SK284980B6 - Farmaceutická kompozícia obsahujúca zle rozpustnú soľ LHRH analógu - Google Patents

Abstract

Farmaceutická kompozícia obsahujúca zle rozpustnú soľ LHRH analógu, pričom soľ má veľkosť častíc prevažne v rozmedzí od 20 do 125 µm, pričom táto kompozícia neobsahuje biodegradovateľné polyméry alebo tuky. LHRH analógom je cetrorelix, antarelix, ganirelix, antide alebo A-75998. Soľou je prednostne soľ s embónovou kyselinou. Farmaceutická kompozícia môže ďalej obsahovať izotonizačné činidlá a je výhodne vo forme dlhodobo pôsobiacej injekčnej suspenzie. Môže sa používať pri liečení nádorov dependentných na pohlavnom hormóne a endometriózy.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka farmaceutickej kompozície na báze LHRH analógu. Táto kompozícia je vhodná predovšetkým ako injekčná suspenzia s predĺženým uvoľňovaním peptidu.

Doterajší stav techniky

Peptidy sa často môžu pri liečení používať bezpečne a s vysokou biodostupnosťou len v podobe parenterálnych injekcií, keďže pri orálnom podaní dochádza k ich deštrukcii enzymatickou degradáciou, pri nazálnom podávaní sa často absorbuje len niekoľko percent podávanej dávky a pri dermálnej aplikácii nedochádza k žiadnej absorpcii.

Keďže peptidy majú len veľmi krátky polčas životnosti v organizme, musia sa peptidové liečivá, napríklad analógy LHRH, ako sú napríklad tzv. superagonisty a antagonisty LHRH, parenterálne podávať každý deň, aby sa dosiahol požadovaný účinok, ktorý sa v prípade posledných uvedených dvoch skupín látok skladá z potlačenia LH a FSH.

Požadovaný výsledok, pokiaľ ide o mužov, je zníženie produkcie tcstostcrónu, a pokiaľ ide o ženy, zníženie produkcie estradiolu pod určitú, dopredu stanovenú hodnotu. Pre toto ošetrenie sa používa názov chemická kastrácia.

Analógy LHRH môžu byť tak superagonistmi (ako je goserelín (INN) alebo triprorelín (INN)), ako aj antagonistmi (ako je cetrorelix (INN), antide (INN) alebo genirelix (INN)). Goserelín a jeho syntéza sú opísané v Drugs of the Future, 5(4), 1980, str. 191. Buserelín ajeho syntéza sú opísané v Drugs of the Future, 4(3), 1979, str. 173 a Drugs of Today, 21 (305), 1985. Dekapeptyl ajeho syntéza sú opísané v Drugs of the Future 3(9), 1978, str. 645. Lueprolid ajeho syntéza sú opísané v Drugs ofthe Future 7(12), 1982, str. 883.

Azalín B je opísaný na str. 13 až 26 publikácie GHRH-Analogues-The State of the Art (1993) Perthenon Publishing Groups Ed. B. Lunenfeld, V. Insler.

Bolo urobených množstvo pokusov spracovať LHRH analógy na dlhodobo pôsobiace prostriedky s predĺženým uvoľňovaním účinného činidla. Tak napríklad v GB 2 052 258 je opísaný prostriedok obsahujúci LHRH analógy v injekčnej forme s predĺženým uvoľňovaním účinnej látky zo zinočnatej solí peptidu, sezamového oleja a stearátu hlinitého.

Rozdiel medzi superagonistmi a antagonistmi spočíva v tom, že pokiaľ ide o superagonisty, vedie mechanizmus spätnej väzby k účinku, ktorý je spojený v prvých týždňoch liečenia s nežiaducim vysokým uvoľňovaním hormónu (vzplanutie), ktorému je potrebné čeliť pomocou prídavných liečiv. Oproti tomu, pokiaľ ide o antagonistov, ako je napríklad cetrorelix (INN), dochádza k farmakologickému účinku ihneď a bez toho, aby došlo k vzplanutiu. Dlhodobé znižovanie hladiny sexuálneho hormónu v krvi predstavuje štandardnú terapiu pri paliatívnom liečení karcinómu predstojnice a karcinómu mliečnej žľazy s cieľom zníženia rastu nádoru v prípade nádorov závislých od sexuálneho hormónu a tiež pri kuratívnom liečení endometriózy. Z chemického hľadiska sú LHRH-superagonisty a agonisty nona- alebo dekapeptidy.

