SK285707B6

SK285707B6 - Použitie derivátov pyridazino[4,5-b]indol-1-acetamidu na prípravu liečiva na choroby spojené s dysfunkciou benzodiazepínových receptorov periférneho typu

Info

Publication number: SK285707B6
Application number: SK1050-2001A
Authority: SK
Inventors: Badia Ferzaz; J�Sus Benavides; Frank Marguet; Jacques Froissant; Benoit Marabout; Yannick Evanno; Mireille Sevrin; Philip Janiak
Original assignee: Sanofi - Aventis
Priority date: 1999-01-26
Filing date: 2000-01-21
Publication date: 2007-06-07
Also published as: HU228670B1; IL144181A0; IL144181A; JP2002535370A; BR0007718A; AU764445B2; HUP0201280A2; PT1148881E; ATE335487T1; CA2360754A1; CN1344161A; UA70349C2; WO2000044384A1; CA2360754C; CO5160242A1; TW541177B; US6395729B1; AR022413A1; PL193420B1; NZ512981A

Abstract

Opisuje sa použitie zlúčeniny všeobecného vzorca (I), v ktorom X znamená atóm halogénu, Y znamená jeden alebo viac atómov alebo skupín vybraných zo súboru, ktorý pozostáva z atómu vodíka, atómov halogénov, hydroxylovej skupiny, metylovej skupiny, metoxyskupiny a nitroskupiny, R1 znamená alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, R2 a R3 sú vždy navzájom nezávisle atóm vodíka alebo alkylová skupinas 1 až 4 atómami uhlíka alebo alternatívne R2 a R3 tvoria s atómom dusíka, ku ktorému sa viažu, pyrolidinylovú skupinu, piperidinylovú skupinu alebo morfolinylovú skupinu, na prípravu liečiva na prevenciu a liečbu chorôb a porúch spojených s dysfunkciou benzodiazepínových receptorov periférneho typu a vybraných z degeneratívnych ochorení periférneho nervového systému, ochorení alebo porúch srdca a nefropatií.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka použitia derivátov pyridazinof4,5-ŕ>]indol-l-acetamidu na prípravu liečiva na choroby spojené s dysfunkciou benzodiazepínových receptorov periférneho typu.

Doterajší stav techniky

V PCT/FR98/01667 sa zaoberá degenerativnymi ochoreniami centrálneho nervového systému, ako je Parkinsonova choroba.

Podstata vynálezu

V súvislosti s výskumom zlúčenín, ktoré môžu podporovať regeneráciu axónov periférnych nervových buniek po lézii, bola identifikovaná medzi zlúčeninami medzinárodnej patentovej prihlášky PCT/FR98/01667, podtrieda zlúčenín všeobecného vzorca (I)

kde

X znamená atóm halogénu,

Y znamená jednu alebo viac skupín vybraných zo súboru, ktorý pozostáva z atómu vodíka, atómov halogénov, hydroxylovej skupiny, metylovej skupiny, metoxyskupiny a nitroskupiny,

R¹ znamená alkylovú skupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, R² a R³ sú vždy navzájom nezávisle atóm vodíka alebo alkylová skupina s 1 až 4 atómami uhlíka alebo alternatívne R² a R³ tvoria s atómom dusíka, ku ktorému sa viažu pyrolidinylovú skupinu, piperidinylovú skupinu alebo morfolinylovú skupinu.

Tieto zlúčeniny vykazujú vysokú afinitu proti benzodiazepínovým receptorom periférneho typu (miesta p alebo PBR) a niektoré indikujú najmä zníženie straty faciálnych jadier po prerezaní faciálneho nervu. Taktiež majú kardioa reno-protektívne účinky.

Obzvlášť výhodná zlúčenina na použitie podľa vynálezu je napríklad 7-chlór-;V,;V,5-trimetyl-4-oxo-3-fcnyl-3,5-dihydro-477-pyridazino[4,5-Z>]indol-1-acetamid.

Zlúčenina uvedená ďalej sa môže pripraviť podľa nasledujúceho postupu uvádzaného ako príklad.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1 (zlúčenina č. 1 tabuľky, ktorá nasleduje) Etyl-6-chlór-1 -metyl-1 //-indol-2-karboxylát

Suspenzia 1,8 g (45 mmol) 60% hydridu sodného (predtým premytého petroléterom) a 8,0 g (35,8 mmol) etyl 6-chlór-l//-indol-2-karboxylátu v 80 ml ,V,;V-dimetylformamidu sa mieša pri teplote miestnosti 2 hodiny; potom sa pridá 2,8 ml (45 mmol) jódmetánu a zmes sa mieša pri teplote miestnosti 4 hodiny. Pridá sa 5 ml bezvodého etanolu a rozpúšťadlo sa odstráni pri zníženom tlaku. Zvyšok sa odoberie vodou a zmes sa extrahuje dichlórmetánom. Organická fáza sa suší, filtruje, rozpúšťadlo sa odparí pri zníženom tlaku a zvyšok sa čistí chromatografiou na stĺpci silikagélu. Izoluje sa 8,5 g (35,7 mmol) bielej kryštalickej zlúčeniny.

