SK31395A3 - Crosslinked polymeric ammonium salts - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka nových sieťovaných polymérnych amónnych solí. Tieto kompozície nachádzajú uplatnenie ako absorbenty, elekrovo9/ divé činidlá, prenosové činidlá, chelatotvorné činidlá a iónomeničové živice. Tieto soli sú ďalej použiteľné ako sekvestračné činidla žlčových kyselín, tj. pokial sú podávané orálne, znižujú vyššie uvedené polyméry hladinu cholesterolu v krvi savcov.

Známy stav techniky

Patent US 4 071 478 opisuje použitie sieťovaných polymérov obsahujúcich v polymérnom reťazci kvarterné amóniové skupiny, ktoré sú vzájomne oddelené trimetylénovými skupinami. Ale vôbec sa nezmieňuje o použití polymérov obsahujúcich amónne soli, ktoré nie sú kvarternými amóniovými sólami.

“ Patent US 4 775 384 opisuje reakciu rôznych orqanických zlúčenín obsahujúcich dve halogénové skupiny s rôznymi diamínami, v dôsledku ktorej vznikajú polymérne amónne soli. Tieto soli sú opísané ako vo vode rozpustné a teda nie sú sieťované. Ďalej tento spis uvádza, že po ďalších reakciách sa môžu použiť ako činidlá pre finálnu úpravu vlákien.

Patent US 4 147 586 opisuje reakciu určitých dihaloalkánov s alkyléndiamínami, ktorá vedie ku vzniku aduktov, ktoré sú rozpustné vo vode. Adukty sa používajú potom, čo zreagujú s epihalogénhydrinom k zvýšeniu pevnosti papieru za vlhka.

V súčasnej dobe je známych niekoľko rôznych typov sekvestračných činidiel žlčových kyselín. Niektoré z nich sú polyméry, ktoré obsahujú amónne soli (amínovej skupiny vo forme soli), ktoré sú pripojené k časti polymérnej molekuly, alebo sú jej současťou.

Také polyméry sa líšia svojou schopnosťou viazať žlčové kyseliny, svojou toxicitou a konečne mierou náročnosi ich aplikovania.

Takže sa stále ešte hľadajú nové zlepšené typy sekvestračných činidiel žlčových kyselín.

Patent US 3 383 281 opisuje použitie sieťovacích polymérov obsahujúcich amínové skupiny ako sekvestračné činidlá žlčových kyselín. Opisuje v podstate použitie sieťovaných styrénov obsahujúcich kvarterné amóniové skupiny. Takéto živice, ktoré sú použiteľné tiež ako iónomeničové živice, sú považované za aktívnu zložku komerčne dostupného cholestyramínu, ktorý sa používa ku znižovaniu hladiny cholesterolu v krvi.

Patent US 4 027 009 opisuje použitie lineárnych (nesieťovaných) polymérov, ktoré vo svojom hlavnom reťazci obsahujú kvartérne amóniové soli, ako sekvestračné činidlá žlčových zlúčenín. Dusíkové atómy polyméru sú spojené metylénovými reťazcami určitej velkosti alebo inými skupinami. Tento patent sa nezmieňuje o použití sieťovaných polymérov (okrem informácii o známom stave) alebo použití polymérov obsahujúcich amónne sóle, ktoré nie sú kvarternými amóniovými sólami.

Podstata vynálezu

Vynález zahrňuje sieťované polymérne amónne soli, použiteľné ako sekvestračné činidlá žlčových kyselín, ako absorbenty alebo ako činidlá prenosu náboja, v ktorých aspoň asi 25 % skupín, ktoré spojujú amónne dusíkové atómy, je tvorené skupinou Y, ktorou je n-alkylénová skupina alebo alkylmi substituovaná n-alkylénová skupina, ktorá má 7 až asi 20 atomov uhlíka.

až asi 75 % skupín, ktoré spojujú amónne dusíkové atómy, je tvorené skupinou Z, ktorou je hydrokarbolénová radikálová skupina obsahujúca 2 alebo viac atomov uhlíka, výhodne 2 až 50 atomov uhlíka, pričom uvedená hydrokarbolénová radikálová skupina prípadne obsahuje alebo je substituovaná jedným alebo viacerými hydroxilovými skupinami, éterovými skupinami, amino skupinami, tioéterovými skupinami, keto skupinami, esterovými skupinami, silylovými skupinami alebo heterocyklickými kruhmi, a asi 25 % alebo viac amónnych dusíkových atomov sú sekundárne amónne dusíkové atómy.

Vynález sa ďalej týka spôsobu znižovania hladiny cholesterolu v krvnej plazme savcov, ktorý zahrňuje perorálnu aplikáciu terapeuticky účinného množstva sieťovanej polymérnej amónnej soli, v ktorej asi 25 % skupín alebo viac, ktoré spojujú amónne dusíkové atómy, je tvorené skupinou Y, ktorou je n-alkylénová skupina alebo alkylmi substituovaná n-alkylénová skupina, ktorá má 7 až asi 20 atomov uhlíka, až asi 75 % skupín, ktoré spojujú amónne dusíkové atómy, je tvorené skupinou Z, ktorou je hydrokarbolénová radikálová skupina obsahujúca 2 alebo viace atomov uhlíka, výhodne 2 až 50 atomov uhlíka, pričom uvedená hydrokarbolénová radikálová skupina prípadne obsahuje alebo je substituovaná jedným alebo viacerými hydroxilovými skupinami, éterovými skupinami, amino skupinami, tioéterovými skupinami, keto skupinami, esterovými skupinami, silylovými skupinami alebo heterocyklickými kruhmi, a asi 25 % alebo viac amónnych dusíkových atomov sú sekundárne amónne dusíkové atómy.

Vynález zahrňuje spôsob sekvestrácie žlčových kyselín, ktorá zahrňuje uvedenie do styku vodného média, žlčové kyseliny a sieťované polymérne amónne soli, v ktorej asi 25 % skupín alebo viac, ktoré spojujú amónne dusíkové atómy, je tvorené skupinou Y, ktorou je n-alkylénová skupina alebo alkylmi substituovaná n-alkylénová skupina, ktorá má 7 až asi 20 atomov uhlíka, až asi 75 % skupín, ktoré spojujú amónne dusíkové atómy, je. tvorené skupinou Z, ktorou je hydrokarbolénová radikálová skupina obsahujica 2 alebo viac atomov uhlíka, výhodne 2 až 50 atomov uhlíka, pričom uvedená hydrokarbolénová radikálová skupina prípadne obsahuje alebo je substituovaná jednou alebo viacerými hydroxilovými skupinami, éterovými skupinami, amino skupinami, tioéterovými skupinami keto skupinami, esterovými skupinami, silylovými skupinami alebo heterocyklickými kruhmi, a asi 25 % alebo viac amónnych dusíkových atomov sú sekundárne amónne dusíkové atómy.

V hore definovaných prevedeniach, je výhodné, keď substituenty na hydrokarboléne obsahujú 1 až 50 atomov uhlíka, výhodne 1 až 30 atomov uhlíka.

Súčasťou vynálezu sú farmaceutický prijateľné soli a prekurzory vyššie opísaných farmaceutický účinných sieťovaných polymérnych solí.

Ako už bolo uvedené, vynález sa týká sieťovaných polymérnych amónnych solí. Výraz sieťované znamená, že polymér má sieťovanú štruktúru. Všeobecná metóda ako stanoviť, či je uvedený polymér sieťovaný, je skúška jeho rozpustnosti v kvapaline, ktorá je pre tento polymér, v prípade, že nie je zesieťovaný rozpúšťadlom. Lineárne alebo rozvetvené, ale nie sieťované, sa v uvedenom rozpúšťadle rozpustia. Zasieťované polyméry sa v tomto rozpúšťadle nerozpustia, napriek tomu môžu do určitej miery napučať. Tu opísané polymérne amónne soli, pokiaľ nie sú zesieťované, sú vo vode poprípade v ďalších polárnych rozpúšťadlách všeobecne rozpustné.

V prípade, že zasieťujú, napúčajú uvedené polymérne amónne soli vo vode, často pri vzniku gelových materiálov.

Sieťované polymérne amónne soli podľa vynálezu, v prípade, že majú byť použité ako sekvestračné činidlá žlčových kyselín alebo ku zníženiu hladiny cholesterolu v krvnej plazme, sa môžu použiť v suchej forme alebo skoro suchej forme, poprípade napučané vo vode. Výhodné je, keď má použitá polymérna amónna soľ koeficient napučania približne alespoň 4, výhodne približne 5 až 25 výhodnejšie približne 10 až 15. Koeficient napučania sa získa ako pomer hmotnosti vody, ktorú uvedený polymér pohltí, podelený hmotnosťou použitého polyméru. Dá sa predpokladať, že sieťované polymérne amónne soli, ktoré napučia do určitého výhodného stupňa, majú ako činidlá znižujúce hladinu cholesterolu v krvnej plazme určité výhody, ktoré sú zvýšená sekvestračná účinnosť, týkajúca sa žlčových kyselín a mäkká gelová štruktúra, ktorá vedie ku zníženiu dráždivosti.

Výrazom amónna sol alebo ión sa rozumie dusíkový atóm, ktorý sa viaže na štyri ďalšie atómy, pri čom napríklad sám amónniový ión (amónium) má štyri vodíkové atómy. V primárnom amónnom ióne sa dusíkový atóm viaže na tri vodíkové atómy a jeden atóm uhlíka, v sekundárnom amónnom ióne sa viaže na dva atómy uhlíka a dva atómy vodíka, v terciálnom amónnom ióne sa viaže na tri atómy uhlíka a jedem atóm vodíka, a v kvarternom amónnom ióne sa viaže na štyri atómy uhlíka. V polumerných amónnych soliach podľa vynálezu, predstavuje aspoň 25 % amónnych dusíkových atomov sekundárne amónne dusíkové atómy, výhodne aspoň 40 %. Pri jednom výhodnom prevedení podľa vynálezu je 15 až 25 % z celkového počtu amónnych atomov dusíka uvedeného polyméru zastúpené primárnymi amónnymi atómami dusíka, 40 až 60 % sekundárnymi amónnymi atómami dusíka, až 25 % terciálnymi amónnymi atómami dusíka a menej ako 5 % kvarternými amóniovými atómami uhlíka. Spôsob stanovenia typu amónneho dusíkového atómu je opísaný v príklade 53.

Každý atóm dusíka amónnej soli má jeden kladný náboj a protiión ku kladnému náboju každého amónneho iónu sa nachádza v jeho blízkosti. Uvedeným protiiónom môže byť akýkoľvek záporný ión, ktorého konjugovaná kyselina je schopná protonizovať konjugovanú zásadu amónnej soli. V prípade, že uvedené soli sú použité ako činidlá znižujúce hladinu cholesterolu, mal by byť uvedený protiión biologicky zlučiteľný, to znamená, že by nemal spôsobovať podstatné nežiadúce fyziologické zmeny. Výhodnými biologický zlučiteľnými protiiónami sú napríklad chloridový, brómidový, jodidový, síranový, fosforečnanový, octanový, askorbátový, uhličitanový, hydrogénuhličitanový, nikotinátový, salicylátový, vinanový a citrátový. Chloridový ión je v podstate najvýhodnejším protiiónom.

