SK99297A3

SK99297A3 - Volume independent diagnostic test element and method to assay analytes using it

Info

Publication number: SK99297A3
Application number: SK992-97A
Authority: SK
Inventors: Detlef Thym; Helmut Leininger
Original assignee: Boehringer Mannheim Gmbh
Priority date: 1996-07-23
Filing date: 1997-07-21
Publication date: 1998-12-02
Also published as: PL191051B1; IL121354A; US5846837A; NZ328375A; NO973382L; CZ227697A3; AR008406A1; CZ293684B6; ZA976466B; PT821233E; EE9700163A; JPH1078433A; HU9701273D0; NO973382D0; ATE225039T1; EP0821233B1; EP0821233A2; CN1135387C; AU2866097A; AU701834B2

Description

Objemové nezávislý diagnostický skúšobný nosič a spôsob stanovenia analytu s jeho pomocou

Oblasť techniky

Predložený vynález sa týka diagnostického skúšobného nosiča, obsahujúceho nosičovú vrstvu s jednou alebo viacerými detekčnými vrstvami, usporiadanými na tejto, obsahujúcimi potrebné reagencie pre stanovenie analytu v kvapalnej vzorke, a sieť, prekrývajúcu detekčné vrstvy, ktorá je väčšia ako detekčná vrstva a je upevnená na nosičovej vrstve. Vynález sa okrem tohto týka použitia uvedeného diagnostického skúšobného nosiča pre stanovenie analytu v kvapaline a spôsobu stanovenia analytu v kvapalnej vzorke za pomoci diagnostického skúšobného nosiča podľa vynálezu.

Doterajší stav techniky

Pre kvalitatívne a kvantitatívne stanovenie zložiek telesných kvapalín, najmä krvi, sa často používajú tak nazývané testy s naviazaním na nosič. V týchto sú prítomné reagencie na alebo v zodpovedajúcich vrstvách pevného skúšobného nosiča, ktorý sa uvedie do styku so vzorkou. Reakcia kvapalnej vzorky a reagencií vedie k preukázateľnému signálu, najmä k zmene farby, ktorý sa dá vyhodnotiť vizuálne alebo za pomoci prístroja, väčšinou odrazovou fotometriou.

Skúšobné nosiče sú často vytvorené ako testovacie pásiky, ktoré sa skladajú v podstate z pozdĺžnej nosičovej vrstvy z umelohmotného materiálu a na tejto nanesených detekčných vrstvách ako skúšobnej oblasti. Sú však tiež známe skúšobné nosiče, ktoré sú prevedené ako štvorcovíté alebo pravouhlé doštičky.

Skúšobné nosiče uvedeného typu sú napríklad známe z nemeckého patentového spisu 2118455. Sú tam popísané diagnostické skúšobné nosiče pre preukázanie analytov v kvapalinách, ktoré sa skladajú z nosičovej vrstvy a aspoň jednu detekčnú reagenciu obsahujúcu nasledovnej vrstvy, ktorých povrch neležiaci na nosičovej vrstve, je vybavený krycou vrstvou. Krycia vrstva môže byt tvorená sieťou s malými okami vo forme tkaniny, pleteniny alebo rúna. Tkaniny z umelých hmôt sa uvádzajú ako výhodné sieťoviny, aby sa dosiahlo rýchleho zmáčania detekčnej vrstvy kvapalinou vzorky a boli potlačené rušivé chromatografické účinky. Pre preukázanie analytu v kvapaline sa takýto skúšobný nosič ponorí do zodpovedajúcej kvapaliny, výhodne moči. Detekčná vrstva tak prichádza do styku s veľmi veľkým prebytkom kvapaliny, ktorá nemôže byť odstránená zo skúšobného nosiča. Vždy podľa trvania kontaktu detekčnej vrstvy so skúšanou kvapalinou je však možné pozorovať rôzne intenzity zafarbenia. Dlhšie časy kontaktu vedú zvyčajne k pozitívnejším výsledkom. Správne kvantitatívne stanovenie analytu preto nie je takto možné.

Častou príčinou falošných hodnôt merania pri sledovaní diabetu, to značí pravidelnej kontrole krvi chorých diabetom na obsah glukózy, je na druhej strane príliš malý obsah vzorky. Skúšobné nosiče s možnou najmenšou potrebou objemu sú preto cieľom mnohých súčasných výskumov. Takéto skúšobné nosiče však musia poskytovať s veľmi malým objemom vzorky asi 3/.1 správne hodnoty merania, ale musia tiež pracovať pri relatívne veľkom objeme vzorky asi 15 až 20 1 a musia udržať kvapalinu vzorky. V prípade výtoku kvapaliny zo skúšobného nosiča nastávajú najmä hygienické problémy, napríklad vtedy, keď je meraná potencionálne infekčná cudzia krv alebo keď sa skúšobný nosič meria pomocou prístroja a potom nastáva nebezpečie znečistenia prístrojového vybavenia. Tohto cieľa nebolo podľa vedomostí prihlasovateľa doposiaľ dosiahnuté uspokojivým spôsobom.

Úlohou predloženého vynálezu je teda nájsť diagnostický skúšobný nosič pre kvantitatívne stanovenie analytu v kvapaline, na ktorý môže byť nanesené nedávkované množstvo kvapaliny vzorky. Objemy vzorky od 3 ^1 by mali byť dodávané. Prebytok kvapaliny vzorky by však nemal viesť k časové závislým falošne pozitívnym výsledkom. Okrem tohto nesmie prebytočná kvapalina vzorky predstavovať žiadne hygienické problémy a skúšobný nosič by mal byť pripraviteľný čo možno najjednoduchším spôsobom.

Podstata vynálezu

Táto úloha je riešená vynálezom, ktorý je bližšie charakterizovaný v patentových nárokoch.

Podstatou vynálezu je totiž diagnostický skúšobný nosič s nosnou vrstvou a na tejto umiestnenou detekčnou vrstvou, ktorá obsahuje pre stanovenie analytu v kvapalnej vzorke potrebné reagencie. Detekčná vrstva je prekrytá sieťovinou, ktorá je väčšia ako detekčná vrstva a je na nosičovej vrstve upevnená mimo detekčnú vrstvu. Sieťovina diagnostického skúšobného nosiča podľa vynálezu je hydrofílna, ale sama nie je kapilárne aktívna. Nad oblasťami detekčnej vrstvy smerujúcimi von, je usporiadaný kryt z materiálu nepriepustného pre kvapalinu vzorky tak, že na oblasti sieťoviny, ktorá leží nad detekčnou vrstvou, zostáva volná plocha pre príjem vzorky.

Podstatou vynálezu je okrem tohto použitie takéhoto diagnostického skúšobného nosiča pre stanovenie analytu v kvapaline. Po tejto stránke je tiež spôsob stanovenia analytu v kvapalnej vzorke za pomoci takéhoto diagnostického skúšobného nosiča podstatou vynálezu, a pri tomto spôsobu sa kvapalina vzorky nanáša na miesto nanášania vzorky. Sieťovina odvádza prebytočnú kvapalinu z detekčnej vrstvy do oblasti sieťoviny mimo detekčnú vrstvu, nato je potom možné pozorovať v detekčnej vrstve tvorbu signálu. Tvorba signálu je merítkom prítomnosti poprípadne množstva analytu v skúšanej kvapalnej vzorke.

Sieťovina diagnostického skúšobného nosiča podľa vynálezu nesmie sama byť kapilárne aktívna alebo sacia, aby kvapalina vzorky bola, pokiaľ možno, plne k použitiu pre detekčnú vrstvu. Ako vhodné sa ukázali také sieťoviny, u ktorých pri kolmom ponorení do vody vystúpi voda v sieťovine nie menej ako 2 mm. Výhodne sa ako sieťovina používajú monofilné tkaniny s veľkými okami, ktoré sú hydrofilné. K tomuto účelu môže byť materiál tkaniny samotný hydrofilný alebo sa môže, napríklad spracovaním so zosieťovacím činidlom, stať hydrofóbnym. Ako osobitne výhodný sieťový materiál sa používa polyester, pričom sa sieť z tohto potom spracuje pomocou zosieťovacieho činidla.

