SK287186B6 - Postup na prípravu Mannichových aduktov obsahujúcich polyizobutenylfenol, Mannichov adukt, jeho použitie a kompozícia s jeho obsahom - Google Patents

Postup na prípravu Mannichových aduktov obsahujúcich polyizobutenylfenol, Mannichov adukt, jeho použitie a kompozícia s jeho obsahom Download PDF

Info

Publication number
SK287186B6
SK287186B6 SK428-2002A SK4282002A SK287186B6 SK 287186 B6 SK287186 B6 SK 287186B6 SK 4282002 A SK4282002 A SK 4282002A SK 287186 B6 SK287186 B6 SK 287186B6
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
formaldehyde
adduct
amine
mannich
reaction
Prior art date
Application number
SK428-2002A
Other languages
English (en)
Other versions
SK4282002A3 (en
Inventor
Arno Lange
Hans Peter Rath
Dietmar Posselt
Irene Tr�Tsch-Schaller
Marc Walter
Original Assignee
Basf Aktiengesellschaft
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Family has litigation
First worldwide family litigation filed litigation Critical https://patents.darts-ip.com/?family=7924668&utm_source=google_patent&utm_medium=platform_link&utm_campaign=public_patent_search&patent=SK287186(B6) "Global patent litigation dataset” by Darts-ip is licensed under a Creative Commons Attribution 4.0 International License.
Application filed by Basf Aktiengesellschaft filed Critical Basf Aktiengesellschaft
Publication of SK4282002A3 publication Critical patent/SK4282002A3/sk
Publication of SK287186B6 publication Critical patent/SK287186B6/sk

Links

Classifications

    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C10PETROLEUM, GAS OR COKE INDUSTRIES; TECHNICAL GASES CONTAINING CARBON MONOXIDE; FUELS; LUBRICANTS; PEAT
    • C10MLUBRICATING COMPOSITIONS; USE OF CHEMICAL SUBSTANCES EITHER ALONE OR AS LUBRICATING INGREDIENTS IN A LUBRICATING COMPOSITION
    • C10M159/00Lubricating compositions characterised by the additive being of unknown or incompletely defined constitution
    • C10M159/12Reaction products
    • C10M159/16Reaction products obtained by Mannich reactions
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C08ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08FMACROMOLECULAR COMPOUNDS OBTAINED BY REACTIONS ONLY INVOLVING CARBON-TO-CARBON UNSATURATED BONDS
    • C08F110/00Homopolymers of unsaturated aliphatic hydrocarbons having only one carbon-to-carbon double bond
    • C08F110/04Monomers containing three or four carbon atoms
    • C08F110/08Butenes
    • C08F110/10Isobutene
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C08ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08FMACROMOLECULAR COMPOUNDS OBTAINED BY REACTIONS ONLY INVOLVING CARBON-TO-CARBON UNSATURATED BONDS
    • C08F8/00Chemical modification by after-treatment
    • C08F8/30Introducing nitrogen atoms or nitrogen-containing groups
    • C08F8/32Introducing nitrogen atoms or nitrogen-containing groups by reaction with amines
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C10PETROLEUM, GAS OR COKE INDUSTRIES; TECHNICAL GASES CONTAINING CARBON MONOXIDE; FUELS; LUBRICANTS; PEAT
    • C10LFUELS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR; NATURAL GAS; SYNTHETIC NATURAL GAS OBTAINED BY PROCESSES NOT COVERED BY SUBCLASSES C10G, C10K; LIQUEFIED PETROLEUM GAS; ADDING MATERIALS TO FUELS OR FIRES TO REDUCE SMOKE OR UNDESIRABLE DEPOSITS OR TO FACILITATE SOOT REMOVAL; FIRELIGHTERS
    • C10L1/00Liquid carbonaceous fuels
    • C10L1/10Liquid carbonaceous fuels containing additives
    • C10L1/14Organic compounds
    • C10L1/22Organic compounds containing nitrogen
    • C10L1/221Organic compounds containing nitrogen compounds of uncertain formula; reaction products where mixtures of compounds are obtained
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C10PETROLEUM, GAS OR COKE INDUSTRIES; TECHNICAL GASES CONTAINING CARBON MONOXIDE; FUELS; LUBRICANTS; PEAT
    • C10LFUELS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR; NATURAL GAS; SYNTHETIC NATURAL GAS OBTAINED BY PROCESSES NOT COVERED BY SUBCLASSES C10G, C10K; LIQUEFIED PETROLEUM GAS; ADDING MATERIALS TO FUELS OR FIRES TO REDUCE SMOKE OR UNDESIRABLE DEPOSITS OR TO FACILITATE SOOT REMOVAL; FIRELIGHTERS
    • C10L1/00Liquid carbonaceous fuels
    • C10L1/10Liquid carbonaceous fuels containing additives
    • C10L1/14Organic compounds
    • C10L1/22Organic compounds containing nitrogen
    • C10L1/234Macromolecular compounds
    • C10L1/238Macromolecular compounds obtained otherwise than by reactions involving only carbon-to-carbon unsaturated bonds
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C10PETROLEUM, GAS OR COKE INDUSTRIES; TECHNICAL GASES CONTAINING CARBON MONOXIDE; FUELS; LUBRICANTS; PEAT
    • C10LFUELS NOT OTHERWISE PROVIDED FOR; NATURAL GAS; SYNTHETIC NATURAL GAS OBTAINED BY PROCESSES NOT COVERED BY SUBCLASSES C10G, C10K; LIQUEFIED PETROLEUM GAS; ADDING MATERIALS TO FUELS OR FIRES TO REDUCE SMOKE OR UNDESIRABLE DEPOSITS OR TO FACILITATE SOOT REMOVAL; FIRELIGHTERS
    • C10L10/00Use of additives to fuels or fires for particular purposes
    • C10L10/18Use of additives to fuels or fires for particular purposes use of detergents or dispersants for purposes not provided for in groups C10L10/02 - C10L10/16
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C10PETROLEUM, GAS OR COKE INDUSTRIES; TECHNICAL GASES CONTAINING CARBON MONOXIDE; FUELS; LUBRICANTS; PEAT
    • C10MLUBRICATING COMPOSITIONS; USE OF CHEMICAL SUBSTANCES EITHER ALONE OR AS LUBRICATING INGREDIENTS IN A LUBRICATING COMPOSITION
    • C10M2217/00Organic macromolecular compounds containing nitrogen as ingredients in lubricant compositions
    • C10M2217/04Macromolecular compounds from nitrogen-containing monomers obtained otherwise than by reactions only involving carbon-to-carbon unsaturated bonds
    • C10M2217/042Macromolecular compounds from nitrogen-containing monomers obtained otherwise than by reactions only involving carbon-to-carbon unsaturated bonds between the nitrogen-containing monomer and an aldehyde or ketone
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C10PETROLEUM, GAS OR COKE INDUSTRIES; TECHNICAL GASES CONTAINING CARBON MONOXIDE; FUELS; LUBRICANTS; PEAT
    • C10MLUBRICATING COMPOSITIONS; USE OF CHEMICAL SUBSTANCES EITHER ALONE OR AS LUBRICATING INGREDIENTS IN A LUBRICATING COMPOSITION
    • C10M2217/00Organic macromolecular compounds containing nitrogen as ingredients in lubricant compositions
    • C10M2217/04Macromolecular compounds from nitrogen-containing monomers obtained otherwise than by reactions only involving carbon-to-carbon unsaturated bonds
    • C10M2217/043Mannich bases

Landscapes

  • Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Oil, Petroleum & Natural Gas (AREA)
  • Organic Chemistry (AREA)
  • Chemical Kinetics & Catalysis (AREA)
  • General Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Engineering & Computer Science (AREA)
  • Polymers & Plastics (AREA)
  • Health & Medical Sciences (AREA)
  • Medicinal Chemistry (AREA)
  • Combustion & Propulsion (AREA)
  • Lubricants (AREA)
  • Addition Polymer Or Copolymer, Post-Treatments, Or Chemical Modifications (AREA)
  • Organic Low-Molecular-Weight Compounds And Preparation Thereof (AREA)
  • Solid Fuels And Fuel-Associated Substances (AREA)
  • Low-Molecular Organic Synthesis Reactions Using Catalysts (AREA)

Abstract

Mannichove adukty obsahujúce polyizobutenylfenol sa pripravujú a) alkyláciou fenolu vysokoreaktívnym polyizobuténom pri teplote do približne 50 °C za prítomnosti alkylačného katalyzátora; b) reakciou reakčného produktu z a) s formaldehydom, oligomérom alebo polymérom formaldehydu a aspoň jedným amínom vzorca HNR4R5, kde R4 a R5 sú vybrané spomedzi C1- až C20-alkyl radikálov, alebo c) reakciou reakčného produktu z a) s aspoň jedným aduktom aspoň jedného amínu, ktorý má aspoň jednu sekundárnu alebo primárnu aminoskupinu, a formaldehydu, oligoméru formaldehydu, polyméru formaldehydu alebo ekvivalentu formaldehydu, pričom v kroku c) sa použije adukt, ktorý sa získa reakciou dvoch reaktantov v priebehu najmenej 15 minút nad +15 °C, a používajú sa ako detergenčné prísady v palivových a mazacích kompozíciách a koncentráty prísad, palivové kompozície a mazacie kompozície obsahujú tieto Mannichove adukty.

