SK284510B6

SK284510B6 - Spôsob výroby kremíkových oceľových pásov so smerovo orientovanými zrnami

Info

Publication number: SK284510B6
Application number: SK864-99A
Authority: SK
Inventors: Stefano Fortunati; Stefano Cicale'; Giuseppe Abbruzzese
Original assignee: Acciai Speciali Terni S.P.A.
Priority date: 1996-12-24
Filing date: 1997-07-24
Publication date: 2005-05-05
Also published as: ATE206473T1; DE69707155D1; US6325866B1; CN1080318C; JP2001507077A; BR9713617A; ES2165078T3; PL333981A1; KR100561141B1; ITRM960905A0; RU2192484C2; CN1242058A; CZ291194B6; EP0950118B1; IT1290173B1; DE69707155T2; EP0950118A1; ITRM960905A1; WO1998028451A1; KR20000069694A

Abstract

Je opísaný spôsob výroby kremíkových oceľových pásov so smerovo orientovanými zrnami, presnejšie spôsob umožňujúci optimalizáciu výroby kremíkových oceľových pásov so smerovo orientovanými zrnami klasického typu synergistickou kombináciou medzi špecifickým výberom úrovní štruktúry niektorých prvkov a vhodným spracovaním umožňujúcim kontrolu prítomnosti a typu inhibítorov a teda aj veľkosti zŕn pri primárnej rekryštalizácii, ako aj podmienok sekundárnej rekryštalizácie.ŕ

Description

Vynález sa týka spôsobu výroby kremíkového oceľového plechu so smerovou orientáciou zŕn, presnejšie spôsobu, ktorý umožňuje optimalizáciu výroby kremíkových oceľových pásov so smerovou orientáciou zŕn klasického typu vhodnou synergistickou kombináciou medzi špecifickým výberom úrovní štruktúry niektorých prvkov a vhodného spracovania umožňujúceho kontrolu prítomnosti a typu inhibítorov a teda aj veľkosti zŕn pri primárnej rekryštalizácii, ako aj podmienok sekundárnej rekryštalizácie.

Doterajší stav techniky

Kremíkové oceľové plechy sa obyčajne používajú pri výrobe jadier elektrických transformátorov.

Kremíková oceľ pozostáva z mnohých navzájom priľahlých zŕn s kubickou priestorovo centrovanou mriežkou, kde osi príslušných rohov kocky, s kryštalo-grafickým vyjadrením [100], vytvárajú smery ľahkej magnetizácie.

Ak j e daná:

a) štruktúra jadier transformátorov, pozostávajúca z vrstiev laminácií z pásov kremíkovej ocele rezaných paralelne vzhľadom na dĺžku valcovaného pásu a kombinovaním vytvárajúcich oblúk a

b) pracovná schéma samotných transformátorov, v ktorej prechod prúdu v primárnom vinutí indukuje magnetický tok v jadre, ktorý sa šíri cez samotné jadro, je zjavné, že práca potrebná na šírenie (vytvorenie) magnetického toku je funkciou odporu, na ktorý naráža a je teda evidentné, že osi [100] musia byť paralelné so smerom valcovania pásov a teda s ich dĺžkou.

Ďalej je zrejmé, že nie je možné, aby všetky zrná boli orientované presne uvedeným optimálnym spôsobom, a preto bolo treba vynaložiť veľké úsilie na to, aby sa zredukoval stupeň dezorientácie zŕn.

Okrem toho je nevyhnutné zachovať počet a veľkosť týchto zŕn v rámci určitých hraníc, ktoré sú odborníkom v tejto oblasti dobre známe.

Jedine pri rešpektovaní týchto všeobecných podmienok je možné získať materiál s dobrými magnetizačnými vlastnosťami, medzi ktoré patrí magnetická permeabilita vyjadrená ako hustota magnetického prúdenia vyvolaná v jadre magnetickým poľom danej hodnoty a tiež rozptyl (straty) energie počas operácie, ktorý sa obyčajne označuje ako jadrové straty pri danej frekvencii a permeabilite a vyjadruje sa v W/kg.

Správna orientácia zŕn na konečnom produkte sa dosahuje počas tepelného spracovania nazývaného sekundárne rekryštalizačné žíhanie (temperovanie, chladenie), kde je možný rast len tých kryštálov, ktoré majú pôvodne požadovanú orientáciu. Počet a orientácia konečných zŕn závisí do istej miery od príslušných prvotných hodnôt.

