SK108593A3 - Agglomeration of high active pastes to form surfactant granules useful in detergent compositions - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka soôsobu prípravy zmesí obsahujúcich kondenzované detergentné granule.

Doterajší stav techniky

Granulované detergentná zmesi sa doteraz pripravujú hlavne sušením pri rozprašovaní. Pri tomto postupe sa detergentné zložky, ako sú povrchovo aktívne činidlá a ďalšie zložky, zmiešavajú s 35 sž 50 % vody pričom vzniká brečka. Získaná brečka sa zahreje a suší rozprašovaním, čo je nákladné. Dobrý aglomeračný postup by však mohol byť menej nákladný.

Bozstrekovacie sušenie vyžaduje odstránenie 30 až 40 % vody. Zariadenie pre rozstrekovscie sušenie je nákladné. Získavané granule majú dobru rozpustnosť, ale nízku svpnú hmotnosť, takže balený objem je veľký. Takisto tekutosť granúl získavaných rozstrekovým sušením je nepriaznivo ovplyvňovaná veľkými povrchovými nepravidelnosťami a preto mé granulát zlý vzhľad. Existujú ešte ďalšie známe nevýhody pri príprave granúlovaných detergentov rozstrekovým sušením.

Na výrobu detergentných granúl existuje veľa známych nerozstrekovacích sušiacich postupov, ľ'ajú tiež nedostatky. Zväčša vyžadujú viac ako jeden mixér a zvláštny grsnulovací postup. Iné vyžadujú použitie kyslej formy povrchovo aktívneho činidla, aby sa dali uskutočniť. Niektoré ďalšie vyžadujú vysoké teploty, ktorá degradujú východiskové materiály. Vysoko povrchovo aktívne pasty sa pri týchto postupoch nepoužívajú vzhľadom n? ich lepkavosť.

EP-A-0 345 090, publikovaná 6. decembra 1989, sa zaoberá spôsobom výroby časticových /ženených/ detergentných zmesí, pri ktorom ss detergentná kyselina uvedie do styku s neutralizačnými činidlami a partikuláty /granuláty/' sa získavajú uvedením detergentnej kyseliny do styku s partikulátovým neutralizačným činidlom alebo dete^gentnou soľou s nosičom v absorpčnej zóne.

r- á V EP-A-0 349 201, publikovenej 3. januára 1990, sa hovorí o spôsobe prípravy kondenzovaných detergentných granúl jemným dispergovaníra suchých detergentných zložiek a vysoko aktívneho povrchového činidla pridávaného ako jednotné cesto, ktoré sa potom ochladí a granuluje sa s použitím jemnej disperzie, pričom vznikajú tečúce granulované častice.

EP-0 390 251, publikovaná 3.októbra 1990, sa zaoberá spôsobom kontinuálnej p'-í pravý granulovsnáho detergentu alebo zmesi, ktorý zahrnuje tieto stupne spracovania: najprv sa časticový východiskový materiál, tvorený detergentným povrchovo aktívnym činidlom a ostatnými zložkami, spracuje vo vysokorýchlostňom mixéri, potom v granulátore/zhusťovači s upraviteľnou rýchlosťou a nakoniec v sušLacom/chladiecom zariadení, pričom sa pridáva prášok v druhom stupni alebo medzi prvým a druhým stupňom, aby sa zmenšilo množstvo nadmerne veľkých častíc.

A.Ľavidsohn a B.íl.ľdildwidsky, Svnthetic ľetergents, John Wiley and Sons, 6. vydanie 1976, sa zaoberajú všeobecne poznatkami detergencie, vrátane výroby s konečných detergentných výrobkov.

Vysokostrišná a miešacie postupy za chladu sú samé o sebe známe, vyžadujú však zvláštny mlecí stupeň alebo iné opatrenia. Napr., v niektorých ss používajú suché neutralizačné techniky miešania kyslej formy povrchovo aktívneho činidla s uhličitanom sodným. Pozri U.S. pst. č. 4 515 707, Brooks, ktorý vyšiel 7. mája 1985; japonskú vyloženú prihlášku č. 183540/1983, Kao Sosp Co., Ltč., podanú 30. septembra. 1983; 8 Japanese Sho. 61-118500, •Cion K.K., 5.júna 1986. Typjc.ky ss tu požaduje nadbytok uhličitanu /2 až 20 molov/, aby sa dosiahla primeraná premena povrchovo aktívnych kyselín. Nadbytočný uhličitan zvyšuje nepriaznivo pl·’ v pracej vode do alkalického rozsahu, čo môže byť nežiadúce, najmä pre niektorá nízkofosfátové zostavy.

Použitie povrchovo aktívnej kyseliny obvykle vyžaduje priame použitie alebo skladovanie pri chladiacej teplote. Vysoko reaktívne kyseliny, ako alkylsulfátové kyseliny, sú vystavené de gradácii, ak sa. nechladia, majú snahu podliehať hydrolýze počas skladovania, tvorbe sírovej kyseliny e alko’olu. Z praktického : hľadiska vyžadujú známe postupy tesná spojenie výroby povrchovo ί

r

F.

i aktívnej kyseliny s granuláciou, ktorá vyžaduje äelŠiu kapitálovú investíciu.

Druhou cestou, dobre známou v obore a popísanou v patentovej *. iteratúre, je neutralizácia in-situ aniónovej povrchovo aktívnej kyseliny kaustickými roztokmi /nspr. MaOI’/ alebo keustickými práškami /napr. NsjCO·^/ ihnec! pred granulačným stupňom alebo počas je¹· o priebehu. V týchto situáciách je potrebná opatrnosť, aby sa zaistila úplná neutralizácia kyseliny a vyhlo sa nežiaducim účinkom na zvyšok povrchovo aktívnej matrice počas skladovania alebo prania. Výsledné častice sú veľmi hutné granule, ktoré sa dajú pridávať do granúlovaných detergentov.

Pretože táto druhá cesta vyžaluje nižšie teploty a menej drastická strihové /šmykové/ podmienky ako zvislé miešanie /crutching/ a rozstrekové sušenie, má veľa obmedzení. Na jednej strane je nutné vykonávať chemickú reakciu /neutralizáciu/ počas granulačného stupňa alebo ešte pred ním, čím sa znateľne obmedzuje rozsah procesných podmienok, ktoré sa dajú používať /teplota, chemikálie, atč./. Veľmi nízke pl·' aniónovej povrchovo aktívnej kyseliny zabraňuje, aby sa použili chemikálie citlivá na tieto kyslé podmienky. Avšak predovšetkým, v prípade takýchto aniónových povrchovo aktívnych činidie^-' , ktorá nie sú chemicky stálé v kyslej forme alebo sú fyzikálne nestále, vyžaduje tento proces tesné spojenie sulf atačne j/sulfone.čne j jednotky s neutralizačným/ granulačným stupňom. Tieto značné obmedzenia v logistikách a/alebo náčrte ťažkostí pre tieto postupy, ako aj dôležité zväčšenie komplexnosti a ťažkosti kontrolných systémov sú toho dôsledkom.

Podstata vvná-lezu

Predkladaný vynález prináša vyššie uvedených problémov riešenie a poskytuje prijateľnejší a mnohostranný návod na výrobu granulovaných detergentov. Vynález sa zakladá na aglomeračnom/ granulsčnom stupni, ktorý nie je nijako viazaný na sulfatačný/ sulfonačr.ý postup. Základom vynálezu je uvádzanie aniónového povrchovo aktívneho činidla vo vodnom, vysoko koncentrovanom roztoku jeho soli, najvýhodnejšie jeho sodnej soli. Tieto vysoko aktívne /s malým obsahom vlhkosti/ povrchovo aktívne pasty majú .-4 vysokú viskozitu, avšek sú eerpateľné pri teplotách, pri ktorých sú povrchovo aktívne činidlá stále. Toto zaisťuje možnosť dopravovania a premiesťovania chemikálií z výrobných miestností do granúlačných miest a umožňuje primerané skladovanie pred výrobou častíc. V takýchto prípadoch, keď ako sulfatácia, tak aj sulfonácia predchádzajú bezprostredne granúlačnému stupňu, umožňuje vynález inštalovať prechodné pufrovacie t^rnky, ktoré zjednodušujú kontrolu celkovej jednotky. V prípade· niektorých eniónových povrchovo aktívnych Činidiel alebo cih zmesí, k-'d vznikajú vysoko viskózne kvapalné kryštalické fázy, vyžaduje táto technológia buď možnosť vytvorenia nižšieviskóznych fáz /napr. jadrových fáz/ alebo použitie niektorých modifikátorov viskozity /napr. hydrotropov/.

ľôležitým predmetom vynálezu je spôsob výroby hutného, koncentrovaného deterg.entného granulovaného výrobku aglomeračným postupom v protiklade k sušeniu rozstrekom.

Iným predmetom vynálezu je získať grsnulovaný de+erg.entn.ý výrobok s dorbou rozpustnosťou a dobrými disperznými vlastnosťami a so zlepšenou disrergovsteľnosťou v pračke.

Ďalšie predmety wnálezu vyplynú z ďalšieho popisu.

Vynález sa týka ekonomického postupu výroby hutného, koncentrovaného deterg.entného granulovaného výrobku a najmä zmesí obsahujúcich vysoko aktívne kondenzované detergentné granule.

Ka obrázku 1 je znázornený graf viskozity v závislosti od strižnej rýchlosti pre a/ povrchovo neúčinnú /nil-surfactant/ brečku obsahujúcu pomerne malá množstvo zeolitu, b/ podobnú, typicky det.ergentnú brečku obsahujúcu povrchovo aktívne činidlo a pomerne veľký podiel zeolitu a c/ povrchovo neúčinnú brečku neobsahujúcu vôbec žiadny zeolit.

