SK1962004A3 - Connections - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka armatúry vhodnej na pripojenie prvého telesa a druhého telesa. Hoci vynález bol konštruovaný v súvislosti s rúrovými spojkami, rozumie sa, že telesá môžu byť iné ako rúry a môžu byť rôzneho typu a tvaru a vyrobené z rôznych materiálov.

Doterajší stav techniky

Známe prostriedky na spájanie dvoch telies, napríklad rúr, sú spravidla zložité, t.j. vyžadujú komplikované opracovanie, zahŕňajú veľký počet súčastí a súčasti sa ťažko montujú v teréne, kde je armatúra potrebná. Známe armatúry sú ďalej komplikované tam, kde sa používajú vysoké tlaky, napr. pri istých hydraulických aplikáciách, a/alebo kde sa vyskytujú telesá s malým vývrtom.

Podstata vynálezu

Cieľom vynálezu je poskytnúť spojovací systém na vzájomné spojovanie telies, v ktorom sú tieto problémy prekonané alebo znížené.

Podľa vynálezu sa poskytuje zostava na upevnenie dvoch telies, pričom zostava zahŕňa prvé teleso, pričom prvé teleso má nátrubkovú časť na zasunutie druhého telesa, prostriedok na utesnenie prvého telesa oproti druhému telesu a prostriedok na upevnenie prvého telesa k druhému telesu, pričom upevňovací prostriedok zahŕňa prvý upevňovací prvok na zachytenie s druhým telesom, pričom prvý upevňovací prvok je aspoň čiastočne vnútri nátrubkovej časti a má prostriedok na zachytenie s prvým telesom, čím sa zabráni odstráneniu druhého telesa z nátrubkovej časti prvého telesa.

Vynález v mnohých uskutočneniach s výhodou zahŕňa druhý upevňovací prvok na držanie prvého upevňovacieho prvku zachyteného do prvého telesa a tým prvého upevňovacieho prvku v druhom telese v zachytenej pozícii. S väčšou výhodou je druhý upevňovací prvok aspoň čiastočne vnútri nátrubkovej časti medzi druhým telesom a prvým upevňovacím prvkom.

Prvé teleso môže byť prevádzková jednotka alebo medziľahlá jednotka na pripojenie k takej prevádzkovej jednotke alebo k inému systému. Prvé teleso môže byť napríklad prevádzková jednotka, ako sú tie, ktoré sa nachádzajú v motorových vozidlách, napr. v telesách brzdových valcov. Druhým telesom môže byť napríklad rúra. Prvým telesom môže byť napríklad adaptér na pripojenie plynovej rúry na plynový spotrebič, napríklad plynový sporák.

Alternatívne môže byť prvým telesom konektor na pripojenie druhého telesa k ďalšiemu telesu, v ktorom prípade prvé teleso môže mať jednu alebo viacero nátrubkových časti, každú na zasunutie ďalšieho telesa. Prvým telesom môže byť napríklad konektor pre dve rúry. Prostriedok na pripojenie k ďalším telesám môže zahŕňať aj zostavu armatúry podľa vynálezu.

Druhé teleso je na svojom vonkajšom povrchu s výhodou vybavené výstupkom alebo výčnelkom. Tento výstupok s výhodou vyčnieva obvodovo. Výstupok umiestnený na vonkajšom povrchu druhého telesa má výhodu, že ak má druhé teleso vývrt, napr. keď je to rúra, vývrt nie je ovplyvnený. Prvý upevňovací prvok slúži s výhodou na zachytenie o výstupok. S väčšou výhodou koniec prvého upevňovacieho prvku slúži na zachytenie o výstupok. Výstupok môže navyše obmedzovať pohyb druhého telesa dopredu vnútri prvého telesa, napr. zachytením výstupku dorazom v nátrubku prvého telesa. Alternatívne môže byť druhé teleso vybavené žliabkom na svojom vonkajšom povrchu, pričom prvý upevňovací prvok slúži na zachytenie do žliabku.

Prvý upevňovací prvok je s výhodou vo forme krúžku alebo valca na umiestnenie okolo druhého telesa. Koniec prvého upevňovacieho prvku vzdialený od konca, ktorý slúži na zachytenie druhého telesa, je s výhodou deformovateľný, s výhodou radiálne deformovateľný. Krúžok alebo vai 90 ΓπΟΖΘ bi /ť obvodovo diskontinuálny aspoň v časti svojej dĺžky, napríklad valec môže zahŕňať vo svojom telese pozdĺžnu štrbinu. Valec má s výhodou viacero pozdĺžnych štrbín, napríklad štyri štrbiny. Prvý upevňovací prvok môže byť s výhodou vo forme jedného komponentu, aj ked^: druhé teleso má malý priemer.

V prvom telese je s výhodou vytvorený žliabok, takže prvý upevňovací prvok slúži na zachytenie v tejto priehlbine. Táto priehlbina je s výhodou umiestnená obvodovo. S väčšou výhodou je priehlbina v stene nátrubkovej časti prvého telesa. Ďalej je prvý upevňovací prvok na svojom vonkajšom povrchu s výhodou vybavený jedným alebo viacerými výstupkami na zachytenie v priehlbine. Prvý upevňovací prvok môže mať obvodovo vyčnievajúci výstupok. Jeden alebo viacero výstupkov môže zapadať do priehlbiny v prvom telese pri zasunutí prvého upevňovacieho prvku.

V jednom uskutočnení je prvý upevňovací prvok s výhodou určený na zachytenie s druhým telesom s radiálne dovnútra orientovanou časťou na zachytenie druhého telesa a jeho vyčnievajúcej časti. S väčšou výhodou koniec prvého upevňovacieho prvku zahŕňa radiálne dovnútra smerujúcu časť. Zvyšok prvého upevňovacieho prvku je v určitej vzdialenosti od druhého telesa a do tohto priestoru sa môže umiestniť druhý upevňovací prvok.

