SK286326B6 - Power line for an electric vehicle - Google Patents

Description

Prihlasovaný vynález sa týka silnoprúdového vedenia na elektrické vozidlo.

Doterajší stav techniky

Sú známe také silnoprúdové vedenia na elektrické vozidlá, ktoré obsahujú určitý počet v podstate plochých, vodivých dosák, ktoré sú zoradené za sebou v smere jazdy vozidla, ležia v podstate v rovnakej rovine s vodorovným povrchom (napríklad s povrchom cesty) a sú oddelené izolačnými súčasťami. Vodivé dosky sa postupne za sebou pripájajú k silnoprúdovému napájaciemu zdroju na základe magnetického budiaceho signálu, vysielaného z elektrického vozidla, idúceho pozdĺž silnoprúdového vedenia, lebo elektrické vozidlo obsahuje magnetickú budiacu súčasť (napríklad trvalý magnet alebo elektromagnet) na budenie, a teda aj napájanie vodivej dosky a aspoň jednu elektrickú zbernú súčasť na vytváranie klzného dotyku s momentálne napájanou doskou a zbieranie elektrického prúdu, poháňajúceho elektrické vozidlo.

Opis jedného príkladu silnoprúdového vedenia na elektrické vozidlo je uvedený v európskej patentovej prihláške EP 96113023.4, zameriavajúcej sa na silnoprúdové vedenie, uplatňujúce dutý, podlhovastý izolačný kryt, ktorý je na povrchu uzatvorený počtom vodivých dosák, ktoré na seba vyrovnane nadväzujú v smere jazdy vozidla a sú od seba oddelené izolačnými súčasťami umiestnenými medzi susednými vodivými doskami. V kryte sa nachádza elasticky deformovateľná, vodivá pásová súčasť, ktorá je vedená v smere jazdy vozidla, má pásovú časť, vyhotovenú z feromagnetického materiálu a je priťahovaná magnetickým poľom, generovaným činnosťou elektromagnetov, umiestnených na elektrickom vozidle tak, aby sa časť vodivej pásovej súčasti prehýbala smerom k vodivým doskám a tým pripojovala aspoň jednu vodivú dosku k silnoprúdovému vedeniu vnútri krytu. Ďalší príklad silnoprúdového vedenia na elektrické vozidlo je opísaný v nemeckom patente číslo 1.011.914, vydanom na meno Ludwig Reinhardt a publikovanom 11. júla 1957, podľa ktorého podlhovastý izolačný kryt, ktorý je navrchu uzavretý určitým počtom vodivých, v priamom smere vyrovnane nadväzujúcich a vzájomne izolovaných dosák, obsahuje elasticky deformovateľnú, vodivú pásovú súčasť, pričom táto elasticky deformovateľná, vodivá pásová súčasť je vyhotovená z feromagnetického materiálu a je priťahovaná magnetickým poľom, generovaným činnosťou elektromagnetov tak, aby sa časť vodivej pásovej súčasti prehýbala smerom k vodivým doskám na účely elektrického napájania aspoň jednej z týchto dosák.

Vodivé dosky sú od seba oddelené vymedzovanými súčasťami, vyhotovenými z izolačného materiálu, a sú zoradené v smere jazdy elektrického vozidla a za normálnych okolností ležia v rovnakej rovine s celkovo vodorovným povrchom, ako je napríklad povrch cesty, zhotoveným z ne vodivého materiálu (napríklad betónu). Bočná izolácia dosák alebo izolácia vo vzťahu k povrchu cesty a priečne smer jazdy elektrického vozidla, je však vážne ohrozená vtedy, ak je povrch cesty pokrytý tenkou vrstvou dažďovej vody, a v takomto prípade elektrický potenciál klesá na každej strane vodivých dosák a priečne na smer jazdy vozidla z maxima na doske, ktorá je momentálne pod prúdom, na v podstate nulu vo vzdialenosti niekoľko metrov od takejto momentálne „elektricky živej“ dosky, čo vážne ohrozuje kohokoľvek v okolí momentálne elektricky napájaných dosák. Hlavným cieľom tohto vynálezu je odstrániť uvedenú chybu.

Okrem toho pásová vodivá súčasť známych silnoprúdových vedení je priťahovaná účinkom magnetického poľa, smerovaného z elektrického vozidla, a pôsobiaceho cez vodivé dosky na pásovú vodivú súčasť, a preto je takéto magnetické priťahovanie niekedy oslabované tieniacim účinkom vodivých dosák.

Podstata vynálezu

Okrem už uvedeného cieľa je ďalším cieľom prihlasovaného vynálezu vyvinúť silnoprúdové vedenie na elektrické vozidlo, keď v tomto silnoprúdovom vedení bude odstránený tieniaci účinok dosák a tým bude zabezpečené silné priťahovanie pásovej vodivej súčasti.

Predmetné silnoprúdové vedenie na elektrické vozidlo pozostáva z nosného krytu s vnútornou dutinou a zo sústavy elektricky vodivých kovových dosiek usporiadaných na nosnom kryte za sebou v smere jazdy elektrického vozidla a vzájomne od seba a od nosného krytu elektricky izolovaných, pričom vnútri nosného krytu je upravené jednako polarizované vedenie, pripojené každé na jednu z polarít elektrického prúdu a jednako elasticky deformovateľná vodivá pásová súčasť, usporiadaná v smere jazdy elektrického vozidla po celej dĺžke vedenia a obsahujúca aspoň jeden horný elektricky vodivý pás z feromagnetického materiálu, na ovplyvňovanie pásovej súčasti elektromagnetickým poľom, generovaným magnetmi, usporiadanými v elektrickom vozidle, na priťahovanie aspoň časti pásovej súčasti do zdvihnutej polohy, v ktorej sa vytvorí elektrické spojenie medzi prvým elektricky polarizovaným vedením a aspoň jednou kovovou doskou, ktorého podstata spočíva v tom, že je vybavené jednako prvým vedením, usporiadaným na nosnom kryte pozdĺž jed nej strany sústavy kovových dosiek a elektricky izolovaným tak od nosného krytu, ako i od sústavy kovových dosiek, a jednako je vybavené druhým vedením, usporiadaným mimo nosný kryt a vedeným pozdĺž druhej strany sústavy kovových dosiek elektricky izolovane od nich, pričom elektrické vedenia sú pripojené na nulový elektrický potenciál a prvé vedenie je tvorené obdĺžnikovou časťou, ktorej druhá koncová strana je od druhej koncovej strany sústavy kovových dosiek upravená vo vzdialenosti, a ktorej vonkajší bočný okraj presahuje, rovnako ako vonkajší bočný okraj sústavy elektricky vodivých kovových dosiek, cez priľahlý bok vrchnej izolačnej steny nosného krytu, proti jej strednej časti, usporiadanej pod medzerou medzi sústavou kovových dosiek a prvým vedením je orientovaná horná plocha pásovej súčasti.

Vo výhodnom uskutočnení silnoprúdového vedenia je každá kovová doska elektricky prepojená s prvými zbernými prostriedkami a druhými zbernými prostriedkami, upravenými nad sebou vo vnútornej dutine nosného krytu, pričom rovnobežne s prvými zbernými prostriedkami a s odstupom od nich je vo vnútornej dutine nosného krytu usporiadané prvé elektricky polarizované vedenie a rovnobežne s druhými zbernými prostriedkami a s odstupom od nich je vo vnútornej dutine nosného krytu usporiadané druhé elektricky polarizované vedenie, pričom pásová súčasť je uložená v priestore vymedzenom na jednej strane čelnými dotykovými časťami prvých zberných prostriedkov a prvého elektricky polarizovaného vedenia a na druhej strane k týmto čelným dotykovým častiam privrátenými čelnými dotykovými časťami druhých zberných prostriedkov a druhého elektricky polarizovaného vedenia.

