SK500372011A3 - System and method of pumping - Google Patents

System and method of pumping Download PDF

Info

Publication number
SK500372011A3
SK500372011A3 SK50037-2011A SK500372011A SK500372011A3 SK 500372011 A3 SK500372011 A3 SK 500372011A3 SK 500372011 A SK500372011 A SK 500372011A SK 500372011 A3 SK500372011 A3 SK 500372011A3
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
pressure
pump
liquid
gas
water
Prior art date
Application number
SK50037-2011A
Other languages
English (en)
Inventor
Le Bemadjiel Djerassem
Original Assignee
Le Bemadjiel Djerassem
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Le Bemadjiel Djerassem filed Critical Le Bemadjiel Djerassem
Publication of SK500372011A3 publication Critical patent/SK500372011A3/sk

Links

Classifications

    • F—MECHANICAL ENGINEERING; LIGHTING; HEATING; WEAPONS; BLASTING
    • F03—MACHINES OR ENGINES FOR LIQUIDS; WIND, SPRING, OR WEIGHT MOTORS; PRODUCING MECHANICAL POWER OR A REACTIVE PROPULSIVE THRUST, NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • F03B—MACHINES OR ENGINES FOR LIQUIDS
    • F03B17/00—Other machines or engines
    • F—MECHANICAL ENGINEERING; LIGHTING; HEATING; WEAPONS; BLASTING
    • F04—POSITIVE - DISPLACEMENT MACHINES FOR LIQUIDS; PUMPS FOR LIQUIDS OR ELASTIC FLUIDS
    • F04B—POSITIVE-DISPLACEMENT MACHINES FOR LIQUIDS; PUMPS
    • F04B37/00—Pumps having pertinent characteristics not provided for in, or of interest apart from, groups F04B25/00 - F04B35/00
    • F—MECHANICAL ENGINEERING; LIGHTING; HEATING; WEAPONS; BLASTING
    • F03—MACHINES OR ENGINES FOR LIQUIDS; WIND, SPRING, OR WEIGHT MOTORS; PRODUCING MECHANICAL POWER OR A REACTIVE PROPULSIVE THRUST, NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • F03B—MACHINES OR ENGINES FOR LIQUIDS
    • F03B17/00—Other machines or engines
    • F03B17/005—Installations wherein the liquid circulates in a closed loop ; Alleged perpetua mobilia of this or similar kind
    • F—MECHANICAL ENGINEERING; LIGHTING; HEATING; WEAPONS; BLASTING
    • F04—POSITIVE - DISPLACEMENT MACHINES FOR LIQUIDS; PUMPS FOR LIQUIDS OR ELASTIC FLUIDS
    • F04F—PUMPING OF FLUID BY DIRECT CONTACT OF ANOTHER FLUID OR BY USING INERTIA OF FLUID TO BE PUMPED; SIPHONS
    • F04F1/00—Pumps using positively or negatively pressurised fluid medium acting directly on the liquid to be pumped
    • F04F1/06—Pumps using positively or negatively pressurised fluid medium acting directly on the liquid to be pumped the fluid medium acting on the surface of the liquid to be pumped
    • F04F1/10—Pumps using positively or negatively pressurised fluid medium acting directly on the liquid to be pumped the fluid medium acting on the surface of the liquid to be pumped of multiple type, e.g. with two or more units in parallel
    • F04F1/12—Pumps using positively or negatively pressurised fluid medium acting directly on the liquid to be pumped the fluid medium acting on the surface of the liquid to be pumped of multiple type, e.g. with two or more units in parallel in series
    • E—FIXED CONSTRUCTIONS
    • E03—WATER SUPPLY; SEWERAGE
    • E03B—INSTALLATIONS OR METHODS FOR OBTAINING, COLLECTING, OR DISTRIBUTING WATER
    • E03B3/00—Methods or installations for obtaining or collecting drinking water or tap water
    • E03B3/06—Methods or installations for obtaining or collecting drinking water or tap water from underground
    • E03B3/08—Obtaining and confining water by means of wells
    • F—MECHANICAL ENGINEERING; LIGHTING; HEATING; WEAPONS; BLASTING
    • F03—MACHINES OR ENGINES FOR LIQUIDS; WIND, SPRING, OR WEIGHT MOTORS; PRODUCING MECHANICAL POWER OR A REACTIVE PROPULSIVE THRUST, NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • F03B—MACHINES OR ENGINES FOR LIQUIDS
    • F03B13/00—Adaptations of machines or engines for special use; Combinations of machines or engines with driving or driven apparatus; Power stations or aggregates
    • F03B13/06—Stations or aggregates of water-storage type, e.g. comprising a turbine and a pump
    • F—MECHANICAL ENGINEERING; LIGHTING; HEATING; WEAPONS; BLASTING
    • F03—MACHINES OR ENGINES FOR LIQUIDS; WIND, SPRING, OR WEIGHT MOTORS; PRODUCING MECHANICAL POWER OR A REACTIVE PROPULSIVE THRUST, NOT OTHERWISE PROVIDED FOR
    • F03B—MACHINES OR ENGINES FOR LIQUIDS
    • F03B17/00—Other machines or engines
    • F03B17/06—Other machines or engines using liquid flow with predominantly kinetic energy conversion, e.g. of swinging-flap type, "run-of-river", "ultra-low head"
    • F—MECHANICAL ENGINEERING; LIGHTING; HEATING; WEAPONS; BLASTING
    • F04—POSITIVE - DISPLACEMENT MACHINES FOR LIQUIDS; PUMPS FOR LIQUIDS OR ELASTIC FLUIDS
    • F04F—PUMPING OF FLUID BY DIRECT CONTACT OF ANOTHER FLUID OR BY USING INERTIA OF FLUID TO BE PUMPED; SIPHONS
    • F04F1/00—Pumps using positively or negatively pressurised fluid medium acting directly on the liquid to be pumped
    • F04F1/02—Pumps using positively or negatively pressurised fluid medium acting directly on the liquid to be pumped using both positively and negatively pressurised fluid medium, e.g. alternating
    • F—MECHANICAL ENGINEERING; LIGHTING; HEATING; WEAPONS; BLASTING
    • F04—POSITIVE - DISPLACEMENT MACHINES FOR LIQUIDS; PUMPS FOR LIQUIDS OR ELASTIC FLUIDS
    • F04F—PUMPING OF FLUID BY DIRECT CONTACT OF ANOTHER FLUID OR BY USING INERTIA OF FLUID TO BE PUMPED; SIPHONS
    • F04F1/00—Pumps using positively or negatively pressurised fluid medium acting directly on the liquid to be pumped
    • F04F1/06—Pumps using positively or negatively pressurised fluid medium acting directly on the liquid to be pumped the fluid medium acting on the surface of the liquid to be pumped
    • F—MECHANICAL ENGINEERING; LIGHTING; HEATING; WEAPONS; BLASTING
    • F04—POSITIVE - DISPLACEMENT MACHINES FOR LIQUIDS; PUMPS FOR LIQUIDS OR ELASTIC FLUIDS
    • F04F—PUMPING OF FLUID BY DIRECT CONTACT OF ANOTHER FLUID OR BY USING INERTIA OF FLUID TO BE PUMPED; SIPHONS
    • F04F1/00—Pumps using positively or negatively pressurised fluid medium acting directly on the liquid to be pumped
    • F04F1/06—Pumps using positively or negatively pressurised fluid medium acting directly on the liquid to be pumped the fluid medium acting on the surface of the liquid to be pumped
    • F04F1/08—Pumps using positively or negatively pressurised fluid medium acting directly on the liquid to be pumped the fluid medium acting on the surface of the liquid to be pumped specially adapted for raising liquids from great depths, e.g. in wells
    • Y—GENERAL TAGGING OF NEW TECHNOLOGICAL DEVELOPMENTS; GENERAL TAGGING OF CROSS-SECTIONAL TECHNOLOGIES SPANNING OVER SEVERAL SECTIONS OF THE IPC; TECHNICAL SUBJECTS COVERED BY FORMER USPC CROSS-REFERENCE ART COLLECTIONS [XRACs] AND DIGESTS
    • Y02—TECHNOLOGIES OR APPLICATIONS FOR MITIGATION OR ADAPTATION AGAINST CLIMATE CHANGE
    • Y02E—REDUCTION OF GREENHOUSE GAS [GHG] EMISSIONS, RELATED TO ENERGY GENERATION, TRANSMISSION OR DISTRIBUTION
    • Y02E10/00—Energy generation through renewable energy sources
    • Y02E10/20—Hydro energy
    • Y—GENERAL TAGGING OF NEW TECHNOLOGICAL DEVELOPMENTS; GENERAL TAGGING OF CROSS-SECTIONAL TECHNOLOGIES SPANNING OVER SEVERAL SECTIONS OF THE IPC; TECHNICAL SUBJECTS COVERED BY FORMER USPC CROSS-REFERENCE ART COLLECTIONS [XRACs] AND DIGESTS
    • Y02—TECHNOLOGIES OR APPLICATIONS FOR MITIGATION OR ADAPTATION AGAINST CLIMATE CHANGE
    • Y02E—REDUCTION OF GREENHOUSE GAS [GHG] EMISSIONS, RELATED TO ENERGY GENERATION, TRANSMISSION OR DISTRIBUTION
    • Y02E10/00—Energy generation through renewable energy sources
    • Y02E10/30—Energy from the sea, e.g. using wave energy or salinity gradient
    • Y—GENERAL TAGGING OF NEW TECHNOLOGICAL DEVELOPMENTS; GENERAL TAGGING OF CROSS-SECTIONAL TECHNOLOGIES SPANNING OVER SEVERAL SECTIONS OF THE IPC; TECHNICAL SUBJECTS COVERED BY FORMER USPC CROSS-REFERENCE ART COLLECTIONS [XRACs] AND DIGESTS
    • Y02—TECHNOLOGIES OR APPLICATIONS FOR MITIGATION OR ADAPTATION AGAINST CLIMATE CHANGE
    • Y02E—REDUCTION OF GREENHOUSE GAS [GHG] EMISSIONS, RELATED TO ENERGY GENERATION, TRANSMISSION OR DISTRIBUTION
    • Y02E60/00—Enabling technologies; Technologies with a potential or indirect contribution to GHG emissions mitigation
    • Y02E60/16—Mechanical energy storage, e.g. flywheels or pressurised fluids