Obraázok 2 znázorňuje rozpustnosť povrchovo neúčinného prášku sušeného rozstrekom obsahujúceho pomerne malé množstvo zeolitu v rorovnaní s rozpustnosťou prášku vyrábaného z brečky obsahujúcej povrchovo aktívnu látku.

Vynález sa týka spôsobu výroby volne tečúceho granulovaného detergentu, pri ktorom sa účinné množstvo vodnej povrchovo účinnej pasty s detergentnou účinnosťou aspoň 40 ·& zmieša, s účinným množstvom suchého dete^gentného prášku. Pomer povrchovo aktívnej pasty ako účinnej a základnej zložky k prášku je 0,05:1 až 19:1. Z uvedenej zmesi sa rýchlo vytvorí jednotná zmes pri teplote asi O až 80 °C, ktorá sa potom granuluje ne oddelené detergentné granule pričom sa používa vysokorýchlostné miešanie s obvodovou rýchlosťou asi 5 až 50 m/sekundu. Povrchovo aktívna pasta sa skladá z aspoň jedného aniónového povrchovo aktívneho činidla /látkv/ a niektorých iných povrchovo aktívnych látok, ktoré, ak sú prítomné, sr volia zo skupiny aniónových, neiónových, obojakých iónových, amfolvtických a katiónových povrchovo aktívnych látok a cit zmesí, ľ’iešanie a granúl -'vanie sa wkonáva súčasne alebo bezprostredne postunne.

Vvnález sa zakladá na agd. omeračnom/granulačnom stupni, ktorý nie je nijako viazaný na sulfstačný/sulfonačný proces. Pri 'ednom podaní vynálezu sa používa aniónová povrchovo aktívna látka vo vy:oko koncentrovanom vodnom roztoku jej soli, výhodne sodnej.soli. Tieto vysoko aktívne /a výhodne s malým obsahom vlhkosti/ povrchovo aktívne pasty majú vysokú viskozitu, dajú sa však prečerpávať pri teplotách, pri ktorých sú· povrchovo sktívne látky stále. Pri iných podaniach, vynálezu vyžadujú aniónová povrchovo aktívne látky alebo ich zmesi, obsahujúce aspoň jednou povrchovo účinnú aniónovú látku, keó vznikajú vysokoviskózne kvapalné kryštalické fázy, ebv sa tvorili menej viskózne fázy aleoo sa používajú niektoré modifikátory viskozity.

Predmetom iného podania vynálezu je spôsob výroby volne tečúcej detergentnej zmesi, pri ktorom sa granulované povrchovo účinné látky zmiešajú sp zvyškom detergentných zložiek, ktoré sa typicky sušia rozstrekom brečky na nafúknutý prášok. ^rečk8 obsahuje výhodne 15 až 55 % hmotnosiných základnej zložky, pričom sa rozstrekom sušená brečka zmiešava s aglomerovanou povrchovo účinnou látkou. Bolo zistené, že viskozita povrchovo neúčinnej brečkv obsahujúcej ηΐΡ^Ίό množstvá hlavnej zložky /deterge-nčného prášku/, výhodne zeolitu, má bvť v rovnakom rozsahu ako viskozita vodných brečiek obsahujúcich povrchovo aktívnu látku, pri rovnakom obsahu vlhkosti a v príslušnom rozsahu strižnej rýchlosti. Je preto možné sušiť rozstrekom povrchovo neaktívnu brečku pri použití tlakových trisiek pri normálnych podmienkach. Výhodou menších množstiev práškovitej zložky v povrchovo neúčinnej brečke je, že v nej môžu byť obseihnuté viskozitu zvyšujúce komponen ty, ako sú polyméry alebo men inové látk^v. Použitím pomerne malých množstiev práškovej zložky v oovrchovo neúčinnej brečke, pričom sa hlavná Česť celkového množstva práškovej zložky používa na aglomeráciu aktívnej pastv, sa naskytuje možnosť pre ρουζ.itie iných primiečavacich zložiek, ako je- vrstvený síllkát alebo citrát.

^ozstrekom sušený prášok vznikajúci z brečky bez povrchového účinku, ktorá obsahuje pomerne m^lé množstvá základnej zložky je dobre rozpustný v porovnaní s. deterp ent.nými zmesami vytváranými rozstrekom sušenej brečky obsahujúcej povrchovo aktívnu lát ku. ľmiešsvaním rozstrekom sušeného prášku bez povrchového účinku s granúlovanou aktívnou pastou a inými orímesami, ako sú bieliace prostriedky, aktivátory bielenia, odpenová élá, enzýmy a stabilizátory, sa získava konečný výrobok s dobrými dávkovacími a disperznými vlastnosťami v pracom roztyku. Pozstrekovým sušením vodnej brečky povrchovo neaktívnej, kto'-á obsahuje časť celkového množstva použitej základnej zložky, sa získava prášok so zlepšenou absorpciou v porovn^cní so základnou zložkou v jej surovom stave. Takto sa dá na rozstrekom sušenú neaktívnu brečku nastríekévsť väčšie množstvo neiónového povrchovo aktívne-ho činidla.

pouz podľa vynálezu, sú vhodné ^^zne v^dné pasty solí aniónových povrchovo účinných látok sniónovej povrchovo účinnej látky. P^i predovšetkým sodná soľ vhodnom podaní je koncentrác ia povrchovo aktívnej látkr čo najväčšia /t.j. s najmenej možnou vlhkosťou, pri ktorej sa ešte umožňuje tekutosť ako u kvapalín/, takže sa dá prepravovať čerpadlom pri teplotách pri ktorých zostáva stála, ľatiaľčo granulácia. použitím rôznych čistých alebo miešaných povrchovo aktívnych látok je známe, má pre priemyselné použitie vynálezu praktický význam. Prejavuje sa v častice iech s primeranými fyzikálnymi vlastnosťami, ktoré sa pridávajú do granúlovaných deterrentov. An iónová povrchovo aktív na látka musí byť súčasťou pasty v koncentrácií 10 ý>, výhodne

Je výhodné, ak je obsah vlhkosti v povrchovo aktívnej vodnej paste pokiaľ možno najmenší, aby sa však zachovala tekutosť pasty, kečže nízka vlhkosť má za následok vyššiu koncentráciu povrchovo účinnej látky v konečnej častici. Výhodne obsahuje pa

pasty pred vstupom do aplome^átora, bezproblémový a s veľmi vy-

abv sa minimalizove?a celková hladina vodv v sústave počas miešania, granúlovaňia a sušenia. Nižšie vyšší pomer aktívnej povrch;vej látky hls'tny vody umožňujú /1/ k základnej zložke, napr.

1:1, /2/ vyššie hladiny iných kvapalín v zostave bez toho ebv nastávala lepkavosť cesta alebo graúl, /3/ menšie chladenie vzhľadom na vyššie prípustné granulačné teploty a /4/ menšiu potrebu sušenia granúl, abv sa dosiahol konečný limit vlhkosti.

Dva dôležité parametre ’-ovrchovo aktívnych pást, ktoré môžu ovplyvňovať miešací a granúlovací stupeň, sú teplota a visko žita pasty. Viskozita je okrem iného funkciou koncentrácie a te ploty, s rozsahom v tomto vynáleze 3 000 až 10 000 000 cps. Výhodne je viskozita pasty vstupujúcej do sústavy asi 20 000 až 100 000 cps a výhodnejšie asi 30 000 až 70 000 cps. Viskozita pasty podľa vynálezu sa meria pri teplote 7?ó °C.

Pasta sa môže uvádzať do mixéra pri počiatočnej teplote me dzi jej bodom maknutis /obvykle v rozsahu 40 až 60 C/a jej teplotou rozkladu, /degrsdácie/, ktorá závisí od chemickej povahy pasty. “apr. alkylsulfátové pasty majú sna) u degradovať ned 7? až &ô°C. Vysokými teplotami sa znižuje viskozita, čo zjednodušu je prečerpávanie pasty, avšak má to za následok menej aktívne aglomerátv. Použitie stupňov na redukciu vlhkosti /napr. rozpty lovacieho sušenia/ vvžaduje však použitie vyšších teplôt /nad 100 ³C/. Pri postupe podľa vynálezu sa aktivita ej 1omerátov udr žiavs na. vysokom stupni vplyvom odstránenia vlhkosti.

Uvádzanie pasty do mixéra sa n<ô?e diať ráznymi spôsobmi, o jenoduchého naliatia až po vysokotlakové čerpanie úzkymi otvormi ne konci potrubia prel vstupom lo mixéra. Aj keč všetky tieto spôsoby sú vhodné na výrobu aglomerátov s dobrými fyzikálnymi vlastnosťami, bolo zistená, f e pri výhodnom uskutočnení vynálezu ss vvtláčsnie pasty pr-e^svuje v lepšej distribúcii v mixéri, Čo umožňuje získavať častice s požadovanou veľkosťou. Použitie vysokých 'erpscích tlakov pre’ vstupom do mixéra má za následok zväčšenie aktivity vo finálnych, a^rlom.erátoch. kombináciou obidvoch účinkov a uvádzaním pasty otvormi /vytláčaním/, ktoré sú. dostatočne- malé, sa dosahuje požadovaná rýchlosť toku, avšak pritom s? udržiava v sústave maximálne možný čerpací tlak, čím ss dosahujú veľmi nevýhodné výsledky.

v

Aktivita vodnej povrchovo aktívnej pasty býva aspoň 30 % s m^Aže dosahovať až asi 95 pričom výhodná aktivity sú 50 sž ôO X a 65 až 75 X. Vyváženie /rovnováhu / pasty tvorí predovšetkým vode, ale m*žu to byť aj pomocné spracovateľské látky, ako je neiónová povrchovo aktívne činidlo. Pri vyšších aktívnych koncentráciách nie sú potrebné žiadne základné zložky alebo len malé cih množstvá na granuláciu pastv za chladu. Výsledné koncentrované povrchovo aktívne granule sa m-'žu pridávať k základným zložkám alebo práškom alebo sa m.-žu používať v obvyklých aglomeračných operáciách. Vodná aktívna pasta obsahuje organickú povrchovo aktívnu látku vybranú zo skupiny zahrnujúcej aniónové, obojakoiónové, amfolytické a katiónové povrchovo aktívne činidlá a ich zmesi. Prednosť sa dáva anténovým povrchovo aktívnym Činidlám.

