SK285563B6

SK285563B6 - Použitie lanthocinu na výrobu liečiva na liečenieinfekcie

Info

Publication number: SK285563B6
Application number: SK1726-97A
Authority: SK
Inventors: Peter Blackburn; Beth P. Goldstein
Original assignee: Ambi, Inc.
Priority date: 1995-06-23
Filing date: 1996-06-21
Publication date: 2007-03-01
Also published as: NZ311535A; AU6289196A; JP4236699B2; WO1997000694A1; KR19990028283A; EP0833657B1; CN1138560C; AU713050B2; RU2202360C2; JPH11508265A; IL122248A0; NO976028L; US5866539A; ATE247973T1; DE69629691T2; CZ290578B6; NO976028D0; IL122248A; CZ402597A3; SK172697A3

Abstract

Je opísané použitie lanthocinu zvoleného z nizínu, subtilinu, epiderminu, galliderminu a pep5 ako jedinej účinnej zložky na výrobu liečiva na liečenie infekcie multirezistentným kmeňom rodu Staphylococcus, Streptococcus alebo Enterococcus.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka použitia lanthocinu na výrobu liečiva na liečenie infekcie vyvolanej multirezistentnými kmeňmi baktérií.

Doterajší stav techniky

Nizín je bakteriocín, antimikrobiálna látka produkovaná potravinovými organizmami, ktorá je členom skupiny podobných látok označovaných ako lantibiotiká (alebo tu ako lanthociny), ktorá, okrem iného, zahrnuje subtilín, epidermín, gallidermín, pep5, cinnamycin, duramycin a ancovcnin.

Nizín je produkovaný kokovitou baktériou Lactococcus lactis, poddruhom lactis, ktorý patrí do Lnacefieldovej sérologlckej skupiny N [Mattick A. T. R. a A. Hirsch, 1947, Lancet. 2, 5]. Nizín je peptid tvorený tridsiatimi štyrmi aminokyselinovými zvyškami, ktorý obsahuje päť cyklických štruktúr, zosieťovaných pomocou tioéterových mostíkov, ktoré tvoria lantionín alebo (J-metyllantionín. Tieto tioétery sú výsledkom kondenzácie cysteínsulfyhydrylových skupín s dehydrogenovanými reťazcami, vzniknutými buď zo serínových alebo treonínových zvyškov v dôsledku posttranslačných modifikácii nizínového prekurzorového peptidu.

Uvádza sa, že nizín pôsobí ako katiónové povrchovo aktívne činidlo ajeho aktivitu je možné neutralizovať aniónovými detergentmi [Ramseier H. R., 1960, Árch. Microbiol, 37, 571 a pri molekulovej hladine, pri ktorej nizín pôsobí na cytoplazmatickú membránu a inhibuje peptidoglykánovú biosyntézu [Reisinger a kol., 1980, Árch. Microbiol. 127, 187], Pôsobenie nizínu proti vegetatívnej baktérii je najpravdepodobnejšie výsledkom napäťovo dependentnej depolarizácie plazmovej membrány po zavedení peptidu do lipidovej dvojvrstvy, pravdepodobne prostredníctvom interakcie susediacich nizínových molekúl, za vzniku prechodného póru alebo kanálu. Molekulové vlastnosti nizínu a mechanizmus jeho biosyntézy sú predmetom nedávnych rozsiahlych štúdií [Jung G. a H. - G. Sahl. 1991, Nisin and Novel Lantiblotics ESCOM Science publishers, Leidenj.

Je nutné zobrať do úvahy, že nizín má úzke spektrum záberu, pokiaľ ide o jeho aktivitu, a zvyčajne sa jeho aktivita prejavuje len proti grampozitívnej baktérii s výnimkou tých prípadov, kedy sa skombinuje s chelatačným činidlom. V tomto prípade je nizín prekvapivo účinný proti gramnegatívnej baktérii a má aktivitu proti grampozitívnej baktérii (patent US 5.235,910; 5,217,950 a 5,260,271 (Blackbum a kol.)). Nizín sa používa ako antimikrobiálne potravinové konzervačné činidlo a je podľa posudku JEFCA a rôznych národných autorít na reguláciu použitia potravinových aditív vrátane USA, UK a EEC považovaný za bezpečnú potravinársku prísadu.