Landscapes

  • Engineering & Computer Science (AREA)
  • Mechanical Engineering (AREA)
  • General Engineering & Computer Science (AREA)
  • Combustion & Propulsion (AREA)
  • Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Public Health (AREA)
  • Health & Medical Sciences (AREA)
  • Life Sciences & Earth Sciences (AREA)
  • Hydrology & Water Resources (AREA)
  • Water Supply & Treatment (AREA)
  • Environmental & Geological Engineering (AREA)
  • Power Engineering (AREA)
  • Jet Pumps And Other Pumps (AREA)
  • Other Liquid Machine Or Engine Such As Wave Power Use (AREA)
  • Structures Of Non-Positive Displacement Pumps (AREA)
  • Reciprocating Pumps (AREA)
  • Compressors, Vaccum Pumps And Other Relevant Systems (AREA)
  • Electromagnetic Pumps, Or The Like (AREA)
  • Extraction Or Liquid Replacement (AREA)
  • Steroid Compounds (AREA)
  • Separation By Low-Temperature Treatments (AREA)
  • Pharmaceuticals Containing Other Organic And Inorganic Compounds (AREA)

Description

Oblasť techniky
Vynález sa týka systému a spôsobu čerpania kvapaliny.
Doterajší stav techniky
Všetky umelé spôsoby čerpania, ktoré v súčasnosti existujú, majú spoločný jeden faktor, a to ten, že na presun kvapaliny z jedného miesta na druhé potrebujú stály zdroj energie - napr. mechanický, elektrický, solárny, veterný alebo hydrodynamický. Existujú elektrické čerpadlá (ponorné alebo axiálne s elektrickým motorom na povrchu), ktoré na čerpanie kvapaliny z jedného miesta na druhé potrebujú elektrickú energiu (ako vyplýva aj z ich názvu). Existujú aj manuálne poháňané piestové čerpadlá, ktoré sa používajú na čerpanie vody z vrtov. Tieto čerpadlá fungujú len za predpokladu nepretržitého poháňania pracovnými silami. Existujú aj čerpadlá typu Glockeman, ktoré fungujú nepretržite, no na samostatnú prevádzku je potrebná prítomnosť spádu alebo prirodzeného zdroja.
S doterajším stavom techniky v oblasti čerpadiel sú spojené mnohé problémy. Rozličné známe systémy čerpania napríklad potrebujú stály zdroj externej energie, pretože hydraulickú energiu nevyhnutnú na premiestňovanie kvapalín dokážu dodávať len za predpokladu mechanického pohybu. Taktiež môžu potrebovať také zdroje energie, ktoré nie sú vždy k dispozícii v blízkosti lokality, v ktorej sa má dané čerpadlo inštalovať.
Ďalší problém spočíva v skutočnosti, že dochádza k opotrebovaniu mechanických súčastí čerpadla, to znamená, že čím viac sa dané čerpadlo používa, tým viac sa skracuje jeho životnosť. Ide najmä o ručné čerpadlá, ktorými sú vybavené takmer všetky vrty (studne) v osadách tretieho sveta. Tieto čerpadlá nemajú dlhú životnosť, pretože pomerne rýchlo dochádza k ich opotrebeniu.
Ďalší problém je, že aj najlepšie čerpadlá len ťažko dokážu dosiahnuť hĺbku 100 metrov, v dôsledku čoho sú v určitých kryštalinických regiónoch nepoužiteľné, keďže hladina vody sa tam nachádza až v hĺbke väčšej ako 100 metrov. V takom prípade sa riešenie hľadá prostredníctvom systému ponorných čerpadiel využívajúcich solárne panely alebo alternatívne súbory elektrických generátorov.
Ďalší problém spočíva v tom, že maximálny výkon (prietok) týchto ručných čerpadiel sa výrazne znižuje s rastúcou hĺbkou. Priemerný hodinový prietok väčšiny predmetných čerpadiel je 750 litrov. V dôsledku toho je dostupnosť pitnej vody v spomínaných osadách a dedinách problematická. Tvoria sa dlhé rady. Predmetné čerpacie systémy teda nemožno jednoducho aplikovať vo väčšine rozvojových krajín, najmä ak v nich existuje problém so zavlažovaním alebo s efektívnou distribúciou pitnej vody.
Podstata vynálezu
Cieľom predmetného vynálezu vymedzeného priloženými nárokmi je vyriešiť aspoň jeden z problémov uvedených v predchádzajúcom texte a týka sa čerpadla a spôsobu čerpania. Predmetný vynález rieši problémy uvedené v predchádzajúcom texte (predovšetkým problém zásobovania externou energiou) pomocou postupných za sebou nasledujúcich depresií (poklesov, stlačení) alebo expanzií (rozpínaní) - v ďalšom texte označovaných ako „autonómne sériové depresie“. Ľubovoľnú kvapalinu, ktorá prichádza do kontaktu s predmetným systémom, teda možno čerpať teoreticky autonómne, a preto prakticky so zníženou spotrebou energie. V praxi je preto potrebné pri tomto čerpaní pridať len veľmi malé množstvo energie, predovšetkým pri uvádzaní do prevádzky.
Súčasťou systému v skutočnosti nie je ponorné čerpadlo ani mechanický piest. Na nepretržitú prevádzku si predmetný systém čerpania vyžaduje len veľmi málo externej energie, pričom je táto energia potrebná najmä na uvedenie čerpadla do chodu.
Okrem toho je opotrebenie čerpadla podľa predmetného vynálezu veľmi malé, pretože v čerpadle sa nenachádzajú prakticky žiadne pohyblivé súčasti.
Čerpadlo podľa predmetného vynálezu možno použiť na čerpanie kvapalín, predovšetkým vody, z hĺbky väčšej ako 100 metrov.
Prehľad obrázkov na výkresoch
Na obr. č. 1 je znázornený termodynamický systém s dvoma oddielmi A a B, v ktorých sa nachádzajú plyny s rôznymi tlakmi. Uvedené dva oddiely oddeľuje upevnená vložka (101), ktorá má zanedbateľnú váhu a v danej polohe ju pridŕža kolík (100). Na obr. č. 2 je znázornený rovnaký systém po odstránení kolíkov. Plyn v oddiele 2 sa rozpína, a tak vykoná prácu potrebnú na posunutie vložky. Po dosiahnutí rovnovážneho bodu je tlak v oboch oddieloch rovnaký.
Obr. č. 3 a 4 znázorňujú systém opísaný pri obr. č. 1 a 2, dané dva oddiely sú však v spojení prostredníctvom rúry (106), ktorá je vybavená ventilom umožňujúcim dané oddiely oddeliť alebo prepojiť. V tomto prípade je vložka nahradená kvapalinou umožňujúcou zdvihnutie rúry (106) v závislosti od toho, či sa plyn v oddiele B rozpína.
Na obr. č. 5 je znázornené sériové depresné alebo kompresné čerpadlo pozostávajúce z viacerých navrstvených zariadení opísaných na snímke č. 2/11.
Na obr. č. 6 je znázornený iný spôsob usporiadania rúr, ktorých účelom je umožniť prepojenie jednotlivých termodynamických oddelení.
Na obr. č. 7 je znázornený hybný štipec potrebný na vytvorenie depresie, ktorá aktivuje sériovú depresiu.
Na obr. č. 8 je znázornené spojenie hybného stĺpca a sériového depresného čerpadla.
Na obr. č. 9 je znázornený súbor zariadení umožňujúci čerpanie ľubovoľnej tekutiny zo studne.
Na obr. č. 10 je znázornený systém umožňujúci teoreticky autonómnu výrobu elektrickej energie a prakticky výrobu elektrickej energie, ktorá je autonómna počas dlhého časového obdobia. Predmetný systém zahŕňa nádrž, autonómne čerpadlo, turbínu, alternátor a zbernú trubicu.
