SK279835B6 - Postup úpravy povrchu výrobkov z krišťáľového skla - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka úpravy povrchu výrobkov zo skla, najmä krištáľového skla.

Doterajší stav techniky

Je známe, že určité druhy skla sa vyrábajú zo zmesí minerálnych oxidov, medzi ktoré patria aj oxidy ťažkých kovov ako je olovo. Zvlášť krištáľové sklo obsahuje podľa definície tohto druhu skla najmenej 24 % oxidu olova.

V tomto opise vynálezu budeme používať výraz „krištáľ“ na označenie olovnatých skiel, nech je ich obsah olova akýkoľvek a všeobecne pre všetky sklá obsahujúce ťažké kovy.

Ako je sklo v styku s rôznymi produktmi, zvlášť potom produktmi potravinárskymi, je možné pozorovať veľkú migráciu minerálnych prvkov v skle, ktoré hoci má sklovitý charakter, nie je chemicky celkom inertné. Tento jav bol pozorovaný pri sklenených nádobách obsahujúcich kvapaliny, ako je voda, taktiež pri kvapalinách s kyslým pH.

V prípade nádob z krištáľu boli urobené mnohé štúdiá s cieľom overiť migráciu olova aj eventuálnych rizík, ktoré by tu mohli pre spotrebiteľa vzniknúť. V niektorých zemiach sa vyskytujú predpisy, ktoré obmedzujú maximálny obsah olova v nápojoch potom, kedy prídu do kontaktu s nádobami z krištáľového skla. Ako príklad možno uviesť hodnotu, ktorej prekročenie si vyžaduje zvláštne označenie a to 25 ng/g v Kalifornii, pričom meranie sa vykonáva podľa normy ISO 7086. Taktiež je potrebné uviesť normu, ktorá je v platnosti v USA a ktorá stanoví maximálny obsah olova v alkoholických nápojoch na 300 ng/g.

Metóda merania migrácie olova je štandardizovaná normou ISO 7086 a spočíva v tom, že sa meranie obsahu olova vykonáva v roztoku zriedenej 4 % kyseliny octovej potom, keď predmet bol do tohto roztoku ponorený po 24 hodín pri teplote okolia 22 °C.

V súčasnosti sa teda vyskytujú snahy vypracovať spôsob úpravy povrchu krištáľového skla na ten účel, aby sa zamedzilo migrácii ťažkých kovov a to najmä olova do produktov, s ktorými toto sklo prichádza do kontaktu. Je tomu pri mnohých výrobkoch ako sú poháre, aj vo všetkých ďalších nádobách ako sú flakóny, karafy, kanvice atď.

Taktiež sa skúmajú postupy umožňujúce zlepšiť konzerváciu stavu povrchu výrobkov zo skla, ktoré sú zvlášť často podrobované umývaniu v automatických umývačkách riadu.

Pokiaľ ide o bibliografické údaje, ktoré môžu ilustrovať stav techniky v oblasti, do ktorej vynález spadá, teda najmä migráciu olova v produktoch prichádzajúcich do kontaktu s krištáľovým sklom, je možné uviesť Ceramic Bulletin volume 55 č. 5 (1976), str. 508 a ďalšie, kde sa pojednáva o vplyve pH kvapaliny na migráciu olova. Článok v Joumal of the Am. Ceramic Society, zväzok 61 č. 7, 8 (1978), strany 292 a ďalšie je venovaný teoretickej štúdii určenia aktivačnej energie iónovej výmeny medzi iónmi H* kvapaliny a iónmi Pb⁺⁺.

Bolo už opísané niekoľko techník, ktoré majú obmedziť migráciu olova v produktoch, najmä kvapalinách, ktoré prichádzajú do kontaktu s výrobkami z krištáľového skla.

Najskôr boli snahy modifikovať zloženie skla samého osebe. Napr. bolo navrhnuté modifikovať obsah A1₂O₃ v krištáľovom skle: pozri napr. SHAEFFER a kol. v Berichte der deutschen Keramischen Gesellschaft, zväzok 53 (1976) č. 2, strany 43 - 78, kde je uvedené, že prídavok 3 %. A1₂O₃ do krištáľového skla stačil nato, aby redukoval faktor 10 rýchlosti a množstva migrujúceho olova. Táto technika sa však uskutočňuje s ťažkosťami, pretože je potrebné kompletne modifikovať zloženie skla, čo si vyžaduje vysoké náklady vzhľadom na zmeny, ktoré bolo nutné vo výrobnom procese vykonať.

