SK280398B6 - Spôsob prenosu nameraných dát - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu prenosu nameraných dát z viacero meracích jednotiek do centrálnej vyhodnocovacej jednotky, pričom sa meracie jednotky v rôznych okamihoch spojujú prenosovou dráhou dát s vyhodnocovacou jednotkou.

Doterajší stav techniky

Takéto spôsoby prenosu nameraných dát sa v praxi vykonávajú prenosovými káblami, usporiadanými medzi centrálnou vyhodnocovacou jednotkou a viacerými meracími jednotkami s ňou spojenými. Vo vyhodnocovacej jednotke je upravený multiplexor, ktorý vo vopred daných okamihoch spojí vždy jednu z meracích jednotiek s rozhraním vstupu-výstupu vyhodnocovacej jednotky.

Na mnohé použitia nie je takýto prenos dát použiteľný, či už preto, že vzdialenosti medzi meracími jednotkami a centrálnou vyhodnocovacou jednotkou sú príliš veľké, alebo preto, že inštalácia rôznych prenosových káblov dát nie je vzhľadom na vysoké náklady alebo na zaťaženia s tým spojené prijateľná. Jedným príkladom tohto prevedenia je diaľkové odčítanie spotrebičov v už existujúcich budovách. V tomto prípade by bolo veľmi potrebné, aby mohli byť odčítané rôzne meracie prístroje spotrebičov vody, plynu, oleja, elektriny, tepla atď., ktoré sú inštalované v rôznych obytných jednotkách domu na rôznych miestach, a to bez nutnosti prístupu kjednotlivým meracím miestam. Odčítanie meracích prístrojov je tu spojené s vysokými nákladmi, čo sa týka personálu, najmä aj preto, že vo väčšine domácností obývaných jednou osobou nie je možné v priebehu dňa nikoho zastihnúť.

V týchto prípadoch, kedy je prevedenie dodatočnej inštalácie prenosových vedení dát vylúčené, by sa mohol uvážiť bezdrôtový prenos dát. Tu však vzniká problém v tom, že rádiové frekvencie sú k dispozícii iba vo veľmi obmedzenom rozsahu a navyše sú prijímacie súčasti modemu potrebné pre každý prenosový kanál príliš drahé. Na diaľkové odčítanie meracích prístrojov spotrebičov je však jednou dôležitou požiadavkou to, aby náklady na prenos dát v žiadnom prípade neprevýšili náklady vlastného zisťovania nameraných dát.

V spise LJS-A-5 056 107, zohľadneného pri formulovaní predvýznakovej časti nároku 1, je uvedený spôsob prenosu nameraných dát z väčšieho počtu meracích jednotiek do vyhodnocovacej jednotky, pričom meracie jednotky v okamihoch vopred stanovených na báze pseudonáhody vysielajú záznamy, ktoré zostavili do vyhodnocovacej jednotky. Pritom dochádza k prekrývaniu záznamov vyslaných súčasne rôznymi meracími jednotkami. Na odstránenie tohto nedostatku sa podľa spisu US-A-5 056 107 navrhuje priradiť centrálnej vyhodnocovacej jednotke aspoň dve prijímacie stanice, ktoré prijímajú záznamy vyslané z rôznych meracích jednotiek na rádiovo-dátovej prenosovej dráhe. Ak sa prekrývajú záznamy, prevezme sa prijatý záznam s väčšou intenzitou poľa, zatiaľ kým prijatý záznam s menšou intenzitou poľa je vyradený.

V spise DE-A-31 19 119 je rovnako uvedený spôsob prenosu nameraných dát, pričom väčší počet meracích jednotiek vysiela záznamy v náhodne stanovených okamihoch. Prekrývanie záznamov sa pozná či podľa toho, že prijaté impulzy sú dlhšie ako pri neprekrývajúcich sa záznamoch, alebo tým, že záznamy obsahujú kontrolné heslo, podľa ktorého sa dá rozpoznať pravosť prenášaných dát, alebo rovnako tým, že každý záznam sa prenáša niekoľkokrát za sebou a záznam je prevzatý iba vtedy, ak dôjdu aspoň dva nezmenené záznamy.

