SK16062001A3

SK16062001A3 - Spôsob výroby ditiazolyldisulfidov

Info

Publication number: SK16062001A3
Application number: SK1606-2001A
Authority: SK
Inventors: Wolfgang Wolber; Markus Oberthür
Original assignee: Bayer Aktiengesellschaft
Priority date: 2000-11-08
Filing date: 2001-11-06
Publication date: 2002-05-09
Also published as: HK1047105A1; DE50105185D1; US20020055640A1; DE10055219A1; CN1353109A; EP1205472B1; JP2002155064A; EP1205472A1; US6610857B2; CA2361226A1

Description

SPÔSOB VÝROBY DITIAZOLYLDISULFIDOV

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu výroby ditiazolyl -(2,2')-disulfidov oxidáciou 2merkaptobenztiazolu peroxidickými zlúčeninami vo vodnej suspenzii v určitej oblasti pH.

Doterajší stav techniky

Pri technickej výrobe dibenzotiazolyldisulfidov oxidáciou 2-merkaptobenztiazolu sa doposiaľ používali rozličné oxidačné prostriedky ( Ullmanns Encyelopedia of Industrial Chemistry, 5^th ed. Vol.A-26, p.773-8, VCH, Weinheim, Basel, Cambridge, New York, Tokyo, 1995). Oxidácia chlorečnanu sodného a roztoku dusitanu sodného v kyslom médiu pri 30°C je stavom techniky. Tento spôsob má však celý rad nevýhod. Spotreba minerálnej kyseliny je veľmi vysoká ( 3 mol HCI na mol 2-merkaptobenztiazolu) a vzniká celý rad vedľajších produktov. Ďalej je známa oxidácia 2-merkaptobenztiazolu prostredníctvom kyseliny dusitej. Podľa spôsobu v US-PS 19 08 935 sa 2merkaptobenztiazol vo vode suspenduje, pridáva sa vo vode rozpustný dusitan a kyslík , alebo kyslík obsahujúci plyn, ako vzduch, sa vedie reakčnou zmesou. Súčasne sa pridáva minerálna kyselina, ktorá sa uvoľňuje z dusitanu kyseliny dusitej. Pri spôsobe podľa US-PS 21 19 131 a US-PS 3 062 825 sa pridávajú stechiometrické množstvá dusitanu ako jediného oxidačného prostriedku. Tým sa dosiahne rýchlejšia a dokonalejšia reakcia. Táto oxidácia je rovnako nevýhodná , pretože aj tu je veľmi vysoká potreba minerálnej kyseliny a soli ako aj oxidy dusíka vypadávajú vo veľkých množstvách ako vedľajšie produkty.

Aj chlór sa už použil ako oxidačný prostriedok ( Kirk-Othmer, Encyelopedia of Polymér Science and Technology (1970), Vol. 12, s.262). V

31826/H tomto prípade sa však jedná o komplikovanú reakciu s kritickými reakčnými podmienkami pri ktorej často vypadávajú veľké množstvá preoxidovaných vedľajších produktov. Podľa DE-A 23 09 584 kvôli zvýšeniu výťažku produktu a zníženiu na dostatočnú oxidáciu postačujúcich množstiev nezužitkovaného chlóru pod povrchom tekutiny za silného miešania kontinuálne oddeľovaný prúd z vodného roztoku soli alkalického kovu merkaptobenztiazolu reaguje s vodným roztokom hydroxidu alkalického kovu a plynným chlórom pri 20 až 75°C, pričom pH a redox potenciál vodnej zmesi sa udržiava úpravou prítoku vodného roztoku hydroxidu a plynného chlóru pri pH 7 až 10 a redox potenciál od 150 do 250 mV. Aj tento postup vyžaduje veľmi starostlivé usmerňovanie, aby sa zabránilo ďalšej oxidácii dibenzotiazyldisulfidu na benzotiazyl-2-sulfid a sulfonát. Nevýhodný je tento postup tiež preto, že sú potrebné veľké množstvá alkalického hydroxidu a veľké množstva kuchynskej soli vznikajú ako vedľajší produkt.