Hrúbka sieťoviny musí byť prevedená tak, že na nej ležiaci kryt a pod touto ležiaca vrstva sú v takej vzájomnej vzdialenosti, že sa ostávajúca kvapalina cez detekčnú vrstvu a do vyplnených ôk sieťoviny nasaje kapilárnou silou do oblasti pod krytom a zavádza sa na miesto pre nanesenie vzorky. Zvyčajne je preto výhodná hrúbka sieťoviny 50 až 400 m.

Sieť musí vykazovať dostatočne veľkú vzdialenosť ôk, aby sa kvapaline podarilo cez sieť vstúpiť na detekčnú vrstvu. Na základe vlastností sieťoviny sa kvapalina do siete nenaťahuje horizontálne cez povrch siete, ale rozlieva sa vertikálne cez sieť na detekčnú vrstvu.

V diagnostickom skúšobnom nosiči podľa. . vynálezu prichádzajú pre nosnú vrstvu najmä v úvahu také materiály, ktoré neprijímajú skúšanú kvapalinu. Toto sú tak nazývané nesavé materiály, pričom sú najmä výhodné umelohmotné fólie napríklad z polyesteru, polyvinylchloridu, polyesteru, polykarbonátu alebo polyamidu. Je však tiež možné savé materiály ako je napríklad drevo, papier alebo lepenky inpregnovať prostriedkami, odpudzujúcimi vodu alebo potiahnuť filmom odolným voči vode, pričom ako hydrofóbne činidlo môžu byť použité silikóny alebo stužené tuky a ako filmotvorné činidlo napríklad nitrocelulóza alebo acetát celulózy. Ako ďalšie nosičové materiály sú vhodné kovové fólie alebo sklo.

Pre detekčnú vrstvu je naopak potrebné použiť také materiály, ktoré sú schopné prijať skúšanú kvapalinu s látkami, ktoré sú v nej obsiahnuté. Tieto takzvané savé materiály ako napríklad rúno, tkaniny, pleteniny, membrány alebo také porézne umelohmotné materiály alebo bobtnania schopné materiály ako želatínové alebo disperzné filmy, môžu byť použité ako vrstvové materiály. Materiály, prichádzajúce do úvahy pre detekčnú fázu musia prirodzene tiež niesť reagencie, ktoré, sú potrebné pre preukázanie stanovovaného analytu. V najjednoduchšom prípade sú všetky pre detekciu analytu potrebné reagencie na alebo v jednej vrstve. Možno si však predstaviť aj prípady, u ktorých je výhodné reagencie rozdeliť na viacej savých alebo bobtnavých materiálových vrstiev, ktoré sú potom usporiadané nad sebou plošne. Používaný výraz detekčná vrstva zahŕňa ako prípady, u ktorých sa reagencie nachádzajú v alebo na jednej vrstve alebo v dvoch alebo ešte viacerých, ako je skôr popísané, usporiadaných vrstvách.

Okrem tohto môže detekčná vrstva tiež obsahovať vrstvu, ktorá je schopná oddeľovať plazmu alebo sérum z plnej krvi, ako je napríklad rúno zo sklenených vlákien, ako je napríklad známe z EP-B-0045476. Nad jednou alebo viacerými vrstvami, nesúcimi detekčné reagencie, môže ležať jedna alebo viacej takých oddeľujúcich vrstiev. Výraz detekčná vrstva zahŕňa tiež takého usporiadanie.

Výhodné materiály pre detekčnú vrstvu sú papiere alebo porézne umelohmotné materiály ako membrány. Z týchto sú najmä výhodné asymetrické porézne membrány, ktoré sú výhodne usporiadané tak, že sa kvapalina skúšanej vzorky nanáša na stranu membrány s veľkými pórmi a stanovenie analytu sa vykonáva na strane membrány s jemnými pórmi. Ako porézne materiály sú najmä vhodné polyamidové, polyvinylidendifluoridové, polyethersulfónové alebo polysulfónové membrány. Najmä sú vhodné membrány z polyamidu 66 a hydrofilizované asymetrické polysulfonové membrány. Reagencie pre stanovenie preukazovaného analytu sú zvyčajne do vyššie uvedených materiálov nanášané impregnáciou alebo jednostranným., povrstvením. Pri povrstvení asymetrických membrán sa výhodne povrstvuje strana s jemnými pórmi.

Pre detekčné vrstvy prichádzajú ale tiež do úvahy tak nazývané otvorené filmy, ako sú napríklad v EP-B- 0016387. K tomuto účelu sa do vodnej disperzie filmotvorných organických umelohmotných látok pridávajú pevné látky ako jemné, nerozpustné, organické alebo anorganické častice a nasledovne sa zavádzajú reagencie potrebné pre detekčnú reakciu. Vhodné filmotvorné činidlá sú výhodne organické umelé hmoty ako je polyvinylester, polyvinylacetát, polyakrylester, kyselina polymetakrylová, polyakrylamid, polyamid, polystyrén, zmesné polymérizáty, napríklad butadiénu a styrenu alebo esteru kyseliny maleinovej a vinylacetátu alebo iné filmotvorné, prírodné a syntetické organické polyméry, ako aj ich zmesi vo forme vodných disperzií. Disperzie je možno natrieť na podložku v rovnomernej vrstve, ktorá po sušení vytvorí film, ktorý je odolný voči vode. Sušené filmy majú hrúbku 10 ju. m až 500 m, výhodne 30 až 200 μ. m. Film môže byť s podložkou použitý ako nosič alebo byť nanesený pre detekčnú reakciu na iný nosič. Aj keď' reagencie potrebné pred detekčnú reakciu sa bežne pridávajú do disperzie používanej pre výrobu filmu, môže byť tiež výhodné, keď je film po svojej výrobe impregnovaný reagenciami. Tiež je možná predimpregnácia plnív reagenciami. Aké reagencie môžu byť použité pre stanovenie určitého analytu je známe odborníkom v obore. Tieto nie je nutné ďalej rozvádzať.

Ďalší príklad podľa vynálezu výhodnej detekčnej vrstvy je filmová vrstva, ako je popísaná vo WO-A-92 15 879. Táto vrstva sa vyrobí z disperzie alebo emulzie polymerotvorného činidla, ktorá naviac obsahuje v homogénnom rozdelení pigment, bobtnacie činidlo a detekčné reagencie. Ako polymerné filmotvorné látky sú vhodné najmä polyvinylester, polyvinylacetát, polyakrylester, kyselina polymetakrylová, polyvinylamid a polystyrén. Vedľa homopolymérov sú tiež vhodné zmesné polymérizáty, napr. butadiénu, styrénu alebo esteru kyseliny maleinovej. Najmä vhodným pigmentom pre film je oxid titaničitý. Použité bobtnadlo musí vykazovať najmä dobré bobtnacie vlastnosti, najmä sa pritom doporučuje kopolymer metylvinyleter - anhydrid kyseliny maleinovej. Aké reagencie sa používajú pre stanovenie určitého analytu je na rozhodnutí odborníka.

Osobitne najmä výhodne sa v diagnostickom skúšobnom nosiči ako detekčná vrstva používa skúšobné pole, ktoré je vytvorené z dvoch vrstiev. Toto skúšobné pole obsahuje priehľadnú fóliu, na ktorej sú postupne na sebe usporiadané prvá a druhá filmová vrstva. Podstatné je, aby prvá vrstva, nachádzajúca sa na transparentnej fólii, bola vo vlhkom stave výrazne menej rozptyľujúca svetlo ako nad ňou ležiaca druhá vrstva.