Ďalšia technika spočíva v zachovaní tradičného zloženia skla alebo krištáľového skla a v uplatnení úpravy povrchu s cieľom blokovať migráciu olova. Je možné napr. citovať patentovú prihlášku EP-0 458 713, ktorá záleží v tom, že sa povrch, ktorý sa má upraviť, povlečie suspenziou kaolínu tak, že sa vytvorí povrchová blana, výrobok sa potom zahreje na vysokú teplotu a blana sa odstráni po schladnutí výrobku premytím vodou, potom pieskom alebo pomocou ultrazvuku. Uvedený dokument ostatne obsahuje veľmi kompletný prehľad technických problémov, ktoré sa v tejto oblasti vyskytujú. Nevýhoda opísaná v tejto prihláške vynálezu EP-0 458 713 spočíva vlastne v realizácii, ktorá vyžaduje, aby hlinitá hmota stekala po povrchu, ktorý sa má upraviť, zvlášť ťažké je však odstránenie povrchovej blany, čo je zdĺhavý aj nákladný postup, ktorý ešte navyše môže viesť k poškodeniu povrchu skleneného výrobku.

Dokument DE-A41 02 886 opisuje úpravu výrobkov zo skla s cieľom obmedziť transfer ťažkých kovov, ktoré tieto výrobky obsahujú. Postup predpokladá využitie extrakčného činidla vo vodnom roztoku a pri nízkych teplotách, dokonca nižších ako 100 °C.

Existujú ešte ďalšie typy úprav, ako sú úpravy koncentrovanou kyselinou sírovou, ale tieto úpravy neposkytujú ani uspokojujúce výsledky, ani výsledky stabilné v čase.

Technika úpravy povrchu síranom amónnym je už dlho známa a je predmetom niekoľkých nedávnych informácií, najmä Crystal Federation (ICF) na jej kongrese v roku 1992 (Technical Exchange Conference). Také úpravy povrchu pomocou síranu amónneho dávajú - podľa autorov tejto inštitúcie - dobré výsledky v zamedzení migrácie olova.

Prihlasovateľ sa teda zameral na vypracovanie zdokonaleného postupu úpravy povrchu sklenených výrobkov obsahujúcich ťažké kovy, ktorý by sa dal ľahko vykonávať a poskytoval by výsledky, ktorých sa ešte doposiaľ nedosiahlo, pokiaľ ide o zamedzenie migrácie olova vo výrobkoch, najmä kvapalinách, ktoré prichádzajú do kontaktu s týmito sklenenými výrobkami.

Podstata vynálezu

Predmetom vynálezu je teda postup úpravy povrchu výrobkov z krištáľového skla, ktorý spočíva v tom, že sa povrch upravovaného výrobku uvedie do kontaktu s reaktívnym plynom pochádzajúcim z odparovania síranu amónno-hlinitého alebo amónno-železitého a to pri zvýšenej teplote, ktorá však nepresahuje teplotu mäknutia krištáľového skla; po schladení výrobku sa upravený povrch aspoň umyje, aby sa odstránili všetky práškovité rezíduá.

Podľa prvého spôsobu realizácie vynálezu sa ako prísada na úpravu používa síranu amónno-hlinitého so vzorcom NH₄AI (So₄)₂. Ako je dobre známe, vyskytuje sa tento produkt obvykle v hydratovanej forme. Vynález pokrýva akúkoľvek formu, ktorú možno odpariť pri uvedených teplotách. Dobré praktické výsledky sa dosiahli pri využití NH4AI (SO₄)₂12 H₂O.

Podľa iného variantu realizácie vynálezu možno použiť namiesto tohto síranu zmesi síranu amónneho a síranu hlinitého. Tento spôsob možno uskutočniť, ak máme k dispozícii zvlášť síran hlinitý a zvlášť síran amónny.