Na obr. č. 12 je znázornená horizontálna konfigurácia zariadení na prepravu kvapaliny na povrch.
Na obr. č. 11 je znázornená stanica na výrobu energie, pomocou ktorej možno vyrábať elektrickú energiu teoreticky autonómne a prakticky autonómne počas dlhého časového obdobia, pričom ide o paralelné zapojenie viacerých autonómnych čerpadiel.
Na obr. č. 13 je znázornené čerpadlo využívajúce autonómnu sériovú kompresiu.
Na obr. č. 14 je znázornený diferenciálny kompenzátor, ktorý umožňuje, aby sa depresia na povrchu premietla do oddielov umiestnených v hĺbke.
Na obr. č. 15 je znázornené usporiadanie čerpadla so zabudovanými diferenciálnymi kompenzátormí.
Príklady uskutočnenia vynálezu
Princíp sériových depresií sa zakladá na skutočnosti, že plyn obsiahnutý v neizolovanom uzavretom systéme môže prijímať prácu z vonkajšieho prostredia alebo dodávať prácu vonkajšiemu prostrediu. Neizolovaný uzavretý termodynamický systém je systém, v rámci ktorého nedochádza k výmene materiálu s vonkajším prostredím, ale môže dochádzať k výmene všetkých druhov energie s vonkajším prostredím (napr. tepla, mechanickej sily, hmotnostného výtlaku atď.).
Predmetný vynález teda využíva situáciu, v rámci ktorej uzavretý systém dodáva prácu vonkajšiemu prostrediu. V tomto konkrétnom prípade ide najmä o stlačiteľné tekutiny.
Uvažujme prípad stlačiteľnej tekutiny (napr. vzduchu) obsiahnutej v rúrke, pričom od vonkajšieho prostredia je izolovaná vložkou (zátkou) zanedbateľnej hmotnosti, ktorá sa kĺže pozdĺž steny rúrky bez trenia. Ak tlak vo vonkajšom prostredí poklesne pod úroveň tlaku vnútri systému, vložka sa pohne v dôsledku expanzie stlačiteľnej tekutiny nachádzajúcej sa vnútri systému. O predmetnom systéme hovoríme, že dodáva (poskytuje, vykonáva) prácu.
Na obr. č. 1 sú znázornené dve komory oddelené nepriepustnou vložkou, ktorá má zanedbateľnú hmotnosť. Vložka je upevnená pomocou dvoch kolíkov 100, ktoré ju držia vo zvolenej polohe bez ohľadu na rozdielne tlaky. Nech V1 je objem v oddiele B, P1 je tlak v oddiele B a nech Pex je tlak v oddiele A, pričom Pex « P1. Po odstránení oboch kolíkov 100 sa vložka 101 v dôsledku rozpínania plynu pohne smerom nahor (pozri obr. č. 2). Ide o výsledok práce plynu obsiahnutého v komore B.
Výsledkom práce, ktorú systém vykoná, je zväčšenie objemu 103, ktoré zodpovedá rovnici:
w = -P dv ex (Rovnica č. 1) kde Pex je tlak vo vonkajšom prostredí a dVje zmena objemu 103.
Uvažujme rovnaký pokus, ale pohyblivú vložku, ktorá sa môže kĺzať bez trenia v dôsledku expanzie alebo rozpínajúceho sa plynu, nahraďme vložkou 104, ktorá je v plnej miere upevnená k stene rúrky (zvarom alebo väzbou). Keď sa plyn rozpína, táto vložka sa teda nemôže hýbať. 4
Oddiel B teraz naplňme nestlačiteľnou tekutinou 107. Vložkou 104, ktorá sa nachádza medzi oddielmi A a B, nech prechádza rúra 106. Táto rúra 106 vniká do určitej hĺbky tak, aby medzi oddielmi A a B nedochádzalo k výmene plynu. Ide teda o uzavretý neizolovaný termodynamický systém, v rámci ktorého je plávajúca (pohyblivá) vložka nahradená nestlačiteľnou kvapalinou. Rúra 106, ktorá prechádza cez dva oddiely, je izolovaná ventilom 105. Keď je ventil 105 uzavretý (pozri obr. č. 3), oddiely A a B sú termodynamicky uzavreté a izolované.
Tlak Pex plynu v oddiele A udržujme na nižšej hodnote ako tlak P1 plynu 110 obsahujúceho vyššie uvedenú kvapalinu v oddiele B. Ak je ventil 105 uzavretý, oddiely sú navzájom izolované (pozri obr. č. 3). V takýchto podmienkach sa v oddiele B nič nedeje. Ak sa ventil 105 otvorí (pomaly), keďže tlak Pex v oddiele A je nižší ako tlak plynu 110 v oddiele B, tento plyn začne izotermickú expanziu, v dôsledku čoho kvapalina 107 v oddiele B stúpne vnútri rúry 106 (pozri obr. č. 4). Stúpanie kvapaliny sprevádza zväčšenie objemu plynu 110 v danom oddiele. Zväčšenie objemu 108 je výsledkom práce, ktorú vykonal plyn 110 v oddiele B. Ak sa zväčší objem plynu v oddiele B, pričom nedochádza k výmene hmoty, dochádza zároveň k zníženiu tlaku P1 plynu 110.
Celkovú prácu, ktorú vykonal plyn 110 pri svojej expanzii, možno preto vyjadriť nasledujúcou rovnicou:
w = -Pdv - mgh = -PexdV (Rovnlca č. 2) kde P je tlak plynu v oddiele B, dv je zmena objemu 108 plynu 110 na obr. č. 4, m je hmotnosť kvapaliny, g je gravitačné zrýchlenie a h je výška alebo vrchná časť 111 nestlačiteľnej kvapaliny 107 v rúre 106. Pex je tlak vo vonkajšom prostredí oddielu B dostávajúci sa do oddielu A a dV je zmena objemu 103 z obr. č. 2.
Ak má kvapalina 107 úplne naplniť rúru 106, musí byť splnená podmienka, že práca dodaná rozpínaním alebo expanziou plynu 110 musí byť postačujúca na poskytnutie požadovanej práce, ktorá je priamo spojená s veľkosťou tlaku Pex v oddiele A. Čo sa týka pokusného zariadenia, ktoré je znázornené na obr. č. 3 a 4, prácu, ktorú je potrebné dodať na to, aby kvapalina 107 úplne zaplnila celú dĺžku rúry 106. možno opísať vzorcom uvedeným nižšie, pričom daný vzorec bol odvodený zohľadňujúc experimentálne faktory:
pgVj siná
RTV.
tsp (h+E)
JÍK
Pgdv1
E sma (Rovnica č. 3) tsp
P1 je tlak a V1 je objem plynu 110 v počiatočnom stave, t.j. pred otvorením kohútika 105: p je hustota kvapaliny 107: g je gravitačné zrýchlenie: R je všeobecná plynová konštanta; T je teplota plynu; Vt je celkový objem rúry 106; Vtsp je špecifický objem rúry 106; a je uhol medzi systémom a horizontálnou rovinou.
Ak je vykonaná práca dostatočne veľká nato, aby kvapalina 107 vystúpila po celej dĺžke rúry 106, tlak plynu 110 v oddiele B možno vyjadriť rovnicou opísanou rovnicou č. 4. Tento tlak sa nazýva kritický tlak (označenie Pc). Ak je tlak vyšší ako kritický tlak, kvapalina 107 sa vyleje z rúry do oddielu A. Možno to vyjadriť nasledujúcou rovnicou:
pgV p sin a
Pc =
RTV isp (Rovnica č. 4) v, + v,
Celkovú prácu dodanú izotermickou expanziou plynu 110 preto možno vyjadriť rovnicou uvedenou nižšie; ide o riešenie rovnice č. 3:
pgV/2 siná RTPlsp +InK,)
(Rovnica č. 5)
Siná
