SK283313B6

SK283313B6 - (S)-Oxybutynín a (S)-deetyloxybutynín, farmaceutické prostriedky s ich obsahom, spôsob prípravy (S)-deetyloxybutynínu a ich použitie na liečenie urinárnej inkontinencie

Info

Publication number: SK283313B6
Application number: SK1035-97A
Authority: SK
Inventors: Gunnar Aberg; Cullough John R. Mc; Yue Fang
Original assignee: Sepracor, Inc.
Priority date: 1995-01-31
Filing date: 1996-01-25
Publication date: 2003-05-02
Also published as: PT806948E; SK103597A3; DK0806948T3; DE69610290T2; RU2181589C2; FI973163A0; WO1996023492A1; US5677346A; HUP9800794A2; UA45387C2; MX9705820A; DE69610290D1; CZ242197A3; CA2211400A1; NO315927B1; CA2211400C; BR9607001A; JPH11511730A; AU4966496A; PL321498A1

Abstract

(S)-Oxybutynín, (S)-deetyloxybutynín a ich farmaceuticky prijateľné soli, v podstate bez ich (R)-enantioméru, na použitie na liečenie urinárnej inkontinencie. Použitie (S)-oxybutynínu, (S)-deetyloxybutynínu a ich farmaceuticky prijateľných solí na prípravu liečiva na liečenie urinárnej inkontinencie, farmaceutické dávkovacie formy obsahujú tieto zlúčeniny a spôsob prípravy (S)-deetyloxybutynínu.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka opticky čistého (S)-oxybutynínu a (S)-deetyloxybutynínu (S-DEO), farmaceutických prostriedkov obsahujúcich opticky čistý (S)-oxybutynín alebo (S)-deetyloxybutynin, a spôsobu prípravy jednotlivých enantiomérov deetyloxybutynínu.

Doterajší stav techniky

Racemický oxybutynín sa terapeuticky používa na liečenie intestinálnej hypermotility a na liečenie urinámej inkontinencie v dôsledku nestability detruzora. Racemický oxybutynín vykazuje priamy antispazmotický účinok na hladké svaly a inhibuje pôsobenie acetylcholínu na hladké svaly. Vykazuje len jednu pätinu anticholinergnej účinnosti atropínu na králičí detruzor, ale vykazuje štvornásobnú a desaťnásobnú antispazmotickú účinnosť. Je úplne selektívny pre muskarínové receptory v prítomnosti nikotínových receptorov a v dôsledku toho nie sú pozorované blokujúce účinky na skeletálne neuromuskulárne spojenia alebo autonómne ganglie.

Racemický oxybutynín relaxuje hladký sval močového mechúra a pri pacientoch sa stavmi, ktoré sa vyznačujú kontrakciami močového mechúra, ktoré sa nedajú ovládať vôľou, cytometrické štúdium preukázalo, že racemický oxybutynín zvyšuje kapacitu mechúra, znižuje frekvenciu kontrakcií detruzora neovládateľných vôľou a odďaľuje nástup pocitu na vyprázdňovanie. Je teda vhodný na liečenie a prevenciu tak inkontinencie, ako aj častého vôľou ovládateľného močenia. Účinok racemického oxybutynínu v močovom mechúre je pripisovaný kombinácii antimuskarínových, priamych spazmolytických a miestne anestetických účinkov na hladký sval detruzor. V dôsledku antimuskarínovej účinnosti racemického liečiva sú veľmi bežnými vedľajšími účinkami xcrostómia (suchosť ústnej sliznice) a mydriáza (rozšírenie zornice), na ktorých sa podieľajú muskarínové cholinergné receptory. Aspoň jeden výskumný pracovník opísal „nevyhnuteľné symptómy mydriázy, xerostómie, tachykardie atď.“, ktoré sprevádzajú podanie racemického oxybutynínu (Lish a kol., Árch. Int. Pharmacodyn. 156, 467 - 488 (1965), 481). Vysoké percento výskytu anticholinergných vedľajších účinkov (40 až 80 %) má často za následok zníženie dávok alebo ukončenie liečenia.

Farmakologické skúmania jednotlivých enantiomérov naznačujú, že účinným enanliomérom je R-enantiomér. Noronha-Blob a kol. (J. Pharmacol. Exp. Ther. 256, 562 - 567 (1991)) z toho usúdili, že cholinergný antagonizmus racemického oxybutynínu (meraného in vitro pomocou jeho afmity k receptorom subtypov M, a M, a in vivo pomocou rozdielnych fyziologických odpovedí) sa môže pripísať hlavne účinnosť R-enantioméru. Pri všetkých odpovediach sa zistilo rovnaké poradie účinností oxybutynínu a jeho enantiomérov, konkrétne zistili, že účinnosť (R)-oxybutynínu je väčšia ako účinnosť racemického oxybutynínu alebo rovnaká ako účinnosť racemického oxybutynínu, ktorá je oveľa vyššia ako účinnosť (S)-oxybutynínu, pričom (S)-oxybutynín je o 1 až 2-krát menej účinný ako (R)-oxybutynín.

Podstata vynálezu

Teraz sa neočakávane zistilo, že v podstate opticky čistý S-enantiomér oxybutynínu a jeho deetyl-metabolitu je pri liečení urinámej inkontinencie terapeuticky lepší.

Opticky čistý (S)-oxybutynín (S-OXY) a (S)-deetyloxybutynín (S-DEO) zaisťuje toto liečenie pri podstatnom znížení nepriaznivých účinkov, ktoré primáme vyplývajú z anticholinergnej účinnosti a ktoré sú spojené s podaním racemického oxybutynínu. Medzi ne patrí, pričom však nejde o vyčerpávajúci výpočet, xerostómia, mydriáza, ospalosť, pocit nevoľnosti, zápcha, palpitácia a tachykardia. Terapeuticky cenné je hlavne zníženie kardiovaskulárnych vedľajších účinkov racemického oxybutynínu, ako je tachykardia a palpitácia, podaním (S)-oxybutyninu alebo (S)-deetyloxybutynínu.

Účinnými zlúčeninami nových prostriedkov a spôsobu sú optické izoméry oxybutynínu a desoxybutynínu. Príprava racemického oxybutynínu je opísaná v britskom patentovom spise 940 540. Chemicky sú účinnými zlúčeninami: (1) S-enantiomér 4-(dietylamino)-2-butinyl-a-cyklohexyl-α-hydroxybenzénacetátu takisto známeho ako 4-(dietylamino)-2-butinyl-fenylcyklohexylglykolát, a ďalej označovaného oxybutynín, a (2) S-enantiomér 4-(etylamino)-2-butinyl-a-cyklohexyl-a-hydroxybenzénacetátu, ďalej označovaného deetyloxybutynín. Generický názov pridelený hydrochloridu racemického oxybutynínu komisiou USAN je oxybutynín-chlorid. Predáva sa pod obchodným označením Ditropan. Izomér oxybutynínu v absolútnej stereochemickej konfigurácii S (registračné číslo 119618-22-3) je pravotočivý, a zodpovedá vzorcu (I).

Í-/ (I)

S-Enantiomér deetyloxybutynínu je znázornený vzorcom (II).

Syntéza (S)-oxybutynínu bola opísaná (Kachur a kol., J. Pharmacol. Exp. Ther. 247, 867 - 872 (1988)), ale samotný (S)-oxybutynin nie je v súčasnosti komerčne dostupný. Všetky klinické výsledky, ktoré boli opísané, sa dosiahli s použitím racemickej zmesi, hoci pri morčatách a krysách bola opísaná farmakológia jednotlivých enantiomérov (pozri Kachur a kol., J. Pharmacol. Exp. Ther. 247, 867 - 872 (1988) a Noronha-Blob a kol. J. Pharmacol. Exp. Ther. 256, 562 - 567 (1991)). (S)-Dcctyloxybutynín nebol doteraz opísaný. Jeho syntéza sa vykonáva spôsobom uvedeným neskôr.