Uvedené atómy dusíka amónnych solí (ióny) uvedeného polyméru sú, pokiaľ netvoria koncové skupiny, umiestnené medzi polymérne segmenty. Aspoň približne 25 % týchto skupín, v rámci tohoto vynálezu označených ako Y a spojujúcich tieto atómy dusíka je nezávisle zvolených z n-alkylénových skupín majúcich 7 až približne 20 atomov uhlíka. Výrazom n-alkylénová skupina sa tu rozumeie skupina -(CH₂)_b-, v ktorej b pre tento prípad znamená 7 až asi 20. Táto n-alkylénová skupina Y môže byť tiež substituovaná alkylovými skupinami a potom sa v skutočnosti jedná o rozvetvenú alkylénovú skupinu. Výhodne má uvedená n-alkylénová skupina 7 až 14 atomov uhlíka a výhodnejšie 9 až 12 atomov uhlíka. Dá sa očakávať, že sú sú rovnako použiteľné dalšie hydrokarbolénové skupiny, u ktorých je vzdialenosť medzi atómami dusíka zhodná s aspoň 7 methylénovými skupinami.

Ďalšie atómy dusíka amónnych solí sú spojené pomocou hydrokarbolénových skupín, označených tu ako Z, ktoré obsahujú najmenej dva atómami uhlíka, výhodne 2 až 50 atomov uhlíka, to znamená, že medzi atómami dusíka musia byť najmenej dva atómy uhlíka. Výraz hydrokarbolén v rámci tohoto vynálezu označuje divalentný radikál obsahujúci len uhlík a vodík. Uvedená hydrokarbolénová skupina Z môže byť substituovaná rôznymi substituentami. Výhodne je uvedená hydrokarbolová skupina nasýtená. Medzi substituenty patria napríklad éterová skupina, esteramíno skupina, tioéterová skupina, keto skupina, silylová skupina alebo heterocyklické kruhy. Výhodnými substituentami sú éterová skupina a amino skupina. Výhodné je, pokial uvedenú hydroxikarbolénovou skupinu Z predstavuje n-alky8 lénová skupina obsahujúca 2 až 14 atomov uhlíka. Ďalej je výhodné, pokiaľ uvedené substituenty obsahujú 1 až 50 atomov uhlíka, výhodnejšie 1 až 30 atomov uhlíka.

Jedným zo zpôsobov prípravy instantných polymérnych amónnych solí je reakcia organického dihalogénidu s diamínom, pričom obe amino skupiny sú tvorené primárnymi amínami. Pre účely tejto diskusie môže byť dihalogénid vyjadrený ako X-Y-X a/alebo X-Z-X, pričom X znamená chlór, bróm alebo jód (výhodný je bróm) a Y alebo Z je skupina, na ktorú sa halogénové atómy viažu. Uvedený diamín sa vyjadrí ako H₂N-Y-N H₂ a/alebo H₂N-Z-N H₂, pričom Y alebo Z znamená skupinu, na ktorú sa uvedené dve amino skupiny viažu. Aby sa získal požadovaný polymér, musia aspoň niektoré dihalogénidy a/alebo diamíny obsahovať vyššie opísanú skupinu Y. Bolo zistené, že pokiaľ má byť, získanie požadovaných polymérov optimálne, mala by mať skupina Y a Z takú veľkosť, že je vzdialenosť medzi atómami halogénov zhodná s dĺžkou najmenej 7 metylénových skupín, to znamená, že sú oddelené 7 metylénovými skupinami, alebo inými skupinami s ekvivalentnou dĺžkou. Dá sa predpokladať, že pokiaľ nebude splnená minimálna vzdialenosť medzi uvedenými atómami halogénov, bude mať uvedený dihalogénid sklon ku spätnej vnútornej väzbe potom, čo prvý halogén zreaguje s amínom, čim poskytne nežiadúcu cyklickú štruktúru. Takže je často vhodné (aj keď nie nevyhnutné), aby mal uvedený dihalogénid štruktúru X-Y-X. Skupiny Y a Z je možné zvoliť, nezávisle na polohe v príslušnom polymére.

Medzi použitelné dihalogénidy patria napríklad 1,10-dibrómdekan, 1,12-dibrómdodekan, 1,8-dibrómoktan, 1,18-dibrómoktadekan, 1,9-dibrómnonan, 1,7-dibrómheptan, 1,8-dijódoktan, 1,8-dibróm-3-etyloktan a 1,9-dibrómdekan. Mezi použiteľné diamíny patria etyléndiamín, 1,6-diamínhexan, 1,12-diamíndodekan, 2-metyl-l, 59 diamínpentan, 1,4-bis(amínmetyl)-cyklohexan, 1,3-diamínpentan, dietylentriamín, 1,4-bis(3-amínpropyl)piperazin, 1,4-cyklohexandiamín, 5-amín-l-amínmetyl-1,3,3-trimetylcyklohexan, 1,3-propandiamín, 1,4-butandiamín, 1,5-pentandiamín, 1,7-heptandiamín, 1,8diamínoktan, 1,9-diamínnonan, 1,10-diamíndekan, 1,11-diamínundekan, 2-hydroxi-l,3-propandiamín a 4,4 metylenbis(cyklohexylamín). Pri splnení obmedzení kladených na polymérnu štruktúru, je možné použiť viac ako jeden diamín a/alebo dihalogénid, napríklad pokiaľ aspoň 25 % všetkých skupín Y a Z by mali tvoriť Y skupiny.

Uvedené polymérne amónne soli sa môžu ďalej vyrobiť reakciou diamínu s diepoxidom. V tomto prípade je diamín, v ktorom sú atómy dusíka spojené n-alkylénovou skupinou (ktorá môže byť substituovaná alkylom) obsahujúcou 7 až asi 20 atomov uhlíka (viď príklady 57 až 63 týkajúce sa prípravy takýchto sekvestrantov). Potom, čo prebehne syntéza týchto polymérov, uvedené amónne soli sa vytvoria neutralizovaním uvedených amínov kyselinami.

Uvedené polyamíny (a ich soli), ako už bolo uvedené, môžu obsahovať atómy dusíka, ktoré sú ďalej substituované, spravidla reakciou so (substituovanými) alkylhalogénidami, takže napríklad z primárnych amínov vznikajú sekundárne amíny a zo sekundárnych amínov zase terciálne amíny. Avšak výsledný polyamín (sol) by si mal zachovať najmenej 25 % sekundárnych amónnych dusíkových atomov. Uvedená skupina Q, ktorá je ďalej substituovaná na dusí-ku, je uhlovodíková skupina obsahujúca 1 až 50 atomov uhlíka a môže obsahovať, najmemej jednu hydroxilovú skupinu, éterovú sku-pinu, amino skupinu, tioéterovú skupinu, keto skupinu, silylovú skupinu alebo heterocyklické kruhy. Výhodné je pokiaľ uvedená skupina Q obsahuje 1 až 30 atomov uhlíka. Také polyamínové soli sú opísané v príkladoch 39 až 50, 69 a 70.

Uvedené polymérne amónne soli môžu byť pripravené z vyššie zmienených diamínov a dihalogénidov alebo diepoxidov, ich rozpustením v rozpúšťadle, spravidla v polárnom rozpúšťadle, akým je napríklad metanol, etanol, N,N-dimetylformamid, N,N dimetylacetamid, dimetylsulfoxid, tetrahydrofurán, voda a ich zmesi. Teploty nie sú presne vymedzené. Spravidla sa používajú teplota okolia až teploty varu uvedených rozpúšťadiel (alebo teploty varu nižšie vriacich prísad). V závislosti na teplote reakčných látok a rozpúšťadiel bude uvedená reakcie prebiehať pár minút až niekolko dní, spravidla asi 1 hodinu až 8 hodín. Priebeh uvedenej reakcie je možné pozorovať na viskozite uvedeného roztoku, ktorá bude postupne narastať až do okamžiku vzniku gélu alebo vyzrážania polymérneho produktu. Pokial sa polymér nevyzráža (pokiaľ ho nie je možné izolovať filtráciou), je možné uvedený polymér z výsledného gélu získať nazad pridaním uvedeného gélu do rozpúšťadla, v ktorom nie je uvedený polymér rozpustný, napríklad do tetrahydrofuranu, v ktorom sa uvedený polymér vyzráža.

Pri tomto postupe je žiadúce, aby sa použilo približne ekvimolárne množstvo uvedeného diamínu a dihalogénidu. Vyššie opísaný postup sa výhodne prevádza v prostredí inertného plynu (za neprítomnosti kyslíka), aby sa zabránilo nežiadúcej oxidácii uvedených amínov.

V prípade, že je žiadúce zmeniť protiión uvedeného polyméru, táto zmena sa prevedie pridaním rozpúšťadla za vzniku gélu, pridaním zásady, akou je hydroxid amónny alebo hydroxid sodný za vzniku pôvodného protiiónu, odstáranením uvedenej soli premytím a opätovným okyselením uvedenou konjugovanou kyselinou požadovaného protiiónu. Tento postup je v danom odbore známy.

Pri spôsobe prípravy polymérov podľa vynálezu je spravidla určité malé množstvo reakčných látok, ktoré sú síce polymérne, ale nie sieťované. V prípade, že je žiadúce odstrániť túto nesieťovanú (a preto rozpustnú frakciu), je to možné previesť extrahovaním uvedenej polymérnej amónnej soli rozpúšťadlom, ktoré nesieťovaný polymér rozpúšža, viď príklad 1.

Hustotu zasieťovania (meraná ako koeficient napučania vo vode) je možné regulovať uvážlivým použitím rozpúšťadiel, teplôt a reakčnej doby. Niektoré rozpúšťadlá (t.j. H₂0, EtOH), v prípade, že sú použité samotné, produkujú polyméry, ktoré napučiavajú vo vode len velmi málo. Zmesi rozpúšťadiel a rozpúšťadlá, ako napríklad MeOH môžu produkovať vysoko napučatelné polyméry. Krátke reakčné doby a/alebo nízke teploty produkujú nižší stupeň zasieťovania a vyšší stupeň napučania.

Zasieťovanie môže byť ďalej prevádzané použitím malého množstva amínov alebo halogénidov s tromi alebo štyrmi funkčnými skupinami (viď príklad 67). Zasieťovanie je možné tiež previesť tak, že sa nezasieťovaná polymérna amónna sol vystaví ionizačnému žiareniu.

U vyššie uvedeného prevedená, v prípade, že je polymérna amónna sol použitá na sekvestráciu žlčových kyselín, mala by mať uvedená polymérna amónna sol výhodne koeficient napučania vo vode približne aspoň 4. Stupeň napučania uvedeného polyméru určujú tri hlavné faktory. Jedným z nich je stupeň tvorby soli v uvedenom polymére, teda aké procento amínových dusíkových atomov sa nacháza vo forme soli. Čím vyššie je toto percento, tým vyššie je napučanie uvedeného polyméru. Výhodné je, pokial sa aspoň 80 % amino skupín nachádza vo forme soli, a výhodnejšie je, pokial sa aspoň 90 % amino skupín nachádza vo forme soli. Výraz polymérna amónna sol tu zahrňuje polymér, v ktorom sa aspoň asi 50 % amino skupín nachádza vo forme soli. Ďalší faktor ovplyvňujúci napučanie je hydrofilnosť skupín medzi atómami dusíka. Spravidla, čím viac atomov uhlíka tieto skupiny obsahujú, tým menej sú hydrofilné a tým ménej uvedený polymér bude napučiavať vo vode. Posledným faktorom, který ovplyvňuje napučiavanie je hustota zasieťovania. Spravidla, čím vyššia hustota zasieťovania, tým menej uvedený polymér napučí.

