SK50193A3 - Vehicle suspension system - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa dotýka jedným ovládačom medzi nesie otočné jedno koleso, pracovný priestor, pracovný tlak, ktorý je sa ďalej dotýka spôsobu podľa niektorého ovládačom medzi na] ma j edným otočné závesného systému vozidiel s aspoň karosériou a nosičom kolesa, ktorý a .u ktorého má ovládač aspoň jeden obsahujúci tlakové médium, pre premenlivý spojený so zásobným systémom. Vynález prevádzky závesného systému vozidiel, z predchádzajúcich nárokov, s aspoň karosériou a nosičom kolesa, ktorý nesie jedno koleso, pričom ovládač má aspoň jeden pracovný priestor pre premenlivý pracovný spojený so zásobným systémom.

tlak, ktorý je

Doterajší stav techniky

U mnohých vozidiel je medzi karosériou vozidla a jedným nosičom kolesa usporiadaný ovládač. Pomocou tohoto ovládača a tlakového zdroja je možné meniť výšku karosérie. Väčšinou existuje snaha, nezávisle na zmenách zaťaženia, udržovať vzdialenosť karosérie od nosiča kolesa na konštantnej hodnote.

Sila pôsob i aca na ον1ádač zmenou zaťaženia, pri jazde alebo spomaľovaní vozidla.

môže značne kolísať, napríklad v zatáčkach a pri zrýchľovaní vozidla, musí tlakového zdroja, Aby ovládač mohol byť pracovný vykonávať toto Zásobníkom je

Tlak tlakového média, dodávaného z pôsobí v pracovnom priestore ovládača, prevziať aj úlohu odpruženia priestor spojený so zásobníkom. Preto je známe, spojenie pracovného priestoru so zásobníkom, nádrž, v ktorej je tlakové médium udržované plynom pod určitým t1akom. '

Tlak v 2ásobníku je, bez ohľadu na rýchle zmeny zaťaženia, rovnaký ako tlak v pracovnom priestore ovládača. Tlak v pracovnom priestore ovládača môže značne kolísať medzi veľmi vysokými a veľmi nízkymi hodnotami. To prináša u známych závesných systémov značné problémy pri dimenzovaní zásobníka, pri dimenzovaní tlakového zdroja a ventilu, riadiacim tlak v pracovnom priestore ovládača.

Ak je napríklad zásobník dimenzovaný tak, že pri vyšších pracovných tlakoch má prijateľnú charakteristiku, je u doposiaľ známych závesných systémov priebeh tejto charakteristiky v oblasti menších pracovných tlakov veľmi neuspokojivý, pretože ak sa predbežný tlak zvolí relatívne vysoký, tak ovládač pri pracovných tlakoch pod týmto predbežným tlakom nepracuje náležito. Ak sa však predbežný tlak v zásobníku zvolí dostatočne nízky, musí sa použiť veľmi veľký zásobník, aby v oblasti vyšších pracovných tlakov vznikla prijateľná charakteristika, pretože ak veľkosť zásobníka je príliš malá, je pruženie v oblasti vyšších pracovných t1akov príliš tvrdé. Ak sa však s ohľadom na dostatočné pruženie v oblasti vyšších pracovných tlakov zvolí dostatočne veľký zásobník a predbežný tlak sa nastaví dostatočne nízko, aby zásobník mohol pracovať aj v oblasti malých pracovných tlakov, vznikne v dôsledku toho rada podstatných nevýhod. Jednou z týchto nevýhod je, že zásobník je veľký a ťažký. V oblasti menších pracovných tlakov, aj keď má byť dosiahnuté iba malej zmeny tlaku, musí byť dopravované do zásobníka, poprípade zo zásobníka veľké množstvo tlakového média. To má za následok to, že použitý riadiaci ventil a tlakový zdroj musia byť dimenzované ako veľmi veľké, respektíve požadovanú zmenu tlaku nie je možné vykonávať v požadovanom čase.

U známych závesných systémov možno ťažko uskutočniť aj so značnými nákladmi dostatočne rýchlu reguláciu výšky karosérie vozidla.

I

- 3 Aby mohla bytí cez veľké vyhotovenie zásobníka v priebehu nie príliš dlhej doby a pri použitiu technicky vyhotovíteľného riadiaceho ventilu a z hľadiska veľkosti uskutočniteľného tlakového zdroja aj pri nízkych pracovných tlakoch vykonaná zmena tlaku, panujúceho v pracovnom priestore ovládača, je známe, medzi pracovným priestorom ovládača a zásobníkom upraviť škrtiace ústrojenstvo. Tým však vzniknú značné nevýhody, prinajmenšom pri riadení ovládača. To znamená, že pre riadenie tlaku ovládača je potrebná komplikovaná riadiaca logická jednotka.

Vzhľadom k nutne použitému škrtiacemu ústrojenstvu medzi pracovným priestorom ovládača a zásobníkom má riadiaci ventil charakteristiku s veľkým pozitívnym prekrytím. Aj z tohoto dôvodu majú doposiaľ známe závesné systémy veľmi vysokú spotrebu energie.

Podstata vynálezu

Vyššie uvedené nedostatky odstraňuje závesný systém vozidiel s aspoň jedným ovládačom medzi karosériou a nosičom kolesa, ktorý nesie otočné jedno koleso, a u ktorého má ovládač aspoň jeden pracovný priestor, obsahujúci tlakové médium, pre premenlivý pracovný tlak, ktorý je spojený so zásobným systémom, podľa vynálezu, ktorého podstatou je, že zásobný systém umožňuje ľubovoľnú voľbu charakteristiky pruženia zásobného systému. Charakteristika pružiny je teda ľahko prispôsobíteľná potrebe. ¹

Výhodou závesného systému podľa vynálezu je, že aj v oblasti nízkych pracovných tlakov musí pre zmenu pracovného tlaku prúdiť do zásobného systému, respektíve zo zásobného systému iba malé množstvo tlakového média.

Podľa výhodného vyhotovenia má zásobný systém aspoň jeden premenlivý zásobný priestor, obsahujúci plyn. Pritom plyny v premenlivých zásobných priestoroch majú aspoň dva rôzne predbežné tlaky.

Podľa ďalšieho výhodného vyhotovenia sú aspoň dva zásobné priestory usporiadané v jednom telese. Pritom je výhodné, keď aspoň dva premenlivé zásobné priestory sú od seba oddelené piestom.

Podľa ďalšieho výhodného vyhotovenia obsahuje závesný systém aspoň jeden ďalší piest, pričom aspoň dva z týchto piestov sú vedené jedným spoločným klzným vedením. Pritom aspoň v čiastkovej oblasti tohoto spoločného klzného vedenia sú dva z uvedených piestov využiteľné.

Podľa ďalšieho výhodného vyhotovenia obsahuje zásobný systém aspoň jeden pružne deformováteľný element. Tento pružne deformovateľný element má s výhodou nelineárnu charakteristiku a je s výhodou vytvorený aspoň jednou oceľovou pružinou.

Podľa ďalšieho výhodného vyhotovenia obsahuje zásobný systém prídavné k aspoň jednému premenlivému zásobnému priestoru aspoň jeden pružne deformovateľný element.

Podľa výhodného vyhotovenia je zásobný systém spojený priamo s pracovným priestorom ovládača, a to najmä vtedy, ak je ovládač zhotovený ako takzvaný deliaci válec alebo takzvaný plunžrový válec. Pomocou tohoto opatrenia môže závesný systém pracovať podľa potreby s technicky vykonateľnými súčiastkami.

Cez priame spojenie zásobného systému s pracovným priestorom ovládača, nie je s výhodou potrebné, aj v oblasti menších pracovných tlakov mať k dispozícii zvlášť veľký prúd tlakového média.

I

Priame spojenie zásobného systému s pracovným priestorom ovládača má ešte najmä tú výhodu, že v neutrálnej polohe riadiaceho ventilu môže byť upravené zjavné pozitívne prekrytie.

Napriek tomu nie je nutné, vzhľadom k možnému priamemu spojeniu zásobného systému s pracovným priestorom ovládača, počítať s tvrdými tlakovými nárazmi ovládača.

Potrebný hydraulický výkon je zjavne menší ako u doposiaľ známych závesných systémov. Aj pri malom hydraulickom výkone môže závesný systém podľa vynálezu vykonávať veľmi rýchlu reguláciu výšky karosérie. Pruženie môže byť aj v oblasti menších podporných síl s výhodou vyrovnávané pomocou prívodu alebo odvodu aj iba malých množstiev tlakového média.

Závesný systém podľa vynálezu má tu výhodu, že pre každú hodnotu zaťaženia je možné dosiahnuť temer každého požadovaného komfortu odpruženia.

Požadovanú charakteristiku pružiny je možné s výhodou temer vždy vytvoriť aj v nízkom rozsahu tlakov.

Závesný systém podľa vynálezu môže byť s výhodou vytvorený tak, že aj pri vzniku extrémne malej podpornej sily nenastane zrútenie tlaku v zásobnom systéme. Charakteristiku zásobného systému je možné s výhodou nastaviť na tlak klesajúci smerom dole až na nulu.

Pri závesnom systéme podľa vynálezu je možné charakteristiku zásobného systému s výhodou podľa potreby optimalizovať podľa rôznych kritérií. Týmito kritériami môžu napríklad byť= menší stredný objemový prietok, menší maximálny objemový prietok, menší stredný a/alebo menši maximálny potrebný výkon hydraulického systému pri súčasnom vysokom komforte odpruženia.

