SK286890B6

SK286890B6 - Zariadenie na výrobu rúna z minerálnej vlny, spôsob výroby rúna z minerálnej vlny a pás alebo doska z minerálnej vlny

Info

Publication number: SK286890B6
Application number: SK156-2001A
Authority: SK
Inventors: Wilfried Naber; Ludwig Schorr
Original assignee: Pfleiderer D�Mmstofftechnik International Gmbh & Co.
Priority date: 1998-08-03
Filing date: 1999-08-03
Publication date: 2009-07-06
Also published as: DE59904391D1; WO2000008244A3; US20010019767A1; CZ302667B6; AU5730699A; EP1115931A2; EP1115931B1; HUP0102775A2; CA2338614A1; RS50899B; DK1115931T3; JP2002522654A; CN1107134C; JP4408568B2; CN1311833A; PL190250B1; US6675445B2; ID28341A; KR20010072234A; WO2000008244A2

Abstract

Zariadenie na výrobu rúna z minerálnej vlny zahrnuje spádovú šachtu (10), rozvlákňovacie zariadenia (26a, 26b), ako aj dopravné zariadenie (16) na transport rúna z minerálnej vlny. Takisto je tu umiestnený mechanizmus, aby rozdelil pás izolačnej látky v pozdĺžnom smere na prvý pásový odrezok (38) a druhý pásový odrezok (40), ako aj dopravné zariadenie (48), ktoré môže viesť prvý pásový odrezok (38) tak, že sa ukladá na druhý pásový odrezok (40). Zariadením môže byť zhotovovaný produkt z minerálnej vlny, ktorý má rozdelenie hustoty, takže horná oblasť (24b) a spodná oblasť (24b) majú vždy vyššiu hustotu než medzi nimi ležiaca medzioblasť (56).

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka zariadenia na výrobu rúna z minerálnej vlny so spádovou šachtou, ktorá má rozvlákňovací mechanizmus a dopravné zariadenie na transport rúna z minerálnej vlny, ako aj spôsobu výroby rúna z minerálnej vlny. Ďalej sa vynález týka produktu z minerálnych vlákien s definovaným rozdelením hustoty cez hrúbku.

Doterajší stav techniky

Pri výrobe rúna z minerálnych vlákien sa usiluje o to, aby sa s čo možno najmenšími energetickými nákladmi zhotovil čo možno najhodnotnejší produkt. Pri výrobe rúna z minerálnej vlny sa surové látky v roztavenom stave privádzajú do rozvlákňovacích mechanizmov, ktoré vytvárajú vlákna minerálnej vlny. Vlákna minerálnej vlny padajú v spádovej šachte dole a ukladajú sa na dopravné zariadenie. Zo strany dna umiestneným dopravným zariadením je obvykle pre vzduch priepustný, obežný transportný pás. Pod pre vzduch priepustným transportným pásom sa nachádza odsávacie zariadenie, ktoré vytvára určitý podtlak.

Pretože obvykle v technike používané rozvlákňovacie zariadenia dopravujú sklenené vlákna, vystupujúce z rýchlo rotujúceho telesa v odstredivom smere, pomocou smerom dole orientovaného, silného prúdu vzduchu, tak sa značný objemový prúd vzduchu fúka do spádovej šachty. Tento prúd vzduchu sa dostáva na zo strany dna v spádovej šachte umiestnené dopravné zariadenie, a od neho sa odchyľuje v zóne vysokej turbulencie smerom nahor, takže sa vnútri spádovej šachty vytvárajú spätné prúdenia. Tieto spätné prúdenia môžu teraz už na dopravnom zariadení položené vlákna minerálnej vlny zase strhávať smerom nahor. Aby sa tomuto efektu zabránilo, musí byť preto k dispozícii sacie dúchadlo s veľkým výkonom, takže vlákna minerálnej vlny, položené dopravnom zariadení, sa tam udržujú dostatočnom podtlakom. Tento podtlak musí byť dostatočne veľký, takže aj pri hrubších vrstvách z minerálnej vlny sa na dopravnom zariadení aj vzdialenejšie vrstvy ešte fixujú.

Ak je potrebné relatívne hrubé rúno z minerálnych vlákien, tak sa v spádovej šachte v dopravnom smere dopravného zariadenia umiestni viac rozvlákňovacích zariadení. Samozrejme tým stúpa tiež spotreba energie odsávacieho zariadenia, pretože pri väčších hrúbkach vrstiev rúna z minerálnych vlákien sa medzi odsávacím zariadením a povrchom rúna vytvára vysoký rozdielový tlak. Tomu saje možné vyhnúť pomocou zvýšeného odsávacieho výkonu, čo má zase tu nevýhodu, že jednak sa zvýši spotreba energie, a jednak sa na spodku ležiace oblasti rúna z minerálnych vlákien tak stlačia, že spádovú šachtu opúšťa rúno z minerálnej vlny už vopred zhutnené. Takýto gradient hustoty vnútri hrúbky izolačnej látky je nežiaduci, pretože tým klesá izolačná hodnota a aj iné kvalitatívne ukazovatele, ako je napríklad vratné nastavenie hrúbky a tlakové napätie produktu.

Aby sa vytvorilo čo možno rovnomerné rozdelenie prvotnej hustoty po šírke produktu, musí hrúbka surového rúna pred vytvrdzovacou pecou zodpovedať aspoň dvojnásobku hrúbky produktu.

Zo skúsenosti sa vie, že hrúbka surového rúna pred vytvrdzovacou pecou má značný vplyv na rozdelenie hrúbky, a tým na odpruženie zhutnených produktov.

V stave techniky sa pokúša gradient hrúbky cez šírku izolačnej látky znížiť tým, že v sušiacej peci, realizovanej ako obehová pec, prebieha vzduchové prúdenie najskôr odspodu nahor, aby sa uvoľnili na spodku ležiace vrstvy s väčšou hustotou.

V nemeckom patentovom spise 39 21 399 sa navrhuje zariadenie, v ktorom je zberný dopravník vytvorený tak, že odkladacia plocha zberného dopravníka v dopravnom smere stále rastie. Toto sa dosiahne tým, že zberný dopravník sa odkláňa z horizontály, takže sa odsávacia plocha zvyšuje, a v tejto oblasti je potrebný nižší podtlak.

Tiež spis EP 0 406 107 opisuje takýto spôsob ukladania vlákien, ktoré sa zhotovujú pomocou väčšieho počtu rozvlákňovacích jednotiek. Každá rozvlákňovacia jednotka má pritom vlastnú zachycovaciu zónu, a zachytené vlákna sa pomocou dopravných pásov transportujú zo zachycovacej zóny ďalej. Dráha dopravných pásov je konvexná, a plochy zachycovacích zón sa s pribúdajúcou plošnou hmotnosťou na týchto dopravných pásoch zväčšujú. Nevýhoda takéhoto zariadenia spočíva v tom, že otočné steny, používané v technike, ktoré obklopujú spádovú šachtu, nie sú vytvorené až k dopravným pásom. Tým vznikajú stratové prúdy, ktoré zvyšujú požadovaný výkon dúchadla. Preto sa na otočné steny smerom dolu napája pevný úsek steny. Tieto pevné bočné steny vedú ku zvýšenému podielu nečistôt v produkte, pretože sa môže v týchto oblastiach hromadiť nečistota a periodicky odpadávať na spodku umiestnený dopravný pás. To má zase ďalšiu nevýhodu, že vplyvom odpadávania väčších kusov nahromadených nečistôt, vyskytujúceho sa v nepravidelných časových intervaloch, je navyše vznikajúci produkt so zreteľom na jeho čo možno rovnomerné vlastnosti nepriaznivo ovplyvňovaný.