Proces rastu zŕn sa aktivuje teplom a je spôsobený tým, že niektoré kryštály, ktoré sú kvôli kinetickým alebo energetickým príčinám viac „nabudené” než ostatné, začnú rásť na úkor susedných kryštálov pri teplote nižšej, než pri ktorej sa aktivujú ostatné kryštály, takže skôr dosiahnu rozhodujúcu veľkosť, ktorá im umožňuje mať prevahu v procese rastu.

Ale ako je dobre známe, spôsob výroby kremíkového oceľového plechu so smerovou orientáciou zŕn zahŕňa množstvo tepelných cyklov pri vysokých teplotách, pričom počas niektorých z nich by mohol začať rast, ktorý, ak by sa uskutočnil nevhodným spôsobom alebo v nevhodnom čase, by mohol zabrániť dosiahnutiu žiadaných konečných výsledkov.

Sekundárna kryštalizácia sa kontroluje niektorými zlúčeninami, napríklad sulfidom mangánu, selenidom mangánu, nitridom hliníka a podobne, ktoré, ak sú v ocelí vhodne vyzrážané, inhibujú rast zŕn, až kým nie sú rozpustené, čím sa umožní iniciácia sekundárnej rekryštalizácie. Čím je teplota rozpustnosti týchto zlúčenín (tiež nazývaných inhibítormi) vyššia, tým lepšia je ich schopnosť kontrolovať rast zŕn a tým vyššia je aj kvalita konečného produktu. Kremíková oceľ s orientovaným rozmiestením zŕn na použitie v elektrických aplikáciách sa všeobecne rozdeľuje do dvoch kategórií, v zásade sa odlišujúcich úrovňami hodnoty magnetickej indukcie, vyjadrenej v mľ, meranej v priebehu pôsobenia magnetického poľa s intenzitou 800 otáčok/minútu, označenej kódom B800: kategória kremíkovej ocele s konvenčné orientovanými zrnami, takzvané OG, s hodnotami B800 do približne 1880 mT a kategória kremíkovej ocele so super-orientovanými zrnami, s hodnotami B800 nad 1900 mT.

Pri výrobe kremíkovej ocele s konvenčné orientovanými zrnami, uvedenej v 30-tych rokoch, sa ako inhibítory používali hlavne sulfidy a/alebo selenidy mangánu, pričom pri výrobe kremíkovej ocele so super-orientovanými zrnami sa používajú najmä nitridy na báze hliníka, obsahujúce aj iné prvky, napríklad kremík. Na zjednodušenie výkladu budeme pre tieto inhibítory používať označenie nitridy hliníka.

Použitie nitridov hliníka umožnilo dosiahnutie vysokej kvality výsledných produktov, ale spôsobilo tiež určité problémy pri výrobe, najmä kvôli nasledovným požiadavkám:

- vyšší obsah uhlíka;

- vyšší stupeň redukcie pri studenom valcovaní,

- prispôsobenie sa nevyhnutným bezpečnostným opatreniam, ktoré sú potrebné na simultánne zachovanie (od fázy valcovania za horúca až po konečnú fázu tepelnej úpravy pri sekundárnej rekryštalizácii) dvoch typov inhibítorov, konkrétne sulfidov a nitridov hliníka v optimálnej veľkosti a distribúcii na dosiahnutie požadovaných výsledkov.

Aj pri výrobe kremíkovej ocele s konvenčnou orientáciou zŕn sa vyskytujú ťažkosti pri kontrole veľkosti a distribúcie inhibítorov, aj keď pri nižších extrémnych úrovniach ako v prípade produktu vyššej kvality.

Ale výroba kvalitnej kremíkovej ocele s orientáciou zŕn je komplexný a nákladný proces a je zrejmé, že je potrebné veľmi starostlivo uplatňovať všetky možné techniky, aby sa zredukovali náklady na výrobu.

Z tohto dôvodu sa pri výrobe kremíkových oceľových plechov s konvenčnou orientáciou zŕn hliník nepoužíva, pretože sa považuje za prvok, ktorý spätne ovplyvňuje magnetické vlastnosti výrobku, lebo tvorí nežiadané zrazeniny a vznikajúce komplikácie zvyšujú náklady na spracovanie na absolútne neprijateľnú hodnotu.