Zníženie tlaku plynu 110 v oddiele B, ku ktorému došlo v dôsledku jeho rozpínania, môže využiť vo forme externého tlaku iný neizolovaný uzavretý systém podobný systému zobrazenému na obr. č. 3 a 4. Na základe toho možno predmetné jednoduché zariadenia podľa modelu, ktorý je zobrazený na obr. č. 3 a 4, usporiadať sériovo jeden nad druhý (pozri obr. č. 5). Výsledné zariadenie teda pozostáva z viacerých naviazaných termodynamických systémov, ktoré sú uzavreté a izolované z hľadiska plynu nachádzajúceho sa nad kvapalinou jednotlivých systémov. Keďže nedochádza k výmene hmoty s inými systémami, množstvo molov týchto plynov ostáva konštantné. Z hľadiska termodynamiky sa však nestlačiteľná kvapalina správa, akoby bola v otvorenom systéme, pretože existuje možnosť premiestnenia kvapaliny z jedného systému do druhého systému. Rozpínanie plynu obsiahnutého v uzavretom a izolovanom systéme dodá prácu potrebnú na premiestnenie kvapaliny obsiahnutej v otvorenom systéme z jedného systému do druhého systému.
Ak sa v zariadení podľa obr. č. 5 aplikuje na plyn v prvom systéme 112 nižší tlak, spôsobí to rozpínanie systému 114. ktorý sa nachádza pod ním. Tieto „sériové expanzie alebo depresie“ sa v závislosti od tlaku vytvoreného v prvom systéme 112 budú šíriť až po posledný systém 115. Posledný systém 115 je prostredníctvom rúry 117 priamo prepojený s vonkajším prostredím externým systémom 116 obsahujúcim kvapalinu, nad ktorou je tlak P (vo väčšine prípadov ide o atmosférický tlak, no môže ísť aj o iný tlak, ak je predmetný externý systém uzavretý voči ovzdušiu. Tento tlak P sa viac-menej rovná počiatočným tlakom plynov jednotlivých systémov zariadenia podľa obr. č. 5. Ak sa na prvý systém 112 vyvinie dostatočný tlak nato, aby spôsobil rozpínanie plynu obsiahnutého v poslednom systéme 115, toto rozpínanie zase spôsobí zníženie tlaku v systéme 115. To vedie k vytvoreniu tlakového diferenciálu v porovnaní s okolitým tlakom externého systému 115, v dôsledku čoho kvapalina obsiahnutá v systéme 115 stúpne v rúre 117. Vstup kvapaliny do systému 112 zvýši tlak plynu v tomto systéme a to spôsobí ďalšie stúpanie kvapaliny v systéme 112 smerom k systému, ktorý sa nachádza vyššie. Predmetné stúpanie bude postupne pokračovať (používa sa pojem „sériový tok“), až kým kvapalina nedosiahne prvý systém, a kým sa tam nenaplaví 113. Ak bude tlak v prvom systéme konštantný, táto sériová depresia nasledovaná sériovým tokom bude pokračovať ešte veľmi dlhú dobu, pričom daný časový úsek obmedzujú iba nedokonalosti systému (ohrievanie, odparovanie, vytváranie bublín a pod.).
Ak je stlačenie (depresia) vytvorené v prvom systéme 112 dostatočne veľké nato, aby sa tlak v poslednom systéme 115 rovnal kritickému tlaku, potom možno tlak Pi plynu obsiahnutého v jednotlivých systémoch i opísať alebo vyhodnotiť pomocou nasledujúcej rovnice:
Pi py pgchr sin a (Vy + dv) £
W, isp => dv <vt (Rovnica č. 6)
PV
Pi = 11 £ (Vy + dv) pgthŕ-himt1 )*y,sp siná W dv > vt (Rovnica č. 7) kde dv je zmena objemu vzduchu 110 počas rozpínania, vt je objem rúry a himt je zmena hĺbky vody 109 počas depresie.
Rovnice č. 6 a 7 predstavujú fyzikálne modely zmeny tlaku vzduchu počas rozpínania. Rovnica č. 6 opisuje zmenu tlaku, keď je zmena objemu dv menšia alebo rovná objemu rúry a rovnica č. 7 opisuje tlak vzduchu 110, keď je zmena objemu dv väčšia ako objem rúry, t.j. keď sa kvapalina prelieva ponad hornú časť rúry a vylieva sa do horného oddielu.
Keď aplikovaná depresia prekračuje fyzickú dĺžku, rozdiel v tlaku medzi stranou vyprázdňovania a stranou nasávania sa blíži k nule. Systém sa správa, ako keby tu neexistovala hydrostatická tlaková energia. Zdanlivá dĺžka systému sa stáva kratšou ako je fyzická dĺžka zariadenia.
Ak teda poznáme celkový počet sériovo zapojených systémov, môžeme vypočítať PexR, ktorý je potrebné vytvoriť v prvom systéme 112, aby sme dosiahli kritický tlak Pc v poslednom systéme, a to pomocou nasledujúcej rovnice:
PexR rr-i
Σ pp pg(ht2 -himl2 )*νκ/, sin a W pg(ht - himti) sin a (Rovnica č. 8 )
O tom, či sú príslušné podmienky vhodné na priebeh sériového toku až po nádrž, rozhoduje tlakový diferenciál medzi tlakom nad kvapalinou 116 a tlakom plynu vnútri posledného systému 115. Tento diferenciál (rozdiel) musí byť dostatočne veľký nato, aby spôsobil vystúpenie kvapaliny 125 po celej výške rúry 117 a jej následné preliatie do posledného systému 115.
Teda ak má tento systém fungovať nepretržite, je dôležité dbať na to, aby bol tlak plynu 110 vyšší ako tlak varu. Ak by bol daný tlak nižší ako tlak varu, rozpustené plyny by sa splyňovali a vyrovnali by tlakový rozdiel v systéme priľahlom k prvému systému. Plyny pochádzajúce z kvapalnej fázy by zvýšili tlak plynu nad kvapalinou, čo by zabránilo aktivovaniu autonómnej sériovej depresie. Kritický tlak Pc a tlak prvého systému Pex musia byť teda v každom prípade vyššie ako je hodnota tlaku varu. V prípade vody je tlak varu aj pri 50 °C dostatočne nízky (0,123 baru) a možno ho približne stanoviť pre všetky teploty z intervalu od 5 °C do 140 °C pomocou nasledujúcej rovnice:
In psat =13,7- 2^2. (Rovnica č. 9) kde T je teplota na Rankinovej škále a Psat je saturačný tlak v atmosférach.
Zariadenie podľa obr. č. 5 preto dokáže využiť princíp autonómnych sériových depresií nasledovaných autonómnym sériovým tokom. Tento tok je trvalý za predpokladu, že externému systému nedôjde voda, a že depresia vytvorená v prvom systéme 112 bude konštantná. Z praktického hľadiska to možno dosiahnuť pomocou vákuovej pumpy pripojenej k systému 112. tok bude nepretržitý. Použitie vákuovej pumpy znamená použitie energie z externého zdroja (elektrického alebo mechanického).
Preto sa na vytvorenie depresie, ktorá je v rámci systému 112 potrebná na zabezpečenie nepretržitej prevádzky, použije jedna zo známych vlastností mechaniky tekutín. Uvažujme zariadenie znázornené na obr. č. 7. Tvorí ho rúra naplnená kvapalinou do výšky 119. Nad voľným povrchom (hladinou) kvapaliny sa vyskytuje normálny tlak, ktorý sa môže rovnať okolitému tlaku plynu vonkajšieho prostredia. Rúra má vyprázdňovacie hrdlo 122 uzavreté ventilom 121. Keď je ventil 121 otvorený, voda vyteká z hrdla samospádom. Tento tok spôsobuje zvýšenie objemu plynu 123. ktoré je podobné rozpínaniu, no v tomto prípade ide o rozpínanie spôsobené tokom vody. V dôsledku toho dochádza k zníženiu tlaku plynu 123. Ak sa prípojka 124 z obr. č. 7 pripojí k prvému systému 112 z obr. č. 5 (pozri obr. č. 8), depresia plynu 123 spôsobí zníženie tlaku požadované v prvom systéme 112 na aktiváciu autonómnej sériovej depresie. Ak sa ďalej tlak Pex v systéme 112 rovná tlaku opísanému rovnicou č. 8, autonómnu sériovú depresiu bude nasledovať autonómny sériový tok.
Tok cez otvor 122 prestane pri minimálnej výške opísanej nasledujúcou rovnicou:
Patm Pex (Rovnica č. 10) kde Patm je externý tlak zodpovedajúci atmosférickému tlaku v systéme otvorenom ovzdušiu. Ak sa prípojka 124 napojí pri základni 125 systému 112, sériový tok zvýši hladinu kvapaliny, ktorá bude následne vytekať cez prípojku 124 hybného stĺpca z obr. č. 7.
Predmetný hybný stĺpec musí byť pomerne vysoký, aby keď hladina kvapaliny dosiahne minimálnu výšku Hmin, pri ktorej sa zastaví prietok pri kohútiku 122, sa tlak Pex rovnal tlaku PexR, ktorý je potrebný na aktivovanie autonómnej sériovej depresie a autonómneho sériového toku.
Autonómna sériová kompresia
Rovnaký systém opísaný v predchádzajúcom texte, využívajúci princíp autonómnej sériovej depresie, možno využiť vytvorením autonómnej sériovej kompresie. Stačí, ak je čerpadlo ponorené v dostatočnej hĺbke nato, aby to spôsobilo kompresiu plynu nachádzajúceho sa nad kvapalinou. Hlavným cieľom je vytvoriť kompresiu tak, aby vznikol tlakový diferenciál vzhľadom na vonkajší alebo okolitý tlak. Zároveň s kompresiou, keďže kvapalina je otvorená vzhľadom na systém nachádzajúci sa nad ňou, kde je nižší tlak, stlačovaný plyn dodá prácu potrebnú na vystúpenie kvapaliny v systéme do horného oddielu. Plyn sa stlačí vtekaním vody prostredníctvom ponorenej časti. Vtekanie kvapaliny do systému preto zníži objem vzduchu. Tým pádom sa zvýši jeho tlak. Kompresný tlak sa rovná hydrostatickému tlaku alebo výškovému rozdielu hladín kvapaliny, v ktorej je čerpadlo ponorené.
Pri autonómnom sériovom kompresnom systéme nie je potrebný hybný stĺpec. Tlakový diferenciál medzi systémom a vonkajším prostredím teda postačuje na vznik sériového toku, ak je hĺbka ponorenia postačujúca na aktivovanie sériovej kompresie.
Priemyselná využiteľnosť
Vrty a studne
Tento vynález možno využiť v oblasti vodárenstva. Môže nahradiť všetky extrakčné systémy, ktoré sa v súčasnosti používajú na ťažbu vody. Predmetný systém môže čerpať vodu z hĺbky až niekoľko sto metrov. Zjednodušený nákres tohto využitia predmetného vynálezu sa nachádza na obr. č. 9. Hybný stĺpec zodpovedá hlavici studne. Výška tohto hybného stĺpca musí byť navrhnutá tak, aby boli splnené podmienky potrebné na iniciáciu depresie a sériového toku, keď je kohútik (128) otvorený. Ak má vodonosná vrstva (129) dostatočnú kapacitu na produkciu vody, výškový rozdiel hladín tvorený hlavicou studne (127) možno zvýšiť s cieľom zabezpečiť dostatočnú tlakovú energiu. Kohútik (128) možno nahradiť viacerými hydrantmi, aby bolo možné obslúžiť mnoho osôb naraz. Návrh a tvar čerpadla musia zohľadňovať maximálny prítok, ktorým vodonosná vrstva (129) dokáže dodávať vodu, aby sa zabránilo vyschnutiu vrtu, resp. studne. Množstvo vody, ktoré čerpadlo dodáva, musí byť teda menšie ako maximálny prítok vody do studne alebo vrtu. S týmto čerpadlom možno priamo naplniť vodojem nachádzajúci sa vo výške H nad zemou. Stačí, ak sa čerpadlo vynorí zo studne do takej výšky, ktorá umožňuje, aby sa cez kohútik (128) voda dostala priamo do vodojemu. Ak nie je potrebné vytvárať zásoby vody, môže toto čerpadlo fungovať aj bez vodojemu. Môže dodávať vodu priamo do rozvodov vodovodnej siete danej dediny alebo mesta. Obmedzujúcim faktorom je v takomto prípade rýchlosť prítoku vody do vodonosnej vrstvy.
Výroba elektriny
Predmetné čerpadlo dokáže vytvoriť systém na výrobu hydroelektrickej energie v podobe slučky (pozri obr. č. 10). Toto zariadenie tvorí nádrž (138) obsahujúca vodu (139). Do nej sa osadí čerpadlo založené na princípe autonómnej sériovej depresie (131), na ktorého vrchole sa nachádza hybný stĺpec (132) obsahujúci vodu. Hybný stĺpec sa prepojí s nádržou prostredníctvom zbernej trubice (133): Na jej konci sa nachádza turbína (134), ktorá je napojená na elektrický alternátor. K alternátoru sú pripojené elektrické káble (136). Keď je ventil (140) otvorený, voda z hybného stĺpca (132) vteká do zbernej trubice (133) a otáča turbínu, ktorá poháňa alternátor, a tak sa vyrába elektrina. Zníženie množstva vody v hybnom stĺpci spôsobí rozpínanie plynu (141) nad vodou. Toto rozpínanie vytvorí depresiu, ktorá aktivuje javy depresie a sériového toku cez čerpadlo (131). Čerpadlo čerpá vodu z nádrže (138) a dopravuje ju do hybného stĺpca.
Elektrický výkon vygenerovaný uvedeným systémom možno opísať nasledujúcimi rovnicami:
(Rovnica č. 13)
Patrn — Pex (Rovnica č. 14)
Pg kde Q je prietoková rýchlosť, h je účinný výškový rozdiel hladín a H je výškový rozdiel (142) medzi hladinou vody v hybnom stĺpci a hriadeľom turbíny (134). Tento typ elektrárne možno vybudovať v rôznej veľkosti, od malej elektrárne, postačujúcej na zabezpečenie elektrickej energie pre obydlie, až po veľkú elektráreň, postačujúcu na zabezpečenie elektrickej energie pre celé mesto. Podľa rovnice č. 13 závisí elektrický výkon od účinného výškového rozdielu hladín a od prietokovej rýchlosti Q. Tieto dva parametre sú v plnej miere pod kontrolou projektanta, je teda možné vybudovať systém, ktorý dokáže generovať možné výkony na základe upravenia prietoku a výškového rozdielu hladín. Prietokovú rýchlosť Q možno zvýšiť tak, že využijeme návrh usporiadania znázornený na obr. č. 11. Ide o viacero čerpadiel fungujúcich na princípe autonómnej sériovej depresie, ktoré sú usporiadané paralelne. V takomto prípade sa z rovnice č. 13 stáva nasledujúca rovnica:
(Rovnica č. 15) kde k je počet paralelne usporiadaných sériových čerpadiel a Qj je prietoková rýchlosť jednotlivých čerpadiel.
Potrubie na prepravu kvapalín
V rovnici opisujúcej depresiu jednotlivých systémov (rovnica č. 6) je dôležité zaznamenať, ako významný vplyv má naklonenie čerpadla na jeho výkonnosť. Ak sa daný uhol blíži k nule, t.j. k horizontálnej rovine, depresia vo všetkých termodynamických systémoch, ktoré tvoria čerpadlo, je rovnaká. To vedie k skutočnosti, že predmetnú autonómnu sériovú depresiu možno využiť na prepravu kvapaliny na obrovské vzdialenosti bez dodávania externej energie. Túto vlastnosť daného vynálezu možno využiť na zavlažovanie veľkých území, na distribúciu pitnej vody v zastavaných oblastiach a tiež iných kvapalín, ktoré nie sú spojené s vodou. Možno tak výrazne zjednodušiť riadenie vodného hospodárstva. Na obr. č. 12 je znázornené usporiadanie, prostredníctvom ktorého možno prejsť z vertikálnej do horizontálnej roviny.
Vytváranie inžinierskych stavieb
Uvedené princípy možno využiť pri budovaní autonómnych verejných fontán alebo iných rozličných inžinierskych stavieb.