Výhodná možnosť, vyhotoviť riadiaci ventil so zjavným pozitívnym prekrytím medzi spínacími polohami, poskytuje ďalšiu úsporu energie, najmä aj vzhľadom k malým stratám oleja únikom netesnosťami.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude vyhotoven1a podľa obr. 1 znázornený podľa vynálezu, na obr a zásobného systému, ďalej bližšie objasnený na príkladoch pr i 1ožených výkresov, na ktorých j e na zjednodušene schématičky závesný systém vyhotovenia ovládača pr í k1ady rôznych až 9 rôzne na obr. 10 charakteristík, na obr. 11 a 12 ďalšie vyhotovenie ovládača a zásobného systému, na obr. 13 alternatívne vyhotovenie závesného systému a na obr. 14 a 15 alternatívne vyhotovenie ον1ádača.

Príklady vyhotovenia vynálezu

Závesný systém podľa vynálezu je možné použiť u každého vozidla, u ktorého je medzi karosériou a nosičom kolesa vstavaný ovládač. Nosičom kolesa je obvykle ľavá strana alebo pravá strana nápravy vozidla. Na nosiči kolesa, respektíve na každej strane nápravy je otočné uložené koleso. Obvykle sa pre každé vozidlo použije prinajmenšom rovnaký počet ovládačov ako kolies. To znamená, že u štvorkolesového vozidla sú upravené štyri ovládače alebo štyri skupiny ovládačov.

Na obr. 1 je znázornený prvý ovládač i a druhý ovládač

2. Prvý ovládač i je vstavaný zhruba na ľavej prednej strane vozidla medzi karosériou a ľavou stranou prednej nápravy, a druhý ovládač 2 je vstavaný vpravo vpredu medzi karosériou a prednou nápravou.

Prvý ovládač 1_ má válec 4. Vo vnútri tohoto válca 4 je posuvne uložený piest 6. Piest 6 je upevnený k piestnici 8. Piestnica 8 vyčnieva na čelnej strane válca 4 von. Na druhej čelnej strane je válec 4 spojený s neznázornenou karosériou alebo s neznázorneným nosičom kolesa. Koniec piestnice 8, vyčnievajúci vonku z válca 4, je spojený s nosičom kolesa alebo s karosériou.

Druhý ovládač 2 je vytvorený rovnako ako prvý ovládač i. Kvôli prehľadnosti nie sú u druhého ovládača 2 uvedené všetky vzťahové značky.

Na obr. 1 je ďalej znázornený prvý zásobný systém 10, druhý zásobný systém 12, zásobná nádrž 14, čerpadlo 16. centrálny zásobník 18, prvý riadiaci ventil 20. druhý riadiaci ventil 22. prvý spínací ventil 24, druhý spínací ventil 26 a ventil 28. V zásobnej nádrži 14 je tlakové médium. Týmto tlakovým médiom je napríklad kvapalina, napríklad hydraulická kvapalina.

Čerpadlo 16 nasáva tlakové médium zo zásobnej nádrže 14 a vytlačuje ho do centrálneho zásobovacieho potrubia 30. Centrálne zásobovacie potrubie 30 je spojené s centrálnym zásobníkom 18. Odbočka vedie cez spätný ventil 32 clo prívodného potrubia 34. Prívodné potrubie 34 vedie ku vstupnej prípojke 36 prvého riadiaceho ventilu 20 a k vstupnej prípojke druhého riadiaceho ventilu 22. Výstupná prípojka 38 prvého riadiaceho ventilu 20 a výstupná prípojka druhého riadiaceho ventilu 22 sú vratným potrubím 40 spojené so zásobnou nádržou 14.

a druhé spojovacie potrubie vedie zo riadiaceho ventilu 22 k druhému Z prvého spínacieho ventilu 24 k prvého ovládača i vedie potrubie 46

Zo vstupnej prípojky 44 prvého riadiaceho ventilu 20 vedie spojovacie potrubie 42 k prvému spínaciemu ventilu 24 vstupnej prípojky druhého spínaciemu ventilu 26. pracovnému priestoru 50 Ďalšie potrubie spojuje druhý spínací ventil 26 s pracovným priestorom druhého ovládača 2.

Prvý zásobný systém 10 je potrubím 46 spojený s pracovným priestorom 50. Zásobný systém 10 môže byť taktiež priamo spojený s pracovným priestorom 50 prvého ovládača i. Druhý zásobný systém 12 je spojený s pracovným priestorom druhého ον1ádača 2.

Pracovný priestor 50 je pod válcom 4 prvého ovládača í_ na strane piestu 6, odvrátenej od piestnej tyče 8. Na druhej strane piestu 6 prvého ovládača X je vytvorený tlakový priestor 52. Tento tlakový priestor 52 je priechodom 54 spojený s pracovným priestorom 50. V priechode 54 je upravené Škrtiace ústrojenstvo 56. Podľa riadenia Škrtiaceho ústrojenstva 56 môže byt toto škrtiace ústrojenstvo 56 otvorené viac alebo menej a podľa potreby môže byť taktiež úplne uzatvorené. Priechod 54 môže byť upravený v pieste 6 alebo ním môže napríklad byť potrubie, prebiehajúce mimo válec 4.

Ďalšia odbočka vedie z centrálneho zásobovacieho potrubia 30 k ďalším neznázorneným riadiacim ventilom, pomocou ktorých môžu byť ovládané ďalšie neznázornené ovládače. Ďalšie neznázornené riadiace ventily a ďalšie neznázornené ovládače majú konštrukciu napríklad rovnakú ako prvý riadiaci ventil 20 a prvý ovládač X. Ovládače X a 2 prislúchajú napríklad k jednej náprave vozidla a druhé, neznázornené ovládače patria k ďalšej náprave vozidla.

Čerpadlom 16 môže byť napríklad Čerpadlo regulujúce tlak. Miesto neho je však možné použiť aj čerpadlo so stálym výtlakom a tlak sa potom nastavuje pomocou regulačného ventilu tlaku. Regulácia tlaku čerpadlom 16 môže byť skombinovaná s reguláciou prúdu čerpadla 16.

Medzi čerpadlom 16 a centrálnym zásobovacím potrubím 30 je upravený filter 61 a spätný ventil 62. Tento spätný ventil 62 môže byť upravený pre to, aby sa pri výpadku čerpadla 16 zabránilo vyprázdneniu centrálného zásobníka 18. Spätný ventil 32 zamedzuje eventuálnemu preniknutiu tlakovej špičky z ovládača X cez prvý riadiaci ventil 20 do centrálneho zásobovacieho potrubia 30.

Z centrálneho zásobovacieho potrubia 30 vedie ďalšie potrubie do zásobnej nádrže 14. V tomto ďalšom potrubí je u8 pravený ďalší ventil 64. Týmto ďalším ventilom 64 je napríklad sedlový ventil, ktorý je pri prerušení elektrického prúdu otvorený. V normálnej prevádzke je tento ventil 64 napájaný elektrickým prúdom a tým je uzatvorený. V prípade poruchy, napríklad pri výpadku mazania, dôjde prerušením elektrického prúdu k zapnutiu ventilu 64 a čerpadlo 16 dopravuje beztlakovo médium cez ventil 64 do zásobnej nádrže 14.

Prvý riadiaci ventil 20 má prvú spínaciu polohu 71. druhú spínaciu polohu 72 a tretiu spínaciu polohu 73. V druhej spínacej polohe 72 sú vstupná prípojka 36, výstupná prípojka 38 a ďalšia vstupná prípojka 44 voči sebe uzatvorené. V prvej spínacej polohe 71 je vstupná prípojka 36 spojená s ďalšou vstupnou prípojkou 44 a výstupná prípojka 38 je uzatvorená. V tretej spínacej polohe 73 je vstupná prípojka 36, a ďalšia vstupná prípojka 44 je spojená s výstupnou prípojkou 38.

Druhá spínacia poloha 72 sa nachádza prvou a tretou spínacou polohou 71 a 73. Medzi jednotlivými spínacími polohami 71. 72, 73 existuje podľa druhu vyhotovenia bezstupňový prechod. Prvý riadiaci ventil 20 môže byť pomocou napríklad dvoch elektromagnetov, vždy podľa vybudenia príslušných magnetov, uvedený do prvej spínacej polohy 79, alebo do tretej spínacej polohy 73. Pomocou pružín je uvedený prvý riadiaci ventil 20, v prípade Že elektromagnety nie sú ovládané do druhej spínacej polohy 72. Prvým riadiacim ventilom 20 je napríklad proporcionálny ventil.

Spínacie ventily 24, 26 majú vždy tri prípojky a dve spínacie polohy. Tretia prípojka prvého spínacieho ventilu 24 je čiarkované naznačeným potrubím 76 spojená s treťou prípojkou druhého spínacieho ventilu 26. V potrubí 76 je upravené prvé škrtiace ústrojenstvo 77 a druhé škrtiace ústrojenstvo 78. Medzi prvým škrtiacim ústrojenstvom 77 a druhým škrtiacim ústrojenstvom 78 odbočuje z potrubia 76 spojovacie potrubie 79, naznačené taktiež čiarkované, do vratného potrubia 40, a to cez ventil 28.

Prvý spínací ventil 24 je riadený tlakom. To je na obr. 1 naznačené čiarkovanou čiarou, znázorňujúcou riadiace potrubie 80, spojujúce prvý spínací ventil 24 s prívodným potrubím 34. Podľa tlaku v prívodnom potrubí 34 sa nachádza prvý spínací ventil 24 v prvej spínacej polohe 81 alebo v druhej spínacej polohe 82. V prvej spínacej polohe 81 je spojovacie potrubie 42 spojené s potrubím 46 a tretia prípojka k potrubiu 76 je uzatvorená. V druhej spínacej polohe 82 prvého spínacieho ventilu 24 je prípojka ku spojovaciemu potrubiu 42 uzatvorená a potrubie 46 je spojené s potrubím

76. V beztlakovom stave, to je keď tlak v prívodnom potrubí 34 poklesol pod medznú hodnotu, sa prvý spínací ventil 24 prepne do druhej spínacej polohy 82. Pri normálnej prevádzke, to je keď je tlak v prívodnom potrubí 34 väčší ako medzný tlak, nachádza sa prvý spínací ventil 24 v prvej spínacej po1ohe 81.