Podmienky, za ktorých prebieha syntéza polymérov, a podmienky, pri ktorých sa s uvedenými polymérmi manipuluje, ovplyvňujú vyššie uvedené faktory. Takže stupeň napučiavania sa zvyšuje spolu so znižujúcou sa koncentráciou monoméru v uvedenom reakčnom roztoku, pričom dochádza k ostrému zvýšeniu pri vysokom zriedení. Reakčná doba je tiež dôležitá. Uvedené reakčné zožky reagujúce pri dlhšej inkubačnej dobe dávajú vznik polyméru s vyššou molekulárnou hmotnosťou. Reakčna teplota prispieva k rastu molekulovej hmotnosti, pričom vyššie reakčné teploty vedú ku vzniku polyméru s vyššou molekulovou hmotnosťou (viac priečnych väzieb) v kratších časových intervaloch. Uvedený spracovateľský postup tiež vylučuje vznik polyméru s nižšou molekulovou hmotnosťou a teda znižuje stupeň napučania. Premývanie uvedených produktov vodným roztokom zásady, a následné premývanie kyselinou, zráža a opätovne napučí uvedený polymér, pričom dochádza k vypudeniu rozpustnej zložky. Ďalšie zníženie pučania je možné pozorovať po kontinuálnej extrakcii uvedeného polyméru organickým rozpúšťadlom, a následne vodou v Soxhletovom prístroji..

Výber rozpúšťadla pre polymérizáciu má veľký vplyv na napučanie konečného produktu. V podstate nulové napučanie sa dosiahne v prostredí, ktoré nerozpúšťa uvedené reakčné látky. K veľmi pomalému napučaniu dochádza v medzifázových systémoch, v ktorých sa v organickej fáze rozpúšťa dibrómdekan a vo vodnej fáze hexametyldiamín. Napučiavanie je možné pozvoľna zvyšovať neutralizáciou vznikajúceho kyslého vedľajšieho produktu. Vznik polymérov s vyšším napučiavaním podporujú rozpúšťadlá, ktoré rozpúšťajú obe reakčné zložky, najmä potom dipolárne, aprotické rozpúšťadlá.

Uvedené polymérne amónne soli je možné použiť, ako sekvestračné činidlá žlčových kyselín (ktoré znižujú hladinu cholesterolu v krvnej plazme), absorbenty vlhkosti alebo rozpúšťadiel, elektrovodivé činidlá, náboj prenášajúce činidlá, chelatujúce činidlá a iónomeničové živice.

Ako už bolo uvedené v predchádzjúcom odstavci, nachádzajú zasieťované polymérne amónne soli podľa vynálezu uplatnenie ako sekvestračné činidlá žlčových kyselín znižujúce hladinu cholesterolu v krvnej plazme savcov. Koronárne a periférne vaskulárne poruchy sú hlavnými problémami, ktoré postihujú v súčasnej dobe západnú spoločnosť, pričom zvýšená hladina cholesterolu v krvi je jedným z hlavných rizikových faktorov pri vývoji artériosklerózy, tak u zvierat, ako aj u ludí. Niektoré štúdie, ktoré využili činidlá znižujúce obsah lipidov, vykázali určité blahodárne účinky pri znižovaní cholesterolu a nízkohustotného lipoproteinového (LDL) cholesterolu pri prevencii srdečných koronárnych porúch.

Jedinou významnou cestou, čo sa týka kvantity, ktorou je možné odstraňovať cholesterol z tela, je žlč, pričom uvedený cholesterol sa z tela dostáva buď vylučováním sterolu v nezmenenej forme, alebo po jeho premene na žlčové kyseliny. Cholesterol sa katabolizuje v ľadvinách na žlčové kyseliny, ktoré sa dopravujú do čreva cez žlčovody, čo uľahčí vychytanie diétnych lipidov. Asi 95 % žlčových kyselín vylučovaných do čreva sa reabsorbuje. Malé množstvo žlčových kyselín sa stráca, vylučuje spolu so stolicou. Uvedené straty sú kompenzované novou syntézou. U zvierat a u ľudí ošetrenie živicou viazajúcou žlčové kyseliny, napríklad cholestyramínom, ktorá viaže žučové kyseliny v črevách a zabraňuje ich reabsorbcii, zvyšuje vylučovanie žlčových kyselín prostredníctvom stolice. Takto zvýšené straty žlčových kyselín sa vyrovnajú sti- muláciou syntézy žlčových kyselín z cholesterolu prebiehajúcou v ľadvinách, čo má za následok zníženia hladiny cholesterolu v krvnej plazme. To ukazuje, že zníženie cholesterolu v plazme po odlúčení žlčových kyselín je výsledkom zvýšeného vychytania hepatického cholesterolu zvýšením LDL receptorickej aktivity.

Ako bude opísané v nasledujúcich príkladoch, sieťované polymérne amónne soli podľa vynálezu účinne viažu žlčové kyseliny a účinne znižujú hladinu cholesterolu v plazme, v prípade, že sú podávané zvieratám.

Do rozsahu vynálezu takisto spadajú farmaceutický prijateľné soli a prekurzory vyššie opsaných sieťovaných polymérnych amónnych solí. Výraz farmaceutický prijateľné soli a prekurzory, ako je tu použitý, označuje deriváty opísaných zlúčenín, ktoré sú modifikované vytvorením solí kyselín alebo sa modifikáciou funkčných skupín prítomných v zlúčeninách takým spôsobem, aby skupiny modifikujúce uvedené funkčné skupiny boli odštiepené buď rutinnou manipuláciou alebo in vivo za vzniku materských zlúčenín podlá vynálezu. Takými zlúčeninám sú napríklad octanové, formiátové a benzoátové deriváty.

Farmaceutický prijateľné soli zlúčenín podlá vynálezuje je možné pripraviť reakciou voľnej bázickej formyu týchto zlúčenín so stechiometrickým množstvom vhodnej kyseliny vo vode alebo v organickom rozpúšťadle, alebo v zmesi vody a organického rozpúšťadla. Zoznam vhodných solí je uvedený v Remington's Pharmaceutical Sciences, 17. ed., Mack Publishing Company, Easton, PA, 1985, str.1418.

Dávkovanie a formulovanie účinných látok

Sekvestračné polyméry žlčových kyselín podlá vynálezu je možné podávať ako činidlá znižujúce cholesterol pomocou akéhokoľvek prostriedku, ktorý umožňuje uviesť v črevách savcov do styku uvedenú aktívnu látku a žlčové kyseliny. Sekvestračné polyméry žlčových kyselín podlá vynálezu sa výhodne podávajú orálne, pričom sú podávané buď ako jednotlivé terapeutické činidlá, alebo v kombinácii s inými teraupetickými činidlami, napríklad s ďalšími hypocholesterolemickými činidlami a ďalšími účinnými látkami, určenými k liečbe kardiovaskulárnych chorôb. Uvedené sekvestračné polyméry podie vynálezu je možné podávať samostatne, ale spravidla sú podávané spolu s farmaceutickým nosičom zvoleným na základé štandartnej farmaceutickej praxe.

Aplikovaná dávka účinnej látky sa bude samozrejmne líšiť v závislosti na známých faktoroch, akými sú napríklad farmakodynamické vlastnosti príslušného činidla a spôsob jeho podania, vek, zdravie a hmotnosť recipienta, povaha a rozsah príznakov, druh súbežnej liečby, frekvencia liečby a požadované účinky. Denné dávkovanie aktívnej zložky môže predstavovať približne dávka tvorená približne 0,1 gramu až 10 gramov aktívnej zložky, ktorá je podávaná 1 krát až 4krát denne a to orálne. Uvedené sekvestračné polyméry žlčových kyselín podlá vynálezu je možné podávať nepretržite po dobu najmenej jedného mesiaca, čo je dostatočné pre dosiahnutia požadovaného zníženia hladiny cholesterolu v séru.

Formy dávkovánia (kompozície vhodné pro podávanie) obsahujú približne 0,1 gramu až 10 gramov aktívnej zložky na jednotku.

V týchto farmaceutických kompozíciách bude akívna zložka spravidla tvoriť približne 20 až 95 hm. % celkovej hmotnosti uvedenej kompozície .

Uvedenú aktívnu zložku je možné podávať orálne v pevných nadávkovaných formách, akými sú napríklad kapsule, tablety a prášky, alebo v kvapalných nadávkovaných formách, akými sú napríklad liek, sirup a suspenzia. Formy nadávkovánia polymérov podľa vynálezu musia počítať s napučaní príslušných polymérov vo vode alebo iných rozpúšťadlách.

Uvedené polyméry podľa vynálezu môžu byť tiež podávané v rôznych jedlách, ako napríklad v chlebe, koláči, sušienkach, dezertoch alebo obilných vločkách.

Uvedené polyméry podía vynálezu je možné podávať v tabletách alebo v želatínových kapsuliach obsahujúcich sekvestračný polymér žlčových kyselín v pevnom skupenstve, alebo vo vodnej prípadne polovodnej suspenzii pevného polyméru obsahujúcej vhodné suspenzačné činidlo. Želatínové kapsule obsahujú uvedenú aktívnu zložku a práškové nosiče, akými je napríklad laktóza, škrob, celulózové deriváty, stearan horečnatý, kyselina stearová a apod. Podobné riedidlá je možné použiť k výrobe lisovaných tabliet. Ako tablety, tak aj kapsule je možné vyrábať ako nepretržite uvoľňované výrobky za účelom kontinuálneho uvoľňovánia liečiva po hodinových periodách. Lisované tablety môžu byť ovrstvené cukrom alebo inou tenkou vrstvou, ktorej úlohou je maskovať akúkolvek nepríjemnú chuť a chrániť tablety pred atmosférou. Alebo môžu byť uvedené tablety enerosolventné, takže dochádza k ich selektívnej dezintegrácii v gastrointestinálnom trakte.

Kvapalná nadávkovaná forma určená pro orálne podanie môže obsahovať farbivá a esencie, ktoré ju robia prijatelnejšou pre pacienta.

Vhodné nosiče sú spravidla voda, vhodný olej, soľný živný roztok, vodná dextróza (glukóza) a príbuzné cukorné roztoky a glykoly, ako napríklad propylenglykol alebo polyetylenglykoly. Vhodné stabilizačné činidlá sú antioxidačné činidlá, ako napríklad hydrogénsiričitan sodný, siričitan sodný, alebo kyselina askorbová buď samotná alebo chemicky viazaná. Ďalej je možné použiť kyselinu citrónovú a jej soli, a sodný ETDA. Okrem toho môžu uvedené roztoky obsahovať stabilizačné prostriedky, ako napríklad benzalkoniumchlorid, metyl- alebo propylparaben a chlorbutanol.

Uvedené farmaceutické kompozície podľa, vynálezu je možné pripravitť spôsobmi známymi vo farmaceutickém priemysle. Vhodné farmaceutické nosiče a formuláce sú opísané v Remington's Pharmaeeutical Sciences, Mack Publishing Company.

Teraz nasleduje výpočet príkladov použiteľných farmaceutických nadávkovaných foriem pre podávanie polymérov podľa vynálezu:

Kapsula

Väčší počet jednotlivých kapsulí sa pripraví plnením štandartných dvojdielnych tvrdých želatínových kapsulí, pričom každá kapsula sa naplní 0,5 gramom práškovej aktívnej zložky, 150 milí18 gramom laktózy, 50 miligramom celulózy a 6 miligramom stearanu horečnatého,

Mäkké želatínové kapsule

Pripraví sa zmes účinnej látky v stráviteľnom oleji, akým je napr. sojový olej, bavlníkový olej alebo olivový olej, a vstriekne pomocou objemového čerpadla do želatíny za vzniku mäkkých želatínových kapsulí obsahujúcich 0,5 gramu účinnej látky. Uvedené kapsule sú opláchnuté a usušené.