Hydroperoxidy , ako peroxid vodíka , alkylhydroperoxidy a aralkylhydroperoxidy, boli rovnako už použité ako oxidačné prostriedky pri výrobe dibenzotiazyldisulfidu ( pozri napríklad DE-A 23 49 314). Pritom sa vyžaduje výlučne použitie nižšieho alifatického alkoholu ako rozpúšťadla. Použitie organického rozpúšťadla je však nevýhodné pre technický postup, pretože spôsobuje jednak znečisťovanie životného prostredia a jednak kvôli jeho ľahkej zápalnosti hrozí ustavičné nebezpečie požiaru. Ďalej sa musia organické rozpúšťadlá po ich použití nákladné recyklovať, čistiť a odstraňovať.

Oxidácia heterocyklických tiolov na disulfidy pomocou peroxidu vodíka, alebo organických perkyselín vo vode , alebo organických rozpúšťadlách .alebo v ich zmesi je popísaná v EP-A 194 571 A1. Určité pH, ktoré pri tejto reakcii sa nutne musí dodržať, nie je však priznané. V príkladoch sa nachádza len jedna reakcia vo vodnom prostredí, pričom tiol vo veľkom zriedení ( 2%-ný roztok) a v homogénne rozpustenej forme reaguje s peroxidom vodíka. Na tu popísaný spôsob je potrebné pri reakcii veľké množstvo vody pričom vzniká zodpovedajúce veľké množstvo odpadovej vody, ktorá sa musí nákladovo náročným spôsobom odstraňovať. Možnosť, ako pracovať heterogénne v

31826/H koncentrovanej suspenzii a tým šetriť rozpúšťadlo, resp. vznik odpadovej vody , nie je popísaná.

Možnosť reakcie 2-merkaptobenzťiazolu s hydroperoxidmi špeciálne s peroxidom vodíka, v koncentrovanej vodnej suspenzii je popísaná v US-A 4 463 178. Podľa tohto zverejnenia sa však ako solubilizátor pre okrem iného vo vode nerozpustný 2-merkaptobenztiazol explicitne vyžaduje použitie vodného roztoku amínov, ako napr. roztok amoniaku, alebo alkylamínu. Nie je tu uvedené, že oxidačná reakcia je bezproblémová a že prebieha vo vysokých výťažkoch bez solubilizačného pomocného prípravku v čistej vode.

EP-A 008 548 popisuje použitie peroxidu vodíka ako oxidačného prostriedku v kombinácii s kyselinou etyléndiamíntetraoctovou, alebo jej soľami. Reakčné časy tu musia byť veľmi dlhé, aby sa dosiahla úplná konverzia. Toto je pre proces v priemyselnom meradle veľkou nevýhodou.

Všetkým vyššie menovaným oxidačným postupom je spoločná nevýhoda, že sú potrebné porovnateľne drahé oxidačné prostriedky, ako kyseliny, zásady, rozpúšťadlá, alebo iné pomocné látky, pričom vznikajú sčasti i vedľajšie produkty a odpady, ktoré nie sú využiteľné.

Za zmienku stojí tiež spôsob elektrolytickej oxidácie 2merkaptobenztiazolu dibenzotiazyldisulfidom ( pozri DE-A 27 43 629). Tieto postupy sú technicky nákladné a preto menej hospodárne.

Vznikla preto požiadavka na vytvorenie zlepšeného postupu oxidácie 2merkaptobenztiazolu pomocou peroxidických zlúčenín.

