CS217459B1 - Spósob antimikrobiálneho ošetrenia látok studenou sterilizáciou - Google Patents

Description

2

Vynález sa týká spóisobu antimikroibiálnehoošetrenia látok studenou sterilizáciou.

Na přípravu liečív, liečivých prípravkov,potravinářských výrobkov a krmív je potřeb-né vychádzať z mikrobiálně nezávadných su-rovin.

Povolené množstvá mikrobiálnydh zárodkov,sú udávané příslušnými normami. Konzervač-ně látky zaibraňujú rastu a rozmnoženiu siamikróbov, ale ióh úoinok je obmedzený, pre-dovšetkým vzkládám k výohodziemu stavumikrobiálního znečistenia konzervovanéhosystému. Z toho dóvodu je výhodné znížiťmnožstvo mikrobiálnych zárodkov na hodnotučo možno najnižšiu. Vyohádzajúc z definíciesterilizácie je výhodné látky před konzervá-cioiu sterilizovat. Podl’a autora Wiallháusserasa rozumie sterilizáciou usmrtenie všetkýclhmikroorganizmov a inaktivácia všetkýoh vi-rov, pričom v sterilizovanom systéme neosta-nu žiadne minoženia sa schopné buňky (Wal'1-iháusser, K. H., Sterilisation — Desinfektiom— Konsenvierung, 2. Aufl., Thieme Verlag,Stutgart 1978, s-tr. 193).

Medzi najpoužívanejšie postupy patří ste-rilizácia tepelná, ktorá má mnoho modifiká-cií vlasitného prevedenia — sterilizácia suchýmteplom, vlhkým teplom, v autokláve, teplo-vzdušná a v plameni. Mnohé látky a zariade-nia nie je možné ani na krátfcu dobu vysta-vovat tepelnému zaťaženiu, preto sa k sterili-zácii používá aj plymov a pár látok s Vhodnýmantimikrobiálnym účinkom (etylénoxiid, beta--propi-olaktóm, ozón, perkyseliny). Dalším ste-rilizačným postupom je ožiarovanie gama--žiarením o vhodnej prenikavosti a ultrafia-lové žiiarenie s vhodnou vlnovou dlžfcou(germi-cídne žiarenie). Zvláštnym sterilizač-ným postupom je sterilná filtrácia, ktorá alepatří medzi takzvaná aseptickú prácu.

Pri súčasnom stave techniky je možné ste-rilizovat výohodzie látky (připadne m-edzi-produkty) peroxýkyselinami (kyselina pero-xymnavenčia, kyselina peroxybenzoová), kdez praktickýdh dóvodov sa najbežnejšie použí-vá kyselina peroxyoctová (na trh je dodávanáako asi 40 %-ný roztok vo vodě pod názvornPerísteriil). Látky, ktoré chceme sterilizovat, nechámevo VhOdnom homogenizačnom zariadení do-konale zhomogenizovať, a potom přidáme ky-selinu peroxyoetovú v koncentrácii 0,001 %—1 % hmotmostmých počítané ako produkt oib-sahujúci 100 % kyseliny peroxyoctovej. Čas,po ktorý sa budú látky sterilizovat, závisí odsltupňa ioh kontamináoie mikroorgainizmamia od teploty, pri ktorej sa bude sterilizovat.Z htadisfca termolábility mnohých takto ste-rilizovaných látok je výhodné teplotu nezvy-šovat, ale připadne ešte ju iznížiť. Z praktic-kých dóvodov je možné v prevažnej váčšiineprípadov pracovat za teploty okolia, t-z-n. asipri 18° až 25 °C.