Tablety

Väčší počet tabliet sa pripraví bežnými postupmi tak, že nadávkovanou jednotkou je 0,5 gramu účinnej látky, 0,2 miligramu koloidného dioxidu kremičitého, 0,5 gramu stearanu horečnatého,

275 miliqramov mikrokryštalickej celulózy, 11 miligramov škrobu a 98,8 miligramov laktózy. Za účelom zvýšenia chutnosti alebo zpomalovania absorpcie je možné uvedené tablety ovrstviť vhodnou povlakovou vrstvou.

Suspenzia

Vodná suspenzia určenná pre orálne podávanie sa pripraví tak, že každá dávka obsahuje 500 miligramov jemne dispergovanej gelovej účinnej látky, 200 miligramov sodnej karboximetylcelulózy, 5 miligramov benzoátu sodného, 1,0 gram roztoku sorbitolu, a 0,025 mililitrov vanilínu.

V nasledujúcich príkladoch MeOH znamená metanol, EtOH znamená etanol, DMAC znamená N,N-dimetylacetamid a DMF znamená N,N-dimetylformamid.

J

Stanovenie koeficienta napučania polymérov

Do dopredu vysušenej, odváženej, 150ml hrubej filtračnej deličky s fritou sa pridá asi 1 g polyméru. Stonka uvedenej deličky sa uzavrie gumeným uzáverom. Uvedená filtračná delička sa umiestni na filtračnú banku a do uvedenej deličky sa dá asi 100 ml destilovannej vody približne pri 25 °C. Uvedené obsahy sa v prípade, že je to nevyhnutné miešajú až do okamžiku úplnej dispergácie vody a polyméru. Uvedené obsahy sa potom ponechajú 15 minút v kľude. Následne sa uvedený gumový uzáver odstráni zo stonky uvedenej deličky, a na deličku sa po dobu 5 minút aplikuje sanie. Sanie a spodná strana uvedenej deličky sa následne opláchne etanolom za účelom odstránenia všetkých zbývajúcich kvapiek vody a’v saní sa pokračuje ďalších 5 minút. Všetky ostávajúce kvapôčky vody sa zotrú papierovou utierkou. Potom sa uvedená delička aj s obsahmi odváži za účelom stanovenia hmotnosti vody zadržovanej uvedeným polymérom.

Koeficient napučania = (celková hmotnosť mokrého polyméru + deličky)-(celková hmotnosť suchého polyméru + deličky) / hmotnosťou suchého polyméru = hmotnosť mokrého polym. - hmotnosť suchého polym. / hmotnosť suchého polmeru = g zadržované vody / g polyméru

Príklady výhodného prevedenia vynálezu

Príklad 1

Všetky polyméry boli pripravené za podobných podmienek. Nasledujúci postup ilustruje použitý spôsob prípravy polymérov. Do 11 trojhrdlovej banky opatrenej ohrevným plášťom, spätným chladičom, zhora poháňaným miešadlom a vstupom pre dusík sa zaviedol 130 ml DMF, 130 ml MeOH, 46,4 g (0,40 molu) hexametylendiamínu a 120 g (0,40 molu) 1,10-dibrómdekanu. Výsledný homogénny roztok sa intenzívne miešal a ohrieval na teplotu spätného toku. Po 0,5 až 3 hodinách zahrievania na teplotu varu pod spätným chladičom obsah banky napučí a zgelovatie. Miešanie sa ukončí a banka sa zvoľna ohrieva po dobu 18 až 21 hodin. Po ohriatí sa nechá uvedený gel vychladnúť na teplotu okolia, potom sa vybral z reakčnej nádoby a previedol do Waringovho hnetacieho stroja obsahujúceho zhodný objem tetrahydrofuránu (THF) a rozdrobil sa. Tento postup sa opakoval najmenej tri krát, pri čom po každej dezintegrácii nasledovala filtrácia. Výsledný premytý polymér sa potom vložil do vákuovej pece nastavenej na 50 až 120 °C a nechal sa tu sušiť 1 až 3 dni. Hmotnosť suchého polyméru bola 160 g (96 %) . Aby sa zaistila čistota uvedeného polyméru, nechal sa po dobu 3,5 dňa extrahovať metanolom a následne znovu 3,5 dňa vodou. Priebehom tohoto procesu sa približne 30 % hmoty uvedeného produktu extrahovalo do uvedených rozpúšťadiel. Výsledný polymér sa sušil za vákua, pričom sa získal granulovaný krémovo zafarbený produkt. Uvedený polymér mal slabo orechovú vôňu.

Bromidový protiión alebo akýkoľvek ďalší protiión je možné ľahko vymeniť tak, že sa napučený mokrý (H₂O) polymér spracuje 10 % roztokom hydroxidu amónneho. Neutralizovaný polymér, ktorý sa vyzráža (strata napučaného charakteru), sa filtruje a premýva vodou až do okamžiku, ked uvedený filtrát dosiahne neutrálne pH. Potom je polymér opätovne okyslený vhodnou kyselinou, ktorá mu poskytne požadovaný protiión (tj. HCl poskytne Cl-ión, HOAc poskytne octanový ión, atď.). Po okyslení uvedený polymér znovu napučí. Uvedený napučaný polymér sa následne premýva vodou až do okamžiku, ked uvedený filtrát dosiahne neutrálne pH a vysuší sa pod vákuom, pričom sa získa qranulovaný polymér s diferentným protiiónom.

Príklady 2 až 38 (uvedené v tabulke 1) sa prevádzali podobným spôsobem ako v príklade 1. Doba refluxovania a ohrievania bola zhodná s príkladom 1.

3		-O	c;	Λ	•O	^5	«Ο		-o	jo
y 'Q>	CA	<N	vo	CO	VO	lO	<N	O\	vo	vo
o E S S S *·=> CX^-·	-Ľ	xf	c4	CC	VO	Γ-’	CO	vS	H	O
c\	vo	VO	O	oo	Cv	r-	r*	VO	xr

f— L·. % ~ § Ξ

Q.

tí tí

U U.

m « u u u tí tí tí

O tí

		x.	X	X	X	X	x	X	x ,		x
		3	3	3	3	3	3	X3	3	ú.	3
		C	C	C	C	c:	C	C	C	tí	C
	<TJ	E	o	o	o	o	o	o	P	o
«	o		u	u	u	v-	u	t.		u

Q.

<L>

	o	O	O	O	O	O	o	o	o	O
£ κ/3	<5	Ό	(N	SO	V~i	Ό	xr	xr	SO	XT
O '3 _ -ac o.O> § s ε	CM	CM	r- i	CM		♦—«		» 1»^	CM	r*^

r-1 (0 Λί f—1 >

O

P

S

E-i

Ή	=3 £ nj E
g	XZ> o
rn ><	'3 Q- rä-'-O o o
i—|	cc
o
Cu

(0 >

fO

M ď

Ή

M

CU

5Č3

O ľxj σ>

É

ecan<

l ΓΊ

CO <o

VO ,5í

CL· o O

Λ	o	X3	c	x>	o	C	JO	-O	.©
	r-ζ	O	oo	O	o	CS	m	CS	Os
•^r	cr\	vn	oo		o	bS		o	r-’
cs	vn	cn			xr	CS	m		en

ra ra ra ra ra ra ra ra

H ra

x	x	x	x	x	x
o	3	3	3	3	3
c	C	c	C	C	C
ej M	tí	tí	tí	tí	tí

s x

□ c

K x

C tí o o r- xr o o o r- r- ro

ΓΟΟ o r- r- ro rTabuľka 1 (pokračovanie)

X

2^ 2.

»-u4

2~ 2_ 2

X

s.

St St St. St. St. St. St St St.

►—<

.2 s

Q Q’ o

-v o

o

ΓΊ

4J C rt U \—> u «J § •H o n v. o Jľ> C 3;

•5 o o — E~

r)

CO (N (S

Ov

Ov

-tí P _M o o n m n '-χ

4J oí o 7“S έ^E •S 2 E -O .5 *3 ·?ό m —

Λ — .£ — rn — oP

C O ·- VO

E^ cj o ‘•3 § £ υ 5 o h

>>:E o -a

4ó o P t-: o X n o «J C C .a ca P ^υ 5 4J =§§ C 2 e 2 o£ ·&·? s ~ οθ r-ι rg «§ c U oo vS cs

Ό c

vS

•.Ex-v

EP

O *-a

Ό s»/ g a § c o V ej &-g m

H n O

O ° υ § c υ ’g-2 vo o

.5^

2S

Sg *O S^z g O c o L) o

Ď.-o

ΓΊ

V*>

Γvsx^ ⁰⁰ ŕn o,,o rt X o

JZ ' o

Ao «j c o

O ta ??O vS

Sfc-Z ej §

g

JZ

O >v

C •o

I

O	Έ	-H ’Ί E T E	^-E	.S-tí E	V! s
c	o K-	>v	”7 o υ o Λ V. r- U,	Λ S	e^e	C3 b
E .5	.Έ •S	ej E	>,-O 5 -O -S'-3 7; El	.É'·•S Ό	.2 u.-E ? £?	Ό s
•o 1	* o	rt	tíó -Só	tíó	X. 3 o	P3 |
CO	r—Ί	X 4J	C «— v —1	C —·	_7 X	ť2
r-T	r—<	-C	cš —* x5	cs —*	Λ Jc —	u

VO o

cs hexamethylenediamine (5.8) (1:1)

1,10-dibromodecane (30.0) cs •o r* o

.o cn ’O m

JO	O\	a	a oo
Γ-ζ	ΙΟ	CM	p
co	>o	cm’	vS
σν σν		CA

		e	R
r		xr	V~>	«	a
T7	C;	«Ο	CO	CM	Γ-ζ
od	cd	VO	td	r-’	od

o o c o o □ 3

C C ϋ ii o

VO

V)

XT oo o o o t~- oo vo vo o

CM xí O O

CM CM CM

O

CM xr

CM

XJ·

CM

Tabuľka 1 (pokračovanie)

U, s

[Λ

S

Q

Q Q (Ú

Ό

O

Q

<ú

Ό

O

Q ffi rvo >-z z~S ϋ A

C Z-sO « O m e oo

Je?'-' £ o 8 « o .S O

g.s^ .S'g E É c g .« g x> 3 o 6 ' JZ >

’ť Q.O o —.

Vi

-o x—>

O

O m

p

V)

C g-g ε ε c o rt u. •-3:2 i- V ε2 r**

Ss o G *3 ^υ s s 8 •g ε e _ £ ε §2 o jz -h

Ό

4J

C

JLJ >,

JZ

R 'č. o i—' c5 _t) t) CX Q.

ε ε rt rt X X ω w

4J 4J

g. 1 o o a, a.

CM

CM m

cm

Tt

CM o v o CM CM oo

Tŕ

CO oo m ť vo o

*>-z o

CM .2 o Ό o g-g ε

2? o x: b ΐ>:2 g?

x2 t> XX — •I .1 s

Ό a g-g £ε ^2 oo

Έζ-S m p o si .2 o E c P « .2 o Ό ϋ

8Έ £ε

Je 2 x2

O · -C ~ rCM oo xr co p 'tígí. ·= u ε c o u č-g cd ··§ .« o Ό o g*g

JP c o

oo ^2,

G u ^§ § 8 g8 χ2 o .