Prvý upevňovací prvok možno s výhodou zachytiť na druhom telese. Prvý upevňovací prvok možno s výhodou zachytiť na výstupku alebo výčnelku na druhom telese. Prvý upevňovací prvok môže mať prostriedok na zachytenie upevňovacieho prvku na druhom telese. Prostriedok možno s výhodou umiestniť nad výstupkom alebo výčnelkom na druhom telese. Prostriedok na zachytenie prvého upevňovacieho prvku na druhom telese môže byť umiestnený na konci alebo blízko konca prvého upevňovacieho prvku, ktorý zachytáva výstupok na druhom telese. Prostriedok na zachytenie prvého upevňovacieho prvku na druhom telese s výhodou zahŕňa kruhovitú časť na umiestnenie nad výstupkom na druhom telese a radiálne dovnútra smerujúce časti na umiestnenie na jednej zo strán výstupku, čím sa zachytí prvý upevňovací prvok na výstupku druhého telesa. Predná z radiálne dovnútra smerujúcich časti, t.j. tá, ktorá je pri použití najďalej vnútri nátrubku prvého telesa, je umiestnená radiálne dovnútra v menšom rozsahu ako druhá radiálne smerujúca časť. Druhá z radiálne nasmerovaných častí, t.j. tá, ktorá je bližšie k vstupu do nátrubku prvého telesa, môže byť radiálne dovnútra smerujúcou časťou opísanou vyššie, ktorá slúži na zachytenie výstupku na druhom telese, čím sa zabráni vytiahnutiu druhého telesa z prvého telesa. Kruhová časť je s výhodou pružná, takže aspoň pred zasunutím do prvého telesa sa môže deformovať, aby umožnila prednej z radiálne dovnútra smerujúcich časti nasadenie okolo výstupku a potom znova zaujať pôvodný tvar, aby sa kruhová časť pozitívne umiestnila okolo výstupku. Možno teda vidieť, že prvý upevňovací prvok možno účinne pripnúť a odopnúť z výstupku na druhom telese. Pojem kruhový vo vzťahu ku kruhovej časti zahŕňa obvodovo kontinuálny alebo diskontinuálny. Uskutočnenia, kde je kruhová časť obvodovo diskontinuálna aspoň v časti svojej dĺžky, napr. v časti, kde zahŕňa jednu alebo viacero štrbín, môže ľahko poskytnúť s výhodou požadované vlastnosti pružnosti. Kruhová časť môže zahŕňať napríklad viacero pružných čapov, napr. tri alebo štyri čapy, umiestnené okolo výstupku na druhom telese. Kruhová časť je s výhodou v blízkosti povrchu výstupku na druhom telese, alebo sa ho dotýka. Vonkajší priemer kruhovej časti je blízky vnútornému priemeru nátrubku prvého telesa. Prvý upevňovací prvok možno s výhodou zachytiť na druhom telese, takže sa nemôže stratiť. Ďalej je s výhodou možná montáž jednoduchým zatlačením druhého telesa do nátrubku prvého telesa, na ktorom je už zachytený prvý upevňovací prvok. Keď prvý upevňovací prvok začne vstupovať do nátrubku, pričom je vonkajší priemer kruhovej zaisťovacej časti natesno v nátrubku druhého telesa, prvý upevňovací prvok nemožno vytiahnuť z druhého telesa, t.j. je zachytený na druhom telese a akúkoľvek silu potrebnú na plné zasunutie prvého upevňovacieho prvku možno vyvinúť tlakom na druhé teleso.

Druhý upevňovací prvok je s výhodou vo forme krúžku alebo valca na umiestnenie okolo druhého telesa. S väčšou výhodou slúži druhý upevňovací prvok na umiestnenie v priestore medzi druhým telesom a prvým upevňovacím prvkom. Druhým prvkom môže byť preto menši kruhový prvok na umiestnenie okolo druhého telesa, ale vnútri prvého upevňovacieho prvku.

Tesniaci prostriedok zahŕňa aspoň jeden tesniaci prvok medzi prvým a druhým telesom.

Tesniaci prvok môže spravidla zahŕňať krúžok, keďže tieto sú praktické, jednoduché, hospodárne a ľahko dostupné v širokom rozmedzí veľkostí a sú vhodné napríklad na tesnenie vody aj plynu. Možno však použiť akýkoľvek vhodný typ tesniaceho prostriedku v závislosti od aplikácie a/alebo prostredia, v ktorom sa spojovacia, armatúra má používať. Tesnenia môžu teda byť podľa vhodnosti vyrobené napríklad z elastomérov, plastových materiálov, kovov a kompozitných materiálov. Ak si to vyžaduje aplikácia, tesniace prostriedky môžu podobne zahŕňať napríklad kompozitné viacdielne tesnenia.

Tesniaci prostriedok je s výhodou umiestnený v určitej vzdialenosti od vystúpenej časti druhého telesa. Tesniaci prostriedok sa s výhodou nachádza v užšom rozmedzí priemerov nátrubkovej časti prvého telesa na tesné zachytenie na povrch druhého telesa. Keď však ide o armatúry s malým priemerom, napr. keď má druhé teleso malý priemer, tesniaci prostriedok je s výhodou určený na umiestnenie bezprostredne pod vyčnievajúcou časťou, t.j. medzi vyčnievajúcou časťou druhého telesa a prvým telesom. Možno poskytnúť aj iné tesniace prvky, napríklad gumený tesniaci krúžok. V niektorých uskutočneniach môže byť tesniaci prostriedok umiestnený na druhom telese.

Telesá a upevňovacie prvky môžu byť vyrobené z rôznych materiálov, napr. kovu, plastu atď. Upevňovacie prostriedky sú s výhodou vyrobené z plastu.

Vynález poskytuje jednoduchú ale spoľahlivú konštrukciu armatúry. Bude zrejmé, že počet súčastí je malý. Armatúru možno ľahko montovať a možno ju zostaviť zatlačením, takže napríklad nie je potrebná zložitá a časovo náročná operácia na výrobnej linke. Navyše niektoré alebo všetky zložky - tesniaci prostriedok, prvý upevňovací prvok a druhý upevňovací prvok - môžu byť umiestnené na druhom telese pred montážou armatúry. Napríklad prvý a druhý upevňovací prvok môže byť umiestnený na druhom telese pred vytvorením výstupku na druhom telese. Operácia montáže armatúry je teda osobitne jednoduchá a je tu menší priestor na nesprávne umiestnenie súčastí. Prvý upevňovací prvok sa môže zachytiť o prvé teleso aj druhé teleso a druhý upevňovací prvok sa môže zachytiť o prvý upevňovací prvok a prvé teleso, aby zvýšil pevnosť armatúry. Armatúra je navyše schopná odolať vysokým tlakom, napr. v hydraulickej aplikácii, ale armatúru možno použiť na akúkoľvek vysokotlakovú tekutinu. Okrem toho možno armatúru použiť na výrobu mechanického spoja bez akéhokoľvek vnútorného tlaku v rámci armatúry, pri ktorom je spoj schopný odolávať veľmi vysokým ťahovým silám. Ďalej upevňovacie prvky a tesniace prostriedky môžu byť umiestnené aspoň čiastočne, s výhodou hlavne v rámci nátrubku prvého telesa, čo armatúru robí veľmi kompaktnou, esteticky dokonalejšou a menej náchylnou na poškodenie vonkajšími nárazmi.

Možno vytvoriť aj ďalšie uskutočnenie armatúry, v ktorom komponenty, tesniaci prostriedok, prvý upevňovací prvok a druhý upevňovací prvok nie sú nutne namontované na druhom telese pred vytvorením vystúpenej časti na ňom a nevyžadujú prístup z druhého konca druhého telesa. V takom uskutočnení je prvý upevňovací prvok rozštiepený, t.j. na dve alebo viacero časti, takže ho možno umiestniť okolo druhého telesa, alebo je alternatívne deformovateľný na svojom vnútornom konci, takže sa dá nasadiť okolo výstupku. Toto uskutočnenie môže vyžadovať aj ďalší prstenec, ktorý je podobne delený alebo deformovateľný a ktorý slúži na umiestnenie okolo druhého telesa medzi výstupok druhého telesa a prvý upevňovací prvok. Druhý upevňovací prvok môže byť podobne rozdelený alebo deformovateľný.