Teraz bolo zistené, že veľký počet takýchto prípadov prenosu nameraných dát, najmä pri diaľkovom odčítaní meracích prístrojov spotrebičov, sa týka iba pomerne malého množstva dát. Časové úseky potrebné na prenos dát jednej meracej jednotky môžu mať rádové veľkosť niekoľkých 10 ms. V tomto prípade je potom možné všetky meracie jednotky nechať vysielať na jednej spoločnej pracovnej frekvencii, pričom jednotlivým meracím jednotkám sú priradené náhodne rozdelené úzke vysielacie okienka. Potom je možné pre všetky meracie jednotky použiť jedinú vyhodnocovanú jednotku, ktorej prijímacia časť ja naladená na spoločnú pracovnú frekvenciu. Pretože je možné pri uvedených krátkych jednotlivých prenosových periódach prevádzať veľmi veľký počet časových intervalov na deň (niekoľko miliónov), je pravdepodobnosť, že dve meracie jednotky (z celkového počtu 100 až 1000 jednotiek, ktoré sú, ako je zvyčajné, potrené na odčítanie spotrebičov v obytných komplexoch) vysielajú v rovnakom okamihu, veľmi malá. Malý počet vzniknutých prekrytí záznamov dát vysielaných z rôznych meracích jednotiek súčasne sa vo vyhodnocovacej jednotke rozpozná a príslušné sledy signálov sa vyradia.

Podstata vynálezu

Uvedené nedostatky odstraňuje spôsob prenosu nameraných dát z viacero meracích jednotiek do centrálnej vyhodnocovacej jednotky, pri ktorom sa meracie jednotky v rôznych okamihoch spojujú prenosovou dráhou dát, pracujúcou na spoločnej pracovnej frekvencii, s vyhodnocovacou jednotkou, v meracej jednotke sa namerané dáta určené k prenosu spolu s identifikačným signálom charakterizujúcim meraciu jednotku zostaví do jedného záznamu, meracie jednotky vydávajú v náhodne vopred stanovených okamihoch svoje záznamy do prenosovej dráhy dát, vyhodnocovacia jednotka vytriedi z prijatého sledu signálov na pracovnej frekvencii také signály, ktoré zodpovedajú prekrývajúcim sa záznamom, a pre ďalšie vyhodnotenie prevezme sledy signálov zvyšné po tomto vytriedení, ktoré zodpovedajú jedinému záznamu, podľa vynálezu, ktorého podstatou je, že meracie jednotky ukladajú záznamy nameraných dát v pravidelných odstupoch a medzi okamihy ukladania vždy definujú väčší počet stochasticky rozložených vysielacích okamihov.

Takto prevedený spôsob prenosu dát je možné uskutočniť pomocou malých technických nákladov.

Ak sa vyjde z konštalácie, ktorá je typická pre diaľkové odčítanie dát spotrebičov v obytnom bloku, postačí vysokofrekvenčný vysielací výkon 20 mW, čo zodpovedá príkonu prevádzkového zapojenia asi 200 mW. Pri uvedených krátkych vysielacích časoch, ktoré sú rádové 10 ms, dochádza preto k tak malej celkovej spotrebe prúdu, že je umožnené použitie batérií s dlhou životnosťou pre činnosť meracích jednotiek zvyčajne počas 10 rokov. Preto je čas spôsobilosti rádiového prenosu dát porovnateľná s cajchovacími periódami meracích jednotiek, takže celkom postačí tieto meracie jednotky celkom vymeniť v časových obdobiach po asi 10 rokoch.

Ďalšie výhodné riešenia podľa vynálezu sú uvedené v závislých nárokoch.

Podľa nároku 2 sa namerané dáta z meracieho miesta vysielajú iba vtedy, ak sa do určitej miery zmenilo oproti naposledy vysielaným nameraným dátam. Tak je napríklad možné pri meracích jednotkách spotrebičov tepla v letnom

SK 280398 Β6 období, v ktorom sa nevykuruje, po týždne celkom upustiť od vysielania nameraných dát. Tým sa predĺži využiteľný čas batérií napájajúcich meraciu jednotku.