Navyše medzi rozvlákňovacími zariadeniami a zberným pásom existuje optimálny odstup. Ak je tento odstup príliš malý, vytvoria sa na zbernom páse silné horizontálne prúdenia vzduchu, ktoré môžu položené

SK 286890 Β6 vlákna navíjať do zväzkov. Ak je tento odstup zase príliš veľký, vytvoria sa už v zbernej šachte väčšie zväzky vlákien, nazývané tiež pradená, ktoré takisto predstavujú nehomogenitu v produkte.

Aby sa obidva efekty zredukovali na minimum, je treba dodržať vopred presne spočítaný odstup medzi rozvlákňovacími zariadeniami a zberným pásom.

Spis US 4,463,048 opisuje spôsob a zariadenie na zhotovovanie rúna z minerálnej vlny, ktoré zahrnuje viac rozvlákňovacích zariadení, ktoré ukladajú vlákna ako primáme rúno na zberný dopravník, ktorý horizontálne dopravuje v oblasti nanášania vlákien. Dopravné pásy zberného dopravníka sa následne vedú cez vratné kladky, takže z dvoch primárnych rún vznikne sekundárne rúno. Pretože sa dve primáme rúna zhotovujú s polovičným podkladom, je súčiniteľ odporu pri pohybe primárnych rún približne polovičné taký veľký, ako pre dvojnásobne hrubé sekundárne rúno, čím sa môže podtlak, vytváraný dúchadlom, znížiť na približne 50 %. Ale rôzne rozvlákňovacie zariadenia musia byť nastavené veľmi presne, aby sa rozdiely v hustote, vytvorené priečnym rozdelením, udržali pohriať možno, malé. Veľmi presné nastavenie rozvlákňovacích zariadení je navyše dôležité, aby sa rozdiely vo vlastnostiach v zhotovenom sekundárnom rúne, najmä s ohľadom na ich symetrické rozdelenie cez hrúbku sekundárneho rúna, udržali malé.

V spise US-A-4917750 sa opisuje zariadenie a spôsob, v ktorom sa pred vstupom do vytvrdzovacej pece rozdeľuje rúno z minerálnej vlny pozdĺž všeobecne horizontálnej roviny. Horný odrezok sa zhutňuje a následne zase kladie na spodný odrezok, takže výsledný produkt z minerálnej vlny má cez hrúbku rozdelenie hustoty, pričom horná oblasť má väčšiu hrúbku než pod ňou ležiaca spodná oblasť. Deliaci rez cez rúno z minerálnej vlny sa vykonáva v podstate v horizontálnej rovine, rovnobežnej s dopravným pásom.

Zo spisu US-A-3824086 je známe zhotovovanie veľmi hrubého rúna z minerálnej vlny s použitím rôznych rozvlákňovacích zariadení. Pritom jednotlivé rozvlákňovacie zariadenia kladú vlákna vždy na im priradené, individuálne dopravné pásy. Takto vytvorené jednotlivé úseky z minerálnej vlny sa následne kladú na seba.

Podstata vynálezu

Základom vynálezu je úloha vylepšiť zariadenie, ako aj spôsob výroby rúna z minerálnej vlny tak, že sa dá vyrábať produkt so zlepšenými vlastnosťami.

Základom vynálezu je myšlienka umiestniť dvojnásobne široké spádové šachty, ktoré potrebujú menší výkon dúchadla, pretože na dopravné zariadenie sa vždy kladie rúno z minerálnej vlny s polovičnou plošnou hmotnosťou. Jemnosť vlákien a plošná hmotnosť sú určujúce pre odpor prúdenia surového rúna. Ďalej je umiestnený mechanizmus, aby rozdeľoval pás izolačnej látky v pozdĺžnom smere na dva pásy. Tým sa z dvojnásobne širokej spádovej šachty, v ktorej sa zhotovuje pás z minerálnej vlny s dvojnásobnou šírkou proti šírke požadovaného produktu, vytvárajú dva oddelené pásy z minerálnej vlny, ktoré majú vždy takú šírku, ktorá je potrebná na výrobu požadovaného produktu. Aby sa obidva pásové odrezky spojili dohromady, tak sa použije dopravné zariadenie, ktoré môže viesť prvý pásový odrezok takým spôsobom, že sa kladie na druhý pásový odrezok.

Tým, že sú dopravné cesty zhotovených pásových odrezkov rôzne dlhé, sa kolísanie priečneho rozdelenia a rozdelenie vlákien pásu z minerálnej vlny, zhotoveného v spádovej šachte, ale aj výkyvy v hustote, vyrovnávajú. Aby sa dosiahla táto výhoda, postačia také nepatrné rozdiely dĺžky dopravných ciest, ktoré by mali byť väčšie alebo rovnajúce sa vzdialenosti strojov v spádovej šachte.

Podstatná výhoda zariadenia podľa vynálezu spočíva v tom, že sa na jednom rozvlákňovacom zariadení zhotovujú v sekundárnom rúne dve vrstvy. To znamená, že zhotovený produkt má symetrické vlastnosti, a k tomu sa zreteľne zjednoduší zladenie medzi viacerými rozvlákňovacími zariadeniami. Ak sa napríklad, tak ako v spise US 4,463,048 alebo aj v spise DE 39 21 399 C2, zhotovujú sekundárne rúna z dvoch podkladov primárneho rúna, boli krycie vrstvy sekundárneho rúna zhotovené pomocou rôznych rozvlákňovacích zariadení. To znamená, že dva rôzne rozvlákňovacie zariadenia je treba nastaviť tak, aby vznikli vlákna čo možno rovnakej kvality, to znamená v jemnosti a dĺžke vlákien. V zariadeniach podľa vynálezu sa oproti tomu vytvárajú vždy dve vrstvy v sekundárnom rúne pomocou toho istého rozvlákňovacieho zariadenia, a dve vrstvy sú v produkte usporiadané vždy tak, že tieto sú usporiadané symetricky proti rovnobežne s hornou a spodnou stranou produktu vedúcou strednou rovinou.

Navyše sa priečne rozdelenie jednotlivých rozvlákňovacích zariadení vyrovnávajú. Skúsenosť ukazuje, že produkty so zlou kvalitou majú väčšinou neprípustné vysoké priečne rozdelenie odovzdávaného množstva vlákien. Takéto priečne rozdelenia sa v zariadení podľa vynálezu vyrovnávajú, ako sa v ďalej podrobnejšie vysvetľuje.

Síce sa v dvojnásobne širokej spádovej šachte zhotovuje rúno z minerálnej vlny, ktoré má menšiu plošnú hmotnosť a teda má aj malý gradient hustoty cez hrúbku rúna z minerálnej vlny, ale pri obvyklej výrobe rúna z minerálnej vlny s použitím spádovej šachty s pod ňou umiestneným dopravným zariadením sa nedá nikdy úplne vylúčiť vznik gradientov hustoty. Ako už bolo vysvetlené, je hustota na spodnej strane pásu z minerál

SK 286890 Β6 nej vlny najvyššia. Zvýšená hustota je síce spojená s nevýhodou, že v tejto oblasti sa znižujú na hmotu vztiahnuté tepelnoizolačné vlastnosti, ale oblasti vyššej hustoty majú výhodu zlepšenej pevnosti.