Prihlasovateľ, ktorý je jedným z hlavných výrobcov ocele na elektrické aplikácie v Európe, sa už dlhý čas snažil nájsť riešenia s cieľom optimalizovať výrobu a kvalitu kremíkovej ocele s orientovaným zrnami, a to v kategórii ocele so super-orientovanými zmámi, ako aj ocele s konvenčnou orientáciou zŕn. Konkrétne v druhom prípade prihlasovateľ skúmal metódy eliminácie alebo redukcie kritických aspektov spôsobu výroby.

V predchádzajúcich patentových prihláškach sa navrhovali spôsoby, pri ktorých sa kremíková oceľ plynulo (priebežne) odlieva a vytvára sa tenký plochý blok s hrúbkou obyčajne 40 až 70 mm, čím sa dosiahne vhodná tuhá štruktúra, ktorá predstavuje predváženie takzvaných jedno smerných malých zŕn a jemná a dobre distribuovaná štruktúra sekundárnych fáz, t. j. zrazenín, ktoré inhibujú rast zŕn. Okrem toho sa prijala koncepcia obsiahnutá v mnohých patentoch japonského pôvodu, podľa ktorej je možné úplne ignorovať potrebu získania jemnej a dobre distribuovanej zrazeniny od prvých fáz procesu; naopak zrazeniny získané počas tuhnutia ocele majú zostať čo najhrubšie, zatiaľ čo zrazeniny potrebné na kontrolu procesu sekundárnej rekryštalizácie sa vhodne získavajú počas fázy pomalého zahrievania, ktorá predchádza uvedenej fáze sekundárnej rekryštalizácie.

Teraz sa zistilo, že týmto spôsobom je potrebné veľmi špecificky kontrolovať väčšiu časť postupu výroby, aby sa zabránilo nekontrolovanému rastu zŕn, pretože nie sú prítomné prakticky žiadne vhodné inhibítory. Preto sa vykonala radikálna inovácia, ktorá spočíva v tom, že počas zahrievania plôch sa dosiahne taká teplota, ktorá je potrebná na rozpustenie obmedzeného, ale značného množstva inhibítora, ktoré je nevyhnutné na priebeh rôznych tepelných úprav nie nadmerne kontrolovaných a vyrába sa nový inhibítor prostredníctvom špecifických úprav, ktoré sú jednoduchšie a s menším počtom krokov ako v doterajšom stave techniky. Účelom predloženého vynálezu je využitie vyššie uvedených koncepcií vo výrobe kremíkových oceľových plechov s konvenčné orientovanými zrnami, racionalizácia výrobného cyklu a optimalizácia kvality produktu.

Podstata vynálezu

V súlade s predloženým vynálezom sa v rámci špecifického okruhu úrovní štruktúry niektorých prvkov a vhodnými spôsobmi spracovania zavádza vhodná kombinácia v kooperačnom vzťahu s cieľom kontroly prítomnosti a typu inhibítorov a teda aj veľkosti zŕn pri primárnej rekryštalizácii, ako aj podmienok sekundárnej rekryštalizácie.

Podstatou vynálezu je spôsob prípravy kremíkových oceľových pásov s orientovanými zrnami, pri ktorom sa oceľ s požadovaným zložením vyrába v roztavenom stave a postupne sa odlieva a formuje do blokov, ktoré sa po prechodnom zahriatí pri vysokej teplote presúvajú na valcovanie za horúca na plech s požadovanou hrúbkou, následne sa pásy zvinú, potom sa závity odvinú a zvalcujú za studená na požadovanú konečnú hrúbku a takto získané pásy zvalcované za studená sa ďalej podrobujú konečnej úprave primárnou rekryštalizačnou tepelnou úpravou (žíhaním, chladením) a sekundárnou rekryštalizačnou tepelnou úpravou, pričom tento spôsob sa vyznačuje kombináciou v kooperačnom vzťahu nasledovných operácií:

a) plynulé odlievanie blokov s nasledovným zložením: 2,5 % až 3,5 % hmotnostných Si; od 50 do 500 ppm C; od 250 do 450 ppm rozpustného Al; menej než 120 ppm N; od 500 do 3000 ppm Cu; od 500 do 1500 ppm Sn, zvyšok pozostáva zo železa a malých nečistôt;

b) zahriatie blokov na teplotu medzi 1200 °C a 1320 °C;

