SK12572003A3 - Farmaceutická kompozícia obsahujúca 3,7-diazabicyklo [3.3.1]-deriváty ako účinnú zložku a jej použitie - Google Patents

Description

Predkladaný vynález sa týka nových pevných foriem určitých antiarytmických liečiv, farmaceutických kompozícií, ktoré ich obsahujú a spôsobov ich prípravy.

Doterajší stav techniky

Pri formuláciách liečivých kompozícií je dôležité, aby liečivá substancia bola vo forme, v ktorej môže byť lahko manipulovaná a spracovávaná. Toto je dôležité nielen pokiaľ ide o získanie komerčne realizovateľných výrobných postupov, ale aj z hľadiska následnej výroby farmaceutických formulácií obsahujúcich aktívnu zlúčeninu.

Ďalej je pri výrobe farmaceutických kompozícií dôležité, aby sa po podaní pacientovi dosiahol spoľahlivý, reprodukovateľný a konštantný koncentračný profil liečiva v plazme.

Chemická stabilita, stabilita v pevnom stave a stabilita pri skladovaní aktívnej zložky sú velmi dôležitými faktormi. Liečivá substancia a kompozície, ktoré ju obsahujú, by mali mať výhodne také vlastnosti, aby sa mohli skladovať dlhší čas bez toho, aby došlo k podstatným zmenám vo fyzikálno-chemických vlastnostiach aktívnej zložky (napríklad jej chemického zloženia, hustoty, hygroskopickosti a rozpustnosťi).

Navyše je dôležité aj to, aby sa liečivo poskytovalo vo forme, ktorá je tak chemicky čistá, ako je to možné.

Amorfné materiály môžu predstavovať z tohto hladiska závažné problémy. Napríklad s takýmito materiálmi je sťažená manipulácia a je ťažké formulovať ich, je potrebné vziať do úvahy ich nespoľahlivú rozpustnosť a často bývajú nestabilné a chemicky znečistené .

Odborník si je vedomý toho, že ak sa majú liečivá lahko získať v kryštalickej forme, musia sa uvedené problémy vyriešiť.

Tak pri výrobe komerčne realizovateľných a farmaceutický prijatelných liečivých kompozícií, ako sú kompozície s modifikovaným uvolňovaním, je dôležité, aby sa liečivá poskytovali všade, kde to je možné, v podstate v kryštalickej a stabilnej forme .

Je však potrebné uviesť, že tento ciel nie je vždy dosiahnuteľný. Typicky však nie je možné predpovedať zo samotnej molekulovej štruktúry, aké bude správanie zlúčeniny, pokial ide o kryštalizáciu. Toto sa môže zvyčajne stanoviť iba empiricky.

Medzinárodná patentová prihláška WO 01/28992 opisuje rad oxabispidínových zlúčenín, zahŕňajúcich:

(a) 4-({3-[7-(3,3-dimetyl-2-oxobutyl)-9-oxa-3,7-diazabicyklo-[3.3.l]non-3-yl]propyl}amino)benzonitril

pričom táto zlúčenina sa ďalej uvádza ako zlúčenina A. Zlúčenina A sa špecificky opisuje vo WO 01/28992 tak vo forme volnej bázy, ako aj vo forme benzénsulfonátovej soli;

(b) terc-butyl-2-{7-[3-(4-kyanoanilino)propyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl}etylkarbamát

vo forme voľnej bázy, pričom táto zlúčenina sa ďalej uvádza ako zlúčenina B;

(c) terc-butyl-2-{7-[4-(4-kyanofenyl)butyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo [3.3.1]non-3-yl}etylkarbamát

vo forme volnej bázy, pričom táto zlúčenina sa ďalej uvádza ako zlúčenina C; a (d) terc-butyl-2-{7-[(2S)-3-(4-kyanofenoxy)-2-hydroxypropyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl}etylkarbamát

vo forme volnej bázy, pričom táto zlúčenina sa ďalej uvádza ako zlúčenina D.

Zlúčeniny uvádzané v medzinárodnej patentovej prihláške WO

01/28992 sú indikované ako zlúčeniny, ktoré sú užitočné pri liečbe srdcových arytmií.

Spôsoby prípravy zlúčenín A, B, C a D sa opisujú v príkladoch 3, 7, 8 a 9 WO 01/28992.

Špecifické farmaceutický prijatelné soli zlúčenín B, C a D sa vo WO 01/28992 neopisujú. Ďalej sa neuvádza žiadna informácia, pokial ide o rôzne kryštalické formy ktorejkoľvek zo zlúčenín A, B, C alebo D alebo ich solí, ktoré sa môžu pripraviť.

Podstata vynálezu

Podľa prvého aspektu predkladaný vynález poskytuje farmaceutický prijatelnú sol zlúčeniny A, zlúčeniny B, zlúčeniny C alebo zlúčeniny D, s podmienkou, že táto sol nie je soľou kyseliny benzénsulfónovej zlúčeniny A.

Podľa druhého aspektu predkladaný vynález poskytuje zlúčeninu A, zlúčeninu B, zlúčeninu C alebo zlúčeninu D alebo farmaceutický prijatelnú soľ ktorejkoľvek z týchto zlúčenín v podstate v kryštalickej forme.

Zlúčeniny A, B, C a D a ich soli podľa prvého a druhého aspektu vynálezu sa tu uvádzajú ako „zlúčeniny podľa vynálezu.

Hoci sa zistilo, že zlúčeniny podľa vynálezu sa môžu získavať vo formách, ktoré sú z viac než 80 % kryštalické, pod pojmom „v podstate kryštalické sa rozumie forma kryštalická z viac než 20 %, výhodne z viac než 30 %, výhodnejšie z viac než 40 %. Stupeň (%) kryštalizácie môže stanoviť odborník použitím rôntgenovej práškovej difrakcie (XRPD). Môžu sa použiť aj ďalšie techniky, ako NMR, FT-IR, Ramanova spektroskopia a diferenčná skenovacia kalorimetria (DSC).

Je výhodné, keď zlúčenina podľa vynálezu je soľou kyseliny p-toluénsulfónovej zlúčeniny A, ktorá je poskytovaná v podstate v kryštalickej forme.

Ak je zlúčenina podľa vynálezu poskytovaná ako kryštalická forma soli kyseliny benzénsulfónovej zlúčeniny A, je výhodné, keď kryštalickou formou nie je forma, ktorá sa špecificky opisuje ďalej v príklade 4 (a/alebo nároku 8).

Ak je zlúčenina podľa vynálezu poskytovaná ako kryštalická forma zlúčeniny A (volná báza), je výhodné, keď kryštalickou formou nie je forma, ktorá sa špecificky opisuje ďalej v ktoromkoľvek príklade 1 (a/alebo nároku 4), príklade 2 (a/alebo nároku

5) alebo príklade 3 (a/alebo nároku 6).

Ak je zlúčenina podľa vynálezu poskytovaná ako kryštalická forma zlúčeniny A, je výhodné, keď zlúčenina nie je poskytovaná ako volná báza, ale keď je poskytovaná vo forme soli, ako je benzénsulfonátová soľ.

Ak je zlúčenina podľa vynálezu poskytovaná ako kryštalická forma zlúčeniny C (voľná báza), je výhodné, keď kryštalickou formou nie je forma, ktorá sa špecificky opisuje ďalej v príklade 12 (a/alebo nároku 25).

Ak je zlúčenina podľa vynálezu poskytovaná ako kryštalická forma zlúčeniny C, je výhodné, keď zlúčenina nie je poskytovaná ako voľná báza.

Ak je zlúčenina podľa vynálezu poskytovaná ako kryštalická forma zlúčeniny D (volná báza), je výhodné, keď kryštalickou formou nie je forma, ktorá sa špecificky opisuje ďalej v príklade 9 (a/alebo nároku 19).

Ak je zlúčenina podľa vynálezu poskytovaná ako kryštalická forma zlúčeniny D, je výhodné, keď zlúčenina nie je poskytovaná ako volná báza.

Ak je zlúčenina podľa vynálezu poskytovaná ako kryštalická forma zlúčeniny B, je výhodné, keď zlúčenina nie je poskytovaná ako voiná báza.

Zlúčeniny podľa vynálezu môžu byť vo forme solvátu, hydrátu alebo zmesi solvátu a hydrátu. Solváty môžu byť tvorené jedným alebo viacerými organickými rozpúšťadlami, ako sú nižšie alkoholy (napríklad s alkylovou skupinou obsahujúcou 1 až 4 atómy uhlíka, ako je metanol, etanol alebo izopropanol), ketóny (ako je acetón), estery (ako je etylacetát) a ich zmesi.

Zlúčeniny podľa vynálezu môžu mať v porovnaní so zlúčeninami alebo sólami opísanými vo WO 01/28992 zlepšenú stabilitu.

Výraz „stabilita, ako sa tu používa, znamená chemickú stabilitu a stabilitu v pevnom stave.

Pod výrazom „chemická stabilita sa rozumie, že zlúčeniny podľa vynálezu sa môžu skladovať v izolovanej forme alebo vo forme formulácie, v ktorej sú poskytované v zmesi s farmaceutický prijatelnými nosičmi, riedidlami alebo pomocnými látkami (napríklad v orálnej dávkovej forme, ako je tableta alebo kapsula a podobne) pri normálnych skladovacích podmienkach, s nepodstatným stupňom chemickej degradácie alebo rozkladu.

Pod výrazom „stabilita v pevnom stave sa rozumie, že zlúčeniny podľa vynálezu sa môžu skladovať v izolovanej tuhej forme alebo vo forme tuhej formulácie, v ktorej sú poskytované v zmesi s farmaceutický prijatelnými nosičmi, riedidlami alebo pomocnými látkami (napríklad v orálnej dávkovej forme, ako je tableta alebo kapsula a podobne) pri normálnych skladovacích podmienkach, s nepodstatným stupňom transformácie v tuhom stave (napríklad kryštalizácie, rekryštalizácie, chemickej degradácie alebo rozkladu, premeny v tuhom stave, hydratácie, dehydratácie, solvatácie alebo desolvatácie).

Príklady „normálnych skladovacích podmienok zahŕňajú teploty medzi -80 a 50 °C (výhodne medzí 0 a 40 °C a výhodnejšie pri teplote miestnosti, ako je teplota 15 až 30 °C) , tlaky medzi 0,0101 a 0,202 MPa (výhodne pri atmosférickom tlaku), relatívne vlhkosti medzi 5 a 95 % (výhodne 10 až 75 %) a/alebo vystavenie 460 luxom UV alebo viditeľného žiarenia dlhší čas (t. j. dlhší alebo rovný šiestim mesiacom). Pri takýchto podmienkach sa môže zistiť, že zlúčeniny podlá vynálezu budú degradovať alebo sa rozkladať alebo dôjde k zmene kvality tuhého stavu z menej než 15 %, výhodnejšie z menej než 10 % a najmä z menej než 5 %. Odborník si je vedomý toho, že uvedené horné a dolné limity pre teplotu, tlak a relatívnu vlhkosť predstavujú extrémy normálnych podmienok a že určité kombinácie týchto extrémnych podmienok sa nemôžu očakávať v priebehu normálneho skladovania (napríklad teplota 50 °C a tlak 0,0101 MPa) .

Výhodné soli zlúčenín A, B, C a D predstavujú bázické, alebo výhodne kyslé adičné soli, kde soli môžu vznikať pridaním vhodného množstva vhodnej kyseliny alebo bázy pred izoláciou (ktorá môže zahŕňať kryštalizáciu). Napríklad v prípade zlúčenín podľa vynálezu v podstate kryštalickej forme sa môže pridať do kryštalizačnej zmesi pred uskutočnením kryštalizácie báza alebo kyselina .

Výhodné soli zahŕňajú anorganické a najmä organické adičné soli s kyselinou, výhodne soli karboxylových kyselín, ako je kyselina hippurová, kyselina naftoová a hydroxysubstituovaná kyselina naftoová (napríklad kyselina l-hydroxy-2-naftoová) , kyselina aspartová, kyselina maleínová, kyselina jantárová, kyselina malónová, kyselina octová, kyselina fumarová, kyselina benzoová, kyselina tereftalová, kyselina pamoová a kyselina hydroxybenzoová; hydroxykyseliny, ako je kyselina salicylová, kyselina glykolová, kyselina jablčná, kyselina askorbová, kyselina citrónová, kyselina glukónová, kyselina mliečna, ako aj kyselina vínna a jej deriváty, ako je kyselina O, O'-dibenzoylvínna (napríklad kyselina O, O'-dibenzoyl-D-vínna alebo kyselina O, O'-dibenzoyl-i-vínna) a kyselina O,O'-di-p-toluoylvínna (napríklad kyselina

Ο,Ο'-di-p-toluoyl-R-vínna alebo kyselina 0, 0 ' -di-p-toluoyl-L-vínna); ostatné dvojsýtne kyseliny, ako je kyselina 2,2,3,3-tetrametyl-1,4-dibutánová a kyselina 1,2-cyklopentándikarboxylová; a alkyl-, aryl- a alkylarylsulfónové kyseliny, napríklad Ci^₈-alkyl-, C₆_i₀-aryl- a Ci_₄-alkyl-C₆-₁₀-arylsulf ónové kyseliny (kde aryl- a alkylarylsulfónové kyseliny môžu byť substituované v arylovej častí napríklad jednou alebo viacerými metylovými skupinami, metoxyskupinami, hydroxyskupinami alebo atómami halogénu) , vrátane solí kyseliny benzénsulfónovéj, kyseliny toluénsulfónovej, hydroxysubstituovanej kyseliny benzénsulfónovéj, kyseliny naftalénsulfónovéj , kyseliny naftaléndisulfónovéj , kyseliny mesitylénsulfónovéj , kyseliny metánsulfónovéj , kyseliny etánsulfónovej a kyseliny 2-hydroxyetánsulfónovéj.

Adičné soli s kyselinou, najmä zlúčeniny D, ktoré sa môžu uviesť, zahŕňajú soli, v ktorých je kyselinou derivát kyseliny hippurovej, napríklad kyselina všeobecného vzorca I

kde Ar¹ znamená fenylovú skupinu alebo naftylovú skupinu, pričom obe sú prípadne substituované jedným alebo viacerými substituentamí vybranými z atómu halogénu (napríklad atómu chlóru), nitroskupiny, alkylovej skupiny obsahujúcej 1 až 6 atómov uhlíka, alkoxyskupiny obsahujúcej 1 až 6 atómov uhlíka, hydroxyskupiny a fenylovej skupiny; a R¹, R² a R³ nezávisle znamenajú atóm vodíka alebo alkylovú skupinu obsahujúcu 1 až 3 atómy uhlíka.

Pre odborníka je zrejmé, že keď Ar predstavuje fenylovú skupinu a všetky skupiny R¹, R² a R³ predstavujú atóm vodíka, potom kyselinou všeobecného vzorca I je kyselina hippurová.

Výhodné skupiny Ar¹ zahŕňajú fenylovú skupinu, kde fenylová skupina je prípadne substituovaná fenylovou skupinou (napríklad v polohe 4 vzhľadom na miesto pripojenia C(0)-skupiny), atómom chlóru (napríklad v polohe 3 a/alebo polohe 4 vzhladom na miesto pripojenia C(0)-skupiny), nitroskupinou (napríklad v polohe 4 vzhladom na miesto pripojenia C(0)-skupiny) a/alebo alkylovou skupinou obsahujúcou 1 až 4 atómy uhlíka, ako je metylová skupina (napríklad v polohe 2 a/alebo polohe 4 vzhľadom na miesto pripojenia C(0)-skupiny); a naftylovú skupinu. Výhodnejšími významami pre skupiny Ar¹ sú fenylová skupina, 4-fenylfenylová skupina (bifenylová skupina), 3,4-dichlórfenylová skupina, 2-naftylová skupina, 4-nitrofenylová skupina a 2,4,6-trimetylfenylová skupina.

Výhodné skupiny R¹ a R² zahŕňajú atóm vodíka a metylovú skupinu. Je výhodné, keď R¹ a R² v oboch prípadoch predstavujú atóm vodíka alebo v oboch prípadoch predstavujú metylovú skupinu.

Výhodnou skupinou R³ je atóm vodíka.

Keď obe skupiny R¹ a R² predstavujú metylovú skupinu, je výhodné, keď Ar¹ je fenylová skupina. Keď obe skupiny R¹ a R² predstavujú atóm vodíka, je výhodné, keď Ar¹ predstavuje 4-nitrofenylovú skupinu, 2,4,6-trimetylfenylovú skupinu alebo najmä 3, 4-dichlórfenylovú skupinu, 2-naftylovú skupinu alebo 4-fenylfenylovú skupinu (bifenylovú skupinu).

Kyseliny všeobecného vzorca I sú komerčne dostupné (napríklad kyselina hippurová, kyselina 4-nitrohippurová a kyselina 2-metylhippurová, kyselina 3-metylhippurová alebo kyselina 4-metylhippurová) alebo sa môžu pripraviť v súlade so štandardnými technikami.

Napríklad kyseliny všeobecného vzorca I sa môžu pripraviť reakciou zlúčeniny všeobecného vzorca II

(II) , kde R¹, R² a R³ majú už uvedený význam, s chloridom kyseliny všeobecného vzorca III

Ar¹C (O) Cl (III) , kde Ar¹ má už uvedený význam, napríklad v prítomnosti bázy, napríklad vodného roztoku hydroxidu sodného, v súlade s klasickými Schotten-Baumanovými procedúrami (pozri napríklad J. Med. Chem., 32, 1033 (1989)).

Neutralizácia kyselinou, napríklad kyselinou chlorovodíkovou, môže vyzrážať kyselinu všeobecného vzorca I, ktorá sa môže, ak je to nevyhnutné, kryštalizovať z rôznych rozpúšťadiel, napríklad izopropanolu, metanolu, etanolu, acetónu a vody alebo zo zmesi týchto rozpúšťadiel.

Alternatívne môžu esterové (napríklad nižšie alkylesterové) deriváty zlúčenín všeobecného vzorca II, prípadne vo forme soli, napríklad hydrochloridu, reagovať s chloridom kyseliny všeobectríetylamínu, vo pričom sa získa neho vzorca III, v prítomnosti bazy, napríklad vhodnom rozpúšťadle, napríklad dichlórmetáne, esteramid všeobecného vzorca IV

Ar¹ 7 ,3 ^R\/^R

N^^CCúR⁴ l·

FC kde R⁴ predstavuje nižšiu alkylovú skupinu (ako (IV) , je alkylová skupina obsahujúca 1 až 6 atómov uhlíka) alebo nižšiu alkylfenylovú skupinu (napríklad alkylfenylovú skupinu obsahujúcu 1 až 3 atómy uhlíka v alkylovej časti), a Ar¹, R¹, R² a R³ majú už uvedený význam (pozri napríklad J. Heterocyclic Chem., 10, 935 (1973); Tetrahedron, 45, 1691 (1990) a J. Org. Chem., 64, 8929 (1999)). Esteramidy všeobecného vzorca IV môžu byť pri teplote miestnosti v tuhej forme a tak sa môžu prečistiť po ich vzniku kryštalizáciou, ak je to vhodné. Zlúčeniny všeobecného vzorca IV sa potom môžu konvertovať na zlúčeniny všeobecného vzorca I štandardnou hydrolýzou, napríklad vodným roztokom hydroxidu sodného, a následným pridaním kyseliny, napríklad kyseliny chlorovodíkovej, na vyzrážanie produktu. Ak je to žiaduce, môže sa potom uskutočniť rekryštalizácia.

Zlúčeniny všeobecného vzorca I, II a IV, kde R³ predstavuje alkylovú skupinu obsahujúcu 1 až 3 atómy uhlíka, sa môžu pripraviť štandardnou alkyláciou zodpovedajúcej zlúčeniny všeobecného vzorca I, II alebo IV, kde R³ predstavuje atóm vodíka.

Zlúčeniny všeobecného vzorca II (a esterové deriváty) a III sú komerčne dostupné alebo sa môžu lahko pripraviť bežnými spôsobmi .

Podlá ďalšieho aspektu vynález poskytuje spôsob prípravy zlúčeniny podlá vynálezu, ktorý zahŕňa:

(a) pridanie vhodného množstva kyseliny alebo bázy k zlúčenine A, B, C alebo D, pričom vznikne adičná sol s kyselinou alebo bázou; a/alebo (b) kryštalizáciu zlúčeniny A, B, C alebo D alebo soli zlúčeniny

A, B, C alebo D.

Zlúčeniny A, B, C a D a ich farmaceutický prijateľné soli sa môžu kryštalizovať v prítomnosti alebo neprítomnosti rozpúšťadlového systému (napríklad kryštalizácia sa môže uskutočniť z taveniny pri superkritických podmienkach alebo sa môže dosiahnuť sublimáciou). Prednosť sa však dáva kryštalizácii z vhodného rozpúšťadlového systému.

Kryštalické adičné soli zlúčenín A, B, C alebo D s kyselinou alebo bázou sa môžu získať pridaním vhodného množstva kyseliny alebo vhodného množstva bázy ku kryštalizačnej zmesi (napríklad rozpúšťadlový systém zahŕňajúci zlúčeninu A, B, C alebo D ako voľnú bázu) pred uskutočnením kryštalizácie. Napríklad sa môžu pridať organické kyseliny (pripadne vo forme roztoku obsahujúceho vhodné polárne rozpúšťadlo (napríklad nižší alkohol, ako je metanol alebo etanol), alebo acetát, ako je etylacetát) k zlúčenine A, B, C alebo D (prípadne vo forme roztoku, kde voľná báza je vo vhodnom kryštalizačnom rozpúšťadle). Pre odborníka je zrejmé, že výraz „volná báza znamená „voľnú formu zlúčenín A, B, C alebo D (t. j. formy, ktoré nie sú vo forme adičných solí s kyselinou alebo bázou.

Pre odborníka je zrejmé, že kyselina alebo báza sa môže týmto spôsobom kombinovať so zlúčeninou A, B, C alebo D rozpustením vhodných materiálov vo vhodných rozpúšťadlách, ako sa už opísalo, aspoň čiastočným odstránením týchto rozpúšťadiel a opätovným rozpustením vzniknutej zmesi skôr než sa uskutoční kryštalizácia, ako sa opisuje v tomto dokumente.

Ak sú zlúčeniny podľa vynálezu vo forme adičných solí s kyselinou, vhodné stechiometrické pomery kyseliny k voľnej báze sú v rozsahu 0,25 : 1,5 až 1,5 : 1, ako je 0,45 : 1,25 až 1,25 : 1, vrátane 0,50 : 1 až 1 : 1.

Rozpúšťadlový systém môže byť heterogénny alebo homogénny a môže tak obsahovať jedno alebo viacero organických rozpúšťadiel, ako sú alkylacetáty (napríklad lineárne alebo rozvetvené alkylacetáty obsahujúce 1 až 6 atómov uhlíka v alkylovej časti, ako je etylacetát, izopropylacetát a butylacetát); nižšie (napríklad lineárne alebo rozvetvené) alkylalkoholy obsahujúce 1 až 6 atómov uhlíka, ako je hexan-l-ol, 3-metylbutan-l-ol, pentan-l-ol, pentan-2-ol, 4-metylpentan-2-ol a 2-metylpropan-l-ol, alebo alkylalkoholy obsahujúce 1 až 4 atómy uhlíka, ako je metanol, etanol, n-propanol, izopropanol a butanol (napríklad n-butanol); alifatické uhľovodíky obsahujúce 6 až 12 atómov uhlíka, napríklad alifatické uhľovodíky obsahujúce 7 až 12 atómov uhlíka, ako je izohexán, izooktán a n-heptán) a aromatické uhľovodíky (napríklad toluén) ; chlórované alkány (napríklad chloroform a di13 chlórmetán); dialkylketóny (napríklad acetón, metylizobutylketón) , acetonitril, dialkylétery (napríklad dietyléter, diizopropyléter, di-n-propyléter, di-n-butyléter a terc-butylmetyléter) ;

a/alebo vodné rozpúšťadlá, ako je voda. Môžu sa použiť aj zmesi uvedených rozpúšťadiel.

Rôzne kryštalické formy môžu mať rôzne rozpustnosti v ktoromkoľvek z uvedených rozpúšťadiel pri akejkoľvek danej teplote. Z tohoto hľadiska sa môžu uvedené rozpúšťadlá použiť ako „antirozpúšťadlá (t. j. ako rozpúšťadlo, v ktorom sú zlúčeniny podľa vynálezu zle rozpustné) a môžu pomôcť pri kryštalizácii. Medzi antirozpúšťadlá patria už uvedené uhľovodíky a dialkylétery.

Vhodné rozpúšťadlá zahŕňajú alkylacetáty (ako je etylacetát alebo izopropylacetát), nižšie alkylalkoholy (ako je metanol, etanol a izopropanol), chlórované metány (ako je dichlórmetán), alkány (ako je n-heptán), étery (ako je dietyléter), ketóny (ako je acetón), vodu a podobne.

Kryštalizácia zlúčenín podľa vynálezu z vhodného rozpúšťadlového systému sa môže uskutočniť tak, že sa dosiahne presýtenie v rozpúšťadlovom systéme, ktorý obsahuje zlúčeninu A, B, C alebo D alebo ich sol (napríklad ochladením, odparením rozpúšťadla a/alebo pridaním antirozpúšťadla (t. j. rozpúšťadla, v.ktorom sú zlúčeniny podlá vynálezu zle rozpustné (napríklad uhľovodíka, ako je izooktán, n-heptán alebo izohexán, alebo dialkyléteru, ako je diizopropyléter, di-n-butyléter, a podobne))) alebo znížením rozpustnosti substancie pridaním soli (ako je chlorid sodný) alebo v prípade zlúčenín podľa vynálezu, ktoré sú adičnými sólami s kyselinou, pridaním nadbytku vhodnej kyseliny.

Teploty kryštalizácie a kryštalizačné časy závisia od zlúčeniny alebo soli, ktoré sa majú kryštalizovať, koncentrácie zlúčeniny/soli v roztoku a od použitého rozpúšťadlového systému.

Kryštalizácia sa môže iniciovať a/alebo uskutočniť aj použi14 tím štandardných techník, napríklad s očkovacími kryštálmi vhodnej kryštalickej zlúčeniny podľa vynálezu alebo bez nich, a/alebo úpravou pH.

Zvláštny kryštalizačný postup, ktorý sa môže použiť pri príprave zlúčenín A, B, C a najmä D a ich solí, spočíva v rozpustení zlúčeniny podľa vynálezu v rozpúšťadlovom systéme zahŕňajúcom alkylalkohol obsahujúci 3 až 7 atómov uhlíka a vhodné dialkyléterové rozpúšťadlo obsahujúce 3 až 5 atómov uhlíka v každej alkylovej časti.

Podľa ďalšieho aspektu vynález poskytuje spôsob prípravy v podstate kryštalickej formy zlúčeniny A, zlúčeniny B, zlúčeniny C alebo najmä zlúčeniny D alebo farmaceutický prijateľnej soli ktorejkoľvek z týchto zlúčenín, pričom proces zahŕňa kryštalizáciu relevantnej zlúčeniny z rozpúšťadlového systému, ktorý zahŕňa kombináciu alkylalkoholu s 3 až 7 atómami uhlíka a dialkyléteru s 3 až 5 atómami uhlíka v každej alkylovej časti.

Výhodné étery zahŕňajú dialkylétery obsahujúce 3 až 5 atómov uhlíka v každej alkylovej časti, ako je di-n-propyléter, díizopropyléter a di-n-butyléter. Výhodné alkoholy zahŕňajú n-propanol, izopropanol, n-butanol, 4-metylpentan-2-ol, 3-metylbutan-l-ol, 2-metylpropan-l-ol a pentan-l-ol.

Výhodnými kombináciami rozpúšťadiel sú:

n-propanol a di-n-propyléter;

izopropanol a diizopropyléter;

n-butanol a di-n-butyléter;

4-metylpentan-2-ol a di-n-butyléter;

izopropanol a di-n-butyléter;

4-metylpentan-2-ol a diizopropyléter; a pentan-l-ol a diizopropyléter.

Zlúčenina/sol sa môže pridať do rozpúšťadlového systému alkohol/éter vo vopred zmiešanej forme. Alternatívne sa môže zmes zlúčenina/sol rozpustiť vo vhodnom alkohole a potom sa môže pridať k vzniknutému roztoku éter. Soli sa môžu pripraviť aj in situ, ako sa už opísalo.

Výhodne sa zlúčenina/sol rozpustí v rozpúšťadlovej kombinácii zohrievaním na zvýšenú teplotu (napríklad 50 až 100 ’C, ako je 65 až 90 °C, napríklad 75 až 85 ’C) , aby sa dosiahlo úplné rozpustenie. Vzniknutý roztok sa potom nechá ochladiť, aby sa uskutočnila kryštalizácia.

Tento kryštalizačný postup, pri ktorom sa používa systém alkohol/éter, sa výhodne uskutočňuje s cieľom získať kryštalické formy zlúčeniny D a jej solí. Výhodne sa môže použiť na získanie kryštalickej zlúčeniny D vo forme volnej bázy.

Zistilo sa, že keď sa pripravia zlúčeniny podľa vynálezu (najmä zlúčenina D) kryštalizáciou z tohto špecifického rozpúšťadlového systému, účinným spôsobom sa získa vysoko kryštalický materiál s vysokým výťažkom kryštalického materiálu a v očakávanom čase.

Zlúčeniny podlá vynálezu sa môžu pripraviť aj vo forme solvátu (kam sa zahŕňa forma hydrátu, ako je monohydrát) alebo inak (napríklad vo forme anhydrátu).