Vplyvom výhodného obracania prvého pásového odrezku sa prvý pásový odrezok a druhý pásový odrezok spolu spoja tak, že sa príslušné oblasti s vyššou hustotou nachádzajú na páse hore a dole. Dajú sa teda pri malej strednej hustote pásu z minerálnej vlny a s tým spojených dobrých izolačných vlastnostiach, zhotovovať produkty so zvýšenou tvarovou pevnosťou.

Zariadenie podľa vynálezu má navyše tu prednosť, že existujúce spádové šachty môžu byť ľahko prestavané. Tým, že na dne spádovej šachty, ktorej vzdialenosť od rozvlákňovacieho zariadenia je vopred určená, je umiestnené zvyčajné dopravné zariadenie, opúšťa zhotovené surové rúno spádovú šachtu na úrovni na ňu sa napojujúcej linky. Ak naproti tomu sa v známej technike bubny alebo dopravné zariadenie na dne spádovej šachty dodatočne namontujú, opúšťa surové rúno zariadenie na zreteľne nižšej úrovni, a musí byť preto najskôr vedené zase späť k linke. Navyše má jednoduché uskutočnenie spádovej šachty tu prednosť, že padajúca nečistota v oblasti dopravného zariadenia nevedie ku znečisteniu produktu.

So zariadením, ako aj s použitím spôsobu, môže byť z homogénnych vlákien minerálnej vlny vyrábaný pás z minerálnej vlny alebo doska z minerálnej vlny, ktorá má cez hrúbku pásu z minerálnej vlny rozdelenie hustoty. Hrúbka má pritom taký rozmer, ktorý sa rozprestiera kolmo na šírku, ale i dĺžku zhotoveného pásu z minerálnej viny a podľa toho aj kolmo na ploché strany zhotovenej dosky z minerálnej vlny. Rozdelenie hustoty je pritom vytvorené tak, že v plynulom priebehu hustoty cez hrúbku produktu z minerálnej vlny, väčšia hustota v spodnej oblasti produktu z minerálnej vlny sa najskôr plynulo zmenšuje, prechádza do v podstate plynulej oblasti v strednej oblasti, a v hornej okrajovej oblasti zase plynulo pribúda, aby sa na hornom okraji alebo blízko horného okraja dostala k maximálnej hodnote, ktorá zodpovedá maximálnej hodnote na spodnom okraji alebo blízko spodného okraja. Toto charakteristické rozdelenie hustoty produktu z minerálnej vlny robí tento produkt na základe vyššej tvarovej pevnosti blízko plošnej hornej a spodnej strany lepšie spracovateľným, zaisťuje však dobré tepelnoizolačné vlastnosti na základe rovnomernej hustoty v stredovej oblasti. Požadovaná rovnomerná hustota cez hrúbku produktu sa vplyvom šachovnicového usporiadania obidvoch pásov pozitívne ovplyvňuje. Okrem toho môžu byť problémy s asymetrickým rozdelením vlákien vyrovnávané pomocou ukladania obidvoch pásov na seba, čím sa pri rovnakej strednej prvotnej hustote dosiahnu lepšie mechanické vlastnosti produktu.

Podstatný znak pásu z minerálnej vlny alebo dosky z minerálnej vlny spočíva v tom, že vždy dve vrstvy majú so zreteľom na kvalitu vlákien a/alebo obsah spojív identické vlastnosti. Ako už bolo vysvetlené, tak sa pomocou každého rozvlákňovacieho zariadenia zhotovujú v sekundárnom rúne dve vrstvy, ktoré sú navyše vo vzťahu k rovnobežne, s hornou a spodnou stranou produktu z minerálnej vlny, prebiehajúcej rovine symetrie symetrické, a tým umožňujú jemnejšie odstupňovanie rozdelenia hustoty, než to bolo dosiaľ možné v stave techniky. Pod pojmom identické vlastnosti sa rozumie to, že sa vlastnosti pohybujú len vnútri malých odchýlok jednotlivého rozvlákňovacieho zariadenia, zatiaľ čo pojem „kvalita vlákna“ označuje tak jemnosť vlákna, ako aj dĺžku vlákna, ktoré sú zodpovedné za mechanické vlastnosti príslušných izolačných látok.

Tvarová pevnosť produktov závisí okrem prvotnej hustoty tiež od obsahu spojív. Pretože pri vysokom podiele spojív v produkte sa negatívne ovplyvňujú protipožiarne vlastnosti, je veľmi dôležité oblasť vysokého obsahu spojív vymedziť na požadované okrajové zóny. Tiež tento bod sa dá výhodným spôsobom nastaviť opísaným usporiadaním. Pretože len jeden rozvlákňovací stroj tvorí príslušné povrchy produktu, dá sa oblasť vyšších podielov spojív, ako aj rôznych kvalít vlákien, napríklad dlhšie alebo jemnejšie vlákna, podstatne presnejšie nastaviť než vo všetkých iných známych zariadeniach a výrobných spôsoboch.

Výhodné príklady uskutočnenia vynálezu sú vyznačené v nasledujúcom opise.

Podľa jedného výhodného príkladu uskutočnenia vytvára mechanizmus na rozdeľovanie pásu izolačnej látky vodný rezný lúč, ktorý môže byť smerovaný na pás izolačnej látky. Použitie vodného rezného lúča sa ukázalo oproti inak obvyklým rezným mechanizmom, napríklad v tvare listov kotúčovej píly, ako obzvlášť priaznivé. Pás izolačnej látky nie je v oblasti rozdeľovania ešte vytvrdený, a je v nevytvrdenom stave vybavený lepivým spojivom, takže použitie vodného lúča má veľkú prednosť v tom, že pracovné náradie použité na rozdeľovanie nelepí alebo nemôže byť obmedzované. Navyše sa zabráni zhutneniu rúna na reznej hrane.

Alternatívny mechanizmus na rozdeľovanie pásu izolačnej látky používa na delenie laserový lúč.

Ak sú požadované vyššie produkčné výkony, môže byť šachovnicovo proti sebe umiestnených viac rozvlákňovacích zariadení, a to tak v dopravnom smere dopravného zariadenia, ako aj priečne na dopravný smer dopravného zariadenia.

Podľa jedného výhodného príkladu uskutočnenia zahrnuje dopravné zariadenie na obrátenie prvého pásového odrezku obrácaciu kladku, okolo ktorej je prvý pásový odrezok voditeľný. To predstavuje technicky najjednoduchšie riešenie, aby sa umožnilo obrátenie prvého pásového odrezku podľa vynálezu pred posadením na druhý pásový odrezok. Na základe dobrej súdržnosti zhotoveného pásu z minerálnej vlny nie je jednoduché pretiahnutie okolo obrácacej kladky spojené s nebezpečím, že by sa mohlo zhotovené rúno z minerálnej vlny roztrhnúť. Preto sa ušetrí na ďalších, technicky nákladných zariadeniach.