V prípade poruchy, to je keď sa prvý nachádza napríklad kvôli nedostatku tlaku spínacej polohe 82, je pracovný priestor 50 prvého ovládača i spojený potrubím 76 s pracovným priestorom druhého ovládača

2. Tým je zaistené, že v prípade poruchy neexistuje medzi pracovnými priestormi 50 ovládačov t_ a 2 po dlhší čas neprípustné veľký tlakový rozdiel. Škrtiace ústrojenstvo 77 a 78 sú upravené preto, aby vyrovnanie tlakov neprebiehalo príliš prudko.

spínací ventil 24 vo svojej druhej

Ventil 28 je napríklad sedlovým ventilom. V normálnej prevádzke je tento ventil 28 bez prívodu elektrického prúdu a spojovacie potrubie 79 z potrubia 76 do vratného potrubia 40 je ventilom 28 uzatvorené. Ak je v dôsledku nejakej poruchy tlak v pracovnom priestore 50 prvého ovládača 1_ a/a lebo tlak v pracovnom priestore druhého ovládača 2 príliš veľký, obnoví sa prívod elektrického prúdu do ventilu 28 a tlak v pracovných priestoroch môže klesnúť. Tým je možné aj v prípade poruchy zabrániť tomu, že karoséria vozidla sa zdvihne do príliš veľkej výšky, poprípade v tejto príliš veľkej výške zostane.

Potrubím 76, spojovacím potrubím 79 a riadiacim potrubím 80 nesmú prúdiť veľké množstvá tlakového média. Preto môžu byť prierezy potrubia 76, 79, 80 vyhotovené malé, preto sú tieto potrubia 76, 79, 80 na obr. 1 znázornené čiarkované.

Tlak v pracovnom priestore 50 prvého ovládača 1_ môže byť snímaný snímačom 88. Ďalší snímač 89 sníma tlak v pracovnom priestore druhého ovládača 2. Snímače 88, 89 dodávajú namerané hodnoty do elektronickej jednotky 90. Podľa vstupných signálov, najmä aj v závislosti na hodnotách, zistených snímačmi 88. 89. riadi elektronická jednotka 90 riadiace ventily 20.

22. Ak má tlak v pracovnom priestore 50 klesnúť, respektíve ak sa má karoséria vozidla znížiť, prepne elektronická jednotka 90 prvý riadiaci ventil 20 do tretej spínacej polohy 73. Pri požadovanom stúpnutí tlaku v pracovnom priestore 50, respektíve pri požadovanom zdvihnutí karosérie, sa prvý riadiaci ventil 20 prepne pomocou elektronickej jednotky 90 do prvej spínacej polohy 71.

Prvý ovládač 1. závesného systému má niekoľko funkcií: Vzhľadom ku spojeniu pracovného priestoru 50 so zásobným systémom 10 môže prvý ovládač 1_ prevziať úlohu odpruženia vozidla. Za druhé môže podľa ovládania prvého riadiaceho ventilu 20 spôsobiť zdvihnutie alebo klesnutie karosérie. Za tretie môže prvý ovládač 1. slúžiť aj ako tlmič nárazov.

Funkcia prvého ovládača 1. ako tlmiča nárazov vyplýva zo škrtiaceho ústrojenstva 56, upraveného medzi pracovným priestorom 50 a tlakovým priestorom 52. Ak má prvý ovládač 1. hodne tlmiť, vykoná elektronická jednotka 90 uzatváranie škrtiaceho ústrojenstva 56 a v prípade požadovaného menšieho tlmenia spôsobí väčšie otvorenie škrtiaceho ústrojenstva 56.

Škrtiace ústrojenstvo 56 môže byť napríklad vytvorené tak, že jeho voľný prietočný ústrojenstvo 56 však môže obmedzujúci tlak, pričom prierez je meniteľný. Škrtiace byť vytvorené aj ako ventil podľa riadenia škrtiaceho ústrojenstva 56 sa nastaví väčší alebo menši tlakový rozdiel medzi pracovným priestorom 50 a tlakovým priestorom 52. Škrtiacim ústrojenstvom 56 môže byť aj jediný element, ktorý v

slúži pre oba smery prúdenia. Škrtiace ústrojenstvo 56 však môže pozostávať aj z niekoľkých jednotlivých ventilov, pričom časť týchto ventilov slúži pre prietok jedným smerom a ďalšia časť týchto ventilov pre prietok opačným smerom.

V príklade vyhotovenia, znázornenom na obr. 1, pozostáva základný systém 10 z prvého zásobníka 91, druhého zásobníka 92 a tretieho zásobníka 93. Vo vnútri prvého zásobníka 91 je prvý premenlivý zásobný priestor 101. vo vnútri druhého druhý premenlivý zásobný priestor 102 a vo zásobníka 93 je tretí premenlivý zásobný Premenlivé zásobné priestory 101. 102. 103 zásobníka 92 je vnútri tretieho priestor 103.

obsahujú stlačený plyn. Tento stlačený plyn môže byť vo všetkých premenlivých zásobných priestoroch 1O1. 102. 103 môže byť rovnaký alebo môže byť rôzneho druhu, poprípade zloženia.

Súčiastky, znázornené napríklad druhý ovládač 2, riadiaci ventil 22, druhý odpovedajú súčiastkam, v spodnej časti obr. 1, ako druhý zásobný systém 12. druhý 24 a snímač 89 spínací ventil svojou konštrukciou a spôsobom funkcie obdobným znázorneným v hornej časti obr. 1, ako je prvý ovládač 1_, prvý zásobný systém 12. prvý riadiaci prvý spínací ventil 24 a snímač 88.

vent i 1 20.

Medzi pracovným priestorom 50 a prvým zásobným systémom 10 môže byť upravené ešte ďalšie škrtiace ústrojenstvo 106. Naviac k tomuto škrtiacemu ústrojenstvu 106. poprípade miesto neho, je možné usporiadať ďalší škrtiace ústrojenstvo 107.

Toto škrtiace ústrojenstvo 107 je usporiadané tak, že nedochá12 .dza ku škrteniu všetkého množstva tlakového média vymeňovaného s prvým zásobným systémom 10. lež je škrtené iba to množstvo, ktoré prúdi do nebo z jednej časti zásobných priestorov 101. 102. 103. Škrtiace ústrojenstvá 106. 107. môžu mať rovnaké vyhotovenie a môžu byť meniteľné rovnako ako škrtiace ústrojenstvo 56. Pomocou škrtiaceho ústrojenstva 56 je možné v dostatočnej miere riadiť funkciu prvého ovládača 1. ako tlmiča nárazov. Z tohoto dôvodu je možné škrtiace ústrojenstvo 106 a 107 aspoň v príklade vyhotovenia, znázorneného na obr. 1, vypustiť, takže tieto škrtiace ústrojenstvá 106 a 107 sú naznačené čiarkované.

Zásobníky 91 . 92, 93, znázornené na obr. 1, sú vyhotovené ako membránové zásobníky. Miesto nich je možné taktiež použiť piestových zásobníkov, znázornených na obr. 2. Spôsob činnosti prvého zásobného systému 10 bude objasnený najskôr podľa obr. 2.

Na obr. 2 je znázornený ďalší výhodný príklad vyhotovenia závesného systému.

Na všetkých obrázkoch sú rovnaké alebo rovnako pôsobiace súčiastky opatrené rovnakými vzťahovými značkami. Nasledujúce príklady vyhotovenia sú prakticky rovnaké ako prvý príklad vyhotovenia podľa obr. 1, až na niektoré odchýlky uvedené ďalej. Jednotlivé detaile rôznych príkladov vyhotovenia je možné spolu navzájom kombinovať.

Na obr. 2 pozostáva zásobný systém 10 len zo dvoch premenlivých zásobných priestorov 101. 102. aby bolo možné spôsob funkcie vysvetliť čo najjednoduchšie. K premenlivým zásobným priestorom 101. 102 je možné, ako je znázornené na obr. 1, pripojiť ďalší aspoň jeden premenlivý zásobný priestor.

Aby znázornenie bolo vyhotovené čo najprehľadnejšie, bol závesný systém ako na obr. 2, tak aj na ďalších obrázkoch znázornený silne zjednodušene, pričom zjavne sú znázornené iba jednotlivé zvláštnosti. Všetky detaily, znázornené na obr. 1, môžu byť prenesené na všetky nasledujúce obrázky.

V príklade vyhotovenia, znázornenom na obr. 2, pozostáva zásobný systém 10 z prvého premenlivého zásobného priestoru 101 a druhého premenlivého zásobného priestoru 102. Plyn v prvom premenlivom zásobnom priestore 101 je predpätý prvým predbežným tlakom pví a plyn v druhom premenlivom zásobnom priestore 102 je predpätý druhým predbežným tlakom pv2. Pracovný tlak tlakového média v pracovnom priestore 50 prvého ovládača i bude ďalej označovaný ako pracovný tlak p50.

U prvého zásobníka 91. znázorneného na obr. 2, je plyn v zásobnom priestore 101 oddelený od tlakového média v potrubí 46 prvým piestom 111. Podobne je v druhom zásobníku 92 druhým piestom 112 oddelený plyn v premenlivom zásobnom priestore 102 od tlakového média v potrubí 46.