LHRH antagonista, ktorý je účinný pri uvedenej indikácii, je cetrorelix, čo je dekapeptid s aminokyselinovou sekvenciou Ac-DNal-DpCl-Phe-DPal-Ser-Tyr-DCit-Leu-Arg-Pro-D-Ala-NHj.

Jeho syntéza a farmakologické vlastnosti sú opísané v EP 299 402. Cetrorelixacetát bol identifikovaný ako fyzio logicky vhodná soľ. Pri predklinických a klinických štúdiách sa zistilo, že vodný roztok cetrorelixacetátu je nutné podávať denne, aby sa zistilo zníženie hladiny hormónu testosterónu alebo estradiolu vo vhodnom rozsahu až do ďalšej injekcie. S cieľom dosiahnuť prahovú dávku sa nedá čas trvania účinku predĺžiť. Krokom dopredu u chronicky chorých a nehospitalizovaných pacientov by bolo aj dosiahnutie jednotýždňového namiesto denného intervalu aplikácie.

V doterajšom stave techniky je opísaná denná aplikácia LHRH analógov v podobe roztoku vodorozpustných solí vo forme injekčného roztoku alebo nazálnej aplikácie buserelínacetátu niekoľkokrát denne vo forme nosných kvapiek (Superfact nasal) alebo nafarelínacetátu v podobe nosných kvapiek. Posledná uvedená látka je na trhu len v USA. Ako už bolo uvedené, inherentnou vlastnosťou takýchto liekových foriem je, že je nutné ich často podávať. Injekcie môže podávať len lekár a nosné kvapky je nutné používať niekoľkokrát denne. Obidve tieto liekové formy sa zle hodia na liečenie chronických chorôb.

V DE-OS 42 23 282.1 je opísaný prostriedok s predĺženým uvoľňovaním obsahujúci mikrozapuzdrený cetrorelixembonát. Implantáty sú liekové formy umožňujúce predĺžený interval aplikácie. Tak napríklad sa s cieľom účinného znižovania hladiny testosterónu môže použiť valček z biologicky degradovateľného kopolyméru kyseliny mliečnej a kyseliny glykolovej s obsahom goserelínacetátu, ktorý je implantovaný pod kožu (Zoladex depot). Hladina sexuálneho hormónu v krvi sa dá dlhodobo znižovať tiež injekciou (podávanou raz mesačne) suspenzie biologicky degradovateľných polymérnych častíc s obsahom účinnej látky lcuprorclínacctátu (Enantonc Monatsdepot^(R)).

Obidve tieto formy s predĺženým uvoľňovaním sú opísané v ďalej uvedených patentoch alebo patentových prihláškach. Ďalej sú tiež vysvetlené zrejmé nevýhody týchto prostriedkov sprevádzajúce výhodu predĺženého intervalu medzi aplikáciami.

V EP 0 058 481 je opísaný prostriedok nesúci obchodné označenie Zoladex^(R) ajeho príprava. Nevýhodou tejto liekovej formy je základný spôsob výroby valčekov, pri ktorom je potrebné používať vytláčacie stroje a baliace stroje, ktoré vkladajú valčeky do špeciálne navrhnutých injekčných striekačiek s extrémne hrubou kanylou. Pri implantácii spôsobujú tieto valčeky (ich priemer je 1 mm a dĺžka niekoľko mm) ostrú bolesť a hematómy. Bolo teda žiaduce vyvinúť liekovú formu, ktorej podávanie by bolo menej bolestivé.