V ďalšom uskutočnení druhy upevňovací prvok nemusi byť putrebiiý. rivý upevňovací prvok je s výhodou vyrobený z plastov, pružinovej ocele alebo iného deformovateľného alebo pružného materiálu. Prvý upevňovací prvok môže byť pomerne natesno v nátrubku medzi prvým telesom a druhým telesom. Prvý upevňovací prvok môže v podstate vyplniť priestor medzi prvým a druhým telesom. Výstupok alebo podobný útvar na prvom upevňovacom prvku môže byť vytvorený tak, aby zapadal do priehlbiny na vstupe alebo nátrubku prvého telesa pri zasunutí prvého upevňovacieho prvku, aby sa pozitívne lokalizoval upevňovací prvok v prvom telese. Kryt alebo klapka na prvom upevňovacom prvku môže byť umiestnená mimo prvého telesa a môže sa používať na vypáčenie alebo vytiahnutie upevňovacieho prvku z nátrubku prvého telesa, keď je potrebné odpojenie.

Predložený vynález má oproti konektorom podľa doterajšieho stavu techniky niekoľko výhod, medzi ktoré patria nasledujúce: žiadne prvky so závitom; jednoduchá montáž zatlačením; súčasti nemožno nadmerne utiahnuť; nemôže sa uvoľniť pri používaní; nemôže sa zmontovať nesprávne, pretože poistný krúžok nemožno zasunúť, kým nie je zádržný krúžok plne usadený v požadovanej polohe; a výkon tesnenia je určený rozmermi častí armatúry a nie kvalitou alebo inými aspektmi procesu montáže jednotlivcom.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Uskutočnenia vynálezu budú teraz opísané na príkladoch s odkazom na:

Obrázok 1, ktorý predstavuje prierezový schematický bočný pohľad armatúry podľa vynálezu;

Obrázok 2, ktorý predstavuje prierezový bočný pohľad prvého upevňovacieho prvku podľa vynálezu;

Obrázok 3, ktorý predstavuje pôdorysný pohľad prvého upevňovacieho prvku zobrazeného na obrázku 2;

Obrázok 4, ktorý predstavuje prierezový pohľad armatúry podľa vynálezu vo forme spojky;

Obrázok 5, ktorý predstavuje prierezový schematický bočný pohľad ako na obrázku 1, ale ďalej ukazuje prostriedok na pomoc pri zadržiavaní druhého telesa v armatúre podľa vynálezu;

Obrázok 6, ktorý predstavuje prierezový schematický bočný pohľad časti prostriedku na pomoc pri zadržiavaní druhého telesa;

Obrázok 7, ktorý predstavuje prierezový schematický bočný pohľad časti druhého uskutočnenia prostriedku na pomoc pri zadržiavaní druhého telesa;

Obrázok 8, ktorý predstavuje prierezový schematický bočný pohľad armatúry podľa vynálezu, ktorá má alternatívne umiestnenie tesniacich prostriedkov;

Obrázok 9, ktorý predstavuje prierezový schematický bočný pohľad časti ďalšieho uskutočnenia armatúry podľa vynálezu;

Obrázok 10, ktorý predstavuje prierezový schematický bočný pohľad ďalšieho uskutočnenia armatúry podľa vynálezu;

Obrázok 11, ktorý predstavuje prierezový schematický bočný pohľad ďalšieho uskutočnenia armatúry podľa vynálezu;

Obrázok 12, ktorý predstavuje prierezový pohľad ďalšieho uskutočnenia armatúry podľa predloženého vynálezu;

Obrázok 13, ktorý predstavuje schematický prierezový pohľad alternatívneho uskutočnenia prostriedku na zachytenie rúrkového prvku v armatúre podľa vynálezu; a

Obrázok 14, ktorý predstavuje prierezový pohľad ďalšieho alternatívneho uskutočnenia armatúry podľa predloženého vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obrázku 1 je zobrazená armatúra 2 podľa vynálezu. Armatúra zahŕňa prvé teleso 4 so vstupom vo forme nátrubkovej časti 8. Prvé teleso 4 tvorí súčasť funkčnej jednotky, napríklad brzdového valca na motorovom vozidle. Dutý rúrkový prvok 6 je umiestnený v nátrubkovej časti 8 prvého telesa 4, ako je zobrazené, na komunikáciu tekutiny s interiérom telesa 4.

Nátrubková časť 8 zahŕňa dve stupňovité plochy 7 a 9 pri vstupe vedúce k vnútornej stene 23 nátrubku 8. Prvá stupňovitá plocha 7 zabezpečuje usadenie časti prírubového konca poistného krúžku 26, ako je podrobnejšie opísané nižšie. Druhá stupňovitá plocha 9 zabezpečuje prístup okolo konca zádržného krúžku 16, aby sa umožnilo stlačenie krúžku 16 a uľahčilo sa odstraňovanie. Koniec 6j rúrkového prvku 6 končí vnútri užšej oblasti vývrtu 25 nátrubku 8, ako je zobrazené. Rúrkový prvok 6 by však mohol čnieť ďalej, ako to ukazuje prerušovaná čiara 6ý, do telesa 4.

Rúrkový prvok 6 je vybavený vystúpenou časťou 10 vyčnievajúcou obvodovo okolo povrchu rúrkového prvku 6, ktorý zapadá dovnútra vnútornej steny 23 nátrubku 8. Priestorové prekrytie medzi dĺžkou vystúpenej časti 10 a radiálnou dorazovou plochou 12 na základni nátrubkovej časti 8 obmedzuje vzdialenosť pohybu rúrkového prvku 6 v telese 4. V priehlbine 27 vo vývrte 25 je umiestnený krúžok 14, aby sa získalo vysokotlakové tesnenie medzi telesom 4 a rúrkovým prvkom 6.

Rúrkový prvok 6 je upevnený v telese 4 pomocou prvého upevňovacieho prvku vo forme zádržného krúžku 16. Zádržný krúžok 16 zahŕňa pozdĺžne umiestnenú prstencovitú stenu 18 a radiálne dovnútra smerujúcu koncovú stenu 20 s otvorom 19 vo svojom strede, kam sa zasunie rúrkový prvok 6. Koniec 20 zádržného krúžku 16 zachytáva výstupok 10 rúrkového prvku 6. Zádržný krúžok 16 má ďalej von smerujúci periférny výstupok 22 pozdĺžne oddialený od konca 20, ktorý zapadá do priehlbiny 24 v stene 23 nátrubku 8.

Zádržný krúžok 16 je vybavený štyrmi pozdĺžne smerujúcimi štrbinami 17 vo svojej pozdĺžnej stene 18, pričom tieto štyri štrbiny sú v rovnakých vzdialenostiach okolo krúžku 1_6. čím delia pozdĺžne smerujúcu stenu 18 na štyri diely. Takto je stena 18 krúžku 16 radiálne deformovateľná.