Tlak na strane tlakovým médiom, to napájaného kvapalinou, je zaťaženia prvého ovládača v pracovnom priestore 50. v nasledujúcom opise uvádza, zásobujúceho zásobný systém 10. tlak p50.

prvého zásobného systému 10. znamená na strane nehľadiac na 1, temer rovný Kvôl i že 11ak napájaného zásobného systému 10 veľmi rýchle zmeny pracovnému tlaku p50 zjednodušeniu sa tlakového média, je rovnako veľký ako pracovný

Znázornenie zásobného systému 10 na obr. 2 je zvolené tak, že nasledujúce uvádzanie vysúvanie prvého piestu 111 odpovedá pohybu smerom dole, a zasúvanie znamená pohyb smerom nahor. To tiež platí pre ďalšie piesty 112 a 113 a pre ďalšie obrázky.

Druhý predbežný tlak pv2 plynu v druhom premenlivom zásobnom priestore 102 je podstatne väčší ako prvý predbežný tlak pvl plynu v prvom premenlivom zásobnom priestore 101. Druhý predbežný tlak pv2 je zvolený tak, že v oblasti nízkych pracovných tlakov p50 zostáva druhý piest 112 v celkom vysunutom stave, to znamená, že pracovný tlak p50 v pracovnom priestore 50 je menší ako druhý predbežný tlak pv2 v druhom premenlivom zásobnom priestore 102. Prvý predbežný tlak pvl prvého premenlivého zásobného priestoru 101 je zvolený tak, že aj v oblasti malých pracovných tlakov p50 môže tlakové médium ovládať prvý piest 111 vo smere do prvého premenlivého zásobného priestoru 101. To znamená, že aj v oblasti malých pracovných 11akov p50 j e pracovný tlak p50 väčš í, ako prvý predbežný tlak pvl prvého premenlivého zásobného priestoru 101. V oblasti väčš1ch pracovných 11akov p50 j e pracovný tlak p50 väčš í, ako druhý predbežný tlak pv2 v druhom premenlivom zásobnom priestore 102. To má za následok to, že v oblasti menších pracovných tlakov p50 je prvý premenlivý zásobný priestor 101 účinný sám, avšak v oblasti väčších pracovných tlakov p5O sa k nemu naviac pridruží ako pružiaci element druhý premenlivý zásobný priestor 102.

Zapnutie a vypnutie druhého premenlivého zásobného priestoru 102 sa uskutočňuje podľa potreby bez použitia žiadneho ventilu.

Závesný systém, znázornený na obr. 2, má nasledujúcu funkciu:

V oblasti menších pracovných tlakov p50 pracuje iba prvý premenlivý zásobný priestor 101 s predbežným tlakom pvl. Preto je nutné, aby bolo dosiahnuté zmeny tlaku v pracovnom priestore 50, dopravovať do prvého zásobníka 91 alebo z neho iba malé množstvo tlakového média. Pre ten účel postačuje iba použitie relatívne malého prvého riadiaceho ventilu 20, malého čerpadla 16 a malého centrálneho zásobníka 18.

V obiast i re1 at í vne vyšší ch pracovných 11akov p50 pracuj ú oba premenlivé zásobné priestory 101 a 102 spoločne. Preto je možné aj v oblasti relatívne veľkých pracovných tlakov p50 docieliť plochej charakteristiky pruženia. Druhý predbežný tlak pv2 v druhom premenlivom zásobnom priestore 102 môže byť nastavený na relatívne väčšiu hodnotu, takže aj pri nízkych pracovných tlakoch p50 je zvyšný objem druhého premenlivého zásobného priestoru 102. stlačený pracovným tlakom p50. veľký, takže aj s relatívne malými premenlivými zásobnými priestorami 101. 102 sa dosiahne aj v oblasti vyšších pracovných tlakov p50 plochej charakteristiky pruženia. Ak sa miesto oboch premenlivých zásobných priestorov 101. 102 použije iba jeden jediný z nich, musel by byť potom tento jediný premenlivý zásobný priestor predpätý relatívne malým predbežným tlakom, aby aj v oblasti vyšších pracovných tlakov bolo dosiahnuté dostatočne mäkkého pružiaceho účinku. Tento jediný premenlivý zásobný priestor by musel byť podstatne väčší ako súčet oboch premenlivých zásobných priestorov 101 a 102. pretože v dôsledku potrebného malého predbežného premenlivom zásobnom priestore by tento zásobný priestor pri vysokých pracovných stlačený na veľmi malý zvyšný objem.

tlaku v jedinom jediný premeň1 ivý tlakoch 50 bol

Aj v oblasti menších pracovných tlakov p50 je objem tlakového média, prúdiaceho do prvého zásobného systému 10. poprípade z prvého zásobného systému 10. ktorý je potrebný pre požadovanú zmenu pracovného tlaku p50. relatívne malý: Za prvé, pretože aj súčet oboch premenlivých zásobných priestorov 101 a 102 je menší ako eventuálne použitý jediný premenlivý zásobný priestor, a za druhé, pretože v oblasti malých pracovných tlakov p50 pracuje len prvý zásobník 91 s prvým premenlivým zásobným systémom 101. Použitím dvoch premenlivých zásobných priestorov 101. 102. predpätých rozdielnymi predbežnými tlakmi pvl. Pv2, je možné docieliť podstatných výhod. Tieto výhody je možné ďalej ešte zlepšiť, keď sa paralelne s premenlivými zásobnými priestorami 101. 102 upraví ešte jeden alebo niekoľko ďalších premenlivých zásobných priestorov.

Obr. 3 znázorňuje ďalší výhodný príklad vyhotovenia.

Na obr. 3 je upravený prvý premenlivý zásobný priestor 101 a druhý premenlivý zásobný priestor 102 vo vnútri spoločného telesa 115. Naviac k premenlivým zásobným priestorom 101. 102 sú upravené ešte ďalšie dva premenlivé zásobné priestory 103. 104.

Na jednu stranu prvého piestu 111 je privádzané tlakové médium a na druhú stranu pôsobí plyn prvého premenlivého zásobného systému 101. Druhý piest 112 je na jednej strane vystavený účinku tlaku plynu v prvom premenlivom systéme 101 a na druhej strane tlaku plynu v druhom premenlivom zásobnom systéme 102. Prvým premenlivým zásobným priestorom 101 je priestor medzi oboma piestami 111 a 112.

Aj v tomto príklade vyhotovenia je napríklad predbežný tlak pvl v prvom premenlivom zásobnom systéme 101 menší ako predbežný tlak pv2 v druhom premenlivom zásobnom systéme 102. V oblasti relatívne malých pracovných tlakov sa pohybuje iba prvý piest 111 a druhý piest 112 zostáva vo vysunutom stave opretý o doraz 116. Až v oblasti vyšších pracovných tlakov p50 zasunie sa prvý piest 111 tak ďaleko, a plyn v prvom premenlivom zásobnom priestore 101 je stlačený do tej miery, a tlak sa teda zvýšil tak, že plyn v prvom premenlivom zásobnom priestore 101 spôsobuje pohyb druhého piestu 112 vo smere zasúvania, teda dohora, takže iba v oblasti väčších pracovných tlakov p50 pracuje naviac aj druhý premenlivý zásobný priestor 102.

Aj pri najpresnejšej výrobe trvanlivosti absolútneho utesnenia

112. 113. V príklade vyhotovenia však nemožno dosiahnuť v oblasti piestov 111. znázorneného na obr. 3,

1.8 presakuje plyn nachádzajúci sa v druhom pracovnom priestore 102 do prvého premenlivého pracovného priestoru 101. Nepatrný úbytok plynu v druhom premenlivom zásobnom priestore 102 spôsobuje nepatrné pribúdanie plynu v prvom premenlivom zásobnom priestore 101. takže v celom systéme sú zjavné zvlášť malé, avšak na životnosť nepodstatne pôsobiace zmeny.

Tretí predbežný tlak pv3 môže byť menší alebo väčší ako predbežné tlaky pvl alebo pv2. Zvlášť výhodné je, aby sa štvrtý predbežný tlak pv4 vo štvrtom premenlivom zásobnom priestore 104 líšil od predbežných tlakov pvl. pv2. pv3.

Pre vedenie piestov 111 a 112 je teleso 115 opatrené válcovou dierou, pričom pre oba piesty 111. 112 je možné zvoliť rovnaký priemer. Zdvih druhého piestu 112 pri vysunutí je ohraničený dorazom 116. upravenom vo vnútri válcovej diery. Válcová diera slúži ako klzné vedenie pre oba piesty 111 a 112.

Obr. 4 znázorňuje ďalší zvlášť výhodný príklad vyhotovenia.

Usporiadanie premenlivých zásobných priestorov 101. 102, znázornené na obr. 4, odpovedá prakticky usporiadaní premenlivých zásobných priestorov 101. 102. znázornených na obr. 3. Na obr. 4 sú oba piesty 111. 112 usporiadané axiálne posuvne vo vnútri spoločného klzného vedenia 122. Druhý piest 112 je spojený s čapom 126. opatreným zosilnením. Podľa polohy druhého Piestu 112 môže zosilnenie čapu 124 dosadnúť na doraz 126. upravený v telese 115. Tým je vysúvací zdvih druhého piestu 112 obmedzený. To znamená, že druhý piest 112 sa môže pohybovať len v čiastkovej časti klzného vedenia 122. Prvý piest 111 môže byť ovládaný temer po celej dĺžke klzného vedenia 122.

Pre prípad, že prvý predbežný tlak pvl prvého premenlivého zásobného priestoru 101 sa zvolí menší ako druhý predbežný tlak pv2 druhého premenlivého zásobného systému

102. vznikne nasledujúce: So vzrastom pracovného tlaku p50 je pri prekročení prvého predbežného tlaku pvl najprv ovládaný prvý piest 111 v zasúvacom smere a, akonáhle pracovný tlak p50 sa zväčší na hodnotu väčšiu ako druhý predbežný tlak pv2 druhého premenlivého zásobného priestoru 102, pohybuje sa v zasúvacom smere aj druhý piest 112. Tým sa uvoľní miesto pre ďalší voľný pohyb prvého piestu 111 a prvý piest 111 sa môže pohybovať temer po celej dĺžke spoločného klzného vedenia 122. Tým vznikne zvlášť malé konštrukčné usporiadanie.

