SK280888B6

SK280888B6 - Pružiace závesné zariadenie bez hlavného pántu

Info

Publication number: SK280888B6
Application number: SK1080-96A
Authority: SK
Inventors: Rudolf A. Rentsch; Bruce M. Mueller
Original assignee: Creanova Ag
Priority date: 1994-02-23
Filing date: 1995-02-23
Publication date: 2000-09-12
Also published as: CN1144514A; AU1811595A; US5794308A; KR970701146A; NZ281229A; ATE170150T1; CA2183756A1; CN1057269C; CZ293221B6; CA2183756C; BR9506887A; DK0746512T3; HU9602210D0; ZA951404B; EP0746512A1; TW291519B; CZ243596A3; AU686975B2; WO1995023097A1; ES2122551T3

Abstract

Záves zhotovený výhodne z plastu má dve spojovacie ramená (5.1, 5.2) usporiadané vo vzdialenosti (k1 a k2), ktoré spojujú prvá závesový diel (1) (teleso 1') a druhý závesový diel (2) (veko 2'). Každé spojovacie rameno (5.1, 5.2) má najmenej jeden pomerne pevný medzikus (4.1, 4.2) a spojovací element (7.1, 7.2), ktorý vykonáva uvoľňovací pohyb. Spojovací element (7.1, 7.2) vyčnieva pohyblivo z prvého závesného dielu (1) a z druhého závesného dielu (2). Medzikusy (4.1, 4.2) vymedzujú dve priamkové ohybové oblasti (9.1, 10.1, 9.2, 10.2), ktoré spolu zvierajú uhol. Spojovacie ramená (5.1, 5.2) môžu byť spolu rovnobežné alebo mimobežné, alebo môžu byť zahrnuté v jedenej rovine. Pri vyklopení zaklapnú do seba spojovacie ramená bez veľkých deformácií materiálu do tvaru mostného oblúka, pričom vyrovnávací pohyb odkláňa stranou prepätie v mŕtvom bode. Usporiadaním prídavných ohybových oblastí (11.1, 11.2, 12.1, 12.2) bez zaklopovacieho účinku v každom spojovacom ramene sa otvárací uhol podstatne zväčšuje a dosahuje sa podľa voľby otváracieho, prípadne zatváracieho správania troch alebo viac stupňov voľnosti.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka usporiadania kĺbového závesu.

Doterajší stav techniky

Pri kĺbových závesných spojeniach, najmä lisostrekom z jedného kusu vyrobených plastových uzáverov, sú známe rôzne konštrukcie.

Spravidla bývajú v takých, z jedného kusu vyrobených plastikových uzáveroch dva proti sebe vykloniteľné závesové diely spojené jedným hlavným závesom (pántom) alebo niekoľkými hlavnými závesmi (osovými úsekmi) ležiacimi na spoločnej osi. Na dosiahnutie zaklapovacicho efektu pri ovládaní závesu, to je zreteľne pociťovaného a definovaného prekonávania otváracej a zatváracej polohy v mŕtvom bode, býva spravidla zaradený aspoň jeden medziľahlý element pružina, napínací pás alebo zodpovedajúce prvky. Tie sú usporiadané na boku hlavného závesu alebo v prípade niekoľkých hlavných závesov medzi nimi a sú spojené s oboma dielmi závesu. Medziľahlé elementy, prípadne napínacie pásy, sú pritom tak usporiadané, že hlavný záves (pánt) leží mimo roviny definovanej spojovacími miestami medziľahlých elementov a závemými dielmi. Toto presadenie hlavného závesu proti ukotveniu medziľahlých elementov (presadenie osi kĺbu) vedie pri otváraní a zatváraní závesu k ťahovým a tlakovým silám, ktoré prenášajú a preberajú medziľahlé elementy a hlavný záves a ovplyvňujú zaklapovací efekt.

Taký funkčný princíp, spočívajúci na presadení osi kĺbu, pri ktorom sa vyklápajú diely závesu okolo definovanej proti dielom závesu pevne usporiadanej osi, a doplňujúce funkčné elementy sa dostávajú proti svojím ukotvovacím miestam na dieloch závesu do geometrického vyklonenia, ako je známy napríklad z patentových spisov číslo DE 1813187, EP 0056469, CH 488085, EP 0447357 alebo z prihlášok vynálezu číslo EP 524275 a DE P 43 35 107.7, zverejnených 14.10.1993.

Okrem všeobecne známeho problému vysokého a nadmerného namáhania materiálu (nebezpečie vzniku trhlín v materiáli alebo vzniku lomu v oblasti závesu) spočíva nevýhoda týchto systémov v tom, že vzhľadom na potrebné hlavné pánty (Hauptfilmschmiere) je priestorová dráha pohybu závesových dielov veľmi obmedzená a hlavné pánty vzhľadom na nutné presadenie vyčnievajú z obrysu v zatvorenom stave. Vzájomná poloha závesových dielov v oboch pokojových polohách, to je v zatvorenom alebo otvorenom stave aj počas pohybu, nie je smerodajne ovplyvniteľná, pretože dochádza len k osovej rotácii. Okrem toho prinášajú zodpovedajúce usporiadania závesov rôzne obmedzenia a vecné nutnosti týkajúce sa estetického a geometrického stvárnenia závesových dielov. Kinematika takých konštrukcií je okrem toho veľmi ovplyvňovaná výrobnými toleranciami. Nie je vzácnosťou, že vplyvom týchto vecných nutností vznikajú konštrukcie nezodpovedajúce materiálu, ktoré môžu byť náchylné na poškodenie pri výrobe a vzhľadom na životnosť tiež v normálnom použití.

Konštrukcia bez hlavného závesu je známa z amerického patentového spisu číslo 3 135456. Dva diely nádrže, ktoré sa majú proti sebe vyklápať, sú navzájom spojené gumovým pružným, na vonkajšej strane ukotveným pásom. Táto konštrukcia nerieši problém vysokých deformácií materiálu, ale ho zdanlivo obchádza použitím gumového pružného, silne deformovateľného materiálu. Záves je vy stavený vysokému zaťaženiu materiálu a okrem toho má veľmi nestabilné nepredvídateľné manžetové prekrývanie.

Z európskeho patentového spisu číslo EP 0 331940 je známe dvojstabilné závesové zariadenie, ktoré v primeraných medziach berie do úvahy uvedené nedostatky. Toto závesné zariadenie vylučuje hlavný záves spojujúci priamo oba závesové diely. Závesové diely sú spojené dvoma rovnakými súmernými spojovacími ramenami, pričom každé z týchto spojovacích ramien obsahuje dva nosníky (cantilevcr arms), ktoré spojujú spojovacie ramená so závesovými dielmi. Nosníky samé sú spojené navzájom v podstate trojuholníkovou doskou. Usporiadanie závesu podľa uvedeného vynálezu sa vyznačuje pomerne veľkým otváracím uhlom a nadpriemerným zaklapovacím efektom a cez pomerne pevnú konštrukciu nevedie k nadmernému namáhaniu materiálu.

Americký patentový spis číslo 5 148912 opisuje závesné zariadenie, v ktorom sú oba závesové diely navzájom spojené dvoma spojovacími ramenami, ktoré sú po celej svojej dĺžke ohybné, prípadne pružné. Vzhľadom na kruhový obrys oboch závesných dielov získavajú obe spojovacie ramená nútene, ale náhodne lichobežníkový tvar. Podľa stavu techniky nemá tento záves ani pevné medziľahlé diely, ktoré majú tvar lichobežníka, ani ukotvovacie elementy, ktoré sú priformované k závesovým dielom. Známy záves nemá preto dobrý zaklapovací efekt. To znamená, že otvorená a zatvorená poloha nie sú stabilné polohy závesových dielov, do ktorých sa závesové diely vracajú automaticky z medziľahlých vyklopených polôh.

Patentový spis WO-A-84 04 906 opisuje podobné závesné zariadenie. Spojovacie ramená podobné pásikom sú po celej svojej dĺžke ohybné a nemajú v podstate pevné lichobežníkové spojovacie elementy. Okrem toho sa tieto spojovacie ramená nenachádzajú vnútri vonkajšieho obrysu závesových dielov, sú teda z estetického hľadiska neuspokojivé. Že tento záves nemá dobrý zaklapovací efekt, je zrejmé z uvedených dôvodov.

Úlohou vynálezu je vytvoriť závesné zariadenie, najmä na plastové uzávery z jedného kusu, ktoré pri zachovaní predností uvedeného európskeho vynálezu (EP 0 331940) týkajúcich sa namáhania materiálu cez zväčšený uhol otvorenia nad 180° má nepatrné zaťaženie materiálu a umožňuje zámerne riadiť priestorový pohyb, a vytvoriť tak s väčším stupňom voľnosti usporiadanie závesových dielov a ich kinematiku.

Podstata vynálezu

Pražiace závesné zariadenie bez hlavného pántu majúce:

a) prvý závesový diel,

b) drahý závesový diel, ktorý môže proti prvému závesovému dielu zaujímať niekoľko stabilných výklopných polôh, pričom aspoň medzi dvoma stabilnými výklopnými polohami leží mŕtvy bod a ktorý sa mimo mŕtve body sám pružne vracia z každej výklopnej polohy medzi takými výklopnými polohami zahŕňajúcimi ú vráť do najbližšej stabilnej výklopnej polohy,

c) dve spojovacie ramená usporiadané vo vzájomnom odstupe, ktoré majú vždy:

ca) aspoň jeden ukotvovací element hybné vyčnievajúci zo závesového dielu, cb) aspoň jeden medzikus, ktorý je vymedzený dvoma ohybovými rozsahmi zvierajúcimi navzájom uhol, spočíva podľa vynálezu v tom, že

SK 280888 Β6

d) v mieste, kde sú si ohybové rozsahy najbližšie, majú odstup taký, že každé spojovacie rameno tak v otvorenej, ako v zatvorenej polohe je v podstate bez napätia a

e) každý ukotvovací element pri relatívnom vyklopení druhého závesového dielu oproti prvému závesovému dielu medzi dvoma stabilnými výklopnými polohami zahŕňajúcimi úvrať, vykonáva v rozsahu úvrati pružný odľahčujúci pohyb.

Pri systematickom skúmaní otváracieho a zatváracieho pohybu plastových uzáverov bez pántu v hlavnej osi, ako sú opísané v menovanom európskom patentovom spise, možno rozpoznať komplexný priestorový pohyb. Cez dobré bistabilné správanie sa nedajú dosiahnuť cieľové uhly otvorenia 180° bez napätia, pretože pri prechode z jednej do druhej definovanej polohy možno pozorovať silnejšie pretiahnutie spojovacích ramien. Podľa druhu materiálu je uhol v zatvorenej polohe väčší ako 0° a uhol otvorenia je o dosť menši ako 180° (160°). To pri dlhodobom správaní znamená, že materiál je mimo obe definované polohy s minimom napätia stále v napätom stave a pri manipulácii je vystavený silnejším deformáciám, čo môže pri plaste viesť nakoniec k trhlinám a životnosť takého uzáveru je tým znížená.