Podstata vynálezu

Predmetom vynálezu je použitie lanthocinu zvoleného z nizínu, subtilínu, epidermínu, gallidermínu a pep5 ako jedinej účinnej zložky na výrobu liečiva na liečenie infekcie multirezistentným kmeňom rodu Staphylococcus, Streptococcus alebo Enterococcus.

Bakteriálne infekcie, predovšetkým infekcie získané v nemocniciach, sa horšie liečia a to čiastočne preto, že sú výsledkom selekcie klinických izolátov, rezistentných proti súčasným terapeuticky používaným antibiotikám. Predovšetkým Stafylococcus aureus, rezistentný proti methicillinu (MRSA) a koagulázo-negatívne stafylokoky, rezistentné proti methicillinu (MRSE), sa stali rezistentnými proti väčšine v súčasnosti dostupných antibiotík s výnimkou glykopeptidových antibiotík, vancomycinu a teicoplaninu. Ukázalo sa, že vancomycin, ktorý predstavuje účinnú látku zvolenú na boj s touto infekciou, nie je vždy klinicky účinný [Karcher AAV., 1991, Annals of Intemal Medicíne 115: : 7393. Liečenie cnterokokových infekcii je už tradične náročné čiastočne preto, že tieto infekcie sú evidentne rezistentné proti mnohým antibakteriálnym činidlám a čiastočne aj pre ich toleranciu (odolnosť proti ničeniu) k činidlám, ktoré sú pre ďalšie bakteriálne druhy normálne baktericídnymi činidlami [Murray B.E., 1990, Clin Microbio. Rev. 3: : 46]. Nedávno sa ukázalo, že výskyt enterokokov, ktoré sa stali rezistentnými proti vancomycinu a infekcie, spôsobenej enterokokovými izolátmi rezistentnými proti vancomycinu, rastie alarmujúcou rýchlosťou a to predovšetkým na jednotkách intenzívnej starostlivosti [Emori, T.G. a R.P. Gaynes, 1993, Clin. Microbio. Rev. 6, 4283], Konjugatívny prenos genetickej informácie medzi enterokokmi a stafylokokmi je možný a laboratóriu prebehol prenos rezistencie proti vancomycinu [Noble W.C. a kol., 1992, FEMS Microbiol. Lett. 72: 1953]; preto sa zdá, že je len otázkou času, kedy sa vancomycinovo rezistentné stafylokoky objavia medzi infekciami, ktorými je možné sa nakaziť v nemocniciach. Mimoriadne obavy vyvoláva predovšetkým rezistencia, ktorá sa objavuje medzi streptokokmi, predovšetkým medzi pneumokokmi [Thomsberry C. a kol., 1993, Infections in Medicíne 10, dodatok D: 15; Stutman, H.R., 1993. Infections in Medicíne 10, dodatok D: 51]. Liečenie vysoko toxigénnych kmeňov streptokokov skupiny A [Anonymous, 1994, Morbidity Mortality, Weekly Report 43: 401 ] a stafylokokov (zodpovedných za komplikácie akými sú nekrotická fascitída a príznaky podobné príznakom toxického šoku) je náročné a v prípade infikácie týmito bakteriálnymi kmeňmi dochádza často k rýchlemu úmrtiu pacienta. Je zrejmé, že na boj s týmito infekciami je potrebné nájsť nové, účinnejšie a rýchlejšie pôsobiace antimikrobiálne činidlá.