Aj keď sa druhý predbežný tlak pv2 zvolí menší ako prvý predbežný tlak pvl. môže prvý piest 111 využiť temer celú dĺžku klzného vedenia 122. pretože: So vzrastajúcim pracovným tlakom p50 sa pohybujú najprv oba piesty 111. 112 vo smere zasúvania, pričom sa najprv zmenší iba druhý premenlivý zásobný priestor 102. avšak prvý premenlivý zásobný priestor 101 zostáva konštantný.

Tým je u tohoto príkladu vyhotovenia využitá spoločne oboma piestami 111. 112 minimálne časť klzného vedenia 122.

Obr. 5 znázorňuje ďalšie zvlášť výhodné vyhotovenie závesného systému.

Aj v príklade vyhotovenia, znázorneného na obr. 5, sú dva premenlivé zásobné priestory usporiadané vo vnútri jedného telesa. Zásobník sa dvoma premenlivými zásobnými priestorami 101. 102. znázornený na obr. 5 vpravo, odpovedá prakticky príkladu vyhotovenia, znázornenému na obr. 4, s tým rozdielom, že v príklade vyhotovenia podľa obr. 4 je vysúvacieho pohybu druhého piestu 112 dosiahnuté pomocou čapu 124. opatreného zosilnením, zatiaľ čo naproti tomu u zásobníka podľa obr. 5 vpravo je vysúvací pohyb horného druhého piestu 112 obmedzený vInovcom 128.

Oba zásobníky s premenlivými zásobnými priestorami 101.

102, 103. 104 si navzájom prakticky odpovedajú s tým rozdielom, že u zásobníkov s premenlivými zásobnými priestorami 103. 104 je miesto vlnovca 128. prepúšťajúceho plyn, upravený plynotesný membránový vlnovec 130. Tento membránový vlnovec 130 má vo vnútri štvrtý premenlivý zásobný systém 104. obsahujúci plyn. Tento plyn je predpätý pod štvrtým predbežným tlakom pv4. Štvrtý premenlivý zásobný priestor 104 je usporiadaný vo vnútri tretieho premenlivého zásobného priestoru 103.

Ak je napríklad štvrtý predbežný tlak pv4 štvrtého premenlivého zásobného priestoru 4 väčší ako tretí predbežný tlak pv3 tretieho premenlivého zásobného priestoru 103. pohybuje sa pri vzrastajúcom pracovnom tlaku p50 tretí piest 113 najprv v zasúvacom smere. Akonáhle pracovný tlak p50 prekročí štvrtý predbežný tlak pv4. pohybuje sa spodná strana membránového vlnovca 130 taktiež v zasúvacom smere a tým uvoľní miesto pre ďalší zasúvací pohyb tretieho piestu 113.

Príklady vyhotovenia, znázornené na obr. 5, obsahujú teda zvlášť malé zásobníky, pretože podľa pracovného tlaku p50 a predbežného tlaku si rôzne zásobné priestory navzájom uvoľňujú miesto.

Obr. 6 znázorňuje ďalší výhodný príklad vyhotovenia.

Ako z obr. 6 vyplýva, môžu byť rozdielne nielen predbežné tlaky v premenlivých zásobných priestoroch, avšak rozdielne môžu byť podľa potreby aj priemery premenlivých zásobných priestorov.

Príklad vyhotovenia, znázornený na obr. 6, odpovedá prakticky príkladu vyhotovenia, znázornenému na obr. 4, s tým rozdielom, že na obr. 6 je upravený ďalší tretí premenlivý zásobný priestor 103, pričom tento tretí premenlivý zásobný priestor 103 s tretím piestom 113 má väčší priemer, ako oba ďalšie premenlivé zásobné priestory 101. 102.

Na obr. 7 je znázornený ďalší výhodný príklad vyhotovenia

V tomto príklade vyhotovenia podľa obr. 7 sú vo vnútri telesa 115 usporiadané tri premenlivé zásobné priestory 101. 102. 103. s rozdielnymi priemermi. Obr. 7 znázorňuje príklad vyhotovenia, u ktorého je v kľudovom stave objem prvého premenlivého zásobného systému 101. ležiaceho najbližšie pracovnému tlaku p50. väčší ako objem druhého premenlivého zásobného priestoru 102 a tento je zase väčší, ako objem tretieho premenlivého zásobného priestoru 103. ležiaceho najďalej od pracovného tlaku p50.

Prvý predbežný tlak pvl prvého premenlivého zásobného priestoru 101 je napríklad menší, ako druhý predbežný tlak pv2 druhého premenlivého zásobného systému 102 a tento je zase menší ako tretí predbežný tlak pv3 tretieho premenlivého zásobného systému 103.

Na obr. 8 je znázornený ďalší výhodný príklad vyhotovenia

Vo vpredu opísaných príkladov vyhotovení je prvý zásobný systém 10 usporiadaný mimo prvý ovládač 1_. Na rozdiel od tohoto vyhotovenia je v príklade vyhotovenia, znázorneného na obr. 8, usporiadaný prvý zásobný systém 10 čiastočne vo vnútri prvého ovládača 1. a čiastočne mimo prvý ovládač X.

Prvý piest 111 pre oddelenie plynu nachádzajúceho sa v prvom premenlivom zásobnom priestore 101 od tlakového média v pracovnom priestore 50 je umiestený vo vnútri válca 4. Druhý zásobník 92, prislúchajúci taktiež k prvému zásobnému systému

10. je usporiadaný zvonku prvého ovládača χ. Prvý zásobník 91 s prvým premenlivým zásobným priestorom 101 a druhý zásobník 92 sú napájané pracovným tlakom p50. panujúcim v pracovnom priestore 50.

Prvý premenlivý zásobný priestor 101 je usporiadaný vo vnútri válca 4 v axiálnom smere ako predĺženie pracovného priestoru 50. Rovnako dobre je však možné usporiadať mimo válec 4 ďalší válec, ktorý by válec 4 obklopoval, čím by medzi ďalším válcom a válcom 4 vznikol medzípriestor, pričom tento medzipriestor by mohol byť zčasti vyplnený plynom. Keď by sa tento medzipriestor na svojej spodnej strane spojil s pracovným priestorom 50, mohol by tento medzipriestor potom slúžiť ako prvý premenlivý zásobný systém 101. Výroba tejto varianty vyhotovenia je pre odborníka ľahká, takže od znázornenia tohoto vyhotovenia bolo upustené.

I

Obr. 9 znázorňuje ďalšie výhodné vyhotovenie závesného systému podľa vynálezu.

Príklad vyhotovenia, znázornený na obr. 9, predstavuje prvý zásobný systém 10 s prvým premenlivým zásobným priestorom 101. pričom plyn v tomto prvom premenlivom zásobnom priestore 101 je predpätý prvým predbežným tlakom pvl. Taktiež v tomto príklade vyhotovenia oddeľuje prvý piest 111 plyn prvého premenlivého zásobného priestoru 101 od tlakového média, ktorým je prvý ovládač 1_ ovládaný.

Na obr. 9 je naviac upravený ešte pružne deformováteľný element 131. Týmto pružne deformováteľným elementom 131 je napríklad skrutkoví to navinutá oceľová pružina, skupina oceľových pružín, a podobne.

Plyn v prvom premenlivom zásobnom priestore 101 pôsobí na prvý piest 111 vo vysúvacom smere. Pružne deformováteľný element 131 pôsobí na prvý piest 111 v zasúvacom smere. To znamená, že v tomto príklade vyhotovenia pôsobí pružne deformovateľný element 131 proti účinku prvého premehlivého zásobného priestoru 101.

Spôsob funkcie príkladu vyhotovenia, znázorneného na

I obr. 9, bude bližšie objasnený podľa obr. 10.

Na obr. 10 predstavuje jedna krivka príkladnú charakteristiku 140 prvého zásobného systému 10. Táto charakteristika 140 bude ďalej porovnávaná s už známymi zásobnými systémami. Najmenší pracovný tlak p50 vznikajúci v pracovnom priestore 50 činí napríklad 18 tlakových jednotiek. V tomto prípade by mohol byť podľa známeho stavu techniky použiť zásobník s obsahom napríklad 35 objemových jednotiek, pričom by sa mohol použiť predbežný tlak o napríklad 17 tlakových jednotkách. Charakteristika 142 takého zásobníka je na obr. 10 znázornená čiarkované. U takého zásobníka sú síce aj v oblasti menších pracovných tlakov pre zmeny tlaku potrebné relatívne malé : objemy, avšak v oblasti veľkého pracovného tlaku p50 je charakteristika 142 tohoto zásobníka veľmi strmá, takže odpruženie je veľmi tvrdé.

I

Podľa doposiaľ známeho stavu techniky by bolo možné miesto toho použiť poprípade aj zásobník s celkovým objemom taktiež 35 objemových jednotiek a predbežný tlak o veľkosti napríklad 34 tlakových jednotiek. Charakteristika 144 takého zásobníka je taktiež znázornená na obr. 10. Taký zásobník s charakteristikou 144 má síce v oblasti väčších pracovných tlakov p50 uspokojivé výsledky, avšak pri pracovných tlakoch p50 o veľkosti 34 tlakových jednotiek taký zásobník s uvedenou charakteristikou 144 nepracuje.