SK 286890 Β6

Podľa jedného výhodného príkladu uskutočnenia je dopravný smer primárneho rúna v spádovej šachte v podstate kolmý na dopravný smer sekundárneho rúna. To umožní jednoduché prestavanie stojacích výrobných zariadení počas krátkych prevádzkových prestávok tým, že prípravné práce môžu byť realizované už so zreteľom na rozvlákňovacie zariadenie, spádovú šachtu a veľký diel potrebných dopravných zariadení paralelne s prebiehajúcou prevádzkou na existujúcej, lineárnej linke.

Výhodne je hodnota rozdielu dopravnej cesty prvého pásového odrezku k dopravnej ceste druhého pásového odrezku väčšia alebo rovnajúca sa odstupu rozvlákňovacích zariadení. Toto jednoduché geometrické zadanie účinne pomáha vyrovnávať stávajúce priečne rozdelenie rozvlákňovacích zariadení tým, že sa zaistí dostatočne vysoký rozdiel dopravných ciest, aby sa nemohli efekty násobnej distribúcie prvotných hustôt jediného rozvlákňovacieho zariadenia nežiaducim spôsobom akumulovať.

Spôsobom podľa vynálezu a pomocou zariadenia sa dajú zhotovovať produkty z minerálnej vlny, ktoré majú strednú hustotu len 4 až 11 kg/m³, výhodne 6 až 9 kg/m³. Navyše sa dá vyrábať sekundárne rúno, ktoré má pred vytvrdzovacou pecou mechanické vlastnosti, takže sa vo vytvrdzovacej peci pri prúdení vzduchu nezhutní. Vo vytvrdzovacej peci prebieha sekundárne rúno medzi horným pásom a spodným pásom, čím vysúšací vzduch v určitých oblastiach prúdi zdola nahor, a v určitých oblastiach zhora dole. Obvykle sa na základe odporu rúna (produktu) proti prúdeniu tvorí pri prúdení zospodu nahor medzi spodným pásom a produktom vzduchová poduška, zatiaľ čo v oblastí horného pásu už dochádza k vytvrdzovaniu produktu, a pritom sa produkt s ohľadom na hrúbku spevňuje. Nasledujúce prúdenie vzduchu vo vytvrdzovacej peci zhora dole vedie následne k vytváraniu vzduchovej podušky medzi produktom z minerálnej vlny a horným pásom, takže produkt opúšťa vytvrdzovaciu pec s o 20 mm až 40 mm menšou hrúbkou, než je odstup medzi horným pásom a spodným pásom. Surové a sekundárne rúno podľa vynálezu má také vysoké mechanické vlastnosti, že sa pri prúdení vzduchu vo vytvrdzovacej peci nezhutní.

Prehľad obrázkov na výkres

Vynález je ďalej bližšie opísaný a vysvetlený na základe príkladov jeho uskutočnenia podľa pripojených výkresov, ktoré znázorňujú na obr. 1 pohľad na rez kolmo a pozdĺž dopravného smeru spádovej šachty s dvoma priečne na dopravný smer šachovnicovo proti sebe umiestnenými rozvlákňovacimi zariadeniami, na obr. la pôdorysný pohľad na spádovú šachtu s rozvlákňovacimi zariadeniami, ktoré sú usporiadané v dopravnom smere spádovej šachty, na obr. lb pôdorysný pohľad na spádovú šachtu s rozvlákňovacimi zariadeniami, ktoré sú proti sebe umiestnené tak priečne, ako aj pozdĺž na dopravný smer šachovnicovo, na obr. 2 pôdorysný pohľad na spádovú šachtu podľa obr. 1, ako aj na ňu sa napojujúce dopravné zariadenie, na obr. 3 schematický bočný pohľad na obracací mechanizmus, ako aj spájanie pásov izolačnej látky na seba, na obr. 4 schematické rozdelenie hustoty cez hrúbku produktu z minerálnej vlny, zhotoveného zariadením podľa vynálezu, poprípade spôsobom podľa vynálezu, a na obr. 5 príklady priečneho rozdelenia vlákien v spádovej šachte.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obr. 1 je znázornený rez spádovou šachtou 10. Rez prebieha v zvislej rovine kolmo na dopravný smer pásu z minerálnej vlny, zhotovovaného v spádovej šachte 10. Spádová šachta 10 pozostáva z bočných stien 12, ako aj z tu neznázomenej čelnej steny, a zadnej steny 14. Tieto steny vymedzujú spádovú šachtu 10 s v podstate obdĺžnikovým prierezom. Výhodne sú steny 12,14 položené okolo otočných kladiek a vykonávajú okolo celej spádovej šachty 10 alebo v určitých úsekoch okolo oblastí spádovej šachty 10 určitý pohyb, takže steny sú vedené okolo kolmo prebiehajúcich škrabacich mechanizmoch, umiestnených mimo spádovú šachtu 10, takže vlákna minerálnej vlny, ktoré priľnú na stenách spádovej šachty 10, môžu byť vždy odstránené. Presná geometria a uskutočnenie spádovej šachty 10 však nie je pre podstatu vynálezu rozhodujúce; podstatné je len to, že otáčajúce sa steny 12,14 spádovej šachty 10 sú proti zariadeniu dopravujúcemu vlákna dobre utesnené, a tým nemôžu do spádovej šachty 10 vnikať žiadne dodatočné stratové prúdy.

Dopravné zariadenie 16 pozostáva z paletového dopravného pásu, ktorý je položený okolo vhodných hnacích kladiek, prípadne spolu sa pohybujúcich kladiek, a uskutočňuje prepravný pohyb v nákresni na obr. 1, prípadne v smere šípky A na obr. la a obr. lb. Dopravný pás je nekonečným pásom s otvormi 18 na priechod vzduchu, pomocou ktorých môže byť cez dopravný pás odsávaný vzduch.

Na odsávanie slúži schematicky znázornený odsávací otvor 22, ktorý sa nachádza v podtlakovej komore

20. Odsávací otvor 22 je spojený s vhodným dúchadlom, ktoré v prevádzke odsáva vzduch z podtlakovej komory 20 a z oblasti zariadenia. Ak je dúchadlo napojené na odsávací otvor 22 v prevádzke, tak prúdi vzduch cez otvory 18 na priechod vzduchu v dopravnom páse do podtlakovej komory 20 a z nej sa odvádza von. Pritom sa v oblasti primárnych rún 24, priliehajúcich na dopravné zariadenie 16, vytvára nepatrný pod

SK 286890 Β6 tlak, čím sa vlákna, priliehajúce na dopravné zariadenie 16, držia v pevnom zväzku, ako pás z minerálnej vlhčím je hrubšie primáme rúno 24, tým vyššia je tlaková strata cez pás z minerálnej vlny, takže podľa toho musí byť výkon dúchadla spojeného s odsávacím otvorom 22 zvolený väčší. Pritom je treba pôsobiť na vrstvu 24a primárneho rúna 24, ležiacu najvyššie, pretože aj vlákna vo vrstve 24a majú brániť tomu, aby sa nežiaducim spôsobom nefúkali v spádovej šachte 10 v smere rozvlákňovacieho zariadenia nahor. Spätné prúdenie v spádovej šachte 10 vzniká tým, že roztavené sklo sa vplyvom odstredivej sily z dierovaného odstredivého kotúča odstred’uje na primáme vlákna, a následne sa pomocou prstencovito umiestneného, zemným plynom ohrievaného horáku, v spojení s kruhovou dýzou tlakového vzduchu vyťahuje smerom dole na jemné vlákna. Tým sa v spádovej šachte 10 vytvára značný prúd vzduchu, ktorý sa po dopade na dopravné zariadenie, prípadne na ňom položené primáme rúno 24 turbulentným spôsobom zvíri, a vo forme spätného prúdenia sa zase čiastočne smeruje nahor. Toto spätné prúdenie môže nekontrolovateľným spôsobom minerálnych vlákien smerom nahor, takže sa usiluje o to, aby sa takéto spätné prúdenie do značnej miery vylúčilo.