Podľa jedného uskutočnenia sa vynález týka spôsobu liečenia urinámej inkontinencie, s vyhnutím sa sprievodnému riziku nepriaznivých účinkov, pri ktorom sa človeku, ktorý potrebuje takéto liečenie, podá terapeuticky účinné množstvo (S)-oxybutynínu, (S)-deetyloxybutynínu alebo farmaceutický prijateľnej soli ktorejkoľvek z týchto látok, v podstate bez zodpovedajúceho R-cnantioméru. Termín „v podstate bez R-enantioméru“ ako sa tu používa, označuje, že prostriedok obsahuje aspoň 90 % hmotn. (S)-oxybutynínu alebo (S)-deetyloxybutynínu a 10 % hmotn. alebo menej (R)-oxybutynínu alebo (R)-deetyloxybutynínu.

Podľa výhodnejšieho uskutočnenia prostriedky obsahujú aspoň 99 % hmotn. S-enantioméru a 1 % alebo menej R-enantioméru. V podstate opticky čistý (S)-oxybutynín alebo (S)-deetyloxybutynín sa môže podávať parenterálne, rektálne, intravesikálne, transdermálne, orálne alebo aerosólom, pričom výhodné je orálne podanie a transdermálne podanie v dávke asi 1 mg až asi 100 mg na deň.

Podľa ďalšieho uskutočnenia sa vynález týka farmaceutickej jednotkovej dávkovacej formy vo forme tablety ale2 bo kapsuly obsahujúcej terapeuticky účinné množstvo (S)-oxybutynínu, (S)-deetyloxybutynínu alebo farmaceutický prijateľnej soli, ktorejkoľvek z týchto látok, v podstate bez zodpovedajúceho R-stereoizoméru, a farmaceutický prijateľný nosič. Táto tableta alebo kapsula výhodne obsahuje od 0,5 do 25 mg (S)-oxybutynínu alebo (S)-deetyloxybutynínu a pripraví sa pomocou bežných spôsobov dobre známych v odbore. Vynález sa týka takisto dávkovacej formy vo forme zariadenia na transdermálnu aplikáciu. Transdermálna aplikácia sa zlepší začlenením zosilňovača permeácie do zariadenia na transdermálnu aplikáciu, napríklad ako je to opísané v medzinárodnej PCT-prihláške WO 92/20377.

Podľa ďalšieho uskutočnenia sa vynález týka spôsobu prípravy deetyloxybutynínu, výhodne jediného enantioméru deetyloxybutynínu, najvýhodnejšie S-deetyloxybutynínu, pri ktorom sa najprv podrobí reakcii metyl-a-cyklohexyl-a-hydroxyfenylacetát s 4-[N-etyl-(4-metoxyfenyl)metylamino]-2-butin-l-olom v prítomnosti bezvodej bázy za vzniku 4-[N-etyl-(4-metoxyfenyl)metylamino]-2-butinyl-a-cyklohexyl-a-hydroxyfenylacetátu a táto látka sa potom postupne podrobí reakcii s chlórformiátom a metanolom za vzniku 4-(etylamino)-2-butinyl-a-cyklohexyl-a-hydroxyfenylacetátu (deetyloxybutynínu). Tento spôsob môže ďalej zahrňovať reakciu N-etyl-4-metoxyfenylmtylamínu s 2-propin-l-olom a formaldehydom alebo ekvivalentom formaldehydu v prítomnosti meďnatej soli za vzniku 4-[N-etyl-(4-metoxyfenyl)metylamino]-2-butin-1 -olu nutného na prvý reakčný stupeň.

S-Enantioméry oxybutynínu a deetyloxybutynínu sa môžu získať rozštiepením intermediárnej mandľovej kyseliny s nasledujúcou esterifikáciou. Esterifikácia sa môže uskutočňovať, ako ju opísali Kachur a kol. (pozri skôr) pre oxybutynín, alebo zlepšeným spôsobom uvedeným v schéme A pre S-deetyloxybutynín.

OH

(CH2O)_n

CuCI

NaOMe (kel.) toluén

Vll (Me « metyl)

Grafické znázornenie racemických, ambiskalemických a skalemických alebo enantioméme čistých zlúčenín, ktoré sú tu používané, sú prevzaté z práce, ktorú publikovali Maehr J. Chem. Ed. 62, 114 - 120 (1985). Na označenie absolútnej konfigurácie chirálneho prvku sú teda používané plné a prerušované kliny (ako je to v prípade vzorca (I)), a obrysy klinov a bodkované alebo prerušované čiary (ako je to v prípade vzorca (III)) označujú enantioméme čisté zlúčeniny bez určenia absolútnej konfigurácie.

Celkový spôsob prípravy deetyloxybutynínu zahŕňa:

a) reakciu N-etyl-4-metoxyfenylmetylamínu s 2-propin-l-

-olom a paraformaldehydom v inertnom rozpúšťadle v prítomnosti chloridu meďnatého, za vzniku 4-[N-etyl-(4-metoxyfenyl)metylamino] -2-butin-1 -olu (zlúčeniny vzorca (V)),

b) reakciu jediného enantioméru metyl-a-cyklohexyl-a-hydroxyfenylacetátu (zlúčeniny IV) s 4-[N-etyl-(4-metoxyfenyl)metylamino]-2-butin-1 -olom (zlúčeninou vzorca (V)) v prítomnosti katalytického množstva metoxidu sodného, za vzniku jedného enantioméru 4-[N-etyl-(4-metoxyfenyl)-mctylamino]-2-butinyl-a-cyklohexyl-a-hydroxyfenylacetátu (zlúčeniny vzorca (VI)), a

c) reakciu 4-[N-etyl-(4-metoxyfenyl)metylamino]-2-butinyl-a-cyklohexyl-a-hydroxyfenylacetátu (zlúčeniny vzorca (VI)) postupne s α-chlóretyl-chlórformiátom v dichlóretáne a potom metanolom, za vzniku jediného enantioméru deetyloxybutynínu (zlúčeniny vzorca (VII)).

Je zrejmé, že je tento spôsob použiteľný takisto na prípravu racemického deetyloxybutynínu z racemického a-cyklohexyl-a-hydroxyfenylacetátu. Paraformaldehyd sa používa ako vhodný zdroj formaldehydu, ale sa môže nahradiť ľubovoľným zdrojom formaldehydu, ako je v odbore dobre známe. Podobne sa na dealkyláciu používa a-chlóretyl-chlórformiát, môžu sa však použiť aj iné chlórformiáty (napríklad vinyl-chlórformiát).

Alternatívne sa môžu S-enantioméry oxybutynínu a deetyloxybutynínu získať rozštiepením racemického oxybutynínu alebo deetyloxybutynínu s použitím bežných spôsobov, ako je frakčná kryštalizácia diastereomémych solí s chirálnymi kyselinami. Môžu sa použiť takisto ďalšie štandardné postupy, ktoré sú odborníkovi známe vrátane jednoduchej kryštalizácie a chromatografického spracovania na chirálnom substráte bez toho, aby však šlo o vyčerpávajúci výpočet.