V ďalšom výhodnom uskutočnení je prvé vedenie usporiadané rovnobežne so smerom jazdy elektrického vozidla a je vytvorené ako súvislé.

V ďalšom výhodnom uskutočnení má prvé vedenie v priečnom reze tvar plochého obdĺžnika.

V ďalšom výhodnom uskutočnení je druhé vedenie usporiadané rovnobežne so smerom jazdy elektrického vozidla a je vytvorené ako súvislé.

V ďalšom výhodnom uskutočnení je každá elektricky vodivá súčasť tvorená kovovými doskami, ktoré sú usporiadané vyrovnane jedna za druhou v smere jazdy elektrického vozidla.

V ďalšom výhodnom uskutočnení každá vodivá súčasť tvorená doskami je elektricky prepojená vodičom s prvými zbernými prostriedkami a druhými zbernými prostriedkami, upravenými nad sebou vo vnútornej dutine nosného krytu, pričom rovnobežne s prvými zbernými prostriedkami a s odstupom od nich je vo vnútornej dutine nosného krytu usporiadané prvé elektricky polarizované vedenie a rovnobežne s druhými zbernými prostriedkami a s odstupom od nich je vo vnútornej dutine nosného krytu usporiadané druhé elektricky polarizované vedenie, pričom pásová súčasť je uložená v priestore vymedzenom na jednej strane čelnými dotykovými časťami prvých zberných prostriedkov a prvého elektricky polarizovaného vedenia a na druhej strane k týmto čelným dotykovým častiam privrátenými čelnými dotykovými časťami druhých zberných prostriedkov a druhého elektricky polarizovaného vedenia.

V ďalšom výhodnom uskutočnení prvé zberné prostriedky a druhé zberné prostriedky s plochými, vodivými časťami a elektricky polarizované vedenie sú tvorené plochými prvkami vedenými v podstate po celej šírke nosného krytu, pričom pásová súčasť pozostáva z izolačného pásu, vedeného v podstate po celej dĺžke nosného krytu a vybaveného na svojej hornej strane, orientovanej k čelným dotykovým plochým vodivým častiam prvých zberných prostriedkov a prvého elektricky polarizovaného vedenia, elektricky vodivým pásom z feromagneticky vodivého materiálu a na svojej spodnej strane orientovanej k čelným dotykovým plochým vodivým častiam druhých zberných prostriedkov a druhého elektricky polarizovaného vedenia, elektricky vodivou súčasťou.

Výhodné je tiež, keď prvé elektricky polarizované vedenie obsahuje dotykovú časť, ktorá leží v podstate v rovnakej rovine ako dotyková plochá časť prvých zberných prostriedkov, pričom šírka elektricky vodivého horného pásu z feromagnetického materiálu je väčšia ako vzdialenosť medzi privrátenými bočnými stranami prvých zberných prostriedkov a prvého polarizovaného vedenia.

V ďalšom výhodnom uskutočnení druhé elektricky polarizované vedenie obsahuje dotykovú časť, ktorá leží v podstate v rovnakej rovine ako dotyková časť druhých zberných prostriedkov, pričom šírka elektricky vodivej súčasti je väčšia ako vzdialenosť medzi privrátenými bočnými okrajmi druhých zberných prostriedkov a druhého elektricky polarizovaného vedenia.

V ďalšom výhodnom uskutočnení má doska tvar pozdĺžneho rovnobežnostenu s pôdorysom v tvare rovnobežníka, ktorý je svojimi pozdĺžnymi plochami orientovaný rovnobežne so smerom jazdy elektrického vozidla.

Prehľad obrázkov na výkrese

Výhodný, výhradne neobmedzujúci opis uskutočnenia prihlasovaného vynálezu bude uskutočnený na základe vysvetlenia príkladu s odkazom na pripojené vyobrazenia, na ktorých:

obr. 1 predvádza priečny rez silnoprúdového vedenia podľa prihlasovaného vynálezu; obr. 2 predvádza pôdorys silnoprúdového vedenia nakresleného na obr. 1; obr. 3 predvádza perspektívny pohľad na elektrické

SK 286326 Β6 zberné zariadenie, ktoré je použiteľné vo vedení, nakreslenom na obr. 1 a obr. 2; obr. 4 schematicky predvádza elektrické vozidlo, ktoTé je napájané z vedenia nakresleného na obr. 1 a obr. 2; obr. 5 predvádza schematický nákres, ktorý znázorňuje činnosť silnoprúdového vedenia, nakresleného na obr. 1.

Príklady uskutočnenia vynálezu

V súvislosti s odkazom na obr. 2, 3 a 4 sa vzťahová značka 1 vzťahuje na celkovú zostavu modulového silnoprúdového vedenia na elektrické vozidlo.

Silnoprúdové vedenie 1 obsahuje určitý počet podlhovastých izolovaných krytov (modulov) 4, z ktorých každý vymedzuje vnútornú, podlhovastú, rovnobežnostenovú dutinu 6 vedenú v priamom smere (pozdĺž osi) 8.

Konkrétnejšie možno uviesť, že každý kryt 4 sa zhotovuje ako jediný diel a má vodorovnú, spodnú izolačnú stenu 10, dve zvislé, bočné izolačné steny 11,12, ktoré sú kolmé vo vzťahu na stenu 10, a vodorovnú, vrchnú izolačnú stenu 15, ktorá je rovnobežná vo vzťahu k opačne umiestnenej spodnej stene 10.

Kryt 4 pokrýva kovové vodivé puzdro 17, ktoré vymedzuje vnútornú, podlhovastú, rovnobežnostenovú dutinu 18 vedenú pozdĺž osi 8, a má spodnú stenu 20 smerujúcu k stene 10, dve zvislé, pozdĺžne steny 21, 22, ktoré sú kolmé na stenu 20 a s touto stenou 20 tvoria jeden celok, a plochú, vrchnú kovovú stenu 25 vedenú rovnobežne so stenou 15 oddelene v rozsahu určitej vzdialenosti K.

V puzdre 17 sa nachádza prvé silnoprúdové, elektricky polarizované vedenie 27 vo forme priamej, kovovej, vodivej súčasti, ktorá je umiestnená v hornej časti dutiny 18 a je elektricky izolovaná od susediacich kovových stien 22 a 25. Konkrétnejšie možno uviesť, že vodivá súčasť 27 má v priečnom reze v podstate tvar „L“ a obsahuje vodorovnú, plochú, prvú časť 27a, ktorá susedí a je rovnobežná s plochou, izolačnou stenou 30a, umiestnenou na spodnej strane pravej bočnej časti steny 25, a zvislú, plochú, druhú časť 27c, ktorá je kolmá vo vzťahu k časti 27a, s ktorou vytvára jeden celok, a je nesená na zvislej, izolačnej stene 32 rovnobežne a vedľa zvislej, kovovej steny 21.

Kovové puzdro 17 vymedzuje druhé silnoprúdové, elektricky polarizované vedenie 23, ktoré je vedené v podstate po celej dĺžke izolačného krytu 4.

S odkazom na obr. 1 možno uviesť, že silnoprúdové vedenie 1 obsahuje určitý počet obdĺžnikových kovových dosák 34, ktoré sa nachádzajú na vonkajšej strane krytu 4, sú vyrovnané v priamom smere A, ktorý je vedený stredom každej kovovej dosky.