Eeiónová povrchovo aktívne látky sa používajú ako druhotná povrchovo aktívne činidlá alebo spracovateľské pomocné látky a nespadajú tu pod s.ktívne povrchovo účinná činidlo, ľu používané povrchovo aktívne látky sú uvedené v U.S. pat. č. 3 664 961, Morris, ktorý vyšiel ?3. mája 197?, e v U.S. pst. č. 3 919 67c, Laughlin et al., ktorý vyšiel 39 decembra 1975. Medzi užitočné katiónové povrchovo aktívne látky ostria tie? ti.e, ktoré sú popísané v U.S. ;-at. č. 4 222 995, Cockrell, ktorý vyšiel 16. septembra 1989,. a v U.ä. pst. č. 4 239 659, Murrh.v, ktorý vyšiel 15. decembra 1989. katiónové povrchovo aktívne látky sú však obvykle menej kompaktibilné r aluminosil.tkétovýmt materiálmi, ako ss tu uvádzajú, a preto sa výhodne používajú v malých množstvách alebo vcbec nepoužívajú v zmesiach podľa vynálezu, hasledujú reprezentatívne príklady povrchovo účinn/ch látok v zmesiach podľa vynálezu.

Vodorozpustnó soli vyšších mastných kvselín, napr. mydlá, sú užitočné aniónová povrchovo aktívne Činidlá v tu uvádzaných zmesiach. Patria sem alkalickokovové mydlá, ako sú sodná, drasel né a alkylamóniové εο^Ί i wšších mastných kyselín, ktoré obsahujú asi 8 až 24 atómov uhlíka a výhodne asi 12 až 18 atómov uhlíka.

V ^v z

i.ydla sa depu p^ipravoat priamym zmydelnovemm tukov a olepov alebo neutralizáciou voľných mastných kyselín. Osobitne výhodné sú sodné a draselné soli zmesí mastných kyselín odvodených o' kokosového oleja a loja, t.j. sodné alebo draselné lojové a koko sové mydlo.

Užitočné eniónové povrchovo aktívne látky obsahujú tiež vo•orozpustné soli, výhodne alkal ickokovové, amónne a a¹ kylamóniové soli organických sírnatých reakčných oroluktov, ktorá majú v ich molekulovej štruktúre alkv?ovú skupinu s asi 10 až 20 atómami uhlíka a esterovú skupinu kyseliny sulfónov.aj alebo sírovej. /V termíne alkyl je zahrnutá alkylová čast acylových skupín/. Príkladmi takejto skupiny syntetických povrchovo aktívnych látok sú sodné a draselné alkylsírany, najmä získavaná sulfatéciou vyšších alkoholov /s atómami uhlíka/ a redukciou glyceridov loja a kokosového oleja, ako ej sodné a draselná alkylbenzénsulfonáty, v ktorých alkylová skupina obsahuje asi 9 až 15 atómov uhlíka v priamej alebo rozvetvenej reľazcovej konfigurácii, nap·.* typu popísaného v U.3. p^t. č. 2 220 039 a 2 477 383. Predovšetkým cenné sú lineárne priamoreťazcové alkylbenzénsulfonáty, v ktorých je priemerný počet uhlíkových atómov v alkylovej skupine asi 11 až 13, označované skratkou C^_^LAS.

iné tu v úvahu prichádzajúce aniónové povrchovo aktívne činidla sú slkylglyccrylétersulfonáty sodné, najmä étery vyšších alkoholov odvodených od. loja a kokosového oleja; sodné monoglvceridsulfonáty kokosolejovej mastnej kyseliny, ako aj zodpovedajúce sírany; sodné alebo draselné soli alkylfenoletylénoxidétersírenov obsahujúcich 1 až 19 jednotiek etylénoxidu na. molekulu a v ktorých alkylová skupinv obsahujú asi č až 12 atómov uhlíka; a sodné alebo draselné soli alkyletylénozidctersíranov obsahujúcich asi 1 až 10 jednotiek etyléhoxidu v molekule a v ktorých alkylová skupina obsahuje asi 10 až 20 atómov uhlíka.

Zná tu užitočná aniónové povrchovo aktívne Činidlá sú vodo•ozpustné soli estarov alfa-s^lfónovaných mastných kyselín obsahujúcich asi 6 až 20 atómov uhlíka v skupine mastnej kyseliny s asi 1 až 10 atómov uhlíka v c-síerovej skupine; vodorozpustné soli 2-acvloxy-alkan-l-sulfónových kyselín obsahujúcich asi 2 až 9 atómov uhlíka v acvlovej skupine a asi 9 až 23 atómov uhlíka v •slkánovom zvyšku; alkvléte-rsírany obsahujúce asi 10 až 20 atómov uhlíka v alkylovej skupine a asi 1 až 30 molov etylénoxidu; vodororpustné soli olefínových sulfonátov obsahujúcich asi 12 až 24 atómov uhlíka; a beta-alkyloxyalkéncv.lfonáty obsahujúce asi 1 až 3 atómv uhlíka v alkylovej ·kuplne a asi S až 20 atómov uhlíka v slkánovom zvyšku. Aj keá kyselinová soli sú tu typicky uvádzané a používaná, dá sa neutralizácia kyseliny uskutočňovať ako časť jemne dispergačnébo stupňa.

Výhodná eniónové povrchovo aktívne pasty sú zmesami lineárnych alebo rozvetvených alkylbenzéns’.-lf onátov, obsahujúcich alkyl s 10 až 16 atómami uhlíka, a slkylsíranov s alkylom s 10 až lô atómami uhlíka. Tieto pasty sa obvykle vyrábajú reakciou kvapalnej organickej látky s oxidom sírovým, pričom vzniká sulfónová alebo sírová myse'ina, ktorá se potom neutralizuje na jej soľ. Sol je povrchovo aktívna pasta, ktorou sa zaoberá celý tento patentový spis. Výhodná je sodná soľ vzhľadom na výhody konečnej premeny a cenu NaOH oproti iným neutralizačným činidlám, avšak nie je nevyhnutná, pretože se dajú používať aj iné činidlá, nepr.

KOH.

Vodorozpustné neiónové povrchovo aktívne látky sú takisto užitočné ako sekundárne povrchovo účinná činidlá v zmesiach podľa wnálezu. Pri výhodných postupoch sa však používajú aniónové/ neiónové zmesi. Osobitne výhodná pasta, obsahuje zmes neiónových a aniónových povrchovo sktívnvch látok v pomere asi 0,01:1 až 1:1, výhodnejšie asi 0,05:1. Keiónová látky sa môžu používeť až do ro-.naklho množstva, v akom sú prítomná primárne organické po11 vrchovo účinné latky. Takéto neiónové materiály zahrnujú zlúčeniny vyrábané kondenzáciou alkylénoxidových skupín /povahou hydrofilných/ s organikcou-hydrofóbnou zlúčeninou, ktorá m^že mať alifatickú alc-bo alkylaromatickú povahu. LÍžka polyoxyalkylénovej skupiny, kto~á kondenzuje s niektorou hydrofóbnou skupinou, sa mdže ľahko upravovať, aby sa získala vodorozpustné zlúčenina s požadovaným stupňom rovnováhy medzi hvdrofilnými a hydrofóbnymi prvkami.

”edzi vhodné neiónové povrchovo účinné činidlá patria polyet.ylénoxidové kondenzáty alkylfcnolov, napr. kondenzačné produkty alkylfenolov s alkylovou skupinou s asi 6 až 16 atómami uhlíka, s priamou alebo rozvetvenou konfiguráciou reťazca, s asi 4 až 25 molami etylénoxidu na mol alkylfenolu.

Výhodnými neiónovými zložkami sú vodorozpustné kondenzačné produkty alifatických alkoholov obsahujúcich ó až 22 atómov uhlíka buň v rovnoreťazcovej alebo rozvetvenej konfigurácii, s 4 až 25 molami etylénoxidu n? 1 mol alkoholu. Osobitne výhodné sú kondenzačné produkty alkoholov, obsahujúcich alkylovú skupinu s asi 9 až 15 atómami uhlíka, s asi 4 až 25 molami etylénoxidu na mol alkoholu a kondenzačné produkty propylénglykolu s etylénoxidom.

Semi-polárne neiónové povrchovo aktívne látky zahrnujú vodorozpustné amínoxidy obsahujúce jeden alkylový zvyšok s asi 10 až 18 atómami uhlíka a 2 zvyšky vybrané zo skupiny zahrnujúcej alkylové skupiny a hydroxyalkylové skupiny s 1 až asi 3 atómami uhlíka; vodorozpustné fosfinoxidy obsahujúce jeden alkylový zvyšok s asi 10 až 18 atómami uhlíka a 2 zvyšky vybrané zo skupiny zahrnujúcej alkylové a hydroxyalkylové skupiny s asi 1 až 3 atómami uhlíka; a vodorozpustné sulfoxidy obsahujúce jeden alkylový zvyšok s asi 10 až 18 atómami uhlíka a zvyšok vybraný zo skupiny zahrnujúcej alkylové a hydroxyalkylové zvvšky s asi 1 až 3 atómami uhlíka.

