SK280587B6 - Miska na potraviny, najmä vylučujúce kvapalinu, a - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka misky na potraviny vylučujúce kvapalinu, ako je mäso, ryby a hydina, tvorenej vrstvenou hmotou, ktorá sa skladá z hornej vrstvy a dolnej vrstvy, pričom horná i dolná vrstva majú protiľahlú hornú a dolnú plochu, pričom horná vrstva je vybavená otvormi prechádzajúcimi jej hornou a dolnou plochou. Vynález sa ďalej týka spôsobu výroby tejto misky.

Doterajší stav techniky

Zo spisu US-A-3 288 346 je známa miska obsahujúca dolnú rúrkovú vrstvu vyrobenú z papiera alebo lepenky, na ktorej je usporiadaný pás materiálu, napríklad plastu. Spodok dolnej vrstvy je tvarovaný lisovaním. Medzi dolnou vrstvou a pásom usporiadaným na jej hornej strane je usporiadané lepidlo nanesené v bodoch, ktoré obidve vrstvy spolu spojuje.

Lepidlo nanesené v bodoch spôsobuje vznik odstupu pásu materiálu od rúrkovej vrstvy. Výsledkom toho je, že kvapalina môže tiecť z jednej strany misky k druhej strane voľnými priestormi medzi bodmi lepidla.

Pri balení potravín vylučujúcich kvapalinu, napríklad mäsa, hydiny, rýb a podobne, je nutné zabrániť vytekaniu tejto kvapaliny. Šťavy z mäsa pretekajúce dozadu a dopredu vyzerajú nepekne a môžu spôsobiť rôzne zašpinenia tým, že vytečú pri rozbaľovaní zabaleného potravinového výrobku alebo pri poškodení obalu.

Zo spisu EP-A-0 182 139 je známe absorbovanie kvapalín v miskách výrobou týchto misiek z absorpčného materiálu alebo vybavovanie týchto misiek absorpčnou vložkou. Miska na potraviny známa z tohto spisu sa skladá z dvoch vrstiev z vodotesného syntetického materiálu, medzi ktorými je vložená absorpčná vložka, napríklad z papiera. Vnútorný plášť, čiže horná vrstva, na ktorej je položený potravinový výrobok, je vybavená otvormi, ktoré uľahčujú prechod kvapaliny k absorpčnej vrstve. Účinnosť tejto absorpčnej vrstvy závisí do určitej miery veľkosti otvoiov.

Základnou nevýhodou známych misiek je náročnosť ich výroby. Ďalej trojvrstvová miska sa skladá z dvoch rôznych materiálov, a to zo syntetickej peny a papiera, takže odpad vzniknutý pri výrobe týchto misiek nie je recyklovateľný alebo je recyklovateľný iba pri vynaložení neúmerne vysokých nákladov.

Podstata vynálezu

Uvedené nedostatky odstraňuje miska na balenie najmä potravín vylučujúcich kvapalinu, tvorená vrstvenou hmotou zo syntetickej peny, skladajúcej sa z hornej vrstvy a dolnej vrstvy, pričom v hornej vrstve sú upravené otvory, podľa vynálezu, ktorého podstatou je, že v aspoň jednej vrstve sú vytvorené dutiny ako stlačené oblasti, dutiny alebo skupiny dutín sú oddelené od seba navzájom stenami určujúcimi povrch zodpovedajúcej vrstvy, dolný povrch hornej vrstvy je aspoň v oblasti spodku misky v kontakte s horným povrchom dolnej vrstvy, pričom horná vrstva je aspoň v tejto oblasti kontaktu spojená s dolnou vrstvou.

Miska podľa vynálezu nevyžaduje použitie prídavnej absorpčnej vložky, pretože samotná zadržiava kvapalinu. Je však možné upraviť prídavnú absorpčnú vrstvu, čím sa účinok absorpčnej vrstvy v miske podľa vynálezu zvýši.

Podľa jedného uskutočnenia misky podľa vynálezu majú rôzne stlačené oblasti rôznu hĺbku. Dutiny môžu byť vyrobené tak, že sa môžu rozkladať v akomkoľvek požadovanom smere. Dutiny uspokojujú individuálne požiadavky a sú vyrobiteľné ľahko a lacno. Základnou výhodou týchto dutín je, že v akejkoľvek sklonenej polohe misky môže z dutín vytiecť do strany iba časť kvapaliny. Tým sa zabráni vytekaniu kvapaliny späť z otvorov v hornej vrstve dovnútra misky.

Podľa výhodného uskutočnenia vynálezu je spodok a bočné steny, pričom dutiny sú vytvorené v spodku a v aspoň jednej bočnej stene. Dutiny sú výhodne vybavené vyčnievajúcimi priehradkami. Výška priehradiek je výhodne menšia ako hĺbka dutín.

Dutiny sú výhodne usporiadané aspoň v jednej z vrstiev a sú zakryté druhou z vrstiev. Otvorená strana dutín dolnej vrstvy je výhodne privrátená k hornej vrstve.

Otvory v hornej vrstve, na ktorej spočíva potravina, sú upravené v mieste dutín v dolnej vrstve. Hrúbka vrstiev je výhodne rovnaká. Otvory vytvorené v homej vrstve majú výhodne aspoň dve rôzne veľkosti. Aspoň jedna vrstva je výhodne napustená zmáčacím prostriedkom, otvory ústia výhodne pri homej ploche dolnej vrstvy na vedenie kvapaliny k tejto dolnej vrstve.

Dutiny sú výhodne ohraničené radom stien vytvorených v homej ploche dolnej vrstvy. Dutiny sú výhodne ohraničené pozdĺžne umiestnenými stenami tvoriacimi v dolnej vrstve pozdĺžne kanáliky.

Horná plocha dolnej vrstvy je výhodne vybavená priehradkami upravenými medzi susednými stenami. Pozdĺžne umiestnené steny sa skladajú výhodne zo vzájomne spojených stenových častí, upravených v odstupoch od seba navzájom, pričom vonkajšie vrcholy stenových častí susedných stien sú protiľahlé proti sebe. Pritom vnútorné vrcholy stenových častí navzájom susedných stien sú výhodne protiľahlé proti sebe, pričom horná plocha dolnej vrstvy je ďalej vybavená výstupkami umiestnenými v plochách medzi protiľahlými vnútornými vrcholmi. Pritom výška výstupkov sa výhodne rovná výške stien a výška priehradiek je menšia ako výška stien.

Priehradky sú výhodne upravené medzi susednými vonkajšími vrcholmi susedných stien a tvoria v homej ploche dolnej vrstvy komôrky na zadržiavanie tekutiny. Každá komôrka je výhodne vybavená aspoň jedným výstupkom.

Otvory v homej vrstve sú výhodne usporiadané vo vzore pozdĺž pozdĺžnej stredovej osi homej vrstvy, pričom tento vzor je usporiadaný vzhľadom na stredovú os pod definovaným uhlom.

Horná vrstva a dolná vrstva sú výhodne k sebe pripojené v miestach horných plôch stien alebo horná vrstva a dolná vrstva sú k sebe pripojené v miestach výstupkov a stien.

Dolná vrstva má výhodne hrúbku väčšiu ako je hrúbka homej vrstvy kvôli zväčšeniu hĺbky kanálov a zvýšeniu schopnosti misky na zadržiavanie tekutiny.

Uvedené nedostatky ďalej odstraňuje spôsob výroby misky podľa vynálezu, pri ktorom sa horný pás materiálu s otvormi zo syntetickej peny a dolný pás materiálu zo syntetickej peny spracovávajú a navzájom spolu spojujú podľa vynálezu, ktorého podstatou je, že aspoň jeden pás materiálu sa stlačuje vo zvolených oblastiach na vytvorenie dutín tak, že dutiny sa obkolesia stenami, ktoré sa vytvoria z nestlačených oblasti pásu materiálu s dutinami, pričom horný a dolný pás materiálu sa zvarí k sebe v oblasti povrchov stien, ktoré sú v kontakte so zodpovedajúcimi oblasťami povrchu druhého pásu materiálu.

Podľa vynálezu sú ďalej v dolnej vrstve vyrobené dutiny na zadržiavanie kvapaliny stlačením syntetického penového materiálu na maximum tak, že štruktúra syntetickej peny sa zničí a odstránia sa vzduchové komôrky vytvorené

SK 280587 Β6 v tejto syntetickej pene. Dutiny v páse materiálu môžu byť ľahko vyrábané bez potreby hlbokého ťahania, ktoré je nutné pri známych uskutočneniach.

Najmä výhodný tvar dutín je docielený stlačením pásu materiálu do rôznej miery tak, že v určitých oblastiach dôjde k maximálnemu stlačeniu a v iných oblastiach k čiastočnému stlačeniu, takže sa odstráni iba časť vzduchových komôrok v syntetickej pene. Týmto spôsobom zostane štruktúra syntetickej peny v určitých oblastiach nedotknutá, pričom komôrky v syntetickej pene zostanú zachované. Pri vytváraní sa pri čiastočnom stlačení vrátia stlačené oblasti čiastočne späť do pôvodného stavu kvôli vytvoreniu priehradiek naspodku dutin.

Podľa ďalšieho výhodného uskutočnenia sa v miestach mimo oblasti stlačenia hrúbka pásu materiálu zachová. Oblasti čiastočného stlačenia sa počas priebehu vytvárania čiastočne vracajú do pôvodného stavu.

Pásy materiálu sa výhodne spoja spolu navzájom po stlačení a pretvárajú sa potom spoločne.

Pásy materiálu sa výhodne spolu navzájom spoja zvarením.

Pás materiálu sa výhodne stlačuje dvoma rovnobežnými valcami, medzi ktorými je upravená medzera.

Navyše k vytváraným dutinám v dolnej vrstve môžu byť dutiny vytvárané aj v hornej vrstve misky, aby sa zväčšila kapacita tejto misky na zachytenie kvapalín vylučovaných z baleného potravinového výrobku.

Podľa vynálezu sú dutiny vytvorené stlačením pásu materiálu takým spôsobom, že rozmery tohto pásu, najmä jeho hrúbka, zostanú zachované. Tým vzniknú misky, ktoré najmä nezaberajú veľký priestor, napríklad pri skladovaní v chladiacom zariadení. Dutiny sa vyrábajú lacno razením. Hrúbka pásu materiálu sa týmto razením výhodne nezväčší.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude ďalej bližšie objasnený na príkladoch vyhotovení podľa priložených výkresov, na ktorých obr. 1 znázorňuje pôdorys misky podľa vynálezu, obr. 2 pozdĺžny rez II-II miskou podľa vynálezu z obr. 1, obr. 3 vo zväčšenej mierke detail pozdĺžneho rezu z obr. 2, obr. 4 a 5 modifikované verzie vyhotovení podľa obr. 3, obr. 6 ďalšie modifikované vyhotovenie analogické s obr. 3, s prídavnou absorpčnou vložkou, obr. 7 schematicky spôsob vytvárania otvorov 11, znázornených na obr. 3 až 6, obr. 8 vo zväčšenej mierke priečny rez alternatívnym vyhotovením otvoru 11, obr. 9 schematicky spôsob vytvárania otvoru 11, znázorneného na obr. 8, obr. 10 pôdorys alternatívneho vyhotovenia misky podľa vynálezu, obr. 11 pozdĺžny rez 11-11 miskou z obr. 10, obr. 12 vo zväčšenej mierke rez 12-12 miskou z obr. 10, obr. 13 vo zväčšenej mierke rez 13-13 miskou z obr. 10, obr. 14 vzor vtlačenia na spodnej strane misky podľa obr. 10 a 13, obr. 15 vzor vtlačenia na spodnej strane misky podľa odlišného vyhotovenia podľa vynálezu v pohľade analogickom k obr. 14, obr. 16 vzor vtlačenia na spodnej strane misky podľa ďalšieho odlišného vyhotovenia podľa vynálezu v pohľade analogickom k obr. 14 alebo 15, obr. 17 pozdĺžny rez miskou podľa ďalšieho príkladného vyhotovenia podľa vynálezu, obr. 18 vo zväčšenej mierke detail rezu misky znázornenej na obr. 17, podobný obr. 12, obr. 19 vo zväčšenej mierke detail rezu misky znázornenej na obr. 17, podobný obr. 13, obr. 20 vo zväčšenej mierke detail rezu misky podľa ďalšieho príkladného vyhotovenia podľa vynálezu, podobný obr. 12 a obr. 18, obr. 21 vo zväčšenej mierke detail rezu misky podľa ešte ďalšieho príkladného vyhotovenia podľa vynálezu, podobný obr. 13 a 19, obr. 22 pozdĺžny rez ďalším vyhotovením misky podľa vynálezu, obr. 23 detail pôdorysu časti hornej vrstvy misky podľa obr. 22, obr. 24 detail pôdorysu hornej plochy dolnej vrstvy misky podľa obr. 22, obr. 25 pôdorys mrežovej vrstvy, obr. 26 pozdĺžny rez ďalším vyhotovením vrstvenej hmoty podľa vynálezu a obr. 27 detail pôdorysu zvláštneho vyhotovenia vrstvenej hmoty podľa vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obr. 1 je znázornený pôdorys misky 10 podľa vynálezu. Táto miska 10 je vyrobená z dvoch vrstiev, a to z hornej vrstvy 12 vybavenej celkom priechodnými otvormi 11, ktorá je vyhotovená z penového vodotesného syntetického materiálu, výhodne polystyrénu. Môžu však byť taktiež použité aj iné materiály, napríklad také, ktoré sú vodotesné iba dočasne.

Miska 10 je tvorená dnovým elementom 13 a pripojeným zdvihnutým obvodovým okrajom 14. Obvodový okraj 14 je detailnejšie znázornený v pozdĺžnom reze na obr. 2. Otvory 11 sú rozmiestnené po celej hornej vrstve 12 a sú preto upravené aj v mieste obvodového okraja 14. Obr. 2 predstavuje zjednodušené znázornenie v pozdĺžnom reze II-II, pričom jednotlivé vrstvy a otvory 11 tu nie sú znázornené.

Na obr. 3 je vo zväčšenej mierke znázornený detail III z obr. 2. Na obr. 3 je teda znázornená horná vrstva 12 a dolná vrstva 15, ktorá je k nej pripojená, a ďalej umiestnenie a tvar otvorov 11. Horná vrstva 12 tvorí podložku na potravinový výrobok, napríklad kus mäsa, uložený na miske 10. Otvory 11 v hornej vrstve 12 sú rozmiestnené v podstate v pravidelných odstupoch proti sebe. Otvory 11 sú napríklad kruhové a orientované zvisle v rovine hornej vrstvy 12. Vzhľadom na svoj valcový tvar majú otvory 11 na prechode zo svojej obvodovej plochy 16 do hornej plochy 17 hornej vrstvy 12 ostrý horný obvodový okraj 18. V dolnej časti hornej vrstvy 12, smerom k dolnej vrstve 15, majú otvory 11 dolný obvodový okraj 20 zaoblený polomerom 19 tak, že priemer otvorov 11 pri dolnej vrstve 15 je väčší ako priemer d pri hornej ploche 17. Polomer 19 zaoblenia otvoru 11 tesne pri dolnej vrstve 15 je výhodne v rozsahu od 0,25 do 2 mm.

Vo vonkajšej oblasti polomeru 19 zaoblenia dolného obvodového okraja 20 majú otvory 11 priemerný priemer od 5 do 8 mm. Vzťah priemeru d otvoru 11 mimo oblasti zaoblenia polomerom 19 k hrúbke B hornej vrstvy 12 je taký, že priemer d je približne dvakrát až štyrikrát väčší ako

SK 280587 Β6 hrúbka B hornej vrstvy 12. Na rozdiel od tohto vyhotovenia však priemer d môže byť až 0,5-násobkom hrúbky B.

Podľa jedného neznázomeného vyhotovenia majú otvory striedavo rôzne priemery, takže v jednom rade po celej dĺžke misky 10 sú striedavo upravené väčšie a menšie otvory. Navyše môžu byť susedné rady otvorov proti sebe posunuté o polovicu rozstupu otvorov.

V znázornenom vyhotovení misky 10 podľa vynálezu sú obe vrstvy 12 a 15 k sebe pevne pripojené v spojovacích plochách 21, napríklad zvarením alebo zlepením. Na obr. 3 sú tieto spojovacie plochy 21, znázornené hrubými čiernymi čiarami. Spojovacie plochy 21 sú upravené v miestach, v ktorých sa vrstvy 12 a 15 navzájom dotýkajú. Je potrebné, aby dolné koncové plochy polomerov 19 neboli zahrnuté v spojovacích plochách 21, pretože v tejto oblasti polomerov 19 je kapilárnym účinkom zadržiavaná kvapalina.

Obmenené vyhotovenia k vyhotoveniu znázornenom v pozdĺžnom reze na obr. 3 sú znázornená na obr. 4 a 5. Vo vyhotovení podľa obr. 4 sú spojovacie plochy 21 medzi otvormi 11 pomerne úzke. Tým vzniknú obvodové prstencové nespojené bočné plochy 22 susediace s polomermi 19. Šírka týchto bočných plôch 22 je na obr. 4 naznačená bodkočiarkovanými čiarami. Do týchto bočných plôch 22 prenikne kvapalina, čím sa ďalej zvyšuje zadržiavacia kapacita kvapaliny misky 10.

Vo vyhotovení podľa obr. 5 sú v oblasti polomerov 19 privrátené k dolnej vrstve 15 upravené valcové prehĺbeniny 23. Každé valcové prehĺbenie 23 má okraj 24, ktorým je zakončený polomer 19. Týmto valcovým prehĺbením 23 sa medzi dolnou vrstvou 15 a hornou vrstvou 12 vytvorí medzi spojovacími plochami 21 prídavná dutina 25 na zadržiavanie kvapaliny. Hĺbka T valcového predĺženia 23 je v rozsahu od 0,1 do 0,5-násobku hrúbky B hornej vrstvy 12.

Na obr. 6 je znázornené alternatívne vyhotovenie s absorpčnou vrstvou 26 vloženou medzi hornú vrstvu 12 a dolnú vrstvu 15. Otvory 11 majú v dolnej časti obvodov okraj 20 zaoblený polomerom 19, ako už bolo opísané. Pretože sa otvoiy 11 smerom dolu rozširujú, môže byť prítomná kvapalina absorbovaná absorpčnou vrstvou 26 oninoho rýchlejšie. Súčasne môže absorpčná vrstva 26 expandovať do rozšírenia otvorov 11, vytvorených obvodovým okrajom 20 priamo pri absorpčnej vrstve 26.

Na obr. 7 je znázornená výroba jednotlivých otvorov 11 v hornej vrstve 12. Každý otvor 11 je vyrazený dierovacím nástrojom 27, ktorý má tŕň 28 spolupracujúci s protiľahlou šablónou 29 upravenou na držiaku 30. Dierovací nástroj 27 a držiak 30 šablóny 29 sú usporiadané otočné okolo príslušnej osi otáčania, na obr. 7 neznázomené, a otáčajú sa v smere šípok A. Na obvodoch 31 a 32 držiaka 30 a dierovacieho nástroja 27 sú samozrejme usporiadané ďalšie šablóny 29 a tŕne 28. Nie sú však znázornené kvôli prehľadnosti. Horná vrstva 12 je vedená medzi dierovacím nástrojom 27 a držiakom 30 ako kontinuálny pás materiálu v smere šípky C. Dôležitá je relatívna poloha tŕňa 28 k hornej vrstve 12. Tŕň 28 prenikne hornou vrstvou 12 zo strany protiľahlej k hornej ploche 17. V materiáloch, ktoré sú do určitej miery mäkké, ako polystyrén, sa týmto dierovaním vytvorí obvodový okraj 20 so zaoblením s polomerom 19. V oblasti hornej plochy 17, kde tŕň 28 vnikne do šablóny 29, sa naproti tomu vytvorí relatívne ostrý horný obvodový okraj 18. Tým je dosiahnutý jednoduchým spôsobom špeciálny tvar otvorov 11 na zadržiavanie kvapaliny. Po vytvorení otvorov 11 sa vykoná spojenie plynulých pásov hornej vrstvy 12 a dolnej vrstvy 15 v spojovacích plochách 21. Výhodné spôsoby spojenia sú opísané podľa obr. 3, 4 a 5. Valcové prehĺbenie 23, znázornené na obr. 5, môže byť vytvorené pred dierovaním alebo po ňom. V prípade taviteľného ma teriálu, napríklad polystyrénu, môže byť valcové prehĺbenie 23 vytvorené pomocou ohriateho tvárniaceho nástroja pred dierovaním.

Po dokončení výroby hornej vrstvy 12 a jej spojení s dolnou vrstvou 15 sa vykoná rozrazenie na požadovanú veľkosť. Nakoniec sa vytvorí zdvihnutý obvodový okraj 1 procesom hlbokého ťahania, čím miska 10 dostane svoj konečný tvar. Týmto spôsobom je ďalej zosilnený účinok otvorov 11 rozširujúcich sa smerom dolu.

Na obr. 8 je znázornené alternatívne vyhotovenie otvoru 11 vo forme dutiny, ktorý má hornú valcovú časť 33 a dolnú valcovú časť 34. Dolná valcová časť 34 má väčší priemer ako horná valcová časť 33. V tomto vyhotovení je kapacita zadržiavania tekutiny v dutine otvoru 11 zvýšená bez zväčšenia otvoru 11 v hornej ploche 17, na ktorej bude položený potravinový výrobok. Na obr. 9 je znázornený tŕň 35, ktorého horná časť 36 zasahuje do šablóny 29 do vzdialenosti dostatočnej na zaistenie prerazenia hornej plochy 17 hornej vrstvy 12. Dolná časť 37 tŕňa 35 má väčší priemer ako jeho horná časť 36 a zasahuje do hornej vrstvy 12 iba do vzdialenosti, ktorá jc približne 2/3 hrúbky B hornej vrstvy 12. Ako už bolo opísané podľa obr. 7, dôjde pri dierovaní materiálov, ako je polystyrén, k vytvoreniu zaobleného dolného obvodového okraja 20.

Miska 120, znázornená na obr. 10 až 16, je dvojvrstvová. Zostavená jc z hornej vrstvy 121 a dolnej vrstvy 122. Horná vrstva 121 a dolná vrstva 122 majú približne rovnakú hrúbku. Horná vrstva 121 je orientovaná smerom k balenému potravinovému výrobku (neznázomenému) a je vybavená celkom priechodnými otvormi 123. Otvory 123 sú rozmiestnené rovnomerne po celom dne 124 misky 120. Otvory 123 sa rozširujú smerom k dolnej vrstve 122 a na strane, na ktorej dosadá potravinový výrobok, sú zakončené ostrým okrajom, ako je najmä znázornené na obr. 12 a 13. Priemery otvorov 123 sú výhodne také malé, že v otvoroch 123 dochádza ku kapilárnemu účinku. Podľa výhodného znázorneného vyhotovenia podľa vynálezu nie sú v pozdĺžnych bočných stenách 125 misky 120 upravené žiadne otvory 123. Otvory 123 sú však vyhotovené v oblasti koncových bočných stien 129. Otvoiy 123 sú výhodne rozmiestnené v pozdĺžnom smere misky 120 ekvidištančne. V priečnom smere sú ich stredy proti sebe navzájom posunuté takým spôsobom, že jeden otvor 123 je umiestnený v polovičnej vzdialenosti medzi dvoma otvormi 123 susedného radu. Otvory 123 môžu byť upravené v aspoň koncových bočných stenách 129 misky 120.

Vo vnútrajšku misky 120 sú upravené dutiny 126. Tieto dutiny 126 sú tvorené vtlačeniami 127 v dolnej vrstve 122. Tieto vtlačenia 127 zmenšujú hrúbku v určitých oblastiach dolnej vrstvy 122. Týmto spôsobom sú v dolnej vrstve 122 vytvorené dutiny 126, a to bez toho, aby hrúbka dolnej vrstvy 122 bola oproti hornej vrstve 121 zväčšená. Dutiny 126 sa rozkladajú po celej ploche dna 124. Vo výhodnom vyhotovení podľa vynálezu nie sú žiadne dutiny 126 upravené v miestach pozdĺžnych bočných stien 125 misky 120. Dutiny 126 sú však upravené v koncových bočných stenách 129 navyše k otvorom 123. Týmto vyhotovením podľa vynálezu je zaručené, že vrstvy 121, 122 budú mať súvislý dotyk a spojenie aspoň v ploche pozdĺžnych bočných stien 125 misky 120.

V rezoch na obr. 12 a 13 sú znázornené dutiny 126, ktoré sú vytvorené vtlačeniami 127 v časti dolnej vrstvy 122, orientované k hornej vrstve 121. Horná vrstva 121 je vybavená celkom priechodnými otvormi 123 a zakrýva dutiny 126 zhora. Otvory 123 sú upravené v hornej vrstve 121 tak, že kvapalina, ktorá je vylučovaná z potraviny, môže zatekať do dutín 126, vytvorených v doínej vrstve 122.

SK 280587 Β6

Vtlačenia 127 (obr. 3 a 4) majú rôzne hĺbky. Dutiny 126 sú oddelené od seba navzájom nestlačenými plochami, označovanými ako steny 130. V oblasti stien 130 je horná vrstva

121 pripojená k dolnej vrstve 122 spojovacou plochou 135. V dutinách 126 sú ďalej vytvorené priehradky 131. Výška týchto priehradiek 131 je menšia ako hĺbka dutiny 126.

Podľa ďalšieho vyhotovenia podľa vynálezu sú dutiny 126 vytvorené vtlačeniami 127 tak v hornej vrstve 121, ako aj v dolnej vrstve 122 misky 120, ako je znázornené na obr. 20 a 21. Otvory 123 v hornej vrstve 121 sú vytvorené so zvlášť malým priemerom na zvýšenie svojho kapilárneho účinku a na zabránenie vytekaniu tekutín zadržaných dutinami 126 späť do vnútrajška misky 120.

Na obr. 10 a 14 je znázornený prvý variant usporiadania stlačených oblastí 132 a nestlačených oblastí 133, znázornených ako začemené plochy na obrázkoch, v dne 124 misky 120. Tieto oblasti 132, 133 prebiehajú diagonálne po páse materiálu a vytvárajú tak šípovitú štruktúru stlačených oblastí 132 a nestlačených oblastí 133. S pozdĺžnymi bočnými stenami 125 zvierajú výhodne uhol asi 45 stupňov. Pás materiálu nie je výhodne stlačený v oblasti pozdĺžnych bočných stien 125. Týmto spôsobom dosadá dolná vrstva

122 a horná vrstva 121 na seba plne v oblasti pozdĺžnych bočných stien 125, aby sa vytvorili dostatočne veľké spojovacie plochy 135. V oblasti koncových bočných stien 129 je pás materiálu vybavený stlačenými a nestlačenými oblasťami 132, 133, na obr. 14 je znázornené usporiadanie priehradiek 131. Tieto priehradky 131 ďalej rozdeľujú dutiny 126 vytvorené stlačenými oblasťami 132. Kvôli prehľadnosti sú priehradky 137 znázornené iba v dvoch stlačených oblastiach 132. Je možné akékoľvek usporiadanie priehradiek 131.

Podľa druhého variantu usporiadania vtlačenia 127 na páse materiálu misky 120 pokračujú nestlačené oblasti 133 stupňovitým spôsobom diagonálne po páse materiálu, ako je znázornené na obr. 15, a opäť obklopujú nestlačené oblasti 133 obdĺžnikového tvaru. Podľa ďalšieho vyhotovenia pásu materiálu vybaveného vtlačeniami 127, tvoriaceho misku 120, majú stlačené oblasti 132 prstencový tvar, pričom sú vždy spojené s dvoma susednými stlačenými oblasťami 132 na spôsob reťaze, ktorá postupuje diagonálne pásom materiálu, ako je znázornené na obr. 16. Jednotlivé reťazce sú od seba oddelené nestlačenými oblasťami 133. Priehradky 131 môžu byť usporiadané akýmkoľvek potrebným spôsobom. Kvôli prehľadnosti nie sú na obr. 15 a 16 priehradky 131 znázornené.

Poloha otvorov 123 v hornej vrstve 121 je skoordinovaná s usporiadaním vtlačenia 127 v dolnej vrstve 122. Otvory 123 sú usporiadané tak, že smerujú do dutín 126 a na vzájomné spojenie hornej vrstvy 121 s dolnou vrstvou 122 sú v oblasti stien 130 usporiadané dostatočne veľké spojovacie plochy 135.

Špeciálny tvar dutín 126 je zaručený spôsobom výroby misky 120 podľa vynálezu. Aspoň jeden pás materiálu, najmä ten, ktorý vytvára dolnú vrstvu 122 misky 120, sa v určitých oblastiach stlačuje na vytvorenie dutín 126. Stlačené oblasti 132 sú oddelené od seba nestlačenými oblasťami 133. Nestlačené oblasti 133 neskoršie vytvoria steny 130 dutín 126. V nestlačenej oblasti 133 si syntetická pena zachová svoju pôvodnú štruktúru. To znamená, že vzduchové komôrky v syntetickej pene zostanú nedotknuté. V oblastiach vtlačenia 127 je štruktúra syntetickej peny zničená, a to buď celkom alebo čiastočne, v závislosti od stupňa stlačenia. Ak dôjde k úplnému odstráneniu vzduchových komôrok zo syntetickej peny, ide o maximálne stlačenie, ku ktorému došlo v oblastiach dutín 126 medzi priehradkami 131. V menej stlačených oblastiach, ako sú oblasti priehra diek 131, zostanú niektoré vzduchové komôrky v syntetickej pene nedotknuté. Je to spôsobené iba čiastočným stlačením. K stlačovaniu pásu materiálu dochádza v medzere medzi dvoma otáčajúcimi sa rovnobežnými valcami. Plášť jedného valca je vybavený výstupkami, ktoré zodpovedajú oblastiam pásu materiálu, ktoré majú byť stlačené. Plášť protiľahlého valca je hladký, to znamená bez výstupkov. Výška výstupkov na plášti valca vybaveného výstupkami zodpovedá stupňu stlačenia, ktoré má byť vykonané. Po stlačení sa pásy materiálu k sebe pripoja, napríklad zvarením, a ich tvárnenie sa vykonáva spoločne, napríklad hlbokým ťahaním. Pásy materiálu teda môžu byť k sebe pripojené zvarením alebo zlepením. Počas tvárnenia pri čiastočnom stlačení dochádza k čiastočnému spätnému vráteniu k pôvodnému stavu. Tieto oblasti potom vytvoria priehradky 131 v dutinách 126.

Na obr. 17 je v reze znázornená miska 128 podľa vynálezu, v ktorej je medzi hornou vrstvou 121 a dolnou vrstvou 122 aspoň v určitých častiach misky 128 upravená absorpčná vrstva 134. Táto absorpčná vrstva 134 zvyšuje kapacitu misky 128 na zadržiavanie tekutín vylučovaných z balenej potraviny.

Na obr. 18 a 19 je vo zväčšenej mierke vždy znázornený detail rezu miskou 128. V tomto vyhotovení sú dutiny 126 zakryté zhora absorpčnou vrstvou 134. Horná vrstva 121 je vybavená celkom priechodnými otvormi 123, zatiaľ čo absorpčná vrstva 134 je vyhotovená bez otvorov, čím bráni spätnému vytekaniu tekutiny zadržanej v dutinách 126 do vnútrajška misky 128.

Na obr. 22 je vo zväčšenej mierke znázornený detail rezu alternatívneho vyhotovenia dnového elementu misky podľa vynálezu na zachytávanie tekutín vylučovaných z potravín. Tento dnový element zodpovedá dnovému elementu 13 misky 10, znázornenej na obr. 2. Dnový element je tvorený vrstvenou hmotou, ktorá môže byť zostavená z dvoch alebo troch vrstiev. V znázornenej konfigurácii je vybavený hornou vrstvou 250, na ktorej je umiestnené mäso alebo iný potravinový výrobok zabalený v miske. Pôdorys detailu hornej vrstvy 250 je znázornený na obr. 23. Horná vrstva 250 je vybavená podlhovastými otvormi 252, 253, prechádzajúcimi jej hornou aj dolnou plochou. Tieto podlhovasté otvory 252, 253 umožňujú pretekanie tekutiny vylúčenej zo zabaleného výrobku do dolnej vrstvy 200.

Dolná vrstva 200 je vybavená dutinami 210 zadržujúcimi tekutinu, ktoré sú od seba oddelené pozdĺžne prebiehajúcimi stenami 205.

Na obr. 24 je znázornený pôdorys detailu hornej plochy dolnej vrstvy 200, na ktorom sú znázornené dutiny 210 na zadržiavanie tekutiny a steny 205. Steny 205 sú tvorené stenovými časťami 203 spojenými v pozdĺžnom smere. Stenové časti 203 sú usporiadané v podstate kolmo na seba navzájom, pričom stenové časti 203 susedných stien 205 sú umiestnené proti sebe navzájom tak, že vonkajšie uhly 211, ktoré zvierajú susedné steny 205, ležia proti sebe a vnútorné uhly 212, ktoré zvierajú susedné steny 205, sú usporiadané taktiež proti sebe a vytvárajú v každej dutine 210 takmer štvorcové priestory na zadržiavanie tekutiny. Medzi susediacimi vonkajšími uhlami 211 sú usporiadané priehradky 213, spojujúce susedné stenové časti 203 v týchto zvolených polohách. Priehradky 213 spolu so stenovými časťami 203 vymedzujú komôrky 215 na zadržiavanie kvapaliny. Kvapalina zatečená do spodnej vrstvy 200 podlhovastými otvormi 252, 253 v hornej vrstve 250 sa zadrží v komôrkach 215. Priehradky 213 sú výhodne trochu nižšie ako stenové časti 203 na umožnenie prepadu medzi susednými komôrkami 215.

SK 280587 Β6

Na obr. 24 je znázornené, že každá komôrka 215 je zostavená z dvoch v podstate štvorcových plôch 206 vytvorených medzi susednými stenami 205. Umiestnenie priehradiek 213 môže byť vytvorené tak, že komôrka 215 je tvorená jednou alebo niekoľkými týmito štvorcovými plochami 206. Vnútri každej štvorcovej plochy 206 je upravený výstupok 202. Tieto výstupky 202 slúžia na vytvorenie plochy na pripojenie hornej vrstvy 250 k dolnej vrstve 200. Obe vrstvy 250,200 môžu byť k sebe pripojené taktiež pozdĺž stenových časti 203, znázornených na obr. 22 hrubými čiernymi čiarami.

Priestory alebo dutiny na zadržiavanie kvapaliny môžu byť vytvorené v dolnej vrstve 200 vtlačovaním, napríklad stlačovaním vrstvy polystyrénu medzi dvoma protiľahlými valcami, ako už bolo opísané. Pri stlačovaní vrstvy čerstvej peny ochladenej na izbovú teplotu môže byť v dotykovej priamke vyvinutý tlak približne 80 kg na centimeter.

Na obr. 23 je znázornený zvláštny vzor podlhovastých otvorov 252, 253 vo forme štrbín v hornej vrstve 250. Prvé otvory 252 sú usporiadané s odstupmi od seba pozdĺž stredovej osi 255 hornej vrstvy 250 vo vzdialenostiach trochu väčších, ako je polovica dĺžky jednej komôrky 215. Na každej strane stredovej osi 255 je upravený vzor rovnobežných druhých podlhovastých otvorov 253, usporiadaných v rovnobežných radoch v odstupoch od seba, ktorých pozdĺžny rozmer zviera so stredovou osou 255 ostrý uhol. Dĺžka podlhovastých štrbín 252, 253 je výhodne trochu väčšia ako šírka stien 205.

V alternatívnom vyhotovení je medzi dolnou vrstvou 200 a hornou vrstvou 250 vložená mrežová vrstva 260 na ďalšie zväčšenie priestoru medzi oboma vrstvami 200, 250 na zadržiavanie tekutiny. Hrúbka dolnej vrstvy 200 a mrežovej vrstvy 260 je výhodne väčšia ako hrúbka hornej vrstvy 250 na zväčšenie priestoru na zadržiavanie tekutiny bez zväčšenia celkovej hrúbky misky viac ako by bolo potrebné. Na obr. 25 je znázornený pôdorys plochy mrežovej vrstvy 260.

Podľa ďalšieho alternatívneho vyhotovenia je medzi dolnú vrstvu 200 a hornú vrstvu 250 vložená absorpčná vrstva 270. Táto absorpčná vrstva 270 je výhodne vyhotovená z netkaného absorpčného materiálu a môže byť vyhotovená a akéhokoľvek množstva komerčne dostupných superabsorpčných chemikálií alebo gélov. Do absorpčnej vrstvy 270 môže byť vložený knôtový materiál na uľahčenie pohybu kvapaliny zo zabalenej potraviny do oblasti dolnej vrstvy 200. Výhodne dochádza v miske podľa vynálezu k odstraňovaniu kvapaliny z priestoru zabalenej potraviny a z dohľadu kupujúceho zákazníka.

Na obr. 26 je znázornený detail rezu dnovým elementom misky podľa vynálezu, kde dolná vrstva 200 je vybavená dutinami 210 na zadržiavanie tekutiny, pričom medzi hornou vrstvou 250 a dolnou vrstvou 200 je ďalej upravená mrežová vrstva 260 a absorpčná vrstva 270. Medzi dolnou vrstvou 200 a hornou vrstvou 250 môže byť upravená iba buď mrežová vrstva 260 alebo absorpčná vrstva 270, alebo môžu byť upravené spoločne, ako je znázornené na obr. 26.

Horná vrstva 250 môže byť vyrobená pomocou dierovacieho zariadenia. Mrežová vrstva 260, znázornená v pôdoryse na obr. 25, môže byť podobne vyrobená pomocou dierovacieho zariadenia alebo natiahnutím materiálu, v ktorom boli prerezané štrbiny. Horná vrstva 250 a mrežová vrstva 260 sú výhodne vyhotovené z neabsorpčného penového syntetického materiálu, ako je polystyrén. Mrežová vrstva 260 a absorpčná vrstva 270 môžu byť spracované namáčacím prostriedkom na uľahčenie odvádzania kvapaliny zo zabaleného výrobku.

Na obr. 27 je znázornené v pôdoryse alternatívne vyhotovenie dolnej vrstvy misky podľa vynálezu. Vrstvená hmota má dolnú vrstvu 200 vybavenú komôrkami 215 na zadržiavanie kvapaliny, ako je znázornené na obr. 24, a hornú vrstvu 300 vybavenú podlhovastými otvormi 301 vo forme štrbín v zákryte s komôrkami 215. Toto usporiadanie umožňuje náležitý prístup kvapaliny vylučovanej zo zabaleného potravinového výrobku do každej komôrky 215 s minimálnym počtom podlhovastých otvorov 301. Podlhovasté otvory 301 sú výhodne umiestnené v strede každej komôrky 215 na zvýšenie schopnosti misky na zadržiavanie tekutiny. Usporiadaním podlhovastých otvorov 301 v zákryte so stredom komôrok 215 dôjde k zadržaniu väčšieho množstva kvapaliny v komôrkach 215, keď sa miska nakloní, čím sa zmenší množstvo kvapaliny, ktorá by mohla vytiecť do viditeľnej časti obalu. Pretože horná vrstva 300 a dolná vrstva 200 sú k sebe pripojené pozdĺž stien 205, ako bolo opísané, bude každá komôrka 215 schopná zadržiavať kvapalinu či je miska naklonená v bočnom alebo pozdĺžnom smere.

Vrstvená hmota, znázornená na obr. 27, môže byť vyrobená najskôr oddeleným vytvorením oboch vrstiev 300, 200 s podlhovastými otvormi 301 upravenými v odstupoch od seba, ktoré zodpovedajú vzdialenosti medzi stredmi komôrok 215, a potom pripojením oboch vrstiev 300, 200 presne proti sebe polohovaných pomocou niektorej známej techniky. Potom môže byť vytvorený konečný tvar misky, a to pomocou vhodného spôsobu výroby.

Claims (35)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Miska na potraviny, najmä vylučujúce kvapalinu, tvorená vrstvenou hmotou zo syntetickej peny, skladajúca sa z hornej vrstvy (12, 121, 250) a dolnej vrstvy (15, 122, 200), pričom v hornej vrstve (12, 121, 250) sú upravené otvory (11, 123, 252, 253), vyznačujúca sa tým, že v aspoň jednej vrstve (12, 121, 250, 15, 122, 200) sú vytvorené dutiny (23, 126, 210) ako stlačené oblasti, dutiny (23, 126, 210) alebo skupiny dutín (23, 126, 210) sú oddelené od seba navzájom stenami (130, 202, 203) určujúcimi povrch zodpovedajúcej vrstvy (12, 121, 250, 15, 122, 200), dolný povrch hornej vrstvy (12, 121, 250) je aspoň v oblasti spodku misky v kontakte s horným povrchom dolnej vrstvy (15, 122, 200), pričom horná vrstva (12, 121, 250) je aspoň v tejto oblasti kontaktu spojená s dolnou vrstvou (15, 122,200).
2. 2. Miska podľa nároku 1, vyznačujúca sa t ý m , že rôzne stlačené oblasti majú rôznu hĺbku.
3. 3. Miska podľa jedného z nárokov 1 alebo 2, v y značujúca sa tým, že má spodok (124) a bočné steny (125, 129), pričom dutiny (126, 210) sú vytvorené v spodku (124) a v aspoň jednej bočnej stene (125, 129).
4. 4. Miska podľa nároku 1, vyznačujúca sa t ý m , že dutiny (126, 210) sú vybavené vyčnievajúcimi priehradkami (131, 213).
5. 5. Miska podľa jedného z nárokov laž 4, vyznačujúca sa tým, že výška priehradiek (131, 213) je menšia ako hĺbka dutín (126,210).
6. 6. Miska podľa jedného z nárokov laž5,vyznačujúca sa tým, že dutiny (126, 210) sú usporiadané aspoň v jednej z vrstiev (12, 15, 121, 122, 200, 250) a sú zakryté druhou z vrstiev (12,15, 121, 122, 200, 250).
7. 7. Miska podľa jedného z nárokov laž 6, vyznačujúca sa tým, že otvorená strana dutín (126,

   SK 280587 Β6

   210) dolnej vrstvy (15, 122, 200) je privrátená k hornej vrstve (12,121,250).
8. 8. Miska podľa jedného z nárokov laž 7, vyznačujúca sa tým, že otvory (11, 123, 252, 253) v hornej vrstve (12, 121,250), na ktorej spočíva potravina, sú upravené v mieste dutín (126, 210) v dolnej vrstve (15, 122,200).
9. 9. Miska podľa jedného z nárokov 1 až 8, v y z n a čujúca sa tým, že hrúbka vrstiev (12, 15, 121, 122,200, 250) je rovnaká.
10. 10. Miska podľa jedného z nárokov 1 až 9, v y z n a čujúca sa tým, že otvory (11, 123, 252, 253) vytvorené v hornej vrstve (12, 121, 250) majú aspoň dve rôzne veľkosti.
11. 11. Miska podľa nároku 10, vyznačujúca sa t ý m , že aspoň jedna vrstva je napustená zmáčacím prostriedkom.
12. 12. Miska podľa jedného z nárokov 1 až 11, vyznačujúca sa tým, že otvory (11, 123, 252, 253) ústia pri hornej ploche dolnej vrstvy (15, 122, 200) na vedenie kvapaliny k tejto dolnej vrstve (15,122,200).
13. 13. Miska podľa nároku 9, vyznačujúca sa tým, že dutiny (126, 210) sú ohraničené radom stien (130) vytvorených v hornej ploche dolnej vrstvy (15, 122, 200).
14. 14. Miska podľa nároku 1, vyznačujúca sa t ý m , že dutiny (210) sú ohraničené pozdĺžne umiestnenými stenami (205) tvoriacimi v dolnej vrstve (200) pozdĺžne kanáliky.
15. 15. Miska podľa nároku 11, vyznačujúca sa t ý m , že horná plocha dolnej vrstvy (200) je vybavená priehradkami (213) upravenými medzi susednými stenami (205).
16. 16. Miska podľa nároku 11 alebo 12, vyznačujúca sa tým, že pozdĺžne umiestnené steny (205) sa skladajú zo vzájomne spojených stenových časti (203), upravených v odstupoch od seba navzájom, pričom vonkajšie vrcholy (211) stenových častí (203) susedných stien (205) sú protiľahlé proti sebe.
17. 17. Miska podľa nároku 13, vyznačujúca sa t ý m , že vnútorné vrcholy (212) stenových častí (203) navzájom susedných stien (205) sú protiľahlé proti sebe, pričom horná plocha dolnej vrstvy (200) je ďalej vybavená výstupkami (202) umiestnenými v plochách medzi protiľahlými vnútornými vrcholmi (212).
18. 18. Miska podľa nároku 14, vyznačujúca sa t ý m , že výška výstupkov (202) sa rovná výške stien (205).
19. 19. Miska podľa jedného z nárokov 12 až 15, v y značujúca sa t ý m , že výška priehradiek (213) je menšia ako výška stien (205).
20. 20. Miska podľa jedného z nárokov 13 až 16, v y značujúca sa tým, že priehradky (213) sú upravené medzi susednými vonkajšími vrcholmi (211) susedných stien (205) a tvoria v hornej ploche dolnej vrstvy (200) komôrky (215) na zadržiavanie tekutiny.
21. 21. Miska podľa nároku 17, vyznačujúca sa t ý m , že každá komôrka (215) je vybavená aspoň jedným výstupkom (202).
22. 22. Miska podľa jedného z nárokov 19 alebo 20, v y značujúca sa tým, že otvory (252, 253) v hornej vrstve (250) sú usporiadané vo vzore pozdĺž pozdĺžnej stredovej osi (255) hornej vrstvy (250), pričom tento vzor je usporiadaný vzhľadom na stredovú os (255) pod definovaným uhlom.
23. 23. Miska podľa jedného z nárokov 11 až 21, v y značujúca sa tým, že horná vrstva (250) a dolná vrstva (200) sú k sebe pripojené v miestach horných plôch stien (205).
24. 24. Miska podľa jedného z nárokov 14 až 21, vyznačujúca sa tým, že horná vrstva (250) a dolná vrstva (200) sú k sebe pripojené v miestach výstupkov (202) a stien (205).
25. 25. Miska podľa jedného z nárokov 11 až 24, v y značujúca sa tým, že dolná vrstva (200) má hrúbku väčšiu ako je hrúbka hornej vrstvy (250, 300) kvôli zväčšeniu hĺbky kanálov a zvýšeniu schopnosti misky na zadržiavanie tekutiny.
26. 26. Spôsob výroby misky na potraviny vylučujúce kvapalinu podľa nároku 1, pri ktorom sa horný pás materiálu s otvormi (11,123, 252, 253) zo syntetickej peny a dolný pás materiálu zo syntetickej peny spracovávajú a navzájom spolu spojujú, vyznačujúci sa tým, že aspoň jeden pás materiálu sa stlačuje vo zvolených oblastiach na vytvorenie dutín (23, 126, 210) tak, že dutiny (23, 126, 210) sa obkolesia stenami (130,202,203), ktoré sa vytvoria z nestlačených oblastí pásu materiálu s dutinami (23, 126, 210), pričom horný a dolný pás materiálu sa zvarí k sebe v oblasti povrchov stien (130, 202, 203), ktoré sú v kontakte so zodpovedajúcimi oblasťami povrchu druhého pásu materiálu.
27. 27. Spôsob podľa nároku 26, vyznačujúci sa t ý m , že zvolené oblasti pásu materiálu sa stlačujú na maximum, čím sa celkom odstránia vzduchové komôrky v syntetickej pene.
28. 28. Spôsob podľa nárokov 26 a 27, vyznačujúci sa tým, že rôzne zvolené oblasti pásu materiálu sa stlačujú do rôzneho stupňa stlačenia.
29. 29. Spôsob podľa jedného z nárokov 26 až 28, v y značujúci sa tým, že určité zvolené oblasti pásu materiálu sa stlačujú čiastočne a odstráni sa iba časť vzduchových komôrok v syntetickej pene.
30. 30. Spôsob podľa jedného z nárokov 26 až 29, v y značujúci sa tým, že pás materiálu sa pretvára hlbokým ťahaním, pričom pás materiálu sa stlačí predtým, ako sa vykoná hlboké ťahanie.
31. 31. Spôsob podľa jedného z nárokov 26 až 30, v y značujúci sa tým, že pri stlačení sa v miestach mimo oblasti stlačenia hrúbka pásu materiálu zachová.
32. 32. Spôsob podľa nárokov 30 a 32, vy z n a č u júci sa tým, že oblasti čiastočného stlačenia sa počas vytvárania čiastočne vracajú do pôvodného stavu.
33. 33. Spôsob podľa jedného z nárokov 30 až 32, v y značujúci sa tým, že pásy materiálu sa spoja spolu navzájom po stlačení a pretvárajú sa potom spoločne.
34. 34. Spôsob podľa jedného z nárokov 26 až 33, v y značujúci sa tým, že pásy materiálu sa spolu navzájom spoja zvarením.
35. 35. Spôsob podľa jedného z nárokov 26 až 34, v y značujúci sa tým, že pás materiálu sa stlačuje dvoma rovnobežnými valcami, medzi ktorými je upravená medzera.