Napriek tomu, že sa mohlo v určitých situáciách, v ktorých sú antimikrobiálne činidlá žiadané, uvažovať o použití nizínu a bakteriocín sa ukázal pri preliminámych štúdiách zvieracieho modelu ako účinný [Mattick A.T.R. a A. Hirsch. 1947, Lancet, 2, 5; Bavin E.M. a kol., 1352, Lancet 1: 127; Gowans J.L. a kol., 1952. Brit. J. Pharmacol. 7: 438; Hirsch A. a A.T.R. Mattick, 1949, Lancet ii: 190], ukázalo sa, že nizín nie je príliš vhodný na terapeutický rozvoj v ľudskej alebo veterinárnej medicíne. Actagardine a mersacidin sú novšie antimikrobiálne peptidy, obsahujúce lantionín, ktoré boli posudzované, ale zistilo sa, že majú len miernu aktivitu, pokiaľ ide o pôsobenie proti enterokokom, v porovnaní so súčasne používanými terapeutickými činidlami [Arioli V. a koľ; 1976, J. Antibiotics 29: 511; Somma

S. a kol., 1977, Antimiorob. Ag. Chemother; Barrett M.S. a kol., 1992. Diagn. Microbiol. infect, Dis. 15: 641] a je pravdepodobné, že by mali terapeutickú hodnotu.

Zistilo sa však, že nizín je potenciálnym baktericídnym činidlom proti patogénnym kmeňom grampozitívnej baktérie. Predovšetkým sa zistilo, že nizín je baktericídny proti súčasným izolátom multidrogovo rezistentného kmeňa Staphylococcus aureus, methicillinovo rezistentných koagulázovo negatívnych stafylokokov, nekrotizujúceho kmeňa streptokokov skupiny A a multidrogovo rezistentných pneumokokov. Okrem toho sa zistilo, že nizín je účinným baktericídnym činidlom pre enterokoky vrátane vancomy2 cinovo rezistentných enterokokov. Pretože enterokoky sú považované za notoricky vzdorujúce antimikrobiálnym činidlám, je toto pozorovanie prekvapivé a naznačuje, že nizín môže mať neobvyklú terapeutickú hodnotu. Vzhľadom na to, že platí, že rozšírené používanie širokého spektra antimikrobiálnych činidiel, predovšetkým ak sú podávané orálne a v nízkych dávkach, vedie k rozsiahlemu vývoju multidrogovo rezistentných patogénov. Je prekvapivé, že napriek tomu, že je nizín trávený v nízkych dávkach v potrave, nedošlo doteraz k vytvoreniu nizínovej rezistencie a krížovej rezistencie proti ďalším antimikrobiálnym činidlám. Napriek tomu, že nebol nizín počas svojho ranného vývoja, kedy sa s nizínom počítalo ako s antimikrobiálnym potravinovým konzervačným činidlom, pre svoju krížovú rezistenciu zvolený medzi súčasne používané antibiotiká [Hossack D. J., 6. apríla 1988. Federal Register zv. 53, č. 66; Szybalskl, W., 6. apríla 1988, Federal Register zv. 53, č. 66], nebola doteraz hodnotená aktivita nizínu proti súčasným multidrogovo rezistentným patogénom, aj keď je už mnoho rokov nekontrolovane používaný v potravinách.

Tieto zistenia ukazujú, že nielen nizín, ale aj ďalší príbuzní členovia tejto triedy lanthocinových antimikrobiálnych peptidov, vrátane subtilínu, epidermínu, gallidermínu, pep5, cinnamycinu, duramycinu a ancoveninu a rovnako tak aj štruktúrne varianty týchto molekúl, pripravené génovým inžinierstvom alebo polosyntetickou chémiou, by mali byť užitočné pri prevencii alebo liečení infekcií spôsobených antibiotický rezistentnými baktériami u ľudí a zvierat.

Účinné farmaceutické kompozície týchto peptidov zahrnujú jednoduché vodné roztoky, vhodné na parenterálnu dopravu účinnej látky intravenóznou (i.v.), intramuskulárnou (i.m.), subkutánnou (s.c.) alebo intraperitoneálnou (i.p.) cestou, ktoré umožnia, aby úroveň účinnej látky v krvi a v tkanive bola vyššia ako minimálna inhibičná koncentrácia (MIC) a bude tak spôsobená redukcia bakteriálnych titrov a umožní sa prevencia, liečenie alebo zmiernenie infekcie. Dá sa predpokladať, že na zvýšenie účinnosti, predovšetkým v prípade, kedy nie je pred začatím terapie známa presná diagnóza, je vhodné rozšíriť spektrum terapie a aplikovať lanthocinové antimikrobiálne činidlo súčasne s ďalšími antimikrobiálnymi činidlami, ktorc jc možné aplikovať súčasne s lanthocinovým antimikrobiálnym činidlom, alebo v nepretržitom slede. Dá sa predpokladať, že dávkové rozmedzie, ktoré sa pohybuje približne od 2 do 200 mg/kg/deň bude poskytovať účinnú redukciu bakteriálnych titrov.