Podľa doposiaľ známych poznatkov pripadala do úvahy ďalšia eventuálna možnosť použiť dvakrát väčší zásobník s objemom napríklad 70 objemových jednotiek a s predbežným tlakom o veľkosti napríklad 17 tlakových jednotiek. Taktiež charakteristika 146 takého zásobníka je znázornená na obr. 10 čiarkované. Taký doposiaľ známy zásobný 'systém s charakteristikou 146 má síce v oblasti väčších pracovných tlakov p50 dostatočné pruženie, pracovných tlakov p50 je nutné, aj .23 avšak v oblasti menších pre veľmi malé zmeny tlaku

I

I vykonávať výmenu veľkého objemu tlakového média. To má niekoľko nevýhod: husí sa použiť veľmi veľké čerpadlo a taktiež ventil pre riadenie ovládača musí byť vyhotovený veľmi veľký.

Zásobný systém podľa príkladu vyhotovenia, znázorneného na obr. 9, ktorý má charakteristiku 140 odstraňuje tieto uvedené nevýhody známych zásobných systémov. V oblasti veľkých pracovných tlakov p50 je charakteristika 140 prvého zásobného systému 10 dostatočne plochá a v oblasti menších pracovných t

tlakov p50 znamená výmena už malého objemu dostatočnou zmenu pracovného tlaku p50.

V príklade vyhotovenia, znázorneného na obr. 9, je v oblasti vyšších pracovných tlakov p50 prvý piest 111 presunutý dohora a pružne deformováteľný element 131 je predpätý iba relatívne málo alebo vôbec nie. To znamená, že tlak plynu v prvom premenlivom zásobnom priestore' 101 je v oblasti vyšších pracovných tlakov p50 nanajviac nepatrne väčší ako pracovný tlak p50. V oblasti malých pracovných tlakov p50 je pružne deformovateľný element 131 stlačený relatívne veľmi silne, takže vznikne charakteristika 140. znázornená na obr. 10 plnou čiarou.

Pružne deformovateľný element 131 môže byť dimenzovaný tak, že napríklad už len pri relatívne malom vysunuti prvého piestu 111. to znamená u malých pracovných tlakov p50 pracuje proti sile tlaku premenlivého zásobného priestoru 101. avšak v oblasti vyšších pracovných tlakov p50 sa prvým piestom 111 naddvihne. Pružne deformovateľný element 131 môže, ; podľa dimenzovania, pôsobiť na prvý piest 111 aj v celom rozsahu jeho zdvihu. Pružne deformováteľným elementom 131 môže byť napríklad oceľová pružina s lineárnou charakteristikou. Pružne deformovateľný element 131 je však možné vyhotoviť aj tak, že má progresívnu, to je vzostupnú, alebo degreslvnu, to je zostupnú alebo aj inak tvarovanú charakteristiku si la-dráha.

I

Podľa vyhotovenia pružne deformováteľného elementu 131 je napríklad možné dosiahnuť toho, že prvý ovládač X pruží v oblasti stredných pracovných tlakov relatívne mäkko a v oblasti veľmi vysokých pracovných tlakov, rovnako ako v oblasti veľmi nízkych pracovných tlakov, je jeho pruženie re1at í vne tuhé.

Pružne deformovateľný element 131 musí pracovať proti pôsobeniu prvého premenlivého zásobného priestoru ; 101 iba v oblasti malých pracovných tlakov p50. takže pri obvyklých prípadoch použitia môže byť tento pružne deformovateľný element 131 vyhotovený relatívne slabší.

V príklade vyhotovenia, znázorneného na obr. 9, je pružne deformovateľný element 131 vyhotovený ako tlačná pružina a je usporiadaný mimo prvý premenlivý zásobný priestor 101. Existuje však taktiež možnosť usporiadať pružne deformovateľný element 131 vo vnútri prvého premenlivého zásobného priestoru 101 a vyhotoviť tak, že má rovnaký účinok, ako pružne deformovateľný element 131. znázornený na obr. 9. Pružne deformovateľný element 131 môže byť napríklad vytvorený taktiež ako ťažná pružina a môže byť usporiadaný vo vnútri prvého zásobného priestoru 101. Toto usporiadanie nie je pre odborníka žiadnym problémom, takže bolo upustené od jeho znázornenia.

Na obr. 11 je znázornený ďalší príklad vyhotovenia.

Príklady vyhotovenia, ktoré boli doposiaľ detailnejšie opísané, je možné podľa potreby ľubovoľným spôsobom navzájom skombinovať. Z toho vyplýva veľký počet možných vyhotovení závesného systému podľa vynálezu. Jedna z takých kombinácií je znázornená na obr.11.

V tomto príklade vyhotovenia pozostáva zásobný systém 10 zo zásobníkov 91. 92, 93. Vo vnútri prvého zásobníka 91 sú upravené oba premenlivé zásobné priestory 101. 102. ktoré sú

I od seba oddelené pomocou posuvného druhého piestu 112. Naviac je v prvom zásobníku 91 umiestený ešte prvý pružne deformováteľný element 131. druhý pružne deformováteľný element 132 a tretí pružne deformováteľný element 133. Pružne deformovateľnými elementárni 132. 133 je napríklad vždy jedna alebo niekoľko oceľových pružín.

Prvý pružne deformováteľný element 131 pracuje v príklade vyhotovenia. znázornenom na obr. 11, napríklad rovnakým spôsobom, ako je opísané podľa obr. 9. Tretí pružne deformováteľný element 133 pôsobí na druhý piest 112 vo vysúvacom smere a má preto približne, uvažované i zhruba, podobný účinok ako zvýšenie predbežného tlaku v druhom premenlivom zásobnom priestore 102. Preto je napríklad funkcia prvého zásobníka 91 správna, keď sa napríklad zvolí prvý predbežný tlak pvl v prvom premenlivom zásobnom priestore 101 rovnako veľký ako druhý predbežný tlak pv2 v druhom premenlivom zásobnom priestore 102. To zjavne zjednodušuje vyhotovenie druhého piestu 112. pretože v tomto prípade neexistuje obava zo vzniku netesnosti medzi oboma premenlivými zásobnými priestorami 101 102.

Ďalej môže byť v prvom premenlivom zásobnom priestore 101 upravený ešte druhý pružne deformováteľný elemept 132. ktorý začne pôsobiť až po určitom zaujatí prvého piestu 111. a tým ovplyvňuje podľa potreby požadovaným spôsobom pružiace vlastnosti prvého ovládača 1.

Elementy 132 a 133 môžu byť rovnakého druhu ako prvý element 131 .

Obr. 12 znázorňuje ďalší príklad vyhotovenia závesného systému.

V príklade vyhotovenia, znázorneného na obr. 1, sa tlak tlakového média v pracovnom priestore 50 zisťuje pomocou t

snímača 88. Týmto snímačom 88 je prevodník, ktorý prevádza hydraulický tlak na elektrické signály a pomocou elektronickej jednotky 90 sa vytvárajú riadiace signály, ktorými sa v závislosti mimo iné aj na tlaku uvádza prvý riadiaci ventil 20 do požadovanej polohy. To znamená, že prvý riadiaci ventil 20 môže zaujať polohu, ktorá je okrem iného závislá aj na tlaku v pracovnom priestore 50. Rovnakým spôsobom pracuje vyhotovenie znázornené na obr. 12. Aj v tomto príklade vyhotovenia závisí spínacia poloha prvého riadiaceho ventilu 20 okrem iného na tlaku v potrubí 46, to znamená na pracovnom tlaku v pracovnom priestore 50. Závislosť spínacích polôh prvého riadiaceho ventilu 20 na tlaku je na obr. 12 symbolicky naznačená čiarkované nakresleným riadiacim potrubím 148. Naviac môže byť prvý riadiaci ventil 20 ovládaný ešte elektricky pomocou elektronickej jednotky 90, čo je taktiež znázornené čiarkovaným elektrickým vedením 150.

Podľa dimenzovania elektronickej jednotky 90 je možné spolu ľubovoľne kombinovať riadiace signály pre ovládanie prvého riadiaceho ventilu 20 a škrtiaceho ústrojenstva 56.

Prvým riadiacim ventilom 20 je napríklad proporcionálny ventil, v ktorom je možné pomocou jedného alebo aj dvoch vzájomne proti sebe pôsobiacich proporcionálnych magnetov nastaviť rôzne spínacie polohy 7i, 72, 73. Rovnako tak je možné použiť miesto iba jediného ventilu dva dvojcestné (2/2) proporcionálne ventily, pričom jeden z oboch ventilov je určený pre uvoľnenie cesty pre tlakové médium z prívodného potrubia 34 smerom do prvého ovládača i a druhý ventil je určený iba k uvoľneniu prúdenia z prvého ovládača i vo smere do vratného potrubia 40. Pre odborníka je jednoduché použiť miesto jediného ventilového telesa vo vnútri prvého riadiaceho ventilu 20 dve ventilové telesá pre vždy dva rôzne smery prúdenia, pričom tento variant prvého riadiaceho ventilu 20 nie je bližšie znázornený . 1

Pokiaľ sú požiadavky na závesný systém, podľa použitia, menej vysoké, môžu eventuálne odpadnúť spínacie ventily 24 a 26 (obr. 1). V tomto prípade je vstupná prípojka 44 prvého riadiaceho ventilu 20 spojená priamo s pracovným priestorom 50.

Pre oddelenie plynu od tlakového média je možné y každom znázornenom príklade vyhotovenia použiť vždy jednu membránu alebo jeden piest. Do úvahy pripadá v mnohých prípadoch aj priamy kontakt tlakového média s plynom, to je bez membrány alebo piestu. V mnohých prípadoch môže byť plyn, ktorý je v zásobnom systéme 10 pod tlakom, nahradený jednou alebo niekoľkými pružinami. Úplné nahradenie plynu pružinami je, však vzhľadom ku konštrukčnej výške a hmotnosti možné len zriedka.