Description

Predložený vynález sa týka postupu na prípravu Mannichových aduktov obsahujúcich polyizobutenylfenol, Mannichových aduktov, ktoré možno získať týmto postupom, a použitia Mannichových aduktov ako detergenčných prísad do palivových a mazacích kompozícií.
Doterajší stav techniky
Karburátory a nasávacie systémy benzínových motorov, ale aj vstrekovacie systémy na dávkovanie paliva sa stále viac znečisťujú prachovými časticami zo vzduchu, nespálenými zvyškami uhľovodíkov zo spaľovacej komory a plynmi z odvzdušňovacieho otvoru kľukovej skrine dostávajúcimi sa do karburátora.
Tieto zvyšky posúvajú pomer vzduchu a paliva počas voľnobehu a nižšieho čiastočného zaťaženia, takže zmes sa stáva chudobnejšou, spaľovanie neúplnejším a množstvo nespálených alebo čiastočne spálených uhľovodíkov vo výfukových plynoch rastie. Výsledkom je zvýšená spotreba benzínu.
Je známe, že týmto nevýhodám sa možno vyhnúť pomocou palivových prísad na udržiavanie čistoty ventilov a karburátorov alebo vstrekovacích systémov benzínových motorov (napr. M. Rossenbeck in „Katalysatoren, Tenside, Mineraloladditive“, ed. J. Falbe, U. Hasserodt, strana 223, G. Thieme Verlag, Stuttgart 1978).
Vynikajúcimi palivovými prísadami tohto typu sú aminoalkylované polyalkenylhydroaromáty, ktoré možno vo všeobecnosti získať Mannichovou reakciou amínov a aldehydov s polyalkylsubstituovanými hydroxyaromátmi. Tieto Mannichove adukty sa spravidla získavajú vo forme zložitých zmesí viacerých aduktov obsahujúcich amíny a majúcich rôzne čistiace aktivity a aduktov neobsahujúcich amíny a majúcich vo všeobecnosti nižšie čistiace aktivity.
Také Mannichove adukty majú vo všeobecnosti dobrý čistiaci účinok, ale spájajú sa s niekoľkými nevýhodami.
V dôsledku komplikovaného zloženia zmesí často majú tmavú farbu a intenzívny zápach, čo nepriaznivo ovplyvňuje ich akceptáciu spotrebiteľmi. Vážnejšou skutočnosťou však je, že v závislosti od zloženia, dĺžky reťazca polyalkylénovej časti molekuly, typu motora a koncentrácie, pri ktorej sa prísada používa, môžu také konvenčné Mannichove adukty spôsobovať lepenie ventilov, ktoré môže viesť k celkovému zlyhaniu motora. Pod „lepením ventilov“ sa rozumie úplná strata kompresie na jednom alebo viacerých valcoch vnútorného spaľovacieho motora ak - v dôsledku nánosov polymérov na hriadeli ventilu - sila pružiny už nie je dostatočná na riadne zatváranie ventilov.
Niekoľko publikácií, napríklad GB-A-1 368 532, US-A-4 231 759, US-A-5 634 951 a US-A-5 725 612, opisuje palivové prísady na báze Mannichových aduktov, ktoré možno získať z polyolefmsubstituovaných hydroxyaromátov. Tam uvedenými Mannichovými aduktmi sú bez výnimky tie, ktoré možno získať alkyláciou fenolov polyolefínmi majúcimi nízku reaktivitu a následnou Mannichovou reakciou. Také polyolefmy majúce nízku reaktivitu sa vo všeobecnosti vyrábajú polymerizáciou olefínových zmesí a majú veľmi nerovnorodý polymérový hlavný reťazec a malý podiel koncových dvojitých väzieb. Použitie takých polyolefínov majúcich nízku reaktivitu na prípravu Mannichových aduktov vedie k nízkym výťažkom v alkylačnom kroku (menej ako 83 %; pozrite napr. US-A-5,634,951), nerovnomernej distribúcii produktov a miernemu čistiacemu účinku pri použití ako palivovej prísady.
Naproti tomu EP-A-0 831 141 opisuje zlepšené detergenty pre uhľovodíkové palivá, ktoré možno získať z vysokoreaktívneho polyizobuténu, ktorý má aspoň 70 % olefinických dvojitých väzieb vinylidénového typu, aldehydu a etyléndiamínu Mannichovou reakciou s polyizobuténsubstituovaným fenolom. Polyizobutény použité pri alkylácii majú priemernú molekulovú hmotnosť 1000 a vedú k polyizobuténsubstituovaným fenolom, ktoré majú pomer para- a ortosubstitúcie približne 3:1. Príklad 1 tohto zdroja opisuje polyizobutenylfenol majúci pomer orto/para 1 : 3, ktorý sa pripravuje z vysokoreaktívneho poyizobuténu a fenolu v molárnom pomere 1 : 2 za prítomnosti BF3 éterátu. Aj tu sú však takto získané Mannichove adukty prítomné v zložitých zmesiach majúcich širokú distribúciu a pomerne nízky podiel dusíka, ako je evidentné z celkových parametrov obsahu dusíka a bázového čísla, ktoré sú uvedené namiesto analytických údajov.
Palivové a mazacie prísady známe z doterajšieho stavu techniky a založené na Mannichových aduktoch obsahujú spravidla <50 molámych % dusíkatých zlúčenín a majú veľmi široké distribúcie molekulových hmotností. V dôsledku toho tieto prísady na báze Mannichových produktov boli tiež neschopné odstrániť známe problémy, ako je nežiaduca farba, nepríjemný zápach a najmä problematické lepenie ventilov. Navyše je potrebné ďalšie zvýšenie účinnosti takých palivových prísad - na jednej strane, aby sa držal krok s rastúcimi požiadavkami vyplývajúcimi z progresívnej technológie motorov, a na druhej strane, aby sa čo najviac znížil koncentračný interval prísad v palive, ktorý je potrebný na požadovaný účinok.
Cieľom predloženého vynálezu je poskytnúť postup na prípravu Mannichových produktov na báze polyalkylénfenolov a ním ziskateľné Mannichove adukty s polyalkylénfenolmi so zlepšenými vlastnosťami.
Podstata vynálezu
Prekvapujúco sme zistili, že tento cieľ sa dosahuje postupom, v ktorom špecifické polyizobutenylsubstituované fenoly, ktoré sa získavajú alkyláciou fenolov s vysokoreaktívnymi polyizobuténmi, reagujú buď s formaldehydom, alebo oligomérmi, alebo polymérmi formaldehydu za prítomnosti sekundárneho amínu, alebo s aduktom aspoň jedného amínu s formaldehydom, iným zdrojom formaldehydu alebo ekvivalentom formaldehydu.
Konkrétne je prekvapujúce, že takto získané Mannichove adukty majú podstatne zlepšené viskozitné správanie, najmä pri nízkych teplotách, a zlepšený detergenčný účinok bez bežných nevýhod doterajšieho stavu techniky. Takto získané Mannichove adukty majú osobitne vysoký podiel dusíkatých zlúčenín a pomerne úzku distribúciu molekulových hmotností. Navyše sa prekvapujúco zistilo, že na rozdiel od doterajšieho stavu techniky čistiaci účinok Mannichových aduktov len mierne závisí od typu a štruktúry použitého amínu, Okrem toho sa zistilo, že takto získané Mannichove adukty možno osobitne ľahko frakcionovať stĺpcovou chromatografiou a teda urobiť ich rovnorodej šími.
Predložený vynález sa teda týka postupu na prípravu Mannichových aduktov obsahujúcich polyizobutenylfenol
a) alkyláciou fenolu vysokoreaktívnym polyizobuténom pri teplote do približne 50 °C za prítomnosti alkylačného katalyzátora;
b) reakciou reakčného produktu z a) s formaldehydom, oligomérom alebo polymérom formaldehydu a aspoň jedným amínom vzorca HNR4R5, kde R4 a R5 sú vybrané spomedzi Cr až C20-alkyl radikálov, alebo
c) reakciou reakčného produktu z a) s aspoň jedným aduktom aspoň jedného amínu, ktorý má aspoň jednu sekundárnu alebo primárnu aminoskupinu, a formaldehydu, oligoméru formaldehydu, polyméru formaldehydu alebo ekvivalentu formaldehydu, pričom v kroku c) sa použije adukt, ktorý sa získa reakciou dvoch reaktantov v priebehu najmenej 15 minút nad +15 °C.
Vhodnými polyizobuténmi sú vysokoreaktívne polyizobutény, ktoré sa líšia od polyizobuténov majúcich nízku reaktivitu obsahom koncovo umiestnených etylenických dvojitých väzieb. Vhodnými vysokoreaktívnymi polyizobuténmi sú napríklad polyizobutény, ktoré majú viac ako 70, najmä viac ako 80, výhodne viac ako 85 molámych % (na základe polyizobuténových makromolekúl) vinylidénových dvojitých väzieb. Osobitne výhodnými polyizobuténmi sú tie, ktoré majú rovnorodé hlavné polymérové reťazce. Rovnorodé hlavné polymérové reťazce majú také polyméry, ktoré pozostávajú z najmenej 85, výhodne najmenej 90, s osobitnou výhodou najmenej 95 % hmotnostných izobuténových jednotiek. Také vysokoreaktívne polyizobutény majú číselne priemernú molekulovú hmotnosť od 200 do 20 000. Na prípravu palivových prísad sú osobitne vhodné vysokoreaktívne polyizobutény, ktoré majú priemernú molekulovú hmotnosť od 300 do 3000, s osobitnou výhodou od 400 do 2500, s veľmi osobitnou výhodou od 500 do 1500, napríklad číselne priemernú molekulovú hmotnosť približne 550, približne 800, približne 1000 alebo približne 2300. Na prípravu mazacích prísad sú osobitne vhodné vysokoreaktívne polyizobutény, ktoré majú číselne priemernú molekulovú hmotnosť od 2500 do 15 000, s osobitnou výhodou od 3000 do 12 500, s veľmi osobitnou výhodou od 3000 do 10 000, napríklad číselne priemernú molekulovú hmotnosť približne 2300, približne 5000 alebo približne 8000. Vysokoreaktívne polyizobutény majú navyše výhodne polydisperzitu menej ako 3,0, najmä menej ako 1,9, s osobitnou výhodou menej ako 1,7 alebo menej ako 1,5. Pod polydisperzitou sa rozumie kvocient hmotnostne priemernej molekulovej hmotnosti Mw a číselne priemernej molekulovej hmotnosti MN.
Osobitne vhodnými vysokoreaktívnymi polyizobuténmi sú napríklad prípravky značky Glissopal® od BASF AG, najmä Glissopal 1000 (MN = 1000), Glissopal V 33 (MN = 550) a Glissopal 2300 (MN = 2300) a ich zmesi. Iné číselne priemerné molekulové hmotnosti možno dosiahnuť v zásade známym spôsobom miešaním polyizobuténov rôznych číselne priemerných molekulových hmotností alebo extrakčným obohacovaním polyizobuténov konkrétnych intervalov molekulových hmotností. Možno ich tiež získať priamou syntézou.
Fenol reaguje (alkyluje sa) s takým vysokoreaktívnym polyizobuténom v prvom kroku (krok a)). Aromatické hydroxyzlúčeniny, napríklad nesubstituovaný fenol a monosubstituované alebo disubstituované fenoly, sú veľmi všeobecne vhodné na reakciu s vysokoreaktívnymi polyizobuténmi. Aromatická hydroxyzlúčenina použitá na alkyláciu je výhodne vybraná spomedzi fenolických zlúčenín s 1, 2 alebo 3 OH skupinami a s aspoň jedným ďalším substituentom alebo bez neho. Osobitne vhodnými substituovanými fenolmi sú monoortosubstituované fenoly. Vhodnými substituentmi sú napríklad C]-C20-alkyl, C[-C2o-alkoxy alebo ďalší polyalkylénový radikál, najmä polyalkylénové radikály na báze vysokoreaktívnych polyizobuténov. Osobitne vhodnými substituentmi sú C|-C7-alkyl, napríklad metyl, etyl, n-propyl, izopropyl, n-butyl, sec-butyl, tercbutyl a hexyl. Osobitne vhodnými alkylsubstituovanými fenolmi sú 2-metylfenol a 2-etylfenol. Na alkyláciu polyizobuténmi je osobitne výhodný nesubstituovaný fenol.
Pri alkylácii sa fenol obyčajne používa v nadbytku. Vhodný je napríklad 1,1- až 6-násobný, výhodne 1,6až 5-násobný nadbytok, napríklad 2-násobný alebo 4-násobný nadbytok fenolu. Získaný surový produkt sa nechá ďalej reagovať pod b) alebo c), v prípade potreby po vyčistení.
V jednom uskutočnení tohto postupu sa pri príprave polyizobutenylfenolu použije fenol v nadbytku a po skončení reakcie sa reakčná zmes zbaví nadbytku fenolu extrakciou rozpúšťadlami, výhodne polárnymi rozpúšťadlami, napríklad vodou alebo Ci-C6-alkanolmi alebo ich zmesami, stripovaním, t. j. preháňaním pary, horúcich plynov, napr. dusíka, alebo destiláciou.
Alkylácia fenolu sa uskutočňuje pri teplote do približne 50 °C, výhodne do 35 °C, najmä do 25 °C, za prítomnosti alkylačného katalyzátora. Alkylácia sa spravidla uskutočňuje pri teplote vyššej ako -40 °C, výhodne nad -30 °C, najmä nad -20 °C. Na alkyláciu sú osobitne vhodné teploty od -10 do +30 °C, najmä od -5 do +25 °C, s osobitnou výhodou od 0 do +20 °C.
Vhodné alkylačné katalyzátory sú známe odborníkom v danej oblasti. Vhodné sú napríklad protické kyseliny, napríklad kyselina sírová, kyselina fosforečná a organické sulfónové kyseliny, napr. kyselina trifluórmetánsulfónová, Lewisove kyseliny, napríklad halogenidy hlinité, napr. chlorid hlinitý alebo bromid hlinitý, halogenidy borité, napr. fluorid boritý a chlorid boritý, halogenidy cínu, napr. chlorid ciničitý, halogenidy titánu, napr. bromid titaničitý a chlorid titaničitý, a halogenidy železa, napr. chlorid železitý a bromid železitý. Výhodné sú adukty halogenidov boritých, najmä fluoridu boritého, s elektróndonormi, napríklad alkoholmi, najmä Ci-C6-alkanolmi alebo fenolmi, alebo étermi. Osobitne výhodný je éterát fluoridu boritého.
Alkylácia sa výhodne uskutočňuje v kvapalnom médiu. Na tento účel sa fenol výhodne rozpustí v jednom z reaktantov a/alebo v rozpúšťadle, v prípade potreby so zahrievaním. Vo výhodnom uskutočnení sa alkylácia výhodne uskutoční najprv roztopením fenolu alebo substituovaného fenolu prísunom tepla a potom pridaním vhodného rozpúšťadla a/alebo alkylačného katalyzátora, najmä aduktu halogenidu boritého. Kvapalná zmes sa potom privedie na vhodnú reakčnú teplotu. V ďalšom výhodnom uskutočnení sa fenol najprv roztopí a pridá sa polyizobutén a v prípade potreby vhodné rozpúšťadlo. Takto získanú kvapalnú zmes potom možno priviesť na vhodnú reakčnú teplotu a potom pridať alkylačný katalyzátor.
Vhodnými rozpúšťadlami na uskutočnenie tejto reakcie sú napríklad uhľovodíky, výhodne pentán, hexán a heptán, najmä hexán, uhľovodíkové zmesi, napr. petrolétery s intervalmi teplôt varu od 35 do 100 °C, dialkylétery, najmä dietyléter, a halogenované uhľovodíky, napríklad dichlórmetán alebo trichlórmetán, a zmesi uvedených rozpúšťadiel.
Reakcia sa výhodne iniciuje pridaním katalyzátora alebo jedného alebo dvoch reaktantov, fenolu alebo polyizobuténu. Pridanie komponentu iniciujúceho reakciu sa výhodne uskutočňuje v priebehu 5 až 300, výhodne 10 až 200, najmä 15 až 180 minút, pričom teplota reakčnej zmesi výhodne nepresiahne uvedené teplotné intervaly. Po skončení pridávania sa reakčná zmes nechá ďalej reagovať výhodne 30 minút až 24 hodín, najmä 60 minút až 16 hodín pri teplote do 30 °C. Reakčné podmienky sa výhodne volia tak, aby sa vytvorilo najmenej 85 %, výhodne najmenej 90 %, s osobitnou výhodou najmenej 95 % polyizobutenylfenolu. Takto získané polyizobutenylsubstituované fenoly výhodne obsahujú (kde to aromatická hydroxyzlúčenina použitá ako východisková látka umožňuje) viac ako 85 %, výhodne viac ako 90 % a s osobitnou výhodou viac ako 95 % izomérov, ktorých polyizobutenylový radikál je v polohe para proti hydroxylovej skupine fenolu.
Alkylačný produkt použitý na následnú reakciu v krokoch b) a c) obsahuje len málo prípadného nekonvertovaného fenolu.
Keď aromatická hydroxyzlúčenina použitá na alkyláciu v kroku a) umožňuje viacnásobné alkylácie, reakcia sa výhodne uskutočňuje takým spôsobom, aby získané polyizobutenylfenoly obsahovali málo prípadného produktu viac ako monoalkylovaného polyizobuténom. Alkylačné produkty použité na následnú reakciu v krokoch b) alebo c) zahŕňajú najviac 20 molámych %, výhodne najviac 10 molámych %, s osobitnou výhodou najviac 5 molámych % (vzhľadom na celkové množstvo alkylačných produktov) viac ako monoalkylovaných fenolov.
Reakčný produkt získaný pod a) možno konvertovať na nové, výhodné Mannichove adukty dvoma rôznymi spôsobmi. Na jednej strane reakčný produkt získaný pod a) možno nechať reagovať pod b) s formaldehydom, oligomérom a/alebo polymérom formaldehydu (označované aj ako zdroj formaldehydu) a aspoň jedným amínom, ktorý má aspoň jednu sekundárnu a žiadnu primárnu aminoskupinu.
Na druhej strane reakčný produkt získaný pod a) možno nechať reagovať pod c) s aspoň jedným aduktom aspoň jedného amínu, ktorý má aspoň jednu sekundárnu alebo primárnu aminoskupinu, a formaldehydu, oligoméru alebo polyméru formaldehydu (tieto sa nižšie označujú aj ako zdroje formaldehydu) alebo ekvivalentu formaldehydu. V kontexte vynálezu sú ekvivalentmi formaldehydu metylénové komponenty, ktoré sú schopné reagovať s amínmi za vzniku imínov alebo aminálov, napríklad dihalogénmetán, najmä dichlór- a dibrómmetán, a dialkoxymetán, najmä dimetoxymetán a dietoxymetán.
Tieto reakcie sa spravidla označujú ako Mannichove reakcie alebo reakcie analogické Mannichovým reakciám.
Zdrojmi formaldehydu vhodnými na reakciu podľa b) alebo c) sú formalínové roztoky, formaldehydové oligoméry, napr. trioxán, a polyméry formaldehydu, napríklad paraformaldehyd. Výhodne sa používa paraformaldehyd. S formalínovým roztokom sa osobitne ľahko manipuluje. Možno samozrejme použiť aj plynný formaldehyd.
Amíny vhodné na reakciu podľa b) majú aspoň jednu sekundárnu aminoskupinu a v prípade potreby jednu alebo viacero terciámych aminoskupín. Dôležité je, aby amíny reagujúce podľa b) nemali žiadnu primárnu aminoskupinu, pretože inak môžu vznikať väčšie množstvá nežiaducich oligomerizačných produktov. V kontexte tohto vynálezu sú primárnymi aminoskupinami aminoskupiny vzorca HNR4R5, kde jeden z radikálov R4 alebo R5 je vodík a druhý radikál je vybraný zo substituentov iných ako vodík. V kontexte tohto vynálezu sú sekundárne aminoskupiny aminoskupiny vzorca HNR4R5, kde R4 a R5 sú vybrané spomedzi substituentov iných ako vodík. Ak sa na reakciu podľa b) použijú amíny, ktoré nemajú žiadnu primárnu aminoskupinu a len jednu, dve alebo tri sekundárne aminoskupiny, výhodne jednu sekundárnu aminoskupinu, možno pripraviť Mannichove adukty s vysokou selektivitou, v zásade nezávisle od poradia kombinácie reaktantov, pričom spektrum produktov je ľahko kontrolovateľné pomocou vybranej stechiometrie komponentov polyizobutenylfenolu, amínu and formaldehydového zdroja.
Amíny vhodné na reakciu podľa c) majú aspoň jednu primárnu alebo sekundárnu aminoskupinu. Amíny vhodné na reakciu podľa c) môžu mať jednu alebo viacero primárnych aminoskupín a/alebo jednu alebo viacero sekundárnych aminoskupín a navyše ďalšie terciáme aminoskupiny. Dôležité na prípravu nových Mannichových aduktov týmto variantom je, že adukt sa vytvorí z aspoň jedného amínu a formaldehydového zdroja alebo formaldehydového ekvivalentu za neprítomnosti polyizobutenylfenolu a tento adukt sa len potom nechá reagovať s polyizobutenylfenolom. Vychádzajúc z amínov, ktoré majú jednu alebo viacero primárnych aminoskupín, tento proces tiež vedie k tvorbe nových, výhodných Mannichových aduktov majúcich vysoký podiel dusíkatých zlúčenín a zmesí majúcich distribúciu molekulových hmotností podstatne užšiu ako podľa doterajšieho stavu techniky.
Sekundárne amíny reagujúce pod b) vedú v zásade nezávisle od poradia kombinácie reaktantov k selektívnej tvorbe pomerne rovnorodých Mannichových aduktov obsahujúcich amíny. To je pravdepodobne spôsobené skutočnosťou, že Mannichove adukty vytvorené vychádzajúc zo sekundárnych amínov už nie sú schopné reagovať s ďalším formaldehydom a/alebo polyizobutenylfenolom za vzniku vyšších aduktov (napr. oligomérov a polymérov). Nezávisle od poradia kombinácie reaktantov, ako je opísané pod c), všeobecne vyššia reaktivita sekundárnych amínov vzhľadom na nukleofily môže viesť k prednostnej tvorbe aduktov formaldehydu a amínov. To by bolo v súlade s dobrou selektivitou tiež zistenou pre nový postup uskutočnený podľa c).
V amínoch vzorca HNR4R5 sú R4 a R5 výhodne vybrané spomedzi vodíka a C|- až C2o-alkyl-, C3- až C8-cykloalkyl- a Cr až C2o-alkoxyradikálov, ktoré môžu byť prerušené a/alebo substituované heteroatómami vybranými z N a O, pričom je možné, aby heteroatómy tiež niesli substituenty, výhodne vybrané spomedzi nasledujúcich: H, Ci-C6-alkyl, aryl a hetaryl; alebo R4 a R5 spolu s atómom N, na ktorý sú naviazané, tvoria 5-, 6- alebo 7-člennú cyklickú štruktúru, ktorá môže mať jeden alebo dva heteroatómy vybrané z N a O a môže byť substituovaná jedným, dvoma alebo troma Cr až C6-alkylmi. R4 a R5 môže byť ďalej aryl alebo hetaryl. Aryly a hetaryly môžu mať jeden až tri substituenty vybrané napríklad spomedzi nasledujúcich: hydroxyl a uvedené alkyly, cykloalkyly alebo alkoxyly a polyizobutenyly.