Dosky 34 majú obvody v tvare rovnobežnostenov, ktorých dlhšie, priame strany sú rovnobežné vo vzťahu k smeru A jazdy vozidla a kratšie, priame strany spolu susedia a sú šikmé s ohľadom na smer jazdy vozidla.

Konkrétnejšie je možno uviesť, že umiestňovanie každej dosky 34 do vrchnej steny 15 sa uskutočňuje spoločne s vkladaním gumovej vrstvy 36, pričom každá doska 34 sa pripevňuje ku krytu 4 pomocou pripevňovacích prostriedkov (nie sú predvedené), umiestňuje sa pri bočnom okraji 15a steny 15 a má prvú koncovú stranu 34a (zodpovedajúcu prvej dlhej strane obvodu), ktorá vyčnieva z krytu 4, a druhú koncovú stranu 34b (zodpovedajúcu druhej dlhej strane obvodu), ktorá sa nachádza vo vzdialenosti D od stredovej roviny súmernosti C a je vedená kolmo na steny 10 a 15 krytu 4.

Silnoprúdové vedenie 1 obsahuje tiež prvé vedenie 35 pripojené k nulovému elektrickému potenciálu, ktoré sa nachádza na vonkajšej strane každého krytu 4 a má tvar plochej, podlhovastej, obdĺžnikovej súčasti, ktorá je vedená v priamom smere B rovnobežne so smerom A na opačnej strane roviny súmernosti C, pričom priamy smer B prechádza stredom obdĺžnikovej súčasti 35.

Konkrétne možno uviesť, že obdĺžniková súčasť 35, ktorá sa ukladá do gumovej vrstvy 36 na vrchnej stene 15, sa pripája ku krytu 4 pomocou pripevňovacích prostriedkov (nie sú vyhotovené) pri bočnom okraji 15b steny 15 a má prvú koncovú stranu 35a, ktorá vyčnieva z krytu 4, a druhú koncovú stranu 35b, ktorá sa nachádza v rozsahu vzdialenosti D od stredovej roviny súmernosti C.

Silnoprúdové vedenie 1 taktiež obsahuje druhé vedenie 35c pripojené k nulovému elektrickému potenciálu, ktoré sa nachádza na vonkajšej strane každého krytu 4 a má tvar plochej, podlhovastej, obdĺžnikovej súčasti, ktorá je umiestnená v určitej vzdialenosti od koncovej strany 34a a je vedená v priamom smere rovnobežne so smerom B na opačnej strane dosák 34 vo vzťahu k rovine súmernosti C. To znamená, že vedenia 35 a 35c, pripojené k nulovému elektrickému potenciálu, sú vedené rovnobežne a v určitej vzdialenosti od seba na opačných stranách dosák 34.

Silnoprúdové vedenie 1 obsahuje tiež určitý počet izolačných súčastí 37 (obr. 4), ktoré sa nachádzajú na vonkajšej strane krytov 4 a umiestňujú sa medzi kratšími stranami dosák 34. Konkrétnejšie vyjadrené, každá izolačná súčasť 37 sa umiestňuje medzi dvoma susediacimi kovovými doskami 34, čím tieto susediace kovové dosky od seba elektricky oddeľuje, pričom každá kovová doska 34 sa dostáva do elektrického spojenia s príslušným elektrickým napájačom 40, ktorý je umiestnený vnútri dutiny 18 a pripája sa k doske 34 prostredníctvom príslušného elektrického vodiča 41 (znázorneného schematicky) vedeného cez izolačnú stenu 30, kovovú stenu 25 (od ktorej je toto vedenie elektricky izolované), stenu 15 krytu 4 a gumovú vrstvu 36.

Napájačom 40 je kovová stena, majúca v podstate tvar „C“, ktorá ďalej obsahuje vodorovnú, plochú, prvú časť 45 nesenú na izolačnej stene 47, umiestnenej na kovovej, spodnej stene 20; zvislú, druhú časť 49, ktorá smeruje od kovovej, bočnej steny 21 a je elektricky izolovaná od tejto bočnej steny 21 izolačnou stenou 50; a vodorovnú, plochú, tretiu časť 51, ktorá je kolmá vo vzťahu k zvislej časti 49 a dotýka sa plochej, izolačnej stenovej časti 30b na spodnej strane ľavého bočného úseku steny 25 a nachádza sa v rozsahu vzdialenosti h od časti 30a.

Ploché časti 51 a 45 sú teda rovnobežné a smerujú svojimi čelami k sebe na opačných stranách dutiny 18; a časti 51 a 45 rôznych napájacích zariadení 40 sú rozmiestnené pozdĺž osi 8 a po celej dĺžke krytu 4 tak, aby príslušne vymedzovali prvý elektrický zberač a druhý elektrický zberač, ktorých účel bude vysvetlený v ďalšom texte.

Plochá Časť 45 (druhý zberač) leží v tej istej rovine ako časť 20a druhého silnoprúdového, elektricky polarizovaného vedenia a plochá časť 45 a časť 20a sú od seba elektricky oddelené a ich rovnobežné, v určitej vzdialeností od seba vedené okraje, ktoré sú podľa príslušnosti označené vzťahovými značkami 45b a 20b, sa nachádzajú v rovnakej vzdialenosti (vzdialenosť h/2) od roviny súmernosti C.

Plochá Časť 51 (prvý zberač) leží v tej istej rovine ako časť 27a prvého silnoprúdového, elektricky polarizovaného vedenia a plochá časť 51 a časť 27a sú od seba elektricky oddelené a ich rovnobežné, v určitej vzdialenosti od seba vedené okraje, ktoré sú podľa príslušnosti označené vzťahovými značkami 51b a 27b, sa nachádzajú v rovnakej vzdialenosti (vzdialenosť h/2) od roviny súmernosti C.

Napájacie zariadenie 40 obsahuje vodivú pásovú súčasť 60, ktorá sa nachádza vnútri dutiny 18, prechádza po celej dĺžke krytu 4 a ak je v pokojovej polohe (obr. 1), smeruje kolmo na rovinu P, kolmú na stenu 20 a je symetrická vo vzťahu k rovine C, pričom jej koncové časti (nie sú vyhotovené) svojím tvarom zodpovedajú nosným a spojovacím prostriedkom (nie sú vyhotovené) na opačných koncoch krytu 4.

Pásová súčasť 60 obsahuje stredovú časť 63, ktorá je vymedzená pásom z pružného, izolačného materiálu, nesúceho vodivé úseky, umiestnené na opačných stranách izolačného pásu 63. Konkrétnejšie možno uviesť, že izolačný pás 63 nesie pružný, horný vodivý pás 65, ktorý je vyhotovený z feromagnetického materiálu, tvorí jeden celok s pásom 63, smeruje svojou plochou k stene 15 a má šírku L, ktorá je väčšia ako vzdialenosť h medzi protiľahlými stranami 51b a 27b. Izolačný pás 63 taktiež nesie pružný, dolný pás 67, ktorý je vyhotovený z feromagnetického materiálu, tvorí jeden celok so spodnou stranou pásu 63, smeruje svojou plochou k stene 20 a má šírku L. Spodok pásu 67 zodpovedá svojím tvarovaním plochým, obdĺžnikovým, kovovým (napríklad medeným) súčastiam 69, ktoré sa nachádzajú v určitej vzdialenosti od pásu 67 a ležia v rovine, ktorá je celkovo rovnobežná s rovinou pásu 67 vtedy, ak sú v pokoji bez tvarových zmien. Každá súčasť 69 má krátke strany 69a, ktoré sú rovnobežné s dlhými stranami pásu 67, a dlhé strany, ktorých dĺžka je o niečo menšia ako šírka L; každá plochá, obdĺžniková súčasť 69 je nesená článkovým mechanizmom 70, ktorý je vedený od pásu 67 k súčasti 69 a je vyhotovený z plastového izolačného materiálu; súčasti 69 sú pravidelne rozmiestnené pozdĺž pásovej súčasti 60 vo vzdialenosti, ktorá je v podstate rovnaká ako vzdialenosť P medzi susednými zberačmi 40; a vzdialenosť P je v podstate rovnaká ako vzdialenosť medzi stredovými úsekmi susedných plochých, vodorovných častí 45, meraná rovnobežne vo vzťahu k osi 8.