Takisto sa dá predpokladať, že farmaceutické formulácie vhodné na topickú aplikáciu na pokožku a/alebo mukozálne membrány, napríklad vodné maslové základy alebo maslové základy na báze ropy, vodičky, emulzie alebo gély, budú použiteľné pri kontrole antibiotický rezistentných organizmov. Dá sa očakávať, že napríklad topickú formuláciu na báze lanthocinu, vhodnú na aplikáciu do prednej časti nosných dierok, v ktorej bude koncentrácia účinnej látky vyššia ako jej MIC a teda dostatočná na to, aby redukovala bakteriálne titre, bude možné použiť predovšetkým na kontrolu kolonizácie MRSA u pacientov a ošetrujúceho personálu a takisto na zníženie rizika nákazy týchto jedincov antibiotický rezistentnou infekciou, ktorá by mohla ohroziť ich život.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Bakteriálne kmene

Ako methicillinovo rezistentné bakteriálne vzorky kmeňov Staphylococcus aureus (MRSA) a Staphylococcus epidermis (MRSL) sa použili klinické izoláty, ktoré poskytli rôzne európske nemocnice, zatiaľ čo ako vysoko toxický kmeň Streptoccus pyogenes a vancomycinovo rezistentné kmene Enterococcus faecallis sa použili US klinické izoláty. Ďalšími testovanými vzorkami MRSA, MRSE a vancomycinovo rezistentných kmeňov Enterococcus faecium boli US klinické izoláty. V samostatnej sérii experimentov sa testovali vzorky MRSA kmeňov zo štyroch rôznych zemí, MRSE kmeňov zo Španielska, penicilinovo rezistentných kmeňov Streptococcus pneumoniae zo šiestich zemín a vancomycinovo rezistentné enterokoky z newyorských nemocníc. Ďalšie testované izoláty pochádzali zo zbierok kultúr.

Minimálna inhibičná koncentrácia (MIC)

MIC sa v podstate určila pomocou NCCLS (National Committee on Clinical Laborytory Standards) metodológie mikroriedenia bujónu. V experimentoch, uskutočňovaných na US klinických izolátoch MRSA a MRSE a na vancomycinovo rezistentnej kovovej baktérii Enterococcus faecium, sa použil neobohatený Mueller-Hintonov bujón. Pri experimentoch na MRSA izolátoch a na MRSE izolátoch z rôznych európskych nemocníc a US klinických izolátoch baktérie Strereptococcus pyogenes a vancomycinovo rezistentnej baktérii Enterococcus faecalis, sa použil tryptický sójový bujón. V ďalších testoch sa použil 0,02 % albumín bovinného séra (konečná koncentrácia 0,01 %) v riedidle, ktoré bránilo nizínu v prilepení sa k plastickým mikrotitračným jamkám.

Minimálna bakteriálna koncentrácia (MBC)

Po stanovení MIC sa jamky, ktoré nemali žiadny rast, použili na prípravu vzoriek, ktoré sa naočkovali na platne a použili sa na sčítanie kolónií. MBC sa definovala ako najnižšia koncentrácia, pri ktorej došlo k vyhubeniu 99,9 % začiatočného inokula počas 24 hodín trvajúceho kontaktu.