Príkladmi vhodných radikálov R4 a R’ sú vodík, metyl, etyl, n-propyl, sek-propyl, izopropyl, «-butyl, izobutyl, sek-butyl, íerc-butyl, n-pentyl a n-hexyl, 5-, 6- a 7-členné nasýtené, nenasýtené alebo aromatické karbocyklické a heterocyklické štruktúry, napríklad cyklopentyl, cyklohexyl, fenyl, tolyl, xylyl, cykloheptyl, naftyl, tetrahydrofuranyl, tetrahydropyranyl, dioxanyl, pyrolidyl, piperidyl, pyridyl a pyrimidyl.
Vhodné zlúčeniny vzorca HNR4R5, ktoré majú výlučne primárnu aminoskupinu, sú napríklad metylamín, etylamin, «-propylamín, izopropylamín, n-butylamín, izobutylamín, sek-butylamín, terc-butylamín, pentylamín, hexylamín, cyklopentylamín, cyklohexylamín, anilín a benzylamín.
Vhodnými zlúčeninami vzorca HNR4R5, ktoré majú výlučne primárnu aminoskupinu a v ktorých R4 alebo R5 je alkyl prerušený a/alebo substituovaný heteroatómom O, sú napríklad CH3-O-C2H4-NH2, C2H5-O-C2H4-NH2, CH3-O-C3H6-NH2, C2H5-O-C3H6-NH2, n-C4H9-O-C4H8-NH2, HO-C2H4-NH2, HO-C3H7-NH2 a HO-C4H8-NH2.
Vhodné zlúčeniny vzorca HNR4R5, ktoré majú výlučne sekundárnu aminoskupinu, sú napríklad dimetylamin, dietylamín, metyletylamín, di-n-propylamín, diizopropylamín, diizobutylamín, di-sek-butylamín, diterc-butylamín, dipentylamín, dihexylamín, dicyklopentylamín, dicyklohexylamín a difenylamín.
Vhodnými zlúčeninami vzorca HNR4R5, ktoré majú výlučne sekundárnu aminoskupinu a v ktorých R4 a R5 je alkyl prerušený a/alebo substituovaný heteroatómom O, sú napríklad (CH3-O-C2H4)2NH, (C2H5-OC2H4)2NH, (CH3-O-C3H6)2NH, (C2Hs-O-C3H6)2NH, (n-C4H9-O-C4Hg)2NH, (HO-C2H4)2NH, (HO-C3HÓ)2NH a (HO-C4H8)2NH.
Vhodnými zlúčeninami vzorca HNR4R5, v ktorom R4 a R5 spolu s atómom N, na ktorý sú naviazané, tvoria 5-, 6- alebo 7-člennú cyklickú štruktúru, ktorá môže mať jeden alebo dva heteroatómy vybrané z N a O a môže byť prerušená jedným, dvoma alebo troma Cr až C6-alkylmi, sú napríklad pyrolidín, piperidín, morfolín a piperazín a ich substituované deriváty, napríklad N-Cr až Cs-alkylpiperazíny a dimetylmorfolín.
Vhodnými zlúčeninami vzorca HNR4R5, ktoré majú alkylové radikály prerušené a/alebo substituované N, sú alkyléndiamíny, dialkyléntriamíny, trialkyléntetramíny a polyalkylénpolyamíny, napríklad oligo- alebo polyalkylénimíny, najmä oligo- a polyetylénimíny, výhodne oligoetylénimíny, pozostávajúce z 2 až 20, výhodne 2 až 10, s osobitnou výhodou 2 alebo 3 etylénimínových jednotiek. Vhodné sú najmä tie zlúčeniny, napríklad n-propyléndiamín, 1,4-butándiamin, 1,6-hexándiamín, dietyléntriamín a trietyléntetramín a ich alkylačné produkty, ktoré majú aspoň jednu primárnu alebo sekundárnu aminoskupinu, napr. 3-(dimetylamino)-n-propylamin, N,N-dimetyletyléndiamín, Ν,Ν-dietyletyléndiamín a Ν,Ν,Ν’,Ν’-tetrametyldietyléntriamin. Vhodný je aj etyléndiamín.
Ďalšími vhodnými zlúčeninami vzorca HNR4R5 sú reakčné produkty alkylénoxidov, najmä etylénoxidu, s primárnymi amínmi, a kopolyméry etylénoxidu s etylénimínom a/alebo primárnymi alebo sekundárnymi C|až C6-alkylamínmi.
Výhodnými zlúčeninami vzorca HNR4R5 sú 3-(dimetylamino)-n-propylamín, di[3-(dimetylamino)-n-propyljamín, di[3-(dietylamino)-n-propyl]amín, di[2-(dimetylamino)etyl]amín, dimetylamín, dietylamín, di-/t-propylamín, diizopropylamín, dicyklohexylamín, pyrolidín, piperidín, morfolín, dimetylmorfolín, N-metylpiperazín, HO-C2H4-NH2, (HO-C2H4)2NH, H3C-O-(CH2)2-NH2, H3C-O-(CH2)3-NH2, HO-(CH2)3-NH2, dietyléntriamín, trietyléntetramín, N,N-dietyl etyléndiamín a Ν,Ν,Ν’,Ν’-tetrametyldietyléntriamín.
Osobitne výhodnými zlúčeninami vzorca HNR4R5 sú 3-(dimetylamino)-n-propylamín, di[3-(dimetylamino)-n-propyl]amín, dimetylamín, dietylamín, di-n-propylamin a morfolín.
Reakčné teploty vhodné na reakciu b) závisia od niekoľkých faktorov. V prípade (Mannichovej) reakcie v kroku b) sa tvorí reakčná voda. Tá sa spravidla odstraňuje z reakčnej zmesi. Reakčnú vodu možno odstraňovať v priebehu reakcie, na konci reakčného času alebo po skončení reakcie, napríklad destiláciou. Reakčnú vodu možno výhodne odstraňovať zahrievaním reakčnej zmesi za prítomnosti vodu unášajúcich prostriedkov. Príkladom vhodných vodu unášajúcich prostriedkov sú organické rozpúšťadlá, ktoré tvoria s vodou azeotropickú zmes a/alebo majú teplotu varu nad teplotou varu vody.
Osobitne vhodnými vodu unášajúcimi prostriedkami sú parafíny, benzén a alkylaromáty, najmä toluén, xylény a zmesi alkylaromátov s inými (vysokovrúcimi) uhľovodíkmi. Reakčná voda sa spravidla odstraňuje pri teplote, ktorá zhruba zodpovedá teplote varu vodu unášajúceho prostriedku alebo azeotropickej zmesi vody a vodu unášajúceho prostriedku.
Vhodné teploty na odstraňovanie reakčnej vody sú teda od 75 do 200 °C, výhodne od 80 do 180 °C, s osobitnou výhodou od 80 do 150 °C pri atmosférickom tlaku. Ak sa reakčná voda odstraňuje za zníženého tlaku, teplota by sa mala znížiť v súlade s nižšími teplotami varu.
Reakčné teploty pre (Mannichovu) reakciu v kroku b) sú výhodne od 10 do 200 °C, najmä od 20 do 180 °C, napr. približne 35 °C, približne 90 °C, približne 120 °C alebo približne 140 °C.
Reakciu opísanú pod b) možno uskutočniť napríklad skombinovaním polyizobutenylfenolu, amínu a formaldehydového zdroja a privedením reakčnej zmesi na požadovanú reakčnú teplotu, výhodne na uvedené teplotné intervaly. Reakciu opísanú pod b) možno uskutočniť aj najprv pridaním formaldehydového zdroja do polyizobutenylfenolu a v prípade potreby aj rozpúšťadla a v prípade potreby zahrievaním zmesi na reakčnú teplotu a potom pridaním aspoň jedného sekundárneho amínu. Amín možno pridať naraz alebo v priebehu 5 až 300, výhodne 10 až 150 minút pridávaním viacerých dávok alebo kontinuálnym pridávaním. Reakciu opísanú pod b) možno tiež uskutočniť najprv skombinovaním polyizobutenylfenolu a v prípade potreby rozpúšťadla a amínu, v prípade potreby zahrievaním na reakčnú teplotu a potom pridaním formaldehydového zdroja, pričom pridávanie formaldehydového zdroja možno uskutočniť podľa uvedeného opisu pre amín.
Vo výhodnom uskutočnení sa krok b), t. j. (Mannichova) reakcia a odstraňovanie reakčnej vody, uskutočňuje pri približne atmosférickom tlaku a približne 80 °C, približne 110 °C alebo približne 130 °C použitím aromatických rozpúšťadiel, výhodne toluénu, xylénov alebo ich zmesí ako vodu unášajúcich prostriedkov. Krok b) sa výhodne uskutočňuje skombinovaním reaktantov pri 10 až 50 °C, v prípade potreby ich miešaním 10 až 300 minút pri tejto teplote a potom ich uvedením v priebehu 5 až 180, výhodne 10 až 120 minút na teplotu potrebnú na odstraňovanie reakčnej vody destiláciou.
Celkový reakčný čas na konverziu polyizobutenylfenolov na Mannichove adukty v kroku b) je vo všeobecnosti 10 minút až 24 hodín, výhodne 30 minút až 16 hodín, s osobitnou výhodou 60 minút až 8 hodín.
V Mannichovej reakcii uskutočňovanej podľa b) alebo c) sa spravidla používa 0,5 až 3,0, výhodne 0,5 až 2,0, najmä 0,8 až 1,5 mol formaldehydu (alebo zodpovedajúce množstvo formaldehydového zdroja) a 0,5 až 3,0, výhodne 0,5 až 2,0, najmä 0,8 až 1,5, mol sekundárneho amínu vzhľadom na 1 mol polyizobutenylfenolu z a).
Reaktanty formaldehydový zdroj, sekundárny amín a polyizobutenylfenol v kroku b) sa s osobitnou výhodou používajú v zhruba ekvimolámom pomere alebo pomere približne 2:2:1 alebo približne 1 : 2 : 1. Takto možno spravidla dosiahnuť v zásade rovnorodé spektrum produktov s vysokým podielom zlúčenín obsahujúcich aminoskupinu. Zhruba ekvimolámy pomer reaktantov a pomer reaktantov 1:2:1 vedie k prednostnej tvorbe monoaminometylovaných zlúčenín. Pomer reaktantov približne 2:2:1 vedie k prednostnej tvorbe bisaminometylovaných zlúčenín.
Keď sa postup uskutoční podľa opisu pod c), najprv sa pripraví adukt formaldehydu alebo formaldehydového ekvivalentu, napríklad dichlórmetánu alebo dibrómmetánu, alebo dimetoxymetánu, amínu a v prípade
SK 287186 Β6 potreby rozpúšťadla skombinovaním komponentov a v prípade potreby zahrievaním na teplotné intervaly opísané pod b) a v rámci reakčných časov opísaných pre b), výhodne od 5 do 180, najmä od 10 do 90 minút. V priebehu reakcie alebo po reakcii amínu a formaldehydového zdroja možno vznikajúcu reakčnú vodu v prípade potreby odstraňovať, napríklad tak, ako je opísané skôr. Vodu možno odstraňovať aj prostriedkami viažucimi vodu, napríklad KOH, NaOH, CaO alebo Na2SO4. Takto získaný reakčný produkt obsahujúci amín a formaldehyd možno v prípade potreby vyčistiť a/alebo izolovať. Adukty získateľné reakciou jedného ekvivalentu formaldehydu alebo jedného ekvivalentu formaldehydového ekvivalentu s jedným alebo dvoma ekvivalentmi sekundárneho amínu alebo jedným ekvivalentom primárneho amínu a po odstránení vzniknutej reakčnej vody, alkoholu alebo halogenidu (sekundárny amín: metylénimíniový ión alebo aminál; primárny amín: imín) možno v prípade potreby izolovať, vyčistiť a/alebo uložiť na následnú reakciu s polyizobutenylfenolom. Reakčný produkt získaný z amínu a formaldehydu alebo formaldehydového ekvivalentu a polyizobutenylfenolu sa potom navzájom zmiešajú, pričom je možné kombináciu uskutočniť naraz, v niekoľkých častiach alebo kontinuálne v priebehu uvedených časových období. Reakčné teploty a reakčné časy sú zvyčajne v intervaloch opísaných pre reakčné postupy podľa b). Ak sa reakčný produkt získaný z formaldehydu alebo formaldehydového ekvivalentu a amínu izoluje, reakcia s polyizobutenylfenolom sa výhodne uskutoční tak, že najprv sa zmieša polyizobutenylfenol a v prípade potreby rozpúšťadlo, táto zmes sa v prípade potreby zahreje na teplotu 50 až 100 °C a potom sa pridá adukt získaný z amínu a formaldehydu alebo formaldehydového ekvivalentu. Tento adukt sa potom výhodne pridá v priebehu 5 minút až 10 hodín, výhodne 10 minút až 4 hodín, a reakčná zmes sa mieša ďalších 10 minút až 5 hodín, výhodne 30 minút až 4 hodiny, pri vhodnej reakčnej teplote. V prípade potreby možno amín vytvorený v reakcii aminálov s polyizobutenylfenolom oddestilovať a/alebo odstrániť za zníženého tlaku v závislosti od prchavosti amínu.
Ak sa reakcia opísaná pod c) uskutočňuje bez izolovania aduktu formaldehydu alebo formaldehydového ekvivalentu a amínov, výhodne sa najprv skombinuje formaldehydový zdroj alebo formaldehydový ekvivalent a amín, v prípade potreby sa zahrejú a dôkladne miešajú v priebehu spravidla najmenej 5 minút, výhodne 10 minút až 4 hodín, s osobitnou výhodou 20 minút až 60 minút, a potom sa k aduktu pridá polyizobutenylfenol. Na tento účel sa polyizobutenylfenol výhodne pridáva k aduktu do vytvorenej zmesi. Zmes sa výhodne zahrieva na vhodnú reakčnú teplotu 10 minút až 6 hodín, výhodne 30 minút až 4 hodiny. Vhodné reakčné teploty na tento účel sú napríklad 25 až 120 °C, najmä 50 až 100 °C.
Keď sa používajú primáme amíny podľa c), použitým aduktom je výhodne N-alkylmetylénimín, ktorý možno izolovať vopred, pričom N-alkylradikál je výhodne odvodený od uvedených radikálov R4 alebo R5. Také N-alkylmetylénimíny majú tendenciu trimerizovať, takže obyčajne zahŕňajú Ν,Ν’,Ν’’-trialkyltetrahydrotriazíny. Možno použiť aj tieto zmesi ako aj čisté tetrahydrotriazmy.
Keď sa používajú sekundárne amíny podľa c), použitým aduktom je výhodne hemiaminál, metylénimíniový ión alebo aminál, ktoré možno vopred izolovať, pričom aminoskupiny hemiaminálu, metylénimíniového iónu alebo aminálu sú výhodne odvodené od uvedených sekundárnych amínov HNR4R5.
Adukt použitý podľa c) je výhodne aduktom aspoň jedného amínu a formaldehydového zdroja, ktorý adukt je získaný reakciou dvoch reaktantov počas aspoň 15, napríklad približne 30, približne 60 alebo približne 90 minút pri teplote nad +15 °C, výhodne nad +20 °C, napr. pri 20 až 30 °C alebo pri približne 20 až 50 °C. V prípade potreby možno následne vytvorenú reakčnú vodu odstrániť za podmienok opísaných pre b), napríklad destiláciou alebo adsorpciou.
Vhodnými rozpúšťadlami na reakciu podľa c) sú rozpúšťadlá a vodu unášajúce prostriedky opísané na reakciu podľa b) a uhľovodíky a uhľovodíkové zmesi s teplotami varu alebo intervalmi teplôt varu od +35 do +110 °C, alkoholy, C2-C6-dialkyl étery, cyklické mono- a diétery s 3 až 6 atómami uhlíka, najmä etanol, izopropanol, butanoly, tetrahydrofurán, tetrahydropyrán a dioxán.
Pomocou postupu opísaného pod c) je možné v mnohých prípadoch dosiahnuť osobitne rovnorodé spektrum produktov v zásade nezávisle od použitého amínu, najmä ak sa reaktanty použijú v približne ekvimolárnych množstvách alebo v stechiometrickom pomere formaldehydu alebo formaldehydového ekvivalentu, amínu a polyizobutenylfenolu približne 1:2:1 alebo približne 2:2:1 alebo približne 2:1:1.
Adukt použitý podľa c) je výhodne aminál formaldehydu so sekundárnym amínom vybraným z di-Ci-Cs-alkylamínov, ktorých alkylové skupiny môžu byť substituované skupinou N(Ci-C4-alkyl)2, a cyklických aminov, ktoré majú 4 až 6 atómov uhlíka a ktorých cyklická štruktúra môže byť prerušená O a/alebo N-Cr -C4-alkylom.
Aminálmi vhodnými na opísanú reakciu sú napríklad Ν,Ν,Ν’,Ν’-tetrametylmetyléndiamín, N,N,N’,N’-tetraetylmetyléndiamín, bis{di[3-(dimetylamino)-n-propyl]amino}metán, bis(morfolino)metán a bis(4-metylpiperazinojmetán.
V ďalšom uskutočnení kroku c) možno polyizobutenylfenoly podrobiť analogickej reakcii s hemiaminálmi za vzniku Mannichových aduktov. Také hemiaminály možno získať z formaldehydových zdrojov alebo formaldehydových ekvivalentov a sekundárnych amínov, ktoré nemajú žiadnu primárnu aminoskupinu, a možno ich vyrábať v tzv. „one-pot“ reakcii za prítomnosti polyizobutenylfenolov (variant b)) alebo pripravovať oddelene (variant c)). Také hemiaminály možno éterifikovať s C]-Ci2-alkanolmi alebo esterifikovať s Cr
-C12-karboxylovými kyselinami. Vhodnými hemiaminálmi sú napríklad N-hydroxymetylmorfolín a N-hydroxymetyldiizopropylamín.
Pomocou postupov opísaných pod b) a c) možno skonvertovať polyizobutenylfenol na bisaminometylované Mannichove adukty voľbou stechiometrie. Pri príprave bisaduktov sa formaldehyd (alebo formaldehydový zdroj alebo formaldehydový ekvivalent) a/alebo amíny alebo imíny, aminály alebo hemiaminály výhodne používajú v dvojnásobnom až trojnásobnom nadbytku a v prípade potreby sa predĺži reakčný čas.
Vo výhodnom uskutočnení nového postupu sa formaldehydový zdroj alebo formaldehydový ekvivalent, výhodne formalínový roztok alebo paraformaldehyd, v prípade potreby najprv rozpustí v rozpúšťadle a pridá sa zhruba ekvimoláme množstvo primárneho amínu, výhodne amínu majúceho jednu primárnu a žiadnu sekundárnu aminoskupinu, pri +15 až +50 °C, výhodne pri +20 až +35 °C. Zmes sa potom dôkladne mieša 5 až 90, výhodne 15 až 60 minút pri teplote v uvedenom intervale a potom sa skombinuje s polyizobutenylfenolom z kroku a) a v prípade potreby ďalším rozpúšťadlom. Takto získaná zmes sa potom zahrieva, napríklad pod refluxom, 30 minút až 6 hodín, výhodne 1 až 3 hodiny, na teplotu 40 až 100 °C, výhodne 50 až 90 °C. Reakčnú zmes možno potom v prípade potreby vyčistiť, napríklad filtráciou a/alebo odstránením prchavých zložiek, napríklad za zníženého tlaku alebo destiláciou.
V ďalšom výhodnom uskutočnení nového postupu sa najprv vezme reakčný produkt získaný pod a) a v prípade potreby rozpúšťadlo a zmes sa zahrieva na teplotu 40 až 100 °C, výhodne 50 až 90 °C, napríklad počas refluxu rozpúšťadla. Potom sa pri tejto teplote pomaly pridá buď zhruba ekvimoláme množstvo alebo 1,7 až 2,5 ekvivalentov, napr. približne 2 ekvivalenty aminálu, napríklad tetra-C1-C4-alkylmetyléndiamínu, v prípade potreby v rozpúšťadle, napríklad v priebehu 30 minút až 6 hodín, výhodne 2 až 5 hodín, a reakčná zmes sa nechá reagovať ďalších 30 minút až 4 hodiny, najmä 1 až 3 hodiny, pri teplote v uvedených intervaloch. Reakčnú zmes možno potom v prípade potreby vyčistiť, napríklad filtráciou a/alebo odstránením prchavých zložiek za zníženého tlaku alebo destiláciou.
Vhodnými rozpúšťadlami na dve uskutočnenia kroku c), ktoré sú opísané skôr, sú uhľovodíky, uhľovodíkové zmesi, étery alebo alkoholy s teplotou varu alebo intervalom teplôt varu 40 až 100 °C, výhodne 50 až 90 °C. Osobitne vhodné sú tetrahydrofurán a dioxán.
V ďalšom výhodnom uskutočnení reakcie získaného reakčného produktu sa najprv vezme polyizobutenylfenol z kroku a) a v prípade potreby rozpúšťadlo. Potom sa pomaly pridajú približne ekvimoláme množstvá formaldehydového zdroja a sekundárneho amínu, výhodne amínu majúceho výlučne sekundárnu aminoskupinu, a v prípade potreby rozpúšťadlo, napríklad pridávaním po kvapkách. Komponenty sa potom miešajú ďalších 20 minút až 3 hodiny, výhodne 30 až 90 minút, a zmes sa zahrieva ďalších 30 minút až 4 hodiny, výhodne 1 až 3 hodiny, na teplotu 40 až 100 °C, výhodne 50 až 90 °C. Reakčnú zmes možno potom vyčistiť, napríklad filtráciou a/alebo odstránením prchavých zložiek za zníženého tlaku alebo destiláciou. Vhodnými rozpúšťadlami sú najmä rozpúšťadlá uvedené v opísaných výhodných uskutočneniach. Výhodný je izopropanol.
V ďalšom výhodnom uskutočnení sa najprv vezme polyizobutenylfenol a zhruba ekvimoláme množstvo sekundárneho amínu, výhodne majúceho výlučne sekundárnu aminoskupinu, v rozpúšťadle. Potom sa pomaly pridá zhruba ekvimoláme množstvo formaldehydového zdroja. Reakčná zmes sa počas pridávania formaldehydového zdroja výhodne zahrieva na teplotu 30 až 70 °C, výhodne 40 až 60 °C. Reakčná zmes sa potom zahrieva 1 až 6, výhodne 2 až 4 hodiny na teplotu 80 až 130 °C, výhodne 90 až 120 °C, s osobitnou výhodou až do refluxu rozpúšťadla. Vznikajúca reakčná voda sa výhodne odstraňuje destiláciou. Osobitne vhodné rozpúšťadlá na toto uskutočnenie sú aromatické rozpúšťadlá alebo ich zmesi s ďalšími vysokrovrúcimi uhľovodíkmi. Osobitne vhodné sú xylény a toluén a ich zmesi, pričom sa uprednostňuje toluén.
Nové postupy spravidla dávajú zmesi aduktov, ktoré obsahujú aspoň 40, často najmenej 50, s osobitnou výhodou najmenej 60 molámych % zlúčenín vzorca (ľa) a/alebo (Ib)
(Ib), kde
R1 je koncovo viazaný polyizobutenylový radikál,
R2 je H, Cr až C20-alkyl, Cr až C20-alkoxy, hydroxyl, polyalkylénový radikál alebo CH2NR4R5, kde R4 a R5 majú uvedený význam, a
R3 je NR4R3, kde R4 a R5 sú navzájom nezávisle vybrané spomedzi nasledujúcich: H, Cr až C2o-alkyl, C3- až Cs-cykloalkyl a Cr to C2o-alkoxyl, ktoré môžu byť prerušené a/alebo substituované heteroatómami vybranými z N a O, a fenolové radikály vzorca (II),
(II), kde R1 a R2 majú uvedený význam;
s výhradou, že R4 a R5 nie sú súčasne H alebo fenolové radikály vzorca (II); alebo R4 a R5 spolu s atómom N, na ktorý sú naviazané, tvoria 5-, 6- alebo 7-člennú cyklickú štruktúru, ktorá má jeden alebo dva heteroatómy vybrané z N a O a môže byť substituovaná jedným, dvoma alebo troma Cr až C6-alkylmi; a R6 je radikál R4 alebo R5 iný ako H.
Zlúčeniny vzorca (Ib) (dihydrobenzoxazíny) sa môžu tvoriť za prítomnosti formaldehydových zdrojov alebo formaldehydových ekvivalentov zo zlúčenín vzorca (la), kde R4 alebo R5 je H.
Výhodné radikály R1 až R6 sú odvodené od polyizobuténov, fenolov, formaldehydových zdrojov alebo formaldehydových ekvivalentov a amínov opísaných skôr.