Krúžok 16 je držaný v záchyte s výstupkom 10 rúrkového prvku 6 a v záchyte s priehlbinou 24 telesa 4 pomocou poistného krúžku 26. Poistný krúžok 26 zahŕňa pozdĺžne orientovanú prstencovú časť 28 a radiálne von čnejúcu koncovú prírubovú časť 30. Poistný krúžok 26 je umiestnený v armatúre tak, že pozdĺžne orientovaná časť 28 leží medzi rúrkovým prvkom 6 a vnútorným povrchom zádržného krúžku 16 tak, aby zaberal priestor medzi nimi a tým bránil vytiahnutiu výstupku 22 z priehlbiny 24. Takto sa zádržnému krúžku 16 bráni v pozdĺžnom pohybe a tým sa aj rúrkovému prvku 6 bráni v pozdĺžnom pohybe. Radiálna prírubová časť 30 poistného krúžku 26 je vybavená obvodovou preliačinou 32 v bočnej hrane 34. Účelom obvodovej preliačiny 32 je umožniť zasunutie vyťahovacieho nástroja na vypáčenie poistného krúžku 26 z armatúry pri rozoberaní.

Pri prevádzke je rúrkový prvok 6 zasunutý do vstupného hrdla telesa 4, takže výstupok 10 dosadá na plochu 12. Zádržný krúžok 16 sa potom zasunie do vstupného hrdla telesa 4, aby sa zachytil rúrkový prvok 6. Aby sa to umožnilo, deformovateľná prstencová stena 18 krúžku 16 sa deformuje dovnútra, aby obvodový výstupok 22 zvonka krúžku 16 prešiel dovnútra medzi vnútorné steny nátrubkovej časti 8, kým sa koniec 20 krúžku 16 nezachytí o výstupok 10 na rúrkovom prvku 6. V tejto polohe je výčnelok 22 umiestnený vedľa preliačiny 24, kedy sa môže krúžok 16 nechať radiálne reformovať smerom von tak, že výčnelok 22 sa umiestni v preliačine 24. Nakoniec sa poistný krúžok 26 zasunie, aby vyplnil oblasť medzi rúrkovým prvkom 6 a krúžkom 16, aby sa zabránilo akejkoľvek následnej radiálnej deformácii smerom dovnútra krúžku 16 a aby sa tým udržal výčnelok 22 pevne umiestnený v preliačine 24. Keď je výčnelok 22 pevne umiestnený, zádržný krúžok 16 sa nemôže pozdĺžne pohybovať. Rúrkový prvok 6 vďaka zachyteniu výstupku 10 o koncovú stenu 20 krúžku 16 sa tiež vďaka tomu nemôže pozdĺžne pohybovať.

Pri uvoľňovaní rúrkového prvku 6 z telesa 4 sa zostava 2 demontuje vo všeobecnosti spätným uskutočnením vyššie uvedenej operácie. Pákový nástroj (nezobrazený) sa zasunie do preliačiny 32 poistného krúžku 26 a krúžok 26 sa vytiahne a/alebo vypáči z armatúry. Po odstránení krúžku 26 sa zádržný krúžok 16 vyberie radiálnym, dovnútra smerujúcim deformovaním koncov stenových častí 18 vzdialených od konca 20, čím sa uvoľní výčnelok 22 z preliačiny 24 v nátrubku telesa 4. Krúžok 16 možno potom axiálne vytiahnuť z nátrubkovej časti 8 telesa 4.

i i

Zatiaľ čo obrázok 2 ilustruje teleso 4 ako súčasť funkčnej jednotky alebo bloku, teleso 4 môže rovnako byť aj konektorom, ako je zobrazené napríklad na obrázku 4. Teleso 4 má v tomto prípade dve nátrubkové časti umiestnené na každom konci, do každej z ktorých sa zasunie rúrkový prvok 6. Teleso 4 teda tvorí konektor dvoch rúrkových prvkov 6. Bude zrejmé, že teleso konektora 4 môže byť vyrobené inak ako priama spojka, ako je zobrazené na obrázku 4, a môže mať iné formy, napríklad armatúry tvaru T na spojenie troch rúrok. Navyše možno poskytnúť jednu alebo viacero iných nátrubkových časti s inými armatúrami, ako sú armatúry podľa vynálezu.

Na obrázku 5 je zobrazené ďalšie uskutočnenie armatúry podľa vynálezu vo všeobecnosti podľa obrázka 1 s tým rozdielom, že zádržný krúžok 16 je umiestnený na jej vzdialenom konci, t.j. konci vzdialenom od konca 20 s radiálne von smerujúcou periférnou pätkou 40 na účel umiestnenia nástroja na zachytenie krúžku 16 na účel zasunutia alebo odstránenia krúžku. Okrem toho krúžok 16 môže byť vybavený aj obvodovou preliačinou 42 vo vnútornom povrchu steny 18 pri jej vzdialenom konci. Účelom preliačiny 42 je, aby sa v nej zachytil obvodový výčnelok 44 na povrchu poistného krúžku 26, čím sa zabezpečí pozitívnejšie držanie poistného krúžku 26 v armatúre. Ďalším prostriedkom pozitívneho zadržania poistného krúžku 26 v armatúre, ktorý môže byť použitý popri vyššie uvedených prostriedkoch alebo ako ich alternatíva, je spona, ktorej pozícia je všeobecne naznačená na 54. Spona 54 je umiestnená buď v obvodovej preliačine na boku príruby 30 krúžku 26 a uspôsobená tak, aby zapadla, napr. pôsobením pružiny, do susednej obvodovej preliačiny v stene nátrubku 8 alebo naopak. Spona 54 môže mať jednu z rôznych foriem, ktorých výhodné príklady sú zobrazené na obrázkoch a 7.

Na obrázku 6 je zobrazená časť príruby 30 poistného krúžku 26 s obvodovým žliabkom 52 na jej bočnej stene 34. Zodpovedajúca obvodová preliačina 56 v stene nátrubku 8 telesa 4 je určená na umiestnenie (pri použití) vedľa žliabku 52. Spona 54 vo forme dovnútra pružiacej zaisťovacej svorky 58 je umiestnená v žliabku 56, takže pri zasunutí krúžku 26 sa zaisťovacia svorka najprv deformuje smerom von, kým predná časť 36 bočnej steny 34 príruby 30 neprejde zaistovacou svorkou, potom sa zaistovacia svorka 58 reformuje smerom dovnútra, čím sa zachytí v preliačine 52 v prírube krúžku 26.

Na obrázku 7 je zobrazené podobné usporiadanie pre svorku 54 s tou výnimkou, že svorka 54 zahŕňa háčik 60. Háčik 60 zahŕňa plastové teleso 62 vo forme krúžku na umiestnenie v žliabku 56 v telese 4 a v závislosti od neho má vo všeobecne nadol a dovnútra orientovanom smere deformovateľný háčik alebo osteň 64. Pri zasunutí krúžku 26 sa osteň 64 najprv deformuje smerom von, kým nezapadne späť do žliabku 52 v krúžku 26, ako je zobrazené, aby zachytil krúžok 26.

Na obrázku 8 je zobrazené alternatívne umiestnenie pre tesniaci krúžok 14, ktorý je osobitne vhodný pre armatúry s malým priemerom. Namiesto umiestnenia krúžku vo vývrte 25 je krúžok 14 umiestnený medzi vystúpenou časťou 10 a dorazovou plochou 12, aby sa získalo vysokotlakové tesnenie medzi telesom 4 a rúrkovým prvkom 6.