Teplota topenia: 75,5 až 76,5 °C

Príklad 2

Etyl 6-chlór-2-(etoxykarbonyl)-l-metyl-a-oxo-l//-indol-3-acetát ml (36,4 mmol) chloridu titaničitého sa pridajú k roztoku 4 ml (36 mmol) etylchloroxoacetátu v 100 ml 1,2-dichlóretánu. Reakčná zmes sa mieša 30 minút pri teplote miestnosti, a potom sa pridá 7,8 g (32,8 mmol) etyl 6-chlór-l-metyl-l//-indol-2-karboxylátu a reakčná zmes sa mieša 4 hodiny pri teplote miestnosti. Prostredie sa ochladí a pridá sa 200 ml dichlórmetánu a 100 ml vody. Organická fáza sa oddekantuje, premyje sa vodou, suší sa nad síranom sodným, filtruje sa, filtrát sa koncentruje pri zníženom tlaku a zvyšok sa čistí chromatografiou na stĺpci silikagélu. Izoluje sa 9,4 g (29,0 mmol) produktu. Teplota topenia: 94 až 95 °C

Príklad 3

Etyl 7-chlór-5-metyl-4-oxo-3-fenyl-3,5-dihydro-4/f-pyridazino[4,5-b]indol-1 -karboxylát ml (40,6 mmol) fenylhydrazínu sa pri teplote miestnosti pridajú k 4,6 g roztoku (13,6 mmol) etyl-6-chlór-2-(etoxykarbonyl)-1 -mety l-ooxo-1 H-i ndol-3-acetátu v

120 ml kyseliny octovej. Reakčná zmes sa mieša 30 minút pri teplote miestnosti a potom sa zohrieva 4 hodiny pri spätnom toku. Prostredie sa ochladí a pridá sa 350 ml dichlórmetánu a 100 ml vody. Organická fáza sa oddekantuje, premyje sa nasýteným vodným roztokom hydrogenuhličitanu sodného, potom vodou, suší sa nad síranom sodným, filtruje sa, koncentruje sa pri zníženom tlaku a zvyšok sa čistí chromatografiou na stĺpci silikagélu. Izoluje sa 4,1 g (10,7 mmol) produktu.

Teplota topenia: 216 až 218 °C

Príklad 4

7-Chlór-l-(hydroxymetyl)-5-metyl-3-fenyl-3,5-dihydro-4ŕŕ-pyridazino[4,5-6]indol-4-ón

2,5 g (66,1 mmol) tetrahydroboritanu sodného sa pridá k 4,04 g roztoku (10,6 mmol) etyl 7-chlór-5-metyl-4-oxo-3-fenyl-3,5-dihydro-4/f-pyridazino[4,5-6]indol-l-karboxylátu v 150 ml tetrahydrofuránu. Potom sa pri miešaní postupne pridá 2,25 ml metanolu a zmes sa zohrieva 5 hodín pri spätnom toku. Zmes sa naleje do ľadovo chladného IM roztoku kyseliny chlorovodíkovej a nerozpustná látka sa izoluje filtráciou na spekanom skle, premyje sa vodou a dietyléterom a potom sa suší. Vo forme bielej pevnej látky, ktorá sa použije v ďalšom kroku, sa izoluje 3,3 g (9,7 mmol) zlúčeniny.

Teplota topenia: 219 až 220,5 °C

Príklad 5

7-Chlór-5-metyl-4-oxo-3-fcnyl-3,5-dihydro-4//-pyridazino-[4,5-6]indol-l -karboxaldehyd

5,7 g (65 mmol) oxidu manganičitého sa pridá k roztoku 3,3 g (9,7 mmol) 7-chlór-l-(hydroxymetyl)-5-metyl-3-fenyl-3,5-dihydro-4/7-pyridazino[4,5-ó]indol-4-ónu v 300 ml dichlórmetánu a reakčná zmes sa mieša hodín pri spätnom toku. Prostredie sa ochladí, filtruje sa na teflónovej membráne a pevná látka sa premyje dichlórmetánom. Filtrát sa potom koncentruje pri zníženom tlaku. Vo forme bielej pevnej látky, ktorá sa použije v ďalšom kroku, sa izoluje 2,88 g (8,53 mmol) zlúčeniny.