JZ —'

OC Os O

CM CM m

• o	>> O	.£	O
u	•C U*		Ul
.-2	E -a	E	Λ
Ό	n	•a
1 O	x ό	3 1	1 o
*—<	rS AS	CO

JX ~ ~ CM

ΓΊ ΓΊ

Ό

Ό X-v š§ ^u c 5 o § -n o O ϋ

S? .ε ε

E 2 <3 jo Ύ7

CM O cn cn )7647 •O

c?	«	Ä	JD	oo
vO	»' <	·—'	C;	oo
VO*	vr	στ	OT	c4

cs σ o o σ o

x	x	x	x	x
	3	3	3 '	3	3
	C	C	C	C	C
•	2	2	2	2	2

v

CS •v rs rs o

vo rs <s

Tabulka 1 (pokračovanie)

E

2.

K

2.

ffi o

O . £ μ2 s

trj ci o

C*T

tt vr

C*T Γ*Τ mo c· oo m στ στ c

CQ

N =3

o.

rt c

o

Príklady 39-50

Prípravy substituovaných polymérov

Všetky polyméry sa pripravili podobným spôsobom. Polyamín sa najprv syntetizoval a následne sa použil vo všetkých následných reakciách. Polymér sa syntetizoval rovnakým spôsobom ako v príklade 1 a miešal sa v 3 litroch vody až do úplného napučania (asi 1 hodinu). V tomto okamžiku sa do napučanej polymérnej suspenzie pridá koncentrovaný hydroxid amónny a uvedená zmes sa miešala najmenej 15 minút. Uvedený produkt sa následne filtruje a omýva vodou až do okamžiku, keď je filtrát neutrálny. Po vysušení vo vákuovej peci pri 60 °C, sa znovu získa 54,6 g (88,7 %) polyamidu.

Príklad 39

Do 100mi trojhrdlovej banky s okrúhlum dnom sa umistnilo 20ml DMF, 20ml destilovanej vody, 3,0 g polyamínu pripraveného vššie uvedeným spôsobom a 2,32 g 1-brómoktanu. Uvedená zmes sa najmenej 18 hodín refluxovala, potom sa uvedené obsahy banky vliali do 100 ml THF a miešali po dobu 30 minút. Potom sa mohol uvedený produkt vysušiť a odvážiť za účelem stanovenia rozsahu polymérnej substitúcie. Uvedený produkt sa následne pridal do 100 ml 10% vodného roztoku HBr, miešal najmenej 30 minút, filtroval a premýval vodou až do okamžiku, keď uvedený filtrát dosiahol neutrálne pH. Výsledný polymér sa potom sušil vo vákuovej peci. Konečný výťažok substituovaného polyméru bol 5,65 g (88,8 %) .

Následujúce polyméry sa pripravili rovnakým spôsobem ako produkt z príkladu 39, pričom sa použili zložky a množstvá uvedené v tabulke 2.

Tabulka 2

Príklad	Zložky	Hm. zložky (g)	Hm. medziproduktu (g)	KoneCná hm. polyméru (g)
40	2-(2-bromethyl) - 1 ,3-dioxán polyamin	3, 81 5, 0		3, 1
41	2-(2-bromethyl) - 1,3-dioxolan polyam i n	3, 53 5, 0		8,24
42	BrCH2CH20CH2CH20CH2CH20CH3 polyamin	1,62 1,83	2, 79	3, 04
43	1-bromhexadekan polyam i n	2, 38 2,0	3, 69	3,9
44	2-broratridekan polyam i n	1,98 2, 0	3, 3	3, 65
45	2 - (broraethyl)tetra-hydro-2H-pyran polyamin	1,40 2,0	2.4	2, 88
46	1-bromundekan polyam i n	1,84 2.0	3, 37	3, 73
47	2-brora i kosan polyam i n	2, 82 2. 0	3, 82	4, 08
48	1-bromoktadekan polyam i n	2, 60 2,0	3, 91	4, 25
49	2-bromethylmethy1ester polyamin	1,08 2.0	2,41	2, 80
50	2-bromethylethylether polyam i n	1,20 2,0	2. 46	2, 94

Príklad 51

Príprava väčšieho množstva polyméru

Do 51 trojhrdlovej banky s guľatým dnom opatrenej ľadovým kúpeľom, zhora poháňaným miešadlom, spätným chladičom, teplomerom a vstupom pre dusík sa dal 11 DMF, 11 metanol, 386,7 q (3,33 molov) hexametylendiamínu a 1000 q (3,33 molov) 1,10-dibrómdekanu. Výsledný homogénny roztok sa itenzívne miešal bez ohrievania. V priebehu 10 minút, dosiahol uvedený roztok teplotu 82 °C a došlo ku spätnému toku. V tomto okamžiku sa do ľadového kúpeľa pridá ľad za účelom udržania stálej rýchlosti spätného toku. Po 20 minutách sa počiatočné reakčné teplo rozptýlilo a spätný tok sa zastavil. V tomto okamožiku sa odstránil ľadový kúpeľ a na banku sa umiestnil ohrevný plášť. Banka sa potom ohrievala, aby sa udržal stály spätný tok rozpúšťadiel. Pri ohrievání reakčnej zmesi a jej intenzívnom miešaní začala viskozita reakčnej zmesi narastať. V priebehu 20 až 30 minút po zahájení ohrievania reakcie dosiahla uvedená zmes viskozitu, ktorá znemožnila jej ďalšie miešanie. V tomto okamžiku sa miešanie ukončilo. Potom sa výsledná napučaná želovitá hmota pozvoľna ohrievala na 30 °C až 50 °C po dobu dalších 18 až 21 hodín. Uvedený gel sa nechal vychladnúť, na teplotu okolia, vybral sa z reakčnej nádoby. Uvedený gel sa potom vložil do hnetacieho stroja obsahujúceho zhodný objem 10% vodného roztoku hydroxidu amónneho a rozdrobil sa. Výsledný polymér bol filtrovaný a potom v priebehu 1 hodiny suspendovaný v 10% vodnom hydroxidu amónnom. Potom sa uvedený polymér filtroval a premýval destilovanou vodou až do okamžiku, keď dosiahol filtrát neutrálne pH. Potom sa uvedený polymér spracoval 10 1 vodného HC1 (4 1 kone. HC1 +61 vody).

Potom sa uvedený polymér znovu filtroval a premýval destilovanou vodou do okamžiku, ked dosiahol uvedený filtrát neutrálne pH.

Uvedený polymér sa potom prepláchol metanolom a suspendoval v metanole. Suspendovaný polymér sa potom nadávkoval do 51 Soxhletových extrakčných patrón a extrahoval metanolem 3 až 4 dni a vodou ďalšie 3 až 4 dni. Uvedený polymér sa potom vybral z extrakčných patrón a sušin vo vákuovej peci pri 60 °C dva až tri dni, pričom sa získal konečný polyamínový produkt, obsahujúci chloridový protiión. Teoretický výťažok robil 1089 g. Výťažok pred extrakciou bol 823 g. Výťažok po extrakcii bol 800 g. Uvedený polymér sa nechal rozdrobiť v hnetacom stroji alebo mlynčeku na kávu, pri čom sa získlay častice s velkosťou 30 až 500 mikrometrov. Vysokorýchlostný kladivový mlyn so sitom 100 mwsh produkoval častice o velkosti 30 až 500 mikrometrov. Vzduchová tryská produkuje častice s velkosťou 30 až 150 mikrometrov. Rozdrobovanie v odieracom stroji za prítomnodti kvapalného dusíka produkuje častice s velkosťou približne 1 mikrométer. Vo väčšine prípadov sa uvedený maeriál pred použitím mlel v mlynčeku na kávu.

Príklad 52

Napučanie polyméru pripraveného v príklade 1 (Br- ión)

Do 0,5 g polyamónniumbromidu pripraveného v príklade 1 sa zaviedlo 13 ml destilovanej vody. V priebehu niekoľkých minút, uvedený polymér napučí tak, že celkom absorbuje uvedený obsah vody. Pokiaľ sa fľaštička obrátila, nevytekla z naj žiadna voda. Toto chovanie indikuje pre uvedený polymér koeficient napučania najmenej 26:1 (2600%).

Príklad 53

Stanovenie rozsahu rozvetvenia a zasieťovania polyméru vyrobeného spôsobom opísaným v príklade 1 (Br- ión)

Polyamóniumbromid pripravený spôsobem opísaným v príklade 1 sa umiestnil do lOmm NMR kyvety a následne sa k nemu pridalo dostatočné množstvo dioxanu pre suspendovanie uvedeného polyméru. Za účelom napučania polyméru sa následne pridá voda (H₂O) . Potom sa pre vzorok stanoví ¹³C-NMR-spektrum. Nasledujúce signály indikovali atómy uhlíka bezprostredne sousediace s rôznymi možnými dusíkovými entitami obsiahnutými v uvedenej polymérnej štruktúre. 40,10 ppm (C-NH3⁺) (10,24 inteqrálnych jednotiek), 48,27 ppm (-C-NH2⁺-C-) (52,22 integrálnych jednotiek), 53,48 ppm (-C-NH⁺-C-)

C- C(35,07 integrálnych jednotiek), 58,75 ppm (-C-N*-C-) (2,57

Cintegrálnych jednotiek).

Relatívny výskyt dusíka sa mohol vypočítať nasledujúcim spôsobom:

primárne N (40,10 ppm ) =	10,24/1	= 10,24	21,0	%
sekundárne N (48,27 ppm)=	52,22/2	= 26,11	53, 6	%
terciálne N (53,48 ppm) =	35,07/3	= 11,69	24,0	%
kvartérné N (58,75 ppm) =	2,57/4	0, 64	1,3	%

Takže uvedený polymér obsahoval 53,6 % sekundárnych amínov (s priamym reťazcom), 24,0 % terciálnych amínov, ktoré predstavujú buď rozvetvené miesta alebo zasieťované väzby, 21,0 % primárnych amínov, ktoré tvoria koncové skupiny, a 1,3 % kvarterných amínov, ktoré predstavujú buď rozvetvené miesta alebo zasieťované väzby.

Väzba in vitro žlčových kyselín k sekvestračným činidlám žlčových kyselín

Väzba žlčových kyselín k sekvestračným činidlám žlčových kyselín tvorených zasieťovanými polymérnymi amónnymi sólami podlá vynálezu môže byť zmeraná pri použití ďalej opísaných postupov.

Za účelom stanovenia rovnovážnych väzobných parametrov väzby rôznych žlčových kyselín k sekvestračným činidlám žlčových kyselín podlá vynálezu sa použije nasledujúca metóda. Rovnovážna väzba žlčových kyselín k sekvestračným činidlám žlčových kyselín bola stanovená za použitia izotonických iónových podmienok pri teplote 37 °C za účelom hrubého napodobnenia fyzioloqických podmienok. ¹⁴C-značené žlčové kyseliny boli rozpustené vo fosfátom pufrovanom fyziologickom roztoku (PBS) pri pH 7 pre získanie nasledujúcich koncentrácií: 0,454, 0,555, 0,713, 1,000, 1,667, 5,000, 6, 667, 10, 0, 20, 0 a 30,0 mM (45nCi ¹⁴C/ml) . Táto rada recipročných koncentračných hladín bola zvolená za účelom dosiahnutia relatívne rovnomernej distribúcie empirických dát, pozdĺž saturačných väzbových kriviek v semilogaritmickom qrafe.

Žlčové kyseliny boli získané od Sigma (St. Louis, MO) a Neznačené žlčové kyseliny majú špecifickú aktivitu približne 50 mCi/ramol a boli získané od E.I.du Pont de Nemours and Company, New England Nuclear (Billerica, MA).

