SK279369B6 - Spôsob stanovenia hĺbky narkózy a zariadenie na us - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu stanovenia hĺbky narkózy ako aj zariadenia na jeho uskutočňovanie.

Doterajší stav techniky

Stanovenie hĺbky narkózy je dôležitým parametrom, ako sa uvádza napríklad v publikácii „Anaesthesia Rounds“, č. 21, vydané ICI Pharmaceuticals, Alderley Park, Macclesfield, Cheshire, Veľká Británia, 1988. Táto publikácia zahŕňa rad rôznych postupov, ktoré boli navrhnuté na sledovanie hĺbky narkózy. Záujem o toto sledovanie v posledných rokoch vzrástol v dôsledku množiacich sa dôkazov, že v malom, ale nezanedbateľnom počte prípadov pacienti v priebehu narkózy sú schopní vnímať svoje okolie. Je pravdepodobné, že problém schopnosti vnímať okolie v priebehu narkózy vzrástol vzhľadom na to, že v súčasnosti sú k dispozícii prostriedky na zavedenie narkózy, pri podaní ktorých dochádza k pomerne veľmi rýchlemu prebudeniu. Uvedená publikácia uvádza celý rad možných spôsobov na sledovanie hĺbky narkózy. Tieto postupy je však nutné ďalej študovať a analyzovať. Ide najmä o analýzu elektroencefalogramu EEG, sledovanie odpovedí vyvolaných zvukom AER, autonómne známky hĺbky narkózy, povrchový elektromyogram EMG a kontraktilita hrtana.

Pri sledovaní hĺbky narkózy uvedenými postupmi je možné získať rad údajov, ktoré môžu poskytnúť anestéziológovi informácie o použití vhodných postupov, ktorými určí v podstate každému pacientovi vhodné prostriedky, ktorými má byť narkotizovaný. Súhrn týchto údajov doteraz nestačí na pokrytie všetkých okolností a je preto nutné v priebehu chirurgického zákroku starostlivé sledovanie. Vzhľadom na to, že v prípade niektorých prostriedkov dochádza k prebudeniu v priebehu len dvoch alebo troch minút, je nutné sledovať pacienta takmer nepretržite. Bolo by teda potrebné navrhnúť systém, ktorý' by mohol v priebehu času poskytovať skutočné ukazovatele o hĺbke narkózy, taký systém však doteraz nie je k dispozícii.

V publikácii „An Improved Method of Measuring Heartrate Variability: Assessment of Cardiac Automatic Function“, Biometrics 40, 855-861, september 1984 C.R. Weinberg a M.A. Pfeifer sa opisujú rôzne postupy na stanovenie sínusovej arytmie pri použití intervalu R-R, to znamená intervalu medzi ľahko rozoznateľnými vrcholmi elektrokardiogramu EKG. Tento parameter sa používa napríklad na odlíšenie diabetikov a ostatnej populácie. Článok uvádza, že pri použití intervalu R-R vznikajú určité problémy vzhľadom na to, že sa napríklad tento interval určitým spôsobom mení s frekvenciou dýchania. Uvádza sa preto, že by frekvencia vdychov pacienta mala byť udržiavaná na stálej hodnote. Navrhuje sa nové meranie sínusovej arytmie na základe štatistických údajov pri použití kruhov, ale stála rýchlosť vdychov je stále najvhodnejšia. Publikácia neuvádza, že získané informácie by mohli byť použité na stanovenie hĺbky' narkózy, ide len o lepšiu identifikáciu diabetikov.