Claims (7)

  1. PATENTOVÉ NÁROKY
    1. Čerpadlo vybavené systémom (112, 114, 115) obsahujúcim uzavretý plyn, ktorý je v styku s vnútornou kvapalinou, pričom zmenou hladiny danej kvapaliny možno zvyšovať alebo znižovať tlak daného uzavretého plynu v porovnaní s tlakom okolitého prostredia, ktoré je vzhľadom na daný systém externé, vyznačujúce sa tým, že:
    dané čerpadlo obsahuje viacero iných systémov (112, 114, 115), ktorých jednotlivé kvapalné prostredia sú nepretržite prepojené tak, že kompresia alebo depresia plynu uzavretého v jednom systéme (112, 114, 115) vedie k postupným zmenám hladín kvapalín v ostatných systémoch (112, 114, 115), ktoré nasledujú po postupnom pôsobení zvýšeného alebo zníženého tlaku na plyny obsiahnuté v jednotlivých systémoch (112, 114, 115) tak, aby bolo možné čerpať vonkajšiu kvapalinu, ktorá je v styku s vnútornou kvapalinou jedného z daných systémov (112, 114, 115).
  2. 2. Čerpadlo podľa nároku č. 1, vyznačujúce sa tým, že jednotlivé systémy (112, 114, 115) sa usporiadajú postupne vertikálne jeden nad druhý.
  3. 3. Čerpadlo podľa nárokov č. 1 a 2, vyznačujúce sa tým, že znížený tlak sa udržiava v aspoň jednom z modulov prostredníctvom vákuovej pumpy alebo hybného vodného stĺpca.
  4. 4. Čerpadlo podľa nároku č. 3, vyznačujúce sa tým, že znížený tlak sa vytvára zariadením, ktoré tvorí stĺpec obsahujúci vodu, pričom je uzavretý ventilom, ktorý po otvorení vytvára znížený tlak.
  5. 5. Čerpadlo podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúce sa tým, že vykazuje čiastočné ponorenie vo vonkajšej kvapaline, aby bolo možné vytvoriť tlak potrebný na aktivovanie autonómneho sériového toku.
  6. 6. Zariadenie na výrobu elektriny, vyznačujúce sa tým, že pozostáva z čerpadla podľa jedného z nárokov č. 1 až 5 a turbíny, ktorú uvádza do pohybu kvapalina čerpaná daným čerpadlom.
    Ί. Zariadenie na výrobu elektriny podľa nároku č. 6, vyznačujúce sa tým, že pozostáva z nasledujúcich súčastí: nádrže s vodou, jedného alebo viacerých čerpadiel podľa jedného z nárokov č. 1 až 5, hybného stĺpca, zbernej trubice a turbíny.
  7. 8. Použitie čerpadla podľa jedného z nárokov č. 1 až 5 na aspoň jednu z nasledujúcich činností: preprava tekutín na veľké vzdialenosti, dodávka pitnej vody obyvateľstvu z vrtu, zo studne alebo prostredníctvom povrchovej prepravy, výstavba a tvorba inžinierskych alebo okrasných stavieb, generovanie energie na zásobovanie pohybu dopravného prostriedku po súši, mori alebo vzduchu.
SK50037-2011A 2009-02-13 2010-01-19 System and method of pumping SK500372011A3 (sk)

