SK13102002A3

SK13102002A3 - N-Deacetyltiokolchicínové deriváty, farmaceutický prostriedok s ich obsahom a ich použitie

Info

Publication number: SK13102002A3
Application number: SK1310-2002A
Authority: SK
Inventors: Ezio Bombardelli; Alessandro Pontiroli
Original assignee: Indena S.P.A.
Priority date: 2000-03-17
Filing date: 2001-03-12
Publication date: 2002-12-03
Also published as: AU4834101A; DE60139306D1; PL357375A1; NO329428B1; KR20020091123A; KR100761577B1; IL151715A0; ITMI20000554A1; JP4614608B2; HK1052168A1; PL201575B1; CN1418190A; AU2001248341B2; JP2003527371A; WO2001068597A1; HUP0300557A2; IT1318401B1; PT1263719E; CA2403110C; IL151715A

Description

Oblasť techniky

Predkladaný vynález sa vzťahuje na deriváty /V-deacetyltiokolchicínu alebo ich izostery, farmaceutický prostriedok s ich obsahom a ich použitie.

Doterajší stav techniky

Kolchicíny a tiokolchicíny sú známe antiblastické zlúčeniny, ktoré sú schopné destabilizovať mikrotubuly prostredníctvom interakcie s tubulínom.

V súčasnej dobe je kolchicín používaný na liečenie dny a súvisiacich zápalových stavov, ale jeho použitie je kvôli jeho vysokej gastro-intestinálnej toxicite obmedzené na kritické štádiá.

Bolo skúmaných veľa kolchicínových alebo tiokolchicínových derivátov, vzhľadom k ich možnému použitiu ako protinádorových liekov, ale výsledky výskumov neboli úspešné kvôli často veľmi obmedzenému terapeutickému indexu týchto zlúčenín.

Len jeden kolchicínový derivát, demekolcín, sa v minulosti použil v klinickej praxi na liečenie leukémie, avšak s chabým úspechom.

Teraz sa však zistilo, že zlúčeniny podľa vynálezu I majú ántiproliferačný účinok, obzvlášť na bunky exprimujúce fenotyp MDR (multi-lieková rezistencia), s pomerom účinku na citlivé bunky k účinku na rezistentné bunky približne 1:1.

Podstata vynálezu

Podstatou vynálezu sú deriváty /V-deacetyltiokolchicínu alebo ich izostery všeobecného vzorca I

-2MeO

MeO

O

SMe

O

OMe

SMe

OMe (O kde n je celé číslo od 0 do 8;

Y je skupina CH₂, alebo keď n je 1, môže taktiež byť skupinou vzorca NH.

Zlúčeniny podľa predkladaného vynálezu majú v podstate silný antimitotický účinok a sú charakterizované vhodným terapeutickým indexom, čo spôsobuje, že sú vhodnými na terapeutickú liečbu rôznych foriem nádorov, takisto ako aj degeneratívnej reumatickej artritídy, choroby charakterizovanej nadmernou proliferáciou a abnormálnou migráciou leukocytov.

Zlúčeniny všeobecného vzorca I majú cytotoxicitu porovnateľnú s cytotoxicitou najúčinnejších protinádorových liekov, pričom majú významne širšie spektrum pôsobenia, obzvlášť voči bunkám, rezistentným na známe lieky.

Zlúčeniny všeobecného vzorca I, kde Y je skupina CH₂ sa pripravujú reakciou A/-deacetyltiokolchicínu s reaktívnymi derivátmi dikarboxylovej kyseliny v suchých rozpúšťadlách. Príklady vhodných reaktívnych derivátov dikarboxylovej kyseliny zahrnujú chloridy, reaktívne anhydridy alebo estery, najmä /V-hydroxysukcinylové diestery, ktoré sa dajú získať zreagovaním uvedených kyselín s /V-hydroxysukcínimidom. Reakcia sa výhodne uskutočňuje v rozpúšťadlách, akými sú napríklad etyléter, dioxán alebo tetrahydrofurán v prítomnosti báz, akou je napríklad trietylamín.

Na druhej strane sa môžu zlúčeniny všeobecného vzorca I, kde Y je skupina NH a n je 1 pripraviť reakciou /V-deacetyltiokolchicínu s /V-hydroxysukcínimidom v prítomnosti amínov a kondenzačných činidiel, akým je napríklad dicyklohexylkarbodiimid (DCC), vo vhodnom aprotickom rozpúšťadle, výhodný je chlórovaný uhľovodík (metylénchlorid, chloroform). Uvedené zlúčeniny sa dajú taktiež získať

-3ako vedľajšie produkty z reakcie medzi A/-hydroxysukcinyldiestermi d i karboxylovej kyseliny a /V-deacetyltiokolchicínom.