Teplota topenia: 235 až 236 °C

Príklad 6 7-Chlór-5-metyl-4-oxo-3-fenyl-3,5-dihydro-4Ff-pyridazino[4,5-ä]í ndol -1 -acetonitril

1,27 g (10,96 mmol) 1,1-dimetyletoxidu draselného sa po malých častiach pridá k 2,14 g roztoku (10,96 mmol) l-[(izokyanmetyl)sulfonyl]-4-metylbenzénu v 50 ml 1,2-dimetoxyetánu, reakčná zmes sa mieša 30 minút pri teplote -60 °C, potom sa pridá 2,88 g (8,53 mmol) 7-chlór-5-metyl4-oxo-3-fenyl-3,5-dihydro-4//-pyridazino[4,5-Z>]indol-l-karboxaldehydu, a reakčná zmes sa mieša pri teplote -60 °C 3 hodiny a 30 minút. Pridá sa 9 ml metanolu a reakčná zmes sa znovu mieša 3 hodiny pri teplote miestnosti a 1 hodinu sa zohrieva pri spätnom toku. Prostredie sa ochladí, koncentruje sa pri zníženom tlaku, a ku zvyšku sa pridá voda, 5 ml kyseliny octovej a 200 ml dichlórmetánu. Organická fáza sa oddekantuje a vodná fáza sa extrahuje dichlórmetánom. Organické fázy sa spoja, premyjú sa vodou, sušia sa nad síranom sodným, filtrujú sa, koncentrujú sa pri zníženom tlaku a zvyšok sa čistí chromatografiou na silikagéli. Vo forme bielej pevnej látky, ktorá sa použije v ďalšom kroku, sa izoluje 1,87 g (5,36 mmol) zlúčeniny. Teplota topenia: 305 až 315 °C

Príklad 7

Metyl 7-chlór-5-metyl-4-oxo-3-fenyl-3,5-dihydro-4//-pyridazino-[4,5-Ŕ]indol-l-acetát

Chlorovodík sa pridá k roztoku 1,83 g (5,25 mmol) 7-chlór-5 -metyl-4-oxo-3-fenyl-3,5 -dihydro-4/7-pyridazmo[4.5-ó]mdol-l-acctonitrilu v 250 ml metanolu, pokiaľ sa roztok nenasýti, a reakčná zmes sa mieša 4 hodiny pri spätnom toku. Prostredie sa ochladí, reakčná zmes sa koncentruje pri zníženom tlaku, a ku zvyšku sa pridá 25 ml vody a 25 ml metanolu. Po miešaní sa nerozpustná látka znovu získa filtráciou, premyje sa vodou a dietyléterom, suší sa a čistí sa chromatografiou na stĺpci sikagélu. Vo forme bielej pevnej látky sa izoluje 1,00 g (2,62 mmol) zlúčeniny. Teplota topenia: 188,5 až 190 °C

Príklad 8 7-Chlór-/V,iV-5-trimetyl-4-oxo-3-fenyl-3,5-dihydro-4J7-pyridazino-[4,5-ó]indol-l -acetamid ml (6 mmol) trimetylalumínia (2 M v toluéne) sa pri teplote 0 °C pod argónom pridá k roztoku 0,49 g (6 mmol) dimetylamínhydrochloridu v 80 ml toluénu a reakčná zmes sa mieša 1 hodinu a 30 minút pri teplote miestnosti. Pridá sa 0,21 g (0,55 mmol) metyl 7-chlór-5-mctyl-4-oxo-3-fenyl-3,5-dihydro-4FApyridazino[4,5-h]indol-l-acetátu a reakčná zmes sa mieša 6 hodín pri spätnom toku. Prostredie sa ochladí na teplotu 4 °C, pridá sa 10 ml vody a 100 ml dichlórmetánu, roztok sa filtruje a filtrát sa koncentruje pri zníženom tlaku. Ku zvyšku sa pridá voda, IM kyselina chlorovodíková a 150 ml dichlórmetánu, organická fáza sa oddelí, premyje sa vodou, suší sa nad síranom sodným, filtruje sa, koncentruje sa pri zníženom tlaku a zvyšok sa čistí chromatografiou na stĺpci silikagélu. Po rekryštalizácii zo zmesi dichlórmetánu a etylacetátu sa vo forme bielej pevnej látky so vzhľadom bavlny izoluje 0,2 g (0,51 mmol) zlúčeniny.

Teplota topenia: 229,5 až 230 °C

Tabuľky, ktoré nasledujú ilustrujú chemické štruktúry a fyzikálne vlastnosti niektorých zlúčenín, ktoré sa môžu použiť podľa vynálezu.

Legenda k tabuľke „Me“ a „Et“ znamená metylovú skupinu, resp. etylovú skupinu, „pyrolid“, „piperid“ a „morph“ znamená pyrolidinylovú, piperidinylovú a morfolinylovú skupinu.

