SK285237B6

SK285237B6 - Spôsob výroby trojrozmerného výlisku

Info

Publication number: SK285237B6
Application number: SK820-2000A
Authority: SK
Inventors: Klaus Mller; Klaus Klemm
Original assignee: Basell Polyolefine Gmbh
Priority date: 1999-06-16
Filing date: 2000-05-30
Publication date: 2006-09-07
Also published as: JP2001010007A; EP1060861A1; US6627029B1; DE50009530D1; DE19927346A1; ES2238218T3; TR200001738A3; PL340817A1; EP1060861B1; TR200001738A2; SK8202000A3; ATE289251T1

Abstract

Spôsob výroby trojrozmerného výlisku vyrobeného zvrstevnatého kompozitného materiálu, ktorý pozostáva z termoplastickej polypropylénovej nosnej vrstvy, medzivrstvy umiestnenej na nej vyrobenej z termoplastickej netkanej textílie, dekoratívnej vrstvy umiestnenej na medzivrstve a tepelne vytvrdenej vrstvy aplikovanej na dekoratívnu vrstvu, pričom spôsob pozostáva z naviazania medzivrstvy, dekoratívnej vrstvy na nej aplikovanej na nosnú vrstvu tepelným spracovaním v lisovacom systéme a trojrozmerného tvarovania pred tepelným spracovaním v lisovacom systéme alebo počas neho.

Description

Oblasť techniky

Predložený vynález sa týka spôsobu výroby trojrozmerného výlisku vyrobeného z vrstevnatého kompozitného materiálu, ktorý pozostáva z termoplastickej polypropylénovej nosnej vrstvy, medzivrstvy umiestnenej na nej vyrobenej z termoplastickej netkanej textílie, dekoratívnej vrstvy umiestnenej na medzivrstve a tepelne vytvrdenej vrstvy aplikovanej na dekoratívnu vrstvu.

Doterajší stav techniky

Dosiaľ známe vrstevnaté kompozitné materiály sa používajú najmä v näbytkárstve a v odvetví výroby predmetov do domácnosti a v zásade pozostávajú z nosnej vrstvy vyrobenej z dreva alebo z drevných vláken alebo zjednotlivých hárkov papiera lisovaných s prídavkom živice, na ktoré sa pomocou tepla a tlaku aplikujú dekoratívne vrstvy a tiež iné tepelne vytvrdené vrstvy známe ako krycie vrstvy. Tu používané dekoratívne vrstvy často majú vzor dreva, kovu alebo mramoru. V mnohých prípadoch sa dekoratívne vrstvy používajú spolu s tepelne vytvrdenými vrstvami na ne aplikovanými vo forme laminátov.

Nevýhodou vrstevnatých kompozitných materiálov tohto typuje, že sú do istej miery citlivé na vlhkosť prenikajúcu do strednej vrstvy od okrajov, keďže drevo aj drevné vlákna a tiež jednotlivé hárky papiera majú tendenciu pôsobením vlhkosti napučiavať. Okrem toho vrstevnaté kompozitné materiály tohto typu sa pomerne ťažko tvarujú.

Pre široké spektrum priemyselných aplikácií, napríklad v automobilovom alebo elektrotechnickom odvetví, existuje potreba povrchových materiálov, ktoré majú predovšetkým pevnosť v tlaku a vysokú odolnosť proti poškriabaniu a ďalej majú pomerne vysokú odolnosť proti teplu, a ktoré navyše možno jednoducho vyrábať s dekoráciou.

Povrchové materiály dlhý čas používané vo výrobe nábytku majú dve alebo viacero vrstiev vrátane nosnej vrstvy, dekoratívnej vrstvy a tepelne vytvrdenej vrstvy aplikovanej na ňu. Tieto vrstvy pomocou iných viazaných vrstiev, napríklad vyrobených z papiera alebo lepivých filmov, dávajú dekoratívny vrstevnatý kompozitný materiál. Vrstevnatý kompozit tohto typu sa však veľmi komplikovane vyrába a má často vysoký obsah formaldehydu a vykazuje nevýhodné správanie pri napučiavaní.

DE-A 1 97 22 339 uvádza vrstevnatý kompozitný materiál, ktorý obsahuje nosnú vrstvu vyrobenú z polypropylénu, dekoratívnu vrstvu umiestnenú na nej a tepelne vytvrdenú vrstvu aplikovanú na dekoratívnu vrstvu. Skoršia prihláška DE-A 19 858 173 navyše opisuje vrstevnatý kompozitný materiál vyrobený z nosnej vrstvy z rôznych iných termoplastických polymérov, napríklad istých styrenových kopolymérov alebo polyoxymetylénu alebo polybutyléntereftalátu, a tiež s aplikovanou dekoratívnou vrstvou a tepelne vytvrdenou vrstvou ležiacou na nej. Príkladmi vlastností vrstevnatých kompozitných materiálov tohto typu s nosnou vrstvou vyrobenou z termoplastických polymérov v porovnaní s konvenčnými vrstevnatými kompozitnými materiálmi s nosnými vrstvami vyrobenými z dreva, drevných vláken alebo papier sú: vysoká odolnosť proti teplu a vlhkosti, lepšia mechanická pevnosť a ľahšie spracovanie. Ale stupeň tuhosti a krehkosti v jednotlivých polymémych vrstvách znamená, že vrstevnaté kompozitné materiály známe z DE-A 19 722 339 a DE-A 19 858 173 stále majú isté nevýhody v spracovaní a tvarovaní, najmä v trojrozmernom tvarovaní pri výrobe súčiastok pre automobilový sektor, sektor domácností alebo elektrotechnický sektor, najmä keď sa vyrábajú trojrozmerné výlisky. Pre trojrozmerné tvarovanie je vysoká pružnosť a ľahká spracovateľnosť výlisku osobitne dôležitá.

Podstata vynálezu

Cieľom predloženého vynálezu je prekonať opísané nevýhody a vyvinúť spôsob, ktorý dáva trojrozmerný výlisok z vrstevnatého kompozitného materiálu, jednoducho sa uskutočňuje, dáva výlisky s akýmkoľvek požadovaným tvarom a možno ho uskutočňovať bez nadbytočného využívania zdrojov nákladovo efektívnym spôsobom v konvenčných lisovacích systémoch. Ďalším cieľom je, aby nový spôsob tiež umožňoval výrobu trojrozmerných výliskov, ktoré nie sú citlivé na chemické, mechanické alebo tepelné poškodenie a majú vysokú odolnosť proti poškriabaniu a pevnosť v tlaku.