Veľkosť profylaktickej alebo terapeutickej dávky (S)-oxybutynínu alebo (S)-deetyloxybutynínu pri liečení akútneho alebo chronického ochorenia sa mení v závislosti od závažnosti a povahy stavu, ktorý sa má liečiť, a spôsobu podania. Dávka a prípadne takisto frekvencia dávok závisí tiež od veku, telesnej hmotnosti a reakcií konkrétneho pacienta. Všeobecne sa celková denná dávka (S)-oxybutynínu alebo (S)-deetyloxybutynínu pre tu opísané stavy pohybuje v rozsahu od asi 1 mg do asi 100 mg v jednej dávke alebo v delených dávkach, výhodne v delených dávkach. Pri liečení pacienta by sa terapia mala začať nižšou dávkou, napríklad asi 0,25 mg až asi 25 mg, a potom by sa mala zvyšovať až na asi 100 mg, v závislosti od globálnych reakcií pacienta. Ďalej sa odporúča podávať pacientom vo veku nad 65 rokov a pacientom s narušenou funkciou ľadvín alebo pečene najprv nízke dávky a upraviť tieto dávky na základe individuálnych reakcií (odpovedí) a hladiny v krvi. V niektorých prípadoch môže byť nutné použiť dávky mimo uvedeného rozsahu, ako je odborníkovi zrejme. Ďalej je ošetrujúcemu lekárovi jasné, ako a kedy prerušiť, upraviť alebo ukončiť terapiu v súvislosti s individuálnou pacientovou reakciou. Termíny „terapeuticky účinné množstvo“ a „množstvo postačujúce na liečbu inkontinencie, ale nepostačujúce na vyvolanie nepriaznivých účinkov“ sú zahrnuté v opísanom dávkovaní a frekvencii dávok.

Na aplikáciu účinnej dávky (S)-oxybutynínu alebo (S)-deetyloxybutynínu pacientovi sa môže použiť ľubovoľný vhodný spôsob podania. Napríklad sa môže použiť orálne, rektálne, parenterálne (subkutánne, intramuskuláme, intravenózne) či transdermálne podanie, podanie aerosólom a podobné formy podania. Okrem toho sa môže liečivo podať priamo do močového mechúra močovou trubicou, ako to o písali v prípade racemického oxybutynínu Massad a kol. (J. Urol. 148, 595 - 597 (1992)). Medzi dávkovacie formy patria tablety, pastilky, disperzie, suspenzie, roztoky, kapsuly, systémy na transdermálnu aplikáciu a podobne.

Farmaceutické prostriedky podľa vynálezu obsahujúce viac ako účinnú zložku (S)-oxybutynín alebo (S)-deetyloxybutynín alebo ich farmaceutický prijateľnú soľ, a môžu takisto obsahovať farmaceutický prijateľný nosič, a prípadne ďalšie terapeuticky účinné zložky.

Termíny „farmaceutický prijateľné soli“ alebo Jeho farmaceutický prijateľná soľ“ označujú soli pripravené s farmaceutický prijateľnými netoxickými kyselinami. Medzi vhodné farmaceutický prijateľné adičné soli zlúčeniny podľa vynálezu s kyselinami patria soli s kyselinou octovou, benzénsulfónovou (besyláty), benzoovou, gáforsulfónovou, citrónovou, etánsulfónovou, fúmarovou, glukónovou, glutámovou, bromovodíkovou, chlorovodíkovou, isetiónovou, (2-hydroxyetánsulfónovou), mliečnou, maleínovou, jablčnou, mandľovou, metánsulfónovou, slížovou, dusičnou, pamovou, pantoténovou, fosforečnou, jantárovou, sírovou, vínnou, p-toluénsulfónovou a podobne. Užitočný je hlavne hydrochlorid, ktorý bol soľou používanou v opísaných testoch.

Medzi prostriedky podľa vynálezu patria suspenzie, roztoky, elixíry alebo pevné dávkovacie formy. V prípade pevných prípravkov na orálne podanie (ako sú prášky, kapsuly a tablety) sú vhodné nosiče, ako sú škroby, cukry a mikrokryštalická celulóza, riedidlá, granulačné činidlá, mazivá, spojivá, dezintegračné činidlá a podobne. Pevné prípravky na orálne podanie sú výhodnejšie ako kvapalné prípravky na orálne podanie.

V dôsledku ľahkosti ich aplikácie predstavujú tablety a kapsuly jedny z najvýhodnejších jednotkových dávkovacích foriem na orálne podanie a používajú sa na nc pevné farmaceutické nosiče. Ak je to žiaduce, môžu sa tablety poťahovať pomocou štandardných postupov s použitím alebo nepoužitím vody.

Okrem bežných dávkovacích foriem, ktoré sú opísané, sa môžu zlúčeniny podľa vynálezu podávať takisto pomocou pomôcok a aplikačných zariadení s kontrolovaným uvoľňovaním účinnej látky, ako sú zariadenia opísané v patentoch USA č. 3 845 770, 3 916 899, 3 536 809, 3 598 123 a 4 008 719, a v prihláške PCT č. WO 92/20377.

Farmaceutické prostriedky podľa vynálezu vhodné na orálne podanie môžu byť oddelené jednotkové dávkovacie formy, ako sú kapsuly, tobolky alebo tablety, z ktorých každá obsahuje vopred určené množstvo účinnej látky, prášky alebo granuly, alebo roztoky alebo suspenzie vo vodnej tekutine či v bezvodej tekutine, emulzie typu olej vo vode alebo tekuté emulzie typu voda v oleji. Tieto prostriedky sa môžu pripraviť ľubovoľným farmaceutickým postupom, pričom všetky tieto postupy zahrnujú stupeň uvedenia účinnej látky do styku s nosičom, ktorí tvorí jedna alebo viac nutných zložiek. Všeobecne sa tieto prostriedky pripravia rovnomerným a dôkladným premiešaním účinnej látky s kvapalnými nosičmi alebo jemne rozomletými pevnými nosičmi alebo obidvoma týmito typmi nosičov, a potom sa, pokiaľ je to nutné, tento produkt vytvaruje do požadovaného tvaru, takisto, ako je to známe v prípade racemickej zmesi účinnej látky.

Tableta sa môže napríklad pripraviť stlačovaním alebo lisovaním, prípadne s jednou alebo viacerými vedľajšími zložkami. Stlačované tablety sa môžu pripraviť stlačením účinnej látky vo voľne tečúcej forme, ako vo forme prášku alebo granúl, prípadne v zmesi so spojivom, mazivom, inertným riedidlom, povrchovo aktívnym činidlom alebo dispergátorom vo vhodnom stroji. Lisované tablety sa môžu pripraviť lisovaním zmesi práškovej zlúčeniny navlhčenej inertným kvapalným riedidlom vo vhodnom stroji. Všetky uvedené postupy sú odborníkom vo farmaceutickom odbore dobre známe. Každá tableta môže obsahovať asi 0,5 mg až asi 25 mg účinnej látky.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Jednotková dávkovacia forma na orálne podanie

Tablety

zložka	na tabletu	na dávku 10 000 tabliet
(S)-oxybutynín alebo (S)-deetyloxybutynín	5 mg	50 g
mikrokryštalická celulóza	30 mg	300 g
laktóza	70 mg	700 g
stearát vápenatý	2 mg	20 g
modré farbivo FD & C č.l	0,03 m,	300 mg

(S)-Oxybutynín alebo (S)-deetyloxybutynín sa mieša s laktózou a celulózou až sa vytvorí jednoliata zmes. Pridá sa farbivo a zmes sa ďalej mieša. Nakoniec sa vmieša stearát vápenatý a z výslednej zmesi sa vytlačia tablety s použitím sedemmilimetrového plytkého konkávneho lisovníka. Tablety obsahujúce iné množstvo účinnej látky sa môžu pripraviť zmenou pomeru účinnej látky k nosným a pomocným látkam alebo zmenou konečnej hmotnosti tablety.