Účinok týchto zlúčenín sa hodnotil na obrovskom počte rezistentných nádorových buniek exprimujúcich fenotyp MDR; tieto zlúčeniny sa ukazujú byť obzvlášť účinné na rôzne citlivé línie hrubého čreva, exprimujúce MDR.

Nasledujúca tabuľka demonštruje formou príkladu účinok týchto dvoch zlúčenín, porovnaním ich biologického účinku s tiokolchicínom a taxolom ako referenčných molekúl.

Tabuľka 1

Zlúčeniny	IC50 nM
MCF7	MCF7-ADRr	MCF7-ADRr/MCF7
Tiokol 39 (Príklad 1)	12	43	3,58
Tiokol 43 (Príklad 4)	21	36	1,71
Tiokol 54 (Príklad 2)	2,6	2,8	1,07
Tiokolchicín	0,02	400	20000

Cytotoxický účinok bol hodnotený podľa M.C. Alleyho a kol., Cancer Research, 48, 589 až 601, 1998.

Vyššie uvedené údaje dokazujú vysoký cytotoxický účinok zlúčenín podľa predkladaného vynálezu na obidvoch citlivých bunkových radoch a rozličných voči lieku odolných bunkových radoch na rôzne protinádorové lieky.

Zlúčeniny podľa vynálezu sú preto užitočné na liečenie proliferačných chorôb a obzvlášť nádorov rôzneho pôvodu, reumatickej artritídy alebo iných degeneratívnych chorôb, pri ktorých je požadované antiproliferačné a protizápalové pôsobenie.

Na tento účel budú zlúčeniny všeobecného vzorca I podávané vo forme farmaceutických prostriedkov, vhodných na orálne, parenterálne, epikutánne alebo transdermálne podanie. Dávka zlúčeniny všeobecného vzorca I sa bude pohybovať v rozmedzí od 1 do 100 mg/m² telesnej plochy, v závislosti od spôsobu podania. Zlúčeniny budú výhodne podávané orálne.

-4Príklady farmaceutických prostriedkov zahrnujú kapsuly, tabletky, ampuly, krémy, roztoky, granuláty.

Nasledujúce príklady ilustrujú vynález detailnejšie.

I

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Príprava zlúčeniny všeobecného vzorca I, kde Y je skupina CH2 a n je 2 (Tiokol 39)

100 mg /V-deacetyltiokolchicínu (molekulová hmotnosť = 373 g/mol, 0,27 mmol) sa rozpustilo v 6 ml suchého dioxánu pri teplote miestnosti pod dusíkovou atmosférou. Pridalo sa 46 mg kyseliny adipovej, aktivovanej ako N-hydroxysukcinyldlester (molekulová hmotnosť = 340 g/mol, 0,135 mmol) a 40 μΙ suchého trietylamínu (molekulová hmotnosť = 101 g/mol, hustota = 0,726 g/ml, 0,27 mmol). Zmes sa miešala pri teplote miestnosti pod dusíkovou atmosférou 48 hodín (TLC kontrola: CHCbľMeOH = 95:5). Rozpúšťadlo sa odparilo a produkt sa izoloval pomocou bleskovej chromatografie na oxide kremičitom (eluent: CHChMeOH = 75:1). Výťažok: 85 %

Príklad 2

Príprava zlúčeniny všeobecného vzorca I, kde Y je skupina NH a n je 1 (Tiokol 54)

K roztoku 1 g deacetyltiokolchicínu v 40 ml suchého CH2CI2 sa pridalo 154 mg A/-hydroxysukcínimidu, 276 mg DCC a 476 μΙ diizopropyletylamínu. Zmes sa refluxovala pod dusíkom počas minimálne dvoch dní. Vývoj reakcie sa monitoroval pomocou TLC (CH2CI₂:EtOH = 95:5). Zmes sa skoncentrovala na malý objem a na zvyšok sa pôsobilo etylacetátom. Produkt sa nechal kryštalizovať, potom sa ďalej čistil pomocou bleskovej chromatografie (eluent: AcOEt:hexán = 7:3 alebo CH₂CI₂:EtOH = 95:5). Získalo sa 500 mg produktu.

¹H-NMR (DMSO-de-300 MHz): 8,80 d; 7,82 br s; 7,75 až 7,60 s; 7,37; 7,18; 6,59; 4,90 m; 4,66 m; 4,52 dd; 3,96 s ppm.