Manníchove adukty vzorca (la) a/alebo (Ib) sú monomolekuláme polyizobutenylfenolamíny, ktoré majú len jednu polyizobutenylfenolovú jednotku na molekulu. Oligoméme polyizobutenylfenolamíny majúce dve, tri alebo viacero polyizobutenylfenolových jednotiek na molekulu sa tvoria len v malom množstve, ak vôbec vznikajú.
V mnohých prípadoch dáva nový postup zmes aduktov, ktorá obsahuje najmenej 40, často najmenej 50, s osobitnou výhodou najmenej 60 molámych % zlúčeniny vybranej zo zlúčenín vzorca (la) alebo (Ib). Výhodným uskutočnením nového postupu môže byť zmes Mannichových aduktov alebo chemicky rovnorodé Mannichove adukty, ktoré obsahujú aspoň 70 alebo aspoň 80 molámych % zlúčenín vzorca (la) a/alebo (Ib).
V prípade potreby možno produkty získané novými postupmi ďalej čistiť, napríklad extrakciou, destiláciou alebo stĺpcovou chromatografiou, najmä tak, ako je opísané neskôr.
Predložený vynález sa ďalej týka Mannichových aduktov vzorca (la) a (Ib), ktoré sa získavajú novým postupom, vo forme svojich látok.
Vo výhodnom uskutočnení zmes aduktov obsahuje najmenej 40, výhodne najmenej 50, s osobitnou výhodou najmenej 60 molámych % aspoň jednej zlúčeniny vybranej spomedzi N- alebo N,N-substituovaných derivátov N,N-bis(2-hydroxy-5-polyizobutenylbenzyl)amínu (napr. zlúčeniny vzorca (la), kde R2 je H, R3 je NR4R5, R4 je fenolový radikál vzorca (Π), ktorého radikál R2 je tiež H, a R5 je radikál iný ako H a iný ako fenolové radikály vzorca (II)), 2-aminometyl-4-polyizobutenylfenolov (napr. zlúčeniny vzorca (la), kde R2 je H, R3 je NR4R5, R4 a R5 sú radikály iné ako fenolové radikály vzorca (II) a R4 a R5 nie sú súčasne H), 2,6-bisaminometyl-4-polyizobutenylfenolov (napr. zlúčeniny vzorca (la), kde R2 je CH2NR4R5 v orto polohe, R3 je NR4R5, a R4 a R5 sú radikály iné ako fenolové radikály vzorca (II) a R4 a R5 nie sú súčasne H) a 3,4-dihydro-l,3-2H-benzoxazínov (napr. zlúčeniny vzorca (Ib), kde R2 je H a R6 je radikál R4 alebo R5 iný ako II).
V ďalšom výhodnom uskutočnení zmes aduktov obsahuje najmenej 40, výhodne najmenej 50, s osobitnou výhodou najmenej 60 molámych % N- alebo Ν,Ν-substituovaných derivátov 2-aminometyl-4-polyizobutenylfenolu (napr. zlúčeniny vzorca (la), kde R2 je H, R3 je NR4R5, R4 a R5 sú radikály iné ako fenolové radikály vzorca (II) a R4 a R5 nie sú súčasne H) a/alebo 3,4-dihydro-l,3-2H-benzoxazínu (napr. zlúčeniny vzorca (Ib), kde R2 je H a R6 je radikál R4 alebo R5 iný ako H). Tieto sa označujú ako mono-Mannichove adukty.
Vo výhodnom uskutočnení Mannichove adukty získateľné postupom podľa vynálezu obsahujú málo alebo žiadne alkylačné produkty kroku a), ktoré ďalej nezreagovali. Keďže Mannichova reakcia je rovnovážna reakcia, produkt bude bežne obsahovať zvyškovú frakciu alkylačných produktov z kroku a). Frakciou v Mannichových aduktoch, ktorou je polyizobutenylfenol, ktorý ďalej nezreagoval, je typicky 0 až 20 molárnych %, obyčajne 1 až 15 molárnych %, výhodne 5 až 10 molárnych % na základe celkového množstva získanej zmesi aduktov. Polyizobutenylfenolovú frakciu možno nastaviť na požadovanú hodnotu reakčným manažmentom krokov b) a c) alebo bežnými separačnými postupmi. Výhodným separačným postupom je ďalej opísaná stĺpcová chromatografia. Keďže však zvyšková frakcia alkylačných produktov, ktoré ďalej nezreagovali, prekvapujúco nie je problematická a často dokonca výhodná, je vo všeobecnosti možné zaobísť sa nielen bez nepohodlných procesných opatrení pre ideálne úplnú reakciu v krokoch b) a c), ale aj bez ďalších separačných krokov.
Opísané zmesi Mannichových aduktov, najmä dusíkaté komponenty, možno frakcionovať stĺpcovou chromatografiou na stacionárnych fázach. Frakcionáciu možno uskutočniť pomocou jednostupňovej alebo viacstupňovej elúcie. Vhodnými eluentmi sú napríklad uhľovodíky, alkoholy, ketóny, voda a ich zmesi, do ktorých možno pridať bázy, napr. amíny alebo alkálie. Frakcionáciu možno výhodne uskutočniť viacstupňovou elúciou, výhodne aspoň jedným uhľovodíkom a potom aspoň jednou bázickou zmesou alkoholu a vody.
Osobitne vhodnými stacionárnymi fázami sú oxidy, ako je zvyčajné pri stĺpcovej chromatografii. Výhodné sú kyslé oxidy, napríklad kyslý oxid hlinitý, pričom osobitne výhodný je kyslý silikagél. Výhodne používanou bázickou zmesou alkoholu a vody je zmes obsahujúca
a) 75 až 99,5, výhodne 85 až 98, s osobitnou výhodou 90 až 97 % hmotnostných aspoň jedného C2-C4-alkoholu, najmä etanolu a/alebo izopropanolu, s osobitnou výhodou izopropanolu,
b) 0,4 až 24,4 % hmotnostných vody a
c) 0,1 až 15, výhodne 0,5 až 10, s osobitnou výhodou 1 až 5 % hmotnostných aspoň jedného amínu, ktorý je prchavý pri laboratórnej teplote.
Vhodnými amínmi prchavými pri laboratórnej teplote sú napríklad amoniak, mono-Ci-Cg-alkylamíny, di-Ci-C6-alkylamíny a tri-C|-C4-alkylamíny, najmä amoniak, metylamín, etylamín, n-propylamín, izopropylamín, dimetylamin, dietylamín, di-n-propylamin, diizopropylamín, di-n-butylamín, di-óeUbutylamín, ái-terc-butylamín, trimetylamín, trietylamín, diizopropyletylamín a triizopropylamín. Osobitne výhodný je amoniak.
Frakcionácia sa spravidla uskutočňuje stĺpcovou chromatografiou tak, že zmes aduktov sa nanesie na kolónu naplnenú stacionárnou fázou a v prípade potreby kondicionovanú. V prípade potreby v prvom kroku možno potom stĺpec s nanesenou zmesou premyť nepolámym rozpúšťadlom, napríklad alifatickým alebo aromatickým uhľovodíkom. Toto umožňuje napríklad eluovať frakcie neobsahujúce amíny. Frakcionácia zmesi aduktov, najmä komponentov obsahujúcich aminoskupiny, sa uskutočňuje výhodne viacstupňovou elúciou zmesou alkoholu a vody, ako je opísané. Elúciu možno uskutočniť zmesou alkoholu a vody buď konštantného zloženia alebo premenlivého zloženia, napríklad pomocou jednostupňového alebo viacstupňového gradientu alebo kontinuálneho gradientu.
Opísaný postup možno použiť na jednej strane na izoláciu tých komponentov zmesi aduktov, ktoré neobsahujú amíny, a potom na izolovanie nefrakcionovaných komponentov obsahujúcich aminoskupiny v zmesi aduktov. Na druhej strane tie komponenty zmesi aduktov, ktoré neobsahujú dusík, možno v prípade potreby najprv izolovať a potom frakcionovať komponenty obsahujúce dusík. S vhodnou účinnosťou delenia použitej kolóny možno V prípade potreby zmesi aduktov frakcionovať až na jednotlivé zlúčeniny.
Novým postupom možno výhodne získať zmesi aduktov s polydisperzitou od 1,05 do 3,5, s väčšou výhodou od 1,1 do 2,5, s osobitnou výhodou od 1,1 do 1,9.
Požadovanú polydisperzitu možno dosiahnuť starostlivou voľbou východiskových látok, výberom stechiometrie, voľbou teploty a reakčného času a prípadne spracovania, najmä konvenčnými technikami čistenia, napríklad extrakciou a destiláciou a v prípade potreby novou frakcionáciou stĺpcovou chromatografiou.
Vhodné opatrenia, ktoré jednotlivo alebo v kombinácii podporujú tvorbu zmesí aduktov s vysokou aktivitou a/alebo nízkou polydisperzitou, sú vybrané napríklad z nasledujúcich:
- použitie polyizobuténov s nízkou polydisperzitou,
- použitie polyizobuténov majúcich veľmi vysoké podiely koncových dvojitých väzieb,
- použitie polyizobuténov v menej ako stechiometríckom množstve pri alkylácii fenolov, v prípade potreby nasledované odstránením ne skonvertovaných fenolov,
- uskutočnenie alkylácie pri teplote, ktorá je čo najnižšia, ale ešte zabezpečuje úplnú konverziu, napríklad pri teplote vyššej ako približne +5 °C a nižšej ako približne +30 °C,
- udržiavanie vhodnej stechiometrie, napríklad pomeru formaldehydového zdroja, amínu a polyizobutenylfenolu približne 1:1:1 alebo približne 1:2:1 (pre prípravu mono-Mannichových aduktov) alebo 2:2:1 (pre prípravu bis-Mannichových aduktov) alebo 2:1:1 (vedie k tvorbe oxazínov, keď sa použijú primáme amíny) alebo 2:1:2, kde v poslednom prípade sa výhodne používa primárny amín (vedie k príprave bisarylmonoamínov),
- uskutočnenie reakcie reakčného produktu získaného podľa a) s aduktom amínu a formaldehydu alebo formaldehydového ekvivalentu podľa c), výhodne podľa výhodných uskutočnení opísaných skôr,
- odstránenie aduktov, ktoré neobsahujú amín, zo zmesi frakcionáciou stĺpcovou chromatografiou,
- fŕakcionácia aduktov obsahujúcich aminoskupinu zo zmesi stĺpcovou chromatografiou, výhodne na kyslých stacionárnych fázach elúciou bázickými zmesami alkoholu a vody.
Predložený vynález sa ďalej týka Mannichovho aduktu získateľného opísaným postupom.
Predložený vynález sa týka aj Mannichovho aduktu obsahujúceho aspoň jednu zlúčeninu vzorca (la) a/alebo (Ib).
Predložený vynález sa týka aj použitia aspoň jedného z definovaných Mannichových aduktov ako detergenčnej prísady do palivových a mazacích kompozícií, v prípade potreby v kombinácii s ďalšími konvenčnými palivovými a mazacími prísadami a najmä s ďalšími komponentmi opísanými neskôr.
Príkladmi takých ďalších komponentov sú ďalšie prísady majúce detergenčný účinok alebo majúce účinok, ktorý inhibuje opotrebovanie ventilových sediel, pričom tieto obsahujú aspoň jeden hydrofóbny uhľovodíkový radikál s číselne priemernou molekulovou hmotnosťou (MN) 85 až 20 000 a aspoň jednu polámu skupinu vybranú spomedzi nasledujúcich (a) mono- alebo polyaminoskupiny majúce až 6 atómov dusíka, pričom aspoň jeden atóm dusíka má bázické vlastnosti, (b) nitroskupiny v prípade potreby v kombinácii s hydroxylovými skupinami, (c) hydroxylové skupiny v kombinácii s monoamino- alebo polyaminoskupinami, v ktorých aspoň jeden atóm dusíka má bázické vlastnosti, (d) karboxylové skupiny alebo ich soli s alkalickými kovmi, alebo kovmi alkalických zemín, (e) sulfoskupiny alebo ich soli s alkalickými kovmi, alebo kovmi alkalických zemín, (f) polyoxy-C2 až C4-alkylénové skupiny, ktoré sú ukončené hydroxylovými skupinami alebo mono- alebo polyaminoskupinami, v ktorých aspoň jeden atóm dusíka má bázické vlastnosti, alebo karbamátovými skupinami, (g) karboxylové esterické skupiny, (h) skupiny odvodené od anhydridu kyseliny jantárovej a majúce hydroxylové a/alebo amino-, a/alebo amido-, a/alebo imidoskupiny a (i) skupiny získané konvenčnou Mannichovou reakciou fenolických hydroxylových skupín s aldehydmi a mono- alebo polyamínmi.
Príkladmi uvedených prísadových komponentov majúcich detergenčný účinok alebo majúcich účinok, ktorý inhibuje opotrebovanie ventilových sediel, sú:
prísady obsahujúce mono- alebo polyaminoskupiny (a) sú výhodne polyalkénmono- alebo polyalkénpolyamíny na báze polypropénu alebo vysokoreaktívnych (t. j. majúcich prevažne koncové dvojité väzby, vo všeobecnosti v β- a γ-polohách) alebo konvenčných (t. j. majúcich prevažne centrálne dvojité väzby) polybuténov alebo polyizobuténov, ktoré majú MN od 300 do 5000 a neboli získané novým postupom. Také prísady založené na vysokoreaktívnom polyizobuténe, ktoré možno pripraviť z polyizobuténu, ktorý môže obsahovať do 20 % hmotnostných n-buténových jednotiek hydroformyláciou a redukčnou amináciou amoniakom, monoamínmi alebo polyamínmi, ako je dimetylaminopropylamín, etyléndiamín, dietyléntriamín, trietyléntetraamín alebo tetraetylénpentamín, sú publikované najmä v EP-A 244 616. Ak sa pri príprave prísad použije ako východisková látka polybutén alebo polyizobutén majúci prevažne centrálne dvojité väzby (vo všeobecnosti v β a γ polohách), možnou metódou je príprava chloráciou a následnou amináciou alebo oxidáciou dvojitej väzby vzduchom alebo ozónom za vzniku karbonylovej alebo karboxylovej zlúčeniny a následnou amináciou za redukčných (hydrogenačných) podmienok. Amíny použité na amináciu tu môžu byť tie isté ako amíny použité na redukčnú amináciu hydroformylovaného vysokoreaktívneho polyizobuténu. Príslušné prísady založené na polypropéne sú opísané konkrétne vo WO-A 94/24231.
Ďalšie výhodné prísady obsahujúce monoaminoskupiny (a) sú hydrogenačné produkty reakčných produktov polyizobuténov majúcich priemerný stupeň polymerizácie P od 5 do 100 s oxidmi dusíka alebo zmesami oxidov dusíka a kyslíka, ako je opísané konkrétne vo WO-A 97/03946.
Ďalšie výhodné prísady obsahujúce monoaminoskupiny (a) sú zlúčeniny vyrobené z polyizobuténepoxidov reakciou s amínmi a následnou dehydratáciou a redukciou aminoalkoholov, ako je opísané v DE-A 196 20 262.
Prísady obsahujúce nitroskupiny v prípade potreby kombinované s hydroxylovými skupinami (b) sú výhodne reakčné produkty polyizobuténov majúcich priemerný stupeň polymerizácie P od 5 do 100 alebo od 10 do 100 s oxidmi dusíka alebo zmesami oxidov dusíka a kyslíka, ako je opísané konkrétne vo WO-A 96/03367 a WO-A 96/03479. Tieto reakčné produkty sú spravidla zmesi čistých nitropolyizobutánov (napr. α,β-dinitropolyizobután) a zmiešaných hydroxynitropolyizobutánov (napr. a-nitro^-hydroxypolyizobután).
Prísady obsahujúce hydroxylové skupiny kombinované s monoamino- alebo polyaminoskupinami (c) sú najmä reakčné produkty polyizobuténepoxidov, ktoré možno získať z polyizobuténu výhodne obsahujúceho prevažne koncové dvojité väzby a majúceho Mn od 300 do 5000 s amoniakom alebo mono- alebo polyamínmi, ako je opísané konkrétne v EP-A 476 485.
Prísady obsahujúce karboxylové skupiny alebo ich soli s alkalickými kovmi alebo kovmi alkalických zemín (d) sú výhodne kopolyméry C2-C40-olefínov s maleínanhydridom majúce celkovú molekulovú hmotnosť od 500 do 20 000 a ktorých niektoré alebo všetky karboxylové skupiny boli zreagované za vzniku solí s alkalickými kovmi alebo kovmi alkalických zemín a zvyšok karboxylových skupín bol zreagovaný s alkoholmi alebo amínmi. Také prísady sú publikované konkrétne v EP-A 307 815. Také prísady slúžia najmä na zabránenie opotrebovaniu ventilových sediel a ako je opísané vo WO-A 87/01126, možno ich výhodne použiť v kombinácii s konvenčnými palivovými detergentmi, ako sú poly(izo)buténamíny alebo polyéteraminy.
Prísady obsahujúce sulfoskupiny alebo ich soli s alkalickými kovmi alebo kovmi alkalických zemín (e) sú výhodne soli alkalických kovov alebo kovov alkalických zemín s alkylsulfosukcinátom, ako je opísané konkrétne v EP-A 639 632. Také prísady slúžia najmä na zabránenie opotrebovaniu ventilových sediel a možno ich výhodne použiť v kombinácii s konvenčnými palivovými detergentmi, ako sú poly(izo)buténaminy alebo polyéteraminy.
Prísady obsahujúce polyoxy-C2 až C4-alkylénové skupiny (f) sú výhodne polyétery alebo polyéteraminy, ktoré možno získať reakciou C2 až C60-alkanolov, C6 až C30-alkándiolov, mono- alebo di-C2-C30-alkylamínov, Ci-C30-alkylcyklohexanolov alebo Ci-C30-alkylfenolov s 1 až 30 mol etylénoxidu a/alebo propylénoxidu a/alebo butylénoxidu na hydroxylovú skupinu alebo aminoskupinu a v prípade polyéteramínov následnou redukčnou amináciou amoniakom, monoamínmi alebo polyamínmi. Také produkty sú opísané najmä v EP-A 310 875, EP-A 356 725, EP-A 700 985 a US-A 4 877 416. V prípade polyéterov také produkty majú aj charakteristiky nosného oleja. Typickými príkladmi sú tridekanolbutoxyláty alebo izotridekanolbutoxyláty, izononylfenolbutoxyláty, polyizobutenolbutoxyláty a polyizobutenolpropoxyláty a príslušné reakčné produkty s amoniakom.
Prísady obsahujúce karboxylové esterické skupiny (g) sú výhodne estery mono-, di- alebo trikarboxylových kyselín s dlhoreťazcovými alkanolmi alebo polyolmi, najmä s takými, ktoré majú minimálnu viskozitu 2 rnPas pri 100 °C, ako je opísané konkrétne v DE-A 38 38 918. Použité mono-, di- alebo trikarboxylové kyseliny môžu byť alifatické alebo aromatické kyseliny a vhodnými esteralkoholmi alebo esterpolyolmi sú najmä zlúčeniny s dlhými reťazcami obsahujúce napríklad od 6 do 24 atómov uhlíka. Typickými zástupcami týchto esterov sú adipáty, ftaláty, izoftaláty, tereftaláty a trimelitáty izooktanolu, izononanolu, izodekanolu a izotridekanolu. Také produkty tiež majú charakteristiky nosného oleja.
Prísady obsahujúce skupiny odvodené od anhydridu kyseliny jantárovej a majúce hydroxylové a/alebo amino-, a/alebo amido-, a/alebo imidoskupiny (h) sú výhodne príslušné deriváty polyizobutenylsukcínanhydridu, ktoré sa získavajú reakciou konvenčného alebo vysokoreaktívneho polyizobutylénu s molekulovou hmotnosťou Mn od 300 do 5000 s maleínanhydridom pôsobením tepla alebo cez chlórovaný polyizobutén. Osobitne zaujímavé sú tu deriváty s alifatickými polyamínmi, ako je etyléndiamín, dietyléntriamin, trietyléntetramín alebo tetraetylénpentamín. Také benzínové palivové prísady sú publikované konkrétne v US-A 4 849 572.
Prísady obsahujúce skupiny pripravené Mannichovou reakciou fenolických hydroxylových skupín s aldehydmi a mono- alebo polyamínmi (i) sú výhodne reakčné produkty polyizobuténom substituovaných fenolov s formaldehydom a primárnymi mono- alebo polyamínmi, ako je napríklad etyléndiamín, dietyléntriamin, trietyléntetraamín, tetraetylénpentamín alebo dimetylaminopropylamŕn. Také polyizobutylénové Mannichove bázy sú opísané najmä v EP-A 831 141.
Kvôli presnejšej definícii jednotlivých uvedených benzínových palivových prísad sa uvedené publikácie doterajšieho stavu techniky týmto zahŕňajú odkazom.
Medzi vhodné rozpúšťadlá alebo riedidlá (na prípravu hotových zmesí prísad) patria alifatické a aromatické uhľovodíky, napr. solventnafta.
Ďalšími konvenčnými komponentmi prísad, ktoré možno kombinovať s novými prísadami, sú napríklad inhibítory korózie, napríklad na báze amónnych solí organických karboxylových kyselín, ktoré soli majú tendenciu tvoriť filmy, na báze heterocyklických aromátov, antioxidanty alebo stabilizátory, napríklad na báze amínov, ako je p-fenyléndiamín, dicyklohexylamín alebo ich deriváty, alebo na báze fenolov, ako je 2,4-diŕerc-butylfenol alebo 3,5-di-terc-butyl-4-hydroxyfenylpropiónová kyselina, deemulgátory, antistatické prostriedky, metalocény, ako je ferocén alebo metylcyklopentadienylmangántrikarbonyl, mazacie prísady, ako konkrétne mastné kyseliny, alkenylsukcínestery, bis(hydroxyalkyl)-mastné-amíny, hydroxyacetamidy alebo ricínový olej, a farbivá (značky). V prípade potreby sa pridávajú aj amíny na zníženie pH paliva.
Ako ďalšie konvenčné komponenty možno spomenúť aj ricínové oleje. Príkladmi týchto sú minerálne nosné oleje (základné oleje), najmä oleje s triedou viskozity solvent neutrál (SN) 500 až 2000, syntetické nosné oleje na báze olefinových polymérov s MN 400 až 1800, najmä na báze polybuténu alebo polyizobuténu (hydrogenované alebo nehydrogenované), na báze polyalfaolefínov alebo poly(intemých)olefínov, a syntetické nosné oleje na báze alkoxylovaných alkoholov alebo fenolov s dlhým reťazcom. Ako ďalšie prísady sú vhodné aj polyalkenylalkohol-polyéteramíny, ktoré sú opísané napríklad v DE-199 16 512.2.
Predložený vynález sa ďalej týka koncentrátov prísad, najmä koncentrátov palivových prísad a koncentrátov mazacích prísad, s osobitnou výhodou koncentrátov palivových prísad, obsahujúcich popri konvenčných prísadových komponentoch s uvedeným významom aspoň jeden nový Mannichov adukt v množstvách od 0,1 do 99,9, výhodne od 0,5 do 80, s osobitnou výhodou od 1,0 do 60 % hmotnostných vzhľadom na celkovú hmotnosť koncentrátu.
Predložený vynález sa ďalej týka palivových kompozícii, najmä benzínových palivových kompozícií, ktoré obsahujú nové Mannichove adukty, najmä Mannichove adukty vzorca (I) v účinných množstvách. V prípade palivových kompozícií sa pod účinnými množstvami rozumie spravidla množstvo od 10 do 5000, najmä od 50 do 2000 ppm hmotnostných vzhľadom na celkové množstvo palivovej kompozície.