Podstata vynálezu

Predmetom predloženého vynálezu je spôsob výroby ditiazolyl-(2,2')disulfidov všeobecného vzorca

S-S

31826/H pričom

R a R¹ sú rovnaké, alebo rôzne a môžu znamenať vodík, halogén, nitro, hydroxyl, alebo prípadne substituovaný alkyl s 1 až 12 atómami uhlíka, alebo alkoxyl s 1 až 12 atómami uhlíka , alebo cykloalkyl so 6 až 12 atómami uhlíka, alebo aryl so 6 až 12 atómami uhlíka, alebo heteroaryl s 1 až 12 atómami uhlíka, alebo spoločne vytvárajú zvyšok

R²

pričom

R² až R⁵ majú rovnaký význam ako R a R¹, oxidáciou zodpovedajúceho substituovaného 2-merkaptobenztiazolu peroxidickými zlúčeninami, pričom oxidácia sa vykonáva vo vodnej suspenzii pri hodnote pH v oblasti od 6,5 do 8,0 výhodne od 6,8 do 7,5.

Ako halogénové zvyšky vyššie uvedeného vzorca prichádzajú do úvahy fluór, chlór, bróm, alebo jód, prednostne chlór, alebo bróm.

Pod Ci až C₁₂ alkylom sa rozumejú odborníkovi známe lineárne, alebo rozvetvené alkylové zvyšky s 1 až 12 atómami uhlíka, ako je metyl, etyl, npropyl. i-propyl, n-butyl, i-butyl, t-butyl, n-pentyl, i-pentyl, neo-pentyl a hexyl, ktoré znova môžu byť substituované. Ako substituenty môžu prichádzať do úvahy halogén, nitro, hydroxyl, alebo tiež Ch až Ci₂ alkyl , alebo -alkoxy, ako aj Ce- C12 cykloalkyl , alebo aryl, ako benzoyl, trimetylpentyl, etylfenyl, chlórmetyl, chlóretyl a nitrometyl.

Pod Ci až C12 alkoxylom sa rozumejú odborníkovi známe lineárne , alebo rozvetvené alkoxylové zvyšky s 1 až 12 atómami uhlíka, ako metoxy, etoxy, n-propoxy, i-propoxy, n-butoxy, i-butoxy, t-butoxy, n-pentoxy, i-pentoxy, ipentoxy, neo-pentoxy a hexoxy, ktoré znovu môžu byť substituované. Ako substituenty prichádzajú do úvahy halogén, nitro, hydroxyl, alebo tiež Ch až C12 -alkyl , alebo alkoxyl, ako aj C₆ C₁₂-cykloalkyl, alebo -aryl.

31826/H

Pod C₆ až Ci2-cykloalkylom sa rozumejú odborníkovi známe jedno, alebo viacjadrové cykloalkylové zvyšky so 6 až 12 atómami uhlíka , ako cyklohexyl, cykloheptyl, cyklooktyl, a cykloklononyl, ktoré znova môžu byť substituované. Ako substituenty prichádzajú do úvahy halogén, nitro, hydroxyl, alebo tiež Ci až C₁₂ -alkyl , alebo -alkoxyl, ako aj C₆ C₁₂ -cykloalkyl , alebo -aryl, ako metylcyklohexyl, chlórcyklohexyl a nitrocyklohexyl.

Pod C₆ až Ci₂ sa rozumejú odborníkovi známe jedno, alebo viacjadrové arylové zvyšky so 6 až 12 atómami uhlíka ako fenyl, naftyl, ktoré môžu byť znovu substituované. Ako substituenty prichádzajú do úvahy halogén, nitro, hydroxyl, alebo tiež Ci až C₁₂ -alkyl , alebo -alkoxyl, ako aj C6 C₁₂ -cykloalkyl , alebo -aryl, ako brómfenyl, chlórfenyl, toluyl a nitrofenyl.