Spôsob výroby trojrozmerného výlisku vyrobeného z vrstevnatého kompozitného materiálu, ktorý pozostáva z termoplastickej polypropylénovej nosnej vrstvy, medzivrstvy umiestnenej na nej vyrobenej z termoplastickej netkanej textílie, dekoratívnej vrstvy umiestnenej na medzivrstve a tepelne vytvrdenej vrstvy aplikovanej na dekoratívnu vrstvu pozostáva podľa vynálezu z naviazania medzivrstvy, dekoratívnej vrstvy a tepelne vytvrdenej vrstvy na nej aplikovanej na nosnú vrstvu tepelným spracovaním v lisovacom systéme a trojrozmerného tvarovania pred tepelným spracovaním v lisovacom systéme alebo počas neho.

Vo vrstevnatom kompozitnom materiáli vyrobenom novým spôsobom je tiež možné, aby sa na obe strany nosnej vrstvy vyrobenej z termoplast! ckého polyméru aplikovali medzivrstvy a tepelne vytvrdené vrstvy, čím sa získa sendvičová štruktúra s nosnou vrstvou uprostred.

Existuje aj modifikácia nového postupu, v ktorej vrstevnatý kompozitný materiál má medzi medzivrstvou a tepelne vytvrdenou vrstvou aj dekoratívnu vrstvu, ktorá bola umiestnená na medzivrstvu a ktorá je spolu s medzivrstvou a tepelne vytvrdenou vrstvou viazaná na nosnú vrstvu tepelným spracovaním v lisovacom systéme a navyše je trojrozmerne vytvarovaná pred tepelným spracovaním v lisovacom systéme alebo počas neho.

Na základe celkovej hmotnosti nosnej vrstvy môže materiál nosnej vrstvy obsahovať od 1 do 60 % hmotnostných, výhodne od 5 do 50 % hmotnostných, s osobitnou výhodou od 10 do 40 % hmotnostných stužovacích plnív, ktorými môžu byť napríklad síran bámatý, hydroxid horečnatý, mastenec s priemernou veľkosťou častíc od 0,1 do 10 pm, merané podľa DIN 66 115, drevo, ľan, krieda, sklené vlákna, obalené sklené vlákna, dlhé alebo krátke sklené vlákna, sklené guľky alebo ich zmesi. Okrem toho môže materiál nosnej vrstvy obsahovať aj zvyčajné prísady, napríklad stabilizátory na ochranu pred pôsobením svetla, U V žiarenia alebo tepla, pigmenty, sadze, mazadlá, spomaľovače horenia, nadúvadlá a podobne, v množstvách, ktoré sú zvyčajné a potrebné.

Príkladmi termoplastických polymérov, ktoré môžu tvoriť nosnú vrstvu, je podľa vynálezu polypropylén. Možno použiť aj jeho homopolyméry aj kopolyméry. Nosná vrstva použitá v spôsobe podľa vynálezu môže tiež obsahovať recyklované materiály vyrobené z týchto termoplastických polypropylénov.

Na účely predloženého vynálezu sú používanými materiálmi na nosnú vrstvu polypropylény homo- alebo kopolyméry propylénu. Kopolyméry propylénu obsahujú menšie množstvá monomérov kopolymcrizovateľných s propylénom, napríklad C₂-C₈-l-alkény, napríklad etylén, 1-butén, 1-pentén alebo 1-hexén. Je tiež možné použiť dva alebo viacero rôznych komonomérov.

Príkladmi osobitne vhodných nosných vrstiev sú propylénové homopolyméry alebo propylénové kopolyméry s až 50 % hmotnostnými iných kopolymerizovaných 1-alkénov s až 8 atómami uhlíka. Tieto propylénové kopolyméry sú náhodné kopolyméry alebo blokové alebo nárazuvzdomé kopolyméry. Ak majú propylénové kopolyméry náhodnú štruktúru, všeobecne obsahujú až do 15 % hmotnostných, výhodne do 6 % hmotnostných iných 1-alkénov s až 8 atómami uhlíka, najmä etylén, 1-butén alebo zmes etylénu a 1-buténu.

Blokové alebo nárazuvzdomé kopolyméry propylénu sú polyméry pochádzajúce z dvojfázovej prípravy, pri ktorej sa najprv pripraví propylénový termopolymér alebo náhodný propylénový kopolymér s až 15 % hmotnostnými, výhodne do 6 % hmotnostnými iných 1-alkénov s až 8 atómami uhlíka. Na ten sa potom napolymerizuje propylén-etylénový kopolymér s obsahom etylénu od 50 do 80 % hmotnostných. Propylén-etylénový kopolymér môže obsahovať aj iné C₄-C₈-l-alkény. Množstvo propylén-etylénového kopolyméru, na ktorý sa polymerizuje, všeobecne dáva konečnému produktu obsah od 3 do 60 % hmotnostných kopolyméru pripraveného v druhom štádiu.

Pri polymerizácii na prípravu polypropylénu sa môže použiť katalytický systém podľa Zieglera-Nattu. Tu používané katalytické systémy tohto typu sú najmä tie, ktoré majú popri titán obsahujúcej pevnej zložke a) aj kokatalyzátory vo forme organických zlúčenín hliníka b) a elektróndonomé zlúčeniny c).

Je však možné použiť aj iné katalytické systémy na báze metalocénových zlúčenín alebo na báze kovových komplexov, ktoré sú aktívne v polymerizácii.

Konvenčné Ziegler-Nattove katalytické systémy pozostávajú z titánovej tuhej zložky, ktorá môže byť medzi inými halogenidom alebo alkoholátom troj- alebo štvormocného titánu, halogénovej horčíkovej zlúčeniny, nosného materiálu anorganického oxidu, napríklad silikagélu, a tiež elektróndonomých zlúčenín. Týmito sú najmä karboxylové deriváty, ketóny, étery, alkoholy alebo organické zlúčeniny kremíka.

Tuhú zložku obsahujúcu titán možno pripraviť známymi spôsobmi. Ich príklady sú opísané napríklad v EP-A 45 975, EP-A 45 977, EP-A 86 473, EP-A 171 200, GB-A 2 111 066, US-A 4 857 613 a US-A 5 288 824. Výhodne sa používa postup opísaný v DE-A 195 29 240.