L'e'^:zi amfolytické povrchovo aktívne činidlá patria deriváty alifatických zlúčenín alebo alifatických derivátov heterocyklickýc} sekundárnych a terciárnych amínov, v ktorých alifatický zvyšok mrže byť bu3 priamy alebo rozvetvený reťazec a pričom je12 den z alifatických substituentov obsahuje asi ó až 18 atómov uhlíka a aspoň jeden alifatický substituent obsahuje aniónovú vodo rozpustnú skupinu.

Medzi povrchovo aktívne látky s obojakým iónom patria deriváty alifatických kvartérnych amóniumŕosforlových a sulfoniových zlúčenín, v ktorých jeden z alifatických substituentov obsahuje asi 6 až 18 atómov uhlíka.

Medzi mimoriadne výho’nó povrchovo aktívne látky patria tu lineárne elkylbenzénsulfonáty obsahujúce asi 11 až 14 atómov uhlíka v alkylovej skupine; lojové alkylsírany; kokosalyklglyceryl átersulfonáty; alkylétersírany, v ktorých alkylový zvyšok obsahuje asi 14 až 18 atómov uhlíka a priemerný stupeň etoxylácie je asi 1 až 4; olefínové alebo parafínwé sulfonáty obsahujúce asi 14 až 16 atómov uhlíka; alkyldimetylaminoxidy, v ktorých alkylová skupina obsahuje asi 11 až 16 atómov uhlíka; alkyldimetyl amóniopropanové sulfonáty a alkyldimetylamóniohydroxvpropanové sulfonáty, v ktorých alyklová skupina obsahuje asi 14 až 18 atómov uhlíka; mydla vyšších mastných kyselín obsahujúcich asi 12 až 18 atómov uhlíka; kondenzaené produkty Cg_^-alkoholov s asi 3 až 8 molami etylénoxidu a zmesi uvedených zlúčenín.

Užitočnými katiónovými povrchovo účinnými činidlami sú vodorozpustné kvartérne amóniové zlúčeniny so vzorcom R^R^RgRyN X” v ktorom R^ je alkyl s 10 až 20, výhodne 12 až 18 atómami uhlíka, a R-, Rg a Ry znamená jednotlivo C^_y8lkvl, výhodne metyl,

X je anión, napr. chloridový. Príklady takýchto trimetvlamóniových zlúčenín zahrnujú C^o-^alkydtrimetylamóniumchlorid a kokalky1tr ime tylamón iumme tosulfá t.

Medzi mimoriadne výhodná tu používané povrchové aktívne látky patrí sodný lineárny Cp^alkylbenzénsulfonát;-olefínsulfonáty; t r ie t anolamónium-C^^_^·^ alkylbenzénsulf onát; alkylsulfonáty /lojové, kokosové, palmové, syntetického pôvodu, napr. CM-, ató./; sodné alk 1 sírany; MRS; sodný kokosový alkylglycervlétersulfonát; sodná soľ sulfátovaného kondenzačného produktu lojového alkoholu s asi 4 molami etylénoxidu; kondenzačný produkt kokosového mastného alkoholu s asi 6 molami etylénoxidu; kondenzačný produkt lojového mastného alkoholu s asi 11 molami etyléno- 13 xidu; kondenzačný produkt mastného alkoholu obsahujúceho asi 14 až 1? atómov uhlíka s asi 7 molami etylénoxidu; kondenzačný produtk mastného C^^^alkoholu s asi 3 rnolami etylénoxidu; 3-(N,Ed imetyl-N-kokosalkylamonio)-2-hyd oxypropan-l-sulf onát; 3-(N,Nóimetvl-K-kokosalkylamonio)-propan-l-sulfonát; 6-(K-dodecylbenzyl-N,N-dimetylamonio)hexanoát; dodecyldimetvlamínoxid ; kokosalkyldiemtylamínoxid; a vodorozpustné sodné a draselné soli kokosových a lojových mastných kysleín.

Tu používaný termín povrchovo aktívne činidlo” alebo povrchovo aktívna /účinná/ látka značí neiónová povrchovo účinné Činidlá, ak nie je uvedené inak. Poemr povrchovo účinnej látky / s vylúčením neiónovej látky/ a suchej teterp.entnej zložky alebo prášku sa pohybuje v rozsahu 0,005:1 až 19:1, výhodne 0,05:1 až 10:1 a výhodnejšie 0,1:1 až 5:1. Ešte výhodnejšie pomery povrchovo účinnej látky k detcrgentnej zložke sú 0,15:1 až 1:1 a 0,2:1 až 0,5:1.

Aj kež sa pri vhodnom uskutočnení spôsobu podľa vynálezu používa aniónové povrchovo aktívna látky v podobe wšsie popísaných pást, je možné isté množstvo privádzať vo forme prášku, napríklad vo forme fúkaného prášku. Pri týchto realizáciách je nutné dbať na to, aby lepkavosť a vlhkosť prúdiaceho prášku bola čo najmenšia, čím sa predchádza zväčšenému plneniu /loading/ aniónového povrchovo aktívneho činidla a tým výrobe aplomerátu s velľmi vysokou koncentráciou povrchovo aktívneho činidla. Pri výhodnom aglomeračnom procese sa m~že používať tiež prúd kvapaliny na uvádzanie iných povrchovo aktívnych látok a/alebo polymérov. P že sa tak diať predmiešavsním povrchovo aktívnej látky do jedného kvapalného prúdu, alebo alternatívne uvádzaním rôznych prúdov do s ..'lomená t or a. Pri týchto dvoch realizáciách postupu môžu nastávať rozdiely v~ vlastnostiach konečných častíc /_Vvpúšťanie, gelovatenie, rýchlosť rozpúšťania, ató./, najmä, ak sa miešané povrchovo účinné látky nechajú vytvárať pred tvorbou častíc. Tieto rozdiely sa potom m*žu využívať ako výhody zamýšľanej aplikácie pre jednotlivý výhodný postup.

Tá ss tiež pozorovať, Že použitím teraz popísanej technoló- 14 gie sa m^ftžu pridávať väčšie množstvá istých chemikálií /napr. neiónovej, citrónov:,j kyseliny/ v konečnom zlození v porovnaní s inými známymi postupmi, bes toho a b·” dochádzelo k škodlivým účinkom na niektoré kľúčové vlastnosti matrice /spiekanie, stláčanie, atč./.

Tu používaný termín jemné disperzné miešanie a/alebo granulácia znamená miešanie a/alebo gronuláciu zmesi v jemne dispergujúcom mixéri pri obvodovej rýchlosti lopatiek asi 5 m/s až 50 m/s, ak nie je uvedené inak. Celkový čas miešania a granulovania je výhodne rádovo 0,1 až 10 minút, výhodnejšie 0,1 až 5 a najvýhodnejšie 0,2 až 4 minúty. Výhodnejšie miešacie a granúlovacie rýchlosti sú asi 10 až 45 m/s a asi 15 až 40 m/s.

Ka vykonávanie spôsobu podľa wnálezu ss m^ftžu používať rôzne zariadenia a jednotky, ktoré sú vhodné pre spracovanie povrchovo aktívnych látok. Vhodná zariadenia zahrnujú napríklad sulfoixačné reaktory s klesajúcou vrstvou, digesčná tanky, esterifikačné reaktory, atá. ha miešanie/aglomerovsnie se môžu používať ktorékoľvek z početných mixérov/aglomerátorov. Pri jednej výhodnej realizácii sa spôsob podľa vnálezu vykonáva kontinuálne. Mimoriadne výhodné sú mixéri radu Fukae® FS-G vyrábané firmou Fukae Powtech Kogvo Co., ‘'sponsko; toto zariadenie je v podstate v' tvare miskovitej nádoby prístupnej hore dvierkami a vybavené blízko dna miešadlom v podstate so zvislou osou a rezacím mechanizmom umiesteným na bočnej stene, i.'iešadlo. a rezací mechanizmus sa môže uvádzať do chodu nezávisle jeden na druhom a osobitne meniteľnými rýchlosťami. I-iádoba m* Že bvť wbavená chladiacim plášťom alebo v prípade potreby kryogénnou jednotkou.

Iné podobné, pre použitie pri postupe podľa vynálezu vhodné mixéri sú radu Diosna®V od Ľierks und Sohne, Nemecko, a Pharma Ľ.atrix od bývalej firmy T K ľielder Ltd., Anglicko. Iné mixéri, o ktorých sa dá vuažovsť. že sú vhodné na použitie pri spôsobe podľa vynálezu, sú Fuji vy VG-C radu o' Fuji Sangyo Co.,

R

Japosko, a Po to od Zanchetta and Co srl. Taliansko.

© iné vhodné zariadenia sv Firich , radu PV, vvrábané firmou Gustau Fardh.eim, Nemc-cko; L-o-.ige '-ζ · radu F»·.; pre dávkové miešanie, radu ioaud KI;ľ pre plynulé miešanie/aglomerovanie, vyrábaná u Lolige Maschinenbau GmbH, Paderb^rn, i'baecko; Grais T16G radu, vyrábaná u rais Werke GmbH, ľúsnnheiin, Nemecko; a Winkworth®

RT 25 radu, vyrábané vo Winkworth Hachtnery Ltd., Bershire, Anglicko.

ľva príklady vhodných mixérov sv Littleford. mixér, model jf FÍ.1-13O-L-12, vnútornými rezacími lopatkami, a zariadenie na spôsob kuchynského mixéra Food Processor, model U PCX-Plus, s lopatkami s veľkosťou 19,7 cm. Ľajú se používať aj iné mixéri s jemným diserzným miešaním a granulovacou schopnosťou s s dobou zdržania rádovo 0,1 až 10 miút. Prednosť ss dáva mixéru s obežným kolesom tuŕbínováho typu, ktorá má niekoľko lopatiek na rotujúcej ose. Vynález sa mže v praxi uskutočňovať po dávkach alebo ako kontinuálny proces.