V EP 0 052 510 sú opísané mikročastice obsahujúce napríklad nafarelínacetát a spôsob jeho prípravy. Účinná látka sa pri prítomnosti chlórovaných uhľovodíkov zavádza do kopolymérov kyseliny mliečnej a kyseliny glykolovej. Použitiu chlórovaných uhľovodíkov sa v tomto prostriedku nedá vyhnúc, keďže sa tieto biodegradovateľné polyméry pre in vivo aplikácie rozpúšťajú len v nich. Nevýhodou je v tomto prípade vysoký zvyškový obsah rozpúšťadla vo vyrobenej liekovej forme (približne 1 000 dielov hmotnostných na 1 000 000 dielov hmotnostných (ppm) prostriedku). Podľa nedávnych zistení sú chlórované uhľovodíky karcinogénne a zvyškový obsah týchto rozpúšťadiel v surovinách určených pre liečivá a v liečivách je teraz podľa navrhnutého Európskeho liekopisu obmedzený na hodnotu pod 50 ppm (Pharm Európe zv. 4 č. 1, marec 1992). Nevýhodou tohto spôsobu tiež je, že výťažok účinnej látky, ktorá sa skutočne zavedie do mikrokapsúl, je nízky v dôsledku strát peptidu vo vodnej fáze. Tieto straty sú značné.

Zníženie zvyškového obsahu rozpúšťadla pod uvedenú prahovú hodnotu, ktoré by bolo žiaduce dosiahnuť v záujme zvýšenia jeho bezpečnosti, by bolo možné len pomocou prácnych metód následného spracovania, ak by vôbec nebolo nemožné. Tak napríklad Syntex podal prihlášku na spôsob zníženia obsahu reziduálneho rozpúšťadla pomocou podkritického oxidu uhličitého.

Podľa DE 40 23 134A1 sa používa podobný spôsob zavádzania peptidu, aký bol opísaný, do biologicky degradovateľných polymérov typu kopolymérov kyseliny mliečnej a kyseliny glykolovej. Podľa tejto prihlášky sa na zavádzanie do polyesteru používa soľ peptidu nerozpustná vo vode namiesto soli peptidu s kyselinou octovou, aby sa znížili veľké straty látky pri tomto spôsobe. Ako soľ peptidu nerozpustná vo vode sú tu uvedené pamoáty, tanáty, stearáty a palmitáty. Ako už bolo uvedené, nevýhodou tohto postupu je použitie karcinogénnych chlórovaných uhľovodíkov, ktoré vedie k neprijateľne vysokému zvyškovému obsahu chlórmetánu alebo chloroformu,

V EP 145 240 sú opísané iné spôsoby zavádzania vodorozpustných solí peptidov. Opísaný spôsob je komplikovaný a spočíva v zavádzaní účinnej látky so značnými stratami vo výťažku z vodného roztoku účinnej látky do biologicky degradovateľných kopolymérov kyseliny mliečnej a kyseliny glykolovej prostredníctvom niekoľkých emulzií. Nevýhodou je opäť použitie chlórovaných uhľovodíkov.

Podľa EP 505 966 sa buserelínacetát ukladá do kopolymérov kyseliny mliečnej a kyseliny glykolovej počas rozprašovacieho sušenia roztoku účinnej látky a polyméru, kde tento roztok obsahuje chlórované rozpúšťadlá. Tiež tento spôsob má nevýhodu v použití karcinogénnych chlórovaných uhľovodíkov ako rozpúšťadiel.

Ak sa používajú chlórované uhľovodíky, nie je nevýhodou len vysoký reziduálny obsah rozpúšťadiel v liekovej forme, ale aj samotné používanie chlórovaných rozpúšťadiel, ktoré predstavuje z ekologického hľadiska rizikový faktor vytvárajúci problémy s odstraňovaním chlórovaných rozpúšťadiel z miesta výroby a s ohrozením zamestnancov. Podľa WO 92 14 449 sa ľahko rozpustné peptidy, ako sú rastové hormóny, môžu zabudovať napríklad do kyseliny laurovej miešaním účinnej látky s kyselinou laurovou, roztavením vzniknutej zmesi a po ochladení jej rozdrvením na častice s veľkosťou 100 mikrometrov. Rovnakým spôsobom sa podľa US 5 137 669 vyrábajú liekové formy s predĺženým uvoľňovaním obsahujúce agonistov LHRH. Cieľom je v tomto prípade získanie injekovateľnej suspenzie častíc na predĺžené uvoľňovanie účinnej látky. Spoločným faktorom obidvoch týchto prostriedkov je, že vyžadujú nosičové materiály s cieľom predĺženia doby uvoľňovania účinnej látky a že sa dajú tieto injekčné prostriedky vyrobiť len s vysokou prácnosťou. Až doteraz nebolo možné preukázať toleranciu týchto tukových depozitov, ich spoľahlivosť a reprodukovateľné uvoľňovanie účinnej látky. V mieste aplikácie zapuzdreného prostriedku môže dochádzať k vedľajším účinkom, ktoré sa nedajú tolerovať pri chronickej liečbe trvajúcej niekoľko rokov.

