CS200032B1 - Method of producing coniferin distillates - Google Patents

Description

ČESKOSLOVENSKÁSOCIALISTICKÁREPUBLIKA( 19 )

POPIS VYNÁLEZU

K AUTORSKÉMU OSVEDČENIU (61) ’ (23) Výstavná priorita (22) Přihlášené 22 06 78 (21) PV 4099-78 200 032 (Π) (Bl) (51) IntCl. C 12 G 3/1

ÚŘAD PRO VYNÁLEZY

A OBJEVY (40) Zverejnené 30 11 79(45) Vydané Q1 02 83 (75)

Autor wnálezu ΤΑΜ0ΗΪΝΑ JOZEF dr. lxi$« 9 BRATISLAVA &DRŠKA ŠTEFAN, BRATISLAVA (54)

Sposob výroby koniferových destilátov 1

Predmetom vynálezu je výroby aromatických konifarových liehovinárskych destilátovz rastlinného materiálu, ktorý nevyžaduje nákladný zber a pestovateísky je íahko dostupný.Destiláty vynikajú jemnostou senzorických vlastnosti, a preto sú široko upotřebitelné. Základom poměrně pestrého světového sortimentu liehovinárskeho sú destiláty, získanéfermentáciou, maceráciou a extrakciou bobúí rastliny Juniperus communis L. Je známe, žeprávě akost týchto bobúí je rozhodujúcim íiniteíom pre senzorická jemnost destilátov, atým je vyvolaná aj skuteínosí, že zatiaí nie je možné záměrným pestovateíským sposobom získal túto surovinu v technicky potrebnom množstva a v optimálnej akosti. Pokusy o náhradutejto suroviny dosiaí neviedli k uspokojivým výsledkom.

Zlatilo sa, že olistené konce koniferových vetviíiek sú vhodnou surovinou pre výrobuaromatických liehovinárskych destilátov za předpokladu, že sa najprv podrobia vylúhovaniuzriedeným etanolom o obsahu etanolu 35 až 55 obj. % za prítomnosti solí alkalických zemindvojsytných kyselin. Přítomnost týchto soli vedle nielen k urýchleniu uvoínovania aroma-tických látok, ale aj k ich senzoricky zistiteínej difersnciácii. Z týchto dovodov musíich přítomnost přetrvávat po oelú dobu výroby a tak aj destilácia maeerátu musí prebiehatbez ich oddeíovania.

Druhou podmienkou výroby koniferových destilátov podlá tohto vynálezu je, že vylúho- vanie olistáných koniferových vetviíiek a destilácia výluhu prebieha aj za přítomnosti vy- sušených listov alebo kvetov rastlín íeíade Labiatae. To je nutné pre intenzifikáciu a mo- 200 032 200 032 auláciu senzorických vlastností finélneho destilátu. Rastliny tejto čelade, s výhodou Ros-marinus officinalis L., Thymus serpillum L., Thymue vulgaris L,, Lavandula officinalis Ch,K., Maiorana hortensis M,, Origanum vulgare L. a Hyssopus officinalis L. obsahujú celý radaromatických látok typu terpánov a sesquiterpénov ako tymol, karvakrol, cineol, cymol, bor-neol, linalool, pinen, terpinén-4-ol, látky povahy ésterov a tak je tu značná ekvivalent-nosl v charaktere senzoricky posudzovateíných vlastností rostlinného materiálu oboch typov. Významné je áalej, aby posobenie solí alkalických zemin mohlo v časové zodpovedajúcomrozsahu ovplyvnií difúzne a sequestračné poměry v príebehu prvej vylúhovacej fázy. Pretoje potřebné, aby doba vyrovnávania týchto pomerov pri normálněj teplote okolo 20 °C nebolakratšia ako 20 hodin a nie je nutné, aby překročila dobu 100 hodin. S výhodou sa tu osvěd-čuje síran horečnatý v 0,10 až 0,25 molámej koncentrácii. Zvyšovanie teploty v priebehuvylúhovacej fázy sice neovplyvňuje senzorická povahu finélneho produktu, nie je ale účelné.Samotná destilácia výluhu prebieha. bezprostredne bez zvyšovania obsahu etanolu v destiláteúčinnou deflegmáciou alebo cez kolonu. S výhodou sa destiluje len do teploty odchádzajú-cich pár 98 °C.

Olistené konce koniferových vetvičiek je účelné používal aieme predsušené a z dobyzačiatku vegetačného obdobia. Vedía olistených vetvičiek smrekových, jedlových a sosnovýchje s výhodou účelné použit větvičky rastliny Juniperus communis L., kde sa získavajú velmitypické a harmonicky aromatické destiláty. Příklad 1 ' 24 váhových dielov síranu horečnatého sa rozpustí v 2 000 dieloch vodného roztoku eta-nolu o obsahu 40 obj. % etanolu a přidá sa 100 dielov predsušených olistených vetvičiek,hrubo rozdrvených, zozbieraných v priebehu mesiaca júna rastliny Juniperus communis L. fia-le j sa přidá 10 dielov suchých herba Thyrai, 1 diel herba Serpylli a 0,5 dielu flores La-vandulae. Ponechá sa vylúhoval 48 hodin a potom sa destiluje na obvyklom rbktifikačnom za-riadení. Získá sa 1 050 dielov aromatického destilátu. Příklad 2 48 váhových dielov síranu horečnatého sa rozpustí v 2 000 dieloch jablčného rektifi-kovaného destilátu s obsahom 43 obj. % etanolu a přidá sa 80 dielov predsušených vetvičiekJuniperus communis, 20 dielov predsušených vetvičiek Picea excelsa a 5 dielov Larix deci-dua, áalej 6 dielov suchých herba Serpylli, 3 diely herby Thymi* 1 diel herba Maiorannaea 5 dielov kyseliny citrónovéj. Ponechá sa vylúhoval 24 hodin a potom sa destiluje ako vpříklade 1. Příklad 3 3θ váhových dielov síranu horečnatého sa rozpustí v 2 000 dieloch vinného destilátu

Claims (2)

1. 200 032 o obsahu etanolu 53 obj. % a přidá sa 95 dielov vetvičiek Juniperus eommunis, 5 dielovvetvičiek Abies alba, 1 diel flores Lavandulae, 1 dlel foliům Rosmarini, 3 diely herbaHyssopi, 2 diely herba Origani, Po 96 hodin sa ponechá vylúhovaí a potom sa spracuje akov příklade 1, . ' Koniferové aromatické destiláty, vyrobené podía tohto vynálezu majú intenzívnu vonua chul a preto sa možu v liehovinárstve v širokéj miere využií. leh výroba je ekonomickápre dostupnosí surovin pestovateíským sposobom a jednoduchosí výrobného technologickéhoprocesu. PŘED MET VYNÁLEZU

   1. Sposob výroby koniferových destilátov, vyznačujúci sa tým, že olistené konce konifero-vých vetvičiek sa za přítomnosti solí alkalických zemin dvojsytných kyselin a vysuše-ných listov alebo kvetov rastlín čeíade Labiatae vylúhujú vodným roztokom etanolu o ob-sahu etanolu 35 až 55 obj. % po dobu 20 až 100 hodin a potom sa zmes podrobí destilá-cii.
2. 2, Sposob podía bodu 1, vyznačujúci sa tým, že sa s výhodou použijú olistené konce vetvi-čiek rastlín Juniperus eommunis L, a destilát sa zachytává až do teploty destilačnýchpár 98 °C.