Výhodné prevádzkové teploty majú byť čo najnižšie, pretože sa tým dosahuje vyššia koncentrácia povrchovo aktívnych látok v konečných časticiach. Je výhodné, ak je teplota počas aglomerácie nižšia než SO °C, výhodnejšie 0 až 70 °C, ešte výhodnejšie 10 až 60 °C a najvýhodnejšie 20 až 50 °C. Nižšie prevádzková teploty pri postupe podľa vynálezu sa irAžu dosahovať rôznvmi spôsobmi známvmi v obore, ako je chladenie dusíkom, vodným chladením v plášti zariadenia, pridaním tuhého ⁵ po<3.; výhodný spôsob je chladenie tuhým CO2 a najvýhodnejší spôsob j_e chladenie dusíkom.

Vysoko atraktívny postup pri výhodnom uskutočnení vynálezu s účelom dalšieho zvýšenia koncentrácie povrchovo aktívneho činidla vo finálnych časticiach sa uskutočňuje tak, že sa ku kvapalnému prúdu obsahujúcemu aniónovv povrchovo aktívnu látku a/alebo iné povrchovo aktívne činidlo pridajú iné prvky, ktorými sa zväčšuje viskozita a/alebo teplota topenia a/alebo zmenšuje lepkavosť pasty. Pri výhodnom uskutočnení spôsobu podľa vynálezu sa pridávanie týchto prvkov môže diať v linke, keó sa pasta čerpá do aglomerátora. Ako príklady takýchto prvkov sa dajú uviesť rôzne prášky, ktoré budú podrobnejšie popísané ňalej.

Spôsobom podľa vynálezu sa vyrábajú vysoko hutné granule pre použitie v detorgentných zmesiach. Výhodná zmes konečného srlomerátu pre dávkovanie do granúl o vaných detergentov obsahuje povrchovo aktívnu látku vo veľkej koncentrácii. Zväčšením koncentrácie povrchovo aktívnej látky sa dosahuje to, že častice/aglomeráty v.vrábanó podľa vvnálczu ευ vhodnejšie pre mnohé r'zne formulácie. Tieto vysoko povrchovo aktívne činidlá obsahujúce Časticová aglomeráty vyžadujú menej dokončovacích prác ne dosiahnutie finálnych aglomerátov. Tým odpadá použitie veľkých množstiev oomocných spracovateľských látok /anorganických práškov, stá./, ktoré sa mžu použiť v iných stupňoch procesu celkovej výroby ¹eter; entov /rozstrek'vá sušenie, odprašovanie, atč./

Granule vyrábané spôsobom podľa vynálezu sú veľké, malo prašné a. voľne tečúce. Výhodne majú syrnú hmotnosť asi 0,5 až 1,0 výhodnejšie asi 0,6 až 0,8 g/ml. Priemerná, veľkosť častíc g/ podľa vynálezu je asi 200 až 1000 mikrónov. Výhodná takto vyrábaná častice /granule/ majú veľkosť v ^ozsahu 200 až 2000 mikrónov. Výhodnejšie granúlačné teploty sa pohybujú v rozsahu asi 10 až 60 °C a najvýhodnejšie asi 20 až 50 °C.

Požadovaný obsah veľkosti voľne tečúcich granúl podľa vynálezu sa môže upravovať na hladiny potrebná pre zamýšľanú aplikáciu sušením v obvyklom zariadení na sušenie práškovitých látok, ako sú sušiarne s fluidným lôžkom. Ak sa používa teplovzdušná sušiareŕí s fluidným lôžkom, musí sa dbať na to, aby nedochádzalo k odburávaniu /degradácii/ zložiek granúl citlivých na teplo. Je tiež v/hodné začleniť chladiaci stupeň p^ed skladovaním vo veľkom. Tento stupeň sa dá tiež uskutočniť v obvyklom fluidnom lôžku uvádzaním c’ ladného vzduchu . Sušenie/chôsdenie aglomerátov sa dá tiež realizovať v akomkoľvek inom zariadení vhodnom na práškové sušenie, ako sú rotačné sušiarne, stá.

Pre detergentné aplikácie je potrebná udržovať konečnú vlhkosť aglo.merátu pod hodnotami, pri ktorých, sa aglomeráty m-žu skladovať a dopravovať voľne ložené. Presné množstvá vlhkosti závisia od zloženia a.glomerátu, ale ^osahujú so typicky pri hladiná.ch 1 až e .¾ voľnej vody /t.j. vodv, ktorá nie je viazaná na niektroý kryštalický druh v aplomeráte/ a ešte v'oduejšie pri 2 až 4 %.

- 17 Pri postupe podľa vynálezu a v zmesiach takto získavaných so m^ež.e používať akákoľvek kompaktibilná dete^genčná zložka alebo kombinácia týchto zložiek alebo prášok.

Tu popisovaná detergenčné zmesi m/žu obsahovať kryštalický 8luminosilikctový iói.ovýmenný materiál so vzorcom i,a₂t(.A10₂)_z.(Si0₂)_y].xľ₂0 v ktorom z a y sú aspoň asi 6, molárny pomer z k y je ssi 1,0 až 0,4 a z je asi 10 až 264. Amorfná hydrat-ovan: sluminosilikátové látky, ktoré sú tu vh.o’ná, majú empirický vzorec ’^;'_z C^AIO. .yoiOo} v ktorom K je sodík, draslík, amónium alebo substituovaná smónium, z je asi 0,5 až 2 s y je 1, pričom uvedené látky majú výmennú mohutnosť horčíkového iónu aspoň 50 miligramekvivalentov uhličitanovej /CaCO^/ tvrdosti na gram bezvodého aluminosilikátu. Prednosť sa dáva hydratovanámu sodnému Zeolitu A s veľkosťou častíc asi 1 až 10 mikrónov.

Tu používané aluminosilikátové iónovýmenná zložkové materiály sú v hydratovanej forme a obsahujú asi 10 až 28 % hmotnostných, ak sú kryštalické, a prípadne aj väčšie množstvo vody, ak sú amorfné. Velmi výhodné kryštalické sluminosilLkátové iónovýmenná materiály obsahujú asi 18 až 22 %> vody v ich kryštalickej mriežke. Tieto materiály m.jú priemer častíc 0,1 až 10 mikrónov. Amorfné materiály sú často menšie, napr. menšie než asi 0,01 mikrónu. Výhodná iónovýmenná materiály majú priemer častíc s veľkosťou asi 0,2 ež 4 mikróny. Termín priemer častíc s veľkosťou, ako sa tu používa, znamená stredný priemer velkosti častíc hmotn^stne daného iónovýmenného materiálu, ako sa stanoví obvyklými analytickými postupmi, napríklad mikroskopickým stanovením s použitím snímacej elektrónovej mikroskopie. Tu uvádzané kryštalické aluminoslikátová iónovýmenná materiály sa óa.lej vyznačujú ich mohutnosťou výmeny vápenatého iónu, ktorá je aspoň asi 200 mg ekvivalentu CaCO·^ tvrdosti vody/g aluminosilkátu, počítané n= bezvodý základ, a ktorá bývy obvykle v rozsahu asi 300 až 352 mg ekv./g. Tu uvádzané aluminosilikátové iónovýmenná materiály

- 1G sp ešte čí ale j vyznačujú rýchlosťou výmeny vápenatého iónu, ktorá je aspoň asi 2 graíny Ca⁺⁺/p,alón/minúta/gram/galón aluminosilikátu /bezvodý základ/, a obvykle leží v rozsahu asi 2 až 6 gra ínov/golón/minúta/grsm/galón, vztiahnuté na tvrdosť vápenatého iónu. Optimum aluminoslikátu pre včely deterrentnej zložky vykazuje rŕchlosť výmeny vápenatého iónu aspoň asi 4 graíny/galón/minúta/grem/galón.

Amorfné aluminosilikátové iónovýmenné materiály mávajú ob4.4 _v vykle výmennú schopnosť pre ľg aspoň asi 50 mg ekv. CaCO^/g /12 mg l'g ⁺/g/ s rýchlosť výmeny K’g aspoň asi 1 graín/galón/minúta/grsm/galón. Amorfné materiály nespôsobujú pozorovateľný difrakčný /ohybový/ obrazec pri skúmaní Cu žiarením /1,54 angstromových jednotiek/'.

Aluminosilikátové iónovýmenné materiály používaná pri praktickom uskutočňovaní spôsobu podľa vynálezu sa dajú získavať komerčne. Aluminosilikáty vhodné pre tento vynález môžu mať kryštalickú alebo amorfnú štruktúru a môžu byť prírodné alebo syntetické. Spôsobom výroby aluminosilikátových iónovýmenných materiá lov sa zaoberá U.S.pat. č. 3 955 669, Krummel et al., ktorý vyšiel 12 októbra 1976, zahrnutý tu pod odkazom. Výhodné syntetická kryštalické sluminosilikátové iónovýmenné materiály vhodné pre tento vynález su získateľné pod označením Zeolit A, Zeolit B a Zeolit X. Pri jednom osobitne výhodnom uskutočnení sa používa kryštalický aluminosiltkátový iónovýmenný materiál so vzorcom

Ka₁₂[CA10₂)₁₂(Si0₂.)_l2].xH₂0 v ktorom x je asi 20 až 30, predovšetkým asi 27; a jeho veľkosť častíc býva obvykle menšia než asi 5 mikrónov.

Granulované detergentv podľa vynálezu môžu obsahovať neutrálne alebo alkalická soli, ktorých p¹* roztoku jc 7 alebo väčšie fc-ôžu byť povalou bučí organická alebo anorganické. Sol detergentnej zložky prispieva k získaniu, požadovanej hustoty a objemu deterg entných. granúl. Keäže niektoré soli sú inertné, mnohé z nich pôsobia ako detergenčné materiály v pracom roztoku.