Na obidvoch opačných koncových častiach je každý izolačný kryt 4 príslušne vybavený príslušnými nosnými a spojovacími zariadeniami (nie sú vyhotovené), pričom každé takéto nosné a spojovacie zariadenie má schopnosť niesť koncovú časť vodivej pásovej súčasti 60 a súčasne umožňovať priečny pohyb tejto koncovej časti vodivej pásovej súčasti 60.

Silnoprúdové vedenie 1 sa zostavuje vyrovnaným radením určitého počtu krytov 4 postupne za sebou v smere dráhy pohybu vozidla, kde každá koncová časť (nie je vyhotovené) sa spája mechanicky s použitím premosťujúcich zariadení (nie sú vyhotovené), výsledkom čoho je vytvorenie súvislej pásovej súčasti, prebiehajúcej po celej dĺžke vedenia 1 a vymedzenej vodivými pásovými súčasťami 60 jednotlivých, spojených krytov 4, pričom elektrické vedenia 27 a 23 jedného krytu sa elektricky pripájajú k zodpovedajúcim elektrickým vedeniam nadväzujúceho krytu prostredníctvom vonkajších prepojovacích káblov (nie sú vyhotovené). V jednom uskutočnení, ktoré nie je výhradne obmedzujúce, sa vedenie 1 môže klásť do povrchu ST cesty (obr. 4) tak, že kryty 4 sa umiestňujú vnútri rovnobežnostenového sedla, zapusteného do povrchu ST cesty. V takomto prípade smerujú plochy dosák 34 nahor a ležia v podstate v rovnakej rovine s povrchom ST cesty, pričom silnoprúdové vedenie 23 a vedenia 35 a 35c sa bez problémov pripájajú k nulovému elektrickému potenciálu, zatiaľ čo silnoprúdové vedenie 27 sa pripája ku kladnému elektrickému potenciálu napájacieho zdroja.

Silnoprúdové vedenie 1 sa používa v súvislosti s prevádzkou elektrického vozidla, ako je napríklad elektrické vozidlo 80 (schematicky znázornené na obr. 1), pohybujúce sa po povrchu ST cesty.

Elektrické vozidlo 80 má dve nápravy, karosériu, akou je napríklad samonosná karoséria, ktorá je vymedzená na spodku podlahou 82, ktorá svojou plochou smeruje k povrchu ST cesty, k doskám 34 a k vedeniu 35, pripojenému k nulovému elektrickému potenciálu, a ďalej má známy elektrický motor 83 na pohon motorového vozidla 80, ktorý je napájaný riadiacim obvodom 85, do ktorého sa privádza jednak kladné napätie

Val a jednak referenčný potenciál Vref, prostredníctvom elektrického zberného zariadenia 86 v zmysle výsledných záverov prihlasovaného vynálezu.

Elektrické zbemé zariadenie (obr. 3) obsahuje postranné budiace zariadenie 100, ktoré je pripevnené k podlahe 82 vozidla 80, rameno 102 majúce prvý koniec, ktorý je zavesený na zariadení 100 klzavým spôsobom, a štruktúru 104, ktorá je zavesená na druhom konci ramena 102 a má prostriedky na magnetické budenie linky 1 a elektrické zbemé prostriedky, ktoré, ako bude neskôr vysvetlené, spolupracujú pri zabezpečovaní pohonu vozidla 80 s doskami 34 a vedením 35, pripojeným k nulovému elektrickému potenciálu.

Konkrétnejšie možno uviesť, že zariadenie 100 obsahuje dvojicu súčastí 110 v tvare „L“, ktoré sú umiestnené rovnobežne a v určitej vzdialenosti od seba, a sú spojené s dvojicou rovnobežných valcovitých tyčí 112, 113 vedených medzi súčasťami 110 v tvare „L“. Presnejšie vyjadrené, každá koncová časť tyče 112 je trvalo pripevnená k príslušnému koncu ďalšej bočnej časti 110a príslušnej súčasti v tvare „L“ a každá koncová časť tyče 113 je trvalo pripevnená k príslušnej kolennej časti príslušnej súčasti v tvare „L“.

Rameno 102 má v priečnom reze v podstate obdĺžnikový tvar a na konci 102, ktorý je pripojený k zariadeniu 100, má dve valcovité, rúrkové telesá 116, 117, ktoré sú vedené kolmo vo vzťahu na pozdĺžnu os ramena 102, sú trvalo pripevnené k ramenu 102 a sú v nich umiestnené príslušné tyče 112 a 113, takže rameno 102 sa môže pohybovať tam a späť v priamom smere LT - L, ktorý je kolmý na pozdĺžnu os ramena 102. Pohyb ramena 102 v smere LT možno ovládať dvojicou pneumatických ovládačov 120, 121, umiestnených na opačných stranách ramena 102, pričom tak ovládač 120, ako aj ovládač 121 obsahuje kryt, ktorý je trvalo pripevnený k príslušnej súčasti 110, a výstupnú súčasť 120b, respektíve 121b, ktorá má koncovú časť pripevnenú k ramenu 102 a ktorá sa môže pohybovať s ohľadom na kryt v priamom smere, rovnobežne s tyčami ¹¹² a 113.