Pri prevádzke je krúžok 14 zasunutý do spodku nátrubkovej časti 8 vo vstupnom hrdle telesa 4, takže krúžok spočíva na ploche 12. Rurkový prvok 6 sa potom zasunie do vstupného hrdla telesa 4, takže výstupok 10 tesni oproti krúžku 14. Alternatívne môže byť krúžok umiestnený na rúrkovom prvku 6 bezprostredne pred výstupkom 10, takže zasunutie rúrkového prvku 6 automaticky umiestni krúžok do zobrazenej pozície.

Na obrázku 9 je zobrazené uskutočnenie armatúry, v ktorom zádržný krúžok 16 a poistný krúžok 26 (nezobrazený) môžu byť nasadené na druhé teleso 6 po vytvorení vystúpenej časti 10 na ňom a nevyžaduje prístup z druhého konca druhého telesa 6. Zádržný krúžok 6 je delený na dve časti alebo polovice, takže tieto polovice možno umiestniť okolo druhého telesa 6. Alternatívne je zádržný krúžok 16 deformovateľný na svojom vnútornom konci 20, aby tesnil okolo výstupku. Toto uskutočnenie môže mať aj dodatočný prstenec 76, ktorý môže byť podobne delený na dve polovice, alebo môže mať jedno delenie a môže byť deformovateľný a ktorý slúži na umiestnenie okolo druhého telesa 6 medzi výstupok 10 druhého telesa 6 a zádržný krúžok 16. Prstenec 76 poskytuje časť so zväčšeným priemerom, na ktorej sa zachytí krúžok 16. Takýmto spôsobom otvor na konci 20 krúžku 16 môže prejsť cez výstupok 10 na telese 6 a namiesto toho krúžok 16 bráni pohybu telesa 6 zachytením o prstenec 76.

Na obrázku 10 je zobrazená ďalšia zostava podľa vynálezu. Zostava zahŕňa prvé teleso 4 so vstupom na zasunutie plynovej rúrky 6, ako je zobrazené. Prvé teleso 4 tvorí súčasť adaptéra, ako sa napríklad nachádza na plynovom sporáku na pripojenie rúrky 6 na prívod plynu (nezobrazené). Rúrka 6 môže viesť z adaptéra k horáku na plynovom sporáku.

Prívod má valcový vývrt s v podstate paralelnými stenami. Rozšírený koniec 86 rúrkového prvku 6 končí vnútri vývrtu, ako je zobrazené. Rozšírený koniec 86 umožňuje, aby sa krúžok 14 umiestnil medzi rozšíreným koncom a obvodovým výstupkom 10 na rúrke. Krúžok 14 poskytuje vysokotlakové tesnenie medzi rúrkou 6 a vstupným hrdlom telesa 4. Alternatívne by mohol krúžok byť umiestnený v telese 4 tak, ako je zobrazené na uskutočneniach z obrázkov 1 - 9.

Rúrka 6 je upevnená v telese 4 pomocou upevňovacieho prvku vo forme zádržného krúžku 96, ktorý je vyrobený z plastu. Zádržný krúžok 96 zahŕňa pozdĺžne orientovaný prstencový rukáv na rúrku 6 s obvodovo radiálne von čnejúcou koncovou časťou 92. Zádržný krúžok 96 je natesno v priestore medzi rúrkou 6 a stenou vstupného hrdla v telese 4, čo obmedzuje pohyb rúrky 6. Koniec 93 zádržného krúžku 96 zachytáva výstupok 10 rúrky 6. Smerom von vyčnievajúca časť 92 sa zachytáva o obvodovú preliačinu 24 v stene vstupného hrdla, aby pozitívne držala krúžok 96 vo vstupnom hrdle.

Druhý koniec zádržného krúžku 96 je vybavený radiálne smerom von vyčnievajúcou koncovou prírubovou časťou 94, ktorá leží mimo vstupného hrdla telesa 4. Prírubovú časť 94 možno použiť na odstránenie krúžku 96 páčením alebo ťahaním prírubovej časti 94 preč od vstupného hrdla.

Pri prevádzke sa koniec rúrky 6 s krúžkom 14 umiestneným na nej, ako je zobrazené, zasunie do vstupného hrdla telesa 4, ako je zobrazené. Zádržný krúžok 96, ktorý už je na rúrke 6, sa potom zatlačí do vstupného hrdla, aby vyplnil priestor vo vstupnom hrdle okolo rúrky. Výstupok 92 sa počas počiatočného zasunutia zatlačí oproti stene vstupného hrdla. Krúžok 96 sa zatláča, kým výstupok 92 na krúžku 96 nie je umiestnený vedľa preliačiny 24 vo vstupnom hrdle, kedy sa výstupok 92 uvoľní radiálne smerom von, takže výstupok 92 zapadne do preliačiny

Ked je výstupok 92 pevne umiestnený, zádržný krúžok 96 sa nemôže vo vstupnom hrdle pozdĺžne pohybovať. V tomto usporiadaní rúrku 6 nemožno vytiahnuť zo vstupného hrdla vzhľadom na zachytenie výstupku 10 o koniec 93 zádržného krúžku 96.

Na uvoľnenie rúrky 6 z telesa 4 možno použiť páku pod prírubovým koncom 94 zádržného krúžku 96 na vytiahnutie výstupku 92 z preliačiny 24 a tým umožniť vytiahnutie krúžku 96 zo vstupného hrdla. Po odstránení krúžku 96 možno rúrku 6 axiálne vytiahnuť zo vstupného hrdla. Bude zrejmé, že v uskutočnení zobrazenom na obrázku 10 je potrebný len jeden zaisťovací krúžok na udržanie rúrky 6 vo vstupnom hrdle, čím sa toto usporiadanie zjednodušuje.

Na obrázku 11 je zobrazená armatúra podľa ďalšieho uskutočnenia vynálezu. Armatúra zahŕňa prvé teleso 4 so vstupom vo forme nátrubkovej časti 8. Dutý rúrkový prvok 6 je umiestnený v nátrubkovej časti 8 prvého telesa 4, ako je zobrazené, napríklad na komunikáciu tekutiny s interiérom telesa 4.

Nátrubková časť 8 je v podstate kruhovo valcová. Koniec 6j rúrkového prvku 6 konči vnútri užšej oblasti vývrtu 25 nátrubku 8, ako je zobrazené. V periférnej priehlbine 27 v užšom vývrte 25 je umiestnený krúžok 14, aby sa získalo vysokotlakové tesnenie medzi telesom 4 a rúrkovým prvkom 6.

Rúrkový prvok 6 je vybavený vystúpenou časťou 10 vyčnievajúcou obvodovo okolo povrchu rúrkového prvku 6, ktorý zapadá do nátrubku 8.

