SK76696A3 - Pentoxifyllin allone or in combination with corticosteroid - Google Patents

Description

Pentoxyfylín samotný alebo v kombinácii s kortikosteroidom

Oblasť techniky

Vynález sa týka pentoxyfylínu eamotného alebo v kombinácii b kortikosteroidom na prípravu liečiva na liečenie sclerosis multiplex.

Doterajší stav techniky

Sclerosis multiplex (SM) je jedným z nejčastejších nervových ochorení v našich zemepisných šírkach. Začína väčšinou vo veku včasného dospievania a môže prebiehať chronicky progresívne alebo v postupných nárazoch (atakách, relapsoch). Presný mechanizmus jej vzniku nie je doteraz známy. Zdá sa, že určitý vplyv majú genetické dispozície, ako aj životné prostredie.

K známemu obrazu choroby patria rozptýlené ložiská narušenia (straty) drene v centrálnom nervovom systéme (CNS) pacienta. Táto demyelinizácia sa šíri v nárazoch nesystematický v CNS a vedie k nervovo podmieneným tzv. atakám (výpadkom), ktorými sa symptomatika choroby vyznačuje.

V mnohých prípadoch dochádza ďalej k ohraničitelnému novému štádiu trvalej progresie choroby. Predpokláda sa, že v tomto neskorom štádiu hrajú určitú úlohu aj iné patomechanizmy, ako iba postupujúca demyelinizácia.

Doteraz sa dá toto ochorenie ošetriť iba symptomaticky, keď sa objaví nárazmi (atakami) s novými neurologickými symptómami, a to podávaním kortikosteroidov (1 g/deň i.v. počas troch dní), čo vedie k skráteniu doby nárazu. Avšak vzhľadom k známym početným a obtiažnym vedľajším účinkom kortikoidov preventívnu kontinuálnu terapiu takto nemôžeme vykonávať. Okrem toho toto ošetrenie je veľmi obtiažné a riskantné u pacientov trpiacich ďalšími, kortikosteroidmi ovplyvniteľnými chorobami, ako je diabetes mellitus I. typu.

K obídeniu týchto nevýhod bola skúmaná účinnosť rôznych skupín liekov.

Štúdie dlhodobej terapie choroby SM imunosupresívami ako je Azathioprin alebo Cyclosporin A ukázali, že tieto látky nemali na priebeh choroby žiadny vplyv. Naopak podkožná aplikácia Interferonu-beta po prvýkrát ukázala zretelné obmedzenie aták. Avšak aplikáciu Interferonu-beta môže pacient len obtiažne použiť vzhľadom k mnohým vedľajším účinkom a veľmi vysokej cene. Okrem toho Interferon-beta pôsobí iba u pacientov so slabými počiatočnými symptómami SM.

Úlohou je nájsť preparát k terapii SM, ktorý by prekonal vyššie uvedené nevýhody.

Táto úloha bola prekvapivo vyriešená použitím Pentoxifyllínu.

Podstata vynálezu

Vynález Ba týka pentoxyíylínu samotného alebo v kombinácii b kortikoeteroidom na prípravu liečiva na liečenie akútnej alebo chronicky progresívnej formy sclerosis multiplex.

Pentoxifyllíne (PTX) je známe, že pozitívne ovplyvňuje tvárnosť erytrocytov a leukocytov. Nasadzuje sa preto hlavne k zlepšeniu mikrocirkulácie pri angiopatiách (J. of Medicíne, sv. 10, Čís. 5, 1979) alebo všeobecne pri poruchách periférneho arteriálneho prekrvenia a imunitných poruchách. Je známe, že Pentoxifyllín znižuje agregáciu krvných doštičiek (trombocytov), podporuje uvoľňovanie prostacyklínu I. a znižuje počet mitóz lymfómov. Nasadzuje sa preto k prevencii tvorby metastáz a v terapii lymfómov (J. of Medicíne, sv. 15, čís. 5 a 6, 1984). Ďalšia indikácia k použitiu Pentoxifyllínu je experimentálna peritonitída, pri ktorej jeho podánie vedie k zreteľne menšej tvorbe abscesov a vypadávaniu (ukladaniu) fibrínu (Are. Sog., sv. 120, str. 1141-4, 1985).

V súčasnej dobe sa zistilo, že PTX vedľa doteraz známych indikácií je vhodný i k liečbe choroby sclerosis multiplex, bez toho, aby dochádzalo k vedľajším účinkom, ktoré sa často vyskytujú pri inej terapii.