Tabuľka

Číslo	X	Y	Ri	NR₂R₃	t.t. (°C)
1	Cl	H	Me	NMe₂	229,5-230
2	Cl	H	Me	NEt₂	167-168
3	Cl	H	Me	pyrolid	260-263
4	Cl	H	Me	morph	273,5-274,5
5	Cl	3-Me	Me	NMe₂	204-205,5
6	Cl	3-Me	Me	NEt₂	200,5-201
7	Cl	3-Me	Me	pyrolid	268-269,5
8	Cl	3-Cl	Me	NMe₂	231-232
9	Cl	3-Cl	Me	NEt₂	202,5-203
10	Cl	3-Cl	Me	pyrolid	257-258,5
11	Cl	3-Cl	Me	piperid	218-219
12	Cl	2-C1	Me	NMe₂	253-255
13	Cl	2-C1	Me	NEt₂	206-208
14	Cl	2-C1	Me	pyrolid	295-297
15	Cl	4-C1	Me	NMe₂	235-237
16	Cl	4-C1	Me	NEt₂	223,5-224,5
17	Cl	4-C1	Me	pyrolid	265-266
18	Cl	3-OMe	Me	NMe₂	200,5-202,5
19	Cl	3-OMe	Me	NEt₂	201-202
20	Cl	3-OMe	Me	pyrolid	240-242
21	Cl	3-NO₂	Me	NMe₂	275-277,5
22	Cl	3-NO₂	Me	NEt₂	228-228,5
23	Cl	3-NO₂	Me	pyrolid	261-263
24	Cl	3-F	Me	NMe₂	225-226,5
25	Cl	3-F	Me	NEt₂	171-172
26	Cl	3-F	Me	pyrolid	270-271,5
27	Cl	3,5-(Cl)₂	Me	NEt,	239-240,5
28	Cl	4-C1	Me	NMeEt	216,5-217,5
29	Cl	H	Me	NHMe	305-307
30	Cl	H	Me	nh₂	292-293
31	Cl	4-OMe	Me	NMe₂	233-234
32	Cl	4-OMe	Me	NEt,	172-174
33	Cl	4-OH	Me	NMe₂	298-300
34	Cl	4-OH	Me	NEt,	271-272

Protokoly a výsledky skúšok, ktoré sa uskutočnili, sú opísané ďalej.

Štúdia väzby [³H]Ro5-4864 na benzodiazepínové receptory periférneho typu

Stanovi sa afinita zlúčenín podľa vynálezu na benzodiazepínové receptory periférneho typu (namiesto p alebo PBR).

p miesta receptorov sa môžu selektívne označiť v membránach ľadvín potkanov inkubovaných v prítomnosti [³H]Ro5-4864. Zlúčeniny sa podrobili štúdii in vitro s ohľadom na ich afinitu proti týmto receptorom. Ako zvieratá sa použili samce potkanov Sprague-Dawley (Iffa Credo) s hmotnosťou 180 až 300 mg. Po dekapitácii sa odstránila ľadvina a tkanivo sa homogenizovalo pri 4 °C v homogenizátore Polytron™ počas 2 minút pri 6/10 maximálnej rýchlosti v 35 objemoch 50 mM fosfátového Na₂HPO₄ tlmivého roztoku pri pH upravenom na 7,5 pomocou NaH₂PO₄. Membránový homogenát sa filtroval na gáze a 10 násobne sa zriedil tlmivým roztokom.

[³H]Ro5-4864 (špecifická aktivita: 70-90 Ci/mmol; New England Nuclear) sa v koncentrácii 0,5 nM inkubuje v prítomnosti 100 μ.) membránového homogenátu v konečnom objeme 1 ml tlmivého roztoku obsahujúceho testovanú zlúčeninu.

Po 3 hodinovej inkubácii pri 0 °C sa membrány odstránili filtráciou na filtroch Whatman GF/B™, ktoré sa premyli dvakrát 4,5 ml studeného inkubačného tlmivého roztoku (0°C). Množstvo rádioaktivity, ktoré zostalo na filtri sa meralo kvapalnou scintigrafiou.

Pre každú koncentráciu testovanej zlúčeniny sa stanovili percentá inhibicie väzby [³H]Ro5-4864 a potom koncentrácie IC₅₀, koncentrácie, ktoré inhibujú 50 % špecifickej väzby.

Hodnoty IC₅₀ pre najaktívnejšie zlúčeniny sú v rozsahu od 0,6 nM do 20 nM.

Zlúčeniny, ktoré sa môžu použiť podľa vynálezu, sú následne Ugandy s vysokou afinitou na benzodiazepínové receptory periférneho typu.

Štúdia neurotropnej aktivity

Test regenerácie poraneného faciálneho nervu meraním funkčnej regenerácie palpebrálneho reflexu podľa modifikácie metódy, ktorú opísal K. Kujawa a kol., Experimental Neurology (1989) 105 80-85.