V publikácii „Respirátory Sínus Arrythmia During Recovery from Isofluranc-nitrous-oxide Anaesthesia“, Anesth. Analg. 1985, 64:811-15, Y. Donchin, J.M. Feld a S.W. Porges sa uvádza, že trvalá analýza respiračnej sínusovej arytmie môže byť fyziologickým ukazovateľom hĺbky narkózy a rýchlosti prebudenia. Navrhuje sa sledovanie variácie srdcovej frekvencie v závislosti od frekvencie vdychov ako miery hĺbky narkózy. Len odhadom je však nutné stanoviť hranicu vzhľadom na to, že údaje nie sú špecifické pre každého pacienta. Vzhľadom na to, že nejde o špecifické údaje, nie je preto možné sa spoľahnúť na tento postup, pokiaľ ide o zistenie skutočnej nutnosti zvýšiť dávku narkotika na zabránenie predčasného prebudenia. Príčina spočíva v tom, že rôzni pacienti majú rôznu sínusovú arytmiu v priebehu narkózy. Okrem toho napríklad u niektoiých diabetikov nie je možné pozorovať vôbec žiadnu odpoveď.

V publikácii „RR Variation: The Automatic Test of Choice in Diabetes“, Diabctes Metabolism Reviews, zv. 4, č. 3, 255-271, 1988. H. Genovely a N. A. Pfeifer sa rovnako uvádza možnosť použitia sínusovej arytmie na rozpoznanie diabetikov. Uvádza sa použitie štatistiky na základe kruhu na preukázanie stupňa sínusovej arytmie. Navrhovaná je tiež zmena periodicity jednotlivých kruhov pri tejto analýze na stanovenie zodpovedajúcich variácií vo vzťahu k dychovej frekvencii, napríklad v prípade detí alebo zvierat, kde subjekt nemôže spolupracovať na určitej frekvencii pravidelného dýchania. Opisuje sa štatistická významnosť „zhlukov“ pri tomto type štatistiky, ktorej stupeň je možné identifikovať dĺžkou určitého vektora. Čím väčšia je dĺžka tohto vektora, tým je tiež väčšia variácia intervalu R-R a tým aj sínusová arytmia. Je teda zrejmé, že sú známe postupy na meranie sínusovej arytmie, ale nie na koreláciu merania tejto arytmie s hĺbkou narkózy alebo rýchlosťou prebudenia určitého pacienta.

Vynález si kladie za úlohu navrhnúť systém, ktorý by umožnil meranie sínusovej arytmie a súčasne podal správu o hĺbke narkózy v priebehu času.

Podstata vynálezu

Podstatu vynálezu tvorí spôsob stanovenia hĺbky narkózy, pri ktorom sa analyzuje rad R-vrcholov na stanovenie polohy tohto R-vrcholu v čase relatívne k dychovému cyklu, v ktorom k nemu dochádza, čím sa odvodí nameraná hodnota, predstavujúca stupeň nahromadenia analyzovaných R-vín relatívne k dychovým cyklom, na analyzovaný rad vín sa použije test pre náhodnosť výskytu, čím sa odvodí referenčná hodnota, predstavujúca úroveň významnosti pre nahromadenie R-vín relatívne k dychovému cyklu a nameraná hodnota sa porovnáva s referenčnou hodnotou, čím sa získa údaj o hĺbke narkózy. Výhodne sa poloha R-vín určuje použitím normalizovanej jednotky, stanovujúcej dychovú frekvenciu a každá R-vlna sa uvádza ako vektor s určitou amplitúdou a uhlom predstavujúcim podiel R-vlny v respiračnom cykle a vypočíta sa dĺžka výsledného priemerného faktora, čo predstavuje nameranú hodnotu. Potom sa použije test na náhodnosť, čím sa stanoví dĺžka referenčného vektora a tým referenčná hodnota, zodpovedajúca predtým stanovenej úrovni pravdepodobnosti pri počte Rvín v použitej sérii. Na stanovenie stupňa náhodnosti sa výhodne použije Rayleighov test.

Tento test je opísaný v kapitole 4 publikácie „Circular Statistics in Biology“, Batschelet E., 1981, „Academic Press Mathematics in Biology“, Šerieš Eds Bibson R. a Cohen J. E., ISBN 0-12081050-6. Rayleighov test je v podstate testom na náhodnosť a na správnosť zvoleného postupu. K dispozícii sú tiež ďalšie testy na náhodnosť, ktoré boli opísané Batschetem. Napríklad je tiež možné použiť test podľa Raa a testy podľa Hodgesa a Ajna.