Nepovrstvená strana transparentnej fólie detekčná vrstva a strana druhej vrstvy, strane, s ktorou druhá vrstva je vložená na ako strana pre príjem vzorky.

sa označuje ako ktorá leží oproti prvú, sa označuje

Filmové vrstvy sa vyrábajú z disperzií alebo emulzií polymerných filmotvorných látok. Disperzné filmotvorné látky obsahujú mikroskopické, v nosičovej kvapaline (prevažne vode) nerozpustné polymerové častice, ktoré sú v jemnom rozdelení dispergované v nosičovej kvapaline. Ak sa pri tvorbe filmu kvapalina odstraňuje odparovaním, častice sa približujú a nakoniec sa dotýkajú. Veľkými silami, ktoré pritom vznikajú a s tvorbou filmu doprevádzajúcim vzrast povrchovej energie narastajú častice do rozsiahlej uzavretej filmovej vrstvy. Alternatívne môže byť tiež použitá emulzia filmotvornej látky, keď sa táto rozpustí v rozpúšťadle. Rozpustený polymér je emulgovaný v nosičovej kvapaline, ktorá nie je miesiteľná s rozpúšťadlom.

Ako polyméry sú navzájom vhodné polyvinylacetát, polyakrylester, kyselina polyvinylamid, polyamid a polystyrén. Vedľa polyvinylester, polymetakrylová, homopolymérov sú tiež vhodné zmesné polymerizáty, napr. butadiénu, styrénu a esteru kyseliny maleinovej.

V skúšobnom poli sa nachádzajú dve uvedené filmové vrstvy na priehľadnej fólii. Tu prichádzajú najmä v úvahu také umelohmotné fólie, ktoré sú nerozpustné pre kvapalinu. Ako najmä výhodná sa ukázala polykarbonátová fólia.

Obidve filmové vrstvy môžu byť vyrobené z vrstvených hmôt, ktoré obsahujú odlišné polyméry. Pokiaľ čo prvá vrstva obsahuje bobtnacie činidlo a poprípade slabé svetlo rozptylujúce plnivo, obsahuje druhá vrstva bobtnacie činidlo a v každom prípade aspoň jeden silno svetlo rozptyľujúci pigment. Okrem toho môže druhá vrstva tiež obsahovať neporézne plnivo ako aj porézne plnivo, ako je kremičitá hlinka, v malých množstvách, beztoho že by sa tak stala priepustnou pre erytrocyty.

Po prídavku bobtnacieho činidla (to značí zložky, ktorá po príjmu vody zväčšuje svoj objem) sa nezískajú iba vrstvy, ktoré sú relatívne rýchlo penetrované skúšanou kvapalinou, týmto otvorením pôsobením bobtnacieho prostriedku vykazujú dobré vlastnosti pri oddeľovaní erytrocytov a okrem toho tiež krvného farbiva. Bobtnacie vlastnosti musia byť také dobré, že pri teste, pri ktorom rýchlosť tvorby sfarbenia - ako napríklad reakcia detekcie glukózy - závisí prevažne na penetrácii vzorkovej kvapaliny vrstvou, je opticky detegovateľná reakcia merateľná po maximálne niekoľkých minútach. Ako najmä dobré bobtnacie činidlo sa _; prejavili kopolymer metylvinyleter - anhydrid kyseliny maleinovej, xanthanová guma a kopolymer metylvinyleter - kyseliny maleinovej.

Kremičitá hlinka sa tiež označuje ako diatomická hlinka. Jedná sa o usadeniny z kostry kyseliny kremičitej typu diatomickej hlinky, ktoré sa vytvárajú na rôznych miestach. Výhodne používaná kremičitá hlinka má stredný priemer častíc 5 až 15/u-m, pričom táto hodnota bola stanovená zariadením Laser-Granulometer Typ 715, vyrábaným firmou Pabiscg, Mníchov, Spolková republika Nemecko.

Pigmentový podiel silno rozptyľujúci svetlo v druhej vrstve činí najmenej 25 % hmotnostných vztiahnutých na sušenú a k použitiu pripravenú dvojitú vrstvu skúšobného poľa. Pretože slabé svetlo rozptyľujúce plnivo a silné svetlo rozptyľujúce pigmenty sú v podstate zodpovedné za optické vlastnosti filmových vrstiev, obsahujú prvá a druhá filmová vrstva rozdielne plnivá a pigmenty.

Prvá filmová vrstva nesmie obsahovať žiadne alebo také plnivá, ktorých index lomu je blízko indexu lomu vody. Ako najmä vhodné sa javí oxid kremičitý, silikáty a hlinitokremičitany. Najmä vhodný je hlinitokremičitan sodný s obchodným označením Transpafill¹*.

Druhá vrstva musí byť podľa vynálezu silno rozptyľujúce svetlo. Ideálne činí index lomu pigmentu v druhej filmovej vrstve najmenej 2,5. K tomu je najmä vhodný oxid titaničitý. Ako najmä vhodné sa prejavili častice so stredným priemerom asi 0,2 až 0,8 ^Am. Najmä vhodné sú snadno spracovateľné typy oxidu titaničitého v anatas-modifikácii.

Systémy reagencií pre detekciu určitého analytu zafarbením sú odborníkom známe. Je možné, aby sa všetky zložky systému reagencií nachádzali v jednej filmovej vrstve. Je to ale tiež možné, aby zložky systému reagencií boli rozdelené na obidve filmové vrstvy. Výhodne sa nachádza farbu vytvárajúci systém reagencií aspoň čiastočne v prvej filmovej vrstve.

Zafarbením sa v rámci predloženého vynálezu mieni nielen prechod z bielej na zafarbenú, ale tiež každá zmena farby, pričom sú samozrejme najmä výhodné také farebné zmeny, ktoré vykazujú čo možno najväčší posun maximálnej línie absorpčných vín (lambda ).

max

Pre optimalizáciu skúšobného poľa v skúšobnom nosiči podľa vynálezu sa ukázalo ako najmä výhodné, keď obidve filmové vrstvy obsahujú nehemolyzujúce zosieťovacie činidlo. Neutrálne, to značí nenabité zosieťovacie činidlá sú preto najmä vhodné. Osobitne najmä vhodný je N-oktanoyl-N-metyl-glukamid.

Pre výrobu skúšobného poľa diagnostického skúšobného nosiča podľa vynálezu sa vyrobia príslušné filmové vrstvy vždy postupne z homogénnej disperzie uvedených zložiek. Používa sa preto ako podklad pre formovanie povrstvovacej hmoty pre prvú filmovú vrstvu transparentnej fólie. Po nanesení povrstvovacej hmoty pre prvú filmovú vrstvu v stanovenej hrúbke vrstvy sa vrstva suší. Potom sa. na túto vrstvu nanesie povrstvovacia hmota pre druhú vrstvu rovnako v tenkej hrúbke vrstvy a suší sa. Po sušení musí byť hrúbka prvej a druhej filmovej vrstvy spoločne maximálne 0,2 mm, výhodne maximálne 0,12 mm, najmä výhodne 0,08 mm. Výhodne je sušená druhá filmová vrstva asi 2 až 5 krát silnejšia ako prvá.

Skúšobný nosič podľa vynálezu môže obsahovať jednu detekčnú vrstvu. Môže ale tiež obsahovať viacej vedľa seba usporiadaných detekčných vrstiev. V prípade viacerých detekčných vrstiev môžu tieto byť rovnaké alebo rozdielne, takže sa jeden a ten samý analyt stanoví vo viacerých detekčných vrstvách vedľa seba alebo sa môžu rôzne analyty stanovovať v inej príslušnej detekčnej vrstve. Je ale tiež možné, aby sa vedľa seba nachádzalo na detekčnej vrstve viacero priestorovo oddelených reakčných oblastí, tak aby tiež tu bol rovnaký analyt stanovený viackrát alebo boli vedľa seba v rovnakej detekčnej vrstve stanovené rôzne analyty. V poslednom prípade je materiál vrstvy až na reagencie pre stanovenie analytu rovnaký. V rozdielnych reakčných oblastiach sa nachádzajú vedľa seba rôzne reagencie. Rôzne reakčné oblasti sa môžu dotýkať alebo môžu byť oddelené medzi nimi ležiacimi hranicami, ktoré s analytom netvoria žiadny signál.