Na zabezpečenie produkcie anhydrátu by sa rozpúšťadlo, z ktorého sa uskutočňuje kryštalizácia, malo výhodne sušiť buď pred alebo v priebehu kryštalizačného procesu, aby sa znížil obsah vody pod kritickú úroveň, ktorá by výhodne nemala byť v priebehu kryštalizácie prekročená. Rozpúšťadlo sa môže sušiť v priebehu kryštalizačného procesu, napríklad znížením obsahu vody v zmesi zlúčenina/sol, ktorá sa má kryštalizovať, a vo vhodnom rozpúšťadlovom systéme organické rozpúšťadlo/vodné rozpúšťadlo (napríklad zvýšením množstva prítomného organického rozpúšťadla a/alebo odstránením vody tvorbou azeotropu s následnou destiláciou) .

Na zabezpečenie produkcie hydrátov (napríklad monohydrátov) musí byť prítomná v rozpúšťadle, z ktorého sa uskutočňuje kryštalizácia, voda. Obsah vody by sa mal v priebehu kryštalizácie výhodne udržiavať nad už uvedenou kritickou úrovňou.

„Kritická úroveň vody závisí od faktorov, ako je teplota, koncentrácia zlúčeniny, ktorá sa má kryštalizovať v roztoku, profil nečistôt a použitý rozpúšťadlový systém, a môže sa stanoviť mimo vynález.

Tak sa kryštalické hydráty môžu pripraviť kryštalizáciou zlúčenín podlá vynálezu z rozpúšťadlového systému obsahujúceho vodu alebo kombináciu vody a jedného alebo viacerých organických rozpúšťadiel zahŕňajúcich organické rozpúšťadlá, ktoré sú schopné rozpúšťať vodu (napríklad metanol, etanol, izopropanol a podobne ) .

Naopak kryštalické anhydráty sa môžu pripraviť kryštalizáciou zlúčenín podľa vynálezu z vhodného organického rozpúšťadlového systému, ktorý sa musí vysušiť a/alebo sa môže vysušiť v priebehu kryštalizačného procesu, takže obsah vody je pod už uvedenou kritickou úrovňou. Tak sa anhydrát môže získať kryštalizáciou z rozpúšťadlového systému, ktorý v podstate neobsahuje vodu.

Pod výrazom „v podstate neobsahuje vodu sa rozumie, že obsah vody v rozpúšťadlovom systéme je nízky, takže výsledkom je tvorba maximálne 10 % hydrátu (napríklad monohydrátu), pre ktorýkoľvek konkrétny rozpúšťadlový systém a súbor kryštalizačných podmienok.

Zlúčeniny podľa vynálezu, ktoré sú anhydrátmi, neobsahujú viac než 3 %, výhodne 2 %, výhodnejšie 1 %, a najvýhodnejšie 0,5 % (hmotnosť/hmotnosť) vody, bez ohľadu na to, čí je voda viazaná (kryštálová voda alebo iná) alebo nie je. Hydráty obsahujú nie menej než 0,5 mol vody na mol zlúčeniny podľa vynálezu.

Ak anhydráty alebo hydráty kryštalizujú, závisí to od kinetických a termodynamických podmienok príslušných foriem pri špecifických podmienkach.

Ak je zlúčenina podľa vynálezu poskytovaná ako kryštalická forma zlúčeniny A, soľ kyseliny benzénsulfónovej, je výhodné, keď je sol poskytovaná ako monohydrát.

Ďalej je pre odborníka zrejmé, že zlúčeniny podľa vynálezu, ktoré sú v rovnakej chemickej forme (voľná báza/sol), sa môžu získať aj v rôznych fyzikálnych formách (napríklad rôznych kryštalických formách) pri rôznych kryštalizačných podmienkach. Kryštalická forma zlúčeniny podľa vynálezu, ktorá sa získa závisí od kinetických a termodynamických podmienok kryštalizačného procesu. Pri určitých termodynamických podmienkach (rozpúšťadlový systém, teplota, tlak a koncentrácia zlúčeniny podľa vynálezu) môže byť jedna kryštalická forma stabilnejšia než druhá (alebo samozrejme akákoľvek iná). Kryštalické formy, ktoré však majú relatívne nízku termodynamickú stabilitu, môžu byť kinetický vhodné. Tak ďalej kinetické faktory, ako je čas, profil nečistôt, miešanie, prítomnosť alebo neprítomnosť očkovacích kryštálov a podobne, môžu takisto ovplyvňovať kryštalickú formu. Tak môže postupy opísané v tomto dokumente odborník upraviť tak, aby sa získali rôzne kryštalické formy.

Rôzne kryštalické formy zlúčenín podľa vynálezu sa môžu lahko charakterizovať použitím metód róntgenovej práškovej difrakcie (XRPD), napríklad ako sa opisuje ďalej.

Na zabezpečenie prípravy konkrétnych kryštalických foriem, bez výskytu ďalších kryštalických foriem, sa kryštalizácia výhodne uskutoční očkovaním jadrovými a/alebo zárodočnými kryštálmi požadovanej kryštálovej formy v podstate v neprítomnosti jadrových a/alebo zárodočných kryštálov ďalších kryštalických foriem. Zárodočné kryštály vhodnej zlúčeniny alebo soli sa môžu pripraviť napríklad pomalým odparením rozpúšťadla z časti rozto18 ku vhodnej zlúčeniny alebo soli.

Zlúčeniny podľa vynálezu sa môžu izolovať použitím techník, ktoré sú odborníkovi známe, napríklad dekantáciou, filtráciou alebo odstredením.

Zlúčeniny sa môžu sušiť použitím štandardných techník. Pre odborníka je zrejmé, že teplota sušenia alebo čas sušenia môže pôsobiť na vlastností zlúčenín (alebo solí) v tuhom stave, ktoré sú vo forme solvátov, ako sú hydráty (napríklad pri zvýšenej teplote a/alebo zníženom tlaku môže dôjsť k dehydratácii). Napríklad po vzniku kryštalického hydrátu môže byť kritická vlhkosť, pod ktorú by sa nemalo sušenie uskutočňovať, pretože môže dôjsť ku strate kryštálovej vody a môže dôjsť k zmene tuhého stavu, t. j. kryštálová voda sa môže stratiť, ak sa kryštály sušia pri vysokej teplote alebo velmi nízkom tlaku počas dlhej časovej periódy.

Zistilo sa, že použitím kryštalizačných postupov, ako sa opisujú v tomto dokumente, sa môžu produkovať zlúčeniny podľa vynálezu s vyššou chemickou čistotou než je čistota zlúčenín podľa vynálezu izolovaných v prvom kroku.

Ďalšie čistenie zlúčenín podľa vynálezu sa môže uskutočniť použitím techník, ktoré sú veľmi dobre známe odborníkom. Napríklad nečistoty sa môžu odstrániť rekryštalizáciou z vhodného rozpúšťadlového systému (napríklad etylacetátu, izopropylacetátu, dichlórmetánu, izopropanolu, n-heptánu, metanolu, etanolu, metyletylketónu, acetonitrilu, pentan-2-olu, 3-metylbutan-l-olu, hexan-l-olu, vody alebo kombinácie týchto rozpúšťadiel). Vhodné teploty a časy potrebné na rekryštalizáciu závisia ' od koncentrácie zlúčeniny alebo soli v roztoku a od použitého rozpúšťadlového systému.

Ak sa zlúčeniny podlá vynálezu kryštalizujú alebo rekryštalizujú, ako sa opisuje v tomto dokumente, výsledná zlúčenina alebo sol môže byť vo forme, ktorá má zlepšenú chemickú stabilitu a/alebo stabilitu v tuhom stave, ako sa už uviedlo.

Farmaceutické prostriedky a lekárske použitie

Zlúčeniny podľa vynálezu sú užitočné, pretože sa vyznačujú farmakologickým účinkom. Sú preto indikované ako liečivá.

Tak podľa ďalšieho aspektu predkladaný vynález poskytuje zlúčeniny podľa vynálezu na použitie ako liečivá.

Zlúčeniny podľa vynálezu sa vyznačujú najmä myokardiálnym elektrofyziologickým účinkom, napríklad ako sa môže demonštrovať v testoch, ako sú testy opísané okrem iného v medzinárodných patentových prihláškach WO 99/31100, WO 00/77000 a WO 01/28992, ktorých relevantný opis sa tu uvádza ako odkaz.

Predpokladá sa, že zlúčeniny podlá vynálezu budú užitočné tak . pri profylaxii, ako aj liečbe srdcovej arytmie, najmä atriálnej a ventrikulárnej arytmie. Zvláštny chorobný stav, ktorý sa môže uviesť, zahŕňa atriálnu fibriláciu (napríklad atriálny flutter).

Zlúčeniny podľa vynálezu sú tak indikované na liečbu alebo profylaxiu srdcových chorôb alebo pri indikáciách príbuzných srdcovým chorobám, v prípade ktorých sa predpokladá, že arytmia zohráva dôležitú úlohu, vrátane ischemickej choroby srdca, náhleho srdcového záchvatu, infarktu myokardu, srdcového zlyhania, srdcovej operácie a tromboembolických príhod.

Zistilo sa, že pri liečbe arytmií zlúčeniny podlá vynálezu môžu selektívne oneskorovať srdcovú repolarizáciu. Hoci sa zistilo, že zlúčeniny podľa vynálezu najmä oneskorujú srdcovú repolarizáciu pri liečbe arytmie, ich spôsob(y) účinnosti je/sú nevyhnutne obmedzený(é) na tento spôsob pôsobenia.

Podľa ďalšieho aspektu vynález poskytuje spôsob liečby aryt20 mie, kde uvedený spôsob spočíva v podaní kompozície podľa vynálezu osobe, ktorá trpí alebo je náchylná k takémuto stavu.

Aby nedošlo k pochybnostiam, výraz „liečba zahŕňa terapeutickú liečbu, ako aj profylaxiu stavu.

Zlúčeniny podľa vynálezu sa budú normálne podávať orálne, subkutánne, intravenózne, intraarteriálne, transdermálne, intranasálne, inhaláciou alebo akoukoľvek inou parenterálnou cestou, vo forme farmaceutických prostriedkov obsahujúcich aktívnu zložku (buď ako voľnú bázu alebo ako sol) vo farmaceutický prijateľnej dávkovej forme. Prostriedok sa môže podávať v rôznych dávkach v závislosti od choroby a pacienta, ktorý sa má liečiť, ako aj od cesty podania.

Zlúčeniny podlá vynálezu sa môžu takisto kombinovať s ďalšími liečivami, ktoré sú užitočné pri liečbe arytmií a/alebo kardiovaskulárnych chorôb.

Podľa ďalšieho aspektu vynález poskytuje farmaceutickú formuláciu obsahujúcu zlúčeninu podľa vynálezu v zmesi s farmaceutický prijatelnou pomocnou látkou, riedidlom alebo nosičom.

Zlúčeniny podlá vynálezu sa môžu ďalej spracovať pred formuláciou do vhodnej farmaceutickej formulácie. Napríklad kryštálová forma sa môže zomlieť alebo rozmelniť na menšie častice.

Výhodné farmaceutické formulácie zahŕňajú formulácie, ktoré sú vo forme systému gélujúcej matrice, kde je zlúčenina podľa vynálezu poskytovaná v spojení s polymérom, ktorý napučiava vo vodnom prostredí, ako je prostredie nachádzajúce sa v gastrointestinálnom trakte. Takéto systémy sú veľmi dobre známe v stave techniky (pozri napríklad Advanced Drug Delivery Reviews, 11, 37 (1993)).

Množstvo zlúčeniny podľa vynálezu, ktoré sa použije v takejto formulácii bude závisieť od stavu a pacienta, ktorý sa má liečiť, ako aj od zlúčenín, ktoré sa použijú, môže sa však stanoviť mimo vynález.

Vhodné denné dávky zlúčenín podľa vynálezu pri (napríklad terapeutickej) liečbe ľudí sú od asi 0,005 do 25,0 mg/kg telesnej hmotnosti pri orálnom podaní a od asi 0,005 do 10 mg/kg telesnej hmotnosti pri parenterálnom podaní volnej bázy (t. j. v prípade soli po vylúčení akejkolvek hmotnosti vyplývajúcej z prítomnosti protiiónu). Výhodné rozsahy denných dávok zlúčenín podľa vynálezu (vo forme voľnej bázy, ako sa už indikovalo) pri (napríklad) terapeutickej liečbe ľudí sú od asi 0,005 do 10 mg/kg telesnej hmotnosti pri orálnom podaní a od asi 0,05 do 5,0 mg/kg telesnej hmotnosti pri parenterálnom podaní.

Zlúčeniny podľa vynálezu sú výhodné v tom, že sú účinné proti srdcovým arytmiám.

Zlúčeniny podľa vynálezu sú v porovnaní so zlúčeninami známymi v stave techniky účinnejšie, menej toxické, majú širší rozsah účinnosti (zahŕňajúci akékoľvek kombinácie aktivít triedy I, triedy II a triedy III a/alebo triedy IV (najmä aktivity triedy I a/alebo triedy IV, popri aktivite triedy III)), sú silnejšie, môžu sa vyznačovať dlhším časom pôsobenia, produkujú menej vedľajších účinkov (zahŕňajúcich nižší výskyt proarytmií, ako je torsades de pointes), ľahšie sa absorbujú alebo majú navyše iné užitočné farmakologické vlastnosti.

Zlúčeniny podľa vynálezu sú výhodné aj v tom, že sú vo forme, ktorá poskytuje zlepšenú manipuláciu. Ďalej sú zlúčeniny podľa vynálezu výhodné v tom, že môžu byť produkované vo formách, ktoré majú zlepšenú chemickú stabilitu a stabilitu v tuhom stave (zahŕňajúcu napríklad nižšiu hygroskopickosť) . Tak môžu byť zlúčeniny podľa vynálezu stabilné pri skladovaní v priebehu dlhšieho času.

Zlúčeniny podľa vynálezu sú výhodné aj v tom, že môžu kryš22 talizovať v dobrých výťažkoch, vo vysokej čistote, v priebehu krátkeho času, bez problémov a s menšími nákladmi než predtým pripravené formy zlúčenín Ά, B, C a D a ich solí.

Vynález je ilustrovaný, nie však s obmedzením, nasledovnými príkladmi s odkazmi na pripojené obrázky, kde:

Obrázok 1 ukazuje rontgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny A (B forma) získanú podľa príkladu 1.

Obrázok 2 ukazuje rontgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny A (A forma) získanú podlá príkladu 2.

Obrázok 3 ukazuje rontgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny A (C forma) získanú podľa príkladu 3.

Obrázok 4 ukazuje rontgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny A, sol kyseliny benzénsulfónovej, získanú podlá príkladu 4.

Obrázok 5 (a) ukazuje rontgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny A, sol kyseliny p-toluénsulfónovej (A forma), získanú podľa príkladu 5.

Obrázok 5 (b) ukazuje rontgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny A, sol kyseliny p-toluénsulfónovej (B forma), získanú pódia príkladu 5.

Obrázok 6 ukazuje rontgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny A, sol kyseliny l-hydroxy-2-naftoovej, získanú podľa príkladu 6.

Obrázok 7 ukazuje rontgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny A, sol kyseliny 1,5-naftalénsulfónovej, získanú pódia príkladu 7.

Obrázok 8 ukazuje rontgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny A, sol kyseliny 2-mesitylénsulfónovej, získanú podľa príkladu 8.

Obrázok 9 ukazuje róntgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny D získanú podľa príkladu 9.

Obrázok 10 ukazuje róntgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny D, sol kyseliny metánsulfónovej, získanú podľa príkladu 10.

Obrázok 11 ukazuje róntgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny D, soľ kyseliny hippurovej, získanú podlá príkladu 11.

Obrázok 12 ukazuje róntgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny C získanú podľa príkladu 12.

Obrázok 13 ukazuje róntgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny C, sol kyseliny metánsulfónovej, získanú podľa príkladu 13.

Obrázok 14 ukazuje róntgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny C, sol kyseliny p-toluénsulfónovej, získanú podľa príkladu 14.

Obrázok 15 ukazuje róntgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny D, sol kyseliny [(bifenyl-4-karbonyl)amino] octovej, získanú podľa príkladu 15.

Obrázok 16 ukazuje róntgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny D, sol kyseliny hernijantárovej, získanú podľa príkladu 16.

Obrázok 17 ukazuje róntgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny D, soľ kyseliny (3,4-dichlórbenzoylamino)-octovej, získanú podlá príkladu 17.

Obrázok 18 ukazuje róntgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny D, sol kyseliny [(naftalén-2-karbonyl)ami24 no]octovej, získanú podlá príkladu 18.

Obrázok 19 ukazuje rontgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny D, sol kyseliny 2,2,3,3-tetrametyl-l,4-dibutánovej, získanú podlá príkladu 19.

Obrázok 20 ukazuje rontgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny D, sol kyseliny trans-D,L-1,2-cyklopentándikarboxylovej, získanú podlá príkladu 20.

Obrázok 21 ukazuje rontgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny D, sol kyseliny (+;-O, O'-dibenzoyl-D-vínnej, získanú podľa príkladu 21.

Obrázok 22 ukazuje rontgenový práškový difraktogram pre kryštalickú formu zlúčeniny D, sol kyseliny (+)-O,O'-di-p-toluoyl-D-vínnej, získanú podlá príkladu 22.

Všeobecné postupy

Rôntgenová prášková difrakčná analýza (XRPD) sa uskutočňuje použitím rôznej šírky štrbiny na vzorkách pripravených podľa štandardných metód, ako sú napríklad metódy, ktoré opísal Giacovazzo, C. a kol., Fundamentals of Crystallography, Oxford University Press, Oxford 1995; Jenkins, R. a Snyder, R. L., Introduction to X-Ray Powder Diffractometry, John Wiley & Sons, New York 1996; Bunn, C. W., Chemical Crystallography, Clarendon Press, London 1948 alebo Klug, H. P. a Alexander, L. E., X-Ray Diffraction Procedures, John Wiley & Sons, New York 1974. Róntgenové analýzy sa uskutočňujú použitím difraktometra Siemens D5000.

Diferenčná skenovacia kalorímetria sa uskutočňuje použitím zariadenia Mettler DSC820 podlá štandardných metód, napríklad metód, ktoré opísal Hóhne, G. W. H. a kol., Differentíal Scanning Calorimetry, Springer, Berlín 1996.

Termogravimetrická analýza (TGA) sa uskutočňuje použitím zariadenia Mettler Toledo TGA850.

Pre odborníka je zrejmé, že kryštalické formy zlúčenín podlá vynálezu sa môžu pripraviť analogicky s postupmi opísanými v tomto dokumente a/alebo v súlade s príkladmi opísanými ďalej a môžu sa vyznačovať v podstate rovnakým XRPD difraktogramom a/alebo DSC a/alebo TGA termogramom, ako sa opisuje v tomto dokumente. Pod výraz XRPD difraktogram a/alebo DSC a/alebo TGA termogramy zahŕňame také prípady, kde je zrejmé z relevantných difraktogramov a/alebo termogramov (pripúšťa sa experimentálna chyba), že sa pripravila v podstate rovnaká kryštalická forma. Pri uskutočňovaní DSC sa počiatočná teplota môže líšiť v rozsahu ± 5 °C (napríklad ± 2 °C) a hodnoty vzdialeností XRPD sa môžu líšiť v rozsahu ± 2 na poslednom desatinnom mieste. Pre odborníka je zrejmé, že intenzity XRPD sa môžu pri meraní rovnakej kryštalickej formy líšiť z rôznych dôvodov zahŕňajúcich napríklad výhodnú orientáciu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príprava A

Príprava zlúčeniny A a jej benzénsulfonátovej soli (i) 4 -[(3-Hydroxypropyl)amino]benzonitril

Alternatíva 1. Zmes 4-fluórbenzonitrilu (12,0 g, 99,1 mmol) a

3-amino-l-propanolu (59,6 g, 793 mmol) sa mieša počas 3 hodín pri teplote 80 °C v inertnej atmosfére a potom sa pridá voda (150 ml). Zmes sa nechá ochladiť na teplotu miestnosti a extrahuje sa dietyléterom. Organická vrstva sa oddelí, vysuší sa (Na₂SO₄) , prefiltruje sa a zakoncentruje sa vo vákuu a získa sa 17 g (97 %) zlúčeniny uvedenej v podnázve ako olej, ktorý státím kryštalizuj e.

Alternatíva 2. 4-Fluórbenzonitril (24,6 g, 0,203 mol, Aldrich, 99 %) sa pridá k 3-amino-1-propanolu (122,0 g, 1,625 mol, 8 ekv., Aldrich, 99 %) a zmes sa zohrieva počas 5 hodín v dusíkovej atmosfére pri teplote 80 °C. Roztok sa nechá ochladiť na teplotu 22 °C a pridá sa voda (300 ml) . Zakalený roztok sa dvakrát extrahuje dichlórmetánom (300 ml a 200 ml) a spojené dichlórmetánové extrakty sa premyjú vodou (300 ml; analýza organickej vrstvy pomocou GC ukazuje ~ 1,0 % zvyšného aminopropanolu) .

Alternatíva 3. K 4-fluórbenzonitrilu (30,29 g, 247,7 mmol, 1,0 ekv.) sa pridá 3-amino-l-propanol (150 ml, 148,8 g,

1981,5 mmol, 8,0 ekv.). Zmes sa mieša v dusíkovej atmosfére pri teplote miestnosti (27 °C), až kým sa všetka tuhá látka nerozpustí. Roztok sa zohreje (olejový kúpeľ) na teplotu 77 °C, pri tejto teplote sa udržiava počas 7 hodín a potom sa mieša cez noc (14 hodín) pri teplote miestnosti. Pridá sa voda (365 ml) a výsledný zakalený roztok sa extrahuje dichlórmetánom (365 ml a 245 ml). Spojené organické vrstvy sa premyjú vodou (365 ml). Dichlórmetánový roztok produktu sa vysuší destiláciou; odstráni sa rozpúšťadlo (200 ml) a nahradí sa čerstvým dichlórmetánom (200 ml). Odstráni sa ďalšie rozpúšťadlo (250 ml) na celkový objem rozpúšťadla 365 ml.

(ii) 3 - ( 4-Kyanoanilino)propyl-4-metylbenzénsulfonát

96,5 mmol) (9,8 g, 96,5 mmol)

Alternatíva I. Na ochladený (0 °C) roztok 4 -[(3-hydroxypropyl)-amino]benzonitrilu (z uvedeného kroku (i), alternatíva 1; 17 g, v suchom MeCN (195 ml) sa pôsobí trietylamínom a potom p-toluénsulfonylchloridom (20,2 g,

106 mmol) . Zmes sa mieša počas 90 minút pri teplote 0 °C a zakoncentruje sa vo vákuu. K zvyšku sa pridá voda (200 ml) a vodný roztok sa extrahuje DCM. Organická fáza sa vysuší (Na2SO₄) , prefiltruje sa a zakoncentruje sa vo vákuu čistí kryštalizáciou z izopropanolu a

Výsledný zvyšok sa prezíska sa 24,6 g (77 %) zlúčeniny uvedenej v názve.

Alternatíva II. Roztok surového 4-[ (3-hydroxypropyl)amino]benzonitrilu (z uvedeného kroku (i), alternatíva 2) sa zakoncentruje na objem 300 ml destiláciou, pridá sa ďalších 200 ml dichlórmetánu a roztok sa znovu destiluje na objem 300 ml (obsah vody v roztoku stanovený metódou podľa Karl-Fischera je 0,07 %). Pridá sa trietylamín (20,55 g, 0,203 mol) a 4-(N, N-dimetylamino)pyridín (248 mg, 2,0 mmol) a roztok sa ochladí na teplotu 0 °C. Za chladenia a dobrého pretrepávania sa pridá v priebehu asi 30 minút roztok tosylchloridu (38,70 g, 0,203 mol) v dichlórmetáne (150 ml), pričom sa teplota nechá vystúpiť na 5 °C. Reakčná zmes sa mieša počas 23 hodín v dusíkovej atmosfére pri teplote v rozsahu od 3 do 5 °C (po 5 hodinách dôjde k vyzrážaniu hydrochloridu trietylamínu; analýza pomocou TLC ukazuje velmi malú, ak vôbec nejakú, ďalšiu konverziu zvyšného kyanoalkoholu v priebehu 20 až 23 hodín). Pridá sa voda (300 ml) a vrstvy sa počas 15 minút intenzívne miešajú. Organický roztok sa zakoncentruje destiláciou pri teplote 35 až 40 °C na objem asi 60 až 70 ml. V priebehu 5 minút sa pridá izopropanol (100 ml) (v tomto štádiu dôjde k určitému vyzrážaniu granúl produktu ešte pred pridaním izopropanolu; ku kryštalizácii dôjde velmi rýchlo po pridaní izopropanolu). Pokračuje sa v destilácii, pričom sa použije vákuum, kedy sa odstránia posledné zvyšky dichlórmetánu (odstráni sa ďalších asi 30 ml a destilačný zvyšok sa skontroluje pomocou GC na neprítomnosť dichlórmetánu). Kryštalická kaša sa v priebehu asi 1 hodiny ochladí na teplotu 0 až 5 °C za pomalého miešania a pri tejto teplote sa udržiava počas 1 hodiny. Kryštály sa odfiltrujú na strednej frite a vlhký filtračný koláč sa opatrne premyje studeným (0 °C) izopropanolom (80 ml). Filtračný koláč sa suší vo vákuu pod prúdom dusíka cez noc. Výťažok: 52,76 g (78,4 mol %); HPLC: 99,64 % plošne.

Mikroanalýza: nájdené (teória): % C: 61,60 (61,67);

(5,49); % N: 8,44 (8,47); % S: 9,71 (9,70).

% H: 5,41 (iii) Ν,Ν-Bis(2-oxiranylmetyl)benzénsulfónamid

K benzénsulfónamidu (250 g, 1 ekv.) sa pridá voda (2,5 1, 10-násobný objem) a potom epichlórhydrín (500 ml, 4 ekv.). Reakčná zmes sa zohreje na teplotu 40 °C. Pridá sa vodný roztok hydroxidu sodného (130 g v 275 ml vody), pričom teplota reakčnej zmesi zostáva medzi 40 a 43 °C. Táto operácia trvá približne 2 hodiny (rýchlosť pridávania roztoku hydroxidu sodného musí byť pomalšia na začiatku pridávania než na konci, aby sa udržal stanovený teplotný interval). Akonáhle sa pridávanie roztoku hydroxidu sodného ukončí, reakčná zmes sa mieša počas 2 hodín pri teplote 40 °C a potom cez noc pri teplote miestnosti. Nadbytok epichlórhydrínu sa odstráni ako vodný azeotrop vákuovou destiláciou (tlak asi 4 kPa, vnútorná teplota 30 °C) , až kým nedestiluje žiadny ďalší epichlórhydrín. Pridá sa dichlórmetán (1 1) a zmes sa intenzívne mieša počas 15 minút. Fázy sa nechajú rozdeliť (táto operácia trvá približne 10 minút; úplne číre fázy sa získajú po celonočnom státí). Fázy sa oddelia a dichlórmetánový roztok sa použije v nasledovnom stupni.

¹H-NMR (400 MHz, CDC1₃) : δ 2,55-2,65 (2H, m), 2,79 (2H, t, J = 4,4 Hz), 3,10-3,22 (4H, m), 3,58-3,73 (2H, m), 7,50-7,56 (2H, m), 7,58-7,63 (IH, m), 7,83-7,87 (2H, m).

(iv) 5-Benzyl-3,7-dihydroxy-l-(fenylsulfonyl)-1,5-diazacyklooktán

IMS (2,5 1, 10-násobný objem) sa pridá k dichlórmetánovému roztoku z uvedeného kroku (iii). Roztok sa destiluje, až kým vnútorná teplota nestúpne na 70 °C. Odoberie sa približne 1250 ml rozpúšťadla. V jednej dávke sa pridá ďalší IMS (2,5 1, 10-násobný objem) a potom benzylamín (120 ml, 0,7 ekv.) (nepozoruje sa exotermická reakcia) a reakčná zmes sa zohrieva počas 6 hodín na teplotu varu (po 2 hodinách žiadna zmena). Pridá sa ďalší benzylamín (15 ml) a roztok sa zohrieva počas ďalších 2 hodín. IMS sa oddestiluje (asi 3,25 1) a pridá sa toluén (2,5 1) . Oddestiluje sa ďalšie rozpúšťadlo (asi 2,4 1) a pridá sa ďalší toluén (1 1) . Teplota na destilačnej hlave je teraz 110 °C. Pri teplote 110 °C sa odoberie ďalších 250 ml rozpúšťadla. Teoreticky táto operácia poskytne produkt v asi 2,4 1 toluénu pri teplote 110 °C. Tento roztok sa použije v ďalšom kroku.

¹H-NMR (400 MHz, CDC1₃) : δ 7, 83-7,80 (4H, m, ArH), 7,63-7,51 (6H, m, ArH), 7,30-7,21 (10H, ArH), 3,89-3,80 (4H, m, CH(a) + CH(b)),

3,73 (2H, s, CH₂Ph(a)), 3,70 (2H, s, CH₂Ph(b)), 3,59 (2H, dd,

CHHNSO₂Ar(a)), 3,54 (2H, dd, CHHNSO₂Ar (b) ) , 3,40 (2H, dd,

CHHNSO₂Ar (b) ) , 3,23 (2H, dd, CHHNSO₂Ar(a)), 3,09-2, 97 (4H, m,

CHHNBn(a) + CHHNBn(b)), 2,83 (2H, dd, CHHNBn(b)), 2,71 (2H, dd,

CHHNBn (a) ) .

