pomere 87:13.

Použitím zložiek (s výnimkou oleja) a procesu podľa príkladu 1 bola vyrobená nátierka .

Obsah tuhých látok pri 10 °C, 20 °C, 30 °C a 35 °C, N-hodnoty sú 12,0, 7,2, 3,2 a 0,6 (jednohodinová stabilizácia).

Produkt mal nasledujúce Stevensové hodnoty (1 týždeň) pri vyznačených teplotách merania:

S5 86

S10 66

S15 49

S20 26.

Pre relatívne vysoký obsah HHH triglyceridov je hodnota viskozity >150.

Z tohto porovnávacieho príkladu je zrejmé, že hodnota viskozity tuku podľa tohto vynálezu je významne menšia, hoci N-profily príkladov 1 a A sú približne rovnaké.

Príklad 2

Stearínová frakcia sucho frakcionovaného bambuckého oleja použitá v príklade 1, úplne rafinovaný vysoko stearový sójový olej a úplne rafinovaný slnečnicový olej sa zmiešali v pomere 17:37:46.

Zdroj sóje je identický ako zdroj opísaný Hammondom a Fehrom ako A6 zárodočný plazmový kmeň (Crop Science 23,192 až 193).

Zmesi triglyceridov a mastných kyselín tohto sójového oleja sú uvedené v tabuľke 2.1.

Výsledná tuková zmes mala obsah HOH + HHO 16,1 % hmotnostného a HLH + HHL 6,7 % hmotnostného z celkovej hmotnosti triglyceridov a obsah kyseliny palmitovej okolo 7 % hmotnostných z celkovej hmotnosti mastných kyselín.

Obsah tuhých látok pri 10 °C, 20 °C, 30 °C a 35 °C, N-hodnoty sú 30,3, 19,4, 3,3 a 0,9 (jednohodinová stabilizácia).

Ďalšie charakteristické rysy tuku sú zosumarizované v tabuľke 2.1.

Triglyceridová skupina	Vysokostcarový sójový olej
HOH	12,1 %
HHO	0,3 %
HLH	13,7%
HHL	0,3 %
zvyšok	73,6 %

Tuková fáza 80 %

79,5 % tuk

0,3 % Cetinol

0,2% Admul 6203 stopy beta karotén

Vodná fáza 20 %

19,3 % voda

0,3 % odstredené sušené mlieko

0,1 % sorbát draselný

0,3% soľ.

Nátierka bola spracovaná v laboratórnom rozsahu cez konvenčnú A-C-A-A-B sekvenciu s prietokom 4 kg/hodinu, výstupná teplota na C-jednotke (150 otáčok/min.) bola 17,5 °C, výstupná teplota na poslednej A-jednotke (1000 otáčok/min.) bola 6,1 °C, výstupná teplota na B-jednotke bola 11,5 °C a tlak 1 MPa. Výsledkom bol neočakávane dobrý obalový margarín, ktorý mal dobrý pocit v ústach.

S5 544

S10 459

S15 256

S20 113.

V porovnaní s priemerným margarínom mal produkt dobrý vzhľad, ako je vyjadrené nízkym indexom lesku a žltosti.

Tabuľka 8

Nárokované	Príklad 1: 15dfSHs/85 SF	Príklad 2: 17dfSHs/37H SBO/46SF
1. chemicky modifikovaný ?	nie	nie
a) > 10 % hmotnostných H-mastných kyselín (H>C₁₈)	13,9	26,5
b) S (C,₈)	12,8	24,2
A (C₂₀)	0,5	1,4
B (C₂₂)	0,6	0,9
c)O(C_18:l)	22,3	23,9
L(C_18:2)	56,7	40,8
d) C\|8/(C2o+C₂₂+Cj4) > 1, >5, > 10	11,6	10,5
e) < 5 % hmotnostných Le (C_18:3)	0,3	1,8