Dva mililitre takto pripravených roztokov žlčových kyselín vyššie uvedených koncentrácií boli pridané ku zvolenému množstvu (napríklad 5,0 mg ) testovaných sekvestračných činidiel žlčových kyselín v ultrafiltračnej kyvete s prahovou priepustnosťou 10 000 mw (Nihon Millipore, Yonezawa, Japan) a získané zmesi boli inkubo32 vané cez noc (16 hodín) pri teplote 37 °C. Ako referenčná látka bol pri tomto teste použitý cholestyramín, ktorý bol získaný od Sigma (St. Louis, MO).

Za účelom stanovenia nešpecifickej väzby sa 10 vyššie uvedených zásobných roztokov žlčových solí zavedie do ultrafiltračných kyviet a inkubuje spoločne so vzorkami, u ktorých sa stanoovuje celková väzba žlčových kyselín.

Za účelom oddelenia viazanej a volnej žlčovej kyseliny sa ultrafiltračné kyvety odstredia pri 3500 ot./min. pri teplote 37 °C °C v odstredivke Du Pont RT6000, pričom roztok volných žlčových kyselín prechádza mikrofiltračnou kyvetou do vonkajšej kyvety.

200 μΐ oddelých viazaných žlčových kyselín a odpovedajúca rada zásobných roztokov celkových žlčových kyselín sa meria po dobu dvoch minút v beta-scintilačnom čítači (Heckman, Palo Alto, CA) za účelom detekcie rozpadu za minutu ¹⁴C v 7 ml scintilačnej kvapaliny Formule 989 (E.I.du Pont, de Nemours and Company, New England Nuclear, Billerica, MA).

Odčítaním počtu rozpadov odpovedajúcich nešpecifickej väzbe od počtu rozpadov odpovedajúcich celkovej väzbe sa získa počet rozpadov za minutu odpovldajúci špecifickej väzbe žlčových kyselín. Počty rozpadov uvedenej špecifickej väzby sa prevedú na mikromoly špecificky viazaných žlčových kyselín pre každou dávkovú hladinu. Tieto dáta špecifickej väzby sa vynesú na saturačnú väzbovú krivku (mikromoly špecificky viazaných žlčových solí/mg sekvestračného činidla proti logaritmu mikromolov volných žlčových solí/ml roztoku) a za použitia nasledujúceho vzťahu sa stanoví najlepšie odpovedajúca regresná krivka:

[viazaná] = (Bmax x [voľná] ⁿ)/(Kd)ⁿ + [voľná]) v ktorom Bmax znamená maximálnef množstvo žlčovej soli viazané k sekvestračnému činidlu, Kd je koncentrácia voľnej žlčovej soli, pri ktorej dochádza k polovičnej maximálnej väzbe (t.j. rovnovážná disociačna konštanta) a n znamená krivkový korelačný paraméter.

V ďalej uvedených tabuľkách 3 a 4 sú uvedené údaje väzby rôznych žlčových kyselín k reprezentatívnym sekvestračným polymérom žlčových kyselín podľa vynálezu. V tabuľkách 3 a 4 je Bmax vyjadrená v jednotkách mikromoly žlčovej soli viazané na sekvestračné činidlo žlčových kyselín a Kd je vyjádrená v mM.

Hodnota Bmax/Kd je mierou väzbovej účinnosti sekvestračného činidla žlčových kyselín pre väzbu žlčových kyselín a je odrazom tak celkového počtu väzbových miest, alebo väzbovej kapacity, ako aj väzbovej afinity sekvestračného činidla žlčových kyselín ku žlčovej kyseline. Čím väčšie je toto číslo, tým účinnejšie je sekvestračné činidlo žlčových kyselín.

Ako je to zrejmé z tabuliek 3 a 4, sekvestračné polyméry žlčových kyselín podľa vynálezu sú, pokiaľ ide o väzbu ku žlčovým kyselinám, podstatne účinnejšie ako referenčný cholestyramín, pričom majú tak zvýšenú afinitu, ako aj zvýšenou väzbovú kapacitu .

Tabuľka 3

Rovnovážna väzba žlčových kyselín k sekvestračným činidlám žlčových kyselín

Polymér C.	ŽlCová kyselina	Bmax	Kd Bmax/K
Cholestyramin	cholat	3.38	7.35	0.46
	taurocholat	2.84	2.15	1.32
	glycocholat'	2.93	7.38	0.40
	chenodeoxycholat	3.13	0.494	6.34
1	cholat	4.37	2.25	1.94
	taurocholat	4.G2	1.78	2.60
	glycocholat	3.89	1.84	2.11
•	chenodeoxycholat	3.25	0.163	19.9
37	cholati	5.13	1.47	3.49
	taurocholat	4.82	1.27	3.80
	glycocholat	5.11	1.84	2.78
	chenodeoxycholat	4.49	0.201	22.3
8	cholat	4.70	1.16	4.05
	taurocholat	4.18	1.38	3-03
	glycocholat	3.83	1.60	2.39
	chenodeoxycholat	4.77	0.380	12.6
9	cholat.	4.16	2.81”	1.48
	taurocholat	4.06	3.40	1.19
	glycocholat	4.22	3.76	1.12
•	chenodeoxycholat	3.81	0.193	19.7
11	cholat .	3.85	1.80	2.14
	taurocholat	3.23	3.45	0.94
	glycocholat	3.39	3.94	0.86
	chenodeoxycholat	3.20	0.125	25.6
40	cholat	3.42	1.92	1.78
	taurocholat	2.97	1.49	1.99
	glycocholat·	2.96	2.19	1.35
	chenodeoxycholat	3.19	0.170	18.8
41	cholat·	3.11	1.88	1.65
	•taurocholat	2.80	2.80	1.00
	glycocholat-	2.93	2.20	1.33
	chenodeoxycholat	3.17	0.227	14.0
48	cholat	4.65	2.25	2.07
	taurocholat.	3.83	1.92	1.99
	glycocholať“	3.65	2.38	1.53
	chenodeoxycholat	4.17	0.165	25.3

Tabuľka 4

Väzba cholátu na sekvestračné činidlá žlčových kyselín in vivo

Príklad Koefic.

polyméru	napučania	Bmax	Kd	Bmax/Kd
Cholestyramíne		3.38	7.35	0.46
24	14.4	4.33	1.43	3.03
25		4.51	1.33	3.39
26	21.6	4.45	1:19	3.74
27	2.6	1.70	1.45	1.17
28	4.9	4.98	1.11	4.49
29	1.3	2.33	1.13	2.06
30	14.6	5.20	1.29	4.03
32	12.1	5.34	1.02	5.24
33	0.1	2.68	0.61	4.39
34	11.9	4.05	0.96	4.22
35	21.5	5.88	1.25	4.70
38	135.6	5.26	0.90	5.84
45		1.31	1.02	1.28
46		2.96	2.21	1.34
47		3.78	1.53	2.47
50		3.70	1.56	2.37

Účinnosť znižovania cholesterolu v plazme sekvestračných činidiel žlčových kyselín in vivo

Účinnosť znižovania cholesterolu v plazme sekvestračných činidiel žlčových kyselín in vivo sa vyhodnotila u nižšie opísaných zvieracích modelov.

Znižovanie cholesterolu v krvenj plazme škrečkov, ktorým boli podávané sekvestračné činidlá žlčových kyselín

Schopnosť znižovania cholesterolu v krvnej plazme reprezentatívnych sekvestračných polymérov žlčových kyselín podlá vynálezu je uvedená v následujucej tabuľke 5. Samce škrečkov boli 2 týždne kŕmené zvoleným sekvestračným polymérom žlčovej kyseliny, ktorý má byť analyzovaný a stanovila sa celková koncentrácia cholesterolu v ich krvnej plazme. Celková hladina cholesterolu v sére sa zmerala za použitia stanovenia cholesteroloxidázového na klinickom analyzátore Dimension. Uvedené sekvestračné polyméry sa podávali perorálne zamiešané do zvieracieho krmiva. Uvedeným škrečkom sa podávalo 11 g krmiva pre hlodavce Agway na deň po dobu 2 týždňov, ktoré obsahovalo rôzne hmotnostné množstvá sekvestračných polymérov. Výsledné množstvo podaného sekvestračného polyméru predstavovalo 0,25 alebo 0,3 hm.% (napríklad 0,3 hm. % znamená 0,033 g sekvestračného činidla na 11 g krmiva). Uvedený polymér sa rozomlel a zmiesil s uvedenným krmivom.

V každej štúdii bolo 7 zvieratám podaná dávka sekvestračného činidla. Percentuálne zníženie hladiny cholesterolu sa vypočítalo odčítaním priemernej celkovej hladiny cholesterolu po dvoch týždňoch užívania sekvestračného činidla, od priemeru celkovej hladiny cholesterolu v krvnej plazme zvierat pred začiatkom užívania (týždeň O).

V tabuľke 5, v ktorej je uvedená štúdia 7 zvierat, je kolísavosľ pri meraní zníženia cholesterolu vyjadrená ako SEM (alebo štandartná odchýlka (SD)) pre príslušnú štúdiu (tj. pre 7 zvierat) . V tabuľke 5 je uvedená SEM (alebo SD) pre uvedenú štúdiu v týždni O a týždni 2 a je vyjadrená v percentách strednej hodnoty celkového cholesterolu. V tejto tabulke 5 je ďalej uvedené percentuálne zníženie celkovej hladiny cholesterolu a priemerná percentuálna SEM (alebo SD) pre týždne O a 2.

Tabulha 5a

Zníženie hladiny cholesterolu v krvnej plazme škrečkov sekvestračnými polymérmi žlčových kyselín celková koncentrácia cholesterolu (±SEM alebo SD)

- zníženie priemerná

Polymérový Dávka % % celkového % vzorok (hm.%) Týždeň 0 Chyba Týždeň 2 Chyba cholesterolu chyba

Cholestyramín	0,3	171±llx	+ 6, 4	150±13x	±8,7	12	±7,6X
1	0, 25	178±4	±2,2	129±3	±2,3	28	±2,3
1	0, 3	167±16x	±9, 6	127±8X	±6, 3	24	±8,0x
37	0, 25	178±7	±3,9	122±2	±1,6	31	±2,8

^a Celkové hladiny cholesterolu sú priemerné hodnoty pre 7 zvierat. Hodnota ndsledujúca za ± je štandartná chyba uvedenej strednej hodnoty (SEM), okrem prípadov, kde je táto hodnota označená indexom (^x) a je štandartnou odchýlkou (SD) .

Sníženie cholesterolu v krvnej plazme králikov liečených sekvestračným polymérom žlčových kyselín

Účinnosť polyméru z príkladu 25 týkajúca sa zníženia hladiny cholesterolu sa testovala u samcov novozélandských králikov. Ako ukazuje nižšie uvedená tabulka 6, hladina cholesterolu v krvnej plazme králikov sa po jednotýždennej a dvojtýždennej liečbe uvedeným polymérom, keď denná dávka polyméru bola 250 mg/kg váhy tela králika na deň, podstatne znížila.

Tabulka 6 uvádza priemerné percentuálne zníženie celkových hladín cholesterolu pre 5 zvierat (SEM je uvedená za ±). Uvedené sekvestračné činidlo žlčových kyselín sa podávalo perorálne zmiesené s krmivom. Celková hladina cholesterolu v krvnom sére sa merala tak, že sa stanovila oxidáza cholesterolu na klinickom analyzátore Dimension.