V rámci jednej otvorenej terapeutickej štúdie bolo možné získať prvé skúsenosti s ošetrením aták SM Pentoxifyllínom. Pritom bolo zistené zretelné skrátenie doby ataky, ako aj predĺženie intervalu bez aták, a to ako pri intravenóznom podávaní (3x 200 mg i.v./deň počas 5 dní), tak aj pri orálnej terapii (3 až 4x 400 mg/deň).

Λ

Jednotlivá použitá dávka Pentoxifyllínu sa riadi všeobecným stavom a hmotnosťou pacienta. Činí všeobecne 0,01 až 6 g/deň, s výhodou 1 - 3 g/deň, a najvýhodnejšie 1,2 - 2,4 g/deň. Použité koncentrácie vo vzťahu k telesnej hmotnosti činia 0,1 až 120 mg/kg a deň, s výhodou 10 - 60 mg/kg a deň, a najvýhodnejšie 12 - 48 mg/kg a deň.

Ďalej sa zistilo, že vedia aplikácie samotného Pentoxifyllínu je možné pri ošetrení akútnych aták neočakávane indikovať kombináciu s kortikosteroidmi, a to na základe prekvapivých synergických efektov obidvoch látok pri ich spoločnom podaní.

Z kortikosteroidov vedľa iných terapeuticky používaných prichádzajú do úvahy predovšetkým prednison, prednisolon, prednisolon-21-acetát, prednylidén a metylprednison. Prednostne sa nasadzuje metylprednisolon.

Dávkovanie činí 0,01 - 10³ mg/deň, s výhodou 10 - 250 mg/deň, a .najvýhodnejšie 100 - 200 mg/deň. V jednotkách na deň a kilogram telesnej hmotnosti je to 10⁴ - 20, s výhodou 0,1 - 2,5, a najvýhodnejšie 1-2 mg/kg a deň.

Pri kombinácii PTX s kortikosteroidmi sa v terapii dáva prednosť dávkam zodpovedajúcim najvýhodnejšiemu dávkovaniu, ako napr. 1,2 mg/deň PTX (16 mg/kg a deň PTX) orálne a 500 mg/deň metylprednisolonu (7 mg/kg a deň i.v.) počas 3 dní. Toto množstvo je zreteľne pod doteraz používaným dávkovaním pri terapii akútnych aták (1 g/deň i.v. počas 3 dní).

Nižšími dávkami sa pri rovnakom výsledku terapie podstatne zníži nebezpečenstvo výskytu priechodnej hladiny diabetickej látkovej výmeny, ktorá sa často pozoruje pri doteraz používaných dávkách.

Prirodzene sa lekár môže v jednotlivých prípadoch v rámci svojho posúdenia odchýliť od tu uvádzaných dávok.

Dávkové jednotky čistých preparátov PTX aj kombinácii s kortikosteroidmi sa môžu vyskytovať vo forme tablet, dražé, kapslí alebo retardačných formulácií, pri čom v prípade použitia kapslí materiál kapslí preberá funkciu nosiča, a obsah môže byť napr. prášok, gel, emulzia, atď. Obzvlášť výhodné je pripraviť orálnu, sublinguálnu a perorálnu formuláciu s účinnou látkou, obsahujúcu vypočítané množstvo účinnej látky spolu so žiadaným nosičom. Taktiež je možná výroba preparátov pre transdermálne alebo parenterálne (i.p.,

i.v., i.m., podkožné) injekcie roztokov alebo kryštalických suspenzii ako depotných preparátov. Použitelné sú aj preparáty k inhalácií (vystrekovacie preparáty) a čipky. Všetky vymenované preparáty sa vyrábajú podľa známych postupov.

Ako nosné materiály, pomocné prostriedky a prísady sa používajú všetky farmakologicky bežné materiály.

Možné dávkovanie (dóze) je 200, 400, alebo 600 mg PTX/tabletu alebo 100 resp. 300 mg PTX/ampulu; kortikosteroidy 0,5 - 10 mg/tabletu alebo 10 - 1000 mg/ampulu.

V prípade kombinovaných preparátov sa nasadí 200 - 300 mg PTX a 0,5 - 10 mg kortikoidu/tabletu alebo 100 - 150 mg PTX a 10 - 1000 mg kortikoidu/ampulu.

Príklady

Príklad 1:

Pacientka (42 rokov, 64 kg telesnej hmotnosti) pred ôsmimi rokmi ochorela nárazovo postupujúcou chorobou SM. Pri doterajších nárazoch (atakách) bola ošetrovaná kortikosteroidmi, ale to viedlo už viackrát k psychóze. Pacientka bola prijatá so symptomatikou mozgového kmeňa (dvojité videnie, parestézie v oblasti trigeminu a hrubý nystagmus s vertigom a nevoľnosťou) . V jadrovej spinovej tomografii sa objavilo nové ložisko v mozgovom kmeni. Bola vykonaná infúzna liečba s PTX (3 x 200 mg/deň i. v.). Už druhý deň pacientka pociťovala zreteľné zlepšenie symptómov vertiga a dvojitého videnia. Po dvoch dňoch nebol nystagmus a sklon k vertigu klinicky prekazatelný. Pacientka bola prevedená z infúznej terapie na orálnu medikáciu 3 x 400 mg/deň. Pred touto terapiou mala pacientka pravidelne 3-4 nárazy (ataky) za rok.