c) zvalcovanie blokov za horúca, zahriatych na uvedenú teplotu, na hrúbku medzi 1,8 a 2,5 mm, zabezpečenie prístupu vzduchu k pásu vychádzajúcemu zvalcovacej trate počas minimálne 4 sekúnd pri teplote medzi 1000 °C a 900 °C a zvinutie pásu pri teplote medzi 550 °C a 700 °C;

d) jednokrokové valcovanie pásu za studená na konečnú hrúbku;

e) uskutočnenie plynulej dekarbonizačnej tepelnej úprave vo vlhkej dusíkovo-vodíkovej atmosfére, pri teplote medzi 850 °C a 950 °C v čase od 20 do 150 sekúnd a následnej, opäť plynulej, nitridačnej tepelnej úprave pri teplote medzi 900 °C a 1050 °C v dusíkovo-vodíkovej atmosfére obsa hujúcej NH₃ v objeme od 1 do 35, výhodne od 1 do 9, štandardných litrov na kilogram pásu a obsahujúcej od 0,5 do 100 g/m³ vodnej pary. Za výhodných podmienok sa v oceli nachádza od 100 do 300 ppm C, od 300 do 350 ppm rozpustného Al a od 60 do 90 ppm N.

Zahrievanie pásu počas následnej sekundárnej rekryštalizácie v intervaloch medzi 700 °C a 1200 °C sa uskutočňuje počas najmenej 12 hodín, výhodne od 2 do 10 hodín.

Je potrebné poznamenať, že spôsob podľa predloženého vynálezu umožňuje prísnu kontrolu obsahu stopových prvkov, čím sa umožňuje použitie menej nákladných surových materiálov. Konkrétne podľa predloženého vynálezu môžu byť prítomné také prvky ako chróm, nikel alebo molybdén v celkovom množstve nepresahujúcom 3500 ppm.

Teplota zahrievania blokov sa výhodne pohybuje medzi 1250 °C a 1300 °C. Navyše sa za horúca zvalcovaný oceľový pás ochladí vodou, a to od 4 do 12 sekúnd po opustení konečného valcovacieho stanovišťa.

Predložený vynález bude ďalej ilustrovaný na viacerých príkladoch, ktoré sú však len ilustráciami a v žiadnom prípade neobmedzujú možnosti a rozsah uplatnenia samotného vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Bloky (s nasledovným hmotnostným zložením: Si, 3,12 %; C, 230 ppm; Mn, 730 ppm; S, 80 ppm; rozpustný Al, 320 ppm; N, 82 ppm; Cu, 1000 ppm; Sn, 530 ppm; Cr, 200 ppm; Mo, 100 ppm; Ni, 400 ppm; P, 100 ppm a Ti, 20 ppm; zvyšok pozostáva zo železa a malých nečistôt) sa zahriali na teplotu 1260 °C a potom zvalcovali za horúca na hrúbku 2,2 mm.

Polovica pásov sa schladila vo vode so začiatkom ochladzovania menej než 2 sekundy po opustení konečného stanovišťa, zatiaľ čo chladenie zvyšných pásov sa oneskorilo - so začiatkom približne 6 sekúnd po opustení posledného konečného stanovišťa. Teplota zvinovaných pásov sa v oboch prípadoch udržiavala v rozmedzí od 650 °C do 670 °C.

Pásy zvalcované za horúca sa najprv opieskovali a zamorili a potom zvalcovali za studená na hrúbku od 0,30 do 0,23 mm. Následne sa podrobili plynulej dekarbonizačnej tepelnej úprave v dusíkovo-vodíkovej atmosfére s rosnou teplotou 68 °C počas 90 sekúnd pri 800 °C, po ktorej nasledovala nitridačná tepelná úprava počas 15 sekúnd pri 960 °C v dusíkovo-vodíkovej atmosfére obsahujúcej NH₃ s rosnou teplotou 15 °C, s cieľom vystaviť pásy množstvu dusíka od 80 do 140 ppm, v závislosti od hrúbky.

Takto získané pásy sa pokryli vrstvou tepelného separátom na báze MgO a zvinuli; ďalej sa podrobili žíhaniu v hrncoch (škatuliach), s prudkým zahriatím na 700 °C a nechali sa postáť počas 15 hodín pri tej istej teplote, potom sa zahriali na 1200 °C pri rýchlosti 30 °C za hodinu a následne nechali voľne ochladiť.