Príkladmi neutrálnych vodorozpustných solí sú alkslickokovové, amónne alebo substituované amóniové chloridy, fluoridy a

- 19 sírany. Prednosť sa dáva alkal lekokovovým soliain, predovšetkým sodným. V detergentných granúl iach. sa príznačne používa síran sodný a je to mimoriadne výhodná soľ. Po granulovaných detergentov podľa wnálezu sa m^ftže pridávať citrónová kyselina a všeobecne akákoľvek iná organická alebo anorganická kyselina, pokiaľ je chemicky kompatibilná /zlučiteľná/ so zvyškom aglomerňtovej zmesi.

Iné užitočná vodorozpustné s^li zahrnujú zlúčeniny, ktoré sú všeobecne známe ako detergentné materiály. Volia sa obvykle z rôznych vodorozpustných, alkalickokovových, amónnych alebo sub stituovaných amóniumfosfátov, polyfosfát.ov, fosfonátov, polyfosfonátov, karbonátov, silikétov, boritsnov s polyhydroxysulfonátov. Výhodné sú alkalickokovové, predovšetkým sodné, soli vyšššie uvedených zlúčenín.

Jednotlivá príklady anorganických fosfátových detergentných zložiek sú so^qné a draselné tripolyfosfát, pyrofosfát, polymérv ny metafosfát s polymerizačným stupňom: asi 6 až 21 a ortofosfát. ríklady polyfosf onátových. detergentných zložiek sú sodné a draselná soli etylén·.’if osf ónovej kyseliny, sodné a draselná soli etsn-l-hydroxv-1,1-difosfónovej kyseliny a sodná a draselné soli etan-1,1., 2-tr ifosf ónovej kyseliny. Iné fosforové detergentné zlúčeniny sa uvádzajú v U.S. patentoch, č. 3 159 ôcl, 3 213 030,

422 021, 3 422 137, 3 400 176 s 3 400 148, ktoré sú tu zahrnuté ako odkaz.

Príklady nefosfónových anorganických, detergentných zložiek sú sodný a draselný karbonát, biksrbonát, sekvikarbonát, tetraborát. dekahydrát a silikát s molárnym pomerom SÍO2 k alkalickokovovému oxidu a ;i 0,5 až 4,0, výhodne asi 1,0 až 2,4. Zmesi vyrábané spôsobom podľa vynálezu nevyžadujú pri spracovaní nadbytok uhličitanu a výhodne neobsahujú viac než 2 % jemen rozomletého uhličitanu vápenatého, ako sa popisuje v U.S. pat. č. 4 196 033, Čiarke et al., ktorý vyšiel 1. apríla. 1980, kde sa uvádzajú ako výhodné zmesi, k+oréⁿ8bsehjú žiadny uhličitan vápenatý.

Ako už bolo uvedené, m~žu sa pri výhodnom uskutočnení tohto vynálezu používať prášky, ktoré sa bežne používajú v detergen toch, ako je zeolit, uhličitpn, oxid kremičitý, kremičitan, citrónan, fosforečnan, perb^ritan, atď. a spracovateľské pomocné látky, ako je šk~ob.

Vhodné sú tiel r^ftzne oganikcé polyméry, z ktorých niektoré môžu fungovať ako detergentné zložky, čím sa zlepšuje detergencia. I.'.edzi takéto polyméry s' dajú zahrnúť uvedené sodné karboxycelulózy ε nižším alkylom, sodné nižšie alkylcelulózy a sodné hydroxyalkylcclulózy s nižším alkylom, ako je netriumkerboxymetylcelulóza, natr iumme tyl celulóz-a s natr iumhydroxypropylcelulóza, polyvinylalko’·''•ly /ktorá často obsahujú trocha polyvinylacetátu/, polyskryl araidy, polyakryláty a rezne kopolyméry, ako sv kopolyméry kyseliny maleinovej a skryl ovej. Molekulové hmotnosti takýchto polymérov sa pohybujú v širšom rozsahu, väčšinou sú však v rozsahu 2 090 až 199 999.

Polymárne polykarboxylátové detergentné zložkv sú popísané v U.5. patente 3 39£ 967, Diehl, ktorý vyšiel 7. marca 1976. Takéto materiály zahrnujú vodorozpustné soli horao- a kopolymérov alif atičkých. karboxylových kyselín, ako je kyselina maleínová, itakonová, mezakónová, fumarová, rkonitová, citrekonitová a metylénmalónová.

Zmesi podľa vynálezu mšu obsahovú iné súčasti používané obvykle v zmesiach. Patria sem pomocné látky zlepšujúce tekutosť odstraňujúce farebná škvrny, bieliace činidlá a aktivátory bielenia, činidlá podporujúce penenie alebo činidlá potlačujúce pene-nie, protizákalové a p^ot.ikorózne látky, činidlá suspendujúce špinu, činidlá uvoľňujúce špinu, farbivá, plnivá, optické zjasňovacie .činidlá, činidlá upravujúce pľ, nedetergentné zdroje alkality, hyd^otrópy, germicídy, enzýmy a ich stabilizujúce činidlá, chelatačné činidlá a parfémy.

Optické zjasňovacie prostriedky in~žu byť obsiahnutá buď pria mo v predmetných aglomerátoch, do ktorých sa zabuduvávajú v práškovom prúde uvádzanom do aglomeračnej jednotky, alebo ss pridávajú do konečnej zmesi cestou sušenia brečky rozstrekovaním, alebo obidvoma týmito spôsobmi.

Častice látok potláčajúce pen:nie sa môžu tiež vpravovať buď priamo do tu uvádzaných' aglome^átov v prúde prášku prichádza21 júcom do aglomeračnej jednotky, alebo do kone“nej zmesi pridaním suchého prášku. Odpeň^vacia účinnosť týchto častíc závisí od mastných kyselín alebo silikónov.

Tu používané termíny LAS a AS značia jednotlivo sodný laur.ylbenzán ulíonát a k.vl síran. MES znamená metylestersulfonát sodný. Termíny ako C^- značia a C^-alkyl, pokiaľ nie je uvedené inak. TAS znamená lojový alkylsulfát. Ľobanol 45E7 je C^^/C^-slkoholetoxvlát so 7 jednotkami etylénoxidu, wrábaný firmou Shell Co.

Vynález kladov, ktoré n

v.e a lej bližšie objasňovaný na podklade týchto pri-, vynález nijako neobmedzujú. Percentuálne údaje sú na základe hmotnosti po sušení, ak nie je uvedené inak. V tabuľkách sa uvádza dodatočný popis postupu.

Príklady realizácie wnálezu

Príklad 1 vodná povrchovo aktívna LAS pasta, majúca d.etergentnú účinnosť 78 % a obsah vody 21 ;í, sa čerpá objemovým čerpadlom do zariadenia Lodige CB 55 rýchlosťou 20 t/'h. Viskozita pasty je 25 000 cps pri teplote 70 °C. Súčasne sa do mixéra Lodige CB 55 uvádza prúd prášku obsahujúci v pomere 1:1 zmes zeolitu A a dihvdrátu cit.rónanu jemne rozdelenú, a to rýchlosťou 4 t/h. Co rovnakého mixéra sa tiež uvádzajú dva prúdy obsahujúce recykel z triedenia aglomerátov, pričom jeden obsahuje mokré hrubé častice a druhý prúd obsahuje suché jemné častice. Aglomeráty opúšťajúce mixér sa sušia vo fluidnom lôžku s kontrolovanou teplotou, pričom vzduch má na výstupe teplotu 51 sž 55 °C. Po sušení pri priemernej dobe od šalenia ssi 15 minút sa aglomeráty ochladia v druhom fluidnom lôžku ns prá.šok s výstupnou teplotou 45 °C. Chladný vysušený výrobok opúšťa chladiace zariadenie a triedi sa na sietiach a výrobok s požadovanou veľkosťou častíc sa skl-dujú v sile. Aglomeráty vyrábané podľa tohto príkladu majú detergentnú účinnosť 25 >0 a hustotu 780 g/1.

Príklad 2

Postupuje ss obdobne ako v príklade 1. V tomto prípade sa použije vodná: povrchovo aktívna pasta C^AS s detergentnou účinnosťou 70 % a obsahom vody 25 privádzaná rýchlosťou 2,0 t/h. Viskozita pas+y je 35 000 cps p~i 70 °C. Práškový prúd sa skladá zo zmesi v hmotnostnom pomere 2:1 zeolitu A a uhličitanu sodného jemne rozdelených a uvádza sa rýchlosťou 2,0 t/h. Aglomeráty vyrábaná podľa tohto príkladu majú detergentná účinnosť 39 % a hustotu C75 g/l.

Prikla : 3

V tomto príklade sa popisuje postup vykonávaný po dávkach v poloprevádzkovom rozmere vo vysokostričnom mixéri Sirich PV02.

T.’ixér sa najprv naplní zmesou používaných práškov, v tomto prípade v pomere 2:1 zeolitu A a jemen rozdeleného uhličitanu sodného /3 kg/. Na vrch práškovej zmesi sa aotom pidá vodná povrchovo aktívna pasta IdSS s detergenčnou účinnosťou 63 % a obsahom vody 33 %, pričom m dostatočné mno.žstvo prípade 1,6 kg I.-E'S fluid ným lôžkom a p ixér pracuje pri 1607 ot/min. Je treba pridať pasty, než sa dosiahne granulácia /v tomto pastv/. Aglomeráty sa vypustia do sušiarne s otom sa triedia vhodnými sitami. Výsledné sglome^áty s vyrábajú s detergentnou účinnosťou 22 % a hustotou

750 g/l.