Lýza bakteriálnych kultúr a rýchla bakteriálna aktivita

Pre S. pneumoniae sa použil ako médium 'C+Y' bujón, pre stafylokoky sa použil tryptický sójový bujón a pre enterokoky sa použil mozgovo-srdcový bujón. Rôzne bakteriálne druhy sa inkubovali pri 37 °C rôzne dlhý čas, rôznymi fixnými koncentráciami nizínu, ako ukazujú uvedené tabuľky. Lýza sa merala ako percentné zníženie optickej hustoty pri 600 nm v porovnaní s optickou hustotou kultúry pred expozíciou nizínom. Okrem toho sa v niektorých experimentoch vzorky izolovali a životaschopné počty sa určili v podstate opísaným spôsobom pre MBC.

Myšací i. p. infekčný model

Staphylococcus aureus NCTC 8325 sa nechal rásť v teľacom infúznom bujóne a myši sa infikovali intraperitoneálne 10³ jednotkami, tvoriacimi kolóniu (CFU), z ktorých každá bola nariedená v bujóne + 10 % (hmotn./obj.) Difco bakteriologickom mucine. Skupiny piatich myší, ktoré boli buď bez ošetrenia, alebo boli ošetrené 10 mg/kg nizínu, podaného intravenózne (chvostovou žilou v 0,5 ml vodnom roztoku, ktorého pH sa nastavilo na 5,0) počas 10 minút po infekcii. Cieľom následného štyridsaťosemhodinového pozorovania myší bolo zaznamenať úmrtie a nežiaduce príznaky.

Nasledujúce príklady majú len ilustratívny charakter a nijako neobmedzujú rozsah vynálezu, ktorý je jednoznačne stanovený priloženými patentovými nárokmi.

Príklad 1

Stanovenie MIC a MBC nizínu proti súčasným multidrogovo rezistentným patogénom

Ako ukazuje tabuľka 1, nizín mal vynikajúcu inhibičnú aktivitu (MIC) tak proti laboratórnym ATCC kmeňom, ako aj proti klinickým izolátom rôznych druhov stafylokokov, enterokokov a streptokokov, zatiaľ čo gramnegatívne baktérie (Escherichia coli a Pseudomonas aeruginosa) boli považované za menej citlivé. Klinické izoláty zahrnovali methicillinovo rezistentné kmene Staphylococcus aureus (MRSA) a Staphylococcus epidermis (MRSE), mupirocinovo rezistentné kmene (mup-r) S. aureus a MRSA a vancomycinovo rezistentné kmene (van-r) Enterococcus faecalis a Enterococcus faecium. V prípade všetkých testovaných organizmov bola MBC (koncentrácia ničiaca aspoň 99,9 % baktérií počas 24 hodín) zhodná s MIC alebo v niekoľkých prípadoch bola dvojnásobkom MIC, čo naznačuje, že nizín je pre tieto baktérie vysoko baktericídny. Pozorovanie, ktoré ukazuje, že nizín je baktericídny pre enterokoky, vrátane vancomycinovo rezistentných kmeňov je neočakávané, pretože enterokoky sú odolné proti baktericídnej aktivite väčšiny antibakteriálnych činidiel.

Príklad 2

Určenie baktericídnej aktivity nizínu proti multidrogovo rezistentným patogénom

Pozorovania z príkladu 1 sa potvrdili a rozšírili v ďalších experimentoch, v ktorých sa veľké množstvo multidrogovo rezistentných klinických izolátov stafylokokov a enterokokov a takisto multidrogovo rezistentných pneumokokov exponovalo fixným koncentráciám nizínu počas 20 minút až 240 minút. Na konci týchto krátkych expozičných periód sa merali dva parametre: bunkové prežitie (v jednej sérii experimentov) a bunková lýza (v obidvoch sériách experimentov) . Ako ukazuje tabuľka 2, väčšina izolátov má lýzu vyššiu ako 50 %, merané ako zníženie turbidity kultúry pri 600 nm; mnoho zvyšných kmeňov malo síce merateľnú lýzu, ale nižšiu ako 50 %. Okrem toho sa pre vzorky izolátov ošetrených nizínom hodnotila životaschopnosť, ako tiež ukazuje tabuľka 2. Ukázalo sa, že percentná redukcia životaschopnosti zárodkov presahuje percentnú redukciu turbidity a niektoré izoláty, ktoré majú pomerne nižšiu redukciu turbidity, majú podstatnú redukciu životaschopnosti. Baktericídne účinky nizínu proti tejto baktérii teda nevyžadujú bunkovú lýzu, ale skôr sa zdá, že lýza je neskorším dôsledkom reakcie baktérie s činidlom. Všetky izoláty, okrem dvoch (obidva boli pneumokoky, vystavené krátky čas nízkej koncentrácii), boli extenzívne hubené počas krátkych expozičných experimentálnych periód. Rýchly baktericídny účinok nizínu proti všetkým enterokokovým izolátom (>99 % počas 4 hodín) je v prípade týchto organizmov skutočne pozoruhodným výsledkom.