Tabuľka 8 - pokračovanie

Nárokované	Príklad 1: 15dfSHs/85SF	Príklad 2: 17dfSHs/37HSB O/46SF
f) < 5 % hmotnostných trans mastných kyselín	<0,1	<0,1
g) O v polohe 2 < 75 %, < 60 %	29,6	39,4
h) > 8% HOH+HHO (H >C₁₈)	10,2	16,1
i) < 5 % hmotnostných trinasýtených TAG	0,7	1,0
j) N10 > 10	11,4	30,3
N35 < 15	0,3	0,9
(HOH+HHO)/ (HLH+HHL) > 1 (H>C₁₈)	6,6	2,4
2. N5-N20> 10	10,5	> 15
3.N10: 11 až 30	11,4
N20: 4 až 15	4,4
N30: 0,5 až 8	0,6
N35: 0 až 4	0,3
4. N10:20až45		30,3
N20: 14 až 25		19,4
N30: 2 až 12		3,3
N35: 0 až 5		0,9
5. N10: 30 až 60 N20: 20 až 55 N30: 5 až 35 N35:0ažl5 6. C₁₂-C₁₆ < 15 %	6,4	6,8
< 10%,< 10% 7. dinasýtené DAG < 5 %, < 3 %	<1	<1

Príklad 3

Stearínová frakcia sucho frakcionovaného bambuckého oleja použitá v príklade 1 a úplne rafinovaný slnečnicový olej sa zmiešali v pomere 50:50.

Výsledná tuková zmes mala obsah HOH + HHO 34,0 % hmotnostných a HLH + HHL 4,0 % hmotnostné z celkovej hmotnosti triglyceridov a obsah kyseliny palmitovej okolo 6 % hmotnostných z celkovej hmotnosti mastných kyselín.

Obsah tuhých látok pn 10 °C, 20 °C, 30 °C a 35 “C, N-hodnoty sú 47,9, 40,8, 24,1 a 3,7.

Ďalšie charakteristické rysy tuku sú zosumarizované v tabuľke 9.

Z týchto zmesí bol pripravený pekárenský margarín. Pekárenský margarín mal nasledujúce zloženie (% hmotnostné z celkovej zmesi):

Tuková fáza 83 %

82,7 % tuk

0,15% Admul 6203

0,15 % beta karotén

Vodná fáza 17 % % voda % soľ.

Pekárenský margarín bol spracovaný v laboratórnom rozsahu cez konvenčnú A-A-C-B sekvenciu s prietokom

2,1 kg/hodinu, výstupná teplota na druhej A-jednotke (1000 otáčok/min.) bola 23,1 °C, výstupná teplota na C-jednotke (200 otáčok/min.) bola 23,6 °C, výstupná teplota na B-jednotke bola 25,8 °C a tlak 1 MPa. Margarín bol uskladnený pri 20 °C.

S15 1207

S20 950

S25 674.

Výsledný pekárenský margarín (I) bol použitý na výrobu rožkov podľa nasledujúcej metódy:

Zloženia cesta

Pšeničná múka Banket Extra 2000 g

Práškový cukor60

Lisované kvasnice100

Soľ40

Prostriedok na zlepšenie cesta60

Voda (závisí od pšeničnej múky)1160

Margarín284

Cesto rozvaľkané zo 16 vrstiev sa vytvarovalo dva razy knihovým preložením. Kúsky cesta na rožky mali pred stočením do typického tvaru rožka hrúbku 2,5 mm. Cesto malo po rozvaľkaní teplotu okolia. Cesto kyslo pri 32 °C počas 60 minút. Potom sa čerstvé rožky piekli pri 220 °C počas 18 minút.

Pri rozvaľkaní pekárenský margarín mal veľmi dobré vlastnosti.