Vhodné zlúčeniny hliníka b) iné ako trialkylalumíniové zlúčeniny sú tie, kde jedna alkylová skupina bola nahradená alkoxylovou skupinou alebo atómom halogénu, napríklad chlórom alebo brómom. Alkylové skupiny môžu byť totožné alebo rôzne. Sú možné aj lineárne alebo rozvetvené alkylové skupiny. Uprednostňuje sa použitie trialkylalumíniových zlúčenín, v ktorých každá alkylová skupina má od 1 do 8 atómov uhlíka, napríklad trimetylalumínium, trietylalumínium, triizobutyl-alumínium, trioktylalumínium alebo metyldietylalumínium, alebo ich zmesi.

Popri zlúčeninách hliníka b) sa všeobecne ako ďalší kokatalyzátor používajú elektróndonomé zlúčeniny c). Príkladmi sú mono- alebo polyíúnkčné karboxylové kyseliny, karboxylové anhydridy a karboxylové estery a tiež ketóny, étery, alkoholy, laktóny, organické zlúčeniny fosforu a organické zlúčeniny kremíka. Tieto elektróndonomé zlúčeniny c) môžu byť totožné alebo sa môžu líšiť od elektróndonomých zlúčenín použitých na prípravu titánovej tuhej zložky a).

Ďalšie zlúčeniny, ktoré možno použiť na prípravu polypropylénu namiesto Ziegler-Nattových katalytických systémov, sú metalocénové zlúčeniny, respektíve kovové komplexy, ktoré sú aktívne v polymerizácii.

Na účely predloženého vynálezu sú metalocény komplexné zlúčeniny vyrobené z prechodných kovov periodickej tabuľky s organickými ligandmi a tieto spolu so zlúčeninami tvoriacimi metalocéniové ióny poskytujú účinné katalytické systémy. Keď sa metalocénové komplexy používajú na prípravu polypropylénu, sú v katalytickom systéme vo všeobecnosti viazané na nosič. Často používanými nosičmi sú anorganické oxidy, ale je možné použiť aj organické nosiče vo forme polymérov, napríklad polyolefíny. Výhodné sú anorganické oxidy opísané skôr, ktoré sa tiež používajú na prípravu tuhej titánovej zložky a).

Centrálne atómy prítomné vo zvyčajne používaných metalocénoch sú titán, zirkónium alebo hafnium, výhodne zirkónium. Centrálny atóm sa obyčajne viaže cez π-väzbu na aspoň jednu, väčšinou substituovanú cyklopentadienylovú skupinu a tiež na iné substituenty. Týmito inými substituentmi môžu byť halogény, vodík alebo organické radikály, výhodne fluór, chlór, bróm alebo jód alebo C|-C_l5-aIkylová skupina. Cyklopentadienylovú skupina môže tiež byť súčasťou vhodného heteroaromatického systému.

Výhodné metalocény obsahujú centrálne atómy, ktoré sa viažu cez dve identické alebo rôzne π-väzby na dve substituované cyklopentadienylové skupiny a osobitne výhodné sú tie, kde sú substituenty cyklopentadienylových skupín viazané na obe cyklopentadienylové skupiny. Osobitne výhodné sú komplexy, ktorých substituované alebo nesubstituované cyklopentadienylové skupiny majú aj substitúciu cyklickými skupinami na dvoch susedných atómoch uhlíka a cyklické skupiny môžu byť tiež integrované do heteroaromatického systému.

Ďalšie výhodné metalocény majú len jednu substituovanú alebo nesubstituovanú cyklopentadienylovú skupinu, ktorá však obsahuje aspoň jeden substituent, ktorý je tiež viazaný na centrálny atóm.

Medzi príklady na osobitne vhodné metalocénové zlúčeniny patria nasledujúce:

- etylénbis(indenyl)zirkónium dichlorid,

- etylénbis(tetrahydroindenyl)zirkónium dichlorid,

- difenylmetylén-9-fluorenylcyklopentadienylzirkónium dichlorid,

- dimetylsilándiylbis(3-terc-butyl-5-metylcyklopentadienyljzirkónium dichlorid,

-dimetylsilándiyl(2-metyl-4-azapentalén)(2-metyl-4(4'-metylfenyljindenyljzirkónium dichlorid,

- dimetylsilándiyl(2-metyl-4-tiapentalén)(2-etyl-4(4'-/ercbutylfenyl)indenyl)zirkónium dichlorid,

- etándiyl(2-etyl-4-azapentalén)(2-etyl-4(4'-terc-butylfenyljindenyljzirkónium dichlorid,

- dimetylsilándiylbis(2-metyl-4-azapentalén)zirkónium dichlorid,

- dimetylsilándiylbis(2-metyl-4-tiapentalén)zirkónium dichlorid,

- dimetylsilándiylbis(2-metylindenyl)zirkónium dichlorid,

- dimetylsilándiylbis(2-metylbenzindenyl)zirkónium dichlorid,

- dimetylsilándiylbis(2-mety1-4-fenylindenyl)zirkónium dichlorid,

- dimetylsilándiylbis(2-metyl-4-naftylindenyl)zirkónium dichlorid,

- dimetylsilándiylbis(2-metyl-4-izopropylindenyl)zirkónium dichlorid alebo

-dimetylsilándiylbis(2-metyl-4,6-diizopropylindenyl)zirkónium dichlorid a tiež zodpovedajúce dimetylzirkóniové zlúčeniny.

Metalocénové zlúčeniny sú známe alebo ich možno získať známymi spôsobmi. Iné katalyzátory, ktoré možno použiť, sú zmesi metalocénových zlúčenín tohto typu a tiež metalocénové komplexy opísané v EP-A 416 815.

SK 285237 Β6

Metalocénové katalytické systémy tiež obsahujú zlúčeniny tvoriace metalocéniové ióny. Vhodnými zlúčeninami sú silné, neutrálne Lewisove kyseliny, iónové zlúčeniny s katiónmi - Lewisovými kyselinami a iónové zlúčeniny s Bronstcdovými kyselinami ako katiónmi. Príkladmi sú tris(pentafluórfenyljborán, tetrakis(pentafluórfenyl)borán alebo soli Ν,Ν-dimetylanilínia. Ďalšími vhodnými zlúčeninami tvoriacimi metalocénové ióny sú lineárne alebo cyklické aluminoxánové zlúčeniny. Tieto sa obyčajne pripravujú reakciou trialkyl-alumíniových zlúčenín s vodou a sú vo všeobecnosti zmesami lineárnych a cyklických molekúl rôznych dižok.