AntimikrObiálne spektrum kyseliny pero-xyootovej je v porovnaní s irnými látkamiznačné široké a z tohoto dóvodu sa kyselinaperoxyoctová uplatnila v celom radě odborov.V potravinárstve sa zistil pozitivny vplyv na -plesne pri dezinfekcii zeleniny (Gree-nspam F.,Mc Kellar D.: The -aplioation of peraceticacid germicidal washes to mold control of t-o-maitoes, Food Technology 5, 3, 95, 1951) a(Greespan F. P., Margulles P. H.: Treatmentof rag plant tissue, US Patent 2, 512640/1950).Z týchito práč vyplývá, že účinku sa dosialhlodo 10 minút pri koncentrácii 0,01 až 0,001 %u vegetatívnych mikróbov a plesní. Spory bo-lí zničené až pri koncentrácii 0,3 až 0,5 %.Kyselina peroxyoctová je doporučená akozákladný prostriedok pre prevenciu liabora-tórnyóh nákaz (Wedum A. C.: Control of la--boratory air-bome infection, Bašt. Rev., 25,3, 210, 1961). Autoři Kline a Hulí (1960) -(Kline L. B., Hulí R. N.: The virucidal pro-perties of peracetic acid, Amer. J. clin. Path.,33, 30, 1960) dokázali virucídnu aktivitu opro-ti širokému spektru virov v niekolkých mi-nutách. Na sporách a kulturách plesní bolvedla seba študovaný účinok formaldehydu,fenolu, chlornanu sodného, etanolu, róznychderivátov fenolu, kvartérnych amóniovýchzlúčenín a kyseliny peroxyoctovej. Účinok ky-seliny peroxyoctovej bol taký rýohly a vyni-kajúci, že nebolo možné použit vzoirca nastanovenie účinnej expozície (Kruše R. H.,Green T. D. et a'l.: Desinfection of aerosoiizedpaitbogeinic fungi on laboratory surfaces,Appl. Microbiiol. I., 11, 436, 1963, II., 12, 155,1964). Autor Grems-pam (cez Tioháček, B.: Per-steril, Avicenuim, Praha 1972 str. 26) upozor-nil na rozdiel medzi peroxidom voidíka a ky-selinou peroxy-octovou v ich ohovaniu sa vočienzýmu kataláze. Peroxid vodíka je rýchlorozkládaný, ale kyselina peroxyoctová ostávánielen nedotknutá, ale ešte sama uvedený en-zym atakuje. K-at-aláza je kyselinou peroxy-octovou -inaktivovaná. Tento fakt má význampri používaní kyseliny peroxyoctovej v níz-kých koncentráoiách tam, kde by peroxid vo-díka nebol dostatočne účinný. V medicínskompoužití dominuje dezinfekcia povrchu těla(Pázdiora A.: K možnosti dezinfekcie rúk po-mooou kyseliny peroxyoctovej, Čs. Epidem.,15, 2, 102, 1966) a sterilizácia nástrojio-v a po-imó-cok idh ponořením do 1/2 % roztoku ky-seliny peroxyoctovej. Všetky mikroorganizmyboli zničené do 2 minút (P-odstatová H., Pod-stata J., Jurák J.: Sterilizace nástrojů Persta-rilem, Zprávy ÚEM Praha, 12, 4, 40, 1970).Výhodné je používať kyselinu peroxyoetovúv zubmom lekársitve a na TBC oddeleniach(Svoboda K., Sytářová J.: Využití kyselinyperoxyoctovej k dezinfekcii na tulberkulóz-nom oddělení, Čs. Epidem., 19, 4, 206, 1970).V potravinárskom priemysle neholá z hl’a-diska toxiikologického priama -inkorpioráciakyseliny peroxyoctovej do potravin povole-ná. Na dezinfekciu strojov a nářadí v potra-vinárskom priemysle sa ale masivně používá.