(Údaje sa získali z prečisteného materiálu obsahujúceho zmes trans-diolu (a) a cis-diolu (b) v pomere 1:1).

(v) 3-Benzyl-7-(fenylsulfonyl)-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]-nonán

Toluénový roztok z uvedeného kroku (iv) sa ochladí na teplotu 50 °C. Pridá sa bezvodá kyselina metánsulfónová (0,2 1). Táto operácia spôsobí vystúpenie teploty z 50 na 64 °C. Po 10 minútach sa pridá kyselina metánsulfónová (11) a reakčná zmes sa zohrieva počas 5 hodín na teplotu 110 °C. Potom sa oddestiluje z reakčnej zmesi toluén. Odoberie sa 1,23 1 (je potrebné dbať na to, aby vnútorná teplota nebola v ktoromkoľvek štádiu vyššia než 110 °C, inak sa výťažok zníži) . Reakčná zmes sa potom ochladí na teplotu 50 °C a na odstránenie zvyškov toluénu sa použije vákuum. Zohrievaním na teplotu 110 °C pri tlaku 65 kPa sa odstráni ďalších 0,53 1 (je výhodné, keď sa môže toluén odstrániť pri nižšej teplote a tlaku). Reakčná zmes sa potom nechá ochladiť na teplotu 30 °C a pridá sa deionizovaná voda (250 ml). Toto spôsobí vystúpenie teploty z 30 na 45 °C. V priebehu 30 minút sa pridá ďalšia voda (2,15 1) a teplota klesne pod. 54 °C. Roztok sa ochladí na teplotu 30 °C a potom sa pridá dichlórmetán (2 1). Za vonkajšieho chladenia a intenzívneho mieša30 nia sa reakčná zmes zalkalizuje pridaním vodného roztoku hydroxidu sodného (10 M, 2 1) takou rýchlosťou, aby sa vnútorná teplota udržala pod 38 °C. Táto operácia trvá 80 minút. Miešanie sa zastaví a vrstvy sa rozdelia počas 3 minút. Vrstvy sa oddelia. K dichlórmetánovému roztoku sa pridá IMS (2 1) a začne destilácia. Odoberá sa rozpúšťadlo (2,44 1), až kým teplota na destilačnej hlave nedosiahne 70 °C. Teoreticky sa takto získa produkt v 1,56 1 IMS. Roztok sa potom nechá za pomalého miešania ochladiť na teplotu miestnosti cez noc. Tuhá látka, ktorá sa vyzráža, sa odfiltruje a premyje sa IMS (0,5 1) a po sušení pri teplote 50 °C vo vákuu sa získa svetložltohnedý produkt v množstve 50,8 g (8,9 % v 3 krokoch) . 20,0 g tohto produktu sa rozpustí v acetonitrile (100 ml) pri teplote varu a získa sa svetložltý roztok. Po ochladení na teplotu miestnosti sa vytvorené kryštály odfiltrujú a premyjú sa acetonitrilom (100 ml) . Produkt sa suší vo vákuu pri teplote 40 °C počas 1 hodiny a získa sa

17,5 g (87 %) zlúčeniny uvedenej v podnázve.

¹H-NMR (400 MHz, CDC1₃): δ 7,18-7,23 (10H, m), 3,86-3,84 (2H, m),

3,67 (2H, d), 3,46 (2H, s), 2,91 (2H, d), 2,85 (2H, dd) , 2,56 (2H, dd) .

(vi) Dihydrochlorid 3-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]nonánu

Koncentrovaná kyselina bromovodíková (1,2 1, 3-násobný objem) sa pridá k tuhému 3-benzyl-7-(fenylsulfonyl)-9-oxa-3,7-díazabicyklo[3.3.1]nonánu (400 g; pozri uvedený krok (v)) a zmes sa zohrieva na teplotu varu v dusíkovej atmosfére. Tuhá látka sa rozpustí v kyseline pri teplote 95 °C. Po 8 hodinovom zohrievaní reakčnej zmesi analýza pomocou HPLC ukazuje, že reakcia je ukončená. Zmes sa ochladí na teplotu miestnosti. Pridá sa toluén (1,2 1, 3-násobný objem) a zmes sa intenzívne mieša počas 15 minút. Miešanie sa zastaví a fázy sa rozdelia. Toluénová fáza sa odstráni spolu s malým množstvom medzifázového materiálu. Kyslá vodná fáza sa vráti do pôvodnej reakčnej nádoby a v jednej dávke sa pridá roztok hydroxidu sodného (10 M, 1,4 1, 3,5-násobný objem) . Vnútorná teplota vystúpi z 30 na 80 °C. Skontroluje sa pH, aby sa zistilo, či je jeho hodnota vyššia než 14. Pridá sa toluén (1,6 1, 4-násobný objem) a teplota klesne z 80 na 60 ’C. Po 30 minútovom intenzívnom miešaní sa fázy rozdelia. Vodná fáza sa odstráni spolu s malým množstvom medzifázového materiálu. Toluénová fáza sa vráti do pôvodnej reakčnej nádoby a pridá sa izcpropanol (4 1, 10-násobný objem). Teplota sa upraví na hodnotu medzi 40 a 45 ’C. V priebehu 45 minút sa pridá koncentrované kyselina chlorovodíková (200 ml) tak, aby sa teplota udržala medzi 40 a 45 ’C. Vytvorí sa biela zrazenina. Zmes sa mieša počas 30 minút a potom sa ochladí na teplotu 7 °C. Produkt sa odfiltruje, premyje sa izopropanolom (0,8 1, 2-násobný objem), suší sa odsávaním a potom sa ďalej suší vo vákuovej sušiarni pri teplote 40 ’C. Výťažok: 297 g (91 %).

¹H-NMR (CD3OD + 4 kvapky D₂O) : δ (br d, 2H) , 3,09 (d, 2H) , 3,47 (br s, 4H), 3,60 (s, 2H), 4,12 (br s, 2H), 7,30-7,45 (m, 5H).

API MS: m/z = 219 [Ci₃H₁₈N₂O+H] ⁺.

(vii) 3,3-Dimetyl-l-[9-oxa-7-(fenylmetyl)-3,7-diazabicyklo-[3.3.1]non-3-yl]-2-butanón

K hydrogénuhličitanu sodnému (114,2 g, 4 ekv.) sa pridá voda (500 ml, 5-násobný objem) a potom 1-chlórpinakolón (45,8 ml, 1 ekv.). Pomaly sa pridá roztok dihydrochloridu 3-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]nonánu (100,0 g; pozri uvedený krok (vi)) vo vode (300 ml, 3-násobný objem) tak, že sa reguluje vývoj oxidu uhličitého (20 minút). Reakčná zmes sa zohrieva počas 4 hodín na teplotu 65 až 70 °C. Po ochladení na teplotu miestnosti sa pridá dichlórmetán (400 ml, 4-násobný objem) a po 15 minútovom miešaní sa fázy rozdelia. Vodná fáza sa premyje dichlórmetánom (400 ml, 4-násobný objem) a organické extrakty sa spoja. Roztok sa destiluje a odoberie sa rozpúšťadlo (550 ml). Pridá sa etanol (1 1) a pokračuje sa v destilácii. Odoberie sa ďalšie rozpúšťadlo (600 ml). Pridá sa etanol (1 1) a pokračuje sa v destilácii. Odoberie sa ďalšie rozpúšťadlo (500 ml) (teplota na destilačnej hlave je teraz 77 °C) . Tento roztok (teoreticky obsahujúci 1150 ml etanolu) sa použije priamo v ďalšom kroku.

^-NMR (400 MHz,	CDC13	) : δ	1,21 (9H,	s) ,	2,01-2,59	(2H,	m) ,
2,61-2,65 (2H, m)	, 2,87-2,98	(4H, m),	3, 30	(2H,	s) ,	3,52	(2H,
s), 3,87 (2H, br	s) ,	7,26	(2H, d, J	= 7,6	Hz) ,	7,33	(1H,	dd,
J = 7,6 a 7,6 Hz),	7,47	(2H,	d, J = 7, 6	Hz) .

(viii) 3,3-Dimetyl-l-(9-oxa-3, 7-diazabicyklo[3.3.1]ηοη-3-yl)-2-butanón

Paládium na aktívnom uhlí (44 g, 0,4 hmotn. ekv. 61 % katalyzátor vo vode, Johnson Mattey, typ 440L) sa pridá k etanolovému roztoku z uvedeného kroku (vii). Zmes sa hydrogenuje pri tlaku 0,404 MPa. Reakcia sa považuje za ukončenú po 5 hodinách. Katalyzátor sa odstráni filtráciou a premyje sa etanolom (200 ml) . Spojené etanolové filtráty sa použijú alebo sa môžu použiť v nasledovnom kroku (ix) . Roztok podľa testu obsahuje

61,8 g produktu uvedeného v názve v etanole (teoreticky 1,35 1; namerané 1,65 1). Časť produktu sa izoluje a prečistí. Analyzuje sa prečistený produkt.

¹H-NMR (300 MHz, CDC1₃): δ 1,17 (9H, s), 2,69 (2H, dt, J = 11,4 a 2,4 Hz), 2,93 (2H, d, J = 10,8 Hz), 3,02 (2H, d, J = 13,8 Hz), 3,26 (2H, s), 3,32 (2H, dt, J = 14,1 Hz), 3,61 (2H, br s).

Táto reakcia sa môže uskutočniť aj použitím menšieho hmotnostného pomeru katalyzátora k benzylovanému východiskovému materiálu. Toto sa môže dosiahnuť niekoľkými rôznymi spôsobmi, napríklad použitím rôznych katalyzátorov (ako Pd/C s kovovou náplňou, ktoré sa líši od použitého katalyzátora typu 440L, alebo Rh/C) a/alebo zlepšením vlastností prenosu hmoty reakčnej zmesi (odborník si je vedomý toho, že zlepšený prenos hmoty sa môže dosiahnuť napríklad uskutočnením hydrogenácie vo väčšom meradle než sa opisuje v uvedenej reakcii). Použitím týchto techník sa hmotnostný pomer katalyzátora k východiskovému materiálu môže znížiť pod 4 : 10 (napríklad medzi 4 : 10 a 1 : 20).

(ix) Zlúčenina A, monohydrát soli kyseliny benzénsulfónovej

Metóda 1

Uhličitan draselný (56,6 g, 1,5 ekv.) a 3-(4-kyanoanilino)-propyl-4-metylbenzénsulfonát (pozri uvedený krok (ií), 90,3 g, 1 ekv.) sa pridajú k etanolovému roztoku 3,3-dimetyl-l-(9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]ηοη-3-yl)-2-butanónu (pozri uvedený krok (viii); 61,8 g podlá testu v 1,65 1). Reakčná zmes sa zohrieva počas 4 hodín na teplotu 80 °C. Podlá testu zmes obsahuje ešte

8,3 g východiskovej látky a tak sa pridá ďalší 3-(4-kyanoanilino)propyl-4-metylbenzénsulfonát (12,2 g) a výsledná zmes sa zohrieva počas 4 hodín na teplotu 80 ’C. Rozpúšťadlo (1,35 1) sa oddestiluje a potom sa pridá izopropylacetát (2,5 1). Rozpúšťadlo (2,51 1) sa odstráni. Pridá sa izopropylacetát (2,5 1). Rozpúšťadlo (0,725 1) sa odstráni. Vnútorná teplota je teraz 88 °C. Rozpúšťadlo (0,825 1) sa odstráni a tak sa získa produkt vo forme izopropylacetátového roztoku (teoreticky v 2,04 1). Po ochladení na teplotu 34 °C sa pridá voda (0,5 1) . V zmesi sa objaví čierna suspenzia, pravdepodobne paládium. Hodnota pH vodnej fázy je 11. Pridá sa roztok hydroxidu sodného (1 M, 0,31 1), pričom teplota klesne na hodnotu nižšiu než 25 °C a zmes sa intenzívne mieša počas 5 minút. Hodnota pH vodnej fázy je 12. Fázy sa rozdelia a vodná fáza sa odstráni. Pridá sa ďalšia voda (0,5 1) a fázy sa rozdelia. Vodná fáza sa odstráni. Zvyšný esterový roztok sa prefiltruje, aby sa odstránili suspendované častice a filtrát sa spracuje na objem presne 2 1. Roztok sa potom rozdelí na dva 1 1 diely.

(Aby sa zamedzilo získaniu produktu uvedeného v názve obsahujúceho vysoký podiel paládia, môže sa uskutočniť nasledovné spracovanie: Živica Deloxan® (12,5 g, 25 hmotn. %) sa pridá k roztoku volnej bázy (1 1) a zmes sa zohrieva na teplotu varu za intenzívneho miešania počas 5 hodín. Roztok sa potom ochladí na teplotu miestnosti a v miešaní sa pokračuje počas 2 dní. Živica sa odstráni filtráciou).

Uskutoční sa test na výpočet požadovaného množstva kyseliny benzénsulfónovej na prípravu benzénsulfonátovej soli.

Roztok kyseliny benzénsulfónovej (20,04 g, 1 ekv.; predpokladá sa, že kyselina je čistým monohydrátom) v izopropylacetáte (200 ml) sa za intenzívneho miešania pridá v priebehu 5 minút (ak je to možné, je lepšie pridávať pomaly) k roztoku volnej bázy (1 1) a vytvorí sa svetložltá zrazenina. Teplota stúpne z 18 na 22 °C. Po 10 minútach sa zmes ochladí na teplotu 10 °C a produkt sa odfiltruje. Produkt sa premyje izopropylacetátom (250 ml), suší sa odsávaním na filtri a potom sa suší počas 2 dní vo vákuu pri teplote 40 °C a získa sa 59,0 g (61 % z dihydrochloridu 3-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]nonánu).

(Surová benzénsulfonátová sol sa alternatívne pripraví pridaním 70 % (hmotnosť/hmotnosť) vodného roztoku kyseliny benzénsulfónovej k etanolovému roztoku volnej bázy).

Surový produkt uvedený v podnázve sa izoluje ako monohydrát.

Etanol (500 ml) a voda (250 ml) sa pridajú k· surovej zlúčenine uvedenej v podnázve (50,0 g). Roztok sa zohreje na teplotu 75 °C. Materiál sa úplne rozpustí pri teplote 55 °C. Roztok sa zohrieva počas 5 minút na teplotu 75 °C a potom sa v priebehu 1 hodiny ochladí na teplotu 5 °C. Zrazenina začne vznikať pri teplote 18 °C. Studená zmes sa prefiltruje a filtračný koláč sa premyje zmesou etanol/voda (2 : 1; 150 ml), suší sa odsávaním na filtri a potom sa suší vo vákuu pri teplote 40 °C a získa sa čistý produkt uvedený v podnázve (41,2 g, 82 %).

(Táto rekryštalizácia sa môže uskutočniť aj s väčším množstvom rozpúšťadla, ak je nutné využiť objem reakčnej nádoby na35 príklad EtOH/voda (2 : 1), 45 objemov (výťažok 62 %); EtOH/voda (6 : 1), 35 objemov (výťažok 70 %)).

Produkt uvedený v podnázve sa izoluje po rekryštalizácii ako monohydrát (ako sa stanoví rôntgenovou difrakciou monokryštálu).

Metóda 2 (a) 3-(4-Kyanoanilino)propylbenzénsulfonát

K roztoku 4-[(3-hydroxypropyl)amino]benzonitrilu (z uvedeného kroku (i), alternatíva 3; 43,65 g, 247,7 mmol, 1 ekv.) v dichlórmetáne (celkový objem roztoku 360 ml) sa postupne pridá trietylamín (52 ml, 37,60 g, 371,55 mmol, 1,5 ekv.) a hydrochlorid trimetylamínu (11,89 g, 123,85 mmol, 0,5 ekv.) v jednej dávke. Žltý roztok sa ochladí na teplotu -20 °C (použitím kúpeľa acetón/suchý lad alebo studenej doštičky) a pôsobí sa na neho roztokom benzénsulfonylchloridu (32 ml, 43,74 g, 247,7 mmol, 1 ekv.) v dichlórmetáne (220 ml, 5-násobný objem vzhladom na kyanoalkohol) pomocou prikvapkávacieho lievika s vyrovnávacom tlaku. Roztok sa pridáva po kvapkách tak, aby vnútorná teplota neprekročila hranicu -14 °C. Pridávanie sa ukončí po 25 minútach. Zmes sa potom mieša počas 35 minút pri teplote medzi -15 a -10 °C. Pridá sa voda (365 ml) a teplota stúpne na 10 °C. Zmes sa ochladí spať na teplotu 0 °C a intenzívne sa mieša počas 15 minút. Organická vrstva (objem 570 ml) sa oddelí a destiluje za atmosférického tlaku, aby došlo k odstráneniu DCM (450 ml, vnútorná teplota 40 až 42 °C, teplota na destilačnej hlave 38 až 39 °C) . Pridá sa etanol (250 ml), roztok sa nechá ochladiť na teplotu 30 °C a použitím vákua sa odstráni ďalšie rozpúšťadlo (odoberie sa 40 ml, tlak 5,2 kPa (52 mbar), vnútorná teplota a teplota na destilačnej hlave je 21 až 23 °C) , pričom produkt postupne vypadáva z roztoku. Destilácia sa v tomto okamihu zastaví a pridá sa ďalší etanol (50 ml). Zmes sa zohreje na teplotu 40 °C (na vodnom kúpeli s teplotou 50 °C) , aby došlo k rozpusteniu všetkej tuhej látky a pomocou prikvapkávacieho lie36 vika sa pomaly pridá voda (90 ml). Roztok sa pomaly mieša pri teplote miestnosti (20 °C) cez noc (15 hodín) a v priebehu tohto času vykryštalizuje určité množstvo produktu. Zmes sa ochladí na teplotu -5 °C (kúpe! ľad/metanol), pri tejto teplote sa mieša počas 20 minút a potom sa svetložltá tuhá látka odfiltruje. Tuhá látka sa premyje zmesou etanol/voda (42 ml EtOH, 8 ml vody) a suší sa počas 30 minút odsávaním. Potom sa suší vo vákuovej sušiarni (40 °C, 72 hodín) do konštantnej hmotností. Hmotnosť surového produktu je 47,42 g (149,9 mmol, 60 %). K surovému produktu (20,00 g, 63,22 mmol, 1,0 ekv.) sa pridá etanol (160 ml, 8-násobný objem). Zmes sa mieša v dusíkovej atmosfére a zohreje sa na teplotu 40 °C, pričom sa použije vodný kúpeľ. Po dosiahnutí tejto teploty sa všetka tuhá látka rozpustí a získa sa číry žltý roztok. V priebehu 10 minút sa po kvapkách pridá voda (60 ml, 3-násobný objem), pričom sa vnútorná teplota udržiava v rozsahu medzi 38 a 41 °C. Vodný kúpe! sa odstráni a roztok sa ochladí v priebehu 40 minút na teplotu 25 °C, pričom v priebehu tohto času začne kryštalizácia. Zmes sa ochladí v priebehu 10 minút na teplotu -5 °C a potom sa pri tejto teplote udržiava počas ďalších 10 minút. Svetložltá tuhá látka sa odfiltruje, počas 10 minút sa suší odsávaním a potom sa suší vo vákuovej sušiarni do konštantnej hmotnosti (40 °C, 15 hodín) . Tak sa získa 18,51 g zlúčeniny uvedenej v podnázve (58,51 mmol, 93 % (zo surového produktu)).

(b) Zlúčenina A, monohydrát soli kyseliny benzénsulfónovej

K etanolovému roztoku (celkový objem 770 ml, približne 20-násobný objem vzhľadom na amín) 3,3-dimetyl-l-(9-oxa-3,7-diazabicyklo [3.3.1]ηοη-3-yl)-2-butanónu (34,97 g na základe testu,

154,5 mmol, 1,0 ekv.; pozri uvedený krok (viii)) sa v jednej dávke pridá roztok 3-(4-kyanoanilino)propylbenzénsulfonátu (49,05 g, 154,52 mmol, 1,0 ekv.; pozri uvedený krok (a)). Výsledná zmes sa zohrieva počas 6 hodín na teplotu 74 °C a potom sa mieša počas 65 hodín pri teplote miestnosti (20 °C) (cez ví37 kend; odborník si je vedomý toho, že táto reakcia môže byť úspešná aj bez predĺženého miešania pri teplote miestnosti) . Etanol (370 ml) sa odstráni a pridá sa voda (200 ml) (tým sa získa zmes EtOH/voda (2 : 1) , celkový objem 600 ml) . Po pridaní vody klesne teplota reakčnej zmesi z 80 na 61 °C. Roztok sa znovu zohreje na teplotu 70 °C a potom sa nechá prirodzenou cestou ochladiť za pomalého miešania na teplotu miestnosti (v priebehu 19 hodín). V tejto fáze sa spozoruje tvorba tuhej látky. Zmes sa ochladí na teplotu 0 °C, potom sa pri tejto teplote mieša počas 15 minút a následne sa takmer biela tuhá látka odfiltruje. Tuhá látka sa premyje studenou zmesou etanol/voda (2 : 1; 150 ml), suší sa počas 1,25 hodiny odsávaním a potom sa suší v sušiarní (40 °C, 20 hodín). Získa sa surový produkt v množstve 57,91 g (103,3 mmol, 60 %) .

Ako ukázala analýza pomocou HPLC, surový produkt má čistotu 98,47 % a rekryštalizuj e sa použitím postupu uvedeného ďalej, čím sa získa zlúčenina uvedená v podnázve v čistote 99,75 % (výťažok 84 %).

Postup rekryštalizácie:

Etanol (562 ml) a voda (281 ml) sa pridajú k surovému produktu (56,2 g) získanému v stupni (b). Roztok sa zohreje na teplotu 75 °C. Všetok materiál sa rozpustí pri teplote 55 °C. Roztok sa počas 5 minút udržiava pri teplote 75 °C a potom sa ochladí v priebehu 1,5 hodiny na teplotu 5 °C. Zrážanie začne pri teplote 35 °C. Studená zmes sa prefiltruje a získaná zrazenina sa premyje zmesou etanol/voda (2 : 1; 168 ml) . Tuhý materiál sa suší odsávaním na filtri a potom sa suší vo vákuu pri teplote 40 °C a získa sa produkt (47,1 g, 84 %).

(x) Zlúčenina A- (volná báza)

Metóda I

Surová benzénsulfonátová soľ (50,0 g, 1,0 ekv.) z uvedeného kroku (ix), metóda 1, sa pridá k vodnému roztoku hydroxidu sodného (1 M, 500 ml) prevrstvenému dichlórmetánom (1,0 1, 20-násobný objem). Zmes sa mieša počas 15 minút. Vrstvy sa potom rozdelia, pričom malé množstvo medzifázového materiálu zostane vo vrchnej vodnej vrstve. K dichlórmetánovému roztoku sa pridá etanol (500 ml, 10-násobný objem) a rozpúšťadlo (1,25 1) sa odstráni destiláciou. Teplota na destilačnej hlave je teraz 78 °C. Roztok sa nechá ochladiť na teplotu nižšiu než je teplota varu a pridá sa etanol (250 ml, 5-násobný objem). Rozpúšťadlo sa odstráni (250 ml) . Tento horúci roztok sa zriedi etanolom na objem 890 ml (17,8-násobný objem; 25-násobný objem predpokladá 100 % konverziu na voľnú bázu) . Po zohrievaní na teplotu varu sa roztok pomaly ochladí. Pri teplote 5 °C sa pridá zárodočný kryštál zlúčeniny uvedenej v názve. Začne kryštalizácia a zmes sa mieša počas 30 minút pri teplote 5 °C. Produkt sa odfiltruje a premyje sa etanolom (2 x 50 ml, 2 x 1-násobný objem) . Produkt sa potom suší vo vákuovej sušiarni pri teplote 40 °C počas 60 hodín a získa sa takmer biely prášok (26,3 g, 74 %) .

¹H-NMR (400 MHz, CDC1₃): δ 7,86-7,82 (2H, m), 7,39-7,32 (3H, m), 7,30-7,26 (2H, m), 6,47 (2H, m), 4,11-4,07 (4H, m), 3,70 (2H, s), 3,36-3,33 (4H, m), 3,26 (2H, t), 3,12 (2H, d), 2,90 (2H, d), 2,28-2,21 (2H, m), 1,06 (9H, s).

¹³C-NMR (CDC1₃) : δ 24,07, 26, 38, 41,52, 43, 52, 56, 17, 56,47,

63,17, 68,46, 96, 61, 111, 64, 121,03, 133,43.

MS (ES): m/z = 385,1 (M+H)⁺.

Metóda II

Na zmes 4-{[ 3-( 9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl)propyl ]amino[benzonitrilu (pozri ďalej uvedenú prípravu B(I) (vi);

5,73 g, 0,02 mol) a K₂CO₃ (11,05 g, 0,08 ml) v MeCN (300 ml) sa pôsobí 1-chlórpinakolónom (4,44 g, 0,032 mol). Zmes sa mieša cez noc pri teplote 50 °C, pridá sa DCM a zmes sa prefiltruje. Fil39 tračný koláč sa premyje zmesou DCM a MeCN a rozpúšťadlo sa z filtrátu odparí. Výsledný zvyšok sa prečistí chromatografiou na silikagéli eluovaním gradientom etylacetát/metanol/amoniakálny

metanol	(95 : 5 : 0 až 95 :	0 : 5) a získa sa zlúčenina uvedená
v názve	(5,8 g, 73,9 %) .
Príprava	B(I)
Príprava	zlúčeniny B (metóda	I)

(i) terc-Butyl-2-brómetylkarbamát

Hydrogénuhličitan sodný (6,15 g, 0,073 mol) a di-terc-butyldikarbonát (11,18 g, 0,051 mol) sa rozpustia v zmesi vody (50 ml) a dichlórmetánu (150 ml) a ochladia sa na teplotu 0 °C. Ako tuhá látka sa pomaly pridá hydrobromid 2-brómetylamínu (10,0 g, 0,049 mol) a reakčná zmes sa mieša cez noc pri teplote 25 °C. Dichlórmetánová vrstva sa oddelí, premyje sa vodou (200 ml) a roztokom hydrogensíranu draselného (150 ml, pH 3,5).. Organická vrstva sa vysuší (Na₂SO₄) a zakoncentruje sa vo vákuu.. Surový olej sa chromatografuj e na silikagéli eluovaním dichlórmetánom a získa sa 7,87 g (72 %) zlúčeniny uvedenej v podnázve ako číry bezfarebný olej.

^-NMR (300 MHz, CDC1₃) : δ 4,98 (br s, 1H) , 3,45-3,57 (m, 4H) ,

1,47 (s, 9H).

ΑΡΙ-MS: m/z = 126 (M+H-C₅H₈O₂) ⁺.

(ii) Dihydrochlorid 3-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]nonánu

Toto je alternatívna príprava k príprave, ktorá sa opísala v uvedenej príprave A(vi). 3 litrová trojhrdlá banka sa vybaví magnetickým miešadlom, teplomerom a spätným chladičom. K tuhému 3-benzy1-7-(fenylsulfonyl)-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]nonánu (190 g, 0,53 mol, pozri uvedená príprava A(v)) sa pridá vodný roztok kyseliny bromovodíkovej (48 %, 0,76 1, 4,51 mol) a zmes

0 sa zohrieva na teplotu varu v dusíkovej atmosfére. Tuhá látka sa rozpustí pri teplote 90 °C. Po 12 hodinovom zohrievaní zmesí ukazuje analýza pomocou GC, že reakcia je ukončená. Zmes sa ochladí na teplotu miestnosti. Pridá sa toluén (0,6 1) a zmes sa mieša počas niekoľkých minút. Fázy sa rozdelia. Vodná fáza sa vráti do pôvodnej reakčnej nádoby a v jednej dávke sa pridá vodný roztok hydroxidu sodného (10 M, 0,85 1, 8,5 mol). Vnútorná teplota stúpne na 80 °C a zmes je silne zásaditá. Pridá sa toluén (0,8 1) a vnútorná teplota klesne na 55 °C. Po 30 minútovom intenzívnom miešaní sa toluénová fáza oddelí a vráti sa do pôvodnej reakčnej nádoby. Pridá sa izopropanol (1,9 1) a vnútorná teplota sa upraví na hodnotu medzi 40 a 50 °C. Pridáva sa koncentrovaná kyselina chlorovodíková (do kyslej reakcie) takou rýchlosťou, aby sa teplota udržiavala medzi 40 a 50 °C. Vycvorí sa biela zrazenina. Zmes sa mieša počas 30 minút a potom sa ochladí na teplotu 7 °C. Biely prášok sa odfiltruje, premyje sa izopropanolom (0,4 1), suší sa preháňaním vzduchu cez vzorku počas 10 minút a ďalej sa suší vo vákuovej sušiarni pri teplote 40 °C. Výťažok: 130 g (84 %).