Príklad 3

Účinnosť nizínu proti intraperitoneálnej infekcii kmeňom Staphylococcus aureus pri myšiach

Účinnosť nizínu proti infekcii sa demonštrovala na infekčnom modeli myší. Pri tomto modeli viedla intraperitoneálna infekcia k smrti neošetrených zvierat, ku ktorej došlo počas 18 hodín po infíkácii. Ako ukazuje tabuľka 3, päť neošetrených zvierat zomrelo, zatiaľ čo všetkých päť infikovaných zvierat, ošetrených i. v. 10 mg/kg nizínu infekciu prežilo. Tento výsledok dáva tušiť, že nizín má pri liečení infekcie určitý potenciál.

Tabuľka 1

Aktivita nizínu proti súčasne patogénnej baktérii zahrnujúcej multidrogovo rezistentné izoláty

Druhy	Kmeň	Počet lzolátov	MIC	MBC Lig/'ml
S t aphylococcus	ATCC	1	1
aureus	MRSA	2	1-2
	MRSA	β	O. 5-4	0. 5-8
	mup-r MRSE	5 2	4-16 2	4-16
Staphylococcus epldermis	MRSE	8	4-16	4-16
Enterococcus	van—r	S	4-6
faecalís	ATCC	1	4-32	8-32
En terococuus faecium	van-r	10	8-ie	8-32
Streptococcus a'salactiae	ATCC	1	O. OB
Streptococcus pytagenes	nekritizujúci	1	<0, 25
S t r e p t ococcus mutans	ATCC	1	1
Esclter i chl a coli	ATCC	1	64
Pseudomonas aeruginosa	ATCC	1	<128

Tabuľka 2

Lytická a rýchla baktericídna aktivita nizínu proti multi· drogovo rezistentným klinickým izolátom

Druhy Kwiefi Nizín

C lig/inD

Čas	Lýza	Strata
<inin)	A59O	yívotajSQhop
	Σ50Χ	nosí 1 299« úmrtnost
	Počet/	Počet
	celkovo	izolátov/ celková

S treptococcus pneutnonlats	pen-r	1. O 1, ľ)
S taphylocoecus	MRSA	ll.i
aureus		10
51 aphylococcus epidermis	MRSE	in
Enterococcus	van-r	1.1)
faecalis		.1 D-20
Ent&r ococcus	van-r	10
faeclum		10-XI

20	45/47
60	17/1.8	16/1.8
120	27/30
180	29/33	33/33
íao	tci/to	10/10
240	10/10
240	ti/ti	6/Ei
240	53/E^:iO
240	12/23	23/23

Tabuľka 3

Účinnosť intravenózneho nizínu proti infekcii kmeňom

Staphylococcus aureus pri myšiach⁸

liečené	prežívajúce
neliečené	0/5^a
Nizín 10 mg/kg	5/5

Neošetrené myši zahynuli počas 18 hodín.