Štruktúra 104 obsahuje priamy, plochý, v podstate obdĺžnikový stredový diel 126, ktorý je vyhotovený z izolačného, v tomto konkrétnom prípade plastového materiálu, a dvojicu plochých, obdĺžnikových, izolačných priečnych dielov 128,129, ktoré sú vedené kolmo vo vzťahu k stredovému dielu 125 a majú svoje stredové oblasti trvalo pripevnené ku koncovým úsekom 125a, 125b stredového dielu 125 pomocou napríklad kovových skrutiek (nie sú vyhotovené), takže priečne diely 128,129 a prostredný diel 125 vytvárajú izolačnú štruktúru v tvare „H“. Koncové časti každého priameho, priečneho dielu 128, 129 nesú obdĺžnikové, nosné vložky 130, 131, ktorých dlhšie strany sú rovnobežné s pozdĺžnou osou stredového dielu 125, pričom každá izolačná podložka 130,131 nesie príslušnú elektrickú dotykovú súčasť 132, ktorá je vyhotovená z elektricky vodivého materiálu, je umiestnená na podložke 130, 131 na opačných stranách ramena 102 a má výhodne tvar zrezaného ihlanu s podlhovastou obdĺžnikovou základňou. Poloha každej elektrickej dotykovej súčasti 132 je vymedzená s ohľadom na podložku 130, 131, pričom elektrická dotyková súčasť 132 je zavesená na zariadení 133 na tlmenie nárazov, ktoré umožňuje približovanie a odďaľovanie elektrickej dotykovej súčasti 132 vo vzťahu k podložke 130, 131. Konkrétnejšie možno uviesť, že každá podložka 130, 131 má na každej koncovej časti vytvorený priechodný otvor, ktorým prechádza kovová nosná súčasť 134, ktorej horná koncová časť 135 vyčnieva z podložky 130,131 smerom k ramenu 102 a ktorej dolná koncová časť 135b vyčnieva smerom nadol z podložky 130,131 a je trvalo pripevnená ku koncovej časti dlhšej strany elektrickej dotykovej súčasti 132. Kovová nosná súčasť 135 umožňuje premiestňovanie elektrickej dotykovej súčasti 132 ku a od podložky 130,131; a každá elektrická dotyková súčasť 132 je pripojená k dvojici špirálových pružín 140, ktoré sú umiestnené medzi koncovými časťami dlhšej strany elektrickej dotykovej súčasti 132 a príslušnou dĺžkou steny podložky 130, 131. Elektrické dotykové súčasti 132a na jednej strane stredového dielu 125 (a teda zavesené na príslušných prvých koncoch priečnych dielov 128,129) sú vyrovnane zoradené za sebou v smere hl, zatiaľ čo elektrické dotykové súčasti 132b na druhej strane stredového dielu 125 (a teda zavesené na príslušných druhých koncových priečnych dielov 128, 129) sú vyrovnane zoradené za sebou v smere h2, ktorý je rovnobežný so smerom hl, pričom smery hl a h2 prechádzajú v konštantnej vzdialenosti G a táto vzdialenosť G je v podstate rovnaká ako vzdialenosť medzi stredovými časťami kratšej strany elektrických dotykových súčastí 132a, 132b, zavesených na opačných koncoch toho istého priečneho dielu 128, 129; a elektrické dotykové súčasti 132a sú prepojené s prvými elektrickými káblami 136 na napájanie obvodu 85 kladným napätím, zatiaľ čo elektrické dotykové súčasti 132b sú prepojené s druhými elektrickými káblami 137 na napájanie obvodu 85 napätím so zápornou polaritou alebo naopak.

Štruktúra 104 obsahuje tiež podlhovastý , rovnobežnostenový blok 145, ktorý sa výhodne nachádza pod priečnymi dielmi 128, 129 a ktorého pozdĺžna os h3 je kolmá na priečne diely 128, 129 a teda rovnobežná so smermi hl a h2 vyrovnaného zoradenia·. Blok 145 sa taktiež nachádza v prostrednej polohe s ohľadom na elektrické dotykové súčasti 132a a 132b, takže pozdĺžna os h3 je vedená v rovnakej vzdialenosti G/2 od smerov hl a h2 vyrovnaného zoradenia, pričom blok 145 je vyhotovený z nemagnetického materiálu (napríklad z hliníka) a je v ňom umiestnený určitý počet rovnobežnostenových trvalých magnetov 147, ktoré sú spoločne zostavené a zoradené pozdĺž osi h3.

Stredová časť dielu 125 smerujúca k ramenu 102 je pripojená k voľnej koncovej časti 102b ramena 102 pomocou známeho kĺbového zariadenia 150, ktoré umožňuje otáčanie štruktúry 104 vo vzťahu k ramenu 102 okolo vodorovnej osi a2, ktorá je kolmá na pozdĺžnu os ramena 102, a okolo zvislej osi al, ktorá je kolmá na os a2. V alternatívnom prípade môže byť kĺbovým zariadením 150 vyhotoveným na obr. 3 guľové kĺbové zariadenie.

Budiace zariadenie 100 je zavesené na podlahe 82 elektrického vozidla 80 a môže sa pohybovať s ohľadom na podlahu pri zvyšovaní a znižovaní štruktúry 104. Konkrétnejšie možno uviesť, že tyč 113 je nesená dvojicou priamych strmeňov 157, ktoré sú vedené smerom nadol od podlahy 82 vozidla 80 a majú na príslušných voľných koncoch vytvorené priechodné otvory 159, ktoré sú vyrovnané pozdĺž osi a3 a vstupuje do nich tyč 113, pričom os tyče 113 je zhodná s osou a3. Pootáčanie budiaceho zariadenia 100 okolo osi a3 sa riadi na základe činnosti ovládača 162, ktorý je umiestnený na karosérii vozidla 80 a jeho výstupná súčasť 162a je pripojená ku koncovej časti krátkej strany jednej zo súčastí 110 v tvare „L“. Konkrétnejšie možno uviesť, že ovládač 162 riadi pootáčanie budiaceho zariadenia 100 medzi pokojovou (zdvihnutou) polohou, v ktorej je rameno 102 v podstate vodorovné a nachádza sa v rovnakej rovine s podlahou 82 a v ktorej je štruktúra 104 odpojená od vedenia 1, a pracovnou (zníženou) polohou (bude podrobnejšie opísaná v ďalšom texte), v ktorej rameno 102 vytvára uhol niekoľkých stupňov vo vzťahu k podlahe 82, pričom štruktúra 104 spočíva na vedení 1.

Vzdialenosť medzi stredovými časťami dosák 34 a stredom vedenia 35 pripojeného k nulovému elektrickému potenciálu, čo predstavuje vzdialenosť medzi smermi A a B, je v podstate rovnaká ako vzdialenosť G medzi vyrovnane zoradenými smermi hl a h2, čo je vzdialenosť medzi elektrickými dotykovými súčasťami 132a, 132b na opačných stranách pozdĺžneho bloku 145.

V rovnobežnostenovej dutine 6 každého krytu 4 je umiestnená dvojica rovných tyčí 170a, 170b, ktoré majú v priereze tvar štvorca (každá strana prierezu sa v podstate rovná vzdialenosti K), idú vzájomne rovnobežne, sú vyrovnané pozdĺž osi 8, sú umiestnené medzi stenami 25 a 15, nachádzajú sa na opačných stranách roviny súmernosti C a sú oddelené od roviny C v rozsahu malej vzdialenosti, ktorá je v podstate rovnaká ako polovica strany štvorcového prierezu.

V prevádzkových podmienkach, keď silnoprúdové vedenie 1 nie je v elektrickom spojení s elektrickým vozidlom 80, je vodivá súčasť 60 v pokojovej polohe (obr. 1), v ktorej je celkove bez tvarových zmien a leží rovnobežne vo vzťahu k spodnej stene 20. Konkrétnejšie to znamená, že v pokojovej polohe je vodivý pás 67 v podstate rovnobežný so spodnou stenou 20 a každý článok 69 spočíva po celej dĺžke každého krytu 4 na časti 20a silnoprúdového vedenia 23 a na príslušnej plochej časti 45 napájača 40, čím vytvára elektrické spojenie medzi plochými časťami 45 a spodnou stenou 20 a teda všetkými napájačmi (a doskami 34) a silnoprúdovým vedením 23.

Takto sú všetky dosky 34 pripojené k nulovému elektrickému potenciálu vtedy, ak je pásová vodivá súčasť 60 v pokojovej polohe, takže vedenie 1 je samo osebe vnútorne izolované, pretože všetky vonkajšie súčasti (dosky 34) sú pri tejto situácii pripojené k nulovému elektrickému potenciálu a elektricky aktívne súčasti (vedenie 27) sa nachádzajú vnútri izolačných krytov 4 (vysoký stupeň izolácie vedenia 1) a vnútri kovového puzdra 17 (vysoký stupeň krytia vedenia 1). V pokojovej polohe je elektrické silnoprúdové vedenie 27 (pripojené ku kladnému elektrickému potenciálu) v skutočnosti elektricky izolované od všetkých ostatných kovových súčastí vedenia 1 a nachádza sa vnútri kovového puzdra 17. Konkrétnejšie možno uviesť, že vedenie 27 je elektricky izolované a mechanicky oddelené od časti 51 (prvý zberač).