Na porovnanie bol vyrobený pekárenský margarín, ktorého triglyccridová zmes sa získala zmiešaním stearínovej frakcie zo sucho frakcionovaného bambuckého oleja, úplne stuženého palmového oleja a úplne stuženého slnečnicového oleja v pomere 40:10:50. Výsledný pekárenský margarín (II) sa použil na výrobu rožkov podľa opísanej metódy.

Porovnanie medzi hodnotami špecifického objemu (S.V.) upečených rožkov s pekárenským margarínom I a rožkov vyrobených s pekárenským margarínom II ukázalo, že pre rožky upečené s margarínom I S.V.-hodnoty boli od 2 do 10 % vyššie. Typické príklady sú uvedené v tabuľke 3.1:

Tabuľka 3.1

S.V. rožkov upečených s margarínom I (v cm’/g)	S.V. rožkov upečených s margarínom II (v cm³/g)
10,2	9,4
10,1	9,3

Príklad 4

Stearínová frakcia sucho frakcionovaného bambuckého oleja použitá v príklade 1 a úplne rafinovaný slnečnicový olej sa zmiešali v pomere 60:40.

Výsledná tuková zmes mala obsah HOH + HHO 40,8 % hmotnostných a HLH + HHL 4,6 % hmotnostné z celkovej hmotnosti triglyceridov a obsah kyseliny palmitovej okolo 6 % hmotnostných z celkovej hmotnosti mastných kyselín.

Obsah tuhých látok pri 10 °C, 20 °C, 30 °C a 35 °C, N-hodnoty sú 57,6, 51,2, 33,3 a 10,9.

Ďalšie charakteristické rysy tuku sú zosumarizované v tabuľke 9.

Z týchto zmesí bol pripravený pekárenský margarín.

Pekárenský margarín mal nasledujúce zloženie (% hmotnostné z celkovej zmesi):

Tuková fáza 83 %

82,7 %

0,15 % Admul

0,15% tuk

6203 beta karotén

Vodná fáza 17 % % voda % soľ.

Pekárenský margarín bol spracovaný v laboratórnom rozsahu cez konvenčnú A-A-C-B sekvenciu s prietokom 2,2 kg/hodinu, výstupná teplota na druhej A-jednotke (1000 otáčok/min.) bola 23,8 °C, výstupná teplota na C-jednotke (200 otáčok/min.) bola 25,5 °C, výstupná teplota na B-jednotke bola 28,5 °C a tlak 1,5 MPa. Margarín bol uskladnený pri 30 °C.

S15 3711

S20 2672

S25 1592.

Relatívne vysoká úroveň tvrdosti produktu naznačovaná Stevensovými hodnotami robí produkt prvotriedne vhodný na použitie v tropických podmienkach.

Výsledný pekárenský margarín (I) bol použitý na výrobu rožkov podľa metódy opísanej v príklade 3 s výnimkou, že teplota cesta pri rozvaľkaní bola 28,6 °C.

Pri rozvaľkaní pekárenský margarín mal veľmi dobré vlastností.

Na porovnanie bol vyrobený pekárenský margarín, ktorého triglyceridová zmes sa získala zmiešaním stearínovej frakcie sucho frakcionovaného bambuckého oleja, úplne stuženého palmového oleja a úplne stuženého slnečnicového oleja v pomere 50 : 10 : 40. Výsledný pekárenský margarín (II) sa tiež použil na výrobu rožkov podľa opísanej metódy.

Porovnanie medzi S.V. hodnotami upečených rožkov vyrobených s pekárenským margarínom I a rožkov vyrobených s pekárenským margarínom II ukázalo, že S.V. hodnoty rožkov upečených s margarínom I sú od 4 do 12 % vyššie. Typické príklady sú uvedené v tabuľke 4.1: Tabuľka 4.1

S.V. rožkov upečených s margarínom I (v cm³/g)	S.V. rožkov upečených s margarínom II (v cm³/g)
8,6	7,9
8,7	7,8