Predložený vynález sa týka aj mazacích kompozícií, najmä mazacích kompozícií, ktoré obsahujú od 0,1 do 10, najmä od 0,5 do 5 % hmotnostných vzhľadom na celkové množstvo mazacej kompozície nových Mannichových aduktov, najmä Mannichových aduktov vzorca (la) a/alebo (Ib).
Nové Mannichove adukty obsahujúce polyizobutenylfenol, najmä polyizobutenylfenol obsahujúce Mannichove adukty vzorca (I), majú vysokú rovnorodosť, úzku distribúciu molekulovej hmotnosti a/alebo vysoký podiel zlúčenín obsahujúcich aminoskupinu. Ako je ďalej ilustrované v nasledujúcej experimentálnej časti, majú výborný účinok ako benzínové palivové detergenty, ktoré čistia ventily a udržiavajú ich v čistote. Okrem toho nemajú na začiatku opísané nevýhody zmesí polyalkylenylfenolových Mannichových aduktov známych z doterajšieho stavu techniky. Navyše majú veľmi výhodné viskozitné správanie, najmä pri nízkych teplotách, čo predchádza problémom pri formulácii a aplikácii, napr. lepeniu ventilov.
Príklady uskutočnenia vynálezu
Alkylačné produkty a Mannichove adukty boli charakterizované pomocou ’H-NMR spektroskopie. Pre niektoré Mannichove adukty sú uvedené len chemické posuny (δ v ppm) charakteristických signálov metylénových protónov aminometylénovej skupiny.
I. Príprava polyizobutenylfenolov
I
a. Alkylácia polyizobuténom s MN = 550
404,3 g fenolu sa roztopilo pod dusíkovou atmosférou pri 40 až 45 °C v 4 1 štvorhrdlovej banke. Po kvapkách sa pridalo 191 g aduktu BF3-dietyléter a zmes sa ochladila na 10 °C. V priebehu 150 minút sa pri 5 až 10 °C pridalo po kvapkách 1100 g polyizobuténu s MN 550 a obsahom dimetylvinylidénu 85 % rozpusteného v 1000 ml hexánu. Zmes sa nechala ohriať na teplotu miestnosti v priebehu 4 hodín a miešala sa cez noc. Reakcia sa zastavila pridaním 1200 ml 25 % roztoku amoniaku. Organická fáza sa oddelila a premyla 8-krát 500 ml vody, vysušila sa nad NaSO4 a rozpúšťadlo a malé množstvo fenolu sa odstránili za zníženého tlaku: 1236 g oleja (polyizobutenylfenol).
*H-NMR: 7,2 ppm (dublet, 2H), 6,7 ppm (dublet, 2H), 4,8 ppm (singlet, 1H), 1,75 ppm (singlet, 2H), 1,5 až 0,5 ppm (singlety, 78H).
To zodpovedá MN 550 pre alkylový radikál. Interval signálov 7,1-6,75 ppm obsahuje malé signály, ktoré indikujú tvorbu 5 až 10 % 2- alebo 2,4-substituovaného fenolu.
ľb. Alkylácia polyizobuténom s MN = 1000
203,9 g fenolu sa roztopilo pod dusíkom pri 40 až 45 °C v 4 1 štvorhrdlovej banke. Po kvapkách sa pridalo 95,5 g aduktu BF3-dietyléter a zmes sa ochladila na 20 až 25 °C. V priebehu 3 hodín sa pri 20 až 25 °C pridalo po kvapkách 998 g polyizobuténu s Mn 1000 a obsahom dimetylvinylidénu 85 % rozpusteného v 1800 ml hexánu. Zmes sa miešala cez noc. Reakcia sa potom zastavila pridaním 500 ml 25 % roztoku amoniaku. Organická fáza sa oddelila a premyla 7-krát 500 ml vody, vysušila sa nad NaSO4 a rozpúšťadlo sa odstránilo za zníženého tlaku: 1 060 g oleja (polyizobutenylfenol).
’H-NMR: 7,2 ppm (dublet, 2H), 6,7 ppm (dublet, 2H), 4,8 ppm (singlet, široký 1H), 1,75 ppm (singlet, 2H), 1,5-0,5 ppm (singlety, 165H).
To zodpovedá MN 1150 pre alkylový radikál. Interval od 7,1 do 6,75 obsahuje malé signály, ktoré indikujú, že popri hlavnom produkte (para-polyizobutenylfenol) sa vytvorilo 5 až 10 % 2,4-substituovaného fenolu, čo je v súhlase so zisteným malým zvýšením molekulovej hmotnosti.
Ic.
76,1 g fenolu sa roztopilo pod dusíkom pri 40 až 45 °C v 4 1 štvorhrdlovej banke. Po kvapkách sa pridalo 28,4 g aduktu BF3-dietyléter a zmes sa ochladila na 20 až 25 °C. V priebehu 3 hodín sa pri 20 až 30 °C pridalo po kvapkách 914,5 g polyizobuténu s MN 2300 a obsahom dimetylvinylidénu 85 % rozpusteného v 1000 ml hexánu. Zmes sa miešala cez noc. Reakcia sa potom zastavila pridaním 500 ml 25 % roztoku amoniaku.
Organická fáza sa oddelila a premyla 7-krát 500 ml vody, vysušila sa nad NaSO4 a rozpúšťadlo sa odstránilo za zníženého tlaku: 912 g oleja (polyizobutenylfenol).
’H-NMR: 7,2 ppm (dublet, 2H), 6,7 ppm (dublet, 2H), 4,8 ppm (singlet, široký 1H), 1,75 ppm (singlet, 2H), 1,5-0,5 ppm(singlety, 330H).
To zodpovedá MN 2310 pre alkylový radikál.
II. Konverzia polyizobutenylfenolov na Mannichove adukty
Ha.
320 g polyizobutenylfenolu z príkladu la v 200 ml toluénu sa umiestnilo do 4 1 štvorhrdlovej banky so zariadením na oddeľovanie vody. Pridalo sa 43,9 g morfolínu a pri 50 °C sa pod dusíkom ako inertným plynom po kvapkách pridalo 40,9 g 37 % formalinového roztoku. Reakčná zmes sa potom zahrievala, kým rozpúšťadlo nerefluxovalo, a voda sa odstraňovala v priebehu 3 hodín destiláciou. Roztok sa prefiltroval a rozpúšťadlo sa odstránilo za zníženého tlaku: 352 g oleja (Mannichov adukt).
'H-NMR: 7,1 ppm (dublet, jemné rozlíšenie, 1H), 6,9 ppm (singlet, jemné rozlíšenie, 1H), 6,7 ppm (dublet, 1H), 3,8 ppm (4 multiplet, 4H), 3,7 ppm (singlet, 2H), 2,5 ppm (singlet, široký, 4H), 1,75 ppm (singlet, 2H), 1,5-0,5 ppm (singlety, 135H).
Ilb.
260 g polyizobutenylfenolu z príkladu la sa umiestnilo do 1 1 štvorhrdlovej banky so zariadením na oddeľovanie vody. Potom sa po kvapkách pridalo 12,6 g paraformaldehydu v 74,8 g di[3-(dimetylamino)-n-propyljaminu v 100 ml izopropanolu, pričom sa teplota reakčnej zmesi zvýšila na 38 °C. Reakčná zmes sa miešala 1 hodinu a potom sa refluxovala 2 hodiny. Reakčný roztok sa prefiltroval a rozpúšťadlo sa odstránilo za zníženého tlaku: 332 g oleja (Mannichov adukt).
'H-NMR: 7,1 ppm (dublet, jemné rozlíšenie, 1H), 6,9 ppm (singlet, jemné rozlíšenie, 1H), 6,6 ppm (dublet, 1H), 3,7 ppm (singlet, 1,5H), 3,7-3,2 ppm (3 singlety, 0,5H), 2,5 ppm (triplet, 4H), 2,2 ppm (triplet, 4H), 2,1 ppm (singlet, 12H), 1,75 ppm (singlet, 2H), 1,7 ppm (multiplet, 4H), 1,5-0,5 ppm (singlety, 78H).
Tieto integrály zodpovedajú molekulovej hmotnosti MN 546 pre alkylový radikál.
líc.
7,5 ml 37 % roztoku formalínu v 30 ml tetrahydrofuránu sa umiestnilo do 500 ml štvorhrdlovej banky. Potom sa pri 20 až 25 °C pridal 3-(dimetylamino)-n-propylamín. Miešanie pokračovalo ďalších 30 minút pri tejto teplote a potom sa pridalo 120 g polyizobutenylfenolu z príkladu la. Reakčná zmes sa refluxovala 2 hodiny. Získaný reakčný roztok sa prefiltroval a rozpúšťadlo sa odstránilo za zníženého tlaku: 116 g oleja (Mannichov adukt).
’H-NMR: 7,1 ppm (dublet, jemné rozlíšenie, 1H), 6,9 ppm (singlet, jemné rozlíšenie, 1H), 6,6 ppm (dublet, 1H), 3,9 ppm (singlet, 2H), 2,5 ppm (triplet, 2H), 2,2 ppm (triplet, 2H), 2,1 ppm (singlet, 4,5H), 1,75 ppm (singlet, 2H), 1,7 ppm (multiplet, 2H), 1,5-0,5 ppm (singlety, 141H).
Ild.
105 g polyizobutenylfenolu z príkladu Ib v 50 ml tetrahydrofuránu sa umiestnilo do 500 ml štvorhrdlovej banky. Zmes sa refluxovala (od 75 do 80 °C), po kvapkách sa v priebehu 4 hodín pridalo 20,4 g tetrametylmetyléndiamínu v 75 ml tetrahydrofuránu a refluxovanie pokračovalo ďalšie 2 hodiny. Roztok sa prefiltroval a rozpúšťadlo sa odstránilo za zníženého tlaku: 105 g oleja (Mannichov adukt).
’H-NMR: 7,1 ppm (dublet, jemné rozlíšenie, 1H), 6,9 ppm (singlet, jemné rozlíšenie, 1H), 6,7 ppm (dublet, 1H), 3,6 ppm (singlet, 2H), 2,25 ppm (singlet, 6H), 1,75 ppm (singlet, 2H), 2,2 ppm (triplet, 4H), 2,1 ppm (singlet, 12H), 1,75 ppm (singlet, 2H), 1,5-0,5 ppm (singlety, 141H)
Tieto spektroskopické dáta zodpovedajú MN 987 pre alkylový radikál.
íle.
119,4 g polyizobutenylfenolu z príkladu Ic a 100 ml toluénu sa umiestnilo do 0,5 1 štvorhrdlovej banky so zariadením na oddeľovanie vody. Pridalo sa 4,8 g morfolínu a pod dusíkom ako inertným plynom sa po kvapkách pridalo 4,5 g 37 % formalinového roztoku. Zmes sa potom zahrievala na reflux a voda sa odstraňovala destiláciou v priebehu 3 hodín pri intenzívnom refluxe. Roztok sa potom prefiltroval a rozpúšťadlo sa odstránilo za zníženého tlaku: 106 g oleja (Mannichov adukt).
*H-NMR: 7,1 ppm (dublet, jemné rozlíšenie, 1H), 6,9 ppm (singlet, jemné rozlíšenie, 1H), 6,7 ppm (dublet, 1H), 3,8 ppm (multiplet, 4H), 3,7 (multiplet, 2H), 2,5 ppm (singlet, 4H), 1,75 ppm (singlet, 2H), 1,5-0,5 ppm (singlety, 325H)
SK 287186 Β6
Uf.
350 g polyizobutenylfenolu z príkladu Ib a 16 g dimetylamínu (40 ml 40 % vodného roztoku) v 200 ml toluénu sa umiestnilo do 1 1 štvorhrdlovej banky so zariadením na oddeľovanie vody. Pri 20 - 30 °C sa po kvapkách pridalo 29 ml 37 % vodného roztoku formaldehydu a zmes sa refluxovala. Voda sa odstraňovala v priebehu 3 hodín. Roztok sa prefiltroval a rozpúšťadlo sa odstránilo za zníženého tlaku: 355 g oleja.
'H-NMR: 7,1 ppm (dublet, jemné rozlíšenie, 1H), 6,9 ppm (singlet, jemné rozlíšenie, 1H), 6,7 ppm (dublet, 1H), 3,65 ppm (singlet, 2H), 2,1 ppm (singlet, 6H), 1,75 ppm (singlet, 2H), 1,5-0,5 ppm (singlety, 138H) ng.
Do 1 1 štvorhrdlovej banky sa umiestnilo 151,7 g íerc-butylaminu. Po ochladení na 20,4 °C v ľadovom kúpeli sa pridalo 177,7 g 37 % formaldehydového roztoku po kvapkách pri teplote od 20,5 do 24,9 °C v priebehu 30 minút. Potom sa pridalo 50 g granúl KOH a vytvorená olejová vrstva sa oddelila. K oleju sa znova pridalo 50 g granúl KOH, olej sa oddelil a prefiltroval, čím sa získalo 145 g svetlého oleja (N-Zerc-butylmetylénimín, ktorý podľa *H-NMR obsahoval 20 % N,N’,N”-tn-/erc-butylhexahydro-l,3,5-triazínu).
’H-NMR Zerc-butylmetylénimínu: 7,25 ppm (kvartet, 2H), 1,2 ppm (singlet, 9H).
1H-NMRN,N’,N”-tri-terc-butylhexahydro-l,3,5-triazínu: 3,5 ppm(singlet, 6H), 1,15 ppm(singlet, 27H)
Do 250 ml štvorhrdlovej banky sa umiestnilo 108 g PIB-fenolu z príkladu Ib a po kvapkách sa pridalo 9,5 g íerc-butylmetyléniminu pri 25 °C. Po 3 hodinách miešania pri 40 °C nasledovalo rozpustenie v 100 ml hexánu a trojnásobné premytie metanolom. Rozpúšťadlo sa oddestilovalo pri 100 °C a 20 mbar: 90 g oleja.
'H-NMR: 7,1 ppm (dublet, jemné štiepenie, 1H), 6,9 ppm (singlet, jemné štiepeme, 1H), 6,7 ppm (dublet, 1H), 3,95 ppm (singlet, 2H), 1,75 ppm (singlet, 2H), 1,2 ppm (singlet, 9H), 1,5-0,5 ppm (singlety, 138H).
Ilh.
Do 1 1 štvorhrdlovej banky sa umiestnilo 153 g Ν,Ν-dimetylaminopropylamínu. Po ochladení na 20,4 °C v ľadovom kúpeli sa pridalo 130 g 37 % formaldehydového roztoku po kvapkách pri teplote od 20 do 25 °C v priebehu 30 minút. Potom sa pridalo 50 g granúl KOH a vytvorená olejová vrstva sa oddelila. K oleju sa znova pridalo 50 g granúl KOH, olej sa oddelil a prefiltroval, čím sa získalo 145 g svetlého oleja (Ν,Ν’,Ν”-tris(N,N-dimetylaminopropyl)hexahydro-l,3,5-triazín).
'H-NMR N,N’,N”-tris(N,N-dimetylaminopropyl)hexahydro-l,3,5-triazínu: 3,3 ppm (singlet, 6H), 2,4 ppm (triplet, 6H), 2,25 ppm (triplet, 6H), 2,2 ppm (singlet, 18H), 1,6 ppm (multiplet, 6H).
Do 250 ml štvorhrdlovej banky sa umiestnilo 110 g PIB-fenolu z príkladu Ib a po kvapkách sa pridalo 11,5 g N,N’,N”-tris(dimetylaminopropyl)hexahydro-l,3,5-triazínu pri 25 °C. Po 3 hodinách miešania pri 80 °C nasledovalo rozpustenie v 100 ml hexánu, trojnásobné premytie vodou a vysušenie Na2SO4. Rozpúšťadlo sa oddestilovalo pri 100 °C a 20 mbar: 95 g oleja.
'H-NMR: 7,1 ppm (dublet, jemné štiepenie, 1H), 6,9 ppm (singlet, jemné štiepenie, 1H), 6,7 ppm (dublet, 1H), 3,9 ppm (singlet, 2H), 2,4 ppm (triplet, 2H), 2,25 ppm (triplet, 2H), 2,2 ppm (singlet, 6H), 1,75 ppm (singlet, 2H), 1,2 ppm (singlet, 9H), 1,6 ppm (multiplet, 2H), 1,5-0,5 ppm (singlety, 138H).
Mannichove adukty v nasledujúcej tabuľke 1 boli pripravené podobne ako v príklade 11a.
Tabuľka 1
Príklad č. Mn polyizobutenylového radikálu Amín PIB-fenoll,) [mol] Amín [mol] Formaldehyd [mol] Výťažok [g] δ aminometylénových protónov [PPm]
1 2300 DMAPA3) 0,05 0,055 0,055 115 3,9
2 2300 NMPIP 4) 0,05 0,11 0,11 109 3,7
3 2300 Morfolín 0,05 0,055 0,055 106 3,7
550 DEOHA51 0,167 0,33 0,35 136 3,7
5 750 DMAPA 0,27 0,29 0,29 254 3,9
6 1300 dma6) 0,26 0,34 0,32 360 3,6
7 250 DETA '> 0,43 1,03 0,95 260 3,9 + 3,75
8 550 DMA 0,39 0,5 0,47 266 3,6
9 700 DMA 0,44 0,57 0,53 369 3,6
10 1000 DEAS) 0,1 0,12 0,12 112 3,72 + 3,64
11 1000 DPAy) 0,1 0,12 0,12 113 3,77
12ž) 1000 DMA 0,1 0,13 0,13 116 3,55
13 2) 1000 DEA 0,084 0,11 0,11 89 3,68
14 1000 DPA 0,073 0,1 0,1 84 3,7
15 1000 TMPDA 1ϋ) 0,1 0,15 0,13 119 3,67
16° 1000 DEOHA 0,1 0,12 0,11 115 3,8
Príklad č. Mn polyizobutenylového radikálu Amín PIB-fenol n) [mol] Amín [mol] Formaldehyd [mol] Výťažok [g] 5 aminometylénových protónov [ppm]
17 ” 1000 DEOHA 0,1 0,24 0,3 118 3,75
18 700 DEOHA 0,43 0,47 0,47 366 3,6
19 υ 224 DEOHA 0,25 0,8 0,9 166 3,7
20 224 DEOHA 0,25 0,27 0,3 106 3,75
21 υ 2300 DEOHA 0,025 0,027 0,03 64 3,75
22 l; 2300 DEOHA 0,025 0,08 0,09 69 3,7
11 Namiesto 37 % roztoku formaldehydu sa použil paraformaldehyd 2) Namiesto 37 % roztoku formaldehydu sa použil 2-metyl-4-polyizobutenylfenol 31 3-(Dimetylarmno)-n-propylamín 4) N-Metylpiperazín 5) Dietanolamín 6) Dimetylamín 7) Dietyléntriamín 8i Dietylamín 9> Dipropylamín 10) Trimetylpropyléndiamín n> Polyizobutenylfenol
III. Testovanie výkonových charakteristík
Mazadlom použitým bol v každom prípade referenčný olej RL 189/5.
Hla.
Čistota nasávacích ventilov sa testovala metódou CEC F-05-A-93 na motore Opel Kadett. Na tento účel sa použilo komerčné európske prvotriedne základné palivo podľa EN 228, do ktorého sa buď nepridala žiadna palivová prísada (porovnávací príklad 1), alebo sa doň pridali palivové prísady nie podľa vynálezu a na báze Mannichových aduktov (porovnávací príklad 2) alebo nový Mannichov adukt obsahujúci polyizobutenylfenol (príklad 1).
Palivová prísada nie podľa vynálezu a z porovnávacieho príkladu 2 bola pripravená podľa porovnávacieho príkladu 2 z EP-A-0 831 141.
Nový polyizobutenylfenol obsahujúci Mannichov adukt z príkladu BI bol pripravený podľa la a líc.
Nový polyizobutenylfenol obsahujúci Mannichov adukt z príkladu B2 bol pripravený podľa Ib a Uf. Najdôležitejšie parametre, dávkovanie a výkonové výsledky sú zhrnuté v tabuľke 2.
Tabuľka 2
mno Amín Dávka [mg/kg] Nánosy na ventiloch [mg/ventil] Stredná hodnota2)
1 2 3 4
Zlúč. 1 - - - 450 188 316 366 330
Zlúč. 2 1000 eda3J 400 9 127 7 193 84
Vyn. 1 550 dmapa4) 400 0 1 0 0 0,25
Vyn. 2 1000 DM A31 300 0 0 0 0 0
u Číselne priemerná molekulová hmotnosť polyizobutenylového radikálu 2) Stredná hodnota nánosov zo štyroch ventilov 3) Etyléndiamín 4) 3-(Dimetylamino)-n-propylamín 5) Dimetylamín
Illb.
Čistota nasávacích ventilov sa testovala metódou CEC F-04-A-87 na motore Opel Kadett použitím komerčného európskeho prvotriedneho základného paliva podľa EN 228 buď bez palivovej prísady (porovnávací príklad 3), alebo s palivovou prísadou nie podľa vynálezu na báze polyizobutenylamínu získateľnou hydroformyláciou a následnou redukčnou amináciou polyizobuténu (porovnávací príklad 4) alebo s Mannichovými aduktmi obsahujúcimi polyizobutenylfenol podľa vynálezu (príklady vynálezu 3 a 4). Prísada sa použila vo forme roztoku v Ci0-Ci3-parafíne s koncentráciou 50 % hmotnostných.
Niektoré parametre použitých prísad, dávkovanie a výkonové výsledky sú zhrnuté v tabuľke 3.
Tabuľka 3
Príklad č. Μη υ Amín Dávka [mg/kg] A IVD 2) [mg/ventil]
Zlúč. 3 - - 300 442
Zlúč. 4 1000 nh3 300 75
Vyn. 3 1000 DMAPA 3) 300 3
Vyn. 4 1000 DMA4' 300 2
Ί Číselne priemerná molekulová hmotnosť polyizobutenylového radikálu 2> IVD = nánosy na nasávacích ventiloch; stredná hodnota nánosov na všetkých ventiloch 3) 3-(Dimetylamino)-n-propylamín 4) Dimetylamín
Hlc.
Čistota nasávacích ventilov sa testovala metódou CEC F-05-A-93 na motore Mercedes Benz M 102 E použitím komerčného európskeho prvotriedneho základného paliva podľa EN 228 buď bez palivovej prísady (porovnávací príklad 5), alebo so zmesou palivových prísad obsahujúcou 41 % hmotnostných syntetického nosného oleja (na báze polybutoxylovaného mastného alkoholu) a 59 % hmotnostných Mannichovho aduktu nie podľa vynálezu (porovnávací príklad 6) alebo polyizobutenylfenol obsahujúceho Mannichovho aduktu podľa vynálezu (príklad vynálezu 5). Mannichove adukty sa použili vo forme roztoku v C10-C13-parafíne s koncentráciou 50 % hmotnostných.
Použitou palivovou prísadou nie podľa vynálezu bol polyizobutenylfenol obsahujúci Mannichov adukt na báze konvenčného polyizobuténu, fenolu a dimetylaminopropylamínu.
Základné parametre, dávkovanie a výkonové výsledky sú zhrnuté v tabuľke 4.
Tabuľka 4
Príklad č. M/’ Amín Dávka [mg/kg] Δ IVD 2) [mg/ventil]
Zlúč. 5 - - 600 298
Zlúč. 6 1000 DMAPA 3) 600 194
Vyn. 5 1000 DMAPA 600 53
0 Číselne priemerná molekulová hmotnosť polyizobutenylového radikálu 2) IVD = nánosy na nasávacích ventiloch; stredná hodnota nánosov na všetkých ventiloch 3) 3-(Dimetylamino)-n-propylamín
Illd.
Čistota nasávacích ventilov sa testovala metódou CEC F-05-A-93 na motore Mercedes Benz M 102 E použitím komerčného európskeho prvotriedneho základného paliva podľa EN 228 buď bez palivovej prísady (porovnávací príklad 7), alebo so zmesou palivových prísad obsahujúcou 40 % hmotnostných syntetického nosného oleja (na báze polybutoxylovaného mastného alkoholu) a 60 % hmotnostných Mannichovho aduktu nie podľa vynálezu (porovnávací príklad 8) alebo polyizobutenylfenol obsahujúceho Mannichovho aduktu podľa vynálezu (príklady vynálezu 6 až 12). Mannichove adukty sa použili vo forme roztoku v C|0-C|3-parafíne s koncentráciou 50 % hmotnostných.
Použitou palivovou prísadou nie podľa vynálezu bol polyizobutenylamín získateľný hydroformyláciou a následnou redukčnou amináciou polyizobuténu.
Základné parametre, dávkovanie a výkonové výsledky sú zhrnuté v tabuľke 5.
Tabuľka 5
Príklad č. Μη υ obsah reaktantu [% hmôt.] Obsah bis(aminometylov ého) derivátu [%- hmôt.] Amín Dávka [mg/kg] Δ IVD 2) [mg/ventil]
Zlúč. 7 - - - - 400 277
Zlúč. 8 1000 - - nh3 400 27
Vyn. 6 1000 4 2 DMA3) 400 8
Vyn. 7 1000 1 3 DMA 400 13
Príklad č. Mn obsah reaktantu [% hmôt.] Obsah bis(aminome tylov ého) derivátu [%hmôt.] Amín Dávka [mg/kg] Δ IVD 2> [mg/ventil]
Vyn. 8 1000 9 0 DMA 400 1
Vyn. 9 1000 0 24 DMA 400 16
Vyn. 10 1000 - - dpa4) 400 9
Vyn. 11 1000 - - dea5) 400 10
Vyn. 12 6) 1000 - - DMA 400 14
1J Číselne priemerná molekulová hmotnosť polyizobutenylového radikálu 2) IVD = nánosy na nasávacích ventiloch; stredná hodnota nánosov na všetkých ventiloch 3) Dimetylamín 4) Dipropylamín 53 Dietylamín 6' Pri aminoalkylácii sa namiesto fenolu použil krezol
Ille.
Čistota nasávacích ventilov sa testovala metódou CEC F-05-A-93 na motore Mercedes Benz M 102 E použitím komerčného európskeho prvotriedneho základného paliva podľa EN 228 buď bez palivovej prísady (porovnávací príklad 9), alebo so zmesou palivových prísad obsahujúcou 40 % hmotnostných syntetického nosného oleja (na báze propoxylovaného mastného alkoholu) a 60 % hmotnostných palivovej prísady nie podľa vynálezu (porovnávací príklad 10) alebo polyizobutenylfenol obsahujúceho Mannichovho aduktu podľa vynálezu (príklad vynálezu 13). Palivové prísady sa použili vo forme roztoku v Cio-Cl3-parafme s koncentráciou 50 % hmotnostných.
Použitou palivovou prísadou nie podľa vynálezu bol polyizobutenylamín získateľný hydroformyláciou a následnou redukčnou amináciou polyizobuténu.
Základné parametre, dávkovanie a výkonové výsledky sú zhrnuté v tabuľke 6.
Tabuľka 6
Príklad č. Mn Amín Dávka [mg/kg] Δ IVD 2) [mg/ventil]
Zlúč. 9 - - 325 304
Zlúč. 10 1000 nh3 325 5
Vyn. 13 1000 DMA 51 325 3
0 Číselne priemerná molekulová hmotnosť polyizobutenylového radikálu 2) IVD = nánosy na nasávacích ventiloch; stredná hodnota nánosov na všetkých ventiloch 3) Dimetylamín