S cieľom dosiahnuť požadovaný dlhodobý profil uvoľňovania účinnej látky v prípade brómkriptínmezylátu, čo je účinná zložka, ktorá sa dá len veľmi ťažko spracovať na formu s predĺženým uvoľňovaním, je v DE 34 30 8 52 opísaná, syntéza nového polyesteru, ktorým je ester polyolu, napríklad glukózy, s kyselinou mliečnou a kyselinou glykolovou. V tomto prípade bolo nutné uskutočniť zložitý a nákladný vývoj a toxikologické skúšky pri výrobe formy s predĺženým uvoľňovaním s dostatočnou dĺžkou účinku, keďže bolo jasné, že rovnaký cieľ sa nedá dosiahnuť pomocou žiadnej jednoduchšej a lacnejšej liekovej formy.

Kyselina embónová (4,4'-metylénbis(3-hydroxy-2-naftalénkarboxylová kyselina)) sa často používa vo farmaceutických prostriedkoch pri tvorbe zle rozpustných solí liečivých látok. Takéto zle rozpustné soli zostávajú dlhší čas v tele a poskytujú liečivo s predĺženým časom uvoľňovania (Rômpps-Chémie Lexikón, Stuttgardt 1976, str. 1007).

Pod označením „zle rozpustný“ sa v kontexte vynálezu rozumie rozpustnosť vo vode v rozmedzí od 1 pg/ml do 1 mg/ml.

Podstata vynálezu

Predmetom vynálezu je farmaceutická kompozícia obsahujúca zle rozpustnú soľ LHRH analógu zvoleného z cetrorelixu, antarelixu, ganirelixu, antidu alebo A-75998, pričom soľ má veľkosť častíc prevažne v rozmedzí od 20 do 125 pm, ktorej podstata spočíva v tom, že kompozícia neobsahuje biodegradovateľné polyméry alebo tuky.

Z výhodných uskutočnení vynálezu môžeme konkrétne uviesť farmaceutickú kompozíciu, v ktorej

- soľou je soľ s embónovou kyselinou; ďalej potom kompozíciu

- ktorá ďalej obsahuje izotonizačné činidlá; kompozíciu, ktorá je vo forme dlhodobo pôsobiacej injekčnej suspenzie.

Predmetom vynálezu je ďalej tiež niektorá z uvedených farmaceutických kompozícií na použitie na liečenie nádorov dependentných na sexuálnom hormóne a endometriózy.

S prekvapením bolo zistené, že pokiaľ ide o prostriedok podľa vynálezu, je možné dosiahnuť neočakávané predĺženie účinnosti účinku bez používania biologicky degradovateľných polymérov alebo tukov. Pritom sa zistilo, že sa nielen predĺži čas pôsobenia (meraná ako čas, počas ktorého je hormón potlačený), ale že sa dosiahne aj vyššie ako proporcionálne potlačenie rastu nádoru.

Prostriedky podľa vynálezu môžu byť užitočné pre LHRH agonistov, ako je napríklad leuprolide, buserelín, goserelín a triptorelín. Tiež sa môžu používať v prípade antagonistov somatostatínu a GHRH analógov.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Na obr. 1 je znázornený graf závislosti strednej hmotnosti karcinómu mliečnej žľazy vyvolaného DBMA od času pri liečení pomocou jednej dávky (10 mg/kg s.c).

Na obr. 2 je znázornený časový priebeh hladiny testosterónu potkaních samcov po podaní suspenzie cetrorelixembonátu (0,5 mg/kg s.c., D-20762, in situ precipitát bez viskóznych prísad) pripravenej spôsobom podľa príkladu 1.

Na obr. 3 jc znázornený časový priebeh hladiny testosterónu potkaních samcov po podaní vodného roztoku eetrorelixacetátu (0,5 mg/kg s.c, D-20761 roztok v manitole).

Na obr. 4 je uvedený časový priebeh hladiny testosterónu krysy liečenej cetrorelix embonátom (0,5 mg/kg s.c, D-20762) vo forme mikročastíc pripravených podľa DE 40 23 134 Al.