Metalocénové katalytické systémy môžu tiež obsahovať organokovové zlúčeniny kovov 1., 2. alebo 3. hlavnej skupiny periodickej tabuľky, napríklad n-butyllítium, n-butyl-n-oktyl-magnézium, triizobutylalumínium, trietylalumínium alebo trimetylalumínium.

Polypropylény, ktoré možno použiť ako nosnú vrstvu, sa pripravujú polymerizáciou v aspoň jednej reakčnej zóne a často tiež v dvoch alebo viacerých reakčných zónach usporiadaných do série (kaskáda reaktorov), v plynnej fáze, v suspenzii alebo v kvapalnej fáze (sypanej fáze). Použitými reaktormi môžu byť reaktory bežne používané na polymerizáciu C₂-C_g-l-alkénov. Príkladmi vhodných reaktorov sú kontinuálne reaktory s miešanou nádržou, slučkové reaktory a fluidné reaktory. Veľkosť reaktorov nie je pre postup podľa vynálezu významná a závisí od výstupu, ktorý sa má dosiahnuť v každej reakčnej zóne.

Používané reaktory sú najmä fluidné reaktory a tiež horizontálne alebo vertikálne miešané práškové reaktory. Reakčná vrstva na postup podľa vynálezu vo všeobecnosti pozostáva z polyméru vyrobeného z C₂-C₈-l-alkénov polymerizovaných v príslušnom reaktore.

Polypropylény používané ako nosná vrstva sa pripravujú polymerizáciou za konvenčných reakčných podmienok pri teplote od 40 do 120 °C, najmä od 50 do 100 °C, a pri tlakoch od 10 do 100 barov, najmä od 20 do 50 barov.

Polypropylény používané ako nosná vrstva majú vo všeobecnosti prietok taveniny (MFR) podľa ISO 1133 od 0,1 do 200 g/10 min., najmä od 0,2 do 100 g/10 min. pri 230 °C so záťažou 2,16 kg.

Vrstevnatý kompozitný materiál použitý v spôsobe podľa vynálezu obsahuje medzivrstvu termoplastického lepiaceho materiálu výhodne vyrobeného z termoplastu použitého na výrobu nosnej vrstvy. Medzivrstva je výhodne tenká vláknina s hrúbkou od 0,001 do 1,0 mm, najmä od 0,005 do 0,3 mm. Možnými materiálmi na medzivrstvu sú najmä papier, polypropylén a polyetylén, styrénové polyméry, polyoxymetylén alebo polybutyléntereftalát.

Ďalšia medzivrstva, ktorej použitie je výhodné, je živicou nasýtená tkanina alebo textília alebo živicou nasýtený film vyrobený z termoplastu. Živice používané na tento účel sú najmä akrylátové živice, fcnolové živice, močovinové živice alebo melamínové živice. Stupeň nasýtenia živicou tu môže byť až do 300 %, čo znamená, že prakticky celý povrch medzivrstvy má niekoľko povlakov živice.

Stupeň nasýtenia živicou je výhodne od 50 do 150%, najmä od 70 do 120 %. Hmotnosť na m² medzivrstvy je od 15 do 110 g, najmä od 30 do 60 g.

Vrstevnatý kompozitný materiál vyrábaný spôsobom podľa vynálezu má aj dekoratívnu vrstvu umiestnenú na medzivrstve, konkrétne medzi medzivrstvou a tepelne vytvrdenou vrstvou.

Dekoratívny materiál môže pozostávať z plastu, ktorý má plastický alebo farebný vzor alebo kombináciu oboch a môže byť napríklad hotovým laminátom. Dekoratívna vrstva však môže pozostávať aj z papiera alebo z textílie, alebo papiera podobného, alebo textílii podobného, alebo drevu podobné ho, alebo kovu podobného, alebo koži podobného, alebo hodvábu podobného materiálu. Príkladmi môžu byť dekoratívne vrstvy vyrobené z hliníku podobného materiálu alebo z materiálu podobného nehrdzavejúcej oceli, alebo z materiálu podobného koži, hodvábu, drevu, korku alebo linoleu. Dekoratívna vrstva môže tiež byť nasýtená fenolickými živicami, akrylátovýmí živicami, močovinovými živicami alebo melamínovými živicami, keď stupeň nasýtenia živicou môže byť od 50 to 300%, najmä od 100 do 300% na základe hmotnosti dekoratívnej vrstvy. Hmotnosť dekoratívnej vrstvy je obyčajne od 10 do 200 g/m³, najmä od 30 do 150 g/m² a s osobitnou výhodou od 60 do 130 g/m².

Teplom vytvrdená vrstva (krycia vrstva) uložená na dekoratívnej vrstve výhodne pozostáva z termosetového plastu, napríklad z papiera impregnovaného fenolovou živicou, akrylátovou živicou, melamínovou živicou alebo močovinovou živicou, zosieteného pôsobením tlaku alebo tepla počas výroby vrstevnatého kompozitu. Hmotnosť tepelne vytvrdenej vrstvy (krycej vrstvy) je obyčajne od 10 do 300 g/m², najmä od 15 do 150 g/m² a s osobitnou výhodou od 20 do 70 g/m².

Na nosnú vrstvu je tiež možné aplikovať hotový laminát, ktorý pozostáva z medzivrstvy a/alebo dekoratívnej vrstvy a krycej vrstvy. Hotové lamináty tohto typu sú známe a medzi iným ich možno získať od firmy Melaplast v Schweinfurte v Nemecku.

Celková hrúbka vrstevnatého kompozitného materiálu trojrozmerne tvarovaného v novom postupe môže byť od 1 do 100 mm, výhodne od 1 do 20 mm, najmä od 1,5 do 10 mm, a nosná vrstva tvorí najmenej 80 %, výhodne najmenej 90 % celkovej hrúbky.

Pre spôsob podľa vynálezu je významné, aby sa medzivrstva, dekoratívna vrstva a tepelne vytvrdená vrstva viazala na nosnú vrstvu tepelným spracovaním v lisovacom systéme a aby sa trojrozmerne tvarovali pred tepelným spracovaním v lisovacom systéme alebo počas neho. V postupe je možné, aby sa medzivrstva, tepelne vytvrdená vrstva a tiež dekoratívna vrstva zaviedli do lisovacieho systému buď oddelene ako jednotlivé hárky alebo spolu vo forme hotového laminátu. Tepelné spracovanie v lisovacom systéme výhodne prebieha v rozsahu od 150 do 300 °C, najmä od 160 do 280 °Casosobitnou výhodou od 160 do 260 °C. Použitím nového postupu takýmto spôsobom je možné vyrábať trojrozmerné výlisky.