Elektrické vozidlo 80 sa pohybuje nad silnoprúdovým vedením 1. Ak dôjde k odpojeniu od silnoprúdového vedenia 1, pohybuje sa takéto elektrické vozidlo 80 na povrchu ST cesty s využívaním zdroja pohonu vo forme zostavy prídavných batérií 180, ktoré vozidlo 80 preváža, pričom tieto batérie 180 sa môžu elektricky pripájať k riadiacemu obvodu 85 a môžu sa odpájať vtedy, keď sa elektrické vozidlo 80 opätovne elektricky pripojí k vedeniu 1. Pri počiatočnom vymedzovaní prevádzkovej polohy elektrického vozidla 80 sa rameno 102 nachádza vo zdvihnutej, pokojovej polohe a elektrické dotykové súčasti 132 nie sú v elektrickom spojení so žiadnou zo súčastí silnoprúdového vedenia 1. Elektrické vozidlo 80 zaujíma takú polohu, v ktorej elektrické dotykové súčasti 132a, 132b celkovo smerujú podľa príslušnosti k doskám 34 a vedeniu 35, pripojenému k nulovému elektrickému potenciálu. Potom sa rameno 102 znižuje tak, aby elektrické dotykové súčasti 132a aspoň čiastočne spočinuli na doskách 34 a aby elektrické dotykové súčasti 132b aspoň čiastočne spočinuli na vedení 35, pripojenom k nulovému elektrickému potenciálu, pričom v tejto polohe (obr.l) smerujú trvalé magnety 147 ku stredovej časti krytu 4, ktorou prechádza rovina súmernosti C, takže tieto trvalé magnety 147 sa nachádzajú v blízkosti tyčí 170a, 170b. Medzi trvalými magnetmi a tyčami 170a a 170b sa nachádza stena 15 a gumová vrstva 36, pričom tak stena 15, ako aj vrstva 36 sú vyrobené z nemagnetického materiálu, takže siločiary β magnetického poľa, generované trvalými magnetmi 147, smerujú nadol ku krytu 4 a aspoň čiastočne k priamym tyčiam 170a, 170b. Takto dochádza ku generovaniu magnetickej sily priťahovaním medzi magnetmi 147 a priamymi tyčami 170a, 170b, takže štruktúra 104 je priťahovaná nadol s cieľom zabezpečiť dobré elektrické spojenie medzi dotykovými súčasťami 132a a doskami 34 a medzi dotykovými súčasťami 132 a vedením 35, pripojeným k nulovému elektrickému potenciálu. Štruktúra 104 sa môže posúvať do strán a do stredu automaticky s ohľadom na vedenie 1 účinkom magnetov 147, ktoré sú zo známych fyzikálnych dôvodov umiestnené v minimálnej možnej vzdialenosti od priamych tyčí 170a, 170b, keď táto minimálna možná vzdialenosť zodpovedá polohe vyhotovenej na obr. 1, v ktorej pozdĺžna os h3 cel7 kove prechádza rovinou súmernosti C a dotykové súčasti 132a, 132b sa nachádzajú vo vzdialenosti G/2 od roviny súmernosti C a sú príslušne umiestnené pri prostriedku dosák 34 a prostriedku vedenia 35, pripojeného k nulovému elektrickému potenciálu (vlastná vystredená poloha).

Štruktúra 104 sa môže voľne pohybovať do požadovanej polohy vo vzťahu k vedeniu 1 na základe možného pohybu ramena 102 do strán v smere LT - T a vlastná štruktúra 104 sa môže pootáčať okolo osí al a a2.

Ale vo vlastnej vystredenej polohe dochádza k interakcii medzi siločiarami magnetického poľa a feromagnetickým vodivým pásom 65.

Vedenie 35, pripojené k nulovému elektrickému potenciálu, a dosky 34 čiastočne presahujú stenu 15 krytu 4 a majú príslušné, oproti sebe postavené strany 34b a 35b, ktoré sa nachádzajú vo vzdialenosti 2D pri stredovej polohe 15c vrchnej steny 15, pretínanej rovinou súmernosti C, pričom pásová súčasť 60, nachádzajúca sa vnútri krytu 4, taktiež smeruje svojou plochou k stredovej časti 15c vrchnej steny 15, takže magnetické pole, generované magnetmi 147 smerom k pásu 65 prechádza cez gumovú vrstvu 36 a stredovú časť 15c (tak vrstva 36, ako aj stredová časť 15c sú vyrobené z gumového materiálu) a cez stenu 25, zhotovenú z nemagnetického kovového materiálu (napríklad z hliníka), ktorý má obmedzenú hrúbku. Za týchto okolností sa dosky 34 nenachádzajú medzi magnetmi 147 a pásom 65, na základe čoho je znemožnený akýkoľvek tieniaci účinok dosák 34 a je zabezpečené silné magnetické priťahovanie pásovej súčasti 60.

Takto sa vodivá súčasť 60 priťahuje a deformuje smerom nahor k magnetom 147. Na obr. 1 a obr. 4 je jasne vidieť, že časti pásovej vodivej súčasti 60, na ktoré pôsobí sila priťahovania, vytvárajú oblúk smerom nahor k stene 25. Konkrétnejšie možno uviesť, že úsek 60a vodivej súčasti 60, nachádzajúci sa pod štruktúrou 104 a magnetmi 147 (a tým vystavené veľkej sile priťahovania) sa premiestňuje do zdvihnutej, pracovnej polohy, ktorá je rovnobežná a priblížená k izolačnej stene 30 (obr. 1 a obr. 4), pričom pás 65 sa dotýka časťou 27a prvého silnoprúdového vedenia 27 a aspoň jedným prvým zberačom 51.

Preto sa elektrické spojenie medzi prvým silnoprúdovým vedením 27 a prvým zberačom 51 vytvára prostredníctvom pásu 65 a teda medzi vedením 27 a doskou 34. Na základe konštrukčného riešenia elektrického zberného zariadenia, ktoré bolo opísané v predchádzajúcom texte, sa sila priťahovania magnetov 147 generuje na osi h3 a pás 65 sa priťahuje nahor v rozsahu takého úseku, ktorého dĺžka je v podstate rovnaká ako dĺžka bloku 145, a je v dotyku s prvými zberačmi 51 dvoch susedných napájačov 40.

Dve susedné dosky 34 na spodku nosnej štruktúry (elektricky „živé“ dosky alebo dosky pod prúdom) sú teda elektricky pripojené k silnoprúdovému vedeniu 27 s kladnou polaritou, takže poloha elektrických dotykových súčastí 132a umožňuje elektrické spojenie so „živými“ doskami s cieľom privádzať elektrický prúd s kladnou polaritou do elektrického motora 83 príslušného elektrického vozidla 80.

Poloha elektrických dotykových súčastí 132b taktiež umožňuje elektrické spojenie s vedením, pripojeným k nulovému elektrickému potenciálu s cieľom privádzať elektrický prúd so zápornou polaritou do elektrického motora 83, takže vozidlo 80 sa pohybuje po povrchu ST cesty na základe odoberania elektrického prúdu z vedenia 1, a pri pohybe vozidla po vedení 1 dotykovej súčasti 132a, 132b príslušne vymedzujú kĺzavý elektrický dotyk s doskami 34 a vedením 35, pripojeným k nulovému elektrickému potenciálu.