-5¹³C-NMR (CDCb): 182,5; 181,9; 172,2; 158,0; 175,5; 157,1; 153,8; 153,7; 153; 152,3; 151,3; 151,2; 141,6; 141,5; 139,4; 139,3; 135,5; 135,5 d; 134,8; 134,7;

129,0; 128,4 (d).

MS (m/z) 866,4 [(M+Naf].

Príklad 3

Príprava zlúčeniny všeobecného vzorca I, kde Y je skupina CH₂ a n je 6 (Tiokol 33)

200 mg /V-deacetyltiokolchicínu (molekulová hmotnosť = 373 g/mol, 0,54 mmol) sa rozpustilo v 12 ml suchého dioxánu pri teplote miestnosti pod dusíkovou atmosférou. Pridalo sa 91,8 mg kyseliny sebakovej, aktivovanej ako /V-hydroxysukcinyldiester (molekulová hmotnosť = 396 g/mol, 0,27 mmol) a 75 μΙ suchého trietylamínu (molekulová hmotnosť =101 g/mol, hustota = 0,726 g/ml, 0,54 mmol). Zmes sa miešala pri teplote miestnosti pod dusíkovou atmosférou 48 hodín (TLC kontrola: CHCb:MeOH = 95:5), potom sa po 20-tich hodinách ohriala na 50 °C a rozpúšťadlo sa odparilo. Surový reakčný produkt sa čistil pomocou bleskovej chromatografie na oxide kremičitom (eluent: CHCb:MeOH = 40:1), čím sa získalo 30 mg zmesi zlúčeniny uvedenej v nadpise (s Rf = 0,3) a zlúčeniny z príkladu 2.

Príklad 4

Príprava zlúčeniny všeobecného vzorca I, kde Y je skupina CH₂ a n je 0 (Tiokol 43)

Spôsob A

190 mg /V-deacetyltiokolchicínu (molekulová hmotnosť = 373 g/mol, 0,512 mmol) sa rozpustilo v 6 ml suchého dioxánu pri teplote miestnosti pod dusíkovou atmosférou. Pridalo sa 80 mg kyseliny jantárovej, aktivovanej ako /V-hydroxysukcinyldiester (molekulová hmotnosť = 312 g/mol, 0,256 mmol) a 70 μΙ suchého trietylamínu (molekulová hmotnosť = 101 g/mol, hustota = 0,726 g/ml, 0,512 mmol). Zmes sa miešala pri teplote miestnosti pod dusíkovou atmosférou 48 hodín (TLC kontrola: CHCb:MeOH = 95:5). Rozpúšťadlo sa odparilo, na zvyšok sa pôsobilo AcOEt, aby sa tak odstránil zvyškový /V-deacetyltiokolchicín a trietylamín (produkt je nerozpustný). Výťažok: 45 %

-6Spôsob B

100 mg /V-deacetyl-/V-sukcinyltiokolchicínu (molekulová hmotnosť = 473 g/mol, 0,21 mmol) sa rozpustilo v 8 ml suchého CH2CI2 pri teplote miestnosti pod dusíkovou atmosférou. Pridalo sa 93 mg BOP (molekulová hmotnosť = 442,3 g/mol, 0,21 mmol) a 60 μΙ suchého trietylamínu (molekulová hmotnosť = 101 g/mol, hustota = 0,726 g/ml, 0,42 mmol). Po 10-tich minútach sa k zmesi, ktorá sa mieša pri teplote miestnosti pod dusíkovou atmosférou 48 hodín (TLC kontrola: CHCI₃:MeOH = 95 : 5) pridalo 80 mg /V-deacetyltiokolchicínu (molekulová hmotnosť = 101 g/mol, hustota = 0,726 g/ml, 0,42 mmol). Rozpúšťadlo sa odparilo, na zvyšok sa pôsobilo AcOEt, aby sa odstránil zvyškový /V-deacetyltiokolchicín a trietylamín (produkt je nerozpustný). Výťažok: 45 %

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. A/-Deacetyltiokolchicínové deriváty alebo ich izostery všeobecného vzorca I kde n je celé číslo od 0 do 8;

Y je skupina CH₂, alebo keď n je 1, môže taktiež byť skupinou vzorca NH.
2. W-Deacetyltiokolchicínové deriváty podľa nároku 1, kde Y je skupina CH₂.
3. /V-Deacetyltiokolchicínové deriváty podľa nároku 1, kde Y je skupina NH.
4. Farmaceutický prostriedok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje /V-deacétyltiokolchicínový derivát podľa ktoréhokoľvek nároku 1 až 3.
5. Použitie /V-deacetyltiokolchicínového derivátu podľa ktoréhokoľvek nároku 1 až 3 na výrobu lieku na liečenie nádorov a reumatickej artritídy.