Dnes už existuje celý rad fundovanýchpráč, ktoré isa zaoberajú stabilitou roztokovkyseliny peroxyoctovej (Pazdiora E.: Mož-nosti použití persterilu k ohniskovej dezin-fekcii, Správy ÚEM, 12, 11, 59, 1970) Furtig,W., Box, A.: Ein Beatrag zur Stabilita! was-seriger verdůnnter Peressigsáurelosungen, 3

Pharmazie 32, 59—60, 1977). Za vyčeirpáva-júcu práou móžeime bezo sporu považovať prá-čů autora Miickeho (Mucke, H.: Untersuchun-gen uber Einfiusse auf die Zersetzung vanverdunnter Peresisigsáure, Fharmazie 32, 613-619, 1977).

Aj keď váčšina autorov uvádza, že kyselinaperoxyoctová má malú ohemickú stabilitu, ato predovšetkým v zriedenýdh roztdkotíh, mó-žeme konštaitovať, že rezíduá aktívného kyblí-ka (z kyseliny peroxyootovej a v nej obsiah-nutého peroxidu vodíka) sú detegovatefné ajpo dlhšej době. Tento závěr je v súhlase s ne-povolením kyseliny peroxyoctovej k priamejinkorporácii do potravin. Podobná situáciaje aj pri používaní na antimikrobiálnu úpra-vu pitnej vody.

Vyššie uvedený nedoistatok, že aj pri použi-tí velmi zriedenýoh rozbokov kyseliny pero-xyootovej ostává v sterilizovanom systémeurčité množstvo aktívného kyslíka a v niekto-rýtíh prípadoóh aj přetrvává nepříjemný zá-piaob kyseliny peroxyoctovej. Je odstraněnýtým, že po sterilizačnom procese rozrušímerezídium kyseliny peroxyoctovej malým prí-daivkoím redukčného činidla. Do úvahy pr,i-ohádzajú siriěitany, símatany, ditioničitany,cystein, glatatión, kysličník siřičitý. Z prak-tických dovedov je výhodné používat bežnedostupný siričitan sodný. Z hfadiisfca stano-venia stupňa rozrušenia kyseliny peroxyooto-vej je možné toto stanovit absolútne presnejodometricky, ale toto stanovenie je z prak-tického pohíadu zdlhavé a nakolko nepotře-bujeme poznat přesné množstvo reziduálnejkyseliny peroxyoctovej, postačuje nám jed-noduchý a přesný dokaž aktívného kyslíkazmodráním reagenčného papierika jódšfcrobo-vého (ČSN 687 302).

Navrhovaná a používaná detekcia s jódškro-bovým papierikom je velmi citlivá, velmipřesná, velmi lačná a postačuje vo všetkýchoborooh, kde sa s kyselinou peroxyoetovoupracuje.

Spósofb antimikrobiálneho ošetřeni,a látokstudenou sterilizáciou je nasledovný. Do vhod-ného homogenizátora sa vpraví,a látky, ktoréchceme sterilizovat a dokonale sa zhomoge-nizujú. Vypočítané množstvo kyseliny pero-xyoctovej vlejeme do homogenizátora a zho-mogenizujetme s jeho obsahom. Podlá stulpňakontarninácie s mikroorganizmami a podlázvolenej teploty určíme čas posobenia a kon-centráoiu kyseliny peroxyootovej. Po ukon-čení sterilizácie přidáme vypočítané množstvoredukčného činidla, napr. siričitanu sodnéhoa znovu dokonale žhomogemizujeme. Po opá-tovnom otvorení homogenizátora detegujemesteny a povrch vlastného sterilizovaného ma-teriálu papierikom jódškrobovým. V případedokonalého rozrušenia kyseliny peroxyooto-vej papierik nezmení svoju farbu, tzn. ne-zmodrá. V opačnom případe přidáme ešteďialšie malé množstvá sirioitanu sodného. Ta-kýhato spósolbom získáme produkt, ktorýz hliaidliska mtedbiolOgiiókého neobsahuje ve-getativně zárodky a k jeho ďalšiemu spraoo-vaniu postačuje použit běžné konzervačně či- nidlá :afco sú kyselima ser,bává a jej soli,kyselina benzoová a jej soli, estery kyselinypiairahydroxibenzoovej, (metyl, proipyl ,atď.)etamol, propylénglykol a tak pod. V ďalšom je predmet vynálezu objasněnýna 4 príkladoch bez toho, že by sa na tietovýlučné oibmedzoval. Příklad 1 Síran barnatý 55,000 % hmot.