Podľa ďalšieho spôsobu realizácie je prísadou na úpravu povrchu síran amónno-železnatý alebo amónno-železitý.

Možno použiť soľ dvojmocného železa vo vzorci (NH₄)₂Fe(So₄) alebo soľ trojmocného železa vo vzorci NH₄Fe(So₄)2 Tak isto ako síran amónno-hlinitý, aj tieto sírany amónno-železnaté alebo amónno-železité sa často vyskytujú v hydratovanej forme, napríklad (NH₄)₂Fe(SO4).6H₂O a NH₄Fe(SO₄)2.12H₂O. Je však potrebné poznamenať, že postup podľa vynálezu môže využiť všetkých hydratovaných foriem vhodných nato, aby sa prísady mohli odparovať pri teplotách používaných pri tejto úprave.

Ako ďalší variant je možno použiť tiež zmesi síranu amónneho a síranu železnatého alebo síranu železitého.

Postup podľa vynálezu sa vykonáva pri zvýšenej teplote, ktorá je v každom prípade vyššia ako je teplota skelnej premeny, neprekračuje však v žiadnom prípade teplotu, pri ktorej by mohlo dôjsť k mäknutiu skla. V prípade krištáľového skla, ktorého teplota mäknutia sa pohybuje medzi 490 °C až 500 °C, možno aplikovať postup podľa vynálezu pri teplote vyššej ako je 470 °C, bez toho, aby sa pritom prekročila teplota mäknutia pohybujúca sa v rozmedzí 470 °C až 490 °C. Samozrejme sa zvolenie teploty úpravy môže optimalizovať podľa druhu skla, ktoré sa má upravovať a podľa mechanického chovania predmetu pri danej teplote.

Vhodné je, aby povrch predmetu z krištáľového skla, ktorý má byť podrobený úprave, ostal v kontakte s plynom pochádzajúcim z odparovania prísady používanej na úpravu po dostatočne dlhý čas tak, aby vzniknutý plyn zreagoval s týmto povrchom. Na povrchu takto upravenom sa vytvorí belavá usadenina. Tiež je možné, aby odborník vykonávajúci úpravu predmetu prispôsobil čas úpravy teplote, ktorej sa nakoniec dosiahlo aj ďalším parametrom postupu. V praxi sa pri krištáľovom skle konštatovali dobré výsledky pri úprave trvajúce 15 minúť až 3 hodiny a to pri teplote v rozmedzí 475 °C až 480 °C od času, kedy sa tejto teploty dosiahlo. Tento čas zodpovedá príslušnému zdržaniu pri úprave a nezahrnuje ani vzostup teploty daného výrobku, ani jeho schladenie.

S cieľom uskutočniť postup podľa vynálezu sa odporúča pracovať v ohradenom priestore a vystaviť povrch predmetov, ktoré majú byť upravované, pôsobením reakčného plynu pochádzajúceho z odparovania prísady. Inštalácia, v ktorej sa táto úprava vykonáva, je prispôsobená forme predmetov, ktorých povrch sa má upraviť. Ako sme už uviedli, vynález možno aplikovať na všetky predmety z krištáľového skla, ktorých určité povrchy prichádzajú podľa použitia - do kontaktu s potravinami alebo nápojmi; ide teda o všetky druhy predmetov, ako sú taniere, šálky, misy, flakóny, karafy, kanvice, poháre bez toho, aby bol tento výpočet nejako obmedzený.

Pri určitých predmetoch môže byť potrebné vytvoriť ohradený priestor obsahujúci podpery pre tieto predmety, tak isto ako prostriedkami na odparenie prísady vnútri tohto priestoru.