Rúrkový prvok 6 je upevnený v telese 4 pomocou prvého upevňovacieho prvku vo forme zádržného krúžku 16. Zádržný krúžok 16 zahŕňa pozdĺžne umiestnenú prstencovitú stenu 18 a radiálne dovnútra smerujúcu časť 20 s otvorom 19 vo svojom strede, kam sa zasunie rúrkový prvok 6. Radiálne dovnútra smerujúca časť 20 zádržného krúžku 16 zachytáva výstupok 10 rúrkového prvku 6. Zádržný krúžok 16 sa zachytáva na rúrkovom prvku 6 zapadnutím okolo výstupku 10 na rúrkovom prvku. Aby sa zádržný krúžok 16 zachytil okolo výstupku 10, zádržný krúžok zahŕňa prstencovú časť 106 na umiestnenie okolo výstupku a ďalšiu radiálne dovnútra smerujúcu časť 108 na umiestnenie na druhej strane výstupku voči radiálne dovnútra smerujúcej časti 20, čim sa zachytí zádržný krúžok 16 na výstupku.

uuvi lULia i au i o i dovnútra smerujúca časť 108 môže vyčnievať radiálne dovnútra v menšej miere ako radiálne dovnútra smerujúca časť 20.

Prstencová časť 106 je pružná, takže pred zasunutím do nátrubku 8 prvého telesa 4 sa môže deformovať radiálne smerom von, aby umožnila radiálne dovnútra smerujúcej časti 108 nasadenie okolo výstupku 10 a potom znova zaujať pôvodný tvar, aby sa prstencová časť pozitívne umiestnila okolo výstupku, ako je zobrazené. Prstencová časť 106 je v tesnej blízkosti povrchu výstupku a vnútorného priemeru nátrubku prvého telesa 4 pri zasunutí do nátrubku kvôli zabráneniu stiahnutiu krúžku 16 z výstupku 10 na rúrkovom prvku 6, keď je vnútri nátrubku.

Zádržný krúžok 16 má ďalej von smerujúci periférny výstupok 22 pozdĺžne oddialený od konca prstencovou časťou 106, ktorá zapadá do priehlbiny 24 v stene nátrubku 8, aby držala zádržný krúžok 16 v prvom telese 4.

Krúžok 16 môže byť držaný tak, že jeho výstupok 22 ostáva v záchyte s priehlbinou 24 telesa 4 pomocou poistného krúžku (nezobrazený), ktorý môže byť vsunutý medzi rúrkový prvok 6 a zádržný krúžok 16, napr. podobne ako zádržný krúžok 26 zobrazený na obrázku 1. Takto sa zádržnému krúžku 16 bráni v pozdĺžnom pohybe a tým sa aj rúrkovému prvku 6 bráni v pozdĺžnom pohybe v nátrubku 8 prvého telesa 4.

Pri prevádzke zádržný krúžok 16 pomocou svojej pružnej prstencovej časti 106 a radiálne dovnútra smerujúcich častí 20 a 108 možno pripnúť okolo výstupku 10 na rúrkovom prvku 6 pred zasunutím do nátrubku 8 prvého telesa 4. Potom možno rúrkový prvok 6 zatlačiť do nátrubku prvého telesa 4, na ktorom je už zachytený zádržný krúžok 16. Vonkajší priemer zádržného krúžku vrátane prstencovej časti 106 je natesno vo vývrte nátrubku 8. Takto keď zádržný krúžok 16 začne vstupovať do nátrubku, zádržný krúžok 16 nemožno odstrániť z rúrkového prvku 6, teda je zachytený na výstupku 10 rúrkového prvku 6 a požadovanú silu potrebnú na plné zasunutie zádržného krúžku 16 možno vyvinúť tlakom na rúrkový prvok 6.

Prstencová stena 18 krúžku 16 je deformovateľná, aby sa mohla deformovať dovnútra, aby obvodový výstupok 22 zvonka krúžku 16 mohol prejsť dovnútra medzi vnútorné steny nátrubkovej časti 8, kým sa výstupok neumiestni vedľa preliačiny 24, kedy sa krúžok 16 môže radiálne zreformovať smerom von, takže výstupok 22 sa nachádza v preliačine 24. Voliteľne, ako je uvedené vyššie, krúžok 16 môže byť držaný na mieste tak, že jeho výstupok 22 ostáva v záchyte v preliačine 24 telesa 4 pomocou poistného krúžku (nezobrazený), ktorý môže byť vsunutý medzi krúžok 16 a rúrkový prvok 6. Keď je výčnelok 22 pevne umiestnený, zádržný krúžok 16 sa nemôže pozdĺžne pohybovať. Rúrkový prvok 6 vďaka zachyteniu výstupku 10 o radiálne dovnútra smerujúcu časť 20 krúžku 16 sa tiež vďaka tomu nemôže vytiahnuť z nátrubku 8 prvého telesa.

Obrázok 12 predstavuje armatúru 200, kde je zvýšený prstenec alebo výstupok 10 z predchádzajúcich uskutočnení nahradený preliačinou alebo žliabkom 202 vedúcim okolo obvodu druhého telesa 6. Prvé teleso 4 má nátrubkovú časť 8, do ktorej sa zasunie teleso 6, pričom nátrubková časť má prvý priemer, ktorý sa znižuje na druhý, menši priemer v časti 204. Zádržný krúžok 206 má časť s prvým priemerom, ktorá je vo forme pozdĺžne čnejúcej steny 210, ktorá spolupracuje s vývrtom 212 časti s prvým priemerom nátrubku 8. Na vnútornom konci zádržného krúžku 206 je časť so zníženým priemerom 214, ktorá má radiálne dovnútra smerujúci výstupok 216, ktorý zapadá do žliabku 202 v druhom telese 6 Vývrt 218 časti so zníženým priemerom 204 telesa 4 je natesno okolo časti so zníženým priemerom 214 zádržného krúžku 206, aby sa zabránilo uvoľneniu výstupku 216 zo žliabku 202. Zádržný krúžok 206 môže mať pozdĺžne delenie (nezobrazené) a môže byť pružný aby sa dal otvoriť v radiálnom smere, aby sa doň mohlo zasunúť druhé teleso 6 (v tomto prípade rúrka vedúca tekutinu). Alternatívne môže byť zádržný krúžok v dvoch alebo viacerých vo všeobecnosti diametrálne rozdelených poloviciach, aby sa dal umiestniť okolo druhého telesa 6 a pozostáva napríklad z relatívne tuhého materiálu. Zádržný krúžok a druhé teleso sú držané v prvom telese 4 zachytením periférneho výstupku 220 na vonkajšom priemere zádržného krúžku 206 o spolupracujúcu periférnu preliačinu 222 vo vývrte časti s prvým priemerom nátrubku 8. Výstupku 220 sa bráni uvoľneniu z preliačiny 222 poistným krúžkom 226, ktorý je natesno okolo druhého telesa 6 a pri použití spočíva v prstencovej medzere vytvorenej medzi zádržným krúžkom 206 a druhým telesom 6. Poistný krúžok 226 má prstencovú, axiálne čnejúcu časť telesa 228, ktorá leží medzi druhým telesom 6 a prstencovou časťou zádržného krúžku 210, a prírubovú časť 230, ktorá používateľovi umožňuje aplikovať tlak na zasunutie do armatúry alebo alternatívne zachytenie a vytiahnutie, aby armatúru bolo možné rozobrať. Druhé teleso 6 je utesnené na prvom telese 4 pomocou tesniaceho prvku 232 ležiaceho v žliabku 234 v tretej časti s ešte menším priemerom 236 prvého telesa 4.