Na obr. 5 je uvedený časový priebeh hladiny testosterónu krysy liečenej cetrorelix embonátom (0,5 mg/kg s.c, D-20762) podľa vynálezu vo forme mikročastíc RCSES 91-08 so zmením 80 až 125 pm.

Experimentálne overenie bolo uskutočnené podľa nasledujúceho protokolu.

Inhibičný účinok na karcinóm mliečnej žľazy vyvolaný DMBA (7,12-dimetylbenz[a]antracénom) potkana Sprague-Dawley

Metóda

Samiciam potkana Spraque Dawley (udržiavaným na strave Altromin R, voda a libitum), s vekom 50 dní, sa perorálne pomocou žalúdočnej sondy podá 20 mg 7,12-dimetylbenz[a]antracénu v 1 ml olivového oleja. Výskyt nádoru sa sleduje týždenne pomocou palpácie. V rozmedzí od 35. do 70. dňa po indukcii sa u 90 % zvierat vyvinú nádory a tieto zvieratá sú vhodné na experiment.

Hmotnosť nádoru sa stanoví spôsobom opísaným v Druckrey, H., Steinfhoff, D., Nakayma, M., Preussmann, R., Anger, K. (1983) Experimentalle Beiträge zum DosisProblem in Krebs-Chemotherapie und zur Wikungsweise von Endoxan (Experimentálne príspevky k problému dávkovania pri chemoterapii rakoviny a k spôsobu pôsobenia endoxánu) Dsch. Med. Wschr. 88:651. Táto metóda bola vyvinutá na základe porovnania hmotností s nádormi stanovenými pomocou palpácie, ktoré boli tiež priamo zvážené po excisii.

Korelačný koeficient je 0,98. Ak celková hmotnosť; nádorov dosiahne približne 1 g, rozdelia sa zvieratá náhodným spôsobom do skupín, pričom tak kontrolné, ako aj liečené skupiny zahrnujú 7 zvierat. Liečenie sa začne ihneď potom subkutánne injekčným podaním skúšanej látky. Hormonálny stav zvierat sa stanovuje pomocou steru vaginálnych buniek, ofarbeného metylénovou modrou. Vyhodnotenie sa uskutočňuje pomocou metódy opísanej v Jones, T. C, Mohr, U. Hunt, R. D. (1972) : The genital systém, v Monographs on Pathology of laboratory animlas asponsored by the Intemational Life Science Inštitúte(springer, N. Y., Londýn).

Výsledky tohto experimentu sú uvedené na obr. 1. Krivka závislosti hmotnosti nádoru nielečených kontrolných zvierat vykazuje neinhibovaný nárast. Krivky 1 (*) a 2 (o) sa vzťahujú na liečenie centrorelixacetátom v dvoch rôznych nosičoch. Tretia krivka (zasahujúca mimo znázornený osový kríž) ukazuje drastické zníženie hmotnosti nádoru po liečení embonátom.

Keďže liečenie v tomto prípade zahrňovalo len jednu dávku, nádor pokračoval v raste, keďže jediné ošetrenie nepostačovalo na usmrtenie všetkých nádorových buniek.

Prostriedok podľa vynálezu predstavuje z rôntgenografického hľadiska amorfnú zrazeninu soli dekapeptidu cetrorelixu s embónovou kyselinou. Vodná suspenzia tejto zrazeniny, ktorá prípadne obsahovala izotonizačné prísady, vykázala výrazne predĺženú účinnosť, na zvieracom modeli v porovnaní s vodným roztokom tohto peptidu. S prekvapením sa zistilo, že čas trvania účinku bol približne rovnaký ako v prípade podania injekčnej suspenzie obsahujúcej zrazeninu soli peptidu s kyselinou embónovou v biologicky degradovateľnom polyméri, ako je napríklad kopolymér kyseliny mliečnej a kyseliny glukolovej. Tento výsledok je skutočne neočakávaný, keďže ako bolo uvedené, dostatočné časy trvania účinku bolo až doteraz možné dosiahnuť len pokiaľ ide veľmi namáhavo pripravené liekové formy s predĺženým uvoľňovaním, ktoré obsahovali účinné látku v biologicky degradovateľných polyméroch.