Pri prenášaní dát je známe, že z vlastných dát určených na prenos je možné navyše podľa vopred daného algoritmu vypočítať kontrolné číslo, čiže jeden kontrolný bit, ktorý sa vedie prenosovou dráhou spolu s dátami. Na konci príjmu môže byť potom z vlastných dát ešte vypočítané kontrolné číslo, ktoré sa porovná s preneseným kontrolným číslom. Ak sa obe kontrolné čísla zhodujú, bol prenos dát správny. Pri spôsobe podľa nároku 3 sa táto kontrolná metóda použije jednoducho na určenie prekrytia záznamov, lebo pri časovom prekrytí záznamov vyslaných nezávisle z rôznych meracích jednotiek vznikne celkový sled signálov s celkom inou bitovou štruktúrou, ktorá zodpovedá v podstate logickému súčtu oboch jednotlivých štruktúr. Ak je časové posunutie medzi oboma čiastkovými bitovými štruktúrami veľké, nezodpovedá kontrolné číslo, zistené vyhodnocovacou jednotkou na konci celého sledu, ktoré prislúcha k časové neskoršej bitovej štruktúre, všetkým predtým prijatým dátam. Pri iba malom časovom posunutí nebude na konci celého sledu buď vôbec žiadne, alebo také kontrolné číslo, ktoré nepatrí k predtým vyslanému sledu dát.

Podľa ďalšieho výhodného vyhotovenia podľa nároku 4 je po prvé možné vykonávať sledovanie časového vytvárania nameraných dát, a po druhé je možné zo skutočnosti, že pre určitú meraciu jednotku bol posledný prijatý záznam nameraných údajov vykonaný už dávno, vyvodiť to, že v meracej jednotke samotnej došlo k poruche.

Pri spôsobe podľa nároku 5 je taktiež po dlhý čas zaručené, že časové priradenie zavádzaných nameraných údajov je časové správne.

Vo vyhotovení podľa nároku 6 vznikne prídavná možnosť rozpoznania poruchy. Kontrolným kritériom môže byť napríklad pri meracích jednotkách spotrebičov to, že prenášané namerané dáta narastajú monotónne. Prenášanie nameraných dát, ktoré sú menšie ako naposledy správne prenášané namerané dáta, ukazuje na poruchu. Záznam prijatý z jedného meracieho miesta však je možné porovnávať nielen s predtým vyslanými záznamami z rovnakého meracieho miesta, lež aj so záznamami z iných meracích miest, pokiaľ tu exituje vecná súvislosť. Ak vyplýva napríklad v komplexe budov z prenesených záznamov iných meracích jednotiek to, že spotreba tepla celkove stagnuje (napríklad vzhľadom na vypnuté kúrenie) a v jedinej meracej jednotke podľa prenášaných záznamov spotreba tepla napriek tomu značne stúpa, znamená to buď to, že došlo k poruche meracej jednotky, alebo že jej inštaláciaje chybná.

Podľa nároku 7 je možné vzniknuté poruchy vo vyhodnocovacej jednotke ukladať a uchovať na neskoršie vyhodnotenie z hľadiska odstránenia porúch.

Ďalšie vyhotovenie podľa nároku 8 je výhodné z hľadiska zvýšenia bezpečnosti prenosu dát.

Pomocou ďalšieho výhodného vyhotovenia podľa nároku 9 sa dosiahne to, že jednoduchým spôsobom pri použití identických generátorov náhodných čísel sa prijme náhodné rozdelenie vysielacích časov rôznych meracích jednotiek.