(iii) Hydrochlorid terc-butyl-7-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo- [3.3.l]nonán-3-karboxylátu litrová trojhrdlá banka sa vybaví miešadlom, teplomerom a prebublávačom dusíka. V uvedenom poradí sa vloží voda (1,4 1), dichlórmetán (1,4 1), hydrogénuhličitan sodný (150 g, 1,79 mol) a dihydrochlorid 3-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]nonánu (130 g, 0,447 mol; z uvedeného kroku (ii)). Zmes sa intenzívne mieša počas 10 minút a potom sa pomaly pridá di-terc-butyldikarbonát (0,113 1, 0,491 ml). Zmes sa intenzívne mieša počas hodín pri teplote miestnosti. Organická vrstva sa oddelí, vysuší sa nad síranom horečnatým, prefiltruje sa a zakoncentruje sa a získa sa 160 g takmer bielej tuhej látky. Táto tuhá látka sa vloží do 3 litrovej trojhrdlej banky vybavenej miešadlom, teplomerom a prikvapkávacím lievikom. Pridá sa etylacetát (0,6 1) a číry roztok sa ochladí na teplotu -10 °C. Po kvapkách sa pridá roztok chlorovodíka v dioxáne (4 M), až kým sa nedosiahne pH

nižšie	než 4.	Vyzráža	sa hydrochlorid a zmes	sa	mieša	počas
ďalšej	hodiny.	Produkt	sa odfiltruje, premyje	sa	etylacetátom
(0,1 1)	a suší	sa vo	vákuovej sušiarni. Získa	sa	146 g	(92 %)

bieleho kryštalického produktu.

(iv) Hydrochlorid terc-butyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]nonán-3-karboxylátu

Hydrochlorid z uvedeného kroku (iii) (146 g, 0,411 mol) a 20 % Pd(OH)2/C (7,5 g) sa vloží do Parrovej hydrogenačnej nádoby. Pridá sa metanol (0,5 1) a nádoba sa intenzívne pretrepáva v atmosfére vodíka pri tlaku 0,3535 MPa. Priebeh reakcie sa sleduje analýzou pomocou GC a zistilo sa, že reakcia je ukončená po 1 hodine. Katalyzátor sa odfiltruje a filtrát sa zakoncentruje a získa sa takmer biely kryštalický produkt. Surový produkt sa rozpustí v horúcom acetonitrile (1,2 1) a potom sa prefiltruje za horúca. Filtrát sa zriedi etylacetátom (1,2 1). Číry roztok sa nechá stáť cez noc pri teplote miestnosti. Prvá časť kryštálov sa odfiltruje a suší sa vo vákuu a získa sa 52 g zlúčeniny uvedenej v podnázve ako biela tuhá látka. Filtrát sa zakoncentruje takmer dosucha, potom sa rozpustí v horúcom acetonitrile (0,4 1) a zriedi sa etylacetátom (0,4 1). Po ochladení roztoku na teplotu 10 °C sa získa druhá časť kryštálov (38 g). Obe časti boli podlá analýzy pomocou GC a ^XH-NMR porovnateľné. Celkový výťažok: 90 g (83 %).

(v) terc-Butyl-7-[3-(4-kyanoanilino)propyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo [ 3 . 3 . 1 ] nonán-3-karboxylát

Hydrochlorid terc-butyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]nonán-3-karboxylátu (pozri uvedený krok (iv); 1,1 g, 4,15 mmol) sa zmieša s MeCN (46 ml), vodou (2,5 ml) a K₂CO₃ (3,5 g, 25 mmol). Zmes sa mieša počas 4 hodín, potom sa pridá chloroform a zmes sa prefiltruje cez kremelinu (Celíte®). Filtrát sa zakoncentruje vo vákuu a získa sa 0,933 g voľnej bázy. Táto báza sa potom zmieša s 3-(4-kyanoanilino)propyl-4-metylbenzénsulfonátom (pozri uvedenú prípravu A(ii); 2,1 g, 6,2 mmol) a K₂CO₃ (0,86 g, 6,2 mmol) v MeCN (18 ml). Výsledná zmes sa mieša cez noc pri teplote 60 °C a potom sa zakoncentruje vo vákuu. Zvyšok sa rozdelí medzi dichlórmetán (250 ml) a roztok hydroxidu sodného (1 M, 50 ml). Vrstvy sa oddelia a vrstva DCM sa dvakrát premyje vodným roztokom NaHCO₃ a potom sa vysuší (Na₂SO₄) a zakoncentruje sa vo vákuu. Produkt sa prečistí flash chromatografiou eluovaním gradientom toluén/etylacetát/trietylamín (2:1:0 až

1000 : 1000 : 1) a získa sa 1,47 g (91 %) zlúčeniny uvedenej v podnázve.

(vi) 4-{[3-(9-Oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl)propyl]amino}-benzonitril

Zlúčenina uvedená v podnázve sa získa v 96 % výťažku použitím analogického postupu, ako je postup opísaný v nasledovných prípravách C(v) a D(iii), pričom sa použije terc-butyl-7-[3-( 4-kyanoanilino)propyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]nonán-3-karboxylát z uvedeného kroku (v).

(vii) Zlúčenina B

K roztoku terc-butyl-2-brómetylkarbamátu (4,21 g, 0,019 mol; pozri uvedená príprava (i)) v DMF (65 ml) sa pridá 4-{ [3-(9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl)propyl]amino}benzonitril (pozri uvedený krok (vi); 4,48 g, 0,016 mol) a trietylamín (3,27 ml, 0,024 mol) . Zmes sa mieša cez noc pri teplote 35 °C a potom sa zakoncentruje vo vákuu. Zvyšok sa rozpustí v dichlórmetáne (80 ml) a premyje sa nasýteným roztokom chloridu sodného. Vodná vrstva sa extrahuje dichlórmetánom (150 ml) . Spojené organické extrakty sa vysušia (Na₂SO₄) a zakoncentrujú sa vo vákuu. Surový červenohnedý olej sa chromatografuje (dvakrát) na silikagéli eluovaním zmesou chloroform/metanol/koncentrovaný NH₄OH (9 : 1 : 0,02) a získa sa 3,75 g (56 %) zlúčeniny uvedenej v názve .

¹H-NMR (300 MHz, CD₃OD) : δ 7,37-7,40 (d, J = 8,8 Hz, 2H) ,

6,64-6, 67 (d, J = 8,8 Hz, 2H) , 3,94 (br s, 2H) , 3,21-3,31 (m,

4H) , 3,01 (br s, 4H) , 2,47-2,59 (m, 8H) , 1,90 (br s, 2H) , 1,39 (s, 9H) .

¹³C-NMR (75 MHz, CD₃OD) : δ 158,5, 134,7, 121, 9, 113,2, 97,7,

80,3, 69,2, 58,8, 58, 1, 57,5, 57,3, 41,9, 38,3, 28, 9, 26,2.

ΑΡΙ-MS: m/z = 430 (M+H)⁺.

Príprava B(II)

Príprava zlúčeniny B (metóda II) (i) terc-Butylester kyseliny [2-(7-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo [3.3.1]non-3-yl)etyl]karbamovej

Alternatíva 1 (a) 2-(terc-Butyloxykarbonylamino)etyltosylát

Roztok p-toluénsulfonylchloridu (28,40 g, 148 mmol) v dichlórmetáne (100 ml) sa pri teplote 0 °C v priebehu 30 minút pridá k zmesi terc-butyl-N-(2-hydroxyetyl)karbamátu (20 g, 120 mmol), trietylamínu (18,80 g, 186 mmol) a hydrochloridu trimetylamínu (1,18 g, 12,4 mmol) v dichlórmetáne (120 ml). Zmes sa mieša počas 1 hodiny pri teplote 0 °C a potom sa prefiltruje a premyje sa dichlórmetánom (100 ml) . Filtrát sa premyje 10 % kyselinou citrónovou (3 x 100 ml) a solankou (100 ml). Organická vrstva sa vysuší nad síranom horečnatým a prefiltruje sa. Filtrát sa zakoncentruje pri zníženom tlaku a získa sa olej. Olej sa rozpustí v etylacetáte (40 ml) a pomaly sa pridá izohexán (160 ml) . Výsledná kaša sa mieša počas 17 hodín pri teplote miestnosti a prefiltruje sa. Tuhá látka sa premyje izohexánom (240 ml) a získa sa zlúčenina uvedená v podnázve ako bezfarebný prášok (25 g, 64 %); t. t. 64 až 66 °C.

¹H-NMR (300 MHz, CDCI3): δ 1,40 (9H, s), 2,45 (3H, s), 3,38 (2H,

q), 4,07 (2H, t), 4,83 (IH, br s), 7,34 (2H, d), 7,87 (2H, d).

MS: m/z = 216 (M+H-Boc)⁺.

(b) terc-Butylester kyseliny [2-( 7-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo [3.3.1]ηοη-3-yl)etyl]karbamovej

Roztok dihydrochloridu 3-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo-[3.3.1]nonánu (pozri uvedenú prípravu A(vi); 10 g, 34 mmol) vo vode (25 ml) sa pomaly pridá k roztoku hydrogénuhličitanu sodného (10 g, 119 mmol) vo vode (10 ml) . Pridá sa ďalšia voda (5 ml) a zmes sa mieša počas 10 minút pri teplote miestnosti. Pridá sa roztok 2-(terc-butyloxykarbonylamino)etyltosylátu (pozri uvedený krok (a); 11,92 g, 37 mmol) v toluéne (40 ml). Táto zmes sa zohrieva počas 7 hodín na teplotu 65 až 70 °C a potom sa mieša cez noc pri teplote miestnosti. Reakčná zmes sa znovu zohreje na teplotu 50 °C a vrstvy sa rozdelia. Vodná vrstva sa extrahuje toluénom (40 ml) pri teplote 50 °C. Spojené organické vrstvy sa premyjú nasýteným roztokom hydrogénuhličitanu sodného (25 ml) . Rozpúšťadlá sa odparia pri zníženom tlaku a získa sa zmes oleja a tuhej látky (13 g, > 100 %). K častí olejovitej tuhej látky (5 g, 138 mmol) sa pridá etylacetát (50 ml) a roztok kyseliny citrónovej (10 %, 25 ml) . Vodná vrstva sa oddelí a organická vrstva sa znovu premyje roztokom kyseliny citrónovej (10 %, 20 ml). Vodné vrstvy sa spoja a pôsobí sa na ne tuhým hydrogenuhličitanom sodným, až kým nie sú neutrálne. Vodná vrstva sa extrahuje etylacetátom (2 x 50 ml), vysuší sa nad síranom horečnatým a prefiltruje sa. Filtrát sa odparí dosucha pri zníženom tlaku a získa sa zlúčenina uvedená v podnázve (4,68 g, 93 %) ako bezfarebná polotuhá látka, ktorá úplne stuhne potom, ako sa uloží do chladničky; t. t. 58 až 60 °C.

¹H-NMR (300 MHz, CDC1₃): δ 1,46 (9H, s), 2,38-2,57 (4H, m),

2,6-2,68 (2H, m), 2,75-2,85 (4H, m), 3,22 (2H, q), 3,26 (2H, s),

3,83 (2H, br s), 6,17 (IH, br s), 7,2-7,4 (5H, m).

MS: m/z = 362 (M+H)⁺.

Alternatíva 2 (a) 3-(7-Benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-y1)etyl]-propiónamid

Trietylamín (3,60 g, 35,7 mmol) sa pomaly pridá k roztoku dihydrochloridu 3-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]nonánu (pozri uvedenú prípravu A(vi); 5 g, 17 mmol) v etanole (50 ml). K tejto zmesi sa pridá akrylamid (1,34 g, 18 mmol) a zmes sa zohrieva na teplotu varu počas 7 hodín. Reakčná zmes sa zakoncentruje pri zníženom tlaku. K zvyšku sa pridá voda (50 ml) a roztok hydroxidu sodného (1 M, 150 ml) a zmes sa extrahuje etylacetátom (2 x 200 ml). Spojené organické extrakty sa vysušia nad síranom horečnatým, prefiltrujú sa a zakoncentruj ú sa pri zníženom tlaku a získa sa bezfarebná tuhá látka. Táto tuhá látka sa rekryštalizuje z etylacetátu (50 ml) a získa sa zlúčenina uvedená v podnázve (3,80 g, 76 %); t. t. 157 až 159 ’C.

¹H-NMR (300 MHz, CDC1₃) : δ 2,39 (2H, t), 2,42-2,61 (6H, m),

2,82-2, 95 (4H, m), 3,39 (2H, s), 3,91 (2H, br s), 5,07 (1H, br s), 7,18-7,21 (2H, m), 7,25-7,39 (3H, m), 9,5 (1H, br s).

MS: m/z = 290 (M+H)⁺.

(b) terc-Butylester kyseliny [2-(7-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo [3.3.1]ηοη-3-yl)etyl]karbamovej

N-Brómsukcínimid (6,0 g, 33 mmol) sa v priebehu 1 minúty pridá po častiach k roztoku 3-(7-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo- [3.3.1]ηοη-3-yl)etyl]propiónamidu (pozri uvedený krok (a); 5 g, mmol) v roztoku terc-butoxidu draselného v terc-butanole (1 M, 81 ml) a terc-butanole (20 ml). Zmes sa zohrieva počas minút na teplotu 60 až 65 ’C, potom sa nechá ochladiť na teplotu miestnosti a pridá sa voda (100 ml) . Zmes sa extrahuje etylacetátom (2 x 50 ml). Spojené organické extrakty sa premyjú soľankou (50 ml), vysušia sa nad síranom horečnatým, prefiltrujú sa (filtračný koláč sa premyje etylacetátom (50 ml)) a filtrát sa zakoncentruje pri zníženom tlaku a získa sa zlúčenina uvedená v podnázve (6,5 g, > 100 %) ako hnedý olej.

^XH-NMR (300 MHz, CDC1₃) : δ 1,46 (9H, s), 2,4-2,58 (4H, m),

2,58-2,7 (2H, m), 2,75-2,91 (4H, m), 3,22 (2H, q), 3,28 (2H, s),

3,83 (2H, br s), 6,19 (1H, br s), 7,2-7,42 (5H, m).

MS: m/z = 316 (M+H)⁺.

Alternatíva 3 (a) 3-Benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]nonán

Všetky objemy a ekvivalenty sú merané vzhľadom na množstvo použitého dihydrochloridu 3-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo-[3.3.1]nonánu (pozri uvedenú prípravu A(vi)). K dihydrochloridu 3-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]nonánu (60,07 g,

206,03 mol, 1,0 ekv., pozri uvedenú prípravu A(vi)) sa pridá toluén (420 ml, 7-násobný objem) a vodný roztok hydroxidu sodného (2 M, 420 ml, 7-násobný objem, 4,0 ekv.). Zmes sa mieša v dusíkovej atmosfére, zohreje sa na teplotu 60 °C a pri tejto teplote sa udržiava počas 30 minút, kedy sa vytvoria dve číre vrstvy. Nižšia vodná vrstva sa odstráni a toluénový roztok zlúčeniny uvedenej v podnázve (voľná báza) sa azeotropicky suší za atmosférického tlaku (celkové množstvo odstráneného rozpúšťadla 430 ml; celkové množstvo pridaného toluénu 430 ml) a zakoncentruje sa na množstvo 240 ml (4-násobný objem). Karl-Fischerova analýza ukazuje v tomto okamihu 0,06 % vody v roztoku. Vysušený roztok zlúčeniny uvedenej v podnázve (teoreticky 44,98 g, 206,03 mmol, 1,0 ekv.) sa použije v nasledovnom kroku bez ďalšieho čistenia.

(b) 2-(terc-Butyloxykarbonylamino)etyl-2,4,6-trimetylbenzénsulfonát

Trietylamín (65 ml, 465,3 mmol, 1,5 ekv.) sa v jednej dávke pridá k roztoku terc-butyl-N-(2-hydroxyetyl)karbamátu (50,11 g, 310,2 mmol, 1,0 ekv.) v dichlórmetáne (250 ml, 5-násobný objem). Roztok sa ochladí na teplotu -10 °C a v jednej dávke sa pridá hydrochlorid trimetylamínu (14,84 g, 155,1 mmol, 0,5 ekv). Výsledná zmes sa ďalej ochladí na teplotu -15 °C, mieša sa počas 5 minút a potom sa na ňu počas 28 minút pôsobí roztokom mesitylénsulfonylchloridu (74,74 g, 341,2 mmol, 1,1 ekv.) v dichlórmetáne (250 ml, 5-násobný objem) tak, aby vnútorná teplota zostala pod -10 °C. Akonáhle sa pridávanie ukončí, vytvorí sa zrazenina a zmes sa mieša pri teplote -10 °C počas ďalších 30 minút. Pridá sa voda (400 ml, 8-násobný objem) a všetka zrazenina sa rozpustí. Zmes sa intenzívne mieša počas 5 minút a potom sa vrstvy rozdelia. Výmena rozpúšťadla z dichlórmetánu na izopropanol sa uskutoční destiláciou pri zníženom tlaku. Rozpúšťadlo (450 ml) sa odstráni a nahradí sa izopropanolom (450 ml) (počiatočný tlak je 45 kPa, teplota varu 24 °C; finálny tlak je 11 kPa, teplota varu 36 °C) . Ku koncu destilácie sa rozpúšťadlo (150 ml) odstráni, aby došlo k zníženiu objemu na 350 ml (7-násobný objem vzhladom na množstvo použitého terc-butyl-N-(2-hydroxyetyl)karbamátu). Roztok sa ochladí na teplotu 25 °C a za miešania sa pridá pomaly voda (175 ml), čo spôsobí, že roztok sa postupne zakalí. V tomto okamihu sa nezráža žiadna tuhá látka. Pridá sa ďalšia voda (125 ml) a zrazenina sa začne tvoriť potom, ako sa pridá zhruba 75 ml. Vnútorná teplota stúpne z 25 na 31 °C. Zmes sa pomaly mieša a ochladí sa na teplotu 7 °C. Tuhá látka sa odfiltruje, premyje sa zmesou izopropanol/voda (1 : 1; 150 ml) a suší sa vo vákuu počas 21 hodín pri teplote 40 °C a získa sa zlúčenina uvedená v podnázve (92,54 g, 87 %) ako biela kryštalická tuhá látka; t. t. 73,5 °C.

^XH-NMR (300 MHz, CDC1₃) : δ 1,42 (9H, s), 2,31 (3H, s), 2,62 (6H,

s), 3,40 (2H, q), 4,01 (2H, t), 4,83 (IH, br s), 6,98 (2H, s).

(c) terc-Butylester kyseliny [2-(7-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo [3 . 3 . 1] ηοη-3-yl) etyl] karbamovej , sol kyseliny 2,4,6-trimetylbenzénsulfónovej

Horúci roztok (28 °C) 2-(terc-butyloxykarbonylamino)etyl-2,4,6-trimetylbenzénsulfonátu (70,93 g, 206,03 mmol, 1,0 ekv., pozri uvedený krok (b)) v toluéne (240 ml, 4-násobný objem) sa pridá k roztoku 3-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]nonánu (pozri uvedený krok (a); 44,98 g, 206,03 mmol, 1,0 ekv.) v toluéne (240 ml, 4-násobný objem). Výsledný roztok sa intenzívne mieša v dusíkovej atmosfére počas 8 hodín za zohrievania na teplotu 68 °C. Reakčná zmes sa nechá miešať počas 84 hodín pri teplote miestnosti. Vo svetložltom roztoku sa vytvorí hustá biela zrazenina. Zmes sa ochladí na teplotu 9 °C a zlúčenina uvedená v podnázve sa odfiltruje. Reakčná nádoba sa vypláchne toluénom (100 ml) a tento toluén sa pridá k filtrátu. Filtračný koláč sa premyje toluénom (150 ml). Biela tuhý produkt sa suší počas 15 minút odsávaním a potom sa suší vo vákuu pri teplote 40 °C počas 23 hodín do konštantnej hmotnosti. Zlúčenina uvedená v podnázve sa získa vo výťažku 79,61 g (141,7 mmol, 69 %). Spojený filtrát a premývacie kvapaliny (670 ml) sa premyjú vodným roztokom hydroxidu sodného (2 M, 200 ml, 3,3-násobný objem). Zmes sa zohreje na teplotu 60 °C a za intenzívneho miešania sa pri tejto teplote udržiava počas 20 minút. Potom sa vrstvy rozdelia. Toluénový roztok sa zakoncentruje na objem 200 ml vákuovou destiláciou (teplota varu 50 až 54 °C pri tlaku 65 až 70 kPa; teplota varu 46 °C pri tlaku 12 kPa na konci) . S postupom destilácie sa roztok stáva kalným v dôsledku tvorby zlúčeniny uvedenej v podnázve. Predpokladá sa, že 20 % pôvodného množstva 3-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]nonánu zostáva vo filtráte a tak sa v jednej dávke dodatočne pridá 2-(terc-butvloxykarbonylamino)etyl-2,4,6-trimetylbenzénsulfonát (14,20 g,

41,21 mmol, 0,2 ekv.) (skôr v tuhej forme než ako roztok v toluéne). Kalný roztok sa zohrieva počas 8 hodín na teplotu 67 °C za intenzívneho miešania a potom sa mieša počas 11 hodín pri te49 plote miestnosti. Zmes sa ochladí na teplotu 8 °C a zlúčenina uvedená v podnázve sa odfiltruje. Reakčná nádoba sa vypláchne ďalším toluénom (2 x 30 ml) a tento toluén sa pridá k filtrátu. Biely tuhý produkt sa suší odsávaním počas 15 minút a potom sa suší počas 7 hodín vo vákuu pri teplote 40 °C do konštantnej hmotnosti. Zlúčenina uvedená v podnázve sa získa vo výťažku 23,25 g (41,39 mmol, 20 %). Celkový výťažok zlúčeniny uvedenej v podnázve ako biela tuhá látka je 102,86 g (183,11 mmol, 89 %); t. t. 190 až 190,5 °C.

^-NMR (300 MHz,	CDC13)	: δ 1,43	(9H, s),	2,17	(3H, s), 2,51	(6H,
s), 2,73-2,80 (	2H, m)	, 2,90-2,	94 (4H,	m) , 3	,14-3,22 (4H,	m) ,
3,37 (2H, br m),	3,89	(2H, br s)	, 4,13 (	:2H, br	s), 6,74 (2H,	s) ,

7,12 (1H, br t), 7,42-7,46 (5H, m).

(ii) terc-Butylester kyseliny [2-(9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]-ηοη-3-yl)etyl]karbamovej

Metóda 1: Hydrogenuhličitan sodný (0,058 g, 0,069 mmol) a 5 % Pd/C (0,250 g, pasta Johnson Mattey, typ 440) sa pridajú k roztoku terc-butylesteru kyseliny [2-(7-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo [3 . 3 . 1] ηοη-3-yl) etyl] karbamovej (pozri uvedený krok (i), alternatíva 1; 1 g, 2,77 mmol) v etanole (10 ml). Zmes sa počas hodín hydrogenuje pri tlaku 500 kPa (5 bar) . Reakčná zmes sa prefiltruje cez kremelinu (Celíte®) a potom sa premyje etanolom (20 ml) . Roztok sa zakoncentruje pri zníženom tlaku a získa sa olej. Tento olej sa rozpustí v dichlórmetáne (20 ml) a premyje sa roztokom hydroxidu sodného (1 M, 10 ml) . Organická fáza sa oddelí, vysuší sa nad síranom horečnatým a prefiltruje sa. Filtrát sa zakoncentruje pri zníženom tlaku a získa sa zlúčenina uvedená v podnázve (0,67 g, 87 %) ako žltá tuhá látka; t. t. 91 až 93 °C.

^-NMR (300 MHz, CDC1₃) : δ 1,46 (9H, s), 2,25 (2H, t), 2,58-2,65 (2H, m), 2, 95-3,06 (4H, m), 3,2-3,38 (4H, m), 3,64 (2H, br s),

4,65 (1H, br s).

MS: m/z = 272 (M+H)⁺.

Metóda 2: terc-Butylester kyseliny [2-(7-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]ηοη-3-yl)etyl]karbamovej , sol kyseliny 2,4,6-trimetylbenzénsulfónovej (320 g, 1,0 mol ekv., 1,0-násobný objem/hmotnosť, pozri uvedený krok (i), alternatíva 3), toluén (640 ml, 2,0-násobný objem) a vodný roztok hydroxidu sodného (1 M, 1,6 1, 5,0-násobný objem) sa spolu miešajú počas 15 minút a potom sa vrstvy rozdelia. Organická vrstva obsahujúca ierc-butylester kyseliny [2-(7-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.l]non-3-yl)etyl]karbamovej sa zriedi etanolom (690 ml, 2,16-násobný objem) a vodou (130 ml, 0,4-násobný objem). Pridá sa kyselina citrónová (32,83 g, 0,3 mol ekv.) a 5 % Pd/C (20,8 g,

0,065 hmotn. ekv., 61 % katalyzátor vo vode, Johnson Mattey, typ 440L) . Reakčná zmes sa hydrogenuje počas 24 hodín pri tlaku vodíka 0,404 MPa. Priebeh reakcie sa monitoruje pomocou TLC, pričom sa použije silikagélová doštička s mobilnou fázou X/DCM (1 : 1 objem/objem; X je zmes chloroform/metanol/koncentrovaný amoniak 80 : 18 : 2 objem/objem) . Detekcia sa uskutoční ultrafialovým svetlom (254 nm) a vyfarbením vodným roztokom manganistanu draselného. Táto detekcia ukazuje úplné vymiznutie východiskového materiálu a objavenie sa zlúčeniny uvedenej v podnázve. Reakčná zmes sa prefiltruje cez infuzóriovú hlinku a premyje sa etanolom (590 ml, 1,84-násobný objem). Výsledný roztok zlúčeniny uvedenej v podnázve (154,85 g, 100 %) sa použije priamo v nasledovnej reakcii.

Metóda 3: terc-Butylester kyseliny [2-(7-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo [3.3.1]ηοη-3-yl)etyl]karbamovej, sol kyseliny 2,4,6-trimetylbenzénsulfónovej (50 g, 1,0 mol ekv., 1,0-násobný objem/hmotnosť; pozri uvedený krok (i), alternatíva 3), toluén (100 ml, 2,0-násobný objem) a vodný roztok hydroxidu sodného (1 M, 100 ml, 2,0-násobný objem) sa spolu miešajú počas 20 minút, potom počas 10 minút pri teplote 30 °C a vrstvy sa rozdelia. Organická vrstva obsahujúca terc-butylester kyseliny [2-(751

-benzyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl)etyl]karbamovej sa zriedi etanolom (100 ml, 2,0-násobný objem). K tomuto roztoku sa pridá roztok kyseliny citrónovej (5,14 g, 0,3 mol ekv.) vo vode (5 ml, 0,1-násobný objem) a následne 5 % Pd/C (1,50 g, 0,03 hmotn. ekv., 61 % katalyzátor vo vode, Johnson Mattey, typ 440L) . Zmes sa potom hydrogenuje pri tlaku vodíka 0,404 MPa počas 24 hodín. Priebeh reakcie sa monitoruje pomocou TLC, pričom sa použije silikagélová doštička s mobilnou fázou X/DCM (1 : 1 objem/objem; X je zmes chloroform/metanol/koncentrovaný amoniak 80 : 18 : 2 objem/objem). Detekcia sa uskutoční ultrafialovým svetlom (254 nm) a vyfarbením vodným roztokom manganistanu draselného. Táto detekcia ukazuje úplné vymiznutie východiskového materiálu a objavenie sa zlúčeniny uvedenej v podnázve. Reakčná zmes sa zalkalizuje vodným roztokom hydroxidu sodného (10 M, 8 ml, 0,9 mol ekv.) a prefiltruje sa cez infuzóriovú hlinku. Filtračný koláč na filtri sa premyje etanolom (100 ml, 2,0-násobný objem). Výsledný roztok zlúčeniny uvedenej v podnázve (24,15 g, 100 %) sa použije priamo v nasledovnej reakcií.

(iii) Zlúčenina B

Metóda I

3- (4-Kyanoanilino)propyl-4-metylbenzénsulfonát (pozri uvedenú prípravu A(ii); 0,30 g, 0,92 mmol) a uhličitan draselný (0,2 g, 1,38 mmol) sa pridajú k roztoku terc-butylesteru kyseliny [2 - (9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]ηοη-3-yl)etyl]karbamovej (pozri uvedený krok (ii) , metóda 1; 0,250 g, 0,92 mmol) v etanole (5 ml). Reakčná zmes sa zohrieva počas 10 hodín na teplotu 70 °C a zakoncentruje sa pri zníženom tlaku. Zvyšok sa rozdelí medzi etylacetát (20 ml) a roztok hydroxidu sodného (1 M, 10 ml) . Vodná fáza sa znovu extrahuje etylacetátom (20 ml) . Spojené organické fázy sa zakoncentrujú pri zníženom tlaku a získa sa žltá tuhá látka (0,290 g) . Tuhá látka sa rozpustí v etylacetáte (10 ml) a tento roztok sa premyje roztokom kyseliny citró52 novej (0,250 g) vo vode (10 ml) . Vodná fáza sa oddelí, zalkalizuje sa roztokom hydroxidu sodného (1 M, 10 ml) a extrahuje sa etylacetátom (2 x 10 ml). Všetky organické fázy sa spoja, vysušia sa nad síranom horečnatým a prefiltrujú sa (tuhá látka na filtri sa premyje etylacetátom (10 ml)). Filtrát sa zakoncentruje pri zníženom tlaku a získa sa žltá tuhá látka (0,160 g). Táto tuhá látka sa rozmieša na kašu v etylacetáte (0,2 ml) a prefiltruje sa a získa sa zlúčenina uvedená v názve (0,050 g, 12 %); t. t. 113 až 115 °C.

¹H-NMR (400 MHz, DMSO-d₆) : δ 1,32 (9H, s), 1,7 (2H, qt) , 2,20

(2H,	t), 2,22	-2,3	(4H, m),	2,38-3,í	(2H, m)	, 2,8-2,85 (4H,
3,05	(2H, q),	3, 19	(2H, q),	3,79 (2H,	br s) ,	6,47 (IH, t),
(2H,	d) , 6,69	(IH,	t) , 7,41	(2H, d).