Dĺžka vektora sa výhodne získa z tabuľky pri korelácii počtu vín vo vzorke a dĺžky vektora, ktorá vznikne pre daný počet R-vín pri danej pravdepodobnosti. Pri korelácii počtu R-vín vo vzorke a dĺžky referenčného vektora je možné použiť napríklad úroveň pravdepodobnosti 95 %. Môže sa však stať, že po vykonaní dostatočného počtu klinických pokusov bude zistené, že je vhodnejšia iná úroveň

SK 279369 Β6 pravdepodobnosti. Najmä v prípade starších pacientov bude pravdepodobne dostatočná nižšia úroveň referenčnej pravdepodobnosti, napríklad 90 %. Analýza série R-vín používajúc štatistiku na báze kruhov vyžaduje znalosť rýchlosti dýchania pacienta. Toto je možné dosiahnuť riadením tejto rýchlosti, výhodne sledovaním frekvencie dýchania a použitím týchto údajov pre analyzované údaje. V podstate to zahrnuje úpravu periodickosti použitých kruhov pri štatistickej analýze tak, aby to zodpovedalo variáciám dychovej frekvencie. Toto je možné ľahko dosiahnuť zaradením prístroja na sledovanie frekvencie dychov do zariadenia, ktoré sa používa na prívod anestetika pacientovi.

Merané dĺžky vektora a dĺžky referenčného vektora sa výhodne uskutočňujú súčasne tak, aby anestéziológ bol informovaný o hĺbke narkózy v reálnom čase. Merania dĺžky nameraného vektora a referenčného vektora sú dynamické hodnoty a je teda možné pozorovať zmeny obidvoch týchto parametrov.

Vhodné je napríklad nanášať dĺžky obidvoch vektorov graficky používajúc stĺpcový graf, v ktorom obidva parametre sú znázornené priľahlými stĺpcami s rôznym zafarbením. Pokusy ukázali, že pri úrovni pravdepodobnosti 95 % je dĺžka nameraného vektora takmer vo všetkých prípadoch menšia ako dĺžka referenčného vektora. Toto pravidlo však v určitých prípadoch v závislosti od odpovede pacienta neplatí, napríklad pre okamih rezu alebo niektoré iné základné okamihy v priebehu chirurgického zákroku, je to však veľmi nezvyčajné, a ešte nezvyčajnejší je prípad, keď je dĺžka referenčného vektora menšia ako dĺžka nameraného vektora pri dvoch po sebe idúcich meraniach. Týmto spôsobom je možné získať veľmi dobrý indikátor hĺbky narkózy pacienta pri vysokej spoľahlivosti tohto ukazovateľa. U niektorých pacientov však nedochádza k sínusovej arytmii, ktorej výskyt je pre toto meranie nevyhnutný. Ako už bolo uvedené, jednou z týchto skupín sú ľudia trpiaci cukrovkou. Tieto skupiny pacientov je však možné odlíšiť tak, že pred podaním narkotika v kontrolnom období sa stanovia dĺžky obidvoch vektorov. V prípade, že u pacienta nedochádza k sínusovej arytmii, je zrejmé, že u tohto pacienta nemožno použiť spôsob podľa vynálezu.

Podstatou zariadenia na uskutočnenie spôsobu stanovenia hĺbky narkózy je, že pozostáva z mikropočítača na spracovanie dodávaných údajov, na ktorý je pripojený kontrolný EKG prístroj na detekciu R-vín, prístroj na kontrolu dýchania, selektorová jednotka na výber vhodnej referenčnej hladiny a porovnávacia jednotka na porovnanie nameraných hodnôt s referenčnou hladinou na zistenie hĺbky narkózy.