Tabuľka 6

Zníženie hladiny cholesterolu v krvnej plazme králikov po jednotýždennom a dvojtýždennom liečení sekvestračnými činidlami žlčových kyselín % zníženia celkového cholesterolu (±SEM) týždeň týždeň nešpecifické sekvestračné činodlo cholestyramín polymér z príkladu 25

7±10

14±11

43±11

17±8

17±13

42+10

Malo by byť zrejmé, že špecifikované materiály a podmienky sú dôležité pre prevedenie vynálezu, napriek tomu použitie ďalších nešpecifikovaných materiálov a podmienok nevylučuje úspešnú realizáciu vynálezu.

Príklady 54 až 73

Sekvestračné polyméry sa pripravili podobným zpôsobom ako v príklade 1. Východzie materiály a podmienky syntézy sú uvedené v tabuľke 7.

Väzbová schopnosť sekvestračných polymérov z príkladov 54 až 73

Účinnosť týchto sekvestračných činidiel sa testuje za použitia test stanovujúcu väzbu sekvestračného činidla ku glykocholátu'’ a postupu, ktorý bude ďalej uvedený. V tabulke 8 sú uvedené výsledky tohoto testu pre sekvestračné činidlá z príkladov 54 až 73. Čím vyššie je percento naviazaného glykocholátu, tým lepšia je účinnosť sekvestračného činidla. Pre porovnanie sú v tejto tabuľke tiež uvedené výsledky dosiahnuté s použitím cholestyramínu a sekvestračného činidla podobného činidlu z príkladu 25.

Test stanovujúci väzbu sekvestračných činidiel ku glykocholátu

A. Počiatočné stanovenie väzby

Každý polymér sa navážil priamo do ultrafiltračnej kyvety Millipore (10 000 nml spodná väznosť celulózy). Hmotnosť polyméru nadávkovaného do každej kyvety boola približne 5 mg/kyvetu, pričom sa aktuálna hmotnosť zaznamenala a každý polymér sa rozvážil do 3 kyviet. 10 mM roztok glykocholovej kyseliny (GC) sa pripravil za použitia fosforečnanom pufrovaného soľného roztoku (PBS) pri pH 7 a pri teplote 37 °C. Do každého kyvety sa pridali 2 ml vyššie uvedeného roztoku. To sa previedlo pre sadu najviac 15 kyviet. Potom čo sa do kyviet pridala žlčová kyselina, kyvety sa miešali vo výrivke a umiestnili do odstredivky. V odstredivke Sorvall RT6000 sa uvedené kyvety otáčali rýchlosťou 3500 ot/min (nastavené #10) pri 37 °C po dobu 10 minút.

B. 18 hodinové stanovenie

Každý polymér sa navážil priamo do ultrafiltračnej kyvety Millipore (10 000 nml spodná priepustnosť viazanej celulózy). Hmotnost polyméru nadávkovaného do každej kyvety bola približne 5 mg/kyvetu, pričom sa zaznamenala aktuálna hmotnost a každý polymér sa rozvážil do 3 kyviet. 10 mM roztok glykocholovej kyseliny (GC) sa pripravil za použitia fosforečnanom pufrovaného soľného roztoku (PBS) pri pH 7. Do každej kyvety sa pridali 2 ml vyššie uvedeného roztoku. Kyvety sa inkubovali v trepačke s cirkuláciou suchého vzduchu pri 37 °C po dobu 18 až 20 hodín. Po inkubácii sa uvedené kyvety otáčali v odstredivke Sorvall RT6000 pri 3500 ot/min (nastavenie #10) pri 37 °C po dobu 1 hodiny alebo do okamžiku, keď sa aspoň 200 μΐ roztoku vymyje.

Uvedené reagenty sa zakúpili ako súprava od firmy Sigma Chemical Co., St. Louis, MO 63178, Bile Acid Diagnostic Kit #450-A. Reagenty sa mierne zriedia vodou, reagent A 10 mililitrami a reagent B 5 mililitrami, potom sa premiešaly, pričom sa použilo prevracanie a nie protrepávanie. Testovaný reagent sa pripravil zmiesením reagentu A s reagentom B v objemovom pomere 4:1. Pre každú vzorku bolo potrebné 0,5 ml testovaného reagentu. Analýza sa prevádzala v 6 ml polypropylénových skúmavkách. Každá vzorka sa nariedila tak, že sa nachádzla v lineárnej části uvedeného stanovenia. Vzorky filtrátu soli žlčových kyselín a 10 mM GC sa najprv 10 krát nariedili 100 μΐ plus 900 μΐ PBS. Každá vzorka sa pripravila v dvojitom prevedení, takže pre každú vzorku bolo šesť vzoriek. PBS sa použilo ako kontrolná 0 a absorbancia z priemeru 6 PBS vzoriek sa odčítala od ďalších vzoriek. lOmM GC sa nariedil s celkovým koeficientom 50, aby sa nachádzal v oblasti maxima uvedeného merania, ktoré predstavuje 200 μΜ, pričom sa testovalo šest vzoriek. Uvedené vzorky sa nariedili s celkovým koeficientom 40.

Pre účely stanovenia bolo potrebné dveste μΐ vzorku. Protože sa vzorky najprv nariedili 10 a následne 4, takže sa stanovilo 50 μΐ nariedenej vzorky plus 50 μΐ PBS. Pre 10 mM GC vzorky, ktoré se tiež najprve nariedili 10 a následne 5, sa stanovilo 40 μΐ riedenej vzorka a 160 μι PBS. Pre kontrolnú nulu žlčových kyselín, sa stanovilo 200 μΐ PBS. V tomto bode sú všetky vzorky ošetrené rovnako. Stanovenie sa provádza za použitia šarže najviac 70 skúmaviek. Vzorky sa umiestnili do 37 °C vodného kúpela. Za opakovaného použitia 0,5 ml pipety sa testovaný reagent pridá do každej skúmavky v zhodnej podeste. Stopky sa spustia v okamihu, keď se testovací reagent pridá do prvej skúmavky. Po piatich minutách sa reakcia zastaví pridáním 100 μΐ 1,33 M kyseliny fosforečnej na rovnakú podestu, na ktorú sa pridal reagent. Uvedené vzorky sa vliali do

1,5 ml plastikových kyviet, a prečítali sa na spektrometri pri 530 nm. Vzorky boli stabilné len jednu hodinu.

Za použitia absorpčných dát získaných zo. štandartných roztokov GC sa vypočítalo percento žlčových kyselín na 5 mg sekvestračného činidla. Uvedené väzobné stanovovanie sa opakuje pre polymér až do okamžiku, keď sú výsledky pre tri vzorky vzájomne blízke.

r~ (0 λ:

r—J

EH

Ξ *α>

j

Ί= = o E cx ro

C3

CX

ž¹ o

Ό ro «ΐ£ £

OJ to rcn -«r r* n «er o i i f-H rH

U O v

♦H

O rU O co n σ\ o n o to cn r* co

CN

CO

x	x	x	X	X	X	x	x	X	x
P	P	P	□	P	P	P	P	□	P
#H	r—í	r-(	Ή	rU	•H	r-1	Ή	H	rH
MU	MU	MU	MU	MU	Mu	M4	MU	MU	M-l
Φ	a	O	O	Φ	Φ	0	Φ	Φ	Φ
M	M	U	U ’	M	M	M	U	M	M

tO W tH

CN CN CN

r* cn x>

I

I

CM i

C <L>

·?

CM ono «-+ «—I rU

X	x	x	—	X
O	o	o	o	o
Φ	Φ	Φ	o	Φ
x	x	x	x	x

co co ch to t-4 G CO O

N· CO N- CO r* <n n -n· o r* r* v n to cn r* n to v v ne

Γ-..CJ .’T h r r <-) ω « £

O (D

S •x.

O ch i— n n π 50 x

x

CM

X o

CM

X o

o

CM

X u

C O c . o ’V.S x e — C3 ώΐ’-S ib-

υ

I ’T N) NO

Ό Ό NO o*

Ό

NO

O to o

C .a e

_n '3 c

>5

CN

O o

CM

X u

ch O S 2 o •Ci c >C2 x ÔfQ O ω St _s X po 3 j3 Z cq éj <r • « X C ^s»—' m

r*

1,10-dibromdekan diethylentriamin cd cn m rc- O ι/j

LO

LO

Ch rLO f LO r* rc* LO r* LO CM

I I I r-4 Ή I-H o υ u iii i

H H H. .—4 o o u a

X	X	x	x	X	X	X	x	x	x
	□	□	P	P	P	D	□	P	P	□
	r—f	»—4	r—í	»—4	»—4	»H		*—1	rH	»—t
	<u	tu	L4	<W	M	M	tu	tu	tu	tu
	φ	Φ	Φ	O	Φ	Φ	Φ	Φ	Φ	Φ
* .	M	M	M	M	M	M	M	u	U	M

LO

CD VO *rr rH r-4 CN «r rc* o

CN CN CN

CN

>	•H C
rt	(0
Λ!	>
M	o
q 8	>u (0 M
H	0 d

X		x	X
o		o	o
0		o	Φ
s	•H	X w	2	rM
x.	··	\ ..	\	• ·
o	i-4	O r4	O	r-4
Q		Q	Q
vo	rc·	τ vo	»—1	Ch
cn	LO	CO rH	LO	m

v ih rc· lo v ld

x

X

s

2

x

o

o

o

o

o

»—4

Φ x

r4

Φ x

r-4

Φ x

rH

Φ x

r-4

x

Φ x

i—4

u

rM

Cm

i—1

Cm

r-H

Cm

r-4

H

fl.

x

x

x

x

x

a

o

o

Q

•ä

o

*T

V

n

O

r*

n

LO

ho

CO

O

r-4

Ch

CO

o

m

Ch

CL

O

iň

rc

Ch

O

O

rc

rc· CN

<*)

c->

Ch

CN

o

O

r>

r-H

1—4

O

r>

r-l

r-4

o

m

rc

r> cn

CN

Ä

2

CN

X

c

U

•k

CN

c

ε

X

c

C

C

fl

a

U

Φ

Φ

Φ

o.

•k

o

X

JJ

X

o

c

a

CN

P

P

P

k

•H

X

X

X

x

c

a

*0

-

o

t

1

I

-H

>,

•H

Č

CN

CN

CN

CN

£

x

U

0

X

|

1

1

rc

o

C

c

Φ

H

CN

a

O

0

O

k

-H

-H

a

S .

