CS200032B1 - Sposob výroby koniferových destilátov - Google Patents

Description

Predmetom vynálezu je výroby aromatických konifarových lishovinárskych destilátov z rastlinného materiálu, ktorý nevyžaduje nákladný zber a pestovateísky je íahko dostupný. Destiláty vynikajú jemnostou senzorických vlastnosti, a preto sú široko upotřebitelné.

Základom poměrně pestrého světového sortimentu liehovinérskeho sú destiláty, získané fermentáciou, maceráciou a extrakciou bobúí rastliny Juniperus communis L. Je známe, že právě akost týchto bobúí je rozhodujúoim éiniteíom pre senzorickú jemnost destilátov, a tým je vyvolaná aj skuteénosí, že zatial nie je možné záměrným peetovateíským sposobom zíe kal túto surovinu v technicky potrebnom množstve a v optimálnej akosti. Pokusy o náhradu tejto suroviny doslal neviedli k uspokojivým výsledkom.

Zistilo sa, Se olistené konoe koniferových vetvičiek sú vhodnou surovinou pre výrobu aromatických liehovinárskych destilátov za předpokladu, že sa najprv podrobia vylúhovaniu zriedeným etanolom o obeahu etanolu 35 až 55 obj. % za přítomnosti solí alkalických zemin dvojsytných kyselin. Přítomnost týchto solí vedie nielen k urýchleniu uvoínovania aromatických látok, ale aj k ich senzoricky zistiteínej difersnciácli. Z týchto dovodov musí ich přítomnost přetrvávat po oelú dobu výroby a tak aj destilácia maeerátu musí prebiehat bez ich oddelovania.

Druhou podmienkou výroby koniferových destilátov podlá tohto vynálezu je, že vylúhovanie olistáných koniferových vetvičiek a destilácia výluhu prebieha aj za přítomnosti vysušených listov alebo kvetov rastlin čelade Labiatae. To je nutné pre intenzifikáciu a mo200 032

200 032 auláciu senzorických vlastností finálneho destilátu. Rastliny tejto čelade, s výhodou Rosmarinus officinalis L., Thymus serpillum L., Thymue vulgaris L., Lavandula officinalis Ch, K,, Maiorana hortensis M,, Origanum vulgare L. a Hyssopus officinalis L. obsahujú celý rad aromatických látok typu terpánov a sesquiterpénov ako tymol, karvakrol, cineol, cymol, borneol, linalool, pinen, terpinén-4-ol, látky povahy ésterov a tak je tu značná ekvivalentnosl v charaktere senzoricky posudzovateíných vlastností rostlinného materiálu oboch typov.

Významné je áalej, aby posobenie solí alkalických zemin mohlo v časové zodpovedajúcom rozsahu ovplyvnií difúzne a sequestračné poměry v priebehu prvej vylúhovacej fázy. Preto je potřebné, aby doba vyrovnávania týchto pomerov pri normálněj teplote okolo 20 °C nebola kratšia ako 20 hodin a nie je nutné, aby překročila dobu 100 hodin. S výhodou sa tu osvědčuje síran horečnatý v 0,10 až 0,25 molámej koncentrácii. Zvyšovanie teploty v priebehu vylúhovacej fázy sice neovplyvňuje senzorickú povahu finálneho produktu, nie je ale účelné. Samotná destilácia výluhu prebieha bezprostredne bez zvyšovania obsahu etanolu v destiláte účinnou deflegmáciou alebo cez kolonu. S výhodou sa destiluje len do teploty odchádzajúcich pár 98 °C.

Olistené konce koniferových vetvičiek je účelné používal siieme predsušené a z doby začiatku vegetačného obdobia. Vedía olistených vetvičiek smrekových, jedlových a sosnových je s výhodou účelné použit větvičky rastliny Juniperus communis L., kde sa získavajú velmi typické a harmonicky aromatické destiláty.

Příklad 1 ' váhových dielov síranu horečnatého sa rozpustí v 2 000 dieloch vodného roztoku etanolu o obsahu 40 obj. % etanolu a přidá sa 100 dielov predsušených olistených vetvičiek, hrubo rozdrvených, zozbieraných v priebehu mesiaca júna rastliny Juniperus communis L. fiale j sa přidá 10 dielov suchých herba Thymi, 1 diel herba Serpylli a 0,5 dielu flores Lavandulae. Ponechá sa vylúhoval 48 hodin a potom sa destiluje na obvyklom rektifikačnom zariadení. Získá sa 1 050 dielov aromatického destilátu.

Příklad 2 váhových dielov síranu horečnatého sa rozpustí v 2 000 dieloch jablčného rektifikovaného destilátu s obsahom 43 obj. % etanolu a přidá sa 80 dielov predsušených vetvičiek Juniperus communis, 20 dielov predsušených vetvičiek Picea excelsa a 5 dielov Larix decidua, áalej 6 dielov suchých herba Serpylli, 3 diely herby Thymi, 1 diel herba Maiorannae a 5 dielov kyseliny citrónovéj. Ponechá sa vylúhoval 24 hodin a potom sa destiluje ako v příklade 1.

Příklad 3

3θ váhových dielov síranu horečnatého sa rozpustí v 2 000 dieloch vinného destilátu

200 032 o obsahu etanolu 53 obj. % a přidá sa 95 dielov vetvičiek Juniperus communis, 5 dielov vetvičiek Abies alba, 1 diel flores Lavandulae, 1 dlel foliům Rosmarini, 3 diely herba Hyssopi, 2 diely herba Origani. Po 96 hodin sa ponechá vylúhovaí a potom sa spracuje ako v příklade 1, . '

Koniferové aromatické destiláty, vyrobené podía tohto vynálezu majú intenzívnu vonu a chul a preto sa možu v liehovinárstve v širokéj miere využií. Ich výroba je ekonomická pre dostupnosí surovin pestovateíským sposobom a jednoduchosí výrobného technologického procesu.

Claims (2)

1, Sposob výroby koniferových destilátov, vyznačujúci sa tým, že olistené konce koniferových vetvičiek sa za přítomnosti solí alkalických zemin dvojeytných kyselin a vysušených listov alebo kvetov rastlín čeíade Labiatae vylúhujú vodným roztokom etanolu o obsahu etanolu 35 až 55 obj. % po dobu 20 až 100 hodin a potom sa zmes podrobí destilácli.

2. Sposob podía bodu 1, vyznačujúci sa tým, že sa s výhodou použijú olistené konce vetvičiek rastlín Juniperus communis L. a destilát sa zachytává až do teploty destilačných pár 98 °C.