V diagnostickom nosiči podľa vynálezu je detekčná vrstva prekrytá sieťovinou väčšou ako je pod ňou ležiaca detekčná vrstva. Časť sieťoviny, prestierajúca sa nad detekčnou vrstvou, je časť siete, ktorá nie je s detekčnou vrstvou v styku, je priamo alebo nepriamo mimo detekčnú vrstvu upevnená priamo alebo nepriamo na nosičovú vrstvu cez rozperku. Upevnenie môže byť prevedené odborníkovi známymi metódami z technológie skúšobných nosičov. Napríklad môže byť upevnenie prevedené pomocou tavného lepidla alebo vytvrdzovaného lepidla za studená. Pritom je výhodné bodové alebo rastrové zlepenie, pretože kapilárne aktívny transport kvapaliny v tomto prípade je najmä dobre možný. Ako výhodné sa prejavili tiež dvojstranné lepiace pásiky. Vo všetkých prípadoch je však dôležité, aby upevnenie sieťoviny bolo prevedené na nosičovú vrstvu tak, aby z detekčnej vrstvy bol možný kapilárne aktívny transport kvapaliny do časti sieťoviny, ktorá je upevnená na nosičovej vrstve. Tento kapilárne aktívny transport kvapaliny musí byť najmä možný vtedy, keď je detekčná vrstva nasýtená kvapalinou. Pre spracovanie sa ako osobitne vhodné ukázali lepiace pásiky s prírodným alebo syntetickým kaučukom. Osobitne je výhodné, ak činidlo, ktoré slúži k upevneniu sieťoviny na nosičovú vrstvu, má približne rovnakú hrúbku ako detekčná vrstva (y). Slúži pritom ako akási rozperka, aby sieťovina tiež mimo oblasť detekčnej vrstvy (iev) správne držala po celej ploche.

Ak skúšobný nosič podľa vynálezu obsahuje vedľa seba viacej detekčných vrstiev, môže sieťovina pokrývať všetky detekčné vrstvy alebo je možné použiť viacero sieťovín.

Pre stanovenie analytu preukazovaného v kvapaline vzorky je v diagnostickom skúšobnom nosiči detekčná vrstva, minimálne ale reakčnej oblasti, to značí, oblasti detekčnej vrstvy (iev), nesúcej reagencie, na ktorých môže byť pozorovaná a meraná tvorba signálu, viditeľne cez nosičovú vrstvu. Tohto je možné dosiahnuť tým, že nosičová vrstva je priehľadná. Je ale tiež možné, aby nosičová vrstva obsahovala otvor, ktorý je od detekčnej vrstvy alebo vrstiev prekrytý. Cez otvor je potom detekčná vrstva alebo sú detekčné vrstvy aspoň v reakčnej oblasti detekčných vrstiev viditeľné. V jednej z výhodných foriem prevedenia diagnostického skúšobného nosiča podľa vynálezu sa nachádza v nosičovej vrstve pod detekčnou vrstvou otvor, ktorým je pozorovateľná detekčná vrstva alebo reakčná oblasť. Otvor má o niečo menší priemer ako najmenšie pozdĺžne pretiahnutie detekčnej vrstvy, takže detekčná vrstva leží mimo otvor na nosičovej vrstve a tam môže byť upevnená. Výhodne je detekčná vrstva fixovaná na obidvoch stranách umiestnenou dvojstrannou lepiacou páskou a cez detekčnú vrstvu ležiacou sieťovinou a jej upevnenie na nosičovú vrstvu je dostačujúce. Výhodne je však detekčná vrstva sama tiež pripevnená na nosič pomocou tenkej lepiacej pásky.

Cez otvor je ale tiež viditeľných viacej reakčných oblastí detekčnej vrstvy.

Dierovanie diagnostického skúšobného nosiča môže byť ale tiež tvorené viacerými otvormi, ktoré môžu byť využité k stanoveniu analytu (jedného alebo viacerých analytov). Nad otvormi môžu byť usporiadané rôzne detekčné vrstvy alebo tiež iba jedna detekčná vrstva s viacerými reakčnými oblasťami tak, že jedným otvorom môže byž pozorovaná jedna detekčná vrstva alebo vždy jedna reakčná oblasť. Je tiež možné, aby jedným otvorom bolo možné pozorovať viacero reakčných oblastí.

Cez sieťovinu diagnostického skúšobného nosiča podľa vynálezu je inertný kryt z materiálu nepriepustného pre vzorku, zvyčajne nepriepustného pre vodu a nesavého, usporiadaný tak, že je pokrytá oblasť sieťoviny mimo detekčnú vrstvu. Ideálne vyčnieva kryt tiež ešte málo cez oblasť detekčnej vrstvy. V každom prípade však ostáva veľká časť sieťoviny, ktorá pokrýva detekčnú vrstvu, voľná. Táto voľná časť sieťoviny sa označuje ako miesto nanášania vzorky.

Ako kryt sa ukázali osobitne vhodné umelohmotné fólie. Ak kryt a sieťovina majú odlišné farby, napríklad bielu a žltú alebo bielu a červenú, je možné veľmi dobre rozpoznať takto miesto, na ktoré sa má naniesť skúšaná vzorka.

Na krytu môže byť napríklad zvýraznené jednou alebo viacerými šípkami, v akom smere, to značí, ktorým koncom má byť diagnostický skúšobný nosič položený alebo vsunutý do meriaceho prístroja.

Miesto nanesenia vzorky môže byť dosiahnuté najmä' jednoducho krytom pomocou dvoch pásikovite tvarovaných umelohmotných fólií, ktoré ponechávajú pásikovú oblasť sieťoviny, pokrývajúcu detekčnú vrstvu, voľnú. Ak majú byť poskytnuté dve alebo viacero miest nanesenia vzorky, použijú sa tri alebo viacej pásikovitých umelohmotných fólií. Fólie použité pre kryt sú upevnené na sieťovinu poprípade na nosičovú vrstvu. Pre takéto upevnenie sú vhodné tavné lepidlá, ktoré sú výhodne nanesené bodobe alebo rastrové na nosičovú vrstvu alebo na spodnú stranu krytu alebo lepiacej pásky, pokiaľ fólie nie sú samolepiace. V každom prípade je potrebné dbať na to, aby pod krytom tvoreným sieťovinou, ostalo kapilárne oddelenie, do ktorého sa môže odoberať prebytočná kvapalina vzorky z detekčnej vrstvy nasýtenej kvapalinou. Miesto nanesenia vzorky sa nachádza výhodne v prederavení nosičovej vrstvy, ktorou je možné pozorovať tvorbu signálu v detekčnej vrstve.

Pre prevedenie spôsobu pre stanovenie analytu v kvapalnej vzorke za pomoci diagnostického skúšobného nosiča podľa vynálezu sa kvapalina vzorky nanesie na stranu sieťoviny umiestnenú na detekčnej vrstve, ideálne tak, že kvapalina, ktorá prejde sieťovinou, celkom nysýti detekčnú vrstvu. Ako vzorkové kvapaliny prichádzajú najmä do úvahy telesné kvapaliny plazma, sérum, moč, slina atď.

z krvi ako plazma alebo sérum, vzorkové kvapaliny.

Prebytočná z detekčnej vrstvy do sa mimo oblasť detekčnej potom byť za prítomnosti

Výhodne sa pritom jedná ako je krv, získané vhodné sieťovinou rozkladajúcej vrstve môže preukázaný signál, zmenu farby, čím sa rozumie ako aj zmena farby. Intenzita zmeny analytu v skúšanej kvapalnej kvantitatívne vizuálne alebo odrazovou fotometriou.

Krv alebo kvapaliny ako aj moč sú osobitne kvapalina sa odvádza oblasti sieťoviny, vrstvy. V detekčnej stanoveného analytu u takéhoto signálu o tvorba farby, strata farby ako farby je mierou pre množstvo vzorke. Môže byť vyhodnotená pomocou prístroja, väčšinou

Ak na detekčnú vrstvu vniká kvapalina v príliš malom množstve, t.j. v menšom ako je potrebne k nasýteniu vrstvy, ostáva svrchu a zospodu viditeľná oblasť detekčnej vrstvy suchá, pretože sieťovinou kvapalina vniká na detekčnú vrstvu iba vertikálne a neprebieha kvapaliny v povrchu sieťoviny, prebieha tvorba signálu iba vrstvy, je nehomogénna tvor žiadne horizontálne rozpínanie Pretože pri prítomnosti analytu v zvlhčenej oblasti detekčnej signálu rozoznateľná vizuálne alebo prístrojové ako cez sieťovinu, tak tiež nosičovú vrstvu. Toto je významným znakom pre toho, kto prevádza skúšku preto, že sa použije príliš málo vzorkovej kvapaliny, a preto môže byť výsledok stanovenia falošný. Tiež, ak vo vzorke nie je prítomný žiadny analyt, je v takomto prípade vykonané napríklad vizuálne meranie alebo meranie naraz vo viacerých dielčich oblastiach detekčnej vrstvy, pretože je iba časť detékčnej vrstvy zvlhčená, a tým poskytnuté príliš málo vzorkovej kvapaliny.