Pri podrobnom skúmaní postupu vidíme, že prechod do oboch stabilných polôh je doprevádzaný aj keď nepatrným prehrňovacím postupom v materiáli. Také prehrňovacie postupy sú materiálové deformácie, prebiehajúce súčasne vo všetkých priestorových smeroch (ako v nárazníku), čo vedie časom k nestabilnému stavu, a zreteľne tak oddeľuje obe stabilné polohy po oboch stranách prehmutia. K tomu pristupujú konštrukčné opatrenia v tvare vopred vytvarovaných prehnutých miest, ktoré spoločne riadia priebeh pohybu. Je zrejmé, že presnou technikou lisostreku, ktorou sú „riadiace orgány“ vylisované, sa nedarí riadiť sily výhradne tak, ako by sa to rado urobilo. Ničivé sily, zasahujúce čiastočne až do plastického správania materiálu, pôsobia nielen na neuspokojivé mechanické vlastnosti, ale tiež vyvolávajú prídavné javy erodujúce materiál, ktoré sú prirodzene nežiaduce.

Spočíva to možno v tom, že pri konštruovaní existuje sklon čo možno najviac ovládať a riadiť, že sa tým nepoznáva, a tým tiež nepripúšťa možná, tiež k cieľu vedúca „spolupráca“ materiálu. Namiesto toho, aby sa také spolupracujúce hľadisko zaradilo do spolupráce a využilo, nútime celý plánovaný priebeh pohybu do (príliš) úzkych koľají. Tu sa uplatni vynálezcovská myšlienka.

Ak sa vezme do úvahy vlastné správanie materiálu, je možné využiť celý rad takých „spolupracujúcich javov“, a to vždy spolu s vybočujúcom, ale priebehu nie príliš brániacom, skôr podporujúcom riadení priebehu pohybu. V takých vyhotoveniach sa nechá materiál, vo výhodných vyhotoveniach z plastu, pohybovať tam, kam má sklon sa pohybovať, a riadiace opatrenia sa nasmerujú až tam, kam je zámer pohyb uskutočniť. Týmto voľným priestorom medzi pevným riadením a mäkkým vedením sa zabráni napätiam, ktoré nie sú nutné.

Týmto spôsobom sa docieli priestorový pohyb konštrukčnými prostriedkami bez odporového riadenia, a podľa zadania úlohy sa tým dosiahne väčších stupňov voľnosti na vykonanie závesových dielov. Vynález tým prekonáva doterajšie obmedzenie a umožňuje pri prípustnom namáhaní materiálu okrem iného uhol otvorenia až 270° alebo dokonca závesy s troma stabilnými polohami.

Vynález bližšie objasňujú, vôbec však neobmedzujú, nasledujúce príklady praktického vyhotovenia pomocou konštrukčných úvah, pričom obrázok 1 a diagramy 2 až 5 vedú k zásadným poznatkom a pochopeniu vynálezu.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obr. 1 ukazuje zásadnú kinematiku pohybu, resp. geometriu zatváracieho čela s posunutou osou kĺbu.

Na obr. 2 až 5 sú diagramy fimkcii uhlu otvorenia a deformáciou v závislosti od konštrukčných význakov. Parametre sú, ako ukazuje obr. 1 Ll, L2 a d.

Na obr. 6 je principiálne znázornenie prvého príkladu vyhotovenia jednodielneho plastového uzáveru s paralelne usporiadanými spojovacími ramenami a s nesúmernosťou vzhľadom na rovinu pri zatvorenom uzávere.

Na obr. 7 je zväčšené znázornenie spojovacích ramien medzi oboma dielmi záveru, resp. závesu.

Na obr. 8 je znázornený príklad vyhotovenia vo vyklopenom stave. Ide o pohľad dovnútra veka a nádrže.

Na obr. 9 je znázornené spojovacie rameno 5.1 vyklopeného závesu zo strany naznačenej na obr. 8.

Na obr. 10 je znázornené druhé spojovacie rameno 5.2 vyklopeného závesu zo strany naznačenej na obr. 8.

Obr. 11 ukazuje obe spojovacie ramená 5.1 a 5.2 vyklopeného závesu zo strany naznačenej na obr. 8.

Obr. 12 ukazuje príklad vyhotovenia podľa obr. 8 v zaklapnutom stave. Ide o pohľad dovnútra závesu, nie však zo zadu ako na obr. 6.

Obr. 13 ukazuje odľahčovací pohyb podľa vynálezu pomocou schematicky naznačeného príkladu vyhotovenia.

Na obr. 14 až 19 sú ďalšie tvary vyhotovenia spojovacích ramien 5.1 a 5.2 z rovnakej strany ako na obr. 12.

Obr. 20 ukazuje pohybovú schému príkladu vyhotovenia s nesúmeme prebiehajúcimi ohybovými úsekmi 9,10.

Obr. 21a až 21d ukazujú rôzne formy ukotvovacích elementov 6, 7.

Obr. 22 ukazuje príklad vyhotovenia spojovacieho ramena 5 v podrobnom axonometrickom pohľade. Obr. 23 ukazuje príklad vyhotovenia na utesnenie závesovej oblastí na závemé veko.

Na obr. 24 je rez B-B výstupkom 15 z obr. 23.

Obr. 25 ukazuje príklad vyhotovenia s nepatrnou výškou závemého veka.

Na obr. 26 až 29 sú ďalšie príklady vyhotovenia vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

V nasledujúcich príkladoch uskutočnenia je vynález vysvetlený na príklade plastových uzáverov z jedného kusu. Poznatky a vysvetlenie pri tom získané môžu byť samozrejme bez všetkého prenášané na iné použitie a materiály, najmä na kartónové materiály. V takých plastových uzáveroch tvoria oba závesové diely záverové teleso, prípadne záverový diel aj záverové veko.

Na obr. 1 je vo veľmi zväčšenej mierke znázornený súčasný uzáver s posunutou osou kĺbu pri pohľade zo strany. Hlavný pánt 3, ktorý spojuje závemé teleso ľ a záverové veko 2', je kolmý na priemetňu. Medzikus 61 (v niektorých uzáveroch nazývaný napínací pás) je tu, a to je nové, usporiadaný asymetricky proti rovine V uzáveru. Ak sa považuje medzikus za „zväzok rovnobežných vláken“, potom sa skladá každé vlákno medzi ukotvovacimi miestami A₍ a Ä₂z horného úseku L) (uzáverového úseku) a dolného úseku L₂ (úseku záverového telesa). Každé vlákno má proti hlavnému pántu 3 odstup d. Tieto parametre L_b L₂ a d sú na obr. 1 znázornené pre vonkajšiu hranu 62 medzikusu 61.

Potrebné predĺženie vyplývajúce z princípu posunutej osi kĺbu (podľa konkrétnej konštrukcie tiež ubíjanie) materiálu dosahuje svoje maximum v úvrati. Pretože sa môže pomer Li/L₂ meniť (porovnaj stúpanie ukotvovacích miest A! a A₂), musel by sa uhol otvorenia gama vypočítať pre každé vlákno zvlášť. To však nie je na zásadné úvahy na tomto mieste nutné. Na zjednodušené skúmanie predĺženia a uhla otvorenia gama postačia parametre dĺžky úsekov L_1;L₂ a presadenie osi d. V praxi bývajú tieto parametre

Li max. = L₂ max. - približne 3 mm (pri danom stave techniky vždy súmerne) a d = približne 1 mm.

To sú obvyklé miery zatváracieho čela tohto druhu.

Ďalej sa hovorí pomocou obrázkov 2 až 5 o jednotlivých diagramoch, ktoré sa týkajú príkladov zaťaženia v závislosti od menenia parametrov z obr. 1. Na jednoduchosť je L_t vždy normovaný na 1. Ostatné dva parametre L₂ a d sú udané v pomere k L₍.

V diagrame na obr. 2 je znázornená závislosť uhla gama roztvorenia uzáveru od parametrov z obr. 1. L₂ sa mení od 0 L, do 6 Li a d sa mení od 0 L! do L,. Funkcia znázornená ako plocha ukazuje, že pri vzrastajúcom presadení d osi kĺbu a pri pokiaľ možno krátkom úseku L₂ vychádza maximálny uhol gama roztvorenia, ak sa blíži pomer 1^/1^ nule (L₂ sa blíži 0) a môže byť až 250°. Pretože sa doposiaľ s veľkou námahou dosahuje uhol roztvorenia značne menší ako 180°, existuje tu možnosť, ktorá môže byť za daného stavu techniky ešte využitá. Týmto smerom sú zamerané princípy s tvarovo pružnými napínacími pásmi (napríklad podľa nemeckého patentového spisu číslo P 43 35 107.7).

Diagram na obr. 3 ukazuje predĺženie vláken v úvrati, ktoré je súčasne maximálnym predĺžením. L₂ sa mení opäť od 0 do 6 Ľ₂ a d sa mení od 0 do L₍. Diagram ukazuje, že pri žiaducich veľkých uhloch roztvorenia (to je pri malom úseku L₂) sa vyskytuje už pri malom presadení d predĺženie vláken o 40 a viac percent. Z porovnania oboch diagramov vyplýva, že maximálne predĺženie sa vyskytuje výhradne v takom odbore, kde bol žiaduci uhol roztvorenia maximálny. Pri bližšom skúmaní tohto odboru sa dospelo k nasledujúcim poznatkom:

Diagram na obr. 4 ukazuje teraz uhol gama roztvorenia v závislosti od parametrov iba v odbore pri uhloch roztvorenia väčších ako 180°, znázornený je odbor 180° až 250°. Plocha výslednej funkcie tu zreteľne ukazuje, akým úzkym sa stáva konštrukčný odbor, čím väčší má byť uhol roztvorenia a aké veľké pretiahnutia z toho vyplývajú, čo je znázornené na nasledujúcom diagrame.

V diagrame na obr. 5 je znázornené predĺženie vláken v závislosti od Li a d, pričom je znázornený rovnaký výsek rozsahu ako v diagrame na obr. 4. Z toho je zrejmé, že pretiahnutie v zaujímavom odbore, to je gama > 180°, je viac ako 30 % a pri uhle roztvorenia 200° a viac býva až 80 %. To vedie k poznatku, že v doterajšom riešení je skutočne prístupný len veľmi úzky (teoretický) odbor. Ako je vidieť, vychádza už pri vlastne neprípustnom pretiahnutí 30 % len obmedzený uhol roztvorenia 180° a menej. Je potrebné sa teda vyhnúť konštrukciám, ktoré vedú k takým pretiahnutiam a hľadať riešenie, pri ktorom okrem konštrukčných opatrení môže byť spoločne využitá spolupráca materiálu na dosiahnutie cieľa. Európsky patentový spis číslo EP 0 331940 už naznačuje cestu, ako je možné obchádzať obmedzenie doterajšieho princípu s presadením kĺbu. Uvedený spis číslo EP 0 331940 však kladie veľký dôraz na čisto geometrické prekrývacie postupy, ktoré kinematike uzáveru poskytujú len málo stupňov voľnosti.

Uvedené poznatky zavádzajú v dostatočnej miere do problematiky, aby bolo zrejmé, kde sú medze doterajšieho stavu techniky. Kde a ako je možno ich prekonať, ukazuje nasledujúci prvý príklad vyhotovenia.

Príklad 1

Obr. 6 ukazuje plastikový uzáver zhotoviteľný z jedného kusu lisostrekom napríklad z polypropylénu (PP). Ako plasty prichádzajú do úvahy polyméry; obzvlášť termoplasty s obvyklými prímesami a/alebo plnidiami alebo bez nich, ktoré sa dajú tvarovať na ohybné húževnaté fólie s hrúbkou typicky 50 až 2000 pm a v tomto stave odolávajú ohybu. Uzáver sa skladá z telesa 1' uzáveru a veka 2', ktoré tu tvorí oba závesové dielce. Uzáver je zhotovený v zatvorenom stave, to je veko 2' prilieha k telesu ľ uzáveru v zatváracej rovine V. Teleso ľ uzáveru a veko 2' sú jednotlivo spojené cez prvé spojovacie rameno 5.1 a druhé spojovacie rameno 5.2, ktoré sú výhodne usporiadané vo výklenkoch. Usporiadanie závesu podľa vynálezu môže byť; tak podľa vynálezu vytvorené bez akýchkoľvek dielov prečnievajúcich obrys uzáveru. Medzi oboma spojovacími ramenami, prvým spojovacím ramenom 5.2 a druhým spojovacím ramenom 5.2 nie je na rozdiel od známych vyhotovení závesov z jedným hlavným pántom a presadením kĺbu žiaden prídavný záves, ktorý by veko 2' a teleso 1' uzáveru spojoval. To umožňuje vytvoriť teleso 1' uzáveru s do hora vyčnievajúcim výstupkom 15. Veko 2' má príslušné vybrania, ktoré priliehajú v zatvorenom stave tesne k výstupku 15. Výstupok 15 zaisťuje vedenie pre veko 2' a môže byť zámerne nahradené za obvyklý (tu zakrytý) vyliaty otvor vo vnútri uzáveru. Je patmé, že výstupok 15 poskytuje rôzne možnosti vyhotovenia na zaistenie presnej lícovanej polohy veka 2'. Obzvlášť výhodné sú tvary vyduté smerom hore, ktoré znemožňujú preklopenie veka 2' pri zatváraní. Celkom zreteľne je na obrázku vidieť, že usporiadanie závesu je bez hlavného pántu. Vynález zámerne zabraňuje spojenie oboch dielov záveru geometrickou alebo fyzickou hlavnou osou, ktorá by obmedzovala pohyb veka tým spôsobom, že by vnucovala jednotlivým bodom pohyblivých závesových dielov pohyb po kruhovej dráhe.

Obe spojovacie ramená, prvé spojovacie rameno 5.1 a druhé spojovacie rameno 5.2, obsahujú prvý spodný ukotvovací element 6.1 a druhý spodný ukotvovací element 6.2, ktoré sú spojené s telesom ľ uzáveru a prvý horný ukotvovací element 7.1 a druhý horný ukotvovací element 7.2, ktoré sú spojené s vekom 2'. Horné a spodné ukotvovacie elementy sú navzájom spojené cez v podstate ohybovo tuhý prvý medzikus 4.1 a druhý medzikus 4.2. Podľa vynálezu sú ako ukotvovacie elementy, tak medzikusy vyhotovené tak, že jednako udržujú torzné namáhanie spojovacích miest medzi výklopným elementom a ukotvovacím elementom na čo najnižšej úrovni, jednako zaisťujú zámerný, to je k cieľu zameraný (riadený) pohyb závemých dielov pri otváracom a zatváracom pohybe.

Na obr. 7 sú obe spojovacie ramená, prvé spojovacie rameno 5.1 a druhé spojovacie rameno 5.2 znázornené v značne zväčšenej mierke. Pre jednoduchosť sú obe spojovacie ramená zobrazené - pri zanedbaní ich hrúbky - ako dvašikmo k sebe postavené obdĺžniky, ktoré ležia v dvoch rovinách ε, a e₂ zvierajúcich uhol α. V tomto príklade vyhotovenia sú obe spojovacie ramená, prvé spojovacie rameno 5.1 a druhé spojovacie rameno 5.2 usporiadané súmerne voči rovine a: kolmej k priemetni. Naproti tomu nie je žiadna súmernosť v pozdĺžnom smere spojovacích ramien. Prvý spodný ukotvovací element 6.1 a druhý spodný ukotvovací element 6.2, a prvý horný ukotvovací element

7.1 a druhý horný ukotvovací element 7.2 každého spojovacieho ramena majú rozličný tvar. Na rozdiel od pojednávanej konštrukcie podľa európskeho patentového spisu číslo EP 0 331540, ktorá pracuje s trojuhoľníkovými tvarmi a súmerným usporiadaním, majú tu ako ukotvovacie elementy, tak medzikusy tvar lichobežníku. Lichobežníkový,

SK 280888 Β6 výhodne nesúmerný tvar vedie k tomu, že priebeh pohybu nie je zúžený. Podľa vynálezu nie je snahou obmedzovať kinematiku uzáveru na prehritovanie, ale sa skôr využíva lichobežníkovým vyhotovením zámerne materiálových vlastností a obzvlášť na prenášanie torzných a ohybových síl. Medzi ukotvovacími elementmi a medzikusmi sú výhodne priamkové ohybové úseky, prvý priamkový ohybový úsek 9.1, druhý priamkový ohybový úsek 9.2, tretí priamkový ohybový úsek 10.1 a štvrtý priamkový ohybový úsek

10.2. Tieto ohybové úseky sú výhodne vytvorené ako kĺbové miesia (plošné alebo líniové ohybové úseky), napríklad ako kĺbové zoslabené miesta, v závesoch z plastu obzvlášť ako filmové závesy, ako bolo vysvetlené, tvoria len podstatnú časť riadiacich elementov. Tu neznázomená závemá rovina (obr. 1) je tu kolmá na rovinu súmernosti σι. Ďalšia rovina, rovnobežná so závemou rovinou je tu označená ako ε₃. Podľa vynálezu sú spojovacie ramená vyhotovená tak, že pri využití vlastnosti materiálu sa docieľuje cielený vyklápací pohyb spojovacích ramien v stredovej oblasti, takže sa redukuje nadmerné napätie v materiáli alebo sa zabráni jeho vzniku, najmä neprípustné pretiahnutie. Nerovnaké vyhotovenie ukotvovacích elementov vedie k virtuálnej osi otáčania, ktorá je v podstate vo výške priamky M, ktorá je definovaná priesečníkmi priamkových ohybových úsekov. Zdôrazňuje sa, že túto virtuálnu os nemožno zamieňať s geometrickou alebo dokonca fyzikálnou hlavnou osou, pretože sa táto virtuálna os otáčania počas trojrozmerného pohybu kontinuálne pohybuje. Tento vyklápací a odľahčovací princíp je ďalej vysvetlený pomocou rôznych príkladov vyhotovenia.

Ukotvovacie elementy, ohybové úseky a medzi nimi vložené medzikusy ponúkajú veľkú variabilnosť konštrukčného usporiadania. Podľa polohy, ich dĺžky a uhla ponúkajú spoločne „pohybové jednotky“, ktoré cez veľký uhol roztvorenia a definovanú uzatvorenú a otvorenú polohu majú len malé napätie, a tým aj nepatrné deformácie. Pokiaľ sa v ďalšom texte uvádza deformácia, vychádza sa z toho, že sa poznatky vzťahujú tiež na príslušné ubíjanie, ktoré sa vyskytuje podľa konštrukčného riešenia uzáverov. Spoluprácu materiálu je pritom treba vidieť v tom, že sa využíva pružnosť v niekoľkých smeroch za sebou po krokoch v súvislosti s pohybom oboch spojovacích ramien. Priamkové ohybové úseky podporujú definovaný pohyb závesného usporiadania a koncentrujú v podstate prehrňovacie postupy na tieto úseky. Ostatné diely spojovacích ramien sa prehŕňajú alebo ohýbajú len nepatrne, pokiaľ vôbec. Lichobežníkový variant vyhotovenia podľa vynálezu vedie k možnostiam a ku kinematike, ktorá otvára nové možnosti oproti doterajším riešeniam. Riešenie podľa vynálezu umožňuje okrem iného uhly otvorenia až 270° alebo dokonca uzávery s niekoľkými stabilnými polohami, ako je ďalej vysvetlené. To oproti známym napínacím pásom alebo konštrukcii podľa európskeho patentového spisu číslo EP 0 331940 s trojuholníkovými elementmi a s dvoma kĺbovými líniami (folding lines). Vynález tak umožňuje viac stabilných výklopných polôh prvého závesového dielu 1 oproti druhému závesovému dielu 2, pričom spravidla leží medzi dvoma takými stabilnými výklopnými polohami úvrať. V zmysle vynálezu tak nie je snahou iba dosiahnutie dvoch alebo niekoľkých stabilných výklopných polôh, ale aby sa závesové diely z takto volených úvrati vždy pružne vrátili do jednej zo stabilných výklopných polôh. Ináč povedané, je účelom nielen viacnásobná stabilita, lež kombinácia viacnásobnej stability s pražiacim, prípadne zaklapovacím efektom.

Obr. 8 ukazuje príklad vyhotovenia vo vyklopenom stave o uhol 180° a v stave do značnej miery bez napätia.

Pohľad smeruje do vnútra veka a nádoby. Teleso ľ uzáveru a veko 2' sú navzájom spojené cez prvé spojovacie rameno

5.1 a druhé spojovacie rameno 5.2. Na zatvorenie by sa teraz veko 2' z roviny nákresu vyklopilo. Obe spojovacie ramená teraz vyčnievajú z roviny nákresu ako dva mostné oblúky. Podľa dĺžky ukotvovacích elementov, ktoré nemusia byť rovnako dlhé, a podľa uhlového sklonu kĺbových miest alebo ohybových úsekov a podľa dĺžky medzikusov sa záves správa pri otváraní a zatváraní odlišne. Vyznačené sú na to prídavné ohybové úseky, prvý prídavný ohybový úsek 11.1, druhý prídavný ohybový úsek 11.2, tretí prídavný ohybový úsek 12.1 a štvrtý prídavný ohybový úsek 12.2, ktoré tu umožňujú beznapäťový stav otvorenia.

Obr. 9 ukazuje prvé spojovacie rameno 5.1 tvaru mostného oblúka, ktorého prvý medzikus 4.1 je privrátený k pozorovateľovi tak, že vidí ten istý povrch ako na obr. 8, zatiaľ čo druhé spojovacie rameno 5.2 na obr. 10 je k pozorovateľovi obrátené tak, že vidí k nemu privrátenú spodnú stranu druhého medzikusu 4.2. Oblúkom β je naznačený uzatvárací a otvárací pohyb. Obr. 11 znázorňuje obe spojovacie ramená, ako sú pozorovateľovi zrejmé, keď sa nimi díva. Je zrejmé, že sú vzhľadom na prídavné ohybové úseky, šikmo navzájom prebiehajúcim, k sebe bočné priklonené. Dvojitá šípka A má ukazovať otvárací a zatvárací pohyb naprieč oblúka p naznačený na obr. 9. Tento pohyb, vyznačený šípkou A by sa dal označiť najlepšie ako (tu stranou pôsobiaci) odľahčovací pohyb z úvrati. Zatiaľ čo napínacie pásy pri doterajšom stave techniky sa naťahujú a fungujú tak ako pružina pôsobiaca v jednom smere, vykonávajú spojovacie ramená vzájomne interaktívny odľahčovací pohyb, ktorý môže byť vo veľkej miere riadený ukotvením priamkových ohybových úsekov a dĺžkovou polohou ukotvovacích miest (ktorými sa vždy mieni prvý spodný: ukotvovací element 6.1, druhý spodný ukotvovací element

6.2, prvý homý ukotvovací element 7.1 a druhý horný ukotvovací element 7.2) alebo prostredníctvom prídavných ohybových úsekov (ktorými sa vždy mieni prvý prídavný ohybový úsek 11.1, druhý prídavný ohybový úsek 11 J, tretí prídavný ohybový úsek 12.1 a štvrtý prídavný ohybový úsek 12.2). Vynález tak zaisťuje zvláštne odľahčovacie prostriedky ukotvovacích elementov (prípadne na ich priechodoch), ktoré ovplyvňujú odľahčovací pohyb.

Týmto spôsobom sa ziska uhol roztvorenia viac ako 200° s koncovými odľahčovacími polohami a s deformáciami nižšími ako 10 %, iba musi byť zachytená reakcia ohnutých filmových závesov spojovacích miesť pružný tlak alebo ťah v spojovacích ramenách má nepodstatný význam. Nesúmerným umiestnením spojovacích ramien (ktorými sa vždy mieni prvé spojovacie rameno 5.1 a druhé spojovacie rameno 5.2) (nesúmerných proti rovine σΰ obr. 7) sú tiež možné presadenia vyklápacieho pohybu, takže zatváracie čelo zaklapne šikmo na stranu. Obzvláštnou prednosťou vynálezu je skutočnosť, že môže byť ovplyvnená miera odľahčovacieho pohybu, a tým tiež zaklapovaci efekt. Pretože geometria závesových dielov (ktorými sa vždy mieni prvý závesový diel 1 a druhý závesový diel 2) na to nemá vplyv, dosiahne sa cielená predpovedateľná uzatváracia kinematika a žiaduci pražiaci efekt.

Obr. 12 ukazuje príklad vyhotovenia podľa obr. 8 v zaklapnutom stave. Na záves je pohľad z vnútra, nie však zo zadnej strany ako na obr. 6. Cez komplexné priestorové pohyby zmienené pri obr. 8 až 11 tvoria obe spojovacie ramená v zatvorenom stave tu iba priamkové spojenie vo vzdialenosti k, ktoré tak môžu byť usporiadané ako obvyklé napínacie pásy. Pri vyklopení zaklapnú tieto spojovacie ramená bez veľkého napätia, no so zreteľným zaklapovacím efektom do tvaru mostových oblúkov, ako je zná

SK 280888 Β6 zomené na obr. 9 a 10, pričom vyrovnávacími pohybmi podľa obr. 11 odvádza napätie v úvrati stranou pri otváracom a zatváracom pohybe. Tento účinok je zámerne podporovaný zmienenými prídavnými ohybovými úsekmi.

Tento zmienený odľahčovací a v úvrati deformačný pohyb je podrobnejšie vysvetlený na obr. 13. K schematicky naznačenému spodnému závesovému dielu 1 priliehajú dve spojovacie ramená, ktoré sú tiež zjednodušene znázornené ako plochy. Na pochopenie odľahčovacieho pohybu majú význam odľahčovacie elementy, ktorými tu sú oba ukotvovacie elementy. Ak sa vyklonia spojovacie ramená z tu naznačenej polohy (uzáver je zatvorený) smerom von v zmysle šípky B, vznikne v stredovej oblasti M v oboch ramenách ubíjací účinok podmienený napätím, ktorý pôsob! proti natiahnutiu na vonkajších hranách spojovacích ramien. Medzikusy (ktorými sa vždy mieni prvý medzikus

4.1 a druhý medzikus 4.2), ktoré sú oproti ukotvovacím elementom tuhé proti ohybu, majú v dôsledku toho tendenciu vykloniť sa v stredovej oblasti M v smere šípok Ij a I₂ k vnútrajšku uzáveru. Ak je teraz tomuto pohybu bránené, ako tomu je obzvlášť v doterajších uzáveroch s posunutým kĺbom, dôjde predovšetkým na vonkajších hranách medzikusov prípadne spojovacích ramien k natiahnutiu, ktoré je v dimenziách vysvetlených pri obr. 2 až 5.

Podľa vynálezu je teraz zistené , že spodné ukotvovacie elementy (prvý spodný ukotvovací element 6.1 a druhý spodný ukotvovací element 6.2) (prípadne na obrázku neznázomené horné ukotvovacie elementy (prvý horný ukotvovací element 7.1 a druhý horný ukotvovací element 7.2) vykonávajú odľahčovací pohyb. Ako vyplýva z obr. 13, vyskytujú sa nielen sily, pôsobiace proti osi uzáveru V smere šípok Ii a I₂, ale tiež torzné sily Ti a T₂. Všeobecná napätosť usporiadania je daná superpozíciou ťahových, tlakových a šmykových napätí. Vynález vedie k tomu, že pomocou odľahčovacieho pohybu, ktorý zachytí tak torzné, ako aj radiálne pôsobiace sily v stredovej oblasti M, sa zredukujú alebo vyrovnajú preťahovacie sily pôsobiace v pozdĺžnom smere spojovacích ramien. Prostriedky, potrebné na odľahčovací pohyb tvoria prídavné ohybová úseky a/alebo usporiadanie spodných ukotvovacích elementov (spolupráca materiálu, geometrie). Tým sa dosiahne, že každý ukotvovací úsek pri relatívnom vychýlení druhého závesového dielu 2 oproti prvému závesovému dielu 1 medzi dvoma stabilnými polohami zahŕňajúcimi úvrať v rozsahu maximálnej úvrati vykonáva odľahčovací pohyb.

Ak sú elementy odľahčujúce pretiahnutie vytvorené tak, že sa do značnej miery eliminujú odľahčovacím pohybom napätia v materiáli, redukujúce sa pružinové sily a zaklapovaci efekt sú zoslabené. V stredovej oblasti M sú prvá tlaková hrana 31.1 a druhá tlaková hrana 31.2 (uvádzané ďalej tiež ako tlakové hrany) spojovacích ramien namáhané tlakom. Naproti tomu sú prvá ťahová hrana 32.1 a druhá ťahová hrana 32.2 (uvádzané ďalej tiež ako ťahové hrany) namáhané ťahom. Usporiadanie závesu podľa vynálezu vedie k tomu, že pri otváracom a zatváracom pohybe je daná neutrálna oblasť N (bez ťahových alebo tlakových síl alebo len minimálnych), ktorá je naznačená iba pri prvom spojovacom ramene 5.1 v stredovej oblasti spojovacích ramien. Ako vyplýva z obr. 13, leží táto oblasť ďaleko v smere k stredu prvého spojovacieho ramena 5.1. Výhodne sú ukotvovacie elementy usporiadané tak, že neutrálna oblasť N je v strednej tretine spojovacích ramien. Tým sa dosahuje vyrovnaná napätosť v širke b spojovacích ramien a ako bolo opísané, zabráni sa tak škodlivému namáhaniu materiálu. Výhodne sa tak utvárajú odľahčovacie elementy, napríklad prídavné ohybové úseky v závislosti od materiálu a geometrie tak, že predĺženie materiálu leží v optimalizovanom rozsahu, takže zaklapovací efekt je zreteľný, no nedochádza k prepätiu.

Nasledujúce obrázky ukazujú niektoré výhodné konštrukčné usporiadania vždy v pohľade ako na obr. 12. Pochádzajú z metodického množstva variant, ktoré majú rozmanité výsledky zaťaženia a silové vplyvy, a ukazujú tak vždy iné vlastnosti, ktoré možno v prípade potreby využiť.

Obr. 14 ukazuje tvar vyhotovenia so spojovacími ramenami (prvé spojovacie rameno 5.1 a druhé spojovacie rameno 5.2) vyklonenými smerom dovnútra. Vzdialenosti kj a k₂ ukotvovacích elementov prvého závesového dielu 1 a druhého závesového dielu 2 sú tu rovnaké. Priamkové ohybové úseky sú usporiadané na jednej strane vyklonenia. Pri odklapnutí a zaklapnutí sa druhý závesový diel 2 (veko) vyklopí v podstate vo výške M medzi oboma spojovacími ramenami a ustaví sa bez napätia na uhol roztvorenia väčší ako 200°. Okrem toho možno pozorovať, že pohyb vyrovnávajúci napätie je obzvlášť veľký, čo je pri niektorých materiáloch výhoda. V tomto vyhotovení zanikajú prídavné priamkové ohybové úseky, pretože šikmo nastavené ukotvovacie elementy majú dobré torzné a ohybové vlastnosti, a tak zabraňujú nadmernému namáhaniu materiálu.

Obr. 15 ukazuje tvar vyhotovenia so spojovacími ramenami (prvé spojovacie rameno 5.1 a druhé spojovacie rameno 5.2) vyklonenými smerom von. Vzdialenosti kj a k₂ukotvovacích elementov prvého závesového dielu 1 a druhého závesového dielu 2 nie sú rovnaké. Priamkové ohybové úseky sú usporiadané opäť na jednej strane vyklopenia. Pri odklapnutí a zaklapnutí sa druhý závesový diel 2 (veko) vyklopí s dostatočne veľkým pohybom vyrovnávajúcim napätie vo výške M medzi oboma spojovacími ramenami a ustaví sa bez napätia na uhol roztvorenia väčší ako 200°.

Obr. 16 ukazuje tvar vyhotovenia so spojovacími ramenami (prvé spojovacie rameno 5.1 a druhé spojovacie rameno 5.2) postavenými smerom von. Vzdialenosti k₃ a k₂ukotvovacích elementov prvého závesového dielu 1 a druhého závesového dielu 2 nie sú rovnaké k| < k₂. Pri odklapnutí a zaklapnutí sa prvý závesový diel 1 (veko) vyklopí vo výške M medzi oboma spojovacími ramenami a ustaví sa na uhol roztvorenia približne 180°. Pohyb, vyrovnávajúci napätie, je v tomto vyhotovení menší ako v uvedených vyhotoveniach, je však postačujúci. V opačnom prípade, keď kt > k₂, vyklopí sa prvý závesový diel 1 (veko) s uhlom roztvorenia približne 180° do polohy pod druhý závesový diel 2.

Obr. 17 ukazuje tvar vyhotovenia s rovnobežnými spojovacími ramenami (prvé spojovacie rameno 5.1 a druhé spojovacie rameno 5.2). Vzdialenosti k] a k₂ ukotvovacích elementov prvého závesového dielu 1 a druhého závesového dielu 2 sú rovnaké. Priamkové ohybové úseky sú tu trochu od seba vzdialené, prípadne ukotvovacie elementy majú len nepatrnú dĺžku. Pri odklapnutí a zaklapnutí sa druhý závesový diel 2 (veko) vyklopí so zreteľným zaklapovacim efektom do výšky M a ustaví sa na uhol roztvorenia približne 180°. Okrem toho možno pozorovať, že pohyb, vyrovnávajúci napätie, je malý a priamkové ohybové úseky ostávajú v stave mierneho napätia. To môže byť na niektoré použitie správne, totiž tam, kde prvý závesový diel 1 (veko) sa nemá pri pohybe vyklápať. Veľká vzdialenosť medzi priamkovými ohybovými úsekmi je výhodná aj vtedy, ak majú závesové diely ostať v otvorenej polohe 180° od seba vzdialené. Pri tom môže byť samozrejmé tiež ovplyvnený potrebný odstup na lisostrekový nástroj v lisovacej polohe.

Obr. 18 ukazuje tvar vyhotovenia s rovnobežnými spojovacími ramenami k| = k₂ a s nesúmerným umiestne

SK 280888 Β6 ním ukotvovacích elementov (rozdielny sklon spojov, pozri nesúmernosť oproti rovine σΐ na obr. 7) totiž s nerovnakými uhlami spojovacích ramien a s nerovnakými výškami lichobežníkov oproti spojovacím ramenám. Pri odklopení a zaklapnutí sa prvý závesový diel (veko) vyklopí so zreteľným zaklapovacím efektom do šikmej polohy proti druhému závesovému dielu 2. Pohyb sa vykonáva okolo osi, sklonenej k rovine uzáveru (obr. 1). Týmto vyhotovením má byť iba naznačená mnohostrannosť možností, ktoré vynález poskytuje.

Všetky vyhotovenia podľa obr. 14 až 18 ukazujú varianty základného tvaru s dvoma k sebe sklonenými spojovacími miestami alebo ohybovými elementmi na získanie žiaduceho zaklapovacieho efektu bez prekrútenia materiálu. Uhol roztvorenia môže byť však prídavné a podstatne zväčšený, pokiaľ je viac spojovacích miest, prípadne ohybových úsekov. Podľa materiálu a/alebo konštrukcie spojovacích dielov (veko/nádoba) sú ukotvovacie elementy obzvlášť tuhé, takže „pomoc pri otváraní“ prakticky zaniká. Potom je výhodné zaviesť jeden alebo dva ohybové úseky, prípadne závesové miesta. Tie môžu mať iba ohýbaciu funkciu, alebo môžu tiež mať prídavnú zaklapovaciu funkciu.

Na obr. 19 je zvláštne vyhotovenie s prídavným skloneným ohybovým úsekom v blízkosti prvého návesového dielu 1, telesa uzáveru. Vzdialenosti k_b k₂ nasadzovacích miest v oboch závesných dieloch, prvého závesového dielu 1 a druhého závesového dielu 2 sú rovnaké. Priamkové ohybové úseky sú usporiadané analogicky ako v iných vyhotoveniach. Prídavný ohybový úsek tvorí prídavné ohybové úseky, ktoré spájajú ukotvovacie elementy s prvým nasadzovacím miestom 16.1 a s druhým nasadzovacim miestom 16.2 (označovanými naďalej tiež ako nasadzovacie miesta). Okrem toho sú inštalované prídavné ohybové úseky, ktoré spájajú horné ukotvovacie elementy s druhým závesovým dielom 2 (vekom) uzáveru. Nasadzovacie miesta sú pevne spojené s prvým závesovým dielom 1 (telesom uzáveru). Prídavné ohybové úseky sú tak sklonené, že môžu vykonávať odľahčovací pohyb A vysvetlený pri obr. 11. Usporiadanie spojov alebo ohybových úsekov môže byť prirovnané k tvaru písmena Z, to znamená že línie majú striedavo kladný a záporný sklon proti hranám spojovacích ramien. Pokiaľ je stúpanie prídavných ohybových úsekov volené pomerne veľké (> 45°, ako je naznačené na obr. 19), má záves dodatočnú úvraťovú polohu. Pri odklapnutí a zaklapnutí sa druhý závesový diel 2 (veko) vyklopí so zreteľným zaklapovacím efektom podobne ako vo vysvetlených príkladoch najskôr okolo priamkových ohybových úsekov a nastaví sa na prvý uhol roztvorenia 180°. Pokiaľ sa ručne dodatočne na veko pôsobí, nastane druhý zaklapovací efekt v podstate okolo prídavných ohybových úsekov a uvedie veko do druhej úvraťovej polohy s uhlom roztvorenia približne 270°. Vynález tak umožňuje tri stabilné polohy veka uzáveru. Tým vynález umožňuje celkom novým spôsobom trojnásobné alebo viacnásobné (pri ďalších prídavných ohybových úsekoch) závesové spojenie, čo doposiaľ neumožňoval žiaden záves podľa doterajšieho stavu techniky.

Ak sa spoja spojovacie ramená mierne sklonenými alebo vodorovnými prídavnými ohybovými úsekmi (prvým prídavným ohybovým úsekom 11.1 a druhým prídavným ohybovým úsekom 11.2) cez prvé nasadzovacie miesto

16.1 a pred druhé nasadzovacie miesto 6.2 alebo priamo v priechodoch s dielmi závesu, vznikne bistabilný otvárací pohyb pri odľahčení naklonením ukotvovacích elementov smerom von (napríklad obr. 20). Ako sa ukazuje, nie je pohyb vyrovnávajúci napätie pri vyhotovení s nasadzovacími miestami dotknutý a ohybové úseky sú do značnej miery bez napätia.

Sklon priamkových ohybových úsekov, prípadne prídavných ohybových úsekov, je podľa vynálezu volený zámerne tak, aby sa priebeh pohybu ovplyvnil v zmysle jemného riedenia na dosiahnutie výhodných otváracích pohybov. Súčasne je potrebné rešpektovať protiľahlé usporiadanie spojovacích ramien. Pretože závesový pohyb závisí tak od sklonu ohybových úsekov, ako aj od protiľahlom usporiadania spojovacích ramien, koordinujú sa výhodne tieto parametre.

Význam týchto parametrov je vysvetlený pomocou obr.

20. Tento obrázok ukazuje opäť schematicky dve spojovacie ramená usporiadané na prvom diele 1 závesu (tu telese uzáveru). Spojovacie ramená tu znázornené (bez hrúbky) zvierajú spolu uhol a. Dve priamky kolmé na spojovacie ramená, prechádzajúce osou telesa uzáveru, zvierajú uhol omega =180° - a. Priamkové ohybové úseky zvierajú každý uhol 0. Možno ľahko dokázať, že teoreticky dosiahnuteľný uhol roztvorenia závisí od vzájomného pomeru oboch uhlov 0. Trigonometrickým výpočtom možno dokázať, že pri prísne kolmom postavení ukotvovacích úsekov na spojovacie diely, pre uhol roztvorenia 180° (pri zanedbaní materiálových vplyvov) musí byť splnená závislosť tg 0/2 = cos 0/2 = cos (180 - omega)/2.

Pre omega = 90° by tak bol potrebný uhol 0 - 70,5°. Ako už bolo vysvetlené, možno dosiahnuť podstatne väčší uhol roztvorenia, ak sú zaradené prídavné ohybové úseky, ktoré umožňujú beznapäťový stav v otvorenej polohe.

Pri otváracom pohybe v smere šípky B sa vyskytnú, ako bolo povedané, ohybové a torzné sily. Relevalentné tu sú torzné sily F_T) a F_T2 a ohybová sila F_B1 pôsobiaca na spodné ukotvovacie elementy a torzné sily F_T3 a F_T4 a ohybová sila F_B2 pôsobiaca na horné ukotvovacie elementy. Tieto sily sú rovnaké, ak ukotvovacie ak elementy majú zodpovedajúci tvar, to je priamkové ohybové úseky sú súmerne usporiadané proti spojovacím ramenám pod rovná-’ kými uhlami lambda 1 a lambda 2. Ako je z obr. 20 zrejmé, zaujímajú spodné priamkové ohybové úseky výhodne väčší uhol lambda 1 ako horné priamkové ohybové úseky. To vedie k tomu, že sily F_Ti, F_T2 a F_Bi, pôsobiace na spodné ukotvovacie elementy, sú menšie ako sily F_T3, F_T4 a F_B2 pôsobiace na horné ukotvovacie elementy. V dôsledku toho sa nedosahuje pri jednom uhle roztvorenia súčasné ohýbanie v priamkových ohybových úsekoch, ale spojovacie ramená sa pohybujú najskôr okolo prvého priamkového ohybového úseku 9.1 a druhého priamkového ohybového úseku 9.2, a až potom okolo tretieho priamkového ohybového úseku 10.1 a štvrtého priamkového ohybového úseku 10.2. Účelne sa to podľa vynálezu využíva na ovplyvňovanie priebehu pohybu pri otváraní a zatváraní. Vo vyhotovení podľa obr. 20 sa napríklad dosahuje (tu neznázomené), že vrchné závemé veko sa najskôr vychýli smerom von v podstate na výšku Mi, a až potom s oneskorením vykoná vychyľovací pohyb v rozsahu značky M₂. Myšlienka vynálezu, týkajúca sa riedenia priebehu pohybu pri súčasnej redukcii ťahových síl spoluprácou s vlastnosťami materiálu, je z obr. 20 obzvlášť zreteľná.

Voľba uhlov lambda 1 a lambda 2 a vzdialenosti priamkových ohybových úsekov ponecháva široké pole na riadenie kinematiky závesu. Obzvlášť výhodné sú usporiadania priamkových ohybových úsekov, pri ktorom stoja krížom postavené rozsahy pohybu pokiaľ možno šikmo. Obzvlášť nemajú byť krížiace sa priamkové ohybové úseky rovnobežné a pokiaľ možno presadené v osovom smere . Tým sa dá dosiahnuť, že celkové správanie závesu je pokiaľ možno stabilné proti prekrúteniu spojovacích dielov (nežiaducimi torznými silami).

SK 280888 Β6

Pomocou obr. 21a až 21 d sú opísané prídavné možnosti ovplyvňovania pohybových postupov a ďalšie príklady usporiadania funkčných prvkov. Materiálové spolupôsobenie môže byť podporené prípadne ovplyvnené prídavnými konštrukčnými význakmi. Obr. 21a ukazuje iný druhý spodný ukotvovací element 6.2, ktorý má mierne vyklenutie 20 naprieč pozdĺžnemu smeru R. Podľa výhodného vyhotovenia zodpovedá toto vyklenutie 20 miestnemu zakriveniu záverného dielu. Druhý priamkový ohybový úsek

9.2, smerujúci šikmo na pozdĺžny smer, má výhodne priamy tvar, môže však byť pri zvláštnom vyhotovení zakrivený alebo môže mať nepriamy priebeh. Druhý medzikus 4.2 tu má taktiež zakrivenie 20, zodpovedajúce druhému spodnému ukotvovaciemu elementu 6.2. Pokiaľ je druhý priamkový ohybový úsek spoj 9.2 vytvorený ako filmový pánt, líši sa priebeh pohybu oproti skôr opísaným vyhotoveniam v podstate iba vyklenutím druhého spodného ukotvovacieho elementu 6.2. Vyklenutie 20 vedie k tomu, že ukotvovací element získa oproti ohybovým silám F_B1 vystuženie. Proti torzným silám F_T2 je však menši odpor, takže žiaduce odľahčenie proti pretiahnutiu sa dosahuje vybočovacím pohybom v smere šípky F_T2. Ak je spojenie druhým priamkovým ohybovým úsekom 9.2 docielené pružným spojením materiálu, je priebeh pohybu prekrytý prídavné trojrozmerným prehŕňacím postupom vyklenutého druhého spodného ukotvovacieho elementu 6.2 a druhého medzikusu 4.2. Zaklapovací účinok tým môže byť prídavné zvýšený.

Obr. 21b ukazuje druhý spodný ukotvovací element

6.2, ktorý je spojený s druhým medzikusom 4.2 filmovým pántom ako druhým priamkovým ohybovým úsekom 9.2. Ukotvovací element tu má priamy plochý tvar, je však v stredovej časti vystužený rebrom 17 prebiehajúcim v priamom smere. Toto rebro 17 vedie k vystuženiu materiálu a k príslušnému zvýšeniu tuhosti druhého spodného ukotvovacieho elementu 6.2 v pozdĺžnom smere. Podobné vystuženie možno dosiahnuť aj niekoľkými rebrami 17 v pozdĺžnom smere. Analogicky môžu byť vyhotovené zosilnenia materiálu, ktoré spôsobia vystuženie naprieč pozdĺžneho smeru R. V tomto prípade sú torzné pohyby druhého spodného ukotvovacieho elementu 6.2 naprieč pozdĺžneho smeru R veľmi potlačené a druhý spodný ukotvovací element 6.2 bude vykonávať ohybové pohyby v smere šípky FbiTaké vystuženia môžu byť samozrejme vyhotovené v kombinácii s prídavnými ohybovými úsekmi (napríklad obr. 19).

Obr. 21c ukazuje príklad vyhotovenia, kde druhý spodný ukotvovací element 6.2 je spojený s druhým medzikusom 4.2 filmovým pántom ako druhým priamkovým ohybovým úsekom 9.2. Aby bolo možné zachytiť torzné a ohybové sily cez druhý spodný ukotvovací element 6.2, je tu v hornej oblasti 18 ukotvovacieho elementu oslabenie materiálu. Aby mal druhý spodný ukotvovací element 6.2 postačujúcu celkovú pevnosť, nezasahuje oslabenie materiálu cez celú šírku ukotvovacieho elementu, ale len tam, kde sú torzné a ohybové sily najväčšie. Tým sú sily a momenty, potrebné na odľahčenie pretiahnutia, cielene prenášané určitými časťami ukotvovacieho elementu. Druhý priamkový ohybový úsek 9.2 je pritom potrebné tak usporiadať, aby na potrebné prehnutie spojovacieho ramena bol využívaný iba definovaný úsek. To sa dosiahne tým, že priechod z materiálového oslabenia v hornej oblasti 18 má k druhému priamkovému ohybovému úseku 9.2 ako spoju zosilňovací skok materiálu.

Konečne obr. 21d ukazuje príklad vyhotovenia, kde druhý spodný ukotvovací element 6.2 má v materiáli vybranie druhého priamkového ohybového elementu 9.2, resp. druhý spodný ukotvovací element sa skladá z dvoch dielov. Také vyhotovenie sa hodí zvlášť na veľké závesy na dosiahnutie potrebnej chybovej pružnosti. Vybrania sú pritom usporiadaná tak, že v oblasti prenášajúce sily nie sú ovplyvňované buď vôbec, alebo len žiaducou mierou. Vybrania môžu pri tom, ako v tomto vyhotovení, zahŕňať len časť ukotvovacích elementov alebo dosahovať až k ohybovým úsekom. Samozrejme môžu aj druhé medzikusy 4.2 napríklad z estetických dôvodov na úsporu materiálu alebo na ovplyvňovanie kinematiky závesu mať rôzne vybrania. Je však potrebné rešpektovať, aby ostala zachovaná určitá tuhosť medzikusov, aby sa uskutočnil priebeh pohybu podľa vynálezu a nevznikali nekontrolovateľné prekrývacie javy. Vo zvláštnom vyhotovení je možné pri zachovaní ohybovej pevnosti medzikusov zvýšiť zaklapovací efekt pružinovým krútením medzikusov. Podľa toho sa medzikusy vytvárajú tak, aby boli tuhé na ohyb v pozdĺžnom smere v pomere k ukotvovacím elementom a neumožňovali vybočovanie. V priečnom smere proti spojovacím ramenám napríklad ako lamely alebo rebrá môžu byť medzikusy vyhotovené tak, že v tomto smere pôsobia ako torzné pružiny. Torzný moment medzikusov tak podporuje pružiacu silu spôsobovanú ukotvovacimi elementmi pri ovládaní závesu.

Na obr. 22 je detailný pohľad na spojovacie rameno, ktoré má rovnako ako v príklade na obr. 20 ukotvovacie elementy tuhé a kolmé na spojovacie diely. Mostový oblúk tu neznázomených súčastí závesu, vytvorený otvorením o 180°, má potom uvedený tvar. Uhol 0 zovretý ohybovými úsekmi je podľa vynálezu volený tak, že spojovacie rameno v tejto o 180° otvorenej polohe mostového oblúka a najmä ukotvovacie elementy sú v beznapäťovom stave. V tomto príklade vyhotovenia majú ukotvovacie elementy ďalší, obzvlášť výhodný tvar. Hrúbka steny ukotvovacích elementov sa zužuje od čelne zrejmých tlakových hrán k ťahovým hranám (na obr. vzadu). Týmito prostriedkami sa dosiahne, že ohybové a torzné vlastnosti ukotvovacích elementov môžu byť rovnomerné po celej šírke b. Hrúbka steny sa volí výhodne tak, aby ohybové a torzné vlastnosti ostali po celej šírke b pokiaľ možno rovnomerné. V priblížení sa hrúbka steny trvalo zmenšuje, pričom hrúbka steny na tlakových hranách a hrúbka steny na ťahových hranách sú v tom istom pomere, ako je vzájomný pomer výšok ťahových a tlakových hrán. Ak je vonkajšia plocha 27 spojovacieho ramena prispôsobená vonkajšiemu obrysu uzáveru, leží napríklad vo valcovej ploche, môže byť vnútorná strana 21 ukotvovacích elementov prispôsobená tomuto vonkajšiemu obrysu alebo môže prebiehať, ako je to v znázornenom príklade vyhotovenia, v rovine.

Obr. 23 ukazuje výhodné vyhotovenie na utesnenie oblasti závesu. Je znázornené veko 2' uzáveru s dvoma spodnými ukotvovacimi elementmi, kolmými na veko 2' uzáveru. Na prehľadnosť nie sú znázornené ostatné časti spojovacích ramien, to je medzikusy a ukotvovacie elementy, ktoré sú spojené s druhým dielom uzáveru. Ukotvovací element je teda na prvom priamkovom ohybovom úseku 9.1 a na druhom priamkovom ohybovom úseku 9.2 prerušený. Veko uzáveru má kruhový prierez, to je spodné ukotvovacie elementy ležia tu v príslušnej stene valca. Medzi ukotvovacimi elementmi je zrejmý ďalší výstupok 14, ktorý má tu tvar valcovej steny a leží vnútri obrysu uzáveru. S ďalším výstupkom 14 sú spojené dve tenké steny alebo membrány, prvá membrána 23.2 a druhá membrána 23.2 (označované ďalej tiež ako membrány), ktoré spojujú vonkajšie oblasti, prvú vonkajšiu oblasť 24.1 a druhú vonkajšiu oblasť 24.2 valcovej steny uzáveru. Spodný diel uzáveru, resp. teleso uzáveru, môže byť podobným spôsobom vybavená membránou, takže cez ďalší výstupok 14 a membránu je docielené bezprašné spojenie v oblasti závesu. Veľkosť

SK 280888 Β6 membrány oboch častí uzáveru je výhodne utvorená tak, že sa dotýkajú alebo prekrývajú. Namiesto membrán, prvej membrány 23.1 a druhej membrány 23.2, ktoré sú usporiadané medzi ďalším výstupkom 14, prvou vonkajšou oblasťou 24.1 a druhou vonkajšou oblasťou 24.2 valcovej steny uzáveru, môžu byť podľa vynálezu tiež priechodné membrány medzi prvou vonkajšou oblasťou 24.1 a druhou vonkajšou oblasťou 24.2 valcovej stany uzáveru. Významné je, že tieto membrány nenarušujú funkčnosť ukotvovacích elementov, to je nebránia odľahčovaciemu pohybu podľa vynálezu.

Na obr. 24 je rez B-B ďalším výstupkom 14 príkladu vyhotovenia z obr. 23. Teleso uzáveru, ktoré tu nie je znázornené, má zodpovedajúci výstupok 15, ktorý smeruje dohora. Na dosiahnutie čo najtesnejšieho spojenia medzi spojovacími ramenami sa oba výstupky, ďalší výstupok 14 a výstupok 25, prekrývajú. Ako z obr. 24 vyplýva, má výstupok 15 v priereze ukotvovaciu hranu 25, ktorá zodpovedá ukotvovacej hrane 25 ďalšieho výstupku 14. Aby nebolo bránené kinematike pohybu uzáveru prekrývajúcimi sa výstupkami, je podľa vynálezu zaistené, že ukotvovacia hrana výstupku 15 je v priereze vypuklá a ukotvovacia hrana výstupku veka uzáveru, ktoré sa vyklápa smerom von, má v podstate vydutý tvar na docielenie čo možno dobrého vedenia a utesnenia. Samozrejme je tiež možné vykonať oba výstupky s prierezmi s priamymi ukotvovacími hranami.

Na dosiahnutie nízkej konštrukčnej výšky uzáveru je výhodné nasadzovať ukotvovacie elementy prvého závesového dielu 1 na závemú rovinu V, ale presadiť ich dolu v pozdĺžnom smere pozdĺž povrchovej čiary uzáveru. Toto opatrenie je znázornené na obr. 25. Prvý spodný ukotvovací element 6.1 prvého spojovacieho ramena 5.1 je (čiastočne) pod závemou rovinou V. Rez A-A prvého spojovacieho ramena ukazuje zreteľne, že týmto spôsobom sú ukotvovacie elementy vybavené zahĺbením 22, aby spodné ukotvovacie elementy boli podľa vynálezu pohyblivé a mohli vykonávať odľahčovací pohyb. Zodpovedajúcim spôsobom je možné spojovacie ramená posunúť ešte ďalej dolu a integrovať ich značnou mierou do telesa uzáveru. Tým je umožnené realizovať veko uzáveru alebo diel závesu s minimálnou výškou a vytvoriť ho ako napríklad plochú dosku.

Na obr. 26 je príklad vyhotovenia s usporiadaním závesu integrovaným do telesa uzáveru. Spojovacie ramená, ktoré nie sú na tomto obrázku zrejmé, sú v zatvorenom stave uzáveru mimo obrys uzáveru a zapadajú do prvého vybrania 28.1 a do druhého vybrania 28.2. V spojovacom mieste medzi spojovacím ramenom a vekom uzáveru má záver veľmi malú, minimálnu výšku, resp. hrúbku steny. Ako je na tomto nákrese dobre zrejmé, umožňuje toto usporiadanie závesu v tomto roztvorení približne 180° v otvorenom stave druhého závesového dielu 2 vyklopiť ho ďaleko dozadu a dolu. Druhý závesový diel 2 leží v pozdĺžnom smere L uzáveru, teda pod hornou hranou 29 telesa uzáveru a umožňuje nebránený prístup k výstupnému otvoru 33. Uzáver podľa tohto vyhotovenia umožňuje pri zaistení viacerých vyklápacích polohách roztvorenie až 270 °C. Druhý závesový diel 2 potom spočíva svojou zadnou hranou 34 na vonkajšej ploche neznázomenej nádoby.

Je zrejmé, že priamkové ohybové úseky a prídavné ohybové úseky nemožno chápať v tesnom význame pojmov. Skôr má pre pohyb závesu podľa vynálezu význam, že pevnosť v ohybe v týchto ohybových úsekoch sa zreteľne odlišuje od tuhosti ukotvovacích elementov, medzikusov atď. a umožňuje definované ohýbanie spojovacích ramien v plošných alebo línových priamkových, alebo prídavných ohybových úsekoch (koncentrácia ohybových efektov). Ostatné diely spojovacích ramien majú byť naproti tomu pružne namáhané len nepatrne na navodenie odľahčenia pretiahnutia podľa vynálezu. Tým je zaručené, že záves vykonáva cielený vyklápací pohyb a nevznikajú nediíinované prehrňovacie postupy (Taumelbewegungen). Použitím rôznych materiálov (s rôznymi modulmi pružnosti) možno napríklad nájsť pre ohybové a medziľahlé oblasti ekvivalent riešenia podľa vynálezu. Rovnakým spôsobom je možné napríklad vystužením medziľahlých oblasti (napríklad rebrami alebo zvláštnym tvarovaním) dosiahnuť potrebný účinok na odľahčovacom pohybe. Pretože na obrázkoch sú hlavne príklady s filmovými pántmi, boli priamkové ohybové úseky a prídavné ohybové úseky zobrazené len ako úzke. Ak sú priamkové alebo prídavné ohybové úseky vyhotovené inak, napríklad z materiálov s vysokou ohybovou pružnosťou, sú ohybové úseky primerane širšie. Najmä z obr. 9 a 10 možno poznať, že priamkové ohybové úseky robia spravidla väčšie ohyby ako prípadné prídavné ohybové úseky. Rôzne rozsahy ohybu nemusia preto mať identické ohybové vlastnosti, ale môžu podľa potreby mať vlastnosti optimalizované podľa svojho namáhania.

Na zvláštne použitie sú možné zmiešané vyhotovenia s jedným prídavným ohybovým úsekom bez zaklapovacieho účinku na strane veka a s priamym ohybovým úsekom pri telese uzáveru. Myšlienka vynálezu zahŕňa samozrejme tiež riešenia, pri ktorých ukotvovacie elementy majú prídavné spojenie (napríklad radiálne alebo bočné opierky) s dielmi závesu, pokiaľ je zaistený odľahčovací pohyb medzikusov proti pretiahnutiu.

Pomocou obr. 27 až 29 sú opísané ďalšie vyhotovenia podľa vynálezu, ktoré využívajú optimalizovaným spôsobom ťahový/tlakový profil naprieč spojovacích ramien, ako bolo vysvetlené. Zaklapovací efekt uzáveru sa podľa vynálezu dosahuje pomocou pružných deformácií, prípadne pružením a spolupôsobením prvkov spojovacích ramien, teda ukotvovacích elementov a medzikusu. Pri otváraní (a zatváraní) uzáveru vznikajú vplyvom usporiadania a vyhotovenia týchto prvkov podľa vynálezu napätia rozhodujúce pri zaklapovacom efekte. Ako bolo opísané pri obr. 13- a 20, pôsobí na ukotvovacie elementy torzné namáhanie okolo pozdĺžnej osi každého spojovacieho ramena. Pozdĺž kratšej strany ukotvovacích elementov, na ťahovej hrane, sa vytvorí ťahová oblasť a pozdĺž dlhšej strany ukotvovacích elementov na tlakovej hrane sa vytvorí tlaková oblasť (pozdĺžne namáhanie). Funkčne podmienené sú tieto ťahové a tlakové namáhania na vonkajších hranách spojovacích ramien najväčšie. Torzné a pozdĺžne namáhanie sú spolu superponované a vytvárajú sa z priamkového zaťaženia, ktoré je zavedené na ohybových úsekoch do medzikusov. Tomuto priebehu zaťažovania sa najlepšie porozumie, ak sa vykoná vektorové znázornenie a sily podľa líniového zaťaženia sa vezmú ako zložky torzných, tlakových a ťahových síl.

Pri skúmaní rovnováhy síl možno ďalej poznať, že medzikusy sú tu zaťažované iba silami v smere pozdĺžnej osi spojovacích ramien a pri manipulácii s uzáverom majú opísané ťahové a tlakové oblasti, pričom ťahové sily sa vyskytujú prevažne na dlhšej bočnej hrane medzikusu, na ťahovej hrane, a tlakové sily na kratšej hrane, na tlakovej hrane. Ako vyplýva z obr. 27 až 29, zavádzajú sa tieto sily ohybovými úsekmi excentrický do medzikusu, to je filmové pánty sú nasadené na tu neviditeľné oblasti zadnej plochy medzikusu 4. Vplyvom týchto excentricít sa môže vyskytnúť sekundárny ohyb na tlakových stranách medzikusov, ktorému sa však podľa vynálezu do značnej miery bráni. Ohybovo tuhé usporiadanie medzikusov má teda význam.

SK 280888 Β6

Na obr. 27 je znázornené obzvlášť výhodné vyhotovenie ukotvovacích elementov, ktoré dobre využíva ťahové a tlakové pomery. Ukotvovacie elementy sú usporiadané zrkadlovo, a vedú teda k rovnakému namáhaniu podmienenému súmernosťou. Ukotvovacie elementy fungujúce ako pružiny majú v tlakovej oblasti oproti tlakovej hrane pomerne masívny stojine podobne tvar. Tak je bránené nevýhodnému vybočovaniu ukotvovacích elementov. Ťahové oblasti ukotvovacích elementov sú oproti tomu na ťahovej hrane tenšie, a môžu preto pôsobiť ako ťahové, ohybové a torzné pružiny. Medzikus má ako v ostatných vyhotoveniach rovnomernú tuhosť.

Na obr. 28 je vyhotovenie, v ktorom má medzikus premenlivú hrúbku steny cez šírku spojovacích ramien. Tu má význam, že medzikus pôsobí podľa vynálezu ako v podstate na ohyb tuhá doska, to je, že táto premenlivosť hrúbky steny nevedie k ohybu medikusov pri manipulácii so závesom. Je dobre vidieť, že v tlakovej oblasti na tlakovej hrane je medzikus masívny, aby sa bránilo vybočovaniu alebo ohýbaniu. Na dlhšej hrane medzikusu, teda na ťahovej hrane, je však stena oslabená napríklad na 1/3 alebo 1/4 hrúbky steny v tlakovej oblasti a umožňuje zvýšenie celkového pruženia systému, pričom táto oblasť preberá funkciu ťahovej pružiny. V menších plastových uzáveroch môže byť táto ťahová oblasť vytvorená napríklad ako tenký film s hrúbkou 0,25 až 0,5 mm. Znovu sa tu zdôrazňuje, že medzikus si svoju vystužovaciu funkciu proti ohybu zachová a má byť bránené výskytu nežiaducim ohybovým deformáciám. Tiež pozdĺž ťahovej hrany, tiež pri manipulácii s uzáverom nastávajú ohyby medzikusu. Ukotvovacie elementy majú tu pravouholníkový prierez a hrúbku steny, ktorá je väčšia ako hrúbka steny medzikusu v ťahovej oblasti pri ťahovej hrane (porovnaj pomery hrúbok stien na obr. 28).

Na obr. 29 je príklad vyhotovenia, ktorý má priaznivé pruženie, pretože preberá význaky vyhotovenia z obr. 27 a 28. Tak ukotvovacie elementy, ako aj medzikusy majú v oblasti tlakovej hrany masívnu hrúbku steny, a bránia teda vykláňaniu. Naproti tomu je ťahová oblasť pri ťahovej hrane silne zúžená a podieľa sa na pružiacom účinku, ako bolo uvedené. Prierezy ukotvovacích elementov a medzikusu si v tomto príklade zodpovedajú. Tiež v tomto vyhotovení má význam, že medzikus má geometrické usporiadanie na zaistenie tuhosti pri ohybe pri ovládaní závesu. Prechod medzi jednotlivými hrúbkami stien môže byť pomerne skokový vo väčšom rozsahu alebo sa môže vyskytovať tiež v pozdĺžnom smere v rôznych miestach podľa požadovaného pruženia. Uvedené význaky možno kombinovať výhodne ešte s ďalšími znázornenými význakmi vynálezu.

Priemyselná využiteľnosť

Kĺbové závesné vyhotovenie hodiace sa najmä na plastové nádoby, pri ktorom je vhodnou konštrukciou dosahované odľahčenie od pôsobiacich síl, a tým nízke namáhanie materiálu, čo má priaznivý vplyv na životnosť spojenia.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Pražiace závesné zariadenie bez hlavného závesu

a) s prvým závesovým dielom (1),

b) s druhým závesovým dielom (2), ktorý môže proti prvému závesovému dielu (1) zaujímať niekoľko stabilných výklopných polôh, pričom aspoň medzi dvoma stabilnými výklopnými polohami leží jedna úvrať, a ktorý sa z každej výklopnej polohy mimo úvrať medzi dvoma takými stabilnými výklopnými polohami, ktoré obklopujú úvrať, sám pružne vracia do najbližšej stabilnej výklopnej polohy,

c) s dvoma spojovacími ramenami (5) usporiadanými vo vzájomnom odstupe, ktoré majú vždy ca) aspoň jeden ukotvovací element (6, 7, 16) pohyblivo vyčnievajúci zo závesového dielu (1,2) a cb) aspoň jeden neohybný mezikus (4), ktorý je ohraničený dvoma ohybovými úsekmi (9, 10, 11) zvierajúcimi navzájom uhol, vyznačujúce sa tým,že

d) v mieste, kde sú si ohybové úseky (9, 10, 11) navzájom najbližšie, majú taký odstup od seba, že každé spojovacie rameno (5) je tak v otvorenej, ako aj v uzatvorenej polohe v podstate bez napätia a

e) každý ukotvovací element (6, 7, 16) pri relatívnom vykývnutí druhého závesového diela (2) oproti prvému závesovému dielu (1) medzi dvoma stabilnými výklopnými polohami obklopujúcimi úvrať vykonáva v oblasti úvrati maximálne pružný odľahčujúci pohyb.

2. Pražiace závesné zariadenie podľa nároku 1, v y znač u j úce sa tým, že ohybové úseky (9, 10, 11) majú v mieste, kde sú si najbližšie, taký odstup od seba, že každý ukotvovací element (6, 7, 16) je v otvorenej polohe usporiadaný v polohe v podstate kolmej na uzatváraciu rovinu závesových dielov (1,2).

3. Pražiace závesné zariadenie podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúce sa tým, že uhol φ zovrený ohybovými úsekmi (9,10) má hodnotu danú výrazom tg(<j>/2) = cos(omcga/2).cos((180°-zcta)Z2) i tg((j/2).sin((180°-zeta)/2), pričom φ znamená uhol zovrený ohybovými úsekmi, omega uhol tvorený dvoma priamkami kolmými na spojovacie rameno (5) a zeta účinný uhol rozovrenia.

4. Pražiace závesné zariadenie podľa nároku 3, vyzná í u j í t e sa tým, že uhol φ má hodnotu zodpovedajúcu výrazu φ = 2.arctg(cosa/2), pričom uhol a je uhol zovrený spojovacími ramenami (5).

5. Pražiace závesné zariadenie podľa nároku 1 až 4, vyznačujúce sa tým, že ohybové úseky (9, 10) zvierajú s hranami spojovacích ramien (5) nerovnaké uhly lambda 1 a lambda 2.

6. Pražiace závesné zariadenie podľa nároku 1 až 5, vyznačujúce sa tým, že spojovacie ramená (5) sú spojené so závesovými dielmi (1, 2) prídavnými ohybovými úsekmi (11, 12), usporiadanými kolmo na spojovacie rameno (5).

7. Pražiace závesné zariadenie podľa nároku 1 až 6, vyznačujúce sa tým, že spojovacie ramená (5) sú usporiadané proti uzatváracej rovine závesových dielov (1,2) nesúmeme.

8. Pražiace závesné zariadenie podľa nároku 1 až 7, vyznačujúce sa tým, že spojovacie ramená (5), ležiace v jednej rovine, prebiehajú zahnuto a na časti svojej dĺžky sú navzájom rovnobežné tak, že na protiľahlých koncoch majú rozdielnu vzdialenosť (k_b k₂).

9. Pražiace závesné zariadenie podľa nároku 1 až 8, vyznačujúce sa tým, že hrúbka aspoň jedného ukotvovacieho elementu (6, 7) sa mení tak, že ohybové a torzné namáhanie je stále v celom ukotvovacom elemente (6, 7).

10. Pražiace závesné zariadenie podľa nároku 9, v y značujúce sa tým, že hrúbka ukotvovacieho

SK 280888 Β6 elementu (6, 7) sa od jeho dlhšej bočnej hrany ku kratšej hrane kontinuálne zmenšuje.

11. Pružiace závesné zariadenie podľa nároku 1 až 10, vyznačujúce sa tým, že každý ukotvovací element (6, 7, 16) je pri vyklopení druhého závesového dielu (2) na svojej dlhšej bočnej hrane (31) namáhaný ťahom a na svojej kratšej bočnej hrane (32) je namáhaný tlakom tak, že medzi obidvoma bočnými hranami (31, 32) prebieha beznapäťová neutrálna oblasť (N).

12. Pružiace závesné zariadenie podľa nároku 11, vyznačujúce sa tým, že neutrálna oblasť (N) leží v strednej tretine medzi obidvoma bočnými hranami.

13. Pružiace závesné zariadenie podľa nároku 1 až 12, vyznačujúce sa tým,že aspoň jeden ukotvovací element (6) má kolmo na svoj pozdĺžny smer (R) vyklenutie (20).

14. Pružiace závesné zariadenie podľa nároku 1 až 13, vyznačujúce sa t ý m , že aspoň jeden ukotvovací element (6) má aspoň jedno výstužné rebro (17) meniace pevnosť v ohybe.

15. Pružiace závesné zariadenie podľa nároku 1 až 14, vyznačujúce sa tým, že aspoň jeden ukotvovací element (6) má aspoň jedno zoslabenie (19) meniace pevnosť v ohybe.

16. Pružiace závesné zariadenie podľa nároku 1 až 15, vyznačujúce sa tým, že aspoň jeden ukotvovací element (6) má aspoň jedno vybranie (19) meniace pevnosť v ohybe.

17. Pružiace závesné zariadenie podľa nároku 16, vyznačujúce sa tým, že ukotvovací element (6) je zostavený z dvoch dielov nadväzujúcich na vybranie (19).

18. Pružiace závesné zariadenie podľa nároku 1 až 17, vyznačujúce sa tým, že aspoň jeden mezikus (4) je v pozdĺžnom smere ukotvovacích elementov (6, 7) tuhý v ohybe, v priečnom smere je však vytvorený ako torzná pružina.

19. Pružiace závesné zariadenie podľa nároku 18, vyznačujúce sa tým, že ukotvovací element (6,7) má pozdĺžne prebiehajúce lamely alebo rebrá (17).

20. Pružiace závesné zariadenie podľa nároku 1 až 19, vyznačujúce sa tým, že spojovacie ramená (5) sú pri pohľade zvonka usporiadané pred membránami súvisle vytvorenými na vnútornej ploche závesových dielov (1,2).

21. Pružiace závesné zariadenie podľa nároku 20, vyznačujúce sa tým, že membrány (23) obidvoch závesových dielov (1, 2) sa v uzatvorenej polohe dotýkajú alebo prekrývajú.

22. Pružiace závesné zariadenie podľa nároku 1 až 21, vyznačujúce sa tým, že na aspoň jednom závesovom diele (1) je medzi spojovacími ramenami (5) usporiadaný výstupok (14, 15).

23. Pružiace závesné zariadenie podľa nároku 22, vyznačujúce sa tým, že výstupok (14, 15) zapadá v uzatvorenej polohe cez závemú rovinu do vybrania druhého závesového dielu (2).

24. Pružiace závesné zariadenie podľa nároku 22, vyznačujúce sa tým, že na obidvoch závesových dieloch (1, 2) sú medzi spojovacími ramenami (5) upravené výstupky (14, 15), ktoré sa navzájom dotýkajú alebo sa prekrývajú.

25. Pružiace závesné zariadenie podľa nároku 1 až 24, vyznačujúce sa tým, že ukotvovacie hrany (25, 26), ležiace medzi obidvoma spojovacími ramenami (5) obidvoch závesových dielov (1,2), sa prekrývajú.

26. Pružiace závesné zariadenie podľa nároku 25, vyznačujúce sa tým, že ukotvovacie hrany (25, 26), ležiace medzi obidvoma spojovacími ramenami (5) obidvoch závesových dielov (1, 2), majú komplementárne vypučené a vyduté oblasti.

27. Pružiace závesné zariadenie podľa nároku 1 až 26, vyznačujúce sa tým, že aspoň jedno spojovacie rameno (5) je nasadené na priradenom závesovom diele (1) pod závemou rovinou (V) a je od závesového dielu (1) oddelené zahĺbením (22).

28. Pružiace závesné zariadenie podľa nároku 1 až 27, vyznačujúce sa tým, že spojovacie ramená (5) na aspoň jednom závesovom diele (1) v uzatvorenej polohe zapadajú do vybrania (28).

29. Pružiace závesné zariadenie podľa nároku 1 až 28, vyznačujúce sa tým, že je bistabilné, pričom každé spojovacie rameno (5) má dva vnútorné ohybové úseky (9,10) a jeden medzikus (4).

30. Pružiace závesné zariadenie podľa nároku 1 až 29, vyznačujúce sa tým, že je tristabilné, pričom každé spojovacie rameno (5) má tri vnútorné ohybové úseky (9, 10, 11) so striedavo kladným a záporným sklonom proti bočným hranám spojovacích ramien (5).

31. Pružiace závesné zariadenie podľa nároku I až 30, vyznačujúce sa tým, že mezikus (4) má v ťahovej oblasti pri ťahovej hrane (32.1, 32.2) proti tlakovej oblasti susediacej s tlakovou hranou (31.1, 31.2) redukovanú hrúbku steny na pôsobenie ako ťahová pružina.