Prekvapivú užitočnosť S-enantioméru tak oxybutynínu, ako deetyloxybutynínu demonštrujú nasledujúce testy.

Enantioméry oxybutynínu

Väzba (R)- a (S)-oxybutynínu na subtypy M_b M₂, M₃ a M₄ ľudského muskarinového receptora

Materiály a metódy

Experimenty sa uskutočňovali na membránach pripravených z buniek SF9 infikovaných bacilovírusom tak, že exprimovali rekombinantné subtypy M_b M₂, M₃ a M₄ ľudského muskarinového receptora.

Testy väzby

Tabuľka 1

receptor	rádioaktívny ligand	koncentrácia	nešpecifická väzba	inkubácia	referenčná zlúčenina
Mih	[³H]-pirenzepín	2 nM	atropín (1 μΜ)	60 minút 27 °C	pirenzepín
m_2H	[³H]-AF-DX 384	2 nM	atropín (ΙμΜ)	60 minút 27 °C	metoktramín
m_3H	[³H]-4-DAMP	0,8 nM	atropín (1 μΜ)	60 minút 27 °C	4-DAMP
m_4H	[³H]-4-DAMP	0,3 nM	atropín d μΜ)	60 minút 27 °C	4-DAMP

Po inkubácii sa vzorky rýchle sfiltrujú vo vákuu cez filtre zo sklenených vlákien GF/B (Whatman) a premyjú sa ľadovo chladným pufrom s použitím zariadenia na izoláciu buniek (Brandel). Naviazaná rádioaktivita sa stanoví pomocou prístroja na meranie scintilácie v kvapaline (LS 6000, Beckman) s použitím prostredia na meranie scintilácie v kvapaline (liquid scintilation cocktail formula 99, DuPont NEN).

Experimentálny protokol

Zlúčeniny sa testovali na každom receptore v desiatich koncentráciách s dvoma opakovaniami, na získanie kompetičných kriviek. V každom experimente sa súčasne testovala referenčná zlúčenina pre skúmaný receptor v 8 koncentráciách s dvoma opakovaniami na získanie kompetičnej krivky umožňujúcej vyhodnotenie experimentu.

Analýza a vyjadrenie výsledkov

Špecifická väzba rádioaktívneho ligandu na každý receptor sa definovala ako rozdiel medzi celkovou väzbou a nešpecifickou väzbou stanovenou v prítomnosti nadbytku neoznačeného ligandu. Hodnoty IC₅₀ (koncentrácie nutnej na inhibíciu 50 % špecifickej väzby) sa stanovili nelineárnou regresnou analýzou kompetičných kriviek. Tieto parametre sa získali s použitím softvéru Sigmaplot. Hodnoty IC50 pre R- a (S)-oxybutynín sú uvedené v tabuľke 2.

Tabuľka 2

Väzba (R)-oxybutynín (R-OXY) a (S)-oxybutynín (S-OXY) na subtypy M] - M₄ ľudského muskarínového receptora

receptor	IC50 pre ROXY (nM)	IC₅o pre SOXY (nM)	IC50 pre referenčnú zlúčeninu (nM)
M,	0,99	47,6	pirenzepín; 11,9
M₂	9,9	178	metoktramín; 14,6
m₃	1,8	149	4-DAMP; 1,6
m₄	1,2	100	4-DAMP; 0,87

Tieto výsledky svedčia o tom, že (S)-oxybutynín preukazuje menšiu afinitu v subtypoch muskarínového receptora ako (R)-oxybutinín.

Väzba (R)- a (S)-oxybutynín na vápnikové kanáliky Materiály a metódy

Testy väzby

Testy väzby sa vykonali s použitím nasledujúcich metód:

Tabuľka 3

receptory	membrány	referenčné zlúčeniny	literárne referencie
vápnikový kanálik (T+L, diltiazemové miesto)	z mozgovej kôry krýs	diltiazem	Schoemaker a Langer (1985)
vápnikový kanálik (T+L, verapamilové miesto)	z mozgovej kôry krýs	D600	Reynolds a kol. (1986)

Experimentálne podmienky boli nasledujúce:

Tabuľka 4

receptory	ligandy	kone.	nešp. väzba	inkubácia
vápnikový kanálik (T+L, diltiazemové miesto)	[³HJdiltiazem	5 nM	diltiazem (10 μΜ)	120 minút 25 °C
vápnikový kanálik (T+L, verapamilové miesto)	[³H]-D 888	0,5 nM	D 600 (10 mM)	60 min 22 °C

Po inkubácii sa vzorky rýchlo sfiltrujú vo vákuu cez flitre zo sklenených vlákien GF/B alebo GF/C (Whatman) a premyjú sa ľadovo chladným pufrom s použitím zariadenia na izoláciu buniek (Brandel). Naviazaná rádioaktivita sa stanoví pomocou pristroja na meranie scintilácie v kvapaline (LS 6 000, Beckman) s použitím prostredia na meranie scintilácie v kvapaline (luquid scintilation cocktail formula 989, DuPont NEN).

Experimentálne protokoly

Zlúčeniny sa testovali na každom receptore po desať v koncentráciách 10^-5 M s dvoma opakovaniami. V každom experimente sa súčasne testovala referenčná zlúčenina pre skúmaný receptor v 8 koncentráciách s dvoma opakovaniami na získanie kompetičnej krivky umožňujúcej vyhodnotenie experimentu.

Analýza a vyjadrenie výsledkov

Špecifická väzba rádioaktívneho ligandu na každý receptor sa definovala ako rozdiel medzi celkovou väzbou a nešpecifickou väzbou stanovenou v prítomnosti nadbytku neoznačeného ligandu. Priemerné hodnoty, vyjadrené ako percento inhibície špecifickej väzby, sú uvedené v tabuľke

5. Hodnoty IC₅₀ (koncentrácie nutnej na inhibíciu 50 % špecifickej väzby) sa stanovili nelineárnou regresnou analýzou ich kompetičných kriviek. Tieto parametre sa získali s použitím softvéru Sigmaplot.

Tabuľka 5

Väzba (R)-oxybutyninu (R-OXY) a (S)-oxybutynínu (S-OXY) na vápnikové kanáliky [inhibícia (v %) väzby diltiazemu a verapamilu na receptory vápnikových kanálikov]

receptor	R-OXY (10’⁵ M)	S-OXY (10'⁵ M)	IC₅o pre referenčnú zlúčeninu (nM)
vápnikový kanálik (diltiazem)	86	59	diltiazem; 55,8
vápnikový kanálik (verapamil)	86	68	D600; 36,4

Tieto výsledky svedčia o tom, že (S)-oxybutynín má podobnú účinnosť pri blokovaní vstupu vápnika ako (R)oxybutynín.

Enantioméry deetyloxybutynínu

Hlavným metabolitom racemického oxybutynínu je RS-deetyloxybutynín (DEO). R- a S- enantioméry deetyloxybutynínu neboli opísané a blokujúce účinky na vstup vápnika a antispazmatické účinky jednotlivých enantiomérov, R-DEO a S-DEO, bol do uskutočnenia týchto testov neznámy. Teraz boli tieto enantioméry syntetizované a boli študované ich antimuskarínové účinky, spazmolytické účinky a blokujúce účinky na vstup vápnika v modeli väzby na receptor a funkcie močového mechúra. Zistilo sa, že každý enantiomér tohto metabolitu si uchováva relatívny farmakologický profil enantioméru oxybutynínu, z ktorého pochádza.