Vo všeobecnosti je zariadenie na stanovenie hĺbky narkózy tvorené prostriedkami na analýzu radu R-vín na stanovenie polohy každej z týchto vín v čase relatívne k respiračnému cyklu, v ktorom sa objavuje, prostriedkami na odvodenie nameranej hodnoty, predstavujúce stupeň nahromadenia analyzovaných R-vín relatívne k respiračným cyklom, prostriedkami na použitie testu náhodnosti pre analyzované série R-vín na odvodenie referenčnej hodnoty, predstavujúca úroveň štatistickej významnosti pre nahromadenie R-vín relatívne k respiračným cyklom a prostriedkami na porovnanie nameranej hodnoty s referenčnou hodnotou na zistenie hĺbky narkózy.

Je zrejmé, že u väčšiny pacientov je možné spôsob podľa vynálezu uskutočniť. Je tiež zrejmé, že spôsob podľa vynálezu možno použiť i vo veterinárnej praxi, pretože nie sú k tomu potrebné zvláštne informácie, ktoré by bolo potrebné získať od sledovaného subjektu.

Vynález bude ďalej podrobnejšie opísaný formou príkladov v súvislosti s priloženými výkresmi.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Na obrázku 1 je schematicky znázornené zariadenie na jednotlivé funkčné zložky, ktoré sú v priebehu spôsobu podľa vynálezu sledované. Na obrázku 3 je schematicky znázornený respiračný cyklus z obrázku 2 spolu s umiestnením zodpovedajúcich R-vín. Na obrázku 4 sú znázornené normalizované kruhy respiračných cyklov znázornených na obrázkoch 2 a 3. Na obrázku 5 je znázornený výsledok spojenia kruhov, znázornených na obrázku 4. Na obrázku 6 je schematicky znázornené odvodenie jednotlivých údajov v priebehu spôsobu podľa vynálezu v závislosti od softvéru počítača. Na obrázku 7 je znázornený stĺpcový graf, v ktorom sú zhrnuté údaje o pacientovi vo veku 36 rokov. Na obrázku 8 je znázornený podobný graf, získaný u nemocného muža vo veku 87 rokov. Na obrázku 9 sú znázornené výsledky získané použitím odlišných štatistických metód na analýzu R-vín počas vykonávania spôsobu podľa vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obr. 1 sú znázornené základné zložky systému podľa vynálezu. Kontrolný EKG prístroj 1 a prístroj 2 na kontrolu dýchania dodávajú do mikropočítača 3 základné údaje o stave pacienta. Anestéziológ uvedie na vstup selektorovej jednotky 4 úroveň pravdepodobnosti pre určitého pacienta. Mikropočítač 3 potom vypočíta dĺžku nameraného vektora a referenčného vektora a tieto údaje odovzdá porovnávacej jednotke 5. Porovnávacia jednotka 5 bude obyčajne zahrnovať prostriedky na grafické znázornenie relatívnej dĺžky obidvoch vektorov, je však možné ich dĺžky znázorniť iba ako príslušné čísla.

Mikropočítač 3 ukladá a analyzuje fyziologické údaje v priebehu času počas chirurgického zákroku. Údaje môže potom využiť anestéziológ, ktorý môže prípadne upraviť dávkovanie tak, aby sa dosiahla požadovaná hĺbka narkózy.

Elektrokardiogram EKG sa zaznamenáva bežným spôsobom, napríklad pomocou zosilňovačov a filtrov Digitimer Neurológ AC na získanie príslušných záznamov v rozsahu ± 5 V pre jednotlivé vrcholy. Schmidtovo zariadenie sa použije na zachytenie R-vín z tohto záznamu, toto zariadenie vydá jeden TTL pulz pri každej vlne R v EKG. Priebeh EKG sa pozoruje pomocou bežného osciloskopu. Respiračný cyklus sa zaznamenáva použitím prietokomeru, zaradeného do anestetického okruhu, môže ísť napríklad o snímač Magtrak. Tento snímač vydá sériu TTL pulzov pri každom vdychu. Záznam EKG sa prevedie na digitálne údaje s presnosťou na 1 bit a 1 ms pomocou rýchleho ADC konvertora, napríklad Cambridge Electronic Design 1401. Zaznamenané sú tiež údaje o TTL, R-vlnách a respiračnej frekvencii s takou istou presnosťou. Tieto údaje sú potom podľa zaradeného programu prenesené do mikropočítača s použitím frekvencie 1 MHz. Ako mikropočítač bol použitý Acom Aschimedes A410/1 32 bit RIST OS 2.00 ROMS 4M bytes RAM a ARM3 CPU pracujúcimi pri 20 MHz. Namerané a spracované údaje boli uložené na 50M byte Wichester Hard Disc bez prerušenia a potom prenesené na pásku 60M byte SCSI.