Nasledovná tabuľka uvádza získané výsledky.

SK 284510 Β6

Tabuľka 1

Oneskorenie	Konečná	B800	P17	P15
chladenia	hrúbka
(v sekundách)	(mm)	(mT)	(W/kg)	(W/kg)
<2	0,29	1855	1,25	0,87
<2	0,26	1840	1,21	0,82
<2	0,23	1795	1,43	0,86
8	0,29	1870	1,18	0,85
8	0,26	1875	1,16	0,79
8	0,22	1870	0,99	0,67

Príklad 2

Vyrobilo sa viacero odliatkov s rôznym zložením, ktoré znázorňuje tabuľka 2.

Tabuľka 2

Odliatok	Si	C	Mn	S	Cu	Msoi	N	Cr	Ni	Mo	Sn	Ti
	%	ppm	ppm	PPm	ppm	PPm	ppm	ppm	PPm	PPm	ppm	PPm

A	3,1	130	1300	70	300	230	80	100	400	100	200	20
B	3,2	200	700	80	1500	290	70	500	400	200	700	10
C	3,0	250	850	70	2300	310	80	400	300	200	1000	10
D	3,3	190	1000	100	100	300	90	300	500	300	300	10
E	2,9	90	1200	80	2000	320	80	500	600	100	900	20
F	3,1	230	900	120	1200	260	100	400	400	200	1200	20
G	3,2	270	1200	70	2800	300	80	1800	2500	1500	1500	20

Bloky sa zahriali na teplotu 1250 °C, predvalcované na 40 mm a zvalcované za horúca na 2,2 až 2,3 mm. Pásy sa potom za studená zvalcovali na hrúbku 0,26 mm.

Za studená zvalcované pásy sa ďalej podrobili dekarbonizácii pri 870 °C a nitridácii 1000 °C. Cyklus sa ukončil pokrytím pásov vrstvou tepelného separátora na báze MgO a konečnou statickou tepelnou úpravou prudkým zahriatím na 700 °C, pásy sa nechali postáť počas 10 hodín, zahriali na 1210 °C rýchlosťou 40 °C za hodinu v atmosfére dusíka 30 %-vodíka, nechali postáť 15 hodín v čistom vodíku a nakoniec schladili. Takto získané výsledky sú znázornené v tabuľke 3.

Tabuľka 3

Odliatok	B800 (mT)	P17 (W/kg)	P15 (W/kg)
A	1710	1,66	0,97
B	1875	1,15	0,78
C	1880	1,08	0,76
D	1845	1,26	0,83
E	1870	1,13	0,78
F	1690	1,78	1,03
G	1595	2,08	1,33

Príklad 3

Odliatok s hmotnostným zložením Si 3,25 %, C 100 ppm, Mn 850 ppm, S 70 ppm, Cu 1500 ppm, rozpustný A1 310 ppm, Cr+Ni+Mo 1200 ppm sa podrobil valcovaniu za horúca podľa príkladu 1 a chladenie získaných pásov sa začalo po 8 sekundách od momentu, keď pásy opustili konečné stanovište. Pásy sa potom zvalcovali za studená na hrúbku 0,22 mm.

Na jednom z pásov sa testovali odlišné podmienky dekarbonizácie a nitridácie; merali sa výsledky získané po statickej tepelnej úprave pri rýchlom náraste teploty na 650 °C, 15 hodinovom odstátí, vzraste teploty na 1200 °C pri rýchlosti 100 °C za hodinu v atmosfére dusíka 25 %-vodíka, 20 hodinovom odstátí vo vodíku a ochladení.

Tabuľka 4 udáva podmienky testovania a získané výsledky.

Tabuľka 4

Teplota pri dekarbonizácii (°C) pH₂O/pH₂ = 0,58	Teplota pri nitridácii (°C) pH₂O/pH₂ = 0,05	Magnetická indukcia B800 (°C) (mT)
820	720	1673
820	900	1751
820	1000	1832
870	750	1595
870	900	1849
870	1000	1870
930	750	1630
930	900	1860
930	1000	1850
970	750	1579
970	900	1820
970	1000	1810

Zvyšné pásy sa ďalej spracovávali podľa nasledovného postupu: a) plynulá dekarbonizácia počas 100 sekúnd pri teplote 870 °C v atmosfére dusíka 25 %-vodíka s rosnou teplotou 41 °C a b) plynulá nitridácia počas 20 sekúnd pri teplote 980 °C v dusíkovo-vodíkovej atmosfére s rôznymi koncentráciami NH₃ a rosnou teplotou 10 °C.