Pritom je podľa nároku 10 zaručené to, že sa celkom odstráni aj eventuálna zhodná voľba v dôsledku identického vyhotovenia generátorov náhodných čísel, prípadne ich používaných algoritmov. Ako nekontrolovateľne sa meniaca fyzikálna premenná sa môžu v meracom prístroji s maximálnou rozlišovacou schopnosťou použiť posledné alebo posledné dve desatinné miesta nameraných hodnôt.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude ďalej bližšie objasnený na príkladoch vyhotovenia podľa priložených výkresov, na ktorých obr. 1 znázorňuje blokovú schému zariadenia na meranie spotreby tepla v komplexe budov, obr. 2 vývojový diagram kontrolného programu, ktorý sa použije v počítači vyhodnocovacej jednotky zariadenia podľa obr. 1, a obr. 3 a 4 vždy blokovú schému, podobnú ako na obr. 1, obmenených vyhotovení zariadenia na meranie spotreby tepla v komplexe budov.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obr. 1 je znázornená jedna meracia jednotka 10 na meranie spotreby tepla, ktorá v nepravidelných intervaloch vysiela vysielacou anténou 12 záznam, ktorý má nasledujúce zloženie: počiatočná značka bloku, namerané dáta (stav počítadla tepelného spotrebiča v tomto čase), identifikačné dáta (číslo a pripadne typ meracej jednotky), koncová značka bloku. Tieto dáta sa môžu v typickej meracej jednotke 10 na meranie spotreby tepla premeniť na vysokofrekvenčný signálový paket s časom trvania asi 10 ms.

Vysokofrekvenčný signálový paket sa zachytí prijímacou anténou 14, ktorá prislúcha k vyhodnocovacej jednotke 16 usporiadanej v komplexe budov na mieste prístupnom na odčítanie. Vyhodnocovacia jednotka 16 demoduluje vysokofrekvenčný signálový paket, skontroluje ho a uloží dáta o spotrebe tepla pre túto meraciu jednotku v priradenej pamäťovej oblasti, ako bude ešte podrobnejšie opísané.

Meracia jednotka 10 predstavuje od seba nezávislú jednotku, ktorá nie je odkázaná na prúd z elektrickej siete, a ktorá je umiestnená na vykurovacom telese miestnosti obývacej jednotky komplexu budov alebo je priradená na merač spotreby teplej vody pre túto bytovú jednotku.

Na ďalších miestach komplexu budov je ďalej rozmiestnené väčšie množstvo ďalších meracích jednotiek 10-i, z ktorých je na obr. 1 znázornená iba jediná. Obvykle môže byť počet týchto meracích jednotiek 10-i spolupracujúcich s vyhodnocovacou jednotkou 16 v rozsahu od 20 do 1000 kusov.

Meracia jednotka 10 je opatrená teplotným snímačom 18, ktorý je tepelne pripojený na priradený spotrebič. V permanentnej pamäti 20 je uložený identifikačný signál tejto meracej jednotky 10, napríklad vo forme čísla priradeného tejto meracej jednotke 10.

Výpočtový- obvod 22 integruje výstupný signál teplotného snímača 18, prípadne ho vopred stanoveným spôsobom vyhodnotí a takto získaný signál nameranej hodnoty spotreby zloží s identifikačným signálom z permanentnej pamäte 20 a s počiatočnou značkou bloku a koncovou značkou bloku do jedného záznamu.

Záznam pripravený výpočtovým obvodom 22 sa ďalej predá do pamäte 24, ktorá sa v uvažovanom príklade vyhotovenia aktivuje na ukladanie dát vždy okolo polnoci.

Na ten účel je hodinový modul 26 meracej jednotky 10 spojený s prvým hodinovým spínacím obvodom 28 naprogramovaným na 24.00 hodín, ktorého výstupná svorka je spojená s riadiacou svorkou pamäte 24.

Výstupným signálom prvého hodinového spínacieho obvodu 28 sa ďalej aktivuje generátor 30 náhodných čísel. Generátor 30 náhodných čísel prijme tri vstupné signály, totiž obsah permanentnej pamäte 20, výstupný signál teplotného snímača 18 zredukovaný zaokrúhlovacím obvodom 32 na posledné miesta za desatinnou čiarkou, a konečne je ho príslušný vlastný výstupný signál. Z týchto troch signálov vypočíta generátor 30 náhodných čísel podľa vopred stanoveného algoritmu súpravu vysielacích časov náhodne roz-ložených počas celého dňa. V tu uvažovanom príklade vyhotovenia sa predpokladá, že je potrebných 6 vysielacích časov na deň, ktorých stredný odstup preto je 4 hodiny.