Poranenie faciálneho nervu lokálnym zmrazením spôsobí degeneráciu distálnej časti faciálneho nervu a stratu funkcie mrkania očného viečka. Produkty, ktoré sa skúmajú, sa podávajú intraperitoneálnou alebo orálnou cestou dvakrát denne v intervaloch 6 až 8 hodín počas 10 dní (trvanie experimentu). Prvé ošetrenie sa uskutoční 30 minút pred poranením.

Pozorovanie živočíchov: regenerácia funkcie očného viečka u poranených živočíchov sa sleduje denne každé ráno od DO do D5 a dvakrát (ráno a večer v intervale 6 až 8 hodín) odo dňa D6 do D10, pred každým ošetrením podľa teoretického hodnotenia od 0 do 4.

Hodnotenie 0: otvorené oko; hodnotenie 1: oko je zatvorené na menej ako polovicu oka; hodnotenie 2: stupeň zatvorenia oka je medzi '/₂ a %; hodnotenie 3: stupeň zatvorenia je väčší ako %; stupeň 4: úplne zatvorené oko.

Výsledky sa vyjadrujú pomerom hodnôt AUC (oblasť pod krivkou) pre ošetrenú skupinu a kontrolnú skupinu. Pomery AUC pre najaktívnejšie zlúčeniny sú medzi 1,12 a 1,20.

Tieto zlúčeniny teda zvyšujú regeneráciu palpebrálneho reflexu po poranení faciálneho nervu o 12 až 20 %.

Test na prežitie motoneurónov po prerezaní faciálneho nervu u potkanov starých 4 dni

Po poranení faciálneho nervu pri nedospelých potkanov sa motoneuróny faciálnych jadier podrobia neuronálnej smrti apoptózou. Hodnotenie neuronálneho prežitia sa uskutoční s použitím histologických a neuronálnych čítacích metód.

Nedospelé potkany staré 4 dni sa anestetizujú pentobarbitalom (3 mg/kg i.p. cestou). Pravý faciálny nerv sa obnaží a prereže v mieste, kde opúšťa stylomastoideum. Po znovu nadobudnutí vedomia sa potkanie mláďatá vrátia ku svojim matkám a ošetrujú sa počas 7 dní jeden alebo dvakrát denne orálnou alebo intraperitoneálnou cestou, dávkami v rozsahu 1 až 10 mg/kg. 7 dní po poranení sa zvieratá dekapitujú a mozgy sa zmrazia v izopentáne na-40 °C. Faciálne jadro sa nareže s použitím kryostatu na 10 gm plátky vo svojej celistvosti. Motoneuróny sa zafarbia krezolovou violeťou a počítajú sa pomocou softvéru Histo™ (Biocom™).

V tomto modeli najaktívnejšie zlúčeniny zvýšia neuronálne prežitie o 10 až 30 %. Ako príklad, zlúčenina opísaná v príklade (č. 1 tabuľky) zvyšuje neuronálne prežitie pri i.p. ceste o 31 %.

Výsledky skúšok opísaných pred týmto ukazujú, že zlúčeniny všeobecného vzorca (I) podporujú nervovú regeneráciu.

Štúdia na kardioprotektívne účinky

Kardioprotektívne účinky sa študovali na srdciach izolovaných z králikov, ktoré sa podrobili regionálnej ischémii a reinfúzii. Merala sa veľkosť infarktu a rovnako regenerácia kontraktilnej funkcie po reinfúzii.

Novozélandské králiky (2,3 až 2,5 kg, ESD Francúzsko) sa anestetizovali zmesou ketamínu a xylasínu a heparinizovali. Srdce sa odstránilo a rýchlo sa infúzovalo retrográdnou aortickou cestou pri tlaku 75 mmH roztokom Krebs-Henselheitovho typu. Do ľavej komory sa zaviedol balón a aplikoval sa telediastolický tlak 5 mmHg. Po stabilizačnej perióde počas 20 minút sa pridala zlúčenina, ktorá sa skúmala (1 mM) alebo vehikulum do infúzneho roztoku 15 minút pred ischémiou a počas celého trvania experimentu. Regionálna ischémia sa dosiahla úplným podviazaním ľavej koronárnej artérie počas 30 minút a srdce sa potom znovu naplnilo infúznym roztokom počas 2 hodín.

Počas celého pokusu sa sledoval komorový tlak, srdcová frekvencia a parametre koronárneho výstupu.

Po opätovnej infúzii sa koronárna artéria opäť uzatvorila a dodal sa čínsky tuš, aby sa ohraničila riziková oblasť. Potom sa pripravili priečne plátky a inkubovali sa v 1 % trifenyltetrazóliovom roztoku, aby sa zmerala veľkosť infarktu. Veľkosť nekróznej oblasti, vyjadrená ako % rizikovej oblasti sa získala pomocou softvéru na analýzu obrazu.