MS: m/z - 430 (M+H)⁺.

Metóda II

K roztoku terc-butylesteru kyseliny [2-(9-oxa-3,7-diazabicyklo [ 3 . 3 . 1 ] ηοη-3-yl ) etyl ] karbamovej (z uvedeného kroku (ii), metóda 3; 24,15 g, 1,0 mol ekv., 1,0 hmotn./ob j em) v zmesi toluénu (približne 100 ml), etanolu (približne 200 ml) a vody (približne 14 ml) sa pridá bezvodý uhličitan draselný (18,58 g,

1,5 mol ekv.). Pridá sa tuhý 3-(4-kyanoanilino)propylbenzénsulfonát (28,17 g, 1,0 mol ekv., pozri uvedenú prípravu A(ix), metóda 2, krok (a)) a zmes sa zohrieva počas 6 hodín na teplotu 70 °C. Priebeh reakcie sa monitoruje pomocou TLC, pričom sa použijú silikagélové doštičky s mobilnou fázou X/DCM (1 : 1 objem/objem; X je zmes chloroform/metanol/koncentrovaný amoniak 80 : 18 : 2 objem/objem). Detekcia sa uskutoční ultrafialovým svetlom (254 nm) a vyfarbením vodným roztokom manganistanu draselného. Táto detekcia ukazuje úplné vymiznutíe východiskového materiálu a objavenie sa zlúčeniny uvedenej v názve. Reakčná zmes sa ochladí a rozpúšťadlo sa zakoncentruje vo vákuu. Zvyšok sa rozdelí medzi toluén (200 ml) a vodu (200 ml). Vrstvy sa roz53 delia a organická fáza sa zakoncentruje vo vákuu a získa sa žltá tuhá látka (38,6 g).

Príprava C

Príprava zlúčeniny C (i) 4 - (4-Kyanofenyl)but-3-in-l-ol

Uhličitan draselný	(367,7	g,	2,5 mol ekv. )	sa rozpustí v
zmesi 1,2-dimetoxyetánu	(DME,	1,2	1,	6-násobný	objem) a vody
(1,2 1, 6-násobný objem).	Pridá	sa	10 %	paládium	na aktívnom uh-

li (20 g, 0,01 mol ekv., Johnson Mattey, typ 87L, 60 % katalyzátor vo vode), trifenylfosf in (11,5 g, 0,04 mol ekv.) a jodid meďný (4,2 g, 0,02 mol ekv.). Potom sa pridá 4-brómbenzonitril (200 g, 1 mol ekv.) a zmes sa zriedi zmesou DME (200 ml, 1-násobný objem) a vody (200 ml, 1-násobný objem). Táto zmes sa intenzívne mieša v dusíkovej atmosfére minimálne počas 30 minút. V priebehu 5 minút sa po kvapkách pridá roztok but-3-in-l-olu (92,1 ml, 1,1 mol ekv.) v zmesi DME (200 ml, 1-násobný objem) a vody (200 ml, 1-násobný objem) . Zmes sa zohrieva počas 3 hodín na teplotu 80 °C. Priebeh reakcie sa monitoruje pomocou HPLC na vymiznutie arylbromidu a vytvorenie zlúčeniny uvedenej v podnázve. Akonáhle sa spotrebuje všetok východiskový materiál, reakčná zmes sa ochladí na teplotu 25 °C a prefiltruje sa cez infuzóriovú hlinku. Filtračný koláč sa oddelene premyje toluénom (1,6 1, 8-násobný objem). Zmes DME/voda sa čiastočne zakoncentruje vo vákuu, aby sa odstránila väčšina DME. Následne sa zvyšok premyje toluénom. Toluénová vrstva sa zakoncentruje vo vákuu a získa sa alkín uvedený v podnázve ako žltá tuhá látka, ktorá sa suší vo vákuovej peci cez noc pri teplote 40 °C. Výťažok: 182,88 g (97 %); t. t. 79,6 až 80,5 °C.

^-NMR (300 MHz, CDC1₃) : Ô 7,599-7,575 (d, J = 7,2 Hz, 2H, CH),

7,501-7, 476 (d, J = 7,5 Hz, 2H, CH), 3,880-3,813 (q, 2H, CH₂),

2,751-2,705 (t, 2H, CH₂) , 1,791-1, 745 (t, IH, OH).

(ii) 4-(4-Hydroxybutyl)benzonitril

4-(4-Kyanofenyl)but-3-in-l-ol (40 g, 1 hmotn. ekv.; pozri uvedený krok (i)) v etanole (200 ml, 5-násobný objem) a 10 % paládium na aktívnom uhlí (20 g, 0,5 hmotn. ekv., Johnson Mattey, typ 487, 60 % katalyzátor vo vode) sa intenzívne mieša počas hodín pod tlakom vodíka 0,505 MPa. Priebeh reakcie sa monitoruje pomocou HPLC na vymíznutíe východiskového materiálu a vytvorenie zlúčeniny uvedenej v podnázve. Reakčná zmes sa prefiltruje cez infuzóriovú hlinku a premyje sa etanolom (80 ml, 2-násobný objem). Etanolový roztok sa zakoncentruje vo vákuu a získa sa alkohol uvedený v podnázve ako žltohnedý olej. Výťažok 36,2 g (88,5 %) .

¹H-NMR (300 MHz, CDC1₃): δ 7,550-7,578 (d, J = 8,4 Hz, 2H),

7,271-7,298 (d, J = 8,1 Hz, 2H), 3,646-3,688 (t, 2H), 2, 683-2, 733 (t, 2H) , 1,553-1,752 (m, 4H) .

¹³C-NMR (300 MHz, CDC1₃) : δ 148,04, 132,16, 119,1, 109,64, 62,46,

35,77, 32,08, 27,12.

(iii) 4-(4-Kyanofenyl)butyltoluénsulfonát

Zlúčenina uvedená v podnázve sa pripraví pridaním toluénsulfonylchloridu k 4-(4-hydroxybutyl)benzonitrilu (pozri uvedený krok ( ii)) .

(iv) terc-Butyl-7-[4-(4-kyanofenyl)butyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]nonán-3-karboxylát litrová trojhrdlá banka sa vybaví magnetickým miešadlom, teplomerom a spätným chladičom. Banka sa naplní roztokom 4-(4-kyanofenyl)butyltoluénsulfonátu (72 g, 0,218 mol, pozri uvedený krok (iii)) v dimetylformamide (0,55 1). Pridá sa hydrochlorid terc—butyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]nonán-3-karboxylátu (48,2 g, 0,182 mol, pozri uvedenú prípravu B(I)(iv)) a potom uhličitan draselný (62,9 g, 0,455 mol). Heterogénna zmes sa mie55 ša počas 22 hodín pri teplote 85 °C. Analýza pomocou TLC ukazuje úplnú spotrebu východiskového materiálu. Reakčná zmes sa ochladí na teplotu miestnosti a zriedi sa vodou (0,5 1) . Zmes sa extrahuje etylacetátom (3 x 0,4 1) a organické fázy sa spoja. Po premytí vodou (2 x 200 ml) a solankou (200 ml) sa organická vrstva vysuší nad síranom horečnatým, prefiltruje sa a zakoncentruje sa vo vákuu. Surový hnedý olej sa prečistí chromatografiou na silikagéli eluovaním zmesou hexán/etylacetát (3:2) a získa sa 34 g (48 %) zlúčeniny uvedenej v podnázve ako takmer biela tuhá látka.

(v) 4-[4-(9-Oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl)butyl]benzonitril litrová trojhrdlá banka sa vybaví magnetickým miešadlom, teplomerom a prikvapkávacím lievikom. Banka sa naplní terc-butyl-7-[4-(4-kyanofenyl)butyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]nonán-3-karboxylátom (34 g, 88 mmol, z uvedeného kroku (iv)) a dichlórmetánom (440 ml) . Pri teplote miestnosti sa pomaly pridá kyselina trifluóroctová (132 ml) . Roztok sa mieša počas 3 hodín a v tomto okamihu ukazuje analýza pomocou TLC úplnú spotrebu východiskového materiálu. Obsah sa prenesie do jednohrdlej banky a zakoncentruje sa vo vákuu. Zvyšok sa rozpustí v dichlórmetáne (500 ml) a premyje sa nasýteným roztokom hydrogénuhličitanu sodného. Vodná vrstva sa oddelí a extrahuje sa dichlórmetánom (2 x 200 ml). Spojené organické vrstvy sa premyjú solankou (200 ml), vysušia sa nad síranom horečnatým a zakoncentruj ú sa vo vákuu a získa sa 25,8 g (100 %) zlúčeniny uvedenej v podnázve ako takmer biela tuhá látka. Surový materiál sa použije v nasledovnom kroku bez ďalšieho čistenia.

(vi) Zlúčenina C litrová trojhrdlá banka sa vybaví magnetickým miešadlom, teplomerom a spätným chladičom. Banka sa naplní neprečisteným 4 -[4 -(9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl)butyl]benzonitrilom (25,8 g, 88 mmol, z uvedeného kroku (v)), dichlórmetánom (0,88 1) a terc-butyl-2-brómetyikarbamátom (pozri uvedenú prípravu B(I) (i) ; 27,7 g, 123 mmol). Potom sa pridá trietylamín (0,0197 1, 0,141 mol). Číry roztok sa zohrieva počas 12 hodín na teplotu varu v atmosfére dusíka a potom sa ochladí na teplotu miestností. Priebeh reakcie sa monitoruje analýzou pomocou TLC a reakcia sa považuje v tomto okamihu za ukončenú. Reakčná zmes sa prenesie do oddelovacieho lievika a premyje sa postupne vodou (200 ml), 15 % vodným roztokom hydroxidu sodného (200 ml), vodou (200 ml) a solankou (200 ml). Organická vrstva sa vysuší nad síranom horečnatým a zakoncentruje sa vo vákuu. Výsledný žltý viskózny olej sa chromatografuje na silikagéli eluovaním najskôr zmesou dichlórmetán/metanol (9:1) a potom zmesou dichlórmetán/metanol/28 % vodný roztok hydroxidu amónneho (9:1: 0,02) a získa sa zlúčenina uvedená v názve (25,1 g, 66 %) ako takmer biela tuhá látka. Zistilo sa, že predné frakcie (5,1 g) z chromatografie obsahujú malé množstvo polárnej nečistoty (analýza pomocou TLC, eluovanie zmesou dichlórmetán/metanol/28 % vodný roztok hydroxidu amónneho (9 : 1 : 0,5)), zatial čo neskoršie frakcie (20 g) sa vyznačujú pri analýze pomocou TLC iba jednou škvrnou. Predné frakcie (5,1 g) sa spoja s ďalším množstvom zlúčeniny uvedenej v názve (7,1 g) obsahujúcej malé množstvo nečistôt a chromatografuj ú sa na silikagéli eluovaním najskôr zmesou dichlórmetán/metanol (19 : 1) a potom zmesou dichlórmetán/metanol (9 : 1) a získa sa svetložltý prášok (5,5 g). Prášok sa rozpustí v dichlórmetáne (200 ml). Výsledný roztok sa premyje postupne 25 % vodným roztokom hydroxidu sodného (50 ml), vodou (50 ml) a solankou (40 ml) . Roztok sa potom vysuší nad síranom horečnatým a zakoncentruje sa vo vákuu a získa sa zlúčenina uvedená v názve ako takmer biely prášok (5 g). 20 g neskorších frakcií sa rozpustí v dichlórmetáne (500 ml) . Organická vrstva sa premyje postupne 25 % vodným roztokom hydroxidu sodného (100 ml), vodou (100 ml) a solankou (100 ml) . Roztok sa potom vysuší nad síranom horečnatým a zakoncentruj e sa vo vákuu a zís57 ka sa zlúčenina uvedená v názve ako takmer biely prášok (19 g) . Oba podiely sa spoja.

Príprava D

Príprava zlúčeniny D (i) 4-[(2S)-Oxiranylmetoxy]benzonitril

Uhličitan draselný (414 g) a (R)-(-)-epichlórhydrín (800 ml) sa pridajú k miešanému roztoku p-kyanofenolu (238 g) v 2,0 1 MeCN a reakčná zmes sa zohrieva na teplotu varu v inertnej atmosfére počas 2 hodín. Horúci roztok sa prefiltruje a filtrát sa zakoncentruje a získa sa číry olej, ktorý sa kryštalizuje z diizopropyléteru a získa sa produkt vo výťažku 90 %.

(ii) terc-Butyl-7-[(2S)-3-(4-kyanofenoxy)-2-hydroxypropyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]nonán-3-karboxylát litrová trojhrdlá banka vybavená magnetickým miešadlom a teplomerom sa naplní terc-butyl-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]-nonán-3-karboxylátom ako jeho voľnou bázou (53,7 g, 0,235 mol, získaným z hydrochloridu, pozri uvedenú prípravu B(I)(iv)),

4-[(2S)-oxiranylmetoxy]benzonitrilom (41,2 g, 0,235 mol, pozri uvedený krok (i)) a zmesou izopropanol/voda (0,94 1, 10 : 1 objem/objem) . Zmes sa mieša počas 20 hodín pri teplote 60 °C a v priebehu tohto času sa východiskové materiály postupne spotrebujú (stanovené analýzou pomocou TLC) . Zmes sa ochladí a zakoncentruje sa vo vákuu a získa sa 100 g (> 100 %) zlúčeniny uvedenej v podnázve ako biela tuhá látka. Neprečistený materiál sa použije v ďalšom kroku.

(iii) 4 -{ [ (2 S)-2-Hydroxy-3-(9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]-ηοη-3-yl)propyl]oxyJbenzonitril litrová trojhrdlá banka vybavená magnetickým miešadlom, teplomerom a prikvapkávacím lievikom sa naplní neprečisteným terc-butyl-7- [ (2S)-3-(4-kyanofenoxy)-2-hydroxypropyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]nonán-3-karboxylátom (100 g, z uvedeného kroku (ii)) a dichlórmetánom (1,15 1). Pri teplote miestnosti sa pomaly pridá kyselina trifluóroctová (0,352 1) a výsledný roztok sa mieša počas 3 hodín. V tomto okamihu analýza pomocou TLC ukazuje, že reakcia je ukončená. Obsah sa prenesie do jednohrdlej banky a zakoncentruje sa vo vákuu. Zvyšok sa rozpustí v dichlórmetáne (1,2 1) a premyje sa nasýteným roztokom hydrogenuhličitanu sodného. Vodná vrstva sa oddelí a extrahuje sa dichlórmetánom (2 x 0,2 1) . Spojené organické vrstvy sa premyjú soľankou (0,25 1), vysušia sa nad síranom horečnatým a zakoncentruj ú sa vo vákuu a získa sa 73 g (> 100 %) zlúčeniny uvedenej v podnázve ako takmer biela tuhá látka. Neprečistený materiál sa použije v ďalšom kroku.

(iv) Zlúčenina D

Metóda I: 2 litrová trojhrdlá banka sa vybaví magnetickým miešadlom, teplomerom a spätným chladičom. Banka sa naplní neprečisteným 4-{[(2S)-2-hydroxy-3-(9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl)propyl]oxy}benzonitrilom (73 g; z uvedeného kroku (iii)), dichlórmetánom (0,7 1) a terc-butyl-2-brómetylkarbamátom (pozri uvedenú prípravu B(I)(i); 74 g, 0,330 mol). Potom sa prioá trietylamín (52 ml, 0,359 mol). Číry roztok sa zohrieva počas 16 hodín na teplotu varu a ochladí sa na teplotu miestnosti. Reakčná zmes sa prenesie do oddelovacieho lievika a premyje sa postupne vodou (100 ml) a solankou (100 ml). Organická vrstva sa vysuší nad síranom horečnatým, prefiltruje sa a zakoncentruje sa vo vákuu. Výsledný žltý viskózny olej sa prečistí chromatografiou na silikagéli eluovaním najskôr zmesou dichlórmetán/metanol (9 : 1) a potom zmesou dichlórmetán/metanol/28 % vodný roztok hydroxidu amónneho (9:1: 0,02) a získa sa takmer biela tuhá látka (40 g) . Tuhá látka sa rozpustí v dichlórmetáne (200 ml) a premyje sa postupne 20 % vodným roztokom hydroxidu sodného (100 ml) a vodou (100 ml). Organická vrstva sa vysuší nad síra59 nom horečnatým a zakoncentruje sa vo vákuu a získa sa zlúčenina uvedená v názve ako takmer biela tuhá látka (35,4 g, 67 % v troch krokoch).

Metóda II: Izopropanol (5 ml) a voda (0,5 ml) sa pridajú k terc-butylesteru kyseliny [2-( 9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl)etyl]karbamovej (pozri uvedenú prípravu B(II)(ii), metóda I; 0,43 g, 1,6 mmol) a pridá sa 4-[ (2S)-oxiranylmetoxy]benzonitril (0,280 g, 1,6 mmol, pozri uvedený krok (i)). Zmes sa zohrieva počas 19 hodín na teplotu 66 °C (reakcia je ukončená za 2 hodiny) . Rozpúšťadlo sa odparí dosucha pri zníženom tlaku a získa sa zlúčenina uvedená v názve ako takmer biela tuhá látka (0,71 g, 100 %).

1H-NMR (300 MHz, CDC13) : δ 1,41	(9H,	s), 2,3-2,75 (6H,	m) ,
2,75-3,0 (5H, m), 3,1-3,38 (3H, m),	3,88	(2H, s), 3,95-4,19	(3H,
m), 5,85 (IH, br s), 6,99 (2H, d),	7,6 (2H, d) .
1H-NMR (300 MHz, DMSO-d6) : δ 1,35	(9H,	s), 2,12-2,59 (7H,	m) ,
2,63-2,78 (IH, m), 2,78-2,9 (4H, m	), 3,2	(2H, q), 3,78 (2H,	m) ,
4,0-4,1 (2H, m), 4,12-4,19 (IH, m	) , 5,3	(IH, br s) , 6, 61	(IH,
t), 7,15 (2H, d), 7,76 (2H, d) .
MS: m/z = 447 (M+H)+.

Metóda III: Roztok terc-butylesteru kyseliny [2-(9-oxa-3,7-diazabicyklo [3 . 3 . 1] ηοη-3-yl) etyl] karbamovej z uvedenej prípravy B(II) (ii), metóda 2 (154,85 g, 1,0 mol ekv., 1,0 hmotn./objem) v zmesi toluénu (približne 640 ml), etanolu (približne 1280 ml) a vody (približne 130 ml) sa zalkalizuje vodným roztokom hydroxidu sodného (10 M, 51 ml, 0,9 mol ekv.). Pridá sa tuhý 4-[(2S)-oxiranylmetoxy] benzonitril (99,80 g, 1,0 mol ekv.; pozri uvedený krok (i)) a zmes sa zohrieva počas 4 hodín na teplotu 70 °C. Priebeh reakcie sa monitoruje pomocou TLC, pričom sa použijú silikagélové doštičky s mobilnou fázou X/DCM (1 : 1 objem/objem; X je zmes chloroform/metanol/koncentrovaný amoniak 80 : 18 : 2 ob60 jem/objem). Detekcia sa uskutoční ultrafialovým svetlom (254 nm) a vyfarbením vodným roztokom manganistanu draselného. Táto detekcia ukazuje úplné vymiznutie východiskového materiálu a objavenie sa zlúčeniny uvedenej v názve. Reakčná zmes sa ochladí, prefiltruje sa cez infuzóriovú hlinku a premyje sa dôkladne etanolom (620 ml, 4,0-násobný objem). Tak sa získa roztok zlúčeniny uvedenej v názve (254,38 g, 100 % teórie, 2,4 1, 1,0 hmotn/objem na reakčné spracovanie). Tento roztok sa vloží do nádoby na destiláciu pri zníženom tlaku. Na boku tejto nádoby sa vytvorí ryska. Rozpúšťadlo (1250 ml) sa odstráni pri teplote 50 až 35 °C a tlaku 32 až 10 kPa. Potom sa pridá 4-metylpentan-2-ol (1500 ml), aby sa dosiahla ryska. Rozpúšťadlo (1250 ml) sa odstráni pri teplote 35 až 80 °C a tlaku 22 až 4 kPa. Pridá sa ďalší 4-metylpentan-2-ol (1500 ml), aby sa dosiahla ryska. Rozpúšťadlo (1250 ml) sa odstráni pri teplote 62 až 76 °C a tlaku 10 až 9 kPa. Zmes sa ochladí na teplotu nižšiu než 25 °C a pridá sa vodný roztok hydroxidu sodného (2 M, 1,27 1, 5-násobný objem). Vrstvy sa oddelia a organická vrstva sa prefiltruje cez infuzóriovú hlinku a získa sa číry roztok (1,2 1) . Tento roztok sa prenesie do čistej banky na destiláciu pri zníženom tlaku. Rozpúšťadlo (450 ml) sa odstráni pri teplote 52 až 55 °C a tlaku 9 až 3,5 kPa. Teoreticky sa produkt nachádza v 2-násobnom objeme

4-metylpentan-2-olu. Pridá sa di-n-butyléter (1,27 1, 5-násobný objem) a roztok sa nechá pomaly ochladiť na teplotu miestnosti, čo spôsobí, že sa začne tvoriť zrazenina. Zmes sa ochladí z teploty miestnosti na teplotu približne 10 °C. Produkt sa odfiltruje a premyje sa zmesou di-n-butyléteru (320 ml, 1,25 mol) a

4-metylpentan-2-olu (130 ml, 0,50-násobný objem). Vlhký produkt sa suší vo vákuu pri teplote 55 °C do konštantnej hmotnosti a získa sa zlúčenina uvedená v názve ako biela tuhá látka (193,6 g, 76 %); t. t. 99 až 101 °C.

2,3-2,75 (6H, m),

H-NMR (300 MHz, CDC1₃) : δ 1,41 (9H, s),

2,75-3,0 (5H, m), 3,1-3,38 (3H, m), 3,88 (2H,

m), 5,85 (1H, br s), 6,99 (2H, d), 7,6 (2H, d).

s), 3,95-4,19 (3H,

Príklad 1

Kryštalizácia zlúčeniny A (metóda I; forma B)

Zlúčenina A (246,58 g, pripravená analogicky, ako v postupe opísanom v uvedenej príprave A, pričom sa materiál pri tejto príležitosti znovu spojí s materskými lúhmi, báza sa premyje roztokom hydroxidu sodného a potom sa odparí a získa sa tuhá látka) sa rozmieša na kašu v etylacetáte (500 ml) a potom sa zohrieva, aby sa tuhá látka rozpustila. Získa sa číry roztok. Etylacetát (80 ml) sa odstráni destiláciou, aby sa zlúčenina azeotropicky vysušila (oddestiluje sa 1,7-násobný objem etylacetátu). Roztok sa potom za tepla prenesie do predohriatej 1 1 nádoby opatrenej prírubou (teplota pri prenose je 68 °C). Roztok sa potom nechá samovoľne ochladiť (zdroj tepla sa úplne odstráni) v dusíkovej atmosfére za miešania vzduchom. Po 40 minútach chladenia začne kryštalizácia (vnútorná teplota je 38 °C) . Teplota roztoku sa udržiava počas nasledovnej 1,5 hodiny medzi 38 až 40 °C. Roztok sa potom ochladí na teplotu 20 °C v kúpeli s vodou a ľadom, pri ktorej sa udržiava počas 1 hodiny. Získaný produkt sa odfiltruje, premyje sa studeným (0 °C) etylacetátom (330 ml) a suší sa vo vákuu pri teplote 40 °C a získa sa 126,83 g (51 %, predpokladá sa suchý východiskový materiál).

Kryštály sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabulke 1 a zobrazené na obrázku 1.

Tabuľka 1

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
11, 0	81
8,3	2
7,8	5
7,0	24

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
6, 7	2
5,9	3
5,7	16
5,5	4
5,4	8
5,1	44
4,94	7
4, 71	4
4, 62	5
4 , 54	33
4, 44	100
4, 34	12
4,20	7
4, 12	2
3,92	5
3, 65	15
3,51	9
3, 47	2
3,41	4
3,34	5
3, 31	0,8
3,26	2
3,04	2
2,89	4
2, 82	3

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
2,77	2
2,70	2
2,58	2
2,44	1
2, 34	4
2,18	3
2,06	3

Jednotková bunka sa určila z rôntgenových údajov monokryštálu. Bola kosoštvorcová s priestorovou skupinou P2i2i2;l a s nasledovnými rozmermi: a = 9,096 Ä, b = 11,077 Ä, c = 22,136 Ä, u = β = γ = 90 ° s V = 2230,3 ij.

DSC sa vyznačovala dvoma endotermami s extrapolovanou počiatočnou teplotou asi 121 °C a 126 °C. TGA sa vyznačovala znížením hmotnosti asi o 0,1 % (hmotnosť/hmotnosť) medzi teplotou 110 a 130 °C.

Príklad 2

Kryštalizácia zlúčeniny A (metóda II; forma A)

Etylacetát (250 ml) sa pridá k zlúčenine A (188,10 g, pripravená analogicky, ako v postupe opísanom v uvedenej príprave A) a zmes sa zohrieva. Získaný roztok sa prefiltruje (nepozoruje sa žiadny zvyšok). V priebehu filtrácie vzniká vo filtráte určité množstvo zrazeniny. Táto zrazenina sa znovu rozpustí v etylacetáte (50 ml) a prefiltruje sa. Spojené filtráty sa zakoncentrujú, aby sa odstránil etylacetát (120 ml). Zvyšný roztok sa nechá ochladiť na teplotu miestnosti (kryštalizácia začína pri teplote 40 °C) . Kaša sa potom ochladí na teplotu 10 °C počas 1 hodiny. Tuhý produkt sa odfiltruje, premyje sa studeným etylacetátom (100 ml) a suší sa vo vákuu pri teplote 40 °C a získa sa 126,7 g (68 %) produktu.

Kryštály sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabulke 2 a zobrazené na obrázku 2.

Tabulka 2

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
10, 9	65
8,3	54
7,8	9
7,5	3
7,0	3
6, 9	6
6, 8	2
6,7	12
6, 4	2
5,9	2
5,6 (5,64)	26
5,6 (5,56)	8
5, 5	7
I 5,4	20
5, 3	3
5, 1	27
5, 0	14
4, 90	3
4, 84	8
4,78	8
4,70	16

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
4,49	64
4,45	100
4,36	26
4,25	4
4,15	6
4,10	15
4,03	9
3, 97	6
3,90	11
3,80	5
3,73	15
3,60	2
3,52	4
3,47	8
3,44	3
3, 39	2
3,35	2
3,31	6
3,23	1
3, 13	2
3, 01	1
2, 95	5
2, 93	3
2,89	5
2,85	5

6

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
2,80	6
2,74	3
2,69	2
2,63	2
2,56	2

DSC sa vyznačovala endotermou s extrapolovanou počiatočnou teplotou asi 125 °C. TGA sa vyznačovala znížením hmotnosti asi o 0,1 % (hmotnosť/hmotnosť) medzi teplotou 120 a 130 °C.

Príklad 3

Kryštálizácia zlúčeniny A (metóda III; forma C)

Zlúčenina A, monohydrát kyseliny benzénsulfónovej (4,5 kg, pripravená analogicky, ako v postupe opísanom v uvedenej príprave A) sa pridá k dichlórmetánu (89,7 kg). Pridá sa vodný roztok hydroxidu sodného (1 M, 46,9 kg) a reakčná zmes sa mieša počas 45 minút. Finálna teplota obsahu je 16,9 °C. Dve vrstvy sa nechajú počas 68 minút rozdeliť a vodná vrstva (48,8 kg) sa odstráni. Organická vrstva sa prefiltruje do čistej nádoby. Pridá sa etanol (72 kg). Rozpúšťadlo (101,1 kg) sa oddestiluje (3 hodiny a 20 minút). Finálna teplota obsahu je 76,0 °C. Pridá sa etanol (25,4 kg) a oddestiluje sa ďalších 11,6 kg rozpúšťadla (1 hodina a 30 minút), pričom finálna teplota obsahu je 79,3 °C. Roztok sa chladí cez noc na teplotu -17 °C, ku kryštalizácii však nedochádza. Z reakčnej zmesi sa oddestiluje 32,7 kg rozpúšťadla a reakčná zmes sa chladí na teplotu 15 °C cez noc, kedy produkt kryštalizuje. Reakčná zmes sa ochladí na teplotu 0 °C a mieša sa počas 30 minút. Produkt sa odfiltruje a premyje sa etanolom (7,3 kg) a získa sa vlhká tuhá látka (2,7 kg). Produkt sa suší pri teplote miestnosti počas 2 hodín a 16 minút (33 mm Hg) a potom pri teplote 40 až 45 °C počas 15 hodín a 24 minút (29 mm Hg) a získa sa 2,18 kg produktu s čistotou 99,76 % a obsahom etanolu 0,3 % hmotnosť/hmotnosť.

Kryštály sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabuľke 3 a zobrazené na obrázku 3.