Prstencová časť telesa 210 zádržného krúžku 206 môže byť vybavená axiálne smerujúcimi štrbinami (nezobrazené) spôsobom zobrazeným na obrázkoch 2 a 3 vyššie tak, aby výstupok 220 bolo možné vytiahnuť z preliačiny 222 po odstránení poistného krúžku 226, aby bolo možné rozobrať armatúru 200.

Obrázok 13 predstavuje uskutočnenie 250, kde druhé teleso, rúrka na vedenie tekutín, je vybavená prednou časťou 252, ktorá je väčšieho priemeru ako aspoň susedná časť 254 druhého telesa 6 Predná časť má tri obvodovo smerujúce vystupujúce časti 256, 258, 260, ktoré majú väčší priemer, ako je priemer časti 254. Predná časť môže byť vytvorená napríklad z rúrky s časťou s hrubšou stenou a vytvorením žliabkov 262 a 264 na nej. Alternatívne môžu byť výstupky vytvorené napríklad vytlačením stien rúrky s v podstate konštantnou hrúbkou steny. Teleso 4 má časť s prvým priemerom 266 susediacu s nátrubkom 8 a druhú časť s menším priemerom 268 axiálne dovnútra od nej. Druhé teleso 6 je držané v telese 4 zádržným krúžkom 270, ktorý má dovnútra smerujúcu prírubovú časť 272, ktorá zapadá do žliabku 262 vytvoreného medzi vystupujúcimi časťami 256 a 258 v prednej časti 252. Zádržný krúžok má von smerujúci obvodový výstupok 274 na prstencovej časti steny 276 zádržného krúžku a ktorý výstupok spolupracuje s preliačinou 278 v stene časti s prvým priemerom 266. Výstupku 274 sa bráni v uvoľnení z preliačiny 278 poistným krúžkom 280 zasunutým medzi zádržný krúžok 270 a časť druhého telesa 254, čím sa stene 276 zádržného krúžku 270 bráni v pohybe radiálne dovnútra. Poistný krúžok 280 má axiálne smerujúcu prstencovú stenovú časť 282 a prírubovú časť 284 na účely opísané s odkazom na predchádzajúce uskutočnenia. Prírubová časť 284 má však obrubovú časť 290 smerujúcu von smerom k telesu 4 a dovnútra smerujúci lem 292 okolo nej. Lem 292 spolupracuje s von smerujúcim lemom 294 na konci stenovej časti 276 zádržného krúžku 270, aby udržal zádržný krúžok a poistný krúžok v záchyte a bránil nežiaducemu vytiahnutiu poistného krúžku.

Dva lemy 292 a 294 však tvoria pružnú záchytku, ktorá môže byť úmyselne uvoľnená aplikovaním sily na poistný krúžok 280 v smere von. Predná časť 252 rúrky 6 je utesnená na prvé teleso 4 pomocou tesniaceho krúžku 298 ležiaceho v žliabku 264 vytvorenom obvodovými výstupkami 258 a 260 a tesniacim oproti vývrtu časti s druhým priemerom 268 telesa 4.

Obrázok 14 predstavuje ďalšie uskutočnenie 300 armatúry podľa predloženého vynálezu podobné, vzhľadom na niektoré princípy v ňom zahrnuté, uskutočneniam opísaným s odkazom na obrázky 11 a 13. V tomto uskutočnení koniec druhého telesa 6, rúrky, má časť so zväčšeným priemerom 302 v porovnaní s priemerom susednej časti 304. Koncová časť 302 má obvodový výstupok 306, ktorý tvorí časť s najväčším priemerom na druhom telese 6 a žliabok 308 susediaci s koncom druhého telesa. Podobne ako pri obrázku 13, koncová časť 302 môže byť súčasťou rúrky s časťou s hrubšou stenou na konci a črty výstupku 306 a žliabku 308 môžu v nej byť vytvorené akýmikoľvek prostriedkami. Alternatívne môže byť výstupok 308 vytvorený vytlačením steny s v podstate konštantnou hrúbkou steny a žliabok 308 môže byť vytvorený medzi dvoma vystúpenými časťami 310, 312. Zádržný krúžok 314 podobný svojou formou tvaru krúžku 16 z obrázka 11 má radiálne dovnútra otočenú prírubovú časť 316 a druhú, menšiu radiálne dovnútra otočenú prírubovú časť vo forme lemu 318, pričom príruba 316 a lem 318 ležia na opačných stranách výstupku 306 a lem 318 je na vnútornejšom konci armatúry. Avšak na rozdiel od uskutočnenia z obrázka 11 lem 318 predstavuje pružnú časť umožňujúcu ľahké nasadenie a sňatie zádržného krúžku 314 z konca druhého telesa 6. Funkcia a vlastnosti konštrukcie zvyšku zádržného krúžku 314 a poistného krúžku 320 sú v podstate rovnaké ako tie, ktoré sú opísané vzhľadom na obrázok 13, preto nebudú opisované ďalej. Tesniaci krúžok 322 je umiestnený v žliabku 308 ako pri ostatných uskutočneniach, aby utesnil druhé teleso 6 oproti telesu 4.

Hoci vyššie je opísaných niekoľko uskutočnení, rôzne vlastnosti každého uskutočnenia možno meniť medzi uskutočneniami podľa potreby okolností jednotlivých aplikácií armatúry podľa predloženého vynálezu. Tak napríklad viastností poistné r-» I i I z » * f« 4- z-» hivjz.hu cipiirxkjvai na ird/i A r> r> i ri uor\uivL/í ιοί na opísané napríklad na obrázkoch 13 a/alebo 14 vhodnou modifikáciou telesa a poistných a/alebo zádržných krúžkov. Podobne vlastnosti zádržného krúžku 16 z obrázkov 1 až 3 týkajúce sa axiálnych delení 17 možno v prípade potreby napríklad použiť v ktoromkoľvek z ostatných uskutočnení, kde sa hodia. Vlastnosti týkajúce sa tesnenia druhého telesa 6 na prvé teleso možno ovplyvniť akýmkoľvek vhodným prostriedkom vrátane krúžkov, podložiek, injektovaných vytvrdzovateľných tmelov a podobne.

Osoba s bežnými skúsenosťami z danej oblasti techniky môže teda uskutočniť mnohé modifikácie a zmeny opísaných uskutočnení v spojkách a spájacích armatúrach, ale rozsah predloženého vynálezu je obmedzený len pripojenými nárokmi.