Údaje EKG a údaje o dychovej frekvencii sa zaznamenávajú tak, že sa v intervaloch 6 sekúnd prenášajú na mikropočítač bez prerušenia. Začiatok záznamu určí anestéziológ. Na obrázku 2 je znázornené EKG a preradené údaje o dychovej frekvencii v intervaloch R-R. Tieto údaje sa používajú ako informácie o dosiahnutej hĺbke narkózy. Údaje sa potom prevedú na grafickú formu, znázornenú na obrázku 3, to znamená na rad kruhov, z ktorých každý začína na začiatku vdychu a na každý kruh sú nanesené R-vlny.

Údaje znázornené na obrázku 3 sa potom prevedú na normalizované kruhy na základe dýchacej frekvencie. To znamená, že priemery všetkých kruhov sú rovnaké, napriek tomu, že trvanie respiračných cyklov je odlišné. Údaje znázornené na obrázku 4 sa potom spoja do jediného kruhu, v ktorom sú zaznamenané údaje o uložení R-vín vo všetkých respiračných cykloch. Šípka na obrázku 5 znamená dĺžku priemerného vektora a jeho uhol. Čím je dĺžka vektora väčšia, tým väčší je stupeň nahromadenia a tým aj sínusová arytmia. To znamená, že dĺžka šípky na obr. 5 predstavuje stupeň sínusovej arytmie.

Na obrázku 6 je znázornená práca celého systému. Po spustení systému sa prenášajú údaje o R-vlnách a o respiračných cykloch na disk v intervaloch 6 sekúnd medzi jednotlivými údajmi. Tieto údaje sa používajú na odvodenie priemernej frekvencie R-R a na odvodenie kruhov. Na údaje získané z kruhov sa potom aplikuje Rayleighov test na náhodnosť. Priemerný interval R-R štandardná odchýlka, počet vdychov a štatistika na báze kruhov sa potom znázorní v okienku alebo na príslušnom displeji. Okrem toho sa tiež znázornia relatívne dávky nameranej hodnoty a referenčného vektora graficky príslušným zariadením na stanovenie tejto závislosti a systém uvedeným spôsobom pracuje až do ukončenia skúšky.

Na obrázku 7 je stanovený graf pre ženu vo veku 36 rokov. Na vertikálnej osi sa zaznamenáva dĺžka vektora, na horizontálnej sa zaznamenáva čas. Je zrejmé, že čerstvé informácie sú privádzané v intervaloch približne 1 minúta. Tmavšie stĺpce udávajú dĺžku vypočítaného referenčného vektora, svetlé stĺpce namerané hodnoty vektora. Kontrolný interval bol zahájený v čase 16:35:39. Narkotikum bolo podané v čase 16:36:36. Základný rez bol uskutočnený v čase 16:41:37, pred týmto časom neboli počas 4 minút uvádzané žiadne údaje. Podávanie narkotika bolo prerušené v čase 16:43:37, pacientka sa prebudila v čase 16:47:42. Po celý čas chirurgického zákroku môže anestéziológ pozorovať, že relatívne dĺžky obidvoch stĺpcov dokazujú dostatočne hlbokú narkózu. Stĺpce zaznamenané v čase 16:46:39 dokazujú, že sa pacientka prebúdza z narkózy. Vzhľadom na to, že k tomu dochádza pri úmyselnom prerušení narkózy, nie je potrebné zasahovať. V prípade, že by k tomu došlo pred úmyselným prerušením narkózy, bolo by potrebne uvažovať, či nie je potrebné pridať ďalšie narkotikum na zabránenie predčasného prebudenia pacienta.