Vedľa označenia miesta nanesenia vzorky podporuje takýto kryt tiež ešte kapilárne sily, ktoré spôsobia odvádzanie prebytočnej kvapaliny z detekčnej vrstvy. Okrem tohto vedie kryt k tomu, že je prebytočná kvapalina odvádzaná z detekčnej vrstvy chránená pred vonkajším kontaktom a takáto kvapalina nemôže ľahko odkvapkávať zo skúšobného nosiča.

Veľko výhodou diagnostického skúšobného nosiča podľa vynálezu je, že nemusí byť na skúšobný nosič nanášaný žiadny vopred stanovený objem skúšanej kvapaliny. Prebytočná kvapalina sa, ako už bolo uvedené, odvádza sieťovinou, ktorá sa rozkladá nad detekčneou vrstvou. Pretože sa prebytočná kvapalina odvádza z detekčnej vrstvy, je tiež toto prínosom z hygienického hľadiska. Odkvapkávanie kvapaliny zo skúšobného nosiča alebo styk kvapaliny napríklad s časťami prístroja, do ktorého sa skúšobný nosič vkladá k prístrojovému vyhodnoteniu, je spoľahlivo ochránený. Toto, je najmä dôležitý aspekt pri skúškach krvi alebo vzoriek získaných z krvi ako je plazma alebo sérum.

Veľkosť oblasti sieťoviny rozkladajúcej sa nad detekčnou vrstvou (časť sieťoviny prečnievajúcej detekčnú vrstvu) sa riadi podľa objemov vzoriek očakávaných v praxi, aby tiež skutočne prebytočná kvapalina mohla byť odvádzaná z detekčnej vrstvy. Týmto typom a spôsobom je za prítomnosti analytu určená intenzita signálu nezávislá na množstve a času styku kvapaliny vzorky s detekčnou vrstvou. Farba, ktorá sa ustaví po ukončení detekčnej reakcie, zvyčajne v priebehu niekoľkých sekúnd až niekoľkých minút, tak ostáva pre meranie nemenná. Je určená jedine stabilitou systému poskytujúceho farbu, ale nie napríklad analytom, ktorý nasledovne difunduje z prebytočnej kvapaliny do detekčnej vrstvy. Falošne pozitívnym výsledkom sa tak rovnako zabráni a je umožnené kvantitatívne stanovenie analytu.

Krytom časti sieťoviny a tým označením miesta nanesenia vzorky je tiež postarané o to, aby kvapalina mohla dôsjť iba pre túto na optimálne miesta na detekčnej vrstve. V kombinácii s detekčnou vrstvou, ktorá prijíma iba málo kvapaliny a napriek tomu umožňuje intenzívnu tvorbu signálu, sa zabezpečí, že už pri veľmi malých objemoch vzorky sú možné spoľahlivé stanovenia analytu. Tým, že skúšobný nosič podľa vynálezu sa skladá iba z mála zložiek, ktoré sú jednoducho a rýchlo vzájomne zostavíteľné, je jeho výroba cenovo veľmi prijateľná.

Výhodné formy prevedenia diagnostického skúšobného nosiča podľa vynálezu sú uvedené na obr. 1 až 23.

Popis obrázkov na pripojených výkresoch

Obrázok 1 predstavuje perspektívny pohľad diagnostického skúšobného nosiča podľa vynálezu s miestom nanesenia vzorky.

Obrázok 2 predstavuje pohľad na spodnú stranu diagnostického skúšobného nosiča podľa vynálezu podľa obr. 1 s guľatým otvorom pod detekčnou vrstvou.

Obrázok 3 predstavuje prierez diagnostickým skúšobným nosičom podľa vynálezu v reze A-A.

Obrázok 4 predstavuje zväčšenie časti prierezu z obr. 3.

Obrázok 5 predstavuje perspektívny pohľad na diagnostický skúšobný nosič podľa vynálezu s dvomi miestami nanesenia vozrky.

Obrázok 6 predstavuje pohľad na spodnú stranu diagnostického skúšobného nosiča podľa vynálezu podľa obr. 5 s dierovaním tvoreným guľatým a pravouhlým otvorom pod dvomi oddelenými vrstvami.

Obrázok 7 predstavuje prierez diagnostickým skúšobným nosičom podľa obr. 5 v reze A-A.

Obrázok 8 predstavuje perspektívny pohľad na diagnostický skúšobný nosič podľa vynálezu s najmä veľkým miestom nanesenia vzorky.

Obrázok 9 predstavuje pohľad na spodnú stranu diagnostického skúšobného nosiča podľa vynálezu podľa obr. 8 s dierovaním tvoreným guľatým a pravouhlým otvorom pod osobitne veľkou detekčnou vrstvou.

Obrázok 10 predstavuje prierez diagnostickým skúšobným nosičom podľa vynálezu podľa obr. 8 v reze A-A.

Obrázok 11 predstavuje perspektívny pohľad na diagnostický skúšobný nosič podľa vynálezu s miestom nanesenia vzorky nad jednou z dvoch detekčných vrstiev.

Obrázok 12 predstavuje pohľad na spodnú stranu diagnostického skúšobného nosiča podľa obr. 11 s dierovaním tvoreným guľatým a pravouhlým otvorom pod dvomi oddelenými detekčnými vrstvami.

Obrázok 13 predstavuje prierez diagnostického skúšobného nosiča podľa vynálezu podľa obr. 11 v reze A-A.

Obrázok 14 predstavuje perspektívny pohľad na diagnostický skúšobný nosič podľa vynálezu s osobitne veľkým miestom nanesenia vzorky.

Obrázok 15 predstavuje pohľad na spodnú stranu diagnostického skúšobného nosiča podľa vynálezu podľa obr. 14 s dierovaním tvoreným jedným najmä veľkým pravouhlým otvorom pod detekčnou vrstvou s dvomi vzájomne susediacimi reakčnými oblasťami.

Obrázok 16 predstavuje prierez diagnostickým skúšobným nosičom podľa vynálezu podľa obr. 14 v reze A-A.

Obrázok 17 predstavuje perspektívny pohľad na diagnostický skúšobný nosič podľa vynálezu s miestom nanesenia vozrky nad jednou z obidvoch reakčných oblastí.

Obrázok 18 predstavuje pohľad na spodnú stranu diagnostického skúšobného nosiča podľa vynálezu podľa obr. 17 s dierovaním tvoreným najmä veľkým pravouhlým otvorom pod detekčnou vrstvou s dvomi vzájomne susediacimi reakčnými oblasťami.

Obrázok 19 predstavuje prierez diagnostickým skúšobným nosičom podľa vynálezu podľa obr. 17 v reze A-A.

Obrázky 20 až 23 predstavujú kalibračné krivky 1 až 4, ktorých príprava je popísaná v príklade 2.