Tabuľka 3

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
10,4	4
9, 6	100
8,5	0, 6
7,0	0,9
5,7	9
5,3	6
5,2	20
4,83	22
4,71	6
4,55	6
4,39	0,6
3, 96	0,5
3,83	1
3,58	2
3,50	1
3,43	0,4
3,29	1
3,22	6
3,19	2
3, 12	0,3

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
3, 08	0,5
2, 99	0,3
2,86	0,3
2,66	0, 6
2, 63	0,8
2,55	0, 9
2,37	0, 7
2,31	0,4
2,19	0, 6
2,13	0,4
2,10	0, 3

Jednotková bunka sa určila z róntgenových údajov monokryštálu. Bola kosoštvorcová s priestorovou skupinou C2cb a s nasledovnými rozmermi: a = 10,685 Ä, b = 19,391 Ä, c = 21,071 Ä, a = 3 = y=90°aV = 4365, 3 Á³.

DSC sa vyznačovala endotermou s extrapolovanou počiatočnou teplotou asi 122 °C. TGA sa vyznačovala znížením hmotnosti asi o 0,3 % (hmotnosť/hmotnosť) medzi teplotou 25 a 140 °C.

Príklad 4

Kryštalizácia zlúčeniny A, monohydrátu soli kyseliny benzénsulf ónove j

1,88 g (4,9 mmol) zlúčeniny A (pripravená analogicky, ako v postupoch opísaných v príprave A) sa rozpustí v 23 ml etylacetátu. 0,807 g (5,1 mmol) kyseliny benzénsulfónovej sa rozpustí v

4,5 ml metanolu. K miešanému roztoku zlúčeniny A sa pridá roztok kyseliny benzénsulfónovej. Po asi 10 minútach sa vyzráža benzén69 sulfonátová soľ. Suspenzia sa udržiava pri teplote 4 °C cez noc. Kryštály sa odfiltrujú, premyjú sa etylacetátom a sušia sa cez noc vo vákuu. Získa sa 1,6 g (60 %) produktu. Produkt sa rekryštalizuje zo zmesi etanolu a vody (1 : 1) .

Kryštály sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabuľke 4 a zobrazené na obrázku 4.

Tabuľka 4

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
18,7	100
9,4	13
7,5	0,3
6, 6	0,2
6,4	0,2
6,3	2
5,1	0,3
4,85	0,3
4,77	0,3
4,69	37
4,63	0,7
4,48	1
4,40	0,2
4,19	0, 6
4,13	0,2
4,05	0,3
3,92	0,2
3,89	0,3
3,76	28

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
3,61	0,2
3, 35	1
3,31	0,3
3,21	0,2
3,13	14
3,07	0,2
3,00	0,4
2,68	2
2,35	1
2,31	0,3
2,09	0, 6
2,00	0,4
1,88	1

Jednotková bunka sa určila z rôntgenových údajov monokryštálu. Bola jednoklonná s priestorovou skupinou P2i/_C a s nasledovnými rozmermi: a = 18,833 Ä, b = 9,293 Ä, c = 16,271 Ä, a = 90 °, β = 94,94 ⁰, γ = 90 ° a V = 2837,1 ij.

Produkt je monohydrátom bez dobre definovanej teploty topenia. DSC sa vyznačuje endotermou s extrapolovanou počiatočnou teplotou v rozsahu asi 85 až 110 °C. TGA sa vyznačuje znížením hmotnosti asi o 3 % (hmotnosť/hmotnosť) medzi teplotou 60 a 160 °C.

Príklad 5

Kryštalizácia zlúčeniny A, soli kyseliny p-toluénsulfónovej (formy A a B)

Zlúčenina Ά (1,14 g, 2,96 mmol, pripravená analogicky, ako v postupoch opísaných v uvedenej príprave A (napríklad pred pridaním kyseliny benzénsulfdnovej v príprave opísanej v tomto dokumente na prípravu zlúčeniny A, soli kyseliny benzénsulfónovej ) ) sa rozpustí v etylacetáte (20 ml) . Potom sa pridá po kvapkách roztok kyseliny p-toluénsulfdnovéj (PTSA) (0,57 g, 2,99 mmol) v metanole (0,3 ml) a ďalších 5 ml etylacetátu. V priebehu niekoľkých minút sa vytvorí biela kaša. Táto kaša sa mieša počas 1 hodiny. Tuhá látka sa odfiltruje a premyje sa 5 ml etylacetátu. Výťažok: 1,40 g (84,8 %) produktu. Tuhá soľ kyseliny p-toluénsulfónovej (1,40 g) sa zmieša s 15 ml etylacetátu a zohrieva sa na teplotu varu. Ku kaši sa pridá 0,85 ml metanolu. V priebehu niekoľkých sekúnd všetka tuhá látka prejde do roztoku. Tento roztok sa nechá ochladiť a v priebehu niekoľkých minút začne kryštalizácia a zakrátko roztok stuhne. Pridá sa väčšie množstvo etylacetátu (10 ml) a metanolu (0,15 ml). Hustá kaša sa potom mieša pri teplote 0 °C počas 30 minút. Tuhá látka sa odfiltruje, premyje sa etylacetátom (5 ml) a suší sa odsávaním. Výťažok: 1,10 g (66,6 %) . Časť tohto produktu (500 mg) sa suší pri teplote 50 °C pri zníženom tlaku a získa sa 0,440 g produktu.

Časť soli kyseliny p-toluénsulfdnovéj sa rekryštalizuje z acetónu. Kryštály (forma A) sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabuľke 5 (a) a zobrazené na obrázku 5(a). Časť soli kyseliny p-toluénsulfónovej sa suspenduje vo fosfátovom pufri (iónová sila 0,1 M pri pH 3) a potom sa uskutoční dekantácia. Kryštály (forma B) sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabuľke 5 (b) a zobrazené na obrázku 5(b).

Tabuľka 5(a)

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
19,9	100

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
10,0	30
8,7	0,5
7,6	1
7,0	0, 9
6, 6	0,7
6, 4	1
6, 0	4
5,7	1
5,5	0,8
5,2	1
4, 99	33
4,86	4
4,49	2
4,38	4
4,36	8
4, 19	5
3, 99	5
3,93	1
3,77	1
3,59	2
3, 40	1
3,33	5
3,29	1
3, 19	0,7
3,08	1

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
2,86	0,7
2,22	0,7
2,11	0,6
2,09	0,7
2,00	1

Pre formu A sa DSC vyznačuje endotermou s extrapolovanou počiatočnou teplotou asi 145 °C. TGA sa vyznačuje znížením hmotnosti asi o 3,3 % (hmotnosť/hmotnosť) medzi teplotou 20 a 120 °C.

Tabulka 5(b)

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
18, 6	100
9,7	0,6
9,3	43
7,6	0,4
6, 2	8
5, 0	0, 9
4,66	20
4,49	2
3,73	8
2,11	4
2,33	0,6

Pre formu B sa DSC vyznačuje endotermou s extrapolovanou počiatočnou teplotou asi 153 °C. TGA sa vyznačuje znížením hmotnosti asi o 4,4 % (hmotnosť/hmotnosť) medzi teplotou 25 a

120 °C.

4

Príklad 6

Kryštalizácia zlúčeniny A, soli kyseliny l-hydroxy-2-naftoovej

K zlúčenine A (0,60 g, 1,56 mmol, pripravená analogicky, ako v postupoch opísaných v uvedenej príprave A (napríklad pred pridaním kyseliny benzénsulfónovej v príprave opísanej v tomto dokumente na prípravu zlúčeniny A, soli kyseliny benzénsulfónove j ) ) v etylacetáte (10 ml) sa pridá roztok kyseliny 1-hydroxy-2-naftoovej (0, 323 g, 1,7 mmol) v metanole (1 ml) . Roztok nevznikne. Zmes sa mieša pri teplote miestnosti počas 30 minút. Nepozoruje sa žiadna kryštalizácia. Roztok sa potom chladí počas 30 minút, kedy dochádza k vzniku malého množstva kryštálov. Rozpúšťadlo sa odparí dosucha, tuhá látka sa prenesie do etylacetátu (5 ml) a zohrieva sa na teplotu varu. K čiastočnému roztoku sa pridá metanol (0,2 ml). Vzniknutá kaša sa ochladí zmesou ladu a vody, prefiltruje sa a premyje sa etylacetátom. Tuhá látka sa potom suší v sušiarni pri zníženom tlaku počas 24 hodín. Získa sa 0,510 g (57 %) produktu.

Kryštály sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabuľke 6 a zobrazené na obrázku 6.

Tabulka 6

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
17, 6	100
12,4	16
8,8	44
7,9	4
7,5	5
6, 6	2
6, 4	2
6,2	5

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
5,7	5
5, 6	29
5,2	4
5,1	6
4,95	7
4,88	9
4,47	20
4,40	4
4,21	4
4,16	8
4,08	6
3,95	5
3,84	5
3,80	8
3, 64	3
3,55	3
3,33	6
3,03	7
2,96	2
2, 63	4

Príklad 7

Kryštalizácia zlúčeniny A, soli kyseliny 1,5-naftalénsulfónovej

Zlúčenina A (0,490 g, 1,27 mmol, pripravená analogicky, ako v postupoch opísaných v uvedenej príprave A (napríklad pred pridaním kyseliny benzénsulfónovej v príprave opísanej v tomto do76 kumente na prípravu zlúčeniny A, soli kyseliny benzénsulfónove j) ) sa rozpustí v etylacetáte (10 ml). Pridá sa roztok kyseliny 1,5-naftalénsulfónovej v metanole (0,5 ml). V priebehu niekoľkých minút sa vytvorí biela tuhá látka. Táto zmes sa mieša pri teplote miestnosti počas 30 minút a potom sa ochladí v zmesi ladu a vody. V kaši sa vytvoria veľké kusy bielej tuhej látky. Táto tuhá látka sa odfiltruje a získa sa 0,34 g bielej tuhej látky. Táto tuhá látka sa prenesie do metanolu (50 ml) a vody (100 ml) a zohrieva sa na teplotu varu, až kým sa nezíska číry roztok. Roztok sa nechá ochladiť na teplotu miestnosti a potom sa chladí zmesou ladu a vody počas 30 minút. Tuhá látka sa odfiltruje a získa sa biely prášok (0,150 g), ktorý sa suší v sušiarni pri teplote 50 °C pri zníženom tlaku počas 5 hodín.

¹H-NMR stanoví pomer kyseliny k báze 1:2.

Kryštály sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabuľke 7 a zobrazené na obrázku 7.

Tabuľka 7

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
16, 1	100
8, 6	4
8,1	19
7,8	2
7,1	7
CO CO	3
6,3	10
6,0	6
5,5	3
5,4 (5,43)	3
5,4 (5,39)	4

ΊΊ

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
5,3	2
4,96	17
4,88	22
4, 68	18
4, 62	4
4,49	9
4,34	8
4,10	12
4,04	6
3, 94	13
3,55	2
3,44	5
3,40	15
3,23	11
3,20	5
3, 15	4
2,87	2
2, 72	3
2,19	3
2,18	3

Príklad 8

Kryštalizácia zlúčeniny A, soli kyseliny 2-mesitylénsulfónovej

Roztok kyseliny 2-mesitylénsulfónovej (0,276 g) v metanole (0,3 ml) sa pridá k miešanému roztoku zlúčeniny A (0,45 g, pripravená analogicky, ako v postupoch opísaných v uvedenej prípra78 ve A (napríklad pred pridaním kyseliny benzénsulfdnovéj v príprave opísanej v tomto dokumente na prípravu zlúčeniny A, soli kyseliny benzénsulfdnovej)) v etylacetáte (10 ml). Bezprostredne po pridaní sa vytvorí zrazenina. Kaša sa mieša pri teplote miestnosti počas 30 minút a potom sa ochladí v zmesi iadu a vody. Produkt sa odfiltruje, premyje sa etylacetátom (3 ml) a získa sa zlúčenina uvedená v názve (0,60 g, 88 %). Vzniknutá sol sa rozpustí v etylacetáte (10 ml) a zohrieva sa na teplotu varu. Pridá sa metanol (3 ml) a získa sa číry roztok. Tento roztok sa nechá ochladiť na teplotu miestnosti a potom sa mieša pri teplote 0 až 5 °C počas 1 hodiny. Kaša sa odfiltruje a získa sa bezfarebná tuhá látka (0,370 g, 54 %, v dvoch stupňoch).

Kryštály sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabuľke 8 a zobrazené na obrázku 8.

Tabuľka 8

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
18, 9	100
9,5	25
i CO CO	1
7,8	1
6,3 (6,33)	10
6,3 (6,26)	9
5,7	3
5,3	2
5, 1	3
4, 98	2
4,75	20
4, 62	2
4,50	4

Hodnota d (Á)	Intenzita (%)
4,46	5
4, 41	2
4,29	1
4,24	1
4, 13	2
3, 92	5
3, 80	12
3, 69	1
3, 54	2
3, 36	1
3,17	6
3, 04	1
2,38	2
2, 11	1

Príklad 9

Kryštalizácia zlúčeniny D

Metóda I: Zlúčenina D (pripravená analogicky, ako v uvedených postupoch) sa najskôr prečistí stĺpcovou chromatografiou na silikagéli použitím zmesi dichlórmetán/metanol/28 % vodný roztok amoniaku (9:1: 0,5) ako eluentu. Získaný svetložltý prášok (203 g) sa rozpustí v dichlórmetáne (400 ml) a potom sa žltý roztok zriedi n-heptánom (2 1), až kým sa zmes nezakalí. Zmes sa potom intenzívne mieša pri teplote miestnosti a naočkuje sa kryštálmi zlúčeniny D (získanými pomalým odparením rozpúšťadla z malého množstva roztoku zlúčeniny uvedenej v názve pripravenej analogicky, ako v tomto postupe). Väčšia časť produktu sa vyzráža po 2 hodinovom miešaní. Vzniknutá kaša sa prefiltruje, su80 ší sa vo vákuu pri teplote 40 °C a získa sa 179 g zlúčeniny uvedenej v názve ako takmer biely prášok. Druhá časť (44 g) stĺpcovou chromatografiou prečisteného materiálu poskytne ďalších 25 g zlúčeniny uvedenej v názve po analogickej rekryštalizácii.

Metóda II: Zmes zlúčeniny D (pripravená analogicky, ako v uvedených postupoch (pozri najmä uvedenú prípravu D(iv), metóda III); 14,29 g), izopropanolu (28 ml) a diizopropyléteru (140 ml) sa zohrieva na teplotu 80 °C. Roztok sa prefiltruje za horúca, aby sa vyčíril, a potom sa znovu zohrieva na teplotu 80 °C. Roztok sa nechá ochladiť na teplotu miestnosti, kedy sa začne tvoriť zrazenina. Po 2 hodinovom miešaní sa zrazenina odfiltruje, premyje sa zmesou izopropanolu a diizopropyléteru (1 : 6, 70 ml) a suší sa odsávaním na filtri. Vlhký produkt sa suší vo vákuu pri teplote 70 °C cez noc a získa sa zlúčenina uvedená v názve vo forme bielej tuhej látky (10,1 g, 70 %) .

^XH-NMR (300 MHz, CDC1₃) : δ 1,41 (2H, s), 2,3-2,75 (6H, m),

2,75-3,0 (5H, m), 3,1-3,38 (3H, m), 3,88 (2H, s), 3,95-4,19 (3H, m), 5,85 (1H, br s), 6,99 (2H, d), 7,6 (2H, d).

Metóda III: Zlúčenina D (pripravená analogicky, ako v uvedených postupoch; 1,0 g) sa rozpustí v horúcom metylizobutylketóne (10 ml) . Pridá sa izohexán (30 ml) a roztok sa dekantuje od malého množstva nerozpusteného materiálu do čistej nádoby. Roztok sa chladí cez noc v chladničke, čo vedie k vzniku zrazeniny vo forme granúl. Zmes sa nechá zohriať na teplotu miestnosti, tuhá látka sa odfiltruje, suší sa odsávaním na filtri a potom sa suší vo vákuu pri teplote 40 °C a získa sa takmer biela tuhá látka (0, 73 g) .

Metóda IV: Zlúčenina D (pripravená analogicky, ako v uvedených postupoch; 1,0 g) sa rozpustí v horúcom izopropyiacetáte (10 ml) . Pridá sa izooktán (20 ml) a roztok sa dekantuje od malého množstva nerozpusteného materiálu do čistej nádoby. Roztok sa chladí cez noc v chladničke, čo vedie k vzniku zrazeniny vo forme granúl. Zmes sa nechá zohriať na teplotu miestnosti, tuhá látka sa odfiltruje, suší sa odsávaním na filtri a potom sa suší vo vákuu pri teplote 40 °C a získa sa takmer biela tuhá látka (0,82 g) .

Metóda V: Zlúčenina D (pripravená analogicky, ako v uvedených postupoch; 1.0 g) sa rozpustí v horúcom vodnom etanole (50 %, 20 ml) . Roztok sa chladí cez víkend v chladničke, čo vedie k vzniku ihličkovitých kryštálov. Kryštály sa odfiltrujú a sušia sa odsávaním na filtri. Sušením vo vákuu pri teplote 40 °C sa získa bezfarebná tuhá látka (0,48 g).

Metoda VI: Zlúčenina D (pripravená analogicky, ako v uvedených postupoch; 100 mg) sa rozpustí v toluéne (1 ml). Pridá sa izooktán (2 ml) a zakalený roztok sa chladí cez víkend v chladničke, čo vedie k vzniku zrazeniny vo forme jemných granúl. Zmes sa nechá zohriať na teplotu miestnosti, tuhá látka sa odfiltruje, suší sa odsávaním na filtri a potom sa suší vo vákuu pri teplote 40 °C a získa sa takmer biela tuhá látka (62 mg).

Kryštály (z metódy I až VI) sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabulke 9 a zobrazené na obrázku 9.

Tabulka 9

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
22,3	45
11,2	16
18,4	41
7,5	5
7,1	14
6,4	17
5,8	60

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
5,5	13
5,2	-7 /
4, 91	31
4 , 81	28
4,69	4
4, 62	10
4,52	100
4,32	77
4,22	14
4, 12	35
4,06	7
3, 91	9
3,81	7
3,72	4
3,53	5
3, 50	9
3,42	5
3,34	12
3,15	8
3,03	5
2,98	3
2, 92	3
2,83	4
2,77	4
2,75	5

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
2,67	6
2,37	3
2,11	5

Jednotková bunka sa určila z rôntgenových údajov monokryštálu. Bola kosoštvorcová s priestorovou skupinou P2i2y2i a s nasledovnými rozmermi: a = 5,870 Ä, b = 9,098 Ä, c = 45,101 Ä, α = β = γ = 90 ° a V - 2408,6 A³.

DSC sa vyznačuje dvoma endotermami s extrapolovanou počiatočnou teplotou asi 100 °C a 102 °C. TGA sa vyznačuje znížením hmotnosti asi o 0,4 % (hmotnosť/hmotnosť) medzi teplotou 90 a 110 °C.

Príklad 10

Kryštalizácia zlúčeniny D, soli kyseliny metánsulfónovej

Metóda I: Zlúčenina D (250 mg, pripravená analogicky, ako v postupoch opísaných v uvedenej príprave D) sa rozpustí v metanole (10 ml) . K roztoku sa pridá kyselina metánsulfónová (56 mg, 38 μΐ) . Metanol sa odstráni pri zníženom tlaku a zvyšná guma sa znovu rozpustí v minimálnom možnom množstve horúceho etylacetátu. Roztok sa naočkuje kryštálmi soli (pripravenými pomalým odparením rozpúšťadla z malého množstva roztoku zlúčeniny uvedenej v názve pripravenej analogicky, ako v tomto postupe) a nechá sa v chladničke počas niekoľkých dní, aby došlo ku kryštalizácií. Vzniknuté kryštály sa odfiltrujú, premyjú sa malým množstvom studeného etylacetátu a získa sa 280 mg (91 %) produktu.

Metóda II: Zlúčenina D (4,00 g; pripravená analogicky, ako v postupoch opísaných v uvedenej príprave D) sa rozpustí v etylacetáte (40 ml) . Pridá sa roztok kyseliny metánsulfónovej (0,87 g) v etylacetáte (40 ml) . Po 3 minútach sa roztok naočkuje vopred pripravenou solou (14 mg, uvedená metóda I), čo vedie k bezprostrednému vzniku zrazeniny. Po 5 minútach sa tuhá látka odfiltruje, premyje sa etylacetátom a suší sa odsávaním na filtri. Sušením vo vákuu pri teplote 40 °C sa získa biela kryštalická tuhá látka (4,71 g, 97 %); t. t. 170 až 172 °C (rozklad).

Metóda III: Zlúčenina D, sol kyseliny metánsulfónovej (0,8 g; pripravená podľa postupu opísaného v uvedenej metóde II) sa zohrieva v acetonitrile (8 ml, 10-násobný objem). Pri teplote 70 °C vznikne roztok. Tento roztok sa nechá ochladiť na teplotu miestnosti. Tuhá látka sa odfiltruje a premyje sa malým množstvom studeného acetonitrilu. Produkt sa najskôr suší vo vákuu pri teplote 40 °C, pričom obsah zvyškového acetonitrilu stanovený pomocou GC je 0,08 % (hmotnosť/hmotnosť). Ďalším sušením vo vákuu pri teplote 80 °C sa obsah acetonitrilu stanovený pomocou GC zníži na menej než 0,02 % (hmotnosť/hmotnosť) . Čistota produktu stanovená pomocou HPLC je 99,92 %; t. t. 169,4 až 169,9 °C (rozklad).

Metóda IV: Zmes zlúčeniny D, soli kyseliny metánsulfónovej (2,0 g, 1,0 mol ekv.; pripravená podía postupu opísaného v uvedenej metóde II) a acetonitrilu (20 ml, 10-násobný objem) sa zohrieva na teplotu 80 °C. Pri tejto teplote vznikne roztok. Roztok sa nechá ochladiť na teplotu 25 ± 5 °C a potom sa ochladí na teplotu 5 ± 5 °C. Produkt sa odfiltruje a premyje sa studeným acetonitrilom (4 ml, 2-násobný objem). Vlhká tuhá látka sa suší vo vákuu pri teplote 80 °C. Tak sa získa zlúčenina uvedená v názve (0,15 g, 7,5 %) ako takmer biela tuhá látka. Čistota produktu stanovená pomocou HPLC je 99,97 %. Obsah zvyškového acetonitrilu stanovený pomocou GC je menší než 0,02 % (hmotnosť/hmotnosť) .

Metóda V: Zmes zlúčeniny D, soli kyseliny metánsulfónovej (10,0 g, 1,0 mol. ekv.; pripravená podľa postupu opísaného v uvedenej metóde II, s tou výnimkou, že v tomto prípade sa ako rozpúšťadlo použije butylacetát miesto etylacetátu) a pentan-2-olu (100 ml, 10-násobný objem) sa zohrieva na teplotu 85 °C, aby sa získal roztok. Tento roztok sa nechá ochladiť na teplotu 25 ± 5 °C a potom sa ďalej chladí na teplotu 5+5 °C. Produkt sa odfiltruje a premyje sa studeným pentan-2-olom (20 ml, 2-násobný objem) . Vlhký tuhý materiál sa suší vo vákuu pri teplote 40 ’C počas 20 hodín. Tak sa získa zlúčenina uvedená v názve (6,72 g,

67,2 %) ako takmer biela tuhá látka. Čistota produktu stanovená pomocou HPLC je 99,47 %.

Metóda VI: Zmes zlúčeniny D, soli kyseliny metánsulfónovej (3,0 g, 1,0 mol. ekv.; pripravená podlá postupu opísaného v uvedenej metóde V) a 3-metylbutan-l-olu (15 ml, 5-násobný objem) sa zohrieva na teplotu 90 °C, aby sa získal roztok. Roztok sa nechá ochladiť na teplotu 25 ± 5 °C a potom sa ďalej chladí na teplotu 5 ± 5 ’C. Produkt sa odfiltruje a premyje sa studeným 3-metylbutan-l-olom (6 ml, 2-násobný objem). Vlhký materiál sa suší vo vákuu pri teplote 40 °C. Tak sa získa zlúčenina uvedená v názve (2,43 g, 81 %) ako takmer biela tuhá látka.

Metóda VII: Zmes zlúčeniny D, soli kyseliny metánsulfónovéj (2,0 g, 1,0 mol. ekv.; pripravená podlá postupu opísaného v uvedenej metóde V) a hexan-l-olu (15 ml, 5-násobný objem) sa zohrieva na teplotu 80 ’C, aby sa získal roztok. Roztok sa nechá ochladiť na teplotu 25+5 °C a potom sa ďalej chladí na teplotu 5 ± 5 ’C. Produkt sa odfiltruje a premyje sa studeným hexan-l-olom (6 ml, 2-násobný objem). Vlhký materiál sa suší vo vákuu pri teplote 40 ’C. Tak sa získa zlúčenina uvedená v názve (2,43 g, 81 %) ako takmer biela tuhá látka.

Kryštály (z metódy I až VII) sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabulke 10 a zobrazené na obrázku 10.

Tabulka 10

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
12,7	100
9, 4	6
7,3	20
7,1	11
6, 8	3
6, 6	11
6, 4	3
6, 0	17
5,4	18
5, 1	21
4, 92	38
4,83	22
4,74	5
4,66	4
4,45	4
4,27	11
4, 14	14
4,05	30
3, 99	38
3, 87	33
3,73	9
3, 65	7
3,42	19
3,37	6
3, 31	3

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
3,22	5
3,12	4
3, 0	6
2,96	5
2,92	5
2,89	4
2,81	3
2,71	2
2,63	5
2,57	2
2,50	3
2,41	3

Jednotková bunka sa určila z rôntgenových údajov monokryštálu. Bola kosoštvorcová s priestorovou skupinou P2i2i2i a s nasledovnými rozmermi: a = 7,772 Ä, b = 14,250 Ä, c = 25,750 Ä, α = β = Y = 90 ° a V = 1717,2 ij.

DSC sa vyznačuje endotermou s extrapolovanou počiatočnou teplotou asi 167 °C. TGA sa vyznačuje znížením hmotnosti asi o

1,2 % (hmotnosť/hmotnosť) medzi teplotou 25 a 100 °C.

Príklad 11

Kryštalizácia zlúčeniny D, soli kyseliny hippurovej

Roztok kyseliny hippurovej (0,8 g) v metanole (20 ml) sa pridá k roztoku zlúčeniny D (2,00 g, pripravená analogicky, ako v postupoch opísaných v uvedenom príklade 9) v metanole (5 ml) . Potom sa roztok zakoncentruje vo vákuu a získa sa olej. Pridá sa dietyléter (20 ml) a zmes sa znovu zakoncentruje, pričom sa zís88 ka pena. Miešaním v éteri (100 ml) cez noc a filtráciou sa získa 2,22 g (79 %) zlúčeniny uvedenej v názve. Soľ sa suší vo vákuu pri teplote 34 °C a získa sa 2,19 g (78 %) produktu.

Prítomnosť kyseliny hippurovej sa potvrdila pomocou ¹H-NMR.

Kryštály sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabulke 11 a zobrazené na obrázku 11.

Tabulka 11

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
16, 4	1000
13, 8	3
6, 9	8
6,2	6
6, 1	25
5, 6	5
5,5	7
5,2	17
5,1	15
4 , 93	13
4, 82	4
4, 61	18
4,50	26
4,28	30
4,20	6
4,11	8
3, 68	8
3,54	5

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
3,27	5

Príklad 12

Kryštalizácia zlúčeniny C (i) Zlúčenina C sa pripraví analogicky, ako v postupe opísanom v uvedenej príprave, s tou výnimkou, že sa uskutoční nasledovný finálny procesný stupeň: Trojhrdlá nádoba sa opatrí mechanickým miešadlom, teplomerom a spätným chladičom. Do nádoby sa vloží neprečistený 4 - [4-(9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl)butyl]-benzonitril (pozri uvedenú prípravu C (v); 25,8 g, 88 mmol), dichlórmetán (0,88 1) a terc-butyi-2-brómetylkarbamát (pozri uvedenú prípravu B(I) (i) ; 27,7 g, 123 mmol). Potom sa pridá trietylamín (0,0197 1, 0,141 mol). Číry roztok sa zohrieva na teplotu varu počas 12 hodín pod atmosférou dusíka a potom sa ochladí na teplotu miestnosti. Priebeh reakcie sa sleduje analýzou pomocou TLC, kedy sa zistí, že v tomto okamihu je reakcia ukončená.

(ii) Reakčná zmes sa prenesie do oddeľovacieho lievika a premyje sa postupne vodou (200 ml), 15 % vodným roztokom hydroxidu sodného (200 ml) , vodou (200 ml) a soľankou (200 ml) . Organická vrstva sa vysuší nad síranom horečnatým a zakoncentruje sa vo vákuu. Vzniknutý žltý viskózny olej sa chromatografuje na silikagéli eluovaním najskôr zmesou dichlórmetán/metanol (9 : 1) a potom zmesou dichlórmetán/metanol/28 % vodný roztok hydroxidu amónneho (9:1: 0,02) a získa sa surová zlúčenina C (25,1 g, 66 %) ako takmer biela tuhá látka. V predných frakciách z chromatografie (5,1 g) sa zistí, že obsahujú malé množstvo menej polárnych nečistôt (analýza pomocou TLC, eluovanie zmesou dichlórmetán/metanol/28 % vodný roztok hydroxidu amónneho (9 : 1 : 0,5)), zatiaľ čo neskoršie frakcie (20 g) poskytujú pri TLC analýze iba jednu škvrnu. Predné frakcie (5,1 g) sa spoja s vopred pripravenou vsádzkou zlúčeniny C obsahujúcej malé množstvo nečistôt (7,1 g) a chromatografuje sa na silikagéli eluovaním najskôr zmesou dichlórmetán/metanol (19 : 1) a potom zmesou dichlórmetán/metanol (9:1) a získa sa svetložltý prášok (5,5 g) . Prášok sa rozpustí v dichlórmetáne (200 ml) . Vzniknutý roztok sa premyje postupne 25 % vodným roztokom hydroxidu sodného (50 ml), vodou (50 ml) a solankou (40 ml). Organická fáza sa vysuší nad síranom horečnatým a zakoncentruje sa pri zníženom tlaku a získa sa zlúčenina uvedená v názve ako takmer biela tuhá látka (5 g) . Neskoršie frakcie (20 g) sa rozpustia v dichlórmetáne (500 ml). Roztok sa premyje postupne 25 % vodným roztokom hydroxidu sodného (100 ml), vodou (100 ml) a solankou (100 ml). Organická vrstva sa vysuší nad síranom horečnatým a zakoncentruje sa vo vákuu a získa sa takmer biely prášok (19 g) . Oba podiely sa zmiešajú.

