SK285172B6

SK285172B6 - Viacvláknová textilná priadza s vláknami majúcimidutý prierez, spôsob výroby tejto priadze a textilné povrchy získané z tejto priadze

Info

Publication number: SK285172B6
Application number: SK989-2000A
Authority: SK
Inventors: Vincent Pellerin; Walter Roggenstein; Uwe Schaffner
Original assignee: Nylstar
Priority date: 1997-12-29
Filing date: 1998-12-23
Publication date: 2006-07-07
Also published as: PL186839B1; FR2773178A1; JP2004150009A; DK1044293T3; JP2002500281A; EP1044293B1; DE69802841D1; US6565972B1; RU2194102C2; EP1044293A1; DE69802841T2; ATE210211T1; CN1193119C; ES2164469T3; KR20010033785A; WO1999034040A1; PT1044293E; CN1284140A; AU1882399A; CA2316819C

Abstract

Viacvláknová textilná priadza s dutým prierezom vlákien obsahuje duté vlákna získané zvlákňovaním z taveniny polyamidovej kompozície a majúce jemnosť vlákna nižšiu ako 10 dtex. Tieto vlákna s dutým prierezom majú stredovú prázdnu oblasť prierezu vlákna predstavujúcu aspoň 5 %, vztiahnuté na celkovú oblasť prierezu vlákna. Podstata priadze spočíva v tom, že má koeficient Uster (U %) nižší ako 3 %, a počet vlákien s prierezom kruhového oblúka nižší ako 30 %, vztiahnuté na celkový počet vlákien s dutým prierezom. Tieto rovné, súkané alebo štruktúrované priadze sú použiteľné najmä na výrobu textilných povrchov, akými sú tkaniny alebo úplety.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka viacvláknovej textilnej priadze, ktorej vlákna alebo pramene majú dutý prierez, spôsobu výroby tejto priadze a textilných povrchov získaných s použitím tejto priadze. Vynález sa týka najmä výroby viacvláknovej priadze obsahujúcej duté vlákna získané zvlákňovaním z taveniny polyamidovej kompozície.

Doterajší stav techniky

Už dlhší čas existuje snaha použiť na výrobu ľahkých a dobre tepelne izolujúcich odevov duté textilné vlákna. Výroba vlákien majúcich výrazný vnútorný dutý objem a vykazujúcich pravidelné rozmerové parametre sa ukázala veľmi obtiažna a to najmä pri rýchlosti zvlákňovania a jemnosť priadze, ktoré by zodpovedali požiadavkám priemyselnej výroby a boli vhodné najmä pre textilnú aplikáciu.

V roku 1956 sa navrhol spôsob výroby dutého polyamidového vlákna. Tento spôsob je opísaný v patente GB 843 179 a spočíva vo zvlákňovaní polyamidu pomocou dýzy majúcej zvlákňovacie otvory v tvare kruhového oblúka, pričom konce tohto kruhového oblúka sú oddelené vzdialenosťou asi 0,05 až 0,3 mm.

Tento patent opisuje výrobu vlákien z polyamidu 6, pri ktorej sa dosahuje rýchlosť zvlákňovania 700 m/min. Získané vlákna sa potom predlžujú s cieľom získať požadované jemnosti priadze.

Táto rýchlosť zvlákňovania je veľmi nízka v porovnaní s rýchlosťami dosahovanými v súčasnosti pri priemyselnej výrobe, ktoré sú veľakrát vyššie ako 3000 m/min. Okrem toho je pri súčasných priemyselných postupoch etapa predlžovania často uskutočňovaná integrovane s predlžovaním, bez toho aby sa samostatne získali medziprodukty tvorené nepredlžovanými vláknami.