Prekvapivosť uvedeného zistenia dokumentuje tiež publikácia J. Pharm. Pharmacol. 47, 878 až 883 (1985), podľa ktorej pyrimetamín (derivát 2,4-diamiopyridínu) nemá žiadny rozdiel oproti jeho soli s kyselinou embónovou vo farmakokinetickom správaní, priebehu hladiny v plazme a AUC po subkutánnom injekčnom podaní myšiam. Podobne ani imipraminhydrochlorid nevykazuje žiadny roz diel oproti imipramínembonátu po orálnom podaní (Indián Joumal of Physiology and Pharmacology 25 (4) 331 až 338 (1989). Je známe, že sa vo formách s predĺženým uvoľňovaním používajú v prípade nepeptidových liečivových látok, ako je napríklad prednizolon alebo triamcolon, suspenzie kryštalických látok. Tak napríklad na liečenie diabetes sa používa kryštalická inzulínová zinková suspenzia. Inzulín je zložený z 51 aminokyselín. Všetky uvedené formy sú kryštalické, zatiaľ čo rôntgenografická difŕakčná analýza ukazuje, že dávková forma podľa vynálezu je amorfná. Veľkosť častíc soli podľa vynálezu leží v rozmedzí od 5 do 200 mikrometrov. Cetroreíixembonát s veľkosťou častíc pod 5 mikrometrov má horšie predĺžené uvoľňovanie v porovnaní s prostriedkom podľa vynálezu. Podobne aj cetrorelixembonát s veľkosťou častíc nad 200 mikrometrov vykazuje zhoršené predĺžené uvoľňovanie v porovnaní s prostriedkom podľa vynálezu.

Z iných výhod prostriedku podľa vynálezu je možné uviesť, vyššiu rovnomernosť várok, čo sa prejavuje v tom, že kvalita liečiva, vyrobeného použitím prostriedku podľa vynálezu, menej početné odchýlky.

Vynález je bližšie objasnený v nasledujúcich príkladoch uskutočnenia. Tieto príklady majú výlučne ilustratívny charakter a rozsah vynálezu v žiadnom ohľade neobmedzujú.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Vodný roztok kyseliny embónovej s nadbytkom alkálie sa v ekvimolámom pomere, vzhľadom na peptid (vztiahnuté na voľnú bázu), zmieša s acetátovým roztokom cetrorelixacetátu, embónová kyselina sa vyzráža vo forme žltých kryštálov. Po prídavku zriedeného roztoku hydroxidu sodného do pH 7 až 7,5 sa kyselina embónová rozpustí a vyzráža z dekapeptidom ako vodná cetrorelixembonátová soľ s molámym pomerom peptid : kyselina embónová 2:1. Zrazenina sa odfiltruje, premyje vodou a vysuší.

Príklad 2

Cetrorelixacetát a kyselina embónová sa rozpustí v ekvimolámom pomere v dimetylacetamide a roztok sa nakvapká do vody. Biela zrazenina cetrorelixembonátu s molámym pomerom peptid : embónová kyselina 2 : 1 sa odfiltruje a vysuší.

Príklad 3

Cetrorelix a embónová kyselina sa v molámom pomere 1 : 1,6 rozpustia v zmesi dimetylacetamidu a prípadne voda a vzniknutý roztok sa nakvapkajú do vody. Vzniknutá žltá zrazenina sa odfiltruje a vysuší. Táto zrazenina sa spracuje na pastu 70 % etanolom, pasta sa vysuší pri 35 °C a preoseje sitom s veľkosťou otvorov 80 až 125 mikrometrov.

Príklad 4

Roztok alkalickej soli kyseliny embónovej sa pridá k vodne etanolickému roztoku acetátu peptidu pri molámom pomere peptid : kyselina embónová 2:1. Biela zrazenina sa odfiltruje a vysuší. Vysušená zrazenina sa navlhčí 50 % etanolom, vysuší vo vákuovej sušiarni a preoseje. Biely produkt obsahuje soľ peptidu s kyselinou embónovou v molámom pomere 2:1.