Každá doska 34, ktorá je pod prúdom, je na okrajoch, to znamená priečne vo vzťahu k smeru jazdy vozidla, prvým vedením 35, pripojeným k nulovému elektrickému potenciálu, a druhým vedením 35c, pripojeným k nulovému elektrickému potenciálu, takže v prípade výskytu vrstvy dažďovej vody (alebo inej, aspoň čiastočne vodivej tekutiny) na povrchu ST cesty dochádza na povrchu cesty k poklesu povrchového potenciálu V_s (obr. 5) na každej strane vodivých dosák 34 a priečne na smer jazdy elektrického vozidla z maximálnej hodnoty V _rll._L (napríklad 500 voltov), čo zodpovedá napätiu, privádzaného na dosku, na minimálnu hodnotu V_o, ktorá sa rovná v podstate nule na vedeniach 35 a 35c, pripojených k nulovému elektrickému potenciálu (vodivých a uzemnených). V takomto prípade je oblasť s vysokým elektrickým potenciálom (potenciálne nebezpečná oblasť) ohraničená bezpečnostnou zónou SST povrchu ST cesty, kde táto bezpečnostná zóna SST je vymedzená na okrajoch, priečne na smer jazdy vozidla vedeniami 35a, 35c, pripojenými k nulovému elektrickému potenciálu. Tým, že vedenia 35 a 35c sa nachádzajú veľmi blízko dosák 34 a nie sú prístupné z okolia elektrického vozidla 80, je bezpečnostná zóna SST taktiež neprístupná z bezprostredného okolia vozidla, čo znemožňuje akýkoľvek rozvod elektrického prúdu po povrchu ST cesty a to dokonca aj vtedy, ak sa na povrchu ST cesty nachádza voda alebo iná vodivá tekutina. Preto vedenie 35, pripojené k nulovému elektrickému potenciálu, jednak zabezpečuje napájanie elektrického vozidla 80 elektrickým prúdom so zápornou polaritou a jednak ohraničuje jednu stranu bezpečnostnej zóny SST.

Nosné súčasti 135, spoločne so špirálovými pružinami 140, umožňujú premiestňovanie elektrickej dotykovej súčasti 132a, 132b ku a od nosnej štruktúry 104 takým smerom, ktorý je v podstate priečny na smer pohybu vozidla pri prekonávam akýchkoľvek nepravidelností alebo zvislých nerovností vedenia 1.

Nosná štruktúra 104 sa môže pohybovať s ohľadom na jazdu elektrického vozidla 80 na základe účinnosti spojenia medzi rúrkovými telesami 116,117 a tyčami 112,113, ktoré umožňuje pohyb ramena 102 na strany (v smere LT-L); a nosná konštrukcia 104 sa môže tiež pohybovať s ohľadom na rameno 102 na základe činnosti kĺbového zariadenia 150.

Časti pásovej vodivej súčasti 60, ktoré nadväzujú na úsek 60a, sa zvažujú s ohľadom na úsek 60a a klesajú nadol účinkom sily gravitácie ku stene 10, pričom zvažujúce sa časti 601 sa fyzikálne odpojujú od prvého zberača 51 a druhého zberača 45 (obr. 4) a odpojujú sa od prvého silnoprúdového vedenia 27 s kladnou elektrickou polaritou a druhého elektrického vedenia 23 so zápornou elektrickou polaritou (obr. 4).

Šikmo klesajúce časti 601 končia v mieste, kde pásová vodivá súčasť zaujíma polohu spočinutia na spodnej stene 20 druhého silnoprúdového vedenia 23 a na druhom zberači 45 napájacieho zariadenia 40, takže všetky dosky 34 vedenia 1, do ktorých nie je pri tejto situácii privádzaný elektrický prúd, sú pripojené k silnoprúdovému vedeniu 23.

Tak, ako sa elektrické vozidlo 80 pohybuje po danej dráhe, nadväzujúce úseky pásovej súčasti 60 postupne menia svoj tvar a takto vznikajúce úseky 60a, ktoré sledujú pohyb elektrického vozidla, sa plynulo premiestňujú v jednotlivých krytoch 4, vytvárajúcich súčasť súvislého vedenia 1. V tejto súvislosti majú tieto oblúkové úseky 60a vodivej pásovej súčasti 60 tvar vlny, ktorá sa pohybuje vo vedení 1 od jedného konca každého krytu 4 k jeho druhému koncu a po dosiahnutí koncovej časti jedného krytu 4 prechádza na koncovú časť nasledujúceho krytu 4.

Pri pohybe elektrického vozidla 80 po danej dráhe je zabezpečovaná správna pozícia elektrických dotykových súčastí 132a, 132b, zavesených na nosnej štruktúre 104 tak, že akékoľvek vybočovanie nosnej štruktúry na strany v dôsledku pohybu vozidla premiestňuje magnety 147 z opísanej vlastnej vystredenej polohy s cieľom predĺžiť dráhu magnetického poľa medzi magnetmi 147 a priamymi tyčami 107a, 107b, a táto pozícia sa rýchlo usmerňuje po navrátení magnetov 147 do minimálne energeticky náročnej, vlastnej vystredenej polohy.

Claims (11)

1. Silnoprúdové vedenie na elektrické vozidlo pozostávajúce z nosného krytu (4) s vnútornou dutinou (6) a zo sústavy elektricky vodivých kovových dosiek (34) usporiadaných na nosnom kryte (4) za sebou v smere (8) jazdy elektrického vozidla (80) a vzájomne od seba a od nosného krytu (4) elektricky izolovaných, pričom vnútri nosného krytu je upravené jednako polarizované vedenie (27,23), pripojené každé na jednu z polarít elektrického prúdu a jednako elasticky deformovateľná vodivá pásová súčasť (60), usporiadaná v smere (8) jazdy elektrického vozidla (80) po celej dĺžke vedenia a obsahujúca aspoň jeden horný elektricky vodivý pás (65) z feromagnetického materiálu, na ovplyvňovanie pásovej súčasti (60) elektromagnetickým poľom, generovaným magnetmi (147), usporiadanými v elektrickom vozidle (80), na priťahovanie aspoň časti pásovej súčasti (60) do zdvihnutej polohy, v ktorej sa vytvorí elektrické spojenie medzi prvým elektricky polarizovaným vedením (27) a aspoň jednou kovovou doskou (34), vyznačujúce sa tým, že je vybavené jednako prvým vedením (35), usporiadaným na nosnom kryte (4) pozdĺž jednej strany sústavy kovových dosiek (34) a elektricky izolovaným tak od nosného krytu (4), ako aj od sústavy kovových dosiek (34), a jednako je vybavené druhým vedením (35c), usporiadaným mimo nosného krytu (4) a vedeným pozdĺž druhej strany sústavy kovových dosiek (34) elektricky izolovane od nich, pričom elektrické vedenia (35, 35c) sú pripojené na nulový elektrický potenciál a prvé vedenie (35) je tvorené obdĺžnikovou časťou, ktorej druhá koncová strana (35b) je od druhej koncovej strany (34b) sústavy kovových dosiek (34) upravená vo vzdialenosti (2D), a ktorej vonkajší bočný okraj presahuje, rovnako ako vonkajší bočný okraj sústavy elektricky vodivých kovových dosiek (34), cez priľahlý bok vrchnej izolačnej steny (15) nosného krytu (4), proti jej strednej časti (15c), usporiadanej pod medzerou medzi sústavou kovových dosiek (34) a prvým vedením (35) je orientovaná horná plocha pásovej súčasti (60).