Pod Ci až Ci₂-heteroarylom sa rozumejú odborníkovi známe jedno, alebo viacjadrové heteroarylové zvyšky, ktoré popri 1 až 12 atómom uhlíka obsahujú ešte jeden, alebo viac heteroatómov , ako N, S, O a /alebo P, v aromatickom kruhu , ako pyridinyl, triazinyl, furyl, tienyl, tiazolyl, tiazinyl, pyrolyl, chinolinyl, ktoré rovnako môžu byť substituované vyššie uvedenými substituentami.

Výhodne predstavujú vo vzorci zvyšky R až R⁵ vodík, metyl, etyl, propyl, t-butyl, metoxy, etoxy, cyklohexyl, benzoyl, metoxy, etoxy, fenyl, naftyl, chlórfenyl, toluyl a nitrofenyl.

DitiazolyI-(2,2')-disulfidy sa používajú napríklad ako vulkanizačné prostriedky pre gumu. Spôsob podľa vynálezu je významný najmä pre výrobu dibenzotiazolyl-(2,2')-disulfidu, ktorý je najdôležitejším predstaviteľom tejto skupiny zlúčenín. Je rovnako vhodný na výrobu ďalších zlúčenín tohto typu. Pri výhodnom postupe výroby dibenzotiazolyl-(2,2')-disulfidu (MBTS) sa použije 2merkaptobenztiazol . Príklady iných 2-merkaptotiazolov, ktoré sa používajú ako východisková látka na výrobu ďalších dibenzotiazolyl-(2,2^w)-disulfidov všeobecného vzorca I , sú medzi inými v DE-A 23 55 897 menované zlúčeniny ako :

2-merkaptotiazol

2-merkapto-4-metyltiazol

2-merkapto-4-etyltiazol

31826/H r *·

2-merkapto-4n-propyltiazol

2-merkapto-4n-butyltiazol

2-merkapto-4,5-dimetyltiazol

2-merkapto-4,5-di-n-butyltiazol

2-merkapto-4-fenyltiazol

2-merkapto-5-chlór-4-fenyltiazol

2-merkapto-4-p-brómfenyltiazol

2-merkapto-4-p-nitrofenyltíazol

2-merkapto-4-m-chlórfenyltiazol

2-merkapto-4-metylbenzotiazol

2-merkapto-5-metylbenzotiazol

2-merkapto-6 - metylbenzotiazol

2-merkapto-4,5-dimetylbenzotiazol

2-merkapto-4-fenylbenzotiazol

2-merkapto-4-metoxybenzotiazol

2-merkapto-6-metoxybenzotiazol

2-merkapto-5,6-dimetoxybenzotiazol

2-merkapto-6-metoxy-4-nitrobenzotiazol

2-merkapto-6-etoxybenzotiazol

2-merkapto-4-chlórbenzotiazol

2-merkapto-5-chlórbenzotiazol

2-merkapto-6-chlórbenzotiazol

2-merkapto-7-chlórbenzotiazol

2-merkapto-5-chlór-6-metoxybenzotiazol

2-merkapto-5-chlór-4-nitrobenzotiazol

2-merkapto-5-chlór-6-nitrobenzotiazoI

2-merkapto-4,5-dichlórbenzotiazol

2-merkapto-4,7-dichlórbenzotiazol

2-merkapto-5-nitrobenzotiazol

2-merkapto-6-nitrobenzotiazol

2-merkapto-4-fenylbenzotiazol

2-merkapto-naftotiazol

31826/H

2-merkapto-6-hydroxybenzotiazol.

Ako oxidačné prostriedky sa, ako už bolo spomenuté , použijú peroxidické zlúčeniny, najmä peroxid vodíka, alkylhydroperoxidy, alebo aralkylhydroperoxidy. Samozrejme sa môžu použiť aj zmesi uvedených zlúčenín. Ako alkylhydroperoxidy a aralkylhydroperoxidy sa môžu použiť všetky v DE-A-2 349 314 popísané peroxidy. Výhodný je predovšetkým peroxid vodíka. Vo všeobecnosti sa koncentrácia peroxidov použitých v spôsobe podľa vynálezu pohybuje od 3 do 50% hmotn. Z ekonomických dôvodov sa použije výhodne koncentrácia peroxidov od 5 do 35% hmotn., obzvlášť výhodne od 10 do 35% hmotn.