Príklad 2:

Pacientka (45 rokov, 58 kg telesnej hmotnosti) pred tromi rokmi ochorela chorobou SM. Doteraz sa vyskytovali prevažne symptómy senzibility, ktoré vyústili najmä v nepríjemné parestézie končatín. Počas novej ataky s trýznivými pálivými pocitmi na obidvoch nohách bola pacientka ošetrená dávkou x 400 mg PTX/deň. Dysestézie pretrvávajúce predtým niekoľko týždňov boli už po troch dňoch natoľko redukované, že pacientka mohla opäť vstať a vykonávať svoje denné práce v domácnosti. Aj v tomto prípade prebieha 5-mesačná doba pozorovania, počas ktorej zatiaľ k žiadnym problémom nedošlo.

Príklad 3:

U jedného pacienta (36 rokov, 62 kg telesnej hmotnosti) je choroba SM známa dva roky. Od tej doby mal päť aták, ktoré boli iba málo výrazné a nepotrebovali ošetrenie. Pretože pacient trpí chorobou diabetes mellitus 1. typu, je steroidná terapia veľmi riziková. Pri výskyte náhleho zhoršenia videnia ľavého oka bola diagnostikovaná retrobulbárna neuritida. Fundoskopia (pozorovanie očného pozadia) bola nenápadná. Ihneď sa zahájila i.v.infúzna terapia s PTX (3 x 300 mg/deň) . Už nasledujúci deň symptómy ustúpili, pacient opäť rozoznáva čísla a vízus sa zlepšil z 0,1 na 0,65.

Príklad 4:

V prípade 48-ročnej pacientky bola diagnostikovaná nárazovo postupujúca SM vo veku 36 rokov. V posledných dvoch rokoch došlo k nahromadeniu aták postihujúcich senzibilitu a mozgový kmeň. Symptomatika sa po posledných dvoch atakách vždy neuspokojivo vracala do pôvodného stavu a zostávali reziduálne stavy s ľahkou ataxiou a obrazom spastickej chôdze. Keď došlo znovu k ťažkej atake s úplnou stratou vízu (videnia) pravého oka, rozhodli sme sa vedľa vysokej dávky metylprednisolonu (1 g/deň, i.v. počas 3 dní) podávať počas týždňov Pentoxifyllín v dávkovaní ’ 1200 mg orálne. Tým došlo do piatich dní nielen k takmer úplnému navráteniu vízu postihnutého oka, ale zreteľne sa tiež zlepšili reziduálne symptómy minulých aták. Pacientka na vlastné želanie pokračovala v užívaní (orálne) Pentoxifyllínu vo vyššie uvedených dávkach a v časovom rozmedzí 8 mesiacov nedošlo k žiadnej obnovenej atake. Aj iné symptómy sa subjektívne i objektívne zreteľne zlepšili.

Príklad 5:

V prípade 23-ročnej pacientky trpiacej dva roky chorobou SM došlo po čisto senzitívnych atakách po prvý krát k ochrnutiu ľavej polovice tela. Pôvodná vysokodávková liečba metylprednisolonom (1 g i.v. počas 3 dní) neviedla k žiadnemu podstatnému zlepšeniu symptómov. Preto sme sa rozhodli ďalej podávať orálne metylprednisolon v nižšom dávkovaní (100 mg, redukovaných každý druhý deň na 20 mg), a k tomu podávať pacientke ešte 1200 mg Pentoxifyllínu orálne, čím v priebehu ďalších 3 dní došlo k dramatickému zlepšeniu a navráteniu schopnosti chôdze bez pomôcok. Potom na základe patologickej tolerancie glukózy bola dávka kortizonu velmi rýchlo redukovaná pri zachovaní dávkovania Pentoxifyllínu. Tým bolo možné udržať už získanú stabilitu a zlepšenie obrazu chôdze, a tiež v tomto prípade si pacientka želá ďalšie liečení Pentoxifyllínom.

Claims (1)

1. Použitie pentoxyfylínu samotného alebo v kombinácii s kortikoeteroidom na prípravu liečiva na liečenie akútnej * alebo chronicky progresívnej formy sclerosis multiplex.