Podľa vyhotovenia závesného systému je možné prvý riadiaci ventil 20 opatriť ďalšou prípojkou. Prvý riadiaci ventil 20 je možné vyrobiť napríklad aj tak, že v prvej spínacej polohe 71 je tlakový priestor 52 naviac spojený aj s vratným potrubím 40, a v tretej spínacej polohe 73 je naviac tlakový priestor 52 spojený s prívodným potrubím 34. Odborník môže toto vyhotovenie ľahko vyrobiť, avšak tento variant nie je znázornený.

Závesný systém je možné kedykoľvek prispôsobiť akémukoľvek vozidlu, poprípade akémukoľvek prianiu vodiča tým, že jeden alebo aj niekoľko predbežných tlakov pvl. pv2. pv3 atd. , sa zmení tak, že možno dosiahnuť vždy požadovanej charakteristiky pruženia.

V systém možno pr í k1adoch objasnený, doc i e1 i ť vyhotovení, pomocou ktorých bol závesný sú upravené prostriedky, pomocou ktorých každú alebo aspoň každú technicky uskutočniteľnú charakteristiku pruženia zásobného systému 10. To znamená, že závesný systém so zásobným systémom 10 je

I skonštruovaný tak, že umožňuje ľubovoľnú alebo temer ľubovoľnú

I

I

I

I «

voľbu charakteristiky pruženia zásobného systému 10. Preto môže byť charakteristika pruženia závesného systému zvolená

I ľubovoľne v širokých medziach. ¹

Charakteristiku pruženia zásobného systému 10 je možné zvoliť napríklad tak, že aj v oblasti malých pracovných tlakov je pre zmenu pracovného tlaku p50 potrebné iba malej zmeny objemu tlakového média.

Pomocou uvedených prostriedkov, respektíve vzhľadom k danej konštrukcii závesného systému je umožnený spôsob, pomocou ktorého možno podľa potreby dosiahnuť každú požadovanú charakteristiku pruženia zásobného systému 10. Tým je možné pomocou tohoto spôsobu zvoliť charakteristiku pruženia závesného systému ľubovoľne v širokých medziach.

Spôsob môže byť vyhotovený napríklad tak, že aj v_;oblasti malých pracovných tlakov je pre zmenu pracovného tlaku p50 potrebné iba malej zmeny objemu tlakového média.

V príkladoch vyhotovení, znázornených na obr. 1 až 9 a 11 a 12, je možné pomocou riadiaceho ústrojenstva 56 vykonávať iba alebo prevažne tlmenie. To má tu výhodu, že prvý riadiaci ventil 20 môže byť vyhotovený s relatívne veľkým prekrytím. To znamená, že všetky prípojky 36, 38, 44 sú v druhej spínacej polohe 72 od seba navzájom jasne oddelené. Pretože medzi pracovným priestorom 50 a zásobným systémom 10 neexistuje žiadne alebo len nepatrné škrtenie, môže prvý mäkko pracovať nezávisío na eventuálne tvrdo prvým riadiacim ventilom 20. Keď je prekrytie v druhej spínacej polohe 72 veľké, sú straty netesnosťami zvlášť malé, takže spotreba energie je taktiež zvlášť malá.

ov1ádač £ spínajúcim

Na obr. 13 je znázornený ďalší výhodný príklad vyhotovenia.

Na obr. 1 má prvý ovládač £ pracovný priestor 50 a tlakový priestor 52. Taký ovládač je často označovaný ako

I deliaci válec. V príklade vyhotovenia, znázorneného na obr. 13, odpadol u prvého ovládača £ tlakový priestor 52. Prvý ovládač £, znázornený na obr. 13, je často označovaný ako P1unšrový v á1ec.

Na obr. 13 odpadlo oproti obr. 1 aj škrtiace ústrojenstvo 56. Aby preto mohol prvý ovládač £, znázornený na obr. 13, prevziať aj funkciu tlmiča nárazov, je na obr. 13 upravené škrtiace ústrojenstvo 106. V prípade, že toto škrtiace ústrojenstvo 106 je vyhotovené ako meniteľné, je možné meniť i tlmenie prvého ovládača £. Naviac ku škrtiacemu ústrojenstvu 106 alebo miesto tohoto škrtiaceho ústrojenstva 106 je možné upraviť aj ďalšie, čiarkované naznačené, škrtiace ústrojenstvo 107. Toto škrtiace ústrojenstvo 107 je usporiadané tak, že tlmenie je účinné iba vzhľadom k dielom premenlivých zásobných priestorov 101. 102. 103. Pomocou tohoto ďalšieho škrtiaceho ústrojenstva 107 je preto umožnené, že tlmenie, spôsobené škrtiacim ústrojenstvom 107, je účinné iba napríklad nad alebo pod určitým pracovným tlakom p50. Ako už bolo niekoľkokrát uvedené, je pracovný tlak p50 tlakom pôsobiacim v pracovnom priestore 50. Keď sú predbežné tlaky pv2. pv3 v premenlivých zásobných priestoroch 102. 103 väčšie ako prvý predbežný tlak pvl v prvom premenlivom zásobnom priestore 101. potom je ďalšie škrtiace ústrojenstvo 107 účinné len vtedy, keď pracovný tlak p50 prekročí najmenší z predbežných tlakov pv2. pv3 v oboch premenlivých zásobných priestoroch 102. 103.

Pretože v navrhnutom závesnom systéme je objem tlakového média prúdiaceho do zásobného systému £0, poprípade zo zásobného systému 10 v podstate rovnomerný, to znamená, že na

I panujúcom pracovnom tlaku p50 závisí menej, to znamená, že menej kolísa ako u doposiaľ známych systémov, sú problémy pri dimenzovaní škrtiaceho ústrojenstva 106. poprípade ďalšieho škrtiaceho ústrojenstva 107 podstatne menší v porovnaní s doposiaľ známymi systémami.

Obr. 14 a 15 znázorňujú vyhotovenia.

vždy jeden ďalší výhodný pr í k1ad

Opísaný ovládač .1, 2 má obvykle piestnicu 8 s pomerne veľkým vonkajším priemerom. Tento relatívne veľký Vonkajší priemer piestnice 8 je potrebný preto, aby bolo možné podporné sily ovládača £,· 2 pri

Aby závesný systém mohol byť len možné, navrhuje sa, aby aspoň 102. 103. 104 zachytávať vysoké potrebné zmenenom tlaku v systému vyhotovený tak malý, ako je jeden z premenlivých zásobných priestorov 101. bol upravený vo vnútri tejto piestnice 8.

V príklade vyhotovenia, znázorneného na obr. 14, je piestnica 8 vytvorená dutá a prvý piest 111 je uložený axiálne posuvne vo vnútri tejto piestnice 8. Prvý piest 111 oddeľuje tlakové médium od plynového priestoru, ktorý sa v príklade vyhotovenia, znázorneného na obr. 14, nachádza pod prvým piestom 111. Nad prvým piestom 111 sa nachádza vo vnútri piestnice 8 tlakové médium. Z tohoto priestoru je vedený otvor 152. spojujúci tento priestor s pracovným priestorom 50.

Pri zmene pracovného tlaku p50. čo nastane pôsobením vonkajších síl alebo ovládaním prvého riadiaceho ventilu 20. pracujú druhý a tretí zásobník 92, 93 a prvý zásobník 91 súbežne, v závislosti na predbežných tlakoch pvl. pv2. pv3 v zásobníkoch 91. 92, 93.

V príklade vyhotovenia, znázorneného na obr. 15, odpadá oproti obr. 14 otvor 152. Miesto neho je vo vyhotovení podľa obr. 15 upravený otvor 154. Tento otvor 154 je upravený tesne pri pieste 6 prvého ovládača í_ a spojuje tlakový priestor 52 s prvým premenlivým zásobným priestorom 101 prvého zásobníka 91. To má oproti príkladu vyhotovenia, znázornenému na obr. 14, tu výhodu, že tlakové médium prúdiace do prvého

I

zásobníka 91 musí prúdiť najskôr škrtiacim ústrojenstvom 56. Tlakový rozdiel, ktorý pritom vznikne, spôsobí, oproti vyhotoveniu podľa obr. 14, väčšiu vysúvaciu silu piestnice 8. Z toho vyplýva, že požadované podporné sily prvého ovládača X je možno dosiahnuť, pri rovnako veľkom vyhotovení prvého riadiaceho ventilu 20 a čerpadla 16. rýchlejšie, pretože pracovný tlak p50 v pracovnom priestore 50 môže stúpnuť rýchlejšie a prvý zásobník 91 sa plní iba s oneskorením, to znamená, že prvý zásobník 91 pracuje s fázovým posunutím.

Aj v príklade vyhotovenia, znázorneného* na obr. 14, je možné prierez otvoru 152 upraviť tak úzky, že tento otvor 152 môže slúžiť aj ako škrtiace ústrojenstvo, podobne ako škrtiace ústrojenstvo 107 na obr. 1. To tiež platí aj o otvore 154.

Taktiež aj v prvom ovládači X, znázornenom na obr. 13 a trochu upraveného, je možné aspoň časť zásobníkov 91. 92, usporiadať vo vnútri piestnice 8.