2. Silnoprúdové vedenie na elektrické vozidlo pozostávajúce z nosného krytu (4) s vnútornou dutinou (6) a zo sústavy elektricky vodivých kovových dosiek (34) usporiadaných na nosnom kryte (4) za sebou v smere (8) jazdy elektrického vozidla (80) a vzájomne od seba a od nosného krytu (4) elektricky izolovaných, pričom vnútri nosného krytu je upravené jednako polarizované vedenie (27,23), pripojené každé na jednu z polarít elektrického prúdu a jednako elasticky deformovateľná vodivá pásová súčasť (60), usporiadaná v smere (8) jazdy elektrického vozidla (80) po celej dĺžke vedenia a obsahujúca aspoň jeden horný elektricky vodivý pás (65) z feromagnetického materiálu, na ovplyvňovanie pásovej súčasti (60) elektromagnetickým poľom, generovaným magnetmi (147), usporiadanými v elektrickom vozidle (80), na priťahovanie aspoň časti pásovej súčasti (60) do zdvihnutej polohy, v ktorej sa vytvorí elektrické spojenie medzi prvým elektricky polarizovaným vedením (27) a aspoň jednou kovovou doskou (34), vyznačujúce sa tým, že je vybavené jednako prvým vedením (35), usporiadaným na nosnom kryte (4) pozdĺž jednej strany sústavy kovových dosiek (34) a elektricky izolovaným tak od nosného krytu (4), ako aj od sústavy kovových dosiek (34), a jednako je vybavené druhým vedením (35c), usporiadaným mimo nosného krytu (4) a vedeným pozdĺž druhej strany sústavy kovových dosiek (34) elektricky izolovane od nich, pričom elektrické vedenia (35, 35c) sú pripojené na nulový elektrický potenciál a každá kovová doska (34) je elektricky prepojená s prvými zbernými prostriedkami a druhými zbernými prostriedkami, upravenými nad sebou vo vnútornej dutine (6) nos ného krytu (4), pričom rovnobežne s prvými zbernými prostriedkami a s odstupom od nich je vo vnútornej dutine (6) nosného krytu (4) usporiadané prvé elektricky polarizované vedenie (27) a rovnobežne s druhými zbernými prostriedkami a s odstupom od nich je vo vnútornej dutine (6) nosného krytu (4) usporiadané druhé elektricky polarizované vedenie (23), pričom pásová súčasť (60) je uložená v priestore vymedzenom na jednej strane čelnými dotykovými časťami (51) prvých zberných prostriedkov a prvého elektricky polarizovaného vedenia (27) a na druhej strane k týmto čelným dotykovým častiam privrátenými čelnými dotykovými časťami (45) druhých zberných prostriedkov a druhého elektricky polarizovaného vedenia (23).

3. Silnoprúdové vedenie na elektrické vozidlo podľa nárokov la 2, vyznačujúce sa tým, že prvé vedenie (35) je usporiadané rovnobežne so smerom jazdy elektrického vozidla (80) a je vytvorené ako súvislé.

4. Silnoprúdové vedenie na elektrické vozidlo podľa nároku 3, vyznačujúce sa tým, že prvé vedenie (35) má v priečnom reze tvar plochého obdĺžnika.

5. Silnoprúdové vedenie na elektrické vozidlo podľa nárokov la 2, vyznačujúce sa tým, že druhé vedenie (35c) je usporiadané rovnobežne so smerom (8) jazdy elektrického vozidla (80) a je vytvorené ako súvislé.

6. Silnoprúdové vedenie na elektrické vozidlo podľa nároku la 2, vyznačujúce sa tým, že každá elektricky vodivá súčasť je tvorená kovovými doskami (34), ktoré sú usporiadané vyrovnane jedna za druhou v smere (8) jazdy elektrického vozidla.

7. Silnoprúdové vedenie na elektrické vozidlo podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že každá vodivá súčasť tvorená doskami (34) je elektricky prepojená vodičom (41) s prvými zbernými prostriedkami a druhými zbernými prostriedkami, upravenými nad sebou vo vnútornej dutine (6) nosného krytu (4), pričom rovnobežne s prvými zbernými prostriedkami a s odstupom od nich je vo vnútornej dutine (6) nosného krytu (4) usporiadané prvé elektricky polarizované vedenie (27) a rovnobežne s druhými zbernými prostriedkami a s odstupom od nich je vo vnútornej dutine (6) nosného krytu (4) usporiadané druhé elektricky polarizované vedenie (23), pričom pásová súčasť (60) je uložená v priestore vymedzenom na jednej strane čelnými dotykovými časťami (51) prvých zberných prostriedkov a prvého elektricky polarizovaného vedenia (27) a na druhej strane k týmto čelným dotykovým častiam privrátenými čelnými dotykovými časťami (45) druhých zberných prostriedkov a druhého elektricky polarizovaného vedenia (23).

8. Silnoprúdové vedenie na elektrické vozidlo podľa nárokov 2a 7, vyznačujúce sa tým, že prvé zberné prostriedky a druhé zberné prostriedky s plochými, vodivými časťami (51, 45) a elektricky polarizované vedenie (27, 23) sú tvorené plochými prvkami vedenými v podstate po celej šírke nosného krytu (4), pričom pásová súčasť (60) pozostáva z izolačného pásu (63), vedeného v podstate po celej dĺžke nosného krytu (4) a vybaveného na svojej hornej strane, orientovanej k čelným dotykovým plochým vodivým častiam (51) prvých zberných prostriedkov a prvého elektricky polarizovaného vedenia (27), elektricky vodivým pásom (65) z feromagneticky vodivého materiálu a na svojej spodnej strane orientovanej k čelným dotykovým plochým vodivým častiam (45) druhých zberných prostriedkov a druhého elektricky polarizovaného vedenia (23), elektricky vodivou súčasťou (69).

9. Silnoprúdové vedenie na elektrické vozidlo podľa nároku 8, vyznačujúce sa tým, že prvé elektricky polarizované vedenie (27) obsahuje dotykovú časť (27a), ktorá leží v podstate v rovnakej rovine ako dotyková plochá časť (51) prvých zberných prostriedkov, pričom šírka (L) elektricky vodivého horného pásu (65) z feromagnetického materiálu je väčšia ako vzdialenosť (h) medzi privrátenými bočnými stranami (5 lb, 27b) prvých zberných prostriedkov a prvého polarizovaného vedenia (27).

10. Silnoprúdové vedenie na elektrické vozidlo podľa nároku 8, vyznačujúce sa tým, že druhé elektricky polarizované vedenie (23) obsahuje dotykovú časť (20a), ktorá leží v podstate v rovnakej rovine ako dotyková časť (45) druhých zberných prostriedkov, pričom šírka (L) elektricky vodivej súčasti (69) je väčšia ako vzdialenosť (h) medzi privrátenými bočnými okrajmi (45b, 20b) druhých zberných prostriedkov a druhého elektricky polarizovaného vedenia (23).

11. Silnoprúdové vedenie na elektrické vozidlo podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že doska má tvar pozdĺžneho rovnobežnostenu s pôdorysom v tvare rovnobežníka, ktorý je svojimi pozdĺžnymi plochami orientovaný rovnobežne so smerom (8) jazdy elektrického vozidla (80).