Ako príklad, zlúčenina opísaná v príklade (č. 1 tabuľky) spôsobí podstatné zníženie veľkosti infarktu vo výške 47% (kontroly: 41,7 + 5,3 oproti testovanej zlúčenine: 22 + 3,3; p < 0,01). Oblasti s rizikom okolo 50 % sú porovnateľné pre obidve skupiny.

Zlúčenina č. 1 znižuje kontrakciu počas opätovnej infúzie a podstatne obnovuje ľavý ventrikulámy tlak (percento preischemickej regenerácie je pri kontrolách po 2 hodinách opätovnej infúzie 36 % oproti 65 % u ošetrených živočíchov), maximálne a minimálne hodnoty dP/dt a súčin frekvencie a tlaku.

Štúdia renoprotektívnych účinkov

Experiment sa uskutočňoval na samcoch potkanov Spraque-Dawley (Charles River France) s hmotnosťou 270 až 330 g. Zvieratá sa anestetizovali pentobarbitalom (60 mg/kg i.p.), intubovali a umelo sa vetrali, pričom sa ich teplota udržiavala medzi 37 a 38 °C.

U zvieraťa sa uskutočnila v oblasti dozrálneho dekubitu 3 cm laparotómia, pravá a ľavá renálna artéria sa obnažila a uzatvorila sa na 30 minút a potom sa ľadviny opäť naplnili infúznym roztokom pri vizuálnom pozorovaní a incízia sa uzatvorila. Vo vzorkách krvi odobratých z orbitálnej dutiny sa stanovili úrovne kreatinínu v sére a močovinového dusíka v deň DO (pred anestéziou) a v deň Dl, D2, D3, D4, D8 (po 1 oklúzii-reinfúzii).

Zlúčenina, ktorá je predmetom skúmania, alebo vehikulum (Tween 80, 2 %) sa podáva v dávke 3 mg/kg, i.p. cestou 60 minút pred oklúziou.

Ako príklad, zlúčenina č. 1 znižuje kreatininémiu o 56 % aurémiu o 49 % v porovnaní s vehikulom vD3. Taktiež znižuje mortalitu u živočíchov: 1/12 proti 4/9 pri živočíchoch, ktoré dostali iba vehikulum.

Predchádzajúce dve skúšky ukazujú, že na jednej strane zlúčeniny, ktoré sa môžu použiť podľa vynálezu znižujú veľkosť infarktu indukovaného srdcovou ischémioureinfúziou u králikov a umožňujú lepšiu regeneráciu kontraktilnej funkcie po reinfúzii, na druhej strane obmedzujú akútnu renálnu nedostatočnosť spôsobenú príhodou renálnej ischémie-reinfúzie.

Zlúčeniny všeobecného vzorca (I) sa môžu použiť na prípravu liečiv na prevenciu a liečbu periférnych neuropatií rôznych typov, ako je neuropatia spojená s traumou alebo ischemická neuropatia, infekčná neuropatia alebo neuropatia spojená s alkoholom alebo liečivami alebo genetická neuropatia, a takisto motoneurónových stavov, ako je spinálna amyotropia a amyotropná laterálna skleróza. Tieto liečivá sa taktiež môžu použiť pri liečbe neurodegenerativnych chorôb centrálneho nervového systému, buď akútneho typu, ako sú cerebrovaskuláme príhody akraniálna a meduláma trauma, alebo chronického typu, ako sú autoimúnne choroby (mnohonásobná skleróza), Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba a akákoľvek ďalšia choroba, kde sa očakáva, že podanie neurotropných faktorov má terapeutický účinok.

Zlúčeniny podľa predkladaného vynálezu sa taktiež môžu použiť pri liečbe akútnej alebo chronickej renálnej nedostatočnosti, glomerulonefritídy, diabetickej nefropatie, srdcovej ischémie a nedostatočnosti, infarktu myokardu, ischémie dolných končatín, koronárneho angiospazmu, angíny pectoris, patologických stavov spojených so srdcovými chlopňami, zápalových srdcových chorôb, vedľajších účinkov v dôsledku kardiotoxických liečiv alebo pooperačných účinkov po operácii srdca, aterosklcrózy a tromboembolických komplikácií, restenózy, odmietnutia transplantátu, stavov spojených so zlou proliferáciou alebo migráciou buniek hladkých svalov.

Ďalej, posledné údaje uvádzané v literatúre indikujú, že benzodiazepínový receptor periférneho typu by mohol hrať základnú úlohu pri regulácii bunkovej proliferácie a kancerizačných procesoch. Všeobecne a v porovnaní s normálnymi tkanivami, je zvýšená hustota benzodiazepínových receptorov periférneho typu pozorovaná pri rôznych typoch nádorov a rakoviny.