V jednej možnej modifikácii nového postupu možno medzivrstvu a tepelne vytvrdenú vrstvu aplikovanú na medzivrstvu a tiež dekoratívnu vrstvu trojrozmerne tvarovať v predchádzajúcej operácii pred tepelným spracovaním v lisovacom systéme. Jedným zo spôsobov, ako to uskutočniť, je použiť druhý lisovací systém, respektíve tvarovanie pomocou tepelného zdroja, napríklad povrchového ohrievača, alebo pomocné opracovanie, aby jednotlivé vrstvy vopred získali trojrozmerný tvar. Tento typ trojrozmerného tvarovania vopred (predformovanie) sa obyčajne uskutočňuje pri najmenej 150 °C, výhodne aspoň 170 °C a najmä pri aspoň 180 °C. Medzivrstva takto vopred tvarovaná, tepelne vytvrdená vrstva na ňu aplikovaná a tiež dekoratívna vrstva sa potom naviažu na nosnú vrstvu tepelným spracovaním v ďalšom lisovacom systéme.

Ďalším spôsobom je tvarovať medzivrstvu, tepelne vytvrdenú vrstvu na ňu aplikovanú a tiež dekoratívnu vrstvu ležiacu medzi týmito dvoma vrstvami počas tepelného spracovania v lisovacom systéme. V tomto prípade sa používajú také procesné parametre v lisovacom systéme, napríklad teplota a tlak pri zavádzaní taveniny termoplastického polyméru do lisovacieho systému, aby sa dosiahlo trojrozmerné tvarovanie jednotlivých vrstiev alebo hotového laminátu.

Spôsoby spracovania používané v novom postupe na naviazanie medzivrstvy, tepelne vytvrdenej vrstvy a tiež dekoratívnej vrstvy na nosnú vrstvu sú bežné spôsoby v odvetví plastov, napríklad vstrekovanie alebo extrúzia alebo lisovanie jednotlivých vrstiev zahorúca, alebo vyfukovanie s pôsobením tepla.

Lisovacie systémy používané v novom postupe môžu byť zariadenia zvyčajné v technológii plastov, napríklad vstrekovacia komora alebo vstrekovacia forma na vstrekovanie plastov, kalandrové valce alebo reliéfne valce alebo profilové lisovacie systémy na extrúziu alebo tepelne tvarovacie formy na lisovanie zahorúca, respektíve systémy delených foriem alebo viacdielne formy na proces vyfukovania zahorúca.

Pri vstrekovaní sa jednotlivé vrstvy, t. j. medzivrstva, dekoratívna vrstva a tepelne vytvrdená vrstva (alebo druhé dve vrstvy spolu vo forme hotového laminátu) buď priamo trojrozmerne vytvarujú vopred tepelným tvarovaním a potom sa na ne vo vstrekovacej forme nanesie termoplastický polymér, ktorý tvorí nosnú vrstvu, alebo sa trojrozmerne vytvarujú spolu priamo len raz, keď sa nachádzajú vo vstrekovacej forme, a tam sa na ne nanesie termoplastický polymér. Toto možno urobiť buď na jednej alebo oboch stranách a v druhom prípade má systém medzivrstvu a tepelne vytvrdenú vrstvu a tiež dekoratívnu vrstvu na oboch stranách nosnej vrstvy. Termoplastický polymér nosnej vrstvy sa najprv zahrieva na aspoň 150 °C, výhodne aspoň 180 °C, a potom sa zavedie do vstrekovacej formy pod tlakom aspoň 20 N/cm², výhodne aspoň 30 N/cm². Postup vstrekovania obyčajne prebieha pri 150 až 300 °C, výhodne od 180 do 280 °C, a pri tlakoch od 20 do 200 N/cm², výhodne od 50 do 100 N/cm². Teploty a tlaky vznikajúce vo vstrekovacej komore dosahujú veľmi dobré viazanie medzivrstvy a dekoratívnej vrstvy na termoplastickú nosnú vrstvu a tiež vytvrdenie vrstevnatého kompozitného materiálu, ktorý je potom trojrozmerným výliskom. Výlisok sa potom ochladí na 20 °C alebo viac, výhodne na 30 °C alebo viac, v priebehu 0,1 až 5 minút, výhodne od 0,3 do 1,2 minúty, pričom sa udržiava pracovný tlak aspoň 10 N/cm², výhodne aspoň 50 N/cm², a získaný trojrozmerný výlisok sa potom vyberie zo vstrekovacej formy po orezaní.

Postupy tepelného tvarovania zvyčajné v technológii plastov, napríklad tvarovanie za tepla, možno použiť na trojrozmerné vytvarovanie jednotlivých vrstiev vopred. Aby sa vrstvy trojrozmerne vytvarovali pri tvarovaní za tepla, natiahnu sa na formu na tvarovanie za tepla, ktorá má požadovaný trojrozmerný profil, zahrejú sa vhodným zdrojom tepla, napríklad povrchovým ohrievačom, na 150 až 250 °C, výhodne na 160 až 200 °C. Po čase zahrievania od približne 0,1 do 2 minút, výhodne od 0,4 do 1,5 minúty, sa zdroj tepla odstráni a jednotlivé vrstvy sa potom natiahnu na formu na tvarovanie za tepla, ktorá sa pohybuje nahor vo vákuu. Takýmto spôsobom sa vrstvám dá trojrozmerný tvar.

V extrúznom postupe je možné, aby medzivrstva, tepelne vytvrdená vrstva a aj dekoratívna vrstva boli vo forme jednotlivých filmov alebo skombinované vo forme hotového laminátu a môžu sa najprv trojrozmerne vytvarovať postupom tvarovania za tepla alebo profilovou extrúziou a potom sa zahrievajú v profilovom tvarovacom systéme na aspoň 180 °C, výhodne aspoň 200 °C, a potom aby sa zaviedli do plochej vytláčacej hlavy pri tlaku aspoň 80 N/cm², výhodne aspoň 90 N/cm². Je tiež možné, aby medzivrstva, tepelne vytvrdená vrstva a tiež dekoratívna vrstva boli nanesené na jednu alebo obe strany termoplastu nosnej vrstvy pomocou kalandrových alebo reliéfnych valcov s riadenou teplotou (proces známy ako laminovanie) a aby sa tým navzájom spojili. V novom postupe možno jednotlivé vrstvy trojroz merne vytvarovať v lisovacom systéme, t. j. na kalandrových valcoch alebo reliéfnych valcoch. Obyčajne sa tu volia teploty od 100 do 250 °C, najmä od 150 do 210 °C a tlaky sú od 20 do 200 N/cm², výhodne od 30 do 120 N/cm². Priemerné časy spracovania sú tu od 0,1 to 10 minút, výhodne od 0,2 do 5 minút. Takýmto spôsobom sa dosiahne veľmi dobrá vzájomná adhézia jednotlivých vrstiev. Výsledný trojrozmerný výlisok má aj dobré povrchové vlastnosti. Tlak vyvinutý kalandrovými valcami alebo reliéfnymi valcami sa potom udržiava na aspoň 50 N/cm², výhodne aspoň 70 N/cm², zatiaľ čo lisovací systém sa ochladí na 20 °C alebo viac, výhodne 30 °C alebo viac, v priebehu aspoň 0,2 minút, výhodne aspoň 2,0 minúty, a získaný trojrozmerný výlisok sa po orezaní vyberie.