Tabuľka 9

Tabuľka 9- pokračovanie

Nárokované Príklad 3: Príklad 4: 5OdfSHs/5OSF 60dfSHs/40SF

d) C₁₈/(C₂₀+C₂₂+C₂₄)

> 1,>5,> 10 e) < 5 % hmotnostných	20,9	24,4
Le (C_18:3)	0,2	0,2
f) < 5 % hmotnostných trans mastných kyselín	<0,1	<0,1
g) O v polohe 2 < 75 %, < 60 %	53,0	59,7
h) > 8% HOH+HHO (H>C_lg)	34,0	40,8
i) < 5 % hmotnostných trinasýtených TAG	2,3	2,7
j) NI0 > 10	47,9	57,6
N35< 15	3,7	10,9
(HOH+HHO)/ (HLH+HHL) > 1 (H>C_I8)	8,6	8,8
2. N5-N20 > 10	«11	«10
3. N10: 11 až 30 N20: 4 až 15 N30: 0,5 až 8 N35:0až4 4. N10:20až45 N20: 14 až 25 N30: 2 až 12 N35:0až5 5. N10:30až60	47,9	57,6
N20: 20 až 55	40,8	51,2
N30: 5 až 35	24,1	33,3
N35: Oaž 15	3,7	10,9
6. C₁₂-C₁₆ < 15 %	5,9	5,7
< 10 %, < 10 % 7. dinasýtené DAG < 5 %, < 3 %	<1,2	<1,5

Príklad 5

Stearínová frakcia (BO stearín 1) vysoko stearového sójového oleja sa získala suchou frakcionáciou. Obsah tuhej fázy kaše bol 8 % hmotnostných (určené pomocou NMR).

Celkové zloženie mastných kyselín sójového oleja a získanej stearínovej frakcie je uvedené v tabuľke 5.1. Tento vysoko stearový sójový olej sa získal z PIONEER (Johnston, íowa, USA).

Triglyceridové skupiny použitej stearínovej frakcie sú uvedené v tabuľke 5.2.

Nárokované Príklad 3: Príklad 4:

50dfSHs/50SF 60dfSHs/40SF

1. chemicky
modifikovaný ?	nie	nie
a) > 10 % hmotnostných
H-mastných kyselín
(H>C_I8)	32,9	38,1
b) S (C₁₈)	31,4	36,6
A (C₂₀)	1,0	1,1
B (C₂₂)	0,5	0,4
c) O (C_18:1)	26,5	27,6
L(C_18:2)	34,6	28,3

Tabuľka 5.1

Mastné kyseliny	celkovo	poloha 2
C\|(j (Palmitová)	8,8 %	6,6 %
C\|₈ (Stearová)	18,4%	38,4 %
C\|_8:i(Olejová)	16,9%	12,5%
C\|₈2(Linolová)	44,7 %	33,9 %
C_lg:3(Linolénová)	9,1 %	6,6 %
C₂₀ (Arachidová)	1,1 %	1,5 %
C₂₂ (Bchcnová)	0,4 %	0,4 %

Tabuľka 5.2

Triglyceridová skupina	Stearínová frakcia vysoko stearového sójového oleja (BO stearín 1)
HHH	< 10%
HOH	8,8 %
HHO	0,4 %
HLH	29,1 %
HHL	0,5 %
zvyšok	60,2 %

Stearínová frakcia sucho frakcionovaného sójového oleja, stearínová frakcia sucho frakcionovaného bambuckého oleja opísaná v príklade 1 a úplne rafinovaný slnečnicový olej sa zmiešali v pomere 37,5 : 14 : 48,5.

Výsledná tuková zmes mala obsah ΗΘΗ + HHO 13 % hmotnostných a HLH + HHL 12,3 % hmotnostného z celkovej hmotnosti triglyceridov a obsah kyseliny palmitovej okolo 6 % hmotnostných z celkovej hmotnosti mastných kyselín.