V patentovej prihláške WO 95/25188 sa taktiež navrhol spôsob získania polyamidových vlákien s dutým prierezom, pri ktorom sa dosahuje zvýšená rýchlosť zvlákňovania (vyššia ako 1500 m/min.). Tento spôsob vyžaduje zvlákňovanie polyamidu majúceho zvýšenú relatívnu viskozitu (V_Rvyššiu ako 50, výhodne vyššiu ako 60). Takáto viskozita je však veľmi vysoká v porovnaní s viskozitou polyamidov použitých na výrobu klasických textilných vlákien, ktorá jc obvykle nižšia ako 50. V tomto dokumente sa uvádza, že získanie dutých vlákien opísaným spôsobom je nemožné použitím polyamidu majúceho V_R nižšiu ako 50. Vzhľadom na to, spôsob opísaný v uvedenom dokumente vyžaduje zaradenie dodatočného stupňa, v ktorom by sa zvýšila viskozita polyamidu, napríklad kondenzáciou alebo použitím katalyzátora. Zvlákňovacia dýza použitá pri spôsobe podľa uvedeného dokumentu obsahuje zvlákňovacie otvory tvorené niekoľkými (aspoň dvoma) kruhovými oblúkmi, ktorých konce sú od seba len málo vzdialené.

Cieľom vynálezu je navrhnúť viacvláknovú textilnú priadzu, ktorej vlákna by mali dutý prierez a ktorá by sa získala zvlákňovaním alebo zvlákňovaním - predlžovaním, pri ktorom by sa dosahovali výhody súčasných priemyselných postupov určených na výrobu vlákien s plným prierezom zvlákňovaním, a síce produktivita a reprodukovateľnosť vlastností vlákien použitím polyamidu s V_R podobnou V_R polyamidov používaných pri výrobe textilných vlákien.

Podstata vynálezu

Vynález navrhuje viacvláknovú polyamidovú priadzu s jemnosťou vlákna nižším ako 10 dtex, ktorej vlákna majú dutý prierez tvoriaci prázdnu centrálnu oblasť predstavujúcu aspoň 5 % z celkovej oblasti prierezu uvedeného vlákna, ktorej podstata spočíva v tom, že má koeficient Uster (U %) nižší ako 3 % a počet vlákien majúcich prierez vo forme kruhového oblúka nižší ako 30 %, vztiahnuté na celkový počet vlákien s dutým prierezom.

Pod pojmom vlákno s dutým prierezom je treba rozumieť všetky vlákna získané s použitím zvlákňovacieho otvoru vo forme kruhového oblúka, ako je to opísané ďalej. Inými slovami, dutými vláknami sú tie vlákna, ktorých priečny prierez má tvar otvoreného alebo uzatvoreného kruhu.

V rámci vynálezu má viacvláknová priadza hodnotu U % nižšiu ako 2 %, výhodne nižšiu ako 1 %.

Okrem toho je počet vlákien majúcich prierez v tvare kruhového oblúka výhodne nižší ako 20 %, vztiahnuté na celkový počet vlákien s dutým prierezom, výhodne nižší ako 10 %, vztiahnuté na celkový počet vlákien s dutým prierezom.

Veličina U % alebo koeficient Uster je ukazovateľom rovnomernosti kontinuálnej priadze. Takto sa hodnota tohto koeficientu stanoví meraním zmien jemnosti kontinuálnej priadze na zariadení Uster (Zellweger).

Na toto meranie sa priadza, udržiavaná pod určitým napätím, vedie určitou konštantnou rýchlosťou medzi doskami kondenzátora, pričom zmena dielektrického článku tvoreného priadzou spôsobená zmenou hmotnosti vlákna vyvoláva zmenu kapacity kondenzátora, ktorá takto svedčí o nerovnomemosti jemnosti priadze.

Graficky sa vynesú nerovnomemosti jemnosti priadze alebo zmeny hmotnosti priadze pozdĺž dĺžky priadze, pričom koeficient Uster (U %) predstavuje priemernú zmenu hmotnosti, vyjadrenú v percentách, vztiahnutých na strednú hmotnosť priadze.

V rámci ďalšej výhodnej formy vynálezu je percentuálny podiel prázdnej oblasti prierezu vlákna, vztiahnutý k celkovej oblasti prierezu vlákna vyšší ako 10 %, výhodne vyšší ako 15 %. Výhodne sa tento percentuálny podiel pohybuje v rozsahu 15 a 50 %.

