SK280675B6 - Spôsob a zariadenie na poskytovanie nosiča záznamu - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu poskytovania nosiča záznamu, majúceho záznamovú vrstvu s plôškami majúcimi zmenené optické vlastnosti, pri ktorom sa záznamová vrstva zohrieva lokálne impulzmi žiarenia so záznamovým výkonom, ktorý je primeraný na spôsobenie zmeny v optických vlastnostiach.

Vynález ďalej opisuje zariadenie na poskytovanie nosiča záznamu, majúceho záznamovú vrstvu s plôškami majúcimi zmenené optické vlastnosti, pričom toto zariadenie obsahuje prostriedok na sledovanie vrstvy pomocou záznamového zväzku, prostriedok na modulovanie výkonu zväzku žiarenia na získanie impulzov žiarenia majúcich záznamový výkon, ktorý je primeraný na spôsobenie zmeny optických vlastností, prostriedok na nastavovanie záznamového výkonu a detekčný prostriedok usporiadaný na zisťovanie podielu, v ktorom sa vlastnosť, indikatívna pre zmenenú optickú vlastnosť, vyskytuje v žiarení pochádzajúcom zo sledovanej časti nosiča záznamu.

Doterajší stav techniky

Spôsob a zariadenie sú známe okrem iného z amerického patentového spisu č. 4 225 873. Tento dokument opisuje optické záznamové zariadenie informácie na zaznamenávanie informácie vo forme kombinácie plôšok majúcich zmenené optické vlastnosti vo vrstve optického nosiča záznamu citlivej na žiarenie. Na overenie takto vytvorenej kombinácie je táto informácia čítaná prídavným overovacím zväzkom, zatiaľ čo sa plôšky vytvárajú. Na základe čítanej kombinácie je záznamový výkon priebežne prispôsobovaný v súlade s vopred určeným kritériom, aby sa zaznamenané plôšky stali nezávislé od meniacich sa záznamových podmienok, ako je napríklad znečistenie povrchu nosiča záznamu alebo zmena v tvare ožarovacieho miesta tvoreného na vrstve citlivej na žiarenie záznamovým zväzkom. Sledovanie vrstvy citlivej na záznam prídavným overovacím zväzkom je spojené s problémami, pretože jc technicky ťažké ho realizovať a nesie so sebou prídavné náklady. To sa týka najmä záznamových zariadení určených na spotrebiteľský trh, pretože v tomto prípade má hľadisko nákladov prídavný význam.

Cieľom vynálezu je vytvoriť spôsob a zariadenie typu opísaného v úvodných odsekoch, pomocou ktorého môže byť záznamový výkon priebežne prispôsobovaný jednoduchým spôsobom. Pokiaľ ide o spôsob, je tento cieľ dosiahnutý podľa vynálezu tým, že sa určuje miera rýchlosti, ktorou sa plôšky vytvárajú, a záznamový výkon sa prispôsobuje v závislosti od takto určenej miery. Pokiaľ ide o zariadenie, je tento cieľ dosiahnutý tým, že zariadenie obsahuje merací prostriedok na odvodzovanie signálu rýchlosti tvorby, ktorý je indikatívny pre rýchlosť, ktorou sa plôšky tvoria, z meracieho signálu, a prostriedok na prispôsobovanie záznamového výkonu v závislosti od signálu rýchlosti tvorby.

Podstata vynálezu

Vynález je založený okrem iného na poznaní skutočnosti, že rozmery vytvorených záznamových plôšok sú vztiahnuté na rýchlosť, pri ktorej sú tieto plôšky tvorené. Prispôsobením záznamového výkonu v závislosti od rýchlosti, pri ktorom sú plôšky tvorené, je možné zmenšiť vplyv meniacich sa záznamových podmienok na rozmery plôšok.

Miera rýchlosti, pri ktorej sú plôšky vytvárané, môže byť získaná veľmi jednoducho v uskutočnení spôsobu podľa vynálezu, ktoré spočíva v tom, že v priebehu tvorby plôšok sa zisťuje vlastnosť žiarenia pri žiarení pochádzajúcom zo zväzku žiarenia a odrazeného alebo prenášaného nosičom záznamu, pričom táto vlastnosť je indikatívna pre zmenené optické vlastnosti a miera rýchlosti tvorby sa odvodzuje na základe podielu, v ktorom sa vlastnosť žiarenia vyskytuje.

Ďalšie uskutočnenie spôsobu spočíva v tom, že miera rýchlosti sa získa určením podielu, v ktorom sa uvedená vlastnosť žiarenia vyskytuje v žiarení v okamihoch ležiacich vo vopred určených časových intervaloch po počiatočných okamihoch impulzov žiarenia, pričom rozdiel medzi takto určeným podielom, v ktorom sa vlastnosť vyskytuje v okamžitom žiarení, sa integruje v intervaloch meracieho času s konštantnou dĺžkou, uložených vo vopred určených časových intervaloch po počiatočných okamihoch impulzov žiarenia.

Iné uskutočnenie spôsobu spočíva v tom, že miera rýchlosti sa normalizuje deleným podielom, v ktorom sa vlastnosť žiarenia vyskytuje v prípade ožiarenia časti vrstvy, v ktorej sa optické vlastnosti ešte nezmenili.

Toto uskutočnenie má výhodu v tom, že akékoľvek výchylky optických vlastností ešte „neopísané“ nemajú negatívny vplyv na spôsob určovania signálu rýchlosti tvorby. Veľmi presné prispôsobenie nastavenia záznamového výkonu sa dosiahne vo vyhotovení spôsobu, ktorý spočíva v tom, že v priebehu kalibračného procesu sa tvoria plôšky pomocou impulzov žiarenia záznamového výkonu, pričom sa vyberajú plôšky optimálneho tvaru vytvorené v súlade s vopred určeným kritériom a pričom miera rýchlosti tvorby, získaná v priebehu tvorby plôšok optimálneho tvaru, sa použije ako referenčná hodnota, pričom záznamový výkon v priebehu tvorby ďalších plôšok sa upravuje v závislosti od rozdielu medzi referenčnou hodnotou a mierou rýchlosti tvorby odvodenou v priebehu tvorby ďalších plôšok. Pri tomto spôsobe sa záznamový výkon prispôsobuje na základe referenčnej signálovej hodnoty, ktorá je optimálna pre používanú vrstvu.

V prípade, že sa záznamové podmienky zmenili do takej miery, že už nemôže byť zaručená spoľahlivá tvorba plôšok, spôsob podľa vynálezu umožňuje toto zisťovať na základe nastavovania záznamového výkonu. Uskutočnenie spôsobu, ktoré výhodne využíva tieto vlastnosti, spočíva v tom, že tvorba plošick sa preruší, ak upravený záznamový výkon bol väčší alebo rovnajúci sa špecifickej medznej hodnote dlhšieho času ako je vopred určený časový interval.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález je bližšie vysvetlený v nasledujúcom opise na príkladoch uskutočnenia s odvolaním sa na pripojené výkresy, na ktorých obr. 1 znázorňuje zvyčajné rozdelenie výkonu v sledovacom mieste získanom, keď je vrstva ožarovaná zväzkom žiarenia, obr. 2 zmeny výkonu odrazeného od vrstvy v priebehu tvorby plôšky majúcej zníženú odrazivosť, obr. 3 a 7 uskutočnenia zariadenia podľa vynálezu, obr. 4a a 4b priebeh výkonu žiarenia meracieho signálu odvodeného od odrazeného žiarenia, vyskytujúce sa v zariadeniach podľa obr. 3 a 7, obr. 4c príklad kombinácie plôšok majúcich zmenené optické vlastnosti, obr. 5 a 6 obvody na použitie v zariadeniach znázornených na obr. 3 a 7 a obr. 8 vývojový diagram programu vykonávaného mikropočítačom v zariadení znázornenom na obr. 7.

SK 280675 Β6

Príklady uskutočnenia vynálezu

Vo zvyčajnom spôsobe vytvárania plôšok majúcich zmenené optické vlastnosti vo vrstve je táto vrstva sledovaná zväzkom žiarenia s pulzujúcim výkonom. Každý žiarivý impulz s vhodným záznamom výkonu zohrieva plôšku vrstvy na tak vysokú teplotu, že spôsobuje vznik opticky zistiteľnej zmeny, akou je napríklad zmena odrazivosti, zmena štruktúry alebo zmena polarity magnetizácie. Plôšky majúce zmenené optické vlastnosti budú ďalej stručne označované ako „efekty“.

Nosič záznamu vhodný na tvorbu efektov môže obsahovať napríklad substrát s vrstvou farbiva, ktorá je vystavovaná permanentnej zmene štruktúry pri zohriatí. Alternatívne môže vrstva vhodná na tvorbu efektov obsahovať materiál, ktorý je pri zohriatí podrobený zmene z kryštalickej na amorfnú štruktúru alebo naopak, alebo magnetooptický materiál, v ktorom je smer magnetizácie menený v zohriatych častiach vrstvy. Zisťuje sa, že efektotvomý proces je závislý najmä od rozdelenia žiarivého výkonu v ožarovacom mieste tvorenom na vrstve zväzkom žiarenia. Obr.

na ilustráciu udáva výkon žiarenia I na jednotkovú plochu ako funkciu vzdialeností x od stredu x₀ ožarovacieho miesta. Rozdelenie výkonu v ožarovacom mieste výrazne závisí od záznamových podmienok, ako je napríklad uhol, pod ktorým zväzok dopadá na vrstvu. Zmeny v optických systémoch na premietanie zväzku žiarenia na vrstvu môžu tiež ovplyvňovať rozdelenie výkonu v ožarovacom mieste. Také výchylky rozdelenia výkonu, ktoré sú nevyhnutné pri tvorbe efektov, majú podstatný vplyv na rozmery takto vytvorených efektov. V prípade, že zväzok žiarenia je zameraný na vrstvu cez transparentný substrát, má kontaminácia povrchu substrátu, napríklad v dôsledku odtlačkov prstov, tiež podstatný vplyv na rozdelenie výkonu v rámci ožarovacieho miesta, a teda na rozmery efektov.

Zisťuje sa, že nežiaduci vplyv zmien v rozdelení výkonu môže byť podstatne zmenený upravením záznamového výkonu pulzu žiarením takým spôsobom, že rýchlosť, s ktorou sa efekty vytvárajú, sa udržiava v podstate konštantná. V priebehu tvorby efektov je možné odvodzovať mieru na určovanie tejto rýchlosti z vplyvu efektov na žiarenie odrazené od tejto vrstvy. Ak je napríklad vrstva vytvorená z materiálu, ktorého štruktúra sa mení pod vplyvom zohrievania zväzkom žiarenia, rýchlosť, s ktorou sa plôška tvorí môže byť odvodená od zmeny v množstve žiarenia odrazeného od vrstvy. Keď sú použité magnetooptické materiály, je toto možné zisťovaním zmeny smeru polarizácie v odrazenom zväzku žiarenia. Pre vrstvu materiálu, ktorého štruktúra sa mení pri ožiarení, udáva obr. 2 výkon žiarenia Pl odrazeného od vrstvy ako funkciu času v prípade, že vrstva je ožiarená impulzom žiarenia s konštantným výkonom a dĺžkou T. Na začiatku ožarovacieho impulzu (t = 0) tvorba efektu majúceho zmenšenú odrazivosť ešte nenastala a odrazený výkon žiarenia bude vysoký. Ako dôsledok zohrievania spôsobeného ožiarením vznikne expandujúci efekt, takže odrazený výkon P klesne rýchlosťou vztiahnutou na rýchlosťou, ktorou sa efekt vytvára. Mierou rýchlosti, ktorou sa efekt vytvára, môže byť napríklad rozdiel ΔΡ medzi odrazeným výkonom P_i0 na začiatku impulzu žiarenia a odrazeným výkonom žiarenia P_n v okamihu t_b ktorý je posunutý o vopred určený časový interval ΔΤ vzhľadom na začiatok impulzu žiarenia. Iná veľmi vhodná miera a' pre rýchlosť, ktorou sa tvorí záznamová plôška, je udávaná v nasledujúcom vzorci:

t₂+ ^T2 «' (Pio-Pjdt, h

kde t₂ je okamih v pevnom časovom intervale po začiatku ožarovacieho impulzu, ΔΤ₂ je časový interval konštantnej dĺžky, ktorý úplne leží vnútri časového intervalu, v ktorom sa ožarovaci impulz vytvára.

Vyšrafovaná oblasť na obr. 2 znázorňuje veľkosť miery a' v prípade, že sa t₂ zhoduje so začiatkom ožarovacieho impulzu a dĺžka ΔΤ₂ sa rovná času trvania impulzu.

Je treba poznamenať, že odrazivosť vrstvy, v ktorej ešte neboli vytvorené žiadne efekty (ďalej označovaná ako neopísaná vrstva), môže však mať výchylky v odrazivosti. Tieto výchylky vedú k chybe pri určovaní miery a' rýchlosti tvorby efektov. Vplyv týchto chýb môže byť eliminovaný určením miery odrazivosti neopísanej vrstvy s normalizovaním takto určenej miery a' delením touto mierou. Miera odrazivosti neopísanej vrstvy môže byť určená nastavením výkonu zväzku žiarenia na špecifickú nízku úroveň, pre ktorú nevzniká zmena v odraze pred ožarovacím impulzom a zvolením výkonu odrazeného žiarenia ako miery odrazivosti neopísanej vrstvy.

Obr. 3 zobrazuje uskutočnenie zariadenia podľa vynálezu, v ktorom je záznamový výkon nastavený v závislosti od rýchlostného signálu tvorby, ktorý je indikatívny pre rýchíosť, s ktorou sa efekty vytvárajú. Kotúčový nosič 2 záznamu je vybavený vrstvou 3, ktorá je pri zohriatí nad špecifickú záznamovú teplotu vystavená opticky zistiteľnej zmene. Taký nosič záznamu môže obsahovať napríklad transparentný substrát 4, na ktorom je uložená vrstva 3. Nosič záznamu sa otáča okolo osi 6 pomocou zvyčajného hnacieho systému 5. Proti otáčajúcemu sa nosiču 2 záznamu je usporiadaná optická záznamová hlava 8 bežného typu na premietanie zväzku žiarenia 7 na vrstvu 3. Na tento účel môže taká záznamová hlava 8 obsahovať zdroj žiarenia, napríklad vo forme lasera 9, na vytváranie zväzku 7 žiarenia a zaostrovací objektív na zaostrovanie zväzku 7 žiarenia na vrstvu 3. Riadiaci obvod 13 riadi výkon zväzku 7 vytváraného laserom 9 v súlade s bivalentným informačným signálom Vin medzi záznamovým výkonom Pl úmerným nastavovacej hodnote signálu Ib a nižším výkonom Pl úmerným nastavovacej hodnote II signálu (pozri obr. 4a). Záznamový výkon Ps je dostatočne vysoký na lokálne zahriatie časti vrstvy 3 ožarovanej zväzkom 7 na teplotu vyššiu, ako je záznamová teplom. Výkon Pl nie je primeraný na zahriatie vrstvy 3 na teplom vyššiu ako záznamová teplota.

Obr. 4a znázorňuje výchylky výkonu P zväzku 7 žiarenia. Tento obrázok ukazuje, že výchylka intenzity je impulzovo tvarovaná, pričom intervaly, v ktorých sa vyrábajú impulzy konštantnej výkonu žiarenia Ps, sa striedajú s intervalmi, v ktorých je výkon žiarenia zväzku nastavený na nízky výkon Pl.

V dôsledku takejto výchylky výkonu P sa vytvára vo vrstve 3 (pozri obr. 4c) kombinácia efektov 41 majúcich modifikované optické vlastnosti. Keďže zmena vytvorená vo vrstve 3 sa týka optických vlastností, má zväzok žiarenia odrazený od vrstvy 3 vlastnosť, ktorá je indikatívna pre zmenu optických vlastností. V prípade vrstiev, pre ktoré je zmena optických vlastností zmena v reflektivite alebo zmena v štruktúre, je výkon odrazeného zväzku indikatívny pre výslednú zmenu v optických vlastnostiach. V prípade, že vrstva 3 je magnetooptická vrstva, v ktorej je smer magnetizovania lokálne zmenený impulzmi žiarenia, táto zmena sa prejavuje v odrazenom lúči ako zmena v smeroch polarizácie odrazeného žiarenia. Na zistenie vlastnosti odrazeného zväzku, ktorý je indikatívny pre zmenu v optických vlastnostiach, obsahuje záznamová hlava 8 oddeľovaci prvok zväzku, napríklad polotransparentné zrkadlo 10, na usmerňovanie odrazeného zväzku žiarenia do vhodného detekčného systému 11. Detekčný systém 11 dodáva signál Vm, ktorý predstavuje pomer, v ktorom sa vlastnosť, ktorá má byť zisťovaná, vyskytuje v odrazenom zväzku. Obr. 4b znázorňuje výchylku signálu Vm ako funkciu času t. V nastavovacom obvode 12 je miera rýchlosti tvorby efektu odvodená od signálu Vm a záznamový výkon P je upravený takým spôsobom, že miera odvodená pre rýchlosť tvorby efektu zostáva v podstate konštantná.

Obr. 5 znázorňuje vhodný merací obvod 50 na určovanie miery a rýchlosti tvorby efektov podľa nasledujúceho vzťahu fT ^α = --- J (Vm(o)-Vn(t))dt,

Vml ' o kde Vm(o) je hodnota meracieho signálu Vm na začiatku jedného impulzu žiarenia, Vm(t) je okamžitá hodnota meracieho signálu v priebehu impulzov žiarenia, Vml reprezentuje hodnotu meracích signálov medzí impulzmi žiarenia a T reprezentuje integračný interval priľahlý k začiatku impulzov žiarenia.

Na obr. 4 sú rozmery vyšrafovaných oblastí indikatívne pre hodnotu a.

Na určenie hodnôt Vm(o) a Vml obsahuje merací obvod 50 prvý vzorkovací a udržiavací obvod 51 a druhý vzorkovací a udržiavací obvod 52, do ktorého je vedený merací signál Vm. Zvyčajným spôsobom riadiaci obvod 53 odvodzuje zo signálu Vin riadiace signály pre vzorkovacie a udržiavacie obvody 51 a 52 tak, že vzorkovací a udržiavací obvod 51 zakaždým vzorkuje merací signál na začiatku impulzov žiarenia a udržiava hodnotu až do okamihu nasledujúceho vzorkovania a vzorkovací a udržiavací obvod 52 vzorkuje hodnotu Vm medzi každými dvoma impulzmi žiarenia, napríklad v pevnom okamihu po konci impulzov žiarenia a udržiava túto hodnotu až do nasledujúcej vzorkovacej operácie.

Vzorkový a udržiavací obvod 51 má svoj výstup pripojený k riadiacemu vstupu zdroja 54 prúdu, ktorý dodáva prúd do kondenzátora 55. Zdroj 54 prúdu dodáva prúd, ktorého hodnota je úmerná hodnote signálu na prvom vstupe. Merací signál Vm je ďalej vedený do druhého zdroja 56 prúdu, ktorý vedie prúd z kondenzátora 55, ktorého hodnota je úmerná meraciemu signálu Vm. Tretí vzorkovací a udržiavací obvod 57 má vstup pripojený ku kondenzátoru 55. Vzorkovací a udržiavací obvod 57 je riadený riadiacim obvodom 53 takým spôsobom, že v okamihu pripínanom časovým intervalom I (vrátane T = 0) vzhľadom na počiatočný okamih impulzu žiarenia sa napätie cez kondenzátor 55 vzorkuje a je udržiavané až do nasledujúceho vzorkovacieho intervalu. V časovom intervale medzi vzorkovacou operáciou vykonanou vzorkovacím a udržiavacím obvodom 57 a začiatkom budúceho impulzu žiarenia je kondenzátor 55 skratovaný prepínačom 58 riadeným riadiacim obvodom 53. Týmto spôsobom je integrál rozdielu medzi meracím signálom Vm(o) na výstupe vzorkovacieho a udržiavacieho obvodu 51 a okamžitou hodnotou meracieho signálu Vm stále k dispozícii na výstupe zo vzorkovacieho a udržiavacieho obvodu 57. Tento integrál je mierou rýchlosti, ktorou sú efekty vytvárané. Signál na výstupe vzorkovacieho a udržiavacieho obvodu 57 môže byť použitý priamo ako miera rýchlosti tvorby efektu. Na zmenšenie výchyliek v signáli Vm vyplývajúcich z výchyliek v optických vlastnostiach vrstvy 3, ktoré nie sú vztiahnuté na rýchlosť tvorby efektov, je však výhodné normalizovať integrálnu hodnotu, ktorá je na výstupe zo vzorkovacieho a udržiavacieho obvodu 57 delením tejto integrálnej hodnoty výstupným signálom vzorkovacieho a udržiavacieho obvodu 52. Na tento účel obvod 50 obsahuje deliaci obvod 59.

Normalizovaný signál na výstupe deliaceho obvodu 59 bude ďalej označovaný ako normalizovaný signál a(t) rýchlosti tvorby.

Je treba poznamenať, že na určovanie signálu a(t) nie je potrebné, aby bol interval integrácie priľahlý k začiatkom impulzov žiarenia. Alternatívne môže byť interval integrácie prepnutý relatívne k začiatku pevným časovým intervalom. Keďže sú však výchylky signálu Vm maximálne bezprostredne po začiatku impulzu žiarenia, je výhodné mať interval integrácie, ktorý leží na začiatku impulzu žiarenia.

Okrem toho je treba poznamenať, že na určenie signálu, ktorý je indikatívny pre rýchlosť tvorby efektov, nie je potrebné integrovať merací signál Vm. V princípe môžu byť rýchlosť, pri ktorej sa merací signál mení, a teda rýchlosť tvorby efektov, tiež určované rozdielnym spôsobom. To je možné napríklad určovaním rozdielu v meracom signáli medzi dvoma vopred určenými okamihmi po začiatku impulzu žiarenia. Okrem toho je potrebné poznamenať, že dĺžka impulzu žiarenia neovplyvňuje rýchlosť tvorby efektov na začiatku impulzu žiarenia, takže porovnateľné merania rýchlosti tvorby efektov sú získané pre impulzy žiarenia rôznej dĺžky, ako k tomu dochádza normálne pri zázname informačného signálu.

Opísané uskutočnenie používa tzv. „čiernu záznamovú vrstvu“, pri ktorej množstvo odrazeného žiarenia klesá ako výsledok efektu. Vynález však tiež môže byť aplikovaný na „bielu záznamovú vrstvu“, pri ktorej množstvo odrazeného žiarenia vzrastá ako dôsledok efektu.

Obr. 6. znázorňuje obvod 60 na prispôsobovanie záznamovej rýchlosti zväzku žiarenia 7 v závislosti od signálu a(t) rýchlosti tvorby. Na tomto obrázku prvky zodpovedajúce prvkom z uvedených obrázkov nesú rovnaké vzťahové značky. V obvode 60 určuje rozdielový stupeň 61 rozdiel medzi signálom a(t) tvorby rýchlosti a referenčným signálom ao. Takto určený rozdiel je vedený do bežného riadiaceho obvodu, napríklad obvodu obsahujúceho integračný stupeň 62. Integračný stupeň 62 je typu, ktorý poskytuje výstupný signál, ktorého signálová hodnota je časový integrál signálu uvedeného do integračného stupňa 62. Výstupný signál Ai integračného stupňa je vedený do sčítacieho stupňa 64, v prípade potreby cez obmedzovací stupeň signálu. Sčítací stupeň 64 tiež prijíma signál signálovej hodnoty Iho, ktorý je indikatívny pre uvedené nastavenie záznamového výkonu Ps zväzku žiarenia 7. Sčítací stupeň poskytuje výstupný signál s integrálnou hodnotou Ih na prispôsobovanie požadovaného záznamového výkonu Ps. Obvod 60 pracuje nasledujúco. Uvedená hodnota záznamového výkonu R reprezentovaná hodnotou Iho nastavovacieho signálu je zvolená takým spôsobom, že rozmery výsledných efektov sú optimálne pri optimálnych záznamových podmienkach. Referenčný signál ao potom predstavuje zodpovedajúcu rýchlosť tvorby efektov. Ak sa záznamové podmienky menia, nebudú mať efekty optimálne rozmery pri uvedenej záznamovej rýchlosti. V dôsledku toho dôjde k výchylke medzi referenčným signálom ao a signálom a(t) rýchlosti tvorby. To bude mať za následok zmenu výstupného signálu I integračného stupňa 62, a teda prispôsobenie záznamového výkonu Ps. Týmto spôsobom je záznamový výkon konštantné prispôsobovaný takým spôsobom, že rozdiel medzi signálom a(t) rýchlosti tvorby a referenčným signálom ao zostáva minimálny. Keďže rozmery plôšok sú tesne vztiahnuté na rýchlosť tvorby efektov, prispôsobovanie zaistí, že rozmery plôšok zostanú v podstate optimálne v prípade meniacich sa záznamových podmienok.

SK 280675 Β6

Ako bolo uvedené, môže byť výstupný signál integračného stupňa 62 vedený do sčítacieho obvodu cez obmedzovací stupeň 63. Obmedzovací stupeň 63 signálu je bežného typu, ktorý obmedzuje signál vedený týmto stupňom pri určitej krajnej hodnote, ak privádzaný signál presahuje túto krajnú hodnotu. Použitie obmedzovacieho obvodu 63 signálu je zvlášť výhodné v prípade, že záznamové podmienky sa môžu zmeniť tak drasticky, že kompenzácia prispôsobením záznamového výkonu Ps už nie je možná. V tomto prípade použitie obmedzovacieho stupňa 63 signálu zabraňuje, aby sa nastavený záznamový výkon Ps zväčšil tak, že by laser 9 alebo nosič 2 záznamu mohol byť poškodený. Keď prívodný signál presahuje krajnú hodnotu dlhší čas, ukazuje to tiež, že záznamové podmienky sa zmenili tak drasticky, že tvorba plôšok už nemôže byť posudzovaná ako spoľahlivá. Je preto žiaduce prerušiť tvorbu plôšok v takomto prípade. To je možné napríklad pomocou monitorovacieho signálu z obmedzovacieho stupňa 63, ktorý udáva, že prívodný signál presiahol krajnú hodnotu počas obdobia dlhšieho, ako je vopred určený časový interval a ktorý je spolu s informačným signálom Vin vedený do hradlového obvodu, napríklad súčinového hradia 65, ktoré môže prerušiť prenos informačného signálu Vin v závislosti od monitorovacieho signálu.

Je treba poznamenať, že umiestnenie obmedzovacieho stupňa 63 signálu na obr. 6 sa neobmedzuje na znázornenú polohu, ale môže byť zaradené tiež medzi sčitacím stupňom 64 a stupňom 13. Pokiaľ ide o vytváranie monitorovacieho signálu, ktorý udáva, či požadované nastavenie záznamového výkonu bolo väčšie alebo rovnaké ako špecifická krajná hodnota pre čas dlhší, ako je vopred určený časový interval, bude zrejmé odborníkom v odbore, že toto môže byť realizované množstvom spôsobov. Referenčný signál cto a hodnota Iho nastavovacieho signálu, ktoré udávajú uvedený záznamový výkon, môžu byť pevné hodnoty. Ak sú však kladené veľmi prísne požiadavky na presnosť nastavovania záznamového výkonu, je výhodné určiť aspoň referenčnú hodnotu ao v samostatnom kalibračnom postupe pred skutočným zaznamenávaním kombinácie efektov. V priebehu takého kalibračného postupu sa vytvára skúšobná kombinácia efektov pre rôzne nastavenia záznamového výkonu a na báze takto vytvorených skúšobných kombinácii sa vyberie signál a patriaci kombinácii majúcej optimálne rozmery ako referenčný signál ao. Zariadenie na určovanie kombinácií efektov majúcich optimálne rozmery je opísané okrem iného v US 5105413 a v EP 404249 a US 5623472 a v EP 400726, z ktorých prvý spis sa týka tvorby kombinácie efektov majúcich modifikované optické vlastnosti optickou cestou a druhý sa týka obdobnej tvorby, uskutočňovanej magnetickými prostriedkami. Na obidva uvedené spisy sa tu odvolávame.

V kalibračnom postupe, opísanom v uvedených patentových spisoch, sa zaznamenáva skúšobná informačná kombinácia v adresovateľnej polohe v stope na nosiči záznamu pri rôznych záznamových výkonoch Ps. Potom sú tieto kombinácie skúšobných informácií čítané a na zásade takto čítaných kombinácií majúcich optimálnu záznamovú intenzitu sa vyberajú skúšobné informačné kombinácie majúce optimálnu záznamovú informáciu a referenčný signál ao sa prispôsobuje signálu a rýchlosti tvorby zodpovedajúcemu takto vybranej skúšobnej informácii. Uskutočnenie záznamového zariadenia, v ktorom sú hodnota Iho nastavovacieho signálu a referenčný signál ao určované v kalibračnom postupe, je znázornené na obr. 7. Znázornené záznamové zariadenie obsahuje hnací prostriedok vo forme motora 100 a otáčavého stola 101 na otáčanie nosičom 4' záznamu citlivým na žiarenie okolo osi 102, pričom tento nosič záznamu je typu, na ktorom je adresovaná informácia zaznamenaná vo forme modulácie stopy v servostope. Taký nosič 4' záznamu je podrobne opísaný v US 4901300, EP 326206, US 5065388, EP 390268 a NL-A 89001145, na ktoré sa tu odvolávame. Nosič záznamu opísaný v uvedených prihláškach vynálezu má servostopu v tvare vlnovky, v ktorej je frekvencia zvlnenia modulovaná v súlade so signálom informácie polohy, ktorý zahŕňa adresové kódy ATIP. Optická čítacia a záznamová hlava 105 bežného typu je uložená oproti otáčajúcemu sa nosiču 4' záznamu a môže sa pohybovať radiálnym smerom vzhľadom na nosič 4' záznamu polohovacím mechanizmom, napríklad obsahujúcim motor 103 a vreteno 104. V prípade potreby môže byť čítacia a záznamová hlava 105 použitá tak na tvorbu informačných kombinácií, ako aj na čítanie informácií. Na tento účel obsahuje čítacia a záznamová hlava 105 polovodičový laser na vytváranie žiarivého zväzku 107a s výkonom žiarenia, ktorý je nastaviteľný pomocou hnacieho obvodu 107. Žiarivý zväzok 107a je zameraný na servostopu nosiča 4' záznamu známym spôsobom. Zväzok 107a je potom čiastočne odrážaný od nosiča záznamu 4', pričom odrazený zväzok je modulovaný v súlade so zvlnením stopy a ak je prítomná informačná kombinácia tiež v súlade s informačnou kombináciou. Odrazený zväzok je zameraný na detekčný systém 108a citlivý na žiarenie, ktorý vytvára čítací signál VI zodpovedajúci modulácii zväzku. Signál VI obsahuje zložku, ktorá je vytváraná zvlnením stopy a ktorá má frekvenciu približne 22 kHz pri nominálnej rýchlosti snímania. Pomocou motorového riadiaceho obvodu 108 na riadenie motora 100 je rýchlosť motora kontrolovaná tak, že frekvencia zložky vytvorenej zvlnením stopy v čítacom signále VI sa udržiava v podstate rovnajúca sa 22 kHz. Signál VI je tiež vedený do detekčného obvodu 109, ktorý odvodzuje adresové kódy ATIP zo zložky zvlnenia stopy v čítacom signále VI a vedie ich do riadiacej jednotky obsahujúcej napríklad mikropočítač 110. Čítací signál VI je vedený do zosiľovacieho obvodu 111 majúceho povahu horného priepustu na vylúčenie signálových zložiek, vytvorených v čítacom signále VI zvlnením stopy. Čítací signál VI', ktorého nízkofrekvenčné zložky sa takto odstránili, je vedený do analyzačného obvodu 65, ktorý je napríklad typu opísaného zrozumiteľne v uvedených patentoch US 5105413 a EP 404249.

Analýzny signál Va na výstupe z analýzneho obvodu 65 udáva rozsah, v ktorom sa kombinácia odlišuje od optimálnej kombinácie a je tiež vedený do mikropočítača 110. Záznamové zariadenie ďalej obsahuje zvyčajný kódovací obvod 112 kódovania CIRC, do ktorého môže byť vedený signál Vi, ktorý má byť zaznamenávaný, cez spínač 115 riadený mikropočítačom 110. Kódovací obvod 112 kódovania CIRC je zapojený sériovo s modulátorom 113 EFN. Výstup modulátora 113 EFN je pripojený k hnaciemu obvodu 107. Hnací obvod 107 je riaditeľného typu, ktorý je na príjem riadiacich signálov, pripojený k mikropočítaču 110. V závislosti od riadiacich signálov prijímaných z mikropočítača 110 nastavuje hnací obvod 107 intenzitu vytváraného žiarivého zväzku 107a na konštantný nízky výkon Pl alebo hnací obvod 107 nastavuje výkon zväzku žiarenia v súlade so signálom modulovaným a moduláciou EFM prijímaným z modulátora 113 EFM medzi nízky výkon Pl a záznamový výkon Ps. Okrem toho môže byť záznamový výkon Ps nastavený mikropočítačom 110. Na účel vytvárania skúšobnej informačnej kombinácie obsahuje záznamové zariadenie znázornené na obr. 7 generátor 114 signálov, ktorý generuje napríklad náhodný číslicový signál zodpovedajúci nulovej hodnote analógového signálu (číslicové ticho). Výhodne sa skúšobná informačná kombinácia tvorí v adresovateľných polohách v servostope nosiča 4' záznamu. Ak je formát nosiča 4' záznamu, ako je opísané v uvedených patentoch US 5065388 a EP 390268, kde je servostopa delená na po sebe nasledujúce úseky, a to oblasť (PMA) na zaznamenávanie dočasnej tabuľky obsahu (dočasná TOC), plochu (Lead In Area) na ukladanie definitívnej tabuľky obsahu (TOC) a programovú oblasť (Program Area), pričom skúšobné informačné kombinácie sú výhodne zaznamenávané do oblasti (PCA), ktorá je pred oblasťou (PMA) na zaznamenávanie dočasnej tabuľky obsahu.

Mikropočítač 110 je naplnený vhodným riadiacim programom zabezpečujúcim, že proces určovania uvedenej hodnoty Iho a referenčného signálu ao je uskutočňovaný. Vývojový diagram príkladu takého programu poskytuje obr. 8. V kroku SI je určovaná adresa stopovej časti, ktorá sa má použiť pre záznam skúšobnej informačnej kombinácie. V kroku S2 je stopová časť majúca uvedenú adresu uvedená pod kontrolu mikropočítača 110. Hneď ako je táto adresa dosiahnutá, záznamový výkon Ps sa nastaví na počiatočnú hodnotu Po v kroku S3. Hodnota Po pre príslušný nosič záznamu je vhodne vopred zaznamenaná na nosič záznamu spôsobom opísaným v uvedenej holandskej prihlášky vynálezu NL-A 8901145. Táto hodnota môže byť potom čítaná pred nastavovacím cyklom. Okrem toho je pri riadení počítačom 110 modulátor 113 signálov pripojený ku kódovaciemu obvodu 112 kódovania CIRC pomocou riaditeľného spínača 115, takže skúšobný signál s moduláciou EFM, určovaný výstupným signálom generátora signálov, je vytváraný demodulátorom 116 EFM. Nakoniec je v kroku S4 hnací obvod 107 nastavený pomocou riadiaceho signálu L/S takým spôsobom, že výkon zväzku žiarenia 107a je prepnutý v súlade so signálom Vefm s moduláciou EFM na výstupe modulátora 113 EFM medzi zvolenou hodnotou záznamového výkonu Ps a výkonu Pl, čo má za následok, že sa zaznamenáva skúšobná informačná kombinácia zodpovedajúca signálu EFM. Okrem toho v kroku S5 je určovaný zodpovedajúci signál a(t) rýchlosti tvorby meracím obvodom 50 a spolu s čítacím signálom Ih zodpovedajúcim nastaveniu výkonu Pl jc uložený v mikropočítači 110. V kroku S5 je čítaný adresový kód ATIP, zistený detekčným obvodom 109, počítačom 110. V kroku S6 sa zisťuje, či sa adresový kód zmenil v porovnaní s predchádzajúcim čítaním. Ak sa tak nestalo, krok S6 sa opakuje. Pokiaľ sa zmenil, zisťuje sa v kroku S7, či absolútny časový kód udáva koniec stopovej časti určenej na záznam skúšobných vzoriek. Ak tomu tak nie je, uskutoční sa krok S8, v ktorom sa záznamový výkon Ps inkrementuje malým krokom S upravením hodnoty Ih nastavovacieho signálu, po čom program pokračuje krokom S5. Ak sa v kroku S7 zistí, že koniec časti stopy určený na záznam je dosiahnutý, uskutoční sa krok S9, v ktorom sa hnací obvod 107 nastaví takým spôsobom pomocou riadiaceho signálu L/S, že výkon žiarivého zväzku 107a je udržiavaný konštantný a na nízkej výkonovej hladine Pl. V kroku S10 je lokalizovaný začiatok stopovej časti vybavenej skúšobnou kombináciou a je čítaný. V kroku Sll je čítaný analýzny signál Va mikropočítačom 110.

V kroku S12 sa kontroluje, či hodnota analýzneho signálu Va zodpovedá optimálnemu záznamovému výkonu Ps. Ak tak nie je, program pokračuje krokom Sll. Pokiaľ zodpovedá, je adresový kód zistený detekčným obvodom 109 čítaný v kroku S13. Potom sú v kroku S14 znova čítané hodnoty ih nastavovacieho signálu a signálu a(t) rýchlosti tvorby uloženého do mikropočítača spolu s uvedenou adresou a referenčný signál a(t) a hodnota nastavovacieho signálu Iho sú nastavované v súlade s takto čítanou informáciou. Potom v priebehu tvorby kombinácie plôšok zodpo vedajúcich signálu Vi môže byť záznamový výkon opäť nastavený na základe rozdielu medzi referenčným signálom ao takto určeným a okamžitým signálom a(t) rýchlosti tvorby na výstupe meracieho obvodu 50. Na tento účel je mikropočítač vybavený vhodným programom, ktorý nastavením signálovej hodnoty Ih stále prispôsobuje záznamový výkon Ps, aby sa minimalizoval rozdiel medzi signálom a(t) rýchlosti tvorby a referenčným signálom ao.

Je treba poznamenať, že v opísanom príklade kalibračného postupu je spôsob určovania kombinácie majúci optimálne výchylky len jeden z množstva možných. Pri iných metódach určovania tejto kombinácie je možné sa odvolať na uvedené patenty US 5105413, EP 404149, US 5623472 a EP 400726. Podstatné je len to, že sa potom použije pridružený signál a rýchlosti tvorby ako referenčný signál ao.

Claims (12)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   L Spôsob poskytovania nosiča záznamu, majúceho záznamovú vrstvu s plôškami majúcimi zmenené optické vlastnosti, pri ktorom sa záznamová vrstva lokálne zohrieva impulzmi žiarenia so záznamovým výkonom, ktorý je primeraný na zmenu v optických vlastnostiach, vyznačujúci sa tým, že sa určuje miera rýchlosti tvorby, ktorou sú plôšky vytvárané, pričom záznamový výkon sa prispôsobuje v závislosti od takto určenej miery'.
2. 2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa t ý m , že v priebehu tvorby plôšok sa zisťuje vlastnosť žiarenia pochádzajúceho zo zväzku žiarenia a odrazeného alebo preneseného nosičom záznamu, pričom táto vlastnosť je indikatívna pre zmenené optické vlastnosti, pričom miera rýchlosti tvorby sa odvodzuje na základe podielu, v akom sa vlastnosť žiarenia vyskytuje.
3. 3. Spôsob podľa nároku 2, vyznačujúci sa t ý m , že miera rýchlosti tvorby sa získava určením podielu, v ktorom sa vyskytuje uvedená vlastnosť žiarenia v žiarení v okamihoch ležiacich vo vopred určených časových intervaloch po začiatočných okamihoch impulzov žiarenia, pričom rozdiel medzi podielom takto určeným a podielom, v ktorom sa uvedená vlastnosť vyskytuje v okamžitom žiarení, sa integruje v meracích časových intervaloch konštantnej dĺžky, umiestnených vo vopred určených časových intervaloch po začiatočných okamihoch impulzov žiarenia.
4. 4. Spôsob podľa nároku 2 alebo 3, vyznačuj ú c i sa t ý m , že miera rýchlosti tvorby sa normalizuje deleným podielom, v ktorom sa vlastnosť žiarenia vyskytuje v prípade ožiarenia časti vrstvy, v ktorej sa optické vlastnosti ešte nezmenili.
5. 5. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že v priebehu kalibračného procesu sa plôšky vytvárajú pomocou impulzov žiarenia rôzneho záznamového výkonu, pričom sa vyberajú plôšky optimálneho tvaru vytvorené v súlade s vopred určeným kritériom a pričom uvedená miera rýchlosti tvorby získaná v priebehu tvorby plôšok optimálneho tvaru sa použije ako referenčná hodnota, pričom záznamový výkon v priebehu tvorby ďalších plôšok sa prispôsobuje v závislosti od rozdielu medzi referenčnou hodnotou a mierou rýchlosti tvorby odvodenou v priebehu tvorby ďalších plôšok.
6. 6. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov laž 5, vyznačujúci sa tým, že tvorba plôšok sa prerušuje, ak prispôsobený záznamový výkon bol väčší alebo rovnajúci sa určitej medznej hodnote v čase dlhšom, ako je vopred určený časový interval.

   SK 280675 Β6
7. 7. Zariadenie na poskytovanie nosiča záznamu (4'), majúceho záznamovú vrstvu (3) s plôškami majúcimi zmenené optické vlastnosti, pričom toto zariadenie obsahuje záznamovú hlavu (8, 105) na sledovanie vrstvy pomocou zväzku žiarenia (7, 107a), prostriedok na modulovanie výkonu zväzku žiarenia na dosahovanie impulzov žiarenia majúcich záznamový výkon, ktorý je primeraný na spôsobenie zmeny v optických vlastnostiach, nastavovací obvod (12) na nastavovanie záznamového výkonu a detekčný systém (11, 108a) na zisťovanie podielu, v ktorom sa vlastnosť indikatívna pre zmenenú optickú vlastnosť vyskytuje v žiarení pochádzajúcom z časti sledovaného nosiča záznamu (4'), vyznačujúce sa tým, že zariadenie obsahuje meracie prostriedky (50, 60) na odvodzovanie od meracieho signálu rýchlosti tvorby, ktorý je indikatívny pre rýchlosť, s ktorou sa plôšky vytvárajú, a prostriedok (107) na prispôsobovanie záznamového výkonu v závislosti od signálu rýchlosti tvorby.
8. 8. Zariadenie podľa nároku 7, vyznačujúce sa t ý m , že na určenie signálu rýchlosti tvorby meracie prostriedky (50, 60) obsahujú vzorkovací a udržiavací obvod (51) na vzorkovanie meracieho signálu vo vzorkovacích okamihoch umiestnených vo vopred určených okamihoch vzhľadom na začiatočné okamihy impulzov žiarenia a integračný stupeň (62) na integrovanie rozdielov medzi okamžitou hodnotou a vzorkovou hodnotou meracieho signálu počas meracích intervalov, pričom tieto meracie intervaly ležia vo vopred určených polohách vzhľadom na začiatočné okamžihy impulzov žiarenia.
9. 9. Zariadenie podľa nároku 8, vyznačujúce sa t ý m , že na získanie normalizačnej hodnoty, meracie prostriedky (50, 60) obsahujú druhý vzorkovací a udržiavací obvod (52) na vzorkovanie meracieho signálu v druhých vzorkovacích okamihoch ležiacich medzi časovými intervalmi, v ktorých sa vytvárajú impulzy žiarenia, a deliaci obvod (59) na normalizovanie signálu tvorby rýchlosti delením vzorkovanou hodnotou určenou druhým vzorkovacím a udržiavacím obvodom (52).
10. 10. Zariadenie podľa nároku 7, 8 alebo 9, v y z n a čujúce sa tým, že zariadenie obsahuje monitorovací prostriedok (63) na vytváranie monitorovacieho signálu, ak nastavený záznamový výkon bol rovnajúci sa alebo vyšší než určitá medzná hodnota, počas času dlhšieho ako je vopred určený časový interval.
11. 11. Zariadenie podľa nároku 10, vyznačujúce sa t ý m , že obsahuje prostriedok (65) citlivý na monitorovací signál na prerušenie tvorby kombinácie plôšok.
12. 12. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 7 až 11, vyznačujúce sa tým, že obsahuje mikropočítač (110) na spôsobenie toho, že počas kalibračného intervalu majú plôšky, ktoré sa majú tvoriť pomocou impulzov žiarenia, rozdielne záznamové výkony a prostriedok na voľbu plôšok optimálnych rozmerov v súlade s určitým kritériom, pričom mikropočítač (110) je ďalej upravený na určovanie referenčného signálu na spôsobenie toho, že signál rýchlosti tvorby sa určuje počas tvorby vybraných plôšok optimálnych rozmerov, pričom prispôsobovací prostriedok je konštruovaný na prispôsobenie záznamového výkonu v období, ktoré nasleduje po časovom intervale, v závislosti od rozdielu medzi referenčným signálom a okamžitým signálom rýchlosti tvorby.