Applications Claiming Priority (2)

Application Number Priority Date Filing Date Title
OA1200900059 2009-02-13
PCT/OA2010/000001 WO2010093267A2 (fr) 2009-02-13 2010-01-19 Systeme et methode de production autonome de fluide et d'electricite

Publications (1)

Publication Number Publication Date
SK500372011A3 true SK500372011A3 (sk) 2012-03-02

Family

ID=42562229

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK50037-2011A SK500372011A3 (sk) 2009-02-13 2010-01-19 System and method of pumping

Country Status (43)

Country Link
US (1) US10823204B2 (sk)
EP (1) EP2399024A2 (sk)
JP (1) JP2012518117A (sk)
KR (1) KR20110135939A (sk)
CN (1) CN102348888A (sk)
AP (1) AP2011005880A0 (sk)
AT (1) AT512344A9 (sk)
AU (1) AU2010214152A1 (sk)
BG (1) BG111030A (sk)
BR (1) BRPI1008099A2 (sk)
CA (1) CA2751775A1 (sk)
CO (1) CO6501156A2 (sk)
CR (1) CR20110429A (sk)
CU (1) CU24019B1 (sk)
CZ (1) CZ2011537A3 (sk)
DE (1) DE112010001360T5 (sk)
DK (1) DK201170449A (sk)
EA (1) EA201171054A1 (sk)
EC (1) ECSP11011321A (sk)
EE (1) EE201100056A (sk)
ES (1) ES2398334B1 (sk)
FI (1) FI20115894L (sk)
GB (1) GB2479700A (sk)
HR (1) HRP20110594A2 (sk)
HU (1) HUP1200028A3 (sk)
IL (1) IL214499A0 (sk)
IS (1) IS8977A (sk)
LT (1) LT5807B (sk)
LU (1) LU91747B1 (sk)
MA (1) MA33237B1 (sk)
MX (1) MX2011008457A (sk)
NO (1) NO20111236A1 (sk)
PE (1) PE20121101A1 (sk)
PL (1) PL218336B1 (sk)
RO (1) RO127422A2 (sk)
RS (1) RS20110362A1 (sk)
SG (1) SG173657A1 (sk)
SK (1) SK500372011A3 (sk)
SM (2) SMP201100042B (sk)
SV (1) SV2011003996A (sk)
TN (1) TN2011000373A1 (sk)
TR (1) TR201108037T1 (sk)
WO (1) WO2010093267A2 (sk)