Tiet je možné využiť priamo formy predmetov, ktorých povrch sa má upravovať a podľa tejto formy vytvoriť priestor, čím sa zjednodušia podmienky, pri ktorých sa úprava vykonáva. Tak je tomu v prípade predmetov, ktoré sú opatrené nejakým otvorom, ako sú poháre, flakóny, karafy atď. Obvykle je otvor týchto predmetov situovaný na opačnom konci ich základne. Pri úprave podľa vynálezu sa teda predmety upravia celkom jednoducho otvorom dohora, pričom ich horná časť je umiestnená v horizontálnej rovine. Povrch, ktorý sa má upraviť, je v tomto prípade vnútrajšok výrobku. Ak má prísada na úpravu formu prášku, je vhodné vložiť príslušné množstvo na dno výrobku a potom uzavrieť otvor doskou rezistentnou k teplote úpravy, napr. grafitom, ktorá sa celkom jednoducho položí na výrobok. Najlepších výsledkov, pokiaľ ide o mechanické chovanie dosky položenej na otvore predmetu sa dosiahne tým, že sa doska opatrí orgánom, ktorý vnikne do výrobku a zabráni nevčasnému premiestneniu dosky na otvore.

Ďalší variant, ktorý taktiež dosahuje dobrých výsledkov, spočíva v opatrení grafitovej dosky slúžiacej na uzavretie otvoru driekom, ktorý sa zavedie do vnútrajška výrobku a na ktorom je upravená nádobka, do ktorej sa vloží práškovitá prísada slúžiaca k úprave.

Nech už zvolíme akýkoľvek spôsob realizácie, celok obsahujúci prášok je uzavretý doskou, potom ohriaty na príslušnú teplotu úpravy a udržovaný pri tejto teplote dostatočne dlhý čas.

Počas úpravy sa prášok odparí a takto vytvorený plyn zreaguje s povrchom skla alebo krištáľového skla vystaveným jeho pôsobeniu. Na upravovaných stenách sa vytvorí belavý povlak.

Po vychladnutí spozorujeme rezidium prášku, ktorý nesublimoval.

Pokiaľ ide o množstvo prísady potrebnej na úpravu, malo by byť prispôsobené rozsahu povrchu, ktorý má byť upravený. Vhodné je použiť zvý šené množstvo a byť si tak istý, že množstvo reaktívneho plynu vytvoreného odparením bude dostatočné k tomu, aby zaistilo žiaducu ochranu stien alebo povrchov, ktoré majú byť upravené. Napriek tomu bolo konštatované, že množstvo prísady na úpravu zavedené do predmetu nie je podstatným charakteristickým parametrom postupu. Len ako príklad možno uviesť, že na úpravu karáf alebo flakónu z krištáľového skla s vnútorným objemom okolo 0,3 1 sa použilo 150 až 200 mg prísady na úpravu a toho množstvo sa ukázalo v praxi ako primerané. Odborník potom môže bez ťažkostí optimalizovať množstvo prísady potrebné k úprave a to prípad od prípadu.

Poslednou etapou postupu vynálezu je odstránenie belavých nánosov na upravených plochách. Potvrdilo sa, že zvlášť výhodné je jednoduché umytie vodou alebo vodou so saponátom a že stačí k tomu, aby sa odstránili všetky práškové rezíduá a povrch skleneného premetu alebo predmetu z krištáľového skla bol zase celkom číry. Vďaka voľbe prísady na úpravu podľa vynálezu je konečné umytie predmetu veľmi zjednodušené v porovnaní s ďalšími postupmi známymi z doterajšieho stavu techniky.

Postup podľa vynálezu môže byť uplatňovaný na výrobkoch už dokončených, teda na výrobkoch už celkom schladených podľa všeobecných podmienok výroby. Je však taktiež možné aplikovať tento postup pri výrobkoch počas ich zhotovovania a to vtedy, keď ešte majú vysokú teplotu a pred vychladnutím.

Výsledky dosiahnuté postupom podľa vynálezu sú vo všetkých bodoch pozoruhodné. Realizované pokusy ukazujú, že ochrana predmetov proti migrácii určitých ťažkých kovov, najmä však olova, do potravín, s ktorými sú tieto predmety v kontakte, je blokovaná takou mierou, ktorej nebolo nikdy predtým dosiahnuté a ktorá prevyšuje ochranu vytvorenú v predmetoch upravovaných pomocou samotného síranu amónneho. Vďaka vynálezu teda nie je možné množstvo namerať a je prakticky nevýznamné aj po dlhodobých kontaktoch. Množstvá olova sú ďaleko nižšie, ako je predpísané tými najprísnejšími predpismi. V prípade úpravy krištáľového skla nepresahuje hodnota množstva olova, ktorá by eventuálne mohla migrovať, 5 ng/g.