Väzba na subtypy muskarínového receptora

Percento inhibície väzby špecifických rádioaktívnych ligandov vyvolané tromi koncentráciami každej zlúčeniny (R-, S- a RS-deetyloxybutynínu) sa testovalo na klonovaných subtypoch M] - M₄ ľudského muskarínového receptora, ako je opísané pre enantioméry oxybutynínu. V tabuľkách 6 a 7 je uvedené percento inhibície každého subtypu.

Okrem toho boli pre subtypy M, a M₂ ľudského receptora stanovené hodnoty IC₅₍₎, ktoré sú uvedené v tabuľke 6.

Tabuľka 6

	Mih	M_2H
Hr M	ícr M	10’⁵ M	ICso (nM)	10^ M	10-' M	10'⁶ M	ÍC₅₀(nM)
R-DEO	63	100	100	1,2	21	97	102	14,7
S-DEO	-	82	101	25,4	-	36	101	177
RS-DEO	43	100	100	1,8	-	94	99	7,0

Tabuľka 7

	Mih	M_2H
10'⁹M	10'M	10’⁵M	10’⁹M	10'M	10'⁵M
R-DEO	58	100	100	58	100	99
S-DEO	-	63	99	-	43	99
RS-DEO	36	99	101	34	99	95

Tieto výsledky svedčia o tom, že (S)-deetyloxybutynín má menšiu afinitu v subtypoch muskarinového receptora ako (R)-deetyloxybutynín alebo racemický deetyloxybutynin.

Väzba na vápnikové kanáliky

Percento inhibície špecifickej väzby rádioaktívneho ligandu vyvolané každou zlúčeninou (R-, S- a RS-deetyloxybutynínom) sa testovalo na diltiazemovom a verapamilovom mieste vápnikového kanálika L-typu. Výsledky sú uvedené v tabuľke 8.

Tabuľka 8

receptor	R-DEO (10- ⁵ M)	S-DEO (10- ⁵ M)	RS-DEO (10-⁵M)
vápnikový kanálik (diltiazem)	86	72	88
vápnikový kanálik (verapamil)	96	76	89

Tieto výsledky svedčia o tom, žc (S)-deetyloxybutynín má podobnú účinnosť pri blokovaní vstupu vápnika ako (R)-deetyloxybutynín a racemický deetyloxybutynín.

Funkčná charakterizácia antimuskarinovej a antispazmatickej účinnosti

Účinky R-, S- a RS-oxybutynínu (OXY) a R-, S- a RS-deetyloxybutynínu (DEO) sa skúmali na modeli funkcie močového mechúra in vitro. Ako je opísané, boli izolované pásy hladkého svalu močového mechúra morčaťa umiestnené do tkanivového kúpeľa a boli vyvolané ich kontrakcie buď muskarínovým antagonistom karbacholom alebo zvyšujúcimi sa vonkajšími koncentráciami draslíka.

Materiály a metódy

Pásy močového mechúra: Testy sa uskutočňovali s použitím podobných postupov, ako opísali Kachur a kol., 1988 a Noronha-Blob a Kachur, 1991. Z močového mechúra samcov morčiat (Hartley) s hmotnosťou 400 - 600 g (Elm Hill Breeding Laboratorics, Chelmsford, MA, USA) boli vyňaté pásy tkaniva s dĺžkou približne 10 mm a šírkou približne 1,5 mm. Tieto pásy tkaniva sa zavesili do okysličovacieho pufra, ktorý mal nasledujúce zloženie: 133 mmol chloridu sodného, 4,7 mmol chloridu draselného, 2,5 mmol chloridu vápenatého, 0,6 mmol síranu horečnatého, 1,3 mmol dihydrogenfosforečnanu sodného, 16,3 mmol hydrogenuhličitanu sodného a 7,7 mmol glukózy. Teplota sa udržiavala na hodnote 37,5 °C. Kontrakcie sa zaznamenávali izomet rickými transduktormi (model FT-10) a atramentovým polygrafom (model 7) (Astro-Med, Inc., Grass Inštrument Div., West Warwick, RI, USA). Na všetkých pásoch tkaniva sa počas celej doby udržiavalo kľudové napätie 0,5 g.

V každom pokuse sa odobralo z jedného močového mechúra až 7 pásov, tieto pásy sa zavesili do individuálnych tkanivových komôr a nechala sa ustáliť rovnováha s roztokom kúpeľa počas jednej hodiny pred vykonaním experimentu.

Karbacholom vyvolaná kontrakcia: Jedna séria pokusov bola zameraná na anticholinergné účinky oxybutynínu. V týchto pokusoch sa zaznamenali na zhodnotenie životaschopnosti každého pásu tkaniva a na referenčné účely najprv kontrakcie každého pásu tkaniva, ku ktorým prišlo v odpovedi na vystavenie pôsobenia tkanivového média, v ktorom bol chlorid sodný nahradený chloridom draselným, takže sa dosiahla koncentrácia 137,7 mmol chloridu draselného v médiu. Potom sa pásy vrátili do štandardného média, a potom sa vystavili progresívne sa zvyšujúcim koncentráciám karbacholu s oddeleným vystavením každej koncentrácie len do času, keď sa zaznamenala maximálna odpoveď. Potom bol jeden pás ponechaný neošetrený a/alebo sa jeden pás vystavil pôsobeniu 17 mmol etanolu, pričom tento pás (alebo pásy) slúžili ako kontrolné tkanivo. Každý zo zvyšujúcich pásov sa vystavil počas jednej hodiny pôsobeniu jednej koncentrácie antagonistu. Etanolové kontroly sa použili v prípadoch, keď z dôvodu zlej rozpustnosti bolo nutné pripravovať zásobné roztoky testovaných látok v etanole, v dôsledku čoho bola v tkanivovom kúpeli koncentrácia 17 mmol etanolu. Nakoniec za druhýkrát zaznamenali odpovede na zvyšujúcu sa koncentráciu karbacholu po pôsobení 137,7 mmol chloridu draselného.

Draslíkom vyvolané kontrakcie: Druhá séria pokusov bola zameraná na spazmolytické pôsobenie študovaných látok. Kontrakcie sa zaznamenávali ako odpoveď na postupne sa zvyšujúce koncentrácie draslíka v médiu.

Analýza údajov: Na určenie, či antagonisty znižovali maximálnu odpoveď na agonistov, bolo maximálne napätie dosiahnuté každým pásom počas druhej série stanovení vyjadrené ako percento maximálneho napätia dosiahnuté počas prvej série stanovovania účinku koncentrácií. Potom sa analyzovali výsledné údaje pre každého antagonistu, pokiaľ ide o odlišnosti súvisiace s ošetrením pomocou jednocestnej analýzy odchýlok (ANOVA). Pretože sa študovala pri každom páse močového mechúra len jedna koncentrácia antagonistu, použili sa v modifikovanej forme postupy, ktoré opísali Amlakshana a Schild (1959), na stanovenie pA2 a sklonu Schildovej regresie. Najprv sa odhadli pre každý pás z druhej série údajov účinku koncentrácií koncentrácie agonistov vyvolávajúce polovicu maximálnej odpovede (EC₅₀). Hodnoty EC₅₀ sa získali z lineárnych regresných priamok vytvorených pre logaritmus koncentrácie liečiva a odpovede vymedzujúcej polovicu maximálnej úrovne odpovede. Pre každý pás ošetrený liečivom sa vypočítal „koncentračný pomer“ (KM) ako pomer EC₅₀ ošetreného tkaniva k EC₅₀ neošetreného tkaniva. Pre každý pokus, kde dva pásy alebo viac pásov sa vystavilo pôsobeniu rovnakej chemikálie, ale v rôznych koncentráciách, sa vyniesol logaritmus tohto pomeru bez jednej [t. j. log (KM-1)] proti logaritmu koncentrácie antagonistu, ktorého pôsobeniu bol pás vystavený, čím sa získali „Schildove grafy“. Vykonala sa regresná analýza vzťahu log (KM-1) k logaritmu koncentrácie antagonistu, pre stanovenie pA2 a sklonu regresnej priamky. Nakoniec sa pokusy rozdelili do skupín podľa použitej chemikálie a vypočítal sa priemer ištandardná odchýlka pA2 a sklonu regresncj priamky. S použitím štandardných metód sa stanovili hranice 95 % spoľahlivosti na sklon regresnej priamky na základe jeho štandardnej odchýlky. V prípade pokusov, v ktorých sa vystavil pôsobeniu danej chemikálie len jeden pás, sa vypočítala hodnota pKD ako (koncentrácia antagonistu)/(KM-l) a záporný logaritmus KD sa potom pridal k hodnotám pA2, čím sa získal rozšírený súbor hodnôt pA2.