Na obrázku 8 je znázornený grafický záznam, ktorý bol získaný v prípade muža vo veku 87 rokov. Rovnako ako na obrázku 7 bola použitá úroveň pravdepodobnosti 95 % na získanie informácie predstavovanej tmavšie zafarbenými stĺpcami. Táto skutočnosť je uvedená ako P 0,05. Informácia zaznamenaná na obrázku 8 označuje pravdepodobnosť určitej neuropatie spôsobenej vyšším vekom, takže dochádza k variabilnej sínusovej arytmii, čo by mohlo viesť k nesprávnym výsledkom, ale ani u tohto pacienta nie je v žiadnom prípade hodnota nameraného vektora vyššia ako dĺžka referenčného vektora. V niektorých prípadoch sa však dĺžka nameraného vektora zrejme chybným spôsobom mení. Anestéziológ by mohol byť znepokojený chybným údajom nameraným v čase 11:04:36, ale nasledujúci údaj o 11:05:41 už jasne ukazuje dostatočnú hĺbku narkózy. Aj u pacientov, u ktorých sa získava neobvyklá odpoveď tohto typu je informácia získaná spôsobom podľa vynálezu pre anestéziológa cenná a dostatočná. Typickejšia odpoveď, ktorá bola zaznamenaná na obrázku 7, znázorňuje zvýšenie úrovne sínusovej arytmie na začiatku ľahkej anestézie a na začiatku zákroku a podstatné zvýšenie tejto úrovne pred prebudením. V prípade, že by k tomuto vzostupu došlo u pacienta, ktorému boli podané prostriedky na uvoľnenie svalového napätia v priebehu chirurgického zákroku, znamenalo by to pre anestéziológa upozornenie, že je potrebné anestéziu bez odkladu upraviť.

Na obrázku 9 sú znázornené grafy 1, 2 a 3. Všetky tieto grafy sa týkajú jedinej narkózy uskutočnenej na žene vo veku 53 rokov. Tejto žene bol najskôr vnútrožilne podaný propofol a potom bola narkóza udržiavaná podávaním izofluranu a zmesi oxidu dusného a kyslíka. Operácia bola vykonaná s cieľom biopsie na získanie podozrivého tkaniva z mliečnej žľazy.

Grafy 1 až 3 ilustrujú porovnanie štatistických zmien v priebehu toho istého časového obdobia. Údaje o uskutočnených úkonoch sú označené nasledujúcimi číslami: 4:0,85 % izofluran, 5: vykonanie hlavného rezu, 6: 1,7 % izofluran, 7: 0,85 % izofluran, 8: 1,7 % izofluran, 9: 0,85 % izofluran, 10: izofluran bol vysadený, 11: pacientka kašle, 12: pacientka reaguje na slovné podnety.

Na grafe 1 je znázornený výsledok Rayleighovho štatistického testu s dĺžkou priemerného vektora pod uhlom, zaznamenaný neprerušovanou čiarou, prerušovaná čiara znamená úroveň pri P 0,05 pre Rayleighov test, výsledky sú štatisticky významné v prípade, že priemerná dĺžka vektora R je väčšia ako úroveň P.

Na grafe 2 sú znázornené výsledky, získané pri použití Raovho testu. Neprerušená čiara znamená štatistickú hodnotu U pre tento test, prerušovaná čiara kritickú úroveň pri P 0,05, údaj je štatisticky významný v prípade, že U je vyššie ako úroveň P.

Na grafe 3 sú znázornené výsledky testu podľa Hodgesa a Ajna. V tomto teste je štatistická hodnota K znázornená neprerušovanou čiarou a hodnota pre PC0.05 prerušovanou čiarou, hodnota je štatisticky významná v prípade, že K je nižšie ako úroveň P.