Claims (14)

1. Postup na prípravu Mannichových aduktov obsahujúcich polyizobutenylfenol, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa
a) alkyláciu fenolu vysokoreaktívnym polyizobuténom majúcim viac ako 70 molámych % vinylidénových dvojitých väzieb a číselne priemernú molekulovú hmotnosť 300 až 3000 pri teplote do 50 °C za prítomnosti alkylačného katalyzátora;
b) reakciu reakčného produktu z a) s formaldehydom, oligomérom alebo polymérom formaldehydu a aspoň jedným amínom vzorca HNR4R5, kde R4 a R3 sú vybrané spomedzi Cr až C20-alkyl radikálov, alebo
c) reakciu reakčného produktu z a) s aspoň jedným aduktom aspoň jedného amínu, ktorý má aspoň jednu sekundárnu alebo primárnu aminoskupinu, a formaldehydu, oligoméru formaldehydu, polyméru formaldehydu alebo ekvivalentu formaldehydu, pričom v kroku c) sa použije adukt, ktorý sa získa reakciou dvoch reaktantov v priebehu najmenej 15 minút nad +15 °C.
2. Postup podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že použitým amínom je 3-(dimetylamino)-n-propylamín, di[3-(dimetylamino)-n-propyl]amín, dimetylamín, dietylamín, di-n-propylamin alebo morfolín.
3. Postup podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že aduktom použitým v kroku c) je aminál formaldehydu so sekundárnym amínom vybraným z di-Cj-Cj-alkylamínov, ktorých alkylové skupiny môžu byť substituované skupinou N(CrC4-alkyl)2, a cyklických amínov, ktoré majú 4 až 6 atómov uhlíka a ktorých cyklická štruktúra môže byť prerušená O a/alebo N-C1-C4-alkylom.
4. Postup podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že sa získa zmes aduktov, ktorá obsahuje najmenej 40 molámych % zlúčenín vzorca (la) a/alebo (lb), kde
R1 je koncovo viazaný polyizobutenylový radikál,
R2 je H, C]- až C20-alkyl, C,- až C2o-alkoxy, hydroxyl, polyalkylenylový radikál alebo CH2NR4R5, kde R4 a R5 majú uvedený význam, a
R3 je NR4R5, kde R4 a R5 sú navzájom nezávisle vybrané spomedzi nasledujúcich: H, Ci- až C20-alkyl, C3- až Cg-cykloalkyl a Cr to C20-alkoxyl, ktoré môžu byť prerušené a/alebo substituované heteroatómami vybranými z N a O, a fenolové radikály vzorca (II), (II) kde R1 a R2 majú uvedený význam;
s výhradou, že R4 a R5 nie sú súčasne H alebo fenolové radikály vzorca (II); alebo R4 a R5 spolu s atómom N, na ktorý sú naviazané, tvoria 5-, 6- alebo 7-člennú cyklickú štruktúru, ktorá má jeden alebo dva heteroatómy vybrané z N a O a môže byť substituovaná jedným, dvoma alebo troma Cr až Cs-alkylmi; a
R6 je radikál R4 alebo R’ iný ako H,
5. Postup podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že sa získa Mannichov adukt s polydisperzitou od 1,1 do 3,5.
6. Postup podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že sa reakčná zmes z b) alebo c) fŕakcionuje stĺpcovou chromatografiou na kyslej stacionárnej fáze viacstupňovou elúciou
- aspoň j edným uhľovodíkom a potom
- aspoň jednou bázickou zmesou alkoholu a vody.
7. Postup podľa nároku 6, vyznačujúci sa tým, že bázickou zmesou alkoholu a vody je zmes
a) od 75 do 99,5 % hmotnostných aspoň jedného C2- až C4-alkoholu,
b) 0,4 až 24,4 % hmotnostných vody a
c) 0,1 až 15 % hmotnostných aspoň jedného amínu, ktorý je prchavý pri laboratórnej teplote.
8. Postup podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že získaná zmes aduktov zahŕňa od 0 do 20, výhodne 1 až 15 molámych % polyizobutenylfenolov z reakčného kroku a), ktoré nie sú ďalej zreagované.
9. Mannichov adukt, vyznačujúci sa tým, že sa získa
a) alkyláciou fenolu vysokoreaktívnym polyizobuténom majúcim viac ako 70 molámych % vinylidénových dvojitých väzieb a číselne priemernú molekulovú hmotnosť 300 až 3000 pri teplote do 50 °C za prítomnosti alkylačného katalyzátora;
b) reakciou reakčného produktu z a) s formaldehydom, oligomérom alebo polymérom formaldehydu a aspoň jedným amínom vzorca HNR4R5, kde R4 a R5 sú vybrané spomedzi Cr až C2o-alkyl radikálov.
10. Použitie Mannichovho aduktu podľa nároku 9 alebo 10 ako detergenčnej prísady v palivových a mazacích kompozíciách.
5
11. Koncentrát prísad, vyznačujúci sa tým, že obsahuje popri konvenčných zložkách prísad aspoň jeden Mannichov adukt podľa nároku 9 v množstvách od 0,1 do 99,9 % hmotnostných, výhodne 0,5 až 80 % hmotnostných.
12. Palivová kompozícia, vyznačujúca sa tým, že obsahuje hlavné množstvo kvapalného uhľovodíkového paliva a určité množstvo s detergenčnou aktivitou aspoň jedného aduktu podľa nároku 9.
10
13. Mazacia kompozícia, vyznačujúca sa tým, že obsahuje hlavné množstvo kvapalného, polotuhého alebo tuhého maziva a určité množstvo s detergenčnou aktivitou aspoň jedného aduktu podľa nároku 9.
14. Použitie palivovej kompozície podľa nároku 13 ako benzínového alebo naftového paliva.
SK428-2002A 1999-10-06 2000-10-05 Postup na prípravu Mannichových aduktov obsahujúcich polyizobutenylfenol, Mannichov adukt, jeho použitie a kompozícia s jeho obsahom SK287186B6 (sk)