Výsledky

Účinky racemického oxybutynínu (OXY) a deetyloxybutynínu (DEO) a ich zodpovedajúcich enantiomérov na karbacholom vyvolané kontrakcie sú zahrnuté v tabuľke 9. Uvedené hodnoty sú zhrnutím Schildových analýz. Sú uvedené hodnoty pA2 (priemer ±štandardná odchýlka) a sklon regresnej priamky (priemer ±Štandardná odchýlka).

Tabuľka 9

antagonista	počet pokusov	pA2	sklon regresnej priamky
R-OXY	4	8,80 ±0,27	1,28 ±0,26
S-OXY	4	7,09 ±0,13	1,13 ±0,17
RS-OXY	5	8,81 ±0,29	1,34 ±0,15
R-DEO	4	9,04 ±0,32	1,16 ±0,11
S-DEO	4	7,31 ±0,35	0,87 ±0,11
RS-DEO	4	8,55 ±0,32	1,35 ±0,25

Tieto výsledky svedčia o tom, že tak S-oxybutynín, ako S-deetyloxybutynín sú menej účinné antagonisty muskarínových receptorov močového mechúra, ako je R- a racemický oxybutynín a R- a racemický deetyloxybutynín.

Účinky racemického oxybutynínu a jeho enantiomérov na draslíkom vyvolanú kontrakciu sú zhrnuté v tabuľke 10. (Uvedené hodnoty sú vypočítané: veľkosť kontrakcie vyvolaná draselným katiónom v koncentrácii 137,7 mmol po 60 minútach vystavenia pôsobeniu danej zlúčeniny delenej veľkosťou kontrakcie vyvolanej pred vystavením účinkom liečiva).

Tabuľka 10

antagonista	priemerné % pri porovnávaní s kontrakciou pred vystavením účinkom liečiva ±štandardná odchýlka (n = 3)
R-OXY	32 ±8*
S-OXY	26 ±9*
RS-OXY	20 ±1*
R-DEO	36 ±5*
S-DEO	42 ±5*
RS-DEO	47 ±8*

Legenda k tabuľke 10 * významná odlišnosť od zodpovedajúcej hodnoty pre neošetrené tkanivá (p < 0,01)

Tieto výsledky svedčia o tom, že oxybutynín a jeho enantioméry a deetyloxybutynín a jeho enantioméry spazmolyticky pôsobia na hladký sval močového mechúra rovnako účinne.

Závery

Zatiaľ, čo je dobre známe, že normálne vyprázdňovanie močového mechúra je sprostredkované cholinergnými mechanizmami, zdá sa, že nestabilita močového mechúra pozorovaná pri pacientoch trpiacich inkontinenciou súvisí s necholinergnými kontrakciami močového mechúra. Andersson a kol. (Neurourol Urodyn 5, 579 - 586 (1896)) preukázali na zvieratách, že sval detruzor rezistentný proti atropínu je vysoko citlivý na antagonistov vápnika.

Test väzbových afinít (R)- a (S)-oxybutynínu na receptorové miesta pre látky blokujúce vápnikový kanálik, diltiazem a verapamil, opísaný skôr umožňuje vysloviť záver, že (S)-oxybutynín a (S)-deetyloxybutynín preukazujú terapeutické účinky na močenie, ktoré sa nedajú ovládať vôľou, zatiaľ čo na rozdiel od R-izomérov a racemátov vykazujú veľmi malý účinok na normálny mechanizmus vyprázdňovania močového mechúra. Obe tieto látky taktiež preukazujú v porovnaní zo zodpovedajúcim R-izomérom a racemátom podstatne znížené anticholinergné vedľajšie účinky. Hlavne významné je vyhnutie sa kardiovaskulárnym vedľajším účinkom, ku ktorým dochádza v dôsledku anticholinergného pôsobenia racemického oxybutynínu. Záver znie, že (S)-oxybutynín a (S)-deety loxybutynín sú účinné liečivá na liečenie urinárnej inkontinencie u človeka, s veľmi zníženými vedľajšími účinkami v porovnaní s racemátmi alebo čistými R-enantiomérmi.

Príklady prípravy Metyl-(R)-<x-cyklohexyl-a-hydroxyfenylacetát (zlúčenina IV)

K zmesi 12,2 g (52,1 mmol) (R)-a-cyklohexyl-ct-hydroxyfenyloctovej kyseliny (zlúčeniny III) a 10,8 g (78,2 mmol) uhličitanu draselného v 100 ml acetónu sa za chladenia na teplotu 0 °C v ľadovom kúpeli po kvapkách pridá 13,0 ml (208 mmol) metyljodidu. Po pridaní metyljodidu (pridávanie trvá asi 1 hodinu) sa reakčná zmes mieša cez noc pri teplote miestnosti. Potom sa zmes sfiltruje cez vrstvu kremeliny a dvakrát sa premyje acetónom. Filtrát sa zahustí, čím sa získa biela suspenzia, ktorá sa nariedi vodou a extrahuje heptánom. Zmiešané extrakty sa premyjú vodou a roztokom chloridu sodného, vysušia sa a zahustia, čím sa získa 11,9 g produktu (R)-IV vo forme bielej pevnej látky. Výťažok je 92 %.

Metyl-(S)-a-cyklohexyl-a-hydroxyfenylacetát (zlúčenina IV)

Rovnakým postupom, ako je opísaný sa z 10,6 g (45,3 mmol) zlúčeniny (S)-1II s výťažkom 100 % pripraví 11,2 g zlúčeniny (S)-IV vo forme bielej pevnej látky.

4-[N-Etyl-(4-metoxyfenyl)metylamino]-2-butinyl-(R)-a-cyklohexyl-a-hydroxyfenylacetát (zlúčenina VI)

K roztoku 11,9 g (47,7 mmol) zlúčeniny (R)-IV a 9,30 g (39,9 mmol) 4-[N-etyl-(4-metoxyfenyl)metylamino]-2-butin-l-olu (zlúčeniny V) v 120 ml toluénu sa pridá 0,222 g (4,11 mmol) metoxidu sodného. Reakčná zmes sa mieša za varu pod spätným chladičom počas 5 hodín a pomocou Dean-Starkovej aparatúry sa odoberie celkom 6 ml rozpúšťadla. Reakčná zmes sa ochladí na teplotu miestnosti, rozriedi sa etylacetátom, premyje sa vodou a roztokom chloridu sodného, vysuší sa a zahustí. Zvyšok sa chromatograficky spracuje na silikagéli s použitím 1 %, 2,5 % a potom 5 % metanolu v dichlórmetáne ako elučnom činidle, čím sa získa 14,1 g produktu (R)-VI vo forme oleja. Výťažok je 79 %.