Získané výsledky, po pokrytí vrstvou tepelného separátora na báze MgO a žíhaní v hrnci (krabici), sú znázornené v tabuľke 5.

Tabuľka 5

Pás číslo	Prístup dusíka (ppm)	B800 (mT)	P17 (W/kg)	P15 (W/kg)
1	54	1860	1,06	0,72
2	48	1840	1,14	0,73
3	142	1870	1,03	0,68
4	156	1868	1,01	0,64
5	148	1872	1,05	0,70
6	345	1860	1,12	0,72
7	352	1855	1,09	0,72

zariadenie na valcovanie za horúca, sa začína fáza chladenia pásov vodou.

6. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že obsah amoniaku v nitridačnom plyne privádzanom do pece je od 1 do 9 štandardných litrov na 1 kg ocele.

7. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že pri sekundárnej rekryštalizačnej úprave trvá zahrievanie pri teplote od 700 °C do 1200 °C najmenej 2 hodiny.

8. Spôsob podľa nároku 7, vyznačujúci sa t ý m , že zahrievanie pri teplote od 700 °C do 1200 °C trvá od 2 do 10 hodín.

PATENTOVÉ NÁROKY

Claims

1. Spôsob výroby kremíkových oceľových pásov so smerovo orientovanými zmámi, pri ktorom sa vyrobí oceľ s požadovaným zložením v roztavenom stave a plynulé sa odlieva a formuje do blokov, ktoré sa po prechodnom zahriatí na vysokú teplotu presunú na stanovište na valcovanie za horúca, kde sa z nich získajú pásy požadovanej hrúbky, ktoré sa potom zvinú a následne rozvinú a zvalcujú za studená na požadovanú konečnú hrúbku a takto vyrobené pásy zvalcované za studená sú potom podrobené konečnému spracovaniu, vrátane primárnej rekryštalizačnej tepelnej úpravy a sekundárnej rekryštalizačnej tepelnej úpravy, vyznačujúci sa tým, že zahrnuje kombináciu v kooperačnom vzťahu nasledovných operácii:

a) plynulé odlievanie do blokov s nasledovným zložením: 2,5 % až 3,5 % hmotnostných Si; od 50 do 500 ppm C; od 250 do 450 ppm rozpustného Al_t; menej než 120 ppm N; od 500 do 3000 ppm Cu; od 500 do 1500 ppm Sn, zvyšok pozostáva zo železa a malých nečistôt;

b) zahriatie blokov na teplotu medzi 1200 °C a 1320 °C;

c) valcovanie blokov za horúca, zahriatych na uvedenú teplotu, na hrúbku medzi 1,8 a 2,5 mm, zabezpečenie prístupu vzduchu k pásu vychádzajúcemu z konečného stanovišťa počas minimálne 4 sekúnd pri teplote medzi 1000 °C a 900 °C a zvinutie pásu pri teplote medzi 550 °C a 700 °C;

d) jednokrokové valcovanie pásu za studená na konečnú hrúbku;

e) uskutočnenie plynulej dekarbonizačnej tepelnej úpravy vo vlhkej dusíkovo-vodíkovej atmosfére, pri teplote medzi 850 °C a 950 °C v čase od 20 sekúnd do 150 sekúnd a následnej, opäť plynulej, nitridačnej tepelnej úprave pri teplote medzi 900 °C a 1050 °C s prístupom plynu na báze dusíka a vodíka a s obsahom NH₃ v množstve od 1 do 35 štandardných litrov na kilogram pásu a od 0,5 do 100 g/m³vodnej pary.

2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa t ý m , že v oceli sa nachádza od 100 do 300 ppm C, od 300 do 350 ppm rozpustného Al a od 60 do 90 ppm N.

3. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že oceľ môže tiež obsahovať iné stopové prvky, konkrétne chróm, nikel a molybdén, v celkovom množstve nepresahujúcom 3500 ppm.

4. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že teplota zahrievania blokov sa pohybuje medzi 1250 °C a 1300 °C. ⁵

5. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že po časovom intervale od 4 do 12 sekúnd od okamihu, keď pásy opustia