Ďalšou výhodou postupu podľa vynálezu je okolnosť, že môže byť uskutočnený v širokom rozsahu teplôt, napr. medzí 470 °C až 490 °C. Naopak je veľkou nevýhodou iných prostriedkov používaných na úpravu, ako je síran amónny, skutočnosť, že tieto prostriedky nie sú aktívne pri určitej presnej teplote. Táto teplota sa dá veľmi ťažko kontrolovať a na druhej strane sa táto teplote pohybuje príliš blízko teplote mäk

SK 279835 Β6 nútia predmetu, ktorý má byť podrobený úprave. Prakticky nemožno použiť síran amónny, pretože sú výsledky predovšetkým nedostatočné a náhodné a na druhej strane potom teplota úpravy vedie k deformácii predmetov, ktorá je pri výrobkoch z krištáľového skla neprípustná.

Prehľad obrázkov na výkrese

Vynález bude ešte vysvetlený pomocou opisu a príkladov bez toho, aby bol týmito príkladmi akokoľvek obmedzený, a to s odvolaním na tieto výkresy:

Obrázok 1 je axiálny rez zariadenia na realizáciu postupu podľa vynálezu.

Obrázok 2 zachytáva podobný axiálny rez variantom zariadenia na realizáciu postupu podľa vynálezu.

Obrázok 1 znázorňuje schematicky v axiálnom reze výrobok z krištáľového skla, označený vzťahovou značkou 1 typu karafy alebo flakónu, ktorý je opatrený otvorom 2 na hornom konci a objímkou. Pri tomto spôsobe vyhotovenia sa prísada slúžiaca k úprave vo forme prášku 4 umiestni na dno karafy 1 tak, aby uzatvorila otvor 2. Orgán alebo klinec 8 preniká doskou 5 do výrobku 1 otvorom 2, čo bráni tomu, aby sa krycia doska pohybovala.

Vo variante vyhotovenia znázornenom na obr. 2 označujú rovnaké značky rovnaké prvky. V tomto prípade je práškovitá prísada 4 umiestnená v nádobke 7 zavesenej na tyčke 6 predchádzajúcej grafitovou doskou 5.

V príkladoch, ktoré nasledujú, boli vykonávané úpravy v súlade s vynálezom na karafe všeobecného typu znázornenej na obr. 1 a 2 podľa jedného aj druhého spôsobu realizácie.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Ako práškovitá prísada bol použitý už zmienený síran amónno-hlinitý, pričom vnútorný objem karáf bol cca 0,3 1. Keď bol síran amónno-hlinitý umiestnený do nádoby, či už na dno nádoby podľa obrázka 1 alebo do nádobky zavesenej na iyčke podľa obrázka 2, boli karafy uzavreté doskou a tento celok bol umiestnený v sušiarni, aby mohlo dôjsť k potrebnému ohrevu. Pretože boli karafy z krištáľového skla, bola úprava vykonávaná pri teplote 480 °C, ktorá bola udržovaná počas dvoch hodín. Potom sa nechali karafy schladiť, krycie dosky sa odstránili a vnútrajšok karáť sa vyčistil iba umytím vodou so saponátom, aby sa odstránili belavé usadeniny na stenách nádob.

Príklad la

V prvej sérii skúšok sa porovnávali výsledky dosiahnuté postupom podľa vynálezu na strane jednej s identickými karafami, ktoré neboli podrobené úprave a na druhej strane zase s karafami upravenými iba síranom amónnym NH₄(SO₄)₂ podľa staršej techniky. Pri týchto skúškach sa aplikovala norma ISO 7086 a meralo sa množstvo olova, ktoré migrovalo a to pomocou atómového spektrometra v parnom kúpeli.

Výsledky sú zhromaždené v tabuľke I.