Jedna verzia extrúzneho procesu je známa ako profilová extrúzia. V tomto sa jednotlivé vrstvy vrstevnatého kompozitného materiálu, najmä medzivrstva, trojrozmerne vytvarujú kalibračnou jednotkou tak, aby sa dali nanášať priamo na aktuálny profil, t. j. nosnú vrstvu vyrobenú z termoplastu. Je tiež možné uskutočniť nový postup na výrobu trojrozmerného vrstevnatého kompozitného materiálu lisovaním jednotlivých vrstiev zahorúca. V tomto prípade možno trojrozmerné tvarovanie uskutočniť buď vopred pred procesom tvarovania za tepla alebo priamo v lise. Toto sa uskutočňuje nanášaním granúl termoplastu priamo na laminovaný kompozit vyrobený z medzivrstvy, dekoratívnej vrstvy a tepelne vytvrdenej vrstvy a lisovaním tejto kombinácie pri 1,50 až 300 °C, výhodne od 160 do 250 °Č, s osobitnou výhodou od 180 do 240 °C, a pri tlaku od 20 do 200 N/cm², výhodne od 40 do 120 N/cm², s osobitnou výhodou 50 až 100 N/cm², s lisovacími tlakmi od 0,1 do 10 minút, výhodne od 0,2 do 5 minút a s osobitnou výhodou od 0,5 do 2,5 minút.

Je tiež možné, aby sa naviazanie medzivrstvy, dekoratívnej vrstvy a tepelne vytvrdenej vrstvy na nosnú vrstvu a tiež trojrozmerné tvarovanie získaného vrstevnatého kompozitného materiálu uskutočnilo postupom vyfukovania s pôsobením tepla. S týmto cieľom sa termoplastický polymér nosnej vrstvy najprv tvaruje extrudérom a kruhovou dýzou, aby sa získala rúra, a potom sa zavádza do delenej formy, do ktorej sa predtým vložila medzivrstva, dekoratívna vrstva a tepelne vytvrdená vrstva a ktorá sa uzavrie pri teplote od 50 do 100 °C, výhodne od 60 do 90 °C. Keď sa delená forma zavrie, termoplastickú rúra sa lepí pri 150 až 300 °C, výhodne od 150 do 250 °C a s osobitnou výhodou od 160 do 200 °C a pri tlaku od 20 do 100 N/cm², výhodne od 50 do 80 N/cm², s časmi vyfukovania od 0,2 do 5 minút, výhodne od 0,2 do 2,0 minút a s osobitnou výhodou od 0,3 do 1,2 minúty, na vložené vrstvy a súčasne sa trojrozmerne tvaruje. Aj v tomto postupe môže prebehnúť trojrozmerné tvarovanie buď pred tepelným spracovaním vo forme alebo po ňom.

Trojrozmerné výlisky takto získané môžu tiež mať pigmentovaný povrch.

Nový postup možno napríklad použiť na výrobu trojrozmerných výliskov, v ktorých jednotlivé zložky, t. j. medzivrstva, tepelne vytvrdená vrstva, dekoratívna vrstva a nosná vrstva, majú vynikajúcu vzájomnú adhéziu. Nový postup vyžaduje menej technických zdrojov, dáva požadovaný trojrozmerný tvar výlisku a možno ho uskutočniť bez nadmernej spotreby zdrojov v konvenčných lisovacích systémoch. Získané trojrozmerné výlisky sú odolné proti chemickému, mechanickému a tepelnému poškodeniu, napríklad poškodeniu vlhkosťou, chemikáliami alebo teplom cigarety.

Nový postup je osobitne vhodný na výrobu trojrozmerných výliskov, ktoré majú mať dekoratívny povrch, ktorý má osobitnú chemickú odolnosť, mechanickú odolnosť a tepelnú odolnosť.

Nový postup sa používa najmä na výrobu trojrozmerných výliskov používaných pri výrobe nábytku, podlahovín, stenových panelov alebo predmetov do domácnosti alebo v elektrotechnickom priemysle, stavebníctve alebo automobilovom priemysle.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Nasledujúce príklady majú opísať vynález ešte podrobnejšie. V pracovných príkladoch sa použili nasledujúce skúšobné metódy:

- správanie pri pôsobení pary sa určilo podľa EN 438-2.24;

- odolnosť proti abrázii sa určila podľa EN 438-2.6 pri 6000 až 10,000 U/min.;

- pevnosť v tlaku bola určená podľa EN 438 testom padajúcej gule s 8 mm nosnou platňou, veľkosť jamky: 5,5 mm;

- odolnosť proti teplu cigarety sa určila podľa EN 438-2.18;

- odolnosť proti chemikáliám sa určila podľa DIN 51958;

- odolnosť proti poškriabaniu sa určila podľa ISO 1518;

- pevnosť väzby bola určená pomocou žiletky, ktorou sa robili krížové paralelné rezy v povrchu výlisku. Potom sa na porezaný povrch pritlačila lepiaca páska a prudko sa od povrchu odtrhla v uhle kolmom na ňu. Ak sa lepiacou páskou z povrchu neodstránili prakticky žiadne segmenty, pevnosť väzby sa klasifikovala ak sa jednotlivé segmenty predstavujúce do 10 % celkového pokrytia dali odtrhnúť, výsledkom bola klasifikácia „±“; a ak sa dalo odtrhnúť viac ako 10 % celého povrchu, výsledok bol klasifikovaný Osobitne dobrá pevnosť väzby sa klasifikovala