Applications Claiming Priority (2)

Application Number Priority Date Filing Date Title
DE19948111A DE19948111A1 (de) 1999-10-06 1999-10-06 Verfahren zur Herstellung Polyisobutenphenol-haltiger Mannichaddukte
PCT/EP2000/009746 WO2001025294A1 (de) 1999-10-06 2000-10-05 Verfahren zur herstellung polyisobutenphenol-haltiger mannichaddukte

Publications (2)

Publication Number Publication Date
SK4282002A3 SK4282002A3 (en) 2002-12-03
SK287186B6 true SK287186B6 (sk) 2010-02-08

Family

ID=7924668

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK428-2002A SK287186B6 (sk) 1999-10-06 2000-10-05 Postup na prípravu Mannichových aduktov obsahujúcich polyizobutenylfenol, Mannichov adukt, jeho použitie a kompozícia s jeho obsahom

Country Status (26)

Country Link
US (2) US7988749B2 (sk)
EP (1) EP1226188B2 (sk)
JP (1) JP4991068B2 (sk)
KR (1) KR100638192B1 (sk)
AR (1) AR032599A1 (sk)
AT (1) ATE283870T1 (sk)
AU (1) AU780570B2 (sk)
BR (1) BR0014490A (sk)
CA (1) CA2386281C (sk)
CZ (1) CZ20021188A3 (sk)
DE (2) DE19948111A1 (sk)
DK (1) DK1226188T3 (sk)
EE (1) EE05160B1 (sk)
ES (1) ES2233465T5 (sk)
HR (1) HRP20020395B1 (sk)
HU (1) HUP0203068A2 (sk)
IL (2) IL148765A0 (sk)
MY (1) MY133662A (sk)
NO (1) NO20021623L (sk)
NZ (1) NZ517986A (sk)
PL (1) PL204329B1 (sk)
PT (1) PT1226188E (sk)
SK (1) SK287186B6 (sk)
TR (1) TR200200931T2 (sk)
WO (1) WO2001025294A1 (sk)
ZA (1) ZA200203509B (sk)