V rámci ďalšej výhodnej formy vynálezu sa viacvláknová priadza získa zvláknenim cez zvlákňovaciu dýzu kompozície na báze polyamidu majúca relatívnu viskozitu V_R vyššiu ako 40, pričom sa táto viskozita výhodne pohybuje v rozsahu 40 a 55, výhodnejšie v rozsahu 40 a 50.

Relatívna viskozita V_R polyamidu je stanovená v 8,4 % roztoku polyméru v kyseline mravčej.

Polyamid vhodný na použitie v rámci vynálezu sa zvolí z množiny výhodne zahŕňajúcej polyamid 6, polyamid 66, zmesi polyamidov obsahujúce aspoň 80 % hmotn. polyamidu 66 alebo polyamidu 6 a kopolyamidy obsahujúce aspoň 80 % jednotiek polyamidu 66 alebo polyamidu 6, vztiahnuté na celkový počet ich jednotiek.

Priadza podľa vynálezu má vynikajúcu rovnomernosť, pričom neprítomnosť otvorených vlákien alebo vlákien majúcich prierez v tvare kruhového oblúka, to znamená vlákien, ktoré za zvlákňovacou dýzou nezrastú (nescelia sa), eliminuje problémy, ku ktorým by inak dochádzalo v dôsledku trhania vlákien a plnenia vlákien v priebehu následných spracovaní, ktorými sú najmä štrukturovanie, farbenie, tkanie alebo pletenie, takisto ako k eliminovaniu nepravidelností na textilných povrchoch.

Predmetom vynálezu je tiež spôsob výroby viacvláknovej priadze majúcej skôr uvedené charakteristiky.

Pri spôsobe výroby viacvláknovej polyamidovej priadze obsahujúcej vlákna s dutým prierezom podľa vynálezu sa polyamidová kompozícia vytláča cez zvlákňovacie dýzy obsahujúce niekoľko zvlákňovacích otvorov pre tvorbu vlákien alebo prameňov a aspoň časť uvedených vlákien sa zbieha v bode vzdialenom od zvlákňovacej dýzy, pričom sa tvorí uvedená viacvláknová priadza a táto priadza sa navíja na cievku, pričom podstata tohto spôsobu spočíva v tom, že každý zvlákňovací otvor je tvorený štrbinou v tvare kruhového oblúka, ktorého konce sú od seba vzdialené o dĺžku, ktorá je najviac rovná päťnásobku strednej šírky uvedenej štrbiny ústiacej na výstupnej strane zvlákňovacej dýzy, a vlákna sa na výstupe zo zvlákňovacej dýzy chladia a priadza je navíjaná na cievku rýchlosťou vyššou ako 3000 m/min., výhodne vyššou ako 3500 m/min.

V rámci ďalšej formy uskutočnenia spôsobu podľa vynálezu je šírka štrbiny tvoriaca zvlákňovací otvor na výstupe zvlákňovacej dýzy výhodne rovná 0,05 až 0,12 mm.

V rámci novej formy uskutočnenia spôsobu podľa vynálezu sú konce kruhového oblúka tvoriaceho každý zvlákňovací otvor symetrické na aspoň 5% celkovej dĺžky uvedeného kruhového oblúka, výhodne na aspoň 15 % tejto celkovej dĺžky.

Zvlákňovacie dýzy sú vyrobené obvyklými technikami, medzi ktoré patri najmä elektroerózia (erózia pôsobením elektrickej iskry).

Výhodne je hustota zvlákňovacích otvorov na zvlákňovacej dýze rovná 0,25 otvoru/cm² až 3 otvory/cm².

Priadza sa na výstupe zo zvlákňovacej dýzy chladí. Vzdialenosť medzi začiatkom chladenia a výstupom zo zvlákňovacej dýzy je, ak je to možné, technologicky čo najkratšia. Chladenie bezprostredne na výstupe zvlákňovacej dýzy je ťažko uskutočniteľné, lebo môže spôsobiť depozity polyméru na povrchu zvlákňovacej dýzy, ktoré by mali za následok pretrhnutie vlákien.

Chladenie sa v rámci vynálezu uskutočňuje pomocou chladiacej tekutiny zvolenej z množiny zahŕňajúcej vzduch, neoxidačný plyn a inertný plyn, ako napríklad dusík. Výhodne nie je táto chladiaca tekutina nasýtená vodnou parou.