4-[N-Etyl-(4-metoxyfenyl)metylamino]-2-butinyl-(S)-a-cyklohexyl-a-hydroxyťenylacetát (zlúčenina VI)

Rovnakým postupom, ako je opísaný sa z 4,07 g (16,4 mmol) zlúčeniny (S)-IV a 4,24 g (18,2 mmol) zlúčeniny V s výťažkom 58 % pripraví 4,24 g zlúčeniny (S)-VI vo forme oleja.

Racemický 4-[N-etyl-(4-metoxyfenyl)metylamino]-2-butinyl-a-cyklohexyl-a-hydroxyfenylacetát

Rovnakým postupom, ako je opísaný sa z 2,98 g (12,0 mmol) racemickej zlúčeniny IV a 2,48 g (10,6 mmol) zlúčeniny V s výťažkom 43 % pripraví 2,05 g racemického prekurzora deetyloxybutyninu vo forme oleja.

Hydrochlorid 4-(etylamino)-2-butinyl-(R)-a-cyklohexyl-a-hydroxyfenylacetátu (zlúčenina VII-HC1)

Roztok 14,0 g (31,2 mmol) zlúčeniny (R)-VI a 4,0 ml (37,4 mmol) α-chlóretyl-chlórformiátu v 1,2-dichlóretáne sa mieša za varu pod spätným chladičom počas 1 hodiny. Po ochladení sa reakčná zmes zahustí a k zvyšku sa pridá 200 ml metanolu. Reakčná zmes sa mieša za varu pod spätným chladičom počas 20 minút a potom sa ochladí na teplotu miestnosti. Zmes sa zahustí a zvyšok sa chromatograficky spracuje na silikagéli s použitím 1 % a potom 50 % metanolu v dichlórmetáne ako elučnom činidle, a potom sa trituruje éterom, čím sa získa 8,93 g produktu (R)-VII-HCl vo forme svetlohnedej pevnej látky. Výťažok je 87 %. Táto svetlohnedá pevná látka sa ďalej vyčistí prekryštalizovaním zo zmesi etanolu a dietyléteru a postupným spracovaním 10 % vodným uhličitanom draselným a etylacetátom, aktívnym uhlím a 1 N roztokom kyseliny chlorovodíkovej v éteri, čím sa získa 6,44 g (R)-DEO-HCl vo forme špinavo bielej pevnej látky.

Hydrochlorid 4-(etylamino)-2-butinyl-(S)-a-cyklohexyl-a-hydroxyfenylacetátu (zlúčenina VIT-HC1)

Rovnakým postupom, ako je opísaný sa z 11,4 g (25,4 mmol) zlúčeniny (S)-VI s výťažkom 57 % pripraví 5,27 g zlúčeniny (S)-DEO-HCl vo forme špinavo bielej pevnej látky.

Racemický hydrochlorid 4-(etylamino)-2-butinyl-a-cyklohexyl-a-hydroxyfenylacetátu

Rovnakým postupom, ako je opísaný sa z 2,28 g (5,08 mmol) (±)-prekurzora pripraví 0,63 g zlúčeniny (±)-DEO-HC1 vo forme špinavo bielej pevnej látky.

(S)-Oxybutynín sa môže pripraviť rovnakým spôsobom s tým, že sa chránený medziprodukt V nahradí 4-(dietylamino)-2-butin-1 -olom.

4-[N-Etyl-(4-metoxyfenyi)metylamino]-2-butin-1 -ol (zlúčenina V), používaný ako medziprodukt, sa syntetizuje nasledovne:

N-Etyl-4-metoxyfenylmetylamín

K zmesi 15,6 g (115 mmol) anisaldehydu a 87 ml 2,0 M etylamínu v tetrahydrofuráne (174 mmol) v 4,50 ml 1,2-dichlóretáne sa v atmosfére dusíka pridá 10,0 ml (174 mmol) ľadovej kyseliny octovej. Reakčná zmes sa mieša pri teplote miestnosti počas 30 minút a potom sa ochladí v ľadovom kúpeli na teplotu 0 °C. Po častiach sa pridá 36,9 g (174 mmol) NaBH(O-acetyl)₃ a reakčná zmes sa mieša cez noc pri teplote miestnosti. Potom sa zmes zahustí a zvyšok sa rozriedi bázickým roztokom (pripraveným rozpustením 10 g hydroxidu sodného v 100 ml vody) tak, že je roztok slabo bázický. Táto vodná vrstva sa extrahuje éterom. Zmiešané extrakty sa premyjú vodou a roztokom chloridu sodného, vysušia sa a zahustia. Zvyšok sa chromatograficky spracuje na silikagéli s použitím 5 % metanolu v dichlórmetáne a potom 50 % metanolu v dichlórmetáne, obsahujúcom 4 % trietylamínu ako elučného činidla, čim sa získa 11,2 g produktu vo forme oleja. Výťažok je 59 %.

4-[N-Etyl-(4-metoxyfenyl)metylamino]-2-butin-1 -ol (zlúčenina V)

Zmes 13,3 g (80,6 mmol) 4-etyl-4-metoxyfenylmetylamínu, 3,63 g paraformaldehydu, 6,33 g (113 mmol) propargylakoholu a 0,311 g chloridu meďnatého v 350 ml 1,4-dioxánu sa mieša za varu pod spätným chladičom počas 30 minút. Reakčná zmes sa ochladí na teplotu miestnosti a zahustí sa. Zvyšok sa rozriedi 200 ml 50 % hydroxidu amón neho a extrahuje sa etylacetátom. Zmiešané extrakty sa premyjú vodou a roztokom chloridu sodného vysušia sa a zahustia. Zvyšok sa chromatograficky spracuje na silikagéli s použitím 2,5 % metanolu v dichlórmetáne a potom 5 % metanolu v dichlórmetáne ako v elučnom činidle, čím sa získa 15,1 g produktu vo forme oleja. Výťažok je 81 %.

Claims

1. (S)-Oxybutynín alebo (S)-deetyloxybutynín alebo ich farmaceutický prijateľné soli na použitie na liečenie urinárej inkontinencie, pričom (S)-oxybutynín alebo (S)-deetyloxybutynín predstavuje aspoň 90 % hmotn. z prítomného oxybutynínu alebo deetyloxybutynínu.

2. (S)-Oxybutynín alebo jeho farmaceutický prijateľná soľ podľa nároku 1 na použitie na liečenie urinárej inkontinencie, pričom (S)-oxybutynín predstavuje aspoň 90 % hmotn. z prítomného oxybutynínu.

3. (S)-Deetyloxybutynín alebo jeho farmaceutický prijateľná soľ podľa nároku 1 na použitie na liečenie urinárej inkontinencie, pričom (S)-deetyloxybutynín predstavuje aspoň 90 % hmotn. z prítomného deetyloxybutynínu.

4. (S)-Oxybutynín alebo (S)-deetyloxybutynín alebo ich farmaceutický prijateľné soli podľa ľubovoľného z nárokov 1 až 3 na použitie na liečenie urinárej inkontinencie inhalačnou alebo parenterálnou, transdermálnou, rektálnou alebo orálnou aplikáciou.

5. (S)-Oxybutynín alebo (S)-deetyloxybutynin alebo ich farmaceutický prijateľné soli podľa nároku 4 na použitie na liečenie urinárej inkontinencie orálnou aplikáciou.

6. (S)-Oxybutynín alebo (S)-deetyloxybutynín alebo ich farmaceutický prijateľné soli podľa nároku 4 na použitie na liečenie urinárej inkontinencie transdermálnou aplikáciou.