Príklad 4

Tento príklad je podobný príkladu 3. Prášková zmes obsahuje znovu zeolit A a jemne rozdelený uhličitan v pomere 2:1. Povrchovo aktívnou látkou je vodná uasta C...-AS s detergentnou účinnosťou * ‘i/ ° d /0 c* O uS kg/, tak a začatím grsnulácie. suchého ľadu, abv s uved ie d o preváž zky ne-j teplote je zmes cha bežať v ch->de.

>om vody 13 &. V tomto príklade sa ako prášky /1,05 pasta /3 kg/ pridávajú do mixéra /Sirich PV02/ pred

Po mixéra ss tiež pridá istá množstvo /2 kg/ teplota znížila pod -15 °C. Mix ér sa potom rýchlosťou 1600 to/min. P’*i nižšej dosahovanajprv vo forme jemného prášku, Mixér sa neteplota zvýši na bod /12 C/, pri kto- 23 rom nastáva grsnulácie. Postup sa potom zastaví a aglomeráty sa sušia vo fluidnom l-zku a triedia sa preosievaním sitami. Vyrábané aglomeráty majú det.erg.nčnú účinnosť 60 % a hustotu 625 g/1.

I.íajú vynikajúce fyzikálne vlastnosti.

Príklad 5

Vodná povrc¹ ovo aktívna C.-AS casta s detergentnou účinnosťou 71 25 ?« obsatom vody 2:. b sa čerpá objemovým čerpadlom do mixéra Lodige C3 30. Súčasne sa do mixéra uvádza tiež práškový prúd obsahujúci zmes zeolitu A a jemne rozomleté’o uhličitanu sodného v hmotnostnom pomere 2:1. rýchlosť práškového prúdu sa udržiava na stálej ho'note 400 kg/h. Pýchlosť prúdu pasty sa mení, až sa získajú aglomeráty s požadovaným rozdelením veľkosti častíc /maximálny výťažok medzi 200 a 1800 jum/. Postup pri okolitých podmienkach vyžaduje rýchlosť 245 kg/h čerpanej povrchovo aktívnej pasty, pričom ss /po vysušení/ získavajú aglomeráty s detergentnou účinnosťou 27 %. Potom sa do mixéra, uvádza prúd kvapalného •dusíka, a to v okamihu vstupu práškového prúdu. Dusík sa uvádza rýchlosťou 4,5 kg/h. Aby sa získali aglomeráty s požadovaným rozdelením veľkosti častíc, je treba zvýšiť rýchlosť prúdu pasty na 346 kg/h, čím sa získajú aglomeráty /po vvsušení/ s detergentnou účinnosťou 32 %·

Príklad 6

V tomto príklade sa ns výrobu aglomerátov, obsahujúcich plnú detergentnú zostavu pre použitie na pranie prúdia, používa kuchynský potravinový mixér pre všestranné účelv. Najprv sa všetky prášková zložky zostavy odvážia a potom pridajú do mixéra. Táto zmes obsahuje:

Zeolit A	160,8	g
Citrónan dihydrát	74 0	g
Soka? an CP5 P/V	20,8	g
Silikát 20 H	12,7	σ o
Uhličitan sodný	28,8	g

Všetky prášky sú v jemne rozomletej forme pred pridaním do mixéra. Mixér ss potom uvedie do chodu pri nízkej rýchlosti počas 1 minúty, s by so. zaistilo dobré premiešanie práškov, ľmes povrchovo aktívnych pást sa pripraví v zvláštnom potravinovom mixéri. Táto zmes obsahuje:

LAS /7cŕ$ aktívny, 21 % vody/

TAS /551 aktívny, 44 % vody/

Lobanol 45S7 /1^0% aktívny/

59,2 g 42,0 g 15,4 g

Pasty sa dobre premiešajú vyššou rýchlosťou mixéra počas asi 1 minúty. Potom sa na vrch dopredu premiešanej pasty pridá dopredu premiešaný prášok a mixér s’' nečhá. bežať strednou rýchlosťou, až nastáva granulácia /po asi 1 minúte/. Vyrobené ag1 omelety sa sušia vo vznášaní /flui'^,nom l*žku/ a triedia sa preosievaním na sitách, ^ieto aglomeráty majú vynikajúce fyzikálne vlastnosti a veľmi 'obrú rozpustnosť, takže majú vynikajúce účin

k.y pri praní.

Príklad 7 kg rýchlo hydrátujvceho sodného tripolvfosfétu /STPP/ v jemne rozomletej forme sa vloží do mixéra lóeige F?.', ktorý je vybavený vnútornými zhrňovačaml /Ploughs/ a vysokorých?ostnými sekacími nožmi s reznými čepeľami. T'ore ^Jo mixéra sa pridá 30 kg vodnej povrchovo aktívnej pasty LAS s deter&enčnou účinnosťou 78 % a obsahom vody 21 1 a mixér sa uzavrie. I'ixár sa potom uvedie do chodu a súčasne sa do neho otvorom vo viečku leje voda, sž nastane granulácia. Aglomeráty sa potom vvberú, vvsušia v sušiarni s lôžkom vo vznášaní a triedia prepúšťaním cez sitá. Výsledné aglomeráty majú detergerrtnú účinnosť 25 1, vynikajúce fyzikálne vlastnosti a rozpustnosť, tkaže sú vhodné na pridávanie do granulovaných detergontov.

Príklad S

Tento príklad dokladá, ž: v cranulovanej detergentnej zmesi

- č'} ktorej jedna časť sa skladá z aglomerovanej aktívnej past^, majú rozstrekom sušené povrchovo neaktívne zložky zlepšenú rozpustnosť a dispenzné vlastnosti v porovnaní s typickými detergentnými výrobkami, ktoré sú komerčne dosiahnuteľné granulovené detergenty, ktoré sa získavjú rozstrekovým sušením aktívnej brečky obsahujúcej aniónové povrchovú aktívnu látku. Ne tívna brečka zmesi uvedenej pod A a C óelej a brečka obsahujúca povrchovo aktívnu látku zmesí uvedených pod 3 sa suší rozstrekom s použitím tlakovej trysky a pri normálnych podmienkach. Vstupná teplota sušiaceho vzduchu je 25? až 3.2? °C, jeho výstupná teplota je 80 až 120 °C a tlak v tryske je 50 aš 100 bar. F’motnostné zloženie brečiek je:

A

Akrylo-maleínový kopolymér 21,2

Zeolit A 30,3

Dietyléntriaminpentametylénfosfónová kyselina 2,3

Zjasňovací prostriedok 1,0

Aniónové povrchovo aktívne činidlo 0,0

Vlhkosť a rôzne 45,0

7,6

41,2

1,1 0,3 9,6 4.0 0

0,0

5,3 n -n ^c J *

0,0

47,0

Z obrázku 1 vyplýva, že v rozsahu strižných rýchlostí 1 000 až 10 000 s¹, má povrchovo aktívna brečka zmesi A tohto príkladu viskozitu, ktorá je porovnateľná s viskozitou brečky B, ktoré obsahuje povrchovo aktívnu latku a veľká množstvo detergentnej zložky. Pozstrekové sušenie zmesi s pomerne malým množstvom zeolitu s použitím známych tlakových trysiek nepredstavuje teda žia dne problémy.

Z obrázku 1 je zrejmé, že pre brečku zmesi C, ktorá neobsahuje žiadny zeolit, ale väčšie množstvo polyméru, je viskozita vyššie, takže rozstrekové sušenie je nepraktické. Kvôli dobrej rozstrekovej sušiteľnosti je preto potrebné, aby povrchovo neaktívna brečka mala minimálne množstvo detergentnej zložky.

Obrázok 2 znázorňuje rozpustnosť povrchovo neaktívneho rozstrekom sušeného- prášku vyrábaného z brečky so zložením Ä, v po26 rovnaní s rozstrekom sušeným aktívnym práškom vyrábaným z brečky so zložením B. Rozstrekom sušený povrchovo neaktívny prášok má trocha menšiu rýchlosť rozpúšťania a v dôsledku toho sa tvorí menej gélu a po vypustení zostáva menej zvyškov. V porovnávacom teste, pri ktorom se použije pračka ľanussi pri uvádzaní vody rýchlosťou 2 litre za minútu pri 20 °C, zanechávajú bežné deter&enty s rozstrekom sušenými povrchovo aktívnymi látkami 30 až 90/ zvyšok, zatiaľčo granúlovaný detergent obsahujúci povrcho vo neaktívny rozstrekom sušený prášok a aglomerovanú pastu povrchovo aktívnej látky zanecháva zvv.šok menej než 5 o.

Rozdelenie veľkosti častíc povrchovo neaktívneho rozstrekom sušené) o prášku vyhovuje pre použitie v detergentnom prášku, pričom podiel zostávajúci na normalizovaných sitách je:

Č. Šírka oka, /um

14	1180	3,1 /
n C á.	850	3,7 /
36	425	18,8 %
69	250	33,9 /
109	150	30,4 /, 10,1 % neprepadá normalizovaným sitom 100.
Pri	postrekom sušených	výrobkoch sa požaduje, aby mali ms-

lú drobivosť, oretože tým sa zabraňuje rozdrveniu bitového deter gentného prášku počas skladovanie a manipulácie. Drobivosť povrchovo neúčinného rozstrekom sušeného prášku sa testuje tak, že sa jeho podiel zostávajúci an normalizovaných sitách č. 22 a 36 nasype do guľového mlyna, v ktorom se 5 minút melie, a potom sa stanoví percentuálne množstvo, ktoré prejde z mletého podielu normalizovaným sitom 36. Toto množstvo robí 66,15 % neaktívneho rozstrekom sušeného prášku, čo je porovnateľné s drobivosťou bež ných práškov pripravovaných z brečky so zložením B tohto príkladu.