V rámci výhodnej formy spôsobu podľa vynálezu je chladiacou tekutinou vzduch alebo inertný plyn.

Takto získaná priadza sa ošetrí spôsobmi, ktoré sa obvykle používajú na výrobu textilných polyamidových priadzí. Na priadzu môžu byť nanesené lubrikačné činidlá s cieľom zlepšiť mazanie povrchu vlákien a s cieľom modifikácie hydrofóbnych alebo hydrofilných vlastností týchto vlákien.

Všeobecne sa takto získané priadze podrobia predlžovaniu buď v chlade alebo v teple a to buď v prítomnosti alebo bez prítomnosti vodnej pary. Toto predlžovanie je všeobecne integrované so zvlákňovacím procesom, čo znamená, že sa uskutočňuje pred navinutím priadze na cievku. Priadza môže byť tiež predlžovaná nezávisle na zvlákňovaní, to znamená, až po odvinutí z cievky, a aj tento variant spadá do rozsahu vynálezu.

Taktiež je možné uskutočniť premiešanie vlákien s cieľom zlepšiť súdržnosť priadze. Toto premiešanie je veľakrát uskutočnené pred predlžovaním, aj keď sa môže uskutočniť v priebehu predlžovania alebo až po predlžovaní priadze.

Polyamidová priadza môže byť potom ešte pred navinutím na cievku uvoľnená.

Viacvláknové priadze podľa vynálezu sa môžu podrobiť skučeraveniu alebo štrukturovaniu a to podľa zamýšľanej aplikácie priadze.

Priadze podľa vynálezu sa môžu použiť pri tkaní ako rovnej priadze, zosúkanej priadze alebo štruktúrovanej priadze, napríklad vo funkcii osnovnej alebo útkovej nite.

Priadze podľa vynálezu sú tiež použiteľné na výrobu pletených povrchov. Takéto tkané alebo pletené povrchy s aspoň jednou priadzou podľa vynálezu, tiež spadajú do rozsahu vynálezu.

Ďalšie detaily a výhody dosiahnuté vynálezom sú zreteľnejšie z nasledujúceho podrobného opisu aspoň jedného príkladu uskutočnenia vynálezu, pričom tento podrobný opis má len ilustračný význam a sú v ňom odkazy na priložené výkresy.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Na pripojených výkresoch obr. 1 schematicky znázorňuje tvar zvlákňovacieho otvoru podľa vynálezu a obr. 2 predstavuje fotografický záznam rezu viacvláknovej priadze podľa vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Priadze podľa vynálezu sa získajú zvlákňovaním kompozície obsahujúcej polyamid PA 66 majúci relatívnu viskozitu VR rovnú 49 a matovacie činidlo tvorené oxidom titaničitým obsiahnutým v hmotnostnej koncentrácii 0,3 % hmotn.

Táto kompozícia sa zavádza do konvenčného zvlákňovacieho zariadenia obsahujúceho zvlákňovaciu dýzu upravenú pre zvlákňovanie dutých vlákien.

Zvlákňovacia dýza obsahuje 40 zvlákňovacích otvorov zobrazených na obr. 1 (hustota otvorov je rovná 0,8 otvoru/cm²) a majúcich profil 1 v tvare kruhového oblúka s vonkajším priemerom rovným 1,5 mm. Konce la a lb tohto kruhového oblúka sú oddelené vzdialenosťou e rovnou 0,15 mm. Šírka 1 je v zobrazenom uskutočnení rovnomerná aje rovná 0,08 mm. Táto šírka môže byť rôzna pozdĺž dĺžky štrbiny pri rešpektovaní charakteristík symetrie okrajových častí štrbiny, ktorá je definovaná skôr, a aj tento variant tvaru a rozmerov štrbiny spadá do rozsahu vynálezu.

Použijú sa nasledujúce zvlákňovacie podmienky:

- tlak 25 MPa,

- teplota 280 °C a

- prietok polyméru 2,3 g/min./otvor.