Príklad 5

Roztok alkalickej soli kyseliny embónovej sa pridá k vodne etanolickému roztoku acetátu peptidu pri molámom pomere peptid : kyselina embónová 1 : 1,6. Žltá zrazenina sa odfiltruje a vysuší. Vysušená zrazenina sa navlhčí 50 % etanolom, vysuší vo vákuovej sušiarni pri 35 °C a preoseje. Žltý produkt obsahuje soľ peptidu s kyselinou embónovou v molámom pomere 2:1a okrem toho obsahuje nadbytok kyseliny embónovej.

Experimenty na zvieratách s časom trvania účinku

Suspenzia zrazeniny sa subkutánne aplikuje samcom potkana v dávke 0,5 mg cetrorelix/kg telesnej hmotnosti a meria sa jej účinok na hladinu testosterónu v plazme. Účinok cetrorelixu spočíva v znížení hladiny testosterónu. Ako referenčný pokus slúži pokus s podaním injekčnej suspenzie pripravenej spôsobom opísaným v DE 4 023 134A1, ktorá obsahuje embonát peptidu v kopolymére kyseliny mliečnej a kyseliny glykolovej. Čas trvania účinku dávkovacej formy s nepredĺženým uvoľňovaním sa stanoví skúšaním vodného roztoku cetrorelixacetátu.

Časový priebeh hladiny testosterónu pri viac ako 300-hodinovom skúšaní na samcoch potkana, ktorým bol podaný vodný roztok cetrorelixacetátu (D-207 61) je uvedený na obr. 3. Účinok potlačenia testosterónu sa prejaví 6 hodín po aplikácii. Potlačenie pod 1 ng/ml bolo možné ešte stanoviť u dvoch zvierat počas 24 hodín a u troch ďalších zvierat počas ďalších 48 hodín alebo dvoch dní.

Časový priebeh hladiny testosterónu pri viac ako 300-hodinovom skúšaní na 4 zvieratách (č. 11 až 14) po podaní rovnakej dávky cetrorelixu vo forme suspenzie cetrorelixembonátu (D-20 762) bez viskóznych prísad (táto suspenzia bola vyrobená spôsobom opísaným v príklade 1) je uvedený na obr. 2. Potlačenie testosterónu sa tiež dosiahne 6 hodín po aplikácii, ale hladina testosterónu sa zvýši nad 1 ng/ml u jedného zvieraťa po 192 hodinách (8 dňoch) a u ostatných troch zvierat spoľahlivo pokračuje až od 9. dňa. Časový priebeh hladiny testosterónu pri 350 hodinovom skúšaní na 4 zvieratách (č. 31 až 34) po podaní rovnakej dávky cetrorelixu vo forme suspenzie cetrorelix embonátu (D-2 0 762) vo forme mikročastíc (táto suspenzia bola vyrobená spôsobom opísaným v DE 40 23 134 A1 citovaným skôr) je znázornený na obr. 4. Potlačenie testosterónu sa tiež dosiahne 6 hodín po aplikácii, ale hladina testosterónu sa zvýši nad 1 ng/ml u dvoch zvierat po asi 150 hodinách (6 dni) a pri ďalších dvoch zvieratách potlačenie pokračuje až do skončenia testu.

Časový priebeh hladiny testosterónu krysy liečenej embonátom podľa vynálezu so zmením 80 až 125 pm je uvedený na obrázku 5.

Z porovnania obr. 2 až 4 s obr. 5 je jasne zrejmá výhodnosť prostriedkov podľa vynálezu.

Claims (5)

1. Farmaceutická kompozícia obsahujúca zle rozpustnú soľ LHRH analógu zvoleného z cetrorelixu, antarelixu, gamrelixu, antidu alebo A-75998, pričom soľ má veľkosť častíc prevažne v rozmedzí od 20 do 125 pm, vyznačujúca sa tým, že kompozícia neobsahuje biodegradovateľné polyméry alebo tuky.

2. Farmaceutická kompozícia podľa nároku 1, v y značujúca sa tým, že soľou je soľ s embónovou kyselinou.

3. Farmaceutická kompozícia podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúca sa tým, že ďalej obsahuje izotonizačné činidlá.

4. Farmaceutická kompozícia podľa niektorého z nárokov 1 až 3, vyznačujúca sa tým, že je vo forme dlhodobo pôsobiacej injekčnej suspenzie.

5. Farmaceutická kompozícia podľa niektorého z nárokov 1 až 4 na použitie na liečenie nádorov dependentných na pohlavnom hormóne a endometriózy.