Ako rozpúšťadlo pri spôsobe podľa vynálezu je vhodná voda. K vode sa môžu však pridať ešte s vodou miešateľné organické rozpúšťadlá. Príklady na to sú alkoholy a ketóny, dimetylformamid a acetón, ako aj ich zmesi, vhodné alkoholy sú napríklad alifatické alkoholy s 1 až 10 atómami uhlíka, najmä metanol, etanol, propanol, izopropanol, n-butanol, sekundárny butanol, tercbutanol, pentanol, hexanol, heptanol a oktanol. Koncentrácia rozpúšťadla vo vode nie je kritická. Vo všeobecnosti sa pohybuje množstvo rozpúšťadla v oblasti od 1 do 10 % hmotn., vztiahnuté na množstvo vody. Z ekonomických dôvodov je vhodné sa vyhnúť väčším množstvám rozpúšťadla , pretože v týchto prípadoch sa tiež musia spracovávať a odstraňovať väčšie množstvá rozpúšťadiel.

Samozrejme je tiež možné , získavať , alebo uvoľňovať peroxidy a najmä peroxid vodíka in situ z vhodných postupov .

Hodnota pH pri spôsobe podľa vynálezu sa musí od začiatku do konca udržiavať v udanom rozsahu. Ak je pH nižšie ako udaný rozsah, klesá výťažok a čistota konečného produktu, ak je vyššie , klesá výťažok a selektivita reakcie a vznikajú vedľajšie produkty, ktoré sa nachádzajú ako v konečnom produkte tak i v odpadovej vode. Tým sa znečistí výrobok podľa vynálezu a odpadová voda sa zaťaží organickými materiálmi.

Aby sa predišlo kolísaniu pH počas reakcie a aby sa reakcia udržiavala presne v udanom rozsahu pH, môže sa použiť výkonná meracia a regulačná technika, ktorá napríklad pozostáva z in situ pH - merania a

31826/H elektronicky riadeného dávkovacieho systému , pre ktorý sa podľa potreby dodáva kyselina, alebo báza. Vhodné kyseliny a bázy sú odborníkovi známe, ich výber nie je kritický. Výhodne sa použijú kyseliny sírová, soľná, fosforečná. Výhodné bázy sú napríklad vodné roztoky hydroxidu amónneho, alebo bázických kovových hydroxidov skupiny 1 až 13 periodickej sústavy prvkov, výhodne sodíka, alebo hydroxidu sodného a draselného.

Aby sa aj menšie kolísanie pH veľmi rýchle vyrovnalo, použije sa výhodne tlmivý systém, ktorý je nastavený na požadovaný rozsah pH. Na tento účel vhodný tlmivý roztok je odborníkom známy a napríklad je ho možné nájsť v „Rômpp Chemie Lexikón“, Thieme Verlag Stuttgart, 9 Aufl. , Bd.5, (1992) 3677, alebo v „CRC Handbook of Chemistry and Physics“ 79th Ed. (1998) 8-43.

Napríklad sa môžu použiť také pufre, ktoré sa skladajú zo zmesi hydrogénuhličitanov kovov a uhličitanov kovov, alebo zo zmesi hydrogénfosforečnanov kovov a fosforečnanov kovov, pričom kovy patria do 1 až 13 skupiny periodickej sústavy chemických prvkov , ako napríklad zo zmesi dusík obsahujúcich báz, ako, trietanolamín, tris( hydroxymetyl)aminometán , alebo imidazol a jeho amónne soli, ktoré vznikajú reakciou s kyselinou, napríklad kyselinou soľnou, alebo sírovou. Komponenty pufrov sa pritom môžu do zmesi vnášať jednotlivo, alebo v zmesi spolu.