Claims (36)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Zostava (2) na upevnenie dvoch telies, pričom zostava zahŕňa prvé teleso (4), pričom prvé teleso má nátrubkovú časť (8) na zasunutie druhého telesa (6), a prostriedok (16) na upevnenie prvého telesa oproti druhému telesu, pričom upevňovací prostriedok zahŕňa prvý upevňovací prvok (16) na zachytenie (10, 20) o druhé teleso, pričom prvý upevňovací prvok je určený na aspoň čiastočné umiestnenie vnútri nátrubkovej časti a má prostriedok na zachytenie (22, 24) o prvé teleso, čím sa zabráni vytiahnutiu druhého telesa z nátrubkovej časti prvého telesa, druhý upevňovací prvok (26) na držanie prvého upevňovacieho prvku v záchyte s prvým telesom, vyznačujúca sa tym, ze druhy upevňovací prvok je aspoň čiastočne umiestnený vnútri nátrubkovej časti medzi druhým telesom a prvým upevňovacím prvkom.
2. 2. Zostava podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že druhý upevňovací prvok drží prvý upevňovací prvok zachytený na druhé teleso.
3. 3. Zostava podľa nároku 1 alebo nároku 2, vyznačujúca sa tým, že druhým telesom je rúrka (6).
4. 4. Zostava podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že druhé teleso je na svojom vonkajšom povrchu vybavené výstupkom alebo výčnelkom (10).
5. 5. Zostava podľa nároku 4, vyznačujúca sa tým, že výstupok vyčnieva obvodovo.
6. 6. Zostava podľa nároku 4 alebo nároku 5, vyznačujúca sa tým, že prvý upevňovací prvok je zachytený (20) o výstupok alebo výčnelok.
7. 7. Zostava podľa nároku 6 vyznačujúca sa tým, že koniec prvého upevňovacieho prvku je zachytený o výstupok alebo výčnelok.
8. 8. Zostava podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 4 až 7, vyznačujúca sa tým., že výstupok alebo výčnelok obmedzuje rozsah pohybu druhého telesa vpred do prvého telesa.
9. 9. Zostava podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačujúca sa tým, že druhé teleso má na svojom vonkajšom povrchu žliabok (202) na zachytenie o prvý upevňovací prvok.
10. 10. Zostava podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že prvý upevňovací prvok je vo forme krúžku alebo valca (18) na umiestnenie okolo druhého telesa.
11. 11. Zostava podlá nároku 10, vyznačujúca sa tým, že krúžok alebo valec je radiálne deformovateľný.
12. 12. Zostava na upevnenie dvoch telies podľa nároku 10 alebo nároku 11, vyznačujúca sa tým, že krúžok alebo valec má niekoľko pozdĺžnych štrbín (17).
13. 13. Zostava podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 10 až 12, vyznačujúca sa tým, že krúžok alebo valec je obvodovo diskontinuálny aspoň v časti svojej dĺžky.
14. 14. Zostava podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 10 až 13, vyznačujúca sa tým, že koniec prvého upevňovacieho prvku vzdialený od konca, ktorý slúži na zachytenie druhého telesa, je pružne deformovateľný.
15. 15. Zostava podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že v prvom telese je vytvorená preliačina (2A), takže prvý upevňovací prvok sa môže zachytiť (22) v tejto preliačine.
16. 16. Zostava podľa nároku 15, vyznačujúca sa tým, že preliačina sa tiahne obvodovo.
17. 17. Zostava na upevnenie dvoch telies podľa nároku 15 alebo nároku 16, vyznačujúca sa tým, že preliačina je v stene (23) nátrubkovej časti prvého telesa.
18. 18. Zostava podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 15 až 17, vyznačujúca sa tým, že prvý upevňovací prvok má jeden alebo viacero výstupkov (22) na vonkajšom povrchu na zachytenie v preliačine.
19. 19. Zostava podľa nároku 18, vyznačujúca sa tým, že výstupok predstavuje obvodovo vyčnievajúci výstupok.
20. 20. Zostava podľa nároku 18 alebo nároku 19, vyznačujúca sa tým, že jeden alebo viacero výstupkov sa zachytáva do preliačiny pri zasunutí prvého upevňovacieho prvku do prvého telesa.
21. 21. Zostava podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že prvý upevňovací prvok je zachytiteľný na druhom telese.
22. 22. Zostava podľa nároku 21, vyznačujúca sa tým, že prvý upevňovací prvok (16; 206) možno zachytiť na výstupku (10) alebo výčnelku alebo žliabku (202) na druhom telese.
23. 23. Zostava podľa nároku 22, vyznačujúca sa tým, že prostriedok na zachytenie prvého upevňovacieho prvku na druhom telese môže byť umiestnený na konci alebo blízko konca prvého upevňovacieho prvku, ktorý zachytáva výstupok alebo výčnelok alebo žliabok na druhom telese.
24. 24. Zostava podľa nároku 23, vyznačujúca sa tým, že prostriedok na zachytenie prvého upevňovacieho prvku na druhom telese zahŕňa prstencovú časť (106) na umiestnenie nad výstupkom (10) na druhom telese a radiálne dovnútra smerujúce časti (20, 108) na umiestnenie na jednej zo strán výstupku, čím sa zachytí prvý upevňovací prvok na výstupku druhého telesa.
25. 25. Zostava podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že prvý upevňovací prvok pozostáva z dvoch alebo viacerých častí.
26. 26. Zostava podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov 1 až 25, vyznačujúca sa tým, že druhým upevňovacím prvkom je menší, prstencovo tvarovaný prvok, ktorý zapadá do prvého upevňovacieho prvku.
27. 27. Zostava podľa nároku 25 vyznačujúca sa tým, že ďalej zahŕňa prstenec (76) umiestnený okolo druhého telesa medzi výstupkom alebo výčnelkom druhého telesa a prvým upevňovacím prvkom.
28. 28. Zostava podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že druhý upevňovací prvok pozostáva z dvoch alebo viacerých častí.
29. 29. Zostava podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 28, vyznačujúca sa tým, že kryt alebo príruba (30) na druhom upevňovacom prvku je pri použití umiestnená mimo prvého telesa a je vhodná na použitie pri vypáčení alebo vytiahnutí upevňovacieho prvku z nátrubku prvého telesa, keď je potrebné odpojenie.
30. 30. Zostava na upevnenie dvoch telies podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že upevňovacie prvky sú vyrobené z plastových materiálov.
31. 31. Zostava podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že druhý upevňovací prvok je zachytený na prvom telese pomocou pružne deformovateľného prvku (54).
32. 32. Zostava podľa nároku 31, vyznačujúca sa tým, že pružne deformovateľným prvkom je zaisťovacia svorka, ktorá spolupracuje so susednou preliačinou na prvom telese a na druhom upevňovacom prvku.
33. 33. Zostava podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že prvým telesom je prevádzková jednotka v motorovom vozidle.
34. 34. Zostava podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, 1 až 32 vyznačujúca sa tým, že prvým telesom je adaptér na pripojenie rúrky na plynový spotrebič.
35. 35. Zostava podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, 1 až 32 vyznačujúca sa tým, ze prvým telesom ie spojka na spojenie druhého telesa s ďalším telesom.
36. 36. Zostava podľa nároku 35, vyznačujúca sa tým, že prvým telesom je spojka na spojenie dvoch alebo viacerých rúrok.