Vzťahové značky použité na obrázkoch majú nasledujúce významy :

diagnostický skúšobný nosič nosičova vrstva detekčná vrstva sieťovina kryt oblasť sieťoviny, rozkladajúca sa mimo detekčnú vrstvu miesto nanesenia vzorky dierovanie reakčná oblasť rozperka kapilárne aktívna štrbina kvapalina vzorky polohovací otvor upevnenie detekčnej vrstvy lepiacou páskou

Diagnostický skúšobný nosič 1 znázornený na obr. 1 v perspektívnom pohľade a na obr. 3 v priereze . má formu skúšobného pásika. Na nosičovej vrstve 2 sa nachádza detekčná vrstva 3., ktorá je prekrytá väčšou sieťovinou 4. Vedľa detekčnej vrstvy 2 j^e sieťovina £ upevnená pomocou rozperky 10 na nosičovú vrstvu 2· Touto rozperkou môžu byť plochy tavného lepidla alebo dvojstranné lepiace pásiky, ktoré fixujú sieťovinu 4. na nosičovú vrstvu 2,. Ideálne majú rozperky 10. temer rovnakú hrúbku ako detekčná vrstva 2· Ako kryt 5 slúžiace vrstvy sú upevnené na nosičovú vrstvu 2 a sieťovinu 4. Sú usporiadané tak, že prekrývajú oblasť sieťoviny 4, rozkladajúcu sa mimo detekčnú vrstvu 2. Máličko presahujú kryty 5 ešte tiež cez detekčnú vrstvu 2· Ponechávajú však najväčšiu časť sieťoviny 4, ktorá prekrýva detekčnú vrstvu, voľnú. Táto oblasť predstavuje miesto nanesenia vzorky 7. Na toto sa nanáša skúšaná kvapalina vzorky 12. Polohovací otvor 13 slúži k tomu, äby skúšaný pásik bol v prípade prístrojového merania, napríklad odrazovou fotometriou, umiestnený na presne stanovené miesto v prístroji. Tohto je možné dosiahnuť tak, že napríklad sa do polohovacieho otvoru 13 zasunie výčnelok a skúšobný nosič 2 sa tak upevní na vopred stanovené miesto. Ľavý kryt 5 obsahuje vytlačené šípky, ktoré užívateľovi ukazujú, ktorým koncom musí byť skúšobný nosič 1 položený alebo vsunutý do meracieho prístroja.

Obr. 4 predstavuje zväčšený prierez diagnostickým skúšobným nosičom podľa vynálezu tak, ako je znázornený na obr.

a 3. Na tomto obrázku má byť vysvetlené, ako prebieha spôsob stanovenia analytu v kvapalnej vzorke. Pre takéto stanovenie sa kvapalina vzorky nanesie na miesto nanesenia vzorky 7 sieťoviny

4. Kvapalina sa nasaje vertikálne sieťovinou 4 do detekčnej vrstvy 3., ktorá je po stranách upevnená dvojstrannou lepiacou páskou 14 na nosičovú vrstvu 2. Upevnenie lepiacou páskou 14 obsahuje otvor, ktorý zodpovedá dierovaniu 8. nosičovej vrstvy 2 a ktorý tiež leží presne na týmto dierovaním 8. Ak bolo nanesené dostačujúce množstvo kvapaliny vzorky, rozdelí sa táto kvapalina v detekčnej vrstve 2 v celej reakčnej oblasti 9. Pri veľmi malých objemoch kvapaliny vzorky môže sieťovina 4 ležiaca nad detekčnou vrstvou 3 dokonca aj zostať suchá , pretože sieťovina 4 nie je sama kapilárne aktívna. Pri stredných až veľkých objemoch kvapaliny sa naplnia najprv dutiny sieťoviny 4 nad detekčnou vrstvou 3 a potom kapilárne dutiny pod krytmi 5. Pre správnu funkciu tejto kapilárnej dutiny je nevyhnutné, aby kryty 5 sa aspoň o niečo prekrývali s oblasťou detekčnej vrstvy pod sieťovinou 4,. Dierovaním 8 môže byť pozorovaná reakčná oblasť 9. detekčnej vrstvy 2· Pre toto hľadisko je na obr. 2 uvedený pohľad na spodnú stranu diagnostického skúšobného nosiča podľa obr. 1, 3 a 4. V prípade prítomnosti analytu v nanesenej kvapaline vzorky sa zmení reakčná oblasť 9. Vytvorí sa signál, napríklad zmena farby, ktorého intenzita je mierou pre množstvo analytu v kvapaline vzorky.

U diagnostického skúšobného nosiča podľa vynálezu uvedeného na obr. 5 až 7 sa jedná o taký nosič s dvomi detekčnými vrstvami 3, ktoré sú prístupné dvomi nad nimi umiestnenými miestami nanesenia vzorky 7 pre kvapalinu vzorky

12. Miesta nanesenia vzorky 7 sú vytvorené tromi pásikovitými krytmi 5, ktoré prekrývajú oblasti sieťoviny 4, ktorá presahuje cez detekčné vrstvy 2· V uvedenom príklade bola použitá nepretržitá sieťovina 4. Tiež ale môžu byť použité dve oddelené sieťoviny 4 s uzáverom pre kvapalinu, ležiacim medzi nimi, ako lepiacou páskou alebo náterom tavného lepidla. V nosičovej vrstve 2 skúšobného nosiča sa nachádza dierovanie 8. z dvoch otvorov, ktoré umožňujú pozorovať vždy jednu reakčnú oblasť 9 jednej z obidvoch detekčných vrstiev 3. Takýto skúšobný nosič je napríklad vhodný pre súčasné stanovenie dvoch rozdielnych analytov. Je pritom výhodné priestorové oddelenie detekčných vrstiev 3., ak by sa reagencie alebo reakčné produkty mohli vzájomne rušiť.

Diagnostický skúšobný nosič 1 podľa obr. 8 až 10 vykazuje veľké miesto nanesenia vzorky 7 nad detekčnú vrstvu 3., ktorá je pozorovateľná dierovaním 8 z dvoch otvorov. Nad obidvomi dierovaniami môžu byť napríklad usporiadané rozdielne reakčné oblasti 9, ktoré obsahujú reagencie pre rôzne analyty. Je tak možné z jednej vzorky stanoviť dva analyty. Obidve reakčné oblasti môžu byť ale tiež použité pre stanovenie rovnakého analytu s odlišnou citlivosťou.

Na obr. 11 až 13 je uvedený diagnostický skúšobný nosič 1 podľa vynálezu, na ktorom sa nachádzajú nad dierovaním 8 z dvoch otvorov dve detekčné vrstvy 3. Vždy sa jedna detekčná vrstva 2 nachádza nad otvorom dierovania 8. Miesto nanesenia vzorky 7 sa nachádza v tomto prípade iba nad jednou z obidvoch detekčných vrstiev 3^. Kvapalina vzorky 12 tak prechádza najprv do detekčnej vrstvy 3, nachádzajúcej sa pod miestom nanesenia vzorky 7, skôr ako prebytočná kvapalina kapilárnymi silami v oblasti sieťoviny 4 pod pravým krytom 5 tiež prechádza do pravej detekčnej vrstvy 3, ktorá môže byť pozorovaná pravouhlým otvorom v nosičovej fólii 2. Takýto skúšobný nosič je napríklad vhodný pre stanovenie analytu s dvomi rôzne citlivými detekčnými vrstvami 3. Výhodne sa nachádza menej citlivé univerzálne pole priamo pod miestom nanesenia vzorky a prídavné vysoko citlivé pole vedľa nej. Pomocou tohto skúšobného nosiča je pri malých objemoch vzorky možné meranie s univerzálnym poľom a pri veľkých objemoch vzorky zlepšené meranie s obidvomi poľami.

nosičovej vrstvy 2 tvorené iba jedným ktorá sa centrálne nasaje sieťovinou 4 obidve reakčné oblasti môžu byť napríklad z analyty.