Príklad 1

Propylénový homopolymér vystužený 40 % hmotnostnými mastenca a s prietokom taveniny (MFR) podľa ISO 1133 s hodnotou 15 g/10 min. pri 230 °C a 2,16 kg sa zahrieval na 280 “C a vstrekoval sa pri vstrekovacom tlaku 100 N/cm² do plytkej vstrckovacej komory, do ktorej sa predtým na strane ejektora umiestnil hotový laminát, ktorý sa vopred trojrozmerne vytvaroval. Predbežné trojrozmerné tvarovanie sa uskutočnilo tvarovaním za tepla v diskovej forme pri 180 °C, tlaku 80 N/cm² a priemernom spracovacom čase 0,5 minút. Tento hotový laminát pozostával z medzivrstvy vyrobenej z tlačeného papiera a tepelne vytvrdenej vrstvy (krycej vrstvy) vyrobenej z polypropylénovej textílie nasýtenej melamínovou živicou a majúcej hmotnosť asi 30 g/m². Pri udržiavaní tlaku 50 N/cm² sa výlisok ochladil na 30 °C v priebehu 1 minúty, potom sa vstrekovacia komora otvorila a získaný trojrozmerný kompozitný vrstevnatý materiál sa vybral. Výsledky testov vrstevnatého kompozitného materiálu sú uvedené v tabuľke na konci.

Príklad 2

Mastencom vystužený propylénový homopolymér, rovnaký ako sa použil v príklade 1, sa zahrieval v extrudéri na 280 °C a zaviedol sa pri tlaku 100 N/cm² do plochej vytláčacej hlavy, do ktorej sa tlačil vopred tvarovaný hotový laminát pomocou profilových valcov.

Aj tu sa použil hotový laminát opísaný v príklade 1. Ten sa trojrozmerne vytvaroval profilovou extrúziou v profilovom lisovacom systéme pri 180 °C a pri tlaku 100 N/cm²s priemerným spracovacím časom 0,2 minúty.

Z plochej vytláčacej hlavy sa propylénový homopolymér spolu s trojrozmerným hotovým laminátom pretláčal cez kalandrové valce, kde prebehlo naviazanie jednotlivých vrstiev. Pri udržiavaní tlaku 50 N/cm² z kalandrových valcov (lisovací systém) sa materiál ochladil na 30 °C v priebehu 1 minúty a získaný trojrozmerný vrstevnatý kompozitný materiál sa potom po orezaní vybral. Výsledky testov výsledného vrstevnatého kompozitného materiálu sú uvedené v tabuľke na konci.

Príklad 3

Granuly mastencom vystuženého propylénového homopolyméru použitého v príklade 1 sa zavádzali do vyhrievanej formy pozostávajúcej z dvoch vyhrievaných polovíc, z ktorých každá má špecifický trojrozmerný profil a ktoré sa spolu stlačia pomocou vhodného tlakového zariadenia. Granuly propylénového homopolyméru sa tu aplikovali na ten istý trojrozmerný hotový laminát, ktorý sa použil v príklade 1. Lisovanie zahorúca prebehlo pri 190 °C a pri tlaku 50 N/cm²s lisovacím časom 0,5 minúty, keď sa granuly propylénového homopolyméru zahorúca vylisovali s hotovým laminátom, aby sa získal trojrozmerný vrstevnatý kompozitný materiál. Ochladením výlisku sa získal trojrozmerný vrstevnatý kompozitný materiál, ktorý dal výsledky testov uvedené v tabuľke na konci.

Príklad 4

Príklad 1 sa opakoval za tých istých podmienok s tým istým hotovým laminátom a v tej istej vstrekovacej komore, ale namiesto mastencom vystuženého propylénového homopolyméru sa použil nevystužený propylénový homopolymér s prietokom taveniny (MFR) podľa ISO 1133 v hodnote 15 g/10 min. pri 230 °C a 2,16 kg.

Získaný trojrozmerný vrstevnatý kompozitný materiál mal vlastnosti uvedené v tabuľke na konci.

Príklad 5

Príklad 2 sa opakoval za tých istých podmienok s tým istým hotovým laminátom a s tými istými kalandrovými valcami, ale namiesto mastencom vystuženého propylénového homopolyméru sa použil nevystužený propylénový homopolymér s prietokom taveniny (MFR) podľa ISO 1133 v hodnote 15 g/10 min. pri 230 °C a 2,16 kg.

Príklad 6

Príklad 3 sa opakoval za tých istých podmienok s tým istým hotovým laminátom a s použitím toho istého teplotného lisu, ale namiesto mastencom vystuženého propylénového homopolyméru sa použil nevystužený propylénový homopolymér s prietokom taveniny (MFR) podľa ISO 1133 v hodnote 15 g/10 min. pri 230 °C a 2,16 kg.

Príklad 7

Príklad 1 sa opakoval za tých istých podmienok s tým istým hotovým laminátom a v tej istej vstrekovacej komore, ale použil sa recyklovaný propylénový homopolymér s prietokom taveniny (MFR) podľa ISO 1133 v hodnote 15 g/10 min. pri 230 °C a 2,16 kg vystužený 30 % hmotnostnými mastenca.

Príklad 8

Príklad 1 sa opakoval s použitím toho istého mastencom spevneného propylénového homopolyméru s tým istým hotovým laminátom a v tej istej vstrekovacej komore, ale trojrozmerné tvarovanie prebehlo tvarovaním počas tepelným spracovaním vo vstrekovacej komore pri 190 °C a pri tlaku 80 N/cm² s priemerným spracovacím časom 0,2 minút.

Porovnávací príklad A

Príklad 1 sa opakoval s použitím toho istého mastencom spevneného propylénového homopolyméru, s tým istým hotovým laminátom a v tej istej vstrekovacej komore, ale hotový laminát sa trojrozmerne netvaroval pred tepelným spracovaním vo vstrekovacej komore ani počas neho.

Získaný vrstevnatý kompozitný materiál sa nedal dať do formy, pretože sa nedal trojrozmerne tvarovať.

Porovnávací príklad B

Komerčne dostupná pracovná doska pozostávajúca z nosnej vrstvy vo forme drevenej dosky a hotového laminátu aplikovaného na ňu sa testovala pomocou metódy z príkladu 1. Výsledky týchto testov sú uvedené v tabuľke na konci.