Obsah tuhých látok pn 5 °C, 10 °C, 20 °C, 30 °C a 35°C, N-hodnoty sú 31,4, 28,5, 19,3, 2,1 a <0,5 (jednohodinová stabilizácia).

Ďalšie charakteristické rysy tuku boli zosumarizované v tabuľke 10.

Z tohto tuku bol pripravený obaľovací margarín so zložením ako je opísané v príklade 1.

Nátierka bola spracovaná v laboratórnom rozsahu cez konvenčnú A-C-A-B sekvenciu s prietokom 3,6 kg/hodinu, výstupná teplota na C-jednotke (150 otáčok/min.) bola 9,9 °C, výstupná teplota na druhej A-jednotke (600 otáčok/min.) bola 8,0 °C a tlak 1,3 MPa. Výsledkom bol dobrý produkt.

S5 507

S10 453

S15 269

S20 86.

Tabuľka 10

Nárokované Príklad 5: 14dfSHs/48, 5SF/37,5BO	Príklad 6: 12dfSHs/24 BO/36SF28 BO stearín 1	Príklad 7: 1 ldfSHs/66 SF/23BO stearín 2
stearín	1
1. chemicky modifikovaný ?	nie	nie	nie
a) > 10 % hmotnostných H-mastných kyselín (H>C_IS)	26.2	21,6	19,0
b) S (C₁₈)	25,0	20,5	17,7
A (C₂₀)	0,9	0,8	0,7
B (C₂₂)	0,3	0,3	0,5
c) O (C\|8 1)	21,0	21,5	22,7
k (C18_:2)	43,2	45,0	49,5
Ci8/(C2o+C22+C24) > 1,>5,> 10	20,8	18,6	14,8
e) < 5 % hmotnostných Le (C_18:3)	2,7	3,7	2,0
í) < 5 % hmotnostných trans mastných kyselín	<0,1	<0,1	<0,1

Tabuľka 10- pokračovanie

Nárokované	Príklad 5: 14dfSHs/48, 5SF/37,5BO stearín 1	Príklad 6: 12dfSHs/24 BO/36SF28 BO stearín 1	Príklad 7: lldfSHs/66 SF/23BO stearín 2
g) O v polohe 2 < 75 %, < 60 %	23,4	24,3	29,4

h) > 8% HOH+HHO

(H>C₁₈)	13,0	10,7	9,2
i) < 5 % hmotnostných
trinasýtených TAG	1,0	0,8	0,7
j) N10> 10	28,5	21,3	16,4
N35<15	<0,5	<0,5	<0,5
(HOH+HHO)/
(HLH+HHL) > 1
(H>C₁₈)	1,1	1,1	1,4
2.N5-N20> 10	12,1	11,4	10,2
3.N10: 11 až30		21,3	16,4
N20:4až 15		13,4	9,0
N30: 0,5 až 8		0,8	0,6
N35: 0 až 4		<0,5	<0,5
4.N10: 20 až 45	28,5
N20: 14 až 25	19,3
N30: 2 až 12	2,1
N35: 0 až 5	<0,5
5.N10: 30 až 60
N20: 20 až 55
N30: 5 až 35

N35: Oaž 15

6. C\|₂-C_I6 <15 %	6,2	7,4	6,5
< 10 %, < 10 %
7. dinasýtené DAG
< 5 %, < 3 %	<1,0	<l,o	<1,0

Príklad 6

Stearínová frakcia (BO stearín 1) vysoko stearového sójového oleja opísaného v príklade 5, stearínová frakcia sucho frakcionovaného bambuckého oleja opísaná v príklade 1, úplne rafinovaný sójový olej a úplne rafinovaný slnečnicový olej sa zmiešali v pomere 28:12:24:36.

Výsledná tuková zmes mala obsah HOH + HHO 10,7 % hmotnostných a HLH + HHL 9,4 % hmotnostného z celkovej hmotnosti triglyceridov a obsah kyseliny palmitovej okolo 7 % hmotnostných z celkovej hmotnosti mastných kyselín.