Isté spätné prúdenie vlákien v zbernej komore spádovej šachty 10 je žiaduce, aby sa dosiahlo zplstnatenie surového rúna a lepšie rozdelenie späť vedených okrajových pruhov. Aby sa zabránilo nežiaducej miere spätných prúdení, musí byť nainštalovaný značný výkon dúchadla, aby sa cez dopravné zariadenie odvádzal vzduch procesu. Čím vyšší je dopravný výkon dopravného zariadenia vo vopred danej odsávacej ploche, tým silnejšie pôsobí tlak na spodné, to znamená priamo na dopravné zariadenie 16 priliehajúce oblasti 24b minerálnych vlákien. Preto vznikne pri príliš vysokej plošnej hmotnosti primárneho rúna 24 a s tým spojenej vysokej tlakovej straty vyššia hustota v spodnej časti oblasti 24b.

V dosiaľ známych spádových šachtách bez kyvadlového odkladača sa zhotovuje primáme rúno, ktoré zodpovedá šírke konečného produktu. „Dvojnásobne široká spádová šachta“ má pri rovnakých produktoch a pri rovnakých rozvlákňovacích podmienkach tu prednosť, že vplyvom dvojnásobnej šírky sa plošná hmotnosť znižuje, a okrem toho sa redukuje v primárnom rúne rýchlosť vzduchu na 50 %. Tlaková strata sa vypočíta pomocou rovnice

P

Δρ = ξ ·__w² so súčiniteľom odporu ξ, hustotou p odsatého vzduchu a rýchlosťou w vzduchu cez rúno z minerálnej vlny. Pri dvojnásobne širokej spádovej šachte sa potrebuje len polovičná rýchlosť w vzduchu pri odsávaní, a navyše sa hodnota odporu na základe polenej hrúbky primárneho rúna polí. To vytvára rúno s vysokou vratnou schopnosťou, pretože na základe nepatrného podtlaku sú vlákna len veľmi málo mechanicky zaťažované a menei sa lámu. Ďalej sa dajú týmto spôsobom zhotovovať tiež veľmi malé prvotné hustoty medzi 4 a 11 kg/m⁵ s veľmi dobrými tepelne izolačnými vlastnosťami.

Priemerná tlaková strata cez primáme rúno predstavuje teda v „dvojnásobne širokej spádovej šachte“ oproti štandardnej spádovej šachte s normálnou šírkou len asi 12,5 % (= 1/8), a oproti šachte s dvojitým bubnom a s normálnou šírkou ešte 50 % (= 1/2), čo má za následok okrem väčšej hrúbky surového rúna ešte značnú úspora energie.

Obidva rozvlákňovacie zariadenia 26a a 26b, znázornené na obr. 1, sú usporiadané bočné šachovnicovo proti sebe. Vplyvom šachovnicovo vedľa seba umiestnených rozvlákňovacích zariadení 26a, 26b sa dá rozdelenie vlákien v priečnom smere obzvlášť dobre riadiť.

Šírka spádovej šachty 10, znázornenej na obr. 1, môže predstavovať približne 1,5 m alebo aj viac. Samozrejme je tiež možné, že je vedľa seba usporiadané nie len jedno, ale dve alebo viac rozvlákňovacích zariadení.

Usporiadanie rozvlákňovacích zariadení, znázornené v bočnom pohľade na obr. 1, zodpovedá takému usporiadaniu, ktoré je v pôdorysnom pohľade znázornené na obr. lb. Rozvlákňovacie zariadenia 26a, 26b, 26c a 26d sú v smere A pohybu dopravného zariadenia usporiadané tak v pozdĺžnom smere, ako aj v priečnom smere šachovnicovo proti sebe. Na základe odsávania vzduchu, umiestneného pod na vzduch priepustné vytvoreným dopravným pásom, sa vytvárajú navzdory šachovnicovému usporiadaniu rozvlákňovacieho mechanizmu vždy vláknité pančuchy 27a až 27d, ktoré spôsobujú v podstate symetrické odoberanie zhotovených sklených vlákien v oblasti schematicky opísanej na obr. 1 a a obr. lb.

Alternatívne je však tiež možné usporiadanie znázornené na obr. la, v ktorom sú rozvlákňovacie zariadenia 26a až 26c umiestnené vždy v dopravnom smere dopravného zariadenia a teda rovnobežne so smerom A.

Podstatným hľadiskom spádových šácht 10, znázornených na obr. 1, obr. la a obr. lb je to, že majú vždy šírku, ktorá zodpovedá dvojnásobku šírky, ktorá je potrebná pre zhotovovaný produkt v napojujúcej sa výrobnej linke.

Obr. 2 znázorňuje schematicky ďalšie spracovanie primárnych rún 24, znázornených v spádovej šachte 10 podľa obr. 1, obr. la alebo obr. lb. Po opustení spádovej šachty 10, znázornenej schematicky stenami 12,14,

SK 286890 Β6 sa primáme rúno 24 pohybuje na dopravnom zariadení 32, napojujúcom sa na dopravné zariadenie 16, v smere šípky A. Dopravné zariadenie 32 má, tak ako spádová šachta 10 samotná a aj dopravné zariadenie 16, dvojnásobnú šírku, a pohybuje sa s tou istou rýchlosťou ako neskôr opisovaná výrobná linka.

V nasledujúcom sa pri opise toku materiálu berie ohľad na rôzne vzájomne susediace dopravné zariadenia. Malo by však byť zrejmé, že príslušné oblasti, v ktorých jednotlivé dopravné zariadenia spolu vzájomne susedia, môžu byť volené ľubovoľne, a že sa dajú realizovať aj väčšie jednotky, než je to uvedené v nasledujúcom opise. Voľba jednotlivých dopravných zariadení sa riadi podľa rôznych praktických hľadísk, ako je ľahkosť údržby, podľa možnosti uviesť v nabiehajúcej prevádzke nasledujúce dopravné zariadenie do pohybu až vtedy, ak sa nastavili stacionárne stavy, a omnoho viac.