Skúšobný nosič 1 podľa obr. 14 až 16 obsahuje najmä veľké miesto nanesenia vzorky 7 nad detekčnú vrstvu 3, ktorá nesie dve reakčné oblasti 9, ktoré vzájomne priamo susedia. Obidve tieto reakčné oblasti sú pozorovateľné zo spodnej strany dierovaním 8, ktoré v tomto prípade je pravouhlým otvorom. Kvapalina vzorky 12, nanesie na miesto nanesenia vzorky 7 sa detekčnej vrstvy 3. a súčasne dosiahne

9. Pomocou takéhoto skúšobného nosiča jednej vzorky stanovené dva odlišné do z obidvoch reakčných chránená pravým krytom 12. Sem môže kvapalina silami vovnútri oblasti pravým krytom.

ktorý je uvedený na obr. 17 až 19, skúšobnému nosiču podľa obr. 14 až 16. miesto nanesenia vzorky 7 iba nad jednou oblastí 9. Pravá reakčná pred priamym podaním vzorky 12 sieťoviny prechádzať

4, ktorá oblasť 9 je kvapaliny vzorky iba kapilárnymi sa nachádza pod

Vynález bude teraz bližšie nasledujúcich príkladov.

vysvetlený ešte za pomoci

Príklady prevedenia vynálezu

Príklad 1

Výroba diagnostického nosiča podľa vynálezu pre stanovenie glukózy

Výroba skúšobného nosiča podľa obr. 1 sa vykonáva nasledujúcimi pracovnými úkonmi :

Na polyesterovú nosičovú vrstvu, obsahujúcu oxid titaničitý, sa nanesie 5 mm široká dvojstranná lepiaca páska (polyesterový nosič a lepidlo z umelého kaučuku). Tento spoj sa spoločne prerazí s roztečou 6 mm pre výrobu meriaceho dierovania. Potom sa stiahne ochranný papier dvojstrannej lepiacej pásky.

Pre výrobu detekčnej vrstvy, ktorá je zložená z dvoch filmových vrstiev, sa postupuje takto :

A. Do sklenenej kádinky sa vložia nasledovné zložky ako čisté substancie alebo vo forme zásobných roztokov v nasledovnom zložení a premiešajú sa miešaním :

voda	820,0 g
kyselina citrónová-l-hydrát	2,5 g
chlorid vápenatý-2-hydrát	0,5 g
hydroxid sodný	1,4 g
xanthanová guma	3,4 g
tetraetylamoniumchlorid	2,0 g
N-oktanoyl-N-metyl-glukamid	2,1 g
polyvinylpyrrolidon (MH 25000)	3,5 g
Transpafill^R (hlinitokremičitan sodný)	62,1 g
polyvinylpropionátová disperzia
(50 hmotn. % vo vode)	60,8 g
bis-(2-hydroxyetyl)-(4-hydroxyimino-
cyklohéxa-2,5-dienylidin)-amoniumchlorid	1,2 g
2,18-fosformolybdenová kyselina-hexa-
sodná soľ	16,1 g
pyrrolochinolin-chinon	3 2 mg
glukozodehydrogenáza získaná z	1,7 m.j
Acinetobacter calcoaceticus E.C.1.1.99.17	(2,4 g)
1-hexanol	1,6 g
l-metoxy-2-propanol	20,4 g

pH celej hmoty sa upraví pomocou NaOH na si 6 a potom sa nanesie v plošnej hmotnosti 89 g/m² na 125 ^Am silnú polykarbonátovú fóliu a suší sa.

B. Do sklenenej kádinky sa vložia nasledovné zložky ako čisté substancie alebo vo forme zásobných zložení a premiešajú sa miešaním :

voda hydroxid sodný

Gantrenz^R (kopolymer metylvinyleter-kyselina maleinová) N-oktanoyl-N-metylglukamid tetraetylamoniumchlorid polyvinylpyrrolidon (MH 25000) oxid titaničitý kremičitá hlinka polyvinylpropionátová disperzia (50 hmotn. % vo vode)

2,18-fosformolybdenová kyselina-hexasodná soľ hexakyanoželezitan draselný

1-hexanol

1-metoxy—2-propanol roztokov v nasledovnom

579,7 g

3,4 g

13,8 g

3.6g

9.7g

20.2g

177,1 g

55.3g

70,6 g

44.3g

0,3 g

1,6 g

20.4g pH celej hmoty sa upraví pomocou NaOH na asi 6 a potom sa nanesie v plošnej hmotnosti 104 g/m² na povrstvenú polykarbonátovú fóliu popísanú pod A a suší sa.

mm široký pásik takto vyrobenej detekčnej vrstvy sa presne nalepí s fóliovou stranou na prerazenú dvojstrannú lepiacu pásku na nosičovej vrstve.

Na obidve strany dvojstrannej lepiacej pásky (PVC-nosič a lepidlo prírodný kaučuk) sa ako rozperka nalepí na nosičovú fóliu priamo do susedstva detekčnej vrstvy. V predloženom príklade je rozperka 6 mm a dalšia 9 mm široká. Potom sa stiahne chrániaca fólia dvojstrannej lepiacej pásky.

Na tento spoj sa položí zosieťovacím činidlom impregnovaná žltá monofilová polyesterová tkanina s hrubými okami Scrynel PE 280 HC (Zíiricher Beuteltuchfabrik, Ruschlikon, Švajčiarsko) a natlačením sa prilepí.

Dve jednostranné lepiace pásky (PVC-nosič a lepidlo prírodný kaučuk) ako kryty sa na žltú sieť nalepia tak, že sa rozperka plne pokryje a aspoň ešte málo prekrýva reakčnú oblasť. Tým je páska hotová.

Páska sa rozstrihá na 6 mm široké skúšobné nosiče tak, aby meriaci otvor bol uprostred skúšobného nosiča.

Príklad 2

Objemová závislosť skúšobného nosiča podľa vynálezu

Skúšobné nosiče z príkladu 1 môžu byť zmerané odrazovým fotometrom. Remisné hodnoty, ktoré predstavujú mieru farebnej intenzity, môžu byť odpočítané z kalibračnej krivky v koncentráciách glukózy. Ak sa používa označenie relatívna remisia sú.remisie vztiahnuté na sušený skúšobný nosič.

A. Kalibračné krivky sa vyrobia tak, že sa zmeria veľký počet venóznych remisných krvi s hodnôt rozdielnymi koncentráciami koncentrácií glukózy glukózy. Z stanovených referenčnou metódou v týchto venóznych krviach potom je možné zostaviť kalibračnú krivku.

U kalibračnej krivky 1 bolo ΙΟ,ΑΙ venóznej krvi nanesené na skúšobný nosič podľa príkladu 1 a remisia bola stanovená po 21 sekundách. Zo stanovených remisíí 10 skúšobných nosičov a referenčných hodnôt krvných vzoriek bol stanovená kalibračná krivka 1 (obr. 20) výpočtom regresie.

U kalibračného variantu 2 bolo rovnako nanesených 10^1 venóznej krvi na skúšobný nosič podľa príkladu 1 a remisia stanovená po 30 sukundách. Zo stanovených remisí 10 skúšobných vzoriek a referenčných hodnôt krvných vzoriek bola stanovená kalibračná krivka 2 (obr. 21) výpočtom regresie.

U kalibračného variantu 3 sa rovnako nanesie 10y<l venóznej krvi na skúšobný nosič podľa príkladu 1 a remisia sa stanovila po 3 sekundách. Akonáhle remisné rozdiely dvakrát za sebou boli menšie ako 0,3, bolo meranie prerušené a remisná hodnota zahrnutá pre vyhodnotenie. Zo stanovených remisí 10 skúšobných vzoriek a referenčných hodnôt krvných vzoriek bola stanovená kalibračná krivka 3 (obr. 22) výpočtom regresie.

U kalibračného variantu 4 sa rovnako nanesie 10/.1 venóznej krvi na skúšobný nosič podľa príkladu 1 a remisia sa stanoví po 3 sekundách. Akonáhle remisné rozdiely dvakrát za sebou boli menšie ako 0,9, bolo meranie prerušené a remisná hodnota zahrnutá pre vyhodnotenie. Zo stanovených remisí 10 skúšobných vzoriek, a referenčných hodnôt krvných vzoriek bola stanovená kalibračná krivka 4 (obr. 23) výpočtom regresie.

B. U variantu merania 1 boli na skúšobný nosič podľa príkladu 1 nanesené rôzne objemy venóznej krvi a remisia stanovená po 21 sekundách. Jednotlivé remisie boli prepočítané pomocou zodpovedajúcej kalibračnej krivky podľa obr. 20 na koncentráciu glukózy. Zo stanovených koncentrácií 10 skúšobných nosičov a referenčných hodnôt krvných vzoriek boli stanovené odcháľky od správnych hodnôt a sú uvedené v tabuľke 1.