Obsah tuhých látok pri 5 °C, 10 °C, 20 °C, 30 °C a 35°C, N-hodnoty sú 24,8, 21,3, 13,4, 0,8 a <0,5 (jednohodinová stabilizácia).

Ďalšie charakteristické rysy tuku boli zosumarizované v tabuľke 10.

Z tohto tuku bol pripravený téglikový margarín so zložením ako je opísané v príklade L

Nátierka bola spracovaná v laboratórnom rozsahu cez konvenčnú A-C-A-C sekvenciu s prietokom 4,5 kg/hodinu, výstupná teplota na druhej A-jednotke (600 otáčok/min) bola 8,1°C, výstupná teplota na druhej C-jednotke (250 otáčok/min.) bola 11,5 °C a tlak 1,5 MPa. Výsledkom bol dobrý produkt.

S5 433

S10 390

S15 233

S20 62.

Produkt bol veľmi rýchly v ústach a mal vynikajúce správanie sa pri topení, dobrú roztierateľnosť a plasticitu. Produkt mal hodnotu hustoty (viskozita pri 34 °C) 64, ktorá je veľmi nízka v porovnaní s priemernými margarínmi.

Porovnávací príklad B (založený na tropických olejoch)

Sucho frakcionovaný palmový olejový stearín, palmojadrový olej, palmový olej a sójový olej sa zmiešali v pomere 13:15:25:47.

Použitím zložiek (s výnimkou oleja) a procesu podľa príkladu 6 sa vyrobila nátierka.

Obsah tuhých látok pri 5 °C, 10 °C, 20 °C, 30 °C a 35°C, N-hodnoty sú 31,6, 23,8, 12,5, 6,6 a 3,6 (jednohodinová stabilizácia).

S5 547

S10 344

S15 151

S20 41.

Hodnota viskozity bola 360. Kým N-profil je porovnateľný s N-profilom príkladu 6, správanie sa pri topení (hodnota viskozity) margarínu z príkladu 6 je oveľa lepšie.

Príklad 7

Stearínová frakcia (BO stearín 2) sa získala suchou frakcionáciou z rovnakého vysoko stearového sójového oleja zmieneného v príkladoch 5 a 6. Obsah tuhej fázy kaše bol 8% hmotnostných (určené pomocou NMR).

Celkové zloženie mastných kyselín sójového oleja a získanej stearínovej frakcie je uvedené v tabuľke 7.1.

Tabuľka 7.1

Mastné kyseliny	Stearínová frakcia vysoko stearového sójového oleja (BO stearín 2)
C_]6 (Palmitová)	7,2 %
C₁₈(Stearová)	33,6 %
C\|_g:i(01ejová)	13,7%
C_lg:2(Lmolová)	36,5 %
C₁₈₃(Linolénová)	7,1 %
C₂₀ (Arachidová)	1,4%
C₂₂ (Behenová)	0,4

Triglyceridové skupiny použitej stearínovej frakcie sú uvedené v tabuľke 7.2.

Tabuľka 7.2

Triglyceridová skupina	Stearínová frakcia vysoko stearového sójového oleja (BO stearín 2)
HHH	< 1,0%
HOH	7,2 %
HHO	0,2 %
HLH	23,5 %
HHL	0,4 %
zvyšok	67,7 %

BO stearín 2, stearínová frakcia sucho frakcionovaného bambuckého oleja opísaná v príklade 1 a úplne rafinovaný slnečnicový olej sa zmiešali v pomere 23:11:66.

Výsledná tuková zmes mala obsah HOH + HHO 9,2 % hmotnostných a HLH + HHL 6,6 % hmotnostného z celkovej hmotnosti triglyceridov a obsah kyseliny palmitovej o kolo 6,5 % hmotnostných z celkovej hmotnosti mastných kyselín.