Kryštály sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabulke 12 a zobrazené na obrázku 12.

Tabulka 12

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
19,4	24
10,0	16
9,1	6 4
i CO i H-	100
6, 5	84
5,5	19
5,2	41
5, 1	21
4 , 99	20
4,90 j	21

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
4, 60	9
4,46	30
4,32	25
4,06	78
4,00	33
3, 85	15
3, 80	23
3, 66	10
3, 56	5
3, 44	17
3,33	4
3, 16	5
2, 94	8
2, 82	4
2, 69	4
2, 44	5

DSC sa vyznačuje endotermou s extrapolovanou počiatočnou teplotou asi 97 °C. TGA sa vyznačuje znížením hmotností asi o 0,6 % (hmotnosť/hmotnosť) medzi teplotou 25 a 120 °C.

Príklad 13

Kryštalizácia zlúčeniny C, soli kyseliny metánsulfónovéj

Zlúčenina C (250 mg; pripravená analogicky, ako v postupe opísanom v uvedenom príklade 12) sa rozpustí v metanole (10 ml). K roztoku sa pridá kyselina metánsulfónová (56 mg, 38 μΐ). Metanol sa odstráni pri zníženom tlaku a zvyšná guma sa znovu rozpustí v minimálnom možnom množstve horúceho izopropanolu. Roztok sa naočkuje vopred pripravenou solou (pripravená pomalým odparením rozpúšťadla z malého množstva roztoku zlúčeniny uvedenej v názve pripravenej analogicky, ako v tomto postupe) a nechá sa v chladničke počas niekolkých dní, aby došlo ku kryštalizácii. Vzniknuté kryštály sa odfiltrujú, premyjú sa malým množstvom studeného izopropanolu a získa sa 220 mg (72 %) produktu.

Kryštály sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabuľke 13 a zobrazené na obrázku 13.

Tabulka 13

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
13, 3	100
12,3	5
9, 6	5
7,5	6
6, 9	6
CO w	3
6,7	12
6, 4	2
6,2	2
6,0	2
5, 5	12
5, 3	2
5, 1	13
5, 0	5
4,89	5
4,81	4
4, 34	4

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
4,23	4
4,20	6
4,08	5
3,99	2
3,89	8
3,85	5
3,80	4
3, 68	2
3,52	2
3,49	2
3,43	2
3,39	2
3,33	2
3,25	3
3,01	2
2,94	2
2, 90	1
2,80	1
2,49	1
2,40	2

DSC sa vyznačuje endotermami s extrapolovanou počiatočnou teplotou asi 145 °C (minoritná) a 170 °C (majoritná). TGA sa vyznačuje znížením hmotnosti asi o 0,9 % (hmotnosť/hmotnosť) medzi teplotou 25 a 105 °C.

Príklad 14

Kryštalizácia zlúčeniny C, soli kyseliny p-toluénsulfónovej

Zlúčenina C (250 mg, pripravená analogicky, ako v postupe opísanom v uvedenom príklade 12) sa rozpustí v metanole (10 ml). K roztoku sa pridá kyselina p-toluénsulfónová (110 mg) . Metanol sa odstráni pri zníženom tlaku a zvyšná guma sa znovu rozpustí v minimálnom možnom množstve horúceho etylacetátu. Roztok sa naočkuje s vopred pripravenou solou (pripravená pomalým odparením rozpúšťadla z malého množstva roztoku zlúčeniny uvedenej v názve pripravenej analogicky, ako v tomto postupe) a nechá sa v chladničke počas niekoľkých dní, aby došlo ku kryštalizácii. Vzniknuté kryštály sa odfiltrujú, premyjú sa malým množstvom studeného izopropanolu a získa sa 280 mg (78 %) produktu.

Kryštály sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabuľke 14 a zobrazené na obrázku 14.

Tabuľka 14

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
13,2	100
8,1	0, 5
7,5	0,7
7,1	3
6, 6	0,7
6, 4	0,9
6, 3	0,7
6, 0	0,8
5, 6	1
5,4	2
5,2	3
5, 0	4

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
4,97	2
4,86	CO o
4, 67	2
4,42	0,7
4,28	3
4,24	7
4,19	2
4, 12	1
4,08	2
4,03	2
4,01	1
3, 92	1
3,82	0,7
3, 78	CO o
3, 66	0,8
3, 57	0, 5
3,46	1
3, 36	2
3, 32	1
3, 12	2

DSC sa vyznačuje endotermou s extrapolovanou počiatočnou teplotou asi 138 °C. TGA sa vyznačuje znížením hmotností asi o 0,2 % (hmotnosť/hmotnosť) medzi teplotou 25 a 150 °C.

Príklad 15

Zlúčenina D, soľ kyseliny [(bifenyl-4-karbonyl)amino]octovéj (a) Metylester kyseliny [(bifenyl-4-karbonyl)amino]octovéj

Dichlórmetán (50 ml) a potom trietylamín (11,2 ml,

79,6 mmol, 2,0 ekv.) sa pridajú k hydrochloridu metylesteru glycínu (5,0 g, 39,8 mmol, 1,0 ekv.). Zmes sa za miešania ochladí na teplotu -5 °C, pričom sa použije kúpel lad/metanol. V priebehu 22 minút sa pridá suspenzia bifenyl-4-karbonylchloridu (8,26 g, 39,8 mmol, 1,0 ekv.) v dichlórmetáne (25 ml) . Zmes sa mieša počas 3 hodín pri teplote -5 °C a potom sa mieša cez noc pri teplote miestnosti (16 hodín) . Pridá sa voda (75 ml) a zmes sa intenzívne mieša pri teplote miestnosti počas 30 minút. Vrstvy sa rozdelia. Organická vrstva sa premyje vodou (75 ml), odparí sa dosucha, pričom sa použije rotačná odparka, a získa sa takmer biela tuhá látka (6,58 g, 62 %); t. t. 127 až 128 °C.

¹H-NMR (300 MHz, CDC1₃) : δ 3,82 (s, 3H) , 4,29 (d, J = 5,1 Hz,

2H), 6,68 (s, 1H), 7,3-7,5 (m, 3H) , 7,62 (d, J = 4,8 Hz, 2H) ,

7,68 (d, J = 8,1 Hz, 2H), 7,90 (d, J = 8,4 Hz, 2H).

(b) Kyselina [(bifenyl-4-karbonyl)amino]octová

Metylester kyseliny [(bifenyl-4-karbonyl)amino]octovéj (6,58 g, 25 mmol, 1,0 ekv., z uvedeného stupňa (a)) sa vloží do nádoby a pridá sa roztok hydroxidu sodného (IM, 84 ml, 50 mmol, 2,0 ekv.). Zmes sa zohrieva počas 5 hodín na teplotu 50 °C, pričom sa použije olejový kúpel. Roztok sa potom mieša cez noc (16 hodín) pri teplote miestnosti. Po ochladení sa vytvorí biela zrazenina. Zmes sa ochladí ďalej na teplotu 5 °C, pričom sa použije kúpel lad/voda. K ochladenej zmesi sa velmi pomaly pridá koncentrovaná kyselina chlorovodíková (8 ml), pričom sa dbá na to, aby teplota neprestúpila 10 °C. Zmes sa mieša počas 15 minút a prefiltruje sa. Biela tuhá látka sa suší na vzduchu počas 30 minút a potom sa suší vo vákuu pri teplote 40 °C počas 16 hodín a získa sa takmer biela tuhá látka (5,75 g, 93 %); t. t. 217 až 217,5 °C ¹H-NMR (300 MHz, DMSO-d₆) : δ 3,95 (d, J = 5,7 Hz, 2H) , 7,35-7,5 (m, 3H), 7,7-7,8 (m, 4H) , 7,97 (d, J - 6,9 Hz, 2H) , 8,89 (t,

J = 6,0 Hz, IH) , 12,58 (s, IH) .

(c) Rekryštalizácia kyseliny [(bifenyl-4-karbonyl)amino]octovej

Metanol (100 ml, 20-násobný objem) sa pridá ku kyseline [(bifenyl-4-karbonyl)amino]octovéj (5,0 g, z uvedeného stupňa (b) ) . Zmes sa za miešania zohrieva na teplotu 62 °C, pričom sa použije olejový kúpeľ. Vzniknutý svetlooranžový roztok sa udržiava pri tejto teplote počas 10 minút. Roztok sa nechá ochladiť na teplotu miestnosti a potom sa ďalej ochladí na teplotu 5 °C, pričom sa použije kúpeľ ľad/voda. Kryštalizácia začne pri teplote približne 30 °C. Zrazenina sa odfiltruje, suší sa na vzduchu počas 15 minút a potom sa suší vo vákuu pri teplote 40 °C počas 26 hodín a získajú sa bezfarebné kryštály (2,9 g, 58 %).

¹H-NMR (300 MHz, DMSO-d₆) : δ 3,95 (d, J = 5,7 Hz, 2H) , 7,35-7,5 (m, 3H) , 7,7-7,8 (m, 4H) , 7,97 (d, J = 6,9 Hz, 2H) , 8,89 (t,

J = 6,0 Hz, 2H), 12,58 (s, 2H).

(d) Zlúčenina D, sol kyseliny [(bifenyl-4-karbonyl)amino]octovéj

Kyselina [(bifenyl-4-karbonyl)amino]octová (1,14 g, pozri uvedené stupne (b) alebo (c) ) a zlúčenina D (2 g, pripravená analogicky, ako sa opisuje v uvedených metódach) sa rozpustí v horúcom izopropanole (40 ml) . Po ochladení na teplotu miestnosti sa vytvorí kryštalická zrazenina, ktorá sa odfiltruje, premyje sa izopropanolom (2 x 20 ml) a suší sa odsávaním na filtri. Po sušení vo vákuu počas 6 hodín pri teplote 40 °C sa získa sol ako bezfarebná kryštalická tuhá látka (2,50 g, 80 %); t. t. 143 až

143,5 °C.

^XH-NMR (300 MHz, DMSO-d₆) : δ 1,34 (9H, s), 2,25 (2H, t), 2,3-2,5 (4H, m), 2,6-2,7 (IH, m), 2,7-2,8 (IH, m), 2,85-3,0 (4H, m), 3,0-3,1 (2H, m), 3,82 (2H, s), 3,88 (2H, d), 3,95-4,05 (2H, m),

4,1-4,2 (IH, m), 6,65 (IH, t), 7,14 (2H, d), 7,35-7,55 (3H, m),

7,7-7,85 (6H, m), 7,96 (2H, d), 8,75 (IH, t).

Kryštály sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabulke 15 a zobrazené na obrázku 15.

Tabulka 15

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
20, 4	45
15,3	100
11,5	24
10,3	4
10,0	6
9, 4	11
7,7	34
7,2	23
6,2	5
5, 9	49
5,7	15
5, 6	6
5,4	11
5,3	13
5,2	14
5,0	6
4,89	8
4, 81	9
4,70	6
4,60	57

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
4,54	89
4,36	9
4,22	7
4,13	18
4,06	8
3,85	13
3, 79	27
3, 64	12
3, 61	11
3,40	11
3, 31	6
2,98	6
2,94	12
2,88	6

Príklad 16

Zlúčenina D, sol kyseliny hernijantárovej

Horúci roztok zlúčeniny D (5,35 g; pripravená analogicky, ako sa opisuje v uvedených postupoch) a kyseliny jantárovej (0,71 g) v izopropanole (20 ml) sa naočkuje zlúčeninou D, solou kyseliny hernijantárovej (pripravená pomalým odparením rozpúšťadla z malého množstva roztoku zlúčeniny uvedenej v názve pripravenej rovnakým spôsobom, ako v tomto postupe) a nechá sa stáť v chladničke. Na druhý deň sa vyzrážaná tuhá látka odfiltruje, premyje sa izopropanolom (20 ml), suší sa odsávaním na filtri a potom sa suší vo vákuu pri teplote 40 °C počas 2 hodín a získa sa zlúčenina uvedená v názve ako biela tuhá látka. Filtrát sa pomaly odparí tak, že sa nechá stáť v otvorenej nádobe pri te100 plote miestnosti počas niekoľkých dní. Získaná tuhá látka sa rozmieša na kašu v izopropanole (20 ml) , prefiltruje sa a premyje sa izopropanolom (70 ml) . Tuhá látka sa suší odsávaním na filtri a potom sa suší vo vákuu pri teplote 40 °C počas 90 minút a získa sa zlúčenina uvedená v názve ako biela tuhá látka (2,8 g) ; t. t. 112 až 114 °C.

Kryštály sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabulke 16 a zobrazené na obrázku 16.

Tabulka 16

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
35,4	5
18, 0	100
12, 1	2
m co	7
8,0	12
7,5	15
7,3	5
6,8	10
6, 1	12
5, 8	9
5,4	9
4,89	41
4, 79	7
4, 68	28
4,59	5
4,54	26
4, 43	37

101

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
4,35	10
4,18	16
4,04	10
3, 99	4
3, 90	5
3,83	4
3,67	4
3,58	8
3, 13	2
3,07	6
3,03	3
2,47	4
2,44	3

Príklad 17

Zlúčenina D, soľ kyseliny (3,4-dichlórbenzoylamino)octovéj (a) Metylester kyseliny (3, 4-dichlórbenzoylamino)octovéj

Dichlórmetán (150 ml) a trietylamín (33,0 ml, 234 mmol, 2,0 ekv.) sa pridajú k hydrochloridu metylesteru glycínu (14,7 g, 117 mmol, 1,0 ekv.). Zmes sa za miešania ochladí na teplotu 2 °C, pričom sa použije kúpel ľad/voda. Potom sa pridá v priebehu 7 minút roztok 3,4-dichlórbenzoylchloridu (24,55 g, 117 mmol, 1,0 ekv.) v dichlórmetáne (75 ml). Zmes sa mieša počas 1 hodiny pri teplote 2 °C a potom sa nechá miešať cez noc pri teplote miestnosti (16 hodín) . Pridá sa voda (225 ml) a zmes sa intenzívne mieša počas 30 minút pri teplote miestnosti. Vrstvy sa rozdelia. Organická vrstva sa premyje vodou (225 ml) a odparí sa dosucha, pričom sa použije rotačná odparka, a získa sa takmer

102 biela tuhá látka. Izolovaná tuhá látka (26,18 g, 85 %) sa pridá k zmesi dichlórmetánu (300 ml, 10-násobný objem) a roztoku hydroxidu sodného (1 M, 300 ml, 10-násobný objem). Organická vrstva sa zakoncentruje dosucha vo vákuu a získa sa zlúčenina uvedená v názve (25,91 g, 84 %); t. t. 133,2 až 134,3 °C.

¹H-NMR (300 MHz, CDC1₃): δ 3,66 (1H, s, CH₃), 4,03 (2H, d, J = 6,0 Hz, CH₂), 7,78-7,87 (2H, m, CH), 8,100 (1H, s, CH), 9,18 (1H, t, J = 5,7 Hz, NH).

(b) Kyselina (3,4-dichlórbenzoylamino)octová

Metylester kyseliny (3,3-dichlórbenzoylamino)octovéj (25,91 g, 100 mmol, 1,0 ekv., z uvedeného stupňa (a)) sa vloží do nádoby a pridá sa roztok hydroxidu sodného (1 M, 198 ml, 200 mmol, 2,0 ekv.). Zmes sa zohrieva počas 2 hodín na teplotu 50 °C, pričom sa použije olejový kúpeľ. Po ochladení sa vytvorí biela zrazenina. Zmes sa ochladí ďalej na teplotu 5 °C, pričom sa použije kúpeľ lad/voda. K ochladenej zmesi sa velmi pomaly pridá koncentrovaná kyselina chlorovodíková (60 ml), pričom sa dbá na to, aby teplota neprestúpila 10 °C. Zmes sa mieša počas minút a prefiltruje sa. Biela tuhá látka sa suší na vzduchu počas 15 minút a potom sa suší vo vákuu pri teplote 40 °C počas hodín a získa sa takmer biela tuhá látka (19,15 g, 78 %); t. t. 140,0 až 140,3 “C.

^-NMR (300 MHz, DMSO-d₆) : δ 3,94 (2H, d, J = 6,0 Hz, CH₂),

7,77-7,87 (2H, m, CH), ,10 (1H, s, CH), 9,06 (1H, t,

J = 6,0 Hz, NH), 12,66 (1H, br s, OH).

(c) Zlúčenina D, sol kyseliny (3,4-dichlórbenzoylamino)octovej

Kyselina (3,4-dichlórbenzoylamino)octová (0,56 g, pozri uvedený stupeň (b)) a zlúčenina D (1,02 g; pripravená analogicky, ako sa opisuje v uvedených postupoch) sa rozpustí v horúcom etylacetáte (4 ml) . Po ochladení na teplotu miestnosti vznikne

103 kryštalická zrazenina, ktorá sa odfiltruje, premyje sa etylacetátom (15 ml) a suší sa odsávaním na filtri. Sušením cez noc vo vákuu pri teplote 40 °C sa získa sol uvedená v názve ako bezfarebná kryštalická tuhá látka (0,92 g, 58 %); t. t. 128,5 až

130,5 °C.

¹H-NMR (400 MHz, DMSO-dg) : δ 1,34 (9H, s), 2,26 (2H, t), 2,3-2,5 (3H, m), 2,5-2,6 (IH, m), 2,6-2,7 (IH, m), 2,7-2,8 (IH, m),

2,85-3,0 (4H, m), 3,0-3,1 (2H, m), 3,8-3,9 (4H, m), 4,01 (2H, d), 4,1-4,2 (IH, m), 6,69 (IH, t), 7,12 (2H, d), 7,7-7,8 (3H, m), 7,84 (IH, dd), 8,09 (IH, dd), 8,92 (IH, t).

Kryštály sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabulke 17 a zobrazené na obrázku 17.

Tabuľka 17

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
16, 6	100
13, 8	4
10, 9	10
10,3	3
6, 3	6
6,2	15
5,5	31
5,3	30
5,1	14
5,0	12
4, 60	38
4,33	20
4,30	11
4,22	11

4

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
4, 11	3
3,85	8
3,70	13
3,50	6
3,50	10
3,16	7
3,06	6
2, 99	5
2, 95	3

Príklad 18

Zlúčenina D, sol kyseliny [(naftalén-2-karbonyl)amino]octovéj (a) Metylester kyseliny [(naftalén-2-karbonyl)amino]octovéj

Dichlórmetán (66 ml) a potom trietylamín (14,6 ml, 105 mmol, 2,0 ekv.) sa pridajú k hydrochloridu metylesteru glycínu (6,61 g, 52,5 mmol, 1,0 ekv.). Po pridaní trietylamínu sa objaví biela zrazenina a roztok sa stane oveľa hustejším. Zmes sa za miešania ochladí na teplotu 2 °C, pričom sa použije kúpeľ lad/voda. Potom sa pridá v priebehu 15 minút roztok 2-naftoylchloridu (10,07 g, 52,5 mmol, 1,0 ekv.) v dichlórmetáne (33 ml). Svetlohnedá zmes sa mieša pri teplote 5 °C počas 25 hodín. Pridá sa voda (100 ml) a zmes sa intenzívne mieša počas 30 minút pri teplote miestnosti. Vrstvy sa rozdelia. Organická vrstva sa premyje roztokom hydroxidu sodného (1 M, 100 ml) a odparí sa dosucha, pričom sa použije rotačná odparka, a získa sa takmer biela tuhá látka (12,21 g, 96 %); t. t. 117,7 až 118,1 °C.

¹H-NMR (400 MHz, DMSO-d₆) : δ 3,68 (3H, s, CH₃), 4,08 (2H, d, J = 4,5 Hz, CH_Z), 7, 59-7, 66 (2H, m, CH), 7, 935-8,015 (4H, m, CH),

105

8,491 (IH, s, CH), 9,124 (IH, t, J = 45,6 Hz, NH).

(b) Kyselina [(naftalén-2-karbonyl)amino]octová

Metylester kyseliny [(naftalén-2-karbonyl)amino]octovéj (10,03 g, 41 mmol, 1,0 ekv., pozri uvedený stupeň (a)) sa vloží do nádoby a pridá sa vodný roztok hydroxidu sodného (1 M, 120 ml, 123 mmol, 3,0 ekv.). Zmes sa zohrieva počas 2 hodín na teplotu 55 °C, pričom sa použije olejový kúpel. Zmes sa ochladí na teplotu 5 °C, pričom sa použije kúpel lad/voda. K ochladenej zmesi sa velmi pomaly pridá koncentrovaná kyselina chlorovodíková (60 ml), pričom sa dbá na to, aby teplota neprestúpila 10 °C. Vytvorí sa hutná žltá zrazenina. Zmes sa mieša počas 10 minút a prefiltruje sa. Žltá tuhá látka sa suší na vzduchu počas 15 minút a potom sa suší vo vákuu pri teplote 40 °C počas 16 hodín a získa sa 8,73 g (93 %) produktu. K časti zlúčeniny uvedenej v podnázve (5,0 g, 22 mmol) sa pridá metanol· (50 ml, 10-násobný objem) a voda (100 ml, 20-násobný objem) . Zmes sa zohrieva za miešania na teplotu 70 °C, pričom sa použije olejový kúpel. Roztok sa udržiava pri tejto teplote počas 10 minút a potom sa ochladí na teplotu 5 °C, pričom sa použije kúpel lad/voda. Pri teplote približne 30 °C začne kryštalizácia. Zrazenina sa odfiltruje a suší sa počas 15 minút na vzduchu, potom sa suší pri teplote 40 °C vo vákuu počas 2 hodín a získa sa

3,2 g (64 %) produktu. Izolovaná zlúčenina uvedená v podnázve (3,2 g, 0,014 mol, 64 %) sa pridá do vody (100 ml, 20-násobný objem) a metanolu (50 ml, 10-násobný objem). Zmes sa zohrieva na teplotu 70 °C, aby sa tuhá látka rozpustila. Roztok sa ochladí na teplotu miestnosti, kedy začne kryštalizácia. Zmes sa ďalej ochladí na teplotu 2 °C a prefiltruje sa použitím frity. Tuhá látka sa suší na vzduchu počas 10 minút a potom sa suší vo vákuu pri teplote 40 °C počas 16 hodín. Získa sa 2,21 g (44 %) produktu; t. t. 167,1 až 167,4 ’C.

¹H-NMR (400 MHz, DMSO-d₆) : δ 3,98 (2H, d, J = 5,6 Hz, CH₂) ,

106

7,58-7,65 (2Η, m, CH), 7,95-8,05 (4H, m, CH), 8,49 (1H, s, CH),

8,99 (1H, t, J = 5,6 Hz, NH), 12,63 (1H, br s, OH).

(c) Zlúčenina D, sol kyseliny [(naftalén-2-karbonyl)amino]-octovej

Kyselina [(naftalén-2-karbonyl)amino]octová (0,51 g, pozri uvedený stupeň (b)) a zlúčenina D (1,01 g; pripravená analogicky, ako sa opisuje v uvedených postupoch) sa rozpustí pri teplote 100 °C v metylizobutylketóne (30 ml) . Po ochladení na teplotu miestnosti sa vytvorí kryštalická zrazenina, ktorá sa odfiltruje, premyje sa acetónom (25 ml) a suší sa odsávaním na filtri. Sušením cez víkend vo vákuu pri teplote 40 °C sa získa sol uvedená v názve ako bezfarebná kryštalická tuhá látka (1,17 g, 77 %); t. t. 138,5 až 140 ° C ¹H-NMR (300 MHz, DMSO-d₆) : δ 1,34 (9H, s), 2,25 (2H, t), 2,3-2,5

(4H, m)	, 2,6	-2,7	(1H,	m) , 2,7-	-2,8 (1H, m) ,	2,85-3,0	(4H,	m) ,
3,0-3,1	(2H,	m) ,	3, 81	(2H, s),	3,92 (2H, d),	3,95-4,05	(2H,	m) ,
4,1-4,2	(1H,	m) ,	6, 68	(1H, t),	7,11 (2H, d)	, 7,5-7,7	(2H,	m) ,
7,7-7,8	(2H,	m) ,	7,9-8,	1 (4H, m)	, 8,47 (1H, d)	, 8,85 (1H,	t) .

Kryštály sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabuľke 18 a zobrazené na obrázku 18.

Tabuľka 18

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
16, 8	100
6,2	15
5, 8	11
5, 6	15
5,2	6
5, 1	15
4, 90	10

107

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
4,76	14
4, 66	4
4,53	31
4,37	7
4,31	15
4,23	7
4,08	10
3,70	3
3,51	9
3,25	7
3, 12	5

Príklad 19

Zlúčenina D, sol kyseliny 2,2,3,3-tetrametyl-l,4-dibutánovej

Zlúčenina D (200 mg; pripravená analogicky, ako sa opisuje v uvedených postupoch) sa rozpustí v etylacetáte (10 ml). Kyselina 2,2,3,3-tetrametyl-l,4-dibutánová (38,3 mg, 0,5 ekv.) sa rozpustí v metanole (1 ml) a pridá sa k roztoku zlúčeniny D. Rozpúšťadlá sa odparia, pridá sa etylacetát a potom sa toto rozpúšťadlo pomaly odparí tak, že sa roztok nechá stáť v otvorenej nádobe pri teplote miestnosti počas niekolkých dní. Vzniknuté kryštály sa odfiltrujú. ¹H-NMR analýza ukazuje, že vznikla sol (asi 100 mg, 42 %) s pomerom báza/kyselina 1:1.

Kryštály sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabulke 19 a zobrazené na obrázku 19.

Tabuľka 19

Hodnota d (A)

Intenzita

108

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
14,2	100
10,3	12
7,1	18
6, 4	11
6, 0	5
5, 6	10
5, 4	41
5, 1	22
4, 84	12
4,77	6
4,73	13
4,66	7
4,50	4
4,29	3
4,22	5
3,87	3
3, 78	4
3, 62	5
3,49	4
3,35	4
3, 09	6
2,75	3

Príklad 20

Zlúčenina D, sol kyseliny trans-D, L-l, 2-cyklopentán dikarboxylovej

109

Zlúčenina D (100 mg; pripravená analogicky, ako sa opisuje v uvedených postupoch) sa rozpustí v etylacetáte (5 ml) . Kyselina trans-D,L-l, 2-cyklopentándikarboxylová (17,4 mg, 0,5 ekv.) sa rozpustí v metanole a pridá sa k roztoku zlúčeniny D. Rozpúšťadlá sa odparia a zvyšok sa rozpustí v etylacetáte. Po chvíli vznikne zrazenina. Kryštály sa odfiltrujú. ¹H-NMR analýza ukazuje, že vznikla soľ (asi 60 mg) s pomerom báza/kyselina 1:1.

Kryštály sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabulke 20 a zobrazené na obrázku 20.

Tabulka 20

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
12,9	100
11,1	14
10,7	35
9,0	10
7,7	14
7,0	15
6, 5	18
6, 3	10
6,1	14
6, 0	21
5, 6	17
5,4	55
5,3	37
5,2	55
4,73	29
4,68	32
4,31	29

110

Hodnota d (Ά)	Intenzita (%)
4,26	26
4,02	13
3,86	12
3, 61	22
3,50	19
3,24	16
2, 90	15

Príklad 21

Zlúčenina D, sol kyseliny (+)-O,O'-dibenzoyl-O-vínnej

Zlúčenina D (100 mg; pripravená analogicky, ako sa opisuje v uvedených postupoch) a kyselina (+)-O, O'-dibenzoyl-L-vínna (0,5 ekv.) sa zmiešajú podlá postupu opísaného v uvedenom príklade 20. Sol sa kryštalizuje z etylacetátu. ¹H-NMR ukazuje, že vznikla sol s pomerom báza/kyselina 2 : 1 v asi 70 % výťažku.

Kryštály sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabuľke 21 a zobrazené na obrázku 21.

Tabuľka 21

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
15, 1	1000
13, 5	5
8,7	2
7,7	3
7,1	4
6, 6	4
5,7	3

111

5, 5	3
5,3	9
5,2	7
4,79	9
4,50	9
4,38	10
4,25	10
3,53	3
3,49	4
2, 92	4

Príklad 22

Zlúčenina D, sol kyseliny (+)-0,0'-di-p-toluoyl-D-vínnej

Zlúčenina D (1,0 g; pripravená analogicky, ako sa opisuje v uvedených postupoch) sa rozpustí v etylacetáte (15 ml). Kyselina (+)-0,0'-di-p-toluoyl-D-vínna (0,43 g) sa rozpustí v etylacetáte (20 ml) . Roztoky sa zmiešajú. Po niekoľkých minútach sa vytvorí zrazenina. Zmes sa nechá stáť cez noc pri teplote 4 °C. Kryštály sa odfiltrujú a po sušení vo vákuu sa získa 1,1 g (76 %) soli s pomerom báza/kyselina 2 : 1, ako sa potvrdilo pomocou ¹H-NMR.