U variantu merania 2 sa rovnako nanesú rozdielne objemy venóznej krvi na skúšobný nosič podľa príkladu 1 a remisia sa stanoví po 30 sekundách. Jednotlivé remisie sa prepočítajú pomocou zodpovedajúcej kalibračnej krivky podľa obr. 21 na koncentrácie glukózy. Zo stanovených koncentrácií z 10 skúšobných nosičov a referenčných hodnôt krvných vzoriek sa stanovia odchýlky od správnych hodnôt a sú uvedené v tabuľke 2.

U variantu merania 3 sa rovnako nanesú rozdielne objemy venóznej krvi na skúšobný nosič podľa príkladu 1 a remisia sa stanovila po 3 sekundách. Akonáhle remisné rozdiely dvakrát za sebou boli menšie ako 0,3, bolo meranie prerušené a remisná hodnota zahrnutá do vyhodnotenia. Jednotlivé remisie sa prepočítajú pomocou zodpovedajúcej kalibračnej krivky podľa obr. 22 na koncentrácie glukózy. Zo stanovených koncentrácií z 10 skúšobných nosičov a referenčných hodnôt krvných vzoriek sa stanovia odchýlky od správnych hodnôt a sú uvedené v tabuľke 3.

U variantu merania 4 sa rovnako nanesú rozdielne objemy venóznej krvi na skúšobný nosič podľa príkladu 1 a remisia sa stanoví po 3 sekundách. Akonáhle remisné rozdiely dvakrát za sebou boli menšie ako 0,9, bolo meranie prerušené a remisná hodnota zahrnutá do vyhodnotenia. Jednotlivé remisie sa prepočítajú pomocou zodpovedajúcej kalibračnej krivky podľa obr. 23 na koncentrácie glukózy. Zo stanovených koncentrácií z 10 skúšobných nosičov a referenčných hodnôt krvných vzoriek sa stanovia odchýlky správnych hodnôt a sú uvedené v tabuľke 4.

Tabuľka 1

Objemová koncentrácia skúšobného nosiča pri variantu merania 1

objem	meraná relatívna	vypočítaná kon-	percentuál.
vzorky	remisia (%)	centrácia podľa	odchýlka od
		kalibračnej	referenčnej
		krivky 1	hodnoty

3 /^1	42,8	117,5	- 0,5
5 ^1	42,9	117,1	- 0,8
8 /^1	42,6	118,5	0,4
10 ^1	41,8	122,1	3,4
20 ^cl	41,9	121,6	3,0

Tabuľka 2

Objemová koncentrácia skúšobného nosiča pri variantu merania 2

objem vzorky	meraná relatívna remisia (%)	vypočítaná koncentrácia podľa kalibračnej krivky 1	percentuál. odchýlka od referenčnej hodnoty
3 ^1	37,4	117,5	- 0,5
5 μΐ	37,6	117,0	- 0,9
8 μΐ	37,4	117,7	- 0,3
10μι	37,2	118,6	0,4
26 μ 1	37,0	119,4	1,1

Tabuľka 3

Objemová koncentrácia skúšobného nosiča pri variantu merania 3

3 ^1	33,4	120,2	1,5
5^1	34,0	117,7	- 0,6
8 /1	33,9	118,0	- 0,3
10/.1	34,1	117,0	- 1,2
20 y^l	33,8	118,5	0,1

Tabuľka 4

Objemová koncentrácia skúšobného nosiča pri variantu merania 4

objem vzorky	meraná relatívna remisia (%)	vypočítaná koncentrácia podľa kalibračnej krivky 1	percentuál. odchýlka od referenčnej hodnoty
3 ^1	35,2	119,2	0,8
5 1	35,3	118,7	0,3
8 f 1	35,6	117,3	- 0,8
10 ^1	35,6	117,4	- 0,8
20^1	35,4	118,0	- 0,3

C. Ako je z tabuliek zrejmé, sú skúšobné nosiče podľa vynálezu vo veľkom rozsahu objemov e nezávislé.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Diagnostický skúšobný nosič (1), obsahujúci nosičovú vrstvu (2) s na tejto umiestnenou detekčnou vrstvou (3), obsahujúcou reagencie potrebné k stanoveniu analytu v kvapalnej vzorke a sieťovinu (4), prekrývajúcu detekčnú vrstvu (3), ktorá je väčšia ako detekčná vrstva (3) a je upevnená na nosičovú vrstvu (2), vyznačujúci sa tým, že sieťovina (4) je hydrofílna, ale sama nie je kapilárne aktívna, a inertný kryt (5) z materiálu priepustného pre vzorku je usporiadaný nad oblasťami (6) rozkladajúcimi sa nad detekčnou vrstvou tak, že miesto nanesenia vzorky (7) zostáva v oblasti detekčnej vrstvy prekrývajúcej sieťovinou (4) voľné a sieťovina (4) medzi krytom (5) a detekčnou vrstvou (3) , ako aj medzi krytom (5) a nosičovou vrstvou (2) poprípade medzi krytom (5) a rozperkou (10) na nosičovej vrstve (2) vytvára kapilárne aktívnu štrbinu.
2. Diagnostický skúšobný nosič podľa nároku 1, v y z n ačujúci sa tým, že na nosičovej vrstve je usporiadaných viacero detekčných vrstiev vedľa seba.
3. Diagnostický skúšobný nosič podľa nárokov 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že nosičová vrstva je dierovaná a detekčná vrstva (y ) je (sú) usporiadané nad dierovaním.
4. Diagnostický skúšobný nosič podľa nároku 3, v y z n a čujúci sa tým, že miesto nanesenia vzorky sa nachádza nad dierovaním nosičovej vrstvy.
5. Diagnostický skúšobný nosič podľa nároku 3, vyznačujúci sa t ý m, že sa miesto nanesenia vzorky nenachádza nad dierovaním nosičovej vrstvy.
6. Diagnostický skúšobný nosič podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že nosičová vrstva obsahuje ako dierovanie viacerých otvorov, nad ktorými sú usporiadané jedna alebo viacero detekčných vrstiev.
7. Diagnostický skúšobný nosič podľa nárokov 2 až 5, v y značujúci sa tým, že nosičová vrstva ako dierovanie obsahuje viacero otvorov, nad ktorými sú usporiadané odlišné detekčné vrstvy.
8. Diagnostický skúšobný nosič podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že nosičová vrstva obsahuje otvor, nad ktorým je usporiadaná detekčná vrstva s viacerými vedľa seba sa nachádzajúcimi reakčnými oblasťami.
9. Diagnostický skúšobný nosič podľa nárokov 7 alebo 8, vyznačujúci satým, že miesto nanesenia vzorky sa nachádza nad viacerými, alebo všetkými detekčnými vrstvami alebo reakčnými oblasťami.
10. Diagnostický skúšobný nosič podľa nárokov 7 alebo 8, vyznačujúci sa tým, že miesto nanesenia vzorky sa nachádza iba nad jednou detekčnou vrstvou alebo jednou reakčnou oblasťou.
11. Diagnostický skúšobný nosič podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že sieťovinou je monofílová tkanina.
12. Diagnostický skúšobný nosič podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, v yznačujúci sa tým, že sieťovina je na nosičovú vrstvu upevnená pomocou lepiacej pásky, výhodne prírodným alebo syntetickým kaučukom.
13. Použitie skúšobného nosiča podľa niektorého z nárokov 1 až 12 pre stanovenie analytu v kvapaline.
14. Spôsob stanovenia analytu v kvapalnej vzorke pomocou diagnostického skúšobného nosiča podľa niektorého z nárokov 1 až 12, pri ktorom sa kvapalina vzorky nanáša na miesto nanesenia vzorky, prebytočná kvapalina, ktorá nie je odoberaná z detekčnej vrstvy (iev) a pod ňou (nimi) ležiacou (imi) oblasťou (ami) sieťoviny (4), sa odvádza do oblasti sieťoviny, presahujúcimi detekčnú vrstvu (y) a na detekčnej vrstve (ách) sa pozoruje tvorba signálu (ov), pričom tvorba signálu je mierou pre prítomnosť poprípadne množstvo analytu v skúšanej kvapalnej vzorke.