Voda destilovaná 35,000 % hmot.

Glycerín 4,000 % hmot.

Kyselina citrónová 0,040 % hmot.

Sacharín rozpustný 0,008 % hmot.

Aroma citrónová 0,100 % hmot.

Propylénglycol alginát 0,600 % hmot.

Clhelatón 3 0,055 % hmot.

Zmes metyl a propylperabenu (4:1) 0,100% hmot.

Sorban draselný 0,210 % hmot.

Kyselina peroxyoctová 0,100 % hmot.

Siričitan sodný heptahydrát 0,330 1

Voda destilovaná do 100,000 Příklad 1 — Spósofo přípravy

Do Vhodného homogenizátora sa našaržujevoda a síran barnatý a dokonale sa zhomo-genizujú. Potom sa přidá vypočítané množ-stvo kyseliny peroxyootovej a pri óbyčajnejteplete sa zhamogenizuje so suspenziou síra-nu barnatéiho vo vodě. Po uplynutí potřeb-ného času sa homogenizátor otvorí a přidása vypočítané množstvo siričitanu sodnéhoíheptahy,drátu a znovu sa dokonale celý obsahZhamogenizuje. Jódškrobovým papierikomdetegujeme dokonalost odstránenia kyselinyperoxyoctovej, papierik nemodrá. Ďalej při-dáme vopred připravenu disperziu piropylén-glycol alginátu v glyceríne, v ktororn boli zatepla rozpulstené panabeny. Po žhomogenizo-vaní přidáme kyselinu citrónovú sacharín,Ghelaton 3, sonban draselný, citrónovú arómua zbybok vody. Toto všetko zboimogenizuje ažčo vznikne homogénna suspenzia nasliadlejchuti voniaca po citrónoch. Příklad 2

Fosforečnan hlinitý koloidný(miniímálny obsah 24 % hmot,Kyselina peroxyoctováVoda destilovanáSiričitan sodný heptahydrát 99,50 % hmot. 0,05 % hmot.0,29 % hmot.0,16 % hmot. Příklad 2 — SposOb přípravy

Po separácii forsforečnanu hlinitého ko-loidného ho našaržujeme do vhodného ho-mogenizátora a dokonale zhomogenizujeme.Potom sa přidá vypočítané množstvo kyseli-ny peroxyoctovej a zmes sa dobré zihomoge-nizuje. Kyselinu peroxyoictovú najprv znie-dirne v pomere 1 : 3 s destilovanou védou.Zmes fosforečnanu hlinitého koloidného s ky-selinou peroxyoetovou sa okamžité uloží dostarotetlivo vymytej nádoby z polyetylénu, 4 ktorá sa pevne uzatvorí. Označená nádoba sauloží do skladu. V případe potřeby sa kyseli-na peroxyootová redukuje s vypočítanýmmnožstvom siiričitanu sodného. Z takto při-praveného polotovaru sa připravuje napříkladantacidný prípravok Gasterin gel, ktorý jepredmetom československého vynálezu AO204 670. Příklad 3