Dvojnásobne široké primáme rúno 24 sa privádza na dopravnom zariadení 32 k reznému mechanizmu 34, ktoré plynulo zhotovované primáme rúno 24 v pozdĺžnom smere rozdeľuje na dva pásové odrezky 38 a 40. Ako rezný mechanizmus 34 môže byť napríklad použitý silne usmernený vodný lúč vysokého tlaku, ale sú v technike mysliteľné aj iné riešenia na rozdeľovanie plynulo dopravovaného primárneho rúna 24, ako je napríklad mechanizmus s laserovým lúčom, alebo použitie pásových alebo kotúčových píl. Ako je naznačené na obr. 2, vytvára sa rezným mechanizmom 34 v pozdĺžnom smere primárneho rúna 24 rez 36, ktorý primárne rúno 24 rozdeľuje na prvý pásový odrezok 38, ako aj druhý pásový odrezok 40, ktoré majú vždy tu istú šírku. Druhý pásový odrezok 40 sa pohybuje na dopravnom zariadení 42, ktoré druhý pásový odrezok 40 otočí o 90° proti pôvodnému a šípkou A znázornenému dopravnému smeru, až sa druhý pásový odrezok 40 pohybuje v smere šípky B. Smer šípky B udáva smer pohybu nasledujúcej výrobnej linky, na obr. 2 už neznázomenej, ktorá podľa požadovaného produktu v rôznych nasledujúcich výrobných krokoch materiál z minerálnej vlny ďalej spracováva. Tiež prvý pásový odrezok 38 sa pohybuje na dopravnom zariadení 44, pričom tiež prvý pásový odrezok 38 sa v horizontále obráti o 90°, až sa tento pohybuje v smere C, ktorý je rovnobežný so smerom B pohybu, ale má opačný smer pohybu. Dopravné zariadenia 42 a 44 používajú kónické kladky, aby pásové odrezky 38 a 40 obrátili.

Prvý pásový odrezok 38 sa následne dostáva do obracacieho mechanizmu 46. Obracači mechanizmus 46 sa stará o to, aby sa prvý pásový odrezok 38 viedol okolo vhodnej vratnej kladky, takže opúšťa obracači mechanizmu 46 s tým istým smerom B pohybu ako druhý pásový odrezok 40. Obracači mechanizmus 46 je podrobnejšie objasnený na obr. 3. V príklade znázornenom na obr. 2 je obracači mechanizmus 46 dimenzovaný tak, že sa prvý pásový odrezok pohybuje od dopravného zariadenia 44 smerom dole, takže dopravné zariadenie 48, napájajúce sa na obracači mechanizmus 46, prebieha pod dopravným zariadením 44.

Prvý pásový odrezok 38 sa konečne dostáva na ďalšie podávacie zariadenie 50, napájajúce sa na dopravné zariadenie 48, ktoré kladie prvý pásový odrezok 38, obrátený v obracačom mechanizme 46, na druhý pásový odrezok 40. Tým má sekundárne rúno 52 v oblasti 54 celého výrobného zariadenia približne dvojnásobnú šírku a dvojnásobnú plošnú hmotnosť v porovnaní s primárnym rúnom 24, ktoré bolo zhotovené v spádovej šachte 10.

Ako bolo vysvetlené, tak sa v spádovej šachte 10 s odsávacím mechanizmom zhotovuje primáme rúno 24, ktoré má cez hrúbku gradient hustoty. Spodná časť oblasti 24b, znázornená na obr. 1, má pritom väčšiu hustotu než nad ňou ležiace vrstvy primárneho rúna 24. Obrátením prvého pásového odrezku 38 v obracačom mechanizme 46 a nasledujúcim odložením obráteného, prvého pásového odrezku 38 na druhý pásový odrezok 40, vznikol teraz pás z minerálnej vlny, to jest sekundárne rúno 52, ktoré má sendvičovitú štruktúru. To znamená, že tak naspodku ležiaca časť vrstvy, ako aj hore ležiaca časť vrstvy, ktoré sú obidve vytvorené z oblastí 24b zhotoveného primárneho rúna 24, majú väčšiu hustotu a tým tvarovú pevnosť. Medzi nimi ležiaca medzioblasť 56 má menšiu hustotu, ale tiež menšiu tvarovú pevnosť, čím sa však výrobné vlastnosti negatívne neovplyvňujú. Naopak sa s ubúdajúcou prvotnou hustotou zvyšuje na hmotu vztiahnutá hodnota tepelnej izolácie. Veľmi podobné rozdelenie sa vytvorí vo vzťahu na množstve spojiva v produkte z minerálnej vlny, ktoré je v okrajových vrstvách sekundárneho rúna na, alebo v blízkosti hornej strany a spodnej strany sekundárneho rúna 52 väčšie.

Ďalšia prednosť vynálezu je zrejmá z obr. 2. Ako už bolo vysvetlené, prebieha ďalšia výrobná linka v smere B, to znamená v pravom uhle k dopravnému smeru primárneho rúna zo spádovej šachty. Tým sa dá ľahko existujúce výrobné zariadenie prestavať, pretože okrem výrobnej linky musí byť vytvorené len zodpovedajúce miesto.

Obr. 3 predstavuje schematický bočný pohľad na obracači mechanizmus 46, ako aj spojenie pásov izolačnej látky dohromady. Pohľad je pritom znázornený v smere šípky A na obr. 2 a tak zjednodušený, že oblúkovito vytvorené dopravné zariadenie, ktoré sa napája na rezný mechanizmus 34, pozri obr. 2, sú znázornené len čiastočne.

Z polohy dopravných zariadení 42 a 44 však už vyplýva, že tieto sú vytvorené tak, že sa po rozdelení primárneho rúna 24 v reznom mechanizme 34 a po oddelenej ďalšej doprave prvého pásového odrezku 38, ako aj druhého pásového odrezku 40, nastaví rozdiel úrovne, znázornený na obr. 3. Pritom sa prvý pásový odrezok 38 privedie na postačujúcu výšku nad druhý pásový odrezok 40, takže prvý pásový odrezok 38 sa

SK 286890 Β6 môže okolo vratnej kladky obrátiť smerom dole, a po obrátení môže byť položený na druhý pásový odrezok 40, vedený na nižšiu úroveň.

Ako je zrejmé z obr. 3, pozostáva obracací mechanizmus 46 z rotujúceho valca, ktorý je vhodným hnacím mechanizmom poháňaný v smere šípky D, takže jeho obvodová rýchlosť zodpovedá dopravnej rýchlosti C prvého pásového odrezku 38 na dopravnom zariadení 44. Pásový odrezok vedený okolo vratnej kladky sa zachytáva na pod ňou umiestnenom a tiež na obr. 2 znázornenom dopravnom zariadení 48, a rovnobežne sa vedie s druhým pásovým odrezkom 40, ale na nad ním ležiacej vyššej úrovni v smere šípky B. Dopravné zariadenia sú navyše pohyblivé v smere šípky A, pozri obr. 1, aby sa vyrovnalo možné usporiadanie osí, a dvojnásobne hrubšie sekundárne rúno 52 sa udržalo uprostred linky.

Následne sa teraz ukladá obrátený, prvý pásový odrezok 38 na druhý pásový odrezok 40. Na tento cieľ je umiestnené ďalšie dopravné zariadenie 58, ktoré sa napája na dopravné zariadenie 48, preberá prvý pásový odrezok 38 a v smere šípky E je realizované výkyvné, aby aj pri použití rôzne hrubých pásov izolačnej látky umožnilo čo možno exaktné kladenie prvého pásového odrezku 38 na druhý pásový odrezok 40. Dopravné zariadenie 58 siaha až do blízkosti povrchu druhého pásového odrezku 40, a dopravuje prvý pásový odrezok 38 na druhý pásový odrezok 40, takže vznikne sekundárne rúno 52 ako pás z minerálnej vlny s dvojnásobnou hrúbkou v porovnaní s prvým pásovým odrezkom 38 a druhým pásovým odrezkom 40, ako aj v porovnaní s primárnym rúnom 24.