V ľudských astocytómoch je úroveň expresie benzodiazepínového receptora periférneho typu vo vzájomnom vzťahu so stupňom malignity nádoru, proliferačným indexom a prežitím pacientov. V ľudských cerebrálnych nádoroch sa zvýšenie počtu benzodiazepínových receptorov periférneho typu použije na diagnostickú indikáciu v medicínskom zobrazovaní a ako terapeutický terč pre konjugáty obsahujúce ligand pre benzodiazepínový receptor periférneho typu a cytostatické liečivo. Vysoká hustota benzodiazepínových receptorov periférneho typu je taktiež pozorovaná u karcinómov vaječníkov a rakoviny prsníka. Ako sa uvádza ďalej, demonštrovalo sa, že expresia benzodiazepínových receptorov periférneho typu je spojená s agresívnym potenciálom nádoru; ďalej prítomnosť agonistu benzodiazepínového receptora periférneho typu stimuluje rast prsnej rakovinovej línie.

Zo všetkých týchto výsledkov, ktoré ukazujú na škodlivú funkciu benzodiazepínového receptora periférneho typu v kancerizačných procesoch, vyplýva potreba výskumu syntetických ligandov špecifických proti benzodiazepínovému receptoru periférneho typu, ktoré sú schopné blokovať jeho účinky.

Zlúčeniny sa môžu ďalej použiť na liečbu nádorov a rakoviny.

Benzodiazepínové receptory periférneho typu sú taktiež prítomné v koži a na základe toho sa môžu zlúčeniny podľa vynálezu použiť na profylaxiu alebo liečbu kožných stresov.

Výraz kožný stres je potrebné chápať ako rôzne situácie, ktoré by mohli spôsobiť poškodenie, najmä v pokožke bez ohľadu na činidlo, spôsobujúce tento stres. Toto činidlo môže byť vnútri ľudského tela alebo mimo ľudského tela, ako sú chemické činidlá alebo činidlá s voľnými radikálmi, alebo inak mimo, ako je napríklad ultrafialové žiarenie.

Tak sa zlúčeniny podľa predkladaného vynálezu môžu použiť na prevenciu a/alebo ničenie kožného podráždenia, oparov, erytémov, dyzestetických pocitov, pocitov nadmernej horúčavy, svrbenia kože a/alebo mukóznych membrán, starnutia a môžu sa taktiež použiť pri kožných chorobách, ako je napríklad psoriáza, pruriginózne choroby, opary, fotodermatózy, atopické dermatitídy, lišaje, prurigo, svrbenie, bodnutie hmyzom, fibrózy, a ostatné choroby dozrievania kolagénu, imunologickej choroby alebo dermatologické stavy, ako je ekzém.

Predmetom predkladaného vynálezu je tak použitie zlúčenín všeobecného vzorca (I) na prípravu farmaceutických prostriedkov, obsahujúcich účinnú dávku aspoň jednej zlúčeniny všeobecného vzorca (I), vo forme farmaceutický prijateľnej zásady, soli alebo solvátu a ako zmes, kde to je vhodné, s vhodnými excipientmi.

Uvedené excipienty sú vybrané podľa farmaceutickej dávkovacej formy a žiadaného spôsobu podania.

Farmaceutické prostriedky podľa vynálezu sa môžu tak určiť na orálne, sublinguálne, subkutánne, intramuskulárne, intravenózne, topické, intratracheálne, intranazálne, transdermálne, rektálne alebo intraokuláme podanie.

Jednotkové formy podania môžu byť napríklad tablety, želatínové kapsuly, granuly, prášky, orálne alebo injikovateľné roztoky alebo suspenzie, transdermálne náplasti alebo čapíky. Na topické podanie sa môžu použiť masti, obmývadlá a očné kvapky.

Uvedené jednotkové formy sú v dávkach, ktoré umožňujú denné podanie 0,001 až 20 mg aktívnej zložky na kg telesnej hmotnosti, v závislosti od galenickej formy.

Na prípravu tabliet sa pridá k aktívnej zložke mikronizované farmaceutické vehikulum, ktoré sa môže skladať z riedidiel, ako je napríklad laktóza, mikrokryštalická celulóza, škrob a pomocné látky, ako sú spojivá (polyvinylpyrolidón, hydroxypropylmetylcelulóza a podobne), klzné činidlá, ako je oxid kremičitý, mazadlá, ako je stearát horečnatý, kyselina stearová, glyceryltribehenát a stearylfumarát sodný. Takisto sa môžu pridať zmáčadla alebo povrchovo aktívne činidlá, ako je laurylsulfát sodný.

Techniky na prípravu tabliet môžu byť lisovanie, suchá granulácia, granulácia za mokra alebo tavenie za tepla.