Masový odpad Sójové vločky

Sušená sirvátkaCukor Živočišný tuk

Vitamíny, stopové prvky, emulgátor

Chlorid sodný

Propylénglykol

Sorbitol

Sorban draselnýKyselina peroxyoctováSiričitan sodný heptáhydrát 32,0 % hmot.33,0 % h!mot. 2.5 % hmot.20,0 % hmot. 1,0 % hmot. 4.5 % hmot.0,6 % hmot.2,0 % hmot.2,0 % hmot.0,3 % hmot.0,5 % hmot. 1.6 % hmot. Příklad 3 — Spósob přípravy K pomletému masovému odpadu sa přidákyselina peroxyootová a dokonale sa zhomo-genizuje. Čas potřebný na sterilizáciu jeúměrný stupňu mikrobiálneho znečistenia atéplote, při ktorej sa bude sterilizácia pre-vádzať. Po skončení sterilizáoie sa přidá si-ričitan sodný heptáhydrát a aktívny kyslíksa deteguje reagenčným jódšfcrobOvým pa-pierikom. Potom sa postupné pridajú ostatněingrediencie a celá zanes sa dokonale zhomo-genizuje. Finálna úprava je granuláciou aprodukt sa plní do konzerv. Slúži ako knmivopre psov.

Voda (demineralizovaná, pitná, z povrchových zdrojov do 100,000 % hmot.Kyselina peroxyoctová 0,001—1 %hmot.Siričitan sodný 0,0000131 %—0,0131 % hmot. Příklad 4 — Spósob přípravy V nádobě Opatrenej miešadlom k vodě při-dáme potřebné množstvo kyseliny peroxy-octove a dokonale premiešame. Oas potřebnýna sterilizáciu je úměrný stupňu mikrobiál-neho znéčistenia východzej vody a teplote,při ktorej bude sterilizácia prébiehať. Kon-centráciu kyseliny peroxyoctovej volímes ohTadom na stupeň mikrobiálneho znečiste-nia a s ohTadom na určenie vody takto upra-vené j. Po ukončení sterilizácie přidáme siriči-tan sodný, ktorý je dobré rozpustit vopredv malom množstve vody. Detekciu aktívnehokyslíka prevádzame pomocou reagenčnéhojódškrobového papierifca.

Například pri úpravě pitnej vody postačujemnožstvo kyseliny peroxyoctovej 0,001 % asiričitanu sodného 0,0000131 %, vznikne0,001869 % síranu sodného a 0,0007897 % ky-seliny octovej. Vznikajúca kyselina octovánemení hodnotu pH a množstvo síranu sod- ného je zanedbatelné v porovnaní so síran-mi vo vodě sa bežne vyskytujúcimi. Význam úpravy vody z povrchových zdro-jov kyselinou peroxyoctovou a jej uskladňo-vanie v rezervoároch, kde by sa siričitanomsodným zbavila aktívneho kyslíka má maxi-málny význam vzhTadom na tažkosti v živo-číšnej výrObe v našom poTnohospOdárstve.

Uvedený spósob dekontaminácie vody ky-selinou peroxyoctovou v povrchových zdro-jov má nemalý význam, pretože viastná de-kontaminácia je vel’mi rýchla a bezpečná.Zistenie mikrobiologického Obrazu neznámejvoldy trvá podstatné dlhšie. Pričorn potřebnésú len dve chemikálie a jedna nádoba.

Kyselina peroxyoctová bola objavená v ro-ku 1900, ale začala sa používat až po druhejsvětověj vojně. 'Je to vo vodě rozpustná alifa-tická kyselina. Čo sa týká manipuiácie s ňou,je zrovnateTná s kyselinou octovou, Zádovou.Autor Havel (Havel, S.: Příprava a vlastnostikyseliny roztoku peroxyočtové, in: Kyselinaperoxyoctová, Ticháček a kol., Zdrav, aktua-lita 369, Stát. zdrav. nakl. Praha, 1966) uvádzanásledovně fyzikálno-chemické konštanty:

Bod topeniaBod varuTenzia pár

Index lomu nD15nD20

Hustota Ú420pK 19,5 °CPdarografioké kon-stanty

- 8,2 °C110 °C

log p = 8,911 —-2311/T 1,3994 1,3974 1,1037 8,2

E1/z +1,2 V i/C 7,12 D 1,02 V účelovej dokumentácii výrobců kyselinyperoxyoctovej je uvedený priébeh dekompo-zície 1 % roztoku kyseliny peroxyoctovej pri 25 °C. Čas v dňOch: Kys.peroxy-octová : Peroxid vodíka: Aktívny kyslík: 0 1,07 0,3 0,36 3 0,8 0,4 0,35 10 0,6 0,53 0,35 20 0,25 0,75 0,35 30 0,1 0,82 0,35

Ako je z tabulky zřejmé, tak obsah laktív-neho kyslíka v priebéhu dekompozície kyse-liny peroxyoctovej ostává nezmenený.