Zväzok vlákien sa na výstupe zvlákňovacej dýzy chladí prúdom chladiacej tekutiny privádzanej v smere, ktorý je v podstate kolmý na smer dráhy zväzku vlákien. Prívod chladiacej tekutiny sa nachádza vo vzdialenosti 30 mm od povrchu zvlákňovacej dýzy. V tomto príklade je chladiacou tekutinou vzduch majúci teplotu 22 °C. Je samozrejmé, že prúd chladiacej tekutiny sa privádza rýchlosťou, ktorá nenarušuje dráhu zväzku vlákien.

Takto získané vlákna sa potom zbiehajú v bode vzdialenom 130 cm od výstupu zvlákňovacej dýzy. Na takto vytvorenú priadzu sa potom obvyklým spôsobom nanesie lubrikačná kompozícia.

Priadza sa potom navíja na cievku rýchlosťou rovnou 4500 m/min.

Získaná priadza má celkovú jemnosť priadze 165 dtex a obsahuje 40 vlákien (jemnosť vlákna 165F40).

Obr. 2 znázorňujúci priečny rez získanou priadzou ukazuje dutý prierez vlákien v tvare kruhu. Percentuálny podiel prázdnej oblasti prierezu vlákien predstavuje 15 %, vztiah3 nuté na celkovú oblasť prierezu vlákien. Počet vlákien s prierezom v tvare kruhového oblúka, to znamená vlákien, ktorých konce kruhových oblúkov sa nespojili na výstupe zvlákňovacej dýzy, je rovný nule v zobrazenom uskutočnení.

Získaná priadza má nasledujúce charakteristiky:

- koeficient Uster (U %) 0,9 (hodnota stanovená integrovaním),

- predĺženie pri pretrhnutí 45 %,

- húževnatosť 35 cN/Tex,

- R_rb 10 % (zmrštenie vo vriacej vode),

- faktor súdržnosti (stanovený metódou ručného háčkovania) 15 uzlov/m.

Z uvedenej priadze získanej opísaným spôsobom a majúcej jemnosť priadze 165F40 sa vyrobila tkanina. Tkanina sa získala s použitím ihlového tkáčskeho stavu, potom sa podrobila kalandrovaniu. Súčasne sa vyrobila identická tkanina s použitím klasickej priadze majúcej vlákna s plným kruhovým prierezom. Jemnosť útkovej a osnovnej priadze je 235F34.

Vlastnosti obidvoch uvedených tkanín sú uvedené v nasledujúcej tabuľke I.

Tabuľka I

Charakteristiky	Tkanina z priadze podľa vynále- zu	Tkanina z priadze s plným prierezom
Gramáž (d/m²)	95	136
Priepustnosť pre vzduch (l/m²/s)	Tlak: lOOPa	79,8	72,9
Tlak: 160 Pa	114	111
Tepelné vlastnosti δΤ=10°Κ G=200 g	Hrúbka (mm)	0,1872	0,14556
Koeficient tepelnej odolnosti (K.m²/W)	0,00638	0,00606
Koeficient tepelnej vodivosti (W/m²K)	0,02834	0,0241

Tieto testy sa uskutočnili s použitím zariadenia Alambetta T675, ktoré je komerčne dostupné od firmy Volta

S.p.A.

Testy ukazujú, žc tkanina vyrobená z vlákien podľa vynálezu má priepustnosť pre vzduch, ktorá je rovnaká ako priepustnosť pre vzduch tkaniny vyrobenej z konvenčnej priadze majúcej o 30 % vyššiu gramáž. Okrem toho má tkanina z priadze podľa vynálezu výrazne nižší koeficient tepelnej vodivosti, čo umožňuje vyrábať z tejto tkaniny obleky majúce pri nižšej alebo rovnakej hmotnosti lepšiu izolačnú schopnosť.

Príklad 2

Priadze podľa vynálezu sa získajú zvlákňovacím postupom integrovaného zvlákňovania a predlžovania kompozície obsahujúcej polyamid PA fi majúcej relatívnu viskozitu VR rovnú 50 amatovacie činidlo tvorené oxidom titaničitým obsiahnutým v hmotnostnej koncentrácii 0,4 % hmotn.