7. Použitie zlúčeniny vybranej zo skupiny zahrnujúcej (S)-oxybutynín, (S)-deetyloxybutynin alebo ich farmaceutický prijateľné soli na prípravu liečiva na liečenie urinámej inkontinencie, pričom (S)-oxybutynínu alebo (S)-deetyloxybtynínu predstavuje aspoň 90 % hmotn. z prítomného oxybutynínu alebo deetyloxybutynínu.

8. Použitie (S)-oxybutynínu alebo jeho farmaceutický prijateľnej soli podľa nároku 7.

9. Použitie (S)-deetyloxybutynínu alebo jeho farmaceutický prijateľnej soli podľa nároku 7.

10. Použitie podľa ľubovoľného z nárokov 7 až 9 na prípravu liečiva na podanie inhaláciou alebo parenterálne, transdermálne, rektálne alebo orálne.

11. Použitie podľa nároku 10 na prípravu liečiva na orálne podanie.

12. Použitie podľa nároku 10 na prípravu liečiva na transdermálne podanie.

13. Farmaceutická jednotková dávkovacia forma vo forme tablety alebo kapsuly, vyznačujúca sa tým, že obsahuje terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny vybranej zo skupiny zahrnujúcej (S)-oxybutynín, (S)-deetyloxybutynín alebo ich farmaceutický prijateľné soli, pričom (S)-oxybutynínu alebo (S)-deetyloxybutynínu predstavuje aspoň 90 % hmotn. z prítomného oxybutynínu alebo deetyloxybutynínu, a farmaceutický prijateľný nosič.

14. Farmaceutická jednotková dávkovacia forma podľa nároku 13, vyznačujúca sa tým, že obsahuje od 0,5 do 100 mg (S)-oxybutynínu.

15. Farmaceutická jednotková dávkovacia forma podľa nároku 13, vyznačujúca sa tým, že obsahuje od 0,5 do 100 mg (S)-deetyloxybutynínu.

16. Farmaceutická dávkovacia forma vo forme zariadenia na transdermálnu aplikáciu, vyznačujúca sa tým, že obsahuje terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny vybranej zo skupiny zahrnujúcej (S)-oxybutynín, (S)-deetyloxybutynín alebo ich farmaceutický prijateľné soli, pričom (S)-oxybutyninu alebo (S)-deetyloxybutynínu predstavuje aspoň 90 % hmotn. z prítomného oxybutyninu alebo deetyloxybutynínu, a farmaceutický prijateľný nosič.

17. Farmaceutická dávkovacia forma podľa nároku 16, vyznačujúca sa tým, že uvedený farmaceutický prijateľný nosič zahrnuje zosilňovač permeácie.

18. Spôsob prípravy (S)-deetyloxybutynínu, vyznačujúci sa tým, že sa

a) metyl-a-cyklohexyl-a-hydroxyfenylacetát podrobí reakcii so 4-[N-etyl-(4-metoxyfenyl)metylamino]-2-butin-l-olom v prítomnosti bezvodej bázy, za vzniku 4-[N-etyl-(4-metoxyfenyl)metylamino]-2-butinyl-a-cyklohexyl-a-hydroxybenzénacetátu, a

b) uvedený 4-[N-etyl-(4-metoxyfenyl)metylamino]-2-butinyl-a-cyklohexyl-a-hydroxybenzénacetát sa postupne podrobí reakcii s chlórformiátom a metanolom za vzniku 4-(etylamino)-2-butinyl-a-cyklohexyl-a-hydroxybenzénacetátu, a prípadne obsahuje ďalší krok, reakciu N-etyl-4-metoxybenzénmetánamínu s 2-propin-l-olom a formaldehydom alebo ekvivalentom formaldehydu v prítomnosti meďnej soli, za vzniku 4-[N-etyl-(4-metoxyfenyl)metylamino]-2-butin-l-olu, napríklad

i) reakciou N-etyl-4-metoxybenzénmetánamínu s 2-propin-l-olom a paraformaldehydom v inertnom rozpúšťadle v prítomnosti chloridu meďného, za vzniku 4-[N-etyl-(4-metoxvfenyl jmetylamino] -2-butin-1 -olu, ii) reakciou metyl-a-cyklohexyl-a-hydroxybenzénacetátu s 4-[N-etyl-(4-metoxyfenyl)metylamino]-2-butin-l-olom v prítomnosti metoxidu sodného v toluéne, za vzniku 4-[N-etyl-(4-metoxyfenyl)metylamino]-2-butinyl-a-cyklohexyl-α-hydroxybenzénacetátu, a iii) reakciou 4-[N-etyl-(4-metoxyfenyl)metylamino]-2-butinyl-a-cyklohexyl-a-hydroxybenzénacetátu postupne s a-chlóretyl-chlórformiátom v dichlóretáne, a potom metanolom, za vzniku 4-(etylamino)-2-butinyl-a-cyklohexyl-a-hydroxybenzénacetátu, teda deetyloxybutynínu, pričom uvedený deetyloxybutynín sa enantioméme obohatí tak, že (S)-deetyloxybutinín predstavuje aspoň 90 % hmotn. z prítomného deetyloxybutynínu.

19. Použitie zlúčeniny vybranej zo skupiny zahrnujúcej (S)-oxybutynin, (S)-deetyloxybutynín a ich farmaceutický prijateľné soli na prípravu liečiva na liečenie urinárnej inkontinencie, pričom (S)-oxybutynínu alebo (S)-deetyloxybutynínu predstavuje aspoň 99 % hmotn. z prítomného oxybutyninu alebo deetyloxybutynínu.

20. Použitie (S)-oxybutynínu alebo jeho farmaceutický prijateľnej soli podľa nároku 19.

21. Použitie (S)-deetyloxybutynínu alebo jeho farmaceutický prijateľnej soli podľa nároku 19.

22. Použitie podľa ľubovoľného z nárokov 19 až 21 na prípravu liečiva na podanie inhaláciou alebo parenterálne, transdermálne, rektálne alebo orálne.

23. Použitie podľa nároku 22 na prípravu liečiva na orálne podanie.

24. Použitie podľa nároku 22 na prípravu liečiva na transdermálne podanie.

25. Farmaceutická jednotková dávkovacia forma vo forme tablety alebo kapsuly, vyznačujúca sa tým, že obsahuje terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny vybranej zo skupiny zahrnujúcej (S)-oxybutynín, (S)-deetyloxybutynín alebo ich farmaceutický prijateľné soli, pričom (S)-oxybutynínu alebo (S)-deetyloxybutynínu predstavuje aspoň 99 % hmotn. z prítomného oxybutyninu alebo deetyloxybutynínu, a farmaceutický prijateľný nosič.

26. Farmaceutická jednotková dávkovacia forma podľa nároku 25, vyznačujúca sa tým, že obsahuje od 0,5 do 100 mg (S)-oxybutynínu.

27. Farmaceutická jednotková dávkovacia forma podľa nároku 25, vyznačujúca sa tým, že obsahuje od 0,5 do 100 mg (S)-deetyloxybutynínu.

28. Farmaceutická dávkovacia forma vo forme zariadenia na transdermálnu aplikáciu, vyznačujúca sa tým, že obsahuje terapeuticky účinné množstvo zlúčeniny vybranej zo skupiny zahrnujúcej (S)-oxybutynín, (S)-deetyloxybutynín alebo ich farmaceutický prijateľné soli, pričom (S)-oxybutynínu alebo (S)-deetyloxybutynínu predstavuje aspoň 99 % hmotn. z prítomného oxybutyninu alebo deetyloxybutynínu, a farmaceutický prijateľný nosič.

29. Farmaceutická dávkovacia forma podľa nároku 28, vyznačujúca sa tým, že uvedený farmaceutický prijateľný nosič zahrnuje zosilňovač permeácie.