Vhodným dimenzovaním škrtiacich ústrojenstiev 106, 107, poprípade otvorov 152. 154 je možné ovplyvňovať plnenie zásobníkov 91. 92, 93. Pri vhodnom dimenzovaní sa vykonáva plnenie alebo vyprázdňovanie zásobníkov 91. 92, 93 trochu oneskorene, takže pomocou relatívne malého prvého riadiaceho ventilu 20 a malého čerpadla 16 je možné dosiahnuť rýchleho reagovania prvého ovládača X. i

Aj v príkladoch vyhotovení, znázornených na obr. 14 a 15, môžu byť objemy zásobníkov 91. 92, 93 rôzne veľké, pričom tieto zásobníky 91. 92, 93 môžu mať rôzne predbežné

I tlaky. i

I

I

V niektorých príkladoch vyhotovenia sú niektorými zásobníkmi 91. 92, 93 tak zvané piestové zásobníky a niektorými sú tak zvané membránové zásobníky. Piestové zásobníky majú charakteristiku v zásade v tvare tak zvanej hysteréznej smyčky, i

čo nie je priamo žiadúce. V navrhovanom závesnom systéme je možné napríklad skombinovať piestový zásobník s membránovým

I zásobníkom. Týmto spôsobom je možné uvedenú nevýhodu piestového zásobníka temer úplne odstrániť, pretože membránový zásobník hysteréznu smyčku piestového zásobníka prakticky odstraňuje, a výhody piestového zásobníka sa môžu celkom uplatniť. S výhodou môže byť pri kombinácii piestového a membránového zásobníka vyhotovený membránový zásobník s nižším predbežným tlakom ako piestový zásobník.

Claims (30)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Závesný systém vozidiel s aspoň jedným ovládačom medzi karosériou a nosičom kolesa, ktorý nesie otočné jedno koleso, a u ktorého má ovládač aspoň jeden pracovný priestor,

   I obsahujúci tlakové médium, pre premenlivý pracovný tlak, ktorý je spojený so zásobným systémom, vyznačujúci sa tým, že zásobný systém (10) umožňuje ľubovoľnou voľbu charakteristiky pruženia zásobného systému (10).
2. 2. Závesný systém vozidiel s aspoň jedným ovládačom medzi karosériou a nosičom kolesa, ktorý nesie otočné jedno koleso, a ktorého ovládač má aspoň jeden pracovný priestor, obsahujúci tlakové médium, pre premenlivý pracovný tlak, ktorý je spojený so zásobným systémom, vyznačujúci sa t ý m, že zásobný systém (10) v oblasti nižších pracovných tlakov (p50) zmenšuje objem tlakového média potrebného pre zmenu pracovného tlaku (p50).
3. 3. Závesný systém podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že zásobný systém (10) má aspoň jeden premenlivý zásobný priestor (101, 102, 103, 104), obsahujúci plyn.
4. 4. Závesný systém podľa nároku 3, vyznačujúci sa t ý m, že zásobný systém (10) má niekoľko premenlivých zásobných priestorov (101, 102, 103, 104), obsahujúcich.plyn.
5. 5. Závesný systém podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že plyny v premenlivých zásobných priestoroch (101, 102, 103, 104) majú pretlak s aspoň dvoma rozdielnymi pretlakmi (pvl, pv2, pv3).

   I
6. 6. Závesný systém podľa nároku 4 alebo 5, vyznačujúci sa tým, že aspoň dva zo zásobných priestorov (101, 102, 103, 104) sú usporiadané v aspoň dvoch telesách.

   I
7. 7. Závesný systém podľa nároku 4 alebo 5, vyznačujúci sa tým, že aspoň dva zo zásobných priestorov (101, 102, 103, 104) sú usporiadané v jednom telese (115).
8. 8. Závesný systém podľa nároku 4 alebo 5 alebo 7, vyznačujúci sa tým, že piest (111, 112, 113, 114) od seba navzájom oddeľuje dva z aspoň dvoch premenlivých zásobných priestorov (101, 102, 103, 104).
9. 9. Závesný systém podľa nároku 8, vyznačuj úc i sa t ý m, že obsahuje aspoň jeden ďalší piest (111, 112, 113, 114) a aspoň dva z týchto piestov (111, 112, 113, 114) sú vedené spoločným klzným vedením (122).

   I
10. 10. Závesný systém podľa nároku 9, vyznačujúci sa tým, že v aspoň čiastkovej oblasti spoločného{klzného vedenia (122) sú aspoň dva z piestov (111, 112, 113, 114) využite Iné.
11. 11. Závesný systém podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že zásobný systém (10) má aspoň jeden pružne deformovateľný element (131, 132, 133).
12. 12. Závesný systém podľa nároku 11, vyznačujúci sa t ý m, že pružne deformovateľný element (131, 132, 133) je pri častiach vzniknutých pracovných tlakov (p50) mimo funkciu.
13. 13. Závesný systém podľa nároku 11 alebo 12, vyznačujúci sa tým, že pružne deformovateľný element (131, 132, 133) má nelineárnu charakteristiku.
14. 14. Závesný systém podľa nároku 11 až 13, vyznačujúci sa tým, že pružne deformovateľný element (131, 132, 133) je tvorený aspoň jednou oceľovou pružinou.

    1 i

    I
15. 15. Závesný systém podľa nároku 3, vyznačuj úc i sa t ý m, že zásobný systém (10) má naviac k aspoň jednému premenlivému zásobnému priestoru (101, 102, 103, 104) aspoň ; I jeden pružne deformovateľný element (131, 132, 133, 134).

    I '' I •
16. 16. Závesný systém podľa nároku 15, vyznačuj úc i s a t ý m, že aspoň jeden pružne deformovateľný element (131, 132, 133) podporuje aspoň jeden premenlivý zásobný priestor (101, 102, 103, 104).

    Λ I
17. 17. Závesný systém podľa nároku 15, vyznačuj úc i sa tým, že aspoň jeden pružne deformovateľný element (131, 132, 133) pôsobí proti aspoň jednému premenlivému

    Ϊ zásobnému priestoru (101, 102, 103, 104).

    I

    I
18. 18. Závesný systém podľa nároku 16, vyznačuj úc i sa tým, že aspoň jeden pružne deformovateľný element (131, 132, 133) iba v časti pracovného rozsahu aspoň jedného premenlivého zásobného priestoru (101, 102, 103, 104) pôsobí ako podpora. i ' I «
19. 19. Závesný systém podľa nároku 17 alebo 18, vyzná* . čujúci sa tým, že aspoň jeden pružne deformovateľný element (131, 132, 133) iba v časti pracovného rozsahu pô• sobí proti aspoň jednému premenlivému zásobnému priestoru (101, 102, 103, 104). i

    I
20. 20. Závesný systém podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že medzi pracovným priestorom (50) a zásobným systémom (10) je vyhotovené spojenie v podstate ne1 I priškrťujúce tlakové médium.

    • 1 , i
21. 21. Závesný systém podľa nároku 4 alebo 5 alebo 20, vyznačujúci sa tým, že podľa ovládania ven36 tilového telesa je uvoľni teľná prietočná dráha, v prvej spínacej polohe (71), pre tlakové médium z tlakového zdroja (16, 34) k ovládači.
22. 22. Závesný systém podľa nároku 1, 2, 20 alebo 21, vyznačujúci sa tým, že podľa ovládania ventilového telesa je uvoľniteľná prietočná dráha, v prvej spínacej polohe (73), pre tlakové médium z ovládača (1) do oblasti (40,

    14) poklesu tlaku.
23. 23. Závesný systém podľa nárokov 21 a 22, vyznačujúci sa tým, že so spoločným ventilovým telesom, podľa ovládania, je uvoľniteľná prietočná dráha z tlakového zdroja (16, 34) k ovládači (1), poprípade z ovládača (1) do oblasti (14, 40) poklesu tlaku.
24. 24. Závesný systém podľa jedného z nárokov 20 až 23, v yznačujúci sa tým, že aspoň jedno ventilové teleso je uvediteľné do neutrálnej polohy, vo spínacej polohe (72), v ktorej spojenie medzi tlakovým zdrojom (16, 34) a ovládačom (1, 2) a medzi ovládačom (1, 2) a oblasťou (14, 40) poklesu tlaku je prerušené.
25. 25. Závesný systém podľa nároku 24, vyznačuj úc i sa t ý m, že v neutrálnej polohe, vo spínacej polohe (72), je prerušené spojenie medzi tlakovým zdrojom (16, 34) a oblasťou (14, 40) poklesu tlaku.
26. 26. Závesný systém podľa jedného z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že ovládač.(1, 2) je tak zvaným deliacim válcom.
27. 27. Závesný systém podľa jedného z nárokov 1 až 25, v yi značujúci sa tým, že ovládač (1, 2) 'je tak zvaným plunžrovým válcom.
28. 28. Závesný systém podľa jedného 2 rokov, vyznačujúci sa tým, piestnu tyč (8), ktorá je dutá, a v nej časť zásobného systému (10, 12).

    predchádzajúcich náže ovládač (Jl, 2) má je usporiadaná aspoň
29. 29. Spôsob prevádzky závesného systému vozidiel, najmä podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, s aspoň jedným ovládačom medi karosériou a nosičom kolesa, ktorý otočné nesie jedno koleso, pričom ovládač má aspoň jeden pracovný priestor pre premenlivý pracovný tlak, ktorý je spojený so zásobným systémom, vyznačujúci sa tým, že sa Vykonajú opatrenia, umožňujúce ľubovoľnú voľbu charakteristiky pruženia zásobného systému (10).
30. 30. Spôsob prevádzky závesného systému vozidiel, najmä podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, s aspoň jedným ovládačom medzi karosériou a nosičom kolesa, ktorý otočné nesie jedno koleso, pričom ovládač má aspoň jeden pracovný priestor pre premenlivý pracovný tlak, ktorý je spojený so zásobným systémom, vyznačujúci sa tým, že sa vykonajú opatrenia, ktoré u zásobného systému (10) v oblasti nízkych pracovných tlakov (p50) vyvolajú zmenu pracovného tlaku (p50) výmenou zmenšeného objemu tlakového média.