S výhodou sa použijú pufre, ktoré sa skladajú zo zmesi sodných a draselných solí s aniónmi z -hydrogénuhličitanu a -uhličitanu , alebo dihydrogénfosforečnanu, -hydrogénfosforečnanu a -fosforečnanu alebo z tris(hydroxymetyl)aminometánu a jeho amónnych solí.

Pufor sa môže použiť na udržiavanie pH jednak samotný, a jednak výhodne v kombinácii s výkonným regulačným systémom, ako je popísané vyššie.

Množstvo použitých pufrov a zodpovedajúca kapacita pufru, sa riadi podľa sily očakávaného kolísania pH, ktoré je znovu závislé od reakčných podmienok, ako teplota , rýchlosť dávkovania a výkonnosť použitého regulačného systému, a je ľahko zistiteľné zodpovedajúcimi predpokusmi.

31826/H p r

Reakčná teplota pri spôsobe podľa vynálezu je v rozsahu 0 až 150°C, výhodne 20 až 90°C a najvýhodnejšie 30 až 70°C. Pri nižších teplotách klesá reakčná rýchlosť, pri vyšších teplotách sa znižuje selektivita reakcie.

Trvanie reakcie je spravidla 0,5 až 10 hodín, pri vyššie uvedených reakčných podmienkach.

Uskutočnenie spôsobu podľa vynálezu prebieha jednoduchým spôsobom napríklad tak, že sa 2-merkaptotiazol v práškovej forme v reakčnom médiu disperguje , prípadne sa pufor rozpustí, alebo pridá v pevnej forme, pričom výhodne sa za miešania, pri udanom tlaku a teplote nechá pritekať peroxid vodíka.

Pri spôsobe podľa vynálezu sa dosiahnu prakticky kvantitatívne výťažky a selektivita viac ako 98 %. Pripravené ditiazolyl-(2,2')-disulfidy vykazujú vysokú čistotu, môžu sa napríklad bez ďalšieho čistenia priamo použiť ako gumárenské vulkanizačné činidlo.

Podľa vynálezu vyrobiteľné ditiazolyl-(2,2')-disulfidy sa výborne hodia do kaučukových zmesí obsahujúcich síru. Najmä je vhodný dibenzotiazyldisulfid.

Príklady uskutočnenia vynálezu

a)

V dvojnádržkovej termostatizovanej 2I plochej kadičke so zábrusom , vybavenej pH-meracou elektródou s pripojenou regulačnou technikou na dve dávkovacie pumpy, teplomerom, miešadlom, kvapkovým lievikom a prerušovačom prúdu sa pod inertným plynom (N₂) suspenzia 169 g (1 mol)2-merkaptobenztiazolu v 1700 ml vody a 500 ml pufru nastaví na pH 7,18 a za stáleho miešania sa zohreje na 40°C. Pufor sa vyrobí rozpustením 15,14 g (12,5 mmol) tris(hydroxymetyl)aminometánu v 250 ml vody, pridaním 210 ml 0,1 mol/l kyseliny soľnej a doplnením roztoku vodou do 500 ml. Počas 6 hodín sa pridáva za miešania k reakčnej zmesi 600 ml zriedeného vodného roztoku peroxidu vodíka (0,525 mol H₂O₂), pričom pH sa udržiava regulačnou technikou s dvoma dávkovacími pumpami v oblasti od 7 do 7,5. Na túto reguláciu je potrebné celkom, 350 ml 1%-ného lúhu sodného a 165 ml 2%-nej kyseliny

31826/H sírovej. Po ukončení prikvapkávania bol test na H2O2 (jódový škrobový papier) slabo pozitívny. Po 30 minútach sa roztok premiešal pri 40°C, prefiltroval a produkt premyl vodou. Výťažok : 163,1 g (98,1% teórie), obsah účinnej látky po titrácii: 97,1% MBTS, b.t. 167-171°C.