Vznikne homogénne spojenie obidvoch pásových odrezkov, pretože sa spojovanie, znázornené na obr. 3, nachádza ešte pred nasledujúcim vstupom sekundárneho rúna 52 do vytvrdzovacej pece, v ktorej sa tvrdidlo, pridávané pri rozvlákňovaní, najmä fenolová živica, vytvrdzuje, a vedie k pevnému spojeniu vlákien minerálnej vlny.

Vedenie prúdu prvého pásového odrezku 38, ako aj druhého pásového odrezku 40, znázornené na obr. 3, s pohybom vratnej kladky, takže sa prvý pásový odrezok 38 dopravuje od zhora dole, predstavuje veľmi jednoducho realizovateľný prevádzkový variant; pravdaže je samozrejme rovnakým spôsobom možné prvý pásový odrezok 40 obracať smerom nahor, čím sa vytvorí rozdiel úrovní, ktorý je následne potrebný na to, aby dopravné zariadenie 58 položilo prvý pásový odrezok 38 na druhý pásový odrezok 40.

Výhoda pásu z minerálnej vlny, zhotoveného opísaným zariadením, spočíva v tom, že v páse z minerálnej vlny je usporiadaná spodná časť oblasti 24b a horná časť oblasti 24b vyššej hustoty, a že vedú k sendvičovitej štruktúre, ktorá môže zjednotiť dobrú tvarovú pevnosť a spracovateľnosť s vysokou izolačnou hodnotou.

Ďalšia výhoda spočíva v tom, že prvý pásový odrezok 38 a druhý pásový odrezok 40 prechádzajú rozdielnu dráhu, skôr než sa obidva pásové odrezky spolu zase zjednotia. To má tu výhodu, že sú v spádovej šachte vznikajúce priečne vztiahnuté rozdelenia hmoty, to jest priečne rozdelenia vlákien, odoberaných z rozvlákňovacích zariadení, vyrovnávané, pretože sa vyrovnávajú lokálne extrémne hodnoty množstiev zhotovených v spádovej šachte 10.

Priečne rozdelenie, merané percentnými údajmi, vztiahnuté na strednú hodnotu, určuje okrem kvality vlákna a obsahu spojív v podstate kvalitu výrobku. Tak vedie menšia prvotná hustota pásu, spôsobená priečnym rozdelením, ku zlej kvalite produktu. Ak bolo priečne rozdelenie nastavené dostatočne presne, tak môže byť stredná prvotná hustota za dodržania všetkých zaistených produkčných vlastností redukovaná. To má byť vysvetlené podľa obr. 5, ktorý znázorňuje príklady obvyklých priečnych rozdelení vlákien v spádovej šachte

10.

Pri primárnom rozdelení podľa znázornenia na obr. 5a vzniká pravé/ľavé priečne rozdelenie vlákien v spádovej šachte a teda prvotných hustôt p na linke, ktorá je percentuálne úmerná primárnemu rozdeleniu, takže nevznikne žiadaná výhoda, pričom vyrovnávací účinok nie je na základe dĺžkového presadenia pásových odrezkov zohľadnený.

Primáme rozdelenie prvotných hustôt p podľa obr. 5b vznikne najmä pri širokých výrobných linkách, a pomocou spôsobu podľa vynálezu a zariadení podľa vynálezu by sa vyrovnávalo, ako je to zrejmé zo znázornenia uprostred rozdeleného a nad sebou položeného pásu z minerálnej vlny na pravej strane na obr. 5b.

Obr. 4 znázorňuje schematicky priebeh hustoty nad zhotoveným produktom z minerálnej vlny. K tomu je na obr. 4 lokálna hustota znázornená nad normovanou hrúbkou z pásu z minerálnej vlny. Ako vyplýva zo schematického znázornenia, je v hornej oblasti, ako aj spodnej oblasti (z = 1, z = 0) dosiahnutá hustota vždy väčšia, a tá dosahuje maximálnu hodnotu max., ktorá leží nad hodnotou hustoty min., existujúcej v medzioblasti 56 pásu z minerálnej vlny. Ako už bolo podrobne uvedené, má teda veľká časť zhotoveného produktu z minerálnej vlny homogénnu hustotu min., ktorá zaisťuje dobré tepelnoizolačné vlastnosti, len v schematicky znázornenej spodnej časti oblasti 24b a hornej časti oblasti 24b existujú väčšie hustoty až do maximálnej hodnoty max., a ďalej tiež vyššie podiely spojív, ktoré prepožičiavajú produktu z minerálnej vlny vyššiu tvarovú pevnosť.

Podľa ďalšieho príkladu uskutočnenia vynálezu môže byť doplnkovo použitý kyvadlový odkladač. Kombinácia s kyvadlovým odkladačom umožní pri relatívne menšej hrúbke surového rúna v „dvojnásobne širokej spádovej šachte“

Podľa ďalšieho príkladu uskutočnenia vynálezu môže byť doplnkovo použitý kyvadlový odkladač. Kombinácia s kyvadlovým odkladacom umožní pri relatívne menšej hrúbke surového rúna v „dvojnásobne širokej spádovej šachte“ ukladať na dopravný pás, umiestnený o 90° proti osi spádovej šachty, viacvrstvový pás surovej plsti. Týmto spôsobom už nie sú pre plošné hmotnosti produktov na linke stanovené žiadne hranice.

Pomocou zariadenia podľa vynálezu a spôsobu podľa vynálezu sa dá priečne rozdelenie na linke, vztiahnuté na strednú hodnotu, zlepšiť o približne 3,5 % až 4 %, ako ukázali prvé prevádzkové skúsenosti.

Na zlepšenie priečneho rozdelenia na linke, vztiahnuté na strednú hodnotu na uvedenú, z prevádzkových skúseností získanú hodnotu približne 3,5 % až 4 %, je ale nutné, aby pri ukladaní pásových odrezkov izolačnej látky na seba existovalo postačujúce dĺžkové usporiadanie. Analýza primárneho rozdelenia udáva, že pri ukladaní na seba bez pozdĺžneho usporiadania sa mohlo priečne rozdelenie zlepšiť len o polovicu uvedenej hodnoty.

Takisto z prevádzkových skúseností vyplynulo, že potrebný podtlak v odsávacích komorách bol dokonca ešte nižší ako vopred spočítané hodnoty. Prestavovanie priečneho rozdelenia, často potrebné na prestavovanie produktu, sa mohlo v známych uskutočneniach znateľne zredukovať. Navyše vplyvom veľmi vysokej vratnej schopnosti surového rúna i pri prvotných hustotách menších alebo rovnajúcich sa 7 kg/m³ nedošlo k žiadnemu zhutneniu rúna vplyvom prúdenia vzduchu v ďalej zapojenej vytvrdzovacej peci.

Vplyvom zlepšenia mechanických vlastnosti primárneho rúna môže byť nadmerná hrúbka na linke zredukovaná na približne polovicu. Tým podmienené prvotné hustoty vo vytvrdzovacej peci redukujú miesme zhutnenie produktu vplyvom prúdenia vzduchu. V známych uskutočneniach vedie rozdielne priečne rozdelenie obzvlášť pri malých prvotných hrúbkach všeobecne k lokálne rozdielnym hrúbkam na linke.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Zariadenie na výrobu sekundárneho rúna (52) z minerálnej vlny, zahrnujúce spádovú šachtu (10), ktorá má aspoň jedno rozvlákňovacie zariadenie (26a, 26b), ako aj dopravné zariadenie (16) na transport zhotoveného primárneho rúna (24) z minerálnej vlny, pričom dopravné zariadenie môže viesť prvý pásový odrezok (38) tak, že prvý pásový odrezok (38) je ukladaný na druhý pásový odrezok (40) s cieľom zhotoviť sekundárne rúno (52), pričom dopravná cesta prvého pásového odrezku (38) nie je rovnaká s dopravnou cestou druhého pásového odrezku (40), vyznačujúce sa tým, že spádová šachta (10) je dvojnásobne široká, na rozdelenie zhotoveného rúna z minerálnej vlny v pozdĺžnom smere na prvý pásový odrezok (38) a druhý pásový odrezok (40) je umiestnený rezný mechanizmus (34), a dopravné zariadenie (48, 58) na obracanie prvého pásového odrezku (38) zahrnuje obracači mechanizmus (46), okolo ktorého je prvý pásový odrezok (38) voditeľný, pričom prvý pásový odrezok (38) je obrátený tak, že spodná strana prvého pásového odrezku (3 8) leží hore, a každé rozvlákňovacie zariadenie (26a, 26b) je upravené na zhotovenie primárneho rúna (24) z minerálnej vlny, ktoré v sekundárnom rúne (52) tvorí dve vrstvy.
2. Zariadenie podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým, že rezný mechanizmus (34) na rozdeľovanie zhotoveného primárneho rúna (24) z minerálnej vlny je upravený na generovanie vodného rezného lúča, ktorý môže byť smerovaný na rúno z minerálnej vlny.
3. Zariadenie podľa niektorého z nárokov 1 alebo 2, vyznačujúce sa tým, že doplnkovo je niekoľko rozvlákňovacích zariadení šachovnicovo umiestnených, a to tak v dopravnom smere dopravného zariadenia (16), ako aj priečne na dopravný smer dopravného zariadenia (16).
4. Zariadenie podľa niektorého z nárokov laž 3, vyznačujúce sa tým, že je v dopravnom smere (A) dopravného zariadenia (16) spádovej šachty (10) za sebou umiestnených viac rozvlákňovacích zariadení (26a, 26b).
5. Zariadenie podľa niektorého z nárokov laž 4, vyznačujúce sa tým, že dopravný smer (A) zhotoveného primárneho rúna (24) z minerálnej vlny je v spádovej šachte (10) v podstate kolmý na dopravný smer (B) sekundárneho rúna (52).
6. Zariadenie podľa niektorého z nárokov laž5,vyznačujúce sa tým, že hodnota rozdielu dopravnej cesty prvého pásového odrezku (38) k dopravnej ceste druhého pásového odrezku (40) je väčšia alebo rovnajúca sa odstupu rozvlákňovacích zariadení (26a, 26b).
7. Spôsob výroby sekundárneho rúna (52) z minerálnej vlny, vyznačujúci sa tým, že zahrnuje kroky: rozvláknenie surového materiálu v aspoň jednom rozvlákňovacom zariadení (26a, 26b), ukladanie vlákien na zberné dopravné zariadenie (16) spádovej šachty (10) na vytvorenie primárneho rúna (24); rozdelenie primárneho rúna v pozdĺžnom smere za vzniku prvého pásového odrezku (38) a druhého pásového odrezku (40); transport prvého pásového odrezku (38) a druhého pásového odrezku (40) za vzniku pozdĺžne šachovnicového usporiadania dopravných ciest medzi spádovou šachtou (10) a vytvrdzovacou pecou; obrátenie prvého pásového odrezku (38), takže spodná strana prvého pásového odrezku (3 8) leží hore; položenie prvého pásového odrezku (38) na druhý pásový odrezok (40) na vytvorenie sekundárneho rúna (52).

SK 286890 Β6
8. Spôsob podľa nároku 7, vyznačujúci sa tým, že rozdelenie primárneho rúna (24) v pozdĺžnom smere sa vykoná vodným rezným lúčom.
9. Pás z minerálnej vlny alebo doska z minerálnej vlny zo zosieťovaných vlákien minerálnej vlny, s rozdelením hustoty cez hrúbku (z), pričom horná časť oblasti (24b) a spodná časť oblasti (24b) pásu z minerálnej vlny alebo dosky z minerálnej vlny majú vyššiu hustotu než medzioblasť (56), ležiaca medzi hornou časťou oblasti (24b) a spodnou časťou oblasti (24b), surový materiál je rozvláknený v aspoň jednom rozvlákňovacom zariadení (26a, 26b); pás z minerálnej vlny alebo doska z minerálnej vlny sú uložené na zberné dopravné zariadenie (16) spádovej šachty (10) na vytvorenie primárneho rúna (24); a dve vrstvy majú s ohľadom na kvalitu vlákien a/alebo obsah spojív identické vlastnosti a vrstvy majú identické gradienty hustoty, vyznačujúci sa tým, že rozdelenie hustoty cez hrúbku (z) pásu alebo dosky zahŕňa v medzioblasti (56) ležiacej medzi hornou časťou oblasti (24b) a spodnou časťou oblasti (24b) hodnotu konštantnej hustoty a že uvedené rozdelenie hustoty rastie v hornej časti oblasti (24b) a spodnej časti oblasti (24b) zrkadlovo.
10. Pás z minerálnej vlny alebo doska z minerálnej vlny podľa nároku 9, vyznačujúci sa t ý m, že rozdelenie hustoty je také, že v medzioblasti (56) ležiacej medzi hornou časťou oblasti (24b) a spodnou časťou oblasti (24b) je minimálna hodnota hustoty a v okrajových častiach hornej časti oblasti (24b) a spodnej časti oblasti (24b) je maximálna hodnota hustoty.
11. Pás z minerálnej vlny alebo doska z minerálnej vlny podľa nároku 9 alebo 10, vyznačujúci sa t ý m , že majú hustotu v rozsahu 4 až 70 kg/m³, výhodne 4 až 25 kg/m³.
12. Pás z minerálnej vlny alebo doska z minerálnej vlny podľa nárokov 9ažll, vyznačujúci sa t ý m, že hrúbka pásu z minerálnej vlny alebo dosky z minerálnej vlny činí 50 až 500 mm, výhodne 120 až 360 mm.
13. Pás z minerálnej vlny alebo doska z minerálnej vlny podľa niektorého z nárokov 9ažl 2, vyznačujúci sa tým, že horná časť oblasti (24b) a spodná časť oblasti (24b) pásu z minerálnej vlny alebo dosky z minerálnej vlny má vyšší podiel spojív.
14. Pás z minerálnej vlny alebo doska z minerálnej vlny podľa jedného z nárokov 9ažl3,vyznačujúci sa tým, že podiel spojív v hornej časti oblasti (24b) a spodnej časti oblasti (24b) je približne 1 % až 4 %, výhodne 1 % až 2 % nad priemerným podielom spojív.
15. Pás z minerálnej vlny alebo doska z minerálnej vlny zo zosieťovaných vlákien minerálnej vlny s rozdelením hustoty cez hrúbku (z) podľa jedného z nárokov 9až 14, vyznačujúci sa tým, že stredná hustota je v rozsahu od 4 do 11 kg/m³, výhodne od 4 do 9 kg/m³, najmä od 4 do 6 kg/m³, pričom uvedený pás alebo doska majú priečne rovnomerné rozdelenie hustoty.