Families Citing this family (47)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
DE19948114A1 (de) * 1999-10-06 2001-04-12 Basf Ag Verfahren zur Herstellung Polyisobutenphenol-haltiger Mannichaddukte
DE19948111A1 (de) 1999-10-06 2001-04-12 Basf Ag Verfahren zur Herstellung Polyisobutenphenol-haltiger Mannichaddukte
US6800103B2 (en) 2001-02-02 2004-10-05 Ethyl Corporation Secondary amine mannich detergents
AU2002305344A1 (en) * 2001-05-04 2002-11-18 The Lubrizol Corporation Ortho-alkylphenol derived mannich detergent composition and concentrate, fuel and method thereof
US6733551B2 (en) * 2002-06-18 2004-05-11 Chevron Oronite Company Llc Method of improving the compatibility of a fuel additive composition containing a Mannich condensation product
DE10247462A1 (de) 2002-10-11 2004-04-22 Basf Ag Derivate von Polymeren für die permanente Modifizierung von hydrophoben Polymeren
DE10256161A1 (de) 2002-12-02 2004-06-09 Basf Ag Verwendung von Aminen und/oder Mannich-Addukten in Kraft- und Schmierstoffzusammensetzungen für direkteinspritzende Ottomotoren
US20070151144A1 (en) * 2003-05-06 2007-07-05 Samsung Electronics Co., Ltd. Detergent comprising the reaction product an amino alcohol, a high molecular weight hydroxy aromatic compound, and an aldehydye
CN100443511C (zh) * 2003-11-04 2008-12-17 卢布里佐尔公司 常规和高亚乙烯基聚异丁烯烷基化的羟基芳族化合物及其组合物和方法
DE102004005108A1 (de) 2004-02-02 2005-10-27 Basf Ag Verfahren zur Herstellung von Polyisobutenylphenolen
DE102004007501A1 (de) 2004-02-13 2005-09-01 Basf Ag Amphiphile Blockcopolymere enthaltende wässrige Polymerdispersionen, Verfahren zu ihrer Herstellung und ihre Verwendung
DE102005035527A1 (de) * 2005-07-26 2007-02-08 Basf Ag Verwendung von Tetrahydrobenzoxazinen als Stabilisatoren
US7597726B2 (en) 2006-01-20 2009-10-06 Afton Chemical Corporation Mannich detergents for hydrocarbon fuels
MY146951A (en) 2006-02-27 2012-10-15 Basf Se Use of polynuclear phenolic compounds as stabilisers
DE102007044933A1 (de) 2006-09-20 2008-05-29 Basf Se Verfahren zur Herstellung von Polyisobuten
MY150788A (en) 2007-03-02 2014-02-28 Basf Se Additive formulation suited for anti-static finishing and improvement of the electrical conductivity of inanimate organic material
CA2690333C (en) * 2007-07-16 2017-07-04 Basf Se Synergistic mixture for use as a stabilizer
CN101874100A (zh) * 2007-09-27 2010-10-27 因诺斯佩克有限公司 燃料组合物
WO2009040584A1 (en) 2007-09-27 2009-04-02 Innospec Limited Fuel compositions
EP2205703B1 (en) 2007-09-27 2017-01-04 Innospec Limited Fuel compositions
WO2011026701A1 (de) * 2009-09-01 2011-03-10 Construction Research & Technology Gmbh Polykondensate mit isobutylen-seitenkette
SG178923A1 (en) * 2009-12-18 2012-04-27 Chevron Oronite Co Carbonyl-ene functionalized polyolefins
WO2011075532A2 (en) * 2009-12-18 2011-06-23 Chevron Oronite Company Llc Polyisobutenyl alcohols and fuel compositions
US8920524B2 (en) * 2009-12-18 2014-12-30 Chevron Oronite Company Llc Polyisobutenyl alcohols and fuel compositions
ES2544283T3 (es) 2010-03-02 2015-08-28 Basf Se Copolímeros de bloque y su uso
US20110218295A1 (en) * 2010-03-02 2011-09-08 Basf Se Anionic associative rheology modifiers
US8673275B2 (en) 2010-03-02 2014-03-18 Basf Se Block copolymers and their use
US8475541B2 (en) * 2010-06-14 2013-07-02 Afton Chemical Corporation Diesel fuel additive
US9296841B2 (en) * 2010-11-30 2016-03-29 Basf Se Preparation of isobutene homo- or copolymer derivatives
US9556299B2 (en) 2011-06-22 2017-01-31 Byk-Chemie Gmbh Surface-active comb copolymers
US9023970B2 (en) 2012-10-12 2015-05-05 Basf Se Process for preparing polyisobutenes
RU2015117540A (ru) 2012-10-12 2016-12-10 Басф Се Способ получения полиизобутенов
EP4190882A1 (de) 2013-06-07 2023-06-07 Basf Se Verwendung mit alkylenoxid und hydrocarbyl-substituierter polycarbonsäure quaternisierter stickstoffverbindungen als additive in kraft- und schmierstoffen
EP2811007A1 (de) 2013-06-07 2014-12-10 Basf Se Verwendung mit Alkylenoxid und Hydrocarbyl-substituierter Polycarbonsäure quaternisierter Alkylamine als Additive in Kraft- und Schmierstoffen
KR102222524B1 (ko) * 2013-07-17 2021-03-03 바스프 에스이 측쇄 내의 비닐리덴 이중 결합의 백분율이 높은 고반응성 폴리이소부틸렌
EP3071677B1 (en) 2013-11-18 2022-03-23 Afton Chemical Corporation Mixed detergent composition for intake valve deposit control
US9296863B2 (en) * 2014-06-16 2016-03-29 International Business Machines Corporation Preparation of poly(octatriazacane)
DE102016107522A1 (de) 2016-04-22 2017-10-26 Basf Se Kraftstoffadditivierungsvorrichtung, Verfahren zur Additivierung eines Kraftstoffs und Verwendung von diesen
SG11201810335VA (en) * 2016-06-17 2018-12-28 Lubrizol Corp Polyisobutylene-substituted phenol, derivatives thereof, and lubricating compositions containing the polyisobutylene-substituted phenol and its derivatives
US10273425B2 (en) 2017-03-13 2019-04-30 Afton Chemical Corporation Polyol carrier fluids and fuel compositions including polyol carrier fluids
US12012564B2 (en) 2021-08-25 2024-06-18 Afton Chemical Corporation Mannich-based quaternary ammonium salt fuel additives
US11999917B2 (en) * 2021-08-25 2024-06-04 Afton Chemical Corporation Mannich-based quaternary ammonium salt fuel additives
GB202118100D0 (en) 2021-12-14 2022-01-26 Innospec Ltd Methods and uses relating to fuel compositions
CN115109174B (zh) * 2022-06-21 2024-05-03 金浦新材料股份有限公司 一种聚异丁烯烷基酚胺的生产方法及一种汽油清净剂
US11873461B1 (en) 2022-09-22 2024-01-16 Afton Chemical Corporation Extreme pressure additives with improved copper corrosion
US11884890B1 (en) 2023-02-07 2024-01-30 Afton Chemical Corporation Gasoline additive composition for improved engine performance
US11795412B1 (en) 2023-03-03 2023-10-24 Afton Chemical Corporation Lubricating composition for industrial gear fluids

Family Cites Families (44)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
US3413347A (en) * 1966-01-26 1968-11-26 Ethyl Corp Mannich reaction products of high molecular weight alkyl phenols, aldehydes and polyaminopolyalkyleneamines
US3787458A (en) * 1970-08-31 1974-01-22 Standard Oil Co Oil-soluble aliphatic acid modified high molecular weight mannich condensation products
US3793202A (en) * 1972-03-01 1974-02-19 Standard Oil Co Oil solution of aliphatic acid and aliphatic aldehyde modified high molecular weight mannich reaction products
GB1368532A (en) 1972-03-21 1974-09-25 Ethyl Corp Gasoline compositions and cleanliness additives therefor
US4231759A (en) * 1973-03-12 1980-11-04 Standard Oil Company (Indiana) Liquid hydrocarbon fuels containing high molecular weight Mannich bases
US4117011A (en) * 1974-05-06 1978-09-26 Ethyl Corporation Additives
US4178259A (en) * 1978-05-01 1979-12-11 Chevron Research Company Dispersant Mannich base compositions
US4334085A (en) * 1978-09-14 1982-06-08 Standard Oil Company (Indiana) Transamination process for Mannich products
US4668412A (en) * 1985-06-27 1987-05-26 Texaco Inc. Lubricating oil containing dispersant VII and pour depressant
JPS6371015A (ja) 1986-09-14 1988-03-31 Maruishi Sangyo:Kk 粉粒体搬送装置
ATE123753T1 (de) 1988-09-29 1995-06-15 Chevron Usa Inc Polymer-dispergiermittel mit alternativ- polyalkylen- und bernsteingruppen.
NZ231732A (en) * 1988-12-30 1991-05-28 Mobil Oil Corp Fuel additive for combustion engines
US5697988A (en) * 1991-11-18 1997-12-16 Ethyl Corporation Fuel compositions
CA2089833A1 (en) 1992-02-20 1993-08-21 Leonard Baldine Graiff Gasoline composition
US5192335A (en) 1992-03-20 1993-03-09 Chevron Research And Technology Company Fuel additive compositions containing poly(oxyalkylene) amines and polyalkyl hydroxyaromatics
US5569310A (en) 1992-12-18 1996-10-29 Chevron Chemical Company Poly(oxyalkylene) hydroxyaromatic ethers and fuel compositions containing the same
US5427591A (en) 1992-12-18 1995-06-27 Chevron Chemical Company Poly(oxyalkylene) hydroxyaromatic esters and fuel compositions containing the same
US5300701A (en) 1992-12-28 1994-04-05 Chevron Research And Technology Company Process for the preparation of polyisobutyl hydroxyaromatics
US5755835A (en) 1992-12-28 1998-05-26 Chevron Chemical Company Fuel additive compositions containing aliphatic amines and polyalkyl hydroxyaromatics
JPH08505429A (ja) 1993-10-28 1996-06-11 シェブロン ケミカル カンパニー ポリアルキルヒドロキシ芳香族エステル及びそれを含む燃料組成物
US5380345A (en) 1993-12-03 1995-01-10 Chevron Research And Technology Company Polyalkyl nitro and amino aromatic esters and fuel compositions containing the same
US5538521A (en) 1993-12-23 1996-07-23 Chevron Chemical Company Fuel compositions containing polyalkyl and poly(oxyalkylene)aromatic esters
US5413615A (en) 1994-05-02 1995-05-09 Chevron Chemical Company Polyalkyl hydroxy and amino aromatic carbamates and fuel compositions containing the same
US5405419A (en) 1994-05-02 1995-04-11 Chevron Chemical Company Fuel additive compositions containing an aliphatic amine, a polyolefin and a poly(oxyalkylene) monool
US5405418A (en) 1994-05-02 1995-04-11 Chevron Chemical Company Fuel additive compositions containing an aliphatic amine, a polyolefin and an aromatic ester
NZ329356A (en) 1996-05-14 1999-10-28 Chevron Chem Co A fuel additive containing aromatic esters of polyalkylalkanols or a salt thereof and a polyoxyalkylene amine useful for control of engine deposits
US5618320A (en) 1996-05-14 1997-04-08 Chevron Chemical Company Aromatic esters of polyalkylphenoxyalkanols and fuel compositions containing the same
US5669939A (en) 1996-05-14 1997-09-23 Chevron Chemical Company Polyalkylphenoxyaminoalkanes and fuel compositions containing the same
US5725612A (en) * 1996-06-07 1998-03-10 Ethyl Corporation Additives for minimizing intake valve deposits, and their use
US5634951A (en) 1996-06-07 1997-06-03 Ethyl Corporation Additives for minimizing intake valve deposits, and their use
GB9615025D0 (en) 1996-07-17 1996-09-04 Bp Chem Int Ltd Production of substituted polyisobutenes
US5779742A (en) 1996-08-08 1998-07-14 The Lubrizol Corporation Acylated nitrogen compounds useful as additives for lubricating oil and fuel compositions
GB9618546D0 (en) * 1996-09-05 1996-10-16 Bp Chemicals Additives Dispersants/detergents for hydrocarbons fuels
US5810894A (en) 1996-12-20 1998-09-22 Ferro Corporation Monoamines and a method of making the same
KR100509082B1 (ko) 1997-03-21 2005-08-18 인피늄 홀딩스 비.브이. 연료유 조성물
US6179885B1 (en) * 1999-06-22 2001-01-30 The Lubrizol Corporation Aromatic Mannich compound-containing composition and process for making same
US6562913B1 (en) * 1999-09-16 2003-05-13 Texas Petrochemicals Lp Process for producing high vinylidene polyisobutylene
DE19948111A1 (de) 1999-10-06 2001-04-12 Basf Ag Verfahren zur Herstellung Polyisobutenphenol-haltiger Mannichaddukte
DE19948114A1 (de) * 1999-10-06 2001-04-12 Basf Ag Verfahren zur Herstellung Polyisobutenphenol-haltiger Mannichaddukte
DE60041596D1 (de) 1999-12-13 2009-04-02 Afton Chemical Intangibles Llc Methode zur Kontrolle von Ablagerungen an den Injektoren direkteinspritzender Ottomotoren durch Verwendung von Mannichbasen-Detergenzien enthaltenden Kraftstoffzusammensetzungen
US6458172B1 (en) * 2000-03-03 2002-10-01 The Lubrizol Corporation Fuel additive compositions and fuel compositions containing detergents and fluidizers
US6800103B2 (en) * 2001-02-02 2004-10-05 Ethyl Corporation Secondary amine mannich detergents
US7112230B2 (en) * 2001-09-14 2006-09-26 Afton Chemical Intangibles Llc Fuels compositions for direct injection gasoline engines
US20030056431A1 (en) * 2001-09-14 2003-03-27 Schwab Scott D. Deposit control additives for direct injection gasoline engines

Also Published As

Publication number Publication date
US7988749B2 (en) 2011-08-02
BR0014490A (pt) 2002-06-04
US20080274924A1 (en) 2008-11-06
NZ517986A (en) 2004-06-25
WO2001025294A1 (de) 2001-04-12
US8496716B2 (en) 2013-07-30
CZ20021188A3 (cs) 2002-11-13
NO20021623L (no) 2002-06-06
HUP0203068A2 (en) 2002-12-28
AU1021501A (en) 2001-05-10
EE200200184A (et) 2003-04-15
ATE283870T1 (de) 2004-12-15
EP1226188B1 (de) 2004-12-01
IL148765A0 (en) 2002-09-12
TR200200931T2 (tr) 2002-09-23
MY133662A (en) 2007-11-30
ZA200203509B (en) 2003-07-30
JP2003511492A (ja) 2003-03-25
CA2386281C (en) 2010-12-14
AU780570B2 (en) 2005-04-07
HRP20020395B1 (en) 2005-08-31
ES2233465T5 (es) 2018-03-23
EE05160B1 (et) 2009-04-15
DK1226188T3 (da) 2005-03-29
EP1226188B2 (de) 2017-11-22
US20110251114A1 (en) 2011-10-13
KR100638192B1 (ko) 2006-10-26
DE19948111A1 (de) 2001-04-12
AR032599A1 (es) 2003-11-19
KR20020040837A (ko) 2002-05-30
PT1226188E (pt) 2005-04-29
SK4282002A3 (en) 2002-12-03
PL204329B1 (pl) 2010-01-29
IL148765A (en) 2007-02-11
PL357409A1 (en) 2004-07-26
NO20021623D0 (no) 2002-04-05
DE50008864D1 (de) 2005-01-05
JP4991068B2 (ja) 2012-08-01
ES2233465T3 (es) 2005-06-16
CA2386281A1 (en) 2001-04-12
EP1226188A1 (de) 2002-07-31
HRP20020395A2 (en) 2004-08-31

Similar Documents

Publication Publication Date Title
SK287186B6 (sk) Postup na prípravu Mannichových aduktov obsahujúcich polyizobutenylfenol, Mannichov adukt, jeho použitie a kompozícia s jeho obsahom
KR100759776B1 (ko) 폴리이소부틸렌 페놀을 함유하는 마니히 부가 생성물의제조 방법
US8449630B2 (en) Use of amines and/or Mannich adducts in fuel and lubricant compositions for direct injection spark ignition engines
RU2337116C2 (ru) Полиалкенаминовая композиция, предназначенная в качестве присадки для топлива или смазочного материала, способ ее получения, состав топлива, состав смазочного материала и набор присадок, содержащий композицию, и применение композиции в качестве присадки для топливных составов или составов смазочных материалов
US5512067A (en) Asymmetrical mannich base derivatives and the production and uses thereof

Legal Events

Date Code Title Description
MM4A Patent lapsed due to non-payment of maintenance fees

Effective date: 20141005