Families Citing this family (1)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
PL423477A1 (pl) * 2017-11-16 2019-05-20 Swiatek Janusz Pompa tłokowa

Family Cites Families (17)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
US50893A (en) * 1865-11-14 Improvement in ejectors for deep wells
US1294069A (en) * 1917-09-24 1919-02-11 Frank English Lift-pump.
US1390085A (en) * 1920-05-26 1921-09-06 Cassisa Salvatore Deep-well pump
GB227242A (en) * 1923-11-08 1925-01-15 Thomas Gaskell Allen Improvements in or relating to systems of raising liquids
US1628943A (en) * 1924-10-16 1927-05-17 Edson R Wolcott Apparatus for pumping liquids
US2131183A (en) * 1935-07-05 1938-09-27 Frederick E Key Apparatus for lifting liquids
JPS4844883B1 (sk) * 1970-03-24 1973-12-27
US3736983A (en) * 1971-07-26 1973-06-05 F Beard Well pump and the method of pumping
US3829246A (en) * 1973-01-22 1974-08-13 B Hancock System for raising and using water
JPS585120Y2 (ja) * 1978-11-24 1983-01-28 林 顕「かん」 気圧差式揚水装置
JPS6258399U (sk) * 1985-09-30 1987-04-10
DE3716093A1 (de) * 1987-05-14 1988-01-28 Genswein Alfons Dipl Ing Fh Kreisprozess zur gewinnung technischer arbeit aus dem schwerkraftfeld (gravitationsfeld) der erde
GB8928263D0 (en) * 1989-12-14 1990-02-21 Kenney Alan D Apparatus for providing motive power
JP2751024B2 (ja) * 1995-04-24 1998-05-18 有限会社興和機械 吸引装置の吸引調整装置
US6167899B1 (en) 1999-07-09 2001-01-02 Chung-Min Chen Water transporting device
US6355988B1 (en) * 2000-11-08 2002-03-12 Eugene R. Maple Water lift generator system
US20050023836A1 (en) * 2003-07-28 2005-02-03 Abdalla John A. Variable buoyancy float engine

Also Published As

Publication number Publication date
PE20121101A1 (es) 2012-08-09
WO2010093267A2 (fr) 2010-08-19
CR20110429A (es) 2012-06-12
CN102348888A (zh) 2012-02-08
CU20110157A7 (es) 2012-06-21
LT2011074A (lt) 2011-11-25
SMP201100042B (it) 2012-07-10
HUP1200028A2 (hu) 2012-03-28
TR201108037T1 (tr) 2012-04-24
CO6501156A2 (es) 2012-08-15
AU2010214152A1 (en) 2011-10-06
DE112010001360T5 (de) 2012-12-06
EP2399024A2 (fr) 2011-12-28
MX2011008457A (es) 2011-09-01
TN2011000373A1 (fr) 2013-03-27
AT512344A9 (de) 2013-07-15
FI20115894L (fi) 2011-09-12
WO2010093267A4 (fr) 2011-01-06
ES2398334A2 (es) 2013-03-15
EA201171054A1 (ru) 2012-02-28
US10823204B2 (en) 2020-11-03
EE201100056A (et) 2011-10-17
CU24019B1 (es) 2014-07-30
MA33237B1 (fr) 2012-05-02
CA2751775A1 (fr) 2010-08-19
HRP20110594A2 (hr) 2011-10-31
BG111030A (bg) 2012-02-29
GB201114648D0 (en) 2011-10-12
RS20110362A1 (en) 2012-08-31
IS8977A (is) 2011-08-23
AP2011005880A0 (en) 2011-10-31
DK201170449A (en) 2011-08-16
SG173657A1 (en) 2011-09-29
IL214499A0 (en) 2011-09-27
ES2398334B1 (es) 2014-03-26
RO127422A2 (ro) 2012-05-30
US20110300004A1 (en) 2011-12-08
ES2398334R1 (es) 2013-05-17
HUP1200028A3 (en) 2012-06-28
PL218336B1 (pl) 2014-11-28
ECSP11011321A (es) 2011-10-31
JP2012518117A (ja) 2012-08-09
BRPI1008099A2 (pt) 2016-03-08
SM201100042A (it) 2011-11-11
AU2010214152A2 (en) 2011-10-06
SV2011003996A (es) 2012-01-03
NO20111236A1 (no) 2011-09-12
PL396864A1 (pl) 2012-04-23
KR20110135939A (ko) 2011-12-20
CZ2011537A3 (cs) 2011-10-26
GB2479700A (en) 2011-10-19
LT5807B (lt) 2012-02-27
WO2010093267A3 (fr) 2010-11-04
LU91747B1 (fr) 2011-02-14

Similar Documents

Publication Publication Date Title
US7743609B1 (en) Power plant with energy storage deep water tank
RU2592944C2 (ru) Устройства и способы аккумулирования энергии
JP7086105B2 (ja) 静水圧的に補償される圧縮ガス・エネルギー貯蔵システム
JP2017508921A (ja) 地熱を発生させるプロセスおよび方法
US20190368464A1 (en) Submerged Water Column Power Generation System
JP2010540827A (ja) 水力発電揚水貯蔵
JP2014507598A (ja) 揚水発電所
JP2015504498A (ja) 揚水発電所
JP2022516880A (ja) 高機能の重力モーメント水力発電システム
SK500372011A3 (sk) System and method of pumping
KR101295082B1 (ko) 신재생에너지를 이용한 압축공기 저장 발전 장치
WO2014199286A1 (en) Fluid pumping system and method
JP2012518117A5 (sk)
RU2377436C1 (ru) Скважинная гидроаккумулирующая электростанция
NL1043369B1 (en) Carbon dioxide power generation
TW201237274A (en) Pump and device using the same
KR101002086B1 (ko) 조력을 이용한 압축 공기 형성 장치
WO2019111196A2 (en) A hydroelectric power generation system and a method of generating electricity thereof
JP2018031366A (ja) 重力・浮力発電装置
JPH02125975A (ja) 海洋温度差発電方式
CA2592226A1 (en) Hydro nrgy
ES1075510U (es) Plataforma flotante de energia undimotriz con bomba actuadora de fuelle con pistón libre.

Legal Events

Date Code Title Description
FC9A Refused patent application