Reafcciu medzi kyselinou peroxyoctovou arédukčnými látkami je možné ukázat na rov-nici : CH3COOOH-f-Na2S03-*CH3COOH+ +Na2SO4

Obchodný produkt (například Persteril)obsahuje taktiež peroxid vodífca, ktorý sa tak-isto rozkládá siričitanom sodným, ale je po-třebné trocha množstva siričitanu sodnéhozvýšit.

Kyselina peroxyoctová patří isvojiimi vlast-nosťami medzi výbušniny. Obchodný produktPersteril má hranicu bezpéčnéj teploty sta-novenú na 65 °C.

Claims (6)

1. 5 Toxicita (kyseliny peroxyoctovej — (podláfirmy Becoo) bola 100 ml 0,01 % roztoku bezzistitefného účinku na biele myši a morčata.Údaje v knilhe Persteril (Tidháěek, B., 1972,Avicenum Praha), popisujú inhalačnú toxici-tu pre bielych potkanov, počnúc koncentrá-ciou 7,2 mg na 100 litrov vzduchu, a to zod-povídá rozprašovaniu asi 1 % roztoku. Tak-tiež je v uvédenej (knihe popísaný fakt, žežiadny z pracovníkov v laboratóriach, 'kde sas kyselinou peroxyoctovou pracovalo, nemalprejavy .tejto intoxikáeie ani ochorenia hor- PREDMET

   1. Spósob antimikrobiálneho ošetrenia látokstudenou steirilizáciou peroxykyselinami,kde po ošetření látky olhsahujú reziduá ak-tivního kyslíkia a sú sterilně, vyznačujúcisa tým, že ošetřovaná látka sa zhomogeni-zuje s peroxykyselinou a jej reziduá saodstránia zo systému ioh rozrušením při-dáváním rédukčného činidla až do negativ-ného výsledku pri detekcii aktívneho kys-líka.
2. 2. Spósob padla bodu 1 vyznačujúci sa tým,že peroxykyselina je kyselina peroxyocto-vá.
3. 3. Spósob podl’a bodov 1 a 2 vyznačujúci sa ných eiest dýchacích. Akútna toxicita per ospre 'bielych potkanov je daná hodnotou 1¾ = 210 mg/1 kg. Autor Veger (Veger, J., Perarální toxicitaPensterilu, Voj. zdravot, listy, 36, 3, 114,1967) zistil napájacím pokusom na potka-noch, že dátvky potřebné k dezinfekcii pitnejvody (t. j. 1 mg/1 liter pri 30 minútovej expo-zici! alebo 10 mg na 1 liter pri 10 minútovejexpozícii) sú neškodné. Priama inkorporáciado potravin sa ale nedoporučuje. VYNÁLEZU tým, že kyselina peroxyoctová sa používáv koncentrácii 0,001 % až 1 % himotnost-nýcíh.
4. 4. Spósob podlá bodu 1, 2 a 3 vyznačujúci satým, že teplota sterilizovaného systému jeod 0 °C do 50 °C.
5. 5. Spósob pódia bodu 1, 2, 3 a 4 vyznačujúcisa tým, že reziduá .aktívneho kyslíka súdetegované jódškróbovým papierikom.
6. 6. Spósob padla bodov 1, 2, 3, 4 a 5 vyznaču-júci sa tým, že ako redukčně činidlá sa po-užívajú siričitany, sírnatany, dithioničitany,cystein, glutation, kysličník siřičitý, s vý-hodou siričitanu alkalických kovov.