Tabuľka I

Množstvo migrujúceho Pb Norma ISO 7086

Neupravené karafy 190 ng/g

Karafy upravené iba síranom amónnym 30 ng/g Karafy upravené síranom amónno- nezistiteľné -hlinitým 2 ng/g

Príklad lb

Pri ďalšej sérii skúšok bol použitý protokol merania podľa normy ISO 7086, ktorý však zodpovedá urýchlenému postupu, pričom sa uvádza povrch skla do kontaktu s roztokom 4 % kyseliny octovej pri 62 °C počas 9 dní. Pripúšťa sa, že táto skúška sa rovná dĺžke kontaktu 20 mesiacov pri normálnej teplote. Dosiahnuté výsledky tohto urýchleného postupu sú zhrnuté v tabuľke II.

Tabuľka II

Množstvo migrujúceho Pb Norma ISO 7086

Neupravené karaťy 2 390 ng/g

Karaťy upravené síranom amónno- 5 ng/g

-hlinitým

Ďalšia séria skúšok v podmienkach podobných podmienkam skúšok podľa tabuľky I s tým rozdielom, že teploty boli rôzne. Výsledky skúšok sú zhrnuté v tabuľke III.

Tabuľka III

Množstvo migrujúceho Pb Norma ISO 7086

Teplota	430 “C	475 °C	490 °C	500 °C	515 “C
síran amónny	265 ng/g	64 ng/g	nezistiteľné	30 ng/g	74
síran amónno-hlinitý	150 ng/g	14 Ng/g	nezistiteľné		23

Uvádzané výsledky dokazujú, že úprava vykonávaná podľa vynálezu pomocou síranu amónno-hlinitého značne redukuje mieru migrácie olova v porovnaní s neupravenými výrobkami. Ďalej je nutné poznamenať, že postup podľa vynálezu je možné uplatniť v ďaleko širšom rozmedzí teplôt ako je tomu pri postupe využívajúcom iba síran amónny. Pri teplote 490 °C, ktorá ako jediná umožňuje uspokojujúce výsledky so síranom amónnym, pokiaľ ide o obmedzenie migrácie olova, začínajú výrobky z krištáľového skla mäknúť, takže sú po vykonaní úpravy deformované.

Ďalej sa konštatovalo pri uskutočňovaní postupu podľa vynálezu, že nestačí po úprave karafu umyť iba vodou so saponátom na to, aby sa eliminovali všetky viditeľné stopy a sklo získalo svoju počiatočnú čistotu.

Príklad 2

Takmer ekvivalentných výsledkov ako v príklade 1 sa dosiahlo v prípade, že sa nahradil síran amónno-hlinitý zmesou 130 mg síranu amónneho a 130 mg síranu hlinitého.

Príklad 3

Postupuje sa ako v príklade 1, ale ako prísada na úpravu sa použije síran amónno-železitý vo forme NH₄Fe(SO₄)₂ v množstve 150 mg na jeden predmet, pričom podmienky úpravy boli identické s podmienkami príkladu 1. Porovnali sa výsledky poskytnuté na strane jednej síranom amónnym a na druhej strane síranom amónnym a hlinitým. Tabuľka IV zhrňuje výsledky po úprave, ktorá trvala 2 hodiny pri uvedených teplotách, pričom bola hodnota migrujúceho olova meraná podľa normy ISO 7086 a vyjadrená v ng/g.

Tabuľka IV

Množstvo migrujúceho Pb Norma ISO 7086

	(NHdíSCh	NH4A1(SO4)2	NH4Fe(SO4)2
450 “C	22	2	5
460 °C	10	5	3
470 °C	107	8	2
480 °C	41	1	1
490 °C	171	12	10

Vynález nie je nijako obmedzený na spôsoby vyhotovenia, ktoré tu boli opísané ako príklady. Nový postup poskytuje vynikajúce výsledky, pokiaľ ide o zamedzenie migrácie ťažkých kovov pri sklách prichádzajúcich do kontaktu s výrobkami, ako sú kvapaliny najmä s kyslím pH. Taktiež sa konštatovalo, že postup umožňuje zlepšovať chemickú stálosť upravených predmetov, čo je najmä dôležité vzhľadom na to, že tieto predmety sa veľmi opotrebovávajú častým umývaním v automatických umývačkách.