Obsah tuhých látok pri 5 °C, 10 °C, 20 °C, 30 °C a 35°C, N-hodnoty sú 19,2, 16,4, 9,0, 0,6 a <0,5 (jednohodinová stabilizácia).

Z tohto tuku bola pripravená nátierka so zložením ako je opísané v príklade 1.

Nátierka bola spracovaná v laboratórnom rozsahu cez konvenčnú A-A-C sekvenciu s prietokom 4,5 kg/hodinu, výstupná teplota na druhej A-jednotke (600 otáčok/min.) bola 8,4 °C, výstupná teplota na C-jednotke (100 otáčok/min.) bola 12,1 °C a tlak 100 kPa. Výsledkom bol dobrý produkt.

S5 247

S10 217

S15 136

S20 49.

Produkt bol veľmi rýchly v ústach a mal vynikajúce správanie sa pri topení, dobrú roztierateľnosť a plasticitu. Produkt mal hodnotu hustoty (viskozita pri 34 °C) 62, ktorá je veľmi nízka v porovnaní s priemernými margarínmi.

Porovnávací príklad C (založený na tropických olejoch)

Sucho frakcionovaný stearín palmového oleja, palmojadrový olej a slnečnicový olej sa zmiešali v pomere 15:7: : 78.

Použitím zložiek (s výnimkou oleja) a procesu podľa príkladu 7 sa vyrobila nátierka.

Obsah tuhých látok pri 5 ^DC, 10 °C, 20 °C, 30 °C a 35°C, N-hodnoty sú 16,3, 13,5, 9,6, 5,2 a 5,0 (jednohodinová stabilizácia).

S5 72

S10 49

S15 35

S20 27.

Hodnota viskozity bola 282.

Kým N-profil je porovnateľný s N-profilom príkladu 76, správanie sa pri topení (hodnota viskozity) margarínu z príkladu 7 je oveľa lepšie.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Glyceridový tuk, vyznačujúci sa tým, že zahrnuje zmes glyceridov pochádzajúcu z olejov semien, ktoré neboli podstatne chemicky modifikované, tieto triglyceridy sa získajú z mastných kyselín, ktoré zahrnujú (a) najmenej 10 % hmotnostných, výhodne > 15 % hmotnostných, výhodnejšie > 20 % hmotnostných Ci₈-C₂₄ nasýtených mastných kyselín, (b) ktoré obsahujú kyselinu stearovú a/alebo arachidovú a/alebo behenovú, a/alebo lignocerovú a (c) kyselinu olejovú a/alebo kyselinu linolovú, pričom (d) pomer nasýtených C|₈-kyselín/nasýteným (C₂o+C₂₂+C₂₄)- kyselinám > 1, výhodne > 5, výhodnejšie > 10, tieto glyceridy obsahujú (e) < 5 % hmotnostných kyseliny linolénovej, (f) < 5 % hmotnostných trans mastných kyselín, (g) < 75 % hmotnostných, výhodne < 60 % hmotnostných kyseliny olejovej z celkových mastných kyselín v polohe 2 glyceridovej molekuly;

tieto glyceridy obsahujú z celkovej hmotnosti glyceridov (h) > 8 % hmotnostných HOH + HHO triglyceridov, (i) > 5 % hmotnostných trinasýtených triglyceridov, (j) tieto glyceridy majú obsah tuhých látok N_l0 > 10 a N₃₅ <15, a ktoré sú charakterizované tým, že pomer (HOH + HHO) a (HLH + HHL) je > 1, výhodne > 1,2, kde H je nasýtený C₁₈-C₂₄ zvyšok mastnej kyseliny, O je zvyšok kyseliny olejovej a L jc zvyšok kyseliny linolovej,
2. Glyceridový tuk podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že pomer (HOH + HHO) a (HLH + + HHL) triglyceridov je 1 až 9, výhodne 1,2 až 4.
3. Glyceridový tuk podľa nároku 1 alebo 2, vy- značujúci sa t ý m , že N₅ - N₂o 10.
4. Glyceridový tuk podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3 vhodný na výrobu téglikového margarínu, vyznačujúci sa tým, že obsah tuhých látok (N_T)