Príklad 4

Staphylococcus aureus 132, methicillinovo rezistentný kmeň, izolovaný z tela pacienta na Univerzite Genoa (Taliansko), sa nechal rásť cez noc v mozgovo-srdcovom infúznom (BHI) bujóne Difco a nariedil sa 5 % bakteriologickým mucínom Difco, doplneným 2,5 % hemoglobínom. Samce a samičky myší CD1 sa intraperitoneálne infikovali jednotkami tvorenými približne 10⁷ kolónií (CFU), kmeňa S¹, aureus. Skupiny, ktoré tvorilo šesť myší, dostali dve intravenózne injekcie, obsahujúce 1,25, 2,5, 5 alebo 10 mg/kg nizínu desať minút a potom dve hodiny po infikácii. V prípade neošetrenej kontrolnej skupiny, ktorú tvorilo dvadsať myší, zomreli počas dvadsiatich štyroch hodín všetky myši. Prežitie myší sa registrovalo 7 dní po infikácii.

Všetky myši, ktoré boli ošetrené 5 alebo 10 mg/kg dávkami nizínu, prežili. Dve zo šiestich myší v dvoch spodných dávkových skupinách takisto prežili. Pätdesiatpercentná účinná dávka (ED₅₀) nizínu, ktorá sa vypočítala pomocou analýzy „probit“, bola 2,2 mg/kg. Pri prihliadnutí na závažnosť infekcie je možné tieto výsledky považovať za veľmi sľubné.

Príklad 5

Enterococcus faecium BM4147, vysoko vancomycinovo rezistentný klinický izolát z Francúzska, sa nechal rásť v Difco BHI bujóne, obsahujúcom 5 % prefiltrovaného tepelne inaktivovaného konského séra, do titra približne 10⁸CFU/ml a nariedil sa v 5 % bakteriologickom mucíne Difco, obohatenom 0,5 % hemoglobínom.

Samičky NMRI myší sa podrobili neurotropenickému ošetreniu cyklofosfamidom (150 mg/kg intraperitoneálne päť, tri a jeden deň pred infikovaním). Potom sa infikovali intraperitoneálne približne 7 x 10⁴ CFU bakteriálneho kmeňa Enterococcus faecium. Skupiny, ktoré tvorilo päť myší, dostali tri intravenózne injekcie obsahujúce 0,625, 1,25, 2,5 alebo 5 mg/kg nizínu desať minút a potom päť a dvadsaťštyri hodín po infikácii. V prípade neošetrenej kontrolnej skupiny, ktorú tvorilo dvadsať myší, zomrela počas 48 hodín väčšina myši a počas 96 hodín všetky myši. Prežitie myši sa registrovalo 7 dní po infikácii.

Všetky myši, ktoré boli ošetrené 2,5 alebo 5 mg/kg dávkami nizínu, prežili. Štyri z piatich myší, ošetrených 1,25 mg/kg nizínu, takisto prežili. Žiadna z myší, ošetrených 0,625 mg/kg nizínu, neprežila. Určilo sa, že päťdesiatpercentná účinná dávka (ED₅₀) nizínu predstavuje 1 mg/kg. Pri prihliadnutí na závažnosť infekcie a rezistencií tohto kmeňa na liečenie jedným z najúčinnejších antibiotík, ktoré sú v súčasnosti známe, je možné tieto výsledky považovať za veľmi sľubné.

Claims

1. Použitie lanthocinu zvoleného z nizínu, subtilínu, epidermínu, gallidermínu a pep5 ako jedinej účinnej zložky na výrobu liečiva na liečenie infekcie multirezistentným kmeňom rodu Staphylococcus, Streptococcus alebo Enterococcus.

2. Použitie podľa nároku 1, kde multirezistentným kmeňom je kmeň Staphylococcus aureus alebo epidermis rezistentný na methicillin alebo kmeň Staphylococcus aureus rezistentný na mupirocin.

3. Použitie podľa nároku 1, kde multirezistentným kmeňom je kmeň Enterococcus faecalis alebo facium rezistentný na vancomycin.

4. Použitie podľa nároku 1, kde multirezistentným kmeňom je kmeň Streptococcus pneumoniae rezistentný na penicilín alebo nekrotizujúci kmeň Streptococcus pyogenes.

5. Použitie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4, kde lanthocin je nizín.

6. Použitie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5, kde jednotková dávka liečiva obsahuje lanthocin v množstve vyššom ako je jeho minimálna inhibičná koncentrácia.

7. Použitie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 6, kde liečivo je vhodné na parenterálne podanie.