Granulované detergentné prášky vytvárané granulovaním vysoko aktívnej pasty s použitím väčšej časti celkového množstva detergentnej zložky obsiahnutej v detergentnom prášku a v prípade, že sa miešajú s neaktívnym rozstrekom sušeným práškom a inými prísadami, majú. z mnohých hľadísk leošiu praciu účinnosť, než kež sv niekot-^ré alebo všetky povrchovo aktívne látky sušená roz strekom.

- 27 Príklad 9

Tento príklad ’okladá, že sa v.ysokohustotný grenulovaný detergent získa roz strekovým sušením povrchovo neúčinnej brečky, potom nástrekom neiónového povrchovo aktívneho činidla na povrchovo neaktívnu rozstrekom sušenú brečku a zmiešaním výsledného prášku s granu¹ovanou povrchovo účinnou látkou a suchými aditívami, ako je bielidlo a enzým.

:ovrchovo neaktívna brečka sa suší rozstrekom s použitím tlaku 50 až 100 bar v tlakovej tryske, pričom sušiaci vzduch má na vstupe teplotu 2>0 až 320 °C a na výstupe £0 až 120 °C. Zloženie brečky je takéto v hmotnostných %:

_fc Akrylomaleínový kopolymér 9,8

Zeolit'A 44,7 * Eietyléntriaminpentametylénfosf ónová kyselina 1,7 Síran horečnatý 1,8 Zjasňovač 0,8 rgzne/vods 41,2

Rozstrekom sušený prášok má sypnú hmotnosť 610 g/1. Ako neiónové povrc’ovo účinná činidlo sa na prášok sušený rozstrekom nastriekáva kondenzát slkylalkoholu s et.ylénoxidom /AE^/, Potom sa výsledný prášok zmieše s aglomerovanou anténovou povrchovo účinnou látkou, ktorá sa vyrába podľa niektorého z príkladov 1 až 7, s čelej s prísadami, ako detérgentna zložky, bielidlo a enzým.

Hotová detergentné zmes,	majúca toto	zloženie v hmotnostných
hustotu 80^ g/1.
rozstrekom sušený prášok		20
Ixeiónová povrchová aktívna látka	6
Povrchovo aktívny prášok	vyrobený
aglomeráciou		19
Eetergentná zložka		17
Bieliaca sústava		30
Enzým		3
Rczne/voda		5

^rrí

Tento príklad dokazuje, že ss rozstrekovým sušením povrchovo neúčinnej brečky obsahujúcej detergentné zložku získa prášok, ktorý má pomerne veľkú absorpčná mohutnosť pre neiónové povrchovo aktívne látky v porovnaní s absorpenou kapec.iotu prášku detergentnej zložky nasušeného rozstrekom. Preto sa dá do menej detergentného práčku vpravovať viac neiónovej povrchovo aktívnej látky, takže pre aglomeráciu povrchovo účinnej pasty je k dispozícii viac prášku detergentnej zložky. To je v ozpore s očakávaním, že účinnejšie použitie detergentných práškov sa dá. ^aosahov~ť rozstrekovým sušením brečiek, ktoré obsahujú veľmi malé alebo žiadne množstvá de+ergantného prášku v*bec a nastriekavaním ne iónovej povrchovo účinnej látky no výsledný prášok pri súčasnom pridávaní suchých detergentných práškov.

Pozstrekovým sušením sa vvrobí prášok obsahujúci tiet.o zložky v hmotnostných »:

	D	E
Akrýlo-maleínový konlymér	24,3	14,6
Z e o 1 i t A	53,0	66,3
Dietyléntriam inpentametylóní'osŕ ónová	kys. 4,2	2,5
Sirén horečnatý	4,4	2,7.
Zjasňovač	2,9	M
^ezne/voda	14,3	12,3
Práškové zmesi uvedené rod Ľ a E sa	striekajú s	alkoholom

obsahujúcim 2? atómov uhlíka, etoxylovaným 3 molami etylénoxidu na mol alkoholu /C^-AE-j/ ako ne iónovým povrchovo účinným činidlo J om.

Ak je treba vyrábať prášok s dobrou manipulovateľnosťou, potom sa nridá áalší zeolit A. Výsledný prášok zmeí uvedených pod D a E obsahuje tieto zložky /v hmôt. ;&/: _{p P}

Pozstrekom suše'ný prášok /kg/ 9,9 15,1

Keiónova povrchovo aktívna látka /C^-AE^/Zkg/ 5,9 5,9

Pridaný zeolit A /kg/ 11,3 9,99

Celkovo 25,3 29,1

Celkový pomer zeolit A/neiónová zložka 3,2 2,90

Celkový pomer suchý prášok/neiónová zložka 4,1 3,0

7- uvedeného že zvyšný zeolit v ./ J .'X,/ V O j

A sa môže tívnej pasty alebo na suché miešanie.

e zmes E vyžaduje menej .zeolitu A,tak zaužívať n3 aglomeráciu povrchovo ak-

Claims (11)

1. Spôsob výroby voľne tečúceho aranulovaného detergentu, vyznačujúci sa t ý m, že sa

A. zmieša účinné množstvo vodnej povrchovo účinnej pasty, majúcej detergenčnu účinnosť aspoň 40 &, s účinným množstvom suchej detergentnej zložky alebo prášku v pomere 0,05:1 až 19:1, pričom vzniká zmes,

D. rýchle sa vytvorí jednotná, zmes vo forme v podstate voľne tečúcich častíc, z prvotnej zmesi pri teplote 0 až 80 °C,

C. jednotná zmes sa granuluje na oddelené detergentné granule pri použití vysokorých.l.ostného miešania s obvodovou rýchlosťou 5 až 50 m/s a pritom povrchovo aktívna p^sta obsahuje aspoň jednu aniónovú povrchovo aktívnu látku a príps’ne -žalsie povrchovo aktívne látky sa volia zo skupiny aniónových, naiúonových, objakoiónových, amfolytických a katiónových povrchovo účinných látok a ich zmesí a miešanie a granúl ovanie sa vvkonáva súčasne alebo bezprostredne oddelene.

i sa tým, °C.

i sa tým,

2. Spôsob podľa nároku 1, v y znač u júc že sa pri granulácii zmesi pou zíva teplota 0 až 50 3. Spôsob podľa nároku 1, V V znač u júc že sa uskutočňuje pri obvodové j rýchlosti 15 až 40 dialenia je 0,2 až 4 minúty. 4. Spôsob podľa nároku 1, v y znač u júc

sa tým, že sa povrchovo aktívna pasta a suchá detergentná zložka alebo prášok používajú v hmmotnos⁴nom pomere 0,1:1 až 5:1 s aktívna pasta má detergentné účinnosť do 95 % a viskozitu 10 000 až 10 000 000 cps.

5· Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúc i že sa aktívna pasta a suché detergentné zložky alebo prášky používajú v pomere 0,15:1 až 5:1 a pasta má. detergentné aktivitu 50 až 60 % a viskozitu 10 000 až 7 000 000 cps, výhodne 20 000 až 100 000 cps, pričom ss aktívna pasta používa pri počiatočnej teplote 60 až 60 'C a grsnulačn··' teplota je 20 až 50 °C a oddelené detergentné granule vvtvársné zo zrne..·i majú priemernú veľkosť častíc 300 až 1200 mikrón-v s vysušené granuie majú sypnú hmotnosť 0,5 až 1,1 g/ml.

- 30

6. Spôsob podľa nároku 1 alebo 5, vyznačujúci s s t ý m, že pomer suchej detergentn·:.j zložky alebo prášku je 0,2:1 až 0,5:1 s detergentné aktivita aktívne? pasty je 65 θ* 75 ?ó a hustota granúl je 0,7 až 0,9 g/ml.

7. Spôsob podľa nároku 1 až 5, vyznačujúci sa t ,y m, že sa vlhkosť oddelených granúl zníži sušením v sušiarni s lôžkom vo vzhášaní na obsah vlhkosti 1 až 8 >ó.

8. Spô-sob podľa nároku 1 až 5, v y z n a č u j ú _c. i sa t ý m, že sa pasta pridáva do mixéra/granu.látora čerpaním alebo vytláčaním.

9. Spôsob podľa nároku o, v y z n a č u j ú. c i sa tým, že s? vlhkosť pasty zníži medzi čerpaním a vstupom pasty do mixóre/granulátora zahrievaním a okamžitým odparovaním.

10. Spô-sob podľa nároku 9, vyznačujúci sa tým, že sa pasta vytláča vstupom do mlxérs/grenulá⁴ora.

odľs nie

11. Spôsob výrobv voľne tečúcej detergentnej zmesi p ktorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúc i tým, že 'etergentné zmesi obsahujú celkové množstvo det tne j zložky vo forme prášku, pričom spôsob čísle j zahrnuje rgenstupne

L. sušenie rozstrekom vodnej brečky neobsahujúcej povrchovo aktívnu látku a zahrnujúcej časť celkového množstva detorgentnéh.o prášku pričom vzniká rozstrekom sušený prášok a

E. spojenie rozstrekom sušeného prášku s granulami získavanými spôsobom podľa nároku 1 až 10.

12. Spôsob podľa nároku 11, v y z n a č u j ú c i sa tým, že detergentný prášok tvorí zeolit.

13. Spôsob podľa nároku cuč 11 alebo 12, v y z n a č u j ú c i s s t ý m, že brečka neobsahujúca povrchovo aktívnu látku obsahuje 15 až 55 & hmotnostných detergentnáho prášku.

14. Spôsob podľa niektorého z nárokov 11 až 13, vyznačujúci sa tým, že sa neiónová povrchovo aktívna látka nastriekáva na rozstrekom sušenú brečku neobsahujúcu povrchovo aktívnu látku, pred zmiešaním s detergentnými granulami získavanými spôsobom podľa nároku 1 až. 10.