Kryštály sa analyzujú pomocou XRPD a výsledky sú uvedené v nasledovnej tabuľke 22 a zobrazené na obrázku 22.

Tabulka 22

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
15, 8	100
14, 4	2
13,1	2

112

Hodnota d (Ä)	Intenzita (%)
6, 8	7
6,2	2
5,7	7
5, 6	5
5,3 (5,32)	3
5,3 (5,25)	5
4,84	5
4,80	9
4,75	9
4,59	3
4,39	13
4,37	12
4,26	2
4, 10	2
3, 98	5
3, 82	2
3,32	3
3, 05	1

Príklad 23

Kryštalizácia zlúčeniny B

Surový materiál z prípravy B, alternatíva II, stupeň (iii), metóda II, sa rozpustí v izopropanole (190 ml, 5,0-násobný objem) pri teplote 60 °C a za horúca sa prefiltruje. Filtrát sa za miešania nechá ochladiť na teplotu miestnosti. Kryštalizuje biela tuhá látka. Zmes sa ochladí z teploty miestnosti na teplotu približne 8 °C. Produkt sa odfiltruje a premyje sa izopropanolom

113 (50 ml, 2,0-násobný objem). Vlhký produkt sa suší vo vákuu pri teplote 40 °C do konštantnej hmotnosti a získa sa zlúčenina uvedená v názve ako biela kryštalická tuhá látka (30,96 g, 81 %); t. t. 113,5 °C.

^XH-NMR (400 MHz, CD₃OD) : δ 1,40 (9H, s), 1,81-1,90 (2H, m),

2,35-2,54 (8H, m), 2,93 (4H, t), 3,18-3,27 (4H, m), 3,87 (2H, br

s) , 6,66 (2H, d) , 7,39 (2H, d) .

MS: m/z = 430 (M+H)⁺.

Skratky

API ionizácia za atmosférického tlaku (vzhladom na MS) br široký (vzhladom na NMR) d dublet (vzhladom na NMR)

DCM dichlórmetán

DMF Ν,Ν-dimetylformamid

DMSO dimetylsulfoxid dd dublet dubletov (vzhľadom na NMR)

Et etyl ekv. ekvivalenty

GC plynová chromatografia h hodiny

HCI kyselina chlorovodíková

HPLC vysokoúčinná kvapalinová chromatografia

IMS alkohol denaturovaný metanolom

IPA izopropanol

KF Karl-Fischer m multiplet (vzhladom na NMR)

Me metyl

MeCN acetonitril min. minúty

t. t. teplota topenia

MS hmotnostné spektroskopia

114

Pd/C paládium na uhlí q kvartet (vzhľadom na NMR) rt teplota miestnosti s singlet (vzhľadom na NMR) t triplet (vzhľadom na NMR)

TLC chromatografie na tenké vrstve

UV ultrafialový

Predpony n-, sek-, izo a terc- majú zvyčajné normálny, sekundárny, izo a terciárny.

významy

Claims (73)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Farmaceutický prijateľná sol jednej z nasledovných zlúčenín

   4—({3—[7—(3,3-dimetyl-2-oxobutyl)-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]-ηοη-3-yl]propyl}amino)benzonitril;

   terc-butyl-2-{7-[3-(4-kyanoanilino)propyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl}etylkarbamát;

   terc-butyl-2-{7-[4-(4-kyanofenyl)butyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo-[3.3.1]non-3-yl}etylkarbamát; alebo terc-butyl-2-{7-[(2S)-3-(4-kyanofenoxy)-2-hydroxypropyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]ηοη-3-yl}etylkarbamát, s podmienkou, že uvedená sol nie je adičná sol kyseliny benzén sulfónovej 4-({3-[7-(3,3-dimetyl-2-oxobutyl)-9-oxa-3,7-diazabi cyklo[3.3.1]non-3-yl]propyl}amino)benzonitrilu.
2. 2. 4-({3-[7-(3,3-dimetyl-2-oxobutyl)-9-oxa-3,7-diazabicyklo-[3.3.1]non-3-yl]propyl}amino)benzonitril;

   terc-butyl-2-{7-[3-(4-kyanoanilino)propyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo [3 . 3 . 1 ] non-3-yl}etylkarbamát;

   terc-butyl-2-{7-[4-(4-kyanofenyl)butyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo-[3.3.1]non-3-yl}etylkarbamát; alebo terc-butyl-2-{7-[(2S)-3-(4-kyanofenoxy)-2-hydroxypropyl]-S-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl}etylkarbamát, alebo farmaceutický prijateľná sol ktorejkoľvek z týchto zlúče nín v podstate v kryštalickej forme.
3. 3.

   Zlúčenina podľa nároku 2, kde zlúčeninou je 4-({3-[7-(3,3

   116

   -dimetyl-2-oxobutyl)-9-oxa-3, 7-diazabicyklo[3.3.1 ]non-3-y1]propyl }amino)benzonitril.
4. 4. Zlúčenina podlá nároku 3, vyznačujúca sa tým, že je charakterizovaná krivkou diferenčnej skenovacej kalorimetrie pri zohrievaní rýchlosťou 10 °C/min. v uzavretej miske s otvorom pod prúdom dusíka vyznačujúca sa endotermou s extrapolovanou počiatočnou teplotou asi 121 °C a 126 °C a/alebo róntgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmi s hodnotami d pri 11,0, 7,8, 7,0, 5,7, 5, 4, 5,1, 4,94, 4, 71, 4,62, 4,54, 4, 44, 4, 34, 4,20, 3, 92, 3, 65, 3, 51, 3, 41, 3,34 a 2,89 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabuľke 1 a/alebo na obrázku 1.
5. 5. Zlúčenina podlá nároku 3, vyznačujúca sa tým, že je charakterizovaná krivkou diferenčnej skenovacej kalorimetrie pri zohrievaní rýchlosťou 10 °C/min. v uzavretej miske s otvorom pod prúdom dusíka vyznačujúca sa endotermou s extrapolovanou počiatočnou teplotou asi 125 °C a/alebo róntgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmi s hodnotami d pri 10, 9, 8,3, 7,8, 6,9, 6,7, 5,6 (5, 64), 5,6 (5,56), 5,5, 5,4, 5, 1, 5,0, 4,84, 4,78, 4,70, 4,49, 4,45, 4,36, 4,15, 4,10, 4,03, 3,97, 3,90, 3,80, 3,73, 3,47, 3,31, 2,95, 2,89, 2,85 a 2,80 A a/alebo v podstate ako sa definuje v tabulke 2 a/alebo na obrázku 2.
6. 6. Zlúčenina podľa nároku 3, vyznačujúca sa tým, že je charakterizovaná krivkou diferenčnej skenovacej kalorimetrie pri zohrievaní rýchlosťou 10 °C/min. v uzavretej miske s otvorom pod prúdom dusíka vyznačujúca sa endotermou s extrapolovanou počiatočnou teplotou asi 122 °C a/alebo róntgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmi s hodnotami d pri 10, 4, 9, 6, 5, 7, 5, 3, 5,2, 4, 83, 4, 71, 4,55, 3, 83, 3, 58, 3,50, 3,29, 3,22 a 3,19 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabulke 3 a/alebo na obrázku 3.

   117
7. 7. Sol podľa nároku 2, ktorou je sol kyseliny benzénsulfónovej

   4-({3-[7-(3,3-dimetyl-2-oxobutyl)-9-oxa-3, 7-diazabicyklo[3.3.1]-non-3-y1]propyl}amino)benzonitrilu.
8. 8. Sol podľa nároku 7, vyznačujúca sa tým, že je charakterizovaná rontgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmi s hodnotami d pri 18,7, 9,4, 6, 3, 4,69, 4,48, 3,76, 3,35, 3,13, 2,68, 2,35 a 1,88 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabuľke 4 a/alebo na obrázku 4.
9. 9. Soľ podľa nároku 1 alebo nároku 2, ktorou je sol kyseliny toluénsulfónovej 4—({3—[7—(3,3-dimetyl-2-oxobutyl)-9-oxa-3,7-diazabicyklo [3.3.1]non-3-y1]propyl}amino)benzonitrilu.
10. 10. Soľ podľa nároku 9, vyznačujúca sa tým, že je charakterizovaná krivkou diferenčnej skenovacej kalorimetrie pri zohrievaní rýchlosťou 10 °C/min. v uzavretej miske s otvorom pod prúdom dusíka vyznačujúca sa endotermou s extrapolovanou počiatočnou teplotou asi 145 °C a/alebo rontgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmi s hodnotami d pri 19,9, 10,0, 6,0, 4,99, 4,86, 4,38, 4,36, 4,19, 3,99 a 3,33 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabuľke 5(a) a/alebo na obrázku 5 (a) .
11. 11. Sol podľa nároku 9, vyznačujúca sa tým, že je charakterizovaná krivkou diferenčnej skenovacej kalorimetrie pri zohrievaní rýchlosťou 10 °C/min. v uzavretej miske s otvorom pod prúdom dusíka vyznačujúca sa endotermou s extrapolovanou počiatočnou teplotou asi 153 °C a/alebo rontgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmi s hodnotami d pri 18,6, 9,3,

    6,2, 4,66, 4,49, 3,73 a 3,11 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabuľke 5(b) a/alebo na obrázku 5(b).
12. 12. Sol podľa nároku 1 alebo nároku 2, ktorou je sol kyseliny

    118 hydroxynaftoovej 4-({3-[7-(3, 3-dimetyl-2-oxobutyl) -9-oxa-3, 7-diazabícyklo[3.3.1]ηοη-3-yl]propyl}amino)benzonitrilu.
13. 13. Soľ podľa nároku 12, vyznačujúca sa tým, že je charakterizovaná róntgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmi s hodnotami d pri 17,6, 12,4, 8,8, 5,7, 5,6, 5,1, 4,95, 4,88, 4 , 47, 4,16, 4,08, 3,84, 3,80, 3, 33 a 3,03 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabulke 6 a/alebo na obrázku 6.
14. 14. Sol pódia nároku 1 alebo nároku 2, ktorou je sol kyseliny naftalénsulfónovéj 4—({3—[7—(3,3-dimecyl-2-oxobutyl)-9-oxa-3,7— diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl]propyl}amino)benzonitrilu.
15. 15. Sol podľa nároku 14, vyznačujúca sa tým, že je charakterizovaná róntgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmi s hodnotami d pri 16,1, 8,1, 7,1, 6,3, 6,0,

    5,4 (5,39), 4,96, 4,88, 4,68, 4,49, 4 , 34, 4,10, 4,04, 3,94, 3,44, 3,40, 3,23, 3,20 a 3,15 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabuľke 7 a/alebo na obrázku 7.
16. 16. Sol podľa nároku 1 alebo nároku 2, ktorou je sol kyseliny mesitylénsulfónovéj 4-({3-[7-(3,3-dimetyl-2-oxobutyl)-9-oxa-3,7— diazabicyklo[3.3.1]ηοη-3-yl]propyl}amino)benzonitrilu.
17. 17. Sol podlá nároku 16, vyznačujúca sa tým, že je charakterizovaná róntgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmi s hodnotami d pri 18,8, 9,5, 6,3 (6,33), 6,3 (6,26), 4,75, 4,50, 4,46, 3,92, 3,80 a 3,17 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabulke 8 a/alebo na obrázku 8.
18. 18. Zlúčenina podľa nároku 2, ktorou je terc-butyl-2-{7-[(2 S)-3- ( 4-kyanofenoxy)-2-hydroxypropyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo119

    -[3.3.1]non-3-y1}etylkarbamát.
19. 19. Zlúčenina podlá nároku 18, vyznačujúca sa tým, že je charakterizovaná krivkou diferenčnej skenovacej kalorimetrie pri zohrievaní rýchlosťou 10 °C/min. v uzavretej miske s otvorom pod prúdom dusíka vyznačujúca sa endotermou s extrapolovanou počiatočnou teplotou medzi 100 a 102 °C a/alebo róntgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmi s hodnotami d pri 22,3, 11,2, 8,4, 7,1, 6,4, 5,8, 5,5, 5,2, 4,91, 4,81, 4,62, 4,52, 4,32, 4,22, 4,12, 4,06, 3,91, 3,81, 3,50, 3,34 a 3,15 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabuľke 9 a/alebo na obrázku 9.
20. 20. Soľ podľa nároku 1 alebo nároku 2, ktorou je sol kyseliny metánsulfónovej terc-butyl-2-{7-[(2S)-3-(4-kyanofenoxy)-2-hydroxypropyl ]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-y1}etylkarbamátu.
21. 21. Soľ podľa nároku 20, vyznačujúca sa tým, že je charakterizovaná krivkou diferenčnej skenovacej kalorimetrie pri zohrievaní rýchlosťou 10 °C/min. v uzavretej miske s otvorom pod prúdom dusíka vyznačujúca sa endotermou s extrapolovanou počiatočnou teplotou asi 167 °C a/alebo róntgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmi s hodnotami d pri 12,7,

    9,4, 7, 3, 7,1, 6, 6, 6, 0, 5,4, 5, 1, 4,92, 4,83, 4,27, 4, 14, 4,05, 3,99, 3,87, 3,73, 3,65, 3,42, 3,37 a 3,00 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabuľke 10 a/alebo na obrázku 10.
22. 22. Sol podľa nároku 1 alebo nároku 2, ktorou je sol kyseliny hippurovej terc-butyl-2-{7-[(2S)-3-(4-kyanofenoxy)-2-hydroxypropyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl}etylkarbamátu.
23. 23. Sol podľa nároku 22, vyznačujúca sa tým, že je charakterizovaná róntgenovým práškovým difraktogramom charak120 terizovaným píkmi s hodnotami d pri 16,4, 6,9, 6,2, 6,1, 5,5,

    5,2, 5,1, 4,93, 4,61, 4,50, 4,28, 4,20, 4,11 a 3,68 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabulke 11 a/alebo na obrázku 11.
24. 24. Zlúčenina podľa nároku 2, ktorou je terc-butyl-2-{7-[4-(4 -kyanofenyl)butyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-y1}etylkarbamát.
25. 25. Zlúčenina podľa nároku 24, vyznačujúca sa tým, že je charakterizovaná krivkou diferenčnej skenovacej kalorimetrie pri zohrievaní rýchlosťou 10 °C/min. v uzavretej miske s otvorom pod prúdom dusíka vyznačujúca sa endotermou s extrapolovanou počiatočnou teplotou asi 97 °C a/alebo rčntgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmi s hodnotami d pri 19, 4 , 10,0, 9,1, 8, 1 , 6,5, 5, 5, 5,2, 5, 1, 4,99, 4 , 90,

    4,46, 4,32, 4,06, 4,00, 3,85 a 3,80 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabulke 12 a/alebo na obrázku 12.
26. 26. Soľ podľa nároku 1 alebo nároku 2, ktorou je sol kyseliny metánsulfónovej terc-butyl-2-{7-[4-(4-kyanofenyl)butyl j-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl}etylkarbamátu.
27. 27. Sol podlá nároku 26, vyznačujúca sa tým, že je charakterizovaná krivkou diferenčnej skenovacej kalorrmetrie pri zohrievaní rýchlosťou 10 °C/min. v uzavretej miske s otvorom pod prúdom dusíka vyznačujúca sa endotermou s extrapolovanou počiatočnou teplotou asi 145 °C a asi 170 °C a/alebo róntgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmi s hodnotami d pri 13,3, 12,3, 9,6, 7,5, 6,9, 6,7, 5,5, 5,1, 5,0, 4,89, 4,81,

    4,34, 4,23, 4,20, 4,08, 3,89, 3,85 a 3,80 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabuľke 13 a/alebo na obrázku 13.
28. 28. Soľ podlá nároku 1 alebo nároku 2, ktorou je soľ kyseliny

    121 toluénsulfónovej terc-butyl-2-{7-[4-(4-kyanofenyl)butyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl}etylkarbamátu.
29. 29. Sol podlá nároku 28, vyznačujúca sa tým, že je charakterizovaná krivkou diferenčnej skenovacej kalorimetrie pri zohrievaní rýchlosťou 10 °C/min. v uzavretej miske s otvorom pod prúdom dusíka vyznačujúca sa endotermou s extrapolovanou počiatočnou teplotou asi 138 °C a/alebo róntgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmi s hodnotami d pri 13,2, 7, 1, 5,2, 5,0, 4,67, 4,28, 4,24, 4, 19, 4,08, 3,36 a 3,12 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabulke 14 a/alebo na obrázku 14.
30. 30. Sol podlá nároku 1 alebo nároku 2, ktorou je soľ kyseliny [(bifenyl-4-karbonyl)amino]octovej terc-butyl-2-{7-[(2S)-3-(4-kyanofenoxy)-2-hydroxypropyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1] non-3-yl}etylkarbamátu.
31. 31. Sol podľa nároku 30, vyznačujúca sa tým, že je charakterizovaná róntgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmi s hodnotami d pri 20,4, 15,3, 11,5, 9,4, 7,7,

    7,2, 5, 9, 5,7, 5,4, 5,3, 5,2, 4,60, 4,54, 4,13, 3, 85, 3,79,

    3,64, 3,61, 3,40 a 2,94 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabulke 15 a/alebo na obrázku 15.
32. 32. Sol podľa nároku 1 alebo nároku 2, ktorou je soľ kyseliny hernijantárovéj terc-butyl-2-{7-[(2S)-3-(4-kyanofenoxy)-2-hydroxypropyl ]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl}etylkarbamátu.
33. 33. Sol podľa nároku 32, vyznačujúca sa tým, že je charakterizovaná róntgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmi s hodnotami d pri 18,0, 8,3, 8,0, 7,5, 7,3,

    6, 8, 6, 1, 5,8, 5,4, 4,89, 4, 79, 4,68, 4,59, 4,54, 4, 43, 4, 35,

    122

    4,18, 4,04, 3,99, 3,90, 3,83, 3,67, 3,58, 3,07 a 2,47 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabulke 16 a/alebo na obrázku 16.
34. 34. Sol podľa nároku 1 alebo nároku 2, ktorou je sol kyseliny (3,4-dichlórbenzoylamino)octovej terc-butyl-2-{7 - [(2S) -3- (4-kyanofenoxy; -2-hydroxypropyl] -9-oxa-3, 7-diazabicyklo [3.3.1] r.on-3-yl}etylkarbamátu.
35. 35. Sol podlá nároku 34, vyznačujúca sa tým, že je charakterizovaná róntgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmí s hodnotami d pri 16,6, 13,8, 10,9, 6,3, 6,2,

    5,5, 5,3, 5,1, 5,0, 4,60, 4,33, 4,30, 4,22, 3,85, 3,70, 3,50,

    3,30, 3,16, 3,06 a 2,99 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabulke 17 a/alebo na obrázku 17.
36. 36. Sol podľa nároku 1 alebo nároku 2, ktorou je sol kyseliny [ (naftalén-2-karbonyl)amino]octovej terc-butyl-2-(7-[(2S)-3-(4-kyanofénoxy)-2-hydroxyprcpyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]ncn-3-yl}etylkarbamátu.
37. 37. Sol podľa nároku 36, vyznačujúca sa rým, že je charakterizovaná róntgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmi s hodnotami d pri 16,8, 6,2, 5,8, 5,6, 5,2,

    5,1, 4,90, 4,76, 4,66, 4,53, 4,37, 4,31, 4,23, 4,08, 3,51, 3,25 a 3,12 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabulke 18 a/alebo na obrázku 18.
38. 38. Sol podía nároku 1 alebo nároku 2, ktorou je sol kyseliny

    2,2,3,3-tetrametyl-l,4-dibutánovej terc-butyl-2-{7 -[(2S)-3-(4-kyanofénoxy)-2-hydroxypropyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]ncn-3-yl}etylkarbamátu.
39. 39. Soľ podľa nároku 38, vyznačujúca sa tým, že

    123 je charakterizovaná róntgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmi s hodnotami d pri 14,2, 10,3, 7,1, 6,4, 6,0,

    5, 6, 5, 4, 5,1, 4, 84, 4,77, 4,73, 4,66, 4,50, 4,22, 3,78, 3,62,

    3,49, 3,35 a 3,09 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabuľke 19 a/alebo na obrázku 19.
40. 40. Sol podľa nároku 1 alebo nároku 2, ktorou je sol kyseliny

    1,2-cyklopentándikarboxylovej terc-butyl-2-{7-[(2S)-3-(4-kyanofenoxy)-2-hydroxypropylJ-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl}-etylkarbamátu.
41. 41. Sol podľa nároku 40, vyznačujúca sa tým, že je charakterizovaná róntgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmi s hodnotami d pri 12,9, 11,1, 10,7, 9,0, 7,7,

    7,0, 6,5, 6,3, 6, 1, 6, 0, 5,6, 5,4, 5,3, 5,2, 4,73, 4,68, 4, 31, 4,26, 4,02, 3,86, 3,61, 3,50, 3,24 a 2,90 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabulke 20 a/alebo na obrázku 20.
42. 42. Sol podľa nároku 1 alebo nároku 2, ktorou je soľ kyseliny 0,0'-dibenzoylvinnej terc-butyl-2-{7-[(2S)-3-(4-kyanofenoxy)-2-hydroxypropyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl}etylkarbamátu .
43. 43. Sol podľa nároku 42, vyznačujúca sa tým, že je charakterizovaná róntgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmi s hodnotami d pri 15,1, 13,5, 7,1, 6,6, 5,3,

    5,2, 4,79, 4,50, 4,38, 4,25, 3,49 a 2,92 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabuľke 21 a/alebo na obrázku 21.
44. 44. Soľ podľa nároku 1 alebo nároku 2, ktorou je sol kyseliny 0,0'-di-p-toluoylvínnej terc-butyl-2-{7-[(2 S)-3-(4-kyanofenoxy)-2-hyd.roxypropyl] -9-oxa-3,7-diazabicyklo [3.3.1] ηοη-3-yl} etylkarbamátu .

    124
45. 45. Sol podľa nároku 44, vyznačujúca sa tým, že je charakterizovaná rôntgenovým práškovým difraktogramom charakterizovaným píkmi s hodnotami d pri 15,8, 6,8, 5,7, 5,6, 5,3 (5,25), 4,84, 4,80, 4,75, 4,39, 4,37 a 3,98 Ä a/alebo v podstate ako sa definuje v tabulke 22 a/alebo na obrázku 22.
46. 46. Spôsob prípravy soli podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1, 2, 7 až 17, 20 až 23 alebo 26 až 45, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa pridanie vhodnej kyseliny alebo bázy k vhodnej voľnej bázickej zlúčeniny, ako je definovaná v náreku 1.
47. 47. Spôsob podľa nároku 46, vyznačujúci sa tým, že spôsob zahŕňa pridanie kyseliny k vhodnej voľnej bázickej zlúčeniny.
48. 48. Spôsob prípravy zlúčeniny podía ktoréhokoľvek z nárekov 1 až 45, v y z n a č u j ú c i s a t ý m, že zahŕňa kryštalizáciu vhodnej voľne] bázickej zlúčeniny, ako je definovaná v nároku 1, alebo jej farmaceutický prijateľnej soli.
49. 49. Spôsob podľa nároku 48, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa kryštalizáciu zlúčeniny alebo soli z rozpúšťadla.
50. 50. Spôsob podľa nároku 49, vyznačujúci sa tým, že rozpúšťadlo sa vyberie z nasledovnej skupiny: acetáty, nižšie alkylalkoholy, alifatické a aromatické uhľovodíky, dialkylétery, dialkylketóny, acetonitril, chlórované alkánv, vodné rozpúšťadlá alebo ich zmesi.
51. 51. Spôsob podľa nároku 50, vyznačujúci sa tým, že rozpúšťadlo sa vyberie z nasledovnej skupiny: alkylacetáty obsahujúce 1 až 6 atómov uhlíka v alyklovej časti, lineárne alebo rozvetvené alkylalkoholy obsahujúce 1 až 6 atómov uhlíka,

    125 alifatické uhľovodíky obsahujúce 6 až 12 atómov uhlíka, aromatické uhľovodíky obsahujúce 6 až 10 atómov uhlíka, dialkylétery obsahujúce 1 až 6 atómov uhlíka v každej alkylovej časti, dialkylketóny obsahujúce 1 až 6 atómov uhlíka v každej alkylovej časti, chlórované metány alebo etány, acetonitril, voda alebo ich zmesi.
52. 52. Spôsob podľa nároku 51, vyznačujúci sa tým, že rozpúšťadlo je vybrané z nasledovnej skupiny: etylacetát, izopropylacetát, metanol, etanol, izopropanol, n-heptán, dietyléter, acetón, dichlórmetán, voda alebo ich zmesi.
53. 53. Spôsob prípravy soli podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1, 2, 7 až 17, 20 až 23 alebo 26 až 45, vyznačujúci sa tým, že spôsob zahŕňa pridanie, ako sa nárokuje v nároku 46 alebo nároku 47, po ktorom nasleduje kryštalizácia ako sa nárokuje v ktoromkoľvek z nárokov 48 až 52.
54. 54. Spôsob prípravy kryštalickej formy 4-({3-[7-(3,3-dimetyl-2-oxobutyl)-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl]propyl}amino)-benzonitrilu; terc-butyl-2-{7-[3-(4-kyanoanilino)propyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl}etylkarbamátu; terc-butyl-2-{7- [4-(4-kyanofenyl)butyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]ηοη-3-yl}-etylkarbamátu; alebo terc-butyl-2-{7-[(25)-3-(4-kyanofenoxy)-2-hydroxypropyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]non-3-yl}etylkarbamátu alebo farmaceutický prijateľnej soli ktorejkoľvek z týchto zlúčenín, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa kryštalizáciu relevantnej zlúčeniny alebo soli z rozpúšťadlového systému obsahujúceho kombináciu alkylalkoholu s 3 až 7 atómami uhlíka a dialkyléteru s 3 až 5 atómy uhlíka v každej alkylovej časti.
55. 55. Spôsob podľa nároku 54, vyznačujúci sa tým, že éterom je di-n-propyléter, diizopropyléter alebo di-n-butyléter.

    126
56. 56. Spôsob podľa nároku 54 alebo nároku 55, vyznačuj ú c i sa t ý m, že alkoholom je n-propanol, izopropanol, n-butanol, 4-metylpentan-2-ol, 3-metylbutan-l-ol, 2-metylpropan-l-oi alebo pentan-l-ol.
57. 57. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 54 až 56, vyznačujúci sa tým, že kombináciou rozpúšťadiel je n-propanol a di-n-propyléter; izopropanol a diizopropyléter; n-butanol a di-n-butyléter; 4-metylpentan-2-ol a di-n-butyléter; izopropanol a di-n-butyléter; 4-metylpentan-2-ol a diizopropyléter; alebo pentan-l-ol a diizopropyléter.
58. 58. Spôsob podľa nároku 57, vyznačujúci sa tým, že kombináciou rozpúšťadiel je izopropanol a diizopropyléter.
59. 59. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 54 až 58, vyznačujúci sa tým, že zlúčenina sa zohrieva v kombinácii rozpúšťadiel na teplotu v rozsahu 50 až 100 °C.
60. 60. Spôsob podlá ktoréhokoľvek z nárokov 54 až 59, v y značujúci sa tým, že zlúčeninou ktorá sa má kryštalizovať j e terc-butyl-2-{7-[(2S)-3-(4-kyanofenoxy)-2-hydroxypropyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.1]ηοη-3-yl}etylkarbamát alebo jeho farmaceutický prijateľná sol.
61. 61. Spcscb pódia nároku 60, vyznačujúci sa tým, že zlúčeninou je terc-butyl-2-{7-[(2S)-3-(4-kyanofenoxy)-2-hydroxypropyl]-9-oxa-3,7-diazabicyklo[3.3.l]non-3-yl)etylkarbamát.
62. 62. Zlúčenina, ktorá sa môže pripraviť postupom podľa ktoréhokoľvek z nárokov 46 až 61.
63. 63. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 45 alebo 62 na

    127 použitie ako liečivo.
64. 64. Farmaceutický prostriedok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje zlúčeninu podlá ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 45 alebo 62 v zmesi s farmaceutický prijateľnou pomocnou látkou, riedidlom alebo nosičom.
65. 65. Zlúčenina podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 45 alebo 62 na použitie pri profylaxii alebo liečbe arytmie.
66. 66. Použitie zlúčeniny, ako je definovaná v ktoromkoľvek z nárokov 1 až 45 alebo 62, ako aktívnej zložky na prípravu liečiva na použitie pri profylaxii alebo liečbe arytmie.
67. 67. Použitie podľa nároku 66, kde arytmiou je atriálna alebo ventrikulárna arytmia.
68. 68. Použitie podľa nároku 66, kde arytmiou je atriálna fibrilácia.
69. 69. Použitie podľa nároku 66, kde arytmiou je atriálny flutter.
70. 70. Spôsob profylaxie alebo liečby arytmie, vyznačuj ú c i sa tým, že spôsob zahŕňa podanie zlúčeniny definovanej v ktoromkoľvek z nárokov 1 až 45 alebo 62 osobe, ktorá trpí alebo je náchylná na takýto stav.
71. 71. Spôsob podľa nároku 70, vyznačujúci sa tým, že arytmiou je atriálna alebo ventrikulárna arytmia.
72. 72. Použitie podľa nároku 70, vyznačujúce sa tým, že arytmiou je atriálna fibrilácia.

    128
73. 73. Použitie podía nároku 70, vyznačujúce sa tým, že arytmiou je atriálny flutter.