Táto kompozícia sa zavádza do konvenčného zvlákňovacieho zariadenia obsahujúceho zvlákňovaciu dýzu upravenú pre zvlákňovanie dutých vlákien, pričom toto zariadenie je identické so zariadením použitým v príklade 1, avšak jeho zvlákňovacia dýza obsahuje 20 zvlákňovacích otvorov.

Použijú sa nasledujúce zvlákňovacie podmienky:

- tlak 22 MPa,

- teplota 272 °C a

- prietok polyméru 1,75 g/min./otvor.

Zväzok vlákien sa na výstupe zvlákňovacej dýzy chladí prúdom chladiacej tekutiny privádzanej v smere, ktorý je v podstate kolmý na smer dráhy zväzku vlákien. Prívod chladiacej tekutiny sa nachádza vo vzdialenosti 40 mm od povrchu zvlákňovacej dýzy. V tomto príklade je chladiacou tekutinou vzduch majúci teplotu 20 °C. Je samozrejmé, že prúd chladiacej tekutiny sa privádza rýchlosťou, ktorá nenarušuje dráhu zväzku vlákien.

Priadza sa potom navíja na cievku rýchlosťou rovnou 4500 m/min.

Získaná priadza má celkovú jemnosť priadze 78 dtex a obsahuje 20 vlákien (jemnosť vlákna 78F20).

Percentuálny podiel prázdnej oblasti prierezu vlákien predstavuje 15 %, vztiahnuté na celkovú oblasť prierezu vlákien. Počet vlákien s prierezom v tvare kruhového oblúka, to znamená vlákien, ktorých konce kruhových oblúkov sa nespojili na výstupe zvlákňovacej dýzy, je rovný nule. Získaná priadza má nasledujúce charakteristiky:

- koeficient Uster (U %) 1 (hodnota stanovená integrovaním),

- predĺženie pri pretrhnutí 35 %,

- húževnatosť 38 cN/Tex,

- faktor súdržnosti (stanovený metódou ručného háčkovania) 10 uzlov/m.

Claims

1. Viacvláknová textilná polyamidová priadza s jemnosťou vlákna nižším ako 10 dtex, ktorej vlákna s dutým prierezom majú prázdnu stredovú oblasť priečneho prierezu vlákna rovnú aspoň 5 %, vztiahnuté na celkovú oblasť priečneho prierezu vlákna, vyznačujúca sa t ý m , že má koeficient Uster (U %) nižší ako 3 % a počet vlákien s prierezom v tvare kruhového oblúka nižší ako 30 %, vztiahnuté na celkový počet vlákien s dutým prierezom.

2. Viacvláknová textilná polyamidová priadza podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že má koeficient Uster nižší ako 2 %.

3. Viacvláknová textilná polyamidová priadza podľa nároku 2, vyznačujúca sa tým, že má koeficient Uster nižší ako 1 %.

4. Viacvláknová textilná polyamidová priadza podľa niektorého z nárokov 1 až 3, vyznačujúca sa t ý m , že počet vlákien s otvoreným prierezom alebo vlákien s prierezom v tvare kruhového oblúka je nižší ako 20 %, výhodne nižší ako 10 %, vztiahnuté na počet vlákien priadze s dutým prierezom.

5. Viacvláknová textilná polyamidová priadza podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že prázdna stredová oblasť dutého prierezu vlákna predstavuje aspoň 10 %, vztiahnuté na celkovú oblasť priečneho prierezu vlákna.

6. Viacvláknová textilná polyamidová priadza podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že polyamidom je polyamid zvolený z množiny zahŕňajúcej polyamid 6, polyamid 66, zmesi polyamidov obsahujúce aspoň 80 % hmotn. polyamidu 66 alebo polyamidu 6 a kopolyamidy, ktoré majú aspoň 80% jednotiek polyamidu 66 alebo polyamidu 6, vztiahnuté na celkový počet ich jednotiek.

7. Viacvláknová textilná polyamidová priadza podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že polyamid má relatívnu viskozitu V_R 40 až 55.