Príklad 9

Nespevnený propylénový homopolymér s prietokom taveniny (MFR) podľa ISO 1133 v hodnote 3,0 g/10 min. pri 230 °C a 2,16 kg sa zahrieval na 260 °C a tlačil sa vo forme rúry cez fúkacie vreteno do otvorenej delenej formy. Delená forma, do ktorej sa zasunul hotový laminát, sa po skončení tohto postupu zatvorila. Teplota tejto formy bola 60 °C. Keď sa forma zatvorila, termoplastická rúra sa naviazala na hotový laminát pri 175 °C a pri tlaku 70 N/cm² s expanzným časom 0,3 minút. Tento hotový laminát pozostával z medzivrstvy vyrobenej z polypropylénu a tepelne vytvrdenej vrstvy (krycej vrstvy) vyrobenej z polypropylénovej textílie nasýtenej melaminovou živicou s výdatnosťou 40 g/m², čím sa získal stupeň nasýtenia živicou 150%. Tabuľka uvedená na konci uvádza vlastnosti trojrozmerného vrstevnatého kompozitného materiálu vybratého po otvorení delenej formy.

	Príklady	Porovnávacie príklady
	1	2	3	4	5	6	7	8	9	A	B
Správanie sa v pare	bz	bz	bz	bz	bz	bz	bz	bz	bz	napučiava	delaminuje
Odolnosť proti abrázii, ot./min.	>10,000	>10,000	>10,000	>10,000	>10,000	>10,000	>10,000	>10,000	>10,000	>10,000	>6,000
Pevnosť v tlaku [mm]	<1	<1	<1	<1	<1	<1	<1	<1	<1	<5.5	<5.5
Odolnosť proti cigaretám	bz	bz	bz	bz	bz	bz	bz	bz	bz	bz	bz
Odolnosť proti chemikáliám	odol.	odol.	odol.	odol.	odol.	odol.	odol.	odol.	odol.	čiastočne delaminuje	odol.
Odolnosť proti poškriabaniu	bz	bz	bz	bz	bz	bz	bz	bz	bz	bz	bz
Pevnosť väzby	-H-	-H-	++	-H-	++	++	-H-	++	-H-	+	+
Zmena teploty z +40 °C na +120°C	bz	bz	bz	bz	bz	bz	bz	bz	bz	napučiava	delaminuje

bz: bez zmeny odol.: odolné

Z tabuľky možno vidieť, že nový postup poskytuje trojrozmerné vrstevnaté kompozitné materiály, ktoré majú medzi iným vysokú odolnosť proti mechanickému, chemickému a tepelnému namáhaniu. Ich trojrozmerná štruktúra navyše znamená, že majú široké spektrum použitia, napríklad ako výlisky v automobilovom sektore, v elektrotechnickom priemysle alebo v nábytkárstve.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Spôsob výroby trojrozmerného výlisku vyrobeného z vrstevnatého kompozitného materiálu, ktorý pozostáva z tcrmoplastickej polypropylénovej nosnej vrstvy, medzivrstvy umiestnenej na nej vyrobenej z termoplastickej netkanej textílie, dekoratívnej vrstvy umiestnenej na medzivrstve a tepelne vytvrdenej vrstvy aplikovanej na dekoratívnu vrstvu, vyznačujúci sa tým, že pozostáva z naviazania medzivrstvy, dekoratívnej vrstvy a tepelne vytvrdenej vrstvy na nej aplikovanej na nosnú vrstvu tepelným spracovaním v lisovacom systéme a trojrozmerného tvarovania pred tepelným spracovaním v lisovacom systéme alebo počas neho.
2. Spôsob podľa nároku 1,vyznačujúci sa t ý m , že na naviazanie medzivrstvy, dekoratívnej vrstvy a tepelne vytvrdenej vrstvy na nosnú vrstvu sa používa vstrekovanie.
3. Spôsob podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že termoplastický polypropylén nosnej vrstvy sa najprv zahreje na aspoň 150 °C a potom sa zavedie do vstrekovacieho stroja, do ktorého sa predtým umiestnila medzivrstva, dekoratívna vrstva a tepelne vytvrdená vrstva pri tlaku aspoň 20 N/cm², po čom nasleduje pokrytie medzivrstvy, dekoratívnej vrstvy a tepelne vytvrdenej vrstvy vo forme termoplastickým polymérom v rozsahu od 150 do 300 °C a pri tlaku od 20 do 200 N/cm², a ďalej ochladenie výlisku na 20 °C alebo viac v priebehu 0,1 až 5 minút, pričom sa udržiava tlak aspoň 10 N/ cm².
4. Spôsob podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že na naviazanie medzivrstvy, dekoratívnej vrstvy a tepelne vytvrdenej vrstvy na nosnú vrstvu sa používa extrúzia.
5. Spôsob podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že termoplastický polypropylén nosnej vrstvy sa najprv zahreje v extrudéri na aspoň 180 °C a potom sa spojí s medzivrstvou, dekoratívnou vrstvou a tepelne vytvrdenou vrstvou kalandrovými alebo reliéfnymi valcami s riadenou teplotou a týmto sa navzájom naviažu v rozsahu od 100 do 250 °C a pri tlaku 20 až 200 N/cm².
6. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že na naviazanie medzivrstvy, dekoratívnej vrstvy a tepelne vytvrdenej vrstvy na nosnú vrstvu sa používa tvarovanie v lise zahorúca.
7. Spôsob podľa nároku 6, vyznačujúci sa tým, že termoplastický polypropylén nosnej vrstvy sa aplikuje priamo na laminovaný kompozit vyrobený z medzivrstvy, dekoratívnej vrstvy a tepelne vytvrdenej vrstvy a tieto sa spoja lisovaním v rozsahu od 150 do 300 °C a tlaku 20 až 200 N/cm² a s časom lisovania 0,1 až 10 minút.
8. Spôsob podľa nároku 1,vyznačujúci sa t ý m , že na naviazanie medzivrstvy, dekoratívnej vrstvy a tepelne vytvrdenej vrstvy na nosnú vrstvu sa používa vyfukovanie za tepla.
9. Spôsob podľa nároku 8, vyznačujúci sa t ý m , že termoplastický polypropylén nosnej vrstvy sa najprv vytvaruje pomocou extrudéra a kruhovej dýzy, čim sa získa rúra, a potom sa zavádza do delenej formy, do ktorej sa predtým vložila medzivrstva, dekoratívna vrstva a tepelne vytvrdená vrstva, a po zatvorení delenej formy sa plastická rúra expanduje pomocou fúkacieho vretena v rozsahu od 50 do 100 °C a takto sa naviaže na vložené vrstvy a súčasne sa trojrozmerne vytvaruje v rozsahu od 150 do 300 °C a pri tlaku 20 až 1 00 N/cm² s expanznými časmi od 0,0 do 5 minút.