b)

V dvojnádržkovej termostatizovanej plochej 2I kadičke so zábrusom , vybavenej pH-meracou elektródou s pripojenou regulačnou technikou na dve dávkovacie pumpy, teplomerom, miešadlom, kvapkovým lievikom a prerušovačom prúdu sa pod inertným plynom (N2) suspenzia 169 g (1 mol) 2-merkaptobenztiazolu v 1700 ml vody pri pH 6,8 za stáleho miešania zohreje na 70°C. Počas 6 hodín sa pridáva za miešania k reakčnej zmesi 600 ml zriedeného vodného roztoku peroxidu vodíka (0,525 mol H2O2), pričom pH sa udržiava regulačnou technikou s dvoma dávkovacími pumpami v oblasti od 7 do 7,5. Na túto reguláciu je potrebné celkom, 230 ml 1 %-ného lúhu sodného a 140 ml 2%-nej kyseliny sírovej. Po ukončení prikvapkávania bol test na H₂O₂ (jódový škrobový papier) slabo pozitívny. Ešte 30 minút sa roztok premiešaval pri 40°C, prefiltroval a produkt premyl vodou. Výťažok : 163,0 g (98,0% teórie), obsah účinnej látky po titrácii: 98,8% MBTS, b.t. 169,5-172,5°C.

c) Porovnávací príklad

Pri vyššie uvedenom usporiadaní pokusu a za uvedených podmienok sa pokus zopakoval pri nízkom pH. Nasledovné parametre sa nastavili a počas reakcie udržiavali : pH 5 až 0,5, teplota 40°C, na reguláciu pH sa použilo 170 ml 1 %-ného lúhu sodného. Výťažok : 162,2 g (97,5% teórie), obsah účinnej látky: 69,7% MBTS, b.t. 142 -151,0°C

d) Porovnávací príklad

Pri vyššie uvedenom usporiadaní pokusu a za uvedených podmienok sa pokus zopakoval pri vyššom pH. Nasledovné parametre sa nastavili a počas reakcie udržiavali: pH 8,1 až 11,1, teplota 40°C, na reguláciu pH sa použilo 40 g 1 %-ného lúhu sodného. Výťažok : 150,6 g (90,6% teórie), obsah účinnej látky: 88,5% MBTS, b.t. 166 -170,0°C.

31826/H

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Spôsob výroby ditiazoíyl-(2,2')-disulfidov všeobecného vzorca pričom

R a R¹ môžu byť rovnaké alebo rozdielne a môžu znamenať vodík, halogén, nitro, hydroxyl, alebo prípadne substituovaný alkyl s 1 až 12 atómami uhlíka, alebo alkoxyl s 1 až 12 atómami uhlíka , alebo cykloalkyl so 6 až 12 atómami uhlíka, alebo aryl so 6 až 12 atómami uhlíka, alebo heteroaryl s 1 až 12 atómami uhlíka, alebo spoločne vytvárajú zvyšok

R² pričom

R^{2 *} až R⁵ majú rovnaký význam ako R a R¹, oxidáciou zodpovedajúceho substituovaného 2-merkaptobenztiazolu peroxidickými zlúčeninami, vyznačujúci sa tým, že oxidácia sa vykonáva vo vodnej suspenzii pri hodnote pH v oblasti od 6,5 do 8,0.
2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že sa pracuje pri hodnote pH v oblasti od 6,8 do 7,5.

31826/H
3. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že ako peroxidické zlúčeniny sa použijú peroxid vodíka, alkylhydroperoxidy, a/alebo aralkylhydroperoxidy.
4. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že peroxid vodíka sapoužije ako oxidačný prostriedok.
5. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že do vodnej suspenzie sa pridáva ešte jedno oxidačné stabilné organické rozpúšťadlo.
6. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že ako ditiazolyl-(2,2')disulfid sa pridáva 2-merkaptotiazol.