8. Viacvláknová textilná polyamidová priadza podľa nároku 7, vyznačujúca sa tým, že polyamid má viskozitu 40 až 50.

9. Spôsob výroby viacvláknovej polyamidovej priadze obsahujúcej vlákna s dutým prierezom, spočívajúci vo vytlačovaní polyamidovej kompozície cez aspoň jednu zvlákňovaciu dýzu obsahujúcu niekoľko zvlákňovacích otvorov na vytvorenie vlákien, v zbiehaní aspoň časti uvedených vlákien v bode vzdialenom od zvlákňovacej dýzy na vytvorenie viacvláknovej priadze a v navíjaní uvedenej priadze na cievku, vyznačujúci sa tým, že každý zvlákňovací otvor je tvorený štrbinou v tvare kruhového oblúka, ktorého konce sú od seba vzdialené najviac o dĺžku rovnú päťnásobku priemernej šírky uvedenej štrbiny ústiacej na výstupnej strane zvlákňovacej dýzy, pričom sa vlákna na výstupe zvlákňovacej dýzy chladia a priadza sa navíja na cievku rýchlosťou vyššou ako 3000 m/min.

10. Spôsob podľa nároku 9, vyznačujúci sa t ý m , že dutá oblasť priečneho prierezu každého vlákna predstavuje aspoň 5 %, vztiahnuté na celkovú oblasť priečneho prierezu vlákna.

11. Spôsob podľa nároku 10, vyznačujúci sa t ý m , že dutá oblasť priečneho prierezu každého vlákna predstavuje aspoň 10 %, vztiahnuté na celkovú oblasť priečneho prierezu vlákna.

12. Spôsob podľa niektorého z nárokov 9 až II, vyzná f u j ú c i sa tým, že priemerná šírka štrbiny predstavuje 0,05 až 0,12 mm.

13. Spôsob podľa niektorého z nárokov 9 až ^vyznačujúci sa tým, že chladiaca tekutina chladiaca vlákna pod zvlákňovacou dýzou sa zvolí z množiny zahŕňajúcej vzduch a inertný plyn.

14. Spôsob podľa niektorého z nárokov 9 až 12, v y značujúci sa tým, že priadza obsahuje najviac 30% vlákien majúcich prierez v tvare kruhového oblúka, vztiahnuté na celkový počet vlákien s uzatvoreným dutým prierezom.

15. Spôsob podľa niektorého z nárokov 9 až 14, v y značujúci sa tým, že priadza má koeficient Uster nižší ako 3 %.

16. Spôsob podľa niektorého z nárokov 9 až 14, vyzná í u j ú c i sa tým, že konce kruhového oblúka tvoriace každý zvlákňovací otvor sú symetrické v aspoň 5 % dĺžky uvedeného kruhového oblúka.

17. Spôsob podľa nároku 16, vyznačujúci sa t ý m , že symetrické konce každého kruhového oblúka majú dĺžku rovnú aspoň 15 % celkovej dĺžky kruhového oblúka.

18. Spôsob podľa niektorého z nárokov 9 až 17, vyzná t u j ú c i sa tým, že polyamid má relatívnu viskozitu V_R rovnú 40 až 55.

19. Spôsob podľa nároku 18, vyznačujúci sa t ý m , že polyamid má relatívnu viskozitu rovnú 40 až 50.

20. Spôsob podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že sa použije polyamid zvolený z množiny zahŕňajúcej polyamid 6, polyamid 66, zmesi polyamidov obsahujúce aspoň 80% hmotn. polyamidu 66 alebo polyamidu 6 a kopolyamidy obsahujúce aspoň 80 % jednotiek polyamidu 66 alebo polyamidu 6, vztiahnuté na celkový počet ich jednotiek.

21. Spôsob podľa niektorého z nárokov 9 až 20, v y značujúci sa tým, že priadza sa pred jej navinutím podrobí predlžovaniu.

22. Rovná, štruktúrovaná alebo súkaná priadza získaná z viacvláknovej priadze podľa niektorého z nárokov 1 až 8.

23. Tkaný alebo pletený textilný povrch získaný z aspoň jednej priadze podľa niektorého z nárokov 1 až 8 alebo 22.