Claims (13)

1. Postup úpravy povrchu výrobkov z krištáľového skla, vyznačujúci sa tým, že sa povrch upravovaného výrobku uvedie do kontaktu s reaktívnym plynom pochádzajúcim z odparenia podvojných síranov amónia a kovu, zvoleného z hliníka alebo železa pri vysokej teplote nepresahujúcej teplotu mäknutia krištáľového skla a po schladení výrobku sa upravený povrch umyje, aby sa odstránilo akékoľvek práškovité rezídium.

2. Postup podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že prísadou na úpravu je síran amónno-hlinitý NH₄A1(SO₄)₂ najmä v hydratovanej forme, napr. NH₄A1(SO₄)₂.12 H₂O.

3. Postup podľa nároku 1, vyznačujúci sa t ý m , že prísadou na úpravu je zmes síranu amónneho a síranu hlinitého.

4. Postup podľa nároku 1, vyznačujúci sa t ý m , že prísadou je síran amónno-železnatý alebo síran železitý so vzorcom (NH₄)₂Fe(SO₄)₂ alebo NH₄Fe(SO₄)₂, najmä v hydratovanej forme, napr. (NH₄)₂Fe(SO₄).6 H₂O alebo NH₄Fe(SO₄).12 H₂O.

5. Postup podľa nároku 4, vyznačujúci sa t ý m , že sa použije zmes síranu amónneho a síranu železnatého alebo síranu železitého.

6. Postup podľa jedného z nárokov 1 až 5, vyzná č u j ú c i sa tým, že teplota úpravy je vyššia ako teplota skelnej premeny a nižšia ako teplota mäknutia krištáľového skla.

7. Postup podľa jedného z nárokov 1 až 6, vyzná č u j ú c i sa tým, že teplota úpravy sa pohybuje v rozmedzí od 470 do 490 °C.

8. Postup podľa jedného z nárokov 1 až 7, v y značujúci sa tým, že sa teplota úpravy po dosiahnutí udržuje na rovnakej úrovni počas 15 minút až troch hodín.

9. Postup podľa jedného z nárokov 1 až 8, v y značujúci sa tým, že sa vykonáva v uzatvorenom priestore opatrenom podporami pre výrobky z krištáľového skla, práve tak, ako prostriedkami na odparenie prísady slúžiacej k úprave vnútri tohto priestoru.

10. Postup podľa jedného z nárokov 1 až 8, vyznačujúci sa tým, že sa upravujú predmety opatrené otvorom, ako sú poháre, flakóny, karafy, kanvice a ďalšie podobné výrobky, do ktorých vnútrajška sa umiestni žiaduce množstvo prísady na úpravu vo forme prášku, otvor sa uzavrie doskou z materiálu rezistentného na teplotu úpravy, napr. grafitu, ktorá sa umiestni na hornú časť výrobku a eventuálne cez ňu prechádza pridržovači orgán, ktorý vniká do vnútrajška výrobku a tento celok sa potom podrobí teplote úpravy, aby sa prášok odparil.

11. Postup podľa jedného z nárokov 1 až 8, v yznačujúci sa tým, že sa upravujú predmety opatrené otvorom, ako sú poháre, flakóny, karafy, kanvice a ďalšie podobné výrobky, pričom sa opatrí doskou z materiálu rezistentného na teplotu úpravy, napr. grafitu, ktorá sa položí na hornú časť výrobku tak, aby otvor zatvorila a ktorá je opatrená tyčkou zasahujúcou do vnútrajška výrobku, ktorý nesie nádobku, do ktorej sa uloží práškovitá prísada na úpravu, a potom sa tento celok ohreje, aby sa prášok odparil.

12. Postup podľa jedného z nárokov 1 až 11, vyznačujúci sa tým, že sa po schladení výrobku odstránia belavé usadeniny na upravovanom povrchu a to jednoduchým umytím vodou alebo vodou so saponátom, takže stav upraveného a umytého povrchu je rovnaký ako v počiatočnom štádiu.

13. Postup podľa jedného z nárokov 1 až 12, v y značujúci sa tým, že sa úprava uskutočňuje až do dosiahnutia hodnoty výluhu olova 5 ng/g podľa normy ISO 7086.