Z uvedených výsledkov je zrejmé, že všetkými troma štatistickými testami, to znamená podľa Rayleigha, Raa a podľa Hodgesa a Ajna je možné získať dostatočnú informáciu o hĺbke narkózy. Z výsledkov je zrejmé, že v prípade uvedenej pacientky je Rayleighov test najvhodnejší na detekciu sínusovej arytmie a na zistenie okamihu, v ktorom sa pacientka prebúdza. Raov test je na druhej strane citlivejší na malé zmeny v hĺbke narkózy. Test podľa Hodgesa a Ajna je zo všetkých troch testov najmenej citlivý. Bolo by však možné spracovať výsledky súčasne viacerými testami, aby bolo možné pre potreby anestéziológa zaznamenať aj rozdiely medzi rôznymi testami.

Claims (10)

1. PATETNOVÉ NÁROKY

   1. Spôsob stanovenia hĺbky narkózy, vyznačujúci sa tým, že sa analyzuje rad R-vín na stanovenie polohy každej R-vlny v čase relatívne k dychovému cyklu, v ktorom dochádza ku vzniku tejto vlny, poloha každej R-vlny relatívne k dychovému cyklu, v ktorom dochádza ku vzniku tejto vlny ukladá sa do normalizovanej jednotky dychovej vlnovej formy, určí sa poloha každej R-vlny relatívne k normalizovanej jednotke, odvodí sa nameraná hodnota predstavujúca stupeň nahromadenia analyzovaných R-vín relatívne k normalizovanej jednotke, použije test náhodnosti na analyzovaný rad R-vin, na odvodenie referenčnej hodnoty, predstavujúcej predtým stanovenú úroveň pravdepodobnosti úroveň štatistickej významnosti nahromadenia R-vín relatívne k normalizovanej jednotke a nameraná hodnota sa porovnáva s referenčnou hodnotou na odvodenie údajov o hĺbke narkózy.

   SK 279369 Β6
2. 2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že každá R-vlna sa stanoví ako vektor s amplitúdou a uhlom, predstavujúcim polohu R-vlny v respiračnom cykle a vypočíta sa stredná dĺžka výsledného vektora na získanie nameranej hodnoty.
3. 3. Spôsob podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že sa použije test náhodnosti na stanovenie dĺžky referenčného vektora a tým referenčnej hodnoty, pričom dĺžka referenčného vektora zodpovedá vopred stanovenej úrovni pravdepodobnosti a počtu R-vín v rade.
4. 4. Spôsob podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že ako test na stanovenie náhodnosti sa použije Rayleighov test.
5. 5. Spôsob podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že dĺžka referenčného faktora sa získa z korelačnej tabuľky počtu R-vín vo vzorke a dĺžky vektora na tento počet R-vín pri danej pravdepodobnosti.
6. 6. Spôsob podľa nároku 5, vyznačujúci sa tým, že sa uskutočňuje pri úrovni pravdepodobnosti 95 %.
7. 7. Spôsob podľa nárokov 1 až 6, vyznačujúci sa tým, že sa zaznamenáva dychová frekvencia.
8. 8. Spôsob podľa nárokov 2až 8, vyznačujúci sa tým, že sa dĺžka nameraného vektora a dĺžka referenčného vektora zobrazujú súčasne na displeji na informovanie anestéziológa o hĺbke narkózy v reálnom čase.
9. 9. Spôsob podľa nároku 8, vyznačujúci sa tým, že sa dĺžka nameraného vektora a referenčného vektora zobrazí v grafickej forme pri použití stĺpcového grafu, v ktorom sú obidve uvedené hodnoty znázornené priľahlými stĺpcami rôznej farby.
10. 10. Zariadenie na uskutočnenie spôsobu stanovenia hĺbky narkózy podľa nároku laž 9, vyznačujúce sa tým, že pozostáva z mikropočítača (3) na spracovanie dodávaných údajov, na ktorý je pripojený kontrolný EKG prístroj (1) na detekciu R-vín, prístroj (2) na kontrolu dýchania, selektorová jednotka (4) na výber vhodnej referenčnej hladiny a porovnávacia jednotka (5) na porovnanie nameraných hodnôt s referenčnou hladinou na zistenie hĺbky narkózy.