σ\

o

M

U

u c

C

r—1

•o

£

c

£

-H C

C C

c

CN

O

C

0

C

O Λ

rc

>, c

n

rc

rc

a rc

č

4J fl

fl

|

X

r-

Λ3

r-4

rc

-t υ

o

x

4t fl

M

u

AJ

-u

<-* v

AJ

•d

0 U

u

ώ

u

X

4J

X

C

X Φ

o

X

1 Jj

Ό

Φ

rc

Ό

r-4 Φ

rc

E

E £

C

0

Q

CN

υ

υ

υ

o

υ *o

Ό

Φ

CN o

Φ

•o

c

Φ

>ιΌ

c

rc

fl Ό

•0

U

X

-u

o

-H

c

-H o

O

O

1 o

c

o

o

C

X 0

0

-H

JJ O

0 C

O

·**

a

Q

o

O

o

Q C

£

c

o o

Φ

£

X

Φ

χ e

x

Ό

c E

H -k

6

XA

o

1

c

1

c

1 -H

0

*d

c E

H

O

u

rM

Φ o

U

Φ

0 O

c ε

0

2

¢9

CN

rc

•H

rc

•H

rc· c

u

E

-k O

>i C

M

rc

£ M

rc

C

0. k

0 fl

k

LO

Φ

x

ε

K

£

«. ra

X

rc

ε k

X -H

X

υ

X

o x

a

rc

H 43

43 -k

43

•

c

u

r-

*—í

«J

r-4 -H

-u

1

fl 43

AJ £

-H

X

C -H

x

>-h

.k Ό

H

rH

•H

CN

t

-H

1

-u

i O

o

CN

•k -k

Φ n

Ό

£

Φ

-H Ό

ε

P

X Ό

>1 0

Ό

M

£

X

d

Q

ol

Q

1

*-*

o -o

e h

P

£

£ 1

P

X

4J 1

C C

q

rc

u

c

o

í

q o

o

tn

1 1

Λ3 >1

o

—4

rc

rc o

-H

1

0 o

•u rc

o

P

<u

2

4t

CD

J9

Ch

d rd

rM

•H

m co

X x

r—4

•o

x

*— r-4

Ό

rc

ε -h

> X

c4

Q

tu

CN

u

u

M *

u

φ Φ

o

φ

1 «.

0

K

1 -

-U Φ

*

1

Φ

X

4-

rH

M

rH

M

♦U

P

•k tk

x x

1~1

fl

x

<T r-4

n

r-4

(N >k

•o X

f—4

c

Ό

*—*

1,10-dibromodecan' diethylenet riamini rc· ď) LO

LO LO LO r· co os

LO LO LO

O r-4 CN r* r- rc*>

r*

Tbaulka 8 % naviazaného glykocholátu rôznych sekvestračných činidiel

Polymér č.	Koef.napučania	%	naviazaného
Cholestryamin c	-		44-52a 37-44b
Podobný 25d	—		80.5a 81.7b
54	13.6		76.9a
55	11.9		63.2a
56	. 19.9		52.2a
57	11.1		73.8a
58	13.2		72.4a
59	11.4		69.9a
60	16.2		67.2a
61	9.1		75.8a
62	18.1		71.9a
63	12.9		73.9a
64	11.2		74.0a
65	8.9		73.8a
66	12.0		71.0a
67	29.8		58.7a
68	4.4		66.2b
69	24.0		75.lb
70	22.5		82.6b
71	50.8		79.9a
72	39.1		80.2b
73 10 min. 18 hod.			60.2a
cBmax (gmoles/gm)	= 3.13; Kd(mM) =	7.72
dBmax (gmoles/gm)	= 5.83; Kd(mM) =	1.58

glukocholátu

Claims (30)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Sieťovaná polymérna amónna soľ, v ktorej aspoň asi 25 % skupín, ktoré spojujú amónne dusíkové atómy, je tvorené skupinou Y, ktorou je n-alkylénová skupina alebo alkylmi substituovaná n-alkylénová skupina, ktorá má 7 až asi 20 atomov uhlíka,

   0 až asi 75 % skupín, ktoré spojujú amónne dusíkové atómy, je tvorené skupinou Z, ktorou je hydrokarbylénová radikálová skupina obsahujúca 2 alebo viac atomov uhlíka, pričom uvedená hydrokarbolenová radikálová skupina prípadne obsahuje hydroxilovú skupinu, éterovú skupinu, amino skupinu, tioéterovú skupinu, keto skupinu, esterovú skupinu, silylovú skupinu alebo heterocyklický kruh, a asi 25 % alebo viac amónnych dusíkových atomov sú sekundárne amónne dusíkové atómy.
2. 2. Farmaceutická kompozícia zahrňujúca farmaceutický prijateľný nosič a farmaceuticky účinnú cholesterol znižujúcu hladinu sieťovanej polymérnej amónnej soli podľa nároku 1.
3. 3. Polymérna amónna sol podľa nároku 1, v ktoré je Z radikálová skupina nasýtená.
4. 4. Polymérna amónna sol podľa nároku 1, v ktorej je Z radikálovou skupinou n-alkylénová skupina obsahujúca 2 až 14 atomov uhlíka.
5. 5. Polymérna amónna sol podlá ndroku 1, v ktorej je uvedenou Y skupinou n-alkylénová skupina.
6. 6. Polymérna amónna sol podlá nároku 5, v ktorej uvedená Y skupina obsahuje 7 až 14 atomov uhlíka.
7. 7. Polymérna amónna sol podlá nároku 6, v ktorej uvedená skupina Y obsahuje 9 až 12 atomov uhlíka.
8. 8. Polymérna amónna sol podľa nároku 1, v kterej najmenej 40 % amónnych dusíkových atomov sú sekundárne amónne dusíkové atómy.
9. 9. Polymérna amónna sol podía nároku 1, v ktorej 15 až 25 % amónnych dusíkových atomov sú primárne amónne dusíkové atómy, 40 až 60 % amónnych dusíkových atomov sú sekundárne amónne dusíkové atómy, 15 až 25 % amónnych dusíkových atomov sú terciálne amónne dusíkové atómy, a najviac 5 % amónnych dusíkových solí sú kvartérné amónne dusíkové atómy.
10. 10. Polymérna amónna sol podía nároku 1, v ktorej je protiiónom chlorid, bromid, jodid, síran, fosforečnan, octan, askorbát, uhličitan, hydrogénuhličitan, nikotinát, salicylát, tartarát, alebo citrát.
11. 11. Polymérna amónna sol podlá nároku 10, v ktorej je uvedeným protiiónom chlorid.
12. 12. Polymérna amónna soľ podlá nároku 1, ktorá má koeficient napučania vo vode najmenej približne 4.
13. 13. Polymérna amónna sol podlá nároku 12, v ktorej je koeficient napučania vo vode približne 5 až 25.
14. 14. Polymérna amónna soľ podlá nároku 13, v ktorej je koeficient napučania vo vode približne 10 až 15.
15. 15. Polymérna amónna sol podlá nároku 1, v ktorej sú uvedené amónne dusíkové atómy ďalej substituované uhľovodíkovou skupinou skupinou Q obsahujúcou 1 až 50 atomov uhlíka, pričom uvedená uhľovodíková skupina prípadne obsahuje najmenej jednu hydroxilovú skupinu, éterovú skupinu, amínovú skupinu, tioéterovú skupinu, silylovú skupinu alebo heterocyklický kruh.
16. 16. Polymérna amónna sol podľa nároku 15, v ktorej uvedená Q skupina obsahuje 1 až 30 atomov uhlíka.
17. 17. Spôsob znižovania hladiny cholesterolu v krvnej plazme savcov, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje perorálne podávanie terapeuticky účinného množstva sieťovanej polymérnej amónnej soli, v aspoň asi 25 % skupín, ktoré spojujú amónne dusíkové atómy, je tvorené skupinou Y, ktorou je n-alkylénová skupina alebo alky1mi substituovaná n-alkylénová skupina, ktorá má 7 až asi 20 atomov uhlíka,

    0 až asi 75 % skupín, ktoré spojujú amónne dusíkové atómy, je tvorené skupinou Z, ktorou je hydrokarbolénová radikálová skupina obsahujúca 2 alebo viac atomov uhlíka, pričom uvedená hydrokarbolenová radikálová skupina prípadne obsahuje najmenej jednu hydroxilovú skupinu, éterovú skupinu, amino skupinu, tioéterovú skupinu, keto skupinu, esterovú skupinu, silylovú skupinu alebo heterocyklický kruh, a asi 25 % alebo viac amónnych dusíkových atomov sú sekundárne amónne dusíkové atómy.
18. 18. Spôsob sekvestrácie žlčových kyselín, vyznačujúci sa t ý m, že zahrňuje uvedenie žlčových kyselín do styku so sieťovanou polymérnou amónnou soľou, vo vodnom prostredí, pričom v uvedenej soli je aspoň asi 25 % skupín, ktoré spojujú amónne dusíkové atómy, tvorených skupinou Y, ktorou je n-alkylénová skupina alebo alkylmi substituovaná n-alkylénová skupina, ktorá má 7 až asi 20 atomov uhlíka,

    0 až asi 75 % skupín, ktoré spojujú amónne dusíkové atómy, je tvorených skupinou Z, ktorou je hydrokarbolénová radikálová skupina obsahujúca 2 alebo viac atomov uhlíka, pričom uvedená hydrokarbolénová radikálová skupina prípadne obsahuje njmenej jednu hydroxilovou skupinu, éterovú skupinu, amino skupinu, tioéterovú skupinu, keto skupinu, esterovú skupinu, silylovú skupinu alebo heterocyklický kruh, a asi 25 % alebo viac amónnych dusíkových atomov sú sekundárne amónne dusíkové atómy.
19. 19. Spôsob podía nároku 17 alebo 18, vyznačujúci sa t ý m, že uvedená Z radikálová skupina je nasýtená.
20. 20. Spôsob podía nároku 17 alebo 18, vyznačujúci sa t ý m, že uvedenou Z skupinou je n-alkylénová skupina obsahujúca 2 až 14 atomov uhlíka.
21. 21. Spôsob podía nároku 17 alebo 18, vyznačujúci sa t ý m, že uvedenou Y skupinou je n-alkylénová skupina.
22. 22. Spôsob podía nároku 17 alebo 18, vyznačujúci tým, že uvedená Y skupina obsahuje 7 až 14 atomov uhlíka.
23. 23. Spôsob podľa nároku 17 alebo 18, vyznačujúci sa t ý m, že uvedená Y skupina obsahuje 9 až 12 atomov uhlíka.
24. 24. Spôsob podľa nároku 17 alebo 18, vyznačujúci sa t ý m, že najmenej 4 0 % amónnych dusíkových atomov sú sekundárne amónne dusíkové atómy.
25. 25. Spôsob podľa nároku 17 alebo 18, vyznačuj úci sa tým, že 15 až 25 % amónnych dusíkových atomov sú primárne amónne dusíkové atómy, 40 až 60 % amónnych dusíkových atomov sú sekundárne amónne dusíkové atómy, 15 až 25 % amónnych dusíkových atomov sú terciálne amónne dusíkové atómy a najviac 5 % amónnych dusíkových atomov sú kvartérne amónne dusíkové atómy.
26. 26. Spôsob podľa nároku 17 alebo 18, vyznačujúci sa t ý m, že je protiiónom chlorid, bromid, jodid, síran, fosforečnan, octan, askorbát, uhličitan, hydrogénuhličitan, nikotinát, salicylát, tartarát alebo citrát.
27. 27. Spôsob podľa nároku 17 alebo 18, vyznačuj úci sa t ý m, že je uvedeným protiiónom chlorid.
28. 28. Spôsob podľa nároku 17 alebo 18, vyznačujúci sa t ý m, že uvedená sol ma koeficient napučania vo vode najmenej približne 4.
29. 29. Spôsob podía nároku 17 alebo 18, vyznačujúci sa t ý m, že je koeficient napučania vo vode približne 5 až 25.
30. 30. Spôsob podľa nároku 17 alebo 18, vyznačuj úci • sa t ý m, že je koeficient napučania vo vode približne 10 až 15 *

    21. Spôsob podľa nároku 17 alebo 18, vyznačujúci sa t ý m, že sú uvedené amónne dusíkové atómy ďalej substituované uhlovodíkovou skupinou skupinou Q obsahujúcou 1 až 50 atomov uhlíka, pričom uvedená uhlovodíková skupina prípadne obsahuje najmenej jednu hydroxilovú skupinu, éterovú skupinu, amínovú skupinu, tioéterovú skupinu, silylovú skupinu alebo heterocyklický kruh.