11 až 30, 4 až 15, 0,5 až 8, 0 až 4.

pri 10 °C pri 20 °C pri 30 °C pri 35 °C
5. Glyceridový tuk podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3 vhodný na výrobu obalového margarínu, vyznačujúci sa t ý m, že obsah tuhých látok (N_T) pril0°C 20 až 45, pri 20 °C 14 až 25, pri 30 °C 2 až 12, pri 35 °C 0 až 5.
6. Glyceridový tuk podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3 vhodný na výrobu pekárenského margarínu, vyznačujúci pri 10 °C pri 20 °C pri 30 °C pri 35 °C
7. Glyceridový tuk podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 6, vyznačujúci sa tým, že má obsah C₁₂-C₁₆mastných kyselín < 15 % hmotnostných, výhodne < 10 % sa t ý m , že obsah tuhých látok (N_T)

30 až 60,

20 až 55,

5 až 35, 0 až 15.

ridov zahrnuje sucho frakcionovanú tukovú zmes.

12. Glyceridový tuk podľa nároku 11,vyznačujúci sa tým, že sucho frakcionovaná tuková zmes je stearínová frakcia sucho frakcionovaného vysoko stearového sójového oleja.

13. Glyceridový tuk podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 12, vyznačujúci sa tým, že používa distribúciu mastných kyselín, ktorá nie je náhodná.

14. Glyceridový tuk podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 12, vyznačujúci sa tým, že zmes glyceridov zahrnuje tukovú zmes, ktorá sa podrobila enzymatickému interesterifikačnému opracovaniu, s náhodnou distribúciu mastných kyselín na koncových Sni a Sn3 polohách glyceridovej molekuly.

15. Glyceridový tuk podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 12, vyznačujúci sa tým, že zmes glyceridov zahrnuje tukovú zmes, ktorá sa podrobila enzymatickému interesterifikačnému opracovaniu, s náhodnou distribúciou mastných kyselín v polohách Sni, Sn2 a Sn3 glyceridovej molekuly.

16. Plastická jedlá zmes obsahujúca tuk, vyznačujúca sa tým, že obsahuje 1 až 99 % hmotnostných tukovej fázy a 1 až 99 % hmotnostných vodnej fázy, výhodne 40 až 80 % hmotnostných tukovej fázy a 20 až 60 % hmotnostných vodnej fázy, kde tuková fáza pozostáva z tuku podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov.

17. Použitie glyceridových tukov podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov na výrobu plastických jedlých zmesí obsahujúcich tuk.

Koniec dokumentu hmotnostných, výhodnejšie < 5 % hmotnostných, počítané na celkovú hmotnosť mastných kyselín.
8. Glyceridový tuk podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až

7, vyznačujúci sa tým, že má obsah < 5 % hmotnostných, výhodnejšie < 3 % hmotnostné dinasýtených diglyceridov, počítané na celkovú hmotnosť glyceridov.
9. Glyceridový tuk podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 8, vyznačujúci sa tým, že je získaný celkom alebo sčasti z geneticky modifikovaných rastlín sóje, kukurice, olív, repky, svetlice alebo slnečnice.
10. Glyceridový tuk podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že má nasledujúce zloženie mastných kyselín < 8 % hmotnostných Ci2-C₎₆ mastných kyselín, >25 % hmotnostných kyseliny stearovej, < 5 % hmotnostných C₂₀+C₂₂+C₂₄ mastných kyselín, doplnkom je v podstate kyselina olejová a kyselina linolová.
11. Glyceridový tuk podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 10, vyznačujúci sa tým, že zmes glyce-