Tablety môžu byť nepotiahnuté, potiahnuté cukrom, napríklad sacharózou, potiahnuté rôznymi polymérmi alebo inými vhodnými materiálmi. Môžu byť upravené tak, aby umožňovali rýchle, oneskorené alebo predĺžené uvoľňovanie aktívnej zložky na základe polymémych matríc alebo na základe špecifických polymérov použitých na poťah. Na prípravu želatínových kapsúl sa aktívna zložka zmieša so suchými (jednoduché zmiešanie, granulácia za sucha alebo za mokra alebo tavenie za tepla), kvapalnými alebo polotuhými farmaceutickými vehikulami.

Želatínové kapsuly môžu byť tvrdé alebo mäkké, potiahnuté filmom alebo inak, tak, aby umožňovali rýchlu, predĺženú alebo oneskorenú aktivitu (napríklad pre enterickú formu).

Prostriedky vo forme sirupov alebo elixírov alebo na podanie vo forme kvapiek môžu obsahovať aktívnu zložku spoločne so sladidlom, výhodne bczkalorickým, metylparabénom alebo propylparabénom ako antiseptikom, modifikátorom chuti a farbivom.

Prášky a granuly, ktoré sú dispergovateľné vo vode, môžu obsahovať aktívnu zložku vo forme zmesi s dispergačnými činidlami alebo zmáčadlami alebo dispergačnými činidlami, ako je polyvinylpyrolidón a takisto so sladidlami a činidlami zlepšujúcimi chuť.

Na rektálne podanie sa použijú čapiky, ktoré sa pripravia so spojivami topiacimi sa pri teplote rekta, ako je napríklad kakaové maslo alebo polyetylénglykoly.

Na parenterálne podanie sa použijú vodné suspenzie, izotonické fyziologické roztoky alebo sterilné roztoky, ktoré sú injikovateľné, ktoré obsahujú farmakologicky kompatibilné dispergačné činidlá a/alebo zmáčadlá, napríklad propylénglykol alebo butylénglykol.

Aktívna zložka sa taktiež môže formulovať vo forme mikrokapsúl, prípadne s jedným alebo viacerými nosičmi alebo aditívami s polymémou matricou alebo cyklodextrínom (transdermálne náplasti, formy s predĺženým uvoľňovaním).

Topické prostriedky podľa vynálezu obsahujú médium kompatibilné s kožou. Môžu byť najmä vo forme vodných, alkoholických alebo vodno-aikoholických roztokov, gélov, emulzií typu voda v oleji alebo olej vo vode, ktoré majú vzhľad krému alebo gélu, mikroemulzií, aerosólov alebo vo forme vezikulámych disperzií, obsahujúcich iónové a neiónové lipidy. Tieto galenické formy sa pripravia podľa všeobecných metód používaných v týchto odboroch.

Farmaceutické prostriedky podľa vynálezu môžu obsahovať bez ohľadu na zlúčeninu všeobecného vzorca (I), ďalšie aktívne zložky, ktoré môžu byť užitočné pri liečbe chorôb indikovaných pred týmto.

Claims

1. Použitie zlúčeniny všeobecného vzorca (I), kde

X znamená atóm halogénu,

Y znamená jeden alebo viac atómov alebo skupín vybraných zo súboru, ktorý pozostáva z atómu vodíka, atómov halogénov, hydroxylovej skupiny, metyl ovej skupiny, metoxyskupiny a nitroskupiny,

R¹ znamená alkylovú skupinu s 1 až 4 atómmi uhlíka,

R² a R³ sú vždy navzájom nezávisle atóm vodíka alebo alkylová skupina s 1 až 4 atómmi uhlíka alebo alternatívne R² a R³ tvoria s atómom dusíka, ku ktorému sa viažu, pyrolidinylovú skupinu, piperidinylovú skupinu alebo morfolinylovú skupinu na prípravu liečiva na prevenciu a liečbu chorôb a porúch spojených s dysfunkciou benzodiazepínových receptorov periférneho typu a vybraných z degeneratívnych ochorení periférneho nervového systému, ochorení alebo porúch srdca a nefropatii.

2. Použitie podľa nároku 1,vyznačujúce sa tým, že zlúčenina všeobecného vzorca (I)je 7-chlór-A,A,5-trimetyl-4-oxo-3-fenyl-3,5-dihydro-4ž/-pyridazino[4,5-/)] indol-1 -acetamid.

3. Použitie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 a 2, v y značujúce sa tým, že choroba alebo porucha je degenerativna choroba periférneho nervového systému.

4. Použitie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 a 2, v y značujúce sa tým, že choroba alebo porucha je choroba alebo porucha srdca.

5. Použitie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 a 2, v y značujúce sa tým, že choroba alebo porucha je nefropatia.