Šesť vysielacích časov sa pripraví na výstupe pre druhý hodinový spínací obvod 34, ktorý navyše prijme denný čas pripravený hodinovým modulom 26.

Ak súhlasí momentálny denný čas s vysielacími časmi vypočítanými generátorom 30 náhodných čísel, aktivuje druhý hodinový spínací obvod 34 vysielací obvod 36.

Vysielací obvod 36 je na jednej strane spojený s pamäťou 24 a preberá z nej pri aktivovaní vždy jeden kompletný záznam s už opísaným zložením „počiatočná značka bloku, merané dáta, identifikačné dáta, koncová značka bloku“, prevedie tento záznam do sériového znázornenia a moduluje ho pri použití sériovej bitovej štruktúry výstupného signálu vysokofrekvenčného generátora, prislúchajúce do vysielacieho obvodu 36 a na obr. 1 zvlášť neznázomeného, ktorý má vysielací výkon asi 20 mW a pracuje vo vyššom rozsahu MHz, prípadne v dolnom rozsahu GHz.

Zásobovanie vysielacieho obvodu 36 energiou sa vykonáva batériou 38 s dlhou životnosťou, ktorá výkon asi 200 mW potrebný na prevádzku vysielacieho obvodu 36 môže poskytovať pri uvedených krátkych vysielacích periódach počas približne 10 rokov.

Zásobovanie elektrických logických hodinových spínacích obvodov 28, 34 meracej jednotky 10 energiou sa naproti tomu vykonáva pomocou batérie s dlhou životnosťou, ktorá je na obr. 1 znázornená iba schematicky, bez toho aby bolo jednotlivo znázornené jej spojenie s jednotlivými hodinovými spínacími obvodmi 28, 34.

Aby mohli byť spotrebiteľovi predané informácie o tom, ktoré dáta sa prenášajú z meracej jednotky 10 do vyhodnocovacej jednotky 16, je na výstup pamäte 24 pripojená taktiež zobrazovacia jednotka 42.

Vyhodnocovacia jednotka 16 má prijímací obvod 44, ktorý signály prijaté prijímacou anténou 14 demoduluje a formuje. Prúd vzniknutý z týchto signálov sa vedia na vstup počítača 46, ktorý vykonáva vyhodnotenie a uloženie prijatých nameraných dát podľa vývojového diagramu, znázorneného na obr. 2.

Počítač 46 skontroluje v kroku 71 privádzaný prúd vzniknutý zo signálov najskôr na prítomnosť počiatočnej značky bloku. Ak takú počiatočnú značku bloku v kroku 72 zistí, sú nasledujúce signály snímané v kroku 73 do času, dokiaľ nie je v kroku 74 zistená koncová značka bloku.

Z takto prijatého záznamu sa v kroku 75 značky bloku oddelia a separuje sa kontrolný bit. Z nameraných dát sa potom vypočíta kontrolné číslo, ktoré sa potom v kroku 76 porovná s preneseným kontrolným číslom. Ak tieto obe kontrolné čísla nesúhlasia, vykoná sa návrat do počiatočného bodu programu.

Ak tieto obe kontrolné čísla súhlasia, vyzdvihne v kroku 77 počítač 46 z pamäte 48 na čítaní a zápis, ktorá je s ním spojená a ktorou môže byť dostatočne veľká RAM alebo pevný disk alebo disketa, jeden alebo niekoľko tu uložených skôr prenesených záznamov nameraných dát, ktoré podľa identifikačného signálu prislúchajú k prijatému záznamu nameraných dát.

V ďalšom kroku 78 sa teraz nový záznam nameraných dát podrobí kontrole zmyslu, ktorá pre meranie spotreby tepla môže napríklad jednoducho spočívať v preskúšaní, či je nová hodnota spotreby tepla väčšia ako posledná uložená hodnota. Na komplikované použitie môže spočívať kontrola zmyslu taktiež v preskúšaní toho, či práve prijatý zá znam nameraných hodnôt predstavuje stály a zmysluplný ďalší vývoj väčšieho počtu predtým prijatých záznamov.

Pri kontrole zmyslu je možné pribrať záznamy prijaté z iných meracích jednotiek 10-i, keď majú ich signály vecnú súvislosť.

Ak práve prijatý záznam vyhovie kontrole zmyslu, zostaví sa tento záznam s časom pripraveným hodinovým modulom 50 počítača 46 a uloží sa v kroku 79 v poli pamäte 48 na čítanie a zápis upravenom pre uvažovanú meraciu jednotku 10.

Toto pole môže sa v praxi skladať len z niekoľkých pamäťových buniek, výhodne však aspoň toľkých pamäťových buniek, ktoré postačujú na záznamy, ktoré sa vysielajú jednou meracou jednotkou 10 za jeden deň.

Pamäť 48 na čítanie a zápis sa spravidla raz za deň odčíta z nadradeného hlavného terminálu, ktorý nie je znázornený, cez modem 52. Týmto modemom 52 môže byť napríklad jednotka TEMEX.

Ak nesplní inak správny záznam kontrolu zmyslu, uloží sa v kroku 80 tento záznam taktiež spolu s denným časom do pamäte 56 porúch, ktorá je taktiež vyhotovená ako pamäť na čítanie a zápis, a spoločne s pamäťou 48 na čítanie a zápis sa cez modem 52 odčíta z centrálneho hlavného terminálu, ktorý potom zo vzniknutých porúch vyvodí závery o príslušných opravách alebo vylepšeniach inštalácie. V praxi môžu byť pamäť 48 na čítanie a zápis a pamäť 54 porúch čiastkovými časťami jedinej veľkej pamäte.

Na lokálnu kontrolu a údržbu počítača 46 môže byť k počítaču 46 pripojená klávesnica 56 a monitor 58, napríklad vo forme prenosného počítača.

Z uvedeného opisu zariadenia podľa obr. 1 je zrejmé, že toto zariadenie celkom vystačí bez prenosu dát v smere z vyhodnocovacej jednotky 16 do rôznych meracích jednotiek 10-i. Je potrebné preto v praxi usporiadať iba raz nákladný prijímací obvod 44. Pritom je zaručené časové presné zisťovanie nameraných dát, hoci aj hodinové moduly 26 jednotlivých meracích jednotiek 10-i sa počas doby časové líšia v dôsledku výrobných nepresností od skutočného času. Nastavovanie lokálneho času v jednotlivých meracích jednotkách 10-i však v opísanom spôsobe prenosu nameraných dát do vyhodnocovacej jednotky 16 nie je potrebné.

V príklade vyhotovenia podľa obr. 3 je elektronika meracích jednotiek 10, 10-i ďalej zjednodušená. Po prvé sa vždy vychádza z práve platného vysielacieho času, z ktorého sa vypočíta jediný nasledujúci vysielací čas podľa princípu náhodnosti, vtedy ďalší vysielací čas, ktorý v uvažovanom príklade vyhotovenia v ľubovoľnom okamihu leží vnútri intervalu štyroch hodín po práve platnom vysielacom čase. Vysielací obvod 36 je taktiež priamo spojený s výstupom výpočtového obvodu 22.

V ďalšom obmenenom zariadení podľa obr. 4 je na výstup pamäte 24 pripojená ďalšia pamäť 60, ktorá preberá vždy posledný vyslaný záznam nameraných dát (C = taktovacia svorka, I = vstup dát, O = výstup dát). Výstupy pamätí 24 a 60 sú spojené so vstupmi komparátora 62, ktorý pripraví výstupný signál potom, keď sa oba vstupné signály líšia o viac ako jednu vopred stanovenú hodnotu, ktorá môže byť nastavená napríklad na potenciometri 64. Medzi výstup druhého hodinového spínacieho obvodu 34 a riadiacu svorku vysielacieho obvodu 36 je vložený súčinový člen 66, ktorého druhý vstup je spojený s výstupom komparátora 62. Týmto spôsobom prestane aktivovanie vysielacieho obvodu 36 na tak dlho, dokiaľ sa namerané dáta podstatne nezmenia.

Claims (9)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Spôsob prenosu nameraných dát z viacero meracích jednotiek (10) do centrálnej vyhodnocovacej jednotky (16), pri ktorom meracie jednotky (10) v rôznych okamihoch spojujú prenosovú dráhu dát, pracujúce na spoločnej pracovnej frekvencii, s vyhodnocovacou jednotkou (16), v meracej jednotke (10) sa namerané dáta určené na prenos spolu s identifikačnými signálom charakterizujúcim meraciu jednotku (10) zostavia do jedného záznamu, meracie jednotky (10) vydávajú v náhodne vopred stanovených okamihoch svoje záznamy do prenosovej dráhy dát, vyhodnocovacia jednotka (16) vytriedi z prijatého sledu signálov na pracovnej frekvencii také signály, ktoré zodpovedajú prekrývajúcim sa záznamom, a pre ďalšie vyhodnotenie prevezme sledy signálov zvyšné po tomto vytriedení, ktoré zodpovedajú jedinému záznamu, vyznačujúce sa t ý m , že meracie jednotky (10) ukladajú záznamy nameraných dát v pravidelných odstupoch a medzi okamihy ukladania vždy definujú väčší počet stochasticky rozložených vysielacích okamihov.
2. 2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa t ý m , že meracie jednotky (10) uložia naposledy vyslané namerané dáta a náhodné určenie budúceho vysielacieho času sa vykoná alebo aktivuje iba vtedy, keď sa momentálne namerané dáta líšia od naposledy vyslaných nameraných dát o viacej ako vopred stanovenú hodnotu.
3. 3. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že meracie jednotky (10) z nameraných dát určených na prenesenie vypočítajú podľa vopred stanoveného algoritmu kontrolné číslo a do nameraných dát dodajú zodpovedajúci kontrolný signál a tak vytvoria rozšírený záznam, že vyhodnocovacie jednotka (16) z rozšírených záznamov oddelí kontrolný signál, z nameraných dát podľa rovnakého vopred stanoveného algoritmu vypočíta kontrolné číslo a prevzatý záznam uloží iba vtedy, ak kontrolné číslo zodpovedajúce prenesenému kontrolnému signálu a vypočítané kontrolné číslo súhlasia.
4. 4. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 3, v y značujúci sa tým, že vyhodnocovacia jednotka (16) spoločne so záznamom zisteným ako správnym uloží denný čas, v ktorej bol tento záznam prijatý.
5. 5. Spôsob podľa nároku 4, vyznačujúci sa t ý m , že hodinový modul (50) vyhodnocovacej jednotky' (16) sa nastavuje v časových odstupoch na normálny čas.
6. 6. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 5, v y značujúci sa tým, že vyhodnocovacia jednotka (16) porovná správne prenesený záznam s aspoň jedným z predtým prijatých záznamov podľa vopred stanovených kritérií a uloží až vtedy, keď tento nový záznam vyhovuje týmto kritériám.
7. 7. Spôsob podľa nároku 6, vyznačujúci sa t ý m , že vyhodnocovacia jednotka (16) vedie protokol o záznamoch nevyhovujúcich týmto kritériám a tieto záznamy, najmä spolu s časom ich príjmu a druhom nesplnenia týchto kritérií, uloží.
8. 8. Spôsob podľa jedného z nárokov 1 až 7, vyzná č u j ú c i sa tým, že určenie náhodných vysielacích okamihov sa vykonáva generátorom (30) náhodných čísiel, pričom sa vychádza z počtu výstupov charakteristického pre každú meraciu jednotku (10).
9. 9. Spôsob podľa nároku 8, vyznačujúci sa t ý m , že určenie náhodných vysielacích okamihov sa vykonáva navyše v